Loď vzájomných vzťahov potrebuje podľa Pekingu nový kurz. Americký prezident Donald Trump dnes telefonicky hovoril so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. O telefonát požiadal šéf Bieleho domu, informovala čínska štátna agentúra Nová Čína, bez uvedenia ďalších podrobností.

Trump neskôr povedal, že telefonát mal „veľmi pozitívny záver“, pričom sa lídri dohodli na osobnom stretnutí. Peking sa o rozhovore vyjadril zdržanlivejšie a uviedol, že Si Ťin-pching zdôraznil potrebu „upraviť smer“ vzťahov.

„Upraviť kurz veľkej lode čínsko-amerických vzťahov si vyžaduje správne riadenie a nastavenie smeru, najmä odstránenie všetkých druhov zasahovania a dokonca ničenia, čo je obzvlášť dôležité,“ povedal čínsky prezident podľa čínskej štátnej tlačovej agentúry Sin-chua.

Napäté vzťahy

Rozhovor sa uskutočnil na pozadí obchodnej vojny medzi oboma krajinami. Rokovania týchto dvoch najväčších ekonomík sveta v poslednom čase uviazli na mŕtvom bode. Blížiaci sa telefonát medzi Trumpom a Si Ťin-pchingom v uplynulých dňoch avizovala americká strana.

Lídri mocností spolu hovorili deň po tom, ako Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že je s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom veľmi ťažké uzavrieť dohodu. Zároveň ho označil za tvrdého politika.

Obchodné rokovania medzi Spojenými štátmi a Čínou začali viaznuť krátko po tom, ako 12. mája v Ženeve uzavreli predbežnú dohodu o znížení vzájomných colných sadzieb.

 Obvinil Čínu z porušenia dohody

Trump potom minulý týždeň v piatok obvinil Čínu z porušenia predbežnej dohody o znížení ciel. Čína tvrdenia šéfa Bieleho domu odmietla a z porušovania podmienok dohody obvinila naopak Spojené štáty.

USA obviňujú Čínu, že nevyvezie dôležité minerály, a čínska vláda nesúhlasí s tým, že Washington obmedzuje predaj pokročilých čínskych čipov v USA a prístup čínskych vysokoškolských študentov k študentským vízam.

Trump tento rok dovoz z Číny začal zaťažovať clom, ktoré sa postupne vyšplhalo až na 145 percent. Clá na dovoz z USA do Číny potom v dôsledku odvetných krokov Pekingu vzrástli až na 125 percent. V máji však obe krajiny uzavreli predbežnú dohodu, v rámci ktorej Washington znížil clá na dovoz z Číny na 30 percent, zatiaľ čo Peking zredukoval clá na dovoz z USA na desať percent. Dohoda bola dohodnutá na 90 dní s tým, že obe strany budú v tomto čase pokračovať v rozhovoroch.

Čína je najväčším obchodným partnerom USA. Podľa ekonómov má obchodná vojna medzi oboma krajinami potenciál uvrhnúť globálnu ekonomiku do recesie./agentury/

X X X

OBCHODY  S  BITCOINY,   HLEDAJÍ  TRHY,  KUPCE,  MILIARDY

NAJDOU  SE VINÍCI,  MILIARDY  Z  ČR?

SLEDOVAT,  VYŠETŘOVAT  FIALU,  STANJURU

Blažkův dárce odklání bitcoiny. Zatím neznámí majitelé začali

Souběžně s tím, když Tomáš Jiřikovský převáděl bitcoiny za miliardu korun státu, odkláněl další za miliony jinam. Část takto odkloněných bitcoinů už se někdo pokusil přeměnit na peníze. Ve směnárnách nebo na burzách v Číně či na Seychelách. Podle informací MF DNES zároveň směnárny a burzy první bitcoiny i zmrazily.

Bitcoiny přitom neposlal jednoduše z „účtu na účet“, ale dal si záležet, aby jejich cestu zamotaly desítky různých doprovodných transakcí, kdy se bitcoiny dělily na menší sumy, putovaly mezi peněženkami a znovu spojovaly na jiných účtech. Samotným směnárnám a burzám, kde část z bitcoinů skončila, to přišlo podezřelé. Mnoho z bitcoinů přitom míří v posledních dnech ze sedmadvaceti „schránek“ na jedinou burzu.

Třeba den před tiskovou konferencí Pavla Blažka, kde se snažil obchod vysvětlit, odešlo z účtu přes 120 bitcoinů v hodnotě více než 300 milionů korun.

X X X

 Rusko pri dvoch vzdušných útokoch na juhoukrajinské mesto Cherson zasiahlo budovu oblastnej správy – pri prvom údere ju poškodilo, pri druhom úplne zdevastovalo.

S odvolaním sa na šéfa regionálnej správy Oleksandra Prokudina a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova o tom informovali ukrajinské médiá. Agentúra Ukrinform poznamenala, že budova bola už dlho pred útokmi opustená.

„Rusko podniklo druhý útok na centrum Chersonu, pričom kompletne zničilo budovu chersonskej oblastnej administratívy. Prvý útok, ktorý budovu poškodil, sa odohral ráno,“ napísal na facebooku Umerov. Okrem iného podotkol, že za noc Rusi vyslali na Ukrajinu 103 dronov a balistickú strelu.

Na Cherson dnes ruská invázna armáda podľa serveru Ukrajinska pravda zaútočila riadenými leteckými bombami. Podľa Ukrinformu utrpelo niekoľko ľudí zranenia. Ukrajinská pravda neskôr napísala, že po druhom útoku vyhľadal lekársku pomoc 37-ročný muž.

