Rátajú s úplným zrútením ruskej ekonomiky. Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že je pripravený pristúpiť k novým sankciám voči Moskve. Vyjadril sa po tom, ako Rusko uskutočnilo dosiaľ najrozsiahlejší letecký útok na Ukrajinu. Americký minister financií Scott Bessent ešte skôr v ten deň povedal, že ďalší ekonomický tlak Spojených štátov a Európy na Rusko by mohol podnietiť ruského prezidenta Vladimira Putina k mierovým rokovaniam s Ukrajinou.

 Americký prezident Donald Trump počúva šéfa Kremľa Vladimira Putina po ich rokovaniach na vojenskej základni Elmendorf-Richardson na Aljaške, 15. augusta 2025

„Áno, som,“ odpovedal Trump novinárom pred Bielym domom na otázku, či je pripravený uvaliť ďalšie sankcie na Rusko. Bližšie podrobnosti neposkytol.

 Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu viac ako 800 dronmi, čo je najvyšší počet od začiatku jeho invázie vo februári 2022, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Väčšinu z nich zostrelili, 54 dronov a deväť rakiet však zasiahlo 33 lokalít. Pri útokoch zahynuli štyria ľudia a poškodené bola aj budova vlády v Kyjeve. Európski lídri nálety ostro odsúdili a predstavitelia EÚ prisľúbili posilnenie protiruských sankcií.

„Ak sa USA a (Európskej únii) podarí zaviesť ďalšie sankcie, sekundárne clá na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, ruské hospodárstvo sa úplne zrúti a to privedie prezidenta Putina k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil Bessent v televízii NBC.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa je podľa ministra pripravená zvýšiť tlak na Rusko. „Potrebujeme, aby nás naši európski partneri nasledovali, pretože ak to USA a EÚ urobia spolu, bude sa rozhodovať, či vydrží dlhšie ukrajinská armáda alebo ruská ekonomika,“ doplnil.

 Trump je frustrovaný tým, že sa mu nedarí zastaviť vojnu na Ukrajine, o ktorej pri januárovom nástupe do funkcie tvrdil, že ju dokáže skončiť rýchlo. Šéf Bieleho domu dosiaľ neuvalil nové sankcie na Rusko ani Čínu, popredného nákupcu ruskej ropy. Zvýšil však clá na dovoz z Indie do USA, ktorá je ďalším významným odberateľom ruských energetických surovín.

 Prvé veľké rokovania medzi Trumpom a Putinom sa uskutočnili 15. augusta 2025 na Aljaške. Hoci americký prezident hovoril o „produktívnom“ stretnutí, summit nepriniesol žiadnu dohodu. Putin požadoval kontrolu nad Donbasom výmenou za prímerie, čo Kyjev okamžite odmietol.

Po samite nasledovala nová vlna ruských útokov na Ukrajinu. Prezident Volodymyr Zelenskyj stretnutie kritizoval ako jednostranné, keďže Ukrajina nebola priamo pri rokovaniach. Trump následne navrhol trilaterálne stretnutie USA, Ruska a Ukrajiny, no termín ani formát doteraz neboli dohodnuté.

Podľa kritikov dal summit Putinovi diplomatickú legitimitu bez reálnych ústupkov zo strany Moskvy. Ruské požiadavky na územné zmeny a ukrajinská snaha o zachovanie celistvosti krajiny tak momentálne zostávajú nezlučiteľné./agentury/

X X X

 Orbán na pikniku, ktorý netradične vysielali naživo: Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine, tá bude následne rozdelená

Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine, ktorá bude následne rozdelená. Myslí si to predseda maďarskej vlády a vládnej strany Fidesz Viktor Orbán, ktorý svoj pohľad na svetovú politiku vykreslil na takzvanom občianskom pikniku Fideszu v nedeľu podvečer v obci Kötcse v Šomodskej župe.

 Podujatie, ktoré bolo doposiaľ vždy neverejné a určené úzkemu kruhu pozvaných, tento rok netradične vysielali naživo na sociálnych sieťach.

