To som nevedel, je to pravda? Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že všetci fanúšikovia z celého sveta budú vítaní na budúcoročných majstrovstvách sveta vo futbale, a to napriek obavám, že jeho prísna imigračná politika by mohla ovplyvniť turnaj. Trump, ktorý sa sám vymenoval za predsedu pracovnej skupiny Bieleho domu pre záležitosti šampionátu, povedal, že návštevníci Spojených štátov môžu očakávať „bezproblémový“ zážitok.

Spojené štáty sú spoluorganizátormi MS 2026 spolu so susednou Kanadou a Mexikom. „Nemôžeme sa dočkať, keď privítame futbalových fanúšikov z celého sveta,“ povedal Trump na brífingu v Bielom dome po boku prezidenta Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Gianniho Infantina.

„Každá zložka vlády USA bude pracovať na zabezpečení toho, aby tieto podujatia boli bezpečné a úspešné, a aby tí, ktorí cestujú do Ameriky sledovať súťaž, mali bezproblémový zážitok počas každej časti svojej návštevy.“

Podľa nedávnej štúdie Tourism Economics sa očakáva, že príchody zahraničných cestovateľov do Spojených štátov klesnú v roku 2025 o 5,1 percenta. Svetový inštitút pre cestovný ruch uviedol, že kombinácia prísnych imigračných politík USA a globálneho politického napätia by mohla „výrazne ovplyvniť“ návštevníkov zo zahraničia.

Infantino povedal, že jeho organizácia má plnú dôveru v Trumpovu administratívu a verí, že pomôže zabezpečiť úspešný turnaj.

„Celý svet sa bude sústrediť na Spojené štáty americké a Amerika privíta svet,“ povedal Infantino na stretnutí. „Každý, kto chce prísť sem, aby si užil, zabavil sa, oslávil hru, tak bude môcť urobiť.“

Trump na utorkovej schôdzi tiež naznačil, že by Rusko nechal hrať na nadchádzajúcom šampionáte. Pod podmienkou ukončenia vojny na Ukrajine. „To by mohla byť dobrá motivácia, však?“ povedal Trump.

Keď sa v utorok Trumpa na neúčasť Ruska na MS spýtal jeden z novinárov, otočil sa na prezidenta FIFA Gianniho Infantina a vyhlásil: „To som nevedel, je to pravda?“

„Áno, to je pravda,“ odvetil Infantino. „Zatiaľ majú zákaz hrať, ale dúfame, že sa niečo stane a nastane mier, aby Rusko mohlo byť znovu prijaté,“ pokračoval.

Trump sa domnieva, že obnovenie účasti Ruska na majstrovstvách sveta by mohlo ukončiť vojnu na Ukrajine. „Je to možné. Chceme, aby s tým prestali. Týždenne je zabíjaných päť tisíc ľudí – to je neuveriteľné,“ uviedol./agentury

X X X

Reportáž z Turčianskych Kľačian: Sudkyňu v jej dome napadli muži so samopalmi, obec je uzavretá, obsadili ju ťažkoodenci

Obyvatelia v obci pri Martine sú v šoku. Neznámi muži zamaskovaní v kuklách a so samopalmi v rukách prepadli sudkyňu okresného súdu priamo v jej dome v Turčianskych Kľačanoch. Miestni sú udalosťou otrasení – prepadnutá žena a jej manžel sú podľa nich dobrí ľudia. Polícia udalosť potvrdila, páchateľov stále hľadá.

 To, že v Turčianskych Kľačanoch sa niečo deje, si miestni všimli okamžite. Všade boli policajti, pričom obec uzavreli. Dôkladné kontroly nerobili len tam, ale aj v neďalekom Martine. Prehľadávali celé široké okolie. Na slovo však boli skúpi – najskôr poskytli len stručné vyjadrenie na sociálnych sieťach.

„Aktuálne dokumentujeme a vykonávame opatrenia v súvislosti s násilnou trestnou činnosťou v okrese Martin. Viac informácií poskytneme, keď to procesná situácia dovolí,“ uviedli policajti. Zároveň uistili, že žiadne bezprostredné nebezpečenstvo obyvateľom nehrozí.

O pár hodín nato poskytli k prípadu trochu viac informácií. „V stredu v ranných hodinách sme na linku tiesňového volania prijali oznámenie o násilnej trestnej činnosti. Na miesto sme okamžite vyslali všetky dostupné sily a prostriedky,“ priblížila žilinská policajná hovorkyňa Daniela Kocková.

„Vykonaným šetrením bolo zistené, že došlo k lúpežnému prepadnutiu 60-ročnej ženy v rodinnom dome páchateľmi v kuklách, pričom jeden z nich mal mať zbraň. Počas opatrení boli kontrolované všetky prístupové cesty v okrese Martin,“ pokračovala.

„Po páchateľoch intenzívne pátrame a vykonávame všetky potrebné úkony s cieľom riadneho objasnenia veci,“ poznamenala hovorkyňa. Dodala, že vyšetrovateľ už začal trestné stíhanie vo veci zločinu lúpeže a prečinu porušovania domovej slobody.

 Okolie domu prepadnutej sudkyne ohradili policajnou páskou.

Pomsta, vyhrážanie?

Muži boli podľa našich informácií dvaja. Polícia pracuje aj s verziou, že nešlo o Slovákov, ale o občanov inej národnosti. Sudkyni sa vraj pred útočníkmi podarilo zabarikádovať a zavolať si pomoc. Tú jej poskytla aj rýchla zdravotná služba.

„Operátor tiesňovej linky vyslal k 60-ročnej pacientke s úrazom hlavy a povrchovými poraneniami horných končatín ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci. Transport do nemocnice odmietla,“ potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.

To, že v jednom z tamojších domov prepadli sudkyňu Okresného súdu v Martine, sa medzi ľuďmi šírilo rýchlo. „Vraj k nej vtrhli muži v kuklách, v rukách mali samopaly. Našťastie sa jej podarilo nejako ubrániť a vyšla z toho len s odreninami hlavy,“ povedala nám dôchodkyňa, na ktorú sme v obci natrafili.

„Pani sudkyňu poznám, býva tu dlhé roky. Jej manžel je vynikajúci zubár, sú to dobrí ľudia. No ale viete ako je to, jej profesia je riziková,“ zamyslela sa seniorka. „Zrejme ten incident súvisel práve s jej povolaním,“ mieni.

 Zhovorčivý bol aj Viktor Mahút. „Bývam pri kostole. Pred jedenástou mi z práce volala dcéra a pýtala sa, či viem, čo sa stalo. Kľačany sú vraj uzavreté a sú tu ťažkoodenci. Mala pravdu, lebo keď sme potom s manželkou išli na bicykloch mimo obec, policajti nás nechceli pustiť. Nakoniec nás ale nechali ísť,“ podotkol. Zdôraznil, že prepadnutá sudkyňa nemá v obci žiadnych nepriateľov.

„Sudcovské povolanie je ale dosť zložité. Musia si dávať veľký pozor, ako, kedy a v prospech koho rozhodnú,“ mieni. „Takže ja by som nevylúčil ani možnosť, že išlo o nejakú pomstu či určitý spôsob vyhrážania sa,“ uzavrel.

