Piatkové stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v americkom štáte Aljaška sa uskutoční v meste Anchorage, oznámil v utorok Biely dom. Lídri chcú hovoriť o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Presný čas stretnutia neuviedla a poukázala na to, že sa stále pracuje na detailoch.Putin naznačil, kde by sa mohol s Trumpom stretnúť, k účasti Zelenského má jasno.

 Hovorkyňa potvrdila, že plánovaný je rozhovor oboch prezidentov medzi štyrmi očami. Zmiernila tiež očakávania rýchlej dohody o prímerí, keď vyhlásila, že Trump bude na tomto stretnutí „načúvať“.

„Prítomná bude len jedna strana, ktorá je zapojená do tejto vojny, a preto tam prezident pôjde, aby získal jasnejšie a lepšie pochopenie toho, ako môžeme túto vojnu ukončiť,“ povedala Leavittová. „Pre prezidenta je to aktivita načúvania,“ dodala s tým, že Trump by mohol v budúcnosti cestovať do Ruska.

Pred rozhovormi sú naďalej nejasné viaceré kľúčové otázky, konštatoval Reuters. Trump vyhlásil, že obe strany vojny sa budú musieť vzdať územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že také niečo zakazuje ústava jeho krajiny, pričom bez účasti Ukrajiny nemožno uzavrieť žiadne dohody.

 Lavrov telefonoval s Rubiom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok telefonoval so svojím americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom. Hovorili o prípravách na nadchádzajúce stretnutie prezidentov oboch krajín, ktoré sa uskutoční v piatok 15. augusta na Aljaške. Informoval o tom ruský rezort diplomacie.

„Dvanásteho augusta mal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov telefonický rozhovor s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Diskutovali o určitých aspektoch príprav na nadchádzajúce stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa na Aljaške 15. augusta,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Obaja ministri podľa ruského rezortu „potvrdili svoj záväzok úspešne zorganizovať“ toto stretnutie Trumpa a Putina. Šéf Bieleho domu schôdzku na Aljaške avizoval minulý piatok na sociálnej sieti Truth Social, čo následne potvrdila aj ruská strana.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že podľa neho sa lídri zamerajú na diskusiu o možnostiach dosiahnuť dlhodobé mierové urovnanie ukrajinského konfliktu. Kremeľ podľa neho očakáva, že ďalšie stretnutie Putina a Trumpa sa uskutoční na ruskom území./agentury/

X X X

 Trump: Vyhlásil, že v piatok pôjde do Ruska.

 Chválil Rusov za vojnové úspechy a kritizoval Zelenského. Rusko vie vyhrávať vojny, naznačil americký prezident Donald Trump. A ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského skritizoval, že nechce zmeniť ústavu, aby mohol v prípadnej dohode s Ruskom vymeniť územie. Trump letí v piatok na Aljašku, aby rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na tlačovej konferencii niekoľkokrát vyhlásil, že mieri do Ruska, zrejme sa preriekol.

 Ako upozornil portál idnes.cz, Trump na pondelňajšej tlačovej konferencii hovoril o tom, že kvôli vysokej kriminalite vo Washingtone je nutné podriadiť tamojšiu políciu kontrole federálnej vlády a vyslať Národnú gardu, aby obnovila právo a poriadok. „Je pre mňa trápne tu byť. Idem vidieť Putina. Idem v piatok do Ruska. Nepáči sa mi tu byť a hovoriť, aké nebezpečné, špinavé a nechutné toto kedysi krásne hlavné mesto je.“

Že pôjde do Ruska, Trump na tlačovej konferencii zmienil ešte raz. Zároveň však vyhlásil, že je od Putina úctivé, že mieri do Ameriky, je teda možné, že je zmätený. Moskva už skôr uviedla, že Trumpa pozvala do Ruska. A Aljaška bola ruská do roku 1867, čo mohlo Trumpa zmiasť.

Šéf Bieleho domu uviedol, že Zelenskyj na summit nie je pozvaný. Chcel by však, aby sa aj on s Putinom neskôr stretol.

Trump naznačil, že za vojnu môže Zelenskyj a rozhoduje za Ukrajincov

Trump opätovne naznačil, že za vojnu môže práve ukrajinský prezident. „So Zelenským vychádzam dobre, ale nesúhlasím s tým, čo urobil, veľmi, veľmi silno nesúhlasím. Táto vojna sa nikdy nemala stať,“ povedal Trump. „Trochu ma hnevá, že Zelenskyj povedal „musím získať ústavný súhlas“,“ dodal s jasnou narážkou na jeho slová, že ústava Ukrajiny znemožňuje vzdať sa ukrajinského územia.

„Má súhlas na to, aby šiel do vojny a všetkých zabil, ale potrebuje súhlas na výmenu územia. Pretože k nejakej výmene územia dôjde,“ uviedol Trump s tým, že to bude pre „dobro Ukrajiny“, ale bude tam aj niečo zlé a žiadna strana nebude úplne spokojná.

 Rusko je vojnový národ a Orbán maďarský prezident

Trump zároveň vyzdvihol ruské vojenské schopnosti. „Rusko je vojnový národ. To je, čo robia, bojujú v množstve vojen. Môj priateľ mi povedal, že Rusi sú tvrdí, pretože pokračujú v bojoch. Porazili Hitlera, tak ako my. Porazili Napoleona. Robia to už dlho,“ vyhlásil americký prezident.

