Má plán na zmrazenie vojny. Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje dosadiť na post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu Keitha Kellogga, uviedli v piatok pre agentúru Reuters tri nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou. Kellogg je generálporučík vo výslužbe, ktorý Trumpovi predložil plán na ukončenie vojny s Ruskom, píše TASR.
Kellogg (80) v prvej Trumpovej vláde v rokoch 2017 – 2021 pôsobil ako vedúci kancelárie Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť aj ako poradca vtedajšieho viceprezidenta Mikea Pencea.
Post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu v súčasnosti zriadený nie je, Trump to však pravdepodobne zmení a takúto pozíciu vytvorí, uviedli všetky zdroje pod podmienkou zachovania anonymity.
Kelloggov plán na ukončenie vojny na Ukrajine zahŕňa zmrazenie frontových línií na aktuálnych pozíciách a donútenie Kyjeva aj Moskvy, aby začali rokovať.
Budúca hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová sa k možnému menovaniu Kellogga odmietla vyjadriť. Povedala iba, že všetky personálne kroky nová vláda oznámi, keď budú aktuálne. Na žiadosť o vyjadrenie nereagoval ani samotný Kellogg.
V súvislosti s pozíciou osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu sa spomína aj Trumpov niekdajší dočasný riaditeľ tajných služieb Richard Grenell. Jeden zo zdrojov Reuters uviedol, že podľa neho je Grenell stále favoritom na túto funkciu. Grenell ešte v júli navrhol ako súčasť riešenia súčasného konfliktu, že Ukrajina by si mala zachovať územnú celistvosť, avšak v rámci nej by mali vzniknúť „samosprávne zóny“.
Trump by na neplatičov v NATO pohnal Rusov
Kellogg svoj plán pre Ukrajinu navrhol spolu s Fredom Fleitzom, ktorý taktiež za Trumpa pôsobil ako vedúci kancelárie Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť. Podľa ich stratégie by USA tlmočili Ukrajine, že ďalšie zbrane dostane len vtedy, ak začne s Ruskom rokovať o mieri. Washington by súbežne varoval Rusko, že ak odmietne s Ukrajinou rokovať, tá dostane viac amerických zbraní. Zároveň by sa prestalo uvažovať o prijatí Ukrajiny do NATO v blízkej budúcnosti./agentury/
X x x
Haló, pán prezident Trump? Tu Robert Fico
Premiér Fico má svoje priority, ale to už vieme. V parlamente čelí koalícia vážnemu problému, ktorý jej spôsobuje veľmi krehká väčšina, len 76 hlasov. Kauza Huliak a spol. akosi nespeje k vyriešeniu, premiér však rafinovane mení tému a teší sa z toho, že si telefonoval s prezidentom Trumpom a že ho Putin pozval do Moskvy.
„Pred niekoľkými hodinami som telefonoval s novozvoleným prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom,“ pochválil sa na sociálnej sieti. Zablahoželal mu „k dominantnému víťazstvu“ a vyjadril presvedčenie, že s jeho osobou sú spojené obrovské očakávania, pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine.
Dovolil si vraj aj osobnú poznámku, že čelili podobným výzvam – pokusu dostať ich oboch do väzenia a fyzicky zlikvidovať. Pravda je, že obaja politici sa stali terčom atentátu, ale predsa len – tu sa paralela končí. Význam slovenského premiéra a amerického prezidenta na medzinárodnej politickej scéne sa nedajú porovnávať.
Ďalšia, v premiérovom ponímaní dobrá správa – dlho spomínaná cesta do Moskvy – nabrala reálne kontúry. Premiér nás – opäť na sociálnej sieti – informoval, že konečne dostal oficiálne pozvanie od Vladimira Putina na oslavy víťazstva nad fašizmom. Pripomenul tiež význam Červenej armády v druhej svetovej vojne, preto pozvanie „prijal s potešením“. Premiér však povedal A, a nepovedal B, lebo „bratov“ by mal aj za čo skritizovať, ak by na to mal guráž a keby to tak, samozrejme, cítil.
Sledujúc premiérov facebook by sme mohli nadobudnúť dojem, že je to rešpektovaný líder, ktorý sa kamaráti s Putinom aj s Trumpom, teda s najmocnejšími mužmi sveta, a robí politiku na východ aj na západ, čiže minimálne na dve svetové strany.
