Brusel sa ho zastáva. Prevzal šéf Bieleho domu vyhlásenia Ruska? Z Washingtonu zazneli slová, ktoré by sa očakávali, že prídu z Moskvy. Donald Trump spochybnil legitimitu Volodymyra Zelenského, pričom na Ukrajine by chcel vidieť prezidentské voľby. (Tie sa však počas platnosti vojnového stavu nemôžu uskutočniť.) Prezident USA to povedal o ukrajinskom lídrovi v rozhovore pre server Politico. Ako reagoval na jeho slová Zelenskyj a aké stanovisko zaujala Európska komisia?

Najprv sa pozrime na to, čo presne uviedol Trump pre Politico. Vládnu garnitúru v Kyjeve obvinil, že využíva vojnu, aby sa Ukrajinci vyhli voľbám. „Myslím si však, že ukrajinský ľud by mal mať možnosť voľby. A možno by vyhral Zelenskyj. Neviem, kto by zvíťazil, ale už dlho nemali voľby. Hovoria o demokracii, ale dostávajú sa do bodu, keď to už demokracia nie je,“ poznamenal americký líder.

Domáha sa Trump volieb oprávnene? Podľa ústavy prezident vykonáva svoje právomoci do zvolenia novej hlavy štátu (respektíve do inaugurácie). Zo zákona o vojnovom stave vyplýva, že počas jeho platnosti je zakázané vypísať voľby. Tie sa mali konať na jar 2024, keď Zelenskému vypršalo prvé päťročné funkčné obdobie. Pokračujúca vojna to však neumožnila. 

Tvrdenie o tom, že Zelenskyj nie je legitímny prezident a že je nevyhnutné usporiadať voľby, opakovane používajú v Moskve. Šéf Kremľa Vladimir Putin dal najavo, že podpísanie prípadnej mierovej dohody so Zelenským by bolo neplatné, pretože podľa neho na čele štátu už nemá čo hľadať.

Podobne sa vyjadruje ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Jeden príklad z toho, čo povedal v tejto súvislosti: „Samozrejme, že ak Ukrajinci chcú legitímneho prezidenta, musia usporiadať voľby,“ citovala Lavrova v decembri 2024 agentúra TASS.

Čo sa týka názoru Ukrajincov na možnosť prezidentských volieb počas platnosti vojnového stavu, Zelenskyj medzi Ukrajincami nečelí nijakej výraznej nevôli. Doteraz ani jeden prieskum verejnej mienky neukázal, že by si väčšina voličov želala hlasovať v období, keď sa ich krajina naďalej bráni proti ruskej invázii.

Na Trumpove slová veľmi rýchlo reagovali v Bruseli. Agentúry citovali hovorkyňu Európskej komisie Anittu Hipperovú, ktorá podržala chrbát ukrajinskej hlave štátu: „Prezident Zelenskyj je demokraticky zvolený líder a akékoľvek voľby by sa mali konať, keď to podmienky dovolia.“

Reagoval už aj Zelenskyj, ktorý doteraz poukazoval na zmienené právne prekážky pre vypísanie volieb a zároveň argumentoval tým, že by bolo fakticky nepredstaviteľné usporiadať ich pre obrovské bezpečnostné riziká. Teraz takpovediac zariadil miernu spiatočku, no súčasne nepriamo kritizoval výroky šéfa Bieleho domu.

Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Zelenskyj počas návštevy Ríma podľa agentúry UNIAN povedal, že vyzve parlament, aby upravil legislatívu tak, aby sa voľby mohli uskutočniť aj počas platnosti vojnového stavu. Dodal, že viac sa tým bude zaoberať po návrate zo zahraničia do Kyjeva. Upozornil pritom, že ak by sa naozaj malo hlasovať, potom by očakával od USA a od európskych štátov, že sa postarajú o bezpečnostné garancie počas volieb. Čo si pod tým predstavuje presne, nateraz nekonkretizoval.

Ukrajinský líder pokračoval, že voľby sú jednoznačne domácou záležitosťou, ktorú by nemal nikto ovplyvňovať zvonku. Odmietol pritom podozrenie, že sa svojej funkcie drží zubami-nechtami. „Otázka volieb na Ukrajine podľa mňa závisí od našich ľudí. A toto je otázka pre Ukrajincov, nie pre ľudí iných krajín. Pri všetkej úcte k našim partnerom.“ povedal podľa UNIAN.

Zelenskyj ešte zopakoval známe tvrdenia o veľkých bezpečnostných rizikách v spojitosti s hlasovaním: „V prvom rade bezpečnosť. Ako sa to dá urobiť? Ako sa to dá spraviť pod útokmi, pod raketami? A otázka týkajúca sa našich vojakov: Ako budú voliť?“ /agentury/

X X X „

Babiš ako premiér získal imunitu pred stíhaním vo Francúzsku, uvádzajú experti

Ako premiér získal Andrej Babiš imunitu pred možným trestným stíhaním vo Francúzsku. Uviedli to na otázku ČTK francúzski experti na medzinárodné trestné právo Didier Rebut a William Julié. Imunita podľa nich trvá po celý čas premiérskeho mandátu. Francúzske úrady preverujú Babišov nákup nehnuteľností za použitia offshorových spoločností.

Babiš musí riešiť Turkov škandál. Motoristom navrhol, aby do vlády poslali expertov

Francúzska Národná finančná prokuratúra (PNF) vyšetruje Babiša od roku 2022 kvôli nákupu nehnuteľností na juhu Francúzska respektíve kvôli možným daňovým deliktom. Babiš už skôr akékoľvek previnenie odmietol. Minulý týždeň PNF oznámila ČTK, že jeho vymenovanie do premiérskej funkcie nebude mať na vyšetrovanie dopad.

