Moskva súhlasila. Teherán reaguje. Rusko súhlasilo, že pomôže administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa pri komunikácii s Iránom o rôznych otázkach vrátane jadrového program Teheránu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre Bloomberg uviedol, že „Rusko verí, že Spojené štáty a Irán by mali vyriešiť všetky problémy prostredníctvom rokovaní“ a že Moskva „je pripravená urobiť všetko, čo je v jej silách, aby to dosiahla“.

 Americký prezident Donald Trump sa na svojej sociálnej sieti Truth Social stal terčom kritiky za ním zverejnené video vytvorené umelou inteligenciou (AI), ktoré načrtáva zrejme jeho víziu zrekonštruovaného Pásma Gazy. Na videu je zobrazené vojnou zničené územie premenené na blízkovýchodný raj s exotickými plážami, mrakodrapmi, luxusnými jachtami a zabávajúcimi sa ľuďmi. / Zdroj: Truth Social / Donald Trump

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na otázku, či Rusko ponúklo sprostredkovanie medzi Teheránom a Washingtonom, podľa Bloombergu odpovedal, že je prirodzené, keď krajiny ponúkajú svoju pomoc.

Trump, ktorý sa v januári vrátil do Bieleho domu, opätovne zaviedol politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, čo zahŕňa úsilie stlačiť jeho ropný export až na nulu s cieľom zabrániť mu získať jadrovú zbraň, píše Reuters.

Hovorkyňa iránskej vlády Fátema Mohádžeráníová podľa ruskej tlačovej agentúry TASS uviedla, že Washington by mal upustiť od svojej politiky maximálneho tlaku voči Iránu a obnoviť rozhovory s Teheránom.

 Izrael so spojencami dokázal zničiť 99 percent dronov a rakiet, ktorými na židovský šát zaútočil Irán. Zdroj: IDF

Americký prezident uplatňoval voči Iránu prísnu politiku už počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade, počas ktorého Washington odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom z roku 2015 a proti islamskej republike opätovne zaviedol sankcie.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prehĺbilo svoje vzťahy s Iránom. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján v januári tohto roku podpísali dohodu o komplexnej strategickej spolupráci svojich krajín. Táto dohoda sa týka mnohých oblastí vrátane obchodu, vojenskej spolupráce, ale aj vzdelávania a kultúry.

 USA v septembri minulého roka, ešte za prezidenta Joea Bidena, obvinili Teherán z dodávok balistických rakiet a dronov do Ruska na použitie proti Ukrajine. Teherán tieto tvrdenia popiera.

Informovala o tom agentúra Bloomberg, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters, píše TASR.

Húsíovia sú teroristi

Spojené štáty označili militantné hnutie húsíov v Jemene za „zahraničnú teroristickú organizáciu“. Stalo sa tak v súlade s nariadením o opätovnom zaradení proiránskeho hnutia na tento zoznam, ktoré ešte v januári podpísal americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dnešný krok ministerstva zahraničných vecí demonštruje záväzok Trumpovej administratívy ochrániť naše národnobezpečnostné záujmy, bezpečnosť amerického ľudu a bezpečnosť Spojených štátov,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

Húsíovia kontrolujú väčšinu Jemenu vrátane hlavného mesta Saná. Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy začali útočiť na Izrael, ale aj na obchodné lode pri jemenskom pobreží na kľúčovej trase svetového obchodu. Zameriavajú sa najmä na lode spojené s Izraelom, USA alebo Britániou v rámci podpory palestínskej militantnej skupine Hamas. Tá viac ako 15 mesiacov viedla vojnu s Izraelom v Pásme Gazy, ktorú 19. januára pozastavilo prímerie.

Trump zaradil húsíov na zoznam „zahraničných teroristických organizácii“ aj počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade prezidenta. Jeho nástupca Joe Biden však hnutie vyradil z tohto zoznamu po tom, čo humanitárne skupiny protestovali, že nemôžu dostať pomoc pre obyvateľov Jemenu v núdzi bez toho, aby sa dohodli s povstalcami.

Podľa AFP zaradenie húsíov na tento zoznam znamená, že každý, kto bude spolupracovať s jemenskými povstalcami, bude riskovať, že ho USA budú stíhať.

V Jemene zúri od roku 2014 občianska vojna. Jemen je najchudobnejšou krajinou Arabského polostrova a sužuje ho jedna z najhorších humanitárnych kríz na svete, pričom približne dve tretiny z 34 miliónov obyvateľov potrebujú pomoc, píše AFP.

 X X X

Prímerie vo vzduchu i na mori, prepustenie zajatcov. Zelenskyj sa chce usilovať o mier pod silným vedením Trum

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod silným vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok na ceste k nemu navrhol prímerie s Ruskom na nebi aj na mori.

 Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X tiež vyjadril vďaku za podporu, ktorej sa Ukrajine dostalo zo strany Spojených štátov pri obrane jej suverenity a nezávislosti. Zároveň uviedol, že jeho piatkové rokovanie s Trumpom v Bielom dome neprebehlo tak, ako malo – schôdzka vyústila do roztržky a Zelenskyj teraz napísal, že je poľutovaniahodné, že sa to stalo.

 „Môj tím a ja sme pripravení pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa, aby sme dosiahli trvalý mier,“ napísal Zelenskyj. Vo svojom príspevku tiež uviedol, že „nikto z nás nechce nekonečnú vojnu“ a že „nikto nechce mier viac ako Ukrajinci“. Ukrajina je podľa neho pripravená čo najskôr prísť k rokovaciemu stolu, aby sa priblížila k trvalému mieru.

Ukrajinský prezident navrhuje, aby prvým krokom bolo prepustenie vojnových zajatcov a „prímerie na nebi“, ktoré by spočívalo v zákaze použitia rakiet, dronov ďalekého dosahu a bombardovaní energetickej a civilnej infraštruktúry. Píše tiež o okamžitom mieri na mori.

Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi vojensky napadlo Rusko, ktoré každodenne útočí nielen na miesta na fronte, ale aj na mestá hlboko v ukrajinskom vnútrozemí. Terčom jeho úderov býva často energetická infraštruktúra.

Po piatkovej roztržke s americkým prezidentom Trumpom a jeho viceprezidentom J.D. Vancom počas stretnutia v Oválnej pracovni dnes Zelenskyj napísal, že „je načase veci napraviť“.

„Chceli by sme, aby budúca spolupráca a komunikácia boli konštruktívne,“ uviedol ukrajinský prezident. Pritom dal najavo, že Ukrajina je pripravená kedykoľvek a v akomkoľvek vhodnom formáte podpísať so Spojenými štátmi dohodu o vzácnych nerastoch.