„Cherson. Budova regionálnej štátnej správy. Ruskí vojaci ju kompletne zničili. Dva údery leteckými bombami. Cielené údery, nie náhodné. Žiadny vojenský zmysel. Otvorene ničia život. Absolútne chorí tvorovia,“ napísal na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý podobne ako ďalší činitelia zverejnil fotografie zničenej budovy, v ktorej je teraz obrovská diera.

Cherson leží na pravom brehu rieky Dneper, ktorá v týchto miestach tvorí súčasnú frontovú líniu. Ruské invázne sily veľkú časť Chersonskej oblasti – vrátane jej správneho strediska – skrášlia svoje invázie v roku 2022 obsadili a niekoľko mesiacov okupovali. Po tlaku ukrajinskej armády sa na jeseň 2022 Rusi stiahli z pravobrežnej časti regiónu na ľavý breh Dnepru, ale región západne od rieky – vrátane Chersonu – pravidelne ostreľujú a bombardujú./agentury/

X X X

Fico telefonoval so šéfom Európskej rady Costom. Žiadal mierové posolstvá a vystúpil proti úplnému embargu na ruský plyn

 Predseda vlády Robert Fico sa telefonicky spojil s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Hlavnou témou rozhovoru bol blížiaci sa samit lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční 26. júna. Informoval ho aj o petícii pre referendum a uznesení parlamentu.

 „V úvode rozhovoru som informoval predsedu Európskej rady (ER) o petičnej akcii na Slovensku žiadajúcej vyhlásenie referenda o protiruských sankciách, ako aj o dnešnom (5.6.) rozhodnutí slovenského parlamentu žiadajúceho členov vlády SR, aby nepodporovali na medzinárodnej úrovni protiruské sankcie, ktoré poškodzujú slovenské národnoštátne záujmy,“ uviedol premiér na začiatok.

Robert Fico v rozhovore požiadal predsedu Európskej rady, aby závery júnového samitu obsahovali mierové posolstvá a výzvy na prímerie na Ukrajine. Zdôraznil, že EÚ by mala byť predovšetkým mierovým projektom a viac sa sústrediť na dosiahnutie mieru. Slovenská vláda podľa neho predloží k záverom samitu vlastné návrhy.

Plyn opäť ako téma

Premiér tiež Costu informoval, že bude na samite vystupovať proti návrhu Európskej komisie na úplné zastavenie dodávok ruského plynu, ropy a jadrového paliva. „Tento návrh EK bude mať v prípade realizácie mimoriadne negatívny vplyv na celkovú konkurencieschopnosť EÚ a niektorým členským štátom spôsobí prakticky neriešiteľné situácie,“ vyhlásil.

Podľa Fica návrh ide proti politickému rámcu z Versaillskej deklarácie, ktorá hovorí o znižovaní závislosti od Ruska, no nie o úplnom zastavení dodávok. „Podľa môjho názoru ide EK do ideologického dobrodružstva, ku ktorému neexistujú žiadne dopadové analýzy na konkurencieschopnosť a cenový vývoj energií v Európe, ani analýzy obrovských rizík, ktoré táto iniciatíva prináša niektorým členským štátom EÚ, osobitne Slovensku a Maďarsku,“ upozornil na záver.

 Prezident Peter Pellegrini odmietol vyhlásiť referendum o zrušení protiruských sankcií, ktoré žiadalo Slovenské hnutie obrody. Oznámil, že otázka v petícii nespĺňa ústavné a zákonné podmienky a referendum preto nie je možné. Rozhodnutie prijal po dôkladnom preskúmaní petície. Pripomenul, že sankcie EÚ sa schvaľujú jednomyseľne všetkými členskými štátmi a Slovensko na samitoch zastupuje premiér.

Parlament vo štvrtok schválil uznesenie, podľa ktorého členovia vlády nemajú v medzinárodných organizáciách podporovať nové sankcie a obchodné obmedzenia voči Rusku. Zároveň ich vyzýva, aby presadzovali opatrenia na stabilizáciu energetického trhu a ochranu hospodárskych záujmov Slovenska. Uznesenie, ktoré predložila SNS, podporilo 51 zo 76 prítomných poslancov, najmä zo strán SNS, Smer-SD a niektorí z Hlasu-SD. Opozícia sa hlasovania nezúčastnila. Podľa uznesenia sankcie zvyšujú ceny energií a narúšajú dodávky, čím poškodzujú slovenské podniky a obyvateľstvo./agentury/

X X X

Výzva na slobodu tlače: Médiá naliehajú na Izrael o prístup do Pásma Gazy

Izrael čelí výzvam na ochranu novinárov v Gaze, kde je sloboda tlače ohrozená vojnovými konfliktmi.

Viac ako 130 médií a organizácií presadzujúcich slobodu tlače vo štvrtok vyzvalo Izrael, aby okamžite povolil zahraničným novinárom vstúpiť do Pásma Gazy a chránil miestnych reportérov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Izrael zakazuje zahraničným spravodajcom vstúpiť do Pásma Gazy od 7. októbra 2023, keď v dôsledku útoku na južný Izrael vypukla vojna proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas.

Otvorený list médií

V otvorenom liste organizácie Výbor na ochranu novinárov a Reportéri bez hraníc označili postoj Izraela za „situáciu, ktorá nemá v modernej vojne obdobu“. List podpísali predstavitelia 136 médií a novinárskych združení z celého sveta vrátane agentúr AFP, AP, televízie France 24, denníka Financial Times alebo izraelského denníka Haarec.

 Podpísaní v liste upozorňujú, že lokálni novinári v Pásme Gazy čelia viacerým problémom. „Miestni novinári, ktorí majú najlepšie predpoklady na to, aby hovorili pravdu, sú vystavení vysídľovaniu a hladu,“ uvádza sa v liste. „Izraelská armáda doteraz zabila takmer 200 novinárov. Mnohí ďalší boli zranení a sú v neustálom ohrození života za to, že vykonávajú svoju prácu: podávajú svedectvo,“ tvrdia médiá, podľa ktorých ide o priamy útok na slobodu tlače.

