Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty nakoniec Grónsko anektujú. Ohľadom tohto ostrova sa bude musieť uzavrieť dohoda, vyhlásil Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem v Bielom dome. Grónsky premiér Múte Egede následne oznámil, že zvolá lídrov strán, aby spoločne pripravili ostrejší odmietavý postoj voči Trumpovi. Informovali o tom zahraničné tlačové agentúry. Trump o zámere pripojiť Grónsko k Spojeným štátom hovoril už skôr.

 „Myslím, že sa to stane,“ povedal Trump o pripojení Grónska, ktoré Spojené štáty podľa neho potrebujú na zabezpečenie medzinárodnej bezpečnosti. Prezident v tejto súvislosti tiež oznámil, že Spojené štáty plánujú nakúpiť 48 ľadoborcov. Metropoly Nuuku a Kodaň verejne odmietajú Trumpove výroky o jeho zámere Grónsko získať.

„Americký prezident opäť vyslovil myšlienku na našu anexiu,“ napísal grónsky premiér Múte Egede na facebooku s tým, že to nemôže akceptovať a že zvolá predsedov strán. „Pretože tentoraz musíme Trumpa odmietnuť ostrejšie. Nesmie sa s nami naďalej zaobchádzať neúctivo. Už toho bolo dosť,“ napísal Egede.

 Republikánsky prezident dáva hlasno najavo záujem získať Grónsko od svojho januárového návratu do Bieleho domu. Ostrov je bohatý na nerastné suroviny a má strategickú polohu na prístup k Severnej Amerike za strany Severného Atlantiku a Arktídy.

Utorkové predčasné parlamentné voľby v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska, vyhrala opozičná stredopravá strana Demokrati (Demokraatit) s 29,9 percenta hlasov. Strana uprednostňuje pomalšiu cestu k nezávislosti ostrova. Na druhom mieste s 24,5 percenta hlasov skončilo ďalšie opozičné zoskupenie Naleraq, ktoré chce naopak nezávislosť získať rýchlejšie.

Predseda Demokratov Jens-Frederik Nielsen, ktorý sa pravdepodobne stane novým grónskym premiérom, v stredu odmietol snahu amerického prezidenta prevziať kontrolu nad ostrovom. Vyhlásil, že Gróňania musia mať možnosť sami rozhodnúť o svojej budúcnosti.

Súčasný grónsky premiér Múte Egede predčasné voľby vyhlásil preto, že krajina sa podľa neho nachádza v ťažkých časoch, aké ešte nezažila. Otázky sebaurčenia sú v Grónsku často diskutované aj bez ohľadu na Trumpove vyhlásenia a v doterajšom 31-člennom parlamente mali väčšinu strany presadzujúce nezávislosť od Dánska a vypísanie referenda o odtrhnutí. Diskutovalo sa tak predovšetkým o tom, kedy by referendum malo byť vyhlásené.

Ostrov obývaný zhruba 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov minulého storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.

Dánsko ostrovnej ekonomike tiež poskytuje okolo jednej miliardy dolárov ročne, čo je jeden z dôvodov, prečo časť obyvateľov neusiluje o rýchlu nezávislosť. Majú totiž obavy, že by to viedlo k výraznému zníženiu životnej úrovne./agentury

X X X

V pohotovosti sú najmä Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj. Policajti, colníci a zamestnanci Štátnej a veterinárnej správy oddnes vykonávajú nepretržité obojsmerné kontroly na hraničných priechodoch medzi Slovenskom a Maďarskom. Limitované kontroly je možné očakávať aj v ďalších pohraničných oblastiach. Zamerajú sana prevoz akýchkoľvek živých zvierat a potrvajú predbežne od 21. do 28. marca. Polícia monitoruje situáciu s vírusovými ochoreniami slintačky a krívačky od ich prvého výskytu v Maďarsku začiatkom marca, aktívne komunikuje s národnými autoritami aj zahraničnými partnermi a operatívne prijíma opatrenia, aktuality.sk

X X X

Generálna prokurátorka stopla Netanjahuovi plány na výmenu šéfa Šin Bet

Generálna prokurátorka Izraela zakázala premiérovi Netanjahuovi vymenovať nového šéfa Šin Bet po zásahu Najvyššieho súdu.