 Šokovaný minister

Starostka obce Turčianske Kľačany Lenka Sláviková pre Pravdu povedala, že informácie o policajnej razii sa k nej dostali, no nič konkrétnejšie nevie. „Samozrejme, že v obci bola panika – mnohí volali a pýtali sa, čo sa tu deje. Snažili sme sa ľudí upokojovať, ale o čo v tomto prípade ide, naozaj neviem,“ doplnila.

Z udalosti je zhrozený aj minister spravodlivosti Boris Susko. „Informácia o dnešnom prepadnutí sudkyne z Turčianskych Kľačian ma šokovala a ostro to odsudzujem. V súčasnosti nevieme, či prepadnutie malo súvis s výkonom jej povolania. Budem sa však intenzívne zaujímať o informácie, ktoré budú môcť orgány činné v trestnom konaní poskytnúť,“ reagoval Susko./agentury/

X X X

Bojoval s Merkelovou, Nemci mu neveria a teraz vstal z popola. Kto je nový nemecký kancelár Merz, ktorý má vyviesť Nemecko z krízy?

 Po rokoch mimo politiky sa Friedrich Merz vrátil a dosiahol vrchol – stal sa kancelárom najväčšej ekonomiky Európy.

Friedricha Merza v dave len tak neprehliadnete. Vysoký dvojmetrový muž s vynikajúcou rétorikou a provokatívnymi výrokmi, ktorý sa už roky snaží vyšplhať na vrchol ako nemecký kancelár. V jeho bezmála 70 rokoch sa mu to nakoniec podarilo.

Včera ho nemecký Bundestag zvolil za nemeckého kancelára, teda vzhľadom na veľkosť nemeckej ekonomiky za jedného z najmocnejších ľudí Európy. Hoci až na druhýkrát.

Pokusov dostať sa na vrchol z jeho strany však bolo viac, ako by sám očakával. Merza aj preto prezývali „mužom z minulosti“. Aj preto, že už dávno prehral boj s neskoršou kancelárkou Angelou Merkelovou – a napokon nikto nevládol Nemecku tak dlho, ako ona.

Dnes sa však Merz stáva prítomnosťou a povedie Nemecko.

No vyviesť z krízy najväčšiu ekonomiky Európy nebude mať ľahké – Nemecko prakticky prestalo hospodársky rásť a tento rok mu hrozí dokonca recesia. Tá by zasiahla aj Slovensko, pre ktoré je Nemecko jedným z najväčších obchodných partnerov, najmä pre automobilový priemysel.

Kto je Merz?

Kľukatá politická až k postu kancelára sa začala v západonemeckom meste Brilon, kde sa narodil v v 50. rokoch minulého storočia. Do katolíckej konzervatívnej rodiny prišiel na svet malý chlapec, ktorý sa už počas svojho štúdia stal členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Po absolvovaní vojenského výcviku sa vrátil domov a začal študovať právo.

Ako advokát pracoval ešte predtým, ako zasvätil väčšinu svojho života politickej kariére. Už vtedy ste ho mohli spoznať vďaka jeho konzervatívnemu zmýšľaniu, zameraniu na biznis a transatlantickej orientácii.

V školských laviciach mu padla do oka aj jeho spolužiačka, sudkyňa menom Charlotte, s ktorou si neskôr založil rodinu a vychovali tri deti.

 Začiatky aj konce

Do medzinárodnej politiky vstúpil v roku 1989 zvolením do Európskeho parlamentu za stranu CDU. V rokoch 1994 až 2009 sa stal poslancom Nemeckého spolkového snemu, kde v rokoch 2000 až 2002 pôsobil ako predseda klubu. V rokoch 2009 až 2019 bol tiež predsedom organizácie Atlantický most – nadstraníckej lobistickej skupiny spolupracujúcej s politikmi a podnikateľmi v Európe a USA.

Merz však chcel jednu vec, po ktorej túžila aj Angela Merkelová. Byť šéfom strany a neskôr aj kancelárom. Merkelová a Merz stáli na opačných ideologických póloch a jeden druhého považovali za obrovských protivníkov. Vzťahy medzi oboma politikmi dodnes nie sú dobré.

V roku 2002 Merkelová ako predsedníčka CDU oznámila, že Merz už ďalej nemôže zostať na čele spoločného poslaneckého klubu oboch strán CDU/CSU a sama ho v tejto funkcii nahradila. Ako šéfka, ktorou sa stala v roku 2005, postupne posunula politickú stranu doľava – od stredopravicových, skôr konzervatívnych a zároveň v hospodárskej politike liberálnych pozícií, ktoré Merz zastáva.

Rivalita medzi nimi bola natoľko silná, že sa Merz musel z politiky na čas úplne stiahnuť. Desaťročie pretrvávajúcej rivality spôsobilo, že sa v roku 2009 rozhodol opustiť politickú scénu a dať si pauzu. Vrátil sa späť ku koreňom a tomu, čo vyštudoval.

Počas svojej politickej absencie sa venoval najmä medzinárodnému právu v advokátskej kancelárii Mayer Brown, kde pôsobil na poste staršieho právneho poradcu až do roku 2021. V rokoch 2016 až 2020 zastával aj dohliadajúcu funkciu v nemeckej pobočke obrovskej investičnej spoločnosti BlackRock.

„Muž z minulosti” opäť na scéne

Prekvapením pre krajinu bolo, keď sa Merz v roku 2018 do politiky vrátil. Mnohí ľudia aj politici sa čudovali znovuzrodeniu jeho politickej ambície. Viaceré médiá opisovali bývalého politika ako muža z minulosti. Agentúra Reuters jeho návrat dokonca označila za „nepravdepodobný triumf tretieho dejstva“ pre niekoho, kto bol „ešte pred siedmimi rokmi považovaný za zlyhaného politika“. Do politiky sa však chcel vrátiť aj preto, že Merkelová oznámila, že už nebude kandidovať na kancelárku.

Do Bundestagu sa dostal až v roku 2021 – v tom istom roku, keď sa skončila kancelárska éra Angely Merkelovej. V momente, keď bol Merz v roku 2022 zvolený za predsedu Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a za lídra parlamentnej frakcie, jasne oddelil svoju politiku od Merkelovej.

Naďalej kládol veľký dôraz na témy, v ktorých si veril – napríklad vojenskú spoluprácu medzi Európou a USA – a presadzoval prísnejšie obmedzenia v oblasti migrácie. Jeho záujem sa profiloval najmä do štyroch hlavných tém: migrácia, globalizácia, klimatická zmena a digitalizácia.

„Mojou absolútnou prioritou bude čo najrýchlejšie posilniť Európu, aby sme mohli krok za krokom dosiahnuť skutočnú nezávislosť od USA,“ vyhlásil Merz.

Práve konzervatívnejšími pravidlami v oblasti migrácie by CDU mohla zastaviť rast krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá pôvodne pritiahla niektorých konzervatívnejších voličov Merkelovej.

