Moskva naznačuje pripravenosť spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcich mierových rokovaniach. V pondelok popoludní sa po viac ako dvoch hodinách skončil telefonický rozhovor medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Šéf Kremľa ho označil za úprimný, informatívny a užitočný. Rusko je podľa Putinových slov pripravené spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej zmluve, ktoré by tiež mohlo zahŕňať otázky budúceho prímeria a zásady urovnania konfliktu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr TASS a AFP.

„Rusko je pripravené a bude pokračovať v spolupráci s ukrajinskou stranou na memorande o potenciálnej budúcej mierovej zmluve, v ktorom sa načrtne viacero pozícií, ako napríklad zásady urovnania, časový rámec podpisu potenciálnej mierovej dohody a podobne, vrátane potenciálneho prímeria na určité obdobie v prípade dosiahnutia príslušných dohôd,“ uviedol Putin.

Pozícia Ruska

Ruský prezident na brífingu po telefonáte uviedol, že detaily o konverzácii s Trumpom budú neskôr prezentovať jeho zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov alebo hovorca Dmitrij Peskov. Prezradil však Rusko a Ukrajina budú musieť nájsť kompromisy, ktoré budú vyhovovať obom stranám.

„Chcel by som poznamenať, že pozícia Ruska je vcelku jasná. Pre nás je najdôležitejšie odstrániť základné príčiny tejto krízy,“ vysvetlil Putin. Obnovenie rokovaní v Istanbule podľa neho ukazuje, že strany sú „vo všeobecnosti na správnej ceste“., aktuality.sk

X X X

TELEFONÁT   TRUMPA   S  PUTINEM   O  UKRAJINE

Trump s Putinom telefonujú, zázraky čakať nemožno. Peskov: Vyriešenie konfliktu si vyžiada náročnú a dlhodobú prácu

Pred telefonátom s Putinom hovoril Trump niekoľko minút so Zelenským, uviedli zdroje agentúry Reuters.

 Americký prezident Donald Trump ešte pred telefonátom s hlavou ruského štátu Vladimirom Putinom hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informoval o tom server denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na zdroje v úrade ukrajinského prezidenta. Podrobnosti o Trumpovom rozhovore so Zelenským nie sú známe. Trump sa snaží sprostredkovať zastavenie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje v Trumpovej administratíve uviedla, že rozhovor šéfa Bieleho domu so Zelenským bol krátky, trval niekoľko minút. Ani Reuters však o podrobnostiach hovoru neinformoval.

Trump pôvodne ohlásil, že so Zelenským bude hovoriť po telefonáte s Putinom. Či bude Trump telefonovať Zelenskému znovu po skončenom rozhovore s ruským prezidentom, zatiaľ známe nie je.

Trump už v sobotu uviedol, že s Putinom bude hovoriť nielen o prímerí, ale aj o obchode.

Ukrajina už skôr opakovane súhlasila s americkým návrhom na bezpodmienečné 30-dňové prímerie. Rusko sa jasne nevyjadrilo, uviedlo iba, že myšlienku podporuje a že zároveň požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Za tie Putin v minulosti označil potrebu denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny.

O možnom prímerí rokovali v uplynulom týždni na priamom stretnutí v tureckom Istanbule delegácie Ruska a Ukrajiny. Pokrok v tejto veci ale nenastal, obe bojujúce strany sa však dohodli na výmene zajatcov.

Na vyriešenie konfliktu na Ukrajine je potrebná „náročná“ a dlhodobá práca, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, uviedla agentúra AFP.

„Pred nami je pomerne veľa náročnej práce a v niektorých oblastiach to môže byť dlhý proces,“ povedal Peskov. Riešenie podľa hovorcu Kremľa „zahŕňa množstvo detailov, ktoré je potrebné prediskutovať“.

Peskov v pondelok tiež vyhlásil, že Rusko by uprednostnilo ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie pred vojenským riešením. Vyjadril sa tak pred telefonátom ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hovorca Kremľa tiež povedal, že Rusko veľmi oceňuje úsilie Washingtonu ukončiť boje.

Trump už pred svojím návratom do Bieleho domu hovoril, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine. Dosiaľ sa však nepodarilo dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej vojne a hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v pondelok uviedla, že Trump je „frustrovaný z oboch strán konfliktu“. Prezident podľa hovorkyne tvrdí, že jeho tím venoval „enormne veľa úsilia na vyriešenie tejto veľmi komplikovanej vojny, ktorá začala kvôli slabosti predchádzajúcej administratívy (exprezidenta Joea Bidena)“, informovala stanica BBC.

V piatok sa v tureckom Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rokovania za tri roky. Rusko a Ukrajinu zastupovali delegácie bez účasti hláv štátov, keďže Putin nereagoval na výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na osobné stretnutie. Výsledkom rokovaní nebola žiadna dohoda o prímerí, strany sa však zhodli, že si vymenia jednotlivé návrhy na prímerie. Dohodli sa aj na výmene po 1000 zajatcov.

Vedúci ukrajinskej delegácie a minister obrany Rustem Umerov po rokovaniach vyhlásil, že ďalším krokom by malo byť stretnutie Zelenského a Putina. Peskov v sobotu povedal, že takéto stretnutie je možné, ale iba ak delegácie Ruska a Ukrajiny dospejú k určitej dohode. Dodal, že pred plánovaním nových rokovaní je potrebné dokončiť dohodnutú výmenu vojnových zajatcov./agentury/

X X X

Rokovania o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom začnú okamžite, tvrdí Donald Trump

Trump oznámil začiatok rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. Po telefonáte s Putinom informoval aj Zelenského a lídrov EÚ o vývoji.

