Odkázal, že je schopný ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyhlásil, že napriek pochybnostiam vie presne, čo robí, a dokáže konflikt ukončiť. Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social kritizoval svojich oponentov a médiá za to, ako spravodajsky pokrývajú jeho úsilie ukončiť vojnu na Ukrajine. Tvrdí, že za šesť mesiacov sa mu podarilo vyriešiť šesť vojen a napriek tomu niekto pochybuje o jeho krokoch, pokiaľ ide o rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Informuje o tom TASR.

Trump počas svojej prezidentskej kampane opakovane sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín od nástupu do funkcie. Odvtedy však opakovane priznal, že konflikt je zložitejší, než očakával.

Rokovanie s Putinom

V piatok sa na Aljaške stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Obaja vyjadrili s výsledkami schôdzky spokojnosť a zdôraznili, že sa zhodli na viacerých bodoch, no konkrétny plán riešenia vojny na Ukrajine nepredstavili. Podľa medializovaných informácií je však Trump po summite ochotný podporiť návrh Ruska, aby prevzalo plnú kontrolu nad ukrajinskou Luhanskou a Doneckou oblasťou a súčasne zastavilo bojové operácie v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

 „Za šesť mesiacov som vyriešil šesť vojen, z toho jednu, ktorá mohla viesť k jadrovej katastrofe, a napriek tomu musím čítať a počúvať Wall Street Journal a mnohých iných, ktorí o tom celom nemajú ani šajnu, ako mi vysvetľujú, čo všetko robím zle v prípade tohto BRAJGLU medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý je vojnou Zaspatého Joea Bidena, a nie mojou,“ napísal Trump s odkazom na svojho predchodcu.

Kritika médií

„Som tu len preto, aby som ju zastavil, nie aby som ju ďalej podnecoval. Ak by som bol prezidentom, nikdy by k nej nedošlo. Presne viem, čo robím, a nepotrebujem rady ľudí, ktorí sa týmito konfliktmi zaoberajú už roky a za ten čas nedokázali urobiť nič, aby ich zastavili… Ja to napriek všetkým týmto plytkým a veľmi žiarlivým kritikom dokážem – vždy to dokážem!!!“ pokračoval americký prezident na Truth Social.

V nasledujúcom príspevku potom napísal, že je absolútne presvedčený o tom, že ak by Rusko „zdvihlo ruky a povedalo: ‚Vzdávame sa, kapitulujeme, odovzdávame Ukrajine a veľkým Spojeným štátom americkým… Moskvu a Petrohrad a všetko v okruhu tisíc míľ okolo nich‘, tieto falošné médiá a ich partneri od demokratov by aj tak povedali, že to bol zlý a ponižujúci deň pre Donalda J. Trumpa, jeden z najhorších dní v histórii našej krajiny“.

Trump v pondelok večer SELČ v Bielom dome privíta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a lídrov európskych krajín. Účasť potvrdili britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Georgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, aktuality.sk

X X X

Európa hodnotí stretnutie: Lídri EÚ sa zídu na videokonferencii o Ukrajine a výsledkoch rokovaní s Trumpom

 Na stretnutí sa okrem ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zúčastnili aj európski lídri a americký prezident Donald Trump.

Lídri Európskej únie budú v utorok prostredníctvom videokonferencie diskutovať o Ukrajine a výsledku pondelkových rokovaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych predstaviteľov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. V pondelok to na sieti X oznámil predseda Európskej rady António Costa, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Zvolal som na zajtra (utorok) 13:00 hod SELČ videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme zhodnotili dnešné stretnutia o Ukrajine vo Washingtone. Spoločne s USA bude EÚ naďalej pracovať smerom k trvalému mieru, ktorý zabezpečí životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy,“ napísal Costa.

Schôdzka v Bielom dome

Zelenskyj sa v pondelok v Bielom dome stretne s americkým prezidentom, pričom táto schôdzka sa uskutoční v nadväznosti na summit Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom usporiadaný na Aljaške 15. augusta.

Okrem Zelenského pricestujú do Washingtonu aj britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, aktuality.sk

X X X

Šesť návrhov z Moskvy: Nový smer mierových rokovaní pre Ukrajinu?

 Samit Trump-Putin na Aljaške otvoril otázky o mieri na Ukrajine. Putin údajne predstavil návrhy zahŕňajúce ústupky Kyjeva, ktoré však zostávajú neprijateľné.

Historický samit v americkej Aljaške medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom síce trval niekoľko hodín, no viac otázok otvoril, než zodpovedal. Na spoločnej tlačovej konferencii nepredstavili žiadny oficiálny plán, ktorý by mohol viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine. Namiesto toho vyvolali rozpaky, keď Donald Trump pôsobil, akoby sa v kľúčových bodoch prikláňal na stranu ruského prezidenta.

 Hoci samotný samit nepriniesol verejné podmienky prímeria, v zákulisí sa začali objavovať prvé kontúry ruských návrhov. Podľa zistení agentúry Reuters mal Vladimír Putin predložiť šesť požiadaviek, ktoré by sa stali základom pre mierovú dohodu. Tieto návrhy sa týkajú územných ústupkov, bezpečnostnej architektúry v Európe či štatútu ruského jazyka na Ukrajine – a všetky sú z pohľadu Kyjeva neprijateľné.

Trump v rozhovore pre televíziu Fox News potvrdil, že s Putinom diskutoval o otázkach Krymu, ktorý v roku 2014 ilegánlne anektovalo Rusko a členstvu v NATO, ktoré Ukrajine prisľúbili pred mnohými rokmi. Podľa Trumpa je „takmer dohodnuté“, že Ukrajina sa vzdá ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a že Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, zostane pod kontrolou Moskvy. Trump zároveň naznačil, že sa blíži k „veľkej dohode“, hoci sám pripustil, že Ukrajina ju nemusí akceptovať.

 Ruské podmienky: Donbas za zmrazenie frontu

Podľa informácií Reuters Putin navrhol, aby sa Ukrajina úplne stiahla z Donbasu, ktorý Moskva doteraz nedokázala plne ovládnuť. Na oplátku by sa Rusko zaviazalo „zmraziť“ frontovú líniu v okupovaných častiach Záporožia a Chersonu, čím by sa zabránilo ďalšej ofenzíve na juhu.

Rusko by bolo ochotné vrátiť malé obsadené územia v Sumskej a Charkovskej oblasti, tvrdí sa v dokumente.

Krym, sankcie a NATO

Ďalšou zásadnou požiadavkou Kremľa je formálne uznanie ruskej suverenity nad Krymom, anektovaným už v roku 2014. Ukrajina aj západní spojenci tento krok odmietajú.

Putin zároveň žiada zmiernenie sankcií – nie je však jasné, či by sa to týkalo len Európskej únie, alebo aj Spojených štátov. Trump v rozhovore pre Fox News spomenul, že diskutovali aj o clách na krajiny, ktoré kupujú ruskú ropu, no zatiaľ ich odložil.

Súčasťou ruského návrhu je aj záväzok, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Putin však údajne naznačil ochotu akceptovať akýsi alternatívny bezpečnostný mechanizmus, podobný článku 5 NATO, ale mimo štruktúr aliancie.

Jazyk a cirkev

Podľa zdrojov Reuters Moskva žiada tiež oficiálny status pre ruský jazyk na časti, alebo na celom území Ukrajiny, a slobodu pôsobenia pre Ruskú pravoslávnu cirkev.

Kyjev však dávnejšie prijal zákon zakazujúci organizácie napojené na Moskvu, vrátane tejto cirkvi, ktorú bezpečnostné služby obviňujú zo špionáže a šírenia propagandy.

Ukrajinská pozícia: Žiadne územné ústupky

Ukrajina dlhodobo zdôrazňuje, že neprijme mier, ktorý by znamenal stratu suverenity či územia. Prezident Zelenskyj trvá na tom, že jeho „mierový návrh“ zahŕňa úplné stiahnutie ruských vojsk z celého územia, vrátane Krymu, obnovu hraníc z roku 1991, spravodlivosť pre obete vojny a bezpečnostné záruky pre krajinu.

Kľúčovým bodom je aj požiadavka na odškodnenie zo strany Ruska a potrestanie vojnových zločinov. Podľa Kyjeva je akýkoľvek kompromis, ktorý by legitimizoval ruské zisky, neprijateľný, pretože by len povzbudil ďalšiu agresiu.

 Nejasný výsledok

Nie je jasné, či Putinove požiadavky predstavujú počiatočný návrh na otvorenie rokovaní, alebo finálne ultimátum. Trump po stretnutí v Aljaške vyhlásil, že s Putinom sa „z veľkej časti dohodli“, no dodal, že „Ukrajina musí súhlasiť – možno povie nie“.

Európski lídri, ktorí sa pondelok večer nášho času stretávajú v Bielom dome so Zelenskym a Trumpom, zdôrazňujú, že mier musí byť trvalý a nesmie znamenať odmenu pre agresora.

Kyjev tak stojí pred dilémou: odmietnuť návrh a riskovať pokračovanie vyčerpávajúcej vojny, alebo pristúpiť na kompromis, ktorý by znamenal historickú stratu územia aj politickej nezávislosti, aktuality.sk

X X x

 Európa hodnotí stretnutie: Lídri EÚ sa zídu na videokonferencii o Ukrajine a výsledkoch rokovaní s Trumpom

 Na stretnutí sa okrem ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zúčastnili aj európski lídri a americký prezident Donald Trump.

Lídri Európskej únie budú v utorok prostredníctvom videokonferencie diskutovať o Ukrajine a výsledku pondelkových rokovaní ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych predstaviteľov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. V pondelok to na sieti X oznámil predseda Európskej rady António Costa, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Zvolal som na zajtra (utorok) 13:00 hod SELČ videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme zhodnotili dnešné stretnutia o Ukrajine vo Washingtone. Spoločne s USA bude EÚ naďalej pracovať smerom k trvalému mieru, ktorý zabezpečí životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy,“ napísal Costa.

Schôdzka v Bielom dome

Zelenskyj sa v pondelok v Bielom dome stretne s americkým prezidentom, pričom táto schôdzka sa uskutoční v nadväznosti na summit Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom usporiadaný na Aljaške 15. augusta.

Okrem Zelenského pricestujú do Washingtonu aj britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, aktuality.sk

X X X

 Na Slovensko a do Maďarska neprúdi ropa z Družby. Sťažujte sa v Moskve, odkázal Kyjev Budapešti

Do Maďarska neprúdi ruská ropa. Príčinou je ukrajinský útok na transformátorovú stanicu ropovodu vedúceho na maďarské územie. Na svojom facebookovom účte to uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Prerušenie dodávok ropovodom Družba neskôr oznámil aj slovenský prepravca ropy Transpetrol, podľa ktorého je problém mimo slovenského územia.

Družba v plameňoch. Ukrajinské drony trafili najväčší uzol na ruskom území

 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha odkázal maďarskému ministrovi, aby sa jeho krajina sťažovala Rusku. Szijjártó mu však pripomenul, že Maďarsko posiela Ukrajine elektrinu.

Ukrajinská armáda potvrdila, že vykonala útok na čerpaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti, ktorý viedol k prerušeniu prepravy ropy cez ropovod Družba aj na Slovensko, uviedla stanica Sky News. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily vrátane zložiek bezpilotných systémov v noci na pondelok zaútočili na čerpaciu stanicu Nikoľskoje v Tambovskej oblasti, ktorá sa podieľa na zásobovaní ruských okupačných síl na Ukrajine. V dôsledku zásahu podľa vyhlásenia vypukol v zariadení požiar, čo spôsobilo úplné zastavenie dodávok ropy cez Družbu.

