Trump odstrihnutím od životodarnej pomoci USA otriasol regiónom. Náhle zmrazenie zahraničnej pomoci Spojených štátov z rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa vyvoláva otrasy vo východnej Európe a necháva v úzkych prodemokratické skupiny, nezávislé médiá, iniciatívy občianskej spoločnosti a miestnej samosprávy. Tie sa snažia hospodáriť s peniazmi v regióne, o ktorý súperí Východ so Západom, napísala agentúra AP-

Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že cieľom 90-dňového zmrazenia je skoncovať s plytvaním a zablokovať programy financujúce aktivity, „ktoré sú v rozpore s našimi národnými záujmami“. Podľa AP ide agresívne uplatnenie Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“.

 Východná Európa je odpradávna geopolitickým bojiskom, kde sa západné zahraničnopolitické záujmy často stretávajú so záujmami Moskvy alebo Pekingu. Mnohí sa obávajú, že zastavenie amerických fondov by mohlo oslabiť spojencov Washingtonu – a vytvoriť vákuum, ktoré by sa jeho nepriatelia mohli s radosťou pokúsiť vyplniť.

„V prípade Moldavska je podpora zahraničných darcov životne dôležitá pre vyváženosť mediálneho prostredia,“ povedala Oxana Greadcencoová, riaditeľka nezávislej mediálnej platformy Moldova.org. „Mnoho televíznych sietí a mediálnych inštitúcií financuje Rusko, takže je potrebná protiváha. Toto je bezprecedentná situácia, ale snažíme sa neprepadať panike,“ dodala.

Agentúra USA pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (USAID) ju informovala, že granty sa oficiálne skončili 24. januára a nesmú minúť žiadne zvyšné prostriedky na svojich účtoch.

Greadcencoová medzitým vďaka internetovej kampani získala počas dvoch dní 135 nových podporovateľov, ktorí by mali pokryť platy pre 16 členov redakcie do konca marca.

„Nečakali sme, že to bude mať na Moldavsko taký vážny dopad, pretože sme si mysleli, že dôjde iba k čiastočnému zníženiu finančných prostriedkov. Je šokujúce si uvedomiť, ako veľmi je Moldavsko závislé od amerických fondov, čo sa týka nielen mimovládnych organizácií a médií, ale aj miestnych samospráv a mnohých verejných inštitúcií,“ povedala.

NATO v Moldavsku na Rusov vytiahlo rýchly trojzubec

 Vojaci z Moldavska, Rumunska a US cvičením Rapid Trident 2023 (Rýchly trojzubec) posilnili vzťahy medzi spojencami z NATO a Kišiňovom, ktorý je dlhodobým partnerom v Severoatlantickej aliancie. Zdroj: NATO Archívne video.

USAID od 90. rokov investovala niekoľko miliárd dolárov do bývalých komunistických krajín s ašpiráciami na členstvo v Európskej únii, ako je Moldavsko, Srbsko, Albánsko, Kosovo a Bosna a Hercegovina. Americké peniaze podporili demokratické inštitúcie a reformy, pomohli projektom v infraštruktúre a energetickej bezpečnosti, posilnili podniky a ekonomiky a podporili mnoho mimovládnych organizácií a nezávislých médií.

„Nie je prehnané hovoriť, že v Moldavsku máme demokraciu čiastočne aj vďaka americkej finančnej podpore,“ uviedol Valeriu Pasa, ktorý vedie analytické stredisko WatchDog v Kišiňove. Upozornil, že aj USA majú prospech z toho, že „sme demokratickejší a rozvinutejší a zabezpečíme, že sa nepremeníme v ruskú alebo čínsku kolóniu“.

 Safet Gerxhaliu sa tiež obáva, že zmrazenie pomoci USAID by mohlo mať „veľmi negatívny dopad“ aj na budúcnosť Kosova. „Tieto opatrenia prichádzajú v čase, keď sa na Kosovo vzťahujú sankcie EÚ,“ povedal. Brusel zmrazil časť financií pre Kosovo v roku 2023 po sérii konfliktov so srbskou menšinou.

Hoci Srbsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ, balkánska krajina je tiež kľúčovým spojencom Ruska a Číny v Európe. Za vlády populistického prezidenta Aleksandara Vučiča sa spomalili reformy v oblastiach, ako je posilňovanie právneho štátu a boj proti korupcii. Pozastavenie pomoci USAID by mohlo pokrok ďalej zbrzdiť.

„V súčasnosti máme projekt USAID týkajúci sa školenia pre miestne mimovládne organizácie ohľadom sledovania verejných financií. Všetko sme museli odložiť,“povedal Nemanja Nenadić zo srbskej pobočky Transparency International v Srbsku.

 Pre Promo-LEX, mimovládnu organizáciu pre demokraciu a ľudské práva v Moldavsku, sú fondy USAID životne dôležité, pretože financujú asi 75 – 80 percent jej projektov monitorujúcich voľby či financovanie politických strán.

„Vzhľadom na predchádzajúce ruské zasahovanie – prostredníctvom nezákonného financovania kampaní, politickej korupcie a dezinformácií – je naša pozorovateľská misia nevyhnutná pre zabezpečenie transparentnosti volieb,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Ion Manole. Teraz však museli prestať všetky aktivity financované USAID, ktoré bez okamžitej alternatívnej podpory nemusia pokračovať.

V Moldavsku sa na jeseň budú konať kľúčové parlamentné voľby. Prozápadná moldavská vláda obvinila Rusko, že sa vlani miešalo do dvoch kľúčových hlasovaní, prezidentských volieb a referenda o EÚ, a to aj za pomoci rozsiahleho systému kupovania hlasov.

„Zmena vlády by mohla ovplyvniť európsku cestu Moldavska a výrazne destabilizovať celú východnú Európu i región pri Čiernom mori,“ varoval Manole.

Taktiež Cristian Cantir, moldavský expert prednášajúci na Oaklandskej univerzite, si myslí, že pozastavenie americkej pomoci „dáva Rusku zbytočnú príležitosť využiť slabiny Moldavska“, aby Moskva mohla vykoľajiť Kišiňov z dráhy do EÚ.

Okrem podpory Ukrajine vydávajú USA ročne na zahraničnú pomoc asi 40 miliárd dolárov, dodala AP s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia USA.