Izraelská generálna prokurátorka Gali Baharavová-Miarová v piatok uviedla, že premiér Benjamin Netanjahu nemá právomoc vymenovať nového riaditeľa vnútornej tajnej služby. Vyjadrila sa tak po tom, čo Najvyšší súd zablokoval rozhodnutie vlády odvolať šéfa kontrarozviedky Šin Bet Ronena Bara. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Prokurátorka uviedla, že je zakázané robiť akékoľvek kroky, ktoré poškodzujú pozíciu

„Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu je zakázané robiť akékoľvek kroky, ktoré poškodzujú pozíciu šéfa Šin Bet Ronena Bara,“ uviedla generálna prokurátorka vo vyhlásení adresovanom Netanjahuovi. „Je zakázané menovať nového šéfa Šin Bet a pohovory na túto pozíciu by sa nemali konať,“ dodala Baharavová-Miarová.

Netanjahu na platforme X nástojil na tom, že je na vláde, aby rozhodla, kto pozíciu šéfa kontrarozviedky obsadí. „Žiadna občianska vojna nebude! Štát Izrael je právnym štátom a podľa zákona o tom, kto bude hlavou Šin Bet, rozhoduje vláda Izraela,“ napísal Netanjahu.

Izraelská vláda Bara odvolala v noci na piatok. Opozičné strany rozhodnutie napadli na Najvyššom súde. Pozastavenie rozhodnutia vlády bude platiť až do prerokovania sťažnosti proti odvolaniu, čo sa podľa súdu stane najneskôr 8. apríla.

Ronen Bar na post šéfa Šin Bet nastúpil v októbri 2021. Vymenovala ho ešte predchádzajúca vláda. Jeho funkčné obdobie sa malo pôvodne skončiť až na budúci rok, no už aj tak napäté vzťahy s Netanjahuom sa ešte viac zhoršili po tom, čo izraelská kontrarozviedka začiatkom marca zverejnila svoju správu o útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023.

Bar pri prezentácii internej správy analyzujúcej príčiny útoku Hamasu pripustil pochybenia Šin Bet a konštatoval, že ak by kontrarozviedka konala inak, masakru sa dalo zabrániť. Správa však zároveň nepriamo kritizuje Netanjahua za to, že Hamas mohol vybudovať svoj zbrojný arzenál vďaka politike jeho vlády.

Vláda v piatok zároveň avizovala, že kabinet bude v nedeľu hlasovať o odvolaní generálnej prokurátorky Baharav-Miaraovej, ktorá podľa agentúry AFP patrí ku kritikom rozhodnutí premiéra Benjamina Netanjahua., aktuality.sk

X X X

Motor ruskej ekonomiky v plameňoch: Ukrajina triafa najbolestivejšie miesta, získala vzácny tromf?

Kyjev úspešne otestoval riadenú strelu s plochou dráhou letu, ktorá zasiahla rafinériu v Tuapse v ruskom Krasnodarskom kraji. Požiar, ktorý vznikol po zásahu, trval tri dni.

 Gubernátor Veniamin Kondratiev uviedol, že horelo vyše tisíc metrov štvorcových a vznietila sa nádrž s 20-tisíc tonami benzínu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil test za úspešný a ocenil efektivitu zbrane.

Útok na rafinériu zvyšuje riziko pre ruský ropný priemysel — kľúčový exportný zdroj, ktorý udržuje ekonomiku nad vodou. Ukrajina už mesiace cieli na ruské rafinérie, potrubia a čerpacie stanice pomocou svojich dronov — podľa správ vyradila asi 10 percent ruskej rafinérskej kapacity, píše server Politico.

„V podstate Putin ticho potvrdil Trumpovi, ako veľmi naše hlboké údery poškodzujú ruský energetický sektor. Toto je naša tromfová karta,“ uviedol ukrajinský poslanec Roman Lozinskyj v príspevku na Facebooku.

R-360 M Neptun, označovaný aj ako Dlhý Neptun, je vylepšenou verziou protilodnej strely R-360. Má nový navádzací systém a infračervené riadenie, čo mu umožňuje presné údery na pozemné ciele, vysvetľuje Politico. Ukrajina úspešne nasadila protilodnú strelu proti ruskej Čiernomorskej flotile. Bezprostredne po ruskej plnohodnotnej invázii pred viac ako tromi rokmi Ukrajina použila Neptun s ničivým účinkom. Dve tieto rakety potopili vlajkovú loď Ruska, krížnik Moskva.

