Americký prezident Donald Trump vyhlásil jako oficiální cíl svojí bezpečnostní doktríny slabou a rozdrobenou Evropu. Nic není v příkřejším rozporu s bytostnými zájmy českého státu než právě to. Papír snese všechno, říká se. Americký prezident Donald Trump nadto není znám jako politik, který by si liboval v pracně vycizelovaných koncepcích a pak se jimi řídil. Klidně něco napíše na svoji síť a druhý den se ptá: „Skutečně jsem to řekl? Nevěřím tomu, že jsem to řekl.“

Přesto je americká Národní bezpečnostní strategie (National Security Strategy, NSS), zveřejněná před pár dny, pozornosti hodný a svým způsobem fascinující dokument. Donald Trump se jím rozchází nejen s dosud platnou poválečnou doktrínou Spojených států ve vztahu k okolnímu světu, ale také se svým prvním prezidentským obdobím a dává krokům své druhé administrativy na mezinárodním poli jasný ideový rámec.

V Česku se zatím nejčastěji citovala pasáž z NSS, kde se prorokuje brzký „civilizační zánik“ Evropy kvůli nekontrolovatelné migraci. Ta podle Bílého domu povede k tomu, že „do pár desítek let budou některé země NATO většinově neevropské“.

 Je to komický a věcně chybný argument. Jak připomněl Gideon Rachman v deníku Financial Times, stávající demografické projekce predikují, že do roku 2045 bude bělošské obyvatelstvo v menšině právě v Americe. I multikulturním zemím, jako je Velká Británie, Francie nebo Německo, by trvalo dosažení této mety o dost déle.

Podobné šťouchance v NSS ale nakonec nejsou důležité. Podstatné je, že zveřejněná strategie ukazuje na nepřítele Ameriky, kterým není Rusko nebo Čína, není jím Írán či Severní Korea, jak tomu bylo v Trumpově doktríně z roku 2017. Je jím demokratická Evropa. A to do té míry, že by USA měly usilovat o změnu režimu v evropských zemích.

Da, chorošó

„Naše politika by měla upřednostňovat (…) kultivaci odporu vůči současnému směřování Evropy,“ píše se ve 33stránkovém dokumentu, přičemž „současným směřováním Evropy“ Bílý dům míní „hospodářský úpadek“ a uvedenou perspektivu „civilizačního zániku“.

Pachatel toho všeho je podle Trumpových lidí jasný: Evropská unie.

„Mezi širší problémy, kterým Evropa čelí, patří aktivity Evropské unie a dalších nadnárodních orgánů. Ty podkopávají politickou svobodu a suverenitu (…), vedou k cenzuře svobody projevu a potlačování politické opozice.“

Trumpova administrativa chce, aby Evropa opustila „chybné zaměření na regulační udušení“ a v tomto smyslu bude povzbuzovat svoje politické souputníky v Evropě. „Rostoucí vliv evropských vlasteneckých stran zavdává důvod k velkému optimismu,“ deklaruje NSS, což je jinými slovy přihlášení se k evropské krajní pravici.

Pokud jde o válku na Ukrajině, z dokumentu je cítit, že konflikt Trumpovy lidi především otravuje. „Slabé evropské vlády blokují mír“, když „ignorují velkou evropskou většinu“, která si přeje „rychlé ukončení bojů“. Washington za jediné zásadní ve vztahu k Ukrajině považuje právě to, rychlé ukončení bojů. Udržitelný mír, životaschopnost ukrajinského státu, zadržování Ruska – nic z toho není podstatné.

Není divu, že Max Bergmann z renomovaného nevládního Centra pro strategická studia ve Washingtonu napsal, že Trumpova koncepce „fakticky vyhlásila válku evropské politice, Evropské unii a jejím lídrům“. Nathalie Tocci, šéfka Institutu pro mezinárodní vztahy v Římě, se pak v textu pro Foreign Policy ptá, „jestli si Evropa konečně uvědomuje, že je sama“.

Po přečtení dokumentu není možné dojít k jinému závěru. Tím spíše ne, že teze uvedené v NSS jsou zcela v souladu s realitou – americká politika vůči Evropě je skutečně nebývale koherentní.

Ostrý výpad amerického viceprezidenta J. D. Vance kvůli údajné cenzuře a potlačování svobody slova v Evropě v únoru na Mnichovské bezpečností konferenci, podpora AfD před německými volbami a proruského kandidáta v Rumunsku, tlak na Volodymyra Zelenského oproti nekonečné shovívavosti vůči Putinovi, ahistorická lež, že EU vznikla pro to, aby „škodila Spojeným státům“ a teď naposledy označení pokuty pro Muskovu síť X za „útok na Ameriku“. To všechno sleduje stejnou ideovou linii a dává perfektní smysl.

Donald Trump vyhodil do povětří nejen transatlantický most, ale také vizi unipolárního světa s jedním (americkým) policajtem. Místo toho chce soužití autoritářských mocností – Ameriky, Ruska, Číny, Indie – s jejich zónami vlivu. Nepřekvapí, že mluvčí Kremlu kvitoval bezpečnostní strategii jako text, jenž je „z velké části konzistentní“ s ruským pohledem na věc.

Evropa je v téhle vizi světa v lepším případě nepodstatná, v horším přímým vyzyvatelem amerických zájmů. A bude jím tím víc, čím bude jednotnější, silnější, integrovanější, bude respektovat lidská práva, ctít právní stát i mezinárodní řád a uloží pokutu i americkému gigantovi, když poruší její zákon.

Donald Trump a jemu loajální miliardáři v čele s Elonem Muskem potřebují Evropu slabou a rozdrobenou, aby si do bohatých západoevropských zemí mohli chodit pro zisk a chudší, nezajímavý východ nechali Rusku. Dopomoci k jejich cíli jim mají „evropští vlastenci“ – Viktor Orbán v Maďarsku, Alice Weidel v Německu, Marine Le Pen ve Francii a další.

Nebýt jako Orbán

Trumpova doktrína vpadla do české politiky v momentě částečného bezčasí. Vláda v demisi končí a nový kabinet se ještě nechopil moci. Po úterku 9. prosince má Česko nicméně alespoň nového premiéra.

Andrej Babiš se bude chtít soustředit na domácí politiku, ostatně opakovaně o tom mluví. Je to ale právě mezinárodní kontext vykreslený mimo jiné Trumpovou strategií, kam by měl napřít pozornost.

Francouzské a německé tajné služby i zástupci několika armád označili rok 2027 za termín možného ruského útoku na východní křídlo NATO. Stejný rok, 2027, považuje americká administrativa podle agentury Reuters za deadline, kdy by evropští členové Aliance měli převzít odpovědnost za svoji obranu a z Evropy by měla být stažena většina amerických jednotek. Náhoda?

Je tedy možné, že evropské státy mají necelé dva roky na to, aby se připravily na mnohem masivnější útok, než jaký představuje válka na Ukrajině. Řada zemí už pochopila, že jejich bezpečnost prochází Kyjevem, a zrychlila vlastní vyzbrojování. Pořád k němu ale nedochází v dostatečné míře ani dostatečně rychle.

Vláda, která se ujme moci v Česku, nechce vojensky podporovat Ukrajinu a odmítá vyšší výdaje na vyzbrojení české armády. Budoucí ministři ale zatím neřekli to B, tedy kdo bude Česko v případě eskalace bránit, když ne lépe vyzbrojené evropské jednotky za pomoci momentálně nejschopnější armády na kontinentu, tedy té ukrajinské. Předseda koaliční SPD Tomio Okamura stihl jen dětinsky zatleskat oznámení, že lídr v pomoci Ukrajině, Dánsko, snižuje její finanční část pro příští rok.

