Ukrajinci sú dobrí bojovníci s našim vybavením, vyhlásil prezident USA DonalŠéf Bieleho domu Donald Trump v stredu vyhlásil, že Američania majú najlepšie vojenské vybavenie na svete. Presviedčal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpíše v piatok vo Washingtone „veľmi veľkú dohodu“.

Americký prezident Donald Trump sa v stredu v Bielom dome štylizoval do úlohy mierotvorcu. Uviedol, že mal dobrý rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Prezident USA presviedčal, že ak je niekto, kto ukončí vojnu Ruska proti Ukrajine, bude to práve on.

Trump hovoril, ako mu prekáža nasadenie americkej vojenskej techniky u nášho východného suseda. „Ukrajinci sú dobrí bojovníci s našim vybavením. Máme najlepšiu vojenskú techniku na svete,“ vyjadril sa šéf Bieleho domu.

Očakáva sa, že Zelenskyj v piatok navštívi Washingtom a podpíše tam dohodu o nerastných surovinách. Donald Trump dnes vyhlásil, že ukrajinský prezident v piatok podpíše „veľmi veľkú dohodu“. Na bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov sa Kyjev zrejme nebude môcť spoliehať

 Prezident USA je však presvedčený, že keď budú Američania ťažiť na Ukrajine vzácne nerasty, Rusi si netrúfnu útočiť.

 „Dokázali sme uzavrieť dohodu, kde dostaneme svoje peniaze späť a v budúcnosti dostaneme veľa peňazí,“ presviedčal Trump. Podľa jeho slov je najdôležitejšie, že Američania sa dohodnú s Ruskom a Ukrajinou, aby „prestali zabíjať ľudí“.

Kritika smerom k EÚ

Európskych politikov Trump skritizoval za to, že v uplynulých rokoch nehovorili s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu verí, že ruský prezident Vladimir Putin urobí ústupky, aby sa podarilo ukončiť vojnu

Začiatkom februára šéf Bieleho domu odložil začiatok platnosti ciel vo výške 25 % na dovoz z Kanady a Mexika. Dnes presviedčal, že tieto clá začnú platiť a nevzdá sa ich zavedenia. Platiť by však mali od začiatku apríla.

Trump zároveň plánuje zaviesť clá na automobily a ďalší dovoz z Európskej únie (EÚ) vo výške 25 %. „Neakceptuje naše autá a my od nej akceptujeme všetko,“ vyhlásil šéf Bieleho domu, aktuality.sk

X X X

  USA neposkytnú Ukrajine bezpečnostné záruky, musí to urobiť Európa, vyhlásil Trump. Putin podľa neho bude musieť urobiť ústupky

Spojené štáty v rámci dohody o ukončení vojny s Ruskom neposkytnú Ukrajine bezpečnostné záruky, to musí urobiť Európa, vyhlásil v stredu americký prezident Donald Trump pri prvej schôdzi svojej vlády.

Americký prezident Donald Trump počas prvej schôdze svojej vlády v Bielom dome vo Washingtone, 26. februára 2025

Trump zároveň oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívi Biely dom, aby podpísal dohodu o vzácnych nerastoch s USA, ktorá bude obe krajiny na dlhú dobu úzko spájať.

„Nebudem poskytovať bezpečnostné záruky nad veľmi malý rámec. To bude musieť urobiť Európa, pretože… Európa je ich sused, ale my sa postaráme o to, aby všetko prebehlo v poriadku,“ povedal Trump novinárom.

Ruský prezident Vladimir Putin „bude musieť“ urobiť ústupky pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, vyhlásil americký prezident. Odmietol však oznámiť, o aké ústupky by mohlo ísť. „To vám teraz nechcem povedať,“ povedal Trump.

 Prezident tiež spochybnil želanie Ukrajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. „Ale môžem vám povedať, že na NATO môžete zabudnúť,“ uviedol Trump.

 Americký prezident povedal, že Zelenskyj v piatok v Bielom dome podpíše dohodu o vzácnych nerastoch. USA ich požadujú výmenou za vojnovú pomoc, ktorú poskytli Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii. „Dohoda, ktorú uzatvárame, nám prináša veľké bohatstvo. Získame späť peniaze, ktoré sme vynaložili,“ oznámil Trump.

 Zelenskyj prvý návrh dohody o nerastoch odmietol podpísať práve preto, že podľa neho neobsahoval bezpečnostné záruky. Dodal, že Ukrajinu nemôže predať s tým, že podľa pôvodnej dohody by USA získali ukrajinské vzácne nerasty v hodnote 500 miliárd dolárov výmenou len za doteraz poskytnutú vojnovú pomoc. Táto suma navyše podľa Zelenského skutočnej výške americkej pomoci ani nezodpovedá.

Ukrajina má významné ložiská dôležitých prvkov a nerastov, od lítia po titán, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie a sú veľmi žiadané v celosvetovom boji o zdroje. Má tiež značné zásoby uhlia, ropy, plynu a uránu, hoci väčšina z nich sa nachádza na území pod ruskou kontrolou./agentury/

X X X

Trumpa zaujalo bohatstvo pod ukrajinskou zemou. Zelenskyj mu umožní zbaviť sa americkej závislosti od čínskych surovín

Bude to dohoda, ktorá umožní Spojeným štátom získať prístup k nerastným surovinám v hodnote niekoľko biliónov dolárov, čiže reč je o tisícoch miliardách v americkej mene. Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj sa chystajú podpísať zmluvu, z ktorej vyplynie Američanom právo ťažiť vzácne minerály a kovy na Ukrajine. Obsah dohody by mal byť z pohľadu Washingtonu výhodný, nateraz je otázne, či sa Kyjev na revanš naozaj dočká primeraných bezpečnostných záruk.