„Vlani sme nechali veľa nezodpovedaných otázok. Tento rok sme dostali odpovede takmer na všetky. Bude nový americký prezident a nová americká politika? Áno. Bude nová nemecká vláda? Áno. Dostane sa Francúzsko z vládnej krízy? Nie! Môže sa spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4) opäť obnoviť? Áno. Bude ruské vojenské víťazstvo? Áno. Bude Ukrajina rozdelená? Áno. Podarí sa Európskej únii vyriešiť základnú dilemu, ktorú stelesňuje euro? Nie,“ povedal Orbán. Podčiarkol, že neexistuje len nový americký prezident, ale aj nová geostrategická politika.

 Orbán vyjadril názor, že Čína integruje krajiny juhovýchodnej Ázie do svojej ekonomiky bez vojenského zásahu. Spojené štáty si zas podľa maďarského premiéra uvedomili, že Európa je slabá.

 Fidesz avizoval, že otvorenie predvolebnej politickej sezóny posúva až na jeseň, podľa pozorovateľov práve nedeľňajší piknik môže byť jeho úvodným podujatím. V budúcom roku budú v Maďarsku parlamentné voľby. Mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) už dávnejšie oznámila, že svoju predvolebnú kampaň už začala.

Predseda TISZY Péter Magyar oznámil, že jeho strana pripravuje v rovnakom čase v Kötse zhromaždenie, ktoré bude mať na rozdiel od Fideszu otvorený, teda verejný charakter. Orbán následne osobne informoval, že celý tohtoročný piknik bude vysielaný naživo na sociálnych sieťach. Analytici to označili za jednoznačnú reakciu na intenzívne aktivity Magyarovej strany TISZA v online priestore.

 Podľa servera telex.hu počas príchodu Orbánovho mikrobusu do Kötse uzavreli cestu ešte aj pred členmi Fideszu. Server 444.hu poznamenal, že Fidesz tento rok úplne znemožnil médiám priblížiť sa k miestu konania pikniku.

Magyarom vedená TISZA zorganizovala svoje zhromaždenie niekoľko sto metrov od podujatia Fideszu. Cieľom podujatia TISZY, na ktoré podľa servera nepszava.hu prišlo niekoľko stoviek sympatizantov, bolo predstaviť nové osobnosti strany./agentury/

X X X

Vladimir Putin varuje: Západné jednotky na Ukrajine budú cieľmi ruskej armády

 Putin označil západné vojská na Ukrajine za možné ciele. Po mierovej dohode odmieta prítomnosť cudzích armád, pričom zvažuje stretnutie so Zelenským.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že akékoľvek západné jednotky, ktoré by boli v budúcnosti nasadené na Ukrajine, by sa stali legitímnym cieľom ruskej armády. Po dojednaní mieru podľa neho nebudú na Ukrajine potrební žiadni cudzí vojaci. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Ak sa tam objavia nejaké vojská, najmä teraz počas bojov, vychádzame z predpokladu, že budú legitímnymi cieľmi,“ povedal Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe. Nasadenie západných síl podľa neho nie je prospešné pre dlhodobý mier.

Macronovo vyhlásenie

Putin reagoval na štvrtkové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po summite tzv. koalície ochotných o tom, že bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu „sú pripravené“ a 26 krajín sa tam zaviazalo poslať svoje jednotky na zaistenie budúceho mieru.

Šéf Kremľa tvrdí, že po uzavretí mieru nebude potrebné nasadenie žiadnych jednotiek na Ukrajine, keďže v „prípade uzavretia dohody bude Rusko jej podmienky v plnej miere dodržiavať.“

Stretnutie so Zelenským

Vyjadril aj k potencionálnemu stretnutiu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ktorého uskutočnenie presadzuje aj šéf Bieleho domu Donald Trump. Putin podľa vlastných slov nevidí veľký zmysel v priamom kontakte medzi ním a Zelenským, avšak je naň pripravený.