Maďarský minister nešpecifikoval čas ani miesto útoku. Uviedol, že hovoril s ruským námestníkom ministra energetiky Pavlom Sorokinom, ktorý mu oznámil, že odborníci pracujú na obnove transformátorovej stanice. Nie je však jasné, kedy budú dodávky obnovené, dodal podľa Szijjártóa ruský minister.

„Maďarsko sa teraz môže sťažovať Moskve, a nie Kyjevu,“ napísal Sybiha na sieti X bez toho, aby útok potvrdil alebo vyvrátil. „Je to Rusko, nie Ukrajina, kto túto vojnu začal a odmieta ju ukončiť. Maďarsku sa už roky hovorí, že Moskva je nespoľahlivým partnerom. Napriek tomu Maďarsko vynaložilo všetko úsilie, aby si svoju závislosť od Ruska zachovalo,“ uviedol ukrajinský minister.

Na Sybihov príspevok Szijjártó v pondelok popoludní na Facebooku reagoval, že jeho ukrajinskému kolegovi unikli isté fakty. „Prvý fakt: Rusko prepravuje ropu do Maďarska cez ropovod Družba už desaťročia. Je to v záujme Maďarska. Druhý fakt: Ukrajina útočí na tento ropovod a dodávky ropy sú pravidelne blokované v dôsledku ukrajinských útokov. To je v rozpore so záujmami Maďarska,“ dodal.

Szijjártó dodal, že je ministrom zahraničných vecí Maďarska, a preto sú pre neho záujmy Maďarska na prvom mieste.Ministerstvo hospodárstva eviduje pozastavenie dodávok ruskej ropy ropovodom Družba a očakáva odstránenie poruchy ruskou stranou v najbližších dňoch. Bezpečnosť zásobovania regiónu nie je týmto ohrozená, uviedla v pondelok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).

„Situáciu, samozrejme, aj spolu s partnermi intenzívne monitorujeme. Podľa našich informácií sa pracuje na odstránení technickej poruchy,“ uviedla Saková. Priblížila, že dôvodom je poškodenie transformátorovej stanice a za posledných sedem dní ide už o druhé poškodenie infraštruktúry ropovodu Družba na území Ruska.

Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko je pripravené na prípadné dlhodobejšie výpadky – disponuje strategickými zásobami ropy a ropných produktov. Okrem toho podľa Sakovej rezort prijíma kroky na diverzifikáciu dodávok surovín vrátane rozvoja alternatívnych trás a využitia zásobníkov.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej invázii. Vláda v Budapešti tvrdí, že od februára 2022, keď ruské vojská napadli Ukrajinu, udržiava s Moskvou pragmatické vzťahy. To však spôsobuje napätie s niektorými spojencami v Európskej únii, ktorí chcú voči Rusku zaujať tvrdší postoj.

Ruská ropa prúdi ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. „Spoločnosť Transpetrol registruje prerušenie dodávok ropy na Slovensko prostredníctvom ropovodu Družba,“ citovala firmu agentúra Reuters. „Naša spoločnosť nemá k dispozícii žiadne ďalšie informácie o dôvode prerušenia, ktoré je mimo územia Slovenskej republiky. Preprava ropy cez slovenské územie je zabezpečená a prebieha v súlade s čerpacím plánom,“ dodala spoločnosť.

Szijjártó vlani uviedol, že Družba zostane pre Maďarsko hlavnou trasou na dovoz ropy. Dnes maďarský minister tiež obvinil Kyjev, že útokmi na energetickú bezpečnosť Maďarska sa snaží vtiahnuť Budapešť do vojny na Ukrajine.

Dnešné pozastavenie dodávok ropy do Maďarska prichádza po dočasnom zastavení v minulom týždni, uviedla Reuters. Ukrajinská armáda 13. augusta oznámila, že jej drony zasiahli ropnú čerpaciu stanicu v západoruskom Brianski.

 Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) už minulý týždeň informoval o prerušení dodávok ropy na Slovensko. Ako hlavný dôvod uviedol bombardovanie kľúčovej čerpacej stanice Družby v Uneči v Brianskej oblasti v Rusku, pričom poukázal na satelitné snímky, ktoré potvrdzovali poškodenie. Prerušenie dodávok tak nie je podľa neho spôsobené plánovanými technickými príčinami, ale priamo útokom na ruskom území, napísal dnes v statuse na sociálnej sieti.

Ukrajina vlani v lete zastavila tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil do Maďarska a na Slovensko. Ukrajinci túto firmu zaradili na sankčný zoznam, čím odôvodnili, prečo nemôžu tranzit umožniť. Maďarsko vtedy označilo postup Ukrajiny za vydieranie./agentury/

X X X

 Trump odmietol vstup Ukrajiny do NATO aj návrat Krymu. Vysvetlí si to so Zelenským, stretnutie sa začalo

687

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel do Bieleho domu na rokovanie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami.

X X X

  „Ak dnes všetko dobre dopadne, budeme mať trojstranné rokovania,“ uviedol Trump. „Budeme spolupracovať s Ruskom, budeme spolupracovať s Ukrajinou,“ dodal. „Ako povedal prezident, sme na trojstranné rokovania pripravení,“ povedal Zelenskyj. Na otázku, aké bezpečnostné záruky si Ukrajina predstavuje, ukrajinský prezident odpovedal, že všetky.

Trump pred začiatkom stretnutia pred novinármi poznamenal, že práve opäť komunikoval nepriamo s Putinom a že s ním bude opäť hovoriť po rokovaniach so Zelenským a európskymi lídrami.

 

Denník The New York Times (NYT) napísal, že Trump je tentoraz k Zelenskému oveľa menej nepriateľský ako vo februári, keď sa ich schôdzka skončila roztržkou. Zelenskyj je dnes oblečený v čiernom obleku a čiernej košeli bez kravaty. Na februárovej schôdzke v Oválnej pracovni, ktorá prerástla v otvorenú hádku s Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vancem pred televíznymi kamerami, Zelenskyj vtedy čelil výčitkám, že si dostatočne neváži všetku americkú pomoc a že si na stretnutí so šéfom Bieleho domu nevzal oblek a kravatu.

19:55 Trump uviedol, že Kyjev dostane veľkú bezpečnostnú pomoc a že bude s Ukrajinou a ďalšími zainteresovanými stranami pracovať na tom, aby bol mier trvalý. Z piatkovej schôdzky s Putinom podľa Trumpa môže vzísť niečo dobré a v tejto chvíli možno hovoriť o určitom pokroku. Teraz však podľa amerického prezidenta nedôjde k okamžitému prímeriu, ale možno rokovať o dohode. So Zelenským chce šéf Bieleho domu diskutovať tiež o bezpečnostných zárukách.

Zelenskyj v Oválnej pracovni uviedol, že je pripravený o ukončení vojny rokovať v trojstrannom formáte, teda s Trumpom a Putinom. Povedal tiež, že je otvorený na usporiadanie volieb.

X X X

 Americký prezident Donald Trump privítal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni. Šéf Bieleho domu pri tej príležitosti hovoril o pokroku v rokovaniach a povedal, že bude spolupracovať s Ukrajinou a Ruskom za účelom ukončenia vojny. Koniec konfliktu, ktorý Rusko rozpútalo svojou inváziou do susednej krajiny vo februári 2022, si podľa Trumpa teraz želá aj ruský prezident Vladimir Putin, s ktorým rokoval v piatok na Aljaške. Zelenskyj Trumpovi poďakoval za jeho snahy a zdôraznil, že vojna sa musí skončiť.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel do Bieleho domu na rokovanie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami. Pred rokovaním ukrajinský prezident uviedol, že cieľom je spoľahlivý mier pre Ukrajinu a celú Európu. Zelenského, ktorý je oblečený v čiernom obleku bez kravaty, Trump privítal potrasením ruky.

X X X

  Ukrajina je pripravená na novú bezpečnostnú architektúru a skutočné prímerie. Pred dnešným rokovaním s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi štátnikmi to na X uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Naším hlavným cieľom je spoľahlivý a trvalý mier pre Ukrajinu a celú Európu. A je dôležité, aby dynamika všetkých našich stretnutí viedla práve k tomuto výsledku. Chápeme, že nemôžeme očakávať, že Putin dobrovoľne upustí od agresie a nových pokusov o dobýjanie. Preto musí tlak fungovať, a to spoločný tlak – zo strany Spojených štátov a Európy a zo strany všetkých na svete, ktorí rešpektujú právo na život a medzinárodný poriadok,“ uviedol Zelenskyj s odvolaním sa na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa minulý piatok zišiel s Trumpom na Aljaške. „Ukrajina je pripravená na skutočné prímerie a na vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry. Potrebujeme mier,“ dodal Zelenskyj.

X X X

 Európski lídri začali prichádzať do Bieleho domu pred rokovaním s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Na mieste je už generálny tajomník NATO Mark Rutte či šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje stanica CNN. Pri príležitosti návštevy štátnikov je na južnej lúke Bieleho domu čestná stráž.

 

Trump sa v Bielom dome stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o 19.15 h SELČ a potom privíta zástupcov Európskej únie, vrátane von der Leyenovej, nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, talianskej premiérky Giorgii Meloniovej a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Prítomný bude aj britský premiér Keir Starmer a šéf Severoatlantickej aliancie Rutte. Spoločné rokovanie všetkých sa má začať o 21.00 h SELČ.

Hovoriť majú o výsledkoch Trumpovej piatkovej schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške a o možnostiach ukončenia rusko-ukrajinského konfliktu.

X X X

„Za šesť mesiacov som vyriešil šesť vojen, z toho jednu, ktorá mohla viesť k jadrovej katastrofe, a napriek tomu musím čítať a počúvať Wall Street Journal a mnohých iných, ktorí o tom celom nemajú ani šajnu, ako mi vysvetľujú, čo všetko robím zle v prípade tohto BRAJGLU medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý je vojnou Zaspatého Joea Bidena, a nie mojou,“ napísal Trump na sociálnej sieti.

X X X

Predseda Európskej rady António Costa zvolal na utorok videokonferenciu premiérov či prezidentov členských štátov EÚ. Hovoriť majú o výsledkoch pondelkového rokovania niektorých európskych činiteľov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o Ukrajine. Costa o tom informoval na sieti X.

„Spolu s USA bude EÚ aj naďalej usilovať o trvalý mier, ktorý zabezpečí kľúčové ukrajinské i európske bezpečnostné záujmy,“ uviedol predseda Európskej rady pred stretnutím v Bielom dome. V utorok sa podľa Costu on-line diskusia všetkých európskych lídrov uskutoční od 13.00 h.

X X X

 Opozičné hnutie PS kritizuje postoj premiéra Roberta Fica (Smer) k summitu medzi americkou hlavou štátu Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorí o zrade záujmov Slovenska. Vyplýva to z vyjadrenia predstaviteľov hnutia na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Videli ste reakcie našej vlády, premiéra aj ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) na zatiaľ verejne nepotvrdenú dohodu a ruské požiadavky z Aljašky? Obaja sa okamžite verejne postavili na ruskú stranu, teda, že Rusku treba dať bezpečnostné garancie a že sa treba rozprávať o tom, čo Putin nazval odstránením základných príčin konfliktu. To v ruskom diplomatickom jazyku znamená návrat pred rok 1997. Slovensko vtedy nebolo v NATO a nemali sme spojenecké väzby,“ upozornil líder PS a poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka.