PNF podľa hovorkyne úradu toto vyšetrovanie uzavrie na konci roka a rozhodne, či Babiša začne stíhať na začiatku roka 2026. Dopady imunity nechcela prokuratúra konkrétnejšie komentovať. „Vyšetrovanie sa nachádza v konečnej fáze a rozhodnutí (o stíhaní alebo odložení, pozn. ČTK) bude prijaté v budúcom roku, „uviedla dnes večer na otázku ČTK hovorkyňa PNF Bérénice Dinhová.

V prípade stíhania bude mať Babiš ako premiér imunitu, zhodujú sa riaditeľ ústavu kriminológie a trestného práva na univerzite Paris-Panthéon-Assas Didier Rebut a advokát špecializovaný na medzinárodné trestné právo William Julié z parížskej kancelárie WJ Avocats. Podľa Juliého ide o osobnú imunitu, ktorú francúzske úrady priznávajú len hlavám štátov, šéfom vlád a ministrom zahraničia.

„Keďže je táto imunita absolútna, tak ho (Babiša) nebudú môcť francúzske úrady stíhať pred koncom jeho (premiérskeho) mandátu,“ uviedol Julié. Poukázal pritom na príklad, keď francúzske úrady nemohli v roku 2001 stíhať líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího kvôli terorizmu, pretože mal ako hlava štátu spomínanú osobnú imunitu.

„Táto imunita znamená, že proti nemu nebude možné použiť žiadny čin donútenia (najmä zadržania) a tiež žiadny čin, ktorý by aj bez donútenia mohol viesť k stíhaniu (najmä predvolania na výsluch),“ uviedol Rebut. Obaja experti dodávajú, že spomínaná osobná imunita sa viaže na premiérsku funkciu. „Imunita tak prestane platiť s koncom funkcie (premiéra),“ uviedol Rebut.

Podľa Rebuta naopak francúzska prokuratúra nemusí brať do úvahy českú parlamentnú imunitu. Podľa českej ústavy poslanci, medzi ktorými je aj Babiš, sú chránení pred stíhaním, ak ich Poslanecká snemovňa nevydá. Podľa Rebuta však zahraničný poslanec nemá vo Francúzsku imunitu, ak teda nezastáva už spomínané funkcie hlavy štátu, ministerského predsedu či šéfa diplomacie.

„Nezáleží na tom, že skutky, ktoré sú mu vytýkané, boli spáchané pred vstupom do funkcie (premiéra) a nemajú politický charakter,“ dodal Rebut.

Transakcia, ktorú francúzske úrady prešetrujú, sa objavila v uniknutých dokumentoch v rámci takzvanej kauzy Pandora Papers. Podľa francúzskeho denníka Le Monde vilu na juhu Francúzska kúpil Babiš v septembri 2009 prostredníctvom reťazca offshorových spoločností. Dve nehnuteľnosti vrátane vily s trojhektárovým pozemkom podľa listu kúpila spoločnosť so sídlom v Monaku. Vtedy ju vlastnila offshorová spoločnosť zo Spojených štátov. Nehnuteľnosti vyšli na 14 miliónov eur, teda asi 338 miliónov korún podľa dnešného kurzu./ agentury/

 X X X

Zelenskyj hovorí, že v stredu pošle do USA aktualizovaný plán pre Ukrajinu 

 X X X

Ropná rafinéria v ruskom meste Syzraň ležiacom v Samarskej oblasti na rieke Volga zastavila 5. decembra spracovanie ropy po tom, čo ju poškodil útok ukrajinského dronu. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na dva nemenované zdroje.

Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že v noci vykonala diaľkové útoky na ropnú rafinériu v Syzrani a na prístav Temriuk v Krasnodarskom kraji nachádzajúci sa na pobreží Azovského mora.

Spomínané zdroje uviedli, že v Syzrani drony zasiahli destilačnú jednotku CDU-6, na ktorú sa zamerali aj v auguste a jej oprava vtedy zabrala dva týždne.

Jeden zo zdrojov uviedol, že najnovšia oprava by mohla trvať približne mesiac.

 X X X

 Ukrajinskí vojaci stále ovládajú časť obliehaného mesta Pokrovsk na východe Ukrajiny, ale niektoré jednotky dostali rozkaz na ústup z nepríhodných pozícií za mestom, uviedol dnes hlavný veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj podľa agentúry Reuters. Uvedeným manévrom sa ukrajinské jednotky vyhli hroziacemu obkľúčeniu, uviedla stanica Suspilne. Bitka o dôležité mesto trvá už viac ako rok.

„Stále držíme severnú časť mesta, približne až k železničnej trati. Západne od Pokrovska sme navyše vyčistili od nepriateľa územie s rozlohou asi 54 kilometrov štvorcových, ktoré ovládame,“ povedal novinárom Syrskyj podľa Reuters.

Generál podľa Suspilne tiež tvrdil, že podľa údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sú ruské sily pri Pokrovsku schopné postúpiť len o 1,5 kilometrov za mesiac, ale strácajú v bojoch tisícku vojakov denne. Na straty ale ruské velenie nehľadí.

 X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v reakcii na výzvy prezidenta USA Donalda Trump, vyhlásil, že na voľby je pripravený kedykoľvek. Zároveň vyzval Spojené štáty a európske krajiny, aby Ukrajine pomohli zaistiť bezpečný priebeh hlasovania. Dodal, že v takom prípade by voľby bolo možné zorganizovať do 60 až 90 dní.

 X X X

 Člen britských ozbrojených síl zahynul pri „tragickej nehode“ na Ukrajine pri pozorovaní testovania zbraní mimo frontovej línie, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany. Ide tak o vôbec prvú smrť britského vojaka v takmer štyri roky trvajúcej vojne, píše TASR podľa správ agentúr AFP a DPA.