Americký prezident Donald Trump po viac ako dvojhodinovom pondelkovom telefonáte so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom oznámil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a o ukončení vojny. Konverzáciu s Putinom označil na sociálnej sieti Truth Social za veľmi dobrú, informuje TASR.

„Práve som ukončil dvojhodinový rozhovor s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Myslím, že prebehol veľmi dobre. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a, čo je dôležitejšie, o ukončení vojny,“ napísal americký prezident.

Kontakt s lídrami sveta

Trump o výsledkoch rozhovoru hneď po telefonáte informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, nemeckého kancelára Friedricha Merza a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. „Vatikán zastúpený pápežom uviedol, že by mal veľký záujem o usporiadanie rokovaní. Nech sa proces začne!“ vyhlásil Trump.

Moskva tiež chce podľa Trumpa so Spojenými štátmi po skončení konfliktu vo veľkom obchodovať. „Rusko má obrovskú príležitosť vytvoriť veľké množstvo pracovných miest a bohatstva. Jeho potenciál je neobmedzený. Podobne aj Ukrajina môže v procese obnovy svojej krajiny ťažiť z obchodu,“ zdôraznil.

Putin predtým rozhovor označil za úprimný, informatívny a užitočný. Rusko je podľa jeho slov pripravené spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej zmluve, ktoré by tiež mohlo zahŕňať otázky budúceho prímeria a zásady urovnania konfliktu., aktuality.sk

X X X

Vance odovzdal pápežovi Levovi XIV. list s pozvaním do Bieleho domu

Americký viceprezident J.D. Vance odovzdal novému pápežovi Levovi XIV. list od prezidenta Donalda Trumpa a prvej dámy Melanie Trumpovej s pozvaním do Spojených štátov a do Bieleho domu, oznámila dnes Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová. Pápež prijal Vancea dnes ráno, informoval server Vatican News.

 Svätý Otec list prijal a dodal, že „v určitom bode“ príde. Audiencie sa zúčastnil aj americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý bol spoločne s Vancom prítomný na nedeľňajšej inauguračnej omši pápeža vo Vatikáne.

Vatikán potvrdil stretnutie Vancea s pápežom, o priebehu rokovaní však neposkytol žiadne podrobnosti. Neskôr sa k viceprezidentovi pripojil aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Vance pápeža Leva XVI. obdaroval modro-oranžovým dresom tímu amerického futbalu Chicago Bears s výšivkou „pápež Lev XIV“ na chrbte. Chicago je rodným mestom súčasného pontifika.

Viceprezident sa následne stretol s tajomníkom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Paulom Richardom Gallagherom. Podľa Vatikánu boli na tomto stretnutí posúdené bilaterálne vzťahy a spolupráca medzi cirkvou a štátom, ako aj o niektoré otázky s významom pre cirkevný život a náboženskú slobodu.

Obe strany si vymenili aj názory na niektoré aktuálne medzinárodné otázky, pričom zazneli výzvy na rešpektovanie humanitárneho a medzinárodného práva v oblastiach konfliktov a na dosiahnutie riešení prostredníctvom rokovaní medzi zainteresovanými stranami.

Vance je v Ríme už tretíkrát za posledný mesiac. Bol totiž posledným vysokopostaveným politikom, ktorý sa stretol s pápežom Františkom pred jeho smrťou na Veľkonočný pondelok 21. apríla. Spolu s Trumpom bol Vance potom aj jedným z hostí na pohrebnej omši za zosnulého pápeža, ktorá sa konala na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne 26. apríla.

Vance a Rubio boli v nedeľu prítomní na inaugurácii pápeža Leva XIV., na ktorej sa na Námestí svätého Petra zúčastnilo okolo 200 000 ľudí.

Agentúra ANSA pripomenula, že predtým, ako sa kardinál Robert Prevost stal pápežom Levom XIV., na svojom osobnom účte na sieti X zverejnil kritiku administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa za jej prístup k migrácii a pranieroval aj Vancea osobne./agentury/

X X X

Viac ako 20 štátov vyzýva Izrael na úplné uvoľnenie pomoci do Pásma Gazy

Po 11 týždňoch blokády začal Izrael vpúšťať do Pásma Gazy humanitárnu pomoc. Deväť kamiónov prešlo cez Kerem Šalom, OSN to označuje za nedostatočné.

Povolenie vstúpiť do Pásma Gazy dostalo v pondelok deväť kamiónov s humanitárnou pomocou, ktoré tam Izrael vpustí po viac ako dvoch mesiacoch blokovania všetkej pomoci. Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher to označil za „kvapku v mori“. Agentúra AFP informovala, že 22 štátov v spoločnom vyhlásení vyzýva Izrael, aby okamžite umožnil úplné obnovenie pomoci do Gazy, píše TASR.

Fletcher ocenil krok zo strany Izraela, avšak uviedol, že po 11 týždňoch úplného blokovania prísunu pomoci do vojnou zničenej palestínskej enklávy izraelskí predstavitelia umožnili len obmedzený prísun pomoci.

„Dnes povolili vstup deviatim našim nákladným autám cez hraničný priechod Kerem Šalom,“ uviedol Fletcher vo vyhlásení. „Je to však len kvapka v mori toho, čo je naliehavo potrebné,“ dodal.

Predstaviteľ OSN poznamenal, že vzhľadom na prebiehajúce bombardovania a vysokú úroveň hladu sú rizika rabovania a neistoty značné. „Obmedzené množstvá pomoci, ktoré sú v súčasnosti vpúšťané do Gazy, samozrejme nemôžu nahradiť neobmedzený prístup k civilistom v takejto krajnej núdzi,“ vyhlásil.