Podpis tohto dokumentu sa očakával práve v piatok, keď sa však Zelenskému nepodarilo posadiť požiadavku bezpečnostných záruk zo strany USA. „Pozeráme sa na túto dohodu ako na krok smerom k väčšej bezpečnosti a k pevným bezpečnostným zárukám,“ napísal teraz Zelenskyj.

 „Naozaj si veľmi vážime to, čo (Spojené štáty) urobili, aby Ukrajine pomohli zachovať si suverenitu a nezávislosť,“ uviedol Zelenskyj. Poznamenal okrem iného, že Ukrajinci nezabudnú na moment, „ako sa veci zmenili, keď prezident Trump poskytol Ukrajine (protitankové systémy) Javelin“. „Sme za to vďační,“ dodal ukrajinský prezident.

Agentúra Bloomberg a televízia Fox News v noci na utorok s odvolaním sa na zdroje z Trumpovej administratívy informovali, že Trump sa rozhodol všetku vojenskú podporu aktuálne mieriacu na Ukrajinu zastaviť. Ukrajinské vedenie musí šéfa Bieleho domu presvedčiť, že chce rokovať o miere, aby dodávky zbraní obnovil, napísali americké médiá./agentury/

X X X

Ukrajinský prezident pristúpi na mierové rokovania s Ruskom, vyhlasuje J. D. Vance

Americký viceprezident James David Vance vyjadril presvedčenie, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napokon pristúpi na mierové rokovania s Ruskom.

Ukrajinský prezident „napokon“ pristúpi na mierové rokovania s Ruskom, povedal v pondelok americký viceprezident J. D. Vance v reakcii na minulotýždňový spor Volodymyra Zelenského so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident počas piatkového stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni prejavil „nedostatok rešpektu“ a „ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu“, o ktorý sa Trump usiluje. „Myslím si, že Zelenskyj na to ešte nebol pripravený, a úprimne povedané, nie je pripravený ani teraz,“ tvrdil Vance. „Zároveň si však myslím, že napokon bude. Musí,“ zdôraznil viceprezident.

Rozhovor vznikol skôr, ako Biely dom oznámil pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Trumpova administratíva chce týmto spôsobom Kyjev prinútiť, aby pristúpil na mierové rokovania s Ruskom, píše AFP.

Dvere Bieleho domu otvorené

Podľa Vancea zostávajú dvere Bieleho domu otvorené, „pokiaľ je Zelenskyj ochotný vážne rokovať o mieri“. „Nemôžete prísť do Oválnej pracovne alebo kamkoľvek inam a odmietnuť čo i len diskutovať o detailoch mierovej dohody,“ zdôraznil Vance s tým, že Kyjev aj Kremeľ budú musieť urobiť ústupky.

„Keď sa tento postoj zmení… a keď budú ochotní hovoriť o mieri, myslím, že prezident Trump bude prvý, kto zdvihne telefón,“ vyhlásil. Viceprezident USA pripomenul, že je podľa neho dôležité, aby si Zelenskyj i ruský prezident Vladimír Putin spoločne sadli za rovnaký rokovací stôl. Vance vyzval aj európske štáty podporujúce Kyjev k „racionálnemu“ prístupu, pretože „vojna nemôže trvať večne“.

Trump a Zelenskyj sa v piatok stretli v Bielom dome, kde mali podľa očakávaní podpísať dohodu o nerastných surovinách. Schôdzka sa však skončila predčasne po slovnej roztržke. Trump a J. D. Vance vytýkali Zelenskému, že nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a zahráva sa s treťou svetovou vojnou, aktuality.sk

X X X

Zákaz používania rakiet i prepustenie zajatcov. Volodymyr Zelenskyj načrtol, ako by mohlo vyzerať prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X vyhlásil, že Ukrajina je pripravená čo najskôr zasadnúť za rokovací stôl s cieľom priblížiť trvalý mier.

„Nikto z nás nechce nekonečnú vojnu. (…) Nikto si neželá mier viac než Ukrajinci,“ napísal Zelenskyj na sieti, ktorá patrí poradcovi amerického prezidenta Elonovi Muskovi.

„Spolu s mojím tímom sme pripravení pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa na dosiahnutí trvalého mieru,“ pokračuje Zelenského vyhlásenie.

„Sme pripravení pracovať rýchlo, aby sa vojna skončila, a medzi prvými krokmi by mohlo byť prepustenie zajatcov, okamžité prímerie na nebi – zákaz používania rakiet, bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, bombardovanie energetickej a inej civilnej infraštruktúry – a okamžité prímerie na mori, ak Rusko urobí to isté,“ píše ukrajinský prezident.

Slová ukrajinského prezidenta prichádzajú krátko po tom, čo Donald Trump rozhodol o pozastavení americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Trumpova administratíva k tomuto kroku pristúpila po diplomatickom škandále, ku ktorému došlo v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu.

„Je poľutovaniahodné, že sa to stalo“

Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení ďalej uvádza, že Ukrajina si váži, čo všetko Spojené štáty americké spravili pre to, aby jej pomohli udržať si suverenitu a nezávislosť.

Prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa zároveň poďakoval za protitankové strely Javelin.

Javeliny počas hádky v Oválnej spomenul práve Donald Trump, ktorý ukrajinskému prezidentovi povedal, že kým „Barack Obama Ukrajine poslal deky, Trump jej poskytol Javeliny“.

„Naše piatkové stretnutie vo Washingtone, v Bielom dome, nedopadlo podľa plánu. Je poľutovaniahodné, že sa to stalo. Nastal čas robiť veci správne. Boli by sme radi, ak by bola ďalšia spolupráca a komunikácia konštruktívna,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident takisto píše, že Ukrajina je pripravená podpísať kedykoľvek a v akomkoľvek vhodnom formáte tzv. dohodu o vzácnych nerastoch.

„Túto dohodu vnímame ako krok k väčšej bezpečnosti a spoľahlivým bezpečnostným zárukám a úprimne dúfam, že bude fungovať efektívne,“ dodal Zelenskyj.

Vance: Nemôžeme pokračovať donekonečna

Reakcia Bieleho domu zatiaľ nie je známa. Podľa americkej stanice CNN Zelenského vyhlásenie naznačuje snahu Kyjeva zostať pri rokovaniach o ukončení vojny.

Ukrajinský web Censor.net si medzičasom všíma slová amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý dnes vyhlásil, že Ukrajina by si mala opäť sadnúť za rokovací stôl. Zároveň poznamenal, že Spojené štáty chcú, aby Ukrajinci mali suverénnu a nezávislú krajinu a ocenil statočnosť ukrajinských vojakov.