Pokračoval, že sa spýtal „veľmi, veľmi šikovného muža“, maďarského premiéra Viktora Orbána, či Ukrajina môže Rusko poraziť. Premiér, ktorého Trump mylne označil za hlavu Maďarska, sa naňho vraj pozrel s výrazom „Čo to je za hlúpu otázku?“.

„Čína ťa porazí cez obchod, Rusko prostredníctvom vojny,“ citoval Trump Orbána s tým, že to je „veľmi zaujímavé vyhlásenie“. Následne ale zdôraznil, že jeho Čína obchodne neporazila.

Trump však nevedomky pripustil, že ruské vojnové schopnosti majú rezervy. „Po diaľnici by boli (ruské tanky) za štyri hodiny v Kyjeve. Nejaký ruský generál ale urobil brilantné rozhodnutie ísť cez poľnohospodársku pôdu. A uviazli v bahne,“ uviedol Trump. „Neviem, kto ten generál bol, ale ako poznám Vladimira, už pravdepodobne nie je nikde blízko,“ povedal šéf Bieleho domu, čím vyvolal smiech amerického ministra obrany Petea Hegsetha./agentury/

X X X

 Ukrajina čelí masívnej presile pri Pokrovsku. Rusi postupujú rýchlo, hrozí prelomenie obrany

Ukrajinský generálny štáb v utorok pripustil, že situácia pri mestách Pokrovsk a Dobropilla v Doneckej oblasti je zložitá a ukrajinské jednotky tam podľa neho čelia presile nepriateľa.

Serhii Filimonov, veliteľ ukrajinského práporu Da Vinci, sleduje priamy prenos z frontovej línie počas bojov s Rusmi v smere na Pokrovsk, 9. augusta 2025

Len v smere na Pokrovsk sústredili ruskí okupanti viac ako 110-tisíc vojakov, uviedlo velenie ozbrojených síl na facebooku s tým, že ukrajinská armáda do tohto sektora frontu poslala posily. Svetové agentúry píšu o rýchlom alebo náhlom ruskom postupe na tomto dôležitom mieste frontovej línie, Reuters ho označuje za jeden z najdramatickejších za posledný rok.

Ukrajinský projekt DeepState, ktorý monitoruje vývoj bojov, na telegrame uviedol, že Rusi postúpili pri Dobropilli na úzkom úseku frontu smerom k obciam Kučeriv Jar a Zolotyj Kolodjaz.

 „Snažia sa upevniť svoje pozície a získať oporu v oblasti,“ uviedol projekt a dodal, že situácia sa v týchto miestach vyvíja pomerne chaoticky, pretože nepriateľ našiel medzery v ukrajinskej obrane, preniká do hĺbky, snaží sa rýchlo získať oporu a hromadiť sily pre ďalší postup.

Reuters s odvolaním sa na DeepState píše o náhlom výpade ruských síl do ukrajinských pozícií východne od Dobropille, ktorý hrozí prelomením ukrajinskej obrannej línie. Agentúra AFP s odvolaním sa na analytikov píše o rýchlom postupe ruských síl v úzkom, ale dôležitom sektore frontovej línie.

Ukrajinská armáda poprela správy, že by sa Rusom podaril prielom frontu pri mestách Pokrovsk a Dobropille, upozornila agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie zoskupenia ukrajinských síl. Podľa neho sa Rusi ustavične snažia preniknúť do ukrajinských pozícií malými skupinami, ktoré sú vzápätí ničené. Situácia ale zostáva ťažká.

 Hovorca ukrajinského generálneho štábu Andrij Kovaľov v utorok serveru Ukrajinska pravda povedal, že hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj vyčlenil do boja s ruskými sabotážnymi skupinami pri Pokrovsku dodatočné sily. Na ohrozenom úseku pri Pokrovsku bol nasadený zbor Azov, napísal už skôr server Ukrajinska pravda.

Ukrajinský generálny štáb popoludní uviedol, že armáda prijíma opatrenia, aby zastavila postup nepriateľa pri Dobropilli a pri Pokrovsku. Bez ohľadu na straty sa ruské diverzné a malé pechotné skupiny snažia prenikať cez obranné línie, uviedlo ukrajinské vojenské velenie, podľa ktorého niekoľko malých ruských skupín obišlo pozície ukrajinských obrancov a pokúsilo sa postúpiť smerom k obci Zolotyj Koldjaz a prenikali do niektorých ďalších obcí. „Niektoré skupiny už boli zničené, ostatné sú v procese ničenia,“ dodal štáb. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne overiť.

Ruský vpád pri Dobropilli môže byť naplánovaný tak, aby zvýšil tlak na Kyjev a Ukrajina sa vzdala svojho územia v situácii, keď sa blíži stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským vodcom Vladimirom Putinom na Aljaške, kde budú hovoriť o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.

