Ruský politik: Nervózna reakcia hovorí, že máme pravdu. Donald Trump sa ostro vyjadril k vzťahom medzi Indiou a Ruskom, ako aj k bývalému ruskému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi. V príspevku zverejnenom na svojej platforme Truth Social Trump uviedol, že ho nezaujíma, aké vzťahy udržiava India s Moskvou, a zároveň varoval Medvedeva pred „nebezpečnými slovami“. Reagoval tak na jeho varovania o možnej vojne Ruska s USA.

 „Nezaujíma ma, čo India robí s Ruskom. Môžu svoje mŕtve ekonomiky potopiť spolu, mne je to jedno,“ napísal Trump v statuse na sociálnej sieti.

Medvedev: Ak moje slová znervóznili Trumpa, znamená to, že Rusko má pravdu

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo štvrtok reagoval na varovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by si mal dávať pozor na to, čo hovorí. Medvedev vyhlásil, že ak jeho vyjadrenia vyvolali takú nervóznu reakciu zo strany Trumpa, znamená to, že Rusko má vo všetkom pravdu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS a na základe príspevku Medvedeva na platforme Telegram.

„Ak niektoré vyjadrenia bývalého prezidenta Ruska vyvolávajú takú nervóznu reakciu u tohto strach vzbudzujúceho prezidenta USA, znamená to, že Rusko má vo všetkom pravdu a bude pokračovať vo svojej vlastnej ceste,“ napísal Medvedev. Podotkol, že Trump mu pohrozil prostredníctvom svojej platformy Truth Social, ktorej prevádzku v Rusku zakázal.

„A čo sa týka ‚mŕtvej ekonomiky‘ Indie a Ruska a ‚vstupu na nebezpečné územie‘ – nech si spomenie na svoje obľúbené filmy o ‚chodiacich mŕtvolách‘, a aj na to, aká nebezpečná môže byť ‚mŕtva ruka‘,“ uzavrel Medvedev.

Trump vo vyjadrení kritizoval aj obchodnú politiku Indie. Podľa neho USA s touto krajinou realizujú len minimálny obchod a hlavným dôvodom majú byť vysoké colné sadzby. „Ich clá sú príliš vysoké – medzi najvyššími na svete,“ napísal Trump. Dodal, že aj obchod medzi USA a Ruskom je „takmer nulový“ a naznačil, že by to tak malo zostať.

Najostrejšie Trumpove slová však smerovali na adresu Dmitrija Medvedeva, bývalého prezidenta Ruskej federácie a súčasného podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady. „Povedzte Medvedevovi, tomu zlyhanému bývalému prezidentovi Ruska, ktorý si myslí, že je stále prezidentom, nech si dá pozor na jazyk. Vstupuje na veľmi nebezpečné územie!“ vyhlásil Trump.

 Trump tak reaguje na sériu vyjadrení z Moskvy, ktoré nasledovali po jeho hrozbách novými clami a ekonomickými opatreniami voči krajinám obchodujúcim s Ruskom. Medvedev pred niekoľkými dňami varoval, že americké ultimáta predstavujú cestu k „otvorenému konfliktu“, pričom obvinil Washington z „agresívnej rétoriky.“

Vyjadril sa tak po tom, čo americký prezident začiatkom tohto týždňa zopakoval, že je nespokojný s konaním ruského prezidenta Vladimira Putina pri riešení vojny na Ukrajine, a oznámil, že 50-dňovú lehotu, ktorú dal pred dvoma týždňami Rusku na ukončenie vojny na Ukrajine, plánuje skrátiť na 10 až 12 dní. V prípade jej nedodržania vraj Spojené štáty uvalia 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Hospodárske vzťahy medzi Indiou a Ruskom sa výrazne zlepšili z dôvodu sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu. Podľa portálu Moscow Times sa India v roku 2023 stala druhým najväčším obchodným partnerom Ruska./agentury/

X X X

 USA na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vyzvali Rusko na ukončenie vojny na Ukrajine do 8. augusta

Donald Trump dal Rusku v utorok 10 dní na uzavretie dohody, inak uvalí vysoké clá. Šéf Bieleho domu ešte 14. júla vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval ho pred clami na úrovni 100 percent.

Zástupca Spojených štátov vo štvrtok na zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyhlásil, že americký prezident Donald Trump chce do 8. augusta vidieť dohodu, ktorá ukončí vojnu na Ukrajine. Šéf Bieleho domu dal Rusku v utorok 10 dní na uzavretie dohody, inak uvalí vysoké clá. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Rusko aj Ukrajina musia rokovať o prímerí a trvalom mieri. Je čas uzavrieť dohodu. Prezident Trump dal jasne najavo, že sa tak musí stať do 8. augusta. Spojené štáty sú pripravené zaviesť ďalšie opatrenia na zabezpečenie mieru,“ povedal vo štvrtok 15-člennej rade vysokopostavený americký diplomat John Kelley.

Trump ešte 14. júla vyjadril nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a varoval Moskvu, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov clá na úrovni 100 percent. V utorok oznámil skrátenie svojej lehoty na desať dní, aktuality.sk

X X X

 Americký prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce dohodu o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou do 8. augusta. Spojené štáty to oznámili Bezpečnostnej rade OSN, informuje agentúra Reuters.

 „Rusko a Ukrajina musia dojednať prímerie a trvalý mier. Je na čase uzavrieť dohodu. Prezident Trump dal jasne najavo, že sa to musí stať do 8. augusta. Spojené štáty sú pripravené zaviesť ďalšie opatrenia na zabezpečenie mieru,“ povedal Bezpečnostnej rade OSN americký diplomat John Kelley.

