Po telefonáte s Putinom si zavolal aj so Zelenským. Americký prezident Donald Trump dnes telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Štátnici sa dohodli, že okamžite začnú rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a že sa vzájomne navštívia vo svojich krajinách, napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

 Trump následne telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodomyrom Zelenským, oznámila podľa Reuters kancelária ukrajinského prezidenta. Lídri spolu hovorili približne hodinu. Trump po telefonáte s Putinom avizoval, že o dialógu so šéfom Kremľa ihneď bude Zelenského informovať.

„Áno,“ odpovedal hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nikiforov na otázku novinárov, či hovor medzi Zelenským a Trumpom prebehol. „Práve skončil,“ upresnil poradca Zelenského Dmytro Lytvyn.

Kremeľ podľa agentúry AFP potvrdil, že Putin s Trumpom viedol hodinu a pol dlhý telefonický hovor. Ide o prvý potvrdený priamy kontakt medzi vodcami dvoch najväčších jadrových mocností od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu vojnu proti Ukrajine.

 Trump uviedol, že sa s Putinom zhodli na tom, že chcú zastaviť umieranie „miliónov ľudí“ vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. „Dohodli sme sa, že spolu budeme veľmi úzko spolupracovať, vrátane vzájomnej návštevy našich národov. Dohodli sme sa tiež, že naše tímy okamžite začnú rokovania, a začneme tým, že zavoláme ukrajinskému prezidentovi Zelenskému, aby sme ho o našom rozhovore informovali, čo hneď teraz urobím,“ napísal Trump.

 Telefonát sa odohral v čase, keď Trump dal svojim poradcom jasne najavo, že prioritou jeho administratívy je zabezpečiť koniec ruskej invázie na Ukrajinu za podpory USA, píše denník The New York Times.

Podľa Trumpa súčasťou vyjednávacieho tímu USA budú minister zahraničia Marco Rubio, riaditeľ CIA John Ratcliffe, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.

Witkoff tento týždeň v Moskve prevzal amerického učiteľa Marka Fogela, ktorého Rusko po troch rokoch väzenia prepustilo výmenou za ruského občana Alexandra Vinnika.

 Trump uviedol, že s Putinom hovoril aj o situácii na Blízkom východe, energetike, umelej inteligencii a sile dolára./agentury/

X X X

 Trump sa chystá Európe povedať, čo urobí s Ukrajinou. Chcú Rusi Zelenského hlavu?

Do Európy prišla diplomatická kavaléria Donalda Trumpa. Tvoria ju americký viceprezident JD Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, šéf Pentagonu Pete Hegseth či osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. Niektorí už na starom kontinente sú, ďalší prídu v najbližších dňoch.

 Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve, varuje pred Trumpovou vládou. „Európa sa musí riadiť pocitom naliehavosti. USA sa nezvratne zmenili. Ruská agresívna vojna na kontinente trvá už 11 rokov. Moskva vedie hybridnú vojnu v Európe. Britské tajné služby sú presvedčené, že Západ je už v stave nevyhlásenej politickej vojny s Ruskom. Podľa nemeckej spravodajskej služby Moskva vníma krajiny podporujúce Ukrajinu ako nepriateľov, a preto sú z pohľadu Kremľa dokonca v priamom konflikte s Ruskom, ktoré už Severoatlantická aliancia neodstrašuje. Európski predstavitelia sa obávajú vojnového konfliktu medzi NATO a Ruskom v priebehu dvoch až piatich rokov. Už však nemôžeme dôverovať USA, že splnia svoje sľuby a budú bojovať po boku svojich spojencov,“ uviedol pre Pravdu Midttun.

 Americké predstavy

Hlavnou otázkou je, čo Trumpovi emisári Európanom povedia o plánoch, ako ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine. Kellogg však minulý týždeň vyhlásil, že určite nič nebudú verejne prezentovať. Špekulovalo sa, že Američania budú o svojich predstavách hovoriť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa koná v dňoch 14. až 16. februára. Kellogg však zdôraznil, že o tom, ako ukončiť vojnu, bude informovať Trump sám.

