Trump označil stretnutie Witkoffa s Putinom v Moskve za veľmi produktívne. Oznámil dosiahnutie veľkého pokroku a zdôraznil potrebu ukončenia vojny na Ukrajine. Za veľmi produktívne označil americký prezident Donald Trump stretnutie svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Podľa Trumpa bol dosiahnutý „veľký pokrok“. Všetci sa zhodujú na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť, uviedol s tým, že USA sa o to budú usilovať v „najbližších dňoch a týždňoch“. Agentúra Reuters krátko predtým s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu informovala, že Spojené štáty pravdepodobne v piatok zavedú sekundárne sankcie proti Rusku, píše TASR.

Trump na sieti Truth Social uviedol, že po stretnutí Witkoffa s Putinom informoval o jeho výsledku niektorých európskych spojencov USA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne na sieti X informoval, že telefonoval s Trumpom. Na rozhovore sa podľa neho zúčastnili aj lídri európskych krajín.

Pokrok v rokovaniach

„Dosiahli sme veľký pokrok! Všetci sa zhodujú, že táto vojna musí skončiť, a v najbližších dňoch a týždňoch budeme na tom pracovať,“ napísal šéf Bieleho domu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorá bráni svoje územie pred ruskou agresiou.

„Naše spoločné stanovisko s našimi partnermi je absolútne jasné – vojna musí skončiť. A musí sa to urobiť čestne,“ napísal Zelenskyj v príspevku. Zdôraznil, že Ukrajina bude rozhodne brániť svoju nezávislosť. Podľa neho je potrebné dosiahnuť trvalý a spoľahlivý mier. „Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo,“ podotkol ukrajinský líder.

 Predstaviteľ Bieleho domu podľa Reuters označil schôdzku v Moskve za dobrú a povedal, že Moskva je ochotná pokračovať v dialógu s Washingtonom. USA však napriek tomu podľa neho zrejme v piatok uvalia sekundárne sankcie proti Rusku. Trump sankciami Putinovi pohrozil v prípade, že do tohto dňa neprijme kroky vedúce k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Zásadné rokovanie Putina s Witkoffom

Poradca Kremľa Jurij Ušakov označil asi trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom za užitočné a konštruktívne. Obe strany si podľa neho vymenili signály týkajúce sa vojny na Ukrajine, ktorú rozpútala vojenská invázia Moskvy z februára 2022.

Trump predtým na otázku, či sa Moskva môže vyhnúť uvaleniu amerických sankcií, odpovedal, že podmienkou je uzavretie dohody, „vďaka ktorej prestanú umierať ľudia“. Ďalšie kroky Washingtonu podľa neho budú závisieť od výsledku rokovaní Witkoffa v Moskve, aktuality.sk

X X X

Tretíkrát spolu? Fico a Putin smerujú do Číny na veľké oslavy

Tretí raz v priebehu roka? Premiér Robert Fico (Smer) a ruský vodca Vladimir Putin, ktorý je za vojenskou inváziou na Ukrajinu, majú v pláne navštíviť rovnaké podujatie. Obaja sa totiž chystajú o niekoľko týždňov do Číny. Úrad vlády zatiaľ na otázky o premiérovej ceste neodpovedá a nevyjadruje sa ani k jeho pozvánke do Bieleho domu, kde ho mal kvôli zmluve o novom jadrovom bloku prijať Donald Trump.

 Fico v nedeľu oznámil, že ho čoskoro čaká „celý rad dôležitých zahranično-politických aktivít“, ktoré súvisia s takzvanou politikou na všetky štyri svetové strany, ale aj s investičnými projektmi spojenými s USA a Čínou.

„Podľa všetkého Čínu opätovne navštívim pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Rád by som však túto návštevu využil aj na potvrdenie spoločných ekonomických projektov a zámerov,“ oznámil premiér vo videu.

 Hongkonský portál South China Morning Post napísal, že Fico je prvým lídrom krajín Európskej únie a NATO, ktorý potvrdil svoju účasť na vojenskej prehliadke na Námestí Tien-an-men v Pekingu. Spravodajský web si všíma, že Fico sa spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom odlišujú v smerovaní zahraničnej politiky od zvyšku únie.

Svet si pripomína koniec druhej svetovej vojny 2. septembra, keď Japonsko kapitulovalo. Podľa agentúry AP, Čína plánuje vojenskú prehliadku na 3. septembra, predstaví na nej svoje najnovšiu techniku vrátane hypersonickej zbrane. Prezident Si má vystúpiť s prejavom.

V priebehu jedného roka pôjde o druhú návštevu slovenského premiéra v Pekingu a o tretie stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Lídri sa stretli po dlhom období vlani na prelome októbra a novembra. Fico vtedy označil návštevu za „cestu roka 2024“. Hoci mal ísť pôvodne do Číny v júni, nevyšlo to, pretože sa zotavoval z pokusu o atentát v Handlovej.