Andrej Babiš bude ve vládě zdaleka nejzkušenějším politikem, který už seděl mezi evropskými lídry. Je ale také zástupcem Patriotů pro Evropu, frakce „vlasteneckých stran“, které si chtějí Trump a jeho lidé hýčkat – třeba společnou fotkou s červenou MAGA čepicí v Bílém domě -, aby dosáhli svých cílů. Ty jsou ale v přímém rozporu se zájmy Česka. Čím rozdrobenější a slabší Evropa bude, tím hůř pro českou ekonomiku a bezpečnost země.

Doufejme, že to Babiš-premiér ví. Že si uvědomuje rozdíl v zodpovědnosti opozičního tribuna a lídra desetimilionového státu uprostřed Evropy, který bez spojenců mezi evropskými demokraciemi nepřežije?

X XX

 Vojna medzi Európou a Ruskom nám naozaj hrozí? Putin sa ponáhľa, tvrdí český ukrajinista Svoboda.

Trump označuje európskych lídrov za slabých, zatiaľ čo USA posilňujú izolacionizmus. Český odborník na Ukrajinu tvrdí, že konflikt s Ruskom je otázkou času.

Donald Trump v týchto dňoch označil európskych lídrov za „slabých“. Mierové rokovania organizované Spojenými štátmi sa nikam neposúvajú, americká zahraničná politika sa prudko obracia dovnútra a Európa začína naplno cítiť, že už nemá na koho delegovať svoju bezpečnosť.

Slovensko do toho vstupuje s vládou Roberta Fica, ktorá otvorene preberá časť ruských naratívov a oslabuje spoločnú európsku líniu. V Česku zas stojí na čele vlády Andrej Babiš, politik, ktorý sa podľa odborníkov dokáže veľmi rýchlo prispôsobiť akémukoľvek mocenskému smerovaniu.

„Putinovi nejde o žiadne územie. On vedie vojnu proti samotnej existencii Ukrajiny ako štátu,“ hovorí český ukrajinista David Svoboda, odborník na moderné dejiny Ukrajiny a rusko-ukrajinské vzťahy, dlhoročný pracovník Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe.

Podľa Svobodu dnes nejde o to, kto ovládne, ktorú dedinu na fronte, ale o úplnú premenu svetového poriadku. „Konflikt s Ruskom nás čaká. Otázkou nie je či, ale kedy,“ dodáva.

V rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo sa Trump približuje k Putinovi, prečo by územné ústupky Ukrajiny neviedli k mieru a prečo môže postoj lídrov ako Fico či Babiš oslabiť aj samotnú Európsku úniu.

Začnime stretnutím, ktoré mal v pondelok prezident Zelenskyj s európskymi lídrami. Veľa sme sa z neho nedozvedeli, ale čo od toho môžeme očakávať? O čom budú tieto a iné stretnutia?

Povedal by som, že išlo o akýsi vyrovnávací a upokojujúci krok. Európa má záujem dávať najavo svoju pozíciu a demonštrovať neochvejnú podporu Ukrajine, tvárou v tvár iniciatívam amerického prezidenta, ktoré nielenže neberú ohľad na ukrajinské životné záujmy, ale v posledných dňoch potvrdzujú obavy ľudí, ktorí v Trumpovej administratíve videli ideologicky motivovaného aktéra nepriateľsky naladeného voči hlbším európskym hodnotám. Pre mňa je to déjà vu, návrat do februárových dní.

V čom vidíte tú podobnosť?

Hovorím to s odkazom na vystúpenie JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. To, čo tam zaznelo, sa teraz opäť explicitne objavuje aj v novej americkej stratégii. Celý rámec týchto udalostí pôsobí len zdanlivo ako úsilie nájsť mier. V skutočnosti ide skôr o plané diplomatické tance, ktoré ani jedna strana neberie vážne. A ak ich niekto predsa len trochu berie vážne, je to americká administratíva. Jej však nejde o spravodlivý mier, ale o rýchly pokoj zbraniam, aby to Donald Trump mohol prezentovať ako svoj ďalší diplomatický úspech.

Trump v utorok povedal, že európski lídri sú slabí. Má pravdu?

Do určitej miery áno, ale tá odpoveď má viacero rovín.

Po prvé, áno, sú slabí.

Po druhé, je pozoruhodné, že to hovorí práve Donald Trump, ktorý silu Spojených štátov neuplatňuje v prospech dobrej veci, ale skôr v prospech akéhosi vulgárneho obchodu, narýchlo poskladaného s Vladimirom Putinom.

A po tretie, európski lídri sú slabí aj preto, že pojem „európsky“ označuje veľmi voľný celok, ktorý nie je zvyknutý na jednotnú zahraničnú politiku. Dejiny ho však k tejto potrebe dnes rázne tlačia.

Nájsť rýchlu a efektívnu jednotu v čase, keď sa musíme pripraviť na reálnu hrozbu ruského útoku, je mimoriadne náročné. Ak by to Európa dokázala, bol by to ďalší z civilizačných zázrakov západu.

Je dnes v Európe vôbec niekto, koho možno označiť za silného lídra?

Hodnotil by som to individuálne a vždy aj v kontexte toho, aká silná a kultúrne predisponovaná je spoločnosť toho ktorého lídra. Nemecko prešlo v posledných mesiacoch výrazným posunom, ktorý ho prispôsobuje duchu doby oveľa viac než napríklad Česká republika. Dá sa povedať, že európski lídri dnes prechádzajú akýmsi castingom na silnejšie postavy.

Tradične silné sú Nemecko, Británia a Francúzsko. Menšie krajiny môžu prekvapiť, niekedy aj pozitívne, ale ich schopnosť ovplyvňovať smerovanie Európy je prirodzene obmedzená veľkosťou ich ekonomiky či obranného priemyslu.

Môžeme povedať, že za posledné roky nebol žiaden americký líder tak blízko Putinovi ako Donald Trump? Ukazujú to aj ľudia, ktorých si Trump vyberá ako vyslancov do Ruska, napríklad Steve Witkoff ktorý je prepojený na ruský biznis. Kto sú títo ľudia a čo to celé naznačuje? Ide o nejaký ekonomický obchod?

Otázka, kto sú títo ľudia, priamo súvisí s otázkou, kto je Donald Trump. A opäť sme pri tom, či máme dočinenia s jednotlivcom, ktorý excentricky otočil kormidlo americkej zahraničnej politiky, alebo skôr s niekým, kto zosobňuje dlhodobejšiu zmenu trendu, únavu a isté vyprázdnenie americkej zahraničnopolitickej identity.

Môžeme o tom hovoriť veľmi obšírne. Ak začnem od tej najjednoduchšej konšpirológie, niekto povie, že Trump je ruský agent. Napríklad publicistka Alexandra Alvarová hovorí, že nie je agent, ale asset, teda aktívum. To znamená niekto, kto je pre nepriateľskú mocnosť užitočný, hoci si to ani nemusí uvedomovať, pretože bol tou mocnosťou dlhodobo pestovaný, pripravovaný a je jej určitým spôsobom zaviazaný.

V osobnej rovine zohrávajú u Trumpa veľkú rolu jeho obmedzený pohľad na svet a jeho hodnotová výbava. Je veľmi zameraný na rýchly zisk a verí, že svet sa dá riadiť podľa niekoľkých jednoduchých pravidiel, blízkych skôr svetu obchodu než diplomacie. Politika je preňho „deal“, dohoda. Myslí si, že na svete neexistuje nikto, s kým by sa nedalo uzavrieť nejaké dojednanie.

