Novozvolený americký prezident Donald Trump varoval, že na členské štáty zoskupenia BRICS uvalí 100-percentné dovozné clá, ak budú pokračovať v aktivitách ohrozujúcich pozíciu amerického dolára. Informovala o tom agentúra AFP. „Požadujeme, aby sa zaviazali, že nevytvoria žiadnu novú menu v rámci BRICS, ani nebudú podporovať inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár. Ináč budú čeliť 100-percentným clám,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti.

Truth Social. BRICS je hospodárskym zoskupením, ktorého názov vychádza z prvých písmen zakladajúcich štátov – Brazílie, Ruska, Indie a Číny (BRIC) a neskôr aj Južnej Afriky, ktorá sa pripojila v roku 2010. Od roku 2024 vstúpili do zoskupenia Egypt, Etiópia, Irán a Spojené Arabské Emiráty (SAE).

Trump reagoval na ostatný samit BRICS, ktorý sa konal koncom októbra v ruskej Kazani. Počas samitu členské štáty diskutovali aj o posilnení svojich mien a nedolárových transakcií.

Donald Trump po znovuzvolení za prezidenta USA dal rázne najavo, že bude opätovne presadzovať svoju agendu „Amerika na prvom mieste“. Tá zahrnuje zavedenie ďalších ciel na dovoz produktov zo zahraničia.

Teraz svoju pozornosť obrátil na zoskupenie BRICS. „Ak budú štáty BRICS pokračovať vo svojich plánoch, môžu počítať s tým, že na úžasnom americkom trhu už svoje výrobky nepredajú. Môžu si nájsť iného hlupáka,“ dodal Trump s varovaním, že „BRICS nemajú žiadnu šancu nahradiť americký dolár v medzinárodnom obchode a ktorýkoľvek štát sa o to pokúsi, môže sa s USA (ako obchodným partnerom) rozlúčiť“, aktuality.sk

X X X

Je Trump II. pre Európu šancou na novú suverenitu?

Trumpov návrat prináša pre Slovensko i Európu zmeny, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať. Či už sa na ne tešíme alebo nie, zhodneme sa, že prichádzajú – v podpore Ukrajiny, v obchodnej politike i Víťazom volieb v Rumunsku sú vládnuci sociálni demokrati, ukazujú prognózy

Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) získala najviac hlasov v nedeľňajších parlamentných voľbách, vyplýva z tzv. exit pollov zverejnených po zatvorení volebných miestností, podľa ktorých dostala 26 percent hlasov. Krajne pravicová Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) skončila na druhom mieste s 19 percentami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Rumunský premiér Marcel Ciolacu zo Sociálnodemokratickej strany (PSD) volí vo volebnej miestnosti v meste Buzau počas parlamentných volieb v Rumunsku v nedeľu 1. decembra 2024.

Ak by takéto rozloženie síl potvrdili oficiálne výsledky, prozápadná koalícia pod vedením PSD by pravdepodobne mala dostatok kresiel v Poslaneckej snemovni na vytvorenie vlády. Krajne pravicové strany si však výrazne polepšili a podľa prognóz získala celkovo zhruba 30 percent hlasov. Samotná AUR mala v doterajšom parlamente 8,5 percenta a PSD 32,5 percenta mandátov.

Exit polly okrem toho nezahŕňajú hlasy státisícov Rumunov pracujúcich v zahraničí, ktorí podľa očakávaní uprednostnia krajne pravicové subjekty a centristickú opozičnú stranu pod vedením prezidentskej kandidátky Eleny Lasconiovej.

Približne 19 miliónov voličov v piatej najväčšej krajine EÚ rozhodovalo o obsadení 330 kresiel v Poslaneckej snemovni a 136 kresiel v Senáte.

O tretie a štvrté miesto sa v exit polloch delia stredopravicová Únia záchrany Rumunska (USR) a Národná liberálna strana (PNL), ktorá bola v doterajšej veľkej koalícii partnerom sociálnych demokratov. Obom pripisujú 15,5 percenta hlasov.

Parlamentné voľby sa konali týždeň po prekvapujúcom víťazstve dovtedy málo známeho proruského pravicového extrémistu Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb. Ústavný súd zatiaľ nepotvrdil výsledky tohto hlasovania a nariadil opätovné sčítanie hlasov. V pondelok rozhodne o žiadosti o anulovanie výsledkov. Rumunské úrady uviedli, že našli dôkazy o zasahovaní zo strany nepriateľských aktérov.

v našej vlastnej obrane. Povedie Trumpov nástup k oslabeniu Európy, alebo ju naopak “nakopne”?/agentury/

X X X

 Jake Sullivan tvrdí, že USA neuvažujú o poskytnutí jadrových zbraní Ukrajine

 Ukrajina by mala vo zvýšenej miere získavať rôzne konvenčné kapacity na obranu. Spojené štáty nezvažujú možnosť vrátiť na Ukrajinu jadrové zbrane, akých sa vzdala po rozpade Sovietskeho zväzu. Uviedol to v nedeľu poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Sullivan sa vyjadril po otázke o novembrovom článku denníka New York Times, podľa ktorého niektorí nekonkretizovaní západní predstavitelia naznačili, že by americký prezident Joe Biden mohol pred odchodom z funkcie poskytnúť Ukrajine takéto zbrane.

Rusko označilo myšlienku dodania jadrových zbraní za šialenstvo

„O tom sa neuvažuje, nie. Ukrajine poskytujeme vo zvýšenej miere rôzne konvenčné kapacity, aby sa mohla účinne brániť a preniesť boj k Rusom, nedávame im nukleárne kapacity,“ povedal poradca pre televíziu ABC.

 Rusko minulý týždeň označilo myšlienku dodania jadrových zbraní Kyjevu za „absolútne šialenstvo“ s tým, že zabrániť takémuto scenáru bolo jedným z dôvodom, prečo Moskva poslala vojakov na Ukrajinu.

