Reagoval Zelenskyj i Medvedev. Americký prezident Donald Trump skrátil ultimátum, ktoré dal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Vládca Oválnej pracovne 14. júla vyhlásil, že Rusko má 50 dní na to, aby ukončilo vojnu proti Ukrajine. V opačnom prípade ho čakajú sankcie a až 100-percentné clá. Kyjev sa Trumpovi poďakoval, bývalý ruský prezident Dmitrij Med

Dnes Trump na stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom povedal, že Moskva možno nedostane ani 50 dní. Som sa veľa rozprával, veľmi dobre sme si s ním rozumeli, no ide von a začne odpaľovať rakety na nejaké mesto, ako je Kyjev, a zabije veľa ľudí v domove dôchodcov alebo kdekoľvek inde a telá ležia po celej ulici,“ vyhlásil podľa britskej BBC Trump.

Americký prezident uznal, že je z Putina veľmi sklamaný a že bude tlačiť na Kremeľ, aby rýchlejšie súhlasil s dohodou o prímerí.

„Skrátim tých 50 dní, ktoré som mu dal, pretože si myslím, že už poznám odpoveď na to, čo sa stane,“ vysvetlil Trump.

Keď sa ho novinári viac ráz pýtali, koľko času teda Putin má, šéf Bieleho domu povedal, že 10 až 12 dní. „Nie je dôvod čakať… jednoducho nevidíme žiadny pokrok,“ dodal. Zároveň povedal, že nový termín potvrdí dnes alebo v utorok. Podľa agentúry Reuters spomenul Trump aj uvalenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil „jasný postoj a odhodlanie“ Donalda Trumpa.

„Práve včas, veľa sa môže zmeniť vďaka presadzovaniu skutočného mieru prostredníctvom sily. Ďakujem prezidentovi Trumpovi za to, že sa zameriava na záchranu životov a zastavenie tejto hroznej vojny,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Ukrajina je naďalej oddaná mieru a bude neúnavne spolupracovať s USA, aby boli obe naše krajiny bezpečnejšie, silnejšie a prosperujúcejšie,“ dodal.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak už po dnešnom prvom Trumpovom vyjadrení poďakoval americkému prezidentovi za „pevný postoj a jasné posolstvo mieru cez silu“. „Putin rešpektuje len moc,“ napísal na sieti X.

 Bývalý prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na sociálnej sieti X uviedol, že Donald Trump hrá s Moskvou „hru s ultimátami“, ktorá môže viesť až k vojne Ruska so Spojenými štátmi.

„Rusko nie je Izrael, ani Irán. Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s (Trumpovou) vlastnou krajinou,“ napísal Medvedev.

Americký prezident sa zatiaľ bezúspešne usiluje o ukončenie skoro tri a pol roka trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Znepriatelené krajiny spolu síce v poslednom čase viedli priame rokovania, okrem výmeny vojnových zajatcov a návratu tiel mŕtvych vojakov sa však na ničom nedohodli. Trump pred nástupom do Bieleho domu tvrdil, že konflikt na Ukrajine ukončí počas jedného dňa.

Nedávno sa však prejavila jeho rastúca frustrácia z prístupu Kremľa k rokovaniam, keď pohrozil Moskve, že ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou, uvalí na Rusko stopercentné clo. Druhotné sankcie potom podľa Bieleho domu dopadnú na krajiny, ktoré od Ruska nakupujú ropu.

 Trump už v minulosti hovoril o dvojtýždňových ultimátach. Od nástupu do funkcie 20. januára prezident Kyjevu nedodal nové zbrane a na Rusko neuvalil žiadne nové sankcie; platili len tie staré.

Postoj šéfa Bieleho domu sa začal meniť len nedávno. Kyjev a Moskva síce spolu v poslednom čase viedli priame rokovania, ale okrem výmeny vojnových zajatcov a návratu tiel mŕtvych vojakov sa na ničom nedohodli.

Ultimátum a nákup zbraní

O tom, že Trump stráca s Ruskom trpezlivosť, hovoril v interview pre televíziu Fox News aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Podľa neho sa prezidentovi nepáči, že v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine nenastal žiadny pokrok.

 „Stráca trpezlivosť. Stráca ochotu ďalej čakať, kým Rusko niečo urobí,“ povedal Rubio s odkazom na pokračujúcu komunikáciu medzi Trumpom a Putinom, ktorá zatiaľ nepriniesla konkrétne výsledky.

Rubio zdôraznil, že Trump si nemyslí, že je to jeho vojna, no jej ukončenie je prioritou vlády USA. „Prezident sa nedá vtiahnuť do nekonečných rozhovorov o rozhovoroch,“ zdôraznil šéf diplomacie. Rubio uviedol, že okupanti od začiatku roka zaznamenali ťažké straty, pričom sa odhaduje, že zahynulo viac ako 100-tisíc ruských vojakov. Minister vojnu označil za konflikt, ktorý sprevádzajú obrovské straty na životoch a deštrukcia, pričom Moskva zámerne naťahuje rokovania.

Republikánsky senátor Lindsey Graham už skôr varoval, že Trump je pripravený uvaliť tvrdé reštrikcie na krajiny, ktoré naďalej nakupujú ruskú ropu od Moskvy – vrátane Číny, Indie a Brazílie. Navrhovaný sankčný zákon by mohol znamenať, že odberatelia ruských energií by mohli čeliť až 500-percentným clám. To by ich prinútilo vybrať si medzi obchodom s Moskvou a prístupom na americký trh. „Trump má dosť tejto hry,“ vyhlásil Graham a vyzval Putina, aby sa vrátil k rokovaniam.

 Okrem ultimáta pre Rusko platí aj to, že európski spojenci by mali v USA nakupovať zbrane, ktoré by potom dostal Kyjev. Hoci viaceré krajiny uviedli, že sa na tejto schéme chcú podieľať, nie je úplne jasné, ako bude fungovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa mu už podarilo zaistiť dodanie troch batérií systémov protivzdušnej obrany Patriot, ale chce vyrokovať ďalších sedem.

Americký prezident pritvrdil svoj postoj k Rusku v čase, keď sa okupantom podarilo dosiahnuť na fronte niekoľko taktických úspechov a vyvíjajú tlak na strategicky dôležité mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti. Na druhej strane sa ukrajinským obrancom podarilo oslobodiť dedinu Kindrativka v Sumskej oblasti./agentury/

X X X

ANGLIE  PROTI  SLOVENSKU

Fico: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb, chceme vysvetlenie. Opozícia reaguje

Premiér Robert Fico (Smer) tvrdí, že rezort zahraničných vecí Veľkej Británie platil cez mediálnu agentúru tzv. influencerov na ovplyvňovanie slovenských parlamentných volieb v roku 2023 v neprospech Smeru a v prospech Progresívneho Slovenska (PS). Odvoláva sa pritom na článok portálu marker.sk. Slovensko si preto predvolá britského veľvyslanca Nigela Bakera, od ktorého bude chcieť vysvetlenie všetkých detailov.

„Je tu cielené úmyselné konanie cudzej veľmoci, ktorá je naším spojencom v NATO, v spolupráci s časťou slovenských novinárov a v spolupráci s časťou slovenských politických influencerov, ovplyvňovať voľby v roku 2023,“ povedal na utorkovej tlačovej konferencii Fico s tým, že ministerstvo zahraničných vecí vo Veľkej Británii podpísalo zmluvu s agentúrou v objeme takmer desať miliónov britských libier. „Táto agentúra mala vyhľadávať influencerov, politických aktivistov v krajinách strednej a východnej Európy a ovplyvňovať dianie v týchto krajinách,“ dodal premiér s tým, že hovorca ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie nič nepoprel a len povedal, že „budú bojovať za demokraciu, ľudské práva a právny štát“.

 Britského veľvyslanca si preto predvolalo ministerstvo zahraničných vecí. „Budeme žiadať vysvetlenie všetkých detailov prípadu,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) s tým, že ak nedostane dostatočné vysvetlenie, pristúpia k ďalším krokom. Budú žiadať aj zverejnenie zoznamu mien politických aktivistov. „Našim záujmom nie je vyhrocovať vzťahy, ale vysvetliť si situáciu,“ dodal premiér.

Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Marek Eštok avizoval, že SR sa v tejto veci obráti aj na Európsku úniu. Tému chce napríklad nastoliť v rámci Rady EÚ pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. SR tiež požiada eurokomisiu o zhodnotenie a nájdenie mechanizmov, ako danú otázku možno otvoriť oficiálnej úrovni s Veľkou Britániou. Eštok zároveň avizoval, že na septembrovom rokovaní ministrov a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti sa má diskutovať aj o hybridných hrozbách a zasahovaní do volebných kampaní, kde chce otvoriť aj debatu k danej veci. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) chce o téme hovoriť aj na pôde parlamentu, napríklad v kontrolných výboroch.

 Portál marker.sk informoval, že britská vláda „tajne financuje stovky zahraničných influencerov, ktorých prácou je robiť politickú propagandu na YouTube“. Odvoláva sa na zistenia britskej investigatívnej platformy Declassified UK. Prácu má koordinovať londýnska mediálna agentúra Zinc Network v mene tamojšieho ministerstva zahraničných vecí v rámci dohody v hodnote takmer 10 miliónov libier. Súčasťou práce mala byť aj kampaň na mobilizáciu mladých voličov v slovenských voľbách v roku 2023.

Šutaj Eštok: Podozrenie o platení influencerov je škandalózne a neprijateľné

Podozrenie o platení influencerov britskou vládou s cieľom ovplyvňovať parlamentné voľby v roku 2023 v prospech Progresívneho Slovenska (PS) je škandalózne a neprijateľné. Na sociálnej sieti to uviedol minister vnútra a predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.

„Podozrenie, že britská vláda tajne platila influencerov a rôznych aktivistov, aby ovplyvnila slovenské voľby v prospech PS, je absolútne škandalózne a neprijateľné,“ napísal Šutaj Eštok.

Gašpar a Glück po brannobezpečnostnom výbore: Ohľadom zásahu na Ukrajine je málo informácii, je nekorektné robiť závery

Robert Fico by mal riešiť problémy na Slovensku, nie blúzniť o prevratoch a kaziť vzťahy s najbližšími partnermi. Uviedol to líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka v reakcii na utorkové Ficove vyjadrenie o možnom ovplyvňovaní slovenských parlamentných volieb.

„Fico nie je spôsobilý vládnuť. Je unavený, frustrovaný, traumatizovaný, nebaví ho to, už sa len zúfalo snaží udržať pri moci. A Slovensko zatiaľ nechá rozpadnúť sa. Mal by každý deň riešiť drahotu, nemocnice, v ktorých padajú stropy, školy bez učiteľov, rozbité cesty. Nie tu blúzniť o prevratoch a kaziť Slovensku vzťahy s najbližšími partnermi,“ poznamenal.

\Šimečka označil premiérove tvrdenia o tom, že rezort zahraničných vecí Veľkej Británie platil cez mediálnu agentúru tzv. influencerov na ovplyvňovanie slovenských parlamentných volieb, za „ďalšie dlažobné kocky“. „Ficovi sa rúca zlepenec, ľudia sú naštvaní za jeho extrémnu drahotu a zbabranú konsolidáciu. Tak znovu odvádza pozornosť a namiesto vládnutia radšej hodinu rozpráva o nejakých britských peniazoch na influencerov v celej strednej a východnej Európe,“ skonštatoval.

Zároveň predsedovi vlády odkázal, že ak chce riešiť neférovú volebnú súťaž, nech sa pozrie na podporu jeho osoby od viacerých influencerov či na financovanie prezidentskej kampane Petra Pellegriniho.

Matovič: Premiér predvolaním veľvyslanca Británie zakrýva zlyhanie pri clách

Robert Fico sa podľa lídra opozičného hnutia Slovensko snaží predvolaním veľvyslanca Veľkej Británie prekryť zlyhanie eurokomisára zo Slovenska Maroša Šefčoviča pri vyjednávaní o clách s USA. Utorkové vyjadrenia vládnych predstaviteľov o údajnej snahe zasahovať do volieb na Slovensku považuje za ďalší útok na spojeneckú krajinu. Matovič to vyhlásil na tlačovej konferencii.

 „Bol to Robert Fico, ktorý sľuboval ľuďom, že keď vyhrá voľby a keď vyhrá voľby jeho kamarát Trump, tak Slovensku bude sveta žiť. No, ďakujeme veľmi pekne, že vlastne o 500 percent zvýšil clá pre Slovensko. Lebo predtým boli slovenské autá, ktoré slovenské fabriky, slovenskí ľudia, ktorí sú zamestnaní vo Volkswagene a v Jaguari Land Rover, ktoré sa vyvážali do USA, tak boli zaťažené 2,5-percentným clom. Šefčovič ako Ficov človek vybavil, že už to nebude 2,5 percenta, ale šesťkrát viac,“ myslí si Matovič.

 Líder hnutia si podľa svojich slov nevie predstaviť, prečo by Británia ovplyvňovala voľby na Slovensku. Voliči vládneho Smeru si však podľa neho tieto otázky klásť nebudú a Ficove slová zoberú ako „sväté a božie“. Poukázal, že Fico posunul údajné financovanie influencerov do kategórie novinárov.

 X X X

 Do Ruska za odkazom Sovietskeho zväzu: Lotyši ukázali českým komunistom červenú, otočili ich na hranici

Štyria členovia Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM), ktorých pri návrate z Ruska nevpustilo Lotyšsko, sa už dostali do úniového schengenského priestoru.

Informáciu českého Denníka N ČTK potvrdil hovorca českého ministerstva zahraničných vecí (MZV) Daniel Drake. Komunistická strana predtým uviedla, že štvorica bola v Rusku na súkromnej ceste.

„Česká skupina je už v Schengenskom priestore, a z konzulárneho pohľadu je tak prípad uzavretý. Opäť upozorňujeme, že odporúčanie českej diplomacie je do Ruskej federácie necestovať,“ uviedol Drake.

 Informáciu o návrate členov KSČM do schengenského priestoru potvrdil Denníku N aj hovorca strany Roman Roun: „Členovia KSČM si dohodli tranzit a išli cez Estónsko do Českej republiky.“

Podmienky prechodu do krajín Európskej únie z Ruska má MZV na internetovej stránke, upozornil Drake. Všeobecne platí, že vonkajšia schengenská hranica s Ruskom zostáva uzavretá, uviedol hovorca v nedeľu.

 Lotyšsko skupinu Čechov na pozemnej hranici s Ruskom nevpustilo na svoje územie z dôvodu možného ohrozenia vnútornej bezpečnosti, uviedol predtým Drake. Štvorica sa preto obrátila na českú ambasádu v Rige so žiadosťou o asistenciu.

Roun v nedeľu serveru Novinky.cz povedal, že sa štyria členovia strany išli do Ruska súkromne pozrieť na pamätné miesta bojov z druhej svetovej vojny. Kto presne medzi členmi výpravy bol, Roun neoznámil.

Kto sa nenechal zlomiť? Kto vzdoroval komunizmu?

 Kvôli vojne na Ukrajine, ktorú napadla ruská armáda, české ministerstvo zahraničia od roku 2022 varuje pred cestami do Ruska. Upozorňuje okrem iného na to, že kvôli vyhroteným vzťahom Ruska s ostatnými štátmi môžu mať české zastupiteľské úrady len obmedzené možnosti pomoci pre občanov na ruskom území./agentury/

X X X

ZÁPAD  ODHALIL  PRAVOU  TVÁŘ  ZELENSKÉHO

ŽÁDNÝ  POLITIK,  KOMIK,  POŠKODIL  UKRAJINU,  STATISÍCE  MRTVÝCH

Západ prehodnocuje postoj k Zelenskému. Privieral oči pridlho, tvrdia experti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, dlhodobo vnímaný ako symbol odporu proti ruskej agresii, sa dostáva pod rastúci tlak. Kritika prichádza nielen zvnútra krajiny, ale aj zo Západu, ktorý sa doteraz zdráhal verejne spochybňovať jeho štýl vládnutia. V Kyjeve prebehli najväčšie protesty od začiatku vojny – nie proti Putinovi, ale proti samotnému prezidentovi Zelenskému.