Fico zhrnul svoju cestu do Moskvy: S Putinom som hovoril medzi štyrmi očami o vojne

 Pôjde do Číny naprávať vzťahy?

Kľúčovým projektom medzi Bratislavou a Pekingom je výstavba baterkárne v Šuranoch. Slovensko podpísalo pred rokom s konzorciom firiem InoBat a skupiny Gotion investičnú zmluvu na výstavbu závodu na výrobu batérií do automobilov za 1,4 miliardy eur.

Finančnú injekciu vo výške 214 miliónov eur dostane od štátu spoločnosť GIB EnergyX Slovakia. Až 150 miliónov eur bude ako dotácia a 64 miliónov eur ako úľava na dani z príjmov. GIB EnergyX je pritom spoločným podnikom čínskej skupiny Gotion a slovenského InoBatu. Na Slovensku chce vytvoriť do dvoch rokov viac ako 1 300 pracovných miest.

  Premiér Robert Fico po prílete na medzinárodné letisko neďaleko Moskvy vo štvrtok 8. mája 2025 pred oslavami 80. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny.

Jednou zo zastávok počas Ficovej jesennej návštevy Číny bolo mesto Che-fej v provincii An-chuej, kde sídli firma Gotion. Investíciu čínskej skupiny premiér označil za jeden „z prelomových momentov vo vzťahu Číny a Slovenska“. Ešte na jeseň sa predpokladalo, že stavebné práce sa začnú v marci tohto roka.

Zvrat v rozbehnutom projekte prišiel z ministerstva životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (nom. SNS). Envirorezort stopol koncom apríla v prípade baterkárne povoľovací proces EIA, ktorý posudzuje dopady na životné prostredie. Taraba sa vyjadril, že materiál, ktorý predložil slovensko-čínsky investor, je nedostatočný. Vyzval ho, aby nehazardoval s reputáciou investície a dodával včasné a korektné informácie.

Baterkáreň v Šuranoch miestnych odpudzuje, opozícia kritizuje koaličných poslancov ignorujúcich petíciu so 17-tisíc podpismi

Maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi zverejnil pred časom správu, že slovenský premiér dostal pozvánku do Bieleho domu. Pravda oslovila po prvotných informáciách aj americké veľvyslanectvo na Slovensku, ktoré cestu do Bieleho domu nevyvrátilo. Úrad vlády zatiaľ túto informáciu neoznámil, no zdroje z diplomatického prostredia ju Pravde potvrdili.

S prezidentom Trumpom sa má stretnúť kvôli dohode s americkou firmou Westinghouse, ktorá by u nás mala vystavať nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach za zhruba 12 až 15 miliárd eur.

Fico oznámil na sklonku minulého týždňa posun v prípade medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a USA o spolupráci v jadrovej energetike. Európska komisia podľa jeho slov kladne posúdila obsah návrhu dohody medzi oboma vládami.

„Vláda Spojených štátov už návrh odobrila, my to urobíme o chvíľu a nič nám nebude brániť pristúpiť k podpisu tejto dohody, ktorá je základným predpokladom pre uzatvorenie ďalšej špecifickej medzivládnej dohody o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach vo výkone 1250 megawat hodín z produkcie americkej spoločnosti Westinghouse,“ ohlásil.

Nový blok bude v stopercentnom vlastníctve Slovenskej republiky a podľa premiéra môže byť základom nových štátnych slovenských elektrární. Fico vidí v novom bloku potenciál, označilich za skutočný program pre krajinu. „Kto bude mať v nasledujúcich rokoch dostatok pitnej vody a elektriny, bude silný,“ vyhlásil.

Nebolo to tak dávno, čo sa premiér stretol s Trumpom na jednom podujatí. Vo februári vystúpili obaja na zraze konzervatívnej pravice CPAC, pričom americký prezident bol hlavnou hviezdou akcie.

Kedy presne sa stretnutie v Bielom dome uskutoční nie je známe. Slovensko má navyše po štyroch rokoch meniť svojho veľvyslanca vo Washingtone. Aktuálne je ním Radoslav Javorčík. Aktuality ešte v marci informovali, že by ho mal nahradiť brat bratislavského župana Juraja Drobu (SaS) kariérny diplomat Andrej Droba. Momentálne je ambasádorom v Írsku, v minulosti pôsobil v Poľsku aj Ottawe. Podľa zdrojov z diplomatického prostredia by sa mohlo stať, že sa proces prípravy návštevy Bieleho domu pre výmenu veľvyslanca spomalí.

Fico sa v Moskve stetol s Vučićom. Srbský prezident: Srbi a Slováci bratia navždy!

Do Moskvy letel dvakrát

Na rovnaké podujatie ako Fico pôjde na prelome augusta a septembra ruský vodca Vladimir Putin, ktorý pred vyše troma rokmi spustil veľkú vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu. Najskôr sa 31. augusta až 1. septembra zúčastní na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Bilaterálne má rokovať so Si Ťin-pchingom o deň neskôr. Podujatia ukončenia vojny sa zúčastní podľa správ z Kremľa 3. septembra.