Trumpovo nariadenie sa dotklo aj neziskových organizácií v Česku, napríklad Organizácie pre pomoc utečencom (OPU). Jej riaditeľ Martin Rozumek ČTK povedal, že OPU príde asi o 700 000 korún. Server iRozhlas informoval, že o peniaze príde aj Človek v tiesni alebo spolok Ženy v médiách./agentury/

X X X

 Na Roberta Fica po stretnutí s diplomatmi reagoval český premiér aj minister zahraničia. Veľvyslancom rozprával aj o údajnom prevrate

 Jednou z najzásadnejších častí prejavu bola tá, v ktorej sa Robert Fico prihovoril českému veľvyslancovi na Slovensku Rudolfovi Jindrákovi.

Robert Fico sa dnes stretol s veľvyslancami z celého sveta, ktorí pôsobia na Slovensku. Privítal ich spolu s ministrom zahraničia Jurajom Blanárom v kongresovej sále rezortu diplomacie.

Stretnutie otvoril Blanár a zakrátko už slovo dostal predseda vlády. Diplomatov privítal a poďakoval im. Onedlho začal hovoriť o veciach, ktoré v poslednom čase často opakuje — o údajnom prevrate, stopnutí tranzitu plynu a nástupe Donalda Trumpa. V jednom momente sa však priamo obrátil na českého veľvyslanca. Povedal, že nerozumie údajnému zasahovaniu českej politickej a mediálnej scény do vnútropolitických záležitostí Slovenska.

Slová premiéra zarezonovali aj v Česku. Reagoval na ne nielen český minister zahraničia Jan Lipavský, ale aj predseda tamojšej vlády Petr Fiala. Ficovi pripomenul, keď ho Andrej Babiš podporil vo volbách, aktuality.sk

X X X

V pozadí protestov má byť Gruzínska légia, Ficov dôkaz je dva roky stará fotka. Šéfovi légie zakázali vstup na Slovensko

 „Tento človek je v kontakte s PS a predstaviteľmi Mier Ukrajine. Sú jasné dôkazy, že sa stretáva s organizátormi protestov,“ povedal premiér, no žiadne jasné dôkazy verejnosti neponúkol.

Europoslanec Smeru Erik Kaliňák v stredu naznačil, že za protivládnymi protestami na Slovensku stojí Gruzínec, ktorý na Ukrajine bojuje proti Rusom. Premiér Robert Fico dnes oficiálne potvrdil, že v pozadí protestov je podľa našich bezpečnostných zložiek skutočne tzv. Gruzínska légia.

Napriek tomu, že predseda vlády sa rozhodol o tomto zistení informovať osobne na zvolanej tlačovej konferencii, ani po viacerých otázkach novinárov nebol schopný predložiť jediný dôkaz, ktorý by prepojenie medzi demonštráciami a Gruzínskou légiou potvrdzova, aktuality.sk

X X X

Volby Lukašenka sledovali v Bielorusku aj štyria politici zo Slovenska. Čo ich nadchlo a koho kritizovali?

Autoritársky režim v Bielorusku sa všemožne snažil vyvolať dojem férových volieb, preto pozval pozorovateľov zo zahraničia. Rozhodovanie voličov o hlave štátu však bolo v skutočnosti jednoznačne neslobodné: Alexandr Lukašenko nemal reálneho protikanditáta. V podstate jediná zaujímavá otázka znela, že koľko odovzdaných hlasov mu pridelí ústredná volebná komisia.

 Alexandr Lukašenko zostáva na čele štátu na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Autoritársky vládca, ktorý má 70 rokov, je pri moci už viac ako tri desaťročia.

Očakávaného víťaza oficiálne podporilo približne 87 percent voličov. Prezidentské voľby, ktoré napodobňovali slobodnú politickú súťaž, monitorovali medzinárodní pozorovatelia iba zo spriatelených krajín a cudzinci, od ktorých Lukašenkov režim zjavne očakával, že nijaké nedostatky nezistia. Vysvitlo, že na priebeh volieb boli zvedaví aj štyria politici zo Slovenska. Sú nimi člen NR SR Adam Lučanský (SNS), bývalý europoslanec Miroslav Radačovský (bol zvolený v roku 2019, keď kandidoval ako nestraník za ĽSNS), Peter Marček, ktorý v minulosti pôsobil v slovenskom parlamente za hnutie SME RODINA, a Michal Radačovský (v septembri 2023 sa neúspešne uchádzal o priazeň voličov z 102. miesta na kandidátnej listine SNS do NR SR).

 Lučanský na sociálnej sieti Facebook označil svoj pobyt v Bielorusku za víkendovú cestu autom. „Využil som možnosť osobne vidieť, ako tu funguje krajina, a zároveň sa stretnúť s bývalými IT kolegami,“ poznamenal pri svojej fotke z prázdnej volebnej miestnosti. Nekonkretizoval, či prišiel na pozvanie ako pozorovateľ. Text, ktorý na sociálnej sieti Instagram zverejnili miestne Puchovičski noviny, označuje všetkých zmienených Slovákov za medzinárodných pozorovateľov s tým, že navštívili dva volebné okrsky. „Oboznámili sa so všetkými etapami hlasovania, na vlastné oči sa presvedčili, že hlasovanie sa odohráva v súlade so zákonmi,“ informovali noviny.

Medzinárodní pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) chýbali v Bielorusk. Jej vedenie 9. januára vyslovilo poľutovanie, že jej zástupcov nepozvali. Minsk oznámil až 17. januára, že sú vítaní, ale bol to zjavne len trik: OBSE už nemala dosť času pripraviť sa na náležité monitorovanie hlasovania aj s predvolebnou kampaňou (voľby sa konali 26. januára s možnosťou aj predčasne odovzdať hlas).

 Bývalý europoslanec Miroslav Radačovský, ktorý v roku 2021 založil politickú stranu Slovenský patriot, sa sťažoval na obsah návrhu rezolúcie Európskeho parlamentu, ktorý bol zverejnený 21. januára. V podstate išlo o text, podľa ktorého nie je možné uznať prezidentské voľby v Bielorusku za legitímne. „Ešte pred samotným hlasovaním oznamujú, že voľby budú neslobodné a nedemokratické. Som proti takému zaujatému postoju,“ povedal predseda Slovenského patriota pre agentúru BELTA s tým, že preto prišiel ako pozorovateľ, aby videl, ako vyzerá hlasovanie.

Skutočnosť je taká, že v podstate všetci slobodne zmýšľajúci potenciálni kandidáti, ktorí by sa mohli postaviť vo voľbách proti Lukašenkovi, boli vyradení z hry. Niektorí sa nachádzajú v exile v zahraničí, iní sedia za mrežami.

