Putin zvíťazil, píše Bloomberg. Len pred niekoľkými dňami vyvolala výzva Donalda Trumpa na 30-dňové prímerie na Ukrajine a hrozba novými sankciami voči Rusku opatrný optimizmus medzi európskymi lídrami. No jeho pondelkový rozhovor s Vladimirom Putinom tieto nádeje zničil, píše Bloomberg.

USA si „umývajú ruky“

Po dvojhodinovom telefonáte Trump na sociálnych sieťach uviedol, že Ukrajina a Rusko „okamžite začnú rokovania“ o prímerí, no zároveň naznačil, že USA sa na nich možno nebudú podieľať. Nezaznela žiadna zmienka o sankciách, konkrétnom harmonograme ani o tlaku na Putina.

Hoci sa Trump po rozhovore obrátil na európskych lídrov, mnohí sú už sklamaní z jeho nejednoznačnosti. Po mesiacoch márnych pokusov prinútiť Moskvu k mieru rastie v európskych metropolách obava, že USA sa jednoducho stiahnu z diplomatického úsilia.

 Jeden vysokopostavený európsky predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite, uviedol pre Bloomberg, že „lídri sa obávajú, že Trump sa vzdáva diplomatických snáh“. Ďalší potvrdil, že Trump dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyvíjať tlak na Moskvu prostredníctvom nových sankcií a „ustupuje od vlastného návrhu prímeria“. Podľa neho ani Kyjev, ani spojenci v EÚ nepodporujú myšlienku okamžitých priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Dnes to vyzerá, akoby sme sa vrátili k oveľa dlhodobejšiemu scenáru, v ktorom si Putin kupuje čas pre seba a svoju armádu,“ uviedla Kristine Berzina, riaditeľka programu Severná geostrategia v Nemeckom Marshallovom fonde. „Putin získal viac priestoru na manévrovanie a prímerie či urovnanie konfliktu sa zdajú byť čoraz vzdialenejšie.“

Zelenskyj: Ak bude Rusko súhlasiť, prímerie sa môže začať okamžite

 Neskôr v pondelok (20. 5.) Trump urobil rozporuplné vyhlásenie: hoci USA z rokovaní nevystupujú, zvažujú túto možnosť a dodal, že existuje „istá hranica“, ktorú však nekonkretizoval. Nevylúčil nové sankcie ani dodatočné zbrane pre Ukrajinu, no naznačil, že sa do toho neponáhľa.

„Myslím si, že sa niečo stane. A ak nie, jednoducho ustúpim a oni budú musieť pokračovať,“ vyhlásil Trump v Bielom dome.

Bez prelomového výsledku

Analytici Bloomberg Economics poznamenávajú, že hoci Trump označil rozhovor s Putinom za „výborný“, „nepriniesol žiadny viditeľný prelom v otázke Ukrajiny“.

„Zostáva nejasné, či to signalizuje skutočnú zmenu postoja Kremľa, alebo len pokračovanie snahy o oddialenie rokovaní… prvá možnosť je menej pravdepodobná než druhá,“ zdôrazňuje expert Alex Kokčarov.

 Táto neistota len zvyšuje vnútropolitický tlak na Trumpa, ktorý sľuboval ukončiť vojnu v Európe a stabilizovať Blízky východ, no zatiaľ čelí realite, ktorá jeho predvolebnú rétoriku spochybňuje.

Predchádzajúce vyhlásenia prezidenta boli oveľa rozhodnejšie. Minulý týždeň vyhlásil: „Nič sa nestane, kým sa nestretnem s Putinom,“ a zdôraznil odhodlanie USA nastoliť mier. Trump dokonca naznačil, že je pripravený zmeniť trasu svojej cesty na Blízky východ, aby sa mohol stretnúť s Putinom v Istanbule. No na rokovania Rusko vyslalo len nízko postavenú delegáciu a samotný Trump sa ich nezúčastnil. Jediným výsledkom bolo dohodnutie výmeny zajatcov — bez akéhokoľvek pokroku v širšom mierovom procese.

Volodymyr Zelenskyj, ktorý podporil Trumpovu výzvu na okamžité prímerie, zdôraznil v rozhovoroch s americkým prezidentom pred aj po telefonáte s Putinom, že ak Rusko neukončí paľbu, sankcie musia byť sprísnené. Trump však reagoval nejednoznačne a dokonca poznamenal, že Zelenskyj „nie je najľahší človek na komunikáciu“.

 Ruskú radarovú stanicu a skladovacie miesta na plošinách na ťažbu plynu v Čiernom mori zničili drony Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ktorá na to použila námorné a letecké drony. „Opäť sme nepriateľovi pripomenuli, že v Čiernom mori nie je miesto pre ruský odpad,“ uviedla Ukrajinská bezpečnostná služba. Zdroj: Ukrajinská tajná služba SBU / Zdroj: Ukrajinská tajná služba SBU

Putinove ciele sa nezmenili

Putin po rokovaniach uviedol novinárom v Soči, že rozhovor bol „úprimný“ a „veľmi užitočný“. Podľa neho sa strany dohodli na práci na memorande s Ukrajinou o potenciálnej mierovej dohode. Podrobnosti neuviedol, no zopakoval svoju hlavnú požiadavku: „Pre nás je najdôležitejšie odstrániť základné príčiny tejto krízy.“

Maria Snegovaja z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vysvetľuje, že podľa Putina je touto „príčinou“ samotná existencia ukrajinského štátu v jeho súčasnej podobe. Dodáva:

 „Rétoricky sa Rusko prezentuje ako otvorené rokovaniam a verejne víta snahy USA, aby nedráždilo americkú vládu. V praxi však pevne zotrváva na svojej pôvodnej pozícii.“

Ďalším prekvapením bolo Trumpovo vyhlásenie, že Vatikán by sa mohol stať miestom rokovaní. Na otázku, či by novozvolený pápež Lev XIV. mohol pomôcť pri riešení konfliktu, Trump odpovedal: „Áno.“ Rovnako odpovedal aj na otázku, či verí, že Putin chce mier.

Ruská taktika vojny – totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.

 Napriek tomu USA stále majú páky, ktoré môžu použiť — ak sa prezident rozhodne konať, tvrdí John Herbst, bývalý veľvyslanec v Kyjeve a riaditeľ Eurázijského centra Atlantic Council. Podľa neho by Washington mohol „otvoriť kohútik pre rozsiahle dodávky zbraní Ukrajine“ a zaviesť nové sankcie.