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump. Snímka je zo septembra minulého roku, keď sa stretli v New Yorku. Tento piatok by mali podpísať významnú dohodu o ťažbe nerastných surovín.

Berýlium, titán, urán, lítium, kobalt, nikel… Dalo by sa dlho pokračovať vo výpočte cenných ložísk nerastov pod ukrajinskou zemou. V podstate sa dá nájsť pod jej povrchom všetko, čo obsahuje Mendelejevova tabuľka chemických prvkov. Hodnota týchto nerastov je obrovská, pričom o speňažení bohatstva je možné hovoriť iba orientačne. Ide o to, že treba vykonať dôkladnejší geologický prieskum a aktuálne ceny sa môžu v najbližších desaťročiach výrazne zvýšiť.

 Ukrajinský prezident upriamil pozornosť na podzemné ložiská v prejave, ktorý predniesol v polovici októbra minulého roku. Ponúkol ťažbu nerastov západným štátom, od čoho si sľuboval bezpečnostné garancie. „Sú to strategicky cenné zásoby, ktoré môžu posilniť globálnu konkurenciu – alebo Ruska a jeho spojencov, alebo Ukrajiny a demokratického sveta,“ zdôraznil Zelenskyj v narážke na to, že keby jeho napadnutý štát stratil rozsiahle územia, agresor by získal aj veľa nerastného bohatstva.

Na jeseň 2024 to pritom nebola prvá iniciatíva Zelenského, pretože investorov hľadal už pred niekoľkými rokmi v Európe aj v USA. Už v roku 2021 Kyjev komunikoval o možnej ťažbe s Bruselom, ale všetko sa zmenilo vo februári 2022, keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu. Pred štyrmi rokmi sa Zelenskyj snažil upútať aj pozornosť najbohatšieho človeka na svete, ktorým je teraz Trumpov blízky spolupracovník Elon Musk. Pozval ho na návštevu, ale nepricestoval.

Nerasty na Ukrajine sú veľmi dôležité, pretože ide o suroviny, ktoré sa využívajú v kozmonautike, v jadrovej energetike, pri výrobe mobilných telefónov a batérií do elektromobilov atď. Medzinárodná agentúra pre energiu predvlani poukázala na to, že v roku 2022 celosvetový obchod so vzácnymi nerastami dosiahol hodnotu v prepočte okolo 350 miliárd eur. Očakáva sa, že v roku 2030 sa dopyt zdvojnásobí a o ďalšie desaťročie až strojnásobí.

 Ukrajina zaberá 0,4 percenta zemského povrchu, má však až 5 percent celosvetových zásob nerastných surovín. „Z ich celkového počtu 34 označovaných za kriticky dôležité má 22 druhov. Vrátane takých vzácnych ako lantán, cér, neodým, erbium a ytrium,“ podotkla agentúra Reuters. Niektoré suroviny sa na Ukrajine zatiaľ neťažia (konkrétne lítium potrebné pre batérie elektrických automobilov), respektíve ťažba je slabo rozvinutá.

Opačne to vyzerá v prípade titánu, ktorý výrazne znižuje hmotnosť lietadiel i kozmických lodí. Pred vpádom ruských vojsk sa na Ukrajine ťažilo zhruba 7 percent titánu na celom svete. Príkladom ukrajinského nerastného bohatstva sú veľké zásoby grafitu. Je to minerál, ktorý sa využíva pri výrobe nehorľavých a izolačných materiálov, Tamojší geologický ústav tvrdí, že pod povrchom Ukrajiny sa nachádza až 19 miliónov ton grafitu.

Dohodu o ťažbe majú prezidenti Trump a Zelenskyj podpísať tento piatok vo Washingtone. Rýchle rokovania po príchode republikána do Bieleho domu sprevádzali spory. Na verejnosť presiakli informácie, že USA ponúkali text zmluvy, ktorý bol pre Ukrajinu neprijateľný. „Nepodpíšem nič, čo by znamenalo, že to bude platiť desať generácií Ukrajincov,“ zdôraznil Zelenskyj podľa novín Financial Times.

 Ukrajinské médiá tvrdia, že najnovšia verzia má už prijateľné ustanovenia. „Je to dohoda aj o budúcej dohode o konkrétnych opatreniach na posilnenie ekonomicky bezpečnej udržateľnosti a trvalého mieru,“ napísal server Evropejskaja pravda. Dá sa to chápať tak, že o garanciách bezpečnosti budú Trump a Zelenskyj ešte len rokovať.

Viaceré dáta o ukrajinskom nerastnom bohatstve pochádzajú ešte z obdobia Sovietskeho zväzu, odborníci preto upozorňujú, že lepší obraz poskytne nový geologický prieskum. Z údajov, ktoré sú známe, vyplýva, že nerasty v celkovej hodnote okolo 350 miliárd eur sa na Ukrajine nachádzajú na územiach, ktoré obsadila ruská armáda. S prihliadnutím na očakávaný rastúci dopyt na svetových trhoch sa dá predpokladať, že cena bude z roka na rok vyššia.