 Riadené strely sú účinnejšie ako drony, ktoré boli hlavnou zbraňou Ukrajiny pre diaľkové útoky na Rusko. Drony lietajú pomaly a sú ľahšie zachytiteľné, zatiaľ čo riadené strely lietajú blízko rýchlosti zvuku a sú oveľa ťažšie zostreliteľné, vysvetľuje Politico.

Úder na ruský ropný priemysel

V posledných mesiacoch ruské vojská síce pomaly, ale postupovali vpred a podľa Vladimira Putina útočia „prakticky po celej línii frontu.“ Tempo útokov ukrajinských dronov na Rusko však výrazne vzrástlo. Tento rok už došlo k 19 útokom, zatiaľ čo za celý rok 2024 ich bolo 25, píše The Telegraph.

Údery na ropné sklady sú spôsobom, ako sa Ukrajina snaží spomaliť tlak ruskej armády. Zároveň však odrážajú ďalší cieľ Ukrajiny: snahu „priniesť vojnu domov“ pre Putina a ruský národ.

To vysvetľuje, prečo po rozhovore s Trumpom Putin súhlasil s čiastočným prímerím s Ukrajinou, konkrétne s útokmi na energetickú infraštruktúru, ale zároveň pokračoval v ofenzíve na fronte.

 Analytička ropných trhov spoločnosti Energy Aspects Livia Gallaratiová uviedla, že v dôsledku útokov výrazne klesol objem surovej ropy spracovávanej ruskými rafinériami.

„Môžeme potvrdiť, že niektoré veľké a dôležité rafinérie a objekty boli napadnuté. Sledujeme výrazné zníženie objemu spracovania ropy v ruských rafinériách – pred útokmi spracovávali približne približne 5,6 milióna barelov denne. Teraz sledujeme pokles na 5,1 milióna barelov denne. Takže to určite ovplyvnilo objemy,“ povedala pre The Telegraph.

Tieto útoky nielenže ovplyvňujú produkciu ropy na dôležitých rafinériách, ale tiež upozorňujú na vojnu medzi Rusmi, ktorí od úradov dostavajú len vládnu propagandu. Teraz nemôžu ignorovať veľké požiare, ktoré horia v ich oblasti, povedala pre The Telegraph analytička Emily Ferrisová a dodala, že Ukrajinci psychologicky prinášajú Rusom vojnu domov.

Požiare častokrát nevedia ruskí hasiči skrotiť niekoľko dní. Aktuálne tiež zasahujú v ruskej Krasnodarskej oblasti. Hasia požiar v ropnom sklade, ktorý vypukol po útoku ukrajinského dronu začiatkom týždňa. Jeho uhasenie zhoršuje aj najnovší výbuch, píše Reuters. Oheň zachvátil aj ďalšiu nádrž a plocha požiaru sa tak zdvojnásobila na 10-tisíc štvorcových metrov.

Kyjev už dávnejšie predstavil aj nový raketový dron Peklo s dosahom 700 km. Súčasné inovácie umožňujú Ukrajine viesť údery hlboko na ruské územie, čo zvyšuje vojenský tlak na Moskvu.

Zelenskyj potvrdil, že Ukrajina aktívne zvyšuje produkciu rakiet. Do novembra 2023 bolo vyrobených približne 100 striel rôznych typov, pričom výrobu podporuje aj spolupráca s Rumunskom.

Nie je to zázračná zbraň

Analytici však upozorňujú, že samotné riadené strely vojnu nerozhodnú. Mykola Bielieskov z Národného inštitútu pre strategické štúdie tvrdí, že kombinácia rakiet a dronov je však kľúčom k oslabeniu ruských obranných kapacít.

„Tieto riadené strely samy o sebe nemôžu zmeniť priebeh vojny, aj keď ich bude mnohonásobne viac ako teraz. Máme skúsenosti s Ruskom, ktoré na nás vypustilo oveľa viac rôznych rakiet, a stále fungujeme,“ povedal Mykola Bielieskov, výskumný pracovník Národného inštitútu pre strategické štúdie a analytik v kyjevskom Come Back Alive Initiatives Center NGO.

„Ale to neznamená, že nemusíme rozvíjať úderný potenciál — ako v kontexte strategickej obrany teraz, tak aj z hľadiska odstrašenia v budúcnosti,“ dodal Bielieskov. „Rakety plus drony budú vykonávať kombinované údery.“

 Partnerstvo s EÚ by mohlo Ukrajine zabezpečiť dodatočné financovanie na rozšírenie produkcie. To by krajine umožnilo pokračovať v útokoch na ruskú infraštruktúru bez ohľadu na podporu USA.