V Kongrese sa zdá, že sú na takýto scenár pripravení. Pred rozhovorom s Putinom vyzval senátor Lindsey Graham na nové sankcie proti Rusku a líder väčšiny John Thune v pondelok potvrdil:

„Senát má pripravený návrh zákona o sankciách proti Rusku. Ak Biely dom dospeje k záveru, že sú potrebné tvrdšie opatrenia — sme pripravení konať.“/agentury/

X X X

 Rusi útočia novými Šáhidmi: Na drony inštalujú 90-kilové bomby, pomáha aj Irán.

Do ruských bezpilotných lietadiel Šáhid-136 s dlhým doletom sa začali inštalovať dva nové typy kombinovaných bojových hlavíc, z ktorých jedna sa vyrába v Rusku a druhá v Iráne.

 Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila ​​dron Šáhid vo vzduchu počas ruského leteckého útoku na hlavné mesto Kyjev na Ukrajine v sobotu 7. septembra 2024.

Referuje o tom web Defense Express. Je potrebné poznamenať, že nová 90-kilogramová hlavica ruskej výroby má kombinovaný kumulatívny, fragmentačný, vysoko explozívny a zápalný účinok. Iránska hlavica váži tiež 90 kilogramov a má podobné vlastnosti.

 Ako poznamenávajú novinári, použitie iránskych bojových jednotiek opäť naznačuje veľmi aktívnu spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a to napriek tomu, že iránske drony už vyrábajú vo dvoch továrňach v Rusku.

Bývalý poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko k novým bombám uviedol, že „zápalný účinok sa dosahuje použitím práškovej zmesi kovových hydridov, ktoré poskytujú vysokú teplotu horenia až 3500 stupňov“.

Podľa neho bomby prerážajú a búrajú steny a aj stropy. Pri výbuchu „rozptyľujú stovky kovových úlomkov, ktoré môžu zabiť alebo zraniť osoby v okolí“./agentury/

X X X

 Veľká policajná akcia v Bratislave. Kriminálka zasiahla proti neonacistom, niektorých zadržali v škole

Polícia v utorok (20. 5.) od skorých ranných hodín realizovala na území Bratislavy potrebné úkony súvisiace s vyšetrovaním extrémistickej trestnej činnosti. Pre TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff.

 Po riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave dnes od skorých ranných hodín realizovali na území Bratislavy potrebné úkony súvisiace s vyšetrovaním extrémistickej trestnej činnosti. Vzhľadom na súčasný stav vo vyšetrovaní nie je možné poskytnúť akékoľvek bližšie informácie,“ uviedol Szeiff v stanovisku.

Na zásah upozornila TV Joj, podľa ktorej prípad súvisí s medializovanými informáciami zo začiatku roka, kde skupina maskovaných neonacistov napádala ľudí v centre mesta. TV Joj hovorí o zadržaní viac ako 20 ľudí.

 Podľa informácií televízie boli medzi zadržanými mladiství. Po niektorých si dokonca prišli do školy. Ďalších zadržali na ulici či pri domových prehliadkach./agentury/

 X X X

 Danko sa obul do Fica a od Blanára žiada vysvetlenie, prečo podporil protiruské sankcie. Video následne zmazal

Predsedovi koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andrejovi Dankovi sa nepáči, že Slovensko podporilo ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

 Vyhlásil, že predseda vlády Robert Fico hovorí jedno a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) urobí druhé. Šéf SNS verí, že minister svoje kroky vysvetlí. Danko to uviedol na sociálnej sieti. Po asi 30 minútach Danko video zo svojej stránky na facebooku zmazal. Na fanpage SNS je video stále (akt. k utorku 15:30 h) dostupné.

 Plne podporujem referendum, ktoré chce našu vládu zaviazať, že nebudeme môcť hlasovať za protiruské sankcie. O to zvláštnejšie mi pripadá vyjadrenie premiéra, ktorý si ako keby neuvedomuje, že dnes má moc, že môže on konať a tieto veci zastaviť. Slovenská národná strana navrhla na najbližšej schôdzi Národnej rady SR uznesenie, ktoré má práve zaviazať ministrov, ako je pán Blanár, aby takéto sankcie nepodporovali. Ja si uvedomujem, že iné je rozprávať v Bratislave a iné je konať v Bruseli, ale my nemôžme ľudí zavádzať,“ vyhlásil Danko. Dodal, že od konania Blanára sa SNS dištancuje a vyjadruje voči nemu protest.

Protiruské sankcie podľa Danka Rusku pomáhajú a jeho ekonomika napreduje. Myslí si, že Európska únia naopak stagnuje a nevie si predstaviť čo bude, ak únia zastaví dovoz niektorých komodít z Ruska úplne. „Ťažký priemysel, ktorý tu bol, končí. Všetko odchádza do Ázie. Európska únia likviduje samu seba. Ľudia, ktorí rozhajdákali miliardy pri covide, ju ďalej vedú. Ale aj Slovensko tam má zástupcu, pána Šefčoviča, ktorý je zodpovedný priamo za Greendeal,“ tvrdí.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cieli na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv./agentury/

X X X

 Kedy prepojí Bratislavu s Košicami južná diaľnica? Dôležitý úsek majú dobudovať a odovzdať ešte do konca roka

Diaľničné prepojenie dvoch najväčších miest na Slovensku stále chýba. Zatiaľ čo severná trasa je pomaly dobudovávaná, v prípade južného spojenia treba postaviť dlhé časti plánovanej rýchlostnej cesty a ide tak len o hudbu budúcnosti. Navyše, zrejme o hudbu naozaj vzdialenej budúcnosti.

V súčasnosti sa vodiči po autostrádach dostanú bez prerušenia z Bratislavy až do Zvolena po diaľnici D1 a rýchlostnej ceste R1. Zvolen s Košicami by mala v budúcnosti prepojiť ďalšia rýchlostná cesta R2, respektíve jej východná vetva. Dokončené sú však len niektoré časti a aj tie iba v polovičnom profile.

