Trump na klíčové posty politické jestřáby. Ruský plyn stále tečie do EÚ cez Ukrajinu. Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom už podalo výpovede. Kiska vinný z daňového podvodu. Dostal miernejší trest. Trump navrhne guvernéra Huckabeeho na veľvyslanca v Izraeli

 Může to být dobrá zpráva pro Ukrajinu. Budoucí prezident Donald Trump během kampaně opakovaně tvrdil, že válku na Ukrajině ukončí za 24 hodin. Teď začíná vybírat ty, kteří by mu v tom měli pomoci. Za poradce pro národní bezpečnost si již vybral republikánského kongresmana Michaela Waltze a ministrem zahraničí jmenuje podle zdrojů z exprezidentova okolí republikánského senátora z Floridy Marca Rubia. Oba zaujímají k Rusku tvrdý postoj.

Je jisté, že Trump bude k válce na Ukrajině přistupovat jinak než současná administrativa Joea Bidena, která Kyjevu od začátku ruské agrese v únoru 2022 zatím poslala vojenskou pomoc ve výši více než 64 miliard dolarů (v přepočtu přes 1, 5 bilionu korun).

Trump opakovaně sliboval, že s ruským prezidentem Vladimirem Putinem i jeho ukrajinským protějškem Volodymyrem Zelenským usedne k jednacímu stolu. To vzbuzuje velké obavy. Zdaleka není jisté, zda by Ukrajina nebo Rusko v této chvíli na jednání přistoupily. Trump navíc v minulosti Putina označil za génia a tvrdil, že s ním má velmi dobré vztahy.

Nyní se ale zdá, že Ukrajina má ještě důvod doufat. Waltz i Rubio sice s Trumpem souhlasí, že je potřeba konflikt co nejrychleji ukončit, neznamená to ale, že by se Ukrajina měla vzdát Rusku a obětovat velkou část svého území.

„Amerika může využít ekonomické páky, včetně zrušení pozastavení vývozu zkapalněného zemního plynu a potlačení nezákonného prodeje ropy z Ruska, aby přivedla Putina k jednacímu stolu,“ napsal nedávno Waltz spolu s bývalým stratégem Pentagonu Matthewem Kroenigem pro týdeník The Economist.

„Ne“ by v takovém případě nebyla pro Washington přijatelná odpověď. Pokud by Putin jednat odmítl, mohl by podle nich Bílý dům poskytnout Ukrajině více zbraní s menšími omezeními pro jejich použití. Podle nich navíc podobný návrh představil i Trump. „Tváří v tvář tomuto tlaku Putin pravděpodobně využije příležitosti k ukončení konfliktu,“ dodávají Kroenig a Waltz pro The Economist.

X Odmítač vakcín, cla místo diplomacie a soudní msty. Jaký může být Trumpův Bílý dům?

I floridský senátor Rubio by pro Ukrajinu byl lepší zprávou, než se po Trumpově zvolení předpokládalo.

Rubio se v minulosti vyjadřoval velmi ostře vůči Rusku, což odpovídá jeho roli jestřába zahraniční politiky, kterou si osvojil od roku 2010, kdy byl do Senátu poprvé zvolen, připomíná list New York Times.

Na začátku své politické dráhy se Rubio neshodoval s republikány, kteří byli skeptičtější vůči americkým intervencím v zahraničí. V poslední době se ale s Trumpem shodl i v otázkách, jako je ruská válka proti Ukrajině, když řekl, že konflikt se dostal do slepé uličky a „je třeba ho ukončit“.

\Loni v prosinci například prosadil spolu s demokratickým senátorem Timem Kainem opatření zakazující americkým prezidentům opustit NATO bez souhlasu Kongresu. Trump přitom během svého prvního mandátu v letech 2016 až 2020 opakovaně hrozil vystoupením z aliance. Rubio by ale pravděpodobně souhlasil s očekávanými Trumpovými plány tlačit na Ukrajinu, aby našla způsob, jak se dohodnout s Ruskem a zůstat mimo NATO. Letos byl také mezi patnácti republikánskými senátory, kteří hlasovali proti navýšení finanční pomoci Kyjevu.

Rubio zaujímá i tvrdý postoj zejména vůči Číně, Íránu, Venezuele a Kubě. Za Trumpova prvního mandátu to byl právě on, kdo tlačil na tvrdé sankce proti Venezuele ve snaze omezit režim prezidenta Nicoláse Madura.

Podle lidí z Trumpova okolí si to zvolený prezident může na poslední chvíli ještě rozmyslet, ale zdá se, že se už pro Rubia rozhodl. Letos ho zvažoval i při výběru kandidáta na svého viceprezidenta. Nakonec si ale vybral senátora J. D. Vance, aktualitysk

X X X

Prezident USA Donald Trump navrhne bývalého guvernéra Huckabeeho na post veľvyslanca v Izraeli

Huckabee je dlhodobým zástancom Izraela.

Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump v utorok oznámil, že na post veľvyslanca v Izraeli navrhne bývalého guvernéra Arkansasu Mikea Huckabeeho. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Trump sľúbil, že zahraničnú politiku USA viac zosúladí so záujmami Izraela, ktorý vedie vojnu proti Iránom podporovaným militantným hnutiam v Pásme Gazy aj Libanone. Huckabee je dlhodobým zástancom Izraela. „Miluje Izrael a izraelský národ miluje jeho,“ uviedol Trump na margo nominácie Huckabeeho. „Mike sa bude neúnavne usilovať o nastolenie mieru na Blízkom východe,“ dodal.

Huckabee sa v rokoch 2008 a 2016 neúspešne uchádzal o nomináciu Republikánskej strany do prezidentských volieb. Je obľúbený medzi americkými evanjelikálmi, ktorí podporujú Izrael, odvolávajúc sa na Starý zákon.