Výzva svetových štátov

Prísun pomoci do Pásma Gazy blokuje Izrael už od 2. marca. Ministri zahraničných vecí 22 krajín vrátane Francúzska a Nemecka vo svojom pondelkovom vyhlásení uviedli, že vnímajú náznaky obmedzeného obnovenia pomoci, obyvateľstvo vojnou zničeného územia „je vystavené hladomoru… a musí dostať pomoc, ktorú naliehavo potrebuje“.

Izrael medzičasom oznámil, že do Pásma Gazy už vstúpilo päť kamiónov OSN s humanitárnou pomocou. Podľa izraelskej agentúry COGAT, ktorá dohliada na dovážané zásoby, bolo medzi humanitárnou pomocou aj dojčenská výživa.

Varovanie humanitárnych organizácií

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok avizovalo, že vpustí do Gazy niekoľko nákladných áut s dojčenskou výživou. Dodalo, že v nasledujúcich dňoch umožní vstup desiatok kamiónov s pomocou.

Humanitárne organizácie či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varujú, že obyvatelia Pásma Gazy hladujú a varovali aj pred znižujúcimi sa zásobami paliva, liekov a čistej vody.

X X X

Lídri Európskej únie a Veľkej Británie odsúdili situáciu v Pásme Gazy a vyzvali na mier

Lídri EÚ a Spojeného kráľovstva kritizovali opatrenia izraelskej vlády v Pásme Gazy. Dohodli nové zmluvy o spolupráci v obrane, obchode a hraničných kontrolách.

Britský premiér Keir Starmer, predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok kritizovali izraelskú vládu pre jej kroky v Pásme Gazy. Tamojšiu situáciu nazvali „neprijateľnou“, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Costa vyzval, aby Izrael pozastavil všetky vojenské operácie a Hamas zasa okamžite prepustil zvyšok rukojemníkov. Podľa šéfa Európskej rady dokáže do regiónu priniesť mier jedine dvojštátne riešenie.

Výzva na dvojštátne riešenie

„Sme presvedčení, že jediným riešením je dvojštátne riešenie,“ potvrdila aj von der Leyenová a dodala, že by humanitárna pomoc pre civilistov nemala byť nikdy politicky zneužívaná.

Podľa Starmera je situácia v Gaze „skutočne vážna, neprijateľná a neúnosná“. Britský premiér vyhlásil, že na úrovni hláv štátov prebiehajú rokovania s cieľom nájsť spravodlivé riešenie.

Plán izraelskej vlády

Traja lídri takto odpovedali na tlačovej konferencii na otázku, či môže byť situácia v Gaze považovaná za genocídu. Ich vyjadrenia prišli v nadväznosti na oznámenie plánu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho vlády úplné prevziať kontrolu nad pobrežnou enklávou.

Británia a Európska únia v pondelok na spoločnom summite v Londýne uzavreli významné dohody zamerané na posilnenie obrannej spolupráce, na uľahčenie obchodu s potravinami a tiež na hraničné kontroly. Ide o súčasť širšej snahy o obnovenie vzťahov medzi Londýnom a Bruselom takmer deväť rokov po referende o vystúpení Británie z eurobloku., aktuality.sk

X X X

Zakladateľ Telegramu tvrdí, že šéf francúzskych tajných žiadal cenzúru rumunských konzervatívcov. Rozviedka to poprela

Francúzska zahraničná spravodajská služba (DSGE) v pondelok kategoricky odmietla obvinenia zakladateľa komunikačnej platformy Telegram Pavla Durova, z ktorých vyplýva, že ho riaditeľ DGSE nedávno požiadal, aby na svojej sociálnej sieti „umlčal“ prokonzervatívne účty z Rumunska. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

 Durov toto obvinenie zverejnil v čase, keď v Rumunsku vrcholilo hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb, z ktorého vyšiel ako víťaz nezávislý kandidát Nicušor Dan.

Kým vo svojom prvom príspevku Durov písal len o „západoeurópskej vláde“ a vyzval svojich odberateľov, aby hádali ktorej, pričom im ako indíciu poskytol emoji v podobe bagety, v neskoršom príspevku na sieti X tvrdil, že riaditeľ DGSE Nicolas Lerner ho na jar pri stretnutí v hoteli Crillon požiadal, „aby pred voľbami zablokoval konzervatívne hlasy v Rumunsku“. Durov dodal, že túto žiadosť odmietol.

Durovovo tvrdenie zverejnil na sieti X aj americký miliardár Elon Musk – jedna z rôznych vplyvných osobností americkej pravice, ktoré obvinili európske štáty z potláčania slobody prejavu. Musk k Durovovmu statusu pripojil ako komentár citoslovce: „Wow“, uviedla agentúra Reuters.

Durov nevysvetlil, prečo so svojimi obvineniami na adresu Francúzska čakal až do záverečnej fázy druhého kola prezidentských volieb v Rumunsku. Platforma Telegram na žiadosti o komentár zo strany viacerých novinárov – napríklad aj denníka Le Monde – nereagovala.

Generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť a obranu (DGSE) vo vyhlásení pre médiá v pondelok deklarovalo, že „rázne popiera obvinenia“, že by bolo žiadalo o zablokovanie účtov súvisiacich s akýmkoľvek volebným procesom.