K „tragickej nehode“ došlo v utorok ráno, keď člen (britských) ozbrojených síl sledoval svojich ukrajinských kolegov, ako testujú novú obrannú schopnosť ďaleko od frontových línií, uviedlo britské ministerstvo vo svojom vyhlásení zverejnenom na platforme X.

Podľa rezortu ide zároveň o prvý prípad smrti člena britských ozbrojených síl na Ukrajine od ruskej invázie vo februári 2022.

„Vyjadrujem hlbokú a úprimnú sústrasť rodine člena našich ozbrojených síl, ktorý dnes, žiaľ, prišiel o život,“ uviedol britský premiér Keir Starmer.

X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v stredu plánuje poslať do Washingtonu aktualizovaný plán na ukončenie vojny s Ruskom, ktorý bol upravený po rokovaniach s európskymi partnermi. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Dnes (v utorok) na tom pracujeme a budeme pokračovať aj zajtra (v stredu). Myslím si, že ho odovzdáme zajtra,“ povedal Zelenskyj v reakcii na otázku novinára, či už Ukrajina plán zaslala Spojeným štátom.

Zelenskyj informoval, že sa veľmi aktívne pracuje na všetkých zložkách plánu na ukončenie vojny. Ukrajinská a európska časť už boli dôkladne rozpracované, takže môžu byť predložené USA. „Spolu s americkou stranou očakávame, že potenciálne kroky urobíme čo najrealizovateľnejšími,“ napísal ukrajinský prezident na Facebooku.

Ukrajinský prezident pripomenul, že aj rokovací partneri Ukrajiny poukazujú na to, že všetko závisí od toho, či je Rusko pripravené podniknúť účinné kroky na zastavenie krviprelievania a zabránenie opätovnému vypuknutiu vojny.

 X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v reakcii na výzvy prezidenta USA Donalda Trumpa, aby Ukrajina zorganizovala voľby, vyhlásil, že na voľby je pripravený kedykoľvek. Upozornil však, že počas stanného práva, vyhláseného na Ukrajine kvôli ruskej invázii, voľby nie je možné zorganizovať. Pôvodne sa Zelenského funkčné obdobie malo skončiť v máji 2024, pripomenula stanica Sky News, píše TASR.

„Organizovať voľby v čase leteckých útokov by bolo nemožné, rovnako ako sčítavanie hlasov. Presuny obyvateľstva a odchod mnohých Ukrajincov zo štátu znemožňujú systém pre hlasovanie na diaľku a aktualizáciu volebných zoznamov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Zelenskyj pripomenul, že Ukrajina aj naďalej zostáva oddaná skutočnému mieru a všetko závisí od toho, či je Rusko pripravené zastaviť krviprelievanie a zabrániť obnove vojny.

 X X X

Ukrajina môže podľa šéfa štátneho plynárenského operátora Naftogaz Sergija Koreckého čeliť najťažšej zime od začiatku ruskej invázie. Moskva rozšírila útoky na energetickú sieť o plynárenské zariadenia, pričom intenzita náletov je vyššia než v predchádzajúcich rokoch.

„Deštrukcia a straty ukrajinskej produkcie plynu sú významné. Obnova bude zdĺhavá,“ uviedol Koreckij v rozhovore pre AFP. Dodal, že opravy niektorých závodov si vyžiadajú až dva roky, keďže potrebujú špeciálne diely z Európy a USA. Podľa neho útoky od októbra pred začiatkom vykurovacej sezóny výrazne zosilneli, pričom počet rakiet sa počíta v stovkách.

Naftogaz odhaduje škody na plynárenskej sieti na 1,1 miliardy dolárov. Produkcia v roku 2025 bude „výrazne nižšia“ než 13,9 miliardy kubických metrov zaznamenaných v roku 2024. Kyjev musí preto importovať ďalšie štyri miliardy kubických metrov plynu za približne dve miliardy dolárov.

Podľa analýzy AFP Rusko v posledných mesiacoch vypustilo rekordné množstvo dronov a rakiet. Koreckij zdôraznil, že ochrana rozsiahlych plynárenských zariadení pred útokmi je „nemožná“. Úrady uvádzajú, že počas vojny krajina stratila 40 až 50 percent produkcie plynu.

 X X X

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že Rusko dosiahne ciele tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako ruské úrady označujú vojnu proti Ukrajine – a „dovedie ju do logického konca.“ Informoval o tom spravodajský web Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

„Snažíme sa ukončiť (vojnu na Ukrajine) a sme nútení použiť na to vojenskú silu. Túto záležitosť určite dovedieme do logického konca, čím dosiahneme ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Putin počas zasadnutia Rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva.

RFE/RL informoval, že na základe Putinovho výnosu bol členstva v Rade pre občiansku spoločnosť a ľudské práva zbavený bývalý riaditeľ Múzea dejín gulagov Roman Romanov.

Z funkcie riaditeľa bol Romanov odvolaný v januári 2025. Ruské nezávislé médiá vtedy informovali, že toto rozhodnutie bolo prijaté po tom, čo Romanov odmietol cenzurovať výstavu o sovietskych represiách. Romanov viedol toto múzeum od roku 2012.

Múzeum dejín gulagov v novembri 2024 oznámilo pozastavenie svojej prevádzky. Ako dôvod svojho zatvorenia uviedlo porušenie pravidiel požiarnej bezpečnosti. Nezávislé médiá doplnili, že zamestnanci múzea napriek tomu pokračovali v práci: chodili na expedície, robili rozhovory s obeťami represií a pripravovali na vydanie knihy o histórii gulagov.

Ruské jednotky obsadili dve obce na Ukrajine, uviedlo ministerstvo obrany

X X X

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok označil svoje stretnutie s ukrajinskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme za vynikajúce a dodal, že Kyjev môže aj naďalej počítať s pokračujúcou podporou Talianska. Informovala o tom agentúra ANSA, píše TASR.