Zatiaľ však americký prezident ponúka najmä nie veľmi zrozumiteľné odkazy, v ktorých si každý môže niečo nájsť, ale pravdepodobne nikto úplne presne nevie, čo nimi chce republikánsky vládca Oválnej pracovne povedať. Teda asi okrem toho, že Trump neustále hovorí, že Kyjev v podstate musí platiť Washingtonu za ochranu. No zároveň v interview pre televíziu Fox News pripustil, že Rusko v istom momente môže Ukrajinu ovládnuť.

 Ako by teda mohol vyzerať americký plán? Z verejných vyhlásení sa dá zatiaľ vyčítať, že Washington by chcel, aby obe strany zastavili boje, ale nezdá sa, že by Biely dom príliš zaujímalo, čo sa stane s územiami, ktoré v tejto chvíli okupuje Rusko. Na stole je tiež myšlienka, že kontaktnú líniu by chránili európski vojaci a Európa by nakupovala pre Ukrajinu zbrane.

Trump tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín, potom z toho bolo 100 dní a teraz sa hovorí o pol roku. „Ukrajinci majú nesmierne cenné územie, čo sa týka kovov vzácnych zemín a pokiaľ ide o ropu a plyn a iné veci. Chcem mať naše peniaze zabezpečené, pretože míňame stámiliardy dolárov. Azda sa dohodnú alebo sa nedohodnú. Azda bude raz (Ukrajina) ruská, alebo možno nebude ruská. Ale my budeme mať všetky peniaze. Hovorím, že ich chcem späť. Povedal som im, že chcem ekvivalent kovov vzácnych zemín v hodnote 500 miliárd dolárov. A v podstate s tým súhlasili,“ vyhlásil populistický miliardár.

 Nie je jasné, ako sa Trump dopracoval k číslu 500 miliárd dolárov. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí Washington od februára 2024, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil veľkú inváziu, poskytol Kyjevu bezpečnostnú pomoc v hodnote 65,9 miliardy dolárov. Od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo boje na východe Ukrajiny, to je 69,2 miliardy dolárov.

Z analýzy Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) vyplýva, že celková podpora pre Ukrajinu je až 175 miliárd. „Len 106 miliárd dolárov však išlo priamo na pomoc vláde Ukrajiny. Väčšina zo zvyšnej sumy sa týka financovania rôznych aktivít USA, ktoré sú spojené s vojnou, a malá časť slúži na podporu ďalších zasiahnutých krajín v regióne,“ napísala Rada pre zahraničné vzťahy.

 Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

 Jej analytici upozornili aj na ďalšiu dôležitú vec. Pomoc pre Ukrajinu má minimálne do istej miery pozitívny vplyv na americkú ekonomiku a tvorbu pracovných miest.

„Veľká časť peňazí sa míňa v Spojených štátoch. Z pomoci sa platí americkým továrňam a pracovníkom výroba rôznych zbraní, ktoré sa buď posielajú na Ukrajinu, alebo dopĺňajú americké zásoby vojenského materiálu, ktoré Pentagon vyčerpal počas vojny. Jedna analýza od organizácie American Enterprise Institute zistila, že ukrajinská podpora financuje obrannú výrobu vo viac ako sedemdesiatich mestách USA,“ uviedla CFR.

Bez ohľadu na Trumpove cifry je očividné, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ráta s obchodníckym prístupom šéfa Bieleho domu. Sám navrhuje USA hospodársku spoluprácu v oblasti ťažby vzácnych kovov. Hlava štátu však na druhej strane Američanom zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda týkajúca sa vojny sa môže zrodiť len s účasťou Kyjeva. Určite aj o tom bude Zelenskyj rokovať s viceprezidentom Vanceom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

 Americkí predstavitelia ako Rubio a Kellogg zatiaľ hovoria najmä to, že obe strany vo vojne budú musieť urobiť kompromisy. Trump Rusku pohrozil clami a sankciami, ale zároveň vyhlásil, že Putin chce, aby ľudia prestali zomierať. Čo sa, samozrejme, dá najjednoduchšie dosiahnuť tak, že šéf Kremľa zastaví vojnu, ktorú začal.