Tvrdí, že vládni členovia súhlasia aj so zámerom Putina sústrediť sa na komplexnú dohodu, nie prímerie na Ukrajine. Odvolal sa pritom na nedeľňajšie vyjadrenia Kaliňáka. „Fico hovoril, že najdôležitejšie zo všetkého je, aby okamžite nastalo ukončenie bojov a prestalo zabíjanie civilistov. Teraz, keď Putin hovorí, že je dobré ísť cestou komplexnej dohody a medzitým bude bombardovať ukrajinské mestá, tak Fico a jeho vláda už prešli na túto pozíciu,“ podotkol.

Spolu s členom predsedníctva PS Ivanom Korčokom a podpredsedom zahraničného výboru NR SR Tomášom Valáškom (PS) vyčítali premiérovi, že sa nesnažil získať pozvanie na pondelkové stretnutie európskych lídrov a ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom. „Slovensko je úplne mimo tejto debaty,“ povedal Šimečka. Predpokladá, že predseda vlády nemal komu tlmočiť priority či záujem SR. „A to je výsledok izolácie, do ktorej nás dostala táto vláda,“ dodal.

X X X

 V Poľsku sa rozpútala politická diskusia, prečo krajina nemá zástupcu na rokovaniach o mieri na Ukrajine vo Washingtone, ktorých sa zúčastnil americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Do sporu sa dostal prezident Karol Nawrocki so svojimi poradcami a na druhej strane vládni predstavitelia, vrátane ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského.

Nawrocki sa bránil, že Poľsko v takzvanej „koalícii ochotných“ zastupuje vláda, a poukázal na to, že lídrov na rokovania pozýva Volodymyr Zelenskyj. Zároveň zdôraznil, že má v pláne vlastnú cestu do USA začiatkom septembra, kde sa stretne priamo s Donaldom Trumpom a bude hovoriť aj o bezpečnosti a mieri na Ukrajine. Prezident tiež spomenul, že už minulý týždeň dvakrát rokoval s Trumpom a európskymi lídrami, kde prezentoval postoj Poľska k nedôvere voči Vladimirovi Putinovi a Rusku.

Sikorski však na to reagoval, že pozvánky do Bieleho domu dáva výlučne americký prezident. Vyzval Nawrockého, aby využil svoje osobné vzťahy s Trumpom v prospech Poľska a Európy. Hovorca vlády Adam Szlapka dodal, že rokovania vo Washingtone majú rovnaký formát ako predchádzajúce online konzultácie európskych lídrov s účasťou Trumpa, kde Poľsko zastupoval práve prezident Nawrocki.

Prezidentský poradca Marcin Przydacz však tvrdí, že otázku účasti Poľska na washingtonských rokovaniach riešili s ministrom Sikorským, no on neprejavil ochotu, aby sa krajina pripojila k európskej delegácii. Pripomenul tiež, že prezident má naplánovanú vlastnú cestu do USA, ktorá sa uskutoční začiatkom septembra./agentury/

X X X

 Zelenskyj odmieta územné ústupky a trvá na trojstranných rokovaniach. Podľa Bloombergu má len dve možnosti a obe sú zlé

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Washingtonu, kde má na pláne kľúčové rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a delegáciou popredných európskych lídrov. Podľa analýzy agentúry Bloomberg sa však ocitá v „existenčnej dileme“ s dvoma nevýhodnými možnosťami: buď odmietnuť ruský mierový návrh a riskovať hnev Donalda Trumpa, alebo prijať rýchlu dohodu, ktorá by mohla viesť k strate územia výmenou za vágne bezpečnostné záruky.

Zelenskyj v pondelok pricestoval do Washingtonu na očakávané rokovania s Trumpom a delegáciou popredných európskych lídrov. Jeho návštevu podľa jeho vlastných slov sprevádzajú „demonštratívne a cynické“ útoky Ruska, ktoré Moskva úmyselne zintenzívnila.

Zelenskyj odsúdil najnovšie útoky na mestá ako Charkov, Záporožie a Odesa, ktoré si vyžiadali životy civilistov, vrátane jedenapolročného dievčatka. „Putin bude vykonávať demonštratívne zabíjanie, aby udržal tlak na Ukrajinu a Európu a aby ponížil diplomatické snahy,“ uviedol na sociálnych sieťach. Zdôraznil, že Rusko by za svoju účasť vo vojne nemalo byť „odmenené“.

 Podľa analýzy agentúry Bloomberg sa Zelenskyj ocitá v „existenčnej dileme“. Na jednej strane môže odmietnuť ruský návrh mierovej dohody, čím by riskoval hnev amerického prezidenta a oslabenie vojenskej podpory zo strany USA. Na druhej strane by prijatie rýchlej dohody o ukončení ruskej agresie mohlo viesť k strate územia výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré sú zatiaľ nejasné a môžu dokonca posilniť pozíciu Moskvy.

Situáciu ešte komplikuje spomienka na poslednú návštevu Zelenského vo Washingtone vo februári, ktorá sa skončila horkou výmenou názorov a krátkodobým zastavením vojenskej podpory zo strany Spojených štátov. Tento precedens dodáva súčasnému rozhodovaniu ešte väčšiu váhu a tlak.

 Na tieto riziká Zelenskyj reaguje jasne: „Všetci chceme túto vojnu rýchlo a spoľahlivo ukončiť a uzavrieť mier, ktorý bude trvalý, nie ako pred rokmi, keď bola Ukrajina donútená vzdať sa Krymu a časti Donbasu. Rusko musí ukončiť túto vojnu, ktorú samo začalo,“ povedal počas rozhovoru pre Politico. Zdôraznil, že Ukrajina trvá na tom, aby bezpečnostné záruky boli konkrétne, praktické a zahrňovali ochranu na zemi, vo vzduchu a na mori.

 Bloomberg ďalej podotýka, že Zelenskyj tentoraz neprichádza do Washingtonu sám; jeho rokovania podporuje skupina európskych lídrov, ktorí sa v nedeľu zišli online, aby koordinovali svoj postup a pripravili tlak na Trumpa, aby jasne objasnil, aké bezpečnostné záruky sú USA ochotné Ukrajine poskytnúť.

Podľa portálu Politico sa neočakávane dospelo k dohode, že Spojené štáty a európske krajiny by mohli Ukrajine ponúknuť bezpečnostné záruky, ktoré americký vyslanec Steve Witkoff prirovnal k článku 5 NATO. Zelenskyj uvítal tento krok, no zdôraznil, že záruky musia byť „veľmi praktické“ a ich forma musí byť vypracovaná aj s aktívnou účasťou Európy.

 Kľúčové otázky sa podľa Zelenského musia riešiť v trojstrannom formáte: Ukrajina, Spojené štáty a ruské vedenie. „Ak Rusko odmietne, musia nasledovať nové sankcie,“ dodal.

Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Zelenskyj môže ukončiť vojnu „takmer okamžite“, ak bude chcieť, alebo môže pokračovať v boji. Trump zároveň vylúčil prípadný vstup Ukrajiny do NATO aj návrat Krymu, ktorý Rusi anektovali v roku 2014.

„Veľký deň pre Biely dom. Nikdy tu nehostil toľko európskych lídrov. Je mi veľkou cťou,“ pochválil sa Trump. „Dezinformačné médiá budú tvrdiť, že je to veľká hanba pre prezidenta Trumpa pozývať do krásneho Bieleho domu toľko veľkých európskych lídrov. V skutočnosti je to pre Ameriku veľká česť,“ dodal.

 Francúzsky prezident Emmanuel Macron pre Politico otvorene vyhlásil, že si nemyslí, že prezident Putin chce mier, ale verí, že chce, aby sa Ukrajina „vzdala“. Naopak, u Trumpa vidí Macron snahu o mier.

Zelenského misia, na ktorej sa zúčastnia zástupcovia Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Fínska, EÚ a NATO, tak naberá na mimoriadnej dôležitosti. Zintenzívnenie ruských útokov tesne pred stretnutím ukazuje, že Moskva sa snaží oslabiť pozíciu Kyjeva a podkopať jednotu spojencov./agentury/

 X X X

 Migaľ chce klepnúť po prstoch internetovým gigantom: na Slovensku podnikajú miliardové zahraničné firmy, ale neplatia takmer nič

Vládna koalícia hľadá nové zdroje na konsolidáciu verejných financií a do hľadáčika sa jej dostali globálne technologické platformy. Na stôl koaličnej rady dnes pribudol návrh na zavedenie novej digitálnej dane, ktorá by sa dotkla firiem ako Facebook, Netflix či Bolt. Očakávaný výnos pre štátny rozpočet sa odhaduje na desiatky miliónov eur ročne.

 S návrhom prichádza rezort informatizácie pod vedením ministra Samuela Migaľa (nom. Smer), ktorý o zámere informoval verejnosť. Hoci ide o agendu jeho ministerstva, na rokovaní koaličnej rady ho zastúpil kolega Radomír Šalitroš.

„Pri výkone mojich ministerských, ale aj politických povinností ma zastupuje kolega Radomír Šalitroš. Na koaličnej rade dnes predstaví jeden z našich návrhov, ako prispieť ku konsolidácii,“ napísal minister Migaňa na sociálnej sieti Facebook s tým, že zahraničné platformy podnikajúce na Slovensku bez adekvátneho daňového zaťaženia sa musia stať minulosťou.

Šalitroš, ktorý návrh koaličným partnerom prezentoval, zdôraznil hlavný princíp, o ktorý sa iniciatíva opiera – férovosť a rovnaké pravidlá pre všetkých podnikateľov na slovenskom trhu.

„Na Slovensku podnikajú miliardové firmy, ale tu nezaplatia takmer nič – reklamy na Facebooku, videá na YouTube, ubytovanie cez Booking či predplatné streamingu Netflix, Disney+ alebo taxi služka Bolt,“ vysvetlil Šalitroš. Poukázal na nerovnosť v podnikateľskom prostredí, kde sú domáce firmy zaťažené daňami, zatiaľ čo globálni hráči sa im často vyhýbajú. „Lokálne firmy dane platiť musia. Preto navrhujeme Digitálnu daň – férový poplatok pre Slovensko,“ dodal.

Zavedenie takejto dane by podľa neho nebolo na európskom trhu novinkou, keďže podobné riešenia už úspešne fungujú v krajinách ako Francúzsko či Rakúsko. Základnou myšlienkou je, že ak tu tieto spoločnosti generujú zisky, je spravodlivé, aby tu aj prispievali do spoločného rozpočtu.

Rezort informatizácie je pripravený celý proces odborne zastrešiť. „Táto agenda navyše patrí pod náš rezort informatizácie. Odborne preto zastrešíme prípravu takejto dane,“ potvrdil minister Migaľ. Návrh je tak oficiálne na stole a jeho finálna podoba a schválenie budú závisieť od výsledkov ďalších koaličných rokovaní./agentury/

X X X

 Trump diktuje Kyjevu podmienky. Pristúpi na ne Ukrajina?

Kyjev má zabudnúť na Krym a na členstvo v NATO. A je to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý by v podstate mohol okamžite ukončiť vojnu.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a šéf Bieleho domu Donald Trump počas stretnutia v Oválnej pracovni 28. februára.

Takýto odkaz vyslal do sveta prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social americký prezident Donald Trump pred dnešnou schôdzkou vo Washingtone. Trump v Bielom dome privíta Zelenského a viacerých európskych lídrov. Do USA odcestovali britský premiér Keir Starmer, fínska hlava štátu Alexander Stubb, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Giorgia Meloniová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

 Dôvod prítomnosti Európanov bol jasný. Bola za ním snaha vyhnúť sa scéne, ktorá sa v Oválnej pracovni odohrala 28. februára. Trump a jeho viceprezident JD Vance vtedy ostro zaútočili na Zelenského. Výsledkom tejto diplomatickej katastrofy bola horúčkovitá snaha napraviť vzťahy Kyjeva a Washingtonu, na čom výrazne zapracoval napríklad fínsky prezident Stubb, ktorého s Trumpom spája vášeň pre golf.