„Súčasná situácia je vážna, ale zďaleka nejde o zrútenie frontu, ako niektorí tvrdia, uviedol bývalý dôstojník ukrajinských síl, ktorý vystupuje na sociálnej sieti pod prezývkou Tatarigami_UA. Situácia mu pripomína roky 2014 a 2015, keď Rusko na východe Ukrajiny tiež spustilo veľké ofenzívy pred mierovými rozhovormi, aby malo páky na vyjednávanie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer uviedol, že Rusko presúva svoje jednotky spôsobom, ktorý naznačuje prípravy novej útočnej operácie. Rozhodne sa nechystá na prímerie alebo ukončenie vojny, vyhlásil. Ruský vodca Vladimir Putin chce podľa neho prezentovať chystané stretnutie s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom ako svoje osobné víťazstvo a pokračovať vo svojom doterajšom konaní./agentury/

X X X

 Najničivejší úder Ruska na ukrajinskú kasáreň so zahraničnými regrútmi. Americký denník odhalil podrobnosti útoku

Ruské sily opakovane útočili na ukrajinských vojakov počas ich pobytu vo vojenských akadémiách, kasárňach a na cvičiskách. Jedným z najsmrtiacejších útokov sa stal útok ruskou raketou na jedáleň výcvikového tábora neďaleko mesta Kropyvnyckyj 21. júla, pri ktorom zahynulo približne 12 zahraničných dobrovoľníkov Ozbrojených síl Ukrajiny.

 Informáciu priniesol denník The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na vyjadrenia vojakov oboznámených s udalosťou. Jeden preživší vojak povedal, medzi obeťami boli nováčikovia z rôznych krajín vrátane USA, Kolumbie, Taiwanu a Dánska.

Útok sa odohral presne v čase obeda, keď vojaci sedeli v jedálni. Jeden z amerických nováčikov z Floridy, ktorý si prial zostať v anonymite, opísal výbuch ako „najhlučnejší, aký kedy zažil.“ Zástupca Medzinárodnej légie ukrajinskej vojenskej rozviedky, ktorej jednotka bola cieľom útoku, potvrdil, že vyšetrovanie incidentu stále pokračuje.

 NYT ďalej uvádza, že v poslednej dobe prichádza do Ukrajiny veľa nováčikov z Južnej Ameriky, pričom kolumbijskí muži sú motivovaní finančnou odmenou, ktorá výrazne prevyšuje ich zárobky v domovine, napriek vysokým rizikám nasadenia.

Podľa denníka dostávajú zahraniční vojaci rovnaký plat ako ich ukrajinskí kolegovia – základný mesačný plat sa pohybuje od 1000 do 1750 dolárov, k čomu sa pridávajú bojové príspevky, ktoré môžu dosiahnuť až 3000 dolárov mesačne.

 V poslednom období sa výrazne zvýšil počet útokov na výcvikové tábory a ďalšie objekty Ozbrojených síl Ukrajiny, pripomína agentúra UNIAN./agentury/

X X X

Zelenskyj je pripravený ponechať okupované územia napospas Putinovi výmenou za členstvo v NATO

Ukrajina je pripravená urobiť ústupky a ponechať Rusku pod kontrolou územia, ktoré už okupuje. Informoval o tom v utorok denník The Telegraph. Ako podmienku si ale kladie jasné bezpečnostné záruky, predovšetkým cestu k vstupu do NATO a zachovanie svojej zvrchovanosti. Prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň odmieta postúpiť akékoľvek ďalšie územie, ktoré má Ukrajina doteraz pod kontrolou.

Zelenskyj dlhodobo uvádza, že Ukrajina neprijme mierový plán navrhnutý Spojenými štátmi, ak bude vyžadovať odovzdanie území, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. Zároveň ale pripúšťa, že by si Rusko mohlo ponechať časť územia, ktoré už obsadilo.

To by znamenalo zmrazenie frontovej línie v aktuálnej podobe a faktické odovzdanie kontroly nad územiami, ktoré Rusko okupuje – teda časťami Luhanskej, Doneckej, Záporožskej, Chersonskej oblasti a Krymom. „Plán sa môže týkať iba súčasných pozícií, ktoré držia armády,“ uviedol podľa denníka jeden zo západných činiteľov.

Ukrajina by s takýmto mierovým urovnaním súhlasila iba vtedy, ak bude obsahovať silné bezpečnostné záruky. Najmä v podobe dodávok zbraní a jasnú cestu k vstupu do NATO.

 Zelenskyj navyše odmieta akékoľvek ďalšie územné ústupky nad rámec toho, čo už Rusko okupuje. Strata zvyšných častí Donbasu, ktoré Ukrajina doteraz kontroluje, by podľa neho znamenala priame ohrozenie bezpečnosti štátu aj porušenie ústavy, a preto je pre neho taký scenár úplne neprijateľný.

Rusko sa podľa washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) stále usiluje o „úplnú kapituláciu“ Kyjeva, vrátane zablokovania členstva v NATO a úplnej demilitarizácie Ukrajiny.

To potvrdil aj Zelenskyj, keď upozornil, že neexistuje žiadny náznak, že by Rusi dostali signály na prípravu na povojnovú situáciu. „Naopak, presúvajú svoje jednotky a sily spôsobom, ktorý naznačuje prípravy novej útočnej operácie. Ak sa niekto chystá na mier, tak toto nerobí,“ doplnil Zelenskyj s odvolaním sa na správy spravodajských služieb a vojenského velenia./agentury/

X X X

 Čína prerušila kontakty s prezidentom Pavlom po jeho návšteve dalajlámu. Česko tvrdí, že to vzťahy nemení

 Na prezidentskej úrovni medzi Českom a Čínou v súčasnosti nie je žiadna priama komunikácia. Oznámenie, že Čína prerušuje všetky kontakty s prezidentom Petrom Pavlom, tak nie je krokom, ktorý by menil doterajšie nastavenie.

