Podporuje Orbána v jeho politickej kampani. Donald Trump privítal v Bielom dome maďarského premiéra Viktora Orbána. Lídri hovorili aj o zrušenom samite Putin–Trump v Budapešti. Donald Trump dnes privítal v Bielom dome maďarského premiéra Viktora Orbána. Obaja sa krátko prihovorili novinárom pred tým, ako za zatvorenými dverami išli spoločne rokovať. Na úvod tlačovej konferencie Trump vyhlásil, že Orbán je „veľký líder“ a „muž, ktorý má moju plnú dôveru“.
Hlavnou témou tlačovej konferencie bola podľa očakávania vojna na Ukrajine, plánovaný, no neskôr zrušený samit Putin–Trump v Budapešti a tiež otázka sankcií na ruskú ropu a plyn. Orbán tentoraz žiadal aj americkú výnimku pre dovoz energetických surovín z Ruska. Spojené štáty totiž nedávno pohrozili zavedením sankcií voči európskym krajinám, ktoré sa neodstrihnú od ruskej ropy a plynu.
Trump sa zastáva Maďarska ohľadne ruskej ropy a plynu
Trump na otázku novinárov, či by Spojené štáty udelili Maďarsku výnimku z amerických sankcií, odpovedal: „Určite sa na to pozeráme, pretože je pre neho veľmi ťažké získať ropu a plyn z iných oblastí.“
„Ako viete, nemajú more, nemajú prístavy. Je to veľká krajina, ale nemá more, a tak má ťažký problém,“ dodal Trump. Zdôraznil, že chápe „energetickú dilemu Maďarska“ a že podľa neho „Európa by mala viac rešpektovať lídrov, ktorí sa snažia riešiť svoje problémy pragmaticky“.
Trump následne vyhlásil, že si Orbána váži aj pre jeho tvrdý postoj k migrácii. „Myslím si, že by si Európa mala vážiť Maďarsko a tohto lídra, pretože mal pravdu v otázke migrácie,“ povedal. „Pozrite sa, čo sa stalo Európe – ľudia sa hrnú všade a poškodzuje ju to.“
Trump: Ak by som bol prezident, vojna by sa nikdy nezačala
Americký prezident sa niekoľkokrát vrátil k vojne na Ukrajine, ktorú označil za „katastrofu, ktorá sa nemusela stať“. „Ak by som bol (vtedy) ja prezident, vojna by sa nikdy nezačala,“ povedal. „Putin by nikdy neurobil to, čo urobil, keby som bol ja v Bielom dome,“ zopakoval.
Trump sa pritom vrátil aj k svojmu hlavnému motívu kampane: „Ak by som nevyhral, nemáme túto krajinu. A ak by som sa nevrátil, o pár rokov ju mať nebudeme.“ Tvrdil, že Spojené štáty „stratili rešpekt“ vo svete a že „mier sa dá dosiahnuť iba silou“.
Na otázku, či by bol ochotný rokovať s Vladimirom Putinom, odpovedal: „Vždy je šanca, veľmi dobrá šanca. Ak sa to stane, rád by som to urobil v Budapešti.“ Zároveň však dodal, že momentálne „nevidí dôvod na takéto stretnutie“. „Putin sa nezmenil a neukazuje žiadne známky mieru,“ povedal Trump.
Orbán: „Mám ideu, ako zastaviť vojnu“
Viktor Orbán sa na tlačovke poďakoval Trumpovi za pozvanie a naznačil, že s ním chce hovoriť o nastolení mieru na Ukrajine. „Mám vlastnú ideu, ako zastaviť vojnu,“ vyhlásil. Detaily svojho návrhu však odmietol prezradiť. „Prezidentovi ju poviem za zatvorenými dverami,“ dodal.
Podľa Orbána je cieľom „nájsť cestu k mieru mimo byrokratických štruktúr Bruselu“. Zároveň uviedol, že „Trump je človek, ktorý môže zastaviť vojnu, pretože má odvahu a silu hovoriť priamo“.
Trump potvrdil, že plánovaný samit Putin–Trump v Budapešti sa zatiaľ neuskutoční. „Ten míting som nechcel robiť, pretože som si nemyslel, že sa na ňom udeje niečo významné,“ povedal. „Ale ak ho budeme mať, chcel by som, aby sa konal v Budapešti.“
Podľa Trumpa „Putin neukazuje žiadne známky mieru“, preto nemá zmysel organizovať samit, ktorý by nepriniesol výsledok. „Chceme mier, ale nemôžete ho mať, ak druhá strana nechce prestať útočiť,“ dodal.
Pomoc v kampani
Trumpovo prijatie Orbána prichádza v čase, keď sa maďarský premiér pripravuje na jedny z najťažších volieb svojej kariéry. Tvrdí, že „nemá oponenta“, no prieskumy ukazujú opak – bývalý člen Fideszu Péter Magyar má momentálne mierny náskok.
Podľa pozorovateľov ide o jasný signál podpory z Washingtonu pre Orbána, ktorý sa snaží využiť Trumpovu priazeň aj doma. „Viktor je môj priateľ a robí úžasnú prácu,“ povedal Trump pred novinármi. Orbán sa len usmial, poďakoval sa a bez komentára odišiel s Trumpom na rokovanie medzi štyrmi očami, aktuality.sk
X X X
Palestínsky prezident Abbás navštívil Vatikán. S pápežom Levom XIV. hovorili o pomoci obyvateľom Pásma Gazy
Pápež Lev XIV. a Mahmúd Abbás rokovali o situácii v Pásme Gazy. Diskutovali aj o dvojštátnom riešení konfliktu, ktoré by mohlo priniesť mier a stabilitu.
Pápež Lev XIV. a palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa vo štvrtok na svojom prvom osobnom stretnutí rozprávali o „naliehavej potrebe“ poskytnúť pomoc civilnému obyvateľstvu v Pásme Gazy, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Abbás a Lev XIV. spolu hovorili telefonicky už v júli, no osobné stretnutie vo štvrtok bolo ich prvé od mája, keď sa Lev XIV. ujal vedenia katolíckej cirkvi, pripomína agentúra AFP.