Dlhý Neptun predstavuje významný krok v ukrajinskej vojenskej stratégii. Ukrajinský boh morí tak zaradzuje Kyjev do veľmi vybraného klubu výrobcov riadených striel. Ide o zbrane s dosahom nad 500 kilometrov, ktoré nesú silné bojové hlavice schopné spôsobiť rozsiahle škody na cieľoch./agentury/

X X X

Británia zmrazila ruské aktíva v hodnote 30 miliárd eur od začiatku vojny na Ukrajine

Britská vláda v piatok uviedla, že od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 zmrazila ruské aktíva v hodnote viac než 25 miliárd libier (takmer 30 miliárd eur). TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Ministerstvo financií Spojeného kráľovstva vo svojej správe ďalej spresnilo, že v období od februára 2022 do marca 2024 uvalilo sankcie na dovedna 2001 fyzických a právnických osôb.

 Tajomníčka ministerstva Emma Reynoldsová dodala, že Británia spolu so svojimi spojencami pripravila Rusko o takmer 370 miliárd eur, čo je ekvivalentom štvorročných vojenských výdavkov Moskvy.

„Budeme naďalej dôrazne presadzovať finančné sankcie ako súčasť našej širšej reakcie na ruskú barbarskú inváziu na Ukrajinu,“ zdôraznila Reynoldsová.

Vo februári tohto roka, na tretie výročie začiatku konfliktu, Británia oznámila uvalenie viac než sto sankcií voči tým, ktorí napomáhajú ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Agentúra AFP však dodáva, že Británia a ďalšie západné štáty síce bránia sankcionovaným osobám v prístupe k zmrazenému majetku, dosiaľ však nepristúpili k jeho zhabaniu, aktuality.sk

X X X

Obrovský úspech: Slovenský film prekonal hollywoodske legendy. Jeho zárobky lámu rekordy

Slovenský film láme rekordy! Prekonal aj hollywoodske hity a stal sa najziskovejším v histórii. O čo ide?

Bosniansky herec Ivo Krešič ako košický mafián Holub

Slovenský film ČERNÁK láme rekordy a prepisuje históriu domácich kín. Počas šiestich týždňov od premiéry prekročil hranicu 400-tisíc divákov, čím sa zaradil na vrchol rebríčka najúspešnejších slovenských filmov.

Už počas otváracieho víkendu prilákal film do kín 133 406 divákov a tržby presiahli milión eur. Tento úspech bol len začiatkom – po niekoľkých týždňoch sa film prehupol cez hranicu 400-tisíc divákov a v tržbách dokonca prekonal aj také megahity ako Avatar: Cesta vody.

Prekonal všetkých konkurentov

Film ČERNÁK sa stal najziskovejším filmom v novodobej slovenskej histórii. S tržbami 3 263 349 eur odsunul na druhé miesto práve spomínaný film Avatar: Cesta vody, ktorý dosiahol tržby 3 160 619 eur. Na treťom mieste sa ocitol predchodca ČERNÁKA – film MIKI s tržbami 2 922 627 eur.

Rebríček najziskovejších filmov v slovenských kinách aktuálne vyzerá takto:

ČERNÁK – 400 289 divákov, tržby 3 263 349 eur, Avatar: Cesta vody – 407 126 divákov, tržby 3 160 619 eur

MIKI – 379 064 divákov, tržby 2 922 627 eur, V hlave 2 – 401 279 divákov, tržby 2 777 161 eur

Príbeh o bossovi slovenského podsvetia

Film ČERNÁK zachytáva príbeh vzostupu a pádu jedného z najobávanejších mafiánov 90. rokov na Slovensku – Mikiho Černáka. Dej sleduje jeho cestu od chlapca z Telgártu až po nekompromisného šéfa podsvetia, ktorý sa snaží ovládnuť celé Slovensko. Cesta na vrchol je však plná zrady a mŕtvol – a Černák čelí najväčšej hrozbe zo strany politikov a tajných služieb.

Film vznikol na základe skutočných udalostí a vďaka drsnému a realistickému spracovaniu si získal pozornosť kritikov aj divákov.

Hviezdne obsadenie a kvalitná produkcia

Za filmom stojí silný kreatívny tím: Scenár: Miro Šifra, Réžia: Jakub Kroner, Hudba: David Kollar.