Služba DGSE súčasne pripomenula, že v posledných rokoch bola niekoľkokrát nútená priamo kontaktovať Pavla Durova, „aby mu dôrazne pripomenula zodpovednosť jeho spoločnosti a jeho osobnú zodpovednosť za predchádzanie hrozbám terorizmu a detskej pornografie“.

Na šírenie dezinformácií v deň volieb v Rumunsku upozornilo aj tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Spresnilo, že na sociálnej sieti Telegram a iných platformách sa šíri kampaň, ktorej cieľom je ovplyvniť prebiehajúci volebný proces. Úrady podľa neho takéto praktiky očakávali a dezinformácie promptne vyvracali.

Rumunská vláda ešte predtým v nedeľu reagovala na video zverejnené na platforme TikTok, v ktorom sa tvrdilo, že v Rumunsku hliadkujú francúzski žandári oblečení v rumunských uniformách, čo údajne svedčí o tom, že v krajine prebieha štátny prevrat.

Prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku bolo v decembri 2024 zrušené Najvyšším súdom pre podozrenia zo závažných pokusov o manipuláciu s verejnou mienkou, a to prostredníctvom falošných účtov a platených influencerov. Podľa zistení úradov z tejto kampane profitoval ultrakonzervatívny kandidát Calin Georgescu.

Súd v Rumunsku následne Georgescovi zakázal opätovnú kandidatúru. V rámci vyšetrovania boli potom pri policajných prehliadkach u ľudí z jeho blízkeho okolia nájdené veľké sumy finančnej hotovosti i mnoho zbraní.

V opakovaných voľbách za krajnú pravicu – aj s Georgescovou podporou – kandidoval George Simion. Kým z prvého kola hlasovania 18. mája vyšiel ako víťaz, v druhom kole prehral s nezávislým proeurópskym kandidátom Nicušorom Danom./agentury/

X X X

Macron sa pohádal s Meloniovou kvôli Ukrajine. Nemecký kancelár sa snaží uhasiť spor

Diplomatický spor medzi Talianskom a Francúzskom o neprizvaní talianskej premiérky Giorgie Meloniovej do koordinačného telefonátu skupiny európskych lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o Ukrajine sa pokúsil zmierniť nemecký kancelár Friedrich Merz, napísali noviny The Financial Times. Merz sa podľa nich stretol s Meloniovou cez víkend v Ríme, kde sa zhodli, že Taliansko musí zohrávať úlohu vo všetkých európskych mierových iniciatívach k vojne na Ukrajine, informuje TASR.

 Spor vypukol ešte v piatok, keď francúzsky prezident Emmanuelom Macron obvinil Meloniovú, že šíri zavádzajúce informácie o dôvode svojej absencie na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a následnom spoločnom telefonáte s Trumpom.

Na tejto schôdzke, ktorá sa konala na okraj summitu Európskeho politického spoločenstva v Albánsku, sa okrem Macrona, Merza a Zelenského zúčastnil aj britský premiér Keir Starmer a poľský premiér Donald Tusk. Lídri diskutovali o výsledku piatkových priamych rokovaní Ruska a Ukrajiny v tureckom Istanbule, telefonicky hovorili s americkým prezidentom a následne vydali vyhlásenie, v ktorom odsúdili požiadavky Ruska a označili ich za neprijateľné.

 Meloniová, ktorá podporuje Kyjev a má aj silný osobný vzťah s Trumpom, talianskym novinárom povedala, že ju na stretnutie neprizvali, pretože odmieta vyslať na Ukrajinu vojakov ako súčasť navrhovanej „koalície ochotných“, ktorá by zabezpečovala bezpečnosť po prípadnej mierovej dohode Kyjeva a Moskvy.

Macron však ozrejmil, že o nasadení vojakov sa nerokovalo v Tirane a ani v Kyjeve, kde bol minulý víkend spolu so Starmerom, Merzom aj Tuskom, ale opäť bez Meloniovej. „Diskusia je o prímerí – vyhnime sa šíreniu nepravdivých informácií. Tých už prichádza z Ruska dosť,“ povedal francúzsky prezident.

 Spor lídrov sa podľa britských novín pokúsil zmierniť nemecký kancelár Merz, ktorý sa s Meloniovou stretol v Ríme v predvečer nedeľňajšej inauguračnej omše nového pápeža Leva XIV. a na spoločnej tlačovej konferencii oznámil, že ho v najbližších dňoch čakajú na úrovni Európskej únie rokovania, ktorých cieľom bude zapojiť Taliansko „do všetkého nášho úsilia o vyriešenie“ konfliktu na Ukrajine.

„Nesmieme sa nechať rozdeliť,“ vyhlásil Merz s tým, že v EÚ neexistujú „prvostupňoví alebo druhostupňoví“ členovia a že všetky krajiny sa snažia čo najrýchlejšie ukončiť túto vojnu. Meloniová na spoločnej tlačovej konferencii vyzvala lídrov, aby sa „vzdali egoizmu“ a zamerali sa na jednotu Západu. Opakovane tiež naliehala na dosiahnutie spravodlivého mieru, ktorý nebude znamenať kapituláciu Ukrajiny, a rokovania v Istanbule.                                                                                                                                                                                                                                                                        Absencia talianskej premiérky v skupine európskych lídrov a otvorené výčitky voči nej zo strany Macrona vyvolali v Taliansku rozruch. Kritici ju obvinili, že Taliansko je vďaka nej marginalizované a že o skutočných dôvodoch svojej neúčasti na rokovaniach klame. Dokonca aj niektorí jej spojenci podľa FT naznačili, že jej osobné antipatie voči Macronovi zatieňujú jej úsudok.