 Útroby ukrajinskej pôdy by mali obsahovať približne až 500-tisíc ton lítia. Dve ložiská sú pod kontrolou ruských vojakov, ale Ukrajina má výhodu v tom, že hlavné zásoby tohto chemického prvku sa skrývajú v strednej časti jej územia, ktoré je dostatočne bezpečne vzdialené od frontu.

Z pohľadu Trumpa je prístup k ukrajinským nerastom veľmi dôležitý. Američania pokrývajú svoj dopyt po niektorých cenných surovinách takmer výlučne dovozom z Číny. Pred Spojenými štátmi preto vzniká perspektíva odpútať sa od závislosti od tohto importu. Význam tohto ekonomického rozmeru je o to väčší, že Trumpova politika vysokých ciel by mohla americkým výrobcom zdražiť export z Číny, keby sa Peking rozhodol prijať odvetné protiopatrenia. „Čína je svetový líder v spracovaní vzácnych nerastov, má až 90-percentný podiel. Prvé miesto jej patrí aj pri ostatných dôležitých nerastoch, ako sú lítium, kobalt a grafit,“ upozornil denník Daily Telegraph.

 Lítium, ktoré môže zaujímať Muska ako šéfa automobilky Tesla, tvorí na Ukrajine 3 percentá jeho celosvetových zásob. „Jeho podiel na zásobách v celej Európe predstavuje až tretinu,“ podotkol server RBK-Ukrajina. Pozoruhodné sú aj údaje o grafite: Ukrajina patrí medzi päť štátov na celom svete, ktoré ho majú najviac.

Namieste je určite otázka, prečo sa Ukrajinci rozhýbali až po troch desaťročiach od vzniku ich samostatného štátu. Stručná odpoveď znie tak, že domácej ekonomike chýbali peniaze na vlastnú ťažbu, zahraničných investorov odrádzala korupcia a byrokratické prekážky vrátane zložitých pravidiel pri využívaní pôdy. V neposlednom rade sa asi od roku 2014 obávali nestability, respektíve ruskej invázie, pretože to bol rok, keď Rusi obsadili Krym a na východe Ukrajiny vypukli boje s proruskými separatistami./agentury/

X X X

 Dohoda, ktorá mení pravidlá hry: prečítajte si kompletné znenie zmluvy o nerastoch medzi Ukrajinou a USA

 Spojené štáty a Ukrajina sa zhodli na podmienkach dohody o ukrajinských nerastoch. Ukončenie rokovaní oficiálne oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhal, ktorý tiež spomenul, že zmluva s USA obsahuje kľúčovú podmienku Ukrajiny zahrnúť do dohody zmienku o bezpečnostných zárukách. Server Evropejskaja pravda zverejnil plné znenie dohody.

 Dohoda so Spojenými štátmi je partnerský projekt, ktorý berie do úvahy záujmy Ukrajiny, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj. Ukrajina potrebuje vedieť, či sa môže spoliehať na USA, uviedol. Zelenskyj podľa Reuters novinárom povedal, že úspech dohody s USA o nerastnom bohatstve bude závisieť od amerického prezidenta Donalda Trumpa a že ide o súčasť širších dohôd s USA, ktoré by Ukrajine mali poskytnúť bezpečnostné záruky zabezpečenia trvalého a spravodlivého mieru.

 Zelenskyj by mal v najbližších dňoch cestovať do Washingtonu, po tom, ako sa Spojené štáty a Ukrajina dohodli na podmienkach dohody. Ukrajinský prezident dúfa, že dohodu podpíše už v piatok.

 Ukrajinskému vyjednávaciemu tímu sa v posledných dňoch podarilo úplne zmeniť vyznenie dokumentu v porovnaní s početnými predchádzajúcimi návrhmi USA. Podľa zdrojov Evropejskej pravdy je potenciálne možné vykonať v dohode menšie zmeny, ale hlavné ustanovenia už boli dohodnuté.

Kompletné znenie:

BILATERÁLNA DOHODA O STANOVENÍ PODMIENOK A PRAVIDIEL PRE INVESTIČNÝ FOND NA OBNOVU

KEĎŽE Spojené štáty americké poskytli Ukrajine významnú finančnú a materiálnu podporu od plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022;

KEĎŽE americký ľud si želá investovať spolu s Ukrajinou do slobodnej, suverénnej a bezpečnej Ukrajiny;

KEĎŽE Spojené štáty americké a Ukrajina si želajú trvalý mier na Ukrajine a trvalé partnerstvo medzi ich dvoma národmi a vládami;

KEĎŽE Spojené štáty americké a Ukrajina uznávajú príspevok Ukrajiny k posilneniu medzinárodného mieru a bezpečnosti dobrovoľným vzdaním sa tretieho najväčšieho arzenálu jadrových zbraní na svete;

KEĎŽE Spojené štáty americké a Ukrajina chcú zabezpečiť, aby štáty a iné subjekty, ktoré konali proti Ukrajine v konflikte, neprofitovali z obnovy Ukrajiny po dosiahnutí trvalého mieru;

TERAZ, PRETO, vláda Spojených štátov amerických a vláda Ukrajiny (každá ako „Účastník“) týmto uzatvárajú túto Bilaterálnu dohodu o stanovení podmienok a pravidiel pre Investičný fond na obnovu s cieľom prehĺbiť partnerstvo medzi Spojenými štátmi americkými a Ukrajinou, ako je uvedené nižšie.