Výhoda pre Rusko?

Analytička Centra pre európsku politiku vo Washingtone Julie Davisová si myslí, že Rusi stále rátajú s tým, že Trumpov prístup k vojne bude pre nich aspoň do istej miery výhodný. Vyplýva to vraj z toho, ako o tom informuje kremeľská propagandistická mašinéria.

„Uznáva sa, že po troch rokoch zaťatého odporu ľudí nemožno Ukrajine jednoducho povedať, aby sa vzdala (pretože sa tak nestane). Takže vyznávači selektívnej pravdy v Kremli prišli s inými nápadmi. Odvolanie prezidenta Zelenského a jeho vlády považujú za vynikajúci prvý krok a tu vidia známky nádeje,“ napísala Davisová v analýze s názvom Dajte nám hlavu Zelenského: medzi ruskými propagandistami narastá vzrušenie. „Ruskí experti a komentátori už dlho považujú prezidenta za hlavnú prekážku opätovného zavedenia koloniálnej nadvlády na Ukrajine a od samého začiatku Putinovej totálnej invázie nahlas volajú po jeho zavraždení. Rusko dúfa, že Trumpova vláda im ponúkne ďalšiu príležitosť zbaviť sa Zelenského. Takže rozhovor s Kelloggom z 1. februára, v ktorom vyzval na voľby na Ukrajine, vyvolal veľké vzrušenie. Niektorí to interpretovali ako výzvu na okamžité alebo minimálne skoré hlasovanie. Dúfajú, že volebný proces bude chaotický, keďže pätina krajiny je obsadená a takmer sedem miliónov ľudí odišlo a ďalšie štyri milióny sú vnútorne vysídlené. A, samozrejme, veria, že Zelenskyj voľby prehrá,“ vysvetlila Davisová./agentury/

X X X

 Hegseth nevidí návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 ako reálny. Kyjev si nevie predstaviť ani v NATO

Americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že nevidí návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 ako reálny. V rámci mierového plánu si východoeurópsku krajinu ani nevie predstaviť v Severoatlantickej alianci (NATO), informovala agentúra Reuters.

Americký minister obrany Pete Hegseth na zasadnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli

„Rovnako ako vy chceme suverénnu a prosperujúcu Ukrajinu. Ale musíme začať tým, že si uvedomíme, že návrat k ukrajinským hraniciam pred rokom 2014 je nerealistický zámer. Snaha o tento iluzórny cieľ len predĺži vojnu a spôsobí ďalšie utrpenie,“ povedal podľa Reuters Hegseth na zasadnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli.

 Spojené štáty podľa ministra obrany tiež nevidia Ukrajinu v NATO, ak by sa pristúpilo k mierovému riešeniu vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré ju pred necelými troma rokmi napadlo.

Namiesto toho si vie predstaviť prítomnosť európskych a mimoeurópskych jednotiek na území napadnutého štátu.

O bezpečnostných potrebách a výdavkoch na obranu napadnutej krajiny sa bude diskutovať vo štvrtok. Hegseth v stredu potvrdil vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že členovia NATO by na spoločnú obranu mali prispievať piatimi percentami zo svojho HDP namiesto súčasných dvoch percent.

 Žiadny z nich ale na túto úroveň nedosiahol. Najbližšie je Poľsko, ktoré vynakladá štyri percentá a tento rok by sa malo priblížiť piatim percentám.

Členské krajiny NATO vlani prekonali svoj cieľ a poskytli Ukrajine bezpečnostnú pomoc v objeme presahujúcom 50 miliárd eur. Európa a Kanada prispeli podľa hovorkyne NATO viac ako polovicou z tejto sumy, zvyšok poskytli Spojené štáty. Pôvodný cieľ bol pritom poskytnúť Ukrajine pomoc minimálne za 40 miliárd eur.