Podľa Vancea však ani Európa, ani Spojené štáty a ani Ukrajina „nemôžu pokračovať v tejto vojne donekonečna“.

Vance takisto potvrdil, že USA má naďalej záujem s Ukrajinou podpísať dohodu o nerastoch, aktuality.sk

X X X

Maďarsko podporuje americko-ruské rokovania o vojne na Ukrajine, vraví Viktor Orbán

„Už tri roky žijeme v tieni vojny a teraz našou najväčšou nádejou je, že vojnu vystrieda mier,“ povedal Orbán.

Maďarsko víta začaté americko-ruské rokovania o vojne na Ukrajine, má záujem na ich úspechu a domnieva sa, že pokračovať vo vojne je neprávne a nebezpečné. Povedal to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po rokovaní s predsedom vlády Severného Macedónska Christijanom Mickoským. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v spore s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú síce priateľmi a spojencami Maďarska, ale ktoré sa rozhodli, že Ukrajina má pokračovať vo vojne. „Pokračovanie vo vojne je podľa nás zlé, nebezpečné a chybné,“ povedal maďarský premiér s poznámkou, že aj o tom sa bude diskutovať na štvrtkovom summite EÚ.

Mickoski s Orbánom hovorili okrem iného aj o otázke migrácie. „Maďarsko je Severnému Macedónsku vďačné, že si chráni vlastné hranice a tým aj Maďarsko. Čím lepšie budú chrániť svoje vlastné hranice, tým menej migrantov zaútočí na južné hranice Maďarska,“ povedal Orbán, podľa ktorého iba rozšírenie EÚ môže zlepšiť jej konkurencieschopnosť, preto Maďarsko podporuje prijatie Severného Macedónska do eurobloku, aktuality.sk

X X X

Komentátor NY Post: Ku katastrofe v Oválnej pracovni Zelenského posotili antitrumpovskí demokrati

Podľa konzervatívneho komentátora denníka New York Post za katastrofu Zelenského v Oválnej pracovni môžu demokrati, ktorí na neho tlačili, aby odmietol dohodu s Trumpom o mineráloch.

 Bežná kritika katastrofického piatkového vystúpenia Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni v Bielom dome hovorí o tom, že sa mu nepodarilo „pochopiť atmosféru miestnosti“. Ukrajinský prezident ju pochopil, ale bola to zlá miestnosť. Pred stretnutím s Trumpom sa Zelenskyj stretol s odporcami Trumpa medzi demokratickými politikmi, a tí mu poradili odmietnuť podmienky obchodu s nerastami, ktorý prezident Trump ponúkal, píše na názorovej stránke denníka New York Post komentátor Michael Goodwin a odvolal sa na informáciu demokratického senátora Chrisa Murphyho.

„Práve som skončil stretnutie s prezidentom Zelenskym tu vo Washingtone. Potvrdil, že ukrajinský ľud nebude podporovať falošnú mierovú dohodu, v ktorej Putin dostane všetko, čo chce, a v prípade Ukrajiny neponúka žiadne bezpečnostné opatrenia,“ napísala Murphyho kancelária na sociálnej sieti X.

O 40 minút neskôr prišiel Zelenskyj do Bieleho domu, kde ho Trump s úsmevom privítal, podal mu ruku a odviedol do Oválnej pracovne. Stretnutie sa rýchlo vymklo spod kontroly a Trump nahnevane vyhodil „arogantného nevďačníka“ z Bieleho domu. Predchádzajúce stretnutie s demokratmi podľa Goodwina podkopáva tvrdenie, že Trump a viceprezident JD Vance nastražili ukrajinskému prezidentovi pascu. V skutočnosti to bol Zelenskyj, kto prišiel so skrytým motívom.

Účelom stretnutia bolo podpísať dohodu o mineráloch, o ktorej rokovali. Dvakrát to Zelenskyj odmietol podpísať predtým a vďaka Murphymu vieme, že nemal v úmysle to podpísať ani v piatok, uviedol komentátor.

Zelenskyj počúval stranícky zaujaté rady demokratov namiesto toho, aby otvorene rokoval so súčasným prezidentom, čím zradil svojich krajanov a prinajmenšom dočasne ich nechal bez vojenskej a diplomatickej ochrany, ktoré im môže poskytnúť len Amerika, píše Goodwin.

Veľa šťastia, ak ráta s tým, že Británia, Francúzsko a zvyšok Európy zachránia Ukrajinu. Možno Nemci pošlú štrúdlu, dodal komentátor, kritizujúci kroky a schopnosti demokratov v ich boji s Trumpom, ktorí „oslavujú Zelenského zlyhanie ako víťazstvo“.

Na záver uvádza: „Zelenského odmietnutie obchodu s nerastnými surovinami pritom znamená, že na Ukrajine nebudú žiadne americké záujmy a podniky, čo by, ako Trump opakovane vyhlásil, pomohlo odradiť ruské útoky. Trump navyše uviedol, že konečné urovnanie bude vyžadovať, aby Putin vrátil niektoré územia, ktoré obsadil, a že Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie pravdepodobne rozmiestnia na Ukrajine mierové jednotky.

To všetko malo Zelenskému dodať viac ako dostatok sebadôvery, aby mohol ísť ďalej, alebo aspoň hovoriť o obavách v súkromí. Namiesto toho využil priateľské stretnutie pred novinármi a posťažoval sa, že žiadna dohoda nie je dostatočná bez americkej bezpečnostnej záruky, hoci mu bolo opakovane povedané, že žiadna nebude do obchodu s nerastnými surovinami zahrnutá.

Má pravdu v tom, že Putinovi sa nedá veriť, ale je to hlupák, keď odmieta Trumpov plán a spolieha sa na to, že mu Európa a neschopní demokrati pomôžu získať od Trumpa lepšiu ponuku.

Ako mu prezident trikrát pripomenul, „nemáte karty“ na to, aby ste vznášal požiadavky, ale Zelenskyj ignoroval rady a fakty.

Aká tragická chyba.“/agentury/

X X X

 Ruský biznis: Fabriku predali za rubeľ, späť ju dostanú za 1,2 miliardy eur

Francúzi predali AutoVaz pri svojom odchode z Ruska za jediný rubeľ. Rusi sú im ho ochotní vrátiť, ale za vyše 1,2 miliardy eur.

 Takto až do roku 2022 schádzali spolu z výrobných liniek AutoVazu modely značiek Renault a Lada.