Evanjelikáli predstavujú dôležitý voličský blok Republikánskej strany a Trumpa chválili aj za presun amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, ku ktorému došlo v roku 2018 počas jeho prvého prezidentského mandátu, aktuality.sk

X X X

Lekárske odborové združenie s ministrom Šaškom prebralo prvý bod memoranda, výpovede lekári nestiahli

Lekárske odborové združenie (LOZ) na utorkovom rokovaní s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) prebralo prvý bod memoranda týkajúci sa poriadku vo financovaní nemocníc. K problematike má vzniknúť pracovná skupina. Po rokovaní s ministrom to uviedol šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský. Lekári podľa jeho slov výpovede zatiaľ nestiahli. Trvajú na tom, aby vláda riešila problémy v zdravotníctve.

„Je pre nás kľúčové, aby sa spravil v tomto poriadok, aby bolo jasne povedané, za čo poisťovne platia nemocniciam, aby boli štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami. Aby sa to dalo kontrolovať, pretože tým sa dá zhodnotiť aj efektívnosť tých nemocníc. Keď je ľahko kontrolovateľná zmluva, porovnateľná medzi nemocnicami, vieme povedať, ktorá nemocnica si splnila záväzky, odoperovala a odliečila toľko pacientov, koľko sľúbila alebo ktorá nemocnica tak nevykonala. Takže za nás, my trváme na tom, aby tieto zmluvy boli štandardizované a verejne kontrolovateľné a verejné,“ vysvetlil Visolajský.

Spor zdravotníkov so štátom pokračuje: Nemocnice majú nové požiadavky, chcú ďalších 140 miliónov eur a kompenzácie za transakčnú daň

\INESS: Vláda má pri rokovaniach s LOZ zatiaľ na výber konflikt alebo kapituláciu

Minister podľa jeho slov navrhol pri problematike vytvoriť pracovnú skupinu, ktorú majú tvoriť zástupcovia ministerstiev financií a zdravotníctva i LOZ. „Pracovná skupina by mala k tomuto zaujať nejaké stanovisko, čo sa má priniesť, ako to zlepšiť. Náš návrh bol, aby minimálne tie zmluvy, ktoré pán riaditeľ môže svojim riaditeľom, podriadeným, svojim nominantom nariadiť, aby boli štandardizované a aby ministerstvo povedalo, ako tá zmluva má vyzerať, čo v tej zmluve musí byť a aby sa tieto zmluvy dali porovnávať a kontrolovať,“ ozrejmil šéf odborárov.

Ozrejmil, že lekári zatiaľ nezvažujú, že by výpovede stiahli. S ministrom by chceli postupne prebrať všetky body memoranda. Ďalšie rokovanie si podľa Visolajského dohodli na štvrtok (14. 11.). LOZ zároveň uviedlo, že víta avizované kroky ministra v sektore. O otázke platov sa podľa šéfa odborárov so Šaškom nebavili.

Analytik Jeseňák: Kolaps zdravotníctva nehrozí, odchody lekárov môžu niektorým nemocniciam pomôcť. Odborárom vždy ide o platy

Červená čiara pre lekárov alebo šanca na lepšie zdravotníctvo? Podľa analytikov zmena nemocníc na akciovky prispeje k zlepšeniu

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom už podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň začínajú zvažovať aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet. Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. /agentury/

X X X

Koalícia do lex atentát „prepašovala“ zmeny v rente a ochranke pre exprezidentov. Kiska by o ne mal prísť, hovorí o pomste

Bývalý slovenský prezident Andrej Kiska bol prednedávnom odsúdený v daňovej kauze. Oficiálne sa tak dopustil trestného činu. Práve pri takomto vývoji by mali exprezidenti prísť o ochranku a rentu, zmenu priniesol lex atentát.

V júli tohto roka vláda a následne parlament schválili tzv. lex atentát, ktorým koalícia reagovala na atentát na premiéra Roberta Fica.

Okrem obmedzení zhromaždení či priznania doživotnej renty najvyšším ústavným činiteľom sa v súbore zákonov nachádzal aj bod, ktorý si v tom čase všimol len málokto.

Ako na sociálnej sieti upozornil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský, v súčasnosti obvinený z korupcie, v súbore zákonov sa nachádza aj časť, ktorá pozmeňuje pravidlá doživotnej renty a ochranky pre bývalých slovenských prezidentov.

Špecificky pritom definuje, že prezident má na obidve záležitosti právo len pokiaľ nie je právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.

Dotkne sa len Kisku

Lex atentát vstúpil do platnosti 15. júla. Len o niekoľko mesiacov na to, 31. októbra, uznal Krajský súd v Prešove bývalú hlavu štátu Andreja Kisku za vinného v daňovej kauze.

Za pokračujúci prečin daňového podvodu mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Rozsudok je právoplatný.

 Súd rozhodol, že exprezident Kiska je vinný z daňového podvodu. Dostal miernejší trest

Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral. Týkalo sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155 000 eur. Kiska obvinenia odmietal.

Fico pritom v minulosti viedol voči Kiskovi ostrú kampaň po tom, čo súčasný premiér neuspel v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014. Fico, ako aj iní predstavitelia strany Smer-SD, ho označovali za daňového podvodníka ešte dávno pred rozhodnutím prešovského krajského súdu.

Chce sa súdiť

Koalícia v stredu v parlamente takisto rokovala o uznesení k právoplatnému rozsudku v daňovej kauze exprezidenta. Predkladatelia v uznesení navrhujú, aby NR SR odsúdila podvodné konanie bývalej hlavy štátu pri volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2014 a taktiež aj jej vyjadrenia o zastrašovaní sudcov.

Kiska podľa ich slov získal prezidentský úrad nečestným spôsobom a poškodil meno najvyššej ústavnej funkcie.

Exprezident na tento krok reagoval slovami, že ide o dôkaz toho, že proces okolo jeho osoby bol nástrojom politickej pomsty Roberta Fica.