Pripravená výhovorka?

Môže však Zelenskyj okamžite ukončiť vojnu, ktorú v roku 2014 začal ruský vládca Vladimir Putin a ktorá vo februári 2022 prešla do totálnej invázie na Ukrajinu? Podľa expertov je to práve šéf Kremľa, ktorý môže kedykoľvek zastaviť boje, ktoré si už vyžiadali státisíce obetí.

 „Trump sa stále správa podľa rovnakého vzorca. Situáciu vníma tak, že Rusko je väčšia mocnosť a má v podstate právo vziať si, čo chce. Takže podľa Trumpa je to Ukrajina, ktorá je tvrdohlavá a neakceptuje svoj osud. To, čo teraz prezident USA napísal, odráža komentáre, ktoré sme videli po minulotýždňovej schôdzke s Putinom na Aljaške. Teda, že Spojené štáty nevyvíjajú žiadny viditeľný tlak na Rusko, nepoužívajú nijaké sankcie a nežiadajú od Moskvy ústupky. Putin využil summit na získanie času a na vyhnutie sa termínu ďalšieho ultimáta, ktoré mu predtým stanovil Trump. Americký prezident si zároveň udržal politickú iniciatívu a predpokladám, že si už pripravuje výhovorku, prečo sa mu nepodarilo dosiahnuť dohodu, a na to, aby sa z týchto rokovaní definitívne stiahol. Podľa Trumpa to, samozrejme, bude vina Zelenského – nie Putina či Washingtonu, ktorý sa zdráha zvýšiť tlak na Kremeľ,“ uviedol pre Pravdu Tomas Janeliunas z Inštitútu pre medzinárodné vzťahy a politológiu na Vilniuskej univerzite.

„Sme tam, kde sme boli pred šiestimi mesiacmi. Trump a niektorí ľudia v jeho vláde ako viceprezident JD Vance či vyslanec Steve Witkoff vtedy obviňovali Zelenského z toho, že vojna pokračuje. V podstate hovorili, že nie je legitímnym prezidentom a opakovali kremeľskú propagandu,“ pripomenul pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy z Birminghamskej univerzity Scott Lucas.

Lepší na Ukrajinu, horší na Rusko. Skutočne zmení Trump prístup k Putinovi?

 Podľa odborníka veľa závisí od toho, čo urobí Rusko. „Ak bude pokračovať v útokoch na civilistov, môže sa stať, že Trump naň predsa len tvrdo zatlačí, čo by pomohlo Ukrajine. Keď sa však Moskva trochu stiahne, hoci nebude súhlasiť s prímerím, opäť tým vytvorí priestor pre amerického prezidenta, aby zastavil pomoc Kyjevu,“ varoval Lucas.

Je teda vôbec možné pohnúť sa smerom k aspoň ako-tak stabilnému mieru? Sonia Mycaková z Centra pre európske štúdie na Austrálskej národnej univerzite si myslí, že na piatkovej schôdzke na Aljaške sa Trump spojil s Putinom v podpore maximalistických požiadaviek Moskvy.

 „Ukrajina nemôže súhlasiť s tým, že okupanti dostanú celú Doneckú a Luhanskú oblasť vrátane častí, ktoré neobsadili, hoci sa o to ruská armáda dlhé roky usiluje. V Donecku sú stále pod kontrolou Kyjeva vojenské opevnenia chrániace zvyšok krajiny. Odovzdanie tohto územia Rusku by bolo do budúcnosti príliš nebezpečné, pretože Ukrajina by bola úplne vystavená ďalším útokom. Kyjev nemôže súhlasiť ani s formálnym právnym uznaním ruskej anexie Krymu a Zelenskyj o tom aj tak nemôže rozhodnúť sám, lebo územná celistvosť Ukrajiny je zakotvená v jej ústave,“ vysvetlila pre Pravdu Mycaková.

 Bezpečnostné záruky

Expertka zdôraznila, že ďalšou témou, o ktorej sa musí diskutovať, je návrh na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. „Len potom môže Kyjev uvažovať o uzavretí nejakej mierovej dohody. Je dôležité, že Trump teraz hovorí, že Spojené štáty by sa mali podieľať na zaistení bezpečnosti Ukrajiny, keďže predtým tvrdil, že túto zodpovednosť by na seba mala prevziať iba Európa. Nie je však jasné, ako by to mohlo vyzerať,“ povedala Mycaková.

Trumpov vyslanec pre Rusko Witkoff pre televíziu CNN uviedol, že Ukrajina by mala dostať bezpečnostné záruky podobné členstvu v Severoatlantickej aliancii a že Rusko sľubuje, že ju nenapadne. No vyhlásenia Moskvy sa ťažko dajú brať vážne.

„Ani článok 5 NATO nemusí znamenať vojenskú akciu, hoci umožňuje členom aliancie pomáhať partnerskej krajine, ktorá je napadnutá. Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky najmä preto, že už zažila, ako nefungujú. Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom USA, Spojené kráľovstvo a Rusko zaručili hranice a bezpečnosť Ukrajiny, nič neznamenalo. Putin Ukrajinu napadol v roku 2014 a opäť v roku 2022,“ skonštatovala Mycaková.

 Nehovoriac o tom, že Moskva prišla s tým, že chce vlastné bezpečnostné záruky. „Rusko od konca druhej svetovej vojny nikto nenapadol, pričom ono opakovane zaútočilo na iné krajiny a nezákonne anektovalo ich územie,“ okomentoval požiadavky Kremľa denník Guardian.

„Zelenskyj a Európania naznačili, že za bezpečnostné záruky by mohli pristúpiť na krátkodobú ruskú okupáciu niektorých častí Ukrajiny. V podstate by to mohlo byť pridružené členstvo v NATO prostredníctvom dohody o kolektívnej obrane. Zaujímavým posunom je, že Američania tvrdia, že Rusi by to mohli akceptovať, a Moskva hovorí o bezpečnostných zárukách pre ňu. Čiže tu vidím priestor na rokovania. Ukrajina ale formálne neuzná, že by sa jej časť mala stať územím Ruska. Takže otázka znie, ako sa k tomu postaví Trumpova vláda a či o tomto postoji Kyjeva bude ochotná vyjednávať s Ruskom,“ uviedol Lucas.

Cesta k mierovej dohode?

Ukrajina už 11. marca súhlasila s 30-dňovým prímerím bez podmienok.

Americký prezident Donald Trump teraz vraví, že už nechce prímerie, ale celkovú mierovú dohodu.

Ukrajine odkázal, že má zabudnúť na Krym a na členstvo v NATO.

Zároveň ale Washington Kyjevu ponúka bezpečnostné záruky, ktoré sa majú podobať tým, aké majú členské štáty Severoatlantickej aliancie.

Podrobnosti nie sú známe a je zložité predstaviť si, že by sa USA a ďalšie západné krajiny pustili do priamej vojny s Ruskom, keby opäť napadlo Ukrajinu.

Moskva napriek tomu, že opakovane zaútočila na Ukrajinu, chce vlastné bezpečnostné záruky. Podľa amerických predstaviteľov by Rusko mohlo sľúbiť, že suseda už nenapadne. Takúto dohodu však v minulosti už porušilo.

Rusko chce celý Donbas, čo predstavuje asi 20 percent územia Ukrajiny, ale Kyjev nemá dôvod ustúpiť z oblastí, ktoré okupanti neovládajú, a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa nemôže len tak zaviazať k tomu, že formálne odovzdá časť svojho štátu Rusku./agentury/

X X X

 Ukrajinský útok v Kursku zasiahol kolónu s popredným ruským generálom. Prišiel o ruku a nohu

Nočný úder ukrajinských jednotiek na ruskú kolónu v Kurskej oblasti v noci na nedeľu vážne zranil popredného ruského generála Esedullu Abačeva. Kvôli zraneniam musel byť letecky prevezený do Moskvy, kde mu amputovali ruku a nohu, informovali ukrajinské médiá s odvolaním sa na tamojšie ministerstvo obrany.

„V noci zo 16. na 17. augusta ukrajinské jednotky zasiahli paľbou nepriateľskú kolónu na diaľnici Rylsk-Chomutovka v ruskej Kurskej oblasti,“ uvádza správa ukrajinskej armády podľa serveru Newsukraine. Informáciu potvrdil gubernátor Prímorského kraja Oleg Kožemjako.

Popredný ruský generál prišiel po útoku Ukrajincov o ruku a nohu

 Zástupca veliteľa skupiny ruských ozbrojených síl „Sever“, generálporučík Esedulla Abačev, utrpel pri útoku vážne zranenia. „Zranený dôstojník bol urgentne prepravený vojenským transportným lietadlom do Centrálnej vojenskej klinickej nemocnice Višnevského v Moskve. V dôsledku zranenia prišiel o ruku a nohu,“ dodala spravodajská služba.

Spravodajská služba ministerstva obrany Ukrajiny zdôraznila, že každý vojnový zločin spáchaný na ukrajinskom ľude bude spravodlivo potrestaný.

 Na začiatku júla zahynul v Kurskej oblasti zástupca veliteľa námorníctva Michail Gudkov. Velil brigáde námornej pechoty Tichooceánskej flotily a nedávno bol povýšený na zástupcu veliteľa vojenského námorníctva. Zabil ho raketový systém HIMARS.

Abačev má za sebou bohatú vojenskú kariéru. Ako vojak sa zúčastnil vojny v Náhornom Karabachu, druhej čečenskej vojny, vojny v gruzínskom Južnom Osetsku v roku 2008 a vojenských operácií v Sýrii. Za svoje zásluhy dostal štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie. Do hodnosti generálporučíka ho ruský vodca Vladimir Putin menoval v roku 2023.

V marci 2024 Abačev vyznamenal niekoľko svojich mužov za dolapenie údajného páchateľov teroristického útoku v Krasnogorsku na predmestí Moskvy. Podľa jeho tvrdení smerovali na Ukrajinu. Pri teroristickom útoku v koncertnej sieni Crocus západne od Moskvy zomrelo 145 ľudí a 551 bolo zranených. K útoku, pred ktorého pravdepodobnosťou varovali aj americké tajné služby, sa prihlásila odnož Islamského štátu. Štyria páchatelia pochádzali z Tadžikistanu./agentury/

 X X X

Veľký rast platov. Mzda bude minimálne 915 eur. Desiatky tisíc ľudí budú mať o sto eur vyšší plat. Od januára stúpnu aj príplatky za prácu

Slovensko bude mať od januára 2026 historicky najvyššiu minimálnu mzdu. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas–SD) na pondelkovej tlačovej konferencii oznámil, že základná mzda porastie na 915 eur v hrubom, čo je o 99 eur viac než v súčasnosti.

 Ako sa počíta výplata v roku 2025: Kto dostane viac, kto menej a o koľko?

Rozhodnutie vyplynulo z automatického mechanizmu – takzvaného „automatu“ – ktorý určuje minimálnu mzdu ako 60 percent priemernej mzdy. Sociálni partneri sa na tripartite nedohodli, a tak podľa zákona do hry vstúpilo toto pravidlo.

„Ukázalo sa, že bolo správne, keď sme v minulom roku presadili nový automat. Schválila ho ústavná väčšina a je nespochybniteľný,“ povedal minister.

Vyššie príplatky aj tlak na rast miezd

Podľa Tomáša prinesie navýšenie mzdy prospech nielen 109-tisíc ľuďom, ktorí pracujú za základnú minimálnu mzdu, ale aj ďalším 50-tisícom zamestnancom v ostatných tarifných stupňoch. Zvýšenie pocítia tiež tí, ktorí pracujú v noci, cez víkendy či počas sviatkov, pretože príplatky sú priamo naviazané na minimálnu mzdu.