Zelenskyj v príspevku na sieti X napísal, že Ukrajina si cení aktívnu úlohu Talianska pri generovaní konkrétnych návrhov a definovaní opatrení na priblíženie mieru. Dodal, že Meloniovú informoval o práci ukrajinského vyjednávacieho tímu a o koordinácii diplomatických snáh o nastolenie mieru. Zelenskyj tiež vyjadril vďaku za balík energetickej pomoci a potrebné vybavenie, ktoré podľa neho pomôže ukrajinským rodinám.

Agentúra AP pripomenula, že Meloniová je od začiatku ruskej invázie v roku 2022 podporovateľkou Kyjeva, aj keď jeden z jej koaličných partnerov, Liga Matteho Salviniho, je voči podpore Ukrajiny skeptickejší.

Taliansko doteraz posielalo zbrane Ukrajine, ale iba na použitie v rámci jej hraníc. Nasadenie talianskych jednotiek do prípadnej monitorovacej misie navrhovanej Britániou a Francúzskom Meloniová odmietla.

X X X

 Zelenskyj odkázal Trumpovi, že s voľbami nemá problém, môžu byť do 60-90 dní

Zelenskyj v utorok v reakcii na výzvy prezidenta USA Donalda Trump, vyhlásil, že na voľby je pripravený kedykoľvek. Zároveň vyzval Spojené štáty a európske krajiny, aby Ukrajine pomohli zaistiť bezpečný priebeh hlasovania. Dodal, že v takom prípade by voľby bolo možné zorganizovať do 60 až 90 dní.

Zelenskyj zároveň informoval, že požiada parlament, aby pripravil právny rámec, ktorý umožní konanie volieb aj počas stanného práva, informovala o tom stanica Sky News, píše TASR.

Ukrajinský prezident predtým na sociálnej sieti napísal, že počas stanného práva, vyhláseného na Ukrajine kvôli ruskej invázii, voľby nie je možné zorganizovať. Aj preto Zelenskyj pokračuje vo výkone prezidentskej funkcie, aj keď jeho funkčné obdobie sa malo skončiť v máji 2024, pripomenula stanica Sky News.

„Organizovať voľby v čase leteckých útokov by bolo nemožné, rovnako ako sčítavanie hlasov. Presuny obyvateľstva a odchod mnohých Ukrajincov zo štátu znemožňujú systém pre hlasovanie na diaľku a aktualizáciu volebných zoznamov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Zelenskyj pripomenul, že Ukrajina aj naďalej zostáva oddaná skutočnému mieru a všetko závisí od toho, či je Rusko pripravené zastaviť krviprelievanie a zabrániť obnove vojny.

V tejto súvislosti informoval, že Ukrajina spolu s európskymi partnermi pripravuje vylepšenú verziu mierového plánu, ktorú v blízkej budúcnosti predložia Spojeným štátom.

„Spolu s americkou stranou očakávame, že potenciálne kroky urobíme čo najrealizovateľnejšími,“ dodal.

Trump vo februári kritizoval Zelenského pre nevypísanie volieb a označil ho za „diktátora“, pričom obvinil kyjevskú vládu z využívania vojny na odklad volieb. Podobné výzvy na voľby prichádzajú aj z Moskvy.

Tento týždeň Trump v rozhovore pre magazín Politico zopakoval, že je čas, aby Ukrajina usporiadala voľby. „Využívajú vojnu na to, aby neusporiadali voľby, ale myslím si, že ukrajinský ľud by mal mať túto možnosť. „Možno by vyhral Zelenskyj. Neviem, kto by vyhral, ​​ale už dlho nemali voľby. Hovoria o demokracii, ale dostávajú sa do bodu, keď to už demokracia nie je,“ vyhlásil Trump.

Predseda Európskej rady António Costa v tejto súvislosti v reakcii na Trumpove slová uviedol, že spojenci sa musia správať ako spojenci a rešpektovať demokratickú voľbu Ukrajincov, pričom nesmú zasahovať do vnútorných politických záležitostí krajiny. /agentury/

X X X

 Rusko je slabšie, než sa zdá.“ Generál Petraeus ponúka recept na Putinovu porážku: Dá sa zastaviť dvoma ťahmi

Bývalý veliteľ mnohonárodných síl v Iraku, síl USA a NATO v Afganistane a neskorší riaditeľ CIA David Petraeus v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera hovorí, že ako veliteľ dvoch vojen „nikto nepozná cenu konfliktu a netúži po jeho konci viac než tí, ktorí sú doň zapojení“. Podľa neho je zásadné, aby bol konflikt ukončený trvalo, spravodlivo a rozumne.

Petraeus uvádza, že o tom, či sa rokovania približujú k mieru, je ťažké rozhodnúť. „Ťažko povedať, pretože sú veci, ktoré nevieme, a veľa závisí od ochoty Ruska robiť ústupky.“ Pripomína, že plán bol zredukovaný z 28 na 19 bodov, na ktorých sa USA a Ukrajina zhodli, a existujú otázky, ktoré musia vyriešiť prezidenti Trump a Zelenskyj.

O požiadavkách Moskvy hovorí, že boli „maximalistické – vrátane výmeny Zelenského za proruskú figúru a silnej demilitarizácie Ukrajiny“. Jedným z najspornejších bodov má byť podľa neho predstava, aby Ukrajina odovzdala územia na juhovýchode, ktoré Rusko nielenže nekontroluje, ale ani sa k nim nepriblížilo, vrátane silne opevnených miest, kde Rusko utrpelo mimoriadne vysoké straty pri pokusoch o postup.

Podľa Petraeusa bude otázkou, aké „nezlomné záruky“ Ukrajina dostane, aby sa predišlo ďalšej agresii.

Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Dva kroky, ktoré prinútia Moskvu ukončiť vojnu

Generál uvádza, že dúfal v dva zásadné kroky na posilnenie ukrajinskej obrany. Podľa Petraeusa by Európa mala súhlasiť s využitím „200–250 miliárd dolárov ruských rezerv zmrazených v európskych bankách, najmä v Belgicku“ ako kolaterálu na garantované dlhopisy Euroclear. Peniaze by podľa neho umožnili získať systémy, ktoré si Ukrajina nevie vyrobiť – najmä tie na obranu proti balistickým raketám a systémy Patriot. Miliardy by tiež pomohli zdvojnásobiť výrobu dronov z 3,5 milióna na 7 miliónov ročne a prekonať finančné a ekonomické problémy na dva až tri roky.

Druhý krok je podľa neho zničenie ruskej ekonomiky. Petraeus pripomína, že EÚ schválila 19. sankčný balík a USA zasiahli Lukoil, Rosnefť a desiatky ďalších subjektov. Podľa neho je ruská ekonomika slabšia, než sa zdá, pričom fond národného blahobytu vyčerpá peniaze budúci rok.

Tvrdí, že treba cieliť na štáty a firmy, ktoré podporujú ruskú vojnovú ekonomiku – „nákupom ropy a plynu, dodávkami čipov, motorov, magnetov, z ktorých väčšina pochádza z Číny“.

Podľa Petraeusa tieto dva kroky môžu donútiť Rusko ukončiť agresiu, keďže Ukrajina už teraz útočí na ruské rafinérie a sklady paliva. „(Ukrajina) Zasiahla 30 percent, podľa niektorých odhadov až 50 percent,“ povedal pre taliansky denník.

Generál ďalej pripomenul, že Ukrajina pridáva do svojho arzenálu rakety Flamingo s oveľa väčším doletom než Tomahawk a väčšími hlavicami. „Musia len zvýšiť ich výrobu. Aj na to by zmrazené aktíva pomohli.“

Bezpečnostné záruky

K otázke, či by Ukrajine stačila garancia podobná článku 5 NATO, generál uvádza, že záleží na jej sile: „Mala by byť nezlomná. A pamätajte, že článok 5 v skutočnosti nie je úplne nezlomný.“

Petraeus tvrdí, že najlepšou garanciou je poskytnúť Ukrajine „masívne množstvo zbraní, munície a technických kapacít“, najmä protivzdušnú a protibalistickú obranu, skôr než vyslanie jednotiek, ktoré by nepomohlo, pokiaľ nie sú priamo na fronte a neprelievajú krv spolu s Ukrajincami.

Vyhlásenia Moskvy a Trumpa

Na ruské tvrdenia, že čoskoro ovládnu celý Doneck, a na Trumpove komentáre Petraeus reaguje jasne: „Nie, ani sa nepriblížili k opevnenej línii.“ Podľa neho Rusko „bojovalo dva roky a utrpelo straty, ktoré si ani ja […] nedokážem predstaviť“.

Generál uzatvára, že ukrajinská obrana je stále odolná a kľúčom k stabilnému mieru je kombinácia vojenskej podpory a silných politických záruk./agentury/

X X X

 Parlament schválil novinku. Príspevok 1 010 eur na pomoc dostanú občania priamo. Sami si môžu vybrať na čo

Roky očakávanú reformu financovania sociálnych služieb schválila Národná rada SR 78 hlasmi poslancov. Nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je výsledkom širokého sociálneho dialógu a intenzívnej spolupráce s odbornou verejnosťou.

Reforma prináša nový systém podpory prostredníctvom príspevku na pomoc pri odkázanosti. „Príspevok bude po novom dostávať odkázaná osoba, ktorá rozhodne, či ho použije na opatrovanie v domácom prostredí alebo na domácu opatrovateľskú službu alebo na ambulantnú službu,“ priblížil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. Reformu podporili všetci partneri v oblasti poskytovania sociálnych služieb, vrátane Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, Sociofóra, Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím, Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Komory opatrovateliek Slovenska, ZMOS, Únie miest Slovenska, SK8 či Slovenskej katolíckej charity.

Nový príspevok bude poskytovaný vo všetkých piatich stupňoch odkázanosti, pričom v najvyššom stupni dosiahne 1 010 eur a v prípade odkázaného dieťaťa bude doplnený o ďalších 200 eur. Po novom bude možné pri starostlivosti vystriedanie až troch opatrovateľov a ministerstvo ruší testovanie príjmu, čo umožní opatrovateľom pracovať bez ohľadu na výšku zárobku.

Riešením pre rodiny, kde nie je možné vystriedanie opatrovateľov, je poskytnutie doplatku k príspevku pri príjme domácnosti do trojnásobku životného minima, aby ich podpora neklesla pod súčasnú úroveň.

Reforma zároveň ponecháva financovanie pobytových zariadení v súčasnom systéme, pričom príspevky budú vládou pravidelne valorizované. Zároveň sa od 1.júla 2026 presúva financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky. „Zapájame do spolufinancovania neverejných pobytových zariadení vyššie územné celky. Týmto sa definitívne odstraňuje dlhoročný spor medzi mestami, obcami a neverejnými poskytovateľmi,“ priblížil minister Erik Tomáš.

Od roku 2027 sa zároveň zvýši podiel vyšších územných celkov z výnosov z dani z príjmov o 0,7 % , čím sa zvýši objem finančných prostriedkov určených na financovanie sociálnych služieb z ich strany. Zavádza sa tiež nová pozícia pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať 36 zdravotníckych úkonov s platom na úrovni sanitára. Zákon zároveň vytvára priestor na platové zrovnoprávnenie sestier v sociálnych službách so sestrami v nemocniciach, pričom reforma v roku 2027 prinesie do systému navyše 300 miliónov eur.