Vráťme sa však z Washingtonu a z Červeného námestia do našej malej slovenskej reality, rovno do Očovej. Rudolf Huliak, persona číslo jeden týchto dní, opakuje, že s Andrejom Dankom nie je ochotný spolupracovať, trvá na naplnení dohôd a premiér, aj keď si telefonuje s Trumpom a stretne sa s Putinom, má problém. Doma sa mu rúca koalícia – Huliak je neoblomný, ponižovania má dosť. Fica čaká ťažké vládnutie so sedemdesiatšestkou. Alebo si už telefonátom s Trumpom robí PR pre predčasné voľby?
X X X
Europoslanci schválili konečnú podobu rozpočtu EÚ na rok 2025
Európskemu parlamentu sa pri rokovaniach s členskými štátmi podarilo presadiť väčšiu podporu.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu schválili konečnú podobu rozpočtu EÚ na rok 2025, pričom sa im pri rokovaniach s členskými štátmi podarilo presadiť väčšiu podporu pri riešení problémov v oblasti zdravia, humanitárnej pomoci, správy hraníc a klimatických opatrení. Informuje o tom spravodajca TASR.
Vyjednávači EP k dohode s Radou EÚ (členské krajiny) dospeli 16. novembra. Za rozpočet na rok 2025 zahlasovalo 418 poslancov, 185 bolo proti a 67 sa zdržalo hlasovania. Rada EÚ rozpočet schválila v pondelok (25.11). Budúcoročný rozpočet EÚ podpísala aj predsedníčka EP Roberta Metsolová.
Viac peňazí pre Ukrajinu
Už počas revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, vo februári tohto roku, EP zabezpečil viac peňazí pre Ukrajinu, čo sa podarilo zachovať aj v rozpočte na rok 2025.
Poslanci cez budúcoročný rozpočet zabezpečili aj financovanie nákladov na splatenie Európskeho plánu obnovy (EURI), ktoré sú takmer dvojnásobkom sumy pôvodne predpokladanej na rok 2025, a nešlo to na úkor základných programov, ako je Erasmus+ alebo výskum.
Poslanci presadili tiež zvýšenie zdrojov na základné programy. Vyjednali ďalších 230,7 milióna eur na kľúčové iniciatívy v oblasti výskumu, zdravia, vzdelávania, na podporu mladých poľnohospodárov, na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, krízové reakcie na prírodné katastrofy, opatrenia v oblasti klímy, humanitárnu pomoc, vojenská mobilitu a tiež na správu hraníc.
EP pripomenul, že okrem tohto dodatočného financovania prínosom pre rozpočet na rok 2025 budú aj peniaze pochádzajúce z predchádzajúcich úspor, to znamená 422 miliónov eur pre Erasmus+ a 20 miliónov eur pre vedecký program Horizont Európa.
Vyšší rozpočet
Hlavný spravodajca EP pre spoločný rozpočet na rok 2025, rumunský poslanec Victor Negrescu spresnil, že tento rozpočet je s takmer 200 miliardami eur o šesť percent (desať miliárd eur) väčší ako bol rozpočet na rok 2024.
Belgický europoslanec a predseda Výboru EP pre rozpočet Johan Van Overtveldt v správe pre médiá uviedol, že budúcoročný rozpočet rieši naliehavé výzvy EÚ vrátane ruskej agresie proti Ukrajine, migračných tlakov, krízy na Blízkom východe, vplyvu prírodných katastrof a do značnej miery aj konkurencieschopnosť európskych ekonomík.
Viac ako 90 percent rozpočtu EÚ financuje aktivity a programy v členských krajinách EÚ a mimo nej. Peniaze idú napríklad na podporu regiónov, poľnohospodárov, vedy, vzdelávania, mimovládnych organizácií a podnikov. Rozpočet EÚ je primárne zameraný na investície, aktuality.sk
X X X
USA pri brannom zákone tlačí na Ukrajinu. Od Kyjeva chce, aby na front povolával už aj 18-ročných
Končiaca administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene zmenila branný zákon a doplnila stavy svojich ozbrojených síl povolaním väčšieho množstva vojakov, a to aj znížením odvodového veku z 25 na 18 rokov. Pre agentúru AP to v stredu povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA.
Ukrajina už dlhšie čelí nedostatku ľudskej sily na bojisku vo vojne s Ruskom. Washington od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytol Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 56 miliárd dolárov. Očakáva sa, že USA ešte pred Bidenovým odchodom z funkcie o necelé dva mesiace pošlú Kyjevu ďalšiu mnohomiliardovú pomoc.
