Vojakov na povojnovú Ukrajinu pošle 26 krajín? Americký prezident Donald Trump vo štvrtok povedal európskym lídrom zúčastneným na summite takzvanej koalície ochotných v Paríži, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu, nakoľko to podľa neho pomáha Moskve financovať svoje vojenské ťaženie proti Ukrajine. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu, píše TASR.

 „(Francúzsky) prezident (Emmanuel) Macron a európski lídri pozvali prezidenta Trumpa na stretnutie koalície ochotných. Prezident Trump zdôraznil, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu, ktorá financuje vojnu, keďže Rusko na predaji pohonných hmôt za jeden rok dostalo od Európskej únie 1,1 miliardy eur. Prezident tiež zdôraznil, že európski lídri musia vyvíjať ekonomický tlak na Čínu za jej financovanie ruského vojnového úsilia,“ uviedol zdroj agentúry Reuters.

Trumpovu výzvu prestať nakupovať ruskú ropu neskôr potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Prezident Trump je veľmi nespokojný s tým, že Európa nakupuje ruskú ropu. Medzi inými sú to dve krajiny, vieme, že ide o Maďarsko a Slovensko,“ povedal ukrajinský líder na tlačovej konferencii.

Európska komisia (EK) v máji predstavila návrh legislatívy na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy, plynu a jadrového paliva do krajín EÚ do 1. januára 2028. Predseda vlády SR Robert Fico v reakcii na to oznámil, že návrh je v jeho súčasnej podobe neakceptovateľný, nakoľko by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.

Trump sa vo štvrtok prostredníctvom telemostu pripojil k summitu krajín takzvanej koalície ochotných, ktorý viedli spoločne Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Na rokovaniach sa za americkú stranu zúčastnil vyslanec prezidenta Steve Witkoff, ktorý sa so Zelenským zhováral samostatne.

Macron: Vyslať svoje jednotky na povojnovú Ukrajinu sa zaviazalo 26 krajín

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po summite takzvanej koalície ochotných vyhlásil, že bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu „sú pripravené“ a 26 krajín sa tam zaviazalo poslať svoje jednotky na zaistenie budúceho mieru. Podoba podpory európskych záruk Spojenými štátmi bude finalizovaná „v najbližších dňoch“, píše TASR podľa správ agentúr AP a AFP a denníka The Guardian.

„Dnes máme 26 krajín, ktoré sa formálne zaviazali, niektoré ďalšie ešte nezaujali stanovisko, nasadiť na Ukrajinu svoje zaisťovacie jednotky alebo byť prítomné na zemi, na mori alebo vo vzduchu,“ povedal Macron na tlačovej konferencii po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a dodal, že „tieto sily sa nebudú snažiť viesť vojnu proti Rusku“.

Podľa francúzskeho prezidenta európske štáty v prípade pokračujúceho odmietania mierovej zmluvy Ruskom uvalia „v spolupráci so Spojenými štátmi“ na Moskvu nové sankcie.

Podľa Macrona sa zdá, že Rusko „pri zdržovaní mierového procesu koná so súhlasom mnohých svojich partnerov na celom svete“. Súčasťou bezpečnostných záruk by preto mala byť „regenerácia“ ukrajinskej armády, aby bola schopná aj po uzavretí mierovej zmluvy odolať ďalším prípadným ruským útokom.

Francúzsky prezident však neposkytol podrobnosti o konkrétnej organizácii zaisťovacej sily. „Nemáme žiadnu vôľu odhaľovať naše plány,“ zdôvodnil. „Je to naša obranná línia a línia Ukrajiny,“ dodal s tým, že nasadené prostriedky budú „robustné“, citoval ho parížsky denník Le Figaro./agentury/

X X X

 Dôvodom je, že vyslaním vojakov Národnej gardy bez súhlasu miestnych úradov vláda údajne porušila ústavu a federálne zákony. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP a Reuters. Žalobu v mene mesta podal generálny prokurátor Washingtonu D.C. Brian Schwalb. Kritizuje skutočnosť, že vojaci hliadkujú v štvrtiach, vykonávajú prehliadky a zatýkajú, hoci federálny zákon vo všeobecnosti zakazuje armáde konať ako miestna polícia. Nasadenie Národnej gardy podľa neho podkopáva autonómiu mesta, oslabuje dôveru obyvateľov v orgány činné v trestnom konaní a poškodzuje ekonomiku tým, že odrádza turistov. (TASR)

X X X

 Experti OSN vyzývajú slovenský parlament, aby prehodnotil novelu ústavy

 Experti a expertky OSN posúdili pripravovanú novelu slovenskej ústavy a dospeli k záveru, že nie je v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami. Vyzvali preto Národnú radu SR, aby prijatie zmien prehodnotila a zabezpečila, že akákoľvek ústavná reforma posilní, a nie oslabí ochranu práv a dôstojnosti všetkých ľudí.