Zvolen je problém

Prvý neuralgický bod tejto trasy je hneď pri Zvolene. Ide o obchvat tohto stredoslovenského mesta, ktorý je už roky predmetom diskusií bez výraznejšieho posunu. Existovali totiž tri základné možnosti trasovania R2 v tejto lokalite: južne od Zvolena, cez mesto s možným využitím tunela popod súčasnú Lučeneckú cestu, alebo severne popri Sliači.

Zatiaľ posledným krokom je vlaňajšie rozhodnutie vlády viesť tento úsek R2 severnou trasou a jeho súčasné vyhlásenie za strategickú investíciu. Úsek R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ by mal merať 10,73 kilometra a konečne by odklonil tranzitnú dopravu z toho mesta.

Spomínaný variant však prekáža samospráve susedného Sliača, ktorá sa okrem iného obáva ohrozenia minerálnych prameňov. V súčasnosti tak stále nie je jasné, kedy by sa tento problematický úsek mohol začať stavať.

Naopak, ďalej od Zvolena cez Podpoľanie, Novohrad až po Lučenec je situácia oveľa priaznivejšia. Tri úseky R2 medzi týmito mestami sú už dokončené a využívané, posledný od Kriváňa po Mýtnu by mal byť dobudovaný v tomto roku. Jeho súčasťou je i obrovská päťkilometrová estakáda, ktorá v najvyššom bode meria 45 metrov. Stavba je vo vysokom štádiu rozostavania a zdá sa, že termín odovzdania v tomto roku je úplne reálny.

Pre Pravdu to potvrdil aj minister dopravy Jozef Ráž mladší. „Spomínaný úsek by naozaj mal byť tento rok ukončený. Estakáda je už hotová a robia sa ostatné časti,“ ozrejmil minister.

Od Lučenca v nedohľadne

Ďalšie pokračovanie R2 od metropoly Novohradu až po Košice je však nejasné. V súčasnosti sú na zhruba 160-kilometrovej trase hotové len tri úseky a aj to iba v polovičnom profile. Ide o obchvat Oždian, Figy a mesta Tornaľa. Vo výstavbe je iba jediný úsek Šaca – Košické Oľšany (1. časť), ktorý tvorí obchvat Košíc. Dokončený by mal byť na jeseň 2025. Na druhú časť tohto úseku chce štát vypísať verejné obstarávanie na zhotoviteľa v tomto roku.

Spomenúť ešte možno úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou má byť päťkilometrový tunel Soroška. Naň koncom roka 2019 vyhlásila Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tender, ale o rok neskôr ho zrušila bez toho, aby dodávateľa vybrala. Ako dôvody uviedla zlú pripravenosť projektu a chýbajúce stavebné povolenie. Odvtedy je projekt doslova zamrznutý a nijako nepostupuje.

 V prípade ostatných úsekov tejto časti R2 sa dá stručne zhrnúť, že termíny začiatkov ich výstavby sa v minulosti opakovane posúvali. V roku 2015 napríklad zarezonovali slová vtedajšieho ministra dopravy Jána Počiatka, ktorý pre nedostatok financií avizoval posunutie ich výstavby o celé desaťročia. V tom čase hovoril o rokoch 2027 až 2040, ako informovali napríklad Tvnoviny.sk.

Ani po desiatich rokoch sa toho veľa nezmenilo a v súčasnosti vôbec nie je jasné, kedy by sa mohli začať stavať. Istou výnimkou sú len dva úseky od Rimavskej Soboty smerom na Tornaľu: Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa. O nich vlani ministerstvo dopravy trochu prekvapujúco informovalo, že prvý z nich by sa mal začať stavať v treťom kvartáli 2025 a druhý o necelý rok neskôr. Obidva by boli postavené v polovičnom profile.

Priority sú inde

Minister dopravy Jozef Ráž mladší pre Pravdu zopakoval svoje vyjadrenia z nedávnej minulosti v zmysle, že štát sa aktuálne zameriava na iné úseky autostrád. „Programové vyhlásenie vlády povedalo, že ťažisko dávame na D3, D4 a rozbehnutie posledného úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami,“ konkretizoval minister s tým, že zdroje sú smerované prioritne na tieto tri diaľnice.

Dodal však, že na ľahkú váhu neberú ani investície v regióne Gemera či Košíc. „Tam, kde je cesta, sa robí obchod a v regiónoch tam zostávajú žiť ľudia. Ja som zástanca toho, že treba dobudovať všetko, ale vždy to naráža na limity verejných výdavkov – teda toho, koľko máme peňazí,“ poznamenal Ráž. V stave najväčšej rozpracovanosti sú podľa neho časti R2 v okolí Rimavskej Soboty. Ide konkrétne o už spomínané úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa. Podľa mnohých názorov ide (možno s výnimkou horského priechodu Soroška) o najhoršiu časť celej južnej trasy.

Otázny začiatok výstavby

Ministerstva dopravy aj NDS sme sa v tejto súvislosti pýtali, či stále platí, že prvý úsek by sa mal začať stavať v tomto roku a druhý v budúcom. Priamu odpoveď sme však nedostali.

„Celému ťahu R2 v súčasnosti najviac dominuje úsek R2 Kriváň – Mýtna, vďaka ktorému pribudne do diaľničnej infraštruktúry takmer 10 kilometrov modernej štvorprúdovky. Tento úsek plánujeme motoristom odovzdať už v dohľadnej dobe. Pri úseku R2 Zacharovce – Bátka už máme právoplatné územné rozhodnutie a prebieha stavebné konanie. Na úsek R2 Bátka – Figa máme územné rozhodnutie a takisto aj právoplatné stavebné povolenie,“ uviedol pre Pravdu hovorca NDS Tomáš Ferenčák.

 Z kontextu teda jasne vyplýva, že spustenie výstavby prvého úseku už o pár mesiacov nie je reálne. Starosta obce Bátka Peter Hencz to vidí podobne. „Kontaktoval som NDS, podľa ktorej je už vydané stavebné povolenie na úsek Bátka – Figa. V prípade toho druhého úseku dokončovali výkupy pôdy a vraj by už tiež malo byť stavebné povolenie. Údajne ale zatiaľ chýbajú peniaze na začatie prác,“ vysvetlil starosta pre Pravdu.