Trump dal pôvodne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi 50 dní na zmenu prístupu k vojne, tento týždeň však lehotu skrátil na desať dní. Trump uviedol, že po jej vypršaní plánuje proti Rusku zaviesť clá a ďalšie opatrenia, ak Moskva nepokročí na ceste k mieru.

V pondelok Trump tiež spomenul sekundárne sankcie, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri. Trump už v polovici júla pohrozil Rusku a jeho obchodným partnerom uvalením až stopercentných sekundárnych sankcií, ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou. Jedným z kľúčových obchodných partnerov Ruska, na ktorých po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022 zaviedli západné krajiny sankcie, je teraz Čína.

X X X

 Najmenej osem ľudí prišlo o život a 124 utrpelo zranenia pri nočnom ruskom vzdušnom útoku na Kyjev, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko, ktorý priebežne spresňuje bilanciu obetí. Tá predchádzajúca hovorila o siedmich mŕtvych a 82 ranených. Medzi mŕtvymi je podľa Tkačenka tiež šesťročný chlapec, podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zahynula tiež chlapcova matka. Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 309 dronov a osem striel s plochou dráhou letu, z ktorých sa 288 dronov a tri strely podarilo zneškodniť, tvrdí ukrajinské letectvo. Hlavným cieľom ruského útoku bol Kyjev, dodalo.

X X X

 Sýria chce mať Rusko po svojom boku, vyhlásil vo štvrtok sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání počas návštevy Moskvy. Šéf sýrskej diplomacie zároveň vyzval na vzájomný rešpekt medzi Sýriou a Ruskom po decembrovom zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada podporovaného Moskvou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Súčasné obdobie je plné rôznych výziev a hrozieb, ale je to tiež možnosť vybudovať jednotnú a silnú Sýriu. A, samozrejme, máme záujem, aby bolo Rusko počas tejto cesty po našom boku,“ povedal Šajbání. Podľa sýrskeho ministra však existuje množstvo faktorov, ktoré tieto vzťahy v praxi komplikujú. Vzťahy by podľa jeho slov mali byť založené na vzájomnom rešpekte.

Šajbání tiež poznamenal, že Damask bude „vnímať všetky krajiny rovnako“ a bude s nimi budovať vzťahy pri rešpektovaní suverenity Sýrie, informuje ruská tlačová agentúra TASS. „Počuli sme, že Moskva podporila náš postoj, a sme radi, že vzťahy medzi Ruskom a Sýriou sa v blízkej budúcnosti budú uberať vynikajúcim smerom,“ dodal sýrsky minister.

X X X

 Zvolený poľský prezident Karol Nawrocki v stredu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého uistil o pokračovaní podpory Poľska Ukrajine. Rozhovor sa uskutočnil na podnet ukrajinskej strany a Zelenskyj v jeho priebehu zablahoželal Nawrockému k víťazstvu v prezidentských voľbách. Oznámil to hovorca Nawrockého Rafal Leškiewicz, informuje spravodajca TASR.

Nawrocki vyjadril presvedčenie, že spolupráca medzi Poľskom a Ukrajinou musí byť založená na vzájomnom rešpekte a skutočnom partnerstve. Zároveň ubezpečil o pokračovaní poľskej podpory Ukrajine v súvislosti s prebiehajúcou vojnou, ktorú označil za dôsledok ruskej agresie.

Podľa zvoleného prezidenta Poľska je Ruská federácia neoimperiálnym a koloniálnym štátom, ktorý vedie vojnový zločinec Vladimir Putin. V tomto kontexte uistil, že Ukrajina bojujúca proti Putinovmu režimu sa môže naďalej spoliehať na poľskú pomoc.

X X  X

 Ukrajina vo štvrtok vyzvala na vyvinutie „maximálneho tlaku“ na Moskvu po tom, ako si najnovšie raketové a dronové útoky Ruska vyžiadali v ukrajinskom hlavnom meste najmenej šesť obetí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval svojich spojencov na konfiškáciu finančných aktív Moskvy a žiadal, aby presadzovali zmenu režimu v Rusku. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.

Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram označil najnovšie ruské útoky za „demonštratívne vraždy“, ktoré podľa neho odrážajú reakciu Ruska na spoločnú túžbu Ukrajiny, USA a Európy po mieri.

Prostredníctvom online prejavu na konferencii v hlavnom meste Fínska pri príležitosti 50. výročia podpísania Záverečného helsinského aktu o bezpečnosti a spolupráci v Európe vyzval na zhabanie finančného majetku Ruska. Tento krok by podľa neho mohol pomôcť zablokovať ruskú vojnovú mašinériu. „Je čas zabaviť ruské aktíva, nielen ich zmraziť, ale zabaviť a využiť ich na mier, nie na vojnu,“ povedal./agentury/

X X X

 Domácnosti čaká zdražovanie o tisíce eur ročne. Vypočítajte si, koľko si priplatíte za kúrenie a tankovanie po zavedení emisných povoleniek

Od roku 2027 budú musieť aj domácnosti v EÚ platiť emisné povolenky za emisie z kúrenia a pohonných látok. Zavádzajú sa v rámci Green Dealu ako nástroj na zníženie emisií skleníkových plynov a urýchlenie prechodu na ekologickejšie zdroje energie. Opatrenie však podľa odborníkov výrazne zvýši životné náklady.

Už aj slovenské domácnosti si môžu vypočítať, o koľko sa im život predraží. Česká internetová stránka už ponúka jednoduchú kalkulačku, ktorá pomáha domácnostiam odhadnúť, ako sa im zvýšia výdavky na kúrenie uhlím, plynom či na tankovanie benzínu alebo nafty.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že bežná česká domácnosť môže po zavedení povoleniek ročne zaplatiť o 83-tisíc českých korún viac – teda približne 3 300 eur. A ide len o priemer. „Niektoré domácnosti zaplatia výrazne viac,“ dodáva Kovanda.