Biely dom však čoraz viac zdôrazňuje, že Ukrajina potrebné zbrane má a teraz musí výrazne zvýšiť počet svojich vojakov, ak chce obstáť v boji s Ruskom.
Podobné výzvy adresovali ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému aj ďalšie západné štáty, uviedli pre AP nemenovaní európski predstavitelia.
Ukrajinci si podľa predstaviteľa Bidenovej administratívy myslia, že potrebujú približne 160-tisíc ďalších vojakov. Washington sa však domnieva, že ich bude treba na fronte výrazne viac. Odporúča teda Kyjevu prísnejšie postupovať voči dezertérom a mužom, ktorí sa odvodu vyhýbajú.
Zelenskyj v apríli podpísal zákony, na základe ktorých sa okrem iného znížil mobilizačný vek z 27 na 25 rokov. Tieto zákony tiež zrušili niektoré výnimky z odvodov a vytvorili online register brancov.
Očakávalo sa, že na ich základe sa zvýši počet vojakov približne o 50-tisíc, čo už vtedy bolo oveľa menej, než Zelenskyj označil za potrebné.
Odvody na Ukrajine sú citlivou záležitosťou počas celej vojny s Ruskom. Niektorí Ukrajinci vyjadrili obavy, že ďalšie zníženie mobilizačného veku a odchod mladých ľudí z práce na front by mohol značne uškodiť hospodárstvu krajiny./agentury/
X X X
Američania píšu o Slovensku. Tvrdo „zaplačeme“, ak Trump splní to, čo sľubuje
Clá, ktoré sa chystá zaviesť nový americký prezident Donald Trump, môžu poškodiť kvitnúci automobilový priemysel na Slovensku. Táto stredoeurópska krajina prezývaná európsky Detroit vyrába viac áut na hlavu ako ktorýkoľvek iný štát na svete, a je tak veľmi výrazne vystavená Trumpovej politike America First (Amerika na prvom mieste), píše spravodajský web CNBC. Slovensko je popri Švédsku tretím najväčším európskym vývozcom osobných automobilov do Spojených štátov, jeho vývoz do USA vlani dosiahol hodnotu štyroch miliárd eur.
Novozvolený americký prezident v pondelok oznámil, že jedným z jeho prvých krokov vo funkcii bude uvalenie nových ciel na Čínu, Kanadu a Mexiko. Európu síce nespomenul, dvadsaťsedmička sa ale podľa CNBC pravdepodobne obáva, že je len otázkou času, kedy sa Trump zameria na jej automobilový sektor. A to je pre Slovensko veľký problém, píše CNBC.
Krajina, kde žije iba 5,5 milióna ľudí, je od obchodovania so Spojenými štátmi silno závislá, pričom práve automobily tvoria 74 percent jej exportu do USA. Sektor nepriamo zamestnáva vyše štvrť milióna Slovákov.
Fico reaguje na víťazstvo Trumpa: Môžeme si klásť otázky, aké dôsledky to bude mať
„Slovensko sa premenilo na Detroit Európy,“ povedal CNBC po telefóne Vladimír Vaňo, ktorý pracuje ako hlavný ekonóm bratislavského think-tanku Globsec. Analytik narážal na mesto v americkom štáte Michigan, ktorý bývalo pýchou amerického automobilového priemyslu, ale v roku 2013 vyhlásilo bankrot.
„V roku 1990, po páde železnej opony, sa na Slovensku vyrábalo presne nula automobilov. Ale bolo veľmi silné v tom, čomu v našom miestnom jazyku radi hovoríme špeciálna výroba, čo je len pekný spôsob, ako povedať zbrojársku výrobu, obrnené vozidlá, tanky a podobne,“ hovorí Vaňo.
Veľkého potenciálu Slovenska pre strojárstvo a výrobu sa rozhodli využiť viaceré automobilky. Postupne tam otvoril továrne Volkswagen, Peugeot zo skupiny Stellantis, Kia zo skupiny Hyundai a Jaguar Land Rover, ktorý je súčasťou indickej firmy Tata Motors.
Švédske Volvo potom v roku 2022 oznámilo, že sa chce stať piatou automobilkou pôsobiacou na Slovensku a v roku 2026 plánuje na východnom Slovensku otvoriť klimaticky neutrálnu fabriku. Závod za 1,2 miliardy eur má vyrábať iba elektromobily.