Diskusia o pomoci Gaze
„Počas tohto srdečného rozhovoru obe strany uznali naliehavú potrebu poskytnúť pomoc civilistom v Pásme Gazy a ukončiť konflikt prostredníctvom dvojštátneho riešenia,“ uviedol Vatikán vo svojom vyhlásení. Pripomenul, že stretnutie sa konalo desať rokov po tom, ako Svätá stolica uznala štátnosť Palestíny prostredníctvom dohody podpísanej v roku 2015.
Palestínsky prezident navštívil Vatikán takmer mesiac od začiatku krehkého prímeria medzi Izraelom a hnutím Hamas, ktoré zaútočilo na Izrael 7. októbra 2023. Abbás stojí dlhé roky na čele Palestínskej samosprávy, ktorá má obmedzenú kontrolu nad časťami Západného brehu Jordánu. Jeho hnutie Fatah súperí s hnutím Hamas, ktoré prevzalo moc nad Pásmom Gazy v roku 2007.
Minulé stretnutia s pápežom Františkom
S Levovým predchodcom pápežom Františkom, ktorý zomrel v apríli tohto roka, sa Abbás stretol niekoľkokrát. Ku koncu svojho pontifikátu pápež František pritvrdil rétoriku voči izraelskému útoku na Pásmo Gazy, jeho následník Lev XIV. však zvolil zdržanlivejší tón.
Lev XIV. vyjadril solidaritu s Pásmom Gazy a odsúdil nútené vysídľovanie Palestínčanov. Povedal však, že Svätá stolica nemôže nazvať súčasnú situáciu „genocídou“.
Pocta pápežovi Františkovi
V stredu popoludní Abbás položil kvety pri Františkovom hrobe v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. „Nedá sa zabudnúť na to, čo urobil pre Palestínu a palestínsky ľud,“ povedal Abbás novinárom.
Vo Vatikáne v roku 2014 sa Abbás a vtedajší izraelský prezident Šimon Peres zúčastnili spolu s pápežom Františkom na modlitbe za mier a zasadili tam spoločne olivovník.
V piatok sa Abbás stretne s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, aktuality.sk
X X X
Hovorí sa aj oľudskosti. V zozname figuruje aj minister Jisrael Kac
Istanbulský prokurátor obvinil izraelských predstaviteľov z násilia, obety zahŕňajú premiéra, ministrov i náčelníka generálneho štábu v súvislosti s Gaze.
Turecko v piatok vydalo zatykače na 37 vysokopostavených izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Jisraela Kaca, ministra verejnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira či náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Turecko vydalo zatykače na izraelských predstaviteľov pre zločiny.
37 predstaviteľov nezverejnili, obsahuje významné politické osobnosti.
zatykačov súvisí so situáciou v Pásme Gazy.
Zatykače vydal úrad istanbulského hlavného prokurátora, kompletný zoznam 37 predstaviteľov však nezverejnili. Dôvodom tohto kroku je „genocída v Pásme Gazy, zločiny proti ľudskosti a systematické násilie a porušovanie ľudských práv Palestínčanov“.
Incidenty v Gaze
Vyhlásenie úradu prokurátora uvádza špecifické incidenty už krátko po začiatku vojny v Gaze vrátane incidentu zo 17. októbra 2023, keď v blízkosti nemocnice podľa izraelských a amerických zdrojov pri neúspešnom štarte vybuchla raketa militantnej skupiny Palestínsky islamský džihád.
Izrael popiera obvinenia, že jeho útoky cielili na palestínskych civilistov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je otvoreným podporovateľom militantného hnutia Hamas a často prirovnáva Netanjahua k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.
Medzinárodné vyšetrovanie
Turecko sa minulý rok pridalo k prípadu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) iniciovanom Južnou Afrikou. Krajiny Izrael obviňujú práve z páchania genocídy. V Pásme Gazy od 10. októbra platí prímerie podľa mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aktuality.sk
X X X
Významné zatknutie v Poľsku: bývalý minister spravodlivosti čelí obvineniam zo zneužitia 150 miliónov zlotých
Ziobro, bývalý minister spravodlivosti Poľska, stratí poslaneckú imunitu. Sejm schválil jeho zadržanie v súvislosti s obvinením zo sprenevery a riadenia skupiny.
Dolná komora poľského parlamentu (Sejm) v piatok odobrala poslaneckú imunitu bývalému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi, ktorý pôsobil vo vládach pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS). Sejm tiež dal súhlas na zadržanie a dočasné zatknutie Ziobra v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním hospodárenia s prostriedkami z Fondu spravodlivosti. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a PAP.
Sejm odobral imunitu bývalému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi.
Ziobro čelí obvineniam z riadenia zločineckej skupiny.
V skupine prítomní úradníci a osoby spojené s dotáciami.
Prokuratúra podľa svojej hovorkyne disponuje dôkazmi, ktoré umožňujú predpokladať, že Ziobro počas výkonu funkcie ministra spravodlivosti založil a riadil organizovanú zločineckú skupinu. Tá si mala prisvojiť viac než 150 miliónov zlotých (asi 35,4 milióna eur) z Fondu spravodlivosti. Skupinu podľa prokuratúry tvorili úradníci ministerstva a osoby napojené na subjekty, ktoré získavali dotácie z fondu.
Obvinenia prokuratúry
Prokuratúra Ziobrovi pripisuje 26 trestných činov vrátane prekročenia právomocí, nedbanlivosti pri výkone verejnej funkcie, falšovania dokumentov a sprenevery verejných financií. Tieto skutky majú byť priamo spojené s jeho pôsobením na čele rezortu spravodlivosti, ktorý spravoval finančné prostriedky fondu.
Reakcia Ziobra
Ziobro sa momentálne nachádza v zahraničí, keďže podľa vlastných slov mu v Poľsku hrozí nespravodlivý súdny proces. Bývalý minister tvrdí, že vyšetrovanie je pomstou zo strany súčasnej vlády, keďže počas jeho pôsobenia na čele rezortu spravodlivosti sa vyšetrovali korupčné podozrenia ľudí blízkych súčasnému premiérovi Donaldovi Tuskovi, aktuality.sk
X X X
Trumpovo nariadenie jadrových skúšok vyvolalo globálnu polemiku odborníkov
Diskusia o obnove jadrových testov USA: Podľa odborníkov by takéto kroky mohli znovu naštartovať globálne napätie medzi jadrovými mocnosťami.
Nariadenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o obnovení jadrových skúšok bolo dôsledkom toho, že si zrejme splietol ruské testy nosičov jadrových zbraní so skúškami jadrových zbraní ako takých, takže USA k testovacím jadrovým výbuchom napokon nepristúpia, nazdáva sa Gerhard Mangott, profesor medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku. Naopak, podľa Michala Onderča, profesora na rotterdamskej Erazmovej Univerzite, sa Trump nechal ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyprovokovať, pri rozhodovaní ho však mohli ovplyvniť aj tzv. subkritické testy v Rusku a Číne. Experti oslovení TASR sa zhodli, že ak by USA po 33 rokoch skutočne začali znovu testovať jadrové zbrane, Rusko a Čína by zrejme reagovali rovnakým spôsobom. Takýto vývoj by mohol podľa Onderča napokon vyhovovať obom týmto mocnostiam.
Trump zvážil obnovenie jadrových skúšok USA z dôvodu ruských aktivít, Odborníci diskutujú o dôsledkoch takéhoto nariadenia pre svet. Obnovenie testov by mohlo vyžadovať vysoké náklady a prípravu. Existujú pochybnosti o reálnej potrebe jadrových fyzických testov. Obnova skúšok by mohla viesť k pretekom v zbrojení.
Dôvod nariadenia skúšok
Trump tvrdí, že Moskva a Peking uskutočňujú jadrové testy, len o tom podľa neho verejne nehovoria. Údajne preto minulý týždeň nariadil Pentagónu, aby tieto testy obnovil. Tomu predchádzali vyhlásenia Putina, že Rusko vykonalo plánované cvičenie strategických jadrových síl a tiež úspešné skúšky svojich nových zbraní Burevestnik a Poseidon s jadrovým potenciálom. Podľa Kremľa však nešlo o jadrové skúšky. V reakcii na Trumpov krok poveril Putin v stredu príslušné ministerstvá a tajné služby, aby situáciu analyzovali a následne predložili návrhy o možnom začatí príprav na jadrové skúšky.
Ako pripomenul Mangott, v Spojených štátoch za skúšky jadrových hlavíc nezodpovedá armáda, ale ministerstvo energetiky. Jeho šéf Chris Wright už v nedeľu k zámerom Trumpa povedal, že by nemalo ísť o skutočné jadrové výbuchy, ale skôr o tzv. nekritické explózie. Podľa Mangotta to znamená, že testovanie prebieha ako za bežných okolností, len do okamihu, keď by mohlo dôjsť k reťazovej reakcii.
Politický dopad Trumpovej agendy
V prípade Trumpovho nariadenia jadrových skúšok si Mangott myslí, že americký prezident si poplietol ruské testy nosičov, ktoré sú povolené aj medzinárodnými zmluvami, s jadrovými skúškami. „Myslím si, že je trápne, ak to prezident USA nevie rozlíšiť,“ skonštatoval Mangott, ktorý si preto myslí, že Spojené štáty napokon k skúšobným jadrovým výbuchom nepristúpia.
Podľa zdrojov amerických médií Trumpovo vyhlásenie o návrate k jadrovým skúškam zaskočilo aj jeho spolupracovníkov či členov Kongresu, ktorý by musel schváliť peniaze na prípadnú obnovu testovacieho zariadenia v Nevade, kde sa skúšobné explózie jadrových zbraní vykonávali do roku 1992. Z tohto zariadenia je teraz podľa Mangotta „zhrdzavená diera“, jeho opätovné uvedenie do prevádzky by si preto vyžiadalo obrovské investície. Navyše, ako upozornil Onderčo, na úrovni jednotlivých amerických štátov – a predovšetkým v Nevade -, sú jadrové skúšky veľmi nepopulárne, podobne ako aj medzi americkou verejnosťou a členmi Kongresu. „A preto nemožno čakať nejaké ‚naháňanie politických bodov‘ touto agendou,“ skonštatoval slovenský odborník pre TASR.
Medzinárodné obavy z testov
Trumpovo nariadenie podľa neho treba popri vyhláseniach Putina o nových ruských zbraniach vnímať ešte v dvoch ďalších úrovniach. Tá druhá súvisí s dlhodobými obavami, vyslovenými aj niekoľkými predstaviteľmi administratívy exprezidenta Joea Bidena, že hlavne Čína, ale aj Rusko, porušujú svoje záväzky a vykonávajú tzv. „hydronukleárne“ testovanie nejadrových elementov jadrových zbraní. Ide najmä o skúšky spoľahlivosti zbraní, ktoré sa vykonávajú vnútri oceľových valcov v podzemí, ozrejmil. Tretia úroveň sa týka obáv, že Čína zväčšuje svoj jadrový arzenál. V tomto kontexte podľa politológa americkí stratégovia už dlho hovoria, že USA tak čelia „problému s dvomi rovnocennými protivníkmi“.
Keďže moderné počítačové simulácie dokážu nahradiť reálne výbuchy jadrových hlavíc, USA v skutočnosti dôvod obnovovať jadrové testy nemajú. „Americké jadrové laboratóriá každý rok certifikujú spoľahlivosť amerického jadrového arzenálu aj bez fyzických skúšok,“ ozrejmil Onderčo. Okrem toho vykonať iba jednu fyzickú explóziu by podľa odhadu Mangotta stálo až 100 miliónov dolárov.
Riziko nových pretekov v zbrojení
„Ak to (Trump) myslel vážne, potom je potrebná dôkladná príprava na takýto test. Nedá sa to urobiť, povedzme, budúci týždeň alebo mesiac. Trvalo by to veľa mesiacov, možno viac ako rok,“ povedal Mangott.
Podľa oboch profesorov sa dá očakávať, že ak by Spojené štáty nakoniec začali testovať svoj jadrový arzenál, Rusko a Čína by ich v tom nasledovali. „Pre Čínu a Rusko by skutočné, explozívne testy mohli viesť k získaniu obrovského množstva dát, ktoré by mohli používať na zlepšovanie svojho arzenálu. Najmä pre Čínu má tento aspekt obrovský význam, keďže vykonala veľmi malý počet jadrových skúšok,“ zdôraznil Onderčo.