Domácnosť, ktorá kúri plynom a najazdí ročne autom 15 000 kilometrov, by si tak mohla priplatiť 600 až 900 eur ročne, v závislosti od vývoja cien emisných povoleniek a spotreby.

               Čo je ETS2 a koho sa týka

Nové emisné povolenky pre domácnosti a dopravu sú súčasťou systému ETS2, ktorý rozširuje pôvodný systém ETS1 (ten sa týkal veľkých znečisťovateľov ako elektrárne, fabriky či letecký priemysel). ETS2 zasiahne bežných ľudí – najmä tých, ktorí kúria plynom, uhlím či naftou, a jazdia na autách so spaľovacím motorom.

Elektrina do domácností povolenky už teraz zahŕňajú, novinkou je však zahrnutie vykurovania a palív pre fyzické osoby.

Cena emisných povoleniek pre domácnosti – teda kontraktov na ich budúci nákup – sa podľa Kovandu „neumúdruje“. V strede tohto týždňa na burze ICE v Londýne uzavrela povolenka s dodaním v roku 2027 na cene cez 82 eur. To je o 9 % viac než pred týždňom a o 82 % viac než politický sľubovaný strop 45 eur. „Investori neveria, že strop bude dodržaný. Inak by si ho nezaisťovali takto draho,“ upozorňuje ekonóm.

 Green Deal potrebuje drahé povolenky

Podľa odborníkov musí cena povolenky stúpnuť až na 260 eur, ak má mať Green Deal požadovaný efekt. „Ak nebude takáto vysoká, nebude naplnený cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ tvrdí Kovanda.

Varuje aj pred zavádzaním verejnosti: „Strop 45 eur je ilúzia. Možno na začiatku bude, ale potom ceny povoleniek prudko porastú. To už bude džin von z fľaše.“

Podľa ekonóma ľudia, ktorí veria, že cena zostane nízka, „nepochopili zmysel povoleniek“. Zmyslom je, aby fosílne palivá boli ekonomicky nevýhodné a ľudia prechádzali na tepelné čerpadlá, elektromobily či obnoviteľné zdroje.

 Analytici upozorňujú, že zdražovanie sa môže vyšplhať až o 30 centov na liter pohonných látok a výrazne zvýšiť náklady na kúrenie. Už teraz sa podľa nich črtajú nepokoje vo Francúzsku a v niektorých krajinách východnej Európy.

EÚ zároveň plánuje vytvoriť Sociálny klimatický fond, z ktorého by mali byť kompenzované domácnosti s nízkymi a strednými príjmami. Financie majú pomôcť so zatepľovaním domov, výmenou kotlov, inštaláciou tepelných čerpadiel alebo nákupom elektromobilov. Mechanizmus však zatiaľ nie je detailne nastavený a nie je isté, aká časť domácností na pomoc dosiahne./agentury/

X X X

 Hotel Kyjev a OD Prior sa dočkali pamiatkovej ochrany: Lukratívne plány developera sú tým ohrozené, stavba však môže bez neho chátrať

Významné stavby, Obchodný dom Prior aj hotel Kyjev, sa stali národnými kultúrnymi pamiatkami. Boj aktivistov, historikov aj architektov sa tak podaril – ministerstvo kultúry dalo po dvoch rokoch za pravdu pamiatkarom. Status ale komplikuje opravu aj prípadné zbúranie. Ako zmena ovplyvní podobu dôležitých zón v Starom Meste?

Cesta na zoznam pamiatok hotela s Priorom nebola ľahká, napriek tomu, že v zahraničí sú podobné stavby moderny vysoko cenené. Budovy postavené v 70. rokoch minulého storočia upadali, výrazne sa ich stav začal zhoršovať okolo roku 2000. Obchodný dom patrí Tescu, hotel Kyjev zase kúpil developer Lordship.

Ani do roku 2011 sa však na hoteli nič nezmenilo, majiteľ ho preto zatvoril. Funguje iba obchod a niekoľko kaviarní či podnikov v Priore. Vtedy sa hovorilo o zásadnej premene jeho podoby, dostupné boli aj vizualizácie a vyzeralo to, že investor má nekompromisný plán. Možnosťou bolo tiež búranie hotela s tým, že by sa nahradil objektom s rôznymi funkciami, vrátane bývania.

Dva roky na to ten istý pamiatkový úrad rozhodol, že hotel Kyjev a OD Prior nebudú pamiatkou. Verejnosť vrátane odborníkov protestovala. Investor upustil od výraznej prestavby a zvažoval menej invazívnu obnovu. V tom čase do procesu opäť vstúpili pamiatkari a v roku 2023 uznali, že stavby si zaslúžia najvyššiu ochranu. To skomplikovalo život tak Lordshipu, ako firme SIRS, novému vlastníkovi Prioru. Tým prekážalo, že sa menia pravidlá až počas procesu, a odvolali sa na ministerstvo kultúry. Rezort rozhodoval dlhé dva roky, výsledok poznáme.

Voči finálnemu rozhodnutiu sa už nedá odvolať – zoznam Národných kultúrnych pamiatok (NKP) hlavného mesta sa tak rozšíril, bez ohľadu na protesty. „Bolo nám oficiálne zaslané rozhodnutie ministerstva kultúry, ktorým vyhlásilo celý komplex na Kamennom námestí za NKP,” uviedol zástupca Lordshipu Tomáš Gelinger.

Obnovou hotela Kyjev chce developer Lordship priniesť kvalitný verejný priestor, zameraný na odklon áut do podzemia. Okrem toho chce zachovať charakteristické rysy stavby.

Ako by mal komplex po novom vyzerať?