Zopakoval, že takéto stretnutie by sa malo uskutočniť v Moskve a v takomto prípade by bola Zelenskému garantovaná úplná bezpečnosť. Zelenského požiadavku, aby sa stretli v tretej krajine, Putin označil za „prehnanú“, aktuality.sk

X X X

 Masívny útok na Ukrajinu, vo vzduchu mohla byť až tisícka dronov. Ukrajinci hlásia ďalší zásah ropovodu Družba

Rusko podniklo v noci zo soboty na nedeľu jeden z najväčších útokov na Ukrajine. Niektoré odhady hovoria až o tisícke útočiacich dronov, leteli aj balistické rakety.

 X X X

 Ukrajinský letecký útok na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorý sa uskutočnil v noci na nedeľu, neovplyvňuje ani fungovanie ropovodu Družba, ani dodávky ropy do Maďarska. Uviedol to na sociálnej sieti Facebook maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Agentúra MTI uviedla, že ukrajinská armáda v posledných týždňoch opakovane útočila na ruskú časť ropovodu Družba, v dôsledku čoho bol tranzit ropy do Maďarska a na Slovensko na niekoľko dní zastavený.

Kyjev tvrdí, že v noci zaútočil na ropovod Družba v ruskej Brianskej oblasti. Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi na platforme Telegram uviedol, že po útoku došlo ku „komplexnému poškodeniu požiarom“.

Ukrajina na tento ropovod v uplynulom období zaútočila niekoľkokrát, pričom v auguste útok na čerpaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti viedol k prerušeniu prepravy ropy cez ropovod Družba na Slovensko. (tasr)

X X X

 Ruskí vojaci dobyli dedinu Choroša v ukrajinskej juhovýchodnej Dnepropetrovskej oblasti, uvádza ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Rusko v júli oznámilo dobytie prvej dediny v Dnepropetrovskej oblasti a odvtedy tvrdí, že sa zmocnilo ďalších niekoľkých obcí v tomto regióne. Ukrajinská armáda sa zatiaľ k najnovšiemu ruskému oznámeniu nevyjadrila. (tass, čtk)

X X X

Ukrajina v noci na nedeľu zasiahla ruský ropovod Družba v Brjanskej oblasti na západe krajiny, napísala ráno agentúra Reuters. Veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi uviedol na Telegrame, že zariadenie strategického významu pre transport ropných produktov z bieloruských rafinérií do Ruskej federácie bolo výrazne poškodené požiarom. Presný rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

Ukrajina, ktorá sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtý rok, sa snaží zničiť infraštruktúru, ktorá je považovaná za kľúčovú pre vojenské snahy Moskvy. Cieľom ich útokov sa tak stávajú ruské elektrárne, plynovody aj ropovody. Napríklad benzín sa podľa vyjadrenia Brovdiho, známeho tiež pod prezývkou Maďar, v Rusku stáva vo vojne nedostatkovým produktom. Kyjev uvádza, že jeho útoky na území Ruska sú reakciou na pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu.

Ropu z Družby stále odoberajú Slováci a Maďari a ich vlády v auguste reagovali negatívne na prerušenie dodávok spôsobené ukrajinskými útokmi. V piatok o veci rokoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so slovenským premiérom Robertom Ficom. Fico dlhodobo obhajuje dovoz ruskej ropy a plynu na Slovensko, zatiaľ čo niektoré ďalšie európske krajiny sa závislosti na dodávkach ruských energií postupne zbavili. Na prerušenie dodávok ruskej ropy vyzval európske krajiny tiež šéf Bieleho domu Donald Trump.