Meloniová a Macron sa podľa FT nemajú v láske dlhodobo. Macron ju napríklad nepozval ani na súkromnú večeru v Paríži so Zelenským a vtedajším nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v roku 2023, iba deň pred summitom EÚ. Do Bruselu potom cestoval Zelenskyj spolu s Macronom. Meloniová vtedy túto večeru usporiadanú Macronom kritizovala ako krok proti jednote EÚ./agentury/

X X X

V Alpách tragicky zahynul známy český meteorológ a moderátor počasia

V talianskych Alpách v sobotu popoludní tragicky zomrel vedúci odboru meteorologických predpovedí Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ), moderátor a meteorológ počasia Českej televízie (ČT) Jan Šrámek. Mal 48 rokov. Na svojom webe to dnes uviedol ČHMÚ.

Ján Šrámek pôsobil v hydrometeorologickom ústave od roku 2000, v redakcii počasia ČT od augusta 2010. „V sobotu popoludní tragicky zahynul v talianskych Alpách,“ uviedol dnes ČHMÚ.

O úmrtí štyridsaťosemročného muža z Česka, ktorý sa zrútil do rokliny v severotalianskej provincii Lecco, informovala v sobotu agentúra ANSA. K nešťastiu došlo okolo pol piatej popoludní v oblasti hory Resegone. Keď sa záchranári dostali k mužovi, mohli už iba konštatovať jeho smrť, napísala agentúra.

Šrámek stál pri zrode súčasnej podoby Úseku predpovednej služby ČHMÚ a okrem iného aj vývoja systému integrovanej výstražnej služby Českej republiky. Jeho tvár a hlas boli známe aj mnohým divákom Českej televízie, kde pôsobil ako moderátor počasia.

„Ján Šrámek bol nielen uznávaným odborníkom, ale predovšetkým skvelým človekom. Ako vedúci odboru meteorologických predpovedí Českého hydrometeorologického ústavu sa nezmazateľne zapísal do činnosti našej organizácie,“ uviedli dnes meteorológovia. „Jeho odkaz v oblasti meteorológie zostane v našich srdciach navždy živý,“ dodali./agentury/

X X X

Slovensko má novú päťeurovú mincu. Pripomína vzácneho vtáka. Pozrite si, ako vyzerá

1Slovensko má od pondelka 19. mája 2025 novú pamätnú euromincu. NBS ju vydáva v nominálnej hodnote 5 eur ako súčasť série Fauna a flóra na Slovensku. Tento rok je venovaná orlovi kráľovskému, jednému z najvzácnejších druhov našej prírody.

 Z bankomatu už viete peniaze nielen vybrať. Čo všetko v ňom vybavíte, koľko ušetríte a kedy príde čas, že vás aj pozdraví?

Minca má bežnú kvalitu, je vyrobená z mosadze (MS63), váži 19,1 gramu, má priemer 34 milimetrov a vrúbkovanú hranu. Vyrazila ju Mincovňa Kremnica v náklade 55-tisíc kusov, s možnosťou dorazby. Predajná cena je 6,50 eura.

Orol kráľovský, ktorého latinský názov je Aquila heliaca, nie je najväčším slovenským orlom, no je považovaný za najvzácnejší druh. Na našom území sa usadil až v druhej polovici 20. storočia, kam sa rozšíril zo stepí južnej Európy. Dnes na Slovensku hniezdi asi sto párov. Od iných orlov ho odlišujú najmä dve biele škvrny na krídlach. Hniezdi v korunách stromov a živí sa drobnými hlodavcami, mláďatami zajacov, bažantmi či krkavcovitými vtákmi.

Lícna strana mince zobrazuje sediaceho orla na konári a ďalšieho v lete, spolu so štátnym znakom, nápisom „Slovensko“ a letopočtom 2025. Rub dominuje detail hlavy orla, pod ňou je hniezdo s dvoma mláďatami a vajcom. Nechýba latinský a slovenský názov druhu ani iniciály autora mince Tomáša Lamača.

Z každého nákladu bolo 1 500 kusov uložených do zberateľskej etui a určených na propagačné účely. Minca je dostupná v e-shope Mincovne Kremnica a vybraných predajniach./agentury/

X X X

Glváčovci si prehodili vlastníctvo lukratívneho rakúskeho hotela, už je písaný na známeho expolitika Smeru

Glváčovci otvárali hotel v rokoch 2010, vlani ho rekonštruovali.

Oficiálny majetok bývalého podpredsedu parlamentu a niekdajšieho ministra obrany Martina Glváča v apríli narástol približne o päť miliónov eur. Na takúto sumu sa totiž odhaduje hodnota rakúskeho hotela Zur Burg v lyžiarskom stredisku Kaprun, ktorý roky patril Glváčovmu otcovi Jánovi. Konečným užívateľom výhod vo firme, pod ktorú hotel spadá, je už pár týždňov jeho syn, ktorý sa pred pár rokmi vytratil z vrcholovej politiky.

Martin Glváč stále figuruje v zostave predsedníctva vládnej strany Smer premiéra Roberta Fica – doposiaľ je šéfom bratislavskej krajskej pobočky. Začiatkom novembra 2019 ohlásil, že sa vzdal postu podpredsedu parlamentu. Predtým čelil kritike za komunikáciu s volavkou Mariana Kočnera Alenou Zsuzsovou, ktorá ho volala Maznák. Po odstúpení o ňom na Slovensku takmer vôbec nie je počuť, objavil sa na sneme Smeru. Vlani na jar o ňom priniesol správu týždenník Plus sedem dní, podľa ktorého bol vtedy Glváč na nepoznanie. Hotel bol v tom čase uzavretý, rekonštruovali ho.