Investor chce aby hotel opäť slúžil ubytovaniu. Po novom by mal mať takmer 300 izieb, galériu, kaviareň, priestor na zdieľanú prácu aj jógovisko. Okrem toho spoločnosť vlastní niekoľko pozemkov aj v okolí hotela, ktoré zasahujú až po Cintorínsku ulicu. Plochy medzi budovami chcel pretvoriť na námestie (takzvané Námestie umelcov). To má získať nové stromy, lavičky a podobné vybavenie. Keďže po rekonštrukcii hotela bude prístupná aj podzemná garáž, autá sa z ulice premiestnia. Vznikne tým priestor pre peších namiesto parkovania, ale aj lákavé schody na sedenie.

Historička architektúry Henrieta Moravčíková už pred rokmi odporúčala zachovať funkciu hotela. „Po určitých dispozičných úpravách je to možné aj v prípade hotela Kyjev. Ako príklad by sme mohli uviesť košický hotel Hilton na Hlavnej ulici,“ priblížila.

Podľa projektu má firma neskôr v pláne nahradiť parkovisko na Špitálskej budovou. Čo v nej bude, známe nie je, no je celkom pravdepodobné, že by mohlo ísť o bývanie, vzhľadom na lukratívnosť miesta. Vizualizácie vypracovali Compass architekti, autori Vydrice./agentury/

X X X

 Ruský útok na ukrajinské mesto Kramatorsk si vyžiadal jednu obeť a 11 zranených

Rusi zaútočili na päťposchodovú obytnú budovu a záchranári naďalej prehľadávajú jej trosky s cieľom nájsť prípadné ďalšie obete. Gubernátor Doneckej oblasti vyzýva zvyšných obyvateľov k opusteniu mesta.

Najmenej jeden človek zahynul a ďalších 11 bolo zranených pri ruskom útoku na východoukrajinské priemyselné mesto Kramatorsk, uviedli miestne úrady vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

O útoku a obetiach informoval prostredníctvom sociálnej siete Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Podľa jeho slov Rusi zaútočili na päťposchodovú obytnú budovu a záchranári naďalej prehľadávajú jej trosky s cieľom nájsť prípadné ďalšie obete.

Filaškin vyzval zvyšných obyvateľov Kramatorska, aby opustili mesto a utiekli do bezpečnejších častí Ukrajiny, ďalej od približujúcej sa frontovej línie. Tá je v súčasnosti asi 15 kilometrov juhovýchodne od hraníc mesta.

Ukrajina sa proti ruskej agresii bráni už takmer tri o pol roku. Vlna nočných útokov na hlavné mesto Kyjev si vyžiadala najmenej 11 životov, aktuality.sk

 X X X

 Jeden krok vpred, dva kroky dozadu. Hodí sa Leninov výrok aj na Slovensko?

Robert Fico má niekedy zásadné vyjadrenia, ktorým však málokto venuje náležitú pozornosť. To sa týka aj konsolidácie, ktorá sužuje celú krajinu. Predseda vlády povedal, že deficit bude jeho vláda znižovať aj prostredníctvom akcelerácie hospodárskeho rastu.

Vyšší rast HDP rovná sa vyššie daňové príjmy a nižší schodok štátneho rozpočtu. Prezradil aj cestu, ktorou sa chce k cieľu dopracovať: masívnymi investíciami. A už tak aj robí: vláda ide vo veľkom rozostavať Slovensko.

Jednou investičnou prioritou je infraštruktúra (diaľnice i železnice), druhou výstavba novej jadrovej elektrárne. Premiér má pravdu, investície do infraštruktúry vždy ťahajú ekonomický rast. Potiaľ je to v poriadku. Otázkou je, či na to máme peniaze v štátnej kase a personálne i materiálne kapacity. Stavať diaľnice je pekná vec, ale keď na trhu nebude dostatok ľudí a firiem, ďaleko sa nedostaneme. A to ešte štát chce stavať aj nemocnice, športoviská, byty, opravovať mosty a cesty. Plány môžu byť na papieri vzletné, realita však nepustí.

Tunel Karpaty na severe Bratislavy majú pomôcť stavať Číňania. Čínske budú iba stroje alebo celý projekt? Čína napríklad stavia v Gruzínsku dva veľké úseky diaľnice a tunely. Na stavbách pracujú priamo čínski robotníci. Čaká to aj Slovensko? Či zoženieme pracovníkov v Strednej Ázii? Križovatku D1/D4, na ktorú sa akosi zabudlo pri zadávaní projektu D4 za ministra dopravy Jána Počiatka pred desiatimi rokmi, stavajú Poliaci. A je to vidieť, práce odsýpajú. Žeby inšpirácia?

V Česku a Poľsku sa strany stojace na opačných brehoch vedia na zásadných projektoch dohodnúť, napriek tomu, že na sebe, ako na Slovensku, nenechajú suchú niť. Prečo to nejde u nás?

Pritom my sa roky moríme s tunelom Višňové i s inými úsekmi. Trvajú dlho, dokončenie celej D1 z Bratislavy do Košíc je stále v ríši snov, s konkrétnym dátumom radšej nešermujme. Diaľnica spájajúca najväčšie slovenské mestá je určite prioritou číslo jeden. Lenže čo je priorita číslo dva? Predĺženie D1 až na hranice s Ukrajinou, keď sme za 50 rokov sme nedostavali ani pôvodný úsek? Alebo je to dokončenie D3 na Kysuciach a prepojenie do Poľska? Či prepojenie z Maďarska do Poľska cez východné Slovensko, alebo rýchlostná cesta na južnom Slovensku? Či budeme stavať ako doteraz? Látať jeden malý úsek za druhým, čo to dá, s politickými hádkami, či stavať tadiaľ, alebo inokadiaľ, či to nie je predražené, či výberové konanie bolo férové atď. S takýmto prístupom sa ďaleko nedostaneme.