Výzva na ochranu novinárov

Nevyhnutné je podľa nich tiež to, aby Izrael otvoril hranice Gazy pre medzinárodných novinárov, umožnil im slobodne informovať a aby Izrael dodržiaval svoje medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou novinárov a civilistov., aktuality.sk

X X X

 Jastrabi by privítali, keby Rusko s atómkou udrelo na Kyjev

Schyľuje sa k najhoršiemu alebo obavy sú prehnané? Isté je, že Rusko sa plánuje veľmi tvrdo revanšovať Ukrajine za najnovšie útoky, otázne zostáva, ako bude odplata vyzerať. Po neplánovanom telefonáte šéfa Kremľa s americkým prezidentom vysvitlo, že Vladimir Putin oznámil Donaldovi Trumpovi, že musí reagovať na údery, ktoré nariadil ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj. V najčernejšom scenári prichádza do úvahy použitie taktických jadrových zbraní.

 Ruský prezident Vladimir Putin podľa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa povedal, že chystá revanš za najnovšie ukrajinské útoky.

Putin hovoril s Trumpom tri dni po náletoch ukrajinských dronov na ruské vojenské letiská, kde sa nachádzali strategické bombardéry, a po vyhodení dvoch mostov do vzduchu. Dá sa usudzovať, že ruský líder potreboval súrne oznámiť do Bieleho domu niečo zásadné, čím je nepochybne avizovaná pomsta. Pripomeňme, že keď sa Trump v januári tohto roku ujal moci, s Putinom telefonoval až o tri týždne po svojej inaugurácii. Ich druhý telefonický rozhovor sa uskutočnil pred dvomi týždňami.

 Je to len špekulácia, ale vyzerá to tak, že Putin chcel teraz vopred pripraviť Trumpa na brutálny úder proti Ukrajine. Po ukrajinských útokoch sa dalo očakávať, že v Kremli pristúpia k odplate, takže Moskva by nijako neprekvapila Washington, no rozhodnutie zatelefonovať do Bieleho domu naznačuje, že sa môže chystať niečo zdrvujúce.

Za zmienku stojí, že Trump, ktorému podľa neho Putin povedal, že „bude musieť reagovať“ na ukrajinské útoky, neprezradil, či sa snažil odradiť šéfa Kremľa od brutálnej pomsty alebo ho aspoň vyzval, aby vylúčil možnosť použitia jadrovej zbrane. Pochopiteľne, že keby ich Rusko naozaj nasadilo, prekročilo by už všetky červené čiary vo vojne proti Ukrajine.

 Niekoľko hodín pred telefonátom s Trumpom dal Putin najavo, že jednoznačne uprednostňuje pokračovanie bojov pred tichom zbraní. Podľa agentúry TASS vyhlásil, že odmieta ukrajinský návrh 30-dňového bezpodmienečného prímeria a nemá ani záujem o priame stretnutie so Zelenským, ktorý by bol ochotný s ním rokovať. Putin obvinil Ukrajincov, že prešli k páchaniu teroristický činov. „Ako sa dá stretnúť v takých podmienkach? O čom sa rozprávať? Kto vedie rozhovory s tými, čo stavajú na terore?“ uviedol Putin. Ukrajinská agentúra UNIAN si doňho rypla, že v takom prípade sa však Rusi rozprávajú s teroristami, pretože deň po zmieňovaných útokoch prišli do Turecka na rokovania s Ukrajincami.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý často používa drsné výrazy, fakticky označil mierové rozhovory na tureckej pôde, ktoré sa doteraz konali dva razy, za zbytočné: „Rusko potrebuje rozhovory v Istanbule pre rýchle víťazstvo a úplné zničenie kyjevského režimu, nie pre kompromisný mier za nereálnych podmienok,“ napísal na sociálnej sieti Telegram Medvedev, ktorý pôsobí vo funkcii podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. „Všetko, čo je predurčené na explóziu, určite vybuchne, a tí, čo sú predurčení na likvidáciu, zmiznú,“ dodal agresívne.

 Veľkú pomstu avizoval aj podpredseda dolnej komory ruského parlamentu pre medzinárodné záležitosti Alexej Čepa: „Rusko je pripravené reagovať neúprosne a asymetricky na ukrajinské útoky,“ povedal pre server News. Nekonkretizoval, čo by považoval za asymetrickú ozbrojenú odpoveď, no z jeho slov je cítiť, že by mohlo ísť o niečo obludné. „Ponechávame si právo odvetného úderu. Sú teroristi a každý teroristický čin musia oľutovať. A budú ľutovať,“ varoval Čepa.

Radikálne zmýšľajúci Rusi, čo sa netaja túžbou po najtvrdšom revanši, dokonca pripúšťajú využitie jadrového arzenálu. Niektorí naň priamo vyzývajú. „Nepriateľ chcel vyradiť z prevádzky nielen infraštruktúru, ale aj prvky systému jadrového odstrašovania Ruskej federácie. V súlade s platnou legislatívou a koncepciou jadrovej bezpečnosti má Moskva plné právo vykonať obmedzený aj rozsiahly jadrový úder proti agresorovi,“ citoval server Vojennoje delo vojenského analytika Alexeja Živova.