Radačovský naznačil, že postoj západných štátov k Bielorusku je daný tým, že žijú v stereotypoch obdobia studenej vojny: „Neprijímajú to, že svet sa mení. Európa musí pochopiť, že pre jej existenciu treba spolupracovať s Východom. Budúcnosť nie je v tom, aby sa Východ a Západ rozdeľoval, ale aby spolupracovali.“

Marčekovi sa dokonca viac pozdávajú bieloruské voľby v porovnaní s rozhodovaním voličov na Slovensku (aj on poskytol rozhovor pre agentúru BELTA): „V Bielorusku, ako som videl minule, ľudia chodia vedome voliť. Tu je však obyvateľstvo dezorientované, pretože proamerické médiá šíria jednu vec a alternatívne druhú. Vždy hovorím, že voľby sú lepšie v krajinách postosvietskeho priestoru. U nás všetko kontrolujú vplyvné médiá, ktoré klamú.“

Informačná realita v Bielorusku bola pred voľbami taká, štátom ovládané médiá vykresľovali Lukašenka ako jediného schopného politika, ktorý dokáže riadiť krajinu. Nič sa teda nezmenilo za posledné roky, keď si dáva dlhodobo o sebe vytvárať imidž nenahraditeľného a úspešného prezidenta.

Podobne ako Radačovský kritizoval text z Európskeho parlamentu aj Marček: „Predvolebná kampaň v Bielorusku sa ešte neskončila, no politici na Západe už začali hovoriť, že voľby sú nečestné.“

 BELTA zverejnila názory Marčeka dva dni pred volebnou nedeľou. Počas nej publikoval jeho dojmy server Belarus segodňa. Dal najavo svoju spokojnosť: „Vo všetkých volebných miestnostiach, ktoré sme navštívii, išlo všetko ako po masle. Nikde som nevidel žiadne problémy. Veľmi sa mi páčilo, že všetci prichádzali s úsmevom, nikto nebol smutný.“ Mimochodom, v tomto duchu bieloruské médiá zvyknú zakaždým informovať o priebehu hlasovania – či sú to prezidentské alebo parlamentné voľby. Starší ľudia na Slovensku si môžu urobiť paralelu s komunistickým Československom, keď voľby do federálneho zhromaždenia oficiálne sprevádzala takmer stopercentná účasť oprávnených voličov a samozrejme, že podľa štátnej propagandy prichádzali odovzdať svoj hlas nadšení s rozžiarenou tvárou.

Pripomeňme, že sa keď v roku 2020 Lukašenko dal zvoliť za prezidenta šiestykrát, čelil silným protestom nespokojných voličov. Demonštrovali pokojne, ale polícia proti nim brutálne zasiahla. Opozícia bola presvedčená, že vo voľbách zvíťazila ich kandidátka Svjatlana Cichanovská. Ústredná volebná komisia však označila za víťaza Lukašenka so ziskom okolo 80 percent hlasov (jeho reálna podpora takmer určite nebola viac ako 50-percentná). Marček sa vrátil k udalostiam z leta 2020 s poznámkou, že bieloruskú opozíciu platili Američania. „A tie isté sily už vyhlasujú, že neuznávajú voľby v Bielorusku… Naša slovanská kultúra je veľmi krásna. A toto všetko chcú zničiť… Preto sa Slovania musia brániť vykorisťovaniu zo strany Západu. Pretože z nás chcú urobiť otrokov,“ dodal Marček.

Doplňme, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré riadi Juraj Blanár, nekomentovalo voľby v Bielorusku. Oficiálne tak nie je jasné, či ich rezort diplomacie považuje za legitímne alebo nie. Naopak, v Prahe dali jednoznačne najavo kritiku: české ministerstvo zahraničných vecí vedené Janom Lipavským publikovalo vyhlásenie, v ktorom upozornilo, že sa hlasovalo v atmosfére dlhodobých represií, porušovania ľudských práv, zamedzenia účasti (demokratických) politických síl a obmedzenia slobodného prístupu k informáciám. Pridal aj sa aj prezident Petr Pavel: „Tieto voľby boli výsmechom, ktorý mal umlčať bieloruskú opozíciu,“ napísal na sociálnej sieti X. Slovenský prezident Peter Pellegrini nijako nereagoval na voľby v Bielorusku./agentury/

X X X

 Taliansky súd odmietol schváliť urýchlené vyhostenie migrantov zadržiavaných v Albánsku

 Rímsky odvolací súd sa rozhodol prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Taliansky súd v piatok odmietol schváliť urýchlené vyhostenie 43 žiadateľov o azyl zadržiavaných v centrách v Albánsku na základe kontroverzného plánu premiérky Giorgie Meloniovej, ktorého cieľom je znížiť prílev nelegálnych migrantov do krajiny. TASR sa odvoláva na agentúry AP a AFP.

Rímsky odvolací súd sa rozhodol prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie. Podľa anonymného zdroja z prostredia vlády tak musia 43 zachytených migrantov previezť naspäť do Talianska.

Títo utečenci patrili do skupiny 49 ľudí, ktorých talianske úrady zadržali pri pokuse prejsť Stredozemné more a previezli ich do Albánska, kam dorazili v utorok. Väčšina z nich pochádza z Bangladéša, pričom medzi nimi bolo aj šesť Egypťanov, jeden muž z Pobrežia Slonoviny a jeden z Gambie, uvádzajú organizácie na ochranu ľudských práv, ktoré prípad sledujú.

 Kontroverzná dohoda medzi Rímom a Tiranou mala premiestniť spracovanie žiadostí migrantov zadržaných talianskou pobrežnou strážou v centrálnej časti Stredozemného mora do krajiny mimo EÚ a urýchliť repatriáciu neúspešných žiadateľov o azyl. Opakovane však naráža na prekážky a Súdny dvor EÚ v súčasnosti skúma právne otázky, ktoré vzniesli viaceré talianske súdy.

Dohoda s Albánskom

Meloniová podpísala s albánskym premiérom Edim Ramom v novembri 2023 dohodu o otvorení dvoch záchytných stredísk v Albánsku, prevádzkovaných Talianskom.

Prvé dva pokusy o umiestnenie utečencov v októbri a novembri zlyhali na úrovni taliansky súdov. Tie v oboch prípadoch rozhodli, že skupiny mužov nepochádzajú z bezpečných krajín. Úrady ich napokon vrátili do Talianska.