Rovnako je to s novu jadrovou elektrárňou od amerického Westinghousu. Opozícia už spochybňuje aj projekty s Američanmi. Hoci je jasné, prečo nie je vypísaná verejná súťaž (nič zásadné by sa nezmenilo, ušetrila by sa malá časť, stratili by sa zhruba štyri roky), prečo práve Američania, a nie niekto iný, opozícia je zásadne proti.

Rýpať by mala, je to vo verejnom záujme, ale férovo. Igor Matovič spochybnil celkové náklady na výstavbu vo výške 15 miliárd eur a vypočítal, že to bude 50 miliárd. Takto sa naša krajina nikam nedostane. Samozrejme, otázka, či Slovensko potrebuje teraz stavať novú jadrovú elektráreň a nemá radšej investovať do iných verejných projektov, je na mieste.

Ak to premiér myslí s investíciami do infraštruktúry vážne, mal by najprv predložiť zmysluplné plány na päť a desať rokov (viac rokov nemá zmysel) a vysvetliť si s opozíciou nezrovnalosti. Inak Slovensko urobí opäť jeden krok vpred a dva kroky dozadu: nasledujúca vláda zruší všetky kroky predchádzajúcej a začne odznova. V Česku a Poľsku sa strany stojace na opačných brehoch vedia na zásadných projektoch dohodnúť, napriek tomu, že na sebe, ako na Slovensku, nenechajú suchú niť. Prečo to nejde u nás? Inak sa veľké investície stanú príťažou, a nie príležitosťou pre rozvoj Slovenska./agentury/

X X X

Kedy sa začali dovolenky? Medzi prvými v Európe zaviedlo platené voľno Československo

Mali nárok iba na šesť až osem dní pracovného voľna ročne, ale aj to už bol nevídaný pokrok, lebo zákon sa vzťahoval aj na robotníkov. Pred 100 rokmi ho schválil československý parlament ako jeden z prvých v Európe. Podľa historikov tým vznikol dôležitý predpoklad pre rozvoj masovej turistiky a cestovného ruchu.

Začalo sa to šesťdňovou dovolenkou, pokračovalo masovou turistikou.

Vtedajším novinám na Slovensku trvalo pomerne dlho, kým pochopili, že ide o prevratnú vec s ďalekosiahlymi dôsledkami. O zákone informovali oneskorene a veľmi kuso. Pre platenú dovolenku nenachádzali ani správny slovenský výraz, a tak si redaktori pomáhali čechizmom. Písali „platená dovolená k zotaveniu“.

Návrh zákona predložil ešte v apríli 1925 „senátor Ferdinand Šťastný a súdruhovia“, ako stojí v záznamoch zo zasadnutí Národného zhromaždenia. Boli totiž členmi Československej strany socialistickej, v ktorej sa oslovovali slovom „súdruh“. Zároveň patrili medzi členov hornej komory parlamentu, čiže senátu.

Šťastný v zdôvodnení priznáva, že predkladaná predloha zákona síce život robotníctva ktovieako neosladí, ale „aspoň popráši cukrom“. Pôvodne chceli totiž navrhnúť 21-dennú platenú dovolenku, ale boli realisti – neprešla by hlasovaním vzhľadom na rozloženie politických síl v parlamente.

V rozprave vystúpil aj Lev Winter, vtedajší minister práce za sociálnu demokraciu. Reagoval na poznámku z opozičných lavíc, že vo veľkých strojárskych a tlačiarenských podnikoch už zamestnanci majú zmluvne zakotvenú aj dlhšiu dovolenku na základe kolektívneho vyjednávania. Navyše sa do nej nezapočítavajú nedele a sviatky, pripadajúce na obdobie dovolenky, ako to ukladá prijímaný zákon.

„Zamestnávateľ môže podmienky zmluvy meniť v čase pre zamestnancov najmenej priaznivom, keď sa hospodárstvu nedarí, preto je také dôležité, aby sa zákonom stanovila aspoň minimálna dovolenka na zotavenie,“ povedal Winter.

 Takúto vymoženosť stanovenú zákonom mali dovtedy (od júla 1921) len baníci a obslužný personál vo vybraných ťažobných revíroch. Za jeden odpracovaný rok im prislúchalo päť dní plateného voľna, za päť až 10 rokov – sedem, za 10 až 15 rokov – 10 a za viac ako 15 rokov – 12 dní dovolenky.

Aj zákon, ktorý sa začal uplatňovať v ostatných odvetviach hospodárstva prvýkrát v lete 1925, predpisoval odstupňovaný nárok na platenú dovolenku. A tiež v závislosti od počtu odpracovaných rokov, ale poznal stupnicu iba od šesť do osem dní

Ukazuje sa, že slogan „Som baník, kto je viac?“ nevymysleli u nás až „za boľševika“, ale už pred vyše sto rokmi a takpovediac „za buržuja“. Ostatne, vzhľadom na drsné a životunebezpečné podmienky práce pod zemou si ťažbári viac voľna určite zaslúžili.

Winter neskôr tvrdil, že aj tých šesť až osem dní bolo veľkým kompromisom a že najmä veľkí zamestnávatelia a ich obhajcovia v parlamente sa jeho prijatiu bránili zubami-nechtami.

Každý deň na poludnie prichádzal do práce a podozrievavo zisťoval, či jeho pracovné miesto medzitým nezaujal niekto iný.

ekonóm Henrik Müller o dielovedúcom, ktorý dostal prvé štyri dni voľna v živote

Počas dovolenky mal totiž zamestnanec nárok na náhradu mzdy, zodpovedajúcu priemernému zárobku v predchádzajúcich štyroch týždňoch bez poplatkov za nadčasy.