Pripomenul, že pred zhruba desiatimi rokmi v Bátke organizovali protesty za urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty v regióne. Doplnil, že celú záležitosť sa budú snažiť urgovať aj teraz. O príprave či výstavbe ďalších úsekov R2 od Lučenca na Rimavskú Sobotu či od Sorošky na Košice sa aktuálne ani nehovorí. Aj na základe doterajšieho vývoja a pomalého postupu príprav je preto viac než pravdepodobné, že vodiči si budú musieť na dokončenie celej východnej R2 počkať ešte desaťročia./agentury/

X X X

 Odporúčanie bolo jasné: Nejazdiť. Čech šiel do Ruska a vstúpil aj do armády, teraz prosí o pomoc

Česká diplomacia rieši prípad Čecha, ktorý pred časom odcestoval do Ruska, kde nastúpil do armády, a teraz sa dožaduje pomoci českých úradov.

ČTK to dnes povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake. Úrad dnes zopakoval svoje dlhodobé dôrazné varovanie pred cestami do Ruska a vyzval slovenských občanov na opustenie krajiny. V danom prípade bude postupovať v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Ruskej vojenskej agresii sa viac ako tri roky bráni Ukrajina.

 „Česká diplomacia aktuálne rieši prípad českého občana, ktorý pred časom odcestoval do Ruska, kde nastúpil do ruskej armády a teraz sa dožaduje pomoci českých úradov. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že dlhodobo dôrazne varujeme pred cestami do Ruska a vyzývame slovenských občanov na opustenie krajiny,“ uviedol Drake.

„Bezpečnostná situácia je napätá, naša ambasáda má obmedzené možnosti poskytovať pomoc a ochranu. Aktuálny prípad je toho dôkazom, budeme samozrejme postupovať riadne v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch,“ dodal.

 Českí občania majú službu v cudzej armáde zakázanú okrem napríklad toho, keď bojujú na strane štátu zaisťujúceho spoločnú obranu pri napadnutí Česka. Ak do cudzej armády chcú vstúpiť, musia požiadať prezidenta republiky o výnimku. V novembri hovorca Hradu Filip Platoš Českému rozhlasu povedal, že prezident Petr Pavel vyhovel šesťdesiatke žiadostí o povolenie na službu v ukrajinských ozbrojených silách vzhľadom na súhlasné stanovisko ministerstiev obrany, vnútra a zahraničia. Aktuálny počet ČTK zháňa.

V prípade, že Česi vstúpili do ukrajinských ozbrojených síl bez získania tejto výnimky, za čo im hrozí trestné stíhanie, môžu spätne požiadať o abolíciu, ktorú ešte spolupodpisuje predseda vlády./agentury/

X X X

 Známy moderátor Železný v ďalšom spore s políciou: Konflikt kandidáta na šéfa ČT pripomína jeho prvý virálny škandál

Moderátor Českej televízie a kandidát na post generálneho riaditeľa ČT Jakub Železný sa opäť dostal do konfliktu s mestskou políciou.

 Moderátor Českej televízie a kandidát na post generálneho riaditeľa ČT Jakub Železný sa opäť dostal do sporu so strážnikmi mestskej polície – tentoraz pre parkovanie v centre Prahy.

 Incident, ktorý zachytili aj kamery a zverejnil portál iDNES.cz, sa odohral na Vodičkovej ulici. Železný mal podľa dostupných informácií prekročiť časový limit parkovania na mieste určenom pre zásobovanie.

Strážnici ho podľa svedkov vyzvali, aby miesto opustil, no situácia sa vyostrila. „On mi tvrdil, že stojím na invalidovi,“ povedal pre iDNES.cz Jakub Železný a dodal, že od svojho posledného incidentu z roku 2022 si strety so strážnikmi nahráva na video.

Moderátor podľa informácií dostal pokutu vo výške 500 korún (približne 20 eur) za to, že na vyhradenom mieste zotrval o päť minút dlhšie. Ako uviedol, strážnik sa k nemu správal nezdvorilo a pôsobil podozrivo: „Klepali sa mu ruky,“ povedal Železný.

Následne zavolal na linku 156 a informoval políciu o svojom podozrení. Na miesto dorazil nadriadený príslušník aj policajný inšpektor, ktorý však podozrenie, že by bol strážnik pod vplyvom alkoholu či omamných látok, vyvrátil.

Železný nakoniec pokutu akceptoval a zaplatil, no dodal, že podľa neho strážnik hovoril úplné nezmysly.

K prípadu sa vyjadrila aj hovorkyňa Mestskej polície hlavného mesta Prahy Irena Seifertová. Pre iDNES.cz uviedla, že strážnik postupoval štandardne podľa predpisov. Situácia sa vyhrotila až po príchode samotného moderátora k vozidlu.

„Potom, čo strážnik zaobstaral druhý dôkazný prostriedok o tom, že doba zastavenia prekročila stanovený limit, pristúpil k vozidlu muž, nasadol doň a chcel odísť,“ opísala situáciu pred samotným konfliktom.

 Zároveň potvrdila, že Železný počas riešenia priestupku spochybňoval správanie strážnika a naznačil, že by mohol byť pod vplyvom návykových látok. „Počas riešenia prípadu začal spochybňovať správanie strážnika a nepriamo naznačil, že je pod vplyvom alkoholu alebo drog,“ uviedla Seifertová.

Podľa jej ďalších slov bol strážnik následne podrobený testom, ktoré mali negatívny výsledok. Mestská polícia sa teraz zaoberá aj tým, či sa Jakub Železný v celej situácii nedopustil ďalšieho protiprávneho konania.

Minulosť sa opakuje. Železný čelil podobnej situácii už v roku 2022

Nejde o prvý incident medzi známym moderátorom a mestskou políciou. V roku 2022 sa dostal do konfliktu na Václavskom námestí, kde údajne zle zaparkoval svoje Audi, následne podišiel na priechod pre chodcov a odmietol spolupracovať so strážnikmi. Video zverejnené mestskou políciou sa vtedy stalo virálnym.

Udalosť vtedy vyvolala verejné pohoršenie a vyústila do jeho dočasného stiahnutia z obrazovky. Neskôr sa Železný verejne ospravedlnil s tým, že sa v tom čase vyrovnával s vážnou chorobou v rodine.

Po tomto incidente pôsobil miernejšie a tvrdil, že k polícii pristupuje s rešpektom a všetky strety si zaznamenáva. Aktuálny prípad však podľa niektorých reakcií verejnosti a pozorovateľov naznačuje opak. Železný na videu pôsobí nadradene a neúctivo voči zasahujúcim strážnikom.