Hrajú: Milan Ondrík, Dušan Cinkota, Gregor Hološka, Rebeka Poláková, Ivo Krešić, Anna Javorková, Miroslav Hanuš, Jozef Vajda, Matěj Hádek a ďalší

ČERNÁK prekonáva rekordy aj v tržbách

Film ČERNÁK nie je len najnavštevovanejším slovenským filmom, ale aj najziskovejším v histórii. Tržby presiahli hranicu 3,26 milióna eur, čo je historicky najvyššia suma, akú kedy dosiahol slovenský film.

Filmy MIKI a ČERNÁK spolu prilákali do kín na Slovensku viac ako 780-tisíc divákov – čo je bezprecedentný úspech na slovenskom trhu. Tento výsledok potvrdzuje, že domáca tvorba má na Slovensku silné postavenie a diváci majú záujem o kvalitné príbehy inšpirované skutočnými udalosťami.

Film ČERNÁK sa tak zapísal do histórie ako najúspešnejší slovenský film – nielen v počte divákov, ale aj v celkových tržbách./agentury/

X X X

OSN vyzýva Maďarsko, aby zrušilo zákon obmedzujúci práva LGBTIQ+ osôb

OSN vyzýva Maďarsko na zrušenie zákona obmedzujúceho práva LGBTIQ+ osôb, ktorý podľa nej diskriminuje a ohrozuje slobodu zhromažďovania.

Organizácia Spojených národov v piatok uviedla, že je hlboko znepokojená zákonom prijatým minulý týždeň v Maďarsku, ktorý podľa nej vedie k „svojvoľnému a diskriminačnému obmedzovaniu práv LGBTIQ+ osôb“. S odvolaním sa na agentúru AFP o tom v piatok informovala agentúra TASR.

OSN vyzýva na zrušenie tohto zákona

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Liz Throssellová vo vyhlásení uviedla, že komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzýva maďarské orgány, aby zrušili tento zákon a ďalšie právne predpisy, ktoré diskriminujú LGBTIQ+ osoby.

OHCHR reagoval na rozhodnutie maďarského parlamentu, ktorý v utorok prijal novelu zákona o zhromažďovaní. Stanovuje, že je zakázané organizovať zhromaždenia, ktoré porušujú právne predpisy o ochrane detí. Tie zakazujú šíriť medzi ľuďmi mladšími ako 18 rokov materiály zobrazujúce alebo propagujúce homosexualitu.

Podľa servera telex.hu novela z dielne vládnej strany Fidesz má za cieľ znemožniť konanie pochodov Budapest Pride. Server podotkol, že Fidesz obmedzuje právo zhromažďovať sa s odvolaním sa na ochranu detí. Organizátori a účastníci podujatí, ktoré by propagovali homosexualitu, môžu dostať pokutu až do výšky 200-tisíc forintov (500 eur).

Organizátori pochodu Budapest Pride, ktorý má 30-ročnú tradíciu, ešte pred hlasovaním deklarovali, že ho napriek zákazu chcú usporiadať.

Premiér Orbán vo štvrtok v Bruseli vyhlásil, že nikto, kto sa napriek zákazu zúčastní na budapeštianskom pochode za hrdosť na komunitu LGBTQ+, nebude zadržaný, ale bude musieť zaplatiť pokutu. „Ak porušujete zákon, musíte zaplatiť,“ podčiarkol.

Na novinársku otázku, či Maďarsko zakáže pochod Budapest Pride, premiér odpovedal, že ešte k tomu nedospeli. „Urobili sme zmenu ústavy a povedali, že riadna výchova a vzdelanie je základným právom detí. Ide o najdôležitejšiu hodnotu, ktorá je nadradená ostatným základným právam občanov Maďarska,“ povedal Orbán, podľa ktorého na základe toho bude možné zakázať čokoľvek, čo by bolo v rozpore so záujmami detí, aktuality.sk

X X X

Slovenská vláda likviduje právny štát aj ďalšie oblasti, zaznelo na proteste v Bratislave

Vláda slovenského premiéra Roberta Fica likviduje právny štát, kultúru, životné prostredie i demokratické princípy a hodnoty, zaznelo na ďalšom protivládnom proteste v Bratislave. Zástupcovia občianskeho sektora z pódia kritizovali tiež pripravované zmeny vo fungovaní mimovládnych organizácií. Účasť podľa odhadu síce dosiahla úroveň porovnateľnú s predchádzajúcimi dvoma demonštráciami, bola však výrazne nižšia ako napríklad na začiatku februára. Zhromaždenia Slovensko je Európa sa konali tiež v Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, Prešove, Žiline či Bardejove. Protesty boli aj v niektorých zahraničných mestách. Organizátori oznámili, že ďalší protest bude 4. apríla.