\V Kyjeve demonštrovalo približne 10-tisíc ľudí, ďalšie tisíce vyšli do ulíc vo Ľvove, Dnipre, Odese a Charkove. Protestov sa zúčastnili aj vojnoví veteráni a aktívni vojaci. Na transparentoch sa objavovali nápisy ako „We chose Europe, not autocracy“ (Zvolili sme si Európu, nie autokraciu.) či „My father did not die for this“ (Môj otec nezomrel pre toto). Demonštranti spievali ukrajinskú hymnu a medzi protestujúcimi boli aj známe osobnosti, ako starosta Kyjeva Vitalij Kličko a jeho brat, bývalý boxerský šampión Vladimir Kličko, ktorí už s prezidentom nespolupracujú.

Dôvodom protestov je podľa týždenníka Focus autoritatívny štýl Zelenského vládnutia vo vnútornej politike. Hoci sa v zahraničí prezentuje ako demokratický líder, doma čelí obvineniam z koncentrácie moci. Ako komentuje zdroj Focusu: „Jeden muž kontroluje sám seba. Odpor je nežiaduci.“

 Po diplomatickom nátlaku z Londýna a Berlína Zelenskyj napokon oznámil ústupok – schválil nový legislatívny návrh, ktorý má „zaručiť nezávislosť a efektivitu“ protikorupčných inštitúcií. Tvrdí, že návrh podporujú samotné agentúry a že Nemecko pozval, aby sa podieľalo na jeho právnej revízii. Zatiaľ však návrh nebol zverejnený.

\Podľa Susan Stewartovej z berlínskeho think-tanku SWP ide o vážne varovanie: „Skutočnosť, že napriek vojne ľudia demonštrujú, je silný signál. Ukazuje to, ako vážne berú snahu zachovať nezávislosť protikorupčných úradov.“

Zákon neprišiel izolovane – predchádzala mu napríklad razia v dome známeho protikorupčného aktivistu Vitalija Šabunina a vymenovanie Júlie Svyrydenkovej, blízkej spojenkyni šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka, za premiérku. Práve Jermak je podľa Financial Times jedným z najmocnejších mužov Ukrajiny, ktorý má vplyv na personálne rozhodnutia, vojenskú stratégiu a údajne aj na blokovanie vyšetrovaní korupcie či vedenie diskreditačných kampaní cez anonymné kanály na Telegrame.

 Stewartová upozorňuje, že Zelenskyj nemusí mať prístup ku všetkým informáciám, keďže je „svojím silným šéfom kancelárie Andrijom Jermakom od mnohých správ izolovaný“.

Hoci Západ Zelenského verejne naďalej podporuje, čoraz viac sa objavuje názor, že sa k jeho vnútornej politike pristupovalo príliš zhovievavo. Stewart hovorí: „Možno sme pri reformách čiastočne privierali oči, pretože Ukrajina bola brutálne napadnutá.“ Teraz sa však začína ozývať kritický hlas: „Zelenskyj, keď hovorí so západnými lídrami, rozpráva o vojne, zbraniach a pomoci – nie o reformách.“

 X X X

Trump jasne porazil von der Leyenovú, Európa však nedostala knokaut

Vydýchli sme si. Európska únia sa dohodla s Donaldom Trumpom na výške ciel. O päť minút dvanásť, ale predsa. A povedzme si pravdu, že to inak ani nemohlo dopadnúť. Americký prezident rád napína, hrozí a kalkuje s najlepšou ponukou. Aj teraz. Pravdepodobne ani cesta do Škótska nebola vopred plánová výlučne ako golfová.

Dohoda s Japonskom z minulého týždňa totiž naznačovala, že v Škótsku si Donald Trump tľapne s Ursulou von der Leyenovou. No tým sa pozitívne správy končia. Hoci sme sa vyhli 30 % clám na európske tovary od 1. augusta, 15 % nie je výhra. Pred nástupom Trumpa do prezidentského úradu (za Bidena) boli clá len na úrovni 4,8 % a pri automobiloch 2,5 %. Momentálne sú na automobily uvalené clá vo výške 27,5 %.

Lenže britské automobilky si „vyboxovali“ iba 10 % clá (do 100-tisíc automobilov). Británia vôbec v máji vybojovala nižšie clá, na hliník a oceľ nulu. Pre EÚ zostala v platnosti na hliník a oceľ sadzba 50 %.

Je pravda, že na výmenu Briti pustia na svoj trh potravinárske a poľnohospodárske výrobky z USA. Ani Japonsko sa nevyhlo ústupkom, tiež pustí americké potravinárske a poľnohospodárske produkty, ako aj nákladné automobily na svoj trh. A navyše bude musieť (respektíve japonské firmy) investovať v USA 550 miliárd dolárov. Lenže Európania sa zaviazali, že v nasledujúcich troch roky dovezú z USA energie (jadrové palivo, ropu, skvapalnený plyn) za 250 miliárd dolárov ročne a investujú do amerického zbrojárskeho priemyslu celkovo 600 miliárd USD. Tak vyzerá v praxi záväzok krajín NATO minúť 5 % HDP na obranu. Aspoň vieme, kde peniaze skončia, v čích vreckách…

Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov.

Maroš Šefčovič ako hlavný vyjednávač, komisár pre obchod, spolu s predsedníčkou komisie von der Leyenovou sa tiež snažili znížiť clá na 10 %. Nepodarilo sa. Kapitáni priemyslu tlačili na akúkoľvek dohodu, päť percent navyše už nehrá takú rolu, 15 % nie je likvidačná sadzba.

Aj Trump bol pod tlakom. Dobre vie, že hoci USA majú obchodný deficit s EÚ pri tovaroch, v službách je to presne naopak. A Brusel pohrozil, že si na americké digitálne giganty – Amazon, Apple, Meta (Facebook), Alphabet (Google) – posvieti. Ak teraz platia cez Írsko v EÚ trápne nízke dane, tak v hre bola veľká (už pripravená) reforma. Americkým magnátom nezostalo nič iné, len obmäkčiť svojho prezidenta.

Ten tiež dobre vedel, že v Bruseli sa chirurgicky presne zamerali na zvýšenie ciel na tovary, ktoré by hmatateľne postihli jeho voličov. Ani jedna strana už nemala na výber – vydierania a hrozieb bolo už príliš. Išlo len o to, ako predať dohodu.

Trump ju predal lepšie. Je jednoducho víťaz. Ale Európska únia tiež neprehrala – aj vlk je sýty, aj ovca je celá. Veď aby sme nezabudli, na niektoré strategické súčiastky a suroviny v elektrotechnickom, leteckom a chemickom priemysle sa dohodla nulová sadzba. To je jednoznačne úspech.

Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov. Ak sa nakoniec obe veľmoci dohodnú, na spadnutie budú aj rokovania Trumpa a Putina o vojne na Ukrajine v Pekingu na oslavách konca 2. svetovej vojny začiatkom septembra.

Colná dohoda má ešte jeden aspekt, ktorý by sme na Slovensku nemali opomínať. Nekonečné a tvrdé rokovania viedol za celú úniu Slovák Maroš Šefčovič. Možno to niekomu nebude po chuti, ale meno Slovensko išlo do sveta, naša krajina sa pozitívne zviditeľnila. Aj to je plus celej dohody./agentury/

 X X X

 Vladimir Putin vyzval na rešpektovanie teritoriálnej integrity Sýrie a predložil návrh sprostredkovania rokovaní o iránskom jadrovom programe. Konflikt v regióne pokračuje.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok zdôraznil územnú celistvosť Sýrie počas telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, uviedol Kremeľ. Došlo k tomu po zásahu Izraela do nedávneho konfliktu v Sýrii medzi miestnou drúzskou menšinou, beduínmi a vládnymi silami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Tel Aviv v júli podnikol niekoľko náletov na sýrsku metropolu Damask a provinciu Suwajdá. Tvrdil, že to urobil na podporu drúzov a aby posilnil svoje požiadavky na demilitarizáciu juhu Sýrie. Putin preto „zdôraznil dôležitosť podpory jednoty, suverenity a teritoriálnej integrity“ Sýrie, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Mier príde len s rešpektom, odkázal

Ruský líder povedal, že politická stabilita v krajine sa musí dosiahnuť len prostredníctvom rešpektovania „záujmov všetkých etnických a náboženských skupín“. Moskva bola blízky spojenec bývalej sýrskej vlády a v krajine má ešte stále dve vojenské základne, pripomína AFP.