„Ak dnes niekto poberá okolo 800 eur v hrubom, nárast o stovku je preňho zásadný. A zároveň to tlačí na rast miezd ako takých,“ tvrdí minister.

Firmy podľa neho najviac kritizujú práve rast príplatkov, ktoré ich ročne stoja približne 300 miliónov eur. Tomáš však vylúčil, že by ich vláda plánovala zmraziť: „Ľudia, ktorí pracujú v neštandardných časoch, si tie eurá navyše zaslúžia.“

Prognózy: do roku 2028 viac ako tisícka

Minister zároveň naznačil, kam sa bude minimálna mzda uberať v ďalších rokoch. Podľa odhadov by v roku 2027 mala dosiahnuť približne 960 až 970 eur, a o rok neskôr už prekročiť hranicu tisíc eur.

„Musíme skončiť s tým, že Slovensko je krajinou lacnej pracovnej sily. Ľudia nemajú mať iba prácu, ale aj dôstojnú mzdu,“ vyhlásil Tomáš.

Nezamestnanosť na minimách

Minister argumentoval aj tým, že obavy zamestnávateľov sa nepotvrdili. „Napriek rapídnemu rastu minimálnej mzdy máme historicky najnižšiu nezamestnanosť a klesá počet ľudí, ktorí pracujú za minimálku,“ uviedol.

Podľa štatistík dnes zarába minimálnu mzdu len malá časť zamestnancov, väčšina pracuje za vyššie sumy. Priemerná mzda sa podľa Tomáša už dostala nad hranicu 1 500 eur, hoci mediánová hodnota je nižšia.

Odborári a zamestnávatelia

Zvýšenie minimálnej mzdy potešilo odborové zväzy, ktoré presadzujú jej rast ako nástroj zvyšovania miezd v celej ekonomike. „Zvyšovanie minimálnej mzdy sa premieta aj do iných mzdových nárokov, čím zabezpečuje spravodlivejšie odmeňovanie pre ľudí na rôznych pracovných pozíciách,“ uviedla Konfederácia odborových zväzov SR. Odborári zároveň pripomínajú, že minimálna mzda zohráva kľúčovú rolu aj pri odmeňovaní za prácu v neštandardných pracovných časoch.

Zamestnávatelia však upozorňujú, že tempo rastu minimálnej mzdy predbieha rast produktivity práce. Tvrdia, že súčasný automat zvyšuje náklady najmä v menej produktívnych sektoroch a regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. „Zákonné príplatky naviazané na minimálnu mzdu sa firmám predražujú, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov,“ uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Navrhujú preto zmeniť alebo úplne zrušiť automatický výpočet minimálnej mzdy podľa priemernej mzdy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) si uvedomuje potrebu ochrany najnižších príjmov v sektore samosprávy, kde je mnoho zamestnancov odmeňovaných minimálnou mzdou. Zároveň však upozorňuje, že zvýšenie minimálnej mzdy znamená aj rast mzdových a odvodových nákladov pre mestá a obce. Odhadovaný dopad na príjmovú časť rozpočtov miest a obcí je vo výške 10,2 milióna eur v roku 2026 a 9,6 milióna eur v roku 2027, zatiaľ čo vo výdavkovej časti je to 12,6 milióna eur v roku 2026 a 11,1 milióna eur v roku 2027.

Príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov porastú

Zvýšenie minimálnej mzdy na 915 eur od januára 2026 (ak nedôjde k dohode sociálnych partnerov) sa premietne aj do rastúcej výšky zákonných príplatkov za prácu – najmä cez víkend, v noci, počas sviatkov či za sťažený výkon práce. Tieto príplatky sú totiž naviazané na hodinovú minimálnu mzdu, ktorá bude v roku 2026 dosahovať 5,259 € pri štandardnom pracovnom čase 40 hodín týždenne.

Podľa Zákonníka práce sú jednotlivé príplatky stanovené ako percento z minimálnej hodinovej mzdy – napríklad 50 % za prácu v sobotu, 100 % za prácu v nedeľu či 40 % za nočnú prácu./agentury/

X X X

Diaľnica D3 má konečne zhotoviteľov, no od žilinského Brodna po Kysucké Nové Mesto sa začne peklo

Diaľnica D3 patrí medzi najviac skloňovanú časť infraštruktúry posledných mesiacov. Čaká ju totiž výstavba kriticky potrebného a zároveň posledného chýbajúceho úseku Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Okrem toho severozápadnej tepne pribudne ďalšia časť pri Žiline a nová rúra tunelu Horelica. Motoristi sa tak po rokoch čakania v kolónach budú musieť obrniť, a prečkať aj výstavbu, ktorá vo výsledku pomôže tak im, ako aj obciam či mestám.

 Aktuálny pohľad na úseky diaľnice, ktorú do konca roka čaká zásadná premena.

O tom, že všetky tri úseky majú uzavreté súťaže, informovalo ministerstvo dopravy. „Úrad pre verejné obstarávanie zamietol aj poslednú námietku neúspešného uchádzača v tendri na posledný úsek D3. Tým pádom máme ukončené verejné obstarávania a zhotoviteľov všetkých troch úsekov diaľnice D3,” uviedol šéf rezortu Jozef Ráž (nom. Smer).

 Všetky stavby budú financované z eurofondov, konkrétne pokryjú až 85 percent z celkových výdavkov, čo je tak 850 miliónov eur. Zvyšok zaplatí štátny rozpočet. Pri každom úseku vyhrali najnižšie cenové ponuky.

Diaľnica D3 v regióne Kysúc sa stavia postupne. Dnes už funguje od Žiliny po Skalité, ale s veľkou medzerou pri Kysuckom Novom Meste a Oščadnici, kde doprava stále ide po ceste I/11 cez obce. Jednotlivé časti, vrátane troch tunelov, sa po úplnom dokončení prepoja do dĺžky 26 kilometrov. Výstavba na všetkých troch chýbajúcich úsekoch by mala prebiehať paralelne.

Najkritickejšia časť diaľnice je Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, ktorá už zhotoviteľa má. Čakalo sa iba na podpis zmluvy. Pre najdlhší úsek Žilina – Brodno – Kysucké Nové Mesto Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tiež našla stavebníka, tender je už uzatvorený. Posledný, tretí úsek, čaká výstavba druhej vetvy tunela Horelica – aj v tomto projekte má NDS vybranú stavebnú firmu.

 Začiatkom júla NDS uzavrela aj tender na úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Verejné obstarávanie úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto zatiaľ ukončené nie je, no očakáva sa jeho uzavretie v najbližších dňoch.

Minister zároveň upozornil, že celkovo mali stáť úseky D3 spolu 1,2 miliardy eur, no v konečnom dôsledku NDS ušetrí cez 200 miliónov eur. Podľa Ráža kvôli prepracovaniu a prepočítaniu projektov pod jeho vedením. „V čase konsolidácie sú takéto úspechy pre Slovensko veľmi významné. Ušetrili sme peniaze na ďalší významný diaľničný úsek, povedzme na také dva obchvaty Košíc,” zdôraznil.

„Na dva z týchto úsekov už bolo vydané stavebné povolenie a tretie stavebné povolenie čakáme v priebehu najbližších týždňoch,” potvrdil minister Ráž. Diaľnica D3 pomôže aj šoférom smerujúcim z a do Poľska, rovnako ako českým motoristom.

Stavajú sa na Slovensku diaľnice efektívne a dostatočne rýchlo?

NDS projekty urýchlila

Trasu Oščadnica – Čadca – Bukov realizuje aj projektuje tá istá firma. Práve tento úsek mal začať výstavbu a počas nej by sa doprojektoval. Podľa ministra aj v tomto nastal posun a projekt je dostatočne vypracovaný tak, aby získal stavebné povolenia a to kvôli práci NDS.

Pre zvyšné dva úseky už bola zhotovená projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. „To znamená, že stavebné povolenie bude vydané v priebehu tohto týždňa. Tým pádom si zhotoviteľ projektuje už len realizačnú projektovú dokumentáciu s prípravnými prácami,” vysvetlil Ráž.

 V praxi to znamená, že práce môžu začať napríklad výrubmi či inými prípravami, pretože na ne už je projekt. Začiatok výstavby preto ministerstvo odhaduje ešte tento rok hneď po podpísaní zmluvy o dielo, a to pri všetkých troch úsekoch. „Podpis troch zmlúv o dielo, po doplnení všetkých potrebných papierov, by sme radi urobili na konferencii NDS, ktorá sa bude konať tento rok v septembri v Žiline,” upresnil termín minister.

Od žilinského Brodna po Kysucké Nové Mesto začne peklo

S dĺžkou cez 11 km patrí trasa od Žiliny, Brodno po Kysucké Nové Mesto medzi najnáročnejšie časti diaľnice D3. Okrem toho, že ide o extrémne vyťaženú cestu prvej triedy, po ktorej prejde denne viac než 20-tisíc áut, je aj plánovaný úsek diaľnice technicky náročný.

Zahŕňa 16 mostov, cez 16 km protihlukových stien a koridor pre zvieratá. Tender na stavebnú firmu NDS vyhlásila koncom minulého roka, vyhralo ho združenie D3 Brodno–KNM (Váhostav, Metrostav DS, Duna Aszfalt) s ponukou takmer 398 miliónov eur, ktorá bola výrazne pod odhadovanou cenou.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Igora Chomu, si všetci uvedomujú, ako zlá situácia s dopravou v tomto úseku je. Už teraz stoja motoristi denne od 30 minút až do dvoch hodín pri ceste z a do Žiliny. Avšak netreba zabúdať ani na to, ako sa prejazd skomplikuje po začatí prác. Choma potvrdil, že obyvateľov na dianie pripravili zástupcovia samospráv, no keďže nemajú alternatívu obchádzky a diaľnicu treba jednoducho vybudovať, kolóny sa znásobia a šoférovanie skomplikuje.

„Po dokončení celej diaľnice od Brodnej po Kysucké Nové Mesto sa zníži intenzita dopravy o 10 – 12-tisíc ľudí denne, teda o 60 – 70 percent. Bude to obrovská úľava v regióne a obyvatelia budú môcť chodiť do práce do Žiliny v pokoji buď po ceste I. triedy, alebo po diaľnici,” dodal.

Úsek od Kysúc po Oščadnicu má ambiciózne plány

Úsek D3 medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou (približne 9,6 km) začína v Kysuckom Novom Meste pri km 22,3, pokračuje ponad rieku Kysuca a súbežne s cestou I/11 v obciach Kysucký Lieskovec, Dunajov a Krásno nad Kysucou. Končí pri novej mimoúrovňovej križovatke kde sa napája na úsek smerujúci do Oščadnice a Čadce.

Časť má naplánovaný začiatok stavebných prác už na budúci rok. Zmluva sa má podľa Ráža podpísať čoskoro. Tender má víťaza, je ním SKANSKA SK so sumou nad 261 miliónov eur. Tá je oveľa nižšia, ako pôvodne NDS predpokladala. Podľa ministra by mali prví šoféri úsek využívať už v roku 2029, avšak skúsenosti aj viaceré zdroje hovoria o realistickejšom termíne na rok 2032.

Súčasťou projektu je 22 mostov, jedna križovatka, odpočívadlo a mostíky na prechod zvery. Dôvodom, prečo ide o najpodstatnejšiu časť D3-ky je fakt, že cestu do Žiliny cez okolité obce, najmä Oškerdu zaťažuje viac než 20-tisíc áut denne. Problémom sú hlavne kamióny.