„Je to znepokojivé,“ odpovedal Vaňo na otázku, do akej miery by sa Slovensko malo obávať vyhliadky na Trumpove clá. Dodal, že hoci sa zdá, že Slovensko môže v krátkodobom horizonte urobiť „veľmi málo“, v minulosti sa automobilky v krajine ukázali ako relatívne dobré v riešení problémov.
„Slovensko si zatiaľ vo výrobe automobilov očividne vedie veľmi dobre, ale teraz čelí určitým problémom,“ povedal CNBC vo videohovore analytička automobilového sektora z organizácie Economist Intelligence Unit Arushi Kotechová./agentury/
X X X
Súdny verdikt v prípade Marine Le Penovej padne v marci 2025
Le Penová je obvinená zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu.
Verdikt v súdnom procese s francúzskou nacionalistickou političkou Marinou Le Penovou padne 31. marca 2025. Informoval o tom v stredu súd v Paríži. Le Penová je obvinená zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu. Prokuratúra pre ňu žiada päťročné väzenie a rovnako dlhý okamžitý zákaz výkonu verejnej funkcie, informuje TASR.
Prokuratúra obviňuje Le Penovú a ďalšie osoby z jej strany Národné združenie (RN), že v Európskom parlamente vytvárali fiktívne pracovné miesta. V kauze je celkovo obvinených 28 ľudí vrátane Le Penovej otca, 96-ročného Jeana-Marie Le Pena, ktorého osobná účasť na súde sa však pre jeho zlý fyzický stav neočakáva.
Samotná Le Penová obvinenia popiera a označuje ich za pokus „zruinovať RN“. Obhajca Rodolphe Bosselut sa v stredu vyslovil za jej oslobodenie. V záverečnej reči, ktorá trvala niekoľko hodín, tvrdil, že obžaloba sa snaží dosiahnuť „politickú likvidáciu“ Le Penovej. Žiadosť prokurátorov o okamžitý zákaz uchádzať sa o verejné funkcie „je zbraňou hromadného ničenia proti demokracii“, povedal Bosselut.
Prehnaný trest, myslí si Le Penová
Politička podľa agentúry DPA vyjadrila presvedčenie, že prokuratúrou požadovaný trest pre ňu je mimoriadne prehnaný. Súdnictvo tiež obvinila z konania na základe politických záujmov.
Vyšetrovanie v prípade sa začalo ešte v roku 2015 a týka sa pracovných zmlúv údajných poslaneckých asistentov RN z rokov 2004 až 2016. Prokuratúra tvrdí, že takto zamestnaní asistenti pracovali pre stranu výlučne mimo EP a mnohí z nich sa s europoslancami, pod ktorých spadali, ani nikdy nestretli a ani nevkročili do budovy EP. Na takýchto fiktívnych pracovných miestach boli údajne zamestnaní napríklad ochrankár, sekretárka či šéf Le Penovej kancelárie.
V pravidlách fungovania EP sa uvádza, že asistenti europoslancov na plný úväzok nesmú vykonávať platenú prácu pre politickú stranu v členskom štáte a že asistenti na čiastočný úväzok musia mať aj druhé zamestnanie.
V prípade odsúdenia by sa Le Penová mohla voči verdiktu odvolať, čím by sa konečný rozsudok mohol oddialiť až do prezidentských volieb v roku 2027, čo by líderke RN umožnilo kandidovať v nich už po štvrtý raz, aktuality.sk
X X X
Vláda podporí projekt výstavby prvého detského hospicu na Slovensku
Nitriansky samosprávny kraj získa dotáciu 300-tisíc eur.
Vláda podporí projekt výstavby detského hospicu v Nitre. Na prípravu projektovej dokumentácie získa Nitriansky samosprávny kraj (NSK) dotáciu 300-tisíc eur, uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) na výjazdovom rokovaní vlády v Topoľčiankach.
Premiér pripomenul, že podobné zariadenie na Slovensku momentálne chýba. „Ideme preto do tohto smutného projektu, ktorý však potrebujeme pre celé Slovensko. Detský hospic nemáme, preto chce vláda v tomto smere maximálne pomôcť samosprávnemu kraju,“ skonštatoval.