 „Vláda v priamom prenose likviduje všetko, čo sa tu budovalo a rozvíjalo. Kroky vlády možno označiť jedným slovom – likvidácia,“ povedal v prejave na demonštrácii v Bratislave jeden z organizátorov protestov Rastislav Kalnovič.

Na Námestí slobody vystúpil mimo iných aj biochemik Peter Holub. Ako uviedol, v mene vedcov sa chce ohradiť voči výrokom vládneho splnomocnenca pre prešetrenie pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Na jeho adresu Holub povedal, že rozvracia dôveru Slovákom v modernú medicínu a na svojom poste nemá čo robiť.

„RNA vakcíny ani žiadne iné vakcíny nie sú génová terapia,“ vyhlásil Holub. Zároveň vyzval rodičov, aby chránili svoje deti, pričom poukázal na prípady úmrtí detí na ochorenia, ktoré je možné eliminovať práve vakcináciou. „Veda má dávno jasno v tom, že vakcíny sú bezpečné,“ zdôraznil vedec.

Na proteste vystúpili aj výtvarníci Ivana Šáteková a Erik Šille. Prvá menovaná upozornila napríklad na situáciu v Slovenskej národnej galérii.„Z erbovej inštitúcie sa bohužiaľ stáva kabinet kuriozít,“ skonštatovala. Ako doplnila, že bez kultúry na Slovensku ostane len nekultúrny národ.Šille zase kritizoval vládu, že štát vníma ako korisť, ktorej sa zmocnila a odmieta sa jej vzdať. „Oni vedia iba búrať, preto sa búrime,“ povedal.

Marek Mach zo združenia Mladí proti fašizmu vyčítal vládnej koalícii rozkrádanie, rodinkárstvo a baženie po funkciách. „Sľúbili nám, že nebudeme najchorobnejšou krajinou Európskej únie a pritom zdvihli dane, zdvihli ceny diaľničných známok a urobili nás ešte chudobnejšími,“ uviedol.

Kazateľ Daniel Pastirčák zase vo svojom vystúpení pozdravil demonštrantov v Srbsku, Gruzínsku a Maďarsku. „Je to jeden boj, jeden duch, jeden odpor,“ vyhlásil. Zároveň zdôraznil, že premiér Robert Fico podporu Ruska podporuje vojnu. „Rusko koniec vojny nechce, chce kapituláciu Ukrajiny,“ doplnil.

Médiá s dovolaním na odhad agentúry SafetyCrew, ktorá pravidelne dohliada na bezpečnosť bratislavských zhromaždení, uviedli, že na námestí pri sídle vlády sa zišlo 10 000 až 11 000 ľudí. Vo februári v Bratislave demonštrovalo vyše 40 000 ľudí. Demonštrácie boli teraz opäť zvolané aj do ďalších miest po celej krajine. Premiér v súvislosti s protestmi už skôr uviedol, že ulica nesmie meniť výsledky slobodných volieb.

Terajšia vlna demonštrácií pod názvom Slovensko je Európa odštartovali po decembrovej schôdzke Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého krajina vo februári 2022 vojensky zaútočila na Ukrajinu.

Organizátori zhromaždenia potom na demonštráciách kritizovali aj rôzne kroky slovenskej vlády a vyzvali Fica, aby záujmu budúcnosti Slovenska odstúpil. Premiér to odmietol.

 Zástupca občianskeho sektora Filip Vagač v piatok v Bratislave upozornil, že vládna koalícia pripravuje zmeny vo fungovaní mimovládnych organizácií a návrhy prirovnal ku komunistickým praktikám a k opatreniam, ktoré v minulosti zaviedlo Rusko.

Fico len niekoľko hodín pred demonštráciami opäť tvrdil, že za nimi stoja osoby napojené na podobné akcie na Ukrajine a v Gruzínsku. „Každý týždeň sa vymýšľajú dôvody a otvorené klamstvá na organizovanie protivládnych protestov a stupňuje sa agresivita opozície a protivládnych médií,“ napísal Fico na sociálnej sieti. Organizátori občianskych protestov reagovali, že Fico je odtrhnutý od reality.