Mangott upozornil, že ak nedôjde k predĺženiu platnosti dohody New START o obmedzení počtu strategických jadrových zbraní, ktorá inak vyprší vo februári budúceho roka, je možné – ale nie veľmi pravdepodobné -, že nastanú nové preteky v jadrovom zbrojení. „Ak sa to začne diať, potom, samozrejme, vzrastie potreba opätovného vykonania jadrových testov,“ povedal.
Onderčo varoval, že prípadné obnovenie fyzických testov zo strany ktorejkoľvek jadrovej veľmoci by z politického hľadiska znamenalo návrat do obdobia spred 30 rokov a porušenie výdobytku medzinárodného systému po skončení studenej vojny. Preteky v zbrojení sa ale podľa jeho slov už pomaly rozbiehajú. „Ich hlavnými črtami je expanzia čínskeho jadrového arzenálu a niekoľko nových ruských zbraňových systémov. Návrat jadrových skúšok by tieto preteky len urýchlil,“ uzavrel pre TASR, aktuality.sk
X X X
Kam zmizol Lavrov? Tieto dve udalosti ukazujú, že stratil Putinovu priazeň
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pravdepodobne stratil priazeň ruského vodcu po neúspešnom rozhovore so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom, ktorý viedol k zrušeniu stretnutia medzi Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom. Napísali to ruské médiá The Moscow Times a Kommersant, ktoré si všíma web Ukrajinská pravda.
Lavrov, ktorý vedie ruské ministerstvo zahraničných vecí viac ako dve desaťročia, sa vo štvrtok nezúčastnil na kľúčovom zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska, ktorému predsedal Putin. Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že Lavrovova neprítomnosť bola „dohodnutá vopred“, ale bol jediným stálym členom Bezpečnostnej rady, ktorý sa na zasadnutí nezúčastnil. Putin počas zasadnutia nariadil vypracovanie návrhov na obnovenie jadrových testov.
Putin tam členom bezpečnostnej rady, rezortu diplomacie, ministerstvu obrany, osobitným službám a príslušným civilným orgánom „nariadil urobiť všetko, aby zhromaždili ďalšie informácie o tejto otázke a podrobili ich analýze v bezpečnostnej rade a predložili dohodnuté návrhy o možnom začatí prác na príprave skúšok jadrových zbraní“.
Okrem toho Lavrov stratil svoju pozíciu vedúceho ruskej delegácie na nadchádzajúcom summite G20. Tento rok delegáciu namiesto neho povedie zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Maxim Oreškin. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že rozhodnutie o vymenovaní Oreškina prijal Putin.
Šéf Kremľa sa na summite nezúčastní, pretože Juhoafrická republika podpísala Rímsky štatút a bola by povinná Putina zatknúť na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu. V takýchto prípadoch ho až doposiaľ vždy zastupoval práve Lavrov, niekdajší ruský veľvyslanec v OSN.
Kremeľ poprel snahy o výmenu ministra zahraničných vecí Lavrova
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že fámy o strate popularity a pláne vymeniť ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sú „úplne nepravdivé“. Podľa Magazínu Politico sa odvolanie šéfa diplomacie v Rusku čoraz častejšie spomína, píše TASR.
Peskov novinárom na tlačovom brífingu povedal, že Lavrov ostáva vo svojej funkcii. Reagoval tak na štvrtkovú správu novín The Moscow Times, podľa ktorej ruský prezident Vladimir Putin stiahol Lavrova z očí verejnosti po tom, čo Spojené štáty zrušili plánovaný summit prezidentov v Budapešti.
Fiasko u Rubia
Šéf Kremľa bol nespokojný najmä s výsledkom Lavrovovho telefonátu s Rubiom o podmienkach summitu Putin-Trump v Budapešti. Hoci veterán ruskej diplomacie tvrdil, že rozhovor z 20. októbra sa vyvíjal „naozaj dobre“, americký minister zahraničia mal zjavne iný názor. Trumpovi – podľa agentúry Bloomberg kvôli neústupnému postoju Moskvy, ktorá „chcela príliš veľa“ a odmietla prímerie na Ukrajine – odporučil, aby schôdzku zrušil./agentury/
X X X
Ficovi zrušili prednášku na škole v Poprade. Pred vstupom ho čakali vulgárne odkazy. Premiér reagoval
Predsedovi vlády Robertovi Ficovi (Smer) zrušili prednášku v popradskej škole. Informoval o tom portál Aktuality.sk s tým, že sa ráno pred vstupom do popradského gymnázia, kde mal premiér prednášať študentom o geopolitike, objavili vulgárne nápisy „Fico je zradca“ a „Ako chutí Putinov k…“.
Ministerstvo zakáže mobily na základných školách. / Zdroj: TASR/Jakub Popelka
Úrad vlády SR pre denník Denník N uviedol, že diskusia zrušená nebola, bola len presunutá, a to z toho dôvodu, že premiér sa musí v súčasnosti zaoberať konaním Európskej komisie proti Slovensku pre zmenu ústavy.
Predseda vlády neskôr na na tlačovej besede v nemocnici v Poprade vyjadril, že dôvodom zrušenia prednášky nebol incident, ktorý sa udial pred školou. „My sme volali pani riaditeľke, že potrebujem iný dátum tohto stretnutia, lebo som riešil problém infrigementu,“ uviedol predseda vlády, ktorý sa dozvedel, že Európska komisia zvažuje začatie konania voči Slovensku pre nedávnu zmenu ústavy.
Dodal, že častokrát sa mu mení program z dôvodu iného program. Po informácii o Európskej komisii bol podľa jeho slov zaneprázdnený a musel vybavovať mnoho telefonátov. Predseda vlády však dodal, že by sa chcel s riaditeľkou školy dohodnúť na novom termíne prednášky na budúci týždeň. „Pôjdem tam o pár dní, nič sa nestalo,“ skonštatoval premiér. Ako podotkol, ide o štátne gymnázium a nevidí vo svojej prednáške na škole žiadny problém. Fico na novinárske otázky ohľadom hanlivých nápisoch na chodníku pred školou povedal, že nevie, o čom je reč.