Čínsky prezident prišiel v máji na podobné oslavy porážky nacistického Nemecka do Moskvy. Putin a Si Ťin-pching sa často titulujú ako „drahí priatelia“. Pozvanie na Červené námestie prijal vtedy aj Fico. Išlo o jeho druhú návštevu Moskvy v priebehu jedného polroka.

\Najskôr tak urobil tesne pred Vianocami v decembri minulého roka, keď tam letel, aby podľa jeho slov rokoval o dodávkach plynu. Špekulovalo sa vtedy, ako sa Fico do Moskvy dostal, keďže všetky štyri vládne lietadlá zostali na letisku v Bratislave. Šéf Smeru sa po stretnutí vyjadril, že vzťahy Slovenska s Ruskom mieni štandardizovať.

Putin prijal Fica v máji v Moskve ešte pred začiatkom vojenskej prehliadky. Slovenský predseda vlády bol jediným lídrom krajín Európskej únie, ktorá sa osláv zúčastnil. Neskôr šiel položil kvety k Hrobu neznámeho vojaka. Ficova návšteva sa vôbec nestretla s pochopením, keďže Putina navštívil v čase, kedy na pokyn ruského vodcu zabíjajú už viac ako tri roky civilistov na Ukrajine.

Delegácii z Bratislavy sa cesta naposledy poriadne skomplikovala, keď trio pobaltských štátov zamietlo nášmu vládnemu špeciálu prelet vzdušným priestorom. „Už štyri roky vedie Rusko plnohodnotnú, nevyprovokovanú útočnú vojnu proti svojmu susednému štátu – Ukrajine – a proti ukrajinskému ľudu. Rusko naďalej bombarduje každý deň ukrajinské mestá a zabíja nevinných civilistov,“ uviedol vtedy pre Pravdu lotyšský rezort diplomacie.

Fico v Uzbekistane

 Tretie stretnutie s Putinom?

Či sa Fico v Pekingu opäť bilaterálne stretne s Putinom nie je známe. Pravda sa obrátila na Úrad vlády, do vydania článku neodpovedal. Otázky sme zaslali aj ministerstvu zahraničných vecí, ktoré len stručne odpovedalo, aby sme sa priamo obrátili na Úrad vlády.

Krátko po nástupe k moci na jeseň 2023 Fico pre Pravdu uviedol, že sa s Putinom neplánuje stretnúť. „Viete, to sú také otázky, ako keď by bola nejaká medzinárodná konferencia a boli by tam zastúpené všetky krajiny sveta a by som sa stretol s kýmkoľvek, tak sa s ním stretnem, ale v tomto okamžiku určite neplánujeme žiadnu návštevu bilaterálneho charakteru,“ uviedol v októbri 2023.

Tesne po voľbách boli jeho prioritou Praha, Berlín a v prípadne obchodných ciest vymenoval Vietnam, Čína, Stredná a Latinská Amerika. „To sú moje priority, na ktoré sa budem v tomto okamžiku sústreďovať,“ vyhlásil.

 Kritici vyčítajú Ficovi, že svojím postojom k Rusku izoluje Slovensko v medzinárodných vodách, orientuje sa na krajiny s autoritárskymi vládcami a jeho vláda narúša vzťahy s najbližšími partnermi. Príkladom je napríklad Česko, ktoré zrušilo spoločné rokovania vlády, či roztržka s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom kvôli balíku proruských sankcií. Kým iní európski lídri cestujú do Kyjeva pomerne často, Fico navštívil doteraz len Užhorod.

Diplomatické vzťahy zrejme naštrbí aj posledné vyhlásia smerom k Veľkej Británii. Fico totiž obvinil Londýn z ovplyvňovania volieb na jeseň 2023. Rezort diplomacie si nechal dokonca predvolať končiaceho britského veľvyslanca Nigela Bakera.

Na druhej strane pestuje vzťahy s Talianskom, Tureckom, ale napríklad aj Brazíliou či Vietnamom. Po návšteve Uzbekistanu sa vyjadril, že pre nás môže byť bránou do Afganistanu a ďalších krajín v regióne. Vychválil tiež politické režimy Vietnamu a Číny a volá po zmene politického systému na Slovensku, v rámci ktorého by mohlo byť menej strán./agentury/

X X X

Nemecký závod v Detve zatvoria, 250 zamestnancov stratí prácu

 Regiónom, ktorý v blízkej dobe zasiahne hromadné prepúšťanie, je Podpoľanie. V nemeckej firme, ktorá patrí medzi hlavných dodávateľov pre automobilový priemysel, príde o prácu 250 ľudí.

Slovenská dcéra nemeckej spoločnosti ZF Friedrichshafen AG, ZF Slovakia, má prevádzky vo viacerých mestách. Aktuálne plánuje zatvoriť závod v Detve. Informáciu priniesla televízia TA3. Firma sa chystá postupne utlmiť výrobu, čo vyvrcholí úplným zatvorením prevádzky v druhej polovici budúceho roka.