Premiér Fico na návšteve v Užhorode rokoval s prezidentom Zelenským

X X X

 Rusko podniklo v noci zo soboty na nedeľu jeden z najväčších vzdušných útokov na Ukrajine. Niektoré odhady hovoria až o tisícke útočiacich dronov, leteli

 Rusko podniklo v noci zo soboty na nedeľu jeden z najväčších vzdušných útokov na Ukrajine. Niektoré odhady hovoria až o tisícke útočiacich dronov, leteli aj balistické rakety. aj balistické rakety. Podľa telegramovej stránky monitorwar útoky smerovali na Kyjev, Odesu, Charkov, Sumy, Dnepropetrovsk, Záporožie, Ozerne, Starokostantynivku, Vasylkov, Rešetilivku a ďalšie miesta v rôznych regiónoch. Stránka odhaduje počet použitých dronov na 780 až 950, niektoré ďalšie zdroje hovoria, že vo vzduchu bolo viac než tisíc dronov. Monitorwar píše, že väčšina dronov boli návnady.

Ruské nočné útoky na ukrajinskú metropolu Kyjev zapálili strechu viacerých obytných budov, zabili troch ľudí a zranili ďalších najmenej 18 ľudí, vrátane tehotnej ženy. Ukrajinské bezpilotné lietadlá naopak spôsobili požiar v rafinérii na juhozápade Ruska, ktorý bol uhasený. Kvôli útokom na západnú Ukrajinu vzlietli tiež poľské stíhačky, napísala agentúra Reuters.

Reportéri agentúry AP po veľkom ruskom útoku na Kyjev hlásia, že zo strechy budovy, kde sídli ukrajinská vláda, stúpa dym. Zatiaľ nie je jasné, či ide o dôsledok priameho ruského zásahu. Podľa kanálu Suspiľne Kyiiv budovu zasiahli padajúce trosky. Ak by Rusko priamo zaútočilo na budovu ukrajinskej vlády, išlo by o eskaláciu ruskej leteckej kampane voči cieľom v hlavnom meste Ukrajiny, konštatuje AP. Rusko sa doteraz vyhýbalo útokom na vládne budovy v centre mesta.

Sirény sa na takmer celej Ukrajine kvôli ruským raketám a dronom rozozneli okolo 1:15 SELČ. Padajúce trosky zo zničených bezpilotných lietadiel zapálili strechu štyroch obytných budov v Kyjeve. Ruské útoky tam tiež zranili osem ľudí, vrátane tehotnej ženy, a zabili staršiu ženu, uviedol starosta hlavného mesta Vitalij Kličko.

„Rusko úmyselne a vedome útočilo na civilné ciele,“ uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko.

Desiatky explózií boli počuť okrem iného aj v stredoukrajinskom Kremenčuku, ako uviedol starosta mesta Vitalij Maleckyj.

Po tom, ako Rusko začalo letecké údery aj na západnú Ukrajinu blízko hraníc s Poľskom, vzlietli poľské a spojenecké lietadlá. Pozemná protivzdušná obrana a radarové prieskumné systémy boli uvedené do najvyššej pohotovosti, uviedlo poľské operačné velenie.

Ukrajinský dronový útok naopak spôsobil požiar v Ilskej rafinérii pri Krasnodare na juhozápade Ruska, ktorý bol rýchlo uhasený a ktorý si nevyžiadal žiadne obete. Tunajší personál sa pri zásahu evakuoval do úkrytov, dodala agentúra./agentury/

X X X

  Pellegrini odcestoval do Japonska na oslavy Národného dňa SR na Expo 2025

 V rámci programu v Osake sa prezident zúčastní na oficiálnej ceremónii otvorenia.

Prezident SR Peter Pellegrini v nedeľu odcestoval na pracovnú návštevu Japonska, ktorá sa uskutoční pri príležitosti osláv Národného dňa SR na svetovej výstave Expo 2025. V rámci programu v Osake sa prezident zúčastní na oficiálnej ceremónii otvorenia. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta (KP) SR.

„Pracovná návšteva sa začne v Tokiu, kde sa prezident SR stretne s predsedom vlády Japonska Šigeru Išibom a následne s predstaviteľmi japonskej podnikateľskej federácie Keidanren,“ priblížila KP SR. Išiba v nedeľu oznámil, že podáva demisiu, vo funkcii premiéra však zatiaľ zostáva.