Tieto hanlivé nápisy boli nasprejované na chodníku. Približne o 8:00 už bola na mieste aj polícia. Časť chodníka, ktorý obsahoval najvulgárnejšie heslo, neskôr vyčistili. Nápis „Fico je zradca“ škola prekryla kobercom. Na chodníku sa podľa portálu nachádzajú aj dva portréty tváre pripomínajúce predsedu vlády. Prednáška premiéra tak bola pre tento incident zrušená.
Na to, že predseda vlády nie je na škole vítaný upozornil vo štvrtok 6. novembra predseda Demokratov Jaroslav Naď. Ten vo videu na sociálnej sieti uviedol, že sa na neho obrátilo viacero učiteľov a rodičov žiakov zo Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade.
„Pani riaditeľka napriek nevôli pedagógov a napriek nevôli rodičov presadila, že v piatok v doobedných hodinách príde otravovať študentov tejto školy predseda vlády Fico,“ povedal Naď. Doplnil, že už len samotný názov prednášky napovedal, o čom bude chcieť premiér študentom rozprávať. Podľa Naďa chcel Fico študentom hovoriť o tom, akú úžasnú zahraničnú politiku na štyri svetové strany robí, a že Rusi sú záchrancovia mieru a že západ všetko likviduje. „Fico zneužíva naše deti, zneužíva študentov na jeho bláznivé vízie, aby ich oklamal. A ja sa čudujem riaditeľke tejto školy, že to pretláča proti vôli pedagógov a rodičov,“ dodal Naď.
Predseda vlády avizoval svoju prítomnosť v Poprade vo štvrtok 6. novembra. V tieto dni mal vycestovať na plánovanú pracovnú cestu do Brazílie, Kolumbie a Panamy, napokon sa rozhodol ostať na Slovensku a navštíviť Poprad./agentury/
X XX
Trump ohlasoval zníženie cien liekov. Zástupca farmaceutickej firmy omdlel priamo počas tlačovej konferencie
Na tlačovej konferencii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo štvrtok skolaboval zástupca farmaceutickej firmy. Šéf Bieleho domu neskôr oznámil, že mužovi bola poskytnutá lekárska starostlivosť a že je v poriadku. Informoval o tom spravodajský server stanice Fox News a ďalšie americké médiá.
Muž omdlel pri tlačovej konferencii, na ktorej Trump ohlasoval dohodu s farmaceutickými spoločnosťami, ktorá povedie k zníženiu ceny liekov na chudnutie. Dotyčného vzápätí položilo na podlahu viacero prítomných hostí a tlačová konferencia bola prerušená. Prezidentova hovorkyňa Karoline Leavittová povedala, že dotyčný zastupoval jednu z farmaceutických firiem zapojených do dohody a že mu zdravotníci Bieleho domu poskytli okamžitú starostlivosť.
Zhruba po pol hodine tlačová konferencia pokračovala a Trump oznámil, že jednému z prítomných predstaviteľov firiem sa urobilo nevoľno, ale že je v poriadku.
Stanica ABC News s odvolaním sa na farmaceutickú firmu Eli Lilly uviedla, že muž, ktorý omdlel, bol jedným z jej hostí a že už je v poriadku. „Ak ste niekedy boli v Oválnej pracovni, tak viete, že sa tam dlho stojí a že je tam teplo. Som rád, že môžem povedať, že zdravotnícky personál Bieleho domu odviedol skvelú prácu. Darí sa mu dobre, takže nie je dôvod na obavy,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Eli Lilly David Ricks. Pôvodne bol muž identifikovaný ako predstaviteľ farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk Gordon Findlay, no hovorca tejto firmy uviedol, že Findlay na tlačovej konferencii nebol./agentury/
X XX
Kyjev a Moskva rozdielne reagujú na odstránenie ukrajinskej vlajky zo Snemovne ČR
Vzťah Česka k Ukrajine sa citeľne zmenil, komentoval dnes ruský diplomat Rodion Mirošnik odobratie ukrajinskej vlajky z budovy českej Poslaneckej snemovne na pokyn nového šéfa dolnej parlamentnej komory Tomia Okamuru. Česko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 patrí k významným podporovateľom Ukrajiny. Odobratie ukrajinskej vlajky symbolizujúcej boj za slobodu naopak odsúdil predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk.
„Ukrajinská vlajka (…) je dnes prestrihaná guľkami, spálená ohňom boja, ale vlaje ako symbol slobody, a preto si zaslúži zvláštnu úctu a rešpekt. Strhnúť ukrajinskú vlajku z budovy parlamentu európskej krajiny, ktorej bratský národ podporuje Ukrajincov v spravodlivom boji, je pochybný čin. Aj keby si len držal rebrík,“ napísal na X Stefančuk. Zároveň poznamenal, že ukrajinskú vlajku ako prvú vztyčujú vojaci na územiach oslobodených od ruských okupantov a touto vlajkou sú prikryté rakvy vojakov, ktorí padli ako hrdinovia v boji „za budúcnosť slobodného sveta“.
Okamurovo rozhodnutie zaznamenali ruské a bieloruské médiá, ktoré píšu o symbolickom geste. Ukrajinský server RBK-Ukrajina poznamenal, že krok nového predsedu snemovne rozhneval poslancov novoopozičných parlamentných strán, ODS, STAN a Pirátov, ktorí z okien svojich parlamentných kancelárií vyvesili hneď tri ukrajinské vlajky.
Mirošnik je podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS vyslancom ruského ministerstva zahraničia pre zločiny kyjevského režimu. Ukrajinské vládne centrum pre boj proti dezinformáciám ho označilo za jednu z tvárí ruskej propagandy. Európska únia a Ukrajina uvalili na neho sankcie a ukrajinské úrady na neho už pred rokmi vydali zatykač.
„Odstránili ukrajinskú vlajku z parlamentu, nastolili otázku ukončenia sociálnych dávok pre ukrajinských utečencov,“ napísal na sociálnej sieti Telegram ruský diplomat, ktorého vyjadrenie citovali ruské médiá. Mirošnik upozornil, že zobrať modro-žltú ukrajinskú vlajku nariadil nový predseda snemovne Okamura hneď svoj prvý deň vo funkcii. Pritom v predchádzajúcich rokoch podľa Mirošnika „české úrady predvádzali hysterickú podporu režimu (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského“, keď podporili európske iniciatívy na pomoc Kyjevu a prichádzali s vlastnými, ako „milión nábojov“ pre Ukrajinu.