Renault bol jednou z posledných veľkých európskych automobiliek, ktoré po útoku Ruska na Ukrajinu odišli z Ruského trhu. Renault v máji previedol svoj väčšinový podiel (67,69 percenta) v ruskej automobilke AvtoVAZ na ruský výskumný automobilový inštitút NAMI za symbolickú sumu jedného rubľa. Renault tak podľa ruských vyjadrení spravil preto, „že už nie je ďalej schopný udržať svoje operácie v Rusku v chode“.

Súčasťou transakcie bola aj opcia umožňujúca Renaultu spätný odkup podielu počas piatich až šiestich rokov. V súčasnosti sa Renault, zrejme v súvislosti s možným ukončením vojny relatívne v dohľadnom čase, o opätovné odkúpenie AutoVazu začína zaujímať. Zatiaľ však len „opatrne“ a nie úplne oficiálne.

„Sme obchodníci. Keď uvidíme obchodné príležitosti, pokúsime sa ich využiť,“ uviedol koncom februára generálny riaditeľ spoločnosti Luca de Meo v odpovedi na otázkou denníka Finacial Times o možnosti obnovenia aktivít v Rusku. „Pravdupovediac, o takomto scenári som neuvažoval, pretože všetko sa neustále mení,“ dodal s tým, že ešte Renault počká, „ako sa veci vyvinú“.

 Na jeho slová už zareagovali aj Rusi a to, čo vyhlásili, šéfa Renaultu asi nepoteší. Ak by totiž chceli svoj väčšinový podiel v AutoVaze späť, museli by zaň zaplatiť v prepočte vyše 1,22 miliardy eur. A to aj napriek tomu, že Rusom ho pred tromi rokmi predali v prepočte za jediný cent. A ako to Rusi zdôvodňujú?

V priebehu posledných troch rokov vraj do AutoVazu masívne investovali a hodnota fabriky tým výrazne stúpla. A to predsa treba pri prípadnej transakcii zohľadniť. Podľa vyhlásenia Maxima Sokolova, ktorý vedie AvtoVAZ od roku 2022, je kľúčové, aby akýkoľvek zahraničný investor, ktorý uvažuje o návrate, hradil reálne náklady spojené s udržaním a rozvojom fabriky. Ako uviedol pre ruské médiá, „celková požadovaná investícia – zahŕňajúca údržbu, inovácie a rozvoj infraštruktúry závodov je minimálne 112,5 miliardy rubľov (v prepočte cca 1,22 miliardy eur, pozn. redakcie),“ čo podľa neho reflektuje nielen hodnotu samotnej spoločnosti, ale aj straty, ktoré by AvtoVAZ inak musel pri potenciálnom spätnom odkúpení znášať. NAMI do spoločnosti AvtoVAZ v roku 2023 investoval 27,5 miliardy rubľov (takmer 310 miliónov eur) a v roku 2024 takmer 40 miliárd rubľov (takmer 450 miliónov eur). A túto sumu bude nutné pri jeho opätovnom odpredaju Rusom refundovať a zarátať ju do celkovej predajnej sumy.

To je však pohľad Rusov. Je tu aj iný: len v roku 2016 totiž Renault investoval v prepočte približne 1,3 miliardy eur do sanácie AutoVazu a následne v priebehu rokov 2017 až 2022 ďalšie stovky miliónov do rozvoja a modernizácie výroby. O tom však Rusi jednať nechcú. Sokolov jednoznačne zdôraznil, že ruská automobilka neplánuje ustupovať z vyššie uvedenej čiastky, keďže „cena návratu musí zodpovedať skutočnému rozsahu investícií i potenciálu ruského trhu“. Uvidíme, ako to napokon celé dopadne, či sa Renault do Ruska naozaj vráti a hlavne kedy. Že sa o to bude mimoriadne snažiť, je jasné, pretože išlo o jeho druhý najdôležitejší trh./agentury/

X X X

 Robert Fico má s Donaldom Trumpom niečo spoločné, ich voličom to však vôbec neprekáža

 Ďalšie kolo obchodných vojen nebude mať žiadneho víťaza. Porazenými budú predovšetkým voliči Donalda Trumpa.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Ochodné vojny nemajú víťaza nikdy a rovnaké to bude aj v prípade Trumpa: Prezident Donald Trump oznámil zavedenie nových ciel (25 percent) na tovary dovážané z Kanady a Mexika, čím rozšíril svoju politiku protekcionizmu aj na najbližších susedov Spojených štátov.

Okrem toho Trump uviedol, že jeho administratíva zvýši, respektíve zdvojnásobí existujúce colné sadzby na dovoz z Číny. Toto rozhodnutie predstavuje ďalšie vyostrenie obchodného napätia medzi USA a ich obchodnými partnermi.

 Trumpova administratíva tieto kroky obhajuje ako nevyhnutné na ochranu amerických pracovných miest a priemyslu. Kritici však varujú, že tieto opatrenia môžu viesť k odvetným opatreniam zo strany dotknutých krajín a k zvýšeniu cien pre amerických spotrebiteľov.

Toto rozhodnutie je jasný dôkazom, ako sa časť obhajcov Trumpa mýlila, keď tvrdila, že vyhrážanie clami je iba jeho taktika vyjednávania s partnermi. Americký prezident tak chce dosiahnuť niečo oveľa väčšie, okrem iného posilnenie bezpečnosti na hraniciach s Kanadou a Mexikom. Oba susedné štáty totiž prisľúbili zlepšiť ochranu pred príchodom nelegálnych migrantov do USA. Napriek tomu Trump zaviedol clá na mexické a kanadské dovozy.

Rovnaký postup sa dá očakávať aj v prípade EÚ. Na jednej strane treba povedať, že USA majú nevýhodnejšie obchodné vzťahy so svojimi hlavnými partnermi vrátane nás. Napríklad Spojené štáty zaťažujú clami európske exporty v oveľa menšej miere ako EÚ pri dovoze amerických výrobkov. Na to, aby došlo k istému vyrovnaniu colného zaťaženia, mal šéf Bieleho domu zvoliť iný postup, ako si vybral.

Vyhlásením ďalších obchodných vojen totiž nebude mať žiadneho víťaza. A už rozhodne z toho nebude profitovať americký občan a Trumpov volič. Ten totiž pred svojimi priaznivcami neustále tvrdí, že vďaka protekcionizmu sa bude mať americká ekonomika lepšie v porovnaní s ostatnými krajinami, lebo mnoho amerických, ako aj iných zahraničných firiem sa nakoniec presťahuje do USA.