Kyjev zdedil jadrové zbrane po Sovietskom zväze po jeho rozpade v roku 1991, no vzdal sa ich na základe dohody z roku 1994, známej ako Budapeštianske memorandum, a to výmenou za bezpečnostné záruky Ruska, USA a Británie, aktuality.sk

X X X

 Víťazom volieb v Rumunsku sú vládnuci sociálni demokrati, ukazujú prognózy

Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) získala najviac hlasov v nedeľňajších parlamentných voľbách, vyplýva z tzv. exit pollov zverejnených po zatvorení volebných miestností, podľa ktorých dostala 26 percent hlasov. Krajne pravicová Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) skončila na druhom mieste s 19 percentami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Rumunský premiér Marcel Ciolacu zo Sociálnodemokratickej strany (PSD) volí vo volebnej miestnosti v meste Buzau počas parlamentných volieb v Rumunsku v nedeľu 1. decembra 2024.

Ak by takéto rozloženie síl potvrdili oficiálne výsledky, prozápadná koalícia pod vedením PSD by pravdepodobne mala dostatok kresiel v Poslaneckej snemovni na vytvorenie vlády. Krajne pravicové strany si však výrazne polepšili a podľa prognóz získala celkovo zhruba 30 percent hlasov. Samotná AUR mala v doterajšom parlamente 8,5 percenta a PSD 32,5 percenta mandátov.

Exit polly okrem toho nezahŕňajú hlasy státisícov Rumunov pracujúcich v zahraničí, ktorí podľa očakávaní uprednostnia krajne pravicové subjekty a centristickú opozičnú stranu pod vedením prezidentskej kandidátky Eleny Lasconiovej.

Približne 19 miliónov voličov v piatej najväčšej krajine EÚ rozhodovalo o obsadení 330 kresiel v Poslaneckej snemovni a 136 kresiel v Senáte.

O tretie a štvrté miesto sa v exit polloch delia stredopravicová Únia záchrany Rumunska (USR) a Národná liberálna strana (PNL), ktorá bola v doterajšej veľkej koalícii partnerom sociálnych demokratov. Obom pripisujú 15,5 percenta hlasov.

Parlamentné voľby sa konali týždeň po prekvapujúcom víťazstve dovtedy málo známeho proruského pravicového extrémistu Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb. Ústavný súd zatiaľ nepotvrdil výsledky tohto hlasovania a nariadil opätovné sčítanie hlasov. V pondelok rozhodne o žiadosti o anulovanie výsledkov. Rumunské úrady uviedli, že našli dôkazy o zasahovaní zo strany nepriateľských aktérov./agentury/

X X X

 Nastávajúci americký prezident Donald Trump

Zhodujeme sa, že Trumpov návrat prináša zmeny, s ktorými sa budeme musieť na Slovensku i v Európe vyrovnať. Prijať väčšiu úlohu pri podpore brániacej sa Ukrajiny? Pripraviť sa na americké clá pre európsky priemysel či obchodnú vojnu vo svete? Bude Trump pre EÚ nakoniec znamenať oslabenie EÚ, či naopak, posilnenie jej samostatnosti, konkurencieschop­nosti a suverenity?

Kým pre jednu skupinu diskutujúcich znamená Trumpove znovuzvolenie nádej a povzbudenie, druhú skupinu napĺňa skôr obavami.

Najväčší vplyv Trumpovho zvolenia za prezidenta zhodne vnímame v otázke vojny na Ukrajine. Zhodujeme sa, že Trump bude ráznejší než jeho predchodca. Kým prvá skupina si myslí, že Trump zastaví vojnu na Ukrajine, druhá sa obáva, že “Trumpov mier” na Ukrajine nebude udržateľný.

Potvrdia ďalšie štyri roky, že Európa potrebuje vládu pevnej ruky? Povzbudia nacionalizmus či snahy o oslabenie EÚ? Alebo Trumpova pozície izolácie USA pomôže EÚ k väčšej samostatnosti a obranyschopnosti?

Ako EÚ naloží s Trumpovym „kopancom”?

Očakávame, že vyššie clá Európsku úniu neminú. Trump ich môže uvaliť priamo na európsky priemysel, alebo nás zasiahnu v dôsledku obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Bez ohľadu na to, či je pre nás Trumpov návrat povzbudením, alebo dôvodom k obavám, zhodujeme sa, že môže zaostávajúcu európsku konkurencieschop­nosť aj „nakopnúť”, a to práve svojím nezáujmom o EÚ.

Väčšia časť diskutujúcich očakáva, že Trumpova avizovaná obchodná politika Slovensko aj pre vysokú závislosť od automobilového priemyslu oslabí. Rozchádzame sa však v otázke, či nový americký prezident vôbec bude pre EÚ až tak významnou zmenou, vzhľadom na dlhodobé finančné a bezpečnostné nastavenie USA.

Ak Trump Ukrajinu opustí, čo bude s nami?

Keďže Trumpov návrat vnímame najviac cez otázku vojny na Ukrajine a prístup odchádzajúceho prezidenta Bidena podľa nás nikam nevedie, od staronového prezidenta USA očakávame najmä ráznosť.

Akú rolu má zohrať EÚ v prípade, že Trump vojenskú podporu Ukrajiny zníži? Mali by európske krajiny prevziať väčšiu časť z tejto podpory na seba?

Časť diskutujúcich je presvedčená, že Európa je bez americkej ochrany bezmocná, a od Trumpovej izolacionistickej politiky si sľubuje, že povedie k väčšej samostatnosti EÚ. Ako by však mala táto samostatnosť vyzerať?

Zhodujeme sa síce, že EÚ dnes nepodniká dostatočné kroky v oblasti obrany, rozchádzame sa však zároveň v otázke, či by európske krajiny mali na svoju obranu začať vynakladať aj viac ako 2 % svojho HDP? Ako by teda mala vyzerať tá suverenita EÚ, ktorú od Trumpovho zvolenia očakávame?