Počas telefonátu šéf Kremľa tiež navrhol sprostredkovanie rokovaní o iránskom jadrovom programe. Rusko a Irán majú dobré vzťahy a pred inváziou na Ukrajinu s ním posilnilo aj vojenské väzby. Moskva sa však snaží udržiavať dobré vzťahy aj s Izraelom, ktorý 13. júna napadol Irán v rámci 12-dňového konfliktu zacieleného na vojenské objekty a jadrové zariadenia krajiny. Tel Aviv tvrdí, sa Irán pokúša získať jadrovú zbraň, čo Teherán popiera. Irán tiež podporuje militantné hnutia v Gaze, kde pokračuje vojna, aktuality.sk

X X X

 Nedohodli sa s USA a čaká ich výrazný nárast. Trump predstavil globálne clo

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že pravdepodobne zavedie plošné clo vo výške 15 až 20 % na dovoz do Spojených štátov z krajín, ktoré neuzavreli s Washingtonom samostatné obchodné dohody. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

 Prezident USA Donald Trump a britský premiér Keir Starmer pri nástupe do lietadla Air Force One na letisku Prestwick v Ayrshire v Škótsku v pondelok 28. júla 2025.

„Pokiaľ ide o svet povedal by som, že to bude niekde v rozmedzí 15 až 20 %,“ povedal Trump v Turnberry v Škótsku, kde sa stretol s britským premiérom Keirom Starmerom.

„Pravdepodobne jedno z týchto dvoch čísel,“ dodal.

 To predstavuje výrazný nárast oproti základnému clu vo výške 10 %, ktoré Trump oznámil v apríli.

„Stanovíme clo v podstate pre zvyšok sveta, to je to, čo zaplatia, ak chcú obchodovať s USA,“ uviedol Trump s tým. /agentury/

X X X

 Do predvolebného boja zatiahlo ANO aj silové zložky, vraj sledovali opozíciu. Řehka rázne odpovedal

Náčelník Generálneho štábu Armády ČR (GŠ AČR) Karel Řehka a veliteľ Informačných a kybernetických síl AČR Radek Haratek v pondelok popreli, že by armáda sledovala opozíciu či politické strany alebo občanov. Tvrdil to poslanec opozičného hnutia ANO Pavel Růžička a na sieti X sa to snažil doložiť internými dokumentmi z rezortu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Generálporučík Armády ČR Karel Řehka počas brífingu pri príležitosti odovzdania českého velenia nad bojovým zoskupením NATO na Slovensku, ktoré prebral španielsky kontingent v Lešti 1. júla 2024.

Řehka to označil za zavádzanie a prekrúcanie reality. „Kategoricky popierame, že by sme sledovali opozíciu, politické strany alebo akékoľvek iné subjekty či občanov. Vylučujeme, že by sme na kohokoľvek viedli zložky. Nikto z velenia armády nedával v tomto smere žiadne úlohy Informačným a kybernetickým silám,“ citovala Řehku armáda na sieti X. Náčelník GŠ podotkol, že hlavným zmyslom armády je obrana krajiny. „Na to sa intenzívne pripravujeme vo všetkých doménach vrátane kybernetickej,“ dodal.

Růžička v minulých týždňoch zverejnil na sieti X dokumenty, ktoré podľa neho dokazujú, že jedna zo zložiek armády monitorovala českú politickú scénu. Poslanec podľa servera Novinky.cz uviedol, že dokumenty získal priamo od príslušníkov kybernetických síl, ktorí sa obávali, či je ich činnosť legálna.

Dokumenty podľa Řehku skutočne vypracovali vojaci z tohto oddelenia kybernetických síl, ale vznikli podľa jeho slov v rámci cvičenia. Haratek spresnil, že kybernetické jednotky mali dve cvičenia, počas ktorých sledovali verejnú mienku vo virtuálnom priestore. Pri jednej z akcií sledovali, ako verejnosť reaguje na vyjadrenia generálov, pričom výsledkom boli odporúčania, ako by malo vedenie armády zlepšiť komunikáciu.

Na druhom cvičení dostali zadanie sledovať politickú scénu pred voľbami a tým sa učiť analyzovať, ako sa správajú jednotlivé skupiny verejnosti. „Žiadna naša činnosť nie je zameraná na monitoring konkrétnych strán, politických strán, ovplyvňovanie verejného priestoru alebo politického procesu,“ zdôraznil Haratek s tým, že úlohou vojakov bolo sústrediť sa na samotné vyjadrenia a nie na autorov výrokov.

Server Seznam Zprávy uviedol, že Vojenská polícia na podnet ministerstva obrany zisťuje, kto šíri interné armádne dokumenty, z ktorých poslanec ANO zverejnil niektoré časti na sieti X. Řehka sa podľa webu iDNES.cz domnieva, že ide o niekoho z civilnej časti ministerstva obrany./agentury/

X X X

Peklo v Bagdade: Teplota tam presiahla 50 stupňov. Teherán nemá vodu, prezident hovorí o presťahovaní 15-miliónovej metropoly

Irak v pondelok zasiahla vlna horúčav, pričom v hlavnom meste Bagdad a na juhu krajiny namerali v tieni až 51 stupňov Celzia, uviedla agentúra AFP. Iránska vláda zvažuje, že vzhľadom na nedostatok vody zatvorí na týždeň úrady, školy aj univerzity v hlavnom meste Teherán. „Situácia je vážna: Teherán už skutočne nemá vodu,“ skonštatoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Nevylúčil pritom dokonca ani presťahovanie vyše 15-miliónového hlavného mesta, aby tak predišiel katastrofe.

Muž s chlapcom sa ochladzujú počas horúceho dňa v uliciach irackého hlavného mesta Bagdad

Irak má 46 miliónov obyvateľov, pričom krajinu chronicky sužujú vysoké teploty a suchá. Teploty sa v lete často vyšplhajú na 52 stupňov Celzia, najmä v júli a auguste.

Ľudia v Bagdade sa v pondelok podľa AFP snažili schladiť ventilátormi s jemnou vodnou hmlou, ktoré boli umiestnené pri reštauráciách a obchodoch. Niektorí chodci si ochladzovali tvár vodou a vodiči zastavovali pri krajnici, aby ochladili motory svojich áut.

Podľa národnej meteorologickej služby dosiahli teploty v Bagdade a v oblastiach juhovýchodne od hlavného mesta 51 stupňov Celzia. V ďalších ôsmich provinciách namerali 50 stupňov. Podľa irackej tlačovej agentúry by teploty mali v stredu mierne klesnúť.

Iračania v uplynulých rokoch počas leta protestujú proti častým výpadkom elektriny a nedostatku vody, ktoré sužujú ich každodenný život. V piatok a v nedeľu neďaleko miest Hilla a Diwánija južne od Bagdadu protestovali stovky ľudí, blokovali cesty a pálili pneumatiky.

Iracké ministerstvo pre vodné zdroje tvrdí, že tento rok je jedným z najsuchších od roku 1933 a zásoby vody v rezervoároch klesli len na osem percent ich celkovej kapacity.

 Orgány v Iraku pripisujú zníženie prietoku riek čiastočne hrádzam postaveným v susednom Iráne a Turecku, pričom Bagdad tvrdí, že tieto hrádze výrazne zmenšili kedysi mohutné rieky Tigris a Eufrat, ktorých voda bola po tisícročia kľúčová pre zavlažovanie.

Horúčavy v uplynulých dňoch postili aj Turecko, kde na juhovýchode krajiny v sobotu namerali teplotný rekord: 50,5 stupňa Celzia. V Iráne minulý týždeň vlna horúčav narušila dodávky vody a elektriny vo veľkej časti krajiny.