Podporu AfD pri schvaľovaní protimigračného opatrenia však v januári 2025 neodmietol. Čelil za to kritike od strany krajne ľavicovej Die Linke (Ľavica) za spoluprácu s krajnou pravicou. Akúkoľvek spoluprácu však Merz poprel a zdôraznil, že „chce robiť politiku tak, aby strana ako AfD v Nemecku už nebola potrebná“.

 Na vrchol a hneď do práce

Vo februári tohto roku zvíťazili CDU a jej sesterská strana Kresťanskosociálna únia (CSU) vo voľbách s najvyššou volebnou účasťou od roku 1990.

Poslanci nemeckého Spolkového snemu zvolili v utorok popoludní v druhom kole hlasovania za kancelára predsedu Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza.

V prvom kole sa kancelára nepodarilo zvoliť a hlasovanie sa muselo opakovať. Ešte ráno Merz avizoval, že neočakáva, že by bol zvolený v prvom kole – v nemeckej histórii sa to však stalo po prvýkrát.

Prezident Frank-Walter Steinmeier následne odovzdal menovacie dekréty Merzovi aj sedemnástim členom jeho kabinetu, ktorý tvorí konzervatívna únia CDU/CSU a Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD).

Už pred voľbami uvádzal, že do práce sa vrhne hneď, ako bude zvolený. Práve dnes má na programe návštevu Francúzska, čo je v Nemecku už tradíciou. Hneď potom zavíta do Poľska., aktuality.sk

X X X

USA tlačia na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom

Americký viceprezident J. D. Vance vyzval na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, pričom zdôraznil dôležitosť spolupráce USA a Európy v riešení konfliktu.

Americký viceprezident J. D. Vance v stredu vyzval na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom v rámci úsilia o ukončenie vyše trojročnej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Myslíme si, že je pre nás pravdepodobne nemožné sprostredkovávať to bez nejakého priameho rokovania medzi oboma stranami. A preto sa zameriavame práve na to,“ povedal Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) vo Washingtone.

Spojené štáty varujú

USA viedli s Ukrajinou i Ruskom osobitné rokovania o ukončení konfliktu a ak sa nedosiahne pokrok, varovali pred odstúpením od sprostredkovávania.

Vance spomenul aj Európu, s ktorou sú USA „jeden tím“. „Myslím si, že táto európska aliancia je veľmi dôležitá, no na to, aby bola dôležitá a zároveň sme boli veľmi dobrými priateľmi – a ja si myslím, že sme skutoční priatelia – musíme hovoriť o dôležitých otázkach,“ ozrejmil.

Kritika Európy

Vance spojencov prekvapil, keď vo februárovom prejave na bezpečnostnom fóre v Mníchove kritizoval politiku EÚ v oblasti imigrácie a slobody prejavu. Podľa jeho vtedajších slov je sloboda prejavu naprieč Európou na ústupe, a že cenzúra je väčšou hrozbou ako vojenská agresia Ruska či Číny.

V stredu však hovoril o spoločných väzbách krajín, ktoré ich zbližujú. „Európska civilizácia a americká civilizácia, európska kultúra a americká kultúra sú veľmi prepojené a vždy budú prepojené,“ zdôraznil. „Je absolútne smiešne myslieť si, že sa niekedy podarí vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu,“ dodal.

Otázka jadrovej dohody

Vance sa na konferencii venoval aj iránskej jadrovej dohode. Podľa neho sú rokovania medzi USA a Iránom „na správnej ceste“ a Teherán si bude môcť zachovať jadrový program na civilné účely, nie však na výrobu jadrovej zbrane.

„Nezaujíma nás, či ľudia chcú jadrovú energiu. To je v poriadku, no nemôžete mať program obohacovania (uránu), ktorý umožňuje výrobu jadrovej zbrane, tam stanovujeme hranicu,“ zdôraznil.

Od 12. apríla sa uskutočnili už tri kolá nepriamych rozhovorov Iránu a Spojených štátov na najvyššej úrovni od roku 2018, kedy Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Ďalšie kolo rokovaní o jadrovom programe Teheránu naplánované na 3. mája sa však odložilo. Omán ako ich sprostredkovateľ uviedol, že sa to stalo z „logistických dôvodov“., aktuality.sk

X X X

Priletí Fico do Ruska bezpečne? Na Moskvu sa rútia ukrajinské samovražedné drony, jej letiská boli ochromené

S blížiacimi sa oslavami 80. výročia porážky nacistického Nemecka pribúdajú v Rusku vzdušné údery ukrajinskej armády. So zveličením by sa dalo povedať, že Moskva namiesto pokojnej atmosféry pred Dňom víťazstva zažíva bojovú reprízu zo začiatku roku 1941, keď červenoarmejci zastavili hitlerovcov len zhruba 30 kilometrov pred ňou. Vtedy čelili nemeckým tankom, teraz ruská armáda musí zasahovať proti ukrajinským samovražedným dronom.

 Ukrajinskí technici ukazujú dron na výstave určenej pre ozbrojené sily (snímka je z apríla tohto z nešpecifikovaného miesta). Ukrajinská armáda najnovšie zintenzívnila útoky tzv. samovražedných dronov na ruské vojenské ciele, niekoľko z nich zostrelila protivzdušná obrana aj v blízkosti Moskvy.

 Keby teoreticky premiér Robert Fico chcel zamieriť na piatkové oslavy do Ruska v predstihu už túto stredu, možno by slovenskému vládnemu špeciálu nedovolili pristáť na žiadnom z moskovských letísk. Z informácií ruského ministerstva obrany totiž vyplýva, že Ukrajinci vypustili v krátkom čase až niekoľko stoviek dronov, pričom viaceré leteli k Moskve. S podobnými zbraňami útočia aj Rusi, ktorí znovu udreli aj na Kyjev.

Ruský rezort obrany tvrdí, že za posledných 24 hodín zlikvidoval 524 ukrajinských dronov. „Je to rekordný počet dronov útočiacich na Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu,“ upozornil server New Voice. Jedným z cieľov malo byť napríklad vojenské letisko Kubinka, ktoré je vzdialené približne 60 kilometrov od Moskvy. V jeho hangároch sa nachádzajú stíhačky typu Su-27 a MiG-29. Moskovský starosta Sergej Sobjanin v stredu krátko po polnoci na sociálnej sieti Telegram napísal, že protivzdušná obrana zostrelila deväť dronov v blízkosti hlavného mesta. Veľa útokov smerovalo na Tulskú oblasť a na Jaroslaviansku oblasť, no pochopiteľne s prihliadnutím na nadchádzajúce ústredné oslavy Dňa víťazstva na Červenom námestí sa najviac pozornosti venuje ohrozeniu Moskvy.

 Rozsiahla séria útokov ukrajinských dronov sa začala v noci na 6. mája a s prestávkami pokračovala počas zvyšku utorka. Čo sa týka zmieneného armádneho letiska Kubinka, Ukrajinci si ho ako terč asi vybrali v súvislosti s oslavami, ktoré sa uskutočnia tradične 9. mája: „Na tejto základni sú skupiny pilotov, ktorí sa majú predviesť na vojenskej prehliadke na Červenom námestí,“ poznamenal kanál Fighterbomber na ruskej sociálnej sieti Telegram.