 1) Vlády Ukrajiny a Spojených štátov amerických, s cieľom dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine, zamýšľajú založiť Investičný fond na obnovu (Fond), pričom budú spolupracovať vo Fonde prostredníctvom spoločného vlastníctva, ktoré bude ďalej definované v Dohode o Fonde. Spoločné vlastníctvo bude zohľadňovať skutočné príspevky Účastníkov, ako je definované v častiach 3 a 4. Fond bude spoločne riadený zástupcami vlády Ukrajiny a vlády Spojených štátov amerických. Podrobnejšie podmienky týkajúce sa správy a fungovania Fondu budú stanovené v následnej dohode (Dohoda o Fonde), ktorá bude bezodkladne vyrokovaná po uzavretí tejto Bilaterálnej dohody. Maximálne percento vlastníctva kapitálu a finančných záujmov Fondu, ktoré bude držať vláda Spojených štátov amerických, a rozhodovacie právomoci zástupcov vlády Spojených štátov amerických budú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spojených štátov amerických.

Žiadny z Účastníkov nepredá, nepostúpi ani inak neodcudzí, priamo alebo nepriamo, akúkoľvek časť svojho podielu vo Fonde bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého Účastníka.

2) Fond bude zhromažďovať a reinvestovať príjmy prispievané do Fondu, po odpočítaní výdavkov vzniknutých Fondu, a bude získavať príjmy z budúcej monetizácie všetkých relevantných prírodných zdrojov vo vlastníctve vlády Ukrajiny (či už priamo alebo nepriamo vlastnených vládou Ukrajiny), ako je definované v časti 3.

3) Vláda Ukrajiny prispeje do Fondu 50 percent všetkých príjmov získaných z budúcej monetizácie všetkých relevantných prírodných zdrojov vo vlastníctve vlády Ukrajiny (či už priamo alebo nepriamo vlastnených vládou Ukrajiny), definovaných ako ložiská minerálov, uhľovodíkov, ropy, zemného plynu a iných vyťažiteľných materiálov a inej infraštruktúry relevantnej pre prírodné zdroje (ako sú terminály na skvapalnený zemný plyn a prístavná infraštruktúra), ako sa dohodnú obaja Účastníci, a ako môže byť ďalej opísané v Dohode o Fonde. Pre vyjasnenie, takéto budúce zdroje príjmov nezahŕňajú súčasné zdroje príjmov, ktoré sú už súčasťou všeobecných rozpočtových príjmov Ukrajiny. Časový rámec, rozsah a udržateľnosť príspevkov budú ďalej definované v Dohode o Fonde.

Fond môže podľa vlastného uváženia pripísať alebo vrátiť vláde Ukrajiny skutočné výdavky vzniknuté novovyvinutými projektmi, z ktorých Fond získava príjmy.

Príspevky do Fondu budú reinvestované aspoň raz ročne na podporu bezpečnosti, ochrany a prosperity Ukrajiny, čo bude ďalej definované v Dohode o Fonde. Dohoda o Fonde bude zahŕňať aj ustanovenia o budúcich distribúciách.

4) V súlade s príslušnými právnymi predpismi Spojených štátov amerických bude vláda Spojených štátov amerických udržiavať dlhodobý finančný záväzok na rozvoj stabilnej a ekonomicky prosperujúcej Ukrajiny. Ďalšie príspevky môžu zahŕňať finančné prostriedky, finančné nástroje a iné hmotné a nehmotné aktíva, ktoré sú kľúčové pre obnovu Ukrajiny.

 5) Investičný proces Fondu bude navrhnutý tak, aby investoval do projektov na Ukrajine a priťahoval investície na zvýšenie rozvoja, spracovania a monetizácie všetkých verejných a súkromných ukrajinských aktív vrátane, ale nie výlučne, ložísk nerastov, uhľovodíkov, ropy, zemného plynu a iných ťažiteľných materiálov, infraštruktúry, prístavov a štátnych podnikov, ako sú ďalej opísané v Dohode o Fonde. Vláda Spojených štátov amerických a vláda Ukrajiny majú v úmysle, aby investičný proces viedol k možnostiam distribúcie ďalších finančných prostriedkov a väčšiemu reinvestovaniu, s cieľom zabezpečiť dostatočný prísun kapitálu na obnovu Ukrajiny, ako je uvedené v Dohode o Fonde.

Účastníci si vyhradzujú právo podniknúť také kroky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu a maximalizáciu hodnoty ich ekonomických záujmov vo Fonde.

6) Dohoda o Fonde bude obsahovať príslušné vyhlásenia a záruky, vrátane tých, ktoré sú potrebné na zabezpečenie, že akékoľvek záväzky, ktoré môže mať vláda Ukrajiny voči tretím stranám, alebo také záväzky, ktoré môže v budúcnosti prevziať, nebudú zahŕňať predaj, postúpenie, prevod, založenie alebo iné zaťaženie príspevkov vlády Ukrajiny do Fondu alebo aktív, z ktorých tieto príspevky pochádzajú, ani nakladanie s prostriedkami Fondu.