 Súdna rada reaguje na Kiskove výroky: Sudcovia nerozhodujú zo strachu, riadia sa ústavou a zákonmi

„Fico sa nikdy nezmieril s tým, že prehral prezidentské voľby. Že do mojich rúk musel odovzdať svoju demisiu, a že som ho odmietol napriek vyhrážkam vymenovať za predsedu Ústavného súdu,“ napísal na sociálnej sieti. Dodal, že je presvedčený, že počas svojej kampane nepochybil.

Pre Denník N bývalý prezident potvrdil, že sa plánuje vo veci odobratej ochranky a renty súdiť. Nejde mu vraj o peniaze, ale o princíp.

Tibor Gašpar (Smer-SD) však Denníku N povedal, že dané ustanovenia v lex atentáte neboli namierené proti Kiskovi. „Neviem, kto to tam dal a s akým zámerom,“ povedal poslanec. Gašpar pritom súbor zákonov v parlamente pred ich prijatím obhajoval. „Ja nemám krvavé oči,“ dodal.Bc. Jitka Čmoková

X X X

První plzeňské RegioFoxy začaly vozit cestující

Zcela nové, moderní motorové jednotky RegioFox vyjíždí do kraje. Plzeňský kraj je jedním z prvních v Česku, kde České dráhy nový typ vlaku nasazují. Lišky, jak se dvoučlánkovým motorovým jednotkám říká, do pravidelného provozu s cestujícími vyjely v pondělí 29. července. Do konce roku jich bude nasazeno celkem 10.

„V Plzeňském kraji klademe důraz na vysokou kvalitu služeb v oblasti veřejné dopravy a budujeme systém, který odpovídá potřebám 21. století. Proto jsme ve smlouvě s Českými drahami požadovali nákup nových vozidel a jsem opravdu velmi rád, že na základě smlouvy mezi dopravcem a Plzeňským krajem můžeme dnes mezi modrou flotilu nových autobusů a modrých kvalitních vlaků přivítat další přírůstek, kterým jsou nové moderní jednotky RegioFox v jednotném grafickém nátěru Plzeňského kraje,“ pronesl hejtman Plzeňského kraje Rudolf Špoták.

Motorové jednotky RegioFox jsou bezbariérové, klimatizované vlaky vybavené širokou paletou služeb pro pohodlné cestování do zaměstnání, školy nebo za volnočasovými aktivitami. Vybaveny jsou motory Rolls-Royce s možností využívat nejnovější generaci šetrných paliv HVO a splňují nejpřísnější emisní normu EURO 6. Představují tak jedny z nejekologičtějších dieselových vlaků v Evropě. Nové vlaky tak splňují veškeré požadavky pro moderní cestování. „Cestování vlaky RegioFox ocení hlavně rodiny s dětmi, cestující na vozíku, senioři či cyklisté, snad každého dnes potěší také zásuvky pro drobnou elektroniku či možnost Wi-Fi připojení. Samozřejmostí je moderní bezbariérové WC a tichý oddíl v kvalitě první třídy bez příplatku,“ uvedl náměstek hejtmana Plzeňského kraje pro oblast dopravy Pavel Čížek s tím, že vozidla se pohybují rychlostí až 120 km/h, mají kapacitu 115 míst k sezení a pojmou 8 jízdních kol, 3 kočárky a 2 invalidní vozíky.

České dráhy si od polské společnosti PESA objednaly celkem 106 RegioFoxů, letos by jich do provozu mělo být uvedeno téměř 60. V Plzeňském kraji jich bude jezdit 10. S novými vlaky se mohou cestující svézt na linkách: P4 Plzeň – Žihle, P13 Plzeň – Bezdružice, P21 Rokycany – Nezvěstice, P22 Plzeň – Radnice, P24 Železná Ruda-Alžbětín – Klatovy. „Tyto moderní jednotky nabídnou vyšší komfort, spolehlivost a ekologičtější provoz, což výrazně zlepší kvalitu regionální dopravy v západních Čechách,“ řekl předseda představenstva a generální ředitel Českých drah Michal Krapinec.

„Provoz veřejné dopravy dnes v Plzeňském kraji zajišťuje 317 modrých autobusů, 24 elektrických vlaků RegioPanter dopravců ČD a ARRIVA vlaky, 9 motorových jednotek RegioShark dopravce ČD a 8 modrých nízkopodlažních motorových jednotek RegioShuttle RS1 dopravce GW Train Regio. Příchod 10 nových RegioFoxů je tak dalším krokem ke zvýšení kvality cestování vlaky nejen u Plzně, ale i ve venkovských oblastech,“ připomněl náměstek hejtmana Pavel Čížek.

Plzeňský kraj hradí dopravci ze svého rozpočtu na jeden kilometr provozu vlaku kompenzaci zhruba 190 Kč. Celkově kraj objednává u všech dopravců vlaky v rozsahu více jak 6 mil. km, roční náklady pro krajský rozpočet na zajištění dopravní obslužnosti železniční dopravou přesahují jednu miliardu Kč. Na všech spojích platí přívětivý tarif Integrované dopravy Plzeňského kraje (IDPK).

X X X

Koalícia do lex atentát „prepašovala“ zmeny v rente a ochranke pre exprezidentov. Kiska by o ne mal prísť, hovorí o pomste

 Bývalý slovenský prezident Andrej Kiska bol prednedávnom odsúdený v daňovej kauze. Oficiálne sa tak dopustil trestného činu. Práve pri takomto vývoji by mali exprezidenti prísť o ochranku a rentu, zmenu priniesol lex atentát.

V júli tohto roka vláda a následne parlament schválili tzv. lex atentát, ktorým koalícia reagovala na atentát na premiéra Roberta Fica.

Okrem obmedzení zhromaždení či priznania doživotnej renty najvyšším ústavným činiteľom sa v súbore zákonov nachádzal aj bod, ktorý si v tom čase všimol len málokto.

Ako na sociálnej sieti upozornil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský, v súčasnosti obvinený z korupcie, v súbore zákonov sa nachádza aj časť, ktorá pozmeňuje pravidlá doživotnej renty a ochranky pre bývalých slovenských prezidentov.