Po obrovskom množstve vypustených dronov z Ukrajiny sa v Rusku špekuluje o tom, že odplatou by mohlo byť nasadenie experimentálnej balistickej rakety typu Orešnik. Rusi ju doteraz použili iba jedenkrát, keď táto zničujúca strela v decembri 2024 zasiahla priemyselný komplex v ukrajinskom meste Dnipre (odhaduje sa, že Rusko dokáže vyrobiť ročne 25 orešnikov). „Nevylučujem, že použijeme Orešnik. Podporujem to čo povedal Dmitrij Medvedev, že 10. máj u nich zrejme nenastane,“ uviedol člen parlamentného výboru pre obranu Viktor Zavarzin pre server RTVI. Narážal na výrok exprezidenta a súčasného podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktorý varoval Kyjev pred zdrvujúcim revanšom. Desiaty máj spomenul zjavne preto, že Rusko tvrdí, že počas osláv plánuje rešpektovať svoje jednostranné prímerie (Ukrajinci požadujú pokoj zbraní aspoň na 30 dní, aby to malo zmysel).

 Internetove mové kanály Baza a Mash uviedli, že prezident Vladimir Putin už požiadal ministerstvo obrany, aby vybralo možné terče, ktoré by Orešnik zasiahol. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Putin zatiaľ nevydal nijaký rozkaz súvisiaci s prípadným použitím tejto zbrane.

Masívne ukrajinské vzdušné údery výrazne obmedzili leteckú prevádzku v ruskej metropole. „Kolaps na moskovských letiskách. Pre útoky dronov boli zrušené alebo odložené desiatky letov. Cestujúci čakajú na svoj odlet niekoľko hodín a spia na sedadlách, na kufroch, dokonca na dlážke. Kaviarne sú preplnené,“ informoval nezávislý server Medusa.

V Moskve boli priebežne paralyzované všetky štyri civilné letiská. Sú nimi Šeremetevo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij. Napríklad na Šeremeteve túto stredu zastavili lety najprv na tri hodiny a neskôr viac ako na jednu hodinu. Výpadky leteckej prevádzky sa začali v utorok, pretrvávajú doteraz a nie je vylúčené, že budú pokračovať v prípade, že Ukrajinci zaútočia zase zrejme niekedy počas najbližšej noci. O vynútených opatreniach leteckej spoločnosti Aeroflot informovala agentúra Interfax: „V stredu 7. mája zrušila 52 letov z Moskvy a ďalších 54 príletov do nej.“ Letisko Vnukovo odložilo približne 50 odletov, niektorí pasažieri čakajú na svoj spoj už od utorka.

 Veľa cestujúcich, ktorí mali priletieť do Moskvy, pristáli v Petrohrade. „Tamojšie letisko Pulkovo prijalo počas tejto stredy zatiaľ 74 iných (neplánovaných) letov,“ podotkol server Gazeta. Aj to však ešte môžu považovať pasažieri, ktorí sa nedostali priamo do Moskvy, za svoje šťastie, pretože napríklad ruskí turisti, ktorí čakali na návrat domov v Dubaji, neodleteli nikam. Server novín Kommersant informoval, že útoky ukrajinských dronov ovplyvnili v Rusku najmenej 350 letov, pričom sa dotkli cestovných plánov približne 60-tisícov ľudí.

Fico by mal priletieť do Moskvy vo štvrtok 8. mája popoludní miestneho času. Ten deň má priletieť na oslavy väčšina lídrov zo zahraničia, ktorí prijali pozvanie od Putina. Nateraz sa dá len špekulovať, že útoky s dronmi v tom čase preto ustanú.

Fico: Niekto vymyslel novú železnú oponu, odmietam ju

Video

Na druhej strane bezpečne nie je ani v Kyjeve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X informoval, že protivzdušná obrana zlikvidovala v krátkom čase viac ako sto ruských dronov a niekoľko rakiet. Viaceré smerovali na hlavné mesto. S ľútosťou zdôraznil, že pri najnovších ruských útokoch na Kyjev zomrela jedna žena s jej synom. Naopak, v Rusku nezaznamenali nijakých zabitých civilistov v ostatnom čase./agentury/

X X X

Priletí Fico do Ruska bezpečne? Na Moskvu sa rútia ukrajinské samovražedné drony, jej letiská boli ochromené

S blížiacimi sa oslavami 80. výročia porážky nacistického Nemecka pribúdajú v Rusku vzdušné údery ukrajinskej armády. So zveličením by sa dalo povedať, že Moskva namiesto pokojnej atmosféry pred Dňom víťazstva zažíva bojovú reprízu zo začiatku roku 1941, keď červenoarmejci zastavili hitlerovcov len zhruba 30 kilometrov pred ňou. Vtedy čelili nemeckým tankom, teraz ruská armáda musí zasahovať proti ukrajinským samovražedným dronom.

 Ukrajinskí technici ukazujú dron na výstave určenej pre ozbrojené sily (snímka je z apríla tohto z nešpecifikovaného miesta). Ukrajinská armáda najnovšie zintenzívnila útoky tzv. samovražedných dronov na ruské vojenské ciele, niekoľko z nich zostrelila protivzdušná obrana aj v blízkosti Moskvy.

 Keby teoreticky premiér Robert Fico chcel zamieriť na piatkové oslavy do Ruska v predstihu už túto stredu, možno by slovenskému vládnemu špeciálu nedovolili pristáť na žiadnom z moskovských letísk. Z informácií ruského ministerstva obrany totiž vyplýva, že Ukrajinci vypustili v krátkom čase až niekoľko stoviek dronov, pričom viaceré leteli k Moskve. S podobnými zbraňami útočia aj Rusi, ktorí znovu udreli aj na Kyjev.

Ruský rezort obrany tvrdí, že za posledných 24 hodín zlikvidoval 524 ukrajinských dronov. „Je to rekordný počet dronov útočiacich na Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu,“ upozornil server New Voice. Jedným z cieľov malo byť napríklad vojenské letisko Kubinka, ktoré je vzdialené približne 60 kilometrov od Moskvy. V jeho hangároch sa nachádzajú stíhačky typu Su-27 a MiG-29. Moskovský starosta Sergej Sobjanin v stredu krátko po polnoci na sociálnej sieti Telegram napísal, že protivzdušná obrana zostrelila deväť dronov v blízkosti hlavného mesta. Veľa útokov smerovalo na Tulskú oblasť a na Jaroslaviansku oblasť, no pochopiteľne s prihliadnutím na nadchádzajúce ústredné oslavy Dňa víťazstva na Červenom námestí sa najviac pozornosti venuje ohrozeniu Moskvy.