Pri vypracúvaní Dohody o Fonde sa účastníci budú snažiť vyhnúť konfliktom s povinnosťami Ukrajiny vyplývajúcimi z jej pristúpenia k Európskej únii alebo jej záväzkami podľa dohôd s medzinárodnými finančnými inštitúciami a inými oficiálnymi veriteľmi. Dohoda o Fonde bude okrem iného obsahovať uznanie, že samotná Dohoda o Fonde a aktivity v nej stanovené majú obchodný charakter.

7) Dohodu o Fonde ratifikuje parlament Ukrajiny v súlade so zákonom Ukrajiny „O medzinárodných zmluvách Ukrajiny“.

8) Dohoda o Fonde bude venovať osobitnú pozornosť kontrolným mechanizmom, ktoré znemožnia oslabenie, porušenie alebo obchádzanie sankcií a iných reštriktívnych opatrení.

9) Text Dohody o Fonde bude bezodkladne vypracovaný pracovnými skupinami vedenými splnomocnenými zástupcami vlády Ukrajiny a vlády Spojených štátov amerických. Kontaktné osoby zodpovedné za prípravu Dohody o Fonde na základe tejto bilaterálnej dohody sú: za vládu Spojených štátov amerických: Ministerstvo financií; za vládu Ukrajiny: Ministerstvo financií a Ministerstvo hospodárstva.

10) Táto bilaterálna dohoda a Dohoda o Fonde budú tvoriť neoddeliteľné súčasti architektúry bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, ako aj konkrétne kroky na nastolenie trvalého mieru, posilnenie hospodárskej bezpečnosti a odolnosti a odzrkadľujú ciele uvedené v preambule tejto bilaterálnej dohody.

Vláda Spojených štátov amerických podporuje úsilie Ukrajiny získať bezpečnostné záruky potrebné na nastolenie trvalého mieru. Účastníci sa budú usilovať identifikovať všetky potrebné kroky na ochranu vzájomných investícií, ako sú definované v Dohode o Fonde.

11) Táto bilaterálna dohoda je záväzná a bude vykonávaná každým účastníkom v súlade s jeho vnútroštátnymi postupmi. Vláda Spojených štátov amerických a vláda Ukrajiny sa zaväzujú bezodkladne pristúpiť k rokovaniam o Dohode o Fonde./agentury/

 X X X

 USA čoskoro zavedú clá vo výške 25 percent na dovoz z EÚ, povedal Trump

Spojené štáty čoskoro oznámia zavedenie ciel na dovoz z Európskej únie, ktoré budú predstavovať 25 percent. Počas prvého zasadnutia svojej vlády to oznámil americký prezident Donald Trump. Washington tiež podľa neho od 2. apríla zavedie dovozné clá pre Kanadu a Mexiko, ktoré mali pôvodne začať platiť od marca.

Trump od svojho januárového nástupu do úradu oznámil zavedenie radu ciel, ktoré sa majú vzťahovať ako na amerických rivalov ako je Čína, tak na doterajších spojencov z Európy či Ameriky.

Trump tvrdí, že clá okrem iného pomôžu vyrovnať pasívnu americkú obchodnú bilanciu. Ekonómovia varujú pred možným dopadom na amerických spotrebiteľov, ktoré môžu zasiahnuť vyššie ceny vyvolané obmedzením dovozu.

„Prijali sme rozhodnutie a čoskoro ho oznámime, bude to 25 percent,“ vyhlásil v stredu Trump. Pritom zopakoval, že európske krajiny podľa neho nespravodlivo vyvážajú do USA viac, než dovážajú, pričom rozdiel je 300 miliárd dolárov.

Prezident dnes nešpecifikoval, akých produktov by sa clo malo týkať. Predtým hovoril napríklad o autách, polovodičoch, liekoch či rezive./agentury/

X X X

Slovensko na správnej strane. Danko sa zlostí.

Symbolicky, na tretie výročie vypuknutia hanebnej vojny na Ukrajine, prijali v OSN rezolúciu, ktorá potvrdzuje zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny.

 Za dokument hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Sláva! Nielen sláva Ukrajine, ale v tomto prípade aj slovenskej vláde, že sa pridala na stranu ľudí, ktorí si ctia demokraciu, slobodu a medzinárodné právo – bez vykrúcačiek o tom, kto je agresor a kto obeť. Po napínaní svalov a návštevách Moskvy konečne rozumná reč. Proti boli napríklad aj naši „kamoši“ Maďarsko a Spojené štáty či Izrael.

„Za“ teda hlasoval veľvyslanec pri Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN – a to na pokyn šéfa rezortu zahraničných vecí Juraja Blanára zo Smeru. Opozičný poslanec Juraj Krupa z SaS sa vyjadril, že ho to „milo prekvapilo“. Nemilo to však prekvapilo jedného z koaličných partnerov, lídra SNS Andreja Danka. Nestotožnil sa s týmto krokom do takej miery, že od Roberta Fica žiada dokonca ospravedlnenie. A to mu ešte nedávno otvoreným listom spečatil svoju lojalitu.