Predseda slovenskej vlády rovnako vyslovil podporu srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi, v ktorého krajine sa minulý týždeň na obrovskom proteste proti korupcii podľa miestneho ministerstva vnútra zišlo vyše 100 000 ľudí, nezávislé odhady však hovoria až o trikrát väčšej účasti.

Mohutné protivládne protesty zažil teraz štvornásobný slovenský premiér Fico už v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Vtedy Fico v záujme riešenia politickej krízy rezignoval, do čela vlády sa potom vrátil po predvlaňajších predčasných voľbách.

 .„Situácia na Slovensku je kritická. Do parlamentu bol predložený takzvaný ruský zákon, ktorý kopíruje totalitné praktiky a predstavuje vážnu hrozbu pre neziskový sektor a mimovládne organizácie. Ficova vláda týmto návrhom urobila ďalší krok smerom k autokracii,“ poznamenal jeden z organizátorov zhromaždenia, občianske združenie Mier Ukrajine pred protestom.

Poukázal tiež na to, že Slovensko čelí dezinformačnej kampani týkajúcej sa vakcín proti ochoreniu COVID-19 a že slovenská kultúra čelí systematickej deštrukcii./agentury/

X X X

V Istanbule demonštrovalo 300-tisíc ľudí po zadržaní starostu Imamogla

Protesty v Istanbule po zadržaní starostu Imamogla prilákali viac než 300-tisíc ľudí, polícia zasiahla gumovými projektilmi a slzotvorným plynom.

Vodca tureckej opozície Özgür Özel v piatok uviedol, že k masovým protestom v Istanbule sa po zadržaní tamojšieho starostu Ekrema Imamogla pripojilo viac než 300-tisíc ľudí. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Imamogla zadržali v stredu

Imamogla, ktorý je hlavným politickým rivalom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, zadržali v stredu pred úsvitom stovky policajtov. Došlo k tomu štyri dni pred tým, než mal byť nominovaný za prezidentského kandidáta opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) vo voľbách, ktoré by sa v Turecku mali konať v roku 2028.

„Je nás 300-tisíc,“ uviedol v piatok Özel, ktorý je lídrom strany CHP, rozsiahlemu davu demonštrantov pred istanbulskou radnicou, aktuality.sk

X X X

Zamestnanci Tesly v Berlíne sa sťažujú na zlé podmienky, vraj ich zastrašujú

Zamestnanci tvrdia, že musia pracovať v tak extrémnom tempe, že často nemajú čas ani na to, aby sa napili alebo išli na toaletu.

 Berlínska gigafactory okrem iného čelí aj vandalizmu po kontroverzných krokoch a vyjadreniach Elona Muska v posledných mesiacoch.

Tisíce zamestnancov spoločnosti Tesla v Nemecku opäť upozorňujú na zlé pracovné podmienky a apelujú na vedenie firmy, aby zaviedlo okamžité zlepšenia. Podľa odborového zväzu IG Metall podpísalo viac ako 3 000 pracovníkov závodu v meste Grünheide neďaleko Berlína petíciu požadujúcu najmä viac prestávok, viac zamestnancov a zastavenie údajných zastrašovacích praktík vedenia.

Tesla sa s protestom zamestnancov musí vyrovnať v čase, keď eviduje výrazný pokles predaja na najväčšom európskom automobilovom trhu. V Nemecku sa podľa dostupných štatistík registrácie elektromobilov Tesla v februári prepadli o 76 percent, zatiaľ čo v celej Európe išlo o pokles o 44 percent. Tesle nepomohlo ani kontroverzné vyjadrenie Elona Muska, ktorý počas nemeckej volebnej kampane verejne podporil ultrapravicovú stranu AfD. Po jeho rozporuplných krokoch a vyjadreniach v posledných mesiacoch navyše fabrika a aj európske showroomy Tesly čelia opakujúcim sa vandalským útokom.

 Zamestnanci a zástupcovia IG Metall tvrdia, že ľudia vo fabrike dlhodobo pracujú v extrémne vysokom tempe, často sa nedostanú ani na prestávky. „Často nemáme čas ani na malý nápoj alebo návštevu toalety. Nikto takto nevydrží až do dôchodku,“ uviedli členovia odborov v oficiálnom vyhlásení. Problémom je podľa nich aj nadchádzajúce zvyšovanie výroby pre modernizovaný Model Y, ktoré ešte zvýši ich pracovné vyťaženie.