Podľa hodnotenia odborníkov OSN pripravovaná novela ústavy Slovenskej republiky odporuje medzinárodným ľudskoprávnym štandardom. Vyzvali preto poslancov a poslankyne Národnej rady SR, aby návrh ústavného zákona odmietli. Stanovisko nadväzuje na dlhodobé upozornenia ľudskoprávnych organizácií, podľa ktorých pripravované zmeny predstavujú frontálny útok na ľudské práva a dôstojnosť všetkých ľudí na Slovensku.

List OSN vznikol na základe podnetu Amnesty International Slovensko a ďalších členov Ľudskoprávnej koalície. Experti upozornili, že novela pracuje s neurčitými pojmami „národnej identity“ či „kultúrno-etických otázok“, ktoré by pri zakotvení do zákona mohli vytvoriť právnu neistotu a ohroziť rovnosť občanov. Kriticky sa vyjadrili aj k obmedzovaniu práv pod zámienkou ochrany morálky a zdôraznili, že morálne odsudzovanie LGBTI+ ľudí nemôže byť legitímnym dôvodom na obmedzovanie práv.

Za problematické považujú experti aj ustanovenie, že rodičmi dieťaťa sú výlučne muž a žena. Takáto úprava by podľa nich viedla k diskriminácii transrodových, nebinárnych a intersex ľudí a bola by v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Kritika smeruje aj k obmedzeniu prístupu detí ku komplexnej sexuálnej a vzťahovej výchove, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich vzdelanie a zvýšiť riziko šikanovania či sexuálneho násilia.

Podľa riaditeľa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu ide o jasný signál, že Slovensko musí rešpektovať svoje záväzky vyplývajúce z ľudskoprávnych dohovorov. „V opačnom prípade ohrozí práva všetkých ľudí v krajine,“ uviedol.

Amnesty pripomína, že ide už o druhé varovanie OSN v tomto roku. V máji experti vyzvali slovenskú vládu na ukončenie stigmatizácie a prenasledovania mimovládnych organizácií a novinárov, aktuality

X X X

 Rusko môže podľa Medvedeva zabaviť britské aktíva a zabrať ďalšie ukrajinské územia

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyhlásil, že Rusko by mohlo zabrať ďalšie ukrajinské územia a zamerať sa aj na britské majetky. Reagoval tak na oznámenie Londýna, ktorý plánuje využiť približne 1,3 miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Chirurgicky presné údery: Ukrajina zaútočila na ruskú leteckú základňu na Kryme. Rozviedka tvrdí, že zničila vrtuľníky a remorkér

 Polsko nepošle vojakov. Dnes to po rokovaní takzvanej koalície ochotných v Paríži povedal poľský premiér Donald Tusk, uviedla agentúra PAP. Varšava už skôr opakovane odmietla vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie. Tusk však podľa agentúry Reuters povedal, že Poľsko sa zapojí do diskusií o vytvorení bezpečného vzdušného priestoru nad Ukrajinou, ale takéto budúce riešenie nesmie ohroziť poľskú bezpečnosť.

Na rokovaní v Paríži Tusk účastníkom konferencie zopakoval postoj Varšavy. Poznamenal, že toto vyhlásenie všetci prijali. Uviedol tiež, že Poľsko je ako kľúčová križovatka zodpovedné za koordináciu dodávok medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu, čo označil za mimoriadne významnú úlohu.

Varšava sa chce však zapojiť do diskusií o tom, ako nad Ukrajinou zabezpečiť bezpečný vzdušný priestor. „Povedal som našim partnerom, že Poľsko má veľký záujem na bezpečnom nebi, ale to musí byť spojené s bezpečnostnými zárukami pre Poľsko,“ povedal Tusk.

Reuters v tejto súvislosti pripomenul, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaznamenalo množstvo prípadov narušenia svojho vzdušného priestoru. Napríklad v roku 2022 zablúdená ukrajinská raketa zabila v dedine na juhu Poľska dvoch ľudí.

Tusk, ktorý s novinármi hovoril na palube vládneho lietadla pri návrate z Paríža, tiež podľa televízie TVN24 povedal, že neverí v skorú schôdzku prezidentov Ukrajiny a Ruska Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina. „Teraz neexistuje žiadna reálna nádej,“ uviedol.