Lenže skutočnosť je úplne iná. So zavedením ciel utrpia predovšetkým americkí spotrebitelia, ktorým sa predražia dovážané výrobky. Len málo firiem začne s presúvaním výroby do USA. Dôvodov je viacero, avšak tými hlavnými sú nedostatok pracovnej sily a rovnako tak aj cena amerických robotníkov v porovnaní so zahraničnými. Pokiaľ by USA mali znížiť svoj obchodný deficit so zvyškom sveta o polovicu, tak by tamojší pracovný trh potreboval naviac milióny nových ľudí. A tí v Amerike momentálne nie sú, a keďže je Trump proti veľkej migrácii, tak ani tak skoro nebudú.

Rovnako je ťažko predstaviteľné, že by sa firmám oplatilo napriek vyšším clám presúvať výrobu napríklad z Mexika, kde sú mzdy násobne nižšie oproti Spojeným štátom. Trumpovu politiku tak môžeme prirovnať tej, ktorú u nás predvádza dlhohodobo Robert Fico. Napriek tomu, že život svojim voličom vôbec nezlepšuje, aj tak ho volia a súhlasia s jeho krokmi.

Známy slovenský spevák s manželkov rozbiehajú zvláštnym spôsobom svoj biznis: Slovenský spevák Robo Papp a jeho manželka Veronika si v roku 2019 otvorili vlastnú kaviareň, čím si splnili dlhoročný sen. O to viac ich zasiahol fakt, keď pandémia covidu mimoriadne tvrdo postihla celý gastrosektor. „Zdravíme z našej zavretej kaviarne a nečudujte sa, milí naši politici, keď teraz začne prekvitať čierna práca, keďže mnohým z nás ste tú našu oficiálnu zakázali robiť,“ vyjadril svoju frustráciu Papp počas lockdownu.

Protipandemické opatrenia sa síce postupne začali uvoľňovať, avšak manželom sa krízové obdobie prekonať nepodarilo. „Vďaka nezmyselným a stále sa meniacim nariadeniam tejto vlády sme museli ukončiť fungovanie našej kaviarne,“ oznámil spevák krach ich podniku na jeseň 2020.

Manželia sa však ambície podnikať v kaviarenskom biznise nevzdali. Vlani v októbri spustili crowdfundingovú kampaň na portáli Donio s cieľom vyzbierať takmer dvetisíc eur na nový projekt Veve’s cafe. Viac si prečítate v článku kolegýň Kataríny Runnovej a Frederiky Lodovej.

Slovenskí poľnohospodári sa začínajú znovu búriť: Rok po masívnych protestoch, ktoré otriasli európskym poľnohospodárskym sektorom, sa farmári s rachotom traktorov znovu vracajú na scénu. Tentokrát sa slovenské a české traktory stretli na symbolickej hranici v Holíči a Hodoníne, aby vyslali jasný signál: „Dohoda s MERCOSUR-om je pre nás neprijateľná!“

O čo vlastne ide? Pripravovaná dohoda by otvorila brány európskeho trhu pre lacné mäso, cukor a med z krajín Južnej Ameriky – Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja. Európski poľnohospodári však bijú na poplach: tieto dovážané potraviny totiž nemusia spĺňať prísne štandardy, ktoré paradoxne Brusel vyžaduje od vlastných producentov.

Ako informoval denník Pravda, protest na slovensko-českej hranici nadobudol medzinárodný rozmer, keď sa pridali aj delegácie z Maďarska a Poľska. Táto symbolická jednota krajín V4 nie je náhodná – predstavuje podporu odvážnej iniciatíve Francúzska, ktoré sa pod vedením prezidenta Macrona snaží v Rade EÚ kontroverznej dohode zabrániť.

Francúzsko už získalo podporu Poľska, Írska a Talianska, no na vytvorenie „blokačnej menšiny“ potrebuje ešte jednu významnú poľnohospodársku krajinu. Bez 35-percentnej „blokovacej páky“ bude zastavenie dohody len ťažko dosiahnuteľné.

Číslo týždňa

V roku 2023 vynaložilo Slovensko na sociálne zabezpečenie v nezamestnanosti 0,63 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bolo najviac vo V4. V pandemickom roku 2020 to bolo 0,84 % HDP, podobne ako v Česku. Vyplýva to z prepočtov Inštitútu pre stratégie a anylýzy.

 Reálne ceny domov a bytov aj nominálne ceny v prepočte na čisté mzdy vlani naďalej klesali. Na rozdiel od nominálnych cien sa tak držia približne 18 % pod rekordom z roku 2022.

 Automobilka Tesla vďaka svojmu šéfovi Elonovi Muskovi zažíva ďalšie veľmi náročné obdobie, keďže sa výrazne politicky angažuje. Aj preto dopyt po jeho elektrických vozidlách klesá. Niektorí „analytici“ prišli so zaujímavou predikciou, ako by sa mohla cena akcií Tesly vyvíjať v nasledujúcom období. Pri prognóze sa nechali inšpirovať Muskovou fotkou, ktorá nedávno obletela svet.

 Pred pár mesiacmi sa slovenskí súčasní či bývalí politici predháňali s videami z Ruska, kde vykresľovali, ako je v tejto krajine vlastne všetko v poriadku a sankcie na tamojšiu ekonomiku vôbec nezaberajú. Ich propaganudu sme rozobrali viackrát na portáli Aktuality.sk. Najnovšie sa môžete pozrieť na video neznámej Rusky, ktorá zavítala do obchodu niekde na Sachaline. To už také lacne teda rozhodne nie je. Tak napríklad 5 eur za 200 gramov rajčín je priveľa aj na západného spotrebiteľa a nie to ešte na Rusa s priemernou mzdou pod tisíc eur.

 Forbes: Argentínsky prezident Javier Milei čelí vyšetrovaniu a možnému impeachmentu po propagovaní kryptomeny LIBRA. Po jeho príspevku na sociálnej sieti X hodnota tejto kryptomeny prudko vzrástla a následne sa zrútila, čo spôsobilo investorom straty v hodnote 251 miliónov dolárov.

Podľa časopisu Forbes kryptopodnikateľ Hayden Davis priznal svoju účasť a odhalil manipulatívnu praktiku „sniping“, pričom kontroloval približne 100 miliónov dolárov z tejto transakcie. Väčšina obchodníkov (86 %) pri investícii do LIBRA stratila peniaze, zatiaľ čo niekoľko šťastlivcov získalo 180 miliónov.

The New York Times: Elon Musk to s ohlasovaním slobody slova nemyslí až tak vážne. Tesla totiž prepustila Jareda Ottmanna, manažéra a inžiniera, ktorý verejne kritizoval príspevok Elona Muska na sociálnej sieti X, v ktorom žartoval s menami nacistických vodcov ako Heinrich Himmler a Hermann Göring. Informoval o tom denník The New York Times.