Televízia informovala, že prácu stratí približne 250 zamestnancov. „ZF oznámila plány postupného ukončenia výroby v závode Detva, pričom s úplným zatvorením sa počíta v prvej polovici roku 2026. Prechod bude starostlivo riadený s cieľom zabezpečiť kontinuitu pre zákazníkov a podporiť zamestnancov,“ cituje TA3 hovorcu spoločnosti ZF Andreasa Veila.

Pre zamestnancov chystajú špeciálne podporné programy v súlade so slovenskými pracovnoprávnymi predpismi.

Zmarenie detvianskej výhody

Automobilový priemysel v Európe je v kríze, dlhodobo klesajú objednávky, čo sa podpisuje pod zatvorenie detvianskej fabriky. „Európsky automobilový trh dlhodobo klesá, pričom sa predpokladá, že objem výroby v roku 2025 bude približne o 30 % nižší ako v roku 2018. Okrem toho zatvorenie významného miestneho dodávateľa v roku 2023 zmarilo rozhodujúcu nákladovú výhodu závodu v Detve,“ doplnil Veil.

Fabrike sa nedarí byť ďalej rentabilnou. Časť výroby by sa mala presunúť do iných prevádzok na Slovensku. „Spoločnosť sa rozhodla postupne presunúť aktivity z Detvy do iných závodov v rámci divízie Fahrwerktechnik – predovšetkým do závodu v Leviciach. Tento krok má pomôcť optimalizovať miestne nákladové štruktúry a prispôsobiť výrobu očakávaným objemom trhu,“ spresnil hovorca ZF.

Závody v ďalších mestách pokračujú

Okrem Levíc má nemecká firma závody aj v Trnave, Novom Meste nad Váhom a v ďalších mestách. „Slovensko zostáva dôležitou súčasťou európskej výrobnej siete spoločnosti ZF,“ ubezpečil Veil.

Oficiálne oznámenie o plánovanom hromadnom prepúšťaní na detvianskom úrade práce podľa televízie TA3 zatiaľ nemajú.

Spoločnosť ZF Friedrichshafen AG, dodávateľ podvozkových komponentov pre osobné vozidlá, otváral v Detve nový závod v roku 2019. Zamestnanci tak v ňom odpracovali len pár rokov, aktuality.sk

X X X

 Štát v tichosti podpísal zmluvu na opravu heknutého katastra. Firma, ktorá bola pri zlyhaní, zinkasuje 16,6 milióna eur

Ešte stále nie je koniec, na dôsledky po kybernetickom útoku sa poskladáme všetci.

 Hackeri na začiatku roka predviedli, ako ľahko dokážu ochromiť štát: zašifrovali dáta katastra a potom údajne žiadali sedemciferné výkupné za ich odkódovanie. Kataster bol dlhé týždne vypnutý, ľudia mali problémy pri každom zápise a politici sa obviňovali, kto za to môže.

Ochromené služby štát síce postupne obnovil, no napokon dospel k záveru, že citlivý register údajov o pozemkoch a nehnuteľnostiach treba pred hackermi chrániť dôslednejšie ako doposiaľ. Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) podpísal kontrakt, ktorý by mal zaručiť, že sa podobný incident nezopakuje.

Suma za ochranu je závratná a dodávateľská firma možno viacerých prekvapí.

Slovanet dostáva druhú šancu

Štátny úrad si vybral na zabezpečenie katastra proti hackerom firmu Slovanet, s ktorou už mal svoje skúsenosti. Práve ona totiž v minulosti riešila informatickú infraštruktúru katastra, teda tú časť IT technológie, ktorú hackeri začiatkom januára tohto roka napadli a úspešne do nej prenikli.

Úrad tej istej firme teraz odklepol viac ako 8,5 milióna eur za „Návrh a implementáciu bezpečnostného riešenia súvisiaceho so zabránením opakovaniu kybernetického útoku“. Zákazku dostali priamym zadaním bez predchádzajúcej otvorenej súťaže.

Spoločnosť Slovanet v takomto výbere problém nevidí, podľa nej totiž, sú jedinou s potrebnými skúsenosťami a informáciami.

„Spoločnosť Slovanet je dlhoročný a renomovaný dodávateľ riešení kybernetickej bezpečnosti, ktorým dôverujú aj mnohí významní a nároční komerční klienti vrátane finančných inštitúcií, ako aj organizácie štátnej správy. Aj pre klienta ÚGKK už dlhodobo poskytujeme elektronické komunikačné dátové služby a máme podrobnú znalosť jeho extrémne komplikovanej technologickej infraštruktúry a architektúry,“ uviedol Roman Greguš zo Spoločnosti Slovanet.

IT firma sa bližšie nevyjadrila ani k svojej prípadnej zodpovednosti za útok zo začiatku roku. „Čo sa týka januárového útoku, detaily sú stále predmetom vyšetrovania a preto nie je možné v tomto okamihu poskytnúť viac informácií, než len to, že úspech alebo neúspech útoku nemal byť ako ovplyvnený službami poskytovanými našou spoločnosťou,“ uzavrel Greguš.