Ukrajina vlani dostala z českej iniciatívy 1,5 milióna delostreleckých nábojov a tento rok by to malo byť 1,8 milióna kusov, uviedol na začiatku októbra riaditeľ Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu prišla Praha s nápadom kupovať muníciu pre ukrajinskú armádu v tretích krajinách za peniaze západných štátov. K iniciatíve sa pripojili dve desiatky krajín.
V parlamente v Kyjeve vlaje česká vlajka deň po zvesení ukrajinskej z českej snemovne
Predseda ukrajinskej Najvyššej rady Ruslan Stefančuk nechal vyvesiť v budove parlamentu v Kyjeve vlajku Českej republiky na znak vďačnosti českému ľudu za podporu Ukrajiny.
„Dnes v ukrajinskom parlamente vedľa našej štátnej vlajky vlaje štátna zástava Českej republiky. Na znamenie vďačnosti českému ľudu za obrovskú pomoc a podporu Ukrajine, ktorá sa stala obeťou nepriateľskej ruskej agresie. Za súcit. Za solidaritu,“ napísal Stefančuk po česky.
„Rovnako ako milióny Ukrajincov a Ukrajiniek nikdy nezabudnú na pohostinné prijatie, útočisko a ochranu, ktorú našim ľuďom poskytli Česi. Ukrajinské vlajky v celej Českej republike,“ dodal.
Vyzdvihol návštevu predsedu hornej komory českého parlamentu (Senátu) Miloša Vystrčila v Kyjeve v apríli 2022, rozhodnosť končiacej predsedníčky PSP Markéty Pekarovej Adamovej a „každého, kto je s nami dodnes, drahí Česi“.
„A chcem tiež, aby sme nikdy nezabudli na zločinnú rolu Moskvy pri rozdelení Československa v roku 1938 a na Pražskú jar, ktorú utopila v krvi v roku 1968,“ a doplnil citát bývalého českého prezidenta Václava Havla: „Rusko samozrejme dodnes nevie, kde sú jeho hranice“. /agentury/
X X X
Koniec neohlásených návštev v domácnosti. Ministerstvo práce robí legislatívne zmeny v posudkovej činnosti
Len dva mesiace po spustení kľúčovej reformy posudkovej činnosti už Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) avizuje prvé rýchle legislatívne zmeny. Dôvodom sú praktické problémy, ktoré zaťažovali žiadateľov o integrované posudky.
Najzásadnejšia zmena sa dotkne žiadateľov s mentálnym postihnutím. Z povinnej dokumentácie vypadne klinicko-psychologický nález funkčnej kapacity, ktorý sa stane len dobrovoľnou prílohou. Opatrenie má odstrániť vysoké náklady a dlhé čakacie lehoty u psychológov, ktoré zbytočne brzdili celé konanie. Druhá zmena sa týka praxe v teréne. Doterajšie neohlásené návštevy sociálnych pracovníkov v domácnostiach sa menia na ohlásené, s cieľom zvýšiť efektivitu a predísť zbytočným výjazdom.
Tieto úpravy minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) oznámil na tlačovej konferencii, kde predstavil prvé oficiálne hodnotenie fungovania reformy. Celkové výsledky potvrdzujú, že napriek počiatočným obavám sa úradom práce podarilo zvládnuť nápor a dodržať zákonné lehoty.
97 % žiadostí v lehote
Minister Tomáš vyzdvihol prácu sociálnych pracovníkov a posudkových lekárov, ktorým sa v kritickom nábehovom období podarilo dosiahnuť vysokú úspešnosť.
97 % vybavených v lehote: Pri hodnotení prvých žiadostí podaných v prvom týždni platnosti reformy (prvý septembrový týždeň) bolo až 97 percent z nich vybavených v zákonom stanovenej 60-dňovej lehote.
Bez omeškania: Podľa štatistík ministerstva nebola žiadna z týchto prvých žiadostí vybavená po zákonnej lehote.
Vydané posudky: Kompletný integrovaný posudok, ktorý je kľúčový pre priznanie kompenzačných príspevkov a sociálnych služieb, bol vydaný v 91 % prípadov. Zvyšok konaní bol administratívne prerušený alebo zastavený (napr. kvôli úmrtiu alebo nedodaniu podkladov).
Ministerstvo pripomenulo, že od septembra bolo vydaných už 1 634 komplexných posudkov. Nová reforma nadväzuje na záväzky v Pláne obnovy a má zjednodušiť a skrátiť ľuďom cestu k potrebným kompenzáciám a službám.
Zdedené resty idú dole
Okrem riešenia novej agendy sa rezort venuje aj „dedičstvu“ z minulosti. Priznali, že pri nástupe prevzali balík približne 8000 nevybavených žiadostí, ktoré sa nahromadili najmä počas obdobia pandémie a zrušenia zákonných lehôt.
Po dvoch mesiacoch sa podarilo ich počet znížiť na zhruba 1500 starých nevybavených prípadov.
Ministerstvo tvrdí, že aj najstaršie prípady už majú len „polročné meškanie“, nie dlhoročné.
Záruka pre poberateľov dávok a nové pravidlá posudzovania
Minister Tomáš zdôraznil, že reforma nemení základné nároky. Nikomu sa nebudú plošne odoberať už priznané kompenzačné príspevky. Zmena nároku nastáva len pri riadnom preposúdení (napríklad pri zlepšení zdravotného stavu) alebo na žiadosť klienta.
Reforma prešla z posudzovania samotnej diagnózy na posudzovanie obmedzenia funkčnosti organizmu (mentálneho či fyzického), ktoré diagnózy spôsobujú.
Ministerstvo plánuje sledovať a hodnotiť úspešnosť dodržiavania lehôt na mesačnej báze. Zároveň potvrdilo, že aj napriek zoštíhľovaniu aparátu v rámci vládnej konsolidácie sa nebudú škrtať pozície posudkových lekárov a sociálnych pracovníkov, ktorých stav bol pre nábeh reformy naopak posilnený./agentury/
X X X
Premiér Fico „sa teší“ na spor s EÚ, minister Huliak záhadne hrozí, prieskum schladil vládnu koalíciu a Viktor Orbán sa zamotáva (denný výber)
Študenti protestovali kvôli plánovanej návšteve Roberta Fica, ten k nim napokon ani nezavítal. Tu je dnesný prehľad dňa.