Ottmann na sociálnej sieti LinkedIn uviedol, že ho tento „žart“ o osobách zodpovedných za genocídu hlboko pohoršil. Napriek tomu, že problém opakovane nahlasoval manažmentu, personálnemu oddeleniu a právnemu oddeleniu, spoločnosť Tesla zostala ticho.

Tento prípad nie je v Muskovom podnikateľskom impériu ojedinelý. SpaceX v roku 2022 prepustilo deväť zamestnancov, ktorí žiadali odstúpenie od Muskových kontroverzných výrokov. V spoločnosti X (predtým Twitter) boli tiež prepustení zamestnanci, ktorí Muska kritizovali.

Incident poukazuje na rozpor medzi Muskovým proklamovaným obhajovaním slobody prejavu a realitou v jeho firmách. Muskove pravicové politické aktivity a podpora Donalda Trumpa vyvolávajú obavy aj medzi investormi Tesly, keďže akcie spoločnosti klesli približne o 40 % od decembra, aktuality.sk

X X X

 Ruský biznis: Fabriku predali za rubeľ, späť ju dostanú za 1,2 miliardy eur

Francúzi predali AutoVaz pri svojom odchode z Ruska za jediný rubeľ. Rusi sú im ho ochotní vrátiť, ale za vyše 1,2 miliardy eu.

Takto až do roku 2022 schádzali spolu z výrobných liniek AutoVazu modely značiek Renault a Lada.

Renault bol jednou z posledných veľkých európskych automobiliek, ktoré po útoku Ruska na Ukrajinu odišli z Ruského trhu. Renault v máji previedol svoj väčšinový podiel (67,69 percenta) v ruskej automobilke AvtoVAZ na ruský výskumný automobilový inštitút NAMI za symbolickú sumu jedného rubľa. Renault tak podľa ruských vyjadrení spravil preto, „že už nie je ďalej schopný udržať svoje operácie v Rusku v chode“.

Súčasťou transakcie bola aj opcia umožňujúca Renaultu spätný odkup podielu počas piatich až šiestich rokov. V súčasnosti sa Renault, zrejme v súvislosti s možným ukončením vojny relatívne v dohľadnom čase, o opätovné odkúpenie AutoVazu začína zaujímať. Zatiaľ však len „opatrne“ a nie úplne oficiálne.

„Sme obchodníci. Keď uvidíme obchodné príležitosti, pokúsime sa ich využiť,“ uviedol koncom februára generálny riaditeľ spoločnosti Luca de Meo v odpovedi na otázkou denníka Finacial Times o možnosti obnovenia aktivít v Rusku. „Pravdupovediac, o takomto scenári som neuvažoval, pretože všetko sa neustále mení,“ dodal s tým, že ešte Renault počká, „ako sa veci vyvinú“.

Na jeho slová už zareagovali aj Rusi a to, čo vyhlásili, šéfa Renaultu asi nepoteší. Ak by totiž chceli svoj väčšinový podiel v AutoVaze späť, museli by zaň zaplatiť v prepočte vyše 1,22 miliardy eur. A to aj napriek tomu, že Rusom ho pred tromi rokmi predali v prepočte za jediný cent. A ako to Rusi zdôvodňujú?

V priebehu posledných troch rokov vraj do AutoVazu masívne investovali a hodnota fabriky tým výrazne stúpla. A to predsa treba pri prípadnej transakcii zohľadniť. Podľa vyhlásenia Maxima Sokolova, ktorý vedie AvtoVAZ od roku 2022, je kľúčové, aby akýkoľvek zahraničný investor, ktorý uvažuje o návrate, hradil reálne náklady spojené s udržaním a rozvojom fabriky. Ako uviedol pre ruské médiá, „celková požadovaná investícia – zahŕňajúca údržbu, inovácie a rozvoj infraštruktúry závodov je minimálne 112,5 miliardy rubľov (v prepočte cca 1,22 miliardy eur, pozn. redakcie),“ čo podľa neho reflektuje nielen hodnotu samotnej spoločnosti, ale aj straty, ktoré by AvtoVAZ inak musel pri potenciálnom spätnom odkúpení znášať. NAMI do spoločnosti AvtoVAZ v roku 2023 investoval 27,5 miliardy rubľov (takmer 310 miliónov eur) a v roku 2024 takmer 40 miliárd rubľov (takmer 450 miliónov eur). A túto sumu bude nutné pri jeho opätovnom odpredaju Rusom refundovať a zarátať ju do celkovej predajnej sumy.

 To je však pohľad Rusov. Je tu aj iný: len v roku 2016 totiž Renault investoval v prepočte približne 1,3 miliardy eur do sanácie AutoVazu a následne v priebehu rokov 2017 až 2022 ďalšie stovky miliónov do rozvoja a modernizácie výroby. O tom však Rusi jednať nechcú. Sokolov jednoznačne zdôraznil, že ruská automobilka neplánuje ustupovať z vyššie uvedenej čiastky, keďže „cena návratu musí zodpovedať skutočnému rozsahu investícií i potenciálu ruského trhu“. Uvidíme, ako to napokon celé dopadne, či sa Renault do Ruska naozaj vráti a hlavne kedy. Že sa o to bude mimoriadne snažiť, je jasné, pretože išlo o jeho druhý najdôležitejší trh./agentury/

X X X

Bude Trumpove rozhodnutie pre nás fatálne? Expert: Od pomoci Ukrajine závisí, ako ďaleko budú ruské rakety od Slovenska

USA po potýčke prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským pozastavili poskytovanie akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine. Pre Slovensko to znamená veľkú bezpečnostnú hrozbu, Európa dokáže vyčleniť na zbrojenie 800 miliárd eur. Je to v našich rukách, odkazujú experti.

 Rozhodnutie Trumpovej administratívy nepokračovať s podporou Kyjeva sa podľa denníka Wall Street Journal (WSJ) týka financovania nových dodávok zbraní na Ukrajinu. Zvažuje sa však aj zmrazenie dodávok zo zásob ministerstva obrany USA, čo by úplne ohrozilo schopnosť Kyjeva brániť sa pred útokmi ruských inváznych síl.

„Prezident dal jasne najavo, že chce mier. Potrebujeme, aby sa k tomuto cieľu zaviazali aj naši partneri. Zastavujeme a prehodnocujeme našu pomoc, aby sme sa uistili, že to prispeje k riešeniu,“ uviedol v krátkom vyhlásení nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. Zdôraznil, že nejde o trvalé ukončenie pomoci, ale o prestávku v jej poskytovaní.