Reforma je zároveň kľúčovým míľnikom Plánu obnovy a odolnosti. Prvá fáza reformy začne 1. júla 2026 a druhá od 1. januára 2027./agentury/

X X  X

Američania sa pod vedením Trumpa definitívne odkláňajú od Európy. Hrozí jej zánik, tvrdia. Brusel však vracia úder aspoň Elonovi Muskovi

Doteraz boli reči Trumpovho hnutia MAGA voči Európe len rečami. Najnovšie je odklon Ameriky od nás už aj na papieri.

Európu už nepotrebujeme, aj tak ekonomicky upadá a smeruje k „civilizačnému zániku“. Preto sa v nasledujúcich rokoch Američania sústredia skôr na východnú Áziu.

Zhruba takto by sa dalo zhrnúť to, ako nás vnímajú Spojené štáty – aspoň ich súčasná administratíva na čele s prezidentom Donaldom Trumpom. O „zániku“ európskej civilizácie najnovšie hovorí aj oficiálny strategický dokument americkej vlády, ktorý Biely dom zverejnil koncom minulého týždňa.

To, že pre USA už nie je starý kontinent zahraničnopolitickou prioritou číslo jeden, nie je žiadna novinka – aspoň nie odkedy sa do Bieleho domu tento rok opäť vrátil Trump. Podľa analytikov je prekvapivý najmä slovník, ktorý zvolila súčasná americká vláda.

Súhlasí aj jeden z najznámejších historikov, britský spisovateľ Timothy Garton Ash. Ten strategický dokument opísal ako „matku všetkých varovných signálov pre Európu“.

„Nachádzame sa v mimoriadnej situácii, keď USA sú objektívne stále spojencom Európy, ale subjektívne, aspoň v prípade Trumpovej administratívy a podľa názoru mnohých Európanov, sa už navzájom tak nevnímame,“ povedal pre Wall Street Journal.

Bývalý prezident USA Barack Obama, bývalý prezident Bill Clinton a bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová prichádzajú pred 60. prezidentskou inauguráciou v rotunde Kapitolu USA vo Washingtone v pondelok 20. januára 2025.Zdroj: Julia Demaree Nikhinson/Pool via REUTERS

Áziu preferoval už Obama

Keď vtedajší americký prezident Barack Obama pred necelými 15 rokmi ohlásil zmenu zamerania americkej zahraničnej politiky z Európy na východnú Áziu, nebolo to veľké prekvapenie. Vojny, kde Američanom pomáhali aj Európania – na Blízkom východe, v Líbyi či v Afganistane, už pre Washington neboli také dôležité, a Obama (a pred ním aj Bill Clinton) si uvedomovali, že najnovšou hrozbou – ekonomickou i bezpečnostnou – bude teraz východná Ázia, najmä Čína.

Analytici to vtedy opísali ako „ukončenie storočného zamerania na Európu“. No na adresu Európanov vtedy nepoužil také tvrdé slová ako teraz Trump – a už vôbec ju neobviňoval z úpadku.

Mnohí historici sa domnievajú, že pred Európou teraz stoja dve výzvy – zachovať proces integrácie, ktorý jej priniesol bohatstvo a mier, ale zároveň si uchovať aj americkú bezpečnostnú záštitu, ktorá jej zaistila bezpečnosť. V priebehu 80 rokov od druhej svetovej vojny bola európska integrácia, ktorej hlavným cieľom bolo obmedziť Nemecko, „jedným z najväčších úspechov modernej doby“, myslí si bývalý Obamov poradca Charles Kupchan.

„Každý, kto chce rozbiť Európu, by si mal prečítať akúkoľvek knihu o dejinách 20. storočia,“ povedal a dodal: „Alebo akúkoľvek knihu o dejinách pred rokom 1945.“aktuality/

X X X

Americký prezident Trump schválil vývoz čipov Nvidia H200 do Číny 

Donald Trump schválil vývoz čipov Nvidia do Číny, za podmienok prínosu zisku USA a výnimkou na najnovšiu generáciu. Obmedzenia sledujú spomalenie AI rozvoja Číny.

Americký prezident Donald Trump schválil vývoz výkonnejších čipov Nvidia pre umelú inteligenciu (AI) do Číny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

• Donald Trump schválil vývoz čipov Nvidia do Číny.
• Vývoz sa týka systémov H200 Hopper predchádzajúcej generácie.
• Americká vláda získava 25 % príjmov z predaja čipov.
• Obmedzenia vývozu majú brániť AI rozvoju Číny s vojenským využitím.
• Generálny riaditeľ Nvidia upozornil na riziko posilnenia čínskych konkurentov.

To spoločnosti Nvidia umožňuje exportovať svoje systémy H200 Hopper predchádzajúcej generácie do Číny, pričom americká vláda získa 25 % príjmov z ich predaja, uviedol Trump v pondelok (8. 12.) na svojej platforme Truth Social.

Nové obmedzenia vývozu

Schválenie sa nevzťahuje na najnovšiu generáciu Blackwell od spoločnosti Nvidia, ani na jej pripravovanú radu Rubin.

Nvidia dominuje na globálnom trhu s čipmi používanými na trénovanie a prevádzku systémov umelej inteligencie. Americká spoločnosť zaznamenala kolaps svojho podnikania v Číne po tom, ako Washington sprísnil kontroly vývozu vyspelých technológií a Peking reagoval obmedzením ich nákupov.

Čínske reakcie na zákaz

Obmedzenia sa opakovane menili. Nvidia mohla spočiatku predávať iba model s nižším výkonom s názvom H20. Trumpova administratíva potom začiatkom tohto roka zákaz rozšírila a neskôr povolila vývoz pod podmienkou, že časť výnosov pôjde vláde USA.

Čína následne nariadila spoločnostiam, aby nekupovali čipy H20 s výrazne nižším výkonom.

Dôsledky pre AI vývoj

Cieľom dlhodobých amerických obmedzení je spomaliť pokrok Číny v oblasti AI, ktorá sa dá využiť aj na vojenské účely.

Generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang, ktorý si vybudoval úzke vzťahy s Trumpom, argumentoval, že snahy o zablokovanie prístupu Číny k americkým technológiám nezastavia jej pokrok. No mohli by urýchliť rozvoj domácich konkurentov, ktorí by neskôr mohli ohroziť americké firmy na celom svete. Povedal, že Nvidia musí byť schopná predávať aj v Číne, ak si chce americká techn

 X

Mesiac od Pezinka: Na Liptove sa skoro zrazil rýchlik s nákladným vlakom, ubrzdili pár metrov oproti sebe. PS: Ráž musí odstúpiť

Na Liptove v úseku Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok došlo v utorok na železnici k mimoriadnej udalosti. Na trati sa oproti sebe ocitol osobný a nákladný vlak.

Na Liptove sa v utorok 9. decembra 2025 takmer zrazili rýchlik s nákladným vlakom.

Zastavili pár metrov od seba, k zrážke nedošlo. Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Ján Baček uviedol, že vlaku Ex 609 sa podarilo bezpečne zastaviť pred oproti idúcim nákladným vlakom.

Okolnosti prípadu súvisia podľa Bačeka s riadením vlakovej dopravy v kompetencii manažéra železničnej infraštruktúry. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) spresnili, že v utorok o 11.20 h v úseku medzi Železničnou stanicou Liptovský Hrádok a Liptovským Mikulášom nákladný vlak Nex 49730 (ZSSKC) vošiel na 1. traťovú koľaj, v tom čase obsadenú vlakom Ex 609.

„Okamžite po vzniku tejto situácie sa vykonali opatrenia na zamedzenie potenciálnych následkov tejto mimoriadnej udalosti. Obidva vlaky boli zastavené približne 20 metrov od seba,“ skonštatovali zo ŽSR s tým, že od 12.45 h bola prevádzka opäť spustená po 2. traťovej koľaji a príčina udalosti je v procese vyšetrovania.

ZSSK na sociálnej sieti informuje, že v dôsledku tejto udalosti niektoré vlaky meškajú alebo sú odrieknuté. „Upozorňujeme cestujúcich, že v dôsledku tejto mimoriadnosti môže dochádzať k meškaniam vlakov na dotknutej trati. Cestujúcich prosíme, aby pri plánovaní cesty sledovali aktuálne informácie o prevádzke na našich komunikačných kanáloch,“ uviedol Baček.

Žilinská krajská polícia na sociálnej sieti informovala, že rušňovodiči oboch vlakov sa podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom. „Poverený príslušník Oddelenia železničnej polície Policajného zboru Vrútky začal trestné stíhanie za prečin všeobecného ohrozenia,“ doplnila polícia.

PS: Ráž musí okamžite odstúpiť

Ďalší mimoriadne nebezpečný vlakový incident je len ďalším dôkazom rozpadu fungovania štátu pod vedením súčasnej vlády. Vyhlásil to predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smer) musí podľa neho preto okamžite odstúpiť.

„Toto je desivé. Vlaky zastali možno 20 metrov od seba. Slovensko sa za Ficovej vlády prakticky rozpadá. Minister Ráž musí okamžite odstúpiť. Denne tu tisícky ľudí riskujú svoje životy pri tak banálnej veci ako je cesta vlakom,“ povedal Šimečka

Podľa poslanca za PS Jána Hargaša ide o jasný dôkaz, že minister Ráž situáciu nezvláda a prijaté opatrenia nefungujú. „Po 14 rokoch Ficových vlád sú železnice v takom stave, že sa ľudia reálne boja nastúpiť do vlaku. A to nás čakajú obrovské presuny po krajine na vianočné sviatky. Dokedy chce Robert Fico (Smer-SD) a Ráž riskovať životy ľudí? Ak má Hlas ešte nejakú váhu v koalícii, bude ešte dnes trvať na Rážovom odvolaní,“ uzavrel Hargaš.

U udalosti došlo presne mesiac od zrážky vlakov pri Pezinku. 9. novembra sa zranilo 79 ľudí (60 ľahko, 13 hospitalizovaných). Zrazili sa rýchlika Tatran s vlakom REx 1814, dôvodom bol prejazd na červenú. Pre zrážku minister Jozef Ráž (nom. Smeru) odvolal vedenie Železníc Slovenskej republiky. Ponúkol aj svoju demisiu, ktorú ale premiér Robert Fico neprijal./agentury/

X X X

Politolog Školník: Premiéři se s Hradem občas špičkují, vzájemně se ale potřebují

Andrej Babiš (ANO) se stal potřetí českým premiérem. Na Pražském hradě ho jmenoval prezident Petr Pavel. Babiš po jmenování slíbil občanům, že bude bojovat za jejich zájmy doma i ve světě. Zároveň předal prezidentovi seznam ministrů. Na dotaz novinářů řekl, že Filip Turek, kandidát Motoristů mezi nominovanými do vlády není. „Motoristům bych doporučil mít trochu větší rozhled v politice,“ řekl pro Radiožurnál politolog Milan Školník z ČZU.

Prezident apeloval na Andreje Babiše, aby dotáhl do konce řešení svého střetu zájmů. Co teď Andreje Babiše nutí k tomu, aby to, co řekl, opravdu udělal?
Především je to veřejný slib a závazek Andreje Babiše. Takže by to musel říct voličům a veřejnosti.

Pak tu je ještě gentlemanská dohoda mezi panem prezidentem a Andrejem Babišem. Petr Pavel mu řekl, že v momentě, kdy veřejně oznámí, jakým způsobem bude řešit svůj střet zájmů, tak ho do týdne jmenuje předsedou vlády. A k tomu opravdu došlo.

Já myslím, že je to obrovský závazek k tomu, aby ty kroky byly opravdu učiněny.