 Rozsiahla séria útokov ukrajinských dronov sa začala v noci na 6. mája a s prestávkami pokračovala počas zvyšku utorka. Čo sa týka zmieneného armádneho letiska Kubinka, Ukrajinci si ho ako terč asi vybrali v súvislosti s oslavami, ktoré sa uskutočnia tradične 9. mája: „Na tejto základni sú skupiny pilotov, ktorí sa majú predviesť na vojenskej prehliadke na Červenom námestí,“ poznamenal kanál Fighterbomber na ruskej sociálnej sieti Telegram.

Po obrovskom množstve vypustených dronov z Ukrajiny sa v Rusku špekuluje o tom, že odplatou by mohlo byť nasadenie experimentálnej balistickej rakety typu Orešnik. Rusi ju doteraz použili iba jedenkrát, keď táto zničujúca strela v decembri 2024 zasiahla priemyselný komplex v ukrajinskom meste Dnipre (odhaduje sa, že Rusko dokáže vyrobiť ročne 25 orešnikov). „Nevylučujem, že použijeme Orešnik. Podporujem to čo povedal Dmitrij Medvedev, že 10. máj u nich zrejme nenastane,“ uviedol člen parlamentného výboru pre obranu Viktor Zavarzin pre server RTVI. Narážal na výrok exprezidenta a súčasného podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktorý varoval Kyjev pred zdrvujúcim revanšom. Desiaty máj spomenul zjavne preto, že Rusko tvrdí, že počas osláv plánuje rešpektovať svoje jednostranné prímerie (Ukrajinci požadujú pokoj zbraní aspoň na 30 dní, aby to malo zmysel).

 Ruské telegramové kanály Baza a Mash uviedli, že prezident Vladimir Putin už požiadal ministerstvo obrany, aby vybralo možné terče, ktoré by Orešnik zasiahol. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Putin zatiaľ nevydal nijaký rozkaz súvisiaci s prípadným použitím tejto zbrane.

Masívne ukrajinské vzdušné údery výrazne obmedzili leteckú prevádzku v ruskej metropole. „Kolaps na moskovských letiskách. Pre útoky dronov boli zrušené alebo odložené desiatky letov. Cestujúci čakajú na svoj odlet niekoľko hodín a spia na sedadlách, na kufroch, dokonca na dlážke. Kaviarne sú preplnené,“ informoval nezávislý server Medusa.

 V Moskve boli priebežne paralyzované všetky štyri civilné letiská. Sú nimi Šeremetevo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij. Napríklad na Šeremeteve túto stredu zastavili lety najprv na tri hodiny a neskôr viac ako na jednu hodinu. Výpadky leteckej prevádzky sa začali v utorok, pretrvávajú doteraz a nie je vylúčené, že budú pokračovať v prípade, že Ukrajinci zaútočia zase zrejme niekedy počas najbližšej noci. O vynútených opatreniach leteckej spoločnosti Aeroflot informovala agentúra Interfax: „V stredu 7. mája zrušila 52 letov z Moskvy a ďalších 54 príletov do nej.“ Letisko Vnukovo odložilo približne 50 odletov, niektorí pasažieri čakajú na svoj spoj už od utorka.

Veľa cestujúcich, ktorí mali priletieť do Moskvy, pristáli v Petrohrade. „Tamojšie letisko Pulkovo prijalo počas tejto stredy zatiaľ 74 iných (neplánovaných) letov,“ podotkol server Gazeta. Aj to však ešte môžu považovať pasažieri, ktorí sa nedostali priamo do Moskvy, za svoje šťastie, pretože napríklad ruskí turisti, ktorí čakali na návrat domov v Dubaji, neodleteli nikam. Server novín Kommersant informoval, že útoky ukrajinských dronov ovplyvnili v Rusku najmenej 350 letov, pričom sa dotkli cestovných plánov približne 60-tisícov ľudí.

Fico by mal priletieť do Moskvy vo štvrtok 8. mája popoludní miestneho času. Ten deň má priletieť na oslavy väčšina lídrov zo zahraničia, ktorí prijali pozvanie od Putina. Nateraz sa dá len špekulovať, že útoky s dronmi v tom čase preto ustanú.

 Na druhej strane bezpečne nie je ani v Kyjeve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X informoval, že protivzdušná obrana zlikvidovala v krátkom čase viac ako sto ruských dronov a niekoľko rakiet. Viaceré smerovali na hlavné mesto. S ľútosťou zdôraznil, že pri najnovších ruských útokoch na Kyjev zomrela jedna žena s jej synom. Naopak, v Rusku nezaznamenali nijakých zabitých civilistov v ostatnom čase./agentury/

X X X

‚Extra omnes – všetci von‘. V Sixtínskej kaplnke zaklapli dvere a začalo sa konkláve

Kardináli katolíckej cirkvi z celého sveta sa v stredu popoludní zhromaždili v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kde sa oficiálne začalo konkláve. Zvolia na ňom nástupcu zosnulého pápeža Františka.

 Obrazovka pred bazilikou svätého Petra ukazuje okamih uzavretia Sixtínskej kaplnky s vyhlásením „Extra omnes“. V kaplnke sú kardináli, z ktorých jeden vzíde ako nová hlava katolíckej cirkvi. Vatikán, 7. mája 2025

Kardináli volitelia po spoločných modlitbách v Pavlínskej kaplnke a slávnostnej procesii vstúpili do Sixtínskej kaplnky po 16.30 h a následne každý z nich s rukou na Biblii zložil prísahu mlčanlivosti.

Dvere sa za kardinálmi zavreli, začalo sa konkláve

Pápežský ceremoniár potom zvolal po latinsky „Extra omnes“ (všetci von, vo význame, kto sem nepatrí, nech odíde – pozn. red.), po ktorých v kaplnke ostalo iba 133 kardinálov voliteľov. Zavretím veľkých dverí sa o 17.45 h oficiálne začalo konkláve.

Ako prvý zložil sľub mlčanlivosti kardinál Pietro Parolin, ktorý bol za vlády pápeža Františka štátnym sekretárom a ktorý je považovaný za veľkého favorita voľby.

Dopoludnia sa za účasti všetkých kardinálov, aj tých, ktorí nie sú mladší ako 80 rokov, a teda nesmú voliť v konkláve, konala slávnostná omša za zvolenie nového pápeža. Celebroval ju dekan zboru kardinálov Giovanni Battista Re, ktorý po jej skončení urobil gesto mimo obvyklého protokolu a objal Parolina so slovami: „Auguri, auguri“ (Gratulujem či Veľa šťastia).

Podľa denníka El País to môže znamenať, že už sa medzi kardinálmi vytvoril dostatočne veľký blok konzervatívcov pre voľbu pápeža z tohto krídla, alebo, že novou hlavou katolíckej cirkvi bude zvolený práve Parolin.

Kardináli volitelia nesmú komunikovať so svetom a počas voľby nedostávajú tlač ani nesmú sledovať televíziu, rozhlas či iné správy. Prisahajú, že žiadne informácie o voľbe nevyzradia. Ak by sa tak stalo, hrozí im exkomunikácia, teda vylúčenie z cirkvi.

Vatikán tiež uviedol, že až na výnimku – námestie svätého Petra – preruší od stredajšieho popoludnia mobilný signál na svojom území.