Súdy sa pri rozhodovaní odvolali na nedávny verdikt Súdneho dvora EÚ, že členské štáty Únie môžu označiť iba za bezpečné celé krajiny, nie iba ich časti. Zoznam zostavený Talianskom zahŕňal aj krajiny s rizikovými zónami.

Vláda premiérky Meloniovej v reakcii na prvý neúspešný pokus presadila zákon, ktorý obmedzuje zoznam bezpečných krajín pôvodu z 22 na 19, a trvala na tom, že všetky ich časti sú bezpečné. Sudcovia napriek tomu rozhodli proti a požiadali Súdny dvor EÚ o vysvetlenie. Pojednávanie v tejto veci bolo predbežné stanovené na 25. februára, aktuality.sk

X X X

 Trump rozbieha obchodnú vojnu, uvalil clá na Kanadu, Mexiko aj Čínu. EÚ má byť na rade neskôr

Americký prezident Donald Trump v sobotu uvalí 25-percentné clá na dovoz z Kanady a Mexika a desaťpercentné clo na dovoz z Číny. Oznámila to v piatok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

  Clá sú podľa nej reakciou na to, že sa cez Kanadu a Mexiko do USA dostáva droga fentanyl. Leavittová tiež uviedla, že Trump sa zatiaľ nerozhodol, aký bude časový harmonogram pre zavedenie ciel na dovoz z Európskej únie. Odmietla tiež spresniť, či by clá na dovoz z EÚ boli rovnaké pre všetky členské krajiny únie, alebo či by sa u jednotlivých krajín líšili.

Hovorkyňa sa nevyjadrila ani k tomu, či sa na clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny budú vzťahovať nejaké výnimky. Agentúra Reuters krátko pred oznámením Leavittovej s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že Trump zrejme odloží platnosť ciel na dovoz z Kanady a Mexika až na začiatok marca, to však Leavittová poprela.

Trump predtým uviedol, že zvažuje výnimku z ciel pre dovoz ropy z Kanady a Mexika. Leavittová však uviedla, že o výnimkách nemá žiadne aktuálne informácie. Clá podľa nej budú zverejnené v sobotu a okamžite vstúpia do platnosti.

Trump hrozil zavádzaním ciel už v predvolebnej kampani, okrem iného aj kvôli migrantom bez dokladov, ktorí sa do USA dostávajú najmä cez južnú hranicu. Prostredníctvom ciel plánuje Trump obchodných partnerov prinútiť k väčšej spolupráci v rôznych oblastiach, napríklad pri obmedzovaní migrácie či znižovaní deficitu, ktorý Spojené štáty majú zo vzájomného obchodu. Panujú však obavy, že nové clá povedú k rastu inflácie v USA.

 Kanadský premiér Justin Trudeau v piatok vyhlásil, že jeho krajina je pripravená reagovať, ak Trump clá zavedie. Dodal, že táto reakcia bude rázna, ale rozumná. Varoval, že clá budú mať negatívne dopady na Američanov, pretože ohrozia pracovné miesta a spôsobia rast cien.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová uviedla, že Mexiko s Trumpovým tímom ďalej rokuje, ale má pripravené rôzne plány v závislosti od postupu Bieleho domu. „Budeme vždy obhajovať dôstojnosť nášho ľudu, budeme vždy obhajovať rešpektovanie našej suverenity,“ vyhlásila.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose uviedla, že Európa je pripravená so Spojenými štátmi rokovať. Trump viedol obchodné spory s EÚ tiež za svojho prvého funkčného obdobia. Vtedy zaviedol clá na dovoz ocele a hliníka do USA, na čo EÚ odpovedala uvalením ciel na rôzne americké tovary, napríklad motocykle, džínsy alebo whisky.

X X X

  Nebudeme sa s vami kašľať, reaguje premiér Fico na otázky o dôkazoch o príprave prevratu 

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť z nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj Gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu.

A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar.

„Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s bicyklom a dám na ten obchod nápis: Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu – informovanie?“

Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.

 A keď si novinári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať.“

Robert Fico hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. „My robíme všetko preto, aby ľudia, ak protestujú, nech protestujú v kľude.“

Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností a o ich možných prípravách doteraz nepredložil dôkazy.

Plynové alternatívy

Namiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu?

Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami,“ odkomunikovala.

Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia?

Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu.

 „Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže,“ vysvetľuje analytik.

Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má zvyšujúcu sa ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko,“ hovorí Potočár, aktuality.sk

X X X

 PS a SaS dali Pellegrinimu košom: Ďalšie divadelné gestá nepotrebujeme. Prezident reaguje. KDH do paláca príde

Opozičná strana SaS sa nezúčastní stretnutia za okrúhlym stolom k zahraničnej politike, ktoré zvolal prezident SR Peter Pellegrini. Odmieta byť súčasťou „falošnej hry“ na nadstraníckosť, premiéra Roberta Fica (Smer) nepovažuje za dôveryhodného partnera. Na spoločné rokovania s vládnymi stranami nevidí dôvod ani opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS).

 „Ak má prezident skutočný záujem na stabilite krajiny a ochrane našich zahraničnopolitických priorít, mal by vyzvať všetky strany, aby podporili zakotvenie členstva Slovenska v EÚ a NATO do ústavy. Bude to oveľa viac ako zorganizovanie fiktívneho okrúhleho stola, ktorý má dokazovať nadstraníckosť prezidenta a obhajobu krokov vlády,“ skonštatoval predseda SaS Branislav Gröhling.

Slovensko podľa neho nepotrebuje ďalšie divadelné gestá, ale jasné činy. SaS preto vyzýva všetky parlamentné strany, aby podporili jej návrh zmeny, ktorou by sa členstvo Slovenska v EÚ a NATO zakotvilo priamo do Ústavy SR. Dokázať, že to myslia s prozápadným smerovaním Slovenska úprimne, môžu práve hlasovaním.

 Pripomína zároveň, že zahraničnopolitická orientácia je ukotvená v programovom vyhlásení vlády (PVV). „Ak Fico a koalícia porušuje vlastnoručne písaný text PVV, nemáme dôveru, že bude akceptovať čokoľvek, na čom by sa dohodol aj s opozíciu. Robert Fico nie je pre SaS dôveryhodným partnerom,“ odkázal Gröhling.