Špecificky pritom definuje, že prezident má na obidve záležitosti právo len pokiaľ nie je právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.

Dotkne sa len Kisku

Lex atentát vstúpil do platnosti 15. júla. Len o niekoľko mesiacov na to, 31. októbra, uznal Krajský súd v Prešove bývalú hlavu štátu Andreja Kisku za vinného v daňovej kauze.

Za pokračujúci prečin daňového podvodu mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Rozsudok je právoplatný.

Súd rozhodol, že exprezident Kiska je vinný z daňového podvodu. Dostal miernejší trest

Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral. Týkalo sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155 000 eur. Kiska obvinenia odmietal.

Fico pritom v minulosti viedol voči Kiskovi ostrú kampaň po tom, čo súčasný premiér neuspel v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014. Fico, ako aj iní predstavitelia strany Smer-SD, ho označovali za daňového podvodníka ešte dávno pred rozhodnutím prešovského krajského súdu.

Chce sa súdiť

Koalícia v stredu v parlamente takisto rokovala o uznesení k právoplatnému rozsudku v daňovej kauze exprezidenta. Predkladatelia v uznesení navrhujú, aby NR SR odsúdila podvodné konanie bývalej hlavy štátu pri volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2014 a taktiež aj jej vyjadrenia o zastrašovaní sudcov.

Kiska podľa ich slov získal prezidentský úrad nečestným spôsobom a poškodil meno najvyššej ústavnej funkcie.

Exprezident na tento krok reagoval slovami, že ide o dôkaz toho, že proces okolo jeho osoby bol nástrojom politickej pomsty Roberta Fica.

Súdna rada reaguje na Kiskove výroky: Sudcovia nerozhodujú zo strachu, riadia sa ústavou a zákonmi

„Fico sa nikdy nezmieril s tým, že prehral prezidentské voľby. Že do mojich rúk musel odovzdať svoju demisiu, a že som ho odmietol napriek vyhrážkam vymenovať za predsedu Ústavného súdu,“ napísal na sociálnej sieti. Dodal, že je presvedčený, že počas svojej kampane nepochybil.

Pre Denník N bývalý prezident potvrdil, že sa plánuje vo veci odobratej ochranky a renty súdiť. Nejde mu vraj o peniaze, ale o princíp.

Tibor Gašpar (Smer-SD) však Denníku N povedal, že dané ustanovenia v lex atentáte neboli namierené proti Kiskovi. „Neviem, kto to tam dal a s akým zámerom,“ povedal poslanec. Gašpar pritom súbor zákonov v parlamente pred ich prijatím obhajoval. „Ja nemám krvavé oči,“ dodal./agentury

X X X

Najväčší dodávateľ plynu do Európy znárodňuje svoje plynovody na dne mora. Vlastníkom zaplatí miliardy korún

Nórska vláda sa dohodla so súkromnými vlastníkmi na prevzatí veľkej časti rozsiahlej siete plynovodov v krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nórske ministerstvo energetiky.

 LNG terminál v Nórsku.

Vláda vlani oznámila plán znárodniť väčšinu rozsiahlej siete plynovodov, keď sa v roku 2028 skončí platnosť mnohých existujúcich koncesií. Štát siedmim vlastníkom ponúkol zaplatiť za ich majetok 18,1 miliardy nórskych korún (1,54 miliardy eur). Nórsko je najväčším dodávateľom plynu do Európy po tom, ako invázia Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 viedla k prudkému poklesu dodávok z Ruska.

 Stredoľavicová vláda sa snaží získať úplnú štátnu kontrolu nad sieťou plynovodov, ktorá sa tiahne približne 9000 kilometrov po morskom dne, čo považuje za otázku národného záujmu. Kým sedem spoločností sa s vládou dohodlo, dve skupiny zatiaľ ponuku odmietajú.

Veľkú časť nórskej siete plynovodov vlastní spoločnosť Gassled, konzorcium založené v roku 2003 nórskym štátom a ropnými spoločnosťami, ktoré v tom čase ťažili plyn v nórskych pobrežných vodách.

Ministerstvo energetiky uviedlo, že sa dohodlo s firmami Shell, CapeOmega, ConocoPhillips, Equinor, Hav Energy, Orlen a Silex na podmienkach prevzatia ich podielov v spoločných podnikoch. Dohoda zvyšuje podiel štátu v spoločnosti Gassled na 100 % z predchádzajúcich 46,7 % a uzatvára sa so spätnou platnosťou od 1. januára 2024. Spoločnosť Equinor si zatiaľ ponechá malý zostávajúci podiel v spracovateľskom závode Nyhamna a plynovode Polarled.

Spoločnosti North Sea Infrastructure a M Vest Energy, ktoré majú tiež podiely v závode Nyhamna a plynovode Polarled, nesúhlasili s predajom. Vláda sa však stále usiluje o prevzatie týchto aktív, buď po skončení súčasného koncesného obdobia alebo v prípade dohody s vlastníkmi aj skôr, uviedlo ministerstvo energetiky.

X X X

Najväčší dodávateľ plynu do Európy znárodňuje svoje plynovody na dne mora. Vlastníkom zaplatí miliardy korún

Nórska vláda sa dohodla so súkromnými vlastníkmi na prevzatí veľkej časti rozsiahlej siete plynovodov v krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nórske ministerstvo energetiky.

Vláda vlani oznámila plán znárodniť väčšinu rozsiahlej siete plynovodov, keď sa v roku 2028 skončí platnosť mnohých existujúcich koncesií. Štát siedmim vlastníkom ponúkol zaplatiť za ich majetok 18,1 miliardy nórskych korún (1,54 miliardy eur). Nórsko je najväčším dodávateľom plynu do Európy po tom, ako invázia Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 viedla k prudkému poklesu dodávok z Ruska.

 Stredoľavicová vláda sa snaží získať úplnú štátnu kontrolu nad sieťou plynovodov, ktorá sa tiahne približne 9000 kilometrov po morskom dne, čo považuje za otázku národného záujmu. Kým sedem spoločností sa s vládou dohodlo, dve skupiny zatiaľ ponuku odmietajú.