Popri týchto obchodníckych atribútoch má aj svojský svetonázor, ktorý uprednostňuje silných pred slabými. Slabí podľa neho neznamenajú nič. Silní sú všetko. A podľa tejto logiky si tri veľmoci – Čína, Rusko a Amerika – môžu jednoducho rozdeliť svet a každá v ňom bude vládnuť vlastnej sfére.

To sa veľmi presne zhoduje s predstavami, ktoré dlhodobo formuluje aj Vladimir Putin. Svet je podľa nich multipolárny, pravidlá neexistujú a ide len o to, aby sa veľmoci dohodli, kto má kde svoju zónu, aktuality.

X X X

Americká vláda plánuje prísnejšie pravidlá pre turistov. Opatrenia zahŕňajú kontrolu sociálnych sietí 

Vláda Donalda Trumpa plánuje zvýšiť kontrolu zahraničných turistov. Žiada údaje zo sociálnych sietí za posledných päť rokov ako podmienku vstupu do USA.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhuje nariadiť zahraničným turistom bez vízovej povinnosti predložiť pred vstupom do krajiny históriu svojej aktivity na sociálnych sieťach. Opatrenia by sa týkali občanov 42 štátov vrátane Slovenska, väčšiny ďalších členov EÚ, Británie, Austrálie alebo Japonska. Upozornila na to agentúra AFP, informuje TASR.

Občania 42 krajín nemajú v USA vízovú povinnosť, ak sa tam nezdržia dlhšie ako 90 dní. Pred vstupom musia vopred vyplniť iba žiadosť v elektronickom systéme USA pre cestovné povolenia a poskytnúť niektoré osobné údaje.

Prístup k údajom

Po prijatí nových pravidiel by povinnou súčasťou žiadosti boli aj údaje zo sociálnych sietí žiadateľa za uplynulých päť rokov. Povinne budú tiež musieť zadať všetky svoje telefónne čísla za uplynulých päť rokov a emailové adresy za uplynulých desať rokov, osobné údaje rodinných príslušníkov a biometrické údaje.

Od nástupu Trumpa do funkcie prezidenta už úrady zakázali vstup viacerým cestujúcim do USA pre príspevky a správy na sociálnych sieťach. Patrí medzi nich aj francúzsky vedec, ktorému v marci imigračný úradník po prílete prehľadal telefón a našiel v ňom správy, v ktorých sa kriticky vyjadroval na adresu Trumpovej vlády, agentury.

X X X

 Vláda schválila predaj polikliniky v Žiline za 2,6 milióna eur. Fico spravil zo svojho poradcu Líšku splnomocnenca

Vláda v stredu na svojom rokovaní schválila aktualizáciu návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci. Návrh predložila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Cieľom predloženého návrhu je, v reakcii na návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 9. decembra 2025, doplniť nový druh príjmu do výpočtu bonity energetickej domácnost. Týmto príjmom je príjem z tzv. dividend. Dôvodom, pre ktorý tento príjem nebol zahrnutý skôr je, že v štátnych evidenciách nebol dostatok informácií, umožňujúcich jednoznačne priradiť tzv. dividendu k osobe, ktorej bola vyplatená. Zahrnutie tzv. dividend medzi príjmy bolo plánovaným krokom, závislým od momentu schválenia potrebných zmien v daňových predpisoch. Keďže táto podmienka bola naplnená, navrhuje sa tieto príjmy zahrnúť do výpočtu bonity energetickej domácnosti.

Súčasne vláda schválila aj aktualizáciu návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna cena za časť regulovanej dodávky elektriny pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny, maximálna cena za časť regulovanej dodávky plynu pre vybraných zraniteľných odberateľov plynu a maximálna cena za regulovanú dodávku tepla pre vybraných koncových odberateľov tepla na rok 2026 a podmienky ich uplatnenia. Cieľom návrhu nariadenia vlády je vykonať technickú úpravu ustanovenia nariadenia vlády pre vybraných zraniteľných odberateľov./agentury/

X X X

Davy na uliciach Sofie: Protesty proti korupcii v Bulharsku naberajú na sile 

V Bulharsku sa konali masové protesty proti vláde a korupcii. Demonštranti poukazujú na hĺbku problému, zatiaľ čo vláda zvažuje nový rozpočet po kritike pôvodného.

Pred budovou bulharského parlamentu v Sofii sa v stredu podvečer zhromaždili desaťtisíce ľudí, ktoré žiadali demisiu vlády a posilnenie boja proti korupcii, informovala agentúra AFP. Takéto protesty sa v stredu konali aj v iných bulharských mestách, píše TASR.

• Protesty proti korupcii v Bulharsku sa konali vo viacerých mestách.
• Hlavné zhromaždenie organizovala koalícia Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko.
• Demonštranti kritizujú neprimeranú rozsiahlu korupciu a nedostatok kompetentného vedenia.
• Vláda stiahla kontroverzný návrh rozpočtu po kritike verejnosti.
• Prezident Rumen Radev podporil protestujúcich a vyzval na predčasné voľby.

Zhromaždenie v Sofii zorganizovala prozápadná opozičná centristická koalícia Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB). Jeden z jeho účastníkov, 45-ročný inžinier Martin Nedkov, pre AFP uviedol, že na protest si ako masku zobral prasací rypák „pretože symbolizuje chliev, ktorým sa štát stal.“ Dodal, že dúfa v zmenu.

Korupcia ako kľúčový problém

Predavačka Gergana Gelková (24) sa podľa vlastných slov k protestu pridala, pretože všadeprítomná korupcia sa stala „neznesiteľnou“. „Väčšina mojich priateľov už v Bulharsku nežije a nevráti sa. Chcem, aby našu krajinu viedli mladí, kompetentní a vzdelaní ľudia,“ povedala pre AFP.

V posledných týždňoch Bulharsko zachvátila vlna protestov proti kontroverznému návrhu rozpočtu na rok 2026, ktorý demonštranti označili za pokus zakryť bujnejúcu korupciu. Keďže Bulharsko 1. januára vstupuje do eurozóny, bude mať prvý rozpočet v eurách.

Návrh rozpočtu pod tlakom

„Bulhari nedôverujú svojim inštitúciám a lídrom. V posledných mesiacoch sa k tomu pridali obavy z cien,“ povedala pre AFP Boriana Dimitrovová, riaditeľka prieskumnej agentúry Alpha Research. Uviedla, že spor okolo rozpočtu zhustil a zviditeľnil nahromadený hnev voči rozsiahlej korupcii tým, že „tento dnes už všedný problém pretavil do podoby, ktorú ľudia jasne chápu“.

Pod tlakom protestov vláda začiatkom decembra stiahla svoj návrh rozpočtu, ktorý obsahoval nepopulárne opatrenia, ako napríklad zvýšenie sociálnych odvodov. Na začiatku tohto týždňa bol predložený parlamentu nový návrh.

Politická situácia v pozadí

Minulý týždeň prezident Rumen Radev vyjadril podporu protestujúcim a vyzval vládu, aby odstúpila a umožnila predčasné voľby. Radev v máji navrhol usporiadať referendum o zavedení eura.

Spolu s Maďarskom a Rumunskom patrí Bulharsko medzi najhoršie hodnotené krajiny EÚ v rebríčku vnímania korupcie Transparency International.

Táto balkánska krajina po masových protikorupčných protestoch v roku 2020 proti vláde trojnásobného premiéra Bojka Borisova zažila už sedmoro predčasných volieb. Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) vyhrala aj posledné, vlaňajšie, parlamentné voľby a vytvorila súčasnú koaličnú vládu, aktuality.