IG Metall zdôrazňuje, že zamestnanci sa opakovane sťažujú na vyčerpanie a nedostatočné personálne obsadenie výrobných liniek, no manažment Tesly podľa nich reaguje skôr zastrašovaním než konštruktívnou snahou o riešenie. Nie je však jasné, či budú odbory schopné presadiť zmeny, hoci sú ich členovia najpočetnejšou skupinou vo firemnej rade (Betriebsrat), nemajú v nej nadpolovičnú väčšinu.

 V reakcii na kritiku uskutočnila Tesla interný prieskum medzi približne 7 500 z celkového počtu 11 000 zamestnancov. Automobilka vo vyhlásení uvádza, že 80 percent pracovníkov je s pracovnými podmienkami spokojných, 5 percent vyjadrilo nespokojnosť a zvyšok zostal neutrálny. Tesla takisto oznámila, že 300 doterajších dočasných zamestnancov získa od budúceho mesiaca trvalý pracovný pomer s cieľom zvládnuť zvýšenú výrobu upraveného Modelu Y.

Podľa pozorovateľov bude kľúčové, ako sa vedenie Tesly postaví k ďalším rokovaniam s odbormi. Napriek nedávnej neistote a poklesu predaja zostáva spoločnosť jedným z lídrov na trhu elektrických vozidiel a jej závod pri Berlíne má strategický význam pre rast Tesly v Európe. Je tiež otázne, či odborom IG Metall postačí súčasný prísľub lepšieho personálneho zabezpečenia, alebo budú naďalej „tlačiť“ na splnenie svojich požiadaviek.ˇ/agentury/

X X X

Amatérsky „reštaurátor“ v Poľsku premaľoval božie muky. Hrozia mu 2 roky väzenia

Poľské úrady začali pátrať po amatérskom reštaurátorovi, ktorý premaľoval 200 rokov staré božie muky pri dedine Studzionka v Sliezskom vojvodstve na juhu krajiny. Nový náter, ktorý dostali sochy Ježiša a panny Márie, ale rozhodne nezodpovedá štýlu historickej pamiatky a jej autorovi hrozí až dvojročný trest väzenia za vandalizmus, informoval server Notes from Poland.

 Božie muky boli postavené v roku 1820 pri ceste vedúcej cez dedinu Studzionka, kde žije 2300 ľudí. Sú zapísané na oficiálnom zozname pamiatok, čo znamená, že akúkoľvek prácu na nich musia schváliť úrady.

Na premaľované sochy prvýkrát upozornil anonymný užívateľ na sociálnej sieti, ktorý zverejnil fotografie božích múk a napísal k nim, že niekto zjavne vzal ich renováciu do vlastných rúk a na „premaľbu v štýle záhradných trpaslíkov použil najlacnejšiu farbu z obchodu pre domácich majstrov“. „Umelec“ svoju prácu dokonca podpísal iniciálami J.Cz. a pripojil dátum – júl 2024.

Následne snímky premaľovaných božích múk na sociálnych sieťach zdieľala Monika Bogdanowská, bývalá reštaurátorka v susednom Malopoľskom vojvodstve. Napísala k nim, že hoci človeka, ktorý túto prácu vykonal, nepochybne hnali dobré úmysly, výsledkom je poškodenie pamiatky./agentury/

X X X

Slintačku a krívačku potvrdili na Slovensku. O akú chorobu ide a čo hrozí tunajším farmám a spotrebiteľom?

Nákaza, ktorá môže paralyzovať živočíšnu výrobu, bola potvrdená už aj na Slovensku. Môže to mať veľký vplyv na ceny mäsa.

Už začiatkom marca maďarskí veterinári potvrdili výskyt slintačky a krívačky na farme dobytka v maďarskej obci Kisbajcsi. Choroba, ktorá spôsobuje vážne ekonomické problémy, sa objavila po polstoročí.

Na tieto správy zareagovali aj slovenské úrady, ktoré prijali sériu preventívnych opatrení. Obavy boli o to väčšie, že chovy dobytka sa nachádzajú aj na juhu Slovenska – teda v oblastiach najbližšie k maďarským hraniciam. Choroba bola dnešným dňom potvrdená aj na Slovensku.

„Práve mi oznámila riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, že všetky tri vzorky, ktoré im boli včera doručené, sú pozitívne,“ uviedol pre portál Polnoinfo.sk predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Agročat a podpredseda predstavenstva spoločnosti Medzičilizie Pavol Majerčák, aktuality.sk