Je Železný vhodným kandidátom na vedenie Českej televízie?

Opakované konflikty a výbušné reakcie v stresových situáciách opäť otvárajú otázku, či je Jakub Železný vhodným kandidátom na post generálneho riaditeľa Českej televízie. Kritici mu vyčítajú krátku „zápalnú šnúru“, sklony k popudlivosti a neprofesionálne správanie v krízových situáciách./agentury/

 X X X

 Prezident Peter Pellegrini má nového poradcu, stal sa ním expredseda maďarskej Aliancie

 Krisztián Forró kandidoval v prezidentských voľbách proti Petrovi Pellegrinimu, v druhom kole vtedajšieho predsedu Hlasu Forró podporil.

V zbore poradcov Petra Pellegriniho je nová posila. Krisztián Forró sa stal poradcom pre národnostné komunity. „Keďže Krisztián Forró sa už aktívne neangažuje v politike, s prezidentom SR sa dohodli na obsadení daného miesta,“ oznámila prezidentská kancelária.

V tíme prezidenta tak bude pôsobiť druhý protikandidát z prezidentských volieb. Po Jánovi Kubišovi, ktorý hlave štátu radí v zahraničných otázkach a témach medzinárodnej politiky.

Úlohou Forróa bude aktívne hľadať možnosti zlepšenia postavenia všetkých národnostných komunít na Slovensku. Spolu s prezidentom sa zúčastnil na stretnutí so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonyom. Prezident Pellegrini sľubuje do konca júna usporiadať stretnutie predstaviteľov národnostných komunít v prezidentskom paláci.

Z protikandidáta poradcom

Krisztián Forró bol predsedom maďarskej Aliancie v rokoch 2021 až 2024. Ako predseda tejto strany kandidoval na post prezidenta minulý rok v apríli. Po neúspechu v prvom kole podporil Petra Pellegriniho.

Strana Hlas po stretnutí so zástupcami maďarskej menšiny v slovenskej politike podpísali spoločné vyhlásenie spolu aj s Györgyim Gyimesim, Gyulom Bárdosom či Józsefom Berényim. Petra Pellegriniho v ňom označili za hlas mieru. „Je zároveň kandidátom, ktorý nepodľahne tlaku domácich a európskych progresívnych elít a snahám o okliešťovanie suverenity členských štátov EÚ,“ písalo sa v spoločnom stanovisku.

Forró sa koncom marca 2024 zúčastnil aj výjazdového rokovania v Galante s Robertom Ficom. Po rokovaní odmietol novinárom odpovedať na otázku, či sa zúčastnil zasadnutia vlády práve kvôli podpore Pellegriniho.

V tíme poradcov Petra Pellegriniho pôsobí aj bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Ján Kubiš, ktorý rovnako kandidoval za prezidenta v roku 2024., aktuality.sk

X X X

 Zamestnávatelia dávajú Kamenickému a Tomášovi návod ako ušetriť: škrtali by dôchodky, dávky aj sviatok

Vládu čaká ďalšie kolo šetrenia, no stále ešte nevieme, ako bude vyzerať. Isté je len to, že v priebehu nasledujúcich rokoch budeme musieť ušetriť miliardy eur. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení preto poslala na inšpiráciu list ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer) a predsedovi Hospodárskej a sociálnej rady a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi (Hlas). Ten naznačuje, ako by mohlo šetrenie v praxi vyzerať.

 Asociácia v tlačovej správe zdôrazňuje, že jej cieľom je zníženie deficitu bez zvyšovania daňového zaťaženia. Zároveň chcú chrániť podnikateľské prostredie. „Bez zodpovedných krokov dnes hrozí, že sa táto nerovnováha ešte prehĺbi a ohrozí schopnosť financovať verejné služby v budúcnosti. Zníženie deficitu je rozhodne kľúčové aj preto, aby sme dokázali čeliť budúcim ekonomickým výzvam a udržali dôveru investorov a medzinárodných inštitúcií,“ povedal v tejto súvislosti prezident asociácie Rastislav Machunka.

Zamestnávatelia hovoria, že podľa nich je pre dosiahnutie skutočne efektívnej konsolidácie nevyhnutné, aby vláda sama na sebe demonštrovala šetrenie a zefektívnila svoju vlastnú prevádzku.

Ministerstvo financií už skôr naznačilo, čo bude súčasťou ďalšieho balíka ozdravných opatrení. Rezort opäť hovorí len o krokoch, ktoré už v predchádzajúcom období avizoval. „Ide najmä o pokračovanie hľadania úspor na prevádzke štátu, vyššie dane z nehnuteľností či externalít, kam patrí aj oblasť hazardných hier,“ upozornil rezort. O tom, ako majú úspory vo fungovaní štátu vyzerať, dokument pod názvom Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025 do detailov nehovorí.

 Podľa nových odhadov bude v tomto roku rozpočtový schodok na úrovni 4,9 percenta HDP, čo je číslo, ktoré sme dosahovali už v pred dvoma rokmi. Počas nasledujúcich rokov sa bude diera v rozpočte zmenšovať pomalšie, ako Kamenický pôvodne sľuboval. V roku 2026 deficit podľa aktualizovaných odhadov dosiahne 4,1 percenta HDP a v roku 2027 to bude 3,5 percenta HDP. Pokles na cieľové tri percentá HDP je tak naplánovaný až na rok 2028.

Na najbližšie dva roky avizuje minister Kamenický konsolidáciu za viac ako päť miliárd eur. Bez tejto sumy sa rozpočtový schodok na kľúčovú cieľovú hranicu nedostane. „Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy eur v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027,“ upozorňuje ministerstvo financií.

Čo sa týka úspor v rámci prevádzky štátu, asociácia zamestnávateľských zväzov dlhodobo upozorňuje na prebujnenosť verejnej správy. Navrhuje preto zrušenie či zlúčenie niektorých ministerstiev či príslušných inštitútov a príspevkových organizácií. „Sme toho názoru, že pri súčasnom počte pracovníkov sú inštitúty zbytočné. Ich personálne a režijné náklady zaťažia štátny rozpočet omnoho viac, než keby rovnaké odborné úlohy zabezpečovali priamo zamestnanci ministerstiev. Taktiež v tejto súvislosti navrhujeme zrušenie Vyšších územných celkov, prípadne ich značnú redukciu,“ hovorí generálny sekretár asociácie Oto Nevický.