Vážnemu rozhodnutiu predchádzalo stretnutie Trumpa a Zelenského vo Washingotne. Lídri sa stretli v piatok v oficiálnom sídle amerického prezidenta a očakávalo sa, že spolu podpíšu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách. Podľa plánov však stretnutie vôbec nešlo a skončilo sa predčasne – po slovnej hádke.

Trump a jeho viceprezident J. D. Vance Zelenskému vytýkali, že vraj nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a hazarduje s treťou svetovou vojnou. Zelenskyj s tým nesúhlasil rovnako ako drvivá väčšina lídrov krajín Európskej únie, ktorí upozorňujú, že Ukrajinu treba posilniť, aby nebola pri mierových rokovaniach slabšou stranou.

 Trumpove slová

Nový americký prezident sa svojou kritikou Zelenského netajil ani v kampani a ani po víťazstve vo voľbách. Rétoriku zmenil práve pred snahou dospieť k dohode o ťažení nerastných surovín na Ukrajine. Ukrajinský prezident však z Washingtonu odišiel bez obchodného úspechu a Trumpov tím po neúspešnej schôdzke významne pritvrdil. Ukrajinu môže úplne odrezať od vojenskej pomoci.

Generál vo výslužbe Pavel Macko, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO a velil výcvikovému centru aliancie, si myslí, že istým spôsobom je na chybe aj Trumpov predchodca Joe Biden. Ponechať také závažné balíčky pomoci na poslednú chvíľu bolo podľa neho od bývalej americkej administratívy nezodpovedné, keďže vedela, aké má novozvolený prezident postoje.

Najneskorší balíček pomoci Biden schválil len niečo vyše mesiaca pred inauguráciou svojho nástupcu – 47. šéfa Bieleho domu. Nový prezident teda zastavil poslednú pomoc, ktorú pre Kyjev schválila bývalá americká vláda.

Exminister obrany z obdobia úradníckej vlády Martin Sklenár vníma aktuálne správy z USA ako veľmi nešťastné.

„Trump to štruktúruje tak, že Zelenskyj má byť viac ochotný rokovať o mieri. Ako ale vidíme podľa reakcií ruskej strany, v praxi sa zdá, že ak sa rokovania teraz začnú, Moskva do nich pôjde zvýhodnená. Trump sa snaží povedať Zelenskému, aby akceptoval, že mu Rusko zoberie časť územia. S tým on nemôže takto súhlasiť,“ vysvetľuje Sklenár.

Zastavenie vojenskej pomoci je podľa neho nátlakovým prostriedkom, ktorý má Kyjev priviesť k rokovaciemu stolu aj za cenu takejto prehry. „Je to poľutovaniahodné,“ skonštatoval bývalý minister obrany.

A Trumpa od kritiky Zelenského cez reči o tom, ako Kyjev vyprovokoval vojnu, až po najnovšiu stopku pomoci, vníma ako snahu Washingtonu donútiť Ukrajinu k výhodnejšiemu obchodu pre USA.

„Či už ide o nerastné suroviny alebo niečo ďalšie. Samozrejme je v tom trošku aj politické ego tak prezidenta Trumpa, ako asi aj Zelenského. Ak však Zelenskyj dokáže ponúknuť Spojeným štátom niečo hodnotné, táto situácia sa môže veľmi rýchlo vrátiť,“ doplnil na margo toho, že nejde o definitívne prerušenie pomoci, ale len jej pozastavenie.

 Hranice Ruska a Slovenska

Slovenskú republiku tento vývoj stavia do nevýhodnej pozície. Ako hovorí Sklenár, sme malou krajinou a zdá sa, že naša Zem sa vracia k svetovému poriadku založenému na veľkosti a sile jednotlivých štátov.

Samozrejme, najnovšie kroky americkej administratívy primárne ovplyvnia dianie na fronte a na Ukrajine. No Ukrajina bojuje aj za nás, pripomínajú exminister obrany Sklenár a generál Macko. Najviac by nás podľa odborníkov malo trápiť, či riešenie konfliktu zabezpečí zastavenie Ruska.

Po zastavení pomoci z USA sa už ruský prezident Vladimir Putin zrejme nemusí až tak veľmi snažiť. Stačí totiž, že ukrajinskú obranu bude vyčerpávať do bodu, keď príde o významnú časť svojich schopností. „Trump týmto spôsobom akoby dával časový ,deadline‘, dokedy sa Ukrajina bude môcť brániť,“ hovorí Sklenár.

„Ak bude Ukrajina musieť pristúpiť na nejaké riešenie, ktoré Rusko odmení za jeho agresívne kroky a politiku, tak je len otázka času, kedy ich podnikne opäť. Čiara ruskej destabilizácie sa bude posúvať čoraz bližšie k našim hraniciam a s ňou aj umiestnenie ruských rakiet,“ vysvetlil.

 Nahradí Európa USA?

Kedy Kyjev pocíti koniec americkej pomoci, závisí od intenzity a vývoju bojov. Ukrajinskí obrancovia však mali dlhodobo a opakovane problémy s muníciou, či už delostreleckou alebo raketovou, a teda možno očakávať, že nedostatok pocítia najskôr v tejto oblasti.

„Podľa toho, aké intenzívne útoky bude podnikať Rusko, tak dlho Ukrajina dokáže vydržať s tým, čo má od Spojených štátov,“ podotýka Sklenár. Samo o sebe to však nemusí byť pre Ukrajinu koniec.

Všetko podľa neho záleží od toho, ako zareagujú európske krajiny. Tie už v súčasnosti volajú po rozsiahlom zvyšovaní výdavkov na armádu a ak dokážu významne zintenzívniť a zrýchliť výrobu či dodávky zbraní, tak sa Ukrajina ubráni aj dlhšie, podotkol bývalý minister.

TK predsedu vlády SR Roberta Fica – Slovensko má svoje podmienky pred summitom EÚ vo štvrtok 6. marca v Bruseli

 „Od Američanov Ukrajina dostávala predovšetkým protivzdušnú obranu, delostreleckú muníciu a teda aj vybavenie. Plus, samozrejme, spravodajskú podporu, ktorá je absolútne kľúčová. Tú ale nevieme, či Biely dom pozastavil, hovorí sa len o dodávkach,“ doplnil Sklenár.

Aj generál vo výslužbe Macko pre súhlasí, že najviac bude Ukrajine chýbať munícia do systémov protivzdušnej obrany HIMARS či Patriot, ale aj rakety zem – vzduch. Vysvetľuje, že Kyjev potrebuje práve takéto strely, pretože nimi dokáže spôsobovať škody ruským obranným systémom a obmedzovať pôsobenie bombardérov, ktoré na ukrajinské územie vo veľkom vypúšťajú kĺzavé bomby.