 Podobne uvažuje Sergej Markov, politológ spriaznený s Kremľom, ktorý pôsobil ako hlavný ideológ vládnucej strany Jednotné Rusko. „Ukrajinský útok deň pred rokovaniami v Istanbule môže byť dôvod na použitie atómových zbraní,“ napísal na Telegrame. Pridal sa aj telegramový provojnový kanál Z: „To nie je len zámienka, toto je dôvod na spustenie jadrových úderov na Ukrajinu. Kyjev musí byť zničený. V opačnom prípade si celý svet bude myslieť, že s Ruskom sa dá takto zaobchádzať.“

Naopak, ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov sa nazdáva, že Putin nezájde až do krajnosti. „Myslím si, že otázka použitia atómových zbraní nie je na programe dňa, pretože USA a Čína budú kategoricky proti,“ podotkol Ždanov pre server TSN./agentury/

X X  X

 António Costa: Záväzky Európy v obrane sú kľúčovým bodom diskusií s USA

 Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za obranu, tvrdí António Costa, a upozorňuje na nové strategické priority USA.

Predseda Európskej rady António Costa vo štvrtok vyhlásil, že hlavným problémom vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a EÚ je prevzatie väčšej zodpovednosti Európy za vlastnú obranu, a nie obchodné spory, ktoré sú podľa neho zástupnou témou. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

„Hlavným problémom je, že Spojené štáty chcú zmeniť rozloženie bremena v oblasti európskej obrany. To je skutočný hlavný spor,“ vysvetlil Costa. „Spojené štáty sa legitímne rozhodli, že majú nové strategické priority, a my sa musíme s USA dohodnúť, ako môžeme v nasledujúcich rokoch čo najspravodlivejšie a najefektívnejšie vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany,“ uviedol Costa, ktorý vyzval, aby odstrašujúci účinok článku päť Washingtonskej zmluvy o NATO nebol nikdy oslabovaný.

Diskusia o obrane

Reuters pripomína, že európski lídri diskutujú o zvyšovaní obranných výdavkov po tom, čo dal Trump po svojom nástupe do funkcie jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe. Americký prezident požaduje, aby európski spojenci do obrany investovali päť percent HDP ročne.

 EÚ a USA zároveň vedú aj obchodné rokovania, pričom Trump požaduje zníženie obchodného deficitu s krajinami Únie. Washington už uvalil 50-percentné clá na dovoz hliníka, o polovicu nižšie sadzby na dovoz áut a automobilových súčiastok a desaťpercentné clá na ostatný tovar. Vyjednávači oboch strán v súčasnosti vedú rokovania o colnej dohode.

Costa apeluje na sústredenie

„Musíme sa sústrediť na hlavnú otázku: ako vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany. Ak začneme medzi sebou vytvárať iné druhy problémov, len vznikajú ďalšie spory a strácame pozornosť pri hlavnej otázke,“ myslí si Costa, aktuality.k

 X X X

Volker Türk tvrdí, že Trumpove zákazy vstupu vyvolávajú obavy z hľadiska medzinárodného práva

 Trumpov cestovný zákaz vyvoláva obavy z diskriminácie a porušenia medzinárodného práva.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vo štvrtok uviedol, že zákazy vstupu do USA pre občanov z 12 štátov, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump, vyvolávajú obavy z hľadiska medzinárodného práva. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Široká a rozsiahla povaha nových zákazov vstupu vyvoláva obavy z hľadiska medzinárodného práva, najmä v súvislosti so zásadou nediskriminácie a zásadou nevyhnutnosti a primeranosti opatrení prijatých na riešenie uvedených bezpečnostných problémov,“ uviedol Türk vo vyhlásení.

Nové cestovné obmedzenia

Trump v stredu podpísal tzv. cestovný zákaz, ktorým od pondelka 9. júna znemožní do USA vstup ľuďom z celkovo 12 krajín zahŕňajúcich Afganistan, Irán či Jemen. Cieľom opatrenia je „chrániť Američanov pred nebezpečnými zahraničnými aktérmi“, oznámil Biely dom. Zavedenie zákazu podľa Trumpa podnietil nedeľný teroristický útok v meste Boulder v štáte Colorado.

 Türk tiež kritizoval spôsob, akým Biely dom opatrenie oznámil, a uviedol, že OSN je „znepokojená poľutovaniahodnými oficiálnymi verejnými vyhláseniami znevažujúcimi ľudí, ktorých sa toto opatrenie týka“. Hrozí podľa neho riziko stigmatizácie občanov týchto krajín v Spojených štátoch aj inde vo svete a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že budú vystavení „xenofóbnym prejavom“, aktuality.sk

 X X X

 Koniec priateľstva aj politickej spolupráce? Trump požiadal Muska, aby opustil vládu, kritizuje jeho netrpezlivosť

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že svojho politického spojenca a bývalého šéfa úradu Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elona Muska požiadal, aby opustil jeho vládu, keďže bol „netrpezlivý“. Naznačil tiež, že Muskove spoločnosti by mohli prísť o federálne dotácie a zmluvy, informuje TASR.

 Elon Musk na rozlúčkovú tlačovku prišiel v čiernom a s modrinou pod okom. 30. máj 2025.

„Elon bol čoraz viac netrpezlivý, požiadal som ho, aby odišiel a zrušil som jeho kvóty na elektromobily, ktoré nútili všetkých kupovať elektrická autá, ktoré nikto iný nechcel (vedel už niekoľko mesiacov, že tak urobím!) a následne sa vytočil,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Trump v ďalšom príspevku uviedol, že najjednoduchším spôsobom, ako ušetriť peniaze v rozpočte, by bolo „ukončiť Elonove vládne dotácie a zmluvy“.

 Na základe nariadenia exprezidenta USA Joea Bidena z roku 2021 vláda stanovila cieľ, aby bolo 50 percent všetkých nových vozidiel predaných v USA do roku 2030 elektrických alebo s nulovými emisiami. Trump oznámil, že tento úmysel zruší, čo sa podľa jeho slov stretlo s nesúhlasom Muska, ktorý je majiteľom automobilky Tesla špecializujúcej sa na výrobu elektrických áut.