Stretnutia v Tokiu

Počas návštevy hlava štátu vycestuje aj do Hirošimy, kde sa stretne s guvernérom prefektúry, navštívi Atómový dom a položí veniec k Pamätníku mieru, aktuality.sk

X X X

V Indonézii sa zrútila spoločenská sála, najmenej štyria ľudia zahynuli

 Budova sa zrútila počas recitácie Koránu, na ktorú sa zhromaždilo viac ako sto ľudí, prevažne žien s deťmi.

Najmenej štyria ľudia prišli o život a viac než 80 ďalších utrpelo zranenia po tom, ako sa v nedeľu ráno v indonézskej provincii Západná Jáva zrútila nedávno postavená spoločenská sála. TASR sa odvoláva na správu agentúry DPA.

Budova sa zrútila počas recitácie Koránu, na ktorú sa zhromaždilo viac ako sto ľudí, prevažne žien s deťmi. Zranení boli prevezení do okolitých nemocníc, pričom väčšina z nich utrpela len ľahšie poranenia.

Kapacita bola prekročená

Majiteľ budovy uviedol, že sála bola v prevádzke len približne dva mesiace. Dodal, že počet účastníkov recitácie prekročil maximálnu kapacitu 150 osôb, čo mohlo prispieť k tragédii.

Podľa indonézskych médií udalosť opäť vyvolala obavy z nedostatočnej kvality stavebných prác a bezpečnostných štandardov v krajine. Indonézia už v minulosti zaznamenala podobné nešťastia – napríklad v roku 2022 sa zrútil trojposchodový obchod, kedy zahynulo päť ľudí, aktuality.sk

X X X

 Kotlár nevylúčil, že by mohol odísť z postu splnomocnenca vlády. Naznačil záujem o post ministra

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár vyhlásil, že stabilita koalície je najdôležitejšia. Naznačil, že v jej záujme by mohol zo svojho postu odísť. Priamo však na otázku neodpovedal.

 Kotlár tiež uviedol, že by v prípade úspechu v ďalších voľbách mal záujem o post ministra zdravotníctva. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii televízie Joj24 Politika 24.

 Poznamenal, že o stabilitu vládnej väčšiny sa snaží premiér Robert Fico (Smer). Splnomocnenec podľa svojho vyjadrenia predstavuje pre stabilitu hrozbu. „Pokiaľ by som ťahal ďalej výsledky svojej práce, stabilita koalície by bola narušená, to si povedzme na rovinu,“ myslí si.

 Splnomocnenec vlády tiež doplnil, že pripravovaná konsolidácia verejných financií by mala byť zameraná najmä na ministerstvá zdravotníctva a obrany, kde sa podľa neho dá ušetriť.

Pri téme vakcín proti covidu uviedol, že si situácia vyžaduje, aby sa stretol s premiérom a ministrom zdravotníctva za jedným stolom. Kotlár tiež vyhlásil, že niekoľko mesiacov po svojom nástupe vypracoval správu o manažovaní pandémie. Na otázku, čo sa s ňou stalo, odpovedal, že „pravdepodobne nie je až taká podstatná“. „Bolo treba aj dohľadať niektoré iné závery, ktoré by mohli zdôvodniť zlé hospodárenie,“ dodal.

 Kotlár v relácii opakovane spochybňoval význam očkovania a opakoval vedcami vyvrátené informácie o vakcínach. Spochybnil aj nárast zabrániteľných ochorení vo svete. Uviedol, že za výkon svojej funkcie dostáva na účet približne 800 až 900 eur. Má pridelenú kanceláriu a vodiča./agentury/

 X X X  

 Ján Hrčka vyhral voľby, stal sa starostom bratislavskej Petržalky

 Petržalka bola bez starostu od júna, keď sa Hrčka mandátu vzdal po odhalení miliónového podvodu na miestnom úrade.