„Nedostatok systémov protivzdušnej obrany ale najviac pocítia mestá, kde sa nebojuje,“ upozornil generál. Patrioty či HIMARS totiž chránia civilistov a Rusko už tri roky od svojej invázie vo veľkom podniká útoky na ukrajinské metropoly. Teraz hrozí, že tie postupne prídu o svoju obranu. „Najväčším problémom by však pre Ukrajinu bola strata spravodajstva,“ súhlasí Macko so Sklenárom.

 Obaja odborníci veria, že ak významní európski hráči – možno za asistencie Kanady či ďalších spojencov – zvýšia svoju výrobnú kapacitu, tak dokážu americkú pomoc nahradiť. Musia to však spraviť čo najskôr.

„Európa sa musí zamyslieť nad tým, o čo tu teraz ide a ako to treba vnímať. Ak je to zápas o budúcnosť stability a mieru v Európe, tak to musíme brať tak, že sme jednou nohou vo vojne. Aj Rusko to tak vníma. To znamená nájsť spôsob, ako obranný priemysel úplne preklopiť na vojnovú ekonomiku, a ak nie, tak ako využiť niektoré opatrenia na to, aby bola výroba niekoľkonásobne zrýchlená,“ dodal Sklenár.

Macko si myslí, že Európa dokáže pomôcť zabezpečiť Ukrajinu v oblasti dronov. Okrem toho pripomína, že Kyjev má v delostreleckej oblasti v súčasnosti väčšiu kapacitu, než akákoľvek iná krajina NATO a v spolupráci s partnermi si muníciu aj zbrane dokáže vyrábať i sám. „Nevidel by som pozastavenie pomoci až tak fatálne,“ doplnil. Aj Rusko má predsa len podľa neho obmedzené zdroje a nemôže na ukrajinskom území útočiť donekonečna.

 Až 800 miliárd z EÚ

V reakcii na Trumpove kroky šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila v utorok (4.3.) v Bruseli plán na prezbrojenie Európy. Má päť bodov, podľa ktorých by sa na obranu v rámci Európskej únie mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur.

Euroblok je teda podľa predsedníčky pripravený na masívne zvýšenie výdavkov na obranu. Ako eviduje prominentný Kielský inštitút, USA od roku 2022 vyčlenili – bez humanitárnej a finančnej pomoci – v rámci vojenskej pomoci pre Ukrajinu dovedna približne 69 miliárd eur.

 Toto je chvíľa pre Európu a my sme pripravení konať… Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých,“ skonštatovala von der Leyenová. Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine.

Súčasťou plánu je okrem iného uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ uviedla predsedníčka.

Eurokomisia teda navrhne nový nástroj, ktorý poskytne členským štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany. Čaká sa, kým o podrobnostiach informuje lídrov členských krajín, /agentury/

X X X

Platy sa budú zvyšovať desiatkam tisíc zamestnancov. Minimálna mzda stúpne o 100 eur, oznámil rezort práce

Minimálna mzda na Slovensku sa od budúceho roka zvýši o takmer 100 eur a dosiahne hranicu 915 eur. Ide o dôsledok nového automatického mechanizmu, ktorý zaviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa tohto vzorca minimálna mzda predstavuje 60 % priemernej mzdy v hospodárstve. Tento rast platí, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak.

 Vyššia minimálna mzda bude mať pozitívny vplyv aj na príplatky za prácu v noci a cez víkendy, keďže sú na ňu priamo naviazané. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať a v roku 2027 by minimálna mzda mohla prekročiť hranicu 1000 eur.

Podľa ministra práce Erika Tomáša rast minimálnej mzdy pozitívne ovplyvňuje aj zvyšovanie platov vo všeobecnosti. „Teší ma, že počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu napriek jej rastu klesá, čo len svedčí o tom, že platy na Slovensku stúpajú. Potvrdzuje to aj fakt, že priemerná mzda na Slovensku sa zvýšila na 1 524 eur,“ uviedol minister.

Rezort práce pokračuje v snahách o zlepšenie platov a životnej úrovne pracujúcich. Minister Tomáš zdôraznil, že cieľom vlády je zabezpečiť, aby si občania nielen udržali zamestnanie, ale aby za svoju prácu dostávali aj dôstojnú mzdu./agentury/

X X X

Gruzínsky parlament schválil nový zákon o zahraničnom vplyve

 Gruzínska verzia zákona o zahraničnom vplyve obsahuje prvky amerického zákona FARA, no jej kritici upozorňujú na možné obmedzenie slobody prejavu.

Gruzínsky parlament v prvom čítaní schválil návrh nového zákona o zahraničnom vplyve, ktorý je vypracovaný podľa vzoru amerického Zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA). Informoval o tom v utorok portál Meduza s odvolaním sa na denník Tabula, píše TASR.

Predkladateľ a poslanec za vládnu stranu Gruzínsky sen Archil Gordunladze návrh legislatívy opísal ako „doslovný preklad amerického zákona“. Na rozdiel od neho sa však gruzínska verzia bude týkať iba právnických osôb vystupujúcich v on-line priestore, a nie jednotlivcov.

Americký zákon FARA ukladá lobistom a právnikom povinnosť oznámiť, že pracujú v mene zahraničných záujmov, no mediálne organizácie sú od tejto povinnosti oslobodené.

 V Gruzínsku navrhovaný zákon, ktorého znenie zverejnili na webovej stránke parlamentu 24. februára, je podľa tamojších médií takmer presnou kópiou toho amerického – dokonca obsahuje preklady pojmov, ktoré nemajú v gruzínskom kontexte ekvivalent, ako napríklad „Kongres“. Poslanci už naznačili, že tieto nezrovnalosti napravia.

Odporcovia legislatívnej zmeny tvrdia, že jej cieľom je len umlčať kritiku verejnosti týkajúcu sa gruzínskeho zákona o zahraničnom vplyve podobného ruskej legislatíve, ktorý vládna strana presadila vlani v máji – aj napriek masovým protestom, vetu prezidentky i odmietavému postoju medzinárodných partnerov Tbilisi.

Pôvodná legislatíva vyžadovala, aby sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku zaregistrovala ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získava prinajmenšom pätinu prostriedkov zo zahraničia. Zákon, podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch – podľa ruskej opozície používanej na umlčanie disentu –, kritizoval Západ vrátane EÚ a v samotnom Gruzínsku vyvolal masové protesty, aktuality.sk