Lukratívna nehnuteľnosť v známom alpskom stredisku je majetkom slovenskej akciovky Z.B. – jej názov tvoria iniciály hotela Zur Burg. No a od 16. apríla v registri právnických osôb figuruje Glváč ako konečný užívateľ výhod tejto spoločnosti. Predtým tam bol uvedený jeho otec Ján Glváč.

Firemná zmena figuruje aj v obchodnom registri. Šéfom slovenskej akciovky, ktorá hotel vlastní, je od 11. apríla Andrej Glváč – syn politika Smeru.

Druhé priznanie

Hoci je prechod vlastníctva hotel z otca Jána Glváča na syna Martina Glváča pomerne čerstvou novinkou, nestalo sa tak prvýkrát. Hoci tento historický objekt dlhodobo vlastnil Ján Glváč, jeho syna Martina Glváča už raz odhalil register právnických osôb ako konečného užívateľa výhod – bolo to v decembri 2020. Na túto zmenu sme vtedy v Aktualitách upozornili článkom. Už mesiac potom sa vlastníctvo menilo znova, Martin Glváč hotel prepísal späť na otca.

Dlhodobá história vlastníctva hotela teda vyzerá nasledovne: Ján Glváč, Martin Glváč, Ján Glváč, Martin Glváč, aktuality.sk

X X X

Vystriedajú chladné počasie letné teploty? Doktor Iľko nemá dobré správy

 Čo nás čaká do konca mája a prečo ešte netreba vyťahovať plavky?

Skúsený meteorológ Jozef Iľko vidí máj ako pokojný a štedrý – pre prírodu aj záhradkárov. Ale nie pre vyššie teploty.

Aké počasie nás čaká:

Vegetácia sa teší ideálnym podmienkam vďaka výdatnej vlahe a nízkemu výparu..Vzduchom sa preženie studený front, ktorý zamieša kartami počasia.

Búrky prídu, no nie z horúčav, ale s frontálnymi systémami. Víkend by mal priniesť odpočinok od nevyspytateľných zmien. Letné teploty sa zatiaľ držia bokom – máj ostáva pod svojím obvyklým výkonom.

„ Dôležité je k tomu dodať, že neboli veľmi teplé dni a bol pomerne nízky výpar z pôdy, čo vždy nebýva. Pokiaľ prídu teplé dni, veľa vlahy sa stráca vyparovaním. Ale v tomto roku to takto nebolo,“ konštatoval pre Markízu meteorológ Jozef Iľko.

Pripomenul, že búrky v tomto období vznikajú pri prechode atmosférických frontov, nie ako v letnom období, kedy to bývajú búrky z tepla. „Teraz teplo pre búrky nemáme. Pre ne je tiež dôležitá vysoká vlhkosť vzduchu, a tá by mala byť,“ doplnil.

Ďalší studený front

Pred nami je ďalší studený front, ktorý by mal prechádzať v noci zo stredy na štvrtok. Meteorológ upozorňuje, že prinesie aj ochladenie a treba očakávať zrážky.

„Pri prechode studeného frontu sa búrky môžu vyskytnúť vysoko pravdepodobne v stredu a vo štvrtok. Ojedinele sa môžu vyskytnúť aj v piatok. Optimisticky môžeme povedať, že najbližší víkend bude priaznivý, keďže je pracovné voľno. Ale v ďalšom týždni, kedy sa pomaličky blíži koniec mája, sa čaká ďalší studený front,“ predpovedá.

„Už ale nebude teplotne taký výrazný a teploty sa natoľko neznížia ako teraz. Ale treba rátať – v pondelok, utorok, stredu – s tým, že sa budú vyskytovať zrážky, prehánky a bude veľmi nepokojné počasie. V týchto dňoch ale búrky nie sú veľmi pravdepodobné, ale nemožno ich vylúčiť,“ pokračoval.

 Na 25-stupňové teploty zabudnime

Teploty ešte nie sú také, aké by sme chceli, predpovedá Iľko. Letné dni okolo 25 stupňov ešte podľa jeho slov nebudú.

V utorok vystúpia teploty na 17 až 22, v stredu 18 až 23 a vo štvrtok stúpne ortuť teplomera na 17 až 22 stupňov Celzia.

V piatok bude výrazný pokles teplôt, kedy bude fúkať studený vietor. Tento deň bude najchladnejší s teplotami len 12 až 17 stupňov.

V nedeľu sa počasie vylepší a podľa Iľka najvyššie denné hodnoty budú do 23 stupňov. „Ale tie 25ky – letné teploty – nie sú pravdepodobné až do konca mája. Počkáme, čo potom prinesie nový mesiac,“ poznamenal.

K bilancii mája ešte prehovoria zrážky

Doterajší charakter počasia sa tak naďalej udrží. V opačnom prípade by podľa experta musela prísť takzvaná celková prestavba celkovej poveternostnej situácie.

„Museli by sa premiestniť veľké tlakové útvary – tlaková výš a níž. Ale zatiaľ sa tak nedeje ani perspektívne. Takže výrazné zmeny by nemali nastať,“ zdôraznil.

„Máj nebude určite teplotne nadpriemerný, skôr podpriemerný. Pokiaľ ide o zrážky, situácia môže byť v jednotlivých oblastiach rozdielna. Celkovú bilanciu za máj môžu zmeniť v ďalších 10 dňoch očakávané zrážky,“ uzavrel Iľko., aktuality.sk

X X X

Napätie vrcholí: Izrael zaútočil na 670 cieľov Hamasu v Pásme Gazy

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že cieľom je zvýšiť tlak na Hamas a dosiahnuť prepustenie rukojemníkov.