Dôvod na spoločné rokovanie s vládnymi stranami nevidí ani PS. Podľa hnutia je zahraničnopolitická orientácia SR jasne ukotvená vo všetkých relevantných dokumentoch, nie je o nej preto potrebné diskutovať. Naopak, je potrebné rešpektovať, prestať ju spochybňovať a zdržať sa konaní, ktoré robia predstavitelia vládnej koalície.

 „Odmietame spoločným rokovaním poslúžiť ako zásterka tomuto konaniu,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka. V súčasnej situácii je podľa neho potrebný len jediný okrúhly stôl politických strán, a to ten k vyhláseniu predčasných volieb. Hnutie opätovne vyzýva prezidenta SR, aby verejne a jednoznačne odsúdil kroky koalície Roberta Fica, ktoré ťahajú Slovensko preč z Európy.

Pozvanie platí

Prezident považuje rozhodnutie PS a SaS za nezodpovedné. Uviedol to vo videu na sociálnej sieti. Šimečkovi a Gröhlingovi odkázal, že pozvanie naďalej platí.

„Na budúci utorok (4. 2.) som do Prezidentského paláca pozval predsedov troch koaličných a troch opozičných strán na okrúhly stôl o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. PS a SaS v piatok moje pozvanie odmietli. Považujem to za mimoriadne nešťastné a voči svojej vlasti aj nezodpovedné rozhodnutie, ktoré je však ešte čas zmeniť,“ skonštatoval.

Hlava štátu nerozumie konaniu Šimečku a Gröhlinga. Pripomenula, že práve oni ho o stretnutie žiadali. Poukázala na to, že zahraničná politika bola kedysi predmetom širokého politického konsenzu. „Rozhodnutie dvoch opozičných strán ma znepokojuje o to viac, že sú to práve oni, ktorí tému nášho ukotvenia v EÚ a NATO výrazne využívajú, ak nemám použiť iné slovo, aj vo vnútropolitickom súboji,“ podotkol Pellegrini.

Pýta sa, či rozhodnutie SaS a PS znamená, že im konsenzus a zmierenie v tejto kľúčovej téme nevyhovuje. „Moje pozvanie za spoločný stôl stále platí. Využime príležitosť spoločne povedať všetkým ľuďom na Slovensku, že členstvo Slovenska v EÚ a NATO je nespochybniteľné,“ odkázal prezident Šimečkovi a Gröhlingovi.

KDH i Hlas prídu

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) bude prezidentovi adresovať žiadosť, aby zabránil odklonu Slovenska od EÚ) a NATO a zastavil nenávisť, šírenie strachu a paniky, uviedla hovorkyňa hnutia Lenka Kovár. Potvrdila, že sa predseda KDH Milan Majerský na stretnutí s Pellegrinim zúčastní.

„V dnešných dňoch sa formuje budúcnosť našej krajiny a prezident Pellegrini má jedinečnú šancu upokojiť situáciu, ukázať, že je jasným garantom našej bezpečnosti a zahraničnej politiky a že sa odpojí od svojej materskej strany Hlas a nebude vykonávateľom pokynov od predsedu vlády. Len tak bude totiž skutočne nadstraníckym prezidentom, ktorý môže prispieť k tomu, aby politika slúžila pre dobro všetkých občanov Slovenska,“ uviedol Majerský.

 Koaličný Hlas prijal pozvanie na okrúhly stôl, na sociálnej sieti to vyhlásil líder strany Matúš Šutaj Eštok. Zároveň kritizoval rozhodnutie PS a SaS nezúčastniť sa stretnutia. Myslí si, že tam mali možnosť tlmočiť výhrady k zahraničnej politike štátu.

„Klamári z PS a SaS odmietli pozvanie prezidenta. Nedivím sa im. Ich zavádzanie, ktorým obťažujú a hecujú verejnosť, by bolo opäť raz vyvrátené,“ skonštatoval Šutaj Eštok na sociálnej sieti. V tejto súvislosti opäť označil vyjadrenia opozície o hrozbe vystúpenia z EÚ a NATO za klamstvá. „Opakovane to poprel premiér, zastupujúci predseda parlamentu i hlava štátu. Zhodne verejne deklarujú, že Európska únia i NATO sú naším životným priestorom. Navyše strana Hlas, ako sme už niekoľkokrát deklarovali, je garantom, že súčasná vláda na túto tému ani len neotvorí diskusiu,“ dodal./agentury/

X X X

GP Žilinka žiada preloženie Lipšica na nižšiu prokuratúru. Ide o pomstu, hovorí bývalý špeciálny prokurátor

 Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal na Najvyšší správny súd disciplinárny návrh proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi.

 Ako informuje Denník N, žiada jeho preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa a odôvodňuje to tromi previneniami – hádkou s kolegyňou, neoboznámením sa s utajovaným spisom a sarkazmom v úradnej komunikácii.

Jedným z dôvodov je údajný konflikt s riaditeľkou osobného úradu Elenou Čiernou, keď Lipšic zvýšil hlas kvôli spôsobu doručovania rozhodnutia kolegovi.

Podľa Žilinku sa správal nevhodne

Žilinka tvrdí, že Lipšic sa voči nej správal nevhodne a vyhrážal sa jej podaním trestného oznámenia.

Druhým previnením má byť jeho rozhodnutie v kauze tunelovania vojenského spravodajstva bez oboznámenia sa s utajovanými dokumentmi.

Tretím dôvodom je sarkastická poznámka v úradnom liste, kde reagoval na preloženie prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry na odbor väzenstva.

   „Zrejme z dôvodu administratívnej chyby v prílohe návrhu, teda v uznesení o vznesení obvinenia v trestnej veci Vírus, je kopírovaná len každá druhá strana uznesenia, takže meno Mgr. Michala Gučíka sa v zozname obvinených nenachádza,“ upozornil Lipšic na možnú zaujatosť generálneho prokurátora, keďže Gučík patrí k jeho blízkym kontaktom.

Bývalý špeciálny prokurátor zároveň tvrdí, že jeho údajným disciplinárnym previneniam sa Žilinka začal venovať až po tom, ako sa na generálnu prokuratúru obrátil advokát a poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) David Lindtner.

Podľa neho generálny prokurátor nekonal bezodkladne a obišiel aj etickú komisiu, čo je podmienkou podania návrhu.

Lipšic tvrdenia plánuje dokázať

Lipšic svoje tvrdenia plánuje dokázať na ústnom pojednávaní a avizuje, že predloží dôkazy o koordinácii krokov Žilinku s politicky aktívnymi osobami alebo ľuďmi, ktorí sú trestne stíhaní.