Hegseth v tejto súvislosti dodal, že Európa bude musieť poskytnúť „drvivú“ časť budúcej pomoci Ukrajine. Spojené štáty podľa neho už nebudú tolerovať „nevyvážené vzťahy“ v rámci aliancie.

 Konflikt na východe Ukrajiny sa začal v roku 2014, keď prozápadní demonštranti v Kyjeve zvrhli proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý potom utiekol do Ruska.

Moskva vzápätí anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila separatistov na Donbase v boji proti ukrajinským silám. Putin potom 24. februára 2022 nariadil ruským silám vpadnúť do susednej krajiny pod zámienkou ochrany ruskojazyčného obyvateľstva a zabráneniu potenciálnemu ohrozeniu Ruska v prípade hypotetického vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie./agentury/

X X X

 Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska vyzvala na nové voľby

 Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen plánuje preskúmať ďalšie možnosti, ako vytvoriť vládu.

Rakúska krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) v stredu po stroskotaní koaličných rozhovorov s konzervatívnou Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) vyzvala na nové voľby. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Jediným čestným riešením je teraz rýchle usporiadanie nových volieb,“ vyhlásil generálny tajomník FPÖ Christian Hafenecker.

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen v reakcii uviedol, že plánuje preskúmať ďalšie možnosti, ako vytvoriť vládu. Z tohto dôvodu chce v najbližších dňoch uskutočniť rozhovory s predstaviteľmi jednotlivých strán.

 Líder FPÖ Herbert Kickl dostal od prezidenta poverenie na zostavenie novej vlády v januári. V stredu však hlavu štátu informoval, že sa mandátu vzdáva.

Podľa AP v liste adresovanom rakúskemu prezidentovi Kickl zo zlyhania rozhovorov obvinil ľudovcov a uviedol, že výsledkom bola neschopnosť strán dosiahnuť vzájomnú dohodu. Slobodní v mnohých bodoch ustúpili ÖVP, tvrdí ich 56-ročný líder, ktorý bol ešte v utorok plný optimizmu ohľadom úspešného ukončenia rokovaní.

Ľudovci naopak skonštatovali, že rozhovory „zlyhali pre túžbu po moci a nekompromisný postoj Herberta Kickla“. V prípade úspechu koaličných rokovaní by líder krajne pravicovej strany stál na čele rakúskej vlády po prvý raz od druhej svetovej vojny.

Rozdielne názory

Koaličné rokovania medzi slobodnými a ľudovcami poznačili v posledných dňoch ich rozdielne názory najmä na zahraničnú politiku. FPÖ požadovala tvrdšie protiimigračné opatrenia a dlhodobo bola veľkým kritikom EÚ. Rovnako odsudzovala európske sankcie uvalené na Rusko pre jeho takmer trojročnú inváziu na Ukrajinu.

ÖVP od slobodných požadovala záväzky ohľadom pôsobenia Rakúska v EÚ a takisto to, aby označili Moskvu za hrozbu. Ďalším sporným bodom bolo obsadenie konkrétnych ministerstiev, predovšetkým posty ministrov financií a vnútra.

V súčasnosti nie je zrejmé, čo sa bude diať ďalej – či Rakúsko zorganizuje nové voľby, či sa ostatné strany pokúsia vytvoriť alternatívnu koalíciu, alebo či prezident vyhlási dočasnú vládu odborníkov.

 Parlamentné voľby sa v Rakúsku konali už 29. septembra 2024, odkedy prešlo viac ako 130 dní. V krajine sa nikdy predtým nestalo, že by víťazné strany neboli schopné vytvoriť novú vládu tak dlho.

Van der Bellen poveril Kickla zostavením novej koalície 6. januára po tom, čo zlyhali rokovania medzi ÖVP, Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS.

FPÖ vyhrala parlamentné voľby so ziskom takmer 29 percent hlasov, nasledovala ÖVP s vyše 26 percentami a SPÖ s viac ako 20 percentami hlasov, aktuality.sk

X X X

 Šéf Fordu: Trumpove clá tvrdo dopadnú aj na americké automobilky

V USA dnes nie je v móde verejne kritizovať rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa. Šéf Fordu Jim Farley si to však predsa len dovolil.