X X X

 Súčasný nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jäger sa 15. septembra stane novým riaditeľom civilnej rozviedky – Spolkovej spravodajskej služby (BND). Jej terajší šéf Bruno Kahl, ktorý je vo funkcii od júla 2016, sa presunie na post nemeckého veľvyslanca vo Vatikáne. Oznámila to vo štvrtok spolková vláda, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Jäger pôsobil väčšinu svojej kariéry ako diplomat a štátny zamestnanec. Okrem iného bol hovorcom bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera a niekoľko rokov pracoval v úrade spolkového kancelára. V roku 2008 dočasne prešiel do súkromného sektora a stal sa vedúcim oddelenia vonkajších vzťahov automobilky Daimler.

V roku 2013 sa vrátil do diplomatických služieb ako veľvyslanec v Afganistane. Následne pôsobil ako hovorca spolkového ministerstva financií, ktorému v tom čase šéfoval Wolfgang Schäuble.

 X X X

  Pri ruských raketových útokoch v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny prišli o život dvaja zamestnanci Dánskej rady pre utečencov a ďalší traja utrpeli zranenia.

Dvaja civilisti prišli vo štvrtok o život pri ruskom vzdušnom útoku na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Ruské jednotky zhodili tri bomby na obec Illinivka, spresnil na platforme Telegram oblastný gubernátor Vadym Filaškin.

Počas náletu došlo k poškodeniu dovedna piatich opustených budov, dodal gubernátor.

 X X X

  Európski lídri a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po štvrtkovom summite takzvanej koalície ochotných, zameranom na bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu, zhovárali prostredníctvom telemostu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, oznámil Elyzejský palác. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

Summit vedú spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Na rokovaniach sa zúčastnil aj vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff, ktorý sa so Zelenským zhováral samostatne.

Francúzsky prezident v stredu vyhlásil, že Európa je po podpise mierovej dohody pripravená okamžite poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. „Sme pripravení, my Európania, poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine a Ukrajincom v deň podpísania mierovej dohody,“ uviedol Macron po boku Zelenského.

 X X X

  Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyhlásil, že Rusko by mohlo zabrať ďalšie ukrajinské územia a zamerať sa aj na britské majetky. Reagoval tak na oznámenie Londýna, ktorý plánuje využiť približne 1,3 miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Britský minister obrany John Healey uviedol, že sa na podporu Kyjeva použije viac ako jedna miliarda libier z výnosov zmrazených ruských aktív. „Vzhľadom na to, že tieto prostriedky z pochopiteľných dôvodov nemožno vymáhať súdnou cestou, má naša krajina iba jeden spôsob, ako získať späť cennosti: vrátiť ich v naturáliách. Ide o „ukrajinské územie“ a ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý sa na ňom nachádza,“ uviedol Medvedev na platforme Telegrame.

Naznačil, že Rusko bude reagovať na „akékoľvek nezákonné zabavenie zmrazených ruských finančných prostriedkov alebo ziskov“ zabavením „cenného majetku Británie“ vrátane toho v Rusku, píše Reuters.

Británia v stredu uvalila sankcie na 11 subjektov napojených na Rusko, ktoré sa údajne podieľali na pokusoch Moskvy o násilné deportácie a indoktrináciu ukrajinských detí, pripomína AFP.

 X X X

Nemecko na štvrtkovom stretnutí koalície ochotných v Paríži navrhne posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany v rámci budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Spojenci Kyjeva sa záruky poskytnúť chystajú po uzavretí mieru s Ruskom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním na svoj zdroj, píše TASR.

Ponuka Berlína bude podľa nemenovaného predstaviteľa podliehať trom podmienkam. Prvá z nich je, že Spojené štáty sa budú na bezpečnostných zárukách podieľať. Po druhé Nemecko požaduje, aby sa Rusko „zúčastnilo na rokovaniach“. Na záver ponuka závisí aj od konsenzu v nemeckej vládnej koalícii a podpory zo strany nemeckého parlamentu.

Zdroj tiež potvrdil informácie časopisu Der Spiegel, ktorý informoval, že Nemecko sa usiluje posilniť množstvo zbraňových systémov ukrajinskej protivzdušnej obrany a ich účinnosť o 20 percent každý rok.

 X X X

 Generálny tajomník NATO Mark Rutte na Pražskom obrannom summite vo štvrtok zdôraznil potrebu navyšovania rozpočtov na obranu a výrobu kľúčovej techniky – od delostreleckej munície cez systémy protivzdušnej obrany až po drony. Rusko označil za agresora, ktorý v súčasnosti produkuje viac munície ako všetky členské štáty Aliancie dokopy, informuje TASR podľa správy servera Novinky.cz.

„Summit si dlhodobo udržiava dobrú povesť v rámci hodnotenia vojenských kapacít. Som tu preto, aby som hovoril o európskych vojenských možnostiach a o tom, čo Európa potrebuje dnes a do budúcna,“ povedal Rutte v úvode summitu. Podľa jeho slov Rusko prešlo na vojenskú ekonomiku a výrobu a preto Európa a celá Aliancia musí podniknúť potrebné kroky.