 V oblasti sociálneho systému firmy navrhujú aj motivujúce zmeny pre ľudí, ktorí sú na úrade práce. Ide napríklad o postupné znižovanie dávok v nezamestnanosti, čo by podľa asociácie podporilo rýchlejší návrat nezamestnaných na trh práce. Medzi ďalšie navrhované možnosti, ako by mohol štát ušetriť, zamestnávatelia zaradili aj zrušenie jedného zo štátnych sviatkov.

Drahé 13. dôchodky

„Medzi naše hlavné návrhy patrí zrušenie opatrení ako napríklad zrušenie 13. dôchodkov, či ukončenie plošného dotovania obedov a vlakov „zadarmo“,“ píšu zamestnávateľské zväzy.

Pre lepšiu predstavu, ako to vyzerá v konkrétnych číslach – zatiaľ čo vláda potrebuje v najbližších rokoch ušetriť miliardy eur, na 13. dôchodky ročne dáva stovky miliónov eur. Iba v minulom roku smerovalo na ich vyplácanie 830 miliónov eur, v tomto roku by to podľa odhadov malo byť viac ako 900 miliónov eur. Zatiaľ čo každý starobný penzista dostal na konci minulého roka na svoj účet 606 eur, tento rok by to už malo 667 eur.

 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že zvýšenie 13. penziíí zhorišlo dlhodobú udržateľnosť verejných financií na horizonte 50 rokov o 0,38 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V praxi to znamená, že by musel každý rok násť takmer pol miliardy eur navyše, aby zvýšené výdavky kompenzoval a nezadlžoval krajinu viac, ako je únosné. Výrazným spôsobom sa tak zvyšuje tlak na verejné financie.

Výdavky Sociálnej poisťovňe na dôchodky tak výrazne rastú, v roku 2024 sa vyšplhali na viac ako 12,6 miliardy. Nemalým dielom sa pod to podpísali aj spomínané „vianočné darčeky“ pre penzistov.

Okrem zamestnávateľov o neudržateľnosti tejto dávky hovoria aj odborári. „Dôstojný dôchodok a život ľudí po ukončení aktívneho pôsobenia na pracovnom trhu je témou, ktorá by sa mala riešiť systémovo,“ komentovala pred niekoľkými mesiacmi prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Podľa Uhlerovej je potrebné seniorom zabezpečiť dôstojný život bez dodatočných dávok alebo dočasných riešení. „Dôchodkový systém bude musieť prejsť reformou. Aktuálne je otázne, čo sa bude diať s peniazmi, ktoré si ľudia sporia na dôchodok v druhom pilieri, hoci minister práce uviedol, že vláda sa nechystá siahnuť na tieto úspory, rovnako ani znižovať doň odvody,“ zdôrazňujú odborári.

Adresná pomoc namiesto plošnej

Ďalšou oblasťou, kde sa dá podľa zamestnávateľov ušetriť, je zmena plošnej pomoci s vysokými účtami za energie na adresné dotácie. Od roku 2022 do roku 2024 štát na tejto pomoci pre všetky domácnosti zaplatil viac ako štyri miliardy eur. Tento rok by to mohlo stáť ďalších viac ako 370 miliónov eur.

„Sme presvedčení, že pomoc zo strany štátu má byť adresná, nie plošná – a to bez ohľadu na to, či ide o sociálne dávky, „dopravné zľavy“ alebo podporu v oblasti cien energií. Iba cielená pomoc zabezpečí efektívne využívanie verejných zdrojov, skutočnú podporu pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú, a zároveň nezvýši tlak na verejné financie,“ píše asociácia.

 Vláda však uvažuje, že od 1. januára 2026 by dotácie na plyn, elektrinu a teplo už nemuseli byť pre každého, ale nepre ľudí, ktorí sú na hranici energetickej chudoby. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom. Áno, stojí to peniaze a musíme nájsť tie peniaze v rozpočte. Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná,“ povedal ešte pred niekoľkými mesiacmi Kamenický.

Problémom je, že stále nevieme, ako by malo toto opatrenie vyzerať. Isté je len to, že ak by ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) prišlo s funkčným návrhom ako domácnostiam sprostredkovať peniaze adresne, štát rozpočet by mohol ušetriť stovky miliónov eur.

Rezort hospodárstva zatiaľ prišlo iba s návrhom, ktorý mu zjednoduší zber informácií o domácnostiach z viacerých inštitúcií. Zber sa má podľa ministerstva neskôr transformovať na „komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci.“

Asociácia zamestnávateľských zväzov navrhuje, aby sme sa inšpirovali systémom, ktorý funguje v susednej Českej republike, kde funguje takzvaný príspevok na bývanie. Ten je v praxi nastevný tak, že vlastník alebo nájomca bytu môže za určitých okolností požiadať o uhradenie časti nákladov spojených s jeho výdavkami na bývanie.

 Týka sa to prípadov, keď náklady domácnosti presiahnu 30 percent jej príjmu. Do nákladov sa započítavajú okrem nájomného aj platby za plyn, teplo, vodu a podobne. Domácnosť môže podľa výšky príjmu a nákladov dostať dotáciu od 40 až do 280 eur mesačne. Podľa odhadov bude toto opatrenie tamojšiu vládu stáť tento rok asi 679 miliónov eur./agentury/

X X X

 Bezpečnostný úrad je v rozklade, nie je pripravený na ďalší útok, povedal expert. Ostro skritizoval vyšetrovanie atentátu

Minulý týždeň 15. mája uplynul rok od atentátu na premiéra Roberta Fica v Handlovej. Namiesto upokojenia situácie na Slovensku však spoločnosť čelí ešte hlbšej polarizácii. Bezpečnostný analytik a bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník v rozhovore pre agentúru SITA zhodnotil bezpečnostnú situáciu na Slovensku.

 Ako viackrát skonštatoval premiér Robert Fico, je eminentné nebezpečenstvo útoku na ďalšieho verejného činiteľa. Bezpečnostný expert Zábojník vyjadril skepsu, či sú polícia a príslušné zložky v rámci prevencie pred ďalším útokom na verejného činiteľa dostatočne aktívni. „Nie som si úplne istý, že sú na to pripravení. Premiér to hovoril aj pred atentátom, že sa cíti byť ohrozený, a napriek tomu bezpečnostná politika nebola zvládnutá. Ale ani nemohla byť, pretože na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov nerobia profesionáli,“ myslí si odborník.