 Jim Farley, šéf Fordu, si ako jeden z mála amerických topmanažérov dovolil verejne spochybniť ekonomickú politiku Donalda trumpa.

Clá, ktorými sa v súčasnosti americký prezident Donald Trump vyhráža doslova celému svetu, sú dvojsečnou zbraňou a v konečnom dôsledku sa môžu obrátiť proti americkým firmám, ktoré majú chrániť. Jedným z mála šéfov veľkých amerických spoločností, ktori si dovolili vysloviť pochybnosti o dlhodobej zmysluplnosti americkej konfrontačnej obchodnej politiky je šéf Fordu Jim Farley. Ten varuje, že zavedené clá môžu mať devastujúci vplyv nielen na konkurencieschopnosť značky Ford, ale aj na celý sektor automobilovej výroby v USA.

Farley svoje obavy vyjadril v rozhovore pre televíznu stanicu CNBC, pričom spochybnil užitočnosť ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. „Clá by mali dopad nielen na zisky, ale aj nepriaznivo ovplyvnili pracovné miesta v USA… Vyššie náklady spojené s clami by následne znamenali zvýšenie cien pre zákazníkov,“ uviedol Farley.

So zavádzaním ciel je situácia neprehľadná, pretože Trump reaguje nevypočítateľne. V pondelok tretieho februára o 30 dní odložil začiatok platnosti ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika, no clo vo výške 10 % na import z Číny nadobudlo účinnosť už v utorok 4. februára. Automobilový priemysel tvorí až 26 % celkového dovozu z Mexika a 12 % z dovozu z Kanady, čo svedčí o tom, aký rozsiahly môže byť vplyv týchto ciel.

V utorok 11. februára Trump navyše nečakane ohlásil nové clá vo výške 25 percent na dovážané oceľ a hliník, ktoré by mali platiť od marca. Tento zvláštny prístup ešte viac komplikuje situáciu v dodávateľských reťazcoch. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič už varoval, že tieto clá môžu podporiť infláciu a narušiť hlboko integrované výrobné reťazce medzi EÚ a USA, čo by mohlo negatívne ovplyvniť podnikanie a zvýšiť ceny pre spotrebiteľov./agentury/

X X X

 Republikáni v Senáte navrhujú daň na nákup nových elektrických vozidiel

 Chcú pokryť náklady na opravu ciest v správe federálnej vlády.

Skupina republikánskych zákonodarcov v Senáte amerického Kongresu v stredu navrhla daň vo výške 1000 dolárov (964,32 eura) na nákup nových elektrických vozidiel, aby sa pokryli náklady na opravu ciest v správe federálnej vlády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Jednorazový poplatok vo výške 1000 USD účtovaný pri kúpe elektromobilu by približne zodpovedal sume, ktorú vodiči konvenčných vozidiel zaplatia na federálnych daniach z benzínu počas desiatich rokov na financovanie diaľnic, uviedla senátorka Deb Fischerová, hlavná predkladateľka návrhu. „Elektromobily môžu vážiť až trikrát viac ako autá s benzínovým pohonom, čo spôsobuje väčšie opotrebovanie našich ciest a mostov. Je spravodlivé, aby platili do diaľničného fondu rovnako ako ostatné autá,“ povedala Fischerová a dodala, že používatelia benzínových vozidiel zvyčajne odvedú do tohto fondu 87 až 100 USD ročne.

Republikáni v Kongrese v súčasnosti zvažujú zrušenie daňovej úľavy 7500 USD na nákup elektrických vozidiel. Prezident Donald Trump počas predvolebnej kampane aj po návrate do Bieleho domu opakovane sľuboval zrušiť opatrenia svojho demokratického predchodcu Joea Bidena zamerané na podporu elektrických vozidiel., aktuality.sk

X X X

 Exsudca Polka sa ospravedlňoval kolegom, že bral úplatky, teraz tvrdí, že priznanie bolo falošné

Exsudca Pavol Polka žiada obnovu konania.