X XX

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (9. 12.) vyhlásil, že Rusko dosiahne ciele tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako ruské úrady označujú vojnu proti Ukrajine – a „dovedie ju do logického konca.“ Informoval o tom spravodajský web Rádio Sloboda (RFE/RL).

„Snažíme sa ukončiť vojnu na Ukrajine a sme nútení použiť na to vojenskú silu. Túto záležitosť určite dovedieme do logického konca, čím dosiahneme ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Putin počas zasadnutia Rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva.

RFE/RL informoval, že na základe Putinovho výnosu bol členstva v Rade pre občiansku spoločnosť a ľudské práva zbavený bývalý riaditeľ Múzea dejín gulagov Roman Romanov.

Múzeum gulagov dostalo stopku

Z funkcie riaditeľa bol Romanov odvolaný v januári 2025. Ruské nezávislé médiá vtedy informovali, že toto rozhodnutie bolo prijaté po tom, čo Romanov odmietol cenzurovať výstavu o sovietskych represiách. Romanov viedol toto múzeum od roku 2012.

Múzeum dejín gulagov v novembri 2024 oznámilo pozastavenie svojej prevádzky. Ako dôvod svojho zatvorenia uviedlo porušenie pravidiel požiarnej bezpečnosti. Nezávislé médiá doplnili, že zamestnanci múzea napriek tomu pokračovali v práci: chodili na expedície, robili rozhovory s obeťami represií a pripravovali na vydanie knihy o histórii gulagov./agentury/

X Xx

 Podporu Ukrajiny nová koalice ČR ve výboru neschválila. Postavila se za Trumpa

Vznikající vládní koalice stejně jako na obranném výboru, tak i ve středu na tom zahraničním odmítla návrh usnesení STAN na podporu Ukrajiny. Přišla s vlastním usnesením k národně bezpečnostním zájmům, v němž vyslovila podporu mírovému úsilí amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyzvala ale i k posilování transatlantické vazby a odmítnutí jejího rozvolňování nebo se přihlásila k tomu, že bez zapojení Spojených států není možný mír na Ukrajině a v Evropě.

V původním znění byl jako první bod uvedena podpora kontroverzního Trumpova mírového plánu.

„Takhle suverénní zahraniční politika nevypadá,“ reagovala na návrh usnesení opoziční poslankyně Barbora Urbanová (STAN). „Mírový plán není finální, nemůžu pro něj hlasovat,“ argumentovala.

Podobně hovořil i Hayato Okamura (KDU-ČSL): „Mám pochybnost u bodu číslo jedna. Mírový plán je tekutý, ze dne na den se mění, za čtrnáct dní může být mírový plán odlišný.“

 I z popudu šéfa poslanců ODS Marka Bendy nakonec koaliční poslanci sporný bod z usnesení vyškrtli. Nakonec se shodli na podpoře Trumpova „mírového úsilí“. Pro tuto verzi hlasovali i opoziční poslanci.

Zahraniční výbor se sešel na žádost Barbory Urbanové, která stejně jako její kolega Josef Flek na obranném výboru minulý týden navrhuje přihlásit se k myšlence, že pro zachování národní bezpečnosti je zásadní podporovat Ukrajinu v boji proti ruské agresi, výzvu, aby zákonodárci podporovali spojenecké závazky v rámci NATO nebo že podporují mezistátní iniciativy na podporu obranyschopnosti Ukrajiny, což je například česká muniční iniciativa.

Návrh na ocenění Donalda Trumpa vzešel z pera předsedy výboru Radka Vondráčka. Podle něj symbolických hlasování, které navrhuje Urbanová, bylo již ve Sněmovně mnoho a tedy je otázka, zda je hlasovat opakovaně. Navíc zdůraznil, že zahraniční politiku tvoří vláda, ne zahraniční výbor, a v současnosti se čeká na novou garnituru.

„Můžeme se vyjádřit k mírovému plánu Donalda Trumpa. Považoval jsem za vhodné se k němu vyjádřit,“ argumentoval. Zároveň uvedl, že svůj návrh nechápe jako protinávrh a podle něj je možné hlasovat jak o jeho variantě, tak o variantě Barbory Urbanové.

Mír v ruském střihu

Poslední výrazné snahy o uzavření míru začaly před několika týdny, kdy unikl 28bodový mírový plán, který vytvořili Rusové a následně jej Američané vydávali za svůj. Vytvořil ho ruský vyjednavač Kirill Dmitrijev. Tento plán předpokládal kapitulaci Ukrajiny, když navrhoval, aby se napadená země vzdala celého Donbasu, který okupanti ani plně nekontrolují, odevzdala zbraně dlouhého dosahu a limitovala svoji armádu na 600 tisíc lidí.

Na tomto plánu se nepodíleli ani Ukrajinci, ani Evropané, kteří s ním posléze nesouhlasili. Po schůzce mezi Kyjevem, jeho evropskými spojenci a pak i USA plán zrevidovali. Jak vypadá nejnovější verze, kterou americký vyjednavač bez předchozích diplomatických zkušeností Steve Witkoff předal zkraje prosince Putinovi v Moskvě, není jasné.

Je přísně utajovaná, aby nedošlo k úniku, jako se tomu stalo v případě původního ruského 28bodového plánu.

I přesto ale na veřejnost unikly určité detaily. Například pro bruselský list Politico uvedl vysoce postavený evropský úředník, že Trump tlačí na Ukrajinu, aby Rusku bez boje odevzdala Donbas, tedy Doněckou a Luhanskou oblast, které Rusové plně nekontrolují. Ukrajinci v současnosti stále drží více než čtvrtinu Donbasu.

Hovoří se také o tom, že by se podle posledních záměrů Ukrajina zavázala, že nikdy nevstoupí do Severoatlantické aliance, nebo že skutečně bude limitovat svoji armádu. Všechny tyto požadavky souzní s těmi ruskými, protože Moskva dlouhodobě žádá, aby jí Ukrajina odevzdala území, aby zmenšila armádu a aby nikdy nevstoupila do NATO./agentury/

X X X

Babiš se ve čtvrtek setká v Bruselu s von der Leyenovou a Costou

Pro Andreje Babiše bude setkání s von der Leyenovou a Costou prvním setkáním s nejvyššími unijními reprezentanty poté, co ho prezident jmenoval do premiérské funkce.

Andrej Babiš se v Bruselu setká s šéfkou Evropské komise Ursulou von der Leyenovou a s předsedou Evropské rady Antóniem Costou. Babiš dal najevo, že se chce už jako premiér zúčastnit unijního summitu.

Andrej Babiš, který byl v úterý jmenován českým premiérem, se ve čtvrtek setká v Bruselu s šéfkou Evropské komise Ursulou von der Leyenovou a s předsedou Evropské rady Antóniem Costou. Oba unijní činitelé to ve středu uvedli ve svých oficiálních kalendářích. ČTK se snaží získat Babišovo vyjádření. Podle informací ČTK bude designovaný premiér jednat v Bruselu i s belgickým ministerským předsedou Bartem De Weverem.

Pro Babiše půjde o první setkání s nejvyššími unijními reprezentanty poté, co ho prezident Petr Pavel jmenoval do premiérské funkce. Jmenování celé vlády je plánováno v pondělí. Babiš v uplynulých týdnech dával najevo, že se chce jako premiér zúčastnit unijního summitu.