Na voľbe 267. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi sa zúčastňuje 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina, teda 89 hlasov.

Prvé hlasovanie sa uskutoční ešte v stredu a po 19.00 h sa z komína nad Sixtínskou kaplnkou objaví dym. Čierny v prípade neúspešnej voľby a biely, ak bude zvolený nový pápež. V nasledujúce dni budú kardináli takýmto spôsobom výsledky voľby oznamovať dopoludnia a podvečer po každých dvoch kolách voľby. Očakáva sa, že konkláve bude krátke, trvajúce len niekoľko dní./agentury/

X X X

Pellegrini podpísal novelu o neziskovkách, očakáva emócie. Dobrovodský sa obráti na Ústavný súd

Prezident Peter Pellegrini v stredu podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách. Kancelária prezidenta SR nenašla dôvody, pre ktoré by tento zákon v schválenom znení mohol byť v rozpore so slovenskou ústavou alebo európskym právom. Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa pre novelu zákona o neziskových organizáciách obráti na Ústavný súd SR.

 Peter Pellegrini si uvedomuje, že jeho rozhodnutie vyvolá v časti spoločnosti zrejme výrazné emócie. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ uviedol.

Pripomenul, že v aktuálnom texte zákona sa žiadne mimovládne organizácie nenazývajú zahraničnými agentmi a nie je ich ani možné zrušiť len preto, že si nesplnili nejakú administratívnu povinnosť.

 Prezident je presvedčený, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú neziskové organizácie financované. „Obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií, nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi,“ zdôraznil.

 V súvislosti s povinnosťou zverejňovať darcov, ktorí im venovali viac ako 5-tisíc eur ročne, prezident zastáva názor, že táto suma dostatočne chráni súkromie mnohých malých darcov, prispievajúcich neziskovým organizáciám príspevkami v rádoch desiatok či stoviek eur. „Mám naozaj pochybnosti, koľko ľudí na Slovensku dnes môže poslať občianskemu združeniu, ktoré chce v dobrom úmysle finančne podporiť, viac ako 5-tisíc eur ročne,“ konštatoval.

 Námietky ohľadom vyššej administratívnej záťaže mimovládnych organizácií komentoval slovami, že tieto nové povinnosti považuje za primeranú daň k vyššej transparentnosti celého neziskového sektora, čo môže prispieť k zvýšenej dôveryhodnosti verejnosti. „Rešpektujem právo každého na jeho vlastný názor, i právo na ďalšie preskúmanie tohto zákona inými prostriedkami. Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ dodal prezident.

Dobrovodský sa obráti na Ústavný súd

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa pre novelu zákona o neziskových organizáciách obráti na Ústavný súd SR. Avizoval to na sociálnej sieti. V zákone podľa neho stále zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality. Problematicky vníma najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií.

Podanie na Ústavný súd pre novelu zákona avizovalo aj opozičné Progresívne Slovensko. Hnutie bude žiadať aj pozastavenie účinnosti, informovali z mediálneho oddelenia hnutia.

„Verím, že tento zákon nemôže obstáť pri posúdení ÚS,” uviedla podpredsedníčka klubu PS Zuzana Števulová. Predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková (PS) vyhlásila, že prezident SR Peter Pellegrini sklamal a svojím podpisom zákona sa pridal k nedemokratickým krokom vlády Roberta Fica (Smer)./agentury/

X X X

O pár hodín odcestuje za Putinom: Robert Fico sa v Moskve stretne aj s politikom, ktorý bol za únosom Vietnamc

„Možnože pre stranu Smer je táto cesta dobrá, ale pre Slovensko nie,“ kritizuje cestu predsedu vlády podpredseda jeho kabinetu Peter Kmec.

Ak by sa v piatok premiér Robert Fico postavil vedľa ruského diktátora Vladimira Putina na oslavách Dňa víťazstva v Moskve, pozeral by sa na pochodovanie vojnových veteránov, ktorí ešte nedávno bojovali proti Ukrajine. Uvidel by aj vojakov zo Severnej Kórey a ak bude program rovnaký ako minulý rok, tak aj prehliadku letiek, ktoré vo vzduchu vyformujú písmeno Z – symbol ruskej agresie.

Z premiérovho programu, ktorý zverejnila facebooková stránka úradu vlády v stredu poobede, však nevyplýva, že by sa Fico mal zúčastniť aj samotnej prehliadky. Spomína sa v ňom kladenie vencov a bilaterálne stretnutia.

Slovenský premiér je jediným vysokopostaveným politikom z Európskej únie, ktorý na oslavy cestuje. Z Európy by mu spoločnosť mal robiť ešte srbský prezident Alexander Vučić. Aktuality.sk vám prinášajú prehľad, čo všetko dnes vieme o ceste a programe Roberta Fica v Moskve

Kto cestuje s premiérom?

Na palube vládneho špeciálu predsedu vlády bude sprevádzať jeho šéf poradcov Erik Kaliňák, europoslanec Ľuboš Blaha a možno aj Richard Glück, oznámil Kaliňák v TA3. „Áno, pocestujem aj ja. Z europarlamentu to bude niekde medzi piatimi až šiestimi poslancami. Pôvodná ambícia bola desať poslancov z rôznych krajín,“ povedal vo vysielaní televízie Kaliňák s tým, že zástupcovia iných krajín neskôr odvolali záujem vycestovať.

Premiér Fico v nedeľu oznámil, že so sebou na ceremoniál vezme aj dvoch študentov – jedno dievča a jedného chlapca.

Slovensko však nebude mať v Rusku politického partnera Viktora Orbána ani žiadnych iných lídrov okolitých krajín., aktuality.sk

X X X

Lotyšsko zamietlo Ficovi prelet cez svoj vzdušný priestor, poznáme dôvody. Riga: Ruskú propagandu nemožno podporovať

Lotyšská republika zamietla prelet slovenského vládneho špeciálu s premiérom Robertom Ficom (Smer) na palube na oslavy konca 2. svetovej vojny do Moskvy na pozvanie Vladimira Putina. Pravde to potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí Lotyšskej republiky. K rovnakému kroku pristúpili podľa našich informácií aj Litva a Estónsko.

Fico má odletieť do Moskvy vo štvrtok po oslave víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch. Už na nedeľnej tlačovke naznačoval, že niektoré európske krajiny mali problém schváliť prelet slovenského vládneho špeciálu cez svoj vzdušný priestor na jeho ceste za Putinom. Fico to označil za trápne. Pravda preto zisťovala, ktoré krajiny mu prelet zamietli.

 Poľsko mu dalo zelenú

Poľské veľvyslanectvo v Bratislave v stredu Pravde potvrdilo, že prelet slovenského premiéra umožnilo. Ambasáda v Bratislave reagovala, že povolenie Poľsko udelilo ešte pred veľkonočnými sviatkami.

„Slovensko doplnilo formálne náležitosti týkajúce sa preletu špeciálu s pánom predsedom vlády SR Robertom Ficom na palube do Moskvy a Poľsko naň udelilo povolenie. Zároveň sa Poľsko pozerá kriticky na účasť pána premiéra Fica na vojenskej prehliadke v Moskve,“ uviedlo.