Špecializovaný trestný súd zatiaľ nerozhodol, či povolí obnovu konania v prípade bývalého žilinského sudcu Pavla Polku, ktorého už právoplatne odsúdil za korupciu. Sudkyňa Beata Medveďová na jeho žiadosť prerušila stredajšie verejné zasadnutie do pondelka 17. februára.

Polka sa po viac ako šiestich hodinách v súdnej sieni sťažoval, že už nie je schopný pozorne reagovať na vykonávané dôkazy. Povedal, že nedávno podstúpil operáciu a ešte musí odšoférovať auto domov, keďže „nemá osobného šoféra“. Len jeho zdôvodňovanie žiadosti o nové konanie trvalo niekoľko hodín.

Exsudca sa v minulosti priznal k braniu úplatkov, za ktoré pomáhal vybavovať rozhodnutia na Krajskom súde v Žiline. S prokurátorom sa ešte vo februári 2021 dohodol na vine a treste a v marci rovnakého roka dohodu schválil aj súd, vymeral mu trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou päť rokov a peňažný trest 150-tisíc eur.

Listom sa za korupčné správanie ospravedlnil aj slovenskej justícii. Teraz tvrdí, že priznanie bolo falošné a pod nátlakom policajtov a prokurátora. Pripisuje ho ponižujúcim podmienkam vo väzbe, z ktorej sa chcel dostať. Odvolal aj spomenuté ospravedlnenie sa kolegom zo sudcovského stavu.

 „Som nevinný,“ vyhlásil Polka v stredu pred súdom, keď zdôvodňoval podanie návrhu na obnovu konania. Dohoda o vine a treste bola podľa neho „vyložene falošná“ a súhlasil s ňou pod nátlakom polície a v dôsledku zlého zdravotného stavu.

„Najmenej tri mesiace mi bol odopieraný nerušený spánok, každú hodinu ma v noci vo väznici budili. Ja som bol v takom stave, že som nebol vôbec schopný reálne zvažovať kroky, ktoré súviseli s mojím trestným konaním,“ vysvetľoval. V súdnej sieni v tejto súvislosti hovoril, že „keď takýmto spôsobom mučili ruského opozičného politika Navaľného, tak celý demokratický svet kričal, že ho Putin mučí“.

Exsudca sa sťažoval aj na ponižujúce konanie zo strany pracovníkov väznice, konkrétne prehliadky, pri ktorých sa musel vyzliecť do naha a robiť drepy. Nepáčilo sa mu tiež, že na rôzne úkony ho predvádzali s putami bez ohľadu na prezumpciu neviny. Väzba ho podľa vlastných slov „zlomila“.

Sudkyňa prečítala vyjadrenie ministerstva spravodlivosti, ktoré porušenie Polkových práv či zákona a predpisov zo strany väznice nezistilo. Častejšie kontroly mali reagovať práve na jeho psychický stav.

Prokurátor: Nátlak vylučujem

Prokurátor Rastislav Hruška dôvody na obnovu konania ani nové dôkazy nevidí a Polkovu vinu považuje za dokázanú. Odsúdeného sa pýtal, či sa na podmienky vo väzbe sťažoval v čase, keď v nej bol. Ten odpovedal, že nie, urobil tak až po nejakom čase, keď bol z väzby vonku a „trochu sa pozbieral“. Opisoval, že aj dnes sa ambulantne lieči na psychiatrii.