„Je zrejmé, že aktuálne kapacity sú nedostačujúce. Čelíme vážnym hrozbám. Rusko i Čína vyrábajú zbrane ohromným tempom. Nejde o demonštráciu na vojenských prehliadkach, ale o skutočný prejav sily. Rusko do zbrojenia investuje aktuálne približne 40 percent svojho rozpočtu. Len v tomto roku plánuje nasadiť tisíce tankov a stovky rakiet Iskander. Našou povinnosťou je zaistiť, aby bola Európa pripravená,“ priblížil Rutte.

  X  X X

Rusko je a v dohľadnej budúcnosti zostane destabilizačnou a konfrontačnou silou v Európe a vo svete, povedal dnes na Pražskom obrannom summite generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte. Prioritou NATO je tak podľa neho väčšie investovanie do obrany a zrýchlenie obrannej výroby. Rusko a Čína investujú do budovania a modernizácie svojich armád nielen kvôli prehliadkam, ale aby uplatňovali svoj vplyv, pokúsili sa pretvoriť globálny poriadok a podryli slobodu a demokraciu, uviedol ďalej Rutte.

Aby sa Európa udržala v bezpečí, potrebuje podľa Rutteho oveľa väčšie vojenské kapacity, ako teraz má. Rusko podľa neho dáva 40 percent zo svojho rozpočtu na vojnovú ekonomiku. „Rusko je a v dohľadnej budúcnosti zostane destabilizačnou a konfrontačnou silou v Európe a vo svete,“ povedal. Európa a Spojené štáty tak musia spoločne v NATO investovať do obrany a zrýchliť výrobu.

Rutte v prejave pripomenul záväzok členských krajín NATO, ktoré sa na júnovom summite aliancie dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2035. Výdavky majú byť rozdelené na 3,5 percenta HDP na „tvrdú obranu“ a na 1,5 percenta HDP na ďalšie výdavky, napríklad infraštruktúru. „Päť percent je veľa peňazí, ale je to to, čo potrebujeme,“ povedal dnes Rutte. NATO má podľa neho jasné ciele schopností, ktoré potrebuje a štáty ich musia naplniť. „Máme nákupný zoznam, ale aby sme mohli nakupovať, potrebujeme peniaze,“ dodal.

Čo je NATO? Sloboda, demokracia, podpora Ukrajiny…

 X X X 

V rámci spoločného vyšetrovacieho tímu zriadeného za účelom vyšetrovania vojnových zločinov a súvisiacich porušení zákona počas ruskej invázie na Ukrajinu pôsobí 20 príslušníkov Policajného zboru a päť prokurátorov. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

„Na území Slovenskej republiky je naďalej vedené trestné konanie, v rámci ktorého sú zabezpečované dôkazy,“ uviedla hovorkyňa.

Generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin ešte v roku 2023 na stretnutí so šéfom slovenskej prokuratúry Marošom Žilinkom vyhlásil, že oceňuje prácu slovenských prokurátorov. „Slovensko je na čele vyšetrovania medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine v čase ruskej agresie,“ uviedol. K spoločnému vyšetrovaciemu tímu zameranému na vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny pristúpilo Slovensko v máji 2022.

 Prokurátorka generálnej prokuratúry začala ešte v marci 2022 v súvislosti s vojnou na Ukrajine trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin neľudskosti, obzvlášť závažný zločin používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja a obzvlášť závažný zločin vojnového bezprávia. Stalo sa tak na základe dohody Generálnej prokuratúry SR s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom, ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách. Účelom trestného konania je zadokumentovať dôkazy o vojnových zločinoch, a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami.

10:05 Rusko zažíva vážnu palivovú krízu, ktorá sa prejavuje nedostatkom benzínu a prudkým rastom cien naprieč krajinou. Miestni už hovoria o „plnohodnotnej palivovej kríze“.

X X X

 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 112 dronov, ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 84 z nich. Zvyšných 28 bezpilotných lietadiel udrelo na 17 miestach, na ďalších päť lokalít dopadli trosky zostrelených dronov, uviedlo dnes ráno ukrajinské letectvo na telegrame. Obete na životoch zatiaľ neboli hlásené.