O projekte

OZ DEMDIS inovatívnymi metódami nachádza zhody a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o DEMDIS a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

X X X

 Scholz přijel po dvou letech do Kyjeva, slíbil pomoc za stovky milionů eur

Německý kancléř Olaf Scholz v pondělí po dvou a půl letech přijel na návštěvu Kyjeva a sejde se tam s ukrajinským prezidentem Volodymyrem Zelenským. Ukrajině, která se přes dva a tři čtvrtě roku brání ruské vojenské agresi, Německo podle kancléře ještě v prosinci poskytne vojenskou techniku za 650 milionů eur (16,4 miliardy korun). Informuje o tom agentura DPA.

„Chci tady na místě dát jasně najevo, že Německo zůstane nejsilnějším podporovatelem Ukrajiny v Evropě,“ řekl Scholz. „Ukrajina se může na Německo spolehnout,“ dodal.

Německo je po Spojených státech nejdůležitějším dodavatelem zbraní pro Ukrajinu. Od začátku ruské invaze z února 2022 Německo podle údajů spolkové vlády poslalo nebo slíbilo Ukrajině zbraně a vojenské vybavení v hodnotě kolem 28 miliard eur. Do této částky je započítaný i nový balík pomoci.

„Německo letos dělá více než Británie a Francie dohromady. A dalo by se k tomu přidat ještě pár dalších zemí,“ řekl Scholz k objemu německé pomoci Kyjevu.

Německo čekají v únoru předčasné parlamentní volby, jejich favoritem je podle průzkumů opoziční konzervativní CDU/CSU. Dnešní Scholzova návštěva se tedy koná v době volební kampaně v největší a ekonomicky nejsilnější zemi EU.

Ukrajina dlouhodobě na německou vládu naléhá, aby jí poskytla střely s dlouhým doletem Taurus. Scholz to ale odmítá s tím, že chce zabránit zatažení Německa a NATO do války. Berlín na rozdíl od jiných spojenců Kyjeva nepovolil Ukrajině používat německé zbraně k úderům v hloubi ruského území, smí je nasazovat jen v příhraničí.

Agentura DPA uvádí, že ukrajinské vedení podráždilo také diplomatické úsilí kancléře Scholze, který v polovině listopadu po téměř dvou letech telefonicky hovořil s ruským prezidentem Vladimirem Putinem. Podle Zelenského tak otevřel pověstnou Pandořinu skříňku.

Scholz přijel do Kyjeva v době, kdy ruská armáda na východě Ukrajiny za poslední dva měsíce postupovala nejrychleji od března 2022. Zároveň panuje nejistota ohledně další americké pomoci vzhledem k blížícímu se nástupu zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bílého domu.

X X X

 Ficov Smer dal do reklamy na sociálnej sieti 126-tisíc, Tomáš Taraba skoro nič. Prečo je taký viditeľný? (výber investigatívy)

 Jeden politik platí, druhý používa na svoje zviditeľnenie silnejšie zbrane. Stále im však pomáhajú aj veľmi podozrivé profily na sociálnej sieti.

Slovenskí politici, tak ako ich kolegovia po celom svete, milujú internet. Len čo dopovedia vetu, už je na ich profile na sociálnej sieti. Bez propagácie to proste nejde, politika je takmer ako verejné divadlo – treba zaujať.

Pod prsty na klávesnici sa im teraz pozreli analytici z Investigatívneho centra Jána Kuciaka a zistili zaujímavé veci. Niektorí z nich vôbec nie sú skúpi na peniaze, keď treba za vlastnú reklamu na sociálnej sieti platiť, a otvaráju peňaženku dokorán. Tak napríklad:

Taký predseda Smeru a vlády Robert Fico, ktorý je v politike už viac ako 30 rokov, si založil profil na Facebooku v roku 2017 a má 308-tisíc sledovateľov. Do reklamy dal od apríla 2019 spolu so Smerom 126-tisíc eur.

Naproti tomu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sleduje na tejto sociálnej sieti 94-tisíc ľudí, profil si založil tri roky po Ficovi. Za reklamu tento rok ešte neplatil. Za celý čas existencie stránky do nej spolu so stranou Život – národná strana investoval 4058 eur. Zatiaľ čo Ficov účet spravuje podľa údajov prevádzkovateľa siete, teda firmy Meta, 18 ľudí, Tarabov len štyria.

Miroslav Mikuláš z platformy elv.ai (ktorá sa špecializuje na detekciu toxických komentárov na Facebooku) vysvetľuje, prečo má Taraba vysokú úspešnosť príspel,aktuality.sk

X X X

  Folklorista, exnovinár a podnikateľ. Zbaví sa koalícia troch rebelov? Sú deliacim prvkom medzi Hlasom a Smerom

Nezaradení poslanec Rudolf Huliak a jeho dvaja kolegovia nie sú jedinými „vzbúrencami“ v koalícii. Trojica „rebelujúcich“ poslancov Hlasu sa opäť dostala do koaličného hľadáčika potom, čo sa Samuel Migaľ rozhodol, že nepodporí dva vládne návrhy ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nom. SNS). Líder národniarov Andrej Danko bol v šoku, aj keď o tom všetci v koalícii vedeli. Kto sú traja rebeli z Hlasu Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec?

 Trojica poslancov Hlasu, ktorá občas hlasuje inak ako koalície – zľava Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Samuel Migaľ.

Podľa politológov sa od trojice huliakovcov diametrálne líšia a sú aj jedným z dôvodom, prečo sa Hlas dá ešte od Smeru odlíšiť. Budú sa ich chcieť zbaviť?

Migaľ: Ak si Danko nevšimol semafor, tak nie je prekvapenie, že si nevšimol ani moje pripomienky k zákonu

 Trojica má výhrady mesiace

Keď sa trojica poslancov Hlasu rozhodla, že nebude hlasovať za odvolanie lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu, Danko to využil a poslanecký klub Hlasu označil za nejednotný. Netrvalo dlho a jeho slová sa mu vrátili, keď sa začali búriť traja poslanci z klubu SNS – Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták. Na rozdiel od troch „hlasákov“ však netrvalo ani týždeň, keď huliakovci klub SNS napokon opustili. Koalícia sa tak dostala na hranu a s istotou disponuje len tesnou väčšinou.