Unijní summit má mimo jiné projednávat financování, které chce pro příští rok Evropská unie zaručit Ukrajině čelící ruské agresi. Za prioritu to označil předseda Evropské rady Costa. Summit bude mít na výběr ze dvou možností řešení, které navrhla Evropská komise. První je půjčka od Evropské unie, druhou variantou je reparační půjčka zajištěná zmrazenými ruskými aktivy v EU. Proti této možnosti vystupuje právě belgický premiér De Wever, neboť ruská aktiva jsou z velké části deponována právě v Belgii a její představitelé mají obavy, že Rusko by mohlo žádat náhradu.

X XX

 Pokrovsk ustál ďalší veľký útok, no Myrnohrad sa rúca. Obrancovia hlásia obkľúčenie: Nepriateľ je všade

Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že odrazila mechanizovaný útok ruských vojsk na Pokrovsk, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na obrancov tohto dôležitého mesta v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Rusi však dosiahli postup v susednom Myrnohrade, kde sa rozšírila „zem nikoho“ (šedá zóna), a tiež severne od Pokrovska.

Zatiaľ čo Moskva od začiatku decembra tvrdí, že ruskí vojaci úplne dobyli Pokrovsk, podľa ukrajinského armádneho velenia jeho jednotky naďalej ovládajú približne 13 štvorcových kilometrov na severe mesta, informuje agentúra UNIAN.

„Ukrajinské jednotky odrazili mechanizovaný útok na Pokrovsk. Okupanti začali aktívne operácie od samého rána a snažili sa využiť nepriaznivé poveternostné podmienky. Rusi na útok použili obrnenú, automobilovú a motocyklovú techniku. Kolóny sa pokúšali preraziť z juhu do severnej časti mesta,“ uviedol ukrajinský 7. zbor rýchlej reakcie na sociálnej sieti. Súčasne zverejnil zábery z bojov v meste a jeho okolí. Ničenie nepriateľskej techniky a živej sily podľa zboru naďalej pokračuje. Rusi podľa neho do útoku zapájajú jednotky výsadkovej divízie z Pskova na severozápade Ruska.

Na záver zbor uistil, že Pokrovsk ukrajinské sily naďalej bránia, pričom do obrany sú zapojené rôzne zložky – od výsadkárov cez špeciálne jednotky až po národnú gardu a políciu. Ak by ruské vojská dobyli Pokrovsk, bola by to ich najväčšia korisť na Ukrajine za takmer dva roky, poznamenala agentúra Reuters. 

Pokrovsk sa ruská armáda snaží dobyť viac než rok. Mesto bolo kedysi dôležitým centrom zásobovania ukrajinských vojsk čeliacich ruskej invázii na Donbase. Dobytie Pokrovska a tiež Kosťantynivky, ležiacej niekoľko desiatok kilometrov severovýchodne, by ruskej armáde poskytlo základňu pre postup k dvom najväčším mestám, ktoré Ukrajina ešte v Doneckej oblasti ovláda: Slovjansku a Kramatorsku.

Rusi obkľúčili Myrnohrad

Okolo uhoľného mesta Myrnohrad v Doneckej oblasti sa podľa ukrajinských médií uzavreli ruské „kliešte“ a rastie obava, koľko ukrajinských vojakov zostalo v obkľúčení. Nepriaznivú situáciu v utorok potvrdil aj projekt DeepState, podľa ktorého ruské jednotky „obsadili hneď päť obcí južne od Myrnohradu“ a všetky cesty z mesta sa teraz nachádzajú v ‚šedej zóne‘, teda fakticky pod ruskou kontrolou“.

Ukrajinské zásobovacie trasy boli podľa vojakov prerušené už skôr. Jeden z nich pre portál Ukrajinská pravda uviedol, že „naposledy sme rotácie s nasadením techniky vykonávali v polovici novembra, ešte začiatkom decembra sa pár ľudí dokázalo dostať pešo. To je všetko.“ Dodal, že v novembri „prebehol ešte jeden pokus cez Rodinske, ale všetky tri vozidlá – naše aj susedných jednotiek – boli zničené“.

Podľa ďalšieho nemenovaného ukrajinského vojaka sa situácia podobá na nedávny pád susedného Pokrovska. „Už chápem, prečo Pokrovsk padol tak rýchlo. U nás sa totiž deje to isté. Nahromadenie nepriateľa v jednej chvíli dosiahne kritický bod a potom je koniec.“ Opísal aj ruskú prevahu: „Sú všade, nedá sa to zastaviť. Najprv nám vyradia logistiku, potom drony, potlačia našu delostreleckú podporu.“

Myrnohrad a Pokrovsk tvorili pred vojnou približne stotisícovú priemyselnú aglomeráciu. Pozornosť ukrajinskej verejnosti sa začala viac sústrediť na Myrnohrad. Vrchný veliteľ armády Oleksandr Syrskyj síce tvrdí, že „mesto obkľúčené nie je“, ale podľa viacerých svedectiev z armády však informácie generálneho štábu nezodpovedajú realite.

Po páde Pokrovska zmizli aj posledné relatívne bezpečné cesty. Ukrajinská posádka musí využívať trasy cez obce Rivne a Svitle, pričom časť Rivného je pod kontrolou nepriateľa.

Potenciálny koridor cez Rodinske je podľa Ukrajinskej pravdy „obsadený z osemdesiatich percent“ a posledné tri až štyri týždne mimoriadne nebezpečný. Ukrajinské brigády tu podľa portálu počas presunu utrpeli straty a „nepriateľ je doslova všade“.

Odborné kruhy diskutujú, či je Myrnohrad v plnom obkľúčení, keďže moderná dronová vojna vytvára „niekoľko kilometrov širokú zónu smrti a poréznu frontu“, čo mení klasickú definíciu „kotlov,“ vysvetľuje iDnes.cz. Faktom však podľa zostáva, že na bojisku v Doneckej oblasti si iniciatívu udržiava ruská armáda a obrancovia Myrnohradu nemajú veľa času. 

Ruské jednotky zároveň publikujú „ďalšie a ďalšie videá bombardovania mesta a dronového lovu na ukrajinských vojakov“, ktorí sú v zásobovaní „úplne odkázaní na bezpilotné lietadlá“. Podľa analytika Kirilla Michajlova „nie je jasné, ako dlho môžu v takýchto podmienkach vydržať“, no možno očakávať, že ukrajinské velenie bude musieť v najbližších týždňoch prijať rozhodnutie o ústupe./agentury/

X X X

Kyjev čelí nedostatku vojenskej pomoci, Európa nezvláda nahradiť zníženie americkej podpory

Vojenská pomoc Ukrajine v druhej polovici tohto roka výrazne poklesla, keďže podpora zo strany európskych krajín nedokázala vykompenzovať zníženie americkej pomoci. Vyplýva z údajov nemeckého Kielského inštitútu.

Americký prezident Donald Trump na začiatku roka znížil príspevky USA a Európa ich v období od marca do júna poskytla Ukrajine rekordné prísľuby vo výške takmer 20 miliárd eur, čím viac než vykompenzovala celkový deficit. Počas júla až októbra však Európa dokázala vyčleniť menej než osem miliárd eur, čo spôsobilo, že Ukrajina za toto štvormesačné obdobie získala druhú najnižšiu sumu od začiatku plnohodnotnej invázie Ruska v roku 2022. 

Celková suma za prvých desať mesiacov roka 2025 dosahuje 32,5 miliardy eur, čo znamená, že do konca roka by bolo potrebných ešte 9,1 miliardy eur, aby sa udržal priemer 41,6 miliardy eur ročne dosiahnutý v rokoch 2022 až 2024. Ukrajinskí spojenci by museli do konca roka poslať ešte 5,1 miliardy eur, aby sa vyhli súčasnému rekordnému ročnému minimu 37,6 miliardy eur z roku 2022.