Teherán zažíva akútny nedostatok vody

Iránska vláda zvažuje, že vzhľadom na nedostatok vody zatvorí na týždeň úrady, školy aj univerzity v hlavnom meste Teherán. Oznámili to v pondelok tamojšie úrady.

„Situácia s vodou v Teheráne nie je vôbec dobrá, a preto musíme zvážiť týždňové uzavretie hlavného mesta,“ povedala v pondelok hovorkyňa vlády. Dodala, že nedostatok vody je problémom celej krajiny, ktorý by čoskoro mohol viesť ku katastrofe. Vláda preto podľa nej musí zvážiť aj tzv. nekonvenčné možnosti.

Pre problémy so zásobami vody plánuje iránsky parlament skrátiť pracovný týždeň z piatich na štyri dni, a síce od soboty do utorka. Okrem toho sa má znovu zaviesť systém práce z domu, aký fungoval počas pandémie koronavírusu, vďaka čomu by sa podľa hovorkyne mala znížiť spotreba vody i elektriny.

Nedostatok vody má vážne dôsledky pre mnohé časti krajiny, pričom aktuálne je dominantným problémom všetkých Iráncov. Podľa klimatických expertov je v krajine 80 percent vodných nádrží takmer prázdnych. Normálne zásobovanie vodou zrejme nebude možné minimálne počas nasledujúcich dvoch mesiacov, dokým sa situácia nezlepší vďaka jesenným dažďom.

V Teheráne a ďalších 50 iránskych mestách došlo minulý týždeň k výpadkom dodávok vody, a to na 12 až 48 hodín. Mnohí obyvatelia hlavného mesta sa v dôsledku toho presunuli na sever krajiny, keďže tamojšie provincie pri Kaspickom mori problémy s vodou nemajú.

„Situácia je vážna: Teherán už skutočne nemá vodu,“ skonštatoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Nevylúčil pritom dokonca ani presťahovanie vyše 15-miliónového hlavného mesta, aby tak predišiel katastrofe.

 X X X

Trump jasne porazil von der Leyenovú, Európa však nedostala knokaut

Vydýchli sme si. Európska únia sa dohodla s Donaldom Trumpom na výške ciel. O päť minút dvanásť, ale predsa. A povedzme si pravdu, že to inak ani nemohlo dopadnúť. Americký prezident rád napína, hrozí a kalkuje s najlepšou ponukou. Aj teraz. Pravdepodobne ani cesta do Škótska nebola vopred plánová výlučne ako golfová.

Dohoda s Japonskom z minulého týždňa totiž naznačovala, že v Škótsku si Donald Trump tľapne s Ursulou von der Leyenovou. No tým sa pozitívne správy končia. Hoci sme sa vyhli 30 % clám na európske tovary od 1. augusta, 15 % nie je výhra. Pred nástupom Trumpa do prezidentského úradu (za Bidena) boli clá len na úrovni 4,8 % a pri automobiloch 2,5 %. Momentálne sú na automobily uvalené clá vo výške 27,5 %.

Lenže britské automobilky si „vyboxovali“ iba 10 % clá (do 100-tisíc automobilov). Británia vôbec v máji vybojovala nižšie clá, na hliník a oceľ nulu. Pre EÚ zostala v platnosti na hliník a oceľ sadzba 50 %.

Je pravda, že na výmenu Briti pustia na svoj trh potravinárske a poľnohospodárske výrobky z USA. Ani Japonsko sa nevyhlo ústupkom, tiež pustí americké potravinárske a poľnohospodárske produkty, ako aj nákladné automobily na svoj trh. A navyše bude musieť (respektíve japonské firmy) investovať v USA 550 miliárd dolárov. Lenže Európania sa zaviazali, že v nasledujúcich troch roky dovezú z USA energie (jadrové palivo, ropu, skvapalnený plyn) za 250 miliárd dolárov ročne a investujú do amerického zbrojárskeho priemyslu celkovo 600 miliárd USD. Tak vyzerá v praxi záväzok krajín NATO minúť 5 % HDP na obranu. Aspoň vieme, kde peniaze skončia, v čích vreckách…

Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov.

Maroš Šefčovič ako hlavný vyjednávač, komisár pre obchod, spolu s predsedníčkou komisie von der Leyenovou sa tiež snažili znížiť clá na 10 %. Nepodarilo sa. Kapitáni priemyslu tlačili na akúkoľvek dohodu, päť percent navyše už nehrá takú rolu, 15 % nie je likvidačná sadzba.

Aj Trump bol pod tlakom. Dobre vie, že hoci USA majú obchodný deficit s EÚ pri tovaroch, v službách je to presne naopak. A Brusel pohrozil, že si na americké digitálne giganty – Amazon, Apple, Meta (Facebook), Alphabet (Google) – posvieti. Ak teraz platia cez Írsko v EÚ trápne nízke dane, tak v hre bola veľká (už pripravená) reforma. Americkým magnátom nezostalo nič iné, len obmäkčiť svojho prezidenta.

Ten tiež dobre vedel, že v Bruseli sa chirurgicky presne zamerali na zvýšenie ciel na tovary, ktoré by hmatateľne postihli jeho voličov. Ani jedna strana už nemala na výber – vydierania a hrozieb bolo už príliš. Išlo len o to, ako predať dohodu.

Trump ju predal lepšie. Je jednoducho víťaz. Ale Európska únia tiež neprehrala – aj vlk je sýty, aj ovca je celá. Veď aby sme nezabudli, na niektoré strategické súčiastky a suroviny v elektrotechnickom, leteckom a chemickom priemysle sa dohodla nulová sadzba. To je jednoznačne úspech.

Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov. Ak sa nakoniec obe veľmoci dohodnú, na spadnutie budú aj rokovania Trumpa a Putina o vojne na Ukrajine v Pekingu na oslavách konca 2. svetovej vojny začiatkom septembra.

Colná dohoda má ešte jeden aspekt, ktorý by sme na Slovensku nemali opomínať. Nekonečné a tvrdé rokovania viedol za celú úniu Slovák Maroš Šefčovič. Možno to niekomu nebude po chuti, ale meno Slovensko išlo do sveta, naša krajina sa pozitívne zviditeľnila. Aj to je plus celej dohody./agentury/

X X X

 Nemocnica vyvlastňuje pozemky. Martinčan tvrdí, že znalec ich podhodnotil

 Univerzitná nemocnica Martin vyvlastňuje pozemok pod novú nemocnicu. Jeho vlastník spochybňuje jeho ohodnotenie, poukazuje na viaceré údajné pochybenia v znaleckom posudku.

MARTIN: Martinská nemocnica vyvlastňuje pozemky od Martinčana Radoslava Naništu a jeho manželky. Naništa tvrdí, že dve parcely o celkovej rozlohe vyše tisícsto metrov štvorcových štátu nepredá za cenu približne 44 eur za meter štvorcový. Túto cenu určil znalecký posudok od znalca Michala Derkitsa zo Žiliny. Univerzitná nemocnica zastrešuje v Martine výstavbu novej nemocnice, ktorá je strategickou investíciou štátu.

Pozemky v tej istej lokalite Martina, rovnakej kvality a v rámci tej istej strategickej investície štátu do novej nemocnice okrem Michala Derkitsa oceňovali aj ďalší súdni znalci. Tí však dospeli k diametrálne iným – vyšším cenám parciel.

Rozdiel v cene je až dva a pol násobný

Hodnoty pozemkov sa tak pohybujú v rôznych cenových reláciách – od necelých 44 cez 80 a 107 až po vyše 150 eur za meter štvorcový. Správne stanovená cena sa v závislosti od použitej metódy pohybuje približne v rozpätí okolo 80 až 100 eur.

„Je možné, aby rozdiel vo výške ukazovateľa všeobecnej hodnoty pozemkov bol viac ako 245 percent? Ide pritom o cenu 43,87 eur za meter štvorcový verzus 151,49 za meter štvorcový pozemkov. Asi to závisí to od mena konkrétneho vlastníka danej nehnuteľnosti,“ uvažuje Naništa.

Nemocnica odmieta tvrdenie, že cena „závisí od vlastníka“ konkrétneho pozemku. Odvoláva sa na to, že hodnoty oceňovaných pozemkov sú vždy založené na základe odbornej činnosti konkrétneho znalca.