Zábojník odporúča, aby na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov prebehol audit a zistili sa nedostatky. „Dali tam nového riaditeľa, ktorý s tým nemal žiadne riadiace skúsenosti, dali tam nového riaditeľa operatívy, ktorý tam nemá čo robiť, pretože on na tom úrade mal vyrastať ako dieťa zo školských lavíc až po dospelosť, až vtedy bude z neho profesionál,“ myslí si bezpečnostný analytik.

 „Veľa ľudí ma informovalo po atentáte na premiéra, že stav je vážny, že sú tam aj protekčné deti… Tak to je katastrofa. Treba tam urobiť jeden veľký hĺbkový audit. Audit za posledné roky, akým spôsobom sa profiloval ten úrad, aké modelové situácie, výcviky majú za sebou, akí sú to ľudia, kde robili predtým, či išli postupne od ochrany objektov (parlament, úrad vlády) a postupne išiel po 4 – 5 rokoch, chcel byť na epizóde, ktorá robí výjazdy, potom chcel robiť ochrancu alebo vodiča, pyrotechnika, hygienika, alebo na operatívu, lebo ho bavilo preverovať situáciu a robiť spravodajskú činnosť.

Vtedy je to profesionálny úrad, keď sa generuje jeho rast,“ podčiarkol Zábojník. Podľa odborníka, ak sú na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov dosadení ľudia, a zistí sa to auditom, tak je to veľmi zlé. „Treba potom všetko nanovo postaviť a dať do poriadku,“ zdôraznil.

K vyšetrovaniu postupu ochrankárov počas vlaňajšieho atentátu na predsedu vládu Zábojník povedal, že pre inšpekciu je to veľmi zložité. „Poznám, akí sú ľudia na inšpekcii, a niektorí tam ani nemajú šajnu o tom, aká práca sa robí na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, o tej celkovej štruktúre, mozaike, čiže ťažko sa to vyšetruje. Ale prečo potom neprizvali odborníkov?“ povedal Zábojník s tým, že na všetky veci sa prizývajú súdni znalci, keď sa vyšetruje akákoľvek vec. Spytuje sa, prečo neprizvali osobnosti, ktoré tomu rozumejú? „No, a potom to vyzerá kuriózne, že nikto nepochybil,“ povedal Zábojník na margo záveru Úradu inšpekčnej služby, že ochrankári pri atentáte na premiéra nepochybili.

„Ako nikto nemohol pochybiť, keď bol atentát?“ pýtal sa ďalej odborník. „Predstavte si, že je tam maďarský premiér, alebo rakúsky kancelár, a príde nejaký šialenec a vypáli do neho päť rán. Je jedno, či ten zahraničný ústavný činiteľ prežije, alebo či bude mŕtvy, ale dostal päť rán. Viete si predstaviť, že by to Slovenská republika uzavrela, že nikto nepochybil? Však by sme vyzerali ako najväčší tĺci na svete. A preto si kladiem otázku, ako to takto mohli vôbec uzavrieť?“ kritizoval Zábojník s tým, že došlo k dokonaniu atentátu, a preto treba pomenovať chyby a prečo sa atentát nezachytil včas.

„Tým, že Úrad pre ochranu ústavných činiteľov funguje ako špeciálna zložka na platforme prevencie, tak vy musíte preventívnymi krokmi zabrániť tomu, aby sa niečo stalo. To znamená, vy musíte mať všetko pod kontrolou,“ vysvetľuje Zábojník, ktorý spresnil, aké chyby spravili ochrankári aj operatívci počas útoku na premiéra.

 „Ochranka, keď si nepreverí prostredie, tak sa dostáva do štádia, akoby sa jej zasekla hydraulika, lebo nevie, či to bezpečne zvládnu. Podcenili to tým, že atentátnik premiéra mal byť už dávno známy, lebo sa mesiac predtým prejavoval v Dolnej Krupej, mali o ňom vedieť operatívci. Každý, kto prejavuje nenávisť, sa vyhodnocuje, fotomontáž, toto všetko musia robiť operatívci, ktorí sú ako malá tajná služba na úrade ochrany. A tá musí v rámci prevencie a ochrany životov a zdravia ústavných činiteľov toto všetko kontrolovať,“ vysvetľoval Zábojník.

Ako dodal, atentátnik sa nachádzal v skupine 20 – 30 ľudí. „Čiže keď nevedia medzi 20 – 30 ľuďmi nájsť atentátnika, ktorý sa už predtým prejavoval, ktorý bol držiteľom zbrojného preukazu, ktorý vykrikoval na premiéra oplzlé slova už niekoľko mesiacov predtým – a potvrdil to aj minister obrany Robert Kaliňák, potvrdil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, potvrdil to aj samotný premiér – tak o čom sa tu bavíme?“ skonštatoval Zábojník./agentury/

X X X

 Rumunské vydýchnutie. Všetko je však úplne inak. Európa sa otriasa

Matematikom sa darí. Vyštudovaný matematik Robert Francis Prevost bol zvolený za pápeža Leva XIV. a v nedeľu bývalá matematická vedecká nádej Nicušor Dan, starosta Bukurešti, zvíťazil v rumunských prezidentských voľbách.

 Vzdal sa vedeckej kariéry, stavil na politiku, podobne ako Edi Rama, ktorý po 12 rokoch vo funkcii premiéra opäť vyhral parlamentné voľby (porazil 80-ročného Saliho Berišu, známeho z 90. rokov) – ten oželel sľubnú umeleckú kariéru. Bitka sa vedie aj v Poľsku – výsledky prvého kola sú tesné. Slogany hlásia: Rumunsko (i Albánsko) zostáva v Európe. Je to nebezpečné. Kam by sa podelo?

George Simion je síce proruský populista, ale nevyhral preto, že v druhom kole prišlo k voľbám takmer 65 % voličov, kým prvom iba 53 %. Práve masívna účasť rozhodla. Lenže pachuť zostala. Decembrové prezidentské voľby boli po prvom kole zrušené údajne pre zasahovanie Ruska. Rozhodol súd, konkrétne dôkazy verejnosť nepozná. To je európske?