Spory medzi americkým prezidentom a jedným z jeho najväčších podporovateľom v predvolebnej kampani Muskom vyšli na verejnosť vo štvrtok, keď Trump povedal, že nevie, či jeho blízke priateľstvo s Muskom bude pokračovať. Uviedol, že je „veľmi sklamaný“ jeho kritikou voči balíku daňových a výdavkových škrtov označovanom ako „One Big, Beautiful Bill“.

 Musk následne vyhlásil, že bez jeho pomoci by Trump prehral prezidentské voľby, a jeho konanie označil za „nevďak“. Miliardár do Trumpovej kampane investoval takmer 300 miliónov dolárov.

Svoj odchod z Trumpovej vlády Musk oznámil 29. mája. Jeho úlohou bolo z pozície špeciálneho zamestnanca vlády výrazne znížiť federálne výdavky./agentury/

 X X X

 „Nechceme dopadnúť ako Európa.“ Trump zakazuje vstup do USA občanom 12 krajín

Americký prezident Donald Trump v stredu podpísal výnos, ktorým Spojené štáty od 9. júna zakážu vstup občanom 12 krajín vrátane Afganistanu, Iránu či Jemenu, občanom ďalších siedmich vstup výrazne obmedzí. Dôvodom zákazov a obmedzení sú bezpečnostné riziká, ktoré dotknuté štáty pre USA predstavujú.

„Nepripustíme, aby sa Amerike stalo to, čo sa stalo Európe,“ povedal republikán Trump vo videu, v ktorom rozhodnutie oznámil. Povedal tiež, že politika otvorených dverí za niekdajšieho demokratického prezidenta Joea Bidena spôsobila, že v USA sú teraz nelegálne milióny a milióny ľudí.

Plné obmedzenie vstupu sa týka občanov Afganistanu, Barmy, Čadu, Konga, Rovníkovej Guiney, Eritrey, Haiti, Iránu, Líbye, Somálska, Sudánu a Jemenu. Čiastočné obmedzenie sa potom vzťahuje na občanov Burundi, Kuby, Laosu, Sierry Leone, Toga, Turkménska a Venezuely.

 Trump k zoznamu uviedol, že nie je definitívny a že v prípade zlepšenia sa môžu podmienky pre dané štáty zlepšiť, alebo naopak môžu USA ďalšie krajiny do zoznamu pridať.

Americký prezident tiež pripomenul, že cestovné obmedzenia pre občanov vybraných krajín zaviedol už počas svojho prvého mandátu. Označil ich za jedny z najúspešnejších opatrení a za kľúčové pre zabránenie teroristických útokov na americkej pôde./agentury/

 X X X

 NATO spustilo manévre v Baltskom mori

 Sily NATO začali cvičenia v Baltskom mori, zapojí sa 50 lodí a 9000 vojakov zo 17 krajín.

Sily NATO začali dvojtýždňové cvičenia v Baltskom mori. Prvé lode odplávali z nemeckej základne Rostock-Warnemünd na severovýchode krajiny vo štvrtok. Medzi plavidlami bola aj nemecká korveta Magdeburg a francúzska mínolovka Vulcain. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Na každoročnom cvičení pod vedením Spojených štátov s názvom BALTOPS sa podieľa približne 50 plavidiel, vyše 25 lietadiel a zhruba 9 000 vojakov zo 17 krajín. Manévre sa skončia 20. júna.

Strategický význam regiónu

Baltské more sa považuje za strategicky významné, najmä pre prebiehajúcu vojnu Moskvy proti Kyjevu. Rusko je zároveň jedinou z deviatich krajín na pobreží Baltského mora, ktorá nie je členom NATO. Moskva už kritizovala cvičenia a označila ich za provokáciu. Ruská flotila v uplynulých dňoch tiež uskutočnila manévre v Baltskom mori.

 Nemecko vo štvrtok nasadilo dve stíhačky Eurofighter v reakcii na prítomnosť ruského prieskumného lietadla v oblasti. Došlo k tomu pri začatí námorných cvičení. Išlo tak už o šiesty rýchly zásah vzdušných síl v tomto roku v súvislosti so zvýšeným napätím v regióne. Zhoršenie situácie podnietili nedávne ruské pokusy o špionáž či podozrenie zo sabotáže, pripomína DPA.

História cvičenia BALTOPS

Manévre BALTOPS sa konajú už viac ako 50 rokov, no v roku 2025 po prvýkrát štartujú z nemeckého Rostocku – sídla velenia nemeckého vojenského námorníctva. Cvičenie ponúka jedinečnú príležitosť posilniť spoluprácu v Aliancii a zároveň demonštrovať odstrašovanie, uviedlo NATO., aktuality.sk

X X X

 Francúzi prišli o porno. Najväčšie pornoweby tam zablokovali svoju prevádzku

Najväčšie pornografické platformy ako Pornhub, YouPorn a RedTube, zablokovali prístup pre francúzskych používateľov.

 Prieskum ukázal, že priemerný chlapec dnes sleduje porno takmer dve hodiny týždenne.

Najväčšie pornografické platformy ako Pornhub, YouPorn a RedTube, všetky vlastnené spoločnosťou Aylo, zablokovali prístup pre francúzskych používateľov. Tento krok je reakciou na nový francúzsky zákon, ktorý vyžaduje prísnejšie overovanie veku návštevníkov týchto stránok, aby sa zabránilo prístupu maloletých k nevhodnému obsahu.

Ide o radikálny krok, Francúzsko totiž predstavuje pre Pornhub druhý najväčší trh po Spojených štátoch. Podľa údajov spoločnosti mala stránka vo Francúzsku denne približne sedem miliónov návštevníkov. Rozhodnutie o zablokovaní prístupu teda preň znamená obrovskú finančnú stratu. A prečo sa pre tento krok spoločnosť napokon rozhodla?