 Huliakovci síce deklarovali podporu vláde Roberta Fica (Smer), no po slovách ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), že nie sú potrební, sa držia striktne programu a občas nemajú potrebu pomôcť koalícii otvoriť schôdze. Koaličná 76-ka už pocítila krehkosť, keď pri dôležitých hlasovaniach v parlamente nemala dosť poslancov kvôli ľudskej chybe či dopravnej zápche.

V prípade Migaľa však nešlo ani o jedno nevedomé zlyhanie. SNS neprihliadala na jeho návrhy k dvom vládnym návrhom zákonov o športe a Fonde na podporu športu a tak ich nepodporil. Koalícia neriskovala a hlasovanie presunula na budúci štvrtok. Danko vravel, že líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok bol zúfalý a musel Migaľovi dohovárať. Hlas to nekomentoval. Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek zatiaľ trojicu poslancov v porovnaní s huliakovcami vníma ako „kvalitatívne odlišnú skupinu vládnych poslancov vzhľadom na mieru konštruktívnosti a vecnosti argumentov“.

„Z pohľadu SNS alebo pána Danka ide určite o progresívnu úderku alebo liberálov z Hlasu. V každom prípade ide o umiernenejších poslancov, ktorí sa ideovo a programovo nezhodujú predovšetkým s politikmi, ktorí prišli do vlády a parlamentu za SNS a potom s niektorými návrhmi Smeru,“ konštatuje politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.

Danko: Poslanec Migaľ hrubo porušil koaličnú zmluvu

V Hlase sú podľa neho poslanci, ktorí by vedeli reprezentovať aj Smer či SNS a nebol by v tom rozdiel. „V tomto zmysle patria medzi tzv. enfants terribles vládnej koalície. Môže ísť aj o taktiku hlavne voči SNS, s ktorou má Hlas stále problémy a takto sa to vyvažuje. Zároveň ukazujú krajšiu tvár umierneným voličom Hlasu, aby neprechádzali ako voliči k iným politickým stranám,“ zhodnotil.

Podľa Cirnera je rozdiel medzi huliakovcami a trojicou poslancov Hlasu zásadný. „Huliak a spol. sú národno-konzervatívni populisti, ktorým ide predovšetkým o osobné záujmy (stranícke nominácie a podpora ich skupín) a spomínaní poslanci Hlasu sú skôr centristi a pragmatici, ktorým ide o vlastnú reputáciu a presadenie fundovanejších riešení, ktoré by neboli také kontroverzné a často označované ako neodborné,“ uviedol.

„Zatiaľ čo argumenty huliakovcov sú predovšetkým materiálneho charakteru, v argumentácii poslancov Hlasu je prítomná vecnosť,“ hovorí. „Huliakovci vystupujú ako rybárski či včelárski ,lobisti‘, poslanci Hlasu vyjadrovali svoje rozpaky nad vedením rezortu kultúry, prichádzajú s vecnými návrhmi k fungovaniu miestnych samospráv a prekvapivo prišli aj s návrhmi úpravy priestupkov, ktoré sa očakávali od ministerstva spravodlivosti,“ dodal Řádek.

Samuel Migaľ – prešiel na druhý breh

V polovici mája 2023 sa Migaľ po viac ako dvadsiatich rokoch rozlúčil so svojou novinárskou kariérou v televízii Joj. „Som presvedčený, že moja cesta bude správna,“ povedal štyri dni predtým, než sa postavil bok po boku vtedajšieho lídra Hlasu Petra Pellegriho a stal sa posilou odborného tímu. „Zistil som, že z tej druhej strany dokážem na problémy poukazovať, no riešiť ich neviem,“ povedal Migaľ. „Preto som prešiel na druhú stranu,“ dodal.

 Venovať sa chcel téme médií, kultúry, ale aj sociálnej oblasti či obrane a bezpečnosti. Migaľ priznal, že v ňom bujnel „občiansky postoj“, snažil sa byť objektívny a nedávať do reportáži svoje postoje. Vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera niekoľkokrát označil za chaotickú, kým Pellegriniho vnímal ako „slušného človeka“. Z médií odišiel koncom apríla a ešte mesiac predtým pripravoval politické reportáže aj o témach Hlasu.

Jednou z jeho posledných reportáži bol príspevok, v ktorom Migaľ zisťoval, o koľko sa predraží pre politikov varenie predvolebného guláša. V januári roku 2022 informoval portál O médiách o jeho zvláštnom vzťahu s vtedy obžalovaných Norbertom Bödörom. Migaľ robil na reportáži o jeho prepustení z ilavskej väznice. Kontroverzný podnikateľ sa zväčša s novinármi nerozprával a bol k nim odmeraný.

Pred kamerou televízie Joj však vtedy exkluzívne porozprával o svojich pocitoch, nechal sa natočiť pri nosení vecí, vtipkoval, čo bolo nezvyčajné. Migaľovi sa ako redaktorovi opakovane poďakoval, podľa portálu rozhovor poskytol výmenou za odvoz z väznice a promo vo vysielaní. Migaľ ani vtedajší šéf spravodajstva a publicistiky Roland Kubina na otázky neodpovedali. Počas predvolebnej kampane sa venoval aj seniorom a problémom regiónov – pochádza z okresu Vranov nad Topľou. Dnes už poslanec sa do parlamentu dostal ako prvý náhradník a krúžkovalo ho 3 245 Slovákov.

Roman Malatinec – od folklóru cez samosprávu k veľkej politike

Pre Malatinca nie je politika až takou neznámou. Už druhé funkčné obdobie pôsobí ako podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BB SK), v roku 2018 tak nahradil Ľubicu Laššákovú. „Chcem zúročiť svoje skúsenosti z obecnej samosprávy, ale aj samosprávy VÚC a priniesť slušnú, dôstojnú politiku, ktorá vás bude prezentovať,“ hovoril v predvolebných videách.