„Na základe dostupných údajov do októbra Európa nedokázala udržať tempo z prvej polovice roka 2025,“ uviedol profesor Christoph Trebesch, vedúci sledovania podpory Ukrajiny v Kielskom inštitúte. Dodal, že ak bude tento pomalší trend pokračovať, rok 2025 sa stane rokom s najnižšou úrovňou nových pridelení pomoci Ukrajine od začiatku plnohodnotnej invázie.

Merz: Nepotrebujeme Američanov, aby zachraňovali demokraciu v Európe

Spojené štáty v rokoch 2022 až 2024 prispievali ročne v priemere 21,4 miliardy eur z celkových 41,6 miliardy eur, čo podčiarkuje rozsah úlohy Európy a ďalších spojencov pri vyplňovaní tejto medzery. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo v tomto roku výrazne zvýšili svoje alokácie. 

Európski lídri však hľadajú spôsoby, ako financovať pôžičku pre Kyjev, ktorá by podľa súčasných návrhov bola splatená z prípadných ruských reparácií Ukrajine. EÚ v stredu predstavila plán na použitie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine vo výške 90 miliárd eur v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Belgicko, kde sídli medzinárodná depozitná organizácia Euroclear, ktorá drží väčšinu ruských aktív, však tento plán doteraz odmietlo pre možné právne dôsledky./agentury/

X X X

Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu

Vláda Slovenskej republiky schválila aktualizáciu nariadenia, ktoré upravuje poskytovanie adresnej energopomoci domácnostiam. Zmeny majú spresniť výpočet príjmov, podľa ktorých sa posudzuje, či domácnosť na pomoc dosiahne. Najvýraznejšou novinkou je to, že do výpočtu bonity sa po novom bude započítavať aj príjem z dividend.

Viacerí opoziční poslanci sa po oznámení príjmových hraníc, ktoré domácnosti nemôžu prekročiť, ak chcú pomoc dostať, pustili do kritiky ministerstva hospodárstva. Tvrdili napríklad, že pomoc dostanú aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a naopak ľudia, ktorým by sa zišla, do systému „nespadnú“.

„Energopomoc je totálny chaos. Ministerstvo spustilo nástroj, podľa ktorého si viete overiť nárok. Zadali sme údaje – a vyšlo, že ja nárok mám. Viacerí kolegovia poslanci tiež. A človek, ktorý by pomoc reálne potreboval – napríklad otec na materskej s dvoma deťmi – nemá nič,“ vyjadril sa pred niekoľkými dňami poslanec za SaS Karol Galek. 

Do výpočtu bonity zároveň doposiaľ nebol zahrnutý ani príjem z dividend, čo sa rovnako stretlo s vlnou kritiky. „Dôvodom, pre ktorý tento príjem nebol zahrnutý skôr je, že v štátnych evidenciách nebol dostatok informácií umožňujúcich jednoznačne priradiť tzv. dividendu k osobe, ktorej bola vyplatená. Zahrnutie tzv. dividend medzi príjmy bolo plánovaným krokom, závislým od momentu schválenia potrebných zmien v daňových predpisoch. Keďže táto podmienka smeruje k naplneniu, navrhuje sa tieto príjmy zahrnúť do výpočtu bonity energetickej domácnosti,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu nariadenia vlády, ktoré sa týka adresnej energopomoci.

Overovali ste si na webe ministerstva hospodárstva, či na budúci rok dostanete energopomoc?

Z okruhu domácností oprávnených dostať energopomoc by mali vypadnúť napríklad tie, ktoré síce v oficiálnych záznamoch vykazujú žiadne alebo len veľmi nízke pracovné príjmy, no zároveň ich členovia poberajú výrazné dividendy z firemných podielov. Inými slovami – štát už nebude podporovať domácnosti, ktoré navonok pôsobia ako nízkopríjmové, ale reálne majú vysoké príjmy z kapitálu.

Podľa pôvodného návrhu nariadenia, ktorý predložilo na vládu ministerstvo hospodárstva, nemala by energopomoc dostať ani tá domácnosť, člen ktorej je poslancom Národnej rady SR. Zákonodarcovia, ktorých mesačný príjem je okolo šesťtisíc eur by tak vypadli z okruhu oprávnených príjemcov, podobne, ako už dnes nepatria medzi poberateľov tejto pomoci členovia vlády a ďalší ústavní činitelia.

Avšak vláda zo schváleného návrhu tento bod vypustila a poslanci parlamentu tak naďalej môžu byť prijímateľmi dotácii na ceny energií. Sakovej rezort vysvetlil, že vláda tento bod nemohla upraviť nariadením – treba by bolo meniť zákon o energopomoci. 

Opoziční poslanci vláde v tejto súvislosti vyčítali aj to, že pomoc dostanú aj oni napriek nadpriemerným príjmom. Bolo to tak preto, že sa do výpočtu bonity nezapočítavali ich niekoľkotisícové paušálne náhrady.

Zmena zasiahla aj pravidlá, ktoré sa týkajú započítavania dôchodkových príjmov. Ide najmä o preformulovanie a zjednotenie rôznych druhov dôchodkov do jedného spoločného ustanovenia. Po novom sa všetky tieto príjmy budú posudzovať ako súčasť príjmov domácnosti pod jedným označením – pôjde o „dôchodkové dávky určené na zabezpečenie v starobe, vrátane zvýšenia na minimálny dôchodok, ako aj výsluhové dôchodky poskytované bývalým príslušníkom policajných zložiek či profesionálnym vojakom podľa osobitných predpisov, avšak bez započítania 13. dôchodku.“/agentury/

X XX

Ďalšie rany pre železnice: V Bratislave sa vykoľajili dva vlaky. Podľa Huliaka nie sú incidenty náhoda

Vykoľajený vlak Leo Express na bratislavskej Hlavnej stanici v stredu 10. decembra 2025.

Polícia informovala, že odbor železničnej polície v Bratislave bol dnes vyslaný k dvom udalostiam, pri ktorých došlo k vykoľajeniu vlakov v blízkosti Hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Obidve udalosti sa zaobišli bez zranenia osôb.

Prvý prípad sa týkal súpravy súkromného prepravcu Leo Express a došlo k nemu krátko pred 08.30 h v blízkosti stanice – časť Odstavné. „Podľa doterajších informácií tu pravdepodobne z dôvodu nesprávne postavenej výhybky došlo k vykoľajeniu koľajovej motorovej jednotky. Dychová skúška u rušňovodiča skončila s negatívnym výsledkom,“ napísala polícia.

Druhá udalosť nasledovala o tri hodiny neskôr. „Pričom k nej došlo v areáli železničného depa. Podľa doposiaľ zistených informácii tu došlo k vykoľajeniu rušňa, pravdepodobne z dôvodu doposiaľ neznámej technickej príčiny,“ uzavrela polícia.

O vykoľajení vlaku Leo Express informovala ako prvá facebooková skupina Obmedzenia prevádzky na tratiach ŽSR, podľa ktorej došlo k vykoľajeniu na spojovacej koľaji. Vykoľajenie vlaku potvrdil aj hovorca dopravcu Emil Sedlařík.

K vykoľajeniu došlo pri posune jednotky. „V koľajisku bola výpravcom prehodená výhybka, čo spôsobilo vykoľajenie. Na palube v tej chvíli neboli žiadni cestujúci a nedošlo k zraneniu,“ uviedol Sedlařík.

Železničná spoločnosť Slovensko informuje na sociálnej sieti, že pre túto udalosť meškajú niektoré vlaky.