Aj keby Rusko nejakou formou zasahovalo, nezískal prekvapujúco veľa hlasov Calin Georgescu iba preto, že bola nízka účasť a slabí protikandidáti (jeho vyzývateľka Lasconiová zostala teraz hlboko v poli porazených)? Nielen Dan, ale aj vládny kandidát Crin Antonescu boli už iné „kalibre“.

V Poľsku vedie síce tzv. proeurópsky kandidát, primátor Varšavy Rafal Trzaskowski, ale kandidát opozície Karol Nawrocki mu dýcha na chrbát. Áno, strana Právo a spravodlivosť nie je nijako proruská, naopak, jej kandidát, historik, je však obdivovateľ Trumpa. Na treťom mieste skončil takmer s 15 % neoliberál a dosť proruský mladý politik Mentzen. Komu vyjadrí podporu? V Poľsku sa hrá o budúcnosť vlády Donalda Tuska (teda Európy)…

Strašenie nepomáha, musíme otvoriť debatu o budúcnosti Európy, čo „federalizovať“, čo nie, a brať do úvahy všetky názory, nie čoraz väčšiu časť tupiť. Inak populisti budú stále naberať na sile a Putin sa bude radovať.

V Portugalsku menšinová vláda najsilnejšej liberálno-konzervatívnej strany musela po premiérovom škandále ísť po roku do predčasných volieb, ale z volieb vyšla posilnená (poučenie pre Slovensko), opoziční socialisti prudko klesli, tesne za nimi skončila pravicová, populistická Chega. Víťaza čakajú tvrdé rozhovory o väčšinovej vláde. V Holandsku a v Belgicku sa zostavili vlády po posledných voľbách až po takmer trištvrte roku, vo Francúzsku nemá vláda v parlamente väčšinu tri roky. Vo všetkých krajinách, ako aj v Nemecku, uspeli pravicoví populisti, o „odchode“ z Európy nikto nehovorí.

V Nemecku zostavili z núdze vládu bývalí súperi – konzervatívci a sociálni demokrati. Len dva mesiace po voľbách je podľa prieskumov najsilnejšou stranou AfD. Po roku vlády labouristov v Británii je najsilnejšou stranou populistická Reforma Nigela Faragea. Mainstreamoví ľavičiari namiesto toho, aby sa pozreli do zrkadla, nimi tiež iba strašia. To, že znížili napríklad dávku v invalidite či zimný príspevok na kúrenie, či nesplnili sľuby, ich netrápi.

Populisti v Rumunsku či kdekoľvek inde majú veľkú podporu len preto, že mainstreamové strany nevedia riešiť hlboké ekonomické a sociálne problémy a ponúkajú kozmetické úpravy. U nás sa hovorí o okresávaní štátnych úradníkov, no v Británii za vlády pravice sa od roku 2010 zvýšil počet štátnych úradníkov o vyše100-tisíc a v zdravotníctve sa zvýšil počet zamestnancov štyrikrát. Zlepšenie žiadne, 75 % ľudí považuje stav verejných služieb za zlý. Tu je okrem iného pes zakopaný.

A riešenia neprichádzajú ani z Bruselu – okrem jalových fráz a direktív. Experti volajú po jednotnom kapitálovom trhu, ktorý únia potrebuje ako soľ, Brusel sa nemá k činu. No máme spoločnú energetickú politiku, vysoké ceny elektriny a plynu, ktoré európsku ekonomiku strhávajú do priepasti. Len duchaprítomným odpojením Francúzska od Španielska nenastal rozsiahly výpadok elektriny na celom kontinente.

Strašenie nepomáha, musíme otvoriť debatu o budúcnosti Európy, čo „federalizovať“, čo nie, a brať do úvahy všetky názory, nie čoraz väčšiu časť tupiť. Inak populisti budú stále naberať na sile a Putin sa bude radovať./agentury/

X X X

Nové návrhy Európskej komisie sprísňujú pravidlá pre žiadateľov o azyl v EÚ

 Európska komisia navrhuje zmenu azylových pravidiel, ktorá môže zvýšiť počet zamietnutých žiadostí o azyl.

Európska komisia (EK) v utorok predstavila plán na zníženie množstva prisťahovalcov v Európskej únii (EÚ). Návrh by rozšíril súčasné opatrenia a uľahčil posielanie neúspešných žiadateľov o azyl do tzv. bezpečných tretích krajín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Krajiny EÚ boli za posledné desaťročie pod značným migračným tlakom,“ uviedol komisár EÚ pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner. Návrh označil za „ďalší nástroj, ktorý pomôže členským štátom efektívnejšie spracovať žiadosti o azyl“.

Rozšírenie definície bezpečných krajín

Podľa súčasných pravidiel môže byť žiadosť o azyl zamietnutá, ak ju žiadatelia mohli podať v „bezpečnej“ tretej krajine, kde majú „skutočné väzby“. Pod týmto pojmom sa zvyčajne rozumie krajina, v ktorej žiadateľ žil, pracoval, alebo v ktorej má rodinu.

Nový návrh EK k bezpečným tretím krajinám zahŕňa aj akýkoľvek štát, cez ktorý žiadateľ o azyl prechádzal na ceste do Európy, a ktorý EÚ považuje za bezpečný.

Kritika z radov ochrancov práv

V plánovanej reforme možno koncept bezpečných tretích krajín uplatniť aj v prípade, že nie je splnená podmienka o preukázateľnom spojení žiadateľa s inou krajinou alebo o jeho prechode cez iný vhodný štát. Bolo by to možné vtedy, ak existuje dohoda medzi členskými štátmi a treťou „bezpečnou krajinou“.

Prijatím návrhu by sa výrazne zvýšil počet osôb, ktorým by mohla byť žiadosť o azyl zamietnutá, a ktoré by mohli byť z EÚ vyhostené. Návrh musí schváliť Európsky parlament a členské štáty, ale podľa AFP už teraz vyvolal ostrú kritiku najmä od skupín na ochranu ľudských práv.

Sarah Chanderová, riaditeľka Equinox – Iniciatívy pre rasovú spravodlivosť, uviedla, že EÚ „cynicky prekrúca pojem ‚bezpečnosť‘, aby splnila svoje vlastné represívne ciele“. Podľa nej by návrh „pripravil cestu migrantom, ktorí môžu byť vyhostení a deportovaní v podstate kamkoľvek, čím (ich) vystavuje nebezpečenstvu“., aktuality.sk