Na sieti X to uviedla Kancelária prezidenta Českej republiky v reakcii na čínske veľvyslanectvo v Prahe, podľa ktorého v utorok (12. 8.) hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lin Ťien uviedol, že Čína prerušuje všetky kontakty s Pavlom. Český prezident podľa hovorcu návštevou dalajlámu 27. júla poškodil zvrchovanosť a územnú celistvosť Číny.

„Bez ohľadu na opakované protesty a dôrazný odpor Číny sa Pavel vydal do Indie, aby sa stretol s dalajlámom. To je vo vážnom rozpore s politickým záväzkom, ktorý česká vláda prijala voči čínskej vláde. Vzhľadom na závažnosť Pavlovho provokatívneho rokovania sa Čína rozhodla s ním ukončiť všetky kontakty,“ uviedol Lin.

„Stretnutie prezidenta republiky s dalajlámom malo rýdzo súkromný charakter,“ poznamenala prezidentská kancelária ČR.

„Na prezidentskej úrovni medzi ČR a Čínou v súčasnosti neprebieha žiadna priama komunikácia, nejde teda o krok, ktorý by menil doterajšie nastavenie,“ dodala.

 Krok odsúdila aj ambasáda

Český prezident prišiel dalajlámovi zablahoželať k 90. narodeninám do Indie, kde tibetský duchovný vodca žije, v rámci súkromnej cesty po skončení pracovného programu v Japonsku.

Krok vtedy odsúdila čínska ambasáda v ČR s tým, že Pavel ignoroval stanovisko čínskej strany a celkovú situáciu čínsko-českých vzťahov, keď na svojej návšteve trval. Veľvyslanectvo zároveň vyzvalo, aby Česko dodržiavalo politický záväzok jednej Číny.

Českí ministri bránia Pavlovu návštevu

Minister zahraničia ČR Ján Lipavský uviedol, že Pavlova návšteva dalajlámu v Indii bola súkromná a Čína by tak k nej mala pristupovať. Prvý podpredseda TOP 09 a minister zdravotníctva ČR Vlastimil Válek na sieti X napísal, že jeho strana za prezidentom stojí, rovnako ako za svojou predsedníčkou Markétou Pekarovou Adamovou, keď išla na Taiwan.

„Nie sme zvedaví na to, aby nám čínski súdruhovia kázali, kam českí predstavitelia môžu vycestovať a kam nie. To nech si skúšajú na tých, ktorí nás chcú zatiahnuť späť na východ,“ vyhlásil Válek.

„Myslím, že to pána prezidenta zase toľko bolieť nebude. Politbyro ústredného výboru Komunistickej strany Číny si môže akurát tak trhnúť nohou,“ napísal na sieti X minister pre vedu, výskum a inovácie ČR Marek Ženíšek (TOP 09).

Od neúspešného povstania proti čínskej nadvláde v roku 1959 a úteku z Tibetu žije 14. dalajláma v indickej Dharmšále v podhorí Himalájí, kde tiež sídli tibetská exilová vláda. Peking považuje dalajlámu za separatistu, exilovú vládu neuznáva a Tibet považuje za súčasť čínskeho územia. Dalajláma obvinenia zo separatizmu odmieta a zdôrazňuje, že presadzuje pre Tibet väčšiu autonómiu a ochranu tibetskej budhistickej kultúry./agentury/

X X X

 Tichý boj Fica a Pellegriniho: spor o guvernéra NBS sa javí ako osobná vendeta

Slovenská politická scéna čelí súboju o post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), ktorý stavia proti sebe premiéra Roberta Fica a prezidenta Petra Pellegriniho.

Podľa informácií popredného portálu Politico Fico sa snaží odvolať súčasného guvernéra Petra Kažimíra a na jeho miesto dosadiť ministra financií Ladislava Kamenického.

Kažimír je vinný z korupcie – vyjadrenie Lukáša Turaya, prodekana právnickej fakulty UK

 Kažimír, ktorého podporuje prezident a koaličná strana Hlas, odmieta odstúpiť napriek nedávnemu a kontroverznému odsúdeniu za úplatkárstvo. Jeho funkčné obdobie sa síce oficiálne skončilo 1. júna, no na základe zákona z roku 2016 môže guvernér zostať vo funkcii až do vymenovania nástupcu.

Premiér Fico tvrdí, že Kažimírov trest — pokuta 200-tisíc eur alebo rok väzenia — za údajné ponúknutie úplatku daňovému úradníkovi v roku 2016, keď bol ministrom financií, by mal viesť k jeho odvolaniu. Kažimír vinu odmieta, označuje obvinenia za politicky motivované a odvolal sa na Najvyšší súd. Tvrdí tiež, že mu sudca ponúkol imunitu výmenou za kompromitujúce informácie o Ficovi alebo Pellegrinim.

 Hlas trvá na tom, že podľa koaličnej dohody má právo nominovať guvernéra, pričom Kažimíra označuje za „najkvalifikovanejšiu voľbu z profesionálneho hľadiska“. Spor sa odohráva na pozadí kľúčových jesenných rokovaní o znižovaní druhého najhoršieho rozpočtového deficitu v eurozóne a hrozby sankcií zo strany EÚ.