V Čugujevskom okrese v Charkovskej oblasti zasiahol ruský dron obytnú oblasť, informovala ruskojazyčná služba BBC s odvolaním sa na ukrajinské úrady. Pri incidente vyhorel obytný dom a niekoľko áut, päť ľudí bolo zranených. V Odeskej oblasti spôsobil útok ruských dronov požiar skladiska, podľa predbežných informácií nie sú na mieste žiadne obete.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno medzitým oznámilo, že cez noc bolo nad tromi ruskými regiónmi a Čiernym morom zostrelených 46 ukrajinských dronov. Podľa vyhlásenia ministerstva bola viac ako polovica bezpilotných lietadiel zostrelená nad Rostovskou oblasťou, zvyšok nad Volgogradskou oblasťou, Krasnodarským krajom a nad Čiernym morom.

Ruské úrady v noci uzavreli letisko vo Volgograde a v Soči. Šéf Rostovskej oblasti ráno oznámil, že protivzdušná obrana v noci odrazila masívny útok ukrajinských dronov.

X X X

  Viac ako polovica Poliakov je proti tomu, aby Varšava podporovala vstup Ukrajiny do NATO. Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS, ktorý na prelome augusta a septembra uskutočnila pre denník Rzeczpospolita. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa prieskumu nesúhlas s podporou vyjadrilo takmer 53 percenta opýtaných, za bolo necelých 34 percenta a 14 percent sa nevedelo vyjadriť. Najväčšiu podporu vstupu Ukrajiny do Aliancie vyjadrili priaznivci vládneho tábora, z ktorých 59 percent súhlasí s pokračovaním takejto politiky. Opačný názor zastáva 29 percent sympatizantov vládnej koalície.

Medzi odporcami dominujú priaznivci opozičných strán Právo a spravodlivosť (PiS), Konfederácia a Razem, kde sa proti vyjadrilo 74 percent respondentov.

Najvyšší podiel odporcov bol medzi mužmi, ľuďmi so základným vzdelaním, vo vekovej kategórii okolo 50 rokov či ľuďmi, ktorí svoju ekonomickú situáciu hodnotia negatívne.

X X X

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa chystá Ukrajine navrhnúť konkrétne bezpečnostné záruky. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval magazín Der Spiegel. Medzi navrhovanými bodmi sú podľa neho výrazné posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany či vybavenie štyroch pechotných brigád. Vyslanie pozemných jednotiek Berlín síce úplne nevylučuje, kladie si ale podmienky.

V Paríži sa dnes na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uskutoční schôdzka vrcholných predstaviteľov európskych krajín, na ktorej sa bude rokovať okrem iného o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Zúčastní sa jej aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nemecký kancelár Merz či britský premiér Keir Starmer sa pripoja na diaľku. Cez videokonferenciu sa pripoja aj viacerí ďalší predstavitelia takzvanej koalície ochotní vrátane českého premiéra Petra Fialu, s ktorým bude v Prahe generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Podľa magazínu Der Spiegel Merz Ukrajine navrhne, že spojenci budú jej protivzdušnú obranu zlepšovať ročne o 20 percent. Týkať sa to má počtu zbraňových systémov aj účinnosti. Vylepšovať by mali spojenecké štáty tiež útočné schopnosti Ukrajiny vo vzdušnom boji – myslené tým sú podľa magazínu Der Spiegel strely s plochou dráhou letu, ktoré by sa mali vyrábať na Ukrajine s finančnou a technologickou podporou spojencov.

Ukrajinské pozemné jednotky by mali podľa nemeckých plánov dostať vybavenie pre štyri mechanizované pechotné brigády. Podľa Spiegelu to zodpovedá 480 pechotným vozidlám ročne, vrátane bojových vozidiel pechoty. Ďalšími bodmi bezpečnostných záruk, ktoré chcú Nemci navrhnúť, sú podľa magazínu Der Spiegel pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov a užšie prepojenie ukrajinského obranného priemyslu s tým v krajinách Európskej únie.

 X X X

 Rusko nemá v úmysle rokovať o akomkoľvek prípadnom nasadení zahraničných vojenských jednotiek na Ukrajine. Považuje to za neprijateľné. Povedala to novinárom hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová v reakcii na výroky predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o plánoch vyslať európskych vojakov na Ukrajinu.

„Rusko nebude diskutovať o akejkoľvek forme zahraničnej intervencie na Ukrajine, ktorá je zásadne neprijateľná a podkopáva akúkoľvek bezpečnosť,“ uviedla Zacharovová na tlačovej konferencii.