 Starostovia lokalít, ktorých sa práce na diaľnici dotknú, si uvedomujú dôležitosť aj prínos nového úseku. To však nemení nič na tom, že kvôli výstavbe takmer 10 km cesty od Kysúc po Oščadnicu strávia vodiči tri roky v dennodenných zápchach. Už teraz patria tieto úseky medzi extrémne zaťažené autami. Presun z Kysuckého Nového Mesta až po Ochodnicu totiž nemá žiadnu možnú obchádzku. Hodinové kolóny tak bude treba jednoducho pretrpieť.

Okrem toho je potrebné zbúrať most v Krásne nad Kysucou. Ten však nenahradia, obyvatelia musia počkať až na nový post. Vedenia miest a obcí zasiahnutých území sa začali obávať tak hnevu ľudí, ako aj kolapsu dopravy. Keďže situáciu na ceste dobre poznajú, navrhovali NDS riešenie. Žiadali, aby boli nákladiaky odklonené na úplne iné obchádzky mimo dediny a aby železničiari posilnili vlakové spoje. Tvrdia však, že sa odpovede nedočkali.

„Vedeli by sme spolu s obcami prísť s riešeniam, na ktoré NDS nemá šancu myslieť,” uviedla Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja.

Druhý tunel Horelica doprave pomôže

Trasa od Oščadnice cez Čadcu a Bukov získa druhý profil. Pribudne prerazenie novej, druhej rúry tunela Horelica. Stavať ho bude rovnaké zoskupenie firiem ako časť Žilina – KNM s nacenením na viac ako 230 miliónov eur.

Na najkratší úsek D3 paradoxne bude čakanie najdlhšie. Minister Ráž však potvrdil, že aj napriek náročnosti výstavby (kvôli razeniu nového tunela cez horninu, pozn. red.), táto časť bude rovnako tak dokončená do štyroch rokov od začatia prác ako ostatné projekty. „Kolegovia nastavovali lehoty tak, aby sa existujúca rúra tunelu Horelica zatvárala v noci, alebo tak, aby dopravu obmedzovala čo najmenej,” uviedol.

D3 začína pri železničnej križovatke Čadca – Svrčinovec, blízko poľskej hranice, pokračuje cez Čadcu, Oščadnicu, Kysucké Nové Mesto, Brodno, Žilinu (kde sa napája na D1) a končiť má až v Bukove. Spolu má zatiaľ štyri tunely, z toho najdlhší je Horelica s takmer 600 metrami v okolí Čadce. Otvorený bol v roku 2004, a dočasne fungoval ako prejazd, keďže v tom čase chýbalo D3-ke viacero úsekov.

 Je jedným z prvých veľkých tunelov, ktoré boli na severnej diaľnici vybudované. Tunel Horelica patrí medzi najširšie jednorúrové tunely na Slovensku (má asi 9 m medzi chodníkmi). Ostatné tunely (Poľana, Svrčinovec, Považský Chlmec) sa taktiež budovali v technicky náročnom horskom teréne, a slúžia ako kľúčové úseky diaľničného spojenia smerom ku hranici s Poľskom. Na celých 27 kilometroch bude 59 nových mostov a 40 km protihlukových stien.

D3 skracuje cestu medzi severným Slovenskom a Poľskom, má odľahčiť cestu cez Žilinu a D1, ale aj podporiť rozvoj regiónov Kysúc a severného Slovenska. Okrem toho sa očakáva, že zlepší dostupnosť priemyselných zón.

 Výstavba diaľnic ide málokedy podľa plánu

Napriek optimistickým pohľadom ministerstva dopravy, realita slovenských diaľnic až tak pozitívna nie je. Harmonogramy sa málokedy dodržia, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že minulý rok sa v krajine neodovzdal ani kilometer diaľnice. Okrem toho analytici upozorňujú na to, že aj aktuálne dokončené projekty sú rozpracované roky a na výstavbu všetkých úsekov naraz bude potrebné množstvo pracovnej sily, rovnako ako materiálov. Termíny sa tak môžu natiahnuť aj kvôli tomu.

Chroma reagoval, že viaceré úseky iných diaľnic budú dokončené a pracovníci z nich sa presunú na spomínané nové časti D3. Materiálne môžu pomôcť neúspešní uchádzači súťaže, ktorí budú dodávateľmi. Otázkou sú tiež ceny. Zvíťazili uchádzači s najnižšími ponukami, čo vyvoláva obavy, či firmy budú schopné projekty dostavať, prípadne či nešlo o podhodnotenie.

Ministerstvo tvrdí, že rozdiely v ponukách boli minimálne a podľa ministra sú sumy konečné, navýšiť sa môžu iba ak nastane nepredvídateľná situácia – napríklad stavba v Ružomberku, ktorá narazila na zosuvy pôdy, alebo archeologické nálezy pri viacerých úsekoch diaľnic, zohľadniť by museli aj prípadnú infláciu. Podľa Ráža sú však zárukou dostavania na čas sprísnené podmienky v zmluvách o dielo. Zároveň poukázal na to, že vyhrali známe prevažne slovenské firmy, ktoré už majú s výstavbou infraštruktúry skúsenosti./agentury/

X X X

Štátna dotácia a súkromný klub: Kto profituje z podpory športu?

 Rozšíril sa aj na plochu, kde sa v minulosti zvykli hrávať deti. Vošli sme cez čiernu kovovú bránu a prešli na recepciu. Presne podľa inštrukcií. Tam, kde ešte nie tak dávno mohol vstúpiť ktokoľvek, kto si chcel zahrať tenis, sa v súčasnosti dostanú len „vyvolení“.

„Ročné členstvo stojí 1900 eur, z toho 100 eur je kredit na bare. V cene je parkovanie, možnosť priniesť si sparing partnera, účasť na klubových akciách a servis rakety,“ zhrnula manželka jedného z majiteľov klubu Renáta Šmilňáková na vstupnom pohovore, ktorý sme absolvovali „inkognito“, aby sme zistili, ako sa dá dostať na kedysi verejnosti prístupné kurty.

Reč je o TK Lokomotíve Bratislava, ktorá sídli v lukratívnej oblasti na Žabotovej ulici priamo pri hlavnej bratislavskej železničnej stanici.

Súčasťou súkromného klubu sa stala aj plocha, na ktorej sa v minulosti hrávali či učili bicyklovať deti.

Dnes zhruba polovicu z nej zaberá parkovisko, kde parkujú luxusné vozidlá a multifunkčné ihrisko, na ktorom z času na čas naháňajú loptu dospelí hráči.

Klub Lokomotíva navyše dostal štedrú štátnu dotáciu. Na jeden nový kurt a viaceré budovy šlo 377-tisíc eur z verejných zdrojov.

A kým v prípade pozemkov ide o rozhodnutie vlastníka, k dotácii sa bývalý vysoký funkcionár fondu, z ktorého bola dotácia vyplatená, vyjadril kriticky.

Plány zmarila kríza

Celý priestor okolo hlavnej bratislavskej železničnej stanice sa mal podľa plánov z roku 2006 radikálne zmeniť. Na vizualizáciách sa medzi plánovanou podzemnou dráhou električiek, hotelom či nákupným centrom nečrtali žiadne tenisové kurty.

Veľkolepé plány však prekazila svetová hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008. V nasledujúcom desaťročí ostalo prakticky všetko po starom, kurty pod stanicou pôsobili dojmom, že sa na nich hráva rekreačný tenis a vedľajšiu oplotenú plochu využívali cez deň deti a podvečer výrastkovia.

„V roku 2018 pod taktovkou nového výboru TK Lokomotíva začala rozsiahlu rekonštrukciu areálu a budov, v rámci ktorej zmodernizovala svoje šatne, klubovňu, bolo vykonané množstvo zemných a záhradných prác,“ popisuje novodobú históriu klubu oficiálna internetová stránka.

V roku 2020 TK Lokomotíva požiadala o rozšírenie areálu o pozemky Železničnej spoločnosti Slovensko, na ktorých bývalo asfaltové ihrisko aj pieskovisko pre deti.

 Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že v roku 2022 získal klub od Fondu na podporu športu dotáciu vo výške 377-tisíc eur. Pokryla polovicu z celkových nákladov na rekonštrukciu.

Renáta Šmilňáková počas nášho stretnutia spomenula rekonštrukciu len okrajovo, bez zmienky o dotácii z Fondu na podporu športu – hoci sme viackrát naznačili, že išlo o veľkú investíciu. Reagovala len stručne: „Áno, bola.“

 Recepcia so šatňami, terasa, bar, oranžéria či butik stále dýchajú novotou. V deň stretnutia sa v areáli konala módna prehliadka a kurz viazania kytíc. No o dotácii z Fondu na podporu športu sme v areáli žiadnu zmienku nepostrehli.

Ako sa stať členom?

Otázniky visia aj nad tým, ako sa napríklad rekreačný tenista môže stať členom klubu – bez členstva sa na kurty nedostane.

Na oficiálnej stránke nie je k dispozícii žiadne telefónne číslo. Len e-mail a prihlasovací formulár, do ktorého je potrebné uviesť kontaktné údaje.

Vyplnili sme ho, no prešiel takmer týždeň a odpoveď stále neprichádzala. Do formulára sme zapísali aj údaje kolegu, no ani po niekoľkých týždňoch sa odpovede nedočkal.

Napokon sa nám na sociálnej sieti podarilo nájsť telefónne číslo bývalej zamestnankyne, ktorá kontaktovala recepčnú. Do niekoľkých minút nám prišla odpoveď na mail a dohodli sme sa na osobnom stretnutí s Renátou Šmilňákovou.

  Fond na podporu športu

Vystúpenie z inkognita

Po „vstupnom pohovore“ sme odhalili našu novinársku profesiu a požiadali o oficiálne vyjadrenie.

Ozval sa nám Martin Votava, ktorý je podľa stránky ministerstva vnútra registrovaný od júna 2019 ako predseda občianskeho združenia prevádzkujúceho Tenisový klub Lokomotíva od roku 1991.

Komunikovali sme s ním emailom aj telefonicky. Dohodli sme si s ním osobné stretnutie, ktoré sám navrhol. No tri dni pred stanoveným termínom ho zrušil. Ako dôvod uviedol, že sme areál už navštívili ako súkromné osoby – hoci o tom bol informovaný hneď v úvodnej komunikácii.

Ako využili dotáciu

Zo zmluvy zverejnenej na internete vyplýva, že TK Lokomotíva v roku 2022 získala od Fondu na podporu športu dotáciu vo výške 377-tisíc eur. Išlo o 50 percent z celkových nákladov renovácie vo výške zhruba 755-tisíc eur.

Počas našej návštevy sme nadobudli dojem, že peniaze smerovali najmä do zázemia klubu a samotné kurty ostali v niekdajšej podobe.

„Súčasťou obnovy boli aj tenisové dvorce – vymenili sme oplotenie, osadili moderné LED reflektory a kompletne zrekonštruovali historický hard kurt,“ reagoval Votava emailom.

„Ďalej boli zrekonštruované chodníky, parkové osvetlenie a nainštalovaný nový mobiliár,“ dodáva Votava. Multifunkčné ihrisko s chladiacim agregátom stálo 92-tisíc eur. Údajne nad rámec dotácie vzniklo v areáli aj pickle-ballové ihrisko.

 Kde je logo fondu?

Podmienkou zmluvy s Fondom na podporu športu je, že klub „sa zaväzuje na svojom webovom sídle na mieste viditeľnom pri prvom načítaní úvodnej webovej stránky,“ zverejniť grafické logo poskytovateľa dotácie.

V prípade TK Lokomotíva sme ho však našli až po „zoskrolovaní“ na úplný spodok stránky.