Znalecký posudok Naništa považuje za chybný a nedostatky znalec podľa neho neodstránil ani v doplnení znaleckého posudku zo septembra minulého roka. Martinčan argumentuje tým, že posudok znalec Michala Derkitsa podal podľa neplatného právneho predpisu a tiež nesprávne určí koeficient polohy, čo značne ovplyvní hodnotu pozemku, aktuality.sk

X X X

 Peklo v Bagdade: Teplota tam presiahla 50 stupňov. Teherán nemá vodu, prezident hovorí o presťahovaní 15-miliónovej metropoly

Irak v pondelok zasiahla vlna horúčav, pričom v hlavnom meste Bagdad a na juhu krajiny namerali v tieni až 51 stupňov Celzia, uviedla agentúra AFP. Iránska vláda zvažuje, že vzhľadom na nedostatok vody zatvorí na týždeň úrady, školy aj univerzity v hlavnom meste Teherán. „Situácia je vážna: Teherán už skutočne nemá vodu,“ skonštatoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Nevylúčil pritom dokonca ani presťahovanie vyše 15-miliónového hlavného mesta, aby tak predišiel katastrofe.

Muž s chlapcom sa ochladzujú počas horúceho dňa v uliciach irackého hlavného mesta Bagdad

Irak má 46 miliónov obyvateľov, pričom krajinu chronicky sužujú vysoké teploty a suchá. Teploty sa v lete často vyšplhajú na 52 stupňov Celzia, najmä v júli a auguste.

Ľudia v Bagdade sa v pondelok podľa AFP snažili schladiť ventilátormi s jemnou vodnou hmlou, ktoré boli umiestnené pri reštauráciách a obchodoch. Niektorí chodci si ochladzovali tvár vodou a vodiči zastavovali pri krajnici, aby ochladili motory svojich áut.

Podľa národnej meteorologickej služby dosiahli teploty v Bagdade a v oblastiach juhovýchodne od hlavného mesta 51 stupňov Celzia. V ďalších ôsmich provinciách namerali 50 stupňov. Podľa irackej tlačovej agentúry by teploty mali v stredu mierne klesnúť.

Iračania v uplynulých rokoch počas leta protestujú proti častým výpadkom elektriny a nedostatku vody, ktoré sužujú ich každodenný život. V piatok a v nedeľu neďaleko miest Hilla a Diwánija južne od Bagdadu protestovali stovky ľudí, blokovali cesty a pálili pneumatiky.

Iracké ministerstvo pre vodné zdroje tvrdí, že tento rok je jedným z najsuchších od roku 1933 a zásoby vody v rezervoároch klesli len na osem percent ich celkovej kapacity.

 Orgány v Iraku pripisujú zníženie prietoku riek čiastočne hrádzam postaveným v susednom Iráne a Turecku, pričom Bagdad tvrdí, že tieto hrádze výrazne zmenšili kedysi mohutné rieky Tigris a Eufrat, ktorých voda bola po tisícročia kľúčová pre zavlažovanie.

Horúčavy v uplynulých dňoch postili aj Turecko, kde na juhovýchode krajiny v sobotu namerali teplotný rekord: 50,5 stupňa Celzia. V Iráne minulý týždeň vlna horúčav narušila dodávky vody a elektriny vo veľkej časti krajiny.

Teherán zažíva akútny nedostatok vody

Iránska vláda zvažuje, že vzhľadom na nedostatok vody zatvorí na týždeň úrady, školy aj univerzity v hlavnom meste Teherán. Oznámili to v pondelok tamojšie úrady.

„Situácia s vodou v Teheráne nie je vôbec dobrá, a preto musíme zvážiť týždňové uzavretie hlavného mesta,“ povedala v pondelok hovorkyňa vlády. Dodala, že nedostatok vody je problémom celej krajiny, ktorý by čoskoro mohol viesť ku katastrofe. Vláda preto podľa nej musí zvážiť aj tzv. nekonvenčné možnosti.

Pre problémy so zásobami vody plánuje iránsky parlament skrátiť pracovný týždeň z piatich na štyri dni, a síce od soboty do utorka. Okrem toho sa má znovu zaviesť systém práce z domu, aký fungoval počas pandémie koronavírusu, vďaka čomu by sa podľa hovorkyne mala znížiť spotreba vody i elektriny.

Nedostatok vody má vážne dôsledky pre mnohé časti krajiny, pričom aktuálne je dominantným problémom všetkých Iráncov. Podľa klimatických expertov je v krajine 80 percent vodných nádrží takmer prázdnych. Normálne zásobovanie vodou zrejme nebude možné minimálne počas nasledujúcich dvoch mesiacov, dokým sa situácia nezlepší vďaka jesenným dažďom.

V Teheráne a ďalších 50 iránskych mestách došlo minulý týždeň k výpadkom dodávok vody, a to na 12 až 48 hodín. Mnohí obyvatelia hlavného mesta sa v dôsledku toho presunuli na sever krajiny, keďže tamojšie provincie pri Kaspickom mori problémy s vodou nemajú.

„Situácia je vážna: Teherán už skutočne nemá vodu,“ skonštatoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Nevylúčil pritom dokonca ani presťahovanie vyše 15-miliónového hlavného mesta, aby tak predišiel katastrofe./agentury/

X X x

 Ruský prezident zdôraznil suverenitu Sýrie po konflikte s Izraelom

 Vladimir Putin vyzval na rešpektovanie teritoriálnej integrity Sýrie a predložil návrh sprostredkovania rokovaní o iránskom jadrovom programe. Konflikt v regióne pokračuje.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok zdôraznil územnú celistvosť Sýrie počas telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, uviedol Kremeľ. Došlo k tomu po zásahu Izraela do nedávneho konfliktu v Sýrii medzi miestnou drúzskou menšinou, beduínmi a vládnymi silami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Tel Aviv v júli podnikol niekoľko náletov na sýrsku metropolu Damask a provinciu Suwajdá. Tvrdil, že to urobil na podporu drúzov a aby posilnil svoje požiadavky na demilitarizáciu juhu Sýrie. Putin preto „zdôraznil dôležitosť podpory jednoty, suverenity a teritoriálnej integrity“ Sýrie, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Mier príde len s rešpektom, odkázal

Ruský líder povedal, že politická stabilita v krajine sa musí dosiahnuť len prostredníctvom rešpektovania „záujmov všetkých etnických a náboženských skupín“. Moskva bola blízky spojenec bývalej sýrskej vlády a v krajine má ešte stále dve vojenské základne, pripomína AFP.

Počas telefonátu šéf Kremľa tiež navrhol sprostredkovanie rokovaní o iránskom jadrovom programe. Rusko a Irán majú dobré vzťahy a pred inváziou na Ukrajinu s ním posilnilo aj vojenské väzby. Moskva sa však snaží udržiavať dobré vzťahy aj s Izraelom, ktorý 13. júna napadol Irán v rámci 12-dňového konfliktu zacieleného na vojenské objekty a jadrové zariadenia krajiny. Tel Aviv tvrdí, sa Irán pokúša získať jadrovú zbraň, čo Teherán popiera. Irán tiež podporuje militantné hnutia v Gaze, kde pokračuje vojna, aktuality.sk

X X X

 Ruské plavidlo narušilo námorné hranice Estónska, Tallinn žiada vysvetlenie

 Ruské plavidlo v sobotu neoprávnene vniklo do estónskych teritoriálnych vôd. Estónsko predvolalo ruského diplomata, aby tlmočilo protest voči narušeniu hranice.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo ruského chargé d’affaires v Tallinne. Reagovalo tak na sobotný incident, pri ktorom ruské plavidlo preniklo do estónskych teritoriálnych vôd. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„V sobotu vstúpilo do estónskych teritoriálnych vôd bez povolenia plavidlo ruskej pohraničnej stráže,“ napísal na sociálnej sieti X šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. „Dnes si preto estónske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského chargé d’affaires, aby mu tlmočilo oficiálny protest v súvislosti s týmto vážnym a neprijateľným narušením našej námornej hranice,“ uviedol.