Incidenty z Bratislavy sa stali iba deň po tom, ako sa na Liptove takmer zrazili dva vlaky. Predošlé mesiace tiež došlo k zrážkam vlakov pri Pezinku a Rožňave. Minister Rudolf Huliak pred rokovaním vlády uviedol, že pochybuje o tom, že tieto incidenty sú náhodné. „Som v stave pochybovať o tom, že toto sú náhody,“ povedal Huliak bez toho, aby povedal, kto za nehodami stojí.

Huliak pochybuje, že nehody na železniciach sú náhoda: Mali by sa tie okolnosti riadne vyšetriť

„Toto nie je náhoda, že v súčasnom období sa takéto nešťastia dejú jedno za druhým. Toľko incidentov sa nedialo ani v období, keď nám tu jazdili parné vlaky,“ tvrdil minister.  /agentury/

X XX

 Zatiaľ sa nedohodli. Koalícia opäť posunula návrhy na odvolanie Ráža a Migaľa, riešiť ich budú po sviatkoch

Termín bol známy, výsledok nulový. Rokovania o odvolávaní ministrov sa mali stať momentom pravdy pre koalíciu, ktorá už týždne čelí vnútornému napätiu. Namiesto toho prišiel ďalší odklad. Parlament presunul hlasovanie o odvolaní ministrov až na január.

Takmer rok očakávané odvolávanie ministrov sa znovu odkladá. Po minulotýždňovej koaličnej rade bol termín odvolávania avizovaný na dnes (10. 12.) o 14.00. Pri doobedňajšom hlasovaní však predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) podal procedurálny návrh, ktorým sa rokovania o dôvere ministrov opäť preložili. Návrhy sa tak dostanú do pléna až na januárovej schôdzi.

Na pripomenutie: opozícia si žiada hlavy siedmych ministrov. Odvolať sa ich snažila počas celého tohto roka, ale ani raz sa nepodarilo schôdzu k tejto veci otvoriť – parlament pre chýbajúcich poslancov koalície nebol uznášaniaschopný. Opozícia sa pokúša zbaviť funkcie ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), Martiny Šimkovičovej (SNS), Tomáša Tarabu (SNS), Roberta Kaliňáka (Smer), Kamila Šaška (Hlas), Samuela Migaľa (nom. Smer) a Jozefa Ráža (nom. Smer).

Až v januári

Hlas v priebehu týždňa naznačil, že situácia v koalícii môže viesť až k rekonštrukcii vlády, hoci v menšom rozsahu. Podľa jeho predstaviteľov niektorí ministri neplnia svoje povinnosti a strana zvažuje opatrenia, ktoré by prinútili kabinet konať efektívnejšie. Na otázky o konkrétnych menách však nikto z členov strany odpovedať nechcel. „Nechajme to zatiaľ tak. Príde čas na riešenie odvolávania ministrov a potom sa o tom budeme baviť,“ zareagoval vyhýbavo predseda poslaneckého klubu Hlas Robert Puci. 

Čas na odvolávanie ministrov však neprišiel. Aspoň nie v tomto kalendárnom roku. Puci pre Pravdu uviedol, že na dnešnom rokovaní vlády sa mali členovia kabinetu venovať aj téme možnej rekonštrukcie. Dohodli sa, že prípadné personálne výmeny budú riešiť až po sviatkoch, a preto koalícia posunula tieto body v parlamente na ďalšiu schôdzu. Podľa Puciho sa však situácia vo vládnom trojlístku po dlhšom čase pohla. „Konečne sa to začalo riešiť a otvorili sa rokovania s koaličnými partnermi,“ dodal.

Nie je vylúčené, že hneď začiatkom januára bude zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej by sa mohli prerokovať odložené vládne zákony, ktoré sa počas aktuálneho zasadnutia nestihnú schváliť. Alternatívou je aj predĺženie aktuálnej schôdze na pondelok a utorok budúceho týždňa. Parlament sa však ešte definitívne nerozhodol a podľa slov predsedu klubu strany Hlas sa uvidí, ako sa rozprava bude vyvíjať.

Nechcú sa ponáhľať

Niektorí ďalší koaliční poslanci potvrdili, že vnútri koalície panuje napätie, odmietajú však, že by presuny návrhov súviseli s rizikom pádu niektorého z ministrov. Peter Kalivoda (Hlas) verí, že návrhy sa prerokujú na najbližšej riadnej schôdzi. Ľubomír Vážny (Smer) pripomenul, že zákon presne nestanovuje, kedy musí k prerokovaniu návrhov dôjsť.

Miroslav Čellár (Hlas) upozornil, že by bolo lepšie, keby sa odvolávanie ministrov vyriešilo čo najskôr. Podotkol, že piatok (12. 12.) je koniec schôdze a ak by sa chcela viesť zmysluplná debata o odvolávaní, nestihlo by sa to. Zároveň pripomenul, že stále prebiehajú skrátené legislatívne konania, ktoré je potrebné ukončiť do konca kalendárneho roka. 

Tiež pripustil, že s väčšou pravdepodobnosťou by sa rekonštrukcia vlády riešila skôr po novom roku. „Ja osobne nemám nejaké myšlienky na to, či má niekto odísť alebo zostať. Ponechám to na vedenie,“ povedal. Vyjadril tiež podporu návrhu, aby Jána Ferenčáka (Hlas) na čele európskeho parlamentného výboru nahradil Peter Kmec (Hlas).

Pri otázkach, ako koalícia zvládne presadzovanie niektorých zákonov, keď „Huliakovci“ blokovali zákon o sociálnych podnikoch, Čellár reagoval, že strany sa budú musieť dohodnúť v rámci koaličnej rady. „Samozrejme, je možné, že keď sa nepohodnú s Huliakovcami, tak nejaké zákony neprejdú. Všetko je to len o tom, či máte väčšinu, alebo nemáte väčšinu,“ vysvetlil.

Puci vysvetlil aj to, akou formou by malo odvolávanie ministrov prebiehať – či počas viacerých mimoriadnych schôdzí alebo naraz. Podotkol, že opozičné návrhy sú už zaradené ako riadne body programu. „Je to bod programu schôdze, takže sa nepočíta s tým, že by sa v januári otváralo sedem nových mimoriadnych schôdzí,“ povedal. /agentury/

X X X

 Budimex dokončil modernizáciu najväčšej železničnej stanice v regióne

Spoločnosť Budimex, líder poľského stavebného trhu, odovzdala do prevádzky zmodernizovanú stanicu Varšava Západ – jeden z najväčších železničných projektov v Poľsku za posledné desaťročia. Na Slovensku Budimex zároveň finišuje s kľúčovým projektom rozšírenia diaľnice D1 Bratislava – Triblavina. Súčasťou je aj už dokončené prepojenie s diaľnicou D4, ktoré výrazne zlepší plynulosť dopravy v hlavnom meste a jeho okolí.

Najväčší železničný uzol u našich severných susedov – stanica Varšava Západ – získal po komplexnej modernizácii úplne novú podobu. Stanica denne odbaví až 60-tisíc cestujúcich a prechádza cez ňu viac ako tisíc vlakov.

Výstavba prebiehala na území s rozlohou viac ako 70 hektárov, v úseku s dĺžkou 5 kilometrov, kde sa križuje 14 železničných tratí. Nový koľajový systém s dĺžkou vyše 35 kilometrov zahŕňa 137 výhybiek a stovky prvkov riadenia železničnej dopravy – od 191 návestidiel až po takmer 580 informačných tabúľ.