Blanár sa logicky odvolal na neuznanie Kosova Slovenskou republikou, čo bol ešte postoj vlády Mikuláša Dzurindu – ide totiž o axiómu slovenskej zahraničnej politiky. „Náš postoj je absolútne principiálny tak, ako je to aj v prípade neuznania Kosova zo strany Slovenskej republiky, pretože to pokladáme za porušenie medzinárodného práva a narušenie teritoriálnej integrity Srbska,“ povedal jasne Blanár. A jasno by v tom mohol mať aj Danko. Išlo o symbolicky významný, ale takpovediac „neškodný“ dokument, uznávajúci iba elementárne fakty.

Rezort diplomacie uviedol, že text vníma ako možný kompromisný návrh, aby sa zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva a nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti. S týmto by azda mohol – ba aj mal – súhlasiť každý rozumný človek. Za rovnakú rezolúciu na pôde OSN hlasovalo tiež Srbsko, no krátko po tom sa srbský prezident Rusku ospravedlnil. Zrejme toto inšpirovalo Andreja Danka, aby žiadal ospravedlnenie od Roberta Fica. Mal by však vedieť, že takýmito požiadavkami sa vzďaľuje od svojich koaličných partnerov smerom k extrému./agentury/

X X X

 Dávam Ukrajine ‚právo bojovať ďalej,‘ hovorí Trump po dosiahnutí dohody o nerastoch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal v najbližších dňoch cestovať do Washingtonu, po tom, ako sa Spojené štáty a Ukrajina dohodli na podmienkach dohody týkajúcej sa prírodných vzácnych nerastoch a povojnovej obnovy krajiny.

 Rokovania o dohode prebiehali niekoľko dní a ich súčasťou bolo aj umožnenie prístupu USA k ukrajinským vzácnym zeminám ako súčasť širších diskusií o ukončení ruskej invázie.

 Ukrajinský predstaviteľ pre CNN uviedol, že podmienky boli odsúhlasené po tom, ako z textu odstránili „všetko neprijateľné“ a teraz je jasnejšie vysvetlené, ako táto dohoda prispeje k bezpečnosti a mieru na Ukrajine.

 Právo pokračovať v boji

Na otázku, čo Ukrajina získa v rámci dohody o nerastoch, Trump odpovedal: „350 miliárd dolárov a veľa vybavenia, vojenského vybavenia, a právo bojovať ďalej.“

„Dohodli sme sa v podstate na vzácnych zeminách a rôznych ďalších veciach,“ povedal Trump novinárom a dodal, že o budúcej bezpečnosti Ukrajiny budú rokovať „neskôr“, píše server CNN. Podľa šéfa Bieleho domu to nebude problém. „Hovoril som o tom s Ruskom. Nezdalo sa, že by s tým mali problém. Takže si myslím, že chápu (…) keď to spravíme, už sa nevrátia späť,“ povedal americký prezident.

 Ukrajina sa snaží získať bezpečnostné záruky, pričom Kyjev nechce len získať späť stratené územia, ale aj ochranu pred možnou budúcou ruskou inváziou.

 Podrobnosti dohody zatiaľ nie sú známe, no hlavným sporným bodom bola požiadavka administratívy Donalda Trumpa, aby USA získali podiel vo výške 500 miliárd dolárov z ukrajinských vzácnych zemín a ďalších nerastov výmenou za pomoc, ktorú USA už poskytli Kyjevu. Túto podmienku však Zelenskyj predtým odmietol.

Zdroj CNN cez víkend uviedol, že Zelenskyj nemohol prijať skoršiu verziu dohody, pretože neobsahovala žiadne americké „záväzky“.

Ukrajina bude schvaľovať dohodu s USA

Ukrajinská vláda v stredu (26. február) posúdi text dohody so Spojenými štátmi, ktorá počíta so zriadením investičného fondu na obnovu krajiny. Dohoda bude podpísaná po tom, ako sa prezidenti oboch krajín Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj dohodnú na bezpečnostných zárukách, povedal premiér Denys Šmyhal podľa médií.

„Neuvažujeme o podpísaní akýchkoľvek dohôd bez bezpečnostných záruk,“ povedal Šmyhal podľa agentúry Interfax-ukrajina. Premiér podľa nej v televíznom vysielaní uviedol, že o dva týždne intenzívnych rokovaní medzi vládami oboch krajín sa podarilo dospieť k definitívnemu návrhu dohody o hospodárskej spolupráci. Dokument je teraz podľa premiéra dohodou o stanovení pravidiel a podmienok investičného fondu pre obnovu Ukrajiny. Fond majú obe krajiny rovnoprávne riadiť a napĺňať, dodal.

„Vláda dnes prerokuje text tejto dohody a splnomocní ministrov, aby ju podpísali,“ povedal Šmyhal podľa serveru RBK-Ukrajina. Samotný podpis sa podľa predsedu vlády uskutoční po tom, ako sa prezidenti dohovoria na bezpečnostných zárukách. „Za prítomnosti prezidentov zástupca vlády podpíše tento predbežný dohovor,“ dodal.

Podľa Šmyhala aj americká vláda podporuje snahu Ukrajiny získať bezpečnostné záruky, ktoré sú nevyhnutné pre pevný mier.