 O mnoho klientov by totiž aj tak prišla, pretože by po novom museli svoj vek overovať prostredníctvom vlastných dokladov a kreditných kariet, čím by na serveri jednoznačne uviedli svoju identitu a obávali by sa možnosti sledovať napríklad to, za čo na porno stránkach utrácajú peniaze a čo konkrétne na nich hľadajú.

Aylo kritizuje nové opatrenia ako „neefektívne, nebezpečné a potenciálne ohrozujúce súkromie používateľov“ a navrhuje, aby zodpovednosť za overovanie veku niesli výrobcovia operačných systémov, ako sú Apple, Google a Microsoft, namiesto samotných webových stránok.

Francúzske úrady však tieto obavy odmietajú. Ministerka pre digitálne záležitosti Clara Chappaz uviedla, že zákon zabezpečuje ochranu súkromia prostredníctvom dvojitého anonymizačného mechanizmu a ministerka pre rovnosť pohlaví Aurore Bergé privítala rozhodnutie spoločnosti Aylo s tým, že „bude menej násilného, ponižujúceho a degradujúceho obsahu prístupného maloletým vo Francúzsku“.

 V decembri 2020 totiž čelil Pornhub vážnym obvineniam z hosťovania nelegálneho a neetického obsahu. Tieto obvinenia viedli k tomu, že „kartové“ spoločnosti Mastercard a Visa prerušili spoluprácu s Pornhubom, čo prinútilo platformu odstrániť všetky videá nahrané neoverenými používateľmi, čím sa ich počet znížil z 13 miliónov na približne 4 milióny.

Rozhodnutie Ayla zablokovať prístup k svojim stránkam vo Francúzsku je vážnym precedensom a otvára diskusiu o rovnováhe medzi ochranou maloletých a ochranou súkromia dospelých používateľov. Budúcnosť prístupu k online pornografii v Európe bude pravdepodobne formovaná ďalšími legislatívnymi opatreniami a technologickými riešeniami na overovanie veku./agentury/

X X X

 Jeho plat by atakoval už 6,5-tisíca eur. Primátor okresného mesta však opäť spravil nevídané gesto

Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda navrhol mestskému zastupiteľstvu zníženie svojho mesačného platu o 300 eur. Mestskí poslanci na štvrtkovom rokovaní jeho návrh schválili, a tak Mihaldov aktuálny mesačný plat poklesne od júna na 4840 eur.

 Mihalda navrhol poslancom znížiť primátorský plat už druhý rok po sebe. Vlani jeho mesačná mzda presiahla 6000 eur, a tak na rokovanie mestského zastupiteľstva predložil návrh na redukciu navýšenia základného platu z 50 na 20 percent, s čím sa mestskí poslanci stotožnili.

 Tento rok jeho plat opäť stúpol zo 4822 eur na 5140 eur po marcovej valorizácii primátorských a starostovských platov naviazaných na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Poslancom preto navrhol redukciu navýšenia základného platu z 20 na 13 percent. S poslancami našiel zhodu, a tak jeho hrubý mesačný príjem klesne na 4840 eur.

 Ak by si Mihalda plat a 50-percentné navýšenie neznížil vlani a ani tento rok, mesačne by si prišiel na takmer 6,55-tisíca eura.

Mzdy predstaviteľov územnej samosprávy na Slovensku upravuje zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Plat je stanovený ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok a násobku daného veľkosťou obce, resp. mesta. Pre tento účel je stanovených deväť platových skupín. Zároveň zákon umožňuje obecnému a mestskému zastupiteľstvu vypočítaný plat starostu, resp. primátora zvýšiť až o 60 percent./agentury/

X X X

 Trump prijal nemeckého kancelára Merza, rokovali o Ukrajine aj obrane

Nemeckého kancelára Friedricha Merza vo štvrtok v Bielom dome prijal americký prezident Donald Trump. Obaja lídri vyjadrili nádej, že budú pokračovať vo vzájomnej prospešnej spolupráci. Dotkli sa aj pokračujúcich rokovaní ohľadom vojny na Ukrajine. Informuje o tom denník The Guardian a agentúry AP a AFP.

 Nového nemeckého kancelára Friedricha Merza prvýkrát v Bielom dome prijal americký prezident Donald Trump. 5. jún 2025

„S vašou krajinou budeme mať skvelé vzťahy,“ povedal Trump Merzovi na začiatku návštevy nemeckého kancelára v Bielom dome. Prezident USA kancelárovi v Oválnej pracovni zablahoželal k víťazstvu vo februárových predčasných parlamentných voľbách. Ide o prvú osobnú schôdzku oboch lídrov, ktorí však spolu už niekoľkokrát telefonovali.

Trump naznačil, že sa nechystá stiahnuť americké jednotky z Nemecka. „Moja odpoveď zatiaľ je, že o tom budeme hovoriť… Vzťahy s Nemeckom sú veľmi dôležité. Áno, budeme to robiť (poskytovať vojakov), žiaden problém,“ uviedol americký prezident, ktorý tiež privítal, že Nemecko zvyšuje svoje výdavky na obranu.

 Hovorili aj o sankciách

Šéf Bieleho domu sa vyjadril aj k uvaleniu nových sankcií na Rusko. Uviedol, že USA budú „veľmi tvrdé“, pokiaľ dospejú k záveru, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí. Merz Trumpa v tejto súvislosti vyzval, aby vyvinul väčší tlak na Rusko, ktorý by viedol k ukončeniu viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Nemecký kancelár sa Trumpovi poďakoval za pozvanie a uviedol, že v Bielom dome bol naposledy v roku 1982 počas funkčného obdobia prezidenta Ronalda Reagana. Americkému prezidentovi podaroval zarámovanú kópiu rodného listu Trumpovho starého otca Friedricha, ktorý sa narodil v Bavorsku a emigroval do USA.