Von der Leyenová v nedeľu denníku Financial Times (FT) povedala, že európske krajiny pracujú na „celkom presných plánoch“ na vyslaní mnohonárodných vojenských jednotiek na Ukrajinu v rámci bezpečnostných záruk po skončení konfliktu. Tieto jednotky budú mať podľa nej podporu Spojených štátov. Nemecký minister obrany výroky von der Leyenovej označil za predčasné./agenturyú

X X X

 Po stretnutí Kim – Putin nastúpil špeciálny tím. Zlikvidoval všetky zneužiteľné fyzické stopy severokórejského vodcu

Tajnostkársky severokórejský režim prísne stráži akékoľvek informácie týkajúce sa zdravia vodcu Kim Čong-una. A to isté platí aj pre potenciálne zneužiteľné fyzické stopy. Preto po stredajšom stretnutí medzi Kimom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Pekingu nastúpil na miesto severokórejský tím, ktorý starostlivo očistil všetky predmety a miesta, ktorých sa Kim Čong-un dotkol, napísala agentúra Reuters.

Napriek tomu, že sa vzťahy medzi Kimom a Putinom zdajú byť priateľské, záznamy vyhotovené v stredu v Pekingu ukazujú, že severokórejský režim nehodlá nič ponechať náhode a je odhodlaný nenechať nikde žiadne stopy, z ktorých by bolo možné získať informácie o Kimovom zdraví.

Kremeľský reportér Alexander Junašev zverejnil na sociálnej sieti Telegram video, na ktorom sú dvaja členovia Kimovho tímu starostlivo upratujúci miestnosť v čínskom hlavnom meste, kde sa odohralo viac ako dvojhodinové stretnutie severokórejského vodcu s jeho ruským náprotivkom. Kimovi upratovači obtreli operadlo i područky kresla, rovnako tak stolík vedľa neho. Odniesli tiež pohárik, z ktorého Kim pil.

„Po skončení rokovania zamestnanci sprevádzajúci hlavu KĽDR starostlivo zničili všetky stopy po Kimovej prítomnosti,“ napísal reportér.

Rovnako ako pri predchádzajúcich zahraničných cestách si Kim zbalil vlastnú toaletu do svojho zeleného obrneného vlaku, ktorým cestoval do Pekingu, aby skryl stopy svojho zdravotného stavu, uviedol japonský denník Nikkei s odvolaním sa na juhokórejské a japonské spravodajské služby.

Takéto opatrenia sú štandardným protokolom už od čias Kimovho predchodcu, jeho otca Kim Čong-ila, uviedol Michael Madden, expert na severokórejské vedenie zo Stimsonovho centra so sídlom v USA.

 „Špeciálna toaleta a nevyhnutné vrecia na odpadky, odpad a cigaretové nedopalky slúžia na to, aby zahraničná spravodajská služba, aj tá priateľská, nezískala vzorku a nemohla ho otestovať,“ povedal Madden. „To by mohlo poskytnúť informácie o Kimovom zdravotnom stave,“ dodal.

 V roku 2019, po summite v Hanoji s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, boli Kimovi strážcovia videní, ako blokujú celé poschodie v hoteli, kde bol severokórejský vodca ubytovaný. Niekoľko hodín upratovali jeho hotelovú izbu a odniesli z nej okrem iného aj matrace z postele.

Kimov tím bol tiež videný, ako starostlivo čistí predmety, kým ich Kim použije. Počas stretnutia severokórejského vodcu s vtedajším juhokórejským prezidentom Mun Če-inom v roku 2018 severokórejskí strážcovia postriekali stoličku a stôl dezinfekčným prostriedkom a otreli ich, kým sa Kim posadil.

Než sa v roku 2023 zúčastnil na summite s Putinom, utrel Kimov bezpečnostný tím jeho stoličku dezinfekčným prostriedkom a dôkladne skontroloval, či je stolička bezpečná. Jeden z členov tímu dokonca použil detektor kovov, aby stoličku preveril, dodal Reuters. /agentury/

 X X X

 Ako „Lotos“ údajne 12 rokov donášal ŠtB, Fico ho vyznamenal za významný prínos. ÚPN kritizuje cenu pre Banáša

Ústav pamäti národa s poľutovaním prijal informáciu o tom, že vláda SR udelila štátnu cenu Alexandra Dubčeka spisovateľovi Jozefovi Banášovi. Ako sa uvádza vo vyhlásení ÚPN, Banáš podľa zachovanej dokumentácie v správe Ústavu pamäti národa a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

 Jozef Banáš, ktorému premiér Robert Fico odovzdal cenu za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos, počas odovzdávania Štátnych cien Alexandra Dubčeka na Úrade vlády SR. Bratislava, 1. september 2025.

V závere 80. rokov 20. storočia dokonca súčasne ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom „Lotos“ a rozviedky s krycím menom „Bueno“. V jednom z podzväzkov agentúrneho zväzku sa podľa záznamov pred skartáciou v roku 1989 nachádzalo viac ako 901 strán vlastnoručných správ tajného spolupracovníka a agentúrnych záznamov vypracovaných príslušníkmi ŠtB po stretnutí s ním.