Veľkú časť nórskej siete plynovodov vlastní spoločnosť Gassled, konzorcium založené v roku 2003 nórskym štátom a ropnými spoločnosťami, ktoré v tom čase ťažili plyn v nórskych pobrežných vodách.

Ministerstvo energetiky uviedlo, že sa dohodlo s firmami Shell, CapeOmega, ConocoPhillips, Equinor, Hav Energy, Orlen a Silex na podmienkach prevzatia ich podielov v spoločných podnikoch. Dohoda zvyšuje podiel štátu v spoločnosti Gassled na 100 % z predchádzajúcich 46,7 % a uzatvára sa so spätnou platnosťou od 1. januára 2024. Spoločnosť Equinor si zatiaľ ponechá malý zostávajúci podiel v spracovateľskom závode Nyhamna a plynovode Polarled.

Spoločnosti North Sea Infrastructure a M Vest Energy, ktoré majú tiež podiely v závode Nyhamna a plynovode Polarled, nesúhlasili s predajom. Vláda sa však stále usiluje o prevzatie týchto aktív, buď po skončení súčasného koncesného obdobia alebo v prípade dohody s vlastníkmi aj skôr, uviedlo ministerstvo energetiky./agentury/

X X X

Policajt dobil muža, ktorý kradol v obchode. Ten na následky zranení zomrel

Incident sa odohral priamo pod bezpečnostnými kamerami jedného z košických hypermarketov.

Policajná inšpekcia za pomoci kukláčov včera na obed pri akcii Exces zadržala dvoch policajtov z obvodného oddelenia v Košiciach.

„Podľa informácií vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby mal policajt počas služby 5. novembra 2024 osobe zaistenej pri trestnom čine spôsobiť viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa. Po prevoze do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a vykonaní operačného výkonu s odstránením krvného výronu osoba 6. novembra 2024 na následky zranení zomrela,“ informoval tlačový odbor.

Pôvodne policajtov zadržali pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Napokon jedného z nich vyšetrovateľ inšpekcie obvinil z obzvlášť závažného zločinu zabitia, za čo mu hrozí až 15 rokov vo väzení.

Bitka pod kamerami

Čo sa vlastne stalo? Podľa našich zistení si v jednom z košických hypermarketov príslušníci SBS všimli 48-ročného muža, ktorý chcel podľa nich kradnúť. Dotyčného preto odviedli do špeciálnej miestnosti a čakali na privolanú policajnú hliadku, aktulity.sk

X X X

Po protestoch v Abcházsku prepustili zadržaných aktivistov

Aktivisti sa obávajú hospodárskej dohody s Ruskom.

V gruzínskej odštiepeneckej provincii Abcházsko demonštranti v utorok protestovali proti pondelkovému zadržaniu piatich opozičných aktivistov, ktorí vystupujú proti hospodárskej dohode s Ruskom. Protestujúci podľa agentúry AFP zablokovali mosty a cesty v hlavnom meste provincie Suchumi, aktivistov následne úrady prepustili. Informuje o tom TASR.

Hospodárska dohoda s Ruskom má okrem iného umožniť Rusom kupovať v Abcházsku nehnuteľnosti. Aktivisti sa obávajú, že by to viedlo k masovej výstavbe obytných komplexov v Abcházsku, ktoré by vlastnili Rusi. Región s horami a plážami pri Čiernom mori je totiž pre Rusov obľúbenou turistickou destináciou.

Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala Moskva nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Oba regióny tvoria spolu asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Ich nezávislosť okrem Ruska uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa západných krajín Rusko tieto dve gruzínske provincie fakticky anektovalo., aktuality.sk

X X X

Kritizoval médiá, sám mal blízko k politikovi, ktorý robil nadprácu pre Pellegriniho. Kto je moderátor TA3 Braňo Král?

Povedzme to konečne na plné ústa. Tak ako v Amerike, aj u nás prehrala angažovaná a aktivistická žurnalistika, vyhlásil v nedeľu v TA3 moderátor Branislav Král.

Diváci diskusnej relácie TA3 V politike si ešte za čias moderátorov Richarda Dírera a Rastislava Ilieva zvykli na ich úvodné kritické zhodnotenie udalostí uplynulého týždňa. Ostré slová na úvod relácie volí aj súčasný moderátor Branislav Král.

V zatiaľ poslednej nedeľnej relácii trochu netradične nepranieroval politikov, ale poukazoval na zlyhania novinárov. Král kritizoval „aktivistickú žurnalistiku“ a naznačoval, že kým médiá pred prezidentskými voľbami podporovali Ivana Korčoka, Petra Pellegriniho očierňovali.

Sám Král mal však veľmi blízko k exministrovi, ktorý sa pred druhým kolom prezidentských volieb pokúsil misku váh nakloniť v prospech vtedajšieho šéfa Hlasu. Moderátor TA3 totiž v minulosti nepracoval len v médiách, aktuality.sk

X X X

Ruský plyn stále tečie do EÚ cez Ukrajinu. Riaditeľ Eustreamu tvrdí, že je to najvýhodnejšie

Zariadenia na spätné splyňovanie skvapalneného plynu a jeho ďalšie prečerpávanie do európskych plynovodov sú v súčasnosti zaťažené na 40 % svojej kapacity.

Ruský producent plynu Gazprom dodá v utorok do Európskej únie (EÚ) cez Ukrajinu plyn v objeme 42,4 milióna kubických metrov (m3). Dodávky smerujú cez čerpaciu stanicu Sudža v ruskej Kurskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

Údaje spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) zároveň ukázali, že čerpanie plynu z európskych podzemných zásobníkov sa mierne spomalilo, ale stále výrazne prevyšuje ich plnenie.

Desiatky miliónov m3 plynu v zásobníkoch

Podľa údajov GIE v nedeľu 10. novembra bolo do zásobníkov v krajinách EÚ napumpovaných 32 miliónov kubických metrov (m3) plynu a odber predstavoval 252 miliónov m3.