Ruská loď do estónskych vôd neoprávnene vnikla nakrátko a prešla iba malú vzdialenosť. AFP pripomína, že zahraničné lode určené na vojenské a bezpečnostné účely môžu estónske vody použiť len vtedy, ak má ich plavba mierový charakter a musia o tom 48 hodín vopred informovať estónske ministerstvo zahraničných vecí, aktuality.sk)

X X X

 Hrobárka alebo záchrankyňa sociálnej demokracie? Šéfka strany sa spolčila s komunistami. Opustila by EÚ aj NATO?

Ľudskosť namiesto sebectva – platí tento slogan českej sociálnej demokracie o jej šéfke? Veľa členov strany, ktorá používa názov SOCDEM, je presvedčených, že Jana Maláčová v prvom rade myslí na seba. A rovnako vnímajú jej štatutárneho podpredsedu Lubomíra Zaorálka. Naopak, oni dvaja vidia v kontroverznom rozhodnutí jediný spôsob, ako zabezpečiť návrat sociálnych demokratov do Poslaneckej snemovne.

\Jana Maláčová na snímke z októbra 2024, keď ju zvolili za šéfku sociálnej demokracie. Foto: Profimedia/ČTK/Taneček David

O čo ide? Maláčová sa dohodla s ľavicovým populistickým hnutím Stačilo!, že 40 miest na volebnej listine kandidátov obsadia predstavitelia SOCDEM. Zdá sa, že na zvoliteľných pozíciách sa ocitli iba ona a Zaorálek – dvaja hlavní členovia sociálnej demokracie, ktorá dlhodobo odmietala spoluprácu s komunistickou stranou, čo už však neplatí. Obaja lídri SOCDEM pritom odmietli možnosť, že by sa o spoločnom postupe so Stačilo! rozhodlo vo vnútrostraníckom referende.

 Stačilo! je politické zoskupenie viacerých strán a hnutí vrátane komunistov. Hnutie založili na jeseň 2024 účelovo: ako volebná koalícia by museli dostať najmenej až 11 percent voličských hlasov, aby získali poslanecké mandáty. Keď nebudú kandidovať samostatne, ale svojich ľudí postavia na listinu Stačilo!, postačí im podpora aspoň 5 percent voličov. Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry STEM pre CNN Prima News vyplynulo, že toto hnutie by volilo 7,2 percenta opýtaných.

Minulé voľby znamenali prepadák pre obe zmienené ľavicové strany: prvý raz v dejinách Českej republiky stratili zastúpenie v dolnej komore parlamentu. Sociálni demokrati získali na jeseň 2021 iba 4,65 % hlasov, komunisti ešte menej (3,6 %).

Obe strany majú na svojom čele prvýkrát ženu. Od októbra 2021 komunistov vedie 43-ročná Kateřina Konečná, rovnako stará Maláčová je líderka SOCDEM od jesene lanského roku. Obe našli spoločnú reč, čo bývalo u bývalých šéfov strany nepredstaviteľné. Rozhodujúcu úlohu nepochybne zohrala snaha vrátiť obe strany do Poslaneckej snemovne.

 Za akú cenu by sa to mohlo uskutočniť? Politický komentátor Martin Schmarz ironicky podotkol, že Maláčová a Konečná sú dvojica, ktorú si človek ťažko dokázal predstaviť: „Najstaršia česká politická strana sa opäť dostáva do područia boľševikov. Tentokrát však hlavu do chomúta strká sama. Dôvod je jediný, a to túžba lídrov opäť získať poslanecký mandát. Politická cena za to bude vysoká: koniec sociálnej demokracie,“ napísal pre server Info.cz. Pripomeňme, že v dávnejšej minulosti sociálni demokrati zažili s komunistami svoj politický pohreb: po prevrate vo februári 1948 ich stranu zlikvidovali (oficiálne to v júni toho roku nazvali zlúčenie dvoch strán).

Faktom už je, že v radoch SOCDEM vznikol vážny rozkol. „V časti sociálnej demokracie nastala dezilúzia. Odporcovia spolupráce Maláčovej a Zaorálka so Stačilo! zahadzujú stranícke legitimácie a plánujú založenie novej strany. Ďalšia časť nespokojných ešte v partaji vyčkáva a premýšľa, ako oboch členov odvolať,“ upozornil server Novinky. Boli by radi, keby sa zjazd uskutočnil na jeseň po voľbách, ktoré budú na začiatku októbra.

 Mimochodom, ktorá z dvoch líderiek mohla mať väčší záujem o predvolebné spojenectvo, keď je reč čisto o osobných pohnútkach? Nepochybne Maláčová, pretože Konečná už vykonáva poslanecký mandát, síce nie v národnom zákonodarnom orgáne – je členka Európska parlamentu. O to viac môžu nespokojní členovia SOCDEM podozrievať Maláčovú, že jej primárne ide o vlastný politický prospech (aj s prihliadnutím na veľmi slabý počet voliteľných miest pre sociálnych demokratov na kandidátnej listine Stačilo!).

Maláčová už má skúsenosti s vládnutím. Od júla 2018 do decembra 2021 bola ministerka práce a sociálnych vecí v druhej vláde Andreja Babiša. Prvýkrát sa uchádzala o funkciu šéfky strany na konci roku 2021, ale neuspela. Vyšiel jej až druhý pokus – vlani (medzitým si pár rokov dala pauzu od politiky).

 Hovorí o sebe, že je najviac prozápadná medzi politikmi v Česku, súhlasila však s podmienkou, ktorá ide proti logike jej tvrdenia. Stačilo! požadovalo, aby kandidáti vo voľbách podporovali vypísanie referenda o zotrvaní Českej republiky v Európskej únii aj v Severoatlantickej aliancii. Komunisti jednoznačne preferujú odchod z EÚ aj z NATO. Maláčová sa potom niekoľko dní vyhýbala jasnej odpovedi, čo si myslí o členstve v únii a v aliancii. Jasnú odpoveď od nej získal nakoniec server Novinky: „Sama budem hlasovať za členstvo, pokiaľ niekto neprinesie lepší variant.“ To, čo mohla povedať hneď, vyslovila až po určitom zahmlievaní, pre ktoré sa stala terčom kritiky i posmeškov./agentury/

X X X

 Nemecko a Jordánsko zriaďujú humanitárny letecký most pre Gazu

 Nemecko v spolupráci s Jordánskom zriadi leteckú linku humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Merz ohlásil zapojenie ďalších krajín vrátane Francúzska.

Nemecko v spolupráci s Jordánskom zorganizuje leteckú prepravu dosiaľ neznámeho množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Po izraelskom oznámení o otvorení bezpečných trás pre pomoc do palestínskej enklávy to v pondelok vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz, píše TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

„Nemecká vláda v spolupráci s Jordánskom okamžite zriadi leteckú prepravu humanitárnej pomoci do Gazy,“ oznámil v pondelok Merz. Nemecko bude podľa kancelára na iniciatíve spolupracovať aj s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom.

„Vieme, že pre ľudí v Gaze to môže byť len veľmi malá pomoc, ale napriek tomu je to niečo, na čom sa radi zúčastníme,“ dodal kancelár, ktorý v utorok v Berlíne prijme jordánskeho kráľa Abdalláha II..

 Nemecký minister príde na Blízky východ

Merz je podľa agentúry AFP jedným z najvernejších podporovateľov Izraela v jeho boji proti palestínskej militantnej skupine Hamas a Tel Aviv vyzval, aby „okamžite zlepšil katastrofálnu humanitárnu situáciu v Gaze“. Okrem toho oznámil, že nemecký minister zahraničia Johann Wadephul vo štvrtok vycestuje na Blízky východ, kde chce pomôcť v rokovaniach o uzavretí prímeria medzi Izraelom a Hamasom.

Izraelská armáda v nedeľu oznámila zavedenie takzvanej „taktickej prestávky“ vo vojenských operáciách v niektorých častiach Pásma Gazy s cieľom zmierniť humanitárnu krízu spôsobenú nedostatkom potravín.