Staronovým starostom v bratislavskej Petržalke sa v sobotných (6. 9.) doplňujúcich voľbách stal Ján Hrčka. Vyplýva to z jeho vyjadrení na sociálnej sieti, jeho víťazstvo vo voľbách potvrdila pre TASR aj hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Výsledky volieb ešte musí potvrdiť štátna volebná komisia.

Hrčka uviedol, že mu hlas malo dať 12 260 voličov, čo predstavuje zisk 78,58 percenta platných hlasov pri účasti viac ako 16 percent. „Vaša dôvera je pre mňa znova silným záväzkom. Priam obrovským. Uvedomujem si to a budem si to pamätať,“ odkázal na sociálnej sieti.

Pokračovanie vo vedení

Deklaruje, že pod jeho vedením ako starostu najväčšej bratislavskej mestskej časti bude v jej uliciach naďalej vidieť, že sa pracuje a menia sa veci k lepšiemu. To, čo sa stalo, označil opäť za veľkú skúsenosť. Zdôraznil, že obyvateľov, ale ani seba už nechce sklamať. „Nikdy nezabudnem na to, ako ste ma podržali v dobe, ktorá bola v mojom pracovnom a z veľkej časti i osobnom živote najťažšia,“ podotkol Hrčka. Ten by sa mal ujať mandátu zložením sľubu na najbližšom zasadnutí miestneho zastupiteľstva.

Politická zodpovednosť

Mestská časť Petržalka je bez oficiálneho starostu od 1. júna po tom, ako sa Hrčka vzdal mandátu. Išlo o vyvodenie politickej zodpovednosti za miliónový podvod, ktorý odhalili na miestnom úrade. Rozhodnutie vzdať sa mandátu odôvodnil tým, že na podvod neprišli skôr. Hrčka šéfoval petržalskej miestnej samospráve od roku 2018.

Hrčka, v súčasnosti bratislavský mestský a krajský poslanec, však následne začiatkom júla ohlásil svoju kandidatúru v doplňujúcich voľbách. Odôvodnil to tým, že ak mu obyvatelia dajú dôveru, rád by s ľuďmi na miestnom úrade dokončil veci za ostatného 6,5 roka. Vyjadril sa, že si pôjde „po predčasné vysvedčenie za prácu, niekde aj nedokončenú.“ Jeho jediným súperom vo voľbách bol miestny poslanec Juraj Mravec., aktuality.sk

X X X

 Nemecko plánuje investovať 10 miliárd eur do civilnej ochrany a krízového riadenia

 Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt predstavil plán investície 10 miliárd eur do civilnej ochrany. Uviedol, že ide o reakciu na geopolitické napätie a rastúci extrémizmus.

Nemecká vláda chce do roku 2029 investovať desať miliárd eur do civilnej ochrany a krízového riadenia. V rozhovore zverejnenom v nedeľu to pre denník Bild uviedol minister vnútra Alexander Dobrindt, informuje TASR.

„Posilňujeme našu civilnú ochranu,“ poznamenal nemecký minister z bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU). Plány vznikajú na pozadí rastúceho geopolitického napätia, hrozieb extrémizmu a takzvaných hybridných hrozieb, medzi ktoré patria napríklad dezinformačné kampane.

Podľa denníka Bild počíta pakt civilnej ochrany okrem iného s novými sirénami na varovanie obyvateľov, výstražnými systémami pre mobilné telefóny, novými krytmi, ťažkou technikou či približne 1500 vozidlami určenými na hasenie požiarov. Súčasťou iniciatívy majú byť aj cvičenia armády a záchranných zložiek. Ministerstvo vnútra nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o potvrdenie správ a ďalšie informácie.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa nemecká vláda rozhodla modernizovať kryty civilnej ochrany. V súčasnosti ich má 579 s kapacitou približne 480-tisíc osôb, pričom mnohé z nich neboli využívané od čias studenej vojny, aktulity.sk