Partnerský projekt, ktorý berie do úvahy záujmy Kyjeva

Dohoda so Spojenými štátmi je partnerský projekt, ktorý berie do úvahy záujmy Ukrajiny, povedal ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj. Ukrajina potrebuje vedieť, či sa môže spoliehať na USA, uviedol. Zelenskyj podľa Reuters novinárom povedal, že úspech dohody s USA o nerastnom bohatstve bude závisieť od amerického prezidenta Donalda Trumpovi a že ide o súčasť širších dohôd s USA, ktoré by Ukrajine mali poskytnúť bezpečnostné záruky zabezpečenia trvalého a spravodlivého mieru.

Stretnutie s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa chystá v piatok odcestovať do Washingtonu na stretnutie so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Príchod Zelenského potvrdil samotný prezident Trump.

„Počul som, že (Zelenskyj) príde v piatok. Určite mi to neprekáža, ak chce prísť, a rád by to podpísal spolu so mnou. A chápem, že je to veľká vec, naozaj veľká vec,“ povedal americký prezident z Oválnej pracovne.

CNN v pondelok s odvolaním sa na ukrajinský zdroj oboznámený s rokovaniami informovala, že niektoré zložitejšie detaily týkajúce sa dohody o prírodných zdrojoch sa budú riešiť v nasledujúcich rozhovoroch a prezidenti USA a Ukrajiny by mohli osobne diskutovať o bezpečnostných zárukách./agentury/

 X X X

 Moskva chce do roku 2045 rozdeliť Ukrajinu na tri časti. Má štyri scenáre nového globálneho poriadku

Ruské ministerstvo obrany pripravilo prognózu globálnej vojensko-politickej situácie do roku 2045. Tá obsahuje plány na koniec existencie Ukrajiny ako samostatného štátu. Ako referuje web Kyiv Post s odvolaním sa na spravodajské zdroje, Moskva má údajne v úmysle sprostredkovať tento plán novej americkej administratíve.

Ukrajinská rozviedka okrem toho získala dokument Kremľa, ktorý načrtáva štyri potenciálne scenáre rozvoja širších medzinárodných procesov. Hneď dva považuje Rusko za najpriaznivejšie, a to „vytvorenie multipolárneho sveta“, kde si mocnosti rozdeľujú sféry vplyvu, a tiež „regionalizáciu alebo chaos“, čo znamená oslabenie globálneho poriadku. Za dva menej priaznivé scenáre Rusko považuje „dominanciu USA a Západu“ a „Čínu v pozícii vedúcej svetovej veľmoci“.

Pri prvých dvoch scenároch Kremeľ počíta s tým, že pôjdu „ruka v ruke“ s víťazstvom vo vojne proti Ukrajine, čo povedie k priaznivým zmenám v globálnej politike. Zvyšné dva scenáre by podľa Moskvy mohli nastať, ak Rusko prehrá vojnu alebo rusko-ukrajinský konflikt zamrzne.

 Dokument navrhuje rozdeliť Ukrajinu na tri časti. Tú prvú majú tvoriť plne a čiastočne okupované oblasti Ukrajiny, ktoré sa Moskva snaží oficiálne začleniť do Ruska. Medzi tieto ukrajinské oblasti patrí Donecká, Chersonská, Luhanská a Záporožská oblasť, ako aj polostrov Krym.

 Druhú časť Ukrajiny má tvoriť územie okolo Kyjeva, ktoré Moskva označuje ako „proruský štátny útvar“. Má to byť bábkový štát s proruskými orgánmi a ruskou vojenskou prítomnosťou.

Západné regióny Ukrajiny, označované Kremľom ako „sporné územia“, majú byť určené na ukrajinských rokovaniach s Ruskom, Poľskom, Maďarskom a Rumunskom. Medzi tieto územia podľa Moskvy patrí osem ukrajinských oblastí – Zakarpatská, Ivano-Frankivská, Černovická, Ľvovská, Ternopiľská, Chmeľnycká, Volyňská a Rivnenská./agentury/

X X X

 Juraj Blanár rokoval s Volkerom Türkom a Tatianou Valovayovou, potvrdil postoj SR k zásadám OSN

 Blanár potvrdil pozíciu Slovenska ako aktívneho člena OSN a zdôraznil mierové pozície vlády SR.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár na záver svojej cesty v Ženeve rokoval s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva Volkerom Türkom a s generálnou riaditeľkou Úradovne OSN Tatianou Valovayovou. Potvrdil pozíciu Slovenska ako aktívneho člena OSN a zdôraznil silné mierové pozície vlády SR. TASR o tom v stredu informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Šéf slovenskej diplomacie v diskusii s Türkom vyhlásil, že Slovensko je silným podporovateľom multilateralizmu, medzinárodného práva, Charty OSN a ľudských práv.

„Sme aktívnou súčasťou OSN a sme pripravení prevziať na seba zodpovednosť za rozhodnutia, aj preto SR kandiduje za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 – 2029 a máme rovnako záujem o trojročný mandát v Rade OSN pre ľudské práva od roku 2032,“ povedal Blanár.