Banáš v minulosti odmietol, že by s ŠtB vedome spolupracoval alebo udával ľudí. Spochybnil aj pravosť svojho podpisu na dokumentoch ŠtB.

 „Ocenenie osôb, ktoré sa čo i len malou mierou podieľali na sledovaní ľudí v období neslobody, je relativizovaním zločinov nedemokratických režimov a dehonestáciou ich obetí. Ústav pamäti národa apeluje na Úrad vlády SR a Kanceláriu Národnej rady SR, aby v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych cien dôsledne dbali aj na pôsobenie laureátov v období neslobody rokov 1939 až 1989,“ uviedol hovorca ÚPN Michal Miklovič. Doplnil, že v tejto súvislosti ÚPN oceňuje dlhoročnú profesionálnu spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

Banáš považuje za česť, že sa stal laureátom ceny nesúcej meno najznámejšieho Slováka vo svete. Na sociálnej sieti tento týždeň poďakoval tým, ktorí ho navrhli a schválili, ale aj neprajníkom. „Tridsaťpäť rokov ma hlupáci osočujú, že som udával, ale zatiaľ nenašli ani jedného, ktorého by som udal. Vyčítajú mi, že som rusofil, hoci hľadám len pravdu, že som antivaxer, hoci som si len dovolil nenechať sa očkovať, vyčítajú mi, že som sa vôbec narodil,“ napísal. Upozornil aj na svoje úspechy v spisovateľskej branži.

 Štátnu cenu Alexandra Dubčeka si z rúk premiéra Roberta Fica v pondelok 1. septembra, a teda pri príležitosti Dňa Ústavy SR, prevzali Jozef Banáš, Štefan Grman a Ján Telenský. Štátne ceny udeľuje vláda osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj SR a šírenie jej dobrého mena. Banáš štátnu cenu získal za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos./agentury/

X X X

Panika okolo GPS von der Leyenovej: Európa obviňovala Rusko, no príbeh sa začína rozpadať

Správy o tom, že lietadlo predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pri pristávaní v Bulharsku stratilo GPS signál v dôsledku ruského rušenia, vyvolali tento týždeň pozornosť v celej Európe. Nové zistenia však pôvodnú verziu začínajú spochybňovať.

Podľa denníka Financial Times, ktorého novinár bol na palube, malo lietadlo počas priblíženia k letisku v Plovdive stratiť prístup k GPS a viac ako hodinu krúžiť nad oblasťou, pričom pilot údajne použil papierové mapy. Brusel aj Sofia označili incident za „očividnú ruskú interferenciu“.

 Služba Flightradar24 však uviedla, že jej dáta žiadnu stratu GPS signálu nepotvrdzujú a lietadlo meškalo len 9 minút. Údaje tiež ukázali, že stroj mal problémy s rušením deň predtým nad pobaltským regiónom, ale nie pri pristávaní v Bulharsku.

Expert Jan-Arwed Richter zo spoločnosti JACDEC dodal, že lietadlo najprv prerušilo priblíženie, preletelo letisko vo výške asi 2 100 metrov a po manévri sa bezpečne usadilo na dráhe 30, píše Politico.

Bulharský premiér Rosen Željazkov následne zjemnil tvrdenia o ruskom zásahu: „Nie je potrebné situáciu vyšetrovať, pretože tieto poruchy nie sú ani hybridnou, ani kybernetickou hrozbou.“ Podľa neho ide o rutinný problém spojený s vojnou na Ukrajine.

 Bulharské úrady zistili, že posádka využila záložný systém založený na rádiových signáloch (ILS – Instrument Landing System), takže papierové mapy neboli potrebné. Rovnako hovorkyňa Komisie Paula Pinhová potvrdila, že k rušeniu GPS došlo, no stroj pristál bezpečne.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) pripomenula, že rušenie GPS neznačí stratu kontroly nad lietadlom, keďže piloti majú k dispozícii viacero alternatívnych systémov. Hovorkyňa Janet Northcotová zdôraznila: „Nie sme si vedomí žiadnej nehody, ktorá by bola priamo spôsobená rušením GPS.“

Vojenský expert Andrej Žiarovský o možných nových amerických zbraniach pre Ukrajinu

 Podľa Eurocontrol a EASA prípad stále preverujú bulharské orgány. Súčasne upozorňujú, že od začiatku ruskej invázie zaznamenali dramatický nárast rušenia a spoofingu satelitných signálov. V Poľsku napríklad v januári 2025 zaznamenali 2 732 prípadov rušenia, oproti 1 908 v októbri 2024./agentury/

 X X X

 Afganistan zasiahlo tretie silné zemetrasenie, tentokrát s magnitúdou 6,2

Zemetrasenie s magnitúdou 6,2 Richterovej stupnice vo štvrtok zasiahlo juhovýchod Afganistanu, uvádza Nemecké výskumné centrum pre geovedy (GFZ). Východ krajiny za uplynulý týždeň postihli už najmenej dve ďalšie silné zemetrasenia.