Európske zásobníky zemného plynu sú v súčasnosti naplnené na 93,37 %. To je o 1,1 percentuálneho bodu viac ako priemer k tomuto dátumu za päť rokov, pričom je v nich uložených 103,6 miliardy m3 plynu.

Celkové dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z terminálov do európskeho prepravného systému plynu boli v auguste najnižšie od októbra 2021, ale na jeseň sa vrátili k rastu a v októbri dosiahli 8,77 miliardy m3, čo bolo o 11 % viac ako v septembri.

Zariadenia na spätné splyňovanie skvapalneného plynu a jeho ďalšie prečerpávanie do európskych plynovodov sú v súčasnosti zaťažené na 40 % svojej kapacity.

Priemerná nákupná cena plynu v Európe bola v októbri 456 USD za 1000 m3 a v novembri dosiahla zatiaľ približne 460 USD (431,88 eura).

Ňukovíč tvrdí, že je to výhodné pre všetkých

Predĺženie existujúcich dohôd o tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny podpísaných v roku 2019 predstavuje najjednoduchšiu možnosť v súvislosti s dodávkami plynu do Európy. Oficiálne vyjadrenia ukrajinských politikov však o možnosti tejto voľby nesvedčia, uviedol generálny riaditeľ pološtátneho prepravcu plynu Eustream Rastislav Ňukovič v rámci podcastu Slovenského plynárenského a naftového zväzu Otvorene o plyne.

Pokračovanie v tranzite ruskej ropy cez ukrajinské územie je podľa neho výhodné pre všetky zainteresované subjekty, a teda štáty Európskej únie vrátane Slovenska, a taktiež pre Ukrajinu. Ukrajina by mala mať pritom z prepravy pomerne významný príjem vo výške niekoľkých miliárd ročne.

„Tú sústavu by potrebovali aj bez ruského plynu na to, aby vedeli zásobovať celé územie Ukrajiny, povedzme vlastným plynom alebo keby si vozili niečo zo západu. Takže na udržovanie tej sústavy peniaze budú potrebovať. Ak by im tento príjem vypadol, tak by peniaze museli nájsť niekde inde, čo nie je úplne zanedbateľné,“ vysvetlil Ňukovič.

Hrozba ruských útokov na ruskú sieť

Významný argument za predĺženie zmluvy je podľa neho aj potenciálna hrozba útokov zo strany Ruska na ukrajinskú sieť v prípade, že by sa v nej nenachádzal ruský plyn. V globálnom kontexte by malo opätovné podpísanie zmluvy priniesť väčšiu stabilitu na komoditné trhy, ktoré sú v súčasnosti pri cenotvorbe ovplyvnené neistým vývojom danej situácie, čo sa odzrkadľuje na vyšších cenách plynu.

Medzi iné možnosti riešenia by patrilo nahradenie súčasného ukrajinského prepravcu Naftogaz iným subjektom. Možné riešenie by mohla predstavovať aj azerbajdžanská spoločnosť SOCAR, ktorá by zabezpečila dodávky cez ruské územie. V tomto prípade by sa v porovnaní so súčasným stavom neodovzdával na hraniciach s Ukrajinou ruský plyn ale azerbajdžanský, uzavrel Ňukovič., ktuality.sk

X X X

Známy americký novinár, ktorý sa vysmieval Krejčíkovej, spoznal svoj osud. Reagovali aj šéfovia WTA

Vo svojej brandži je považovaný za popredného experta. Doteraz bol veľmi uznávaný nielen medzi kolegami, ale aj medzi tenistami a tenistkami.

 Radosť Barbory Krejčíkovej na turnaji WTA Finals Championship v Rijáde. To však už neplatí a Jon Wertheim si za to môže sám.

Popredný americký tenisový novinár sa posmešne vyjadroval o výzore českej tenistky Barbore Krejčíkovej, ktorá minulý týždeň štartovala na Turnaji majsteriek v Rijáde.

Expert televíznej stanice Tennis Channel sa nevyberavo posmieval českej hráčke vo chvíli, keď bol na moment mimo priameho prenosu.

„Kto si myslíte, že som? Barbora Krejčíková? Pozrite sa na to jej čelo,“ povedal Wertheim chvíľu predtým, ako išiel do online vysielania.

 Dvadsaťosemročná rodáčka z Brna, šampiónka Wimbledonu (2024) i Roland Garros (2021), jeho slová označila za vysoko neprofesionálne.

„Možno ste počuli o nedávnych komentároch na Tennis Channel, kde sa jeden z novinárov sústredil skôr na môj vzhľad, než na môj výkon. Pre mňa ako športovkyňu, ktorá dáva do tenisu všetko, bolo veľkým sklamaním vidieť takú neprofesionalitu.

Je na čase pracovať na tom, aby v športových médiách bol zo strany novinárov smerom k hráčkam i hráčov rešpekt a profesionalizmus,“ napísala Krejčíková na sociálnej sieti.

Jej postoj podporili aj šéfovia ženského okruhu WTA.

„V športe nie je miesto pre nevhodné komentáre o športovkyniach. WTA plne podporuje Barborin silný apel po rešpekte. Toto by malo byť normou pre všetky ženy vo všetkých pracovných prostrediach. Rešpekt je právom, nie výsadou, ktorú si treba zaslúžiť,“ reagovala WTA v stanovisku.

„Krátko pred vysielaním mi bolo povedané, aby som si upravil svoj záber na Zoome. Pozrel som sa do kamery a zavtipkoval som, že moje čelo pripomína podobizeň dotyčnej hráčky,“ bránil sa novinár.

Jeho ospravedlnenie mu však nebolo nič platné. Manažment Tennis Channel oznámil, že s populárnym expertom okamžite ukončil spoluprácu.