Šimkovičová po stretnutí s poslancami Hlasu: Vážim si, že sa nahlas povedalo, že nikto tu nič nerozbíja

 Takisto sa zaujíma o regióny, samosprávu, ale aj kultúru. Pochádza z Podpoľania, je spevák, tanečník, inštrumentalista, moderátor a je aj umeleckým vedúcim súboru Podpoľanec, folklóru sa venuje celý život. Počas pôsobenia vo funkcii podpredsedu bolo jeho úlohou podporovať vybrané okruhy kultúrnych činností, analyzovať stav jednotlivých oblastí kultúry a vyhotovovať návrhy ich ďalšieho rozvoja. Podieľal sa aj na zabezpečovaní ochrany predmetov národného kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok. Jeho asistentkou, ktorú si so sebou vzal aj do parlamentu, je Lívia Pellegrini, manželka Pellegriniho bratranca Lukáša, ktorý sa do NR SR pokúšal dostať zo 150. miesta a pracuje ako hasič. Malatinca volilo 3 951 Slovákov.

Paradoxne bol prvým nespokojným z trojice poslancov. Na jar spolu s Laššákovou nepodporili zmeny vo Fonde na podporu umenia. S krokmi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom.SNS) nesúhlasili. Po atentáte na premiéra Fica nakoniec zákon schválili bez pripomienok dvoch poslancov Hlasu. Pri nedávnom odvolávaní Šimkovičovej si však trojica Malatinec, Migaľ a Šalitroš sadla so Šimkovičovou za spoločný stôl v parlamentnej knižnici. Pridal sa aj Ján Ferenčák, ktorý s nimi z času na čas zdieľa nespokojný postoj.

Deň pred hlasovaním totiž nebolo isté, či ministerku podporia. Nakoniec si veci „vydiskutovali“. Malatinec po stretnutí povedal, že mali tvorivú diskusiu o tom, čo by od nej do budúcna očakávali. „Dohodli sme sa na tom, že otvoríme otázku smerovania kultúry, pracovnej skupiny, ktorá zasadne a budeme hovoriť o stratégii kultúry tam, kde to chce pani ministerka dostať za určité obdobie,“ povedal.

Radomír Šalitroš – štedrý darca zo zahraničia bez škandálu

V poslaneckom klube Hlasu dopĺňa trojicu rebelov najmenej známy z nich – poslanec Šalitroš. V NR SR je nováčikom, ktorý občas hlasuje inak ako zvyšok koalície. Ako pre verejnosť donedávna neznáma osobnosť sa príliš pred kamerami nepretŕčal, na tlačových besedách stál v úzadí a v rozprave vystúpil len niekoľkokrát. Potom, čo sa „preslávil“ spolu s dvoma jeho kolegami, keď nehlasoval za odvolanie lídra PS Šimečku z postu podpredsedu NR SR, sa médiá začali zaujímať aj o neho. Šalitroš získal vo voľbách 1407 krúžkov a aktuálne je členom troch parlamentných výborov – zahraničného, zdravotníckeho a výboru pre financie a rozpočet.

 Rodák z Košíc však pre samotnú stranu nie je až takou neznámou. V roku 2020 kandidoval ekonóm z 13. miesta za stranu Tomáša Druckera Dobrá voľba, v ktorej bol podpredsedom a ktorá si od Šalitroša požičala od decembra 2019 do februára 2020 spolu 200-tisíc eur. Drucker nakoniec so svojou stranou neuspel, no jeho cesta sa pár mesiacov pred voľbami 2023 skrížila s Pellegrinim, ktorý zlúčil Dobrú voľbu s Hlasom. Tak sa do strany dostal aj Šalitroš, ktorého dal Pellegrini na 25. miesto.

Šalitroš za sebou nemá žiadne škandály, žil 17 rokov v zahraničí, pracoval v banke vo Viedni, a pred vstupom do politiky sa venoval podnikaniu. „Nič mi tam nechýbalo, ale po čase ma prestalo baviť pracovať len s číslami,“ vysvetľoval v minulosti to, prečo začal podnikať na Slovensku. Podľa obchodného registra figuruje jeho meno vo viacerých firmách, jednou z nich bola aj rodinná firma ponúkajúca luxusné prírodné postele.

Do politiky vstúpil aj preto, aby motivoval mladých vrátiť sa na Slovensko a v predvolebnej kampani sa chcel venovať najmä podnikaniu. Prvý rok v parlamente ho šokoval, nečakal, že politická kultúra je až taká zlá. Odmietol sa podieľať na politických útokoch, kritizoval napríklad to, že novela trestných kódexov nešla štandardným legislatívnym procesom, zastal sa poslankyne PS Lucie Plavákovej, ktorú zo sály vykázali kvôli údajne kontroverzným a propagujúcim nálepkám, konsolidačný balík síce podporil no nepozdávalo sa mu skrátenie rozpravy a za Šimečkovo odvolanie nehlasoval, lebo sa mu nepáčili útoky na jeho rodinu.

Zbaviť sa nepohodlných?

Vzdor trojice však neostal bez odozvy. Poslanec Šalitroš údajne po spomínanom hlasovaní dostal ponuku stať sa štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, no táto informácia sa nepotvrdila. O Migaľovi, ktorí je kvôli blokovaniu „športových“ vládnych návrhov v nemilosti SNS sa zas hovorilo ako o náhradníkovi Šutaja Eštoka na poste ministra vnútra, pokiaľ by sa líder Hlasu posunul do čela NR SR.

Ani tu však zatiaľ nepoznáme riešenie. Hlas chce presadiť voľbu do konca roka a podmieňuje ju ostatnými personálnymi voľbami. Na program schôdze sa voľba šéfa NR SR zatiaľ nedostala a poslanci koalície zhodu zatiaľ nemajú ani ju tak skoro nepredpokladajú. Podľa politológa Cirnera sa o „odpratanie“ v koalícii môžu pokúsiť a v prípade Migaľa hovorí o možnosti, že sa stane ministrom vnútra. „Je to ľahko predstaviteľné, takto to vyriešil aj Danko s Kuffovcami, Šimkovičovou a Tarabom, poslal ich do exekutívy,“ uviedol.