Vzťahy medzi Ficom a Kažimírom sú poznačené osobnou nevraživosťou ešte z čias, keď sa v roku 2020 rozštiepila strana Smer a vznikol Hlas. Hoci niektorí bývalí poslanci tvrdia, že Kažimír nezohral priamu úlohu v rozkole, Fico ho považuje za „zradcu“, píše Politico.

 Budúcnosť vedenia NBS zostáva neistá. Fico zrejme nebude presadzovať Kamenického do funkcie pred schválením rozpočtu na budúci rok a Kažimír pravdepodobne nezíska opätovné vymenovanie bez podpory Smeru. Medzitým podľa viacerých zdrojov panujú pochybnosti o Kamenického odborných predpokladoch — „nie je naozaj zameraný na verejné financie alebo centrálnu banku. Radšej maľuje,“ uviedol jeden z bývalých predstaviteľov banky.

Bývalí aj súčasní zamestnanci NBS priznávajú, že ich znepokojuje práca pod odsúdeným guvernérom, no zároveň oceňujú jeho manažérske schopnosti a modernizačné kroky, dodáva Politico. Ako poznamenal jeden bývalý poslanec, „aj ľudia, ktorí nikdy nevolili Smer a ktorým je odsúdenie trápne, by chceli, aby zostal, pretože ako guvernér je oveľa lepší než Kamenický.“/agentury/

X X X

 Zelenskyj odmieta stiahnutie ukrajinskej armády z Donbasu v rámci možnej mierovej dohody

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vylúčil stiahnutie ukrajinskej armády z Donbasu v rámci prípadnej mierovej dohody s Rusmi, pretože by to Kyjev pripravilo o obranné línie a otvorilo Moskve cestu k ďalším ofenzívam.

Podľa agentúry AP Zelenskyj povedal, že Kremeľ chce, aby sa Ukrajina v rámci potenciálnej dohody o prímerí stiahla z časti Doneckej oblasti, ktorú kontroluje Kyjev.

Ušakov o Trumpovej ponuke: Návrh je celkom prijateľný

 Očakáva sa, že prezidenti USA a Ruska v piatok prerokujú možnosti ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine a nepotvrdené správy z médií naznačujú, že Putin povedal Trumpovi, že chce, aby mu Ukrajina odovzdala časti Doneckej oblasti, ktoré Rusko nekontroluje, píše Reuters. Podľa agentúry AP o tejto požiadavke dnes informoval Zelenskyj, podľa ktorého mu tento ruský návrh oznámili americkí činitelia.

Priemyselný východoukrajinský Donbas tvoria spoločne Donecká a Luhanská oblasť. Ukrajina sa bráni otvorenej ruskej vojenskej agresii od februára 2022, pričom ruské invázne vojská sa od tej doby zmocnili takmer celej Luhanskej oblasti a v súčasnosti okupujú aj časti Doneckej, Záporožskej, Chersonskej oblasti a menšie územia v Charkovskej a Sumskej oblasti. Moskva už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovala ukrajinský polostrov Krym.

„Nestiahneme sa z Donbasu… pokiaľ sa dnes stiahneme z Donbasu – (opustíme) naše opevnenie, náš terén, výšiny, ktoré kontrolujeme – jasne tým otvoríme predmostie pre Rusov, aby mohli pripraviť ofenzívu,“ povedal v utorok novinárom Zelenskyj podľa AFP. Podľa AP tiež zdôraznil, že odovzdanie ukrajinského územia Rusku by bolo protiústavné.

Podľa AFP Zelenskyj vyhlásil, že Rusi plánujú nové pozemné útoky na najmenej troch miestach frontu, aby vyvinuli tlak na Kyjev a vynútili si od neho ústupky.

Chystaný summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške označil ukrajinský prezident za osobné víťazstvo šéfa Kremľa. „Po prvé, zíde sa (s Trumpom) na americkom území, čo považujem za jeho osobné víťazstvo. Po druhé, vychádza z izolácie, pretože sa stretáva na americkom území. A po tretie, týmto stretnutím určitým spôsobom odložil sankcie,“ povedal Zelenskyj./agentury/

X X X

„Neakceptovateľné.“ Slováci vo svete ostro kritizujú Fica za postoj k incidentu v Srbsku

Slovenské krajanské organizácie z viacerých krajín sveta vyzývajú vládu, prezidenta a ministra zahraničných vecí Slovenska, aby aktívne chránili práva slovenskej menšiny v Srbsku po augustových incidentoch v Báčskom Petrovci.

 Počas Slovenských národných slávností došlo k zničeniu výstavy, fyzickým útokom na účastníkov a k policajným zásahom, ktoré obmedzili slobodu zhromažďovania.

Podľa krajanských lídrov ide o závažný zásah do práv menšiny a nebezpečný precedens. Tieto udalosti podľa nich predstavujú porušenie základných ľudských a menšinových práv, ktoré sú chránené Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín Rady Európy, Kodaňským dokumentom OBSE a ďalšími medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa Srbsko i Slovenská republika hlásia.