Krejčíková sa dostala na Turnaji majsteriek do semifinále. V ňom vypadla s čínskou tenistkou Čeng Čchin-we po výsledku 3:6, 5:7. Krejčíková ukončí sezónu 2024 ako svetová desiatka. /agentury/

X X X

Vybil si hnev a zlosť na inom človeku, reaguje minister vnútra Šutaj Eštok na zločin policajta v Košiciach

Bitiu ľudí policajtmi na Slovensku chce minister Šutaj Eštok predísť aj telovými kamerami, ktoré budú monitorovať zásahy príslušníkov policajného zboru.

To, čo sa udialo v Košiciach, nemá s prácou čestného policajta podľa ministra vnútra a predsedu strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka nič spoločné. „Riadim sa heslom, že zákon musí platiť bez výnimky pre každého. Ak poruší zákon policajt, musí niesť úplne rovnaké následky za svoje činy ako každý iný človek.“

V utorok večer minister takto reagoval na čin obvineného policajta z Košíc, ktorý dobil zadržaného muža rovno pod kamerami. Podľa zistení Aktuality.sk k incidentu došlo v miestnom hypermarkete.

Mladší policajt usvedčuje kolegu

Najprv SBS v obchode zadržala 48-ročného zákazníka, mali podozrenie, že kradol. Privolaná policajná hliadka muža rovno v zadnej miestnosti v obchode napadla, priestory však boli monitorované.

Služobne starší policajt zadržanému spôsobil vážne zranenia, po ktorých na druhý deň zomrel. Mladší policajt z hliadky svedčí proti kolegovi. Za zabitie mu hrozí až 15 rokov väzenia.

Šutaj Eštok vyjadril hlbokú ľútosť na tragickou udalosťou. Podľa jeho slov policajt zneužil svoje postavenie a svoj hnev a zlosť si vybil na inom človeku. „Takéto činy nebudem nikdy ako minister vnútra tolerovať,“ zdôraznil minister.

Pripomenul, že policajta zaistili príslušníci úradu inšpekčnej služby a vzniesli mu obvinenie. „To ale nemôže stačiť. Neuspokojím sa s jednoduchým uzavretím situácie, kedy vyníka, postihne spravodlivý trest,“ uviedol ďalej šéf Hlasu.

Projekt telových kamier

Presviedčal, že takýmto situáciám musíme hlavne predchádzať. Obhajoval sa, že od jeho nástupu ministerstvo vnútra zvýšilo intenzitu preventívny školení policajtov, kde sa policajti škoľia, ako správne reagovať vo vypätých situáciách. „Rovnako pripravujeme projekt telových kamier, ktoré budú monitorovať zásahy policajtov,“ doplnil Šutaj Eštok.

Uviedol tiež, že si uvedomuje si zodpovednosť, akú si policajti každý deň so sebou do práce prinášajú. „Uvedomujem si aj psychickú náročnosť ich povolania, no nikdy však nebudem zatvárať oči pred tým, keď niekto zneužije svoje postavenie voči slabšiemu človeku. Ako som povedal, zákon bude platiť rovnako pre každého,“ uzavrel šéf rezortu vnútra.

Opozičné reakcie

Opozícia už reagovala na obvinenie policajta zo zabitia zaistenej osoby. KDH chce iniciovať výbor. Poslankyňa parlamentu a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že policajné násilie je v demokratickom a právnom štáte neprípustné a je plnou zodpovednosťou ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru zabezpečiť, aby polícia fungovala profesionálne a striktne dodržiavala zákon.

„Očakávam, že minister so svojimi podriadenými občanom tejto krajiny vysvetlia opakujúcu sa policajnú brutalitu a dokážu aj vyvodiť zodpovednosť,“ doplnila Remišová.

Mimoriadne zasadnutie výboru

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer-SD) už na štvrtok 14. novembra na 11.30 hod. mimoriadne zasadnutie výboru v súvislosti s policajným zásahom so smrteľným následkom v Košiciach.

Na výbor chce prizvať ministra Šutaja Eštoka, policajného prezidenta Ľubomíra Soláka a riaditeľa ÚIS Branislava Zuriana, aby o udalosti informovali poslancov, aktuality.sk

X X X

Detskú lekárku Nadeždu Bujanovovú odsúdili v Rusku na päť a pol roka väzenia

Lekárku nahlásila úradom matka jedného z jej pacientov.

68-ročnú pediatričku Nadeždu Bujanovovú odsúdili v utorok v Rusku na päť a pol roka väzenia za údajné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde. Detskú lekárku nahlásila úradom matka jedného z jej pacientov a zároveň vdova po padlom ruskom vojakovi, informuje TASR podľa agentúry AP.

Bujanovovú zadržali vo februári po tom, ako vdova Anastasia Akinšinovová tvrdila, že lekárka jej synovi počas prehliadky povedala, že jeho otec, padlý ruský vojak, bol legitímnym cieľom ukrajinských síl. Moskvu zároveň údajne obviňovala z vedenia vojny na Ukrajine.

Video, na ktorom sa rozhorčená Akinšinová sťažuje na Bujanovovú, sa intenzívne šírilo na internete, pričom o začatie trestného stíhania pediatričky osobne žiadal dokonca samotný šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexandr Bastrykin.

Obvinenia popiera

Bujanovová, ktorá sa narodila v meste Ľvov na západe Ukrajiny, obvinenia popiera a aj na súde trvala na tom, že sa nikdy nevyjadrila tak, ako to popisovala matka jej maloletého pacienta. Ruský súd v minulotýždňovej záverečnej reči s plačom žiadala, aby ju oslobodil. „Lekár, a obzvlášť pediater, nie je schopný želať si, aby bolo ublížené dieťaťu či jeho matke alebo traumatizovať detskú psychiku. Toho a takých slov, aké som im údajne povedala, je schopný len netvor,“ citoval ju ruský nezávislý portál Mediazona.

Obhajcovia lekárky poukazovali na to, že obžaloba nepredložila žiadne dôkazy o tom, že údajný rozhovor pediatričky so sedemročným synom padlého vojaka naozaj prebehol. Tvrdili, že žalobkyňa si príbeh vymyslela z čistej nevraživosti voči Ukrajincom.