„Na spolupráci s Fondom na podporu športu nám mimoriadne záleží – považujeme ju za kľúčovú pre rozvoj nášho klubu aj širšej športovej komunity. Všetky podmienky zmluvy plníme dôsledne a s plnou zodpovednosťou,“ tvrdil Votava.

Prečo teda na stránke TK Lokomotíva nie je na prvý pohľad vidieť „pečiatku“ štátneho fondu, sme sa však nedozvedeli.

 Školy klub chvália, no ihrisko býva prázdne

Ďalšou podmienkou dotácie bolo, aby športovú infraštruktúru nevyužíval výlučne len jeden subjekt. Minimálne 20 percent času má byť vyčlenených pre iné kluby, športovcov či organizácie. A klub taktiež musí umožniť aspoň dve bezplatné podujatia ročne pre športové organizácie alebo školy.

„Klub dlhodobo sprístupňuje športoviská aj iným subjektom – ide najmä o profesionálnych hráčov, deti a mládež. Miestne školy u nás plánujú realizovať vyučovanie telesnej výchovy (zaradenie do rozvrhu je naplánované od septembra 2025),“ tvrdil Votava. Bezplatný prístup na multifunkčné ihrisko majú podľa neho základná škola Ivana Dérera na Jelenej ulici a základná škola na Hlbokej ceste.

V podobnom duchu ako Votava sa vyjadrili aj oslovené školy. „Hodnotím komunikáciu s TK Lokomotíva za výbornú a ústretovú z ich strany,“ zhrnul riaditeľ školy na Hlbokej ceste Michal Drgáň. Dodal, že ihrisko nevyužívajú pravidelne podľa školského rozvrhu, ale využívajú ho žiaci na hodinách telesnej výchovy aj v školskom klube detí.

„Ihrisko využívame podľa potrieb školy. Využívame ho v rámci vyučovacích hodín, ŠKD a na športové turnaje. Spolupráca a komunikácia s LK Lokomotíva je bezproblémová,“ pridala sa zástupkyňa riaditeľky ZŠ Ivana Dérera Petronela Markovicsová.

Obidve školy však majú vlastné športoviská, presun do TK Lokomotíva by zabral čas a počas niekoľkých týždňov, počas ktorých sme sledovali dianie v areáli tenisového klubu, sme žiadnych žiakov nevideli.

Bývalý funkcionár vidí problém

Ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré vytvorila súčasná koalícia vedená Smerom pre nominanta SNS v roku 2024 a pod ktoré prešiel Fond na podporu športu, za podporou projektu stojí.

Z úradu nám odpísali, že podľa verejne dostupnej zmluvy išlo o „úspešného žiadateľa z výzvy Fondu: Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry a príspevok riadne schválila správna rada fondu.“

Samotný fond problém nevidí ani v tom, že najväčšia časť dotácie bola použitá na rekonštrukciu zázemia. Informáciu sme získali na základe infozákona.

Projektová manažérka Fondu na podporu športu Lucia Antolová poznamenala, že každé športovisko potrebuje vhodné doplnkové vybavenie. „Preto bol vo výzve 2021/004 okrem samotnej športovej plochy stanovený väčší rozsah oprávnených výdavkov, ktorý zahŕňa napríklad aj zázemie,“ dodala.

Bývalý štátny tajomník ministerstva školstva (Fond na podporu športu spadal v minulosti pod ministerstvo školstva, pozn. redakcie) a nominant SaS Ivan Husár odpovedal na otázku, či považuje podporu súkromných klubov na Slovensku za efektívnu, konštatovaním, že všade existuje nejaká finančná bariéra a súkromník sa podľa neho stará o infraštruktúru lepšie než verejní zriaďovatelia.

„Štát alebo mestá sú zlí gazdovia a najlepšími zriaďovateľmi sú tí privátni,“ priblížil svoj postoj.

Inak sa na prípad pozerá predseda rady Fondu na podporu športu v rokoch 2020 až 2023 Ladislav Križan.

„Ak športovisko podporené z verejných zdrojov nie je nediskriminačne prístupné verejnosti (i za poplatok), ale iba vybraným osobám, vnímam to podľa mojich osobných vedomostí ako negatívny precedens v celej histórii fondu a ním pridelených príspevkov, ktorým je potrebné sa zaoberať. V danom prípade som nehlasoval za pridelenie príspevku a ako jediný zo správnej rady som sa pri hlasovaní zdržal,“ uviedol.

Pozemky od štátnych železníc

Tenisové kurty ležia na pozemkoch štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSR), ktorá má na starosti napríklad údržbu železničných dráh. V roku 2018 TK Lokomotíva a ŽSR predĺžili nájom na plochu pod kurtami. Aktuálne ročné nájomné stanovili na 7100 eur, pričom sa každoročne valorizuje o mieru inflácie.

V roku 2020 klub požiadal o rozšírenie areálu o susedné pozemky. Tie zvykli byť ešte okolo roku 2010 voľne dostupné deťom. Faktom však je, že zhruba od roku 2015 boli zanedbané, ako upozorňovali ľudia aj na internetovej stránke odkaz pre starostu.

ŽSR v tomto prípade určilo nájomné za pozemky s výmerou 2 464 metrov štvorcových pre TK Lokomotíva 27-tisíc eur ročne. Rovnako sa každoročne navyšuje o mieru inflácie.

„Vo výške nájomného je zohľadnená skutočnosť, že nájomca sa zaviazal, že na pozemkoch na svoje náklady zrevitalizuje detské ihrisko, vybuduje nové multifunkčné ihrisko a parkovisko. Nájomca uvedené podmienky splnil a aktuálne sú tieto športoviská sprístupnené deťom a verejnosti za podmienok upravených nájomcom,“ odpovedala na naše otázky štátna ŽSR.

 Spoluprácu hodnotili jej zástupcovia pozitívne: „Na základe týchto skutočností ŽSR vnímajú zmluvné vzťahy s TK Lokomotíva veľmi pozitívne, s cieľom zachovania ďalšej prevádzky tohto areálu ako jediného svojho druhu v širšom centre Starého Mesta.“

Na strane druhej, časť pozemkov s multifunkčným ihriskom a parkoviskom, kde sa bežná verejnosť nedostane, obnovili podľa dostupných záberov ako prvú. Ihrisko pre deti prišlo na rad až neskôr.

Župan Droba aj hokejový majster sveta

Na stránke tenisového klubu je zverejnený aj zoznam podporovateľov. Jedným z nich je predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Vo videu zverejnenom na Youtubovom kanáli klubu povedal: „Ja sa veľmi teším z toho, že sa našli súkromné peniaze na to, aby ho zveľadili, zrekonštruovali, obnovili. Sú tu štyri antukové kurty, antuka je taká bratislavská tradícia. Takže ja želám TK Lokomotíva veľa úspechov, určite tu budem chodiť hrávať.“

Keď sme ho konfrontovali so skutočnosťou, že klub získal štátnu dotáciu, jeho hovorkyňa poskytla stručné stanovisko: „Každá podpora športu nielen v kraji, ale aj na Slovensku, je dôležitá. Aj napriek tomu, že BSK tento klub nemá vo svojej kompetencii, víta jeho rekonštrukciu.“

Pochvalne sa vyjadril aj niekdajší skvelý hokejový obranca a člen zlatého tímu z Göteborgu z roku 2002 Richard Lintner.

„Za mňa Lokomotíva ponúka veľmi pekné športové prostredie, ktoré podľa mojich informácií ponúka príležitosti na využitie nielen pre členov, ale aj pre žiakov okolitých škôl. Z princípu oceňujem, ak sa renovujú a rozvíjajú športoviská – o to viac tie, ktoré tvoria históriu nášho športu,“ povedal nám v telefonickom rozhovore.

Odpovedi na otázku, či platí členské klubu ako bežný užívateľ, sa vyhol, aktuality.sk

X X X

Na Slovensko a do Maďarska neprúdi ropa z Družby. Sťažujte sa v Moskve, odkázal Kyjev Budapešti

Do Maďarska neprúdi ruská ropa. Príčinou je ukrajinský útok na transformátorovú stanicu ropovodu vedúceho na maďarské územie. Na svojom facebookovom účte to uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Prerušenie dodávok ropovodom Družba neskôr oznámil aj slovenský prepravca ropy Transpetrol, podľa ktorého je problém mimo slovenského územia.

 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha odkázal maďarskému ministrovi, aby sa jeho krajina sťažovala Rusku. Szijjártó mu však pripomenul, že Maďarsko posiela Ukrajine elektrinu.

Ukrajinská armáda potvrdila, že vykonala útok na čerpaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti, ktorý viedol k prerušeniu prepravy ropy cez ropovod Družba aj na Slovensko, uviedla stanica Sky News. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily vrátane zložiek bezpilotných systémov v noci na pondelok zaútočili na čerpaciu stanicu Nikoľskoje v Tambovskej oblasti, ktorá sa podieľa na zásobovaní ruských okupačných síl na Ukrajine. V dôsledku zásahu podľa vyhlásenia vypukol v zariadení požiar, čo spôsobilo úplné zastavenie dodávok ropy cez Družbu.

Maďarský minister nešpecifikoval čas ani miesto útoku. Uviedol, že hovoril s ruským námestníkom ministra energetiky Pavlom Sorokinom, ktorý mu oznámil, že odborníci pracujú na obnove transformátorovej stanice. Nie je však jasné, kedy budú dodávky obnovené, dodal podľa Szijjártóa ruský minister.

„Maďarsko sa teraz môže sťažovať Moskve, a nie Kyjevu,“ napísal Sybiha na sieti X bez toho, aby útok potvrdil alebo vyvrátil. „Je to Rusko, nie Ukrajina, kto túto vojnu začal a odmieta ju ukončiť. Maďarsku sa už roky hovorí, že Moskva je nespoľahlivým partnerom. Napriek tomu Maďarsko vynaložilo všetko úsilie, aby si svoju závislosť od Ruska zachovalo,“ uviedol ukrajinský minister.

Na Sybihov príspevok Szijjártó v pondelok popoludní na Facebooku reagoval, že jeho ukrajinskému kolegovi unikli isté fakty. „Prvý fakt: Rusko prepravuje ropu do Maďarska cez ropovod Družba už desaťročia. Je to v záujme Maďarska. Druhý fakt: Ukrajina útočí na tento ropovod a dodávky ropy sú pravidelne blokované v dôsledku ukrajinských útokov. To je v rozpore so záujmami Maďarska,“ dodal.

Szijjártó dodal, že je ministrom zahraničných vecí Maďarska, a preto sú pre neho záujmy Maďarska na prvom mieste.

 Ministerstvo hospodárstva eviduje pozastavenie dodávok ruskej ropy ropovodom Družba a očakáva odstránenie poruchy ruskou stranou v najbližších dňoch. Bezpečnosť zásobovania regiónu nie je týmto ohrozená, uviedla v pondelok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).

„Situáciu, samozrejme, aj spolu s partnermi intenzívne monitorujeme. Podľa našich informácií sa pracuje na odstránení technickej poruchy,“ uviedla Saková. Priblížila, že dôvodom je poškodenie transformátorovej stanice a za posledných sedem dní ide už o druhé poškodenie infraštruktúry ropovodu Družba na území Ruska.

Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko je pripravené na prípadné dlhodobejšie výpadky – disponuje strategickými zásobami ropy a ropných produktov. Okrem toho podľa Sakovej rezort prijíma kroky na diverzifikáciu dodávok surovín vrátane rozvoja alternatívnych trás a využitia zásobníkov.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej invázii. Vláda v Budapešti tvrdí, že od februára 2022, keď ruské vojská napadli Ukrajinu, udržiava s Moskvou pragmatické vzťahy. To však spôsobuje napätie s niektorými spojencami v Európskej únii, ktorí chcú voči Rusku zaujať tvrdší postoj.