Aktuality.sk zaujímalo, prečo v čase, keď sa priznal, lebo pre zlý psychický stav nevedel vyhodnotiť svoje kroky, neupozorňovali na údajný nátlak polície a prokurátora jeho advokáti. Podmienkou dohody o vine a treste je priznanie, obvinený však musí sudcovi potvrdiť, že sa priznal dobrovoľne. Polka na našu otázku neodpovedal, povedal len: „Ku kvalite obhajoby sa nebudem vyjadrovať.“

Komentovať už viac nechcel ani svoje ospravedlnenie sa za korupčné správanie, ktoré poslal ministerstvu spravodlivosti, kancelárii prezidentky a kolegom sudcom. „S plnou vážnosťou a pokorou sa za svoje konanie ospravedlňujem celej slovenskej justícii a zvlášť všetkým sudcom Krajského súdu v Žiline a pracovníkom Krajského súdu v Žiline,“ písal v jednom z listov.

„To už nebudem komunikovať, to bolo zlé rozhodnutie, ale zobral som ho späť,“ povedal a dodal, že odpoveď o vzatí jeho kroku na vedomie mu prišla iba z kancelárie vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Polka v úvode verejného zasadnutia obvinil prokurátora Hrušku zo zatajovania dôkazov aj z ďalších nekalých praktík, pre ktoré vraj naňho podal viaceré trestné oznámenia. Namietal jeho zaujatosť a žiadal, aby ho sudkyňa v prípade vypočula ako svedka, čomu Medveďová nevyhovela.

„Beriem to tak, že odsúdený pán Polka má nejaké svoje zámery, na ktoré nebudem reagovať. Vylučujem však akékoľvek nátlakové aktivity alebo nezákonné postupy, ktoré by ho mali násilím prinútiť k tomu, aby sa priznal,“ ohradil sa voči obvineniam prokurátor.

Opakovane žiadal odškodné od štátu

Polka sa opakovane obrátil na štát so žiadosťou o odškodné. Len v dvoch prípadoch, o ktorých v minulosti písal Denník N, to malo byť viac ako 100-tisíc eur.

„Opakovane sa obrátil na ministerstvo spravodlivosti s požiadavkou o odškodnenie v súvislosti s údajnými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci. Žiadnej z jeho žiadostí doposiaľ nebolo zo strany ministerstva vyhovené,“ potvrdila Polkove snahy na konci januára tohto roka Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Pavla Polku zadržala NAKA v roku 2020 v akcii Plevel. Po troch mesiacoch vo väzbe začal spolupracovať s políciou a vypovedať aj na svojich bývalých kolegov. Stal sa z neho spolupracujúci obvinený, takzvaný kajúcnik. Bol napríklad svedkom v prípade bývalej šéfky žilinského súdu Evy Kyselovej. Svedčil aj v kauze bývalého šéfa národniarov Jána Slotu. Pred súdom sa však napokon rozhodol v oboch prípadoch nevypovedať.

Na svedkov – kajúcnikov, ktorí usvedčovali jeho, sa však opakovane sťažuje a tvrdí, že klamú. O úplatkoch, ktoré sudcovi nosil, vypovedal žilinský podnikateľ František Tóth alias Veľký Fero. Ten bol známy tým, že za peniaze dokáže vybaviť na krajskom súde oslobodenie, zmiernenie trestu či prepustenie z väzby.

Polka v stredu požiadal sudkyňu aj o to, aby ako svedka predvolala ďalšieho bývalého sudcu, dnes advokáta a poradcu premiéra Roberta Fica Davida Lindtnera. Ten ešte v októbri 2023 v rozhovore pre Aktuality.sk hovoril, ako bol vo väzbe aj s Františkom Tóthom. Veľký Fero podľa Lindtnera začal spolupracovať až po tom, ako obvinili jeho manželku a hrozil jej vysoký trest. „Uvádzal aj skutočnosti, ktoré neboli tak úplne pravdivé,“ tvrdil Lindtner o Tóthovi v rozhovore, ktorým na súde argumentoval Polka.

Sudkyňa sa zatiaľ k návrhu nevyjadrila, Polka žiada vypočuť aj policajtov a vyšetrovateľov, s ktorými prichádzal do kontaktu počas jeho trestného konania., aktuality.sk

X X X

Proruská strana v tichosti vyzbierala 240-tisíc podpisov na referendum. Pellegriniho zrejme čaká dôležité rozhodnutie

 Ústavný právnik upozorňuje, že referendum o sankciách proti Rusku by so sebou prinieslo viacero rizík. Rozhodujúce by preto bolo, čo by spravila hlava štátu.