Komunistickí senátori a poslanci návrh zákona od samého začiatku napádali a poukazovali na príklad sovietskeho Ruska. Tam boľševici hneď po víťaznej revolúcii rozhodli o dvojtýždňovej platenej dovolenke pre všetkých námezdne pracujúcich. A sovietsky zákonník práce z roku 1922 zaviedol dokonca ďalšie dva týždne plateného voľna pre pracujúcich v nebezpečných a zdraviu škodlivých prevádzkach.

Ale pravdou je aj to, že po vyhlásení industrializácie Josifom Stalinom v roku 1928 platenú dovolenku pre všetkých zamestnancov v ZSSR postupne znižovali až na jeden týždeň v roku. O tom však boľševická propaganda mlčala…

 Rekreačnú dovolenku robotníkom!

Ak si chceme predstaviť, čo znamenalo zavedenie platenej dovolenky v Československu pred 100 rokmi, musíme si uvedomiť, že v Spojených štátoch ju nemajú dodnes.

A vo Veľkej Británii uznali zákonný nárok robotníka na týždeň takejto dovolenky až v roku 1938, aj to len určitým kategóriám zamestnancov. Prevažne tým, ktorým bola úradne stanovená minimálna mzda. Predchádzali tomu dlhoročné kampane odborových zväzov (požadovali dva týždne voľna) a intervencie Medzinárodnej organizácie práce.

Preto vybojovanie zákonom zaručenej platenej dovolenky kladú niektorí historici hneď na druhé miesto za osemhodinový pracovný čas, v čom ČSR takisto zohrala priekopnícku úlohu. U nás ho zaviedli už v roku 1918, ako v prvej demokratickej krajine na svete.

Ale poďme ešte trochu ďalej do minulosti. Prvé pokusy zaviesť platenú dovolenku vznikli v Nemecku. Už v roku 1903 ju vybojoval Ústredný zväz nemeckých pivovarníkov pre svojich členov, ale iba v Štuttgarte a Durínsku. Išlo len o tri dni plateného voľna v roku, ale dodnes sa to považuje za určitý míľnik v odborovom hnutí.

O štyri roky neskôr tlačiar Ludwig Rexhäuser po prvýkrát prišiel s heslom: „Rekreačnú dovolenku pre robotníkov!“ Zverejnil ho v odborárskom časopise Korrespondenzblatt.

Súčasný nemecký ekonóm Henrik Müller z Dortmundskej univerzity ozrejmuje, aká to bola vtedy utopická požiadavka. Vyvolala posmešné poznámky nielen v Reichstagu, nemeckom parlamente, ale aj medzi odborárskymi predákmi.

Keď krátko pred prvou svetovou vojnou presadili niektoré silné odborové zväzy v kovopriemysle požiadavku platenej dovolenky do zmlúv so zamestnávateľmi, zamestnanci sa ju báli vyberať. Profesor Müller uvádza prípad nemenovaného dielovedúceho z elektrotechnickej spoločnosti AEG v Berlíne, ktorý v roku 1916 prvýkrát v živote dostal štyri dni pracovného voľna. „Každý deň na poludnie prichádzal do práce a podozrievavo zisťoval, či jeho pracovné miesto medzitým nezaujal niekto iný.“

 Kúpalisko Lido v Petržake bolo obľúbeným miestom Bratislavčanov už v 30. rokoch.

Približne v tom čase si vydobyli finančnú náhradu za pracovné voľno aj robotníci v niektorých odvetviach rakúsko-uhorského priemyslu. Vďaka kolektívnym zmluvám to boli predovšetkým typografi a kovorobotníci, takzvaná robotnícka aristokracia. Už predtým sa výsade platenej dovolenky tešili dôstojníci cisársko-kráľovskej armády, vybrané kategórie štátnych zamestnancov, povedzme učitelia, ktorí mali platené prázdniny. Ale to bolo asi všetko.

Po prvej svetovej vojne presadzovali niektoré národné odbory neplatenú dovolenku naďalej prostredníctvom kolektívnych zmluv. Napríklad v roku 1929 ich malo vo Weimarskej republike (Nemecku) vyše osemtisíc firiem a spoločností. Po jednom roku zamestnania si robotníci mohli nárokovať spravidla tri až štyri dni plateného voľna ročne. Súbežne s odpracovanými rokmi sa predlžovala aj platená dovolenka až na 14 dní. Iné štáty sa vydali cestou jednotnej zákonnej úpravy tohto pracovného práva. Ešte v 20. rokoch minulého storočia k nej pristúpili v Rakúsku, Taliansku, Švédsku. V roku 1931 sa pripojilo Španielsko. Prijalo zákon, ktorý všetkým zamestnancom poskytoval sedem dní plateného voľna ročne. Nevzťahovalo sa to však na poľnohospodárskych robotníkov.

Víťazstvo Ľudového frontu vo Francúzsku v júni 1936 viedlo k rozsiahlym sociálnym reformám. Ich súčasťou bolo aj zavedenie 40-hodinového pracovného týždňa a dvoch týždňov platenej dovolenky.

Je zaujímavé, že až v tom istom roku prijala Medzinárodná organizácie práce konvenciu o platenej dovolenke. Stanovila ju na minimálne šesť dní v roku.

Ale vtedy už bolo pracovné zákonodarstvo v medzivojnovom Československu oveľa ďalej.

 Zákony boli na to, aby sa porušovali

Už zákon č. 67/1925 pamätal aj na učňov. Tí mali dokonca nárok na dlhšiu platenú dovolenku ako riadni zamestnanci – na 12 až 14 dní v roku podľa veku učňa.