 Ruská ropa prúdi ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do rafinérií v Maďarsku a na Slovensku. „Spoločnosť Transpetrol registruje prerušenie dodávok ropy na Slovensko prostredníctvom ropovodu Družba,“ citovala firmu agentúra Reuters. „Naša spoločnosť nemá k dispozícii žiadne ďalšie informácie o dôvode prerušenia, ktoré je mimo územia Slovenskej republiky. Preprava ropy cez slovenské územie je zabezpečená a prebieha v súlade s čerpacím plánom,“ dodala spoločnosť.

Szijjártó vlani uviedol, že Družba zostane pre Maďarsko hlavnou trasou na dovoz ropy. Dnes maďarský minister tiež obvinil Kyjev, že útokmi na energetickú bezpečnosť Maďarska sa snaží vtiahnuť Budapešť do vojny na Ukrajine.

Dnešné pozastavenie dodávok ropy do Maďarska prichádza po dočasnom zastavení v minulom týždni, uviedla Reuters. Ukrajinská armáda 13. augusta oznámila, že jej drony zasiahli ropnú čerpaciu stanicu v západoruskom Brianski.

 Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) už minulý týždeň informoval o prerušení dodávok ropy na Slovensko. Ako hlavný dôvod uviedol bombardovanie kľúčovej čerpacej stanice Družby v Uneči v Brianskej oblasti v Rusku, pričom poukázal na satelitné snímky, ktoré potvrdzovali poškodenie. Prerušenie dodávok tak nie je podľa neho spôsobené plánovanými technickými príčinami, ale priamo útokom na ruskom území, napísal dnes v statuse na sociálnej sieti.

Ukrajina vlani v lete zastavila tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil do Maďarska a na Slovensko. Ukrajinci túto firmu zaradili na sankčný zoznam, čím odôvodnili, prečo nemôžu tranzit umožniť. Maďarsko vtedy označilo postup Ukrajiny za vydieranie./agentury/

X X X

 Izrael ruší víza pre Austrálčanov spolupracujúcich s Palestínskou samosprávou

 Ide o reakciu na avizované uznanie Palestínskeho štátu Austráliou a na zrušenie víz pre izraelského politika Simchu Rotmana.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v pondelok zrušil víza austrálskym predstaviteľom pri Palestínskej samospráve. Podľa šéfa izraelskej diplomacie došlo k tomuto kroku po avizovanom pláne Austrálie uznať Palestínsky štát a po zrušení víz pre izraelského krajne pravicového politika Simchu Rotmana a iným predstaviteľov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rozhodol som sa zrušiť víza austrálskym zástupcom pri Palestínskej samospráve,“ napísal Saar na sieti X. Dodal, že o tomto rozhodnutí už informoval austrálskeho veľvyslanca v Izraeli.

Víza pod kontrolou

Saar tiež nariadil izraelskému veľvyslanectvu v Canberre, aby dôkladne preskúmalo každú oficiálnu žiadosť Austrálie o víza na vstup do Izraela.

„Toto nasleduje po rozhodnutiach Austrálie uznať ‚Palestínsky štát‘ a na pozadí neopodstatneného odmietnutia Austrálie udeliť víza viacerým izraelským osobnostiam,“ pokračoval Saar.

 Austrália v pondelok zrušila víza krajne pravicovému izraelskému politikovi Simchovi Rotmanovi. Ten mal tento mesiac vystúpiť na podujatiach organizovaných Austrálskou židovskou asociáciou. Avšak austrálsky minister vnútra Tony Burke uviedol, že Austrália nebude akceptovať, aby do krajiny chodili ľudia „vyvolávajúci rozkol“. Organizátori podujatia tento krok austrálskej vlády ostro odsúdili ako antisemitský.

Kritika Austrálie

„Zatiaľ čo v Austrálii zúri antisemitizmus vrátane prejavov násilia voči Židom a židovským inštitúciám, austrálska vláda sa rozhodla ho podporovať prostredníctvom falošných obvinení,“ napísal Saar.

Austrálsky premiér Anthony Albanese pred týždňom oznámil, že jeho krajina na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN oficiálne uzná samostatný Palestínsky štát.

Takýto zámer v uplynulej dobe okrem Austrálie oznámili aj Francúzsko, Británia, Kanada a Malta. Palestínu v minulom roku uznali Španielsko, Írsko, Slovinsko a Nórsko, aktuality.sk

X X X

Milorad Dodik bol oficiálne odvolaný z funkcie prezidenta Republiky srbskej v Bosne

 Rozhodnutie súvisí s jeho odsúdením na rok väzenia za nerešpektovanie rozhodnutí medzinárodného predstaviteľa.

Srbský separatistický líder Milorad Dodik bol oficiálne odvolaný z funkcie prezidenta Republiky srbskej (RS) v Bosne a Hercegovine (BaH). Stalo sa tak po tom, ako odvolací súd v pondelok zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu Centrálnej volebnej komisie (CEC), ktorá mu tento mandát odobrala, informovala agentúra DPA.

CEC takto rozhodla na základe verdiktu odvolacieho súdu, ktorý Dodika začiatkom augusta odsúdil na rok väzenia a šesť rokov zákazu politickej činnosti. Súd ho vtedy uznal za vinného z nerešpektovania rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH (OHR) Christiana Schmidta, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a dodržiavanie právneho rámca v krajine.

Právne dôsledky rozhodnutia

Dodik verdikt súdu odmietol a neakceptovala ho ani vláda bosnianskych Srbov, ktorá ho označila za protiústavný a politicky motivovaný. Podľa agentúry AFP vyvolalo Dodikovo odsúdenie krízu, ktorú mnohí pozorovatelia považujú za najvážnejšiu od vojny v rokoch 1992 – 1995.

Odvolacia komora súdu BaH však v pondelok zamietla námietky Dodikových právnikov s odôvodnením, že neexistuje právny základ pre ich podanie. Volebný zákon BaH totiž stanovuje, že každý volený funkcionár, ktorý dostane právoplatný trest odňatia slobody dlhší ako šesť mesiacov, automaticky prichádza o mandát.

Plánované predčasné voľby

Rozhodnutie súdu zároveň splnilo podmienky pre vypísanie predčasných volieb prezidenta RS, ktoré sa musia uskutočniť do 90 dní, informovala agentúra HINA.

 Ešte pred zverejnením verdiktu Dodik v pondelok v Banja Luke vyhlásil, že sa neplánuje vzdať funkcie, a avizoval sériu referend o odtrhnutí RS od BaH. Ak by svoje plány realizoval, znova by porušil zákon BaH a vystavil sa riziku ďalšieho trestu.

Opozícia v RS už signalizovala pripravenosť zúčastniť sa na predčasných voľbách. Neistá je nateraz kandidatúra Draška Stanivukoviča, lídra Strany demokratického pokroku (PDP) a primátora mesta Banja Luka. Analytici naznačujú, že práve Stanivukovič by mohol byť pre srbského prezidenta Aleksandra Vučiča alternatívnym kandidátom, ktorého by podporil ako nástupcu Dodika vo vedení RS.

História napätia v regióne

Vzťah medzi OHR a Dodikom bol od začiatku napätý. Dodik často otvorene spochybňuje autoritu OHR a medzinárodné rozhodnutia, odmieta ich zásahy týkajúce sa právomocí RS, legislatívy či zodpovednosti politikov.

Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci a Chorváti. Obe entity vznikli na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dohliada vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom, ktorého legitímnosť bosnianski Srbi neuznávajú, aktuality.sk

X X X

 Muž sa policajta pýtal, či ho môžu dať do basy. Po odmietnutí ho udrel päsťou do tváre

 Muž napadol policajta päsťou po odmietnutí jeho bizarného návrhu. Teraz je obvinený z útoku na verejného činiteľa a hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Ako informuje polícia na sociálnej sieti, obvineniu z trestného činu útoku na verejného činiteľa čelí 40-ročný Slavomír S. z okresu Banská Štiavnica. Tomu vzniesol obvinenie vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo v priebehu uplynulého týždňa.

„Slavomír pristúpil krátko po 22.00 h pred hlavnou železničnou stanicou v Bratislave, spoza zaparkovaného motorového vozidla k hliadke policajtov Oddelenia železničnej polície, ktorí tam v tom čase hliadkovali. Jedného z policajtov sa opýtal „môžete ma dať do basy?“, pričom na policajtovu zápornú odpoveď muž zareagoval priamym úderom päsťou do oblasti tváre policajta, čím mu spôsobil krvácanie z nosa a úst,“ informuje polícia.

Policajti voči mužovi použili donucovanie prostriedky – nasadili mu aj putá, keďže kládol odpor. Počas dychovej skúšky mu bola preukázaná prítomnosť alkoholu v dychu.

„V súčasnosti je obvinený Slavomír stíhaný väzobne. V prípade preukázania viny pred súdom mu za toto konanie hrozí v zmysle zákona trest odňatia slobody na jeden až päť rokov,“ dodáva polícia, aktuality.sk

X X X

 Austrálsky súd udelil leteckej spoločnosti Qantas pokutu za nelegálne prepúšťanie

 Austrálsky súd udelil spoločnosti Qantas pokutu 59 miliónov dolárov za nezákonné prepustenie 1 800 zamestnancov počas pandémie, čím ukončil päťročný pracovnoprávny spor.

Austrálsky súd v pondelok pokutoval leteckú spoločnosť Qantas sumou 59 miliónov dolárov za nezákonné prepustenie 1 800 zamestnancov počas pandémie ochorenia COVID-19. Ukončil sa tak päťročný súdny spor o práva pracovníkov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Sudca federálneho súdu Michael Lee uviedol, že pokuta má byť „skutočným odstrašujúcim prostriedkom“ pre firmy, ktoré by mohlo lákať porušenie pracovného práva pre finančné výhody.

Nelegálne prepúšťanie zamestnancov

Spoločnosť Qantas sa rozhodla prepustiť zamestnancov a zabezpečiť plnenie ich pracovných povinností cez externé firmy v auguste 2020, v období lockdownov a uzavretia hraníc, keď ešte neexistovala vakcína proti ochoreniu COVID-19, uvádza AFP. Austrálsky federálny súd konštatoval, že spoločnosť Qantas konala nezákonne napriek odvolávaniu sa na „obchodné záujmy“. Neskôr zamietol aj odvolanie leteckej spoločnosti. Podľa súdu dopravca zabránil zamestnancom využiť ich právo na kolektívne vyjednávanie či na štrajk.

 Spoločnosť Qantas so 104-ročnou tradíciou sa snaží napraviť svoju reputáciu, ktorú v posledných rokoch poškodilo nelegálne prepúšťanie, prudký nárast cien leteniek, sťažnosti na nekvalitné služby a predaj miest na už zrušených letoch, pripomína AFP.

Generálna riaditeľka spoločnosti Qantas Vanessa Hudsonová prevzala vedenie v roku 2023, pričom sľúbila zlepšiť spokojnosť zákazníkov. Na poste nahradila Alana Joycea, ktorý odstúpil, keďže spoločnosť Qantas čelila ostrej kritike za svoje zaobchádzanie so zamestnancami a cestujúcimi, hoci prinášala akcionárom veľké zisky.

Kompenzácie pre zamestnancov

Pokuta sa skladá z dvoch častí – približne 33 miliónov, ktoré dostane Odborový zväz pracovníkov dopravy, a 26 miliónov dolárov, ktoré sa vyčlenia na budúce platby pre bývalých zamestnancov. Na odškodnom vo výške 78 miliónov dolárov pre prepustených zamestnancov sa spoločnosť Qantas dohodla už minulý rok, aktuality.sk