Prípad Bujanovovej vzbudil pozornosť celého Ruska, pričom vyše 6500 ľudí podpísalo na internete petíciu žiadajúcu jej oslobodenie. Prívrženci lekárky sa aj pravidelne zúčastňovali aj na súdnych pojednávaniach s ňou a keď sudkyňa v utorok prečítala verdikt, kričali „Hanba!“. Následne ich vyviedli zo súdnej siene. Právny zástupca lekárky Oskar Čardžiev rozsudok označil za „nečakane prísny“ a „obludne krutý“. „Toto sme nečakali,“ dodal.

Takzvané šírenie nepravdivých informácií o armáde je v Rusku trestným činom od marca 2022, keď Moskva prijala sériu zákonov zakazujúcich akékoľvek verejné vyjadrovanie sa k invázii, ktoré sa odchyľuje od jej naratívu. Úrady potom začali tieto zákony aktívne využívať na potlačenie kritikov režimu.

Ruská nezávislá ľudskoprávna organizácia OVD-Info, ktorá monitoruje politicky motivované zatýkanie, tvrdí, že v súvislosti s údajnými vyjadreniami proti armáde a vojne na Ukrajine už bolo obvinených či súdených vyše 1000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Posledné večery Adely Vinczeovej na Markíze? Štartuje predtočená šou, konkurencia reaguje

\Markíza v novembri oživí obrazovky obľúbenou zábavnou šou.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Televízny formát 2 na 1, autorský projekt moderátorskej dvojice Adela Vinczeová a Dano Dangl, sa vracia s novými časťami.

„Diváci si ich budú môcť vychutnať od 27. novembra 2024 každú stredu o 20:30 na Markíze alebo v predstihu na Voyo,“ informoval Aktuality.sk Lukáš Kočišek z PR oddelenia televízie.

V šou si moderátori „berú na paškál“ jedného známeho hosťa, ktorého vystavujú sérii neobvyklých úloh a výziev nazývaných „brány“.

Hostia tak často skončia v situáciách, ktoré sú pre nich neštandardné a nie vždy komfortné.

 Koho si pozvali

Doteraz pozvanie do šou 2 na 1 prijalo 36 známych osobností, ktoré sa nezľakli bizarných úloh pod dohľadom skrytej kamery.

Tento rok sa pridajú ďalšie tri hviezdy – Zuzana Mauréry, Milan Ondrík a Monika Hilmerová.

Diváci sa podľa stanice môžu tešiť aj na inovácie, ktoré ešte viac zatraktívnia tento originálny formát, ktorý vznikol v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Noemo.

Šou vstupuje do svojej šiestej sezóny. Po uvedení pilotného dielu vo februári 2018 a prvej série na jar 2019 sa okamžite stala jedným z najsledovanejších projektov a úspešne sa udržala na popredných priečkach aj v ďalších sezónach.

Budúcnosť Adely Vinczeovej

Adela Vinczeová, ktorá šou sprevádza od jej začiatku, sa na obrazovke objaví aj teraz. Jej vzťahy s televíziou sú však aktuálne napäté, najmä pre konflikt medzi Markízou a jej manželom Viktorom.

Otázka, či Adela zostane súčasťou Markízy, zostáva otvorená. „Aktuálne neviem, kde sa nachádzame. Je veľmi možné, že som nejakú čiaru prekročila ja voči Markíze. Budúcnosť je nejasná rovnako ako táto zmätočná súčasnosť,“ povedala v rozhovore pre Šarm.

Doplnila, že s televíziou majú predtočené epizódy šou 2 na 1 a Silvester: Možné je všetko.

K otázke potenciálnej spolupráce s inými televíziami sa vyjadrila zdržanlivo, no v televízii JOJ by jej príchod privítali.

„Spoluprácu v budúcnosti nevylučujeme,“ podotkla pre Aktuality.sk za JOJ Group hovorkyňa Lucia Tuhelová.

Podľa zdroja Nového času z okolia moderátorky zatiaľ Vinczeová nechce Markíze kývnuť na nové projekty.

„Mňa do toho v úvodzovkách viac-menej nič. Adela sa rozhodne tak, ako bude chcieť ona a ja jej v tom brániť nebudem, je to jej slobodné rozhodnutie. My si do týchto vecí nezasahujeme a v podstate sa podporujeme. Pre mňa to bude informácia, ktorú spracujem a budem s tým pracovať. Hlavne je to hypotetická rovina. Keď sa to udeje, budem vedieť reagovať,“ vyjadril sa pre denník Dano Dangl.

 Odmietnutie Let’s Dance a ďalšie projekty

Adela tiež oznámila, že sa nezúčastní 10. ročníka Let’s Dance, pre ktorý Markíza pripravuje kasting na tanečné talenty.

,,To, akým spôsobom bol Viktor odstavený z Let´s Dance, považujem za jasný signál akejsi pokračujúcej šikany voči jeho osobe,“ zdôvodnila pre SME.

Markíza následne reagovala, že jej dala ponuku na účinkovanie v zábavnom programe, ktorú neprijala, čo plne rešpektuje.

„Televízia Markíza má vždy záujem spolupracovať s najlepšími, samozrejme, aj s Adelou, preto sa tešíme na možnosť spolupráce pri iných programoch a príležitostiach v budúcnosti,“ uviedla televízia v stanovisku pre Diva.sk.

Adela aktuálne pôsobí aj v STVR v rámci relácie Milujem Slovensko, kde sa pravidelne objavuje ako kapitánka tímu. Hoci sa formát túto jeseň nevysiela, na obrazovke ju diváci môžu vidieť v jej talkshow Trochu inak s Adelou.

„V Trochu inak mám vzácny priestor riešiť absolútne slobodne témy, aké chcem. Tento priestor si vážim. Zatiaľ by malo všetko normálne pokračovať,“ dodala moderátorka, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.