Izraelská armáda v nedeľu oznámila, že v rámci svojej novej veľkej ofenzívy proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy spustila aj rozsiahlu operáciu pozemných jednotiek. Prebieha na severe i juhu tejto palestínskej pobrežnej oblasti, uviedla podľa agentúry DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.

Izraelské vzdušné sily počas uplynulého týždňa vykonali „prvú vlnu“ úderov na podporu pozemných síl. Cieľom bolo viac ako 670 pozícií Hamasu vrátane skladov zbraní, zariadení na odpaľovanie rakiet a členov militantnej organizácie. „Vojaci dosiaľ eliminovali desiatky teroristov,“ uviedla armáda.

Z Pásma Gazy v súčasnosti hlásia každý deň desiatky mŕtvych. V nedeľu zdravotníci uviedli, že pri vzdušných útokoch počas uplynulej noci zahynulo okolo 110 ľudí a mnohí ďalší utrpeli zranenia, napísala DPA.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, kontrolované Hamasom, v nedeľu tiež oznámilo, že izraelské údery viedli k uzavretiu poslednej verejnej nemocnice na severe pásma, ktorá ešte bola v prevádzke. Izraelská armáda sa k správe nevyjadrila, opakovane však obviňovala Hamas, že využíva nemocnice ako úkryty pre svojich bojovníkov a zbrane.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pred niekoľkými dňami uviedol, že chce zintenzívnenou ofenzívou zvýšiť tlak na Hamas, aby dosiahol prepustenie stále zadržiavaných rukojemníkov. Plány na ofenzívu podľa izraelských predstaviteľov zahŕňajú aj obsadenie a kontrolu územia Pásma Gazy a premiestnenie civilistov zo severu na juh.

Pozorovatelia sa obávajú, že nová ofenzíva si vyžiada mnohé ďalšie obete v Gaze, v ktorej ľudia žijú v katastrofálnych podmienkach. Izraelská armáda už viac ako dva mesiace neumožňuje dodávky humanitárnej pomoci do pásma a obviňuje Hamas, že túto pomoc predáva tamojším obyvateľom., aktuality.sk

X X X

Izrael znemožnil činnosť severných nemocníc v Gaze, tvrdí Hamas

Ministerstvo zdravotníctva varuje pred humanitárnou katastrofou.

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy kontrolované militantným hnutím Hamas v nedeľu oznámilo, že všetky verejné nemocnice na severe územia sú teraz „mimo prevádzky“ po tom, čo izraelské jednotky obkľúčili Indonézsku nemocnicu. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a Reuters.

„Izraelská okupačná armáda zintenzívnila obliehanie silnou paľbou okolo Indonézskej nemocnice a jej okolia, čím znemožnila príchod pacientov, zdravotníckeho personálu a zásob – a fakticky tak vyradila nemocnicu z prevádzky,“ uviedlo ministerstvo. Indonézska nemocnica je podľa Reuters jedno z najväčších čiastočne fungujúcich zdravotníckych zariadení na severe Pásma Gazy.

Všetky verejné nemocnice na severe enklávy sú teraz mimo prevádzky, dodal rezort zdravotníctva.

Izraelská armáda v noci na sobotu spustila novú ofenzívu v palestínskej enkláve, ktorej deklarovaným cieľom je poraziť Hamas. Útoky v noci na nedeľu si vyžiadali viac ako 100 obetí.

Hovorca ministerstva v Gaze tvrdí, že tamojšie nemocnice sú preťažené narastajúcim počtom pacientov, z ktorých mnohí sú deti. Izraelská armáda sa k situácii dosiaľ nevyjadrila.

Personál nemocnice Šífa – najväčšieho nemocničného komplexu v Gaze -, vyzval ľudí, aby darovali krv pre obrovský počet zranených. Predstavitelia nemocnice uviedli, že počas noci prijali 40 mŕtvych a desiatky zranených v dôsledku pokračujúcich izraelských útokov.

Palestínska záchranná služba oznámila, že 75 percent jej sanitiek prestalo fungovať pre nedostatok paliva v dôsledku izraelského zákazu dovozu. Varovala, že ak sa do 72 hodín neobnoví dodávka paliva, všetky vozidlá môžu prestať fungovať, píše Reuters.

X X X

Britský premiér pripravuje dohodu s Európskou úniou zameranú na ceny, prácu a export

Priniesť ná výhody pre výrobcov a rodiny, ktoré čelia ekonomickým výzvam.

Britský premiér Keir Starmer plánuje v najbližších dňoch podpísať s Európskou úniou (EÚ) novú dohodu o obnove vzájomných vzťahov, oznámila kancelária premiéra. Starmer sa viac ako päť rokov po brexite v pondelok v Londýne stretne s predstaviteľmi EÚ v rámci spoločného summitu, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Premiér tento týždeň uzavrie ďalšiu dohodu, ktorá bude slúžiť národným záujmom krajiny. Bude dobrá pre rast, pracovné miesta i naše hranice,“ vyhlásila kancelária britského premiéra.

Starmer v pondelok v Londýne privíta vysokopostavených predstaviteľov EÚ, s ktorými bude rokovať o obnove vzájomných vzťahov. Británia vystúpila z EÚ v roku 2020, pričom európska dvadsaťsedmička zostala najväčším obchodným partnerom tejto ostrovnej krajiny. Starmer sa s EÚ pokúša posilniť vzťahy od výhry jeho Labouristickej strany v minuloročných voľbách.