„O čom to hovoríte?“ reagoval na novinárov Robert Fico, keď sa ho pýtali, či do školy neprišiel pre hanlivé nápisy o ňom
Premiér Robert Fico mal v Poprade diskutovať so študentmi o zahraničnej politike, no návštevu gymnázia zrušil s odôvodnením, že „nestíhal“ a prednášku presunie o pár dní. Ráno sa však pred školou objavili hanlivé nápisy ako „Fico je zradca“ či „Ako chutí Putinov k…“, na čo premiér reagoval: „Ja neviem, o čom to hovoríte.“ Na Ficovu plánovanú návštevu upozornil deň vopred Jaroslav Naď, pričom časť rodičov a učiteľov s ňou nesúhlasila.
Polícia podľa informácií identifikovala a zadržala mladého muža, ktorý mal kriedou kresliť niektoré nápisy. Nešlo o žiaka školy. Časť nápisov pracovníci školy odstránili, sprejom nastriekaný text „Fico je zradca“ s podobizňami prekryli kobercom, pred budovou sa vystriedali viaceré zložky polície a dorazil aj poslanec Peter Šuca (Smer-SD).
Desiatky študentov prišli do školy v čiernom na znak tichého protestu a medzi sebou si šírili manifest proti premiérovej politike, vrátane jeho návštev u Vladimira Putina či postojov k LGBTI komunite. Poslankyňa Darina Luščíková (PS) kritizovala Ficove školské vystúpenia a označila ich za „pokrytectvo najhrubšieho zrna“.
Vladimir Putin stratil trpezlivosť. Sergej Lavrov po dvadsiatich rokoch mizne z verejnosti
Sergej Lavrov po viac než dvoch desaťročiach na čele ruskej diplomacie zažíva najťažšiu fázu kariéry. Podľa ruských médií upadol do nemilosti po fiasku ohľadom plánovaného budapeštianskeho summitu s Donaldom Trumpom. Americká strana stretnutie zrušila po tvrdo formulovaných postojoch Moskvy k ukrajinskému mieru počas telefonátu šéfov diplomacie. Lavrov chýbal aj na zasadnutí Bezpečnostnej rady, kde Vladimir Putin otvoril tému možného obnovenia jadrových skúšok.
Ďalším signálom jeho ústupu je skutočnosť, že ruskú delegáciu na G20 povedie Maxim Oreškin a Lavrov vynechal aj summit ASEAN v Malajzii. Ešte vlani pritom zastupoval Moskvu na G20 na Bali či na samite BRICS v Brazílii, keď Putin čelil medzinárodnému zatykaču.
Zdroje citované denníkom Kommersant tvrdia, že zrušený kontakt s Trumpom mohol byť „poslednou kvapkou“ – Lavrov zlyhal v tom, čo bola jeho devíza: udržiavať otvorené komunikačné kanály. Pre 75-ročného veterána to môže znamenať začiatok konca éry; v Putinovom systéme lojalita nie je zárukou nedotknuteľnosti.
Robert Fico potvrdil, že Európska komisia zvažuje infringement voči Slovensku pre novelu ústavy. Teší sa na to
Premiér potvrdil, že Európska komisia zvažuje infringement voči Slovensku pre ústavnú novelu, ktorá v „hodnotových a etických otázkach“ uprednostňuje domáce právo pred právom EÚ. Fico vyhlásil, že sa na tento konflikt „teší“, Komisia však uviedla, že o žiadnom oficiálnom konaní zatiaľ nevie. Kritici upozorňujú na spochybnenie princípu nadradenosti práva EÚ a možné porušenie Charty základných práv.
Novelu parlament schválil 26. septembra so 90 hlasmi, kľúčovo ju podporilo KDH a traja poslanci Hnutia Slovensko. Text okrem iného zavádza definíciu pohlavia výlučne ako muž a žena, zákaz surogátneho materstva a posilňuje práva rodičov pri vzdelávaní. Odborníci varujú pred kolíziou s právom EÚ, podobné spory viedla Únia s Poľskom a Maďarskom.
Opozícia hovorí o podkope postavenia Slovenska v EÚ, KDH naopak tvrdí, že ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a suverenity v kultúrno-etických témach. Debata tak otvára front nielen v politike, ale aj v právnej rovine, kde môže rozhodnúť až Súdny dvor EÚ.
Rudolf Huliak napína svaly. Koalícii sa znova vyhráža záhadnými piatimi poslancami
Minister Rudolf Huliak utrpel prvú viditeľnú politickú prehru: jeho zákon o hazarde odmietli nielen opoziční, ale aj časť koaličných poslancov a návrh nepodpísal ani prezident. Huliak obvinil partnerov z podrazu a avizoval odvetu – ak koalícia neprelomí prezidentské veto, bude blokovať zákony, ktoré sa mu nepozdávajú.
Svoju silu opiera o tvrdenie, že v parlamente má okrem troch „vlastných“ aj ďalších dvoch podporovateľov, no mená neuvádza. Roman Malatinec naznačil, že by mohol byť medzi nimi Miroslav Radačovský, ten to však poprel; spomínané prepojenie odmietol aj poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Viacerí poslanci preto hovoria, že „Huliakova päťka“ skôr neexistuje.
Politické „napínanie svalov“ môže súvisieť aj s ambíciami jeho Strany vidieka – podľa agentúr Focus a AKO sa však pohybuje hlboko pod 1 %. Dôvera v samotného ministra je slabá: v prieskume Focusu mu nedôveruje až 75 % opýtaných.
Tomio Okamura chcel ukrajinskú vlajku odstrániť. Skončilo sa to presne naopak?
Novozvolený predseda českej Poslaneckej snemovne Tomio Okamura nechal zvesiť ukrajinskú vlajku z budovy parlamentu a svoj krok prezentoval na videu. Reakcia opozície však prišla okamžite – poslanci ODS, STAN a Pirátov vyvesili vlajky z okien svojich klubov.