„Predložím konkrétne dôkazy, ktoré na úrovni rozumnej istoty potvrdzujú koordináciu krokov generálneho prokurátora s vybranými politicky činnými osobami, respektíve s osobami, ktoré boli alebo sú trestné stíhané v pôsobnosti bývalého ÚŠP,“ uviedol vo svojom vyjadrení, aktuality.sk

 X X X

 Z protestu v Banskej Bystrici: Žiaden rešpekt ani úcta, robíte z nás terče, znelo od študentky na adresu premiéra

Na proteste v Banskej Bystrici sa v piatok zhromaždilo päť až šesťtisíc ľudí. Taký je odhad organizátorov z občianskej platformy Nie v našom meste. Dav sa tentoraz stretol na Námestí slobody, v priestore, kde pred rokom 1989 stála socha Lenina. Dnes je tam len prázdne miesto.

Dopravu v tejto časti mesta počas trvania zhromaždenia obmedzili, na bezpečnosť protestujúcich dohliadalo pár desiatok policajtov.

„Viem, že to možno pána premiéra Roberta Fica prekvapí, ale, nie, ani len my, chudobní študenti, žijúci na rozpadnutých internátoch a využívajúci na cestu do školy zúfalo fungujúce železnice, sme nedostali žiadnych 50 eur, za to, že tu dnes stojíme,“ prihovárala sa v úvode protestu zhromaždeniu študentka banskobystrického gymnázia.

 S ďalšími stredoškoláčkami tam prišli z vlastnej vôle, pretože sa im nepáči, kam smeruje naša krajina. Ohradili sa aj proti agresívnemu slovníku premiéra.

„Robíte z ľudí, ktorí s vami nesúhlasia, terče, aby ste zakryli skutočné problémy a vašu neschopnosť ich riešiť. Mladých ľudí nazývate nevycválanými pubertiakmi a študentmi s pubertálnymi vyrážkami na nose. Žiaden rešpekt, žiadna úcta, to je váš svet, do ktorého my nechceme patriť,“ pripomínala rečníčka výroky Roberta Fica na adresu študentov Simona Omaníka, ktorý slušne odmietol podanie ruky prezidenta Petra Pellegriniho a Mareka Janigu, ktorý si pred časom dovolil kritizovať dekana Právnickej fakulty UK Eduard Burdu.

Župan Lunter: Som Európan, alternatívu nevidím

Na Námestí slobody však neprevažovali tínedžeri, najväčšiu skupinu tvorili dospelí a seniori. Viaceré rodiny prišli s deťmi, niektoré boli v kočíkoch. Podobné skúsenosti z predchádzajúcich týždňov priviedli organizátorov pochodu k Pamätníku SNP k myšlienke skrátiť jeho trasu.

Opäť vyzývali vládu na odstúpenie a skandovali „Slovensko je Európa!“

V dave bol aj banskobystrický župan Ondrej Lunter. Ten už skôr protesty podporil na sociálnych sieťach a dnes sa rozhodol prísť osobne.

„Môj pohár trpezlivosti pretiekol po výrokoch Tibora Gašpara, ktorý, keď sa vrátil z Moskvy, začal hovoriť že sa musíme pripravovať aj na eventualitu vystúpenia z Európskej únie. Pre mňa je členstvo v NATO a Európskej únii bezalternatívne. Žiadny scenár, ktorý by znamenal vystúpenie, nie je pre Slovensko dobrý. Za to sa pôjdem v piatok postaviť na námestie a ukázať, že som Európan,“ zdôvodnil už skôr Aktualitám.

 Samo Marec: Nevyhnali nás sem cudzinci, ale vláda Roberta Fica

Zuzana Janíčková z platformy Nie v našom meste sa od Pamätníkom SNP prihovárala ľuďom, ktorí na zhromaždenia nechodia: „Prihováram sa tým, ktorí sú nám blízki a ktorí sa boja a nerozumejú nám, hovorím o členoch našich rodín, kolegyniach a kolegoch, priateľoch a susedoch. Už tridsaťpäť rokov počúvame, ako politika nepatrí do škôl, ako majú byť šport a kultúra majú byť apolitické, častokrát si chuť nedeľného rezňa nebudeme kaziť rečami o politike. A tak sme tu.“

Ohradila sa proti tomu, keď z organizátorov občianskych protestov robí niekto prostredníctvom tajnej správy SIS, v ktorej sa objavila e-mailová komunikácia Nie v našom meste, „protištátne živly“. „Nám záleží na právnom štáte, na slobode, demokracii a transparentnosti. Veľmi by sme si priali obnoviť dôveru v inštitúcie. Prosíme vás, staré mamy, starí otcovia, tety ujovia, všetci tí, ktorí neveríte, pochybujete, máte strach, pridajte sa k nám.“

Vystúpil aj publicista a bloger Samo Marec, ktorý opakoval, že účastníkov protestov nikto nezmanipuloval, aby prišli a nikto im za účasť neplatí. Za stav Slovenska, keď sa rúcajú mosty v havarijnom stave, podľa neho nemôžu Ukrajinci ani liberáli.

„To nie je puč, my sme občania Slovenskej republiky a máme právo protestovať. Nevyhnali nás sem žiadni cudzinci, ale to, čo Robert Fico za štrnásť rokov, čo je pri moci, zo Slovenska urobil,“ hovoril autor knihy Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica.

Dav skandoval „Odstúpiť!“. V závere organizátori poďakovali policajtom a záchranárom, ktorí sa na proteste starali o bezpečnosť ľudí. Zaznela slovenská hymna avízo na budúcotýždňové protesty, ktoré sa budú konať opäť aj v Bratislave a ďalších slovenských mestách, aktuality.sk

X X X

 Ministerstvo obrany oprášilo triedy s vojenským zameraním, ponúknu profesionálov aj hrdinov

Po vyše dvadsiatich rokoch Ministerstvo obrany SR znova oprášilo myšlienku vojenských tried na stredných školách. Prvou lastovičkou sú Sečovce, kde v septembri otvoria triedu so študijným odborom „ochrana osôb a majetku“ a s duálnym vzdelávaním, teda priamym prepojením s praxou. Postupne by mali takéto triedy pribudnúť v Handlovej, Snine a ďalších regiónoch Slovenska. Po maturitnej skúške si žiaci môžu vybrať štúdium na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ktorá je jedinou vojenskou vysokou školou na Slovensku, alebo priamo nastúpiť do ozbrojených síl.