Tisíc eur na deň a zaujímavé meno

Detaily spôsobu zabezpečenia katastra nie sú jasné, všetky podstatné technické skutočnosti sú začiernené. To je aj pochopiteľné, keďže ide o kritickú infraštruktúru štátu. V zmluve však nechali verejne dostupné hodinové sadzby za práce jednotlivých odborníkov. Aj názvy týchto odborností sú síce zanonymizované, no zoznamu vyplýva, že najdrahší z odborníkov vyjde štát na tisíc eur na deň.

Zo zmluvy sa dajú vyčítať ešte dve zaujímavosti. Tou prvou je, že spoločnosť Slovanet musí mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu do výšky troch miliónov eur. Tou druhou je zoznam subdodávateľov Slovanetu. Takmer polovicu prác na bezpečnostnom riešení bude vykonávať spoločnosť Alanata. Ďalších 12 až 13 percent zákazky bude realizovať firma IstroSec. Jej spolumajiteľom je pritom bývalý šéf vládnej jednotky pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT)Lukáš Hlavička. Ten sa objavil aj na prvej tlačovke úradu, ktorá sa týkala kybernetického útoku. Jeho firma tak môže zo zákazky zinkasovať viac ako milión eur.

Hlavička si nemyslí, že spoluprácou jeho firmy na tejto štátnej zákazke sa dostal do konfliktu záujmov. Zdôvodnil to pomerne komplikovanou technickou odpoveďou, z ktorej vyplýva, že práve odborníci z ich spoločnosti sú špecialisti na jednu fázu boja proti kyberútokov.

„Riešenie incidentov je komplexný proces za účasti rozsiahleho tímu expertov spoločnosti IstroSec na oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti, pričom reflektuje metodológie na základe medzinárodne uznávaných štandardov NIST. Tie pozostávajú z niekoľkých fáz, pričom fáza izolovania útoku a odstránenia škodlivých rezíduí po útoku predchádza fáze obnovy služieb tak, aby bolo ich poskytovanie a prevádzkovanie bezpečné. To súvisí najmä s následným systémovým zabezpečením infraštruktúry danej organizácie, aby sa znížila miera rizika vzniku opätovného kybernetického bezpečnostného incidentu, preto nedochádza ku konfliktu záujmov.“

Úrad geodézie, kartografie a katastra na naše otázky do uzávierky nereagoval.

Celková cena presahuje 16 miliónov eur

Spomínaná suma 8,5 milióna eur však podľa našich zistení nie je koncovou cenou za vyriešenie problémov katastra. ÚGKK totiž so Slovanetom podpísal aj ďalšiu zmluvu za viac ako 8 miliónov eur.

Účet za nápravu kybernetického útoku tak dosiahne výšku 16,6 milióna eur. Druhá zmluva so Slovanetom má názov „Obnova služieb a prevádzky IS a IKT infraštruktúry“ a aj v tomto prípade je subdodávateľom spomínaná spoločnosť IstroSec – firma ítečkára Hlavičku tak dokopy na prácach pre kataster zinkasuje viac ako dva milióny eur.

Najväčší útok s miliónovým výkupným

Kybernetický útok, ktorý zasiahol 5. januára o 8:50 Úrad geodézie, kartografie a katastra, bol zatiaľ najväčším v histórii Slovenska. Išlo o pokročilý cielený ransomware útok, vedený zo zahraničia a zacielený na infraštruktúru katastra, pri ktorom bola zasiahnutá databáza nehnuteľností. Spôsobil nefunkčnosť jeho elektronických služieb a vážne problémy s fungovaním katastrálnych odborov okresných úradov.

Hackeri údajne žiadali vysoké výkupné – média spomínali sumy od jedného do 12 miliónov amerických dolárov, ale tieto sumy kompetentní nikdy nepotvrdili.

Štátne orgány spočiatku zatajili skutočnú povahu problému. Ministerstvo vnútra informovalo, že služby katastra neboli v utorok (7. 1.) dostupné, a v ďalších dňoch mali pôvodne služby odborov fungovať s obmedzeniami. Skutočnosť, že ide o kybernetický útok, priznalo až na druhý deň.

Etický hacker Pavol Lupták označil za problém aj to, že okrem zanedbania bezpečnosti systémov katastra neexistovali aktuálne automatické zálohy.

„Fakt, že ešte nedošlo k obnove dát a prevádzky, naznačuje, že zálohy sa nevykonávali, alebo sa vykonávali s nedostatočnou pravidelnosťou a nebola testovaná obnova zo záloh,“ hovoril krátko po útoku.

Odchod šéfa katastra

Šéf katastra Juraj Celler napokon pod tlakom verejnosti 20. januára odstúpil z funkcie. „Toto rozhodnutie prijímam s plným vedomím zodpovednosti, ktorú táto funkcia nesie, a s cieľom zabezpečiť, aby úrad mohol naďalej efektívne a transparentne plniť svoje poslanie v prospech občanov Slovenskej republiky,“ uviedol Celler pri oznámení svojej rezignácie.