Kancelária premiéra ohľadom plánovanej novej dohody neposkytla podrobnejšie informácie. Cieliť by podľa agentúry Reuters však mala na britských výrobcov a mala by tiež uľahčiť situáciu rodín, ktoré bojujú s vysokými cenami. Starmer v piatok vyjadril nádej, že na summite uzavrú s Európskou úniou dohodu aj o mobilite študentov a mladých ľudí.

Podľa prieskumov verejnej mienky je s odstupom piatich rokov brexit medzi britskými voličmi čoraz menej populárny. Jedným z dôvodov má byť aj pomalší rast hospodárstva krajiny, pričom vystúpenie Veľkej Británie z EÚ zasiahlo najmä vývozy britských produktov do štátov Európy., aktuality.sk

X X X

 Donald Trump vyzýva preveriť účasť celebrít v kampani Kamaly Harrisovej

Trump obvinil Harrisovú z údajného platenia celebrít za podporu kampane, čo označil za porušenie pravidiel.

Americký prezident Donald Trump plánuje spustiť „veľké vyšetrovanie“, ktorým by sa preverilo zapojenie celebrít do kampane jeho demokratickej protikandidátky Kamaly Harrisovej pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Dôvodom vyšetrovania je podozrenie, že Harrisovej tím týmto známym ľuďom za ich podporu platil. V pondelok o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

„Kandidáti nemajú povolené platiť za PODPORU, čo Kamala urobila pod zámienkou, že platí za zábavný program,“ upozornil Trump na svojej platforme Truth Social a avizoval veľké vyšetrovanie tejto záležitosti.

Harrisová sa počas svojej kampane snažila využiť popularitu celebrít ako Beyoncé či Oprah Winfreyová, ktorá svoju následnú „miliónovú“ odmenu od tímu Harrisovej zdôvodnila krytím nákladov spojených s moderovaním jej predvolebných zhromaždení.

Údajný desaťmiliónový honorár pre speváčku Beyoncé za vystúpenie na jednom z Harrisovej predvolebných mítingov jej tím poprel.

Oficiálne záznamy a Trumpov postoj

V oficiálnych finančných výkazoch týkajúcich sa kampane Harrisovej sa objavila len jedna položka súvisiaca s podporou umelcov – príspevok vo výške 75 dolárov pre nemenovanú environmentálnu organizáciu.

Trump, ktorý voľby v roku 2024 presvedčivo vyhral, mal počas kampane len málo podporovateľov zo sféry zábavného priemyslu. Opieral sa skôr o známych influencerov – prevažne mužov –, ako je napríklad moderátor podcastov Joe Rogan.

Trump v pondelok napadol Harrisovú aj za údajné platené angažovanie rockera Brucea Springsteena počas kampane v štáte Georgia. Jeho celkový výkon na mítingu Trump označil za slabý a položil otázku, prečo si zaň vôbec dal zaplatiť, keď je takým veľkým fanúšikom demokratov.

Nejde o Trumpov prvý útok na Springsteena – Trump ho ostro kritizoval aj minulý týždeň, a to za výroky na koncerte v Británii, kde hudobník označil súčasnú americkú vládu za „skorumpovanú, neschopnú a vlastizradnú“. Trump reagoval výrokom, že Springsteen je ako hudobník „veľmi preceňovaný“.

Vyjadrenia Donalda Trumpa o Kamale Harrisovej prichádzajú po napätých prezidentských voľbách v USA v roku 2024, v ktorých Harrisová kandidovala za Demokratickú stranu ako náhradníčka Joea Bidena – ten sa z kampane stiahol pre nízku podporu a špekulácie o svojom zlom zdravotnom stave.

Harrisová, bývalá viceprezidentka USA, mala za cieľ mobilizovať mladších voličov a ženy, čo viedlo k silnému zapojeniu celebrít do kampane. Trumpovi voliči ľudí zo šoubiznisu vnímajú skôr ako „elity z Hollywoodu“, ktoré sú odtrhnuté od reality a života bežných Američanov., aktuality.sk

X X X

Vingegaard kritizuje finále Tour de France. Montmartre je podľa neho príliš stresujúci záver

Dánsky cyklista Jonas Vingegaard vyjadril nesúhlas s tým, aby záverečná etapa tohtoročných pretekov Tour de France viedla cez historickú parížsku štvrť Montmartre (Hora mučeníkov). Podľa neho môže stúpanie na úzky dláždený kopec k bazilike Sacré-Coeur priniesť príliš stresujúce momenty.

Na vlaňajšej olympiáde sa v uliciach Montmartru a francúzskej metropoly zhromaždilo približne 500.000 ľudí, aby naživo sledovali mužské i ženské boje o cenné kovy. „Aby som bol úprimný, nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ povedal dvojnásobný šampión Tour o plánovanom itinerári záverečnej etapy.

„Bolo fajn ísť na Montmartre na olympiáde, prišlo veľa ľudí a bola naozaj dobrá atmosféra. V tých pretekoch však pri stúpaní zostalo v skupine len 50 jazdcov. Keď tam pôjdeme na Tour, bude tam 150 jazdcov, ktorí budú bojovať o pozície na veľmi úzkom stúpaní. Mohlo by to byť nakoniec stresujúcejšie, než by organizátori chceli,“ myslí si jazdec stajne Visma Lease a Bike.

V tomto týždni by organizátori TdF mali prezradiť viac podrobností o vyvrcholení tohtoročných pretekov, ktoré sa v Paríži skončia 27. júla. Cieľ bude tradične na Elyzejských poliach. Slávne peteky odštartujú 5. júla v Lille, pripomenula agentúra AFP., aktuality.sk