„Vyjadrenie predsedu vlády SR, ktorý incident označil za vnútornú politickú záležitosť Srbska a nereflektoval jeho dopad na slovenskú menšinu, považujeme za neakceptovateľné. Ochrana práv a dôstojnosti krajanov nie je vnútornou záležitosťou iného štátu – je to morálna aj politická povinnosť Slovenskej republiky,“ zdôraznil Andrej Probst, predseda Pražskej kaviarne a správca portálu www.krajan.sk mapujúceho slovenskú diaspóru vo svete.

Slovenskú vládu preto krajanské organizácie žiadajú, aby verejne odsúdila incident v Srbsku a zriadila slovensko-srbskú komisiu na ochranu menšinových práv a pravidelné hodnotenie ich dodržiavania v oboch krajinách.

Požadujú tiež priamy dialóg ministerstva zahraničných vecí s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Srbsku a s krajanskými organizáciami vo svete, ako aj informovanie medzinárodných inštitúcií, ako sú Európska únia, OBSE a Rada Európy, o incidente spolu so žiadosťou o monitoring.

„Slovenská menšina v Srbsku je kultúrnym a spoločenským obohatením Srbskej republiky. A zároveň je aj ideálnym prepojením medzi Slovenskou a Srbskou republikou pre vytváranie vzájomne prospešných vzťahov. Veríme, že že obe krajiny chcú, aby to tak aj naďalej ostalo,“ uviedol Probst./agentury/

X X X

Poľsko reaguje na nepokoje na koncerte: Vyhostí 63 Ukrajincov a Bielorusov za provokácie

 Podľa Tuska sú takéto činy súčasťou snáh o vyvolávanie protipoľských nálad.

Poľsko vyhostí 63 Ukrajincov a Bielorusov za podnecovanie nepokojov, ku ktorým došlo na sobotnom koncerte bieloruského rapera Maxa Korža vo Varšave. Oznámil to v utorok poľský premiér Donald Tusk, píše TASR podľa agentúry AFP.

Tusk novinárom povedal, že ide o osoby zodpovedné za „výtržnosti, agresívne správanie i určité provokácie“, ku ktorým došlo na koncerte. Dovedna 57 Ukrajincov a šesť Bielorusov bude podľa jeho slov musieť opustiť krajinu či už dobrovoľne, alebo nie. Zákon totiž podľa Tuska musí rešpektovať každý, a to bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť.

Varšava proti napätiu

Poľský premiér dodal, že Varšava si nemôže dovoliť podnecovanie „protiukrajinských nálad“. Konflikt medzi Poľskom a Ukrajinou by bol podľa jeho slov celkom iste darom pre ruského prezidenta Vladimira Putina. Tusk už v skoršom vyjadrení pripísal protipoľské gestá zo strany Ukrajincov či podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku za súčasť Putinovho scenára.

 Po koncerte bieloruského rapera Korža na Národnom štadióne vo Varšave sa objavili vlajky ukrajinských nacionalistických organizácií OUN a UPA (tzv. banderovci) v minulosti zodpovedných za zločiny na Poliakoch. Ich symboly sú v Poľsku zakázané.

Bitky a zásah polície

Počas koncertu dochádzalo aj k bitkám medzi účastníkmi a ochrankou, pričom viacerí diváci z tribún preskakovali na plochu štadióna. Polícia vyzvala organizátorov na okamžité upokojenie situácie, tá sa následne stabilizovala, brány štadióna dočasne uzavreli a prebiehala kontrola vstupeniek.

Polícia na koncerte zadržala 109 osôb za rôzne trestné činy a priestupky vrátane držby drog či pyrotechniky, neoprávneného vniknutia na podujatie či napadnutia členov ochranky. Pokuty dostalo 50 ľudí. Na koncert prišlo zhruba 70-tisíc divákov.

Raper Max Korž je známy odporom voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, pričom podporil protivládne protesty, ktoré v Bielorusku vypukli po medzinárodne neuznaných voľbách v roku 2020, a odmieta aj ruskú inváziu na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Zelenskyj navrhuje zmeny: Chce zrušiť cestovné obmedzenia pre mladých Ukrajincov

 Podľa Zelenského je tento krok dôležitý pre to, aby si mladí Ukrajinci udržali spojenie s domovinou a mohli sa vzdelávať v zahraničí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že požiadal vládu o zrušenie cestovných obmedzení pre ukrajinských mužov vo veku od 18 do 21 rokov. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a Reuters.

„Verím, že je to pozitívny príbeh, ktorý pomôže mnohým mladým Ukrajincom udržiavať si väzby s Ukrajinou a uchytiť sa na Ukrajine, predovšetkým v oblasti vzdelávania,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Navrhovaná zmena vekovej hranice

Agentúra Reuters pripomína, že väčšina mužov vo veku 18 až 60 rokov má v súčasnosti zakázané vycestovať za hranice Ukrajiny, v ktorej počas štvrtého roku vojny s Ruskom stále platí stanné právo. Podľa Zelenského by sa táto hranica mala posunúť na 22 rokov. Zmena je podmienená súhlasom parlamentu, aktuality.sk

X X X

 Litva spúšťa nový program: Naučí obyvateľov, ako si postaviť a ovládať drony

 Ministerstvo obrany chce týmito kurzami posilniť obranyschopnosť krajiny a do roku 2028 plánuje vycvičiť viac ako 22-tisíc ľudí.