 „Veľmi pozorne načúvame, ktoré profesie ozbrojeným silám chýbajú, a teda kde sa môžu profesionálne vojačky a vojaci uplatniť. Snažíme sa ich motivovať podľa hesla – mnoho profesií, jedno poslanie, a čo najviac ho spopularizovať. Ak chceme od vojakov požadovať výkon, nasadenie, profesionalitu, vlastenectvo i to povestné srdiečko, sme povinní im poskytnúť naozaj kvalitné podmienky na štúdium i prácu. Práve preto Sečovce, ale aj ďalšie stredné školy, práve preto akadémia… Tento projekt má oveľa širší rozmer, pretože okrem vojakov-profesionálov objavuje aj malých veľkých hrdinov,“pripomenul generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany SR Peter Krajčírovič. Čítajte viac.

Konkrétnym príkladom je skutok vojaka 1. stupňa Dominika Jurka z akadémie ozbrojených síl. V prípade, o ktorom v novembri 2023 zoširoka informovali médiá, spacifikoval útočníka, ktorý nožom napadol ženu vo vlaku. Začul výkriky a duchaprítomne zabránil najhoršiemu. Stal sa tak laureátom ceny Vojenský čin roka v kategórii Pomoc verejnosti.

 „Je to práve akadémia ozbrojených síl, ktorá ma vyformovala na takého človeka, akým som, a možno aj preto som dokázal spraviť takýto záslužný čin. Urobil som len to, čo som mal. Myslím, že takto by sa zachoval každý profesionálny vojak,“uviedol pri preberaní ocenenia kadet Dominik Jurko, ktorý je v záverečnom ročníku vysokej školy.

Vojenský čin roka, vojak Dominik Jurko.

„Našou snahou je, aby zo škôl s vojenským zameraním, či je to škola stredná, alebo akadémia, rok čo rok vychádzali absolventi s hlboko zakoreneným zmyslom pre spravodlivosť a morálnym kompasom. Nech sú spoľahliví v situáciách a okamihoch, ktoré aj presahujú rámec plnenia služobných povinností. Vedomosti a hodnoty, ktoré do nich vštepujú študijné programy s vojenským zameraním, nech efektívne využívajú aj v kritických situáciách bežného života,“vysvetľuje Peter Krajčírovič, ktorý má bohaté skúsenosti s prácou v bezpečnostných zložkách.

Odborná agenda o bezpečnosti, najmä v školách, je dnes vzhľadom na nedávnu tragédiu v Spišskej Starej Vsi mimoriadne aktuálna. A práve preto je aj skutok vojaka Jurka akoby balzamom na rozjatrené rany. Je to tiež recept, ako edukatívne znižovať napätie v spoločnosti, podobným situáciám predchádzať aj systémovo ich riešiť.

Rozhovor s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva obrany Petrom Krajčírovičom k otvoreniu vojenskej triedy.

„Nech robíte čokoľvek, potrebujete na to odvahu. A tá sa nedá nájsť niekde na ulici. S ňou sa musíte narodiť. Odvážni muži a ženy sa rodia aj pre službu vlasti, mnoho z nich je súčasťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky a často svoju odvahu dokazujú nielen pri výkone svojho povolania, ale aj vo svojom osobnom voľne,“podotkol P. Krajčírovič.

 Aj tento príbeh mladého vojaka zdôrazňuje dôležitosť a význam vojenského štúdia, a preto ministerstvo obrany vytvorilo adekvátne podmienky na to, aby na Slovensku vznikla prvá stredoškolská trieda s vojenským zameraním. Končiaci deviataci a deviatačky sa už teraz môžu hlásiť do 1. ročníka na Strednej škole techniky a služieb v Sečovciach. „Vidíme veľký záujem mladých ľudí o štúdium ozbrojených síl. Sú to dobre investované prostriedky aj energia a plánujeme v rozširovaní možností vzdelávania vo vojenských odboroch a ich prepájania s praxou pokračovať. Len takto dokážeme formovať mladú generáciu k láske k svojej krajine, odhodlaniu, rešpektovaniu základných princípov, zodpovednosti a k psychickému i fyzickému zdraviu. Toto je dôležité im vštepovať už v tínedžerskom veku a verím, že vyučujúci aj z radov profesionálnych vojakov ich na tieto životné pravidlá zodpovedne pripravia. Len tak z našich detí vyrastú silné osobnosti, podobne ako vojak Dominik Jurko, ktorého príbeh by sa mal študentom ukazovať ako ten správny príklad,“povedal generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany Peter Krajčírovič.

 Inovatívny odbor, ktorý otvorí svoje brány už v akademickom roku 2025/2026, prinesie študentom a ich rodinám atraktívne benefity v mesačnej výške 368 eur, čo značne zníži finančnú záťaž rodín. Pre žiakov je v škole pripravený kvalitný študijný program, stravovanie a ubytovanie a tiež výcvik vo vojenských útvaroch v rámci celého Slovenska.

Nezabudnite, že termín podania prihlášky na školský rok 2025/2026 je len do 20. februára. Adresa školy a kontakt: Spojená škola Kollárova 17, Sečovce, Kollárova 17, 078 01 Sečovce, +421 566 713 801

X X X

 Zamestnancov Európskej komisie evakuovali po podozrení z bombovej hrozby

 Polícia uzavrela veľkú časť jednej z najvýznamnejších ulíc v Bruseli. Zamestnancov Európskej komisie (EK) v piatok evakuovali z kancelárií na ulici Rue de la Loi v Bruseli po podozrení z bombovej hrozby. TASR o tom informuje na základe správy portálu Politico.

Pred stanicou metra Maelbeek a blízko budovy eurokomisie stálo opustené podozrivé sivé auto s holandskou poznávacou značkou. Polícia sa preto rozhodla uzavrieť veľkú časť jednej z najvýznamnejších ulíc v hlavnom meste.

Stanica metra Maelbeek bola v roku 2016 miestom teroristického útoku. Aj z tohto dôvodu panovali na mieste podľa portálu väčšie obavy, aktuality.sk

X X X

Djokovič je ako vyberanie riadu z umývačky. Austrálsky novinár napísal komentár, ktorý pobúril tenisový svet

Austrálsky novinár Samuel Clench sa naplno prejavil. Po tom, ako Novak Djokovič skrečoval zápas v semifinále Australian Open, napísal komentár, z ktorého cítiť, ako veľmi ho irituje. Text vyšiel na portáli news.com.au a my vám ho prinášame v plnom znení./agentury/

X X X

 Novak Djokovič ako opak náboženského zážitku

Novak Djokovič dosiahol v tenise viac ako ktokoľvek iný. Zatienil svojich najväčších rivalov. Jedna vec mu však stále uniká. A vždy aj bude.