 Řádek si to však nevie predstaviť. „Vládna koalícia nemá nekonečný zoznam ,trafík‘, ktorými by dokázala nadmieru uspokojiť 79 poslancov. Okrem snahy o politické vydieranie sa na súčasnom parlamentnom dianí odráža programová a komunikačná asketickosť slovenských politických strán,“ hovorí. Isté však je, že títo traja poslanci predstavujú aj pomyselnú deliacu čiaru medzi Smerom a Hlasom, ktorú však často maže ich predseda Šutaj Eštok. V Smere nikdy nebývalo zvykom, aby niekto hlasoval inak a „vyčnieval z radu“. „Hlas je mladší a čiastočne liberálnejšie pôsobiaci Smer, v ktorom je dodnes bezchybná stranícka disciplína. V poslaneckom klube Hlasu pôsobí viac osobnostných individualít, ktoré dokážu vyvinúť vlastnú poslaneckú iniciatívu a nečakať len na zadanie vedenia strany,“ dodal politológ Řádek.

Toto delenie robí podľa Cirnera verejne aj Danko napríklad pri ministrovi školstva Druckerovi či pri kritike časti Hlasu, ktorú označuje za slniečkarov. „Smer je postavený na tom, že pôsobí ako homogénny monolit, ale samozrejme aj tam sú rôzne prúdy a názorové skupiny. Napríklad minister Kaliňák zosobňuje pragmatické biznis krídlo strany, kým napríklad poslanec Podmanický určite nie je tiež sociálnym demokratom, ale konzervatívcom, ktorý má názorovo blízko k predstaviteľom SNS alebo Republiky,“ dodal prešovský politológ. Aj keď však majú v Smere iný názor, navonok a už vôbec nie pri hlasovaniach to najavo nedajú./agentury/

X X X

 Chcem veriť, že Ukrajina nemá záujem poškodzovať našu kritickú infraštruktúru, tvrdí Tibor Gašpar

 Podľa Gašpara je veľmi predčasné hovoriť o tom, pre koho pracovala organizovaná skupina, ktorú zadržali tento týždeň. „Nedávam to za vinu nikomu konkrétnemu,“ povedal podpredseda parlamentu.

Robert Fico vo včerajšom videu na sociálnej sieti priznal, že so 76 poslancami sa nedá dlhodobo vládnuť a mrzia ho „obrázky z parlamentu“. Od utorka bolo zmarených až päť hlasovaní v Národnej rade.

Ak sa vrátia, môžu dostať ministerstvo

Poslanec Samuel Migaľ z Hlasu zablokoval v stredu parlament, pretože SNS odmietla jeho pripomienky k vládnemu návrhu zákona o športe. Andrej Danko to označil za porušenie koaličnej zmluvy. Rovnako to vníma aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).

„Tieto zákony išli riadnym legislatívnym procesom. Mal možnosť prihlásiť sa so zmenami tak, ako štandardne má. Nepodal oficiálny pozmeňujúci návrh, len konzultoval niektoré svoje požiadavky s predkladateľom,“ povedal Tibor Gašpar v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

 Vládna koalícia sa podľa Gašpara chce naďalej uchádzať o 79 poslancov aj vrátane Rudolfa Huliaka, Pavla Ľuptáka a Ivana Šefčíka. Riešením by mohlo byť memorandum s konkrétnymi požiadavkami. „Sme ochotní diskutovať. Čo je splniteľné, to sa za podporu vládnej koalície dá takto nastaviť.“

Huliakovci by dokonca mohli dostať aj miesto vo vláde. „Pokiaľ by sa dokázali vrátiť do klubu Slovenskej národnej strany, povedzme s názvom SNS a nezávislí poslanci. Tak na tejto platforme je možná diskusia o ministerstve,“ myslí si Tibor Gašpar.

Šutaj Eštok nebol istý

Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa však bude musieť byť podobných memoránd viac. „Aj zo strany Hlas bude ďalšia skupina, z ktorou bude treba urobiť ďalšie memorandum“. Tvrdiť, že koaličná kríza nie je, je tak naivné, tvrdí.

Koalícia podľa neho odložila aj hlasovanie o odvolávaní ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka až na začiatok februára budúceho roka, pretože nemala väčšinu. „Odsunuté to bolo preto, lebo nemali istotu, či by tá dôvera bola alebo nebola vyslovená.“ Koalícia podľa neho dúfa, že dovtedy by sa mohli pomery v koalícii mohli ako-tak utriasť.

Ak by koalícia stratila parlamentnú väčšinu, na podporu KDH sa spoľahnúť nemôže. „KDH nebude podávať barličku tejto koalícii vzhľadom na to, aké kroky urobila v tomto roku,“ tvrdí podpredseda KDH Viliam Karas. O koalícii hovorí, že sa k opozícii správa ako k handrám. Podľa Karasa je situácia zrelá na hlasovanie o dôvere vláde. Hnutie podľa neho zásadne nesúhlasí s tým, kam Slovensko ekonomicky smeruje.

Gašpara však KDH najbližšie k sociálnym cieľom a hodnotám, ktoré presadzuje Smer a Hlas. Karas však spoluprácu so Smerom odmieta pre novelu trestného práva. „Nebudeme to nejakým spôsobom rehabilitovať. Musia to byť občania, musia to byť nové voľby, ktoré to rehabilitujú.“ KDH však chce byť v nasledujúcej vláde aj garantom toho, aby „žiadne progresívne ideológie nevalcovali našu mládež a naše deti“.

Zadržaní boli administratívne vyhostení

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v Sobotných dialógoch na STVR hovoril o existencii organizovanej skupiny, ktorá by mohla plánovať útoky na kritickú infraštruktúru na východe Slovenska alebo v Maďarsku. Hrozbou sa na mimoriadnom zasadnutí venovala aj Bezpečnostná rada štátu.

„Zachytili sme organizovanú skupinu, ktorá pri prehliadke mala vo svojom aute niekoľko dronov, niekoľko telefónov, niekoľko SIM kariet a mala mapy, kde bola vyznačená kritická infraštruktúra Slovenska. Konkrétne sa bavíme o ropovode Družba,“ povedal Šutaj Eštok. Informácie slovenských spravodajských služieb i zahraničných partnerov podľa ministra vyvolávajú „pomerne veľké obavy“.