Výsledok: namiesto jednej vlajky má budova dnes rovno tri. ODS písala o „rýchlej náprave“ prvého Okamurovho kroku, Jana Černochová jeho počínanie označila za „trápne šaškovanie“ a zdôraznila, že vlajka ako symbol podpory napadnutej krajine do Snemovne patrí.
Hnutie STAN obvinilo Okamuru z pošliapavania hodnôt solidarity a odvahy, Piráti pridali slogan „Sláva Ukrajine. Hrdinom sláva.“ Spor o symbol podpory Kyjevu sa tak stal jedným z prvých konfliktov novej éry vedenia Snemovne pod Okamurom.
Prieskum Focusu je studenou sprchou pre koalíciu. Ukazuje, ako ministri prichádzajú o dôveru ľudí
Dôvera v členov vlády naďalej klesá – v októbrovom prieskume Focusu neprekročil 40 % už nikto. Relatívne najlepšie sú na tom Erik Tomáš (38 % dôvera, 57 % nedôvera) a Jozef Ráž (37 % dôvera, 51 % nedôvera), tretia je Denisa Saková (32 % dôvera, 61 % nedôvera).
Symbolmi nedôvery zostávajú nominanti spojení so SNS: Rudolfovi Huliakovi nedôveruje 75 % opýtaných (dôvera 17 %), Martine Šimkovičovej 71 %. Najnižšiu dôveru spomedzi ministrov má Samuel Migaľ – len 15 % (nedôvera 72 %).
Negatívny trend sa týka aj lídrov: Robertovi Ficovi dôveruje 28 % a nedôveruje 69 % respondentov; Robertovi Kaliňákovi nedôveruje 70 % a Matúšovi Šutajovi Eštokovi 66 %. Tomášovi Druckerovi klesla dôvera z 38 % (júl) na 31 % (október). Prieskum pre 360tka.sk prebehol 13.–21. októbra 2025 na vzorke 1028 ľudí.
Viktor Orbán stupňuje rétoriku o Ukrajine: najprv tvrdil, že „by sme“ nemali pokračovať vo vojne a treba rokovať s Vladimirom Putinom, neskôr spochybňoval suverenitu Kyjeva po kauze s maďarskými dronmi. Najnovšie vyhlásil, že prípadný vstup Ukrajiny do EÚ by priniesol vojnu do Európy – v rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami.
Tento slovník má mobilizovať voličov pred voľbami, no nie je jasné, do akej miery funguje. Analytici upozorňujú na zjavné protirečenia v Orbánových posolstvách a na ich odtrhnutie od reality rokovaní či postoja Moskvy k mieru.
V prieskumoch sa ukazuje, že prepad podpory Fideszu sa v lete 2025 zastavil. Či tvrdšia línia voči Ukrajine prinesie vláde zisk, ostáva otvorené – trend zatiaľ naznačuje skôr stabilizáciu než ďalší nárast podpory, akuality.sk
X X X
Digitálne euro prichádza, na Slovensku sa testovanie začne už v roku 2027. Čo to znamená pre naše peňaženky? (otázky a odpovede)
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová (vľavo v popredí) sa rozpráva s bývalou fínskou premiérkou Sannou Marinovou (vpravo v popredí) a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou (uprostred v pozadí). Ilustračné fotoZdroj: TASR
Uložiť článok
Európska centrálna banka plánuje do konca desaťročia zaviesť digitálne euro. Čo to bude znamenať pre bežných ľudí?
Peniaze vyzerali tisíce rokov rovnako. Ľudia celé stáročia používali v princípe tie isté platidlá: mince alebo bankovky. Meniace sa životné podmienky však nútia nielen živé organizmy, aby sa prispôsobili. Aj peniaze čaká evolúcia. Do konca desaťročia by sme mohli používať digitálne euro.
Slovensko bude súčasťou pilotného testovania, ktoré sa začne v roku 2027. Nepôjde o verejné testovanie, fungovanie digitálneho eura budú skúmať zamestnanci Národnej banky Slovenska (NBS).
„Veľakrát môžeme mať pocit, že my ako Slováci nie sme v technologickom vývoji až tak ďaleko, ale opak je pravdou. Aj súkromné firmy veľmi často používajú Slovensko na otestovanie technologického vývoja,“ hovorí Rudolf Pataki, vedúci oddelenia stratégie platobných systémov v NBS, ktorý je zároveň členom expertnej skupiny v rámci ECB, ktorá sa podieľa na vývoji digitálneho eura.
V prípade, že všetko pôjde hladko a potrebnú legislatívu schváli Európsky parlament, digitálne euro by sme mohli používať v druhej polovici roku 2029, odhadujú odborníci z našej centrálnej banky. Pilotné testovanie by sa mohlo začať v roku 2027.
Pripravili sme pre vás prehľad najčastejších otázok a odpovedí súvisiacich s digitálnym eurom.
Čo je to digitálne euro?
Digitálne euro je nová podoba obeživa, teda klasických peňazí vo fyzickej podobe. Po zavedení bude mať digitálne euro status zákonného platidla, obchodníci ho teda nebudú môcť odmietnuť bez relevantných dôvodov. Bude teda napĺňať rovnakú funkciu ako bežná hotovosť, ale v digitálnej podobe. Tieto digitálne peniaze sa budú dať využiť aj bez pripojenia na internet, teda offline, a v istých prípadoch aj bez mobilného telefónu.
Podobne, ako je to v prípade eurových mincí alebo bankoviek, bude emitentom týchto digitálnych peňazí Európska centrálna banka (ECB).
Na prvé počutie môže koncept digitálneho eura pripomínať kryptomeny, napríklad bitcoin. Tieto formy digitálnych peňazí sa však z rôznych dôvodov nepoužívajú v bežnom platobnom styku. Digitálnym eurom však bude možné platiť v ľubovoľnom obchode, či už kamennej alebo internetovej prevádzke, a to naprieč celou eurozónou. Do systému sa budú môcť zapojiť aj ďalšie európske krajiny, ktoré euro zatiaľ nepoužívajú, napríklad Česko, Poľsko či Maďarsko.
Hodnota digitálneho eura nebude kolísať tak ako pri mnohých kryptomenách, rovnako ako sa nemení hodnota papierových bankoviek alebo kovových mincí (ak si o/aktuality.skdmyslíme znižovanie kúpyschopnosti peňazí, teda infláciu).