 Lotyšsko povolenie neudelilo

Ministerstvo zahraničných vecí Lotyšskej republiky v stredu popoludní potvrdilo, že prelet svojím vzdušným priestoroch zakázala Riga. Stanovisko nám poskytla lotyšská ambasáda vo Viedni. Podľa informácií Pravdy z diplomatických zdrojov sa rovnako rozhodli aj Litva a Estónsko.

„Už štyri roky vedie Rusko plnohodnotnú, nevyprovokovanú útočnú vojnu proti svojmu susednému štátu – Ukrajine – a proti ukrajinskému ľudu. Rusko naďalej bombarduje každý deň ukrajinské mestá a zabíja nevinných civilistov,“ uviedol lotyšský rezort pre Pravdu.

„Účasť na propagandistickom podujatí Kremľa 9. mája je nezlučiteľná so základnými hodnotami Európskej únie. V celej lotyšskej spoločnosti panuje jasná a principiálna zhoda, že ruskú propagandu a oslavovanie vojnových zločinov nemožno podporovať ani tolerovať. Rusko je agresorom a musí čeliť medzinárodnej zodpovednosti za zločin agresie. Vzhľadom na tieto súvislosti Lotyšsko nemôže udeliť diplomatické prelety pre lety, ktoré by umožnili účasť na podujatí 9. mája,“ uviedlo lotyšské ministerstvo pre Pravdu.

 Aké má Lotyšsko dôvody

V pomerne dlhej odpovedi lotyšské ministerstvo vysvetlilo, že rovnako ako mnohé iné národy v Európe, aj lotyšský ľud trpel v dôsledku vojenskej agresie dvoch totalitných režimov – komunizmu a nacizmu.

„Koniec druhej svetovej vojny nepriniesol Lotyšsku slobodu a nezávislosť. Naopak, Lotyšsko stratilo svoju nezávislosť na ďalších 50 rokov, keďže Sovietsky zväz okupoval lotyšské územie, pričom páchal vraždy, masové deportácie, represie a násilnú rusifikáciu. Lotyšsko obnovilo svoju nezávislosť až 4. mája 1990. Stojí za pripomenutie, že zločiny komunizmu dodnes neboli odsúdené rovnakým spôsobom ako zločiny nacizmu,“ priblížilo svoje pohnútky.

 Spolu so svojimi spojencami a ďalšími medzinárodnými partnermi si Lotyšsko 8. mája pripomína všetky obete druhej svetovej vojny, pričom zároveň bráni a presadzuje historickú pravdu založenú na faktoch o tejto vojne. Pripomenulo, že deviateho mája sa v celej EÚ oslavuje Deň Európy vyhlásený 9. mája 1950 Schumanovou deklaráciou, ktorý je venovaný mieru a jednote v Európe. „Tento rok budú ministri zahraničných vecí EÚ oslavovať Deň Európy spolu s našimi ukrajinskými priateľmi vo Ľvove,“ podotklo lotyšské ministerstvo.

„Naopak, kremeľská vojenská prehliadka 9. mája na Červenom námestí je groteskným prejavom ruskej vojenskej propagandy, ktorá má za cieľ legitimizovať autoritársky a agresívny režim. Rusko manipuluje s históriou a snaží sa si privlastniť víťazstvo nad nacizmom, aby tak ospravedlnilo svoju vojenskú agresiu a zverstvá páchané dnes na Ukrajine,“ pokračoval vo vysvetlení rezort. Rusko sa podľa neho zároveň usiluje očistiť sovietsky režim od zodpovednosti za plánovanie a začatie vojny prostredníctvom vojenskej invázie do Poľska./agentury/

X X X

Dym už vystúpil nad Vatikánom, mal však ružovú farbu. Voľba pápeža sa blíži, niektorí kardináli si museli pomôcť filmom

Vo vatikánskej bazilike svätého Petra sa v stredu dopoludnia za účasti kardinálov z celého sveta uskutočnila slávnostná omša za zvolenie nového pápeža. Konkláve, ktoré 267. hlavu katolíckej cirkvi vyberie, začne v Sixtínskej kaplnke popoludní. Prvé hlasovanie sa podľa všetkého uskutoční ešte v stredu, neočakáva sa ale, že by už pri ňom bol zvolený nástupca pápeža Františka, ktorý zomrel 21. apríla vo veku 88 rokov.

 NAŽIVO Z VATIKÁNU:

Omšu v zaplnenej bazilike celebroval kardinál Giovanni Battista Re, ktorý poznamenal, že voľba pápeža je čin, pri ktorom je potrebné nedbať na žiadne osobné ohľady a mať v mysli a v srdci len Boha a dobro cirkvi a ľudstva. Modlil sa tiež, aby bol zvolený pápež, „ktorého v tejto tak ťažkej a zložitej etape dejín potrebuje cirkev aj celé ľudstvo“.

 Po skončení omše sa kardináli volitelia presunuli do Domu svätej Marty, kde žil pápež František, ao 16:30 majú slávnostne vstúpiť do Sixtínskej kaplnky.

Battista Re už pri tom – rovnako ako všetci ďalší kardináli starší ako 80 rokov – nebude, vyberať budúcu hlavu katolíckej cirkvi totiž môžu len kardináli mladší, ktorých dnes bude 133, čo je doterajší rekord. Dva ďalšie sa zo zdravotných dôvodov konkláve nezúčastnia.

 Niektorí kardináli si pomohli filmom

Ako poznamenáva agentúra Reuters, zloženie konkláve je tento rok výrazne pestrejšie ako pri zvolení Františka v roku 2013. Vtedy kardináli volitelia pochádzali zo 48 krajín, tento rok zo 70. Veľkú väčšinu kardinálov, ktorí rozhodnú o budúcej hlave 1,4 miliardy svetových katolíkov, menoval nedávno zosnulý pápež, a síce 108 zo 133.

 Sú medzi nimi aj zástupcovia z krajín ako Mongolsko či Tonga, ktoré podľa agentúry AP nikdy predtým kardinála nemali, čo so sebou nesie „neobvyklú mieru neistoty“. Zároveň to znamená, že s voľbou pápeža títo volitelia nemajú žiadnu skúsenosť. Server Politico v tejto súvislosti poznamenal, že niektorí kardináli dokonca videli film Konkláve režiséra Edwarda Bergera, Prvé hlasovanie by sa podľa agentúry APA mohlo uskutočniť okolo 17.30 h, a približne o 19.00 h by potom z komína nad Sixtínskou kaplnkou mal začať stúpať dym – čierny, ak pápež nebol zvolený, a biely, ak áno, čo je však dnes veľmi nepravdepodobné. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov, a očakáva sa, že konkláve môže trvať niekoľko dní.

Pred bazilikou svätého Petra už stihol vystúpiť dym – mal ružovú farbu. Išlo o protest Konferencie zasvätenia žien, ktorá chcela takto vyzvať na úplnú rovnoprávnosť žien v katolíckej cirkvi v prvý deň konania konkláve.