 Tibor Gašpar dnes v O 5 minút 12 nekonkretizoval, pre koho táto organizovaná skupina pracuje. Považuje to za predčasné a očakáva, že o tom, kedy bude možné takéto informácie zverejniť, rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. Jednou zo zadržaných osôb mal byť podľa neho Ukrajinec a osoba narodená na Ukrajine, ktorá má maďarské občianstvo. Zadržaní mali byť administratívne vyhostení.

„Politicky by som to mohol tiež, samozrejme, okomentovať a chcem veriť, že nebude Ukrajina tá, ktorá by mala záujem poškodzovať záujem našu kritickú infraštruktúru z nejakých politických dôvodov. To už by bolo veľmi arogantné a nemiestne, preto to nedávam za vinu nikomu konkrétnemu. Počkajme, kým tie zložky zistia, aká veľká je táto skupina, čím je motivovaná, čo vlastne na území Slovenska chcela robiť.“

Podľa Viliama Karasa unáhlené závery nepomáhajú nikomu. Obdobné informácie dostáva od spravodajských služieb každá vláda, no netreba z nich vytĺkať politický kapitál. Bezpečnostné zložky majú fungovať tak, aby netraumatizovali občanov. „Preto sú to tajné služby, aby navonok nestrašili a nepanikárili ľudí.“ To, kto je za skupinou, môže dokázať až ďalšie vyšetrovanie, aktuality.sk

X X X

 Heroín alebo mRNA vakcína? Experti v tom majú jasno, Oskarovi Rózsovi odkazujú toto

Vakcína životy zachraňuje, heroín ich ničí a ukončuje. Štátny ústav pre kontrolu liečiv reaguje na kontroverzné vyjadrenia hudobníka Oskara Rózsu.

Hoci aj heroín bol vynájdený ako liek, dnes už je každému jasné, že táto extrémne nebezpečná droga nemá so zdravím nič spoločné. V minulosti bol používaný na liečbu kašľa či bolesti, odporúčaný boj dokonca aj deťom.

 „Čoskoro však vyšlo najavo, že heroín spôsobuje silnú závislosť a doslova ničí životy. Epidémia závislosti sa šírila rýchlo, a preto bol heroín v priebehu 20. storočia zakázaný,“ podčiarkol Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) s tým, že jeho riziká výrazne prevyšujú prínosy. Čítajte viacToto nie je vaša hymna, Oskar Rózsa rozdeľuje Slovákov. Hymna patrí všetkým, reagujú lídri opozície

Rózsa: Z heroínu som sa dostal, vakcínu neriskujem

Reakcia ústavu prišla krátko po tom, ako hudobník Oskar Rózsa vyhlásil, že mRNA vakcíny sú nebezpečnejšie ako heroín. „Ten rozdiel spočíva v tom, že z toho heroínu sa za istých okolností, aj keď veľmi obtiažne, dá dostať. Ale keď si švacnete mRNA vakcínu, jednu, dve, tri, tak tie grafénové vlákna už z tela nedostanete,“ uvádzal Rózsa argumenty, ktoré odborníci už dávno vyvrátili.

„Takže vakcína je horšia ako heroín? Pre mňa určite, lebo ja som sa z toho heroínu dokázal dostať, ale vakcínu, to by som neriskoval,“ dodal.

 Lukáš Machala, Oskar Rózsa (v strede) a extrémista Daniel Bombic v Londýne. Symbol, ktorý spája palec a ukazovák do kruhu s ostatnými prstami zdvihnutými hore a zvykne byť sprevádzaný žmurknutím jedného oka, sa stal obľúbeným znakom neonacistov.

Proti jeho slovám sa hneď ostro ohradilo množstvo expertov. Najnovšie aj ŠÚKL zverejnil porovnanie, z ktorého to musí byť jasné úplne každému.

„Úlohou štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je zabezpečiť, aby všetky vakcíny, ktoré sa dostanú k slovenským pacientom, boli bezpečné, účinné a kvalitné,“ uviedol riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík. Zároveň zdôraznil, že ŠÚKL pristupuje k povinnosti poskytovať jasné a vedecky podložené informácie zodpovedne a s maximálnou transparentnosťou.

„Biológia a medicína sú oblasti, kde jednoduché a čierno-biele odpovede často nestačia. Procesy, ktoré v ľudskom tele prebiehajú po užití liekov, sú komplikované a vyžadujú si dôkladné skúmanie,“ vysvetľuje Dorčík.

Na posudzovaní liekov vrátane vakcín sa podieľajú medzinárodné tímy odborníkov – vedcov, lekárov, farmaceutov, biológov a mnohých iných. Očkovať mRNA vakcínami sa začalo pred vyše štyrmi rokmi a len do marca 2023 bolo celosvetovo podaných viac ako 13 miliárd dávok. „Dnes už máme k dispozícii veľké množstvo údajov, ktoré jednoznačne ukazujú, že prínosy mRNA vakcín výrazne prevyšujú nad možnými rizikami,“ doplnil Dorčík.

ŠÚKL zároveň ozrejmil, že mRNA vakcíny sú výsledkom desiatok rokov výskumu a prešli najprísnejšími regulačnými procesmi v histórii medicíny. Sú presným opakom heroínu – zachraňujú životy, namiesto toho, aby ich ničili. „Ak by vakcíny mali čo i len zlomok rizík, aké má heroín, nikdy by sa nedostali do obehu – a ak by sa ukázali byť nebezpečné, okamžite by boli zakázané,“ zdôraznil štátny ústav./agentury/

X X X

 Saková neočakáva zmeny pri ministerstvách, huliakovci však môžu podľa ministerky dostať podiel na výkonnej moci

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) neočakáva, že sa bude meniť rozdelenie ministerstiev, no predpokladá, že Rudolf Huliak a jeho poslanci dostanú podiel na výkonnej moci. Uviedla to v relácii televízie Ta3 V politike.