Türk vyjadril optimizmus v súvislosti so zmenami v Sýrii

Partneri hovorili tiež o porušovaní medzinárodného práva v prebiehajúcich konfliktoch na Ukrajine či Blízkom východe. Türk vyjadril optimizmus v súvislosti so zmenami v Sýrii, ktorá sa podľa jeho slov začína otvárať svetu. „V tejto súvislosti Türk požiadal prostredníctvom nášho stretnutia EÚ, aby bola nápomocná, čo som potvrdil, že práve v pondelok sme na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli schválili zrušenie sankcií voči Sýrii,“ uviedol minister.

S Valovayovou hovoril šéf slovenského rezortu diplomacie o vzrastajúcom napätí a zvyšovaní výdavkov na obranu. Valovayová je súčasne generálnou tajomníčkou a osobitnou predstaviteľkou generálneho tajomníka OSN pri Konferencii o odzbrojení, na ktorej Blanár vystúpil v utorok.

 „Pre štáty, ako je Slovensko, je dodržiavanie medzinárodného práva a základných princípov Charty OSN tou najsilnejšou mierovou zbraňou. Je však potrebné, aby si to uvedomili všetky krajiny bez ohľadu na ich veľkosť,“ upozornil Blanár. S Valovayovou sa zhodli, že je v tejto súvislosti potrebné zapojiť do diskusie mladú generáciu a ukázať jej chyby minulosti, z ktorých sa pri tvorbe budúcnosti môžu poučiť.

V závere dňa navštívil minister knižnicu OSN, kde sú archivované početné dokumenty ešte z čias bývalého Československa. „Hovoria o našom odkaze v OSN a sú dôkazom toho, že tu máme obrovskú stopu, na ktorú môžeme nadväzovať aj my v modernej histórii našej samostatnej Slovenskej republiky,“ uzavrel Blanár, aktuality.sk

X X X

Donald Trump uviedol, že Zelenskyj príde do USA v piatok, bezpečnosť má Ukrajine zaistiť Európa

 Trump odmietol poskytnúť veľké bezpečnostné záruky pre Kyjev a navrhol, aby to urobila Európa.

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že v piatok vo Washingtone prijme Volodymyra Zelenského s cieľom rokovať o dohode o nerastných surovinách. Dodal, že bezpečnostné záruky pre Kyjev by nemali sľubovať Spojené štáty, ale Európa. TASR o tom píše na základe správ agentúry AFP.

„Prezident Zelenskyj príde v piatok, to je teraz potvrdené,“ vyhlásil Trump na zasadnutí vlády.

„Nebudem dávať veľké bezpečnostné záruky,“ dodal. „To bude musieť urobiť Európa, pretože… Európa je ich sused, ale my sa postaráme o to, aby všetko prebehlo v poriadku,“ vysvetlil Trump.

 Americký prezident tiež odmietol snahy Ukrajiny o vstup do NATO

Americký prezident v stredu odmietol snahy Ukrajiny o vstup do NATO. „NATO – na to môžete zabudnúť… Myslím si, že to je pravdepodobne dôvod, prečo sa to celé začalo,“ uviedol Trump.

Kyjev v utorok večer odsúhlasila dohodu, podľa ktorej by spolu s USA ťažili nerastné bohatstvo Ukrajiny a príjmy by smerovali do spoločného fondu. Návrh údajne zahŕňal aj isté bezpečnostné záruky pre Kyjev. Washington z prvotného návrhu dohody tiež vyškrtol všetky ustanovenia nevýhodné pre Ukrajinu.

 Trump požadoval, aby mu Ukrajina poskytla prístup k svojim nerastným surovinám ako kompenzáciu za vojnovú pomoc, ktorú jej Washington poskytol počas trojročného konfliktu s Ruskom, aktuality.sk

X X X

 Zomrela americká herečka Michelle Trachtenbergová, známa zo seriálov Buffy, premožiteľka upírov či Gossip Girl

Trachtenbergovú našli v bezvedomí v jej byte na newyorkskom Manhattane. Nedávno absolvovala transplantáciu pečene.

Vo veku 39 rokov zomrela hviedza detských a tínedžerských seriálov z prelomu tisícročí Michelle Trachtenbergová. Preslávila sa ako Dawn Summersová, mladšia sestra Buffy zo seriálu Buffy, premožiteľka upírov či ako Georgina Sparksová v seriáli Gossip Girl.

Oba americké seriály môžu byť známe aj slovenskému divákovi. Úmrtie polícia nepovažuje za podozrivé, keďže Trachtenbergová pravdepodobne zomrela prirodzene. Nedávno jej transplantovali pečeň.

Polícia ju našla v jej byte na newyorkskom Manhattane v stredu ráno v bezvedomí a bez reakcií na vonkajšie podnety. Na mieste ju vyhlásili za mŕtvu. „Neexistuje podozrenie z trestného činu. Príčinu smrti určí súdny lekár,“ cituje BBC z vyhlásenia newyorskej polície.

 Začínala ako trojročná

Otec Trachtenbergovej pochádzal z Nemecka a matka zo Sovietskeho zväzu. Rodená Newyorkčanka začínala s herectvom už ako trojročná, keď sa objavila v reklame na prací prášok.

Začiatkom roka 2000 bola nominovaná na niekoľko hereckých cien vrátane ceny Emmy za úlohu v seriáli Buffy, premožiteľka upírov.

Hrala aj vo filmoch Inšpektor Gadger, Eurotrip či Policajti. Epizódnu postavu si zahrala aj v seriáli Dr. House, aktuality.sk