Podľa predsedu NSK Branislava Becíka vláda výstavbu hospicu podporila naprieč všetkými ministerstvami. „Vyhodnotila ho ako potrebný, keďže takéto zariadenie nám chýba. Najbližší projekt je v Českej republike v Brne a my sme sa ním inšpirovali. Slúžiť bude pre zomierajúce deti v poslednom štádiu života. Vláda na tento účel vyčlenila prostriedky a my začneme s prípravou. Predpokladáme, že asi osem mesiacov bude trvať súťaž na projektovú dokumentáciu, následne nejaký čas zaberie obstarávanie dodávateľa diela. Myslím si, že v roku 2026 by sme mohli začať stavať,“ povedal Becík.
Nový detský hospic má podľa predsedu NSK stáť v Nitre v areáli Zariadenia sociálnych služieb Borinka. „Máme urobenú štúdiu, z ktorej vychádzala aj vláda. V Borinke je pomerne veľký priestor, kde by sa takéto zariadenie dalo umiestniť. Jeho predpokladaná kapacita je približne 20 detí. Súčasne s prípravou projektu však musíme pracovať aj na zmene legislatívy, ktorá pozná zdravotnícke a zariadenia sociálnych služieb, ale detský hospic nie. Mojou úlohou teda bude, aby sme to prostredníctvom zmeny zákona upravili,“ doplnil Becík, ktorý je aj poslancom Národnej rady SR za Hlas-SD, aktuality.sk
X X X
Poslanci odhlasovali len niekoľko návrhov, neboli uznášaniaschopní. Migaľ zablokoval parlament
Poslanci Národnej rady v stredu poobede nehlasovali o všetkých prerokovaných legislatívnych návrhoch. Prešli len niekoľko bodov.
Podpredseda NR SR Andrej Danko (SNS) počas 23. schôdze NR SR 26. novembra 2024 v Bratislave
Pred hlasovaním o vládnej novele zákona o športe sa v sále neprezentovalo dostatok poslancov, bolo ich menej ako 76. Parlament nebol ani pri dvoch pokusoch uznášaniaschopný. Hlasovať tak majú najbližšie až vo štvrtok (28. 11.) o 11.00 h.
Pri hlasovaní o novele zákona o športe sa neprezentoval poslanec Samuel Migaľ (Hlas). Namieta, že sa neakceptoval jeho pozmeňujúci návrh k novele. Legislatívu treba podľa jeho slov ešte precizovať.
„S ničím som nekalkuloval, chcel som byť prítomný pri kreovaní zákonov o športe od začiatku,“ povedal Migaľ novinárom.
Tvrdí, že pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o kreovaní orgánov na rozhodovanie sporov športovcov. „Kde na konci dňa štát môže ušetriť, pretože odbremení riadne súdy. Keď som prišiel s týmto návrhom, nebol akceptovaný. Myslím si, že zákon o športe treba viac precizovať, a preto som sa rozhodol, že ho nepodporím,“ ozrejmil. Je ochotný o návrhu rokovať, nechce blokovať parlament.
Po novele zákona o športe by mal parlament hlasovať o návrhu, ktorým sa mení Fond na podporu športu. Aj k nemu Migaľ pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý mu podľa jeho slov neakceptoval. Najzákladnejší problém je podľa neho v komunikácii, deklaruje, že o úpravách hovoril so šéfom SNS Andrejom Dankom.
Šéf poslaneckého klubu Hlas Róbert Puci sa bude snažiť Migaľa presvedčiť, aby zmenil názor. „Jeden nedoriešený problém, ktorý budeme riešiť, zajtra pokračujeme v hlasovaní,“ povedal v stredu novinárom. Migaľ mu povedal, že má voči právnej úprave osobnú výhradu.
Opozícia hovorí v súvislosti s dianím v parlamente o vládnej kríze. Poslanec a líder PS Michal Šimečka tvrdí, že NR SR je paralyzovaná. „Vláda je slabá a nevie presadiť ani hlasovanie,“ povedal.
V prípade, že koalícia nedokáže sfunkčniť parlament, treba podľa jeho slov širšiu diskusiu všetkých politických strán.
Predseda KDH Milan Majerský si myslí, že situácia pri hlasovaní o novele zákona o športe potvrdila prebiehajúcu vládnu krízu. „Táto vláda nevládze,“ doplnil. Predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš upozornil na chaos a nefunkčnosť NR SR. „Nie sú schopní prijímať dôležité zákony pre ľudí. My sme v stredu mali hlasovať ešte o 22 zákonoch,“ dodal./agentury/