Na odstúpenie ho pred tým vyzýval premiér Robert Fico aj podpredseda vlády Tomáś Taraba. Ten v diskusnej relácii obvinil Cellera, že si mal dopisovať s hackermi, ktorí žiadali výkupné. Celler tieto obvinenia rozhodne odmietol: „Nepísal som s nimi, je to absolútna hlúposť,“ zdôraznil.

Masívne ekonomické dopady

Výpadok systémov katastra ochromil prakticky celé Slovensko, keďže práve tam je zapísané vlastníctvo každej nehnuteľnosti či pozemku. Cez elektronický kataster sa overovali údaje o skutočných majiteľoch predávaných bytov, domov a pozemkov. Túto službu vo veľkom využívajú najmä realitní makléri, ale aj kupujúci. Útok teda zásadne ovplyvnil dianie na realitnom aj hypotekárnom trhu.

Kybernetický útok na kataster mal vplyv aj na fungovanie Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava. „Práva a povinnosti pri správnych konaniach týkajúcich sa pamiatkového fondu sú viazané na vlastníka nehnuteľnosti. Toho si momentálne nevieme overiť,“ uviedol vtedy riaditeľ Ján Mackovič.

Štátu trvalo celé mesiace kým dokázal systém katastra opäť sfunkčniť. Občania, ktorí si napríklad kupovali nehnuteľnosť, si po výpis z katastra museli chodiť na úrad osobne, často aj čakať v rade.

ÚGKK od začiatku ubezpečoval, že žiadny právny vzťah ani vlastníctvo nehnuteľností kybernetickým útokom na kataster neboli dotknuté. Všetky právne vzťahy k nehnuteľnostiam na celom Slovensku boli obnovené so stavom k 3. januáru 2025, aktuality.sk

 X X X

  Trump napálil Indii drastické clá za ruskú ropu

Prezident Donald Trump v stredu 6. augusta oznámil drastické clá na Indiu, ktoré majú byť trestom za jej pokračujúci nákup ruskej ropy a plynu. India, jeden z najdôležitejších obchodných partnerov USA, čelí spolu 50 % clám na dovoz tovaru do Spojených štátov – čo je jedna z najvyšších sadzieb v americkej obchodnej politike.

 Podľa dokumentu zverejneného na webovej stránke Bieleho domu ide o prvú aplikáciu tzv. sekundárnych sankcií zo strany USA voči krajine, ktorá podľa Washingtonu nepriamo podporuje ruskú vojenskú mašinériu, upozorňuje CNN.

„India v súčasnosti priamo alebo nepriamo importuje ropu z Ruskej federácie,“ uvádza sa v exekutívnom príkaze, ktorý označuje uvalenie ďalšieho 25 % cla za „nevyhnutné a primerané“.

 Nové clá sa dotýkajú širokého spektra indického exportu a predstavujú výraznú eskaláciu obchodného napätia medzi USA a Indiou, ktorá je piatou najväčšou ekonomikou sveta.

Nové clo vo výške 25 % súvisí priamo s ruskými energetickými zdrojmi a nadobudne účinnosť o 21 dní. Ďalších 25 % ciel, ktoré Trump avizoval už skôr, vstupuje do platnosti už vo štvrtok.

 Trump už skôr na sociálnych sieťach ostro kritizoval Indiu. „India nekupuje len obrovské množstvá ruskej ropy – veľkú časť z nej ďalej predáva na voľnom trhu so ziskom. Nezaujíma ich, koľko ľudí na Ukrajine zabíja ruská vojnová mašinéria,“ napísal.

 V exekutívnom príkaze Trump uviedol, že k rozhodnutiu o clách dospel na základe dodatočných informácií od vysokých predstaviteľov o konaní ruskej vlády na Ukrajine, agentury/

X X X

 Bartek s Krúpom sa pohádali v priamom prenose. Museli im vypnúť mikrofóny

Ostrú diskusiu na ta3 medzi poslancami Michalom Bartekom (Hlas) a Jurajom Krúpom (SaS) sprevádzali urážky aj tykanie. „Vy ste taký zväzáčik, čo vám dajú, to poviete,“ vyhlásil Krúpa, na čo Bartek začal opakovať „americký jastrab, americký jastrab“ a obom poslancom vypli mikrofóny. „Normálne tu zostalo teraz božské ticho,“ reagovala moderátorka.

 „Vy ste si niečo šňupli pred touto reláciou? Lebo mám pocit, že ste pekne mimo,“ spýtal sa neskôr Bartek. „Ty si pekne mimo,“ odpovedal Krúpa.

Krúpa sa Barteka v jednej chvíli tiež spýtal, či má maturitu, na čo mu poslanec Hlasu odpovedal, že „doktor, docent, áno, pán kolega“.