V nasledujúcom roku prišlo k predĺženiu platenej dovolenky štátnym zamestnancom (predovšetkým úradníkom v štátnej správe, ale aj vysokoškolským pedagógom, policajtom atď.) na dva až šesť týždňov, a to podľa ich služobného postavenia a odpracovaných rokov.

Napokon v roku 1934 Národné zhromaždenie predĺžilo v takom istom rozsahu dovolenku súkromným zamestnancom. Kto bol „súkromný zamestnanec“ za prvej ČSR? Napríklad úradník v banke, vedúci predajne alebo administratívny pracovník v súkromnej firme. Ich postavenie sa líšilo od štátnych zamestnancov, ktorí mali obvykle vyšší plat a istotu zamestnania.

Zákony by tu teda boli, možno najlepšie v strednej Európe, horšie to bolo s ich uplatňovaním v praxi. Tento problém ostáva napokon problémom dodnes, veď aj dobré zákony sa u nás obchádzajú, ignorujú, pošliapavajú.

Navyše, pred storočím zamestnávateľ nemusel dovolenku zamestnancovi ponúkať či odporúčať. A zamestnanec o ňu prichádzal, ak si sám na ňu neuplatnil nárok v príslušnom roku. A najmä počas hospodárskej krízy si ho mnohí ľudia radšej neuplatnili, aby neprišli o prácu. Okrem toho zamestnávatelia mohli zamestnancom odrátať z nároku na dovolenku dni, ktoré označili za neospravedlnenú absenciu. Často pritom dovolenku vynulovali.

Foto: Dobová slovenská tlač

Reklama cestovnej kancelárie Čedok v dobovej slovenskej tlači, 30. roky.

Na porušovanie predpisov o platenej dovolenke upozorňovali na Slovensku najmä Robotnícke noviny, blízke sociálnodemokratickej strane.

„Mnohí majitelia pekárni neposkytujú dovolenku robotníkom a už vôbec nie učňom,“ informovali koncom marca 1930 v článku o pomeroch v slovenskom pekárenstve. „Vyhlasujú to za boľševictvo a protestujúcich perzekvujú prepúšťaním z práce.“

Začiatkom novembra toho istého roku písali Robotnícke noviny o posielaní na nútenú dovolenku (bez akejkoľvek náhrady mzdy) pracovníkov bratislavskej Továrne na vodomery a plynomery. Dôvody boli zrejme objektívne: kríza odbytu, chýbajúce objednávky.

Bez ohľadu na mnohé podobné prípady umožnila platená dovolenka už v medzivojnovom období masovo rozvíjať cestovný ruch a meniť spôsob života najširších vrstiev. Pravda, viac v priemyselne, urbanisticky aj kultúrne rozvinutejších českých krajinách, než na Slovensku.

 Držať sa roboty až do soboty? Už nie

Aký bol vlastne potenciál vtedajšieho Slovenska v oblasti domáceho cestovného ruchu? Zo sčítania v roku 1921 vyplýva, že tu bolo iba 15 miest s počtom obyvateľov nad 10 000. Do roku 1930 ich počet vzrástol na 21. Jedine Bratislava dovtedy prekonala hranicu 100 000 obyvateľov a Košiciam k nej ešte chýbalo 30 000 obyvateľov.

Podiel mestského obyvateľstva v slovenskej populácii dosiahol v tom čase – podľa výpočtov vtedajšieho českého demografa Antonína Boháča – ledva 26 percent. Pre porovnanie – v Čechách a na Morave bol takmer 2,5-krát vyšší. Slovensko bolo naďalej prevažne agrárnou krajinou. Na slovenskom vidieku sa cez leto pred sto rokmi pracovalo a predovšetkým na poli. Slováci síce oddávna vedeli, že od roboty aj kone dochnú a že človek nie je zo železa, ale na oddych im neostávala niekedy ani nedeľa. Neskôr sa to o niečo zlepšilo, ale na dedine stále platilo ako jedenáste prikázanie: Drž sa roboty do soboty! V lete sa ľudia z rozpálených miest a mestečiek utiekali do prírody.

A tak oravskí alebo zemplínski roľníci ešte nie, ale bratislavské a košické úradníctvo už výhody letnej dovolenky venovanej turistike a rekreácii vychutnávalo aj za prvej ČSR. Zatiaľ, pravda, zriedkavejšie v zahraničí a najčastejšie v domácich kúpeľoch.

 Desať rokov po vzniku ČSR sa aj na Slovensku rozšírilo hnutie, známe už pred prvou svetovou vojnou v Čechách, ktoré pod heslom „poznávaj svoju domovinu“ uprednostňovalo domáce letoviská. Významne k tomu prispela masívna reklamná kampaň Československých štátnych kúpeľov. Každý Slovák a Čech mal navštevovať kúpele svojho štátu. Slovenské médiá dávali pritom do pozornosti predovšetkým slovenské kúpele.

„Kto chcel v Bratislave kedysi niečo znamenať, musel navštíviť v hlavnej sezóne piešťanské kúpele,“ spomínal v našom rozhovore Peter Krahulec, kedysi dlhoročný šéf inšpekcie československých kúpeľov a žriedel. „Kto na to nemal, prenajímal si letný byt v iných slovenských kúpeľoch.“

Piešťany už pred druhou svetovou vojnou obsadzovala najmä zahraničná klientela, ale počtom liečivých prírodných prameňov sme predsa boli kúpeľňou veľmocou. Pred druhou svetovou vojnou tu fungovalo 47 kúpeľov a ešte akých! V roku 1930 priniesol obrázkový časopis Nový svet reportáž o kúpeľoch Brusno pod názvom „Slovensko má svoje Karlove Vary“.