Litva plánuje v septembri spustiť nový školiaci program na výrobu a ovládanie dronov pre širokú verejnosť a školákov. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy agentúry DPA.

Ministerstvo obrany uvádza, že sa otvoria tri tréningové centrá, pričom ich počet by sa mal v nadchádzajúcich rokoch zvýšiť na deväť. „Podľa plánu by sa malo do roku 2028 naučiť ovládať drony 15 500 dospelých a 7 000 detí,“ ozrejmila ministerka obrany Dovilé Šakaliené podľa vyhlásenia.

Ciele programu

Litva je členským štátom EÚ a NATO a má približne 2,8 milióna obyvateľov. Má spoločné hranice s ruskou exklávou Kaliningrad a spojencom Moskvy Bieloruskom. Podľa dostupných informácií sa program výcviku prispôsobí rôznym vekovým kategóriám. Cieľom je posilniť odolnosť a tiež zručnosti obyvateľstva v oblasti ovládania a technológií. Krajina plánuje investovať do projektu ministerstiev obrany a vzdelávania 3,3 milióna eur.

Význam dronov v obrane

Vilnius má záujem o posilnenie svojho obranného priemyslu a kapacít prostredníctvom vývoja a výroby dronov. Ministerstvo obrany v minulosti už ponúkalo kurzy, na ktorých sa mohli účastníci vzdelávať teoreticky i prakticky o využívaní dronov.

Bezpilotné lietadlá v súčasnosti zohrávajú významnú úlohu v rámci moderného boja. DPA pripomína, že Ukrajina sa tiež čoraz častejšie spolieha na drony pri svojej obrane proti ruským silám, aktuality.sk

X X X

 Elitných policajtov čaká veľká zmena už po roku existencie

Dnes už neexistujúcu Národnú kriminálnu agentúru kritizovali dnešní politickí predstavitelia ako nefunkčný a prerastený moloch. Teraz však na ÚBOK majú prejsť približne dve stovky policajtov.

Policajný Úrad boja proti organizovanej kriminalite čaká po roku existencie ďalšia veľká zmena. Personálne oveľa štíhlejší nástupca Národnej kriminálnej agentúry vznikol vlani v septembri. Jeho reorganizácia sa plánuje zrejme k prvému októbru.

Pôvodnú elitnú zložku polície NAKA kritizovali dnešní politickí predstavitelia ako nefunkčný a prerastený moloch. Pri jej reforme tak museli odísť desiatky policajtov, s ktorými sa na novom útvare nerátalo. Zmenu pocítili najmä vyšetrovatelia exponovaných prípadov z posledných rokov. Policajti označovaní ako čurillovci skončili na krajských, či okresných policajných riaditeľstvách.

Prezamestnanosť na NAKA však zrejme nebola tým najväčším problémom. Po novom totiž aj na jej nástupnícky úrad majú prejsť približne dve stovky policajtov.

Pod ÚBOK by sa totiž mali podľa našich informácií zaradiť vyšetrovatelia a operatívci z Národnej protidrogovej jednotky, protiteroristickej centrály aj z odboru boja proti nelegálnej migrácii.

Čo trápi politikov

Zmeniť sa má opäť aj štruktúra úradu – a to z líniového riadenia na oblastné. Dnes je ÚBOK rozdelený na jednotky podľa druhu kriminality, ktorú majú odhaľovať. Po novom by sa mal opäť vrátiť k územnému členeniu na Východ, Stred a Západ. Podobnú štruktúru mala Národná kriminálna agentúra aj za čias dnešného šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana.

Na ÚBOK-u zriadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok špecializované tímy Darca, či Covid, ktoré by mali odhaľovať činy predchádzajúcich vlád. Očakávania politikov sú veľké. Výsledky v podobe obvinení konkrétnych osôb však zatiaľ nevidno, aktuality.sk

X X X

 Nová zmena v Operačnom stredisku: Po Povolného rezignácii vymenoval minister Šaško nového šéfa

 Jeho vymenovanie prichádza deň po tom, ako z funkcie odstúpil jeho predchodca, Marián Povolný.

Rezort zdravotníctva má nového šéfa kľúčovej inštitúcie. Minister zdravotníctva Kamil Šaško vymenoval nového riaditeľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ktoré je zodpovedné za kontroverzný tender na záchranky.

Novým šéfom sa stal Ing. Jozef Hricka, ktorý bol do funkcie vymenovaný 12. augusta. „Novým riaditeľom OS ZZS je od 12. augusta 2025 Ing. Jozef Hricka,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva Veronika Daničová.

Zmena vo vedení OS ZZS

Jozef Hricka predtým pracoval ako zdravotnícky analytik vo Fakultnej nemocnici a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Jeho vymenovanie prichádza len deň po tom, ako sa z funkcie riaditeľa vzdal Marián Povolný, ktorý bol do čela Operačného strediska oficiálne poverený len minulý týždeň, aktuality.sk

X X X

 Plať dane a ži v pokoji. Ruský úrad zablokoval účty gólového rekordéra Ovečkina

Kapitán Washingtonu Capitals zrejme nebol medzi tými, ktorí si na jar nastavujú upozornenie, aby nezabudli podať daňové priznanie. Ruský finančný úrad zablokoval hviezdnemu Alexandrovi Ovečkinovi niekoľko účtov.

 V Moskve sa to počas Ovečkinovej návštevy hemžilo pripomienkami jeho gólového rekordu NHL.