„Prečo je (ruský plyn) druhý najdrahší v Európe? Prečo títo, ktorí hovoria, že chodia za Putinom, chodia do Ruska, majú s nimi skvelé vzťahy. Ako je možné, že nemôžu vyjednať s nimi nejaký lacnejší plyn?“ pýtal sa Krúpa. „Ja som bol za Putinom?! Čo klamete? Ale prestaňte mi tykať,“ ohradil sa Bartek.

Sľubovali adresnú energopomoc

„My sme jasne povedali, že sa budeme vždy snažiť, aby aj tá konsolidácia alebo energopomoc sa nedotkla tých najbiednejších, neúplných rodín, seniorov alebo osamelých mamičiek s detičkami,“ povedal Bartek a doplnil, že je naozaj veľmi rád, že ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) „veľmi intenzívne“ rokuje v Bruseli aj doma.

Vyhlásil, že je rád, že energopomoc bude pripravená a adresná a „nebudeme ani ľudí hnať, aby nejakým spôsobom si tú energopomoc museli vybavovať na rôznych úradoch. Dalo sa dokopy ministerstvo hospodárstva, vnútra a zdravotníctva, aby sme všetky databázy, ktorých bolo viac ako 230, dali do jednej kopy, na základe ktorých na počte príjmov daných domácností a taktiež aj spotreby reálne vedeli určiť, kto tú energopomoc potrebuje a kto nie“.

Dodal, že je otázne hovoriť, od ktorej hranice už niekto energopomoc nepotrebuje, preto bude ministerstvo hospodárstva pripravené konať operatívne, aby „pokiaľ niekto bude naozaj núdzny, aby sa mu ešte tá energopomoc mohla dofinancovať“.

Ministerka Saková má podľa neho všetko pripravené a „ide to na schválenie na vládu“. Dodal, že do konca tohto roka sa domácnosti nemusia obávať vyšších cien.

Krúpa: Logicky to nie je adresná pomoc

„Je toto podľa vás adresná pomoc? Je to adresná pomoc, keď 90 percent ľudí dostane tú pomoc?“ zareagoval Krúpa a dodal, že logicky to adresná pomoc nie je. „Tak bude to tak, že za 15 rokov Fico-vlády máme 90 percent ľudí chudobných, ktorí potrebujú energopomoc alebo to nevedia urobiť a nie je tá energopomoc adresná,“ doplnil. Podľa neho by sme sa mali podrobnejšie pozrieť na to, čo povedal premiér Robert Fico, a čo ministerka.

„Mám taký dojem, ako keby Fico vystrelil, že nebojte sa, o všetko bude postarané a všetci dostanete energopomoc. A ja som videl na vyjadrení ministerky Sakovej, že ona sa ako keby snažila tento výrok nejak korigovať a hovorila, že ale my sme pracovali, my tu budeme mať prepojené systémy a tak ďalej. A nejako to už poriešime, že bude adresná,“ domnieva sa Krúpa.

Dodal, že vo vláde a koalícii je akási „dichotómia, ako keby ani sami nevedeli, či bude plošná alebo nebude plošná. A mne z toho vychádza jednoducho jedno a to je to, že to ešte nie je pripravené, nie je to spracované tak, aby sa to mohlo predložite povedať, tak takto to bude“.

Krúpa sa obáva, že vláda na energopomoc použije eurofondy

Krúpa očakáva ešte veľké diskusie a reálne sa obáva, že vláda použije na energopomoc eurofondy, ktoré majú slúžiť na niečo úplne iné.

„Čiže my prežerieme eurofondy na nejaké dávky, vyhodíme ich niekde do čiernej diery, nebude z nich nič…“ povedal. Poslanec Hlasu zareagoval, že pokiaľ sa stane, že SR nebude schopná vyčerpať istú časť eurofondov a hrozilo by prepadnutie eurofondov, tak „tieto eurofondy budú veľmi správne použité aj na tú plošnú energopomoc. Pretože si myslím, pokiaľ niektorý rezort bude mať problémy s vyčerpaním, lepšie ako vrátiť tie eurofondy do Bruselu, je použiť ich na to, aby sanovali tú energopomoc.“

Doplnil, že stámilióny z eurofondov na energopomoc presúvať nebudú, ale presunú len tie, ktorým by hrozilo prepadnutie./agentury/

X X X

Ako si nemecké automobilky chovali čínskeho hada na prsiach

Nemecký profesor presne opísal, prečo sa dnes veľké nemecké automobilky trasú pred čínskou konkurenciou. Za tento stav si vraj môžu samy. Najskôr zadarmo školili, teraz dostávajú lekcie.

 Renomované automobilky mali oči zaslepené ziskami z predaja áut v Číne. Nikomu nenapadlo skúmať, či sa za touto stratégiou skrýva nebezpečenstvo. Teraz sa odkrýva v plnej nahote. Čínska ofenzíva je v plnom prúde. Automobilky ako BYD, NIO či MG expandujú v Európe vo veľkom.