Z vinohradníckeho mestečka Kallstadt, ktoré leží v okrese Bad Dürkheim neďaleko Mannheimu odišiel Friedrich Trump do Spojených štátov na konci 19. storočia. Friedrich Trump v čase vrcholiacej zlatej horúčky odcestoval na západ USA a otváral krčmy, reštaurácie a hotely. Keď mal okolo 30 rokov, pokúsil sa vrátiť do Nemecka, ale bol deportovaný späť, keďže sa ako násťročný vyhol odvodu na vojnu.

„Naša história nás spája. Američanom vďačíme za veľa,“ povedal Merz s tým, že Nemecko nikdy nezabudne na to, čo pre jeho krajinu Spojené štáty urobili.

 Sporom sa vyhli, hodnotia médiá

Pri stretnutí pred novinármi v Oválnej pracovni Bieleho domu sa dnes americký prezident Trump a nemecký kancelár Merz vyhli sporom a panoval priateľský tón, hodnotia schôdzku nemecké médiá. Podľa nich však Merz skoro neprišiel k slovu a Trump z väčšej časti prehovoril k americkým novinárom a komentoval vnútropolitické témy USA. Do veľkej miery sa tak obaja štátnici vyhli potenciálne sporným otázkam, komentuje návštevu nemecká televízia ARD.

Zhruba po 40 minútach rozhovor v Oválnej pracovni skončil. Podľa Berlína sa Merzovi podarilo položiť základ neskorších rokovaní a držať sa svojej stratégie nechať amerického prezidenta hovoriť. Merz podľa ARD ale pôsobil čiastočne ako nezúčastnený pozorovateľ, v jednu chvíľu sa obrátil na novinárov v nemčine a poďakoval za vrelé prijatie v Bielom dome.

 Nemecké médiá tiež zdôraznili, že pri stretnutí panovala úplne iná atmosféra ako pri stretnutí Trumpa v Oválnej pracovni s prezidentom JAR Cyrilom Ramaphosom alebo pri roztržke na rovnakom mieste s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským z tohtoročného februára. Nemecké médiá pred stretnutím upozorňovali, že by stretnutie v Oválnej pracovni mohlo byť turbulentné. Kancelár sa však podľa nich dobre pripravil.

Nemecká tlač schôdzku predtým tiež označila za najdôležitejšiu a najťažšiu od Merzovho nástupu do funkcie predsedu vlády na začiatku mája. Kancelár pred schôdzkou hovoril okrem iného so Zelenským a Ramaphosom, ale napríklad aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou či francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorí v poslednom čase s Trumpom osobne rokovali./agentury/

 X X X

 Tragédia v známej slovenskej rodine: Vo veku 43 rokov zomrela Monika Reháková, nevesta podnikateľky a šéfky Slovenky roka

Smutná správa sa objavila v stredu podvečer vo viacerých slovenských médiách a na sociálnej sieti. Vo veku 43 rokov zomrela Monika Reháková, známa zo spoločenských akcií a tiež ako nevesta slovenskej podnikateľky a vydavateľky Márie Rehákovej.

 Monika Reháková bola manželkou jej najstaršieho syna Juraja (pred pár rokmi sa rozviedli), s ktorým mali spolu aj dve dcéry – 17-ročnú Karolínu a o šesť rokov mladšiu Viktóriu. Aj ona sa venovala podnikaniu.

V minulosti napríklad pracovala so značkou obuvi, ktorú priniesla na Slovensko. Realizovala sa príležitostne aj v aktivitách svojej svokry – pomáhala jej s organizáciou akcie BMD (Bratislavské módne dni). Bola tiež pravidelnou návštevníčkou podujatí ako Slovenka roka alebo BMD, často so svojou švagrinou – fotografkou Petrou Ficovou.

 Takisto sa v minulosti viackrát objavila na Plese v opere, keďže jej svokor – podnikateľ Ladislav Rehák – bol kedysi šéfom predstavenstva mobilného operátora, ktorý akciu organizoval.

 Monika Reháková bojovala s rakovinou prvýkrát už v roku 2015. Vtedy jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Rehákovej sa podarilo boj so zákerným ochorením vyhrať. Rakovina sa však vrátila a tentoraz išlo o diagnózu rakovina pankreasu. Priebeh bol rýchly. Podľa portálu Topky.sk podľahla chorobe v pondelok dopoludnia.

K úmrtiu došlo len pár dní pred tým, čo sa na Bratislavskom hrade uskutoční ďalší ročník ankety Slovenka roka./agentury/

X X X

 Menšie zemetrasenie poškodilo múry v slávnych Pompejach na juhu Talianska

 Menšie zemetrasenie v Pompejach poškodilo múr a klenbu, archeológovia preverujú ďalšie možné škody.

Menšie zemetrasenie na juhu Talianska vo štvrtok spôsobilo čiastočný kolaps múru a klenby v archeologickom nálezisku v Pompejach. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a ANSA.

Zemetrasenie s magnitúdou 3,2 bolo vo štvrtok ráno posledným zo série otrasov v oblasti neďalekého supervulkánu tzv. Flegrejských polí (Campi Flegrei) v blízkosti Neapolu. Archeologické nálezisko Pompeje naposledy zasiahlo silnejšie zemetrasenie v roku 1980. Odvtedy sa komplex opätovne podarilo reštaurovať a spevniť.