„Výstavba stanice Warszawa Zachodnia je ukážkou úspešnej realizácie s kľúčovým významom pre rozvoj krajiny. Ide o jednu z najdôležitejších infraštruktúrnych investícií posledných rokov – projekt, ktorý posilňuje chrbtovú kosť poľského dopravného systému a na dlhé roky zvyšuje bezpečnosť a komfort cestovania,” priblížil Artur Popko, predseda predstavenstva Budimex SA.

Nová éra moderného cestovania

Kľúčovým prvkom modernizácie bola nová úroveň prvého podzemného podlažia, teda podchod so šírkou 63 metrov – priestor natoľko veľký, že by sa doň zmestil aj Boeing 737. Na výstavbe pracovalo priemerne 600 ľudí a 160 kusov techniky denne, v najrušnejších fázach až 700 pracovníkov a 250 strojov. Pri výstavbe použili viac ako 92-tisíc metrov kubických betónu, 11 500 ton výstuže a 34-tisíc ton ocele – takmer päťnásobok Eiffelovej veže.

Nová infraštruktúra zahŕňa deväť moderných nástupíšť plne prispôsobených aj osobám so zníženou mobilitou. Každé nástupište je spojené s podchodom výťahmi a eskalátormi, čo uľahčuje pohyb cestujúcim s bicyklami či kočíkmi. Celková plocha nástupíšť je 35-tisíc metrov štvorcových. Popri nich vznikla aj nová staničná budova s priestrannou hlavnou halou a modernou obchodno-servisnou pasážou, v ktorej budú umiestnené obchody a reštaurácie.

Pýcha Varšavy

Projekt od začiatku počítal s princípmi udržateľnosti. Stanica je vybavená fotovoltickou inštaláciou s plochou presahujúcou 8-tisíc metrov štvorcových, ktorá dokáže pokryť približne 30 percent spotreby elektrickej energie objektu. Okolie dopĺňa takmer stovka nových stromov a vyše 4-tisíc kríkov, čo ešte väčšmi zvýrazňuje ekologický charakter celej investície.

„Modernizovaná Warszawa Zachodnia už nie je len železničnou stanicou, ale multifunkčným moderným dopravným a servisným uzlom. Sme hrdí na to, že Budimex spolu s Mostostal Kraków a partnermi realizoval projekt takého strategického významu pre hlavné mesto aj celú krajinu. Vďaka tomu majú cestujúci k dispozícii bezpečný, funkčný a komfortný objekt spĺňajúci štandardy 21. storočia,“ uviedol Maciej Olek, člen predstavenstva spoločnosti Budimex a riaditeľ úseku železničného, energetického a priemyselného staviteľstva.

Po modernizácii sa západná stanica stáva nielen novou vizitkou modernej Varšavy, ale aj jednou z technologicky najvyspelejších železničných staníc v regióne. Celková hodnota investície dosiahla 2,7 miliardy PLN (približne 638 miliónov eur) a projekt bol spolufinancovaný z fondov Európskej únie prostredníctvom nástroja Connecting Europe Facility (CEF)./agentury/

X XX

Tragédia na diaľnici vzala život slovenskému spevákovi. Bodoval v Hlase Česko Slovenska a spieval aj s Elánom

Tragická správa zasiahla slovenskú hudobnú scénu, pri nehode na diaľnici D2 zahynul slovenský spevák a skladateľ Adam Urban. Stalo sa tak v úseku pri Veľkých Nemčiciach v smere na Brno.

Spevák Adam Urban za klavírom počas jedného zo svojich vystúpení.

„Tragicky sa skončila popoludňajšia dopravná nehoda na diaľnici blízko Veľkých Němčic,“ informoval policajný hovorca Bohumil Malášek ku kolízii, ku ktorej došlo ešte v utorok. 

„Tridsaťtriročný vodič dodávky Mercedes sa pravdepodobne nevenoval riadeniu a zozadu narazil do kamiónu, ktorý zastavil v tvoriacej sa kolóne. Vodič dodávky zrážku neprežil,“ uviedol v stanovisku, ktoré citoval portál Super.cz policajný hovorca.

Ako informoval portál Zoznam.sk, ide o 33-ročného Urbana – speváka a skladateľa, ktorého v minulosti preslávila účasť v súťažnej speváckej šou Hlas Česko Slovenska v roku 2014. Médiá pripomínajú, že Urban predskakoval v minulosti napríklad kapelám No Name, Elán alebo speváčke Lucii Bílej. Informáciu o jeho úmrtí potvrdili už v utorok jeho priatelia a dlhoroční kolegovia z hudobnej scény na sociálnych sieťach.

Len dva dni pred tragédiou vydal Adam Urban spolu s folkrockovou skupinou Javor novú vianočnú pieseň, ku ktorej napísal text. /agentury/

X XX

Ministerka Saková reaguje na kritiku energopomoci: chaos spôsobili nekvalitné dáta

Zber údajov pri elektrine je komplikovanejší, ako pri plyne, hovorí ministerka hospodárstva. Štát bude v prvej fáze posudzovania nároku zhovievavý.

Mnohých adresátov energopomoci zaskočilo, že pri elektrine im bol priznaný nárok na štátnu dotáciu, ale pri plyne nie. Do redakcie Aktuality.sk sme dostali viacero podnetov, ktoré hovorili o podobných prípadoch.

V prípade, že sa domácnosť ocitla v takejto situácii, je to signál, že nárok na energopomoc nemá. To ešte neznamená, že dotované ceny elektriny a plynu nedostane. Štát aj v takýchto prípadoch vyhodnotí nárok ako pozitívny a domácnosť získa nižšie ceny energií. Po čase, keď sa dáta podarí vyčistiť, ju však stratí.

Táto situácia je podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas-SD) dôsledkom veľkého množstva dát, ktoré muselo ministerstvo hospodárstva spracovať. O dodávky elektriny do domácností sa starajú tri distribučné spoločnosti a veľké množstvo individuálnych predajcov. Pri plyne dominuje jedna firma, a to štátna spoločnosť SPP.

Podľa ministerky sú práve dáta SPP kvalitnejšie a rezortu sa ich podarilo lepšie spárovať s inými registrami. Pri elektrine má ministerstvo problém spárovať údaje o 166-tisíc odberných miestach. Problémy mohli vzniknúť napríklad pre rozdiel vo fakturačnej adrese a adrese odberného miesta, keďže tieto dva údaje môžu byť rozdielne. Chyby mohli nastať aj pri prepise mien alebo pri rôzne použitých skratkách v adresách.

EIC kódy, teda čísla odberných miest elektriny, preto bude štát postupne triediť, posielať informácie distribučným firmám a tie následne pošlú technikov na miesto, aby situáciu vyhodnotili priamo v teréne.

„Keďže to nevieme priradiť k domácnosti, tak sme povedali, že týchto 166-tisíc odberných miest elektrickej energie budeme kompenzovať automaticky a potom začneme spolu s distribučnými spoločnosťami dáta čistiť,“ vysvetlila Saková. Následne je pravdepodobné, že tieto domácnosti nárok na energopomoc stratia.

Viacerí čitatelia sa sťažovali aj na iné druhy chýb. Podľa skúseností z call-centier sa však javí, že v prevažnej miere len zle zadali údaje na stránke energopomoc.sk, tvrdí ministerka Saková.

Sťažnosti vybavia od polovice decembra

Ministerstvo momentálne nahráva dáta, ktoré nazbieralo, do systémov okresných úradov, respektíve klientskych centier. Saková očakáva, že od 15. decembra budú vedieť pracovníci reagovať na prípadné sťažnosti už s reálnymi podkladmi. Pripustila však aj možnosť, že sa termín ešte posunie, aktuality.