„Zabudol na pravidlo plať dane a ži v pokoji,“ uviedla ruská štátna agentúra Ria Novosti, ktorá o hokejistovom nesplnenom záväzku informovala.

„Dňa 12. augusta bolo vydané rozhodnutie Federálnej daňovej služby o čiastočnom alebo úplnom pozastavení operácií na niektorých účtoch,“ uvádza sa v materiáloch finančného úradu. Ovečkin je ako podnikateľ vedený v databáze od augusta 2022.

Podľa Ria Novosti si Ovečkin zaregistroval päť ochranných známok, jedna z nich má dokoncu podobu jeho autogramu. Podnikanie hokejového ‚Alexandra veľkého‘ až tak neoslovilo, lenže živnosť nezrušil a zabudol podať daňové priznanie.

 „Preto mu finančný úrad zablokoval v roku 2023 dva účty a ďalšie dva o rok neskôr. V júli tohto roku sa piaty účet dostal pod sankcie úradu,“ dodala agentúra, podľa ktorej je situácia „nepríjemná, ale nie kritická“.

Ovečkin nie je prvým elitným ruským športovcom, ktorý finančnému úradu nepredložil daňové priznanie.

Bývalá skokanka o tyči Jelena Isinbajevová dostala v minulosti za podobný prípad pokutu vo výške pol milióna rubľov a podľa agentúry často zabúdala na svoje povinnosti voči úradom.

 Voči štátu nakoniec nahromadila dlhy vo výške jeden a pol milióna rubľov (okolo 16 tisíc eur).

Bývalý šampión UFC Chabib Nurmagomedov dlhoval pred dvoma rokmi ruskému daňovému úradu dokonca 79 miliónov rubľov.

V Rusku sa vtedy šírili povesti, že dokonca utiekol z krajiny. Nakoniec však dlžnú sumu splatil. Problémy s daňovým úradom mal aj hokejista Artemij Panarin z New Yorku Rangers./agentury/

X X X

 Po ťažkej operácii srdca ju postretlo veľké šťastie: Jiřina Bohdalová sa čoskoro stane prababičkou

94-ročná herečka Jiřina Bohdalová je krátko po ťažkej operácii srdca šťastím bez seba. Koncom roka sa z nej totiž stane prababička. Bude to jej nová rola, keďže zatiaľ má len vnúčatá.

 Tehotná je 28-ročná Helena, ktorá je manželkou Jiřininho mladšieho vnuka Vojta (30). Všetci traja spolu očividne majú perfektný vzťah. Babičku totiž pravidelne sprevádzajú na spoločenských udalostiach. No a do ich rodiny teraz pribudne chlapček. Herečka je šťastím bez seba.

 „To je nádherné, toho sa dožíva málokto, takže to mám u Pána Boha dobré. Ja už som to tušila, že na tom pracujú, takže som si len priala, aby som sa toho dožila a dúfajme, že to tak bude, pretože každý deň je pre mňa vzácnosťou. Bude to ten najväčší darček, aký som kedy dostala,“ prezradila.

 Herečka Jiřina Bohdalová s vnukom prichádza na stretnutie priateľov a spolupracovníkov Jiřího Bartošku, ktoré nasledovalo po verejnej časti poslednej rozlúčky s hercom a prezidentom karlovarského filmového festivalu v Rudolfine.

„Priala by som si, samozrejme, aj ďalšie vnúčatá, ale ako sa hovorí – nesmieme byť nenažratí. Stačí to jedno, keď sa toho dožijem, budem veľmi spokojná,“ dodala v rozhovore pre Super.cz./agentury/

X X X

Pátranie po českom chlapcovi sa skončilo tragicky. Po zmiznutí z kempu ho našli mŕtveho

Nemecká polícia našla telo trinásťročného českého chlapca, po ktorom úrady vo východnom Nemecku pátrali od nedeľného večera. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej policajti nevylučujú, že príčinou smrti mohla byť nehoda, trestný čin alebo samovražda.

Nález tela v blízkosti železničnej trate potvrdil dnes podvečer hovorca polície. Okolnosti zmiznutia a úmrtia sú podľa neho zatiaľ nejasné. Miesto nálezu sa nachádza menej než desať kilometrov od kempu, z ktorého chlapec zmizol.

Viac než 100 policajtov a záchranárov pátralo dva dni v okolí jazera Silbersee po trinásťročnom Karlovi V. z Česka, ktorý sa stratil počas dovolenky v saskom okrese Budyšín (Bautzen) z kempu pri jazere neďaleko obce Friedersdorf.

 Úmrtie chlapca dnes večer potvrdilo aj české ministerstvo zahraničných vecí. „S ohľadom na rodinu a vek maloletého občana nebudeme poskytovať ďalšie informácie,“ uviedla na otázku ČTK Aneta Kovářová z odboru komunikácie ministerstva.

Do pátrania nemecká polícia nasadila člny, vrtuľníky, drony aj psy. Vyšetrovatelia zároveň spolupracovali s českými orgánmi.

Trinásťročný chlapec trávil minulý víkend s rodinou dovolenku v kempe pri jazere Silbersee. V nedeľu večer okolo 19.30 h zmizol.

Vyšetrovanie prípadu v Nemecku teraz prevzala kriminálna polícia./agentury/