Ďalšie kontroly po zemetrasení

V zasiahnutej oblasti sa nenachádzajú žiadne fresky ani cennejšie hnuteľné pamiatky. Nikto sa pri incidente nezranil. Podľa archeológa a riaditeľa komplexu Gabriela Zuchtriegela v nálezisku prebiehajú kontroly s cieľom uistiť sa, či zemetrasenie nepoškodilo aj iné exponáty. Staroveké mesto Pompeje zničil v roku 79 výbuch sopky Vezuv., aktuality.sk

X X X

 Mark Rutte uviedol, že ministri obrany NATO sa dohodli na nových záväzkoch pre obranu

 Ministri NATO sa dohodli na ambicióznych záväzkoch, ktoré zahŕňajú investície do obrany vo výške 5 % HDP.

Ministri obrany členských štátov NATO sa podľa generálneho tajomníka Aliancie Marka Rutteho vo štvrtok dohodli prijať „súbor nových ambicióznych záväzkov“, ktorými v nasledujúcich rokoch prispejú k obrane NATO. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Podľa Rutteho súbor záväzkov opisuje, do čoho musia spojenci „v nadchádzajúcich rokoch investovať… aby sa zachovalo silné odstrašovanie a obrana“ a aby Aliancia udržala v bezpečí svojich obyvateľov. Záväzky stanovujú ciele pre každú z 32 krajín na nákup prioritného vybavenia, ako sú systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu, delostrelectvo, munícia, bezpilotné lietadlá a „strategické prostriedky“ slúžiace napríklad na dopĺňanie paliva vo vzduchu.

Plán na mieru a bezpečnosť

Plán každého štátu je tajný, takže podrobnosti sú obmedzené, uvádza agentúra AP. Nové ciele prideľuje organizácia na základe plánu dohodnutého v roku 2023. Podľa neho by NATO malo napríklad pripraviť 300-tisíc vojakov na presun na svoje východné krídlo, a to do 30 dní. Odborníci ale naznačujú, že spojenci budú mať problém zhromaždiť takýto počet.

Šéf NATO tvrdí, že dohoda ministrov je prvým dôležitým krokom na splnenie týchto cieľov. Rozhodnutie o financovaní sa však príjme až na nadchádzajúcom summite NATO, ktorý sa bude konať 24. až 25. júna v holandskom Haagu.

„Chcem, aby tento summit vyvolal rozruch,“ povedal Rutte novinárom po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli s tým, že jeho cieľ investovať päť percent HDP do obrany má širokú podporu, píše agentúra Reuters. „Navrhnem investičný plán, ktorý bude predstavovať celkovo päť percent HDP na investície do obrany – 3,5 percenta HDP pôjde na základné výdavky v rámci obrany a 1,5 percenta HDP ročne na investície súvisiace s obranou a bezpečnosťou, ako je infraštruktúra a priemysel,“ upresnil šéf NATO. „Máme širokú podporu… sme naozaj blízko,“ povedal Rutte a dodal, že má „úplnú dôveru, že sa (zvýšenie) podarí“.

 Deklarácia summitu sa zameria na výdavky, produkciu obranného priemyslu a podporu Ukrajiny, no doposiaľ neexistuje medzi spojencami konsenzus na finálnej verzii, dodal Rutte podľa Reuters.

Americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na členské štáty Aliancie, aby zvýšili výdavky na spomínaných päť percent, čo však v súčasnosti nedosahuje žiadna z 32 krajín vrátane USA. Americký minister obrany Pete Hegseth po rokovaniach NATO povedal, že šéf Bieleho domu „zachránil“ Alianciu.

Podľa AP by zvýšenie výdavkov mohlo byť potrebné, pokiaľ Trumpova vláda oznámi stiahnutie svojich jednotiek z Európy, kde sa nachádza približne 84-tisíc vojakov. Hegseth na otázku novinárov k plánom Pentagónu povedal, že „je iba zodpovedné, aby Spojené štáty neustále vyhodnocovali postavenie svojich síl“, čo podľa jeho slov aj urobili.

„Amerika nemôže byť vždy a všade, ani by nemala byť,“ povedal minister, no zároveň ponúkol ubezpečenie, že akékoľvek prehodnotenie sa uskutoční spolu so spojencami a partnermi., aktuality.sk

X X X

 Zápas sezóny na jej konci? Francúzi prehrávali 1:5, no aj tak sa Španielsko triaslo o výsledok

 Futbalisti Španielska si tretíkrát za sebou zahrajú vo finále Ligy národov. Obhajcovia prvenstva vyhrali vo štvrtkovom druhom semifinále na záverečnom turnaji v Nemecku nad Francúzskom 5:4, dvoma gólmi k tomu prispel Lamine Yamal. V súboji o trofej nastúpia v nedeľu v Mníchove proti Portugalsku (21.00 h).

 Úradujúci majstri Európy viedli už po prvom polčase o dva góly, keď skórovali dvakrát v priebehu troch minút. Najskôr sa prudkou strelou zvnútra šestnástky pod brvno presadil Nico Williams, o chvíľu neskôr pridal druhý gól prízemnou strelou k bližšej žrdi Mikel Merino. Pri oboch góloch asistoval Mikel Oyarzabal. Po zmene strán Španieli pridali dva góly za necelé dve minúty – po nedovolenom zákroku Adriena Rabiota na Yamala v šestnástke sám faulovaný jedenástku premenil a Pedri vzápätí zvýšil už na 4:0.

Súper hrozivé skóre skorigoval Mbappeho premenenou penaltou, no svoj druhý gól potom pridal Yamal. Posledné slovo mali v „prestrelke“ ešte trikrát Francúzi, keď vo svojom debute za národný tím skóroval striedajúci Rayan Cherki, vlastný gól si potom strelil Daniel Vivian a v nadstavení ešte znížil na 4:5 Randal Kolo Muani. Francúzi však už na senzačné vyrovnanie čas nemali a nenadviažu tak na svoj triumf v LN z roku 2021. O tretiu priečku zabojujú v nedeľu v Stuttgarte proti domácemu Nemecku (15.00 h)./agentury/