Nemluvě o tom, že tam jsou i právní kroky. On to není problém jen Andreje Babiše, ale i kohokoliv jiného, kdo by šel z byznysu, kde by pobíral velké dotace, a pak šel do politiky. Všichni by museli něco takového řešit, pokud by byli v exekutivní, respektive vládní roli.

Myslím si, že tam hraje roli hlavně gentlemanská dohoda mezi nimi a je tam hlavně slib veřejnosti.

Dosud jsme viděli Andreje Babiše vůči prezidentovi spíše pasivního. Změní se podle vás teď jeho přístup po tom jmenování?
Těžko říct, protože někdy v minulosti jsme viděli, že se vlády a premiéři trošku špičkovali s Hradem.

Na druhou stranu oni prezidenta potřebují, protože je to ten, kdo podepisuje a může vetovat zákony a vrátit je do Sněmovny. Sice ten zákon Sněmovna může přehlasovat kvalifikovanou většinu, ale už se vám kvůli tomu zpozdí celý legislativní proc

 

Myslím, že na spoustě věcí by nebylo od věci se s Hradem domluvit. A pokud to není vyloženě konfliktní nebo by to nebylo úplně proti zájmům prezidenta, tak si myslím, že by to výrazně prospělo rychlosti i efektivitě legislativnímu procesu.

V minulém volebním období spousta zákonů spadla pod stůl jen proto, že se to nestihlo projednat. Myslím si, že i prezident vám může přispět, pokud ten zákon podepíše hned na poprvé.

Ostatně pan prezident o tom hovořil i na setkání s kandidáty na ministry, že pokud by tam byla nějaká sporná věc v rámci jejich agendy, že by byl rád, kdyby si to nejdřív prodiskutovali, než k tomu zaujme nějaké stanovisko.

Já si myslím, že i v tomhle můžou být na stejné lodi, protože vědí, že se vzájemně potřebují.

Hrad uvedl, že prezident jmenuje vládu v pondělí 15. prosince, nicméně v tom seznamu kandidátů na ministry chybí jméno Filipa Turka. Je tím podle vás vyřešená otázka, jestli bude ministrem Turek? Byť tedy Motoristé tvrdí, že náhradu nehledají?
Teoreticky to k tomu může směřovat. Právě ten argument dlouhodobé zdravotní indispozice může vést k tomu, že Motoristi přehodnotí svoje stanovisko a přijdou s jiným kandidátem.

Teď je dočasně pověřen (vedením resortu životního prostředí) Petr Macinka (Motoristé sobě) s tím, že bude řídit dva resorty. Pak budou následovat debaty o tom, jestli tu nominaci opravdu stáhnou. Může to přirozeně vyplynout, pokud tam budou ty zdravotní důvody.Ale může tam být i ten opačný případ, kdy na něj budou tlačit, dokud se neuzdraví, a pak se může zase jeho jméno znovu dostat na Hrad. Pak už bude na panu prezidentovi, jak se k tomu postaví nebo nepostaví.

Jak dlouho může zůstat místo ministra neobsazené, nebo s tím, že Petr Macinka povede obě ministerstva? My jsme to v minulosti zažili, když Karel Havlíček (ANO) byl ministrem průmyslu i ministrem dopravy. Ale ty resorty mají aspoň nějakou společnou agendu.
Může to trvat dlouho.

Tady je ještě jeden příklad. Třeba Jan Hamáček, když odmítl jmenovat Miloš Zeman Miroslava Pocheho ministrem zahraničí, tak byl docela dlouho pověřen řízením ministerstva (zahraničí). I když byl tehdy ministrem vnitra. Až pak nastoupil Tomáš Petříček. Ale těch případů je více.

Ono to opravdu může trvat relativně dlouho, ale já si nemyslím, že bychom neměli tady v České republice kompetentní lidi na to ty pozice obsadit. Pak je tady taky problém toho mandátu. To znamená, že musí jezdit i do Bruselu a spoustu věcí vyjednávat navenek.

Ono se přeci jen lépe jedná s někým, kdo ví, že má ten politický mandát, než s někým, kdo tam je jen dočasně.

Na druhou stranu ale Motoristé nemají moc poslanců. Mají z čeho vybírat?
Mohou sáhnout po lidech zvenčí. Viděli jsme to koneckonců i u SPD.

To ale Motoristé odmítali s tím, že chtějí, aby to byli politici.
Ano, ta funkce je politická. Tak či tak, je to ministerská pozice. A co se týče argumentu, že to Motoristé odmítají. Oni tam spíš naráží na nějakou politickou vyzrálost, jestli musí za každou cenu tlačit Filipa Turka nebo pak jenom lovit z poslaneckého klubu. Já bych jim doporučil mít trochu větší rozhled v politice.

X X X

Fotbalisté Slavie v Lize mistrů v Londýně neuspěli. Tottenham jí nasázel tři branky, dvě padly z penalty.

Fotbalisté pražské Slavie v 6. kole Ligy mistrů prohráli 0:3 na hřišti favorizovaného Tottenhamu a výrazně se jim vzdálila šance na postup do vyřazovací fáze. Poslední vítězové Evropské ligy se ujali vedení v 26. minutě po vlastním gólu Davida Zimy. Krátce po změně stran zvýšil z penalty Mohammed Kudus a stejným způsobem přidal pojistku v 79. minutě Xavi Simons.

Čeští šampioni čekají v pohárech 13 zápasů na vítězství, v Lize mistrů dokonce 17 utkání. V neúplné tabulce 36 mužstev jsou na 32. místě se třemi body za remízy. Tottenham je s 11 body devátý. Do vyřazovací fáze projde 24 týmů, osm nejlepších postoupí přímo do osmifinále.

V dalším kole Slavia přivítá slavnou Barcelonu až 21. ledna, hlavní fázi zakončí o týden později na Kypru proti Pafosu. Poslední naděje na postup udrží jen dvěma, ideálně vyššími výhrami.