Voľba nového pápeža sa koná za veľkého utajenia. Kardináli volitelia nesmú komunikovať so svetom a počas voľby nedostávajú tlač ani nesmú sledovať televíziu, rozhlas či iné správy. Prisahajú, že žiadne informácie o voľbe nevyzradia. Vatikán tiež uviedol, že až na výnimku – námestie svätého Petra – preruší od dnešného popoludnia mobilný signál na svojom území.

Od roku 1878, čo bola prvá voľba pápeža po zániku cirkevného štátu, najkratšie konkláve trvalo tri a najdlhšie 14 kôl. Joseph Ratzinger sa v roku 2005 stal pápežom po štyroch kolách, Jorge Mario Bergoglio, neskorší pápež František, v roku 2013 po piatich kolách. V oboch prípadoch sa tak stalo deň po začiatku konkláve./agentury/

X X X

V bytovke v Ostrave vybuchla elektrokolobežka. Zomrel pritom pes, desiatky ľudí sa zranili

Najmenej štyridsať ľudí sa zranilo pri explózii a následnom požiari v byte panelového domu v českom meste Ostrava. Podľa záchranárov však pri požiari zomrel pes.

 Informoval o tom portál idnes.cz. Podľa záchranárov sa ranené osoby väčšinou nadýchali dymu, niektorí však utrpeli popáleniny, všetci sú podľa záchranárov mimo ohrozenia života. Hasiči z domu evakuovali desiatky ľudí. Ako uviedla policajná hovorkyňa, príčinou explózie bol najskôr výbuch batérie elektrokolobežky.

 K udalosti došlo v bytovom dome na siedmom poschodí v metskej časti Dubina na ulici Milana Fialu. Na mieste zasahovalo päť hasičských jednotiek. Požiar bol nahlásený osem minút popoludní.

„Okrem troch zachránených ľudí sme do evakuačného autobusu premiestnili desiatky ďalších prítomných obyvateľov domu z bytov, ktoré sú pod bytom zasiahnutého plameňmi,“ povedala krajská hovorkyňa hasičov Kamila Langerová.

Povedala, že pri požiari zomrel pes. Upozornila tiež, že podľa prvotných informácií požiaru predchádzal výbuch. „Ten spôsobil vyrazenie okien a dverí,“ konštatovala.

 Pred trinástou hodinou sa hasičom podarilo požiar lokalizovať. Potom ešte hasiči spolu s policajtmi prehľadávali okolité byty a vykonávali stotožňovanie obyvateľov.

„Celkovo sme na mieste ošetrili 40 ľudí. Číslo sa ale ešte môže zmeniť,“ uviedol hovorca záchranárov Lukáš Humpl. Dodal, že väčšina ošetrených sa nadýchala dymu. Ich stav ale nebol vážny a nevyžadoval prevoz do nemocnice. V nej skončilo osem ľudí. „Išlo aj o intoxikáciu a o drobnejšie popáleniny,“ povedal Humpl.

Celkovo boli evakuované zhruba štyri desiatky osôb. V spolupráci s mestskou políciou sme uzavreli časť ulice Milana Fialu a koordinovali dopravu. Žena z horiaceho bytu na siedmom poschodí sa snažila uniknúť oknom a následne po hromozvode. Zhruba tri metre nad zemou ju do náručia zachytili policajti,“ informovala hovorkyňa moravskosliezskej polície Eva Michalíková.

Podľa prvotných zistení vyšetrovania požiar zrejme spôsobila explózia batérie elektrokolobežky. „Či bola v nabíjačke, alebo nie, to zatiaľ nevieme, vyšetrovanie pokračuje,“ oznámila Michalíková.

Polícia zároveň začala trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti./agentury/

X X X

Zamieta sa. Pobaltské krajiny údajne blokujú prelety lídrov vrátane Fica smerujúcich do Moskvy. Vučič zatiaľ skončil v Baku

Estónsko, Lotyšsko a Litva údajne svetovým lídrom zakázali prelet cez svoj vzdušný priestor pri ich ceste do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája. Požiadavky na využitie pobaltského vzdušného priestoru boli zamietnuté, informoval v stredu estónsky verejnoprávny vysielateľ ERR s odvolaním sa na informácie mé

Mal by premiér Fico cestovať na oslavy 9. mája do Moskvy?

V piatok 9. mája sa desiatky zahraničných lídrov vrátane premiéra Roberta Fica (Smer) plánujú v Moskve zúčastniť na oslavách pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Predstavitelia NATO a väčšiny európskych krajín toto podujatie bojkotujú v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vo februári 2022.

 V Lotyšsku sídliaci nezávislý ruský spravodajský portál Meduza s odvolaním sa na srbské servery Novosti.rs a Kurir napísal, že Lotyšsko i Litva odmietli lietadlu so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom udeliť povolenie na prelet cez svoj vzdušný priestor. Vučič už medzičasom v stredu do Moskvy odcestoval, podľa srbských médií však nebolo bezprostredne jasné, akou trasou.

Podľa chorvátskeho spravodajského portálu jutarnji.hr sa zatiaľ srbský prezident dostal len do azerbajdžanského Baku, kde vraj jeho lietadlo miestne úrady stopli, pretože vraj nemá všetky povolenia.

 Lotyšské úrady prelet popreli s odvolaním sa na „politickú citlivosť účelu letu“, uviedli médiá. Litovskí predstavitelia vo svojom zdôvodnení údajne uviedli „technickú a diplomatickú citlivosť“ žiadosti o prelet, uvádza ERR.

 Predstavitelia oboch krajín tieto správy doposiaľ oficiálne nekomentovali. Hovorkyňa estónskeho ministerstva zahraničných vecí Brita Kikasová v tejto súvislosti uviedla, že Srbsko o povolenie využiť estónsky vzdušný priestor nepožiadalo, postoj Estónska je však v súlade s postojmi Lotyšska a Litvy. Takéto požiadavky zo strany Kuby a Brazílie boli odmietnuté, dodala Kikasová.

Srbské médiá tiež uviedli, že Poľsko a Lotyšsko predtým lietadlu prepravujúcemu delegáciu SR odmietli udeliť prístup do svojho vzdušného priestoru. Kikasová však spresnila, že Slovensko ako člen EÚ a NATO môže estónsky vzdušný priestor využiť bez takejto žiadosti o povolenie preletu./agentury/

X X X

Novou generálnou riaditeľkou SNM sa stala Andrea Predajňová

Novou generálnou riaditeľkou Slovenského národného múzea (SNM) sa stala Andrea Predajňová. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na základe výsledkov výberového konania, informovala riaditeľka odboru komunikácie Ministerstva kultúry (MK) SR Petra Bačinská.

 Výberové konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou legislatívou a s princípmi transparentnosti za účasti odbornej výberovej komisie,“ uviedla hovorkyňa. Rezort kultúry podľa nej verí, že nová generálna riaditeľka so svojou odbornosťou, víziou a odhodlaným prístupom zabezpečí SNM moderný a hodnotovo ukotvený rozvoj./agentury/