Mimoparlamentní Demokrati vlani v októbri spustili kampaň s názvom „Stačilo Fica“ a začali zbierať podpisy na referendum o skrátení volebného obdobia. O iniciatíve strany informovali všetky veľké médiá. Práve tento týždeň líder Demokratov Jaroslav Naď potvrdil, že už majú prvých 100-tisíc podpisov.

Súbežne s Demokratmi zbiera podpisy v uliciach aj malá proruská strana Slovenské hnutie obrody (SHO), ktorá nesúhlasí so sankciami EÚ voči Ruskej federácii. Strana tvrdí, že od konca leta minulého roka získala podpisy už viac ako 240-tisíc ľudí, aktuality.sk

X X X

Českí poslanci schválili správu o streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe

 Návrhy opozičného hnutia ANO neprešli, vrátane ospravedlnenia sa rodinám obetí.

Poslanci v stredu dokončili rokovanie o správe poslaneckej vyšetrovacej komisie, ktorá sa zaoberala zásahom počas streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (FF UK) v decembri 2023. Schválili jej odporúčania týkajúce sa zmien v zbraňovom zákone či vybavenia polície alebo dôrazu na duševné zdravie. Návrhy opozičného hnutia ANO o ospravedlnení sa rodinám obetí či kritike ministra vnútra Víta Rakušana však neprešli, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Jedno z uznesení obsahuje odporúčanie, aby vláda v súvislosti so streľbou na FF UK predložila návrh na zákaz tlmičov hluku na krátke strelné zbrane, čiže na pištole a revolvery. Takýto návrh už v snemovni je. Skupina poslancov vrátane ministra vnútra Rakušana by chcela, aby sa použitie tlmičov sprísnilo aj v prípade dlhých zbraní.

Poslanci tiež schválili odporúčanie týkajúce sa posilnenia starostlivosti o duševné zdravie, ktoré zahŕňa napríklad osvetovú kampaň zameranú na destigmatizáciu problémov ľudí s duševným zdravím, zvýšenie dostupnosti psychologickej a psychiatrickej pomoci či kapacity krízových liniek.

Vyšetrovacia komisia sa prvýkrát zišla v júli minulého roka, celkovo zasadala takmer 70 hodín. Podľa jej predsedu Pavla Kašníka nezistila v postupe zložiek integrovaného záchranného systému také pochybenia, ktoré by ovplyvnili skutkový dej udalosti. Nedostatky našla v oblasti operačného a taktického riadenia pred začiatkom streľby.

Body hnutia ANO neschválili

S tým však nesúhlasili poslanci hnutia ANO a predložili vlastnú oponentskú správu. V pléne potom navrhli, aby snemovňa vyjadrila hlbokú účasť rodinám a blízkym obetí a ospravedlnila sa im za to, že štát tejto udalosti nedokázal predísť. Koaliční poslanci však tento bod, ako ani ďalšie dva navrhnuté hnutím ANO neschválili. Hnutie tak nepresadilo ani uznesenie kritické k ministrovi vnútra Vítovi Rakušanovi a policajnému prezidentovi Martinovi Vondráškovi, ktorí podľa nich o zistených nedostatkoch neinformovali objektívne.

Proti tomu sa však ohradil Rakušan. „O dianí na filozofickej fakulte som neklamal, nič som nezamlčiaval a vznik vyšetrovacej komisie som podporil. Ako minister vnútra som v tejto chvíli povinný rešpektovať závery vyšetrovacej komisie, rovnako ako aplikovať jej odporúčania, a tak aj činím,“ podotkol minister.

Väčšinu času sa poslanci dohadovali o tom, prečo najskôr členovia komisie z hnutia ANO so všetkým súhlasili, ale na poslednú chvíľu sa rozhodli napísať oponentskú správu. Niektorí poslanci označili priebeh rokovania za nedůstojné, aktuality.sk