Keď raz odíde do dôchodku – pravdepodobne vo veku okolo 57 rokov (predpokladám, že jeho nadľudské kolená a pľúca sa dovtedy konečne degradujú na úroveň obyčajného smrteľníka) – nebude mi chýbať. Ani trochu. Snažil som sa zistiť prečo.

Ten chlapík je nepochybne najlepší tenista všetkých čias. S raketou robí veci, ktoré odporujú rozumu a niekedy sa zdá, že porušuje aj fyzikálne zákony.

Tridsaťsedemročný hráč zdolal vo štvrťfinále Carlosa Alcaraza v štyroch setoch, aby si udržal svoj sen o jedenástom titule na Australian Open a rekordnom 25. grandslame.

 Mal by som cítiť privilégium sledovať niekoho, kto má taký úžasný talent. Djokovičových pár zostávajúcich sezón by malo byť vzácnych. Prečo potom jeho vystúpenia na kurte vyvolávajú podobnú emocionálnu reakciu – povedzme – ako vyloženie umývačky riadu?

Vždy som fandil Rogerovi Federerovi a Španiela Rafaela Nadala nenávidel za to, že bol zdanlivo chovaný v nejakom tajnom malorskom laboratóriu s jediným cieľom – poraziť ho.

Čím viac sa Nadal približoval k Federerovmu grandslamovému rekordu, tým viac sa utvrdzoval môj iracionálny názor, že byť v podstate neporaziteľný na jednom povrchu je nespravodlivé a že sa to rovná takmer podvodu.

Ale Nadal mi naozaj chýba. Chýbajú mi jeho zvláštne výstrednosti, ako jeho odmietnutie stúpiť na bielu lajnu alebo vyberať si spodnú bielizeň zo zadku pred každým podaním. Chýba mi pohľad na ten jedinečný dunivý forhend s jeho charakteristickým švihnutím.

A hoci ma to vtedy trápilo, teraz mi Nadal a jeho brutálne odhodlanie chýba. Na rozdiel od Djokovičovej metronomickej dokonalosti.

V roku 2006 publikoval David Foster Wallace pravdepodobne najslávnejší športový text s titulkom „Roger Federer ako náboženská skúsenosť“. Bolo to Federerovej bezprecedentnej, priam panovačnej nadvlády nad svetovým tenisom, kým ho Nadal (a nakoniec aj Djokovič) prekonal.

„Federer ukazuje, že rýchlosť a sila dnešnej profesionálnej hry sú len jej kostrou, nie telom,“ napísal David. „Obrazne aj doslovne pretvoril mužský tenis a po prvýkrát po rokoch je budúcnosť hry nepredvídateľná.“

Federera prirovnal k iným nadprirodzene nadaným športovcom, ako sú Michael Jordan a Muhammad Ali, ktorí akoby deformovali čas a priestor okolo nich.

Djokovičove úspechy patria do rovnakého žánru, ale zážitok z jeho sledovania už vôbec nie. Má všetky schopnosti aj jedinečný rekord, aby ich obhájil, no je nejakým spôsobom… Žeby všedný?

Video

Ak, povedzme, bekhend Justine Heninovej bol poéziou, Djokovičova hra od základnej čiary je nenápaditou prózou. To isté môžete povedať o jeho úderoch vo všeobecnosti, o jeho pohybe na kurte, o jeho podaní a o nemilosrdnom spôsobe, akým drví svojich súperov.

Všetko je to neuveriteľne efektívne. Len to nie je veľmi zaujímavé.

To samozrejme neznamená, že je v tenise zlý. Nikto na tejto planéte nie je a ani nikdy nebol lepší ako Djokovič. Ale jeho hra je bezkonkurenčným triumfom funkcie nad formou, a to zbavuje šport jeho kúzla.

Federerov tenis bol nadpozemský. Nadal bol nepotlačiteľný. Sledovať Djokoviča môže byť trochu ako pozerať sa cez rameno nemilosrdnému manažérovi hedžových fondov, keď zostavuje tabuľky. Sú to skvelé tabuľky! Pomohli mu zarobiť všetky peniaze sveta, ktoré si možno predstaviť. No nie sú zábavné.

Aj keď prehrával, Federer urobil v každom zápase možno pol tucta vecí, pri ktorých ste počuteľne zalapali po dychu. Djokoviča môžete sledovať aj hodiny ako predvádza svoju dokonalosť a nerobí takmer žiadne chyby, ale…

 Prikývneš, tlieskaš, uznávaš ho… Môžete mu fandiť, ​​ak ste Srb alebo niekto s pochybným vkusom. No nie je tam žiadne lapanie po dychu. Nič, čo by Djokoviča povýšilo do sféry, ktorú opísal Wallace.

A pozri, ani jeho osobnosť nepomáha. Je to tenisový Aaron Rodgers: niekedy geniálny, niekedy pichľavý, vždy prekypujúci zvláštnymi názormi. Je to anti-vaxxer, ako sme zistili počas Covidu. Veriaci v „liečivú vodu“. Jeho najnovšou story je magnetický „energetický disk“, ktorý údajne pomáha pri zápaloch žalúdka.

Je to zvláštny chlap…

Má tendenciu krívať alebo robiť útrpnú grimasu, keď sa zápas vyvíja proti nemu, pričom stále dokáže šprintovať a kĺzať tak neúnavne ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť v histórii tenisu.

Žiadna z týchto vlastností mu nezískala veľké sympatie od priemerného fanúšika. Ostávame teda v nepríjemnej situácii – Djokovič vyhral súboj medzi veľkou trojkou a prekonal Nadala aj Federera, no zostáva oveľa menej obdivovaný. Jeho neustále vyhrávanie sa stalo nudným.

Mala Iga Swiateková dostať za doping tvr

V doznievajúcich rokoch kariéry tohto velikána by sme za normálnych okolností dúfali, že mu ešte nejaký čas zostáva. Chceli by sme, aby vzdoroval veku a čo najdlhšie odvracal koniec.

Tu je to však práve naopak. S Djokovičom sme už trochu skončili, však? A keď odíde a prenechá kurt mladším a zaujímavejším hviezdam, šport bude hodnotnejší./agentury/