„Školenie je skončené,“ konštatuje obrazne a najmä bez servítky nemecký profesor Christian A. Conrad. Vo svojom článku pre nemecký Focus píše, že Čína sa podľa neho nielenže naučila všetko, čo sa od západných automobiliek naučiť mohla, ale teraz z tohto vzdelania ťaží. A to priamo na úkor svojich učiteľov. Nemecký autopriemysel, ešte donedávna považovaný za vrchol kvality a pokroku, sa tak podľa Conrada otriasa v základoch, no môže si za to sám. V snahe získať prístup na čínsky trh pristal na obchodné podmienky, ktoré by v inom prípade označil za neprijateľné.

Spoločné podniky ako trójsky kôň

Dlhé roky bol podľa Conrada obchod so zdanlivo neškodným partnerom výhodný. Ale naozaj iba zdanlivo. Pravidlá boli jasné. Kto chcel vyrábať v Číne, musel vytvoriť spoločný podnik s čínskou firmou a Západ v ňom nesmel mať väčšinu, a teda ani kontrolu. Napriek tomu západné automobilky ochotne poskytli svoje know-how s vidinou obrovských ziskov na najrýchlejšie rastúcom trhu sveta. Lenže ako hovorí Conrad: „Cieľom Číny nikdy nebol obchod. Cieľom bol prenos technológií a výchova domácich konkurentov.“ A to sa podarilo. Čínske značky dnes už nepotrebujú západných partnerov, dobehli ich, ba v niektorých prípadoch dokonca predbehli. A prechod k elektromobilom tento proces len a len urýchlil.

 Ako sa toto mohlo vôbec stať? Conrad je kritický: „Manažéri nemeckých automobiliek videli len svoje bonusy. Krátkodobé zisky mali prednosť pred dlhodobou stratégiou.“ Zatiaľ čo si topmanažéri vyplácali astronomické odmeny za predaje v Číne, čínski partneri si systematicky budovali vlastné značky, ktoré dnes atakujú európske trhy. Namiesto obáv z transferu duševného vlastníctva sa západné firmy spoliehali na to, že „do Číny ideme so starou technológiou“. Lenže Číne to stačilo. A keď prišiel čas na vlastnú produkciu, mala táto krajina k dispozícii všetko, čo potrebovala. Navyše ťaží z nízkych nákladov na mzdy, nižších environmentálnych noriem a najmä z toho, že nemusela platiť ani cent za výskum a licencie.

 Conrad upozorňuje, že podmienky prístupu na čínsky trh boli asymetrické už od začiatku. No nikomu to neprekážalo. Zatiaľ čo čínske firmy v Európe nakupovali fabriky, značky a vývojové centrá, západní výrobcovia museli v Číne akceptovať cenzúru, regulácie a 25 % clo na dovážané autá. V tomto svetle je až zarážajúce, že EÚ aj USA tak dlho tolerovali túto nebezpečnú stratégiu. A nielen to, nemecké spoločnosti boli odhodlané zabrániť politickým protiopatreniam zo strachu pred stratou svojho čínskeho trhu. „Čína mala mať povolené robiť v Európe len to, čo dovolí aj iným,“ pripomína profesor zásadu reciprocity v medzinárodnom obchode. Západ teraz stratil to, čo ho robilo silným. Výhodu v ľudskom kapitále.

Je na záchranu neskoro?

Čínski študenti študovali na západných univerzitách, inžinieri sa školili vo fabrikách európskych značiek, kopírovali procesy, dizajn aj technológie. „Inžinierov konkurencie sme školili sami,“ hovorí Conrad. Conrad tvrdí, že Čína mala byť zastavená oveľa skôr. Miliónové predaje áut nemeckých značiek sú dnes minulosťou. Jediná výhoda tohto partnerstva už teda neexistuje. Z pohľadu profesora je budúcnosť jasná a bolestivá: Západ sa musí preorientovať. Musí viac investovať do výskumu, infraštruktúry a vzdelania. Musí lepšie ochrániť duševné vlastníctvo, ktoré nesmie skončiť v spoločných podnikoch ani sa stratiť v dôsledku rôznych akvizícií. Inžinieri konkurentov nesmú byť školení Západom.

Od Číny sa musí požadovať princíp reciprocity a manažérske odmeny musia byť viazané na dlhodobý výkon, nie na rýchly zisk. To však nie je koniec. Conrad sa dotkol aj oveľa citlivejšej témy. Je totiž presvedčený, že Nemci musia zapracovať aj na znížení nákladov: „Mzdy musia klesnúť. Pracovný čas sa musí predĺžiť, “ navrhuje Conrad. Pre nemeckú spoločnosť, ktorá si dlhodobo zakladá na vysokých životných štandardoch, sú takéto slová takmer rúhaním. No Conrad trvá na tom, že bez bolestivej transformácie nebude návrat ku konkurencieschopnosti možný. Ak sme ešte neprekročili bod zlomu. Svet sa zmenil. Západ už nie je na špičke./agentury/