A kto nemal v Bratislave ani na Brusno, ani na Dudince, šiel sa v letných horúčavách schladiť na prírodné kúpalisko Lido v Petržalke. Vzniklo ešte v roku 1928 na upravenom pravom štrkovom brehu Dunaja. O šesť rokov neskôr už malo aj väčší bazén a plátenné kabínky na prezliekanie.

 Horšia Slovač do Tatier. Alebo i k Jadranu

Kto sa chcel schladiť radšej pri horskom potoku alebo plese, cestoval do Vysokých Tatier. Málokto si mohol dovoliť ubytovanie v Grandhoteli, ktorý postavili pred 120 rokmi v Starom Smokovci. Už vtedy mal izby vybavené ústredným kúrením a v suteréne ponúkal návštevníkom vodoliečebné procedúry. Tatry v tom čase disponovali sieťou lacnejších chát a zotavovaní, ktorá vznikala ešte úsilím Uhorského kúpeľného a hotelového spolku a po vzniku ČSR sa ďalej rozširovala.

Kým však predtým Tatry navštevovala predovšetkým uhorská šľachta a meštianstvo (aj preto všade viseli tabule v maďarčine), po rozpade monarchie väčšinu návštevníkov tvorili českí turisti.

Návštevnosť našich veľhôr vzrástla v priebehu niekoľkých rokov natoľko, že úrady začali uvažovať o zriadení tatranskej prírodnej rezervácie, aby zabránili vážnym ekologickým škodám. Ako zistili Leonard Ambróz a Eva Greschová zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, už v roku 1929 bolo oficiálne definované vymedzenie chráneného územia. Otvorené ostávalo len presné určenie jeho západnej hranice. Tatranský národný park sa však podarilo vyhlásiť až koncom roku 1948.

Platená dovolenka nebola jediným predpokladom využívania voľného času mimo domova, bola však veľmi dôležitým faktorom. Medzi ďalšie patril rozvoj dopravy. Kým za Rakúsko-Uhorska sa dopravné tepny na Slovensku orientovali hlavne severojužným smerom, po vzniku ČSR jednoznačne prevážilo smerovanie západ – východ.

Nezanedbateľné však bolo aj budovanie miestnej dopravnej infraštruktúry v okolí letovísk a vôbec rekreačných stredísk. Rady návštevníkov vo Vysokých Tatrách rozšírila výstavba cestného spojenia z Popradu do Starého Smokovca a neskôr i lanovky na Lomnický štít.

 Ako uvádza sociológ turizmu Ivan Chorvát z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, už pred druhou svetovou vojnou zohrala významnú úlohu v rozvoji cestovného ruchu motorizácia: autobusy pre pospolitý ľud, osobné autá pre majetnejších.

Len za jedno desaťročie v rokoch 1922 až 1932 vzrástol počet motorových vozidiel v ČSR takmer 10-násobne. Pravda, najviac ich jazdilo po cestách v českých a moravských krajoch – takmer 90 500. Na Slovensku vtedy evidovali len o čosi viac ako deväťtisíc automobilov, čiže asi desatinu.

O tom, že cestovný ruch sa stával čoraz významnejšou súčasťou spoločenského života, svedčil aj rast počtu cestovných kancelárií. Český historik turizmu Jan Štemberk uvádza, že v roku 1930 ich bolo 61. Prím medzi nimi hral už vtedy Čedok, ktorý lákal aj morachtivých Slovákov: „k modrému Jadranu na 9 dní za 540 až 625 korún s pobytom v hoteloch v Jugoslávii a Itálii“.

Čo sa dalo kúpiť za 540 korún? Napríklad dámsky kostým, pánsky oblek vás vyšiel o 150 korún viac. Priemerná mzda v ČSR dosahovala v roku 1930 bezmála 790 korún. Baníci si zarobili mesačne v priemere 940, priemyselní robotníci 550 a úradníci 1 550 korún. Vyplynulo to zo štatistického prieskumu, ktorý po celý rok sledoval príjmy a výdavky 122 rodín v celom Československu./agentury/

X X X

Microsoft obviňuje Rusko z kyberšpionáže na veľvyslanectvách v Moskve

Ruská tajná služba vraj skrz poskytovateľov internetových služieb nasadzuje škodlivé malvéry do počítačov diplomatických organizácií.

Ruská tajná služba FSB za pomoci miestnych poskytovateľov internetových služieb nasadzuje škodlivé malvéry do počítačov veľvyslanectiev a diplomatických organizácií v Moskve. Uviedla to vo štvrtok americká technologická spoločnosť Microsoft, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Microsoft si je teraz istý, že sa táto aktivita deje v rámci ruských hraníc,“ povedala zástupkyňa Microsoftu Sherrod DeGrippová agentúre Reuters. Analýza firmy po prvýkrát potvrdila, že ruská FSB vykonáva kybernetickú špionáž aj na úrovni poskytovateľov internetových služieb. Agentúra Reuters pripomína, že zistenia Microsoftu prichádzajú v čase rastúceho tlaku Spojených štátov na Moskvu, aby súhlasila s prímerím vo vojne na Ukrajine, a záväzkov krajín Severoatlantickej aliancie zvýšiť svoje obranné výdavky pre obavy z možnej agresie Ruska.

Microsoft neprezradil, ktoré moskovské veľvyslanectvá boli napadnuté malvérom. Tvrdí však, že agenti FSB inštalujú na vybrané počítače škodlivé programy, ktoré im umožňujú kradnúť z nich údaje a v budúcnosti inštalovať ďalšie druhy malvéru.

Hackerské oddelenie FSB nazývané aj Turla napadá systémy vlád už takmer 20 rokov, vyhlásili Spojené štáty v máji 2023 po tom, čo Federálna agentúra pre vyšetrovanie (FBI) narušila jednu z jeho dlhodobých operácií, aktuality.sk