 Reagovala tak na vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý sa vo videu na sociálnej sieti vyjadril, že je potrebné nájsť riešenie, aby sa huliakovci mohli podieľať na moci, no bez toho, aby sa zmenila štruktúra vládnej koalície. Saková nechcela presnejšie špecifikovať, aké pozície by huliakovci mohli dostať.

 „Pevne dúfame, že počas nadchádzajúcich sviatkov viacerí poslanci prehodnotia svoje postoje a hodnoty,“ vyjadrila sa k situácii v Národnej rade (NR) SR. Pripustila tiež, že si v koalícii uvedomujú krehkosť vládnutia so 76 poslancami. Ide o počet poslancov, ktorým koalícia disponuje po odchode Rudolfa Huliaka, Pavla Ľuptáka a Ivana Ševšíka z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Dúfa tiež, že predsedovi národniarov Andrejovi Dankovi sa podarí nájsť konsenzus s huliakovcami.

Poslanec a podpredseda strany Sloboda a Solidarita Marián Viskupič to považuje za začiatok konca. Pripomenul aj troch „odbojných“ poslancov zo strany Hlas. Riešenie vidí v predčasných voľbách.

 Celková výška energopomoci na ceny plynu by bola v prípade plošnej pomoci na úrovni približne 280 miliónov eur. Ide o predbežné odhady, ktoré budú spresnené po očakávanom pondelkovom zverejnení cien komodity Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), informovala ďalej Saková.

„Konkrétne presné čísla, ako bude vyzerať pomoc, či adresná alebo plošná, budeme mať vtedy, keď budeme mať finálne schválený cenník ÚRSO,“ povedala Saková. O schéme energopomoci domácnostiam rozhodne koaličná rada. Pri aktuálnych odhadoch výšky plošnej pomoci by malo pritom Ministerstvo hospodárstva SR vychádzať z údajov o spotrebe plynu a tepla za minulý rok.

 Prípadnú plošnú formu dotácií na energie kritizoval poslanec SaS Marián Viskupič. Saková oponovala, že má pripravené schémy plošnej aj adresnej energopomoci, no príspevky konkrétnym ohrozeným domácnostiam narážajú na viaceré bariéry.

Ministerka taktiež pripomenula, že v prípade ceny silovej elektriny sa vláde podarilo dosiahnuť dohodu so Slovenskými elektrárňami, vďaka ktorej ceny tejto komodity v budúcom roku nebudú stúpať. Zároveň sa zníži sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na 19 % a majú sa stabilizovať poplatky, čo by malo tiež pozitívne vplývať na cenu elektriny pre domácnosti. Viskupič upozornil na fakt, že v prípade ostatných energetických komodít sa sadzba DPH bude naopak zvyšovať na novú úroveň 23 %.

 X X X

 Chvíle hrôzy vo Fiorentine. 22-ročný mladík sa bezvládne zrútil na trávnik, odviezla ho sanitka

Zápas medzi Fiorentinou a Interom Miláno v talianskej Serii A bol ukončený po tom, čo 22-ročný hráč domácich Edoardo Bove skolaboval na ihrisku.

Nad Edoardom Bovem sa okamžite pristavili lekári a jeho spoluhráči z Fiorentiny.

Edoardo Bove z AC Fiorentina je po kolapse v stabilizovanom stave. Jeho klub to uviedol v správe, ktorú poskytol médiám.

Bove skolaboval po štvrťhodine hry priamo na ihrisku. Podľa agentúry Reuters sa v jednom momente zohol k zemi, aby si vyzul kopačku, keď náhle odpadol. Okamžite k nemu pribehli spoluhráči a zdravotníci, ktorí mu poskytli prvú pomoc.

Hráči vytvorili okolo Boveho kruh. Dvadsaťdvaročného krídelníka nakoniec odviezla zo štadióna sanitka. Rozhodca duel v 17. minúte najprv za bezgólového stavu prerušil a neskôr ho ukončil.

Hráča previezli do nemocnice Careggi v blízkosti Stadio Franchi vo Florencii. Portál La Repubblica neskôr informoval, že Bove bol po prevoze „pri vedomí a dýchal samostatne“.

Rozhodca po kolapse nariadil hráčom, aby opustili ihrisko a odišli do šatní. Zápas najskôr prerušil, neskôr rozhodol, že ho už v nedeľu nedohrajú. Podľa vyjadrenia ligy ho tímy odohrajú v náhradnom termíne, termín zatiaľ neurčili.

Neskôr večer vydal domáci klub vyhlásenie. Prezident Fiorentiny Rocco Commisso uviedol, že s hráčom i jeho manželkou je v neustálom kontakte.

„Edoardo je momentálne hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti. Prvé vykonané kardiologické a neurologické testy vylúčili akútne poškodenie centrálneho nervového systému a kardiorespiračného systému,“ citoval ho web calciomercato.com. Commisso dodal: „Eduardo, poď. Si silný chlapec s veľkým charakterom.“

Bove je odchovanec AS Rím, do Fiorentiny prišiel v auguste na hosťovanie do konca sezóny. V národnom drese prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, za taliansku reprezentáciu do 21 rokov si pripísal 14 štartov a jeden gól./agentury/

X X X

Najčastejším súrodeneckým vzťahom na Slovensku je brat-sestra. Len vlastného súrodenca má 61 percent detí. Deti s nevlastnými súrodencami predstavujú 15 percent. „Rodí sa viac chlapcov ako dievčat, a druhým najčastejším typom sú bratia. Najmenej časté sú vzťahy medzi sestrami,“ ozrejmila Stauder.

Podľa štatistiky sú na Slovensku len štyria otcovia, ktorí majú deväť detí, a všetky sú dievčatá.

X X X

 Najčastejším súrodeneckým vzťahom na Slovensku je brat-sestra. Len vlastného súrodenca má 61 percent detí. Deti s nevlastnými súrodencami predstavujú 15 percent. „Rodí sa viac chlapcov ako dievčat, a druhým najčastejším typom sú bratia. Najmenej časté sú vzťahy medzi sestrami,“ ozrejmila Stauder.

Podľa štatistiky sú na Slovensku len štyria otcovia, ktorí majú deväť detí, a všetky sú dievčatá.