Zemetrasenie udrelo v hĺbke približne desať kilometrov. Rozsah škôd bezprostredne nebol známy. Predchádzajúce otrasy na východe Afganistanu si tento týždeň vyžiadali viac ako 2200 životov a vyše 3600 ľudom spôsobili zranenia.

Prvé zo série zemetrasení udrelo v nedeľu neskoro v noci 27 kilometrov severovýchodne od mesta Džalálábád v provincii Nangarhár. Silno zasiahnutá bola aj susedná provincia Kúnar. Ide o jednu z najsmrteľnejších prírodných katastrof v Afganistane za posledné roky. Druhé zemetrasenie neďaleko epicentra toho prvého v utorok dosiahlo silu 5,2 Richterovej stupnice.

Afganistan často postihujú zemetrasenia a to najmä v okolí pohoria Hindúkuš, kde sa stretáva eurázijská a indická tektonická doska.

  X X X

Aquaman Jason Momoa šokoval Benátky! Na červenom koberci v šľapkách a nechty na nohách? Sú nalakované naružovo, hrdo vyhlásil

Pre mnohých mužov aj ženy je dokonalým stelesnením mužnosti v Hollywoode, ale možno práve preto sa herec Jason Momoa rád hrá so svojím imidžom. V Benátkach priklincoval zraky azda všetkých prítomných.

 Herec Jason Momoa a jeho syn Nakoa-Wolf Momoa na premiére snímky In The Hand of Dante v Benátkach.

Hrdina hitov o Aquamanovi či predstaviteľ jedného z nebojácnych vojakov v Dune sa objavil na uvedení nového filmu In the hand of Dante v ružovom obleku./agentury/

X X X

 Ďalší škandál na tribúnach US Open. Svetovú jednotku Sinnera takmer okradli priamo na kurte

Správanie sa fanúšikov na US Open je tento rok veľkou témou. Po osemfinálovom zápase by k nej mal čo povedať prvý hráč rebríčka ATP Jannik Sinner.

 Jannik Sinner zatiaľ prechádza turnajom bez väčších problémov.

Superfavorit na celkové víťazstvo je na poslednom gradslame sezóny už v semifinále, keď vo štvrťfinále hladko poradil s krajanom Lorenzom Musettim v troch setoch 6:1, 6:4 a 6:2.

O rôznorodom zložení newyorského publika na zápasoch sa presvedčil o kolo skôr, po osemfinálovom dueli s Alexandrom Bublikom, ktorý zvládol v tréningovom tempe po setoch 6:1, 6:1, 6:1.

Po Sinnerovom triumfe sa strhla tradičná mela o suveníry talianskej hviezdy. Svetová jednotka fanúšikov nesklamala, jeden z nich dostal uterák, ďalší spoločnú fotografiu.

Keď Sinner venoval všetku svoju pozornosť fanúšikom a bol otočený chrbtom, jeden z divákov to využil a snažil sa zaloviť v tenistovej taške, ktorú mal prehodenú cez plece.

Všetko však zatrhol pohotový ochrankár, ktorý ruku fanúšika vrátil tam, kam patrí. Otočil sa aj samotný Sinner, ktorého celá situácia evidentne rozladila a rýchlo zamieril do útrob štadióna Arthura Asheho.

Neskôr incident zhodnotil s chladnou hlavou. „Hneď som si skontroloval, či mi niečo neukradol. Nemám v taške iba rakety, ale peňaženku a telefón.

Ale myslím si, že ochranka odviedla skvelú prácu,“ zhodnotil čerstvý semifinalista, ktorý sa v New Yorku pokúsi získať tretí granslamový titul v sezóne.

Niektorí fanúšikovia na sociálnych sieťach žiadali pre potencionálneho zlodeja doživotný zákaz vstupu na turnaj, ale dotyčný vyviazol iba s varovaním od Americkej tenisovej asociácie.

 Iba pred pár dňami pošramotil renomé turnaja v americkom veľkomeste incident s poľským podnikateľom Piotrom Sczerekom.

Ten po zápase vytrhol šiltovku z rúk dieťaťa, ktorému ju predtým podával poľský tenista Kamil Majchrzak. Sczerek krádež nestála za to – po vlne kritiky, ktorá mala vplyv aj na jeho podnikanie, sa za svoje správanie ospravedlnil.

Majchrzakovi sa s pomocou fanúšikov podarilo skontaktovať s chlapcom, tenista mu osobne venoval novú šiltovku./agentury/