Počas prvého dňa od jej zavedenia distribuovali OSN a humanitárne organizácie na tomto palestínskom území viac než 120 kamiónov s potravinovou pomocou. Okrem toho Izrael, Jordánsko a Spojené arabské emiráty z lietadiel zhodili menšie množstvo humanitárnej pomoci. Potravinovú pomoc v pondelok avizovalo aj Španielsko, aktuality.sk

X X X

 Sagana nazval opicou, Pogačarovi urobil to, čo iní nedokážu. Stále to mám v sebe, teší sa odpisovaný Belgičan

Najskôr bol v tieni Petra Sagana, s ktorým sa vôbec nemali radi. Teraz je „večne“ druhý za holandským rivalom Mathieu van der Poelom. Parížska scéna však v nedeľu večer na chvíľu patrila aj jemu.

Hoci ho viacerí odpisujú, Wout van Aert stále patrí medzi najlepších cyklistov na svete.

Temperamentný Belgičan, ktorý na Tour de France 2020 po konflikte so Saganom v jednom z dojazdov nazval slovenského rekordéra bodovacej súťaže TdF „hlúpou opicou“, sa stal po parádnom výkone víťazom poslednej etapy Tour de France 2025.

Záverečná etapa bola nadizajnovaná presne pre neho a belgický univerzál ukázal, čo ho je schopný.

 Počas posledného stúpania na známy kopec Montmartre aj vďaka výbornej práci svojho tímového kolegu zo stajne Visma – Lease a Bike Mattea Jorgensona „odpáral“ už istého víťaza Tour 2025 Tadeja Pogačara a po 7-kilometrovom sóle triumfoval na ikonických Elyzejských poliach.

 Najprestížnejšia a najširšia ulica v Paríži býva tradične finišom poslednej etapy Starej dámy, hoci organizátori vlani z dôvodu konania olympiády urobili výnimku.

Väčšinou si to na populárnom bulvári rozdajú elitní špurtéri, ale tento rok organizátori urobili zaujímavú novinku a do itineráru poslednej etapy zaradili krátke, ale ostré stúpanie na kopec Montmartre.

Montmartre, v preklade „Hora mučeníkov“, je pahorok v Paríži a mestská štvrť, ktorá sa na ňom rozkladá. Medzi miestne významné pamiatky patrí bazilika Sacré – Cour. Nachádza sa tu aj svetoznámy francúzsky kabaret Moulin Rouge.

Van Aert tam perfektne naplánoval svoj útok a dokázal aj to, čo sa nepodarilo žiadnemu jazdcovi na Tour 2025 – v stúpaní sa zbaviť Pogačara.

 V cieli priznal, že v závere ani nevedel, aký veľký je jeho náskok pred prenasledovateľmi.

„Dnešné posledné kilometre boli naozaj mätúce, pretože som netušil, aký mám náskok. Vo vysielačke som nič nepočul, diváci okolo trate boli veľmi hluční. Na poslednom kilometri som prežil veľké emócie. Som rád, že som aj pochybovačom ukázal, že stále na to mám,“ vravel v cieli.

Van Aert počas kariéry vyhral známe klasiky ako Miláno – Sanremo (2020), Amstel Gold Race (2021) či Strade Bianche (2020), z Tour má desať etapových triumfov.

Na najvyšší vrchol – zisk titulu majstra sveta či olympijského šampióna ako jeho niekdajší či súčasní rivali ako Sagan, van der Poel, Pogačar či Remco Evenepoel – však zatiaľ nedosiahol.

 Poslednú etapu TdF 2025 ale zvládol bravúrne.

„Už pár dní pred etapou som si to tak naplánoval, že zaútočím na poslednom kopci. Počítal som s tým, že nás bude väčšia skupina. Zbaviť sa Tadeja v stúpaní je niečo, čo si musím ešte raz pozrieť na zázname, inak tomu neuverím,“ smial sa v cieli.

Van Aert potvrdil, že napriek tomu, že viacerí o ňom pochybujú, dokáže vyhrávať vtedy, keď je to podstatné.

Jeho posledných šesť výhier, hoci ich delí 17 mesiacov, sa udialo na prominentných podujatiach – etapa na Tour de France 2025, etapa na Giro d’Italia 2025, tri etapy na španielskej Vuelte 2024 a triumf na klasike Kuurne-Brusel-Kuurne 2024.

V celkovom hodnotení Tour 2025 podal van Aert svoj tradičný výkon elitného univerzála – v bodovacej súťaži skončil ôsmy, v súťaži o najlepšieho vrchára bol 46. a v konečnom hodnotení mu patrila 67. priečka./agentury/

X X X

 Slovan, ďakujem veľmi pekne… Talentovaný mladík sa hnevá na vedenie belasých kvôli hosťovaniu

V tom čase mal devätnásť rokov. Postupne sa okolo neho začali zbiehať záujemcovia. A tak sa generálny riaditeľ Slovana Bratislava rozhodol konať.

 V januári 2024 informoval slovenský majster o podpise prvej profesionálnej zmluvy s odchovancom Martinom Mišovičom.

Šikovný krídelník patril medzi opory B-tímu v druhej najvyššej súťaži. Odchovanec belasej akadémie podpísal zmluvu na tri a pol roka.

„Martin Mišovič je talentovaný ofenzívny futbalista, ktorý vyšiel z našej akadémie. Tešíme sa, že sme s ďalším naším odchovancom podpísali profesionálny kontrakt.

Verím, že tento krok bude pre Martina i ďalších mladých hráčov v akadémii motiváciou pre ďalšie napredovanie,“ povedal Kmotrík pre stránku klubu.

 Mišovič prešiel takmer všetkými mládežníckymi kategóriami najúspešnejšieho slovenského klubu.

Reprezentoval Slovensko v kategórii do 19 rokov, a zasiahol do troch duelov na majstrovstvách Európy tejto vekovej kategórie v roku 2022, ktoré organizovalo Slovensko.

„Slovan je môj najobľúbenejší slovenský klub a veľmi dlho som túžil nosiť belasý dres. Viem, že k tomu, čo túžim dosiahnuť, vedie ešte dlhá cesta.

Verím však, že toto je prvý krok a jej začiatok. Podpísať zmluvu so Slovanom je úžasný pocit. Budem na sebe ďalej tvrdo makať a zlepšovať sa.

Je predo mnou ešte veľa práce, no teším sa na ňu a prvú zmluvu beriem ako tú najlepšiu motiváciu,“ vyhlásil Mišovič.

 V drese A-tímu Slovana sa párkrát objavil v pohárových dueloch, ale pri veľkej konkurencii si nedokázal vydobyť miesto v základnej zostave.

Od aktuálnej sezóny preto odišiel na hosťovanie do KFC Komárno. Avšak, do úvodného súboja proti Trenčínu (1:2) nezasiahol a podľa jeho postu na instagrame je na vine Slovan.

„Ďakujem Slovanu veľmi pekne. Hráčovi, ktorý u vás bol od U10 a neviete mu odkliknúť jedno hosťovanie./agentury/

X X X

Američan ukradol šou v cieli Tour. Jeho prekvapivé gesto rozburácalo divákov v Paríži.

Americký cyklista Quinn Simmons skončil na Tour de France na 59. mieste s odstupom vyše tri a štvrť hodiny za víťazom Tadejom Pogačarom.

 Americký šampión Quinn Simmons v netradičnom drese tímu Lidl–Trek.

Najviac na seba upozornil v 6. etape s dojazdom vo Vire Normandie, kde obsadil druhé miesto. Okrem toho sa viackrát objavil v únikoch a zbieral aj body do bodovacej súťaže.

Čo však vyviedol 24-ročný cyklista tímu Lidl-Trek po skončení pretekov, ohromilo fanúšikov možno ešte viac ako jeho výkony na bicykli.

Priamo v parížskom cieli pokľakol pred svojou priateľkou a požiadal ju o roku. Video z tohto jeho životného počinu sa stalo virálnym na viacerých weboch.

Simmons tak trochu ukradol záverečnú šou držiteľom jednotlivých cenných dresov na čele so štvornásobným víťazom Tadejom Pogačarom.

„Požiadal ju o ruku a ona povedala áno,“ objavilo sa v statuse na NBC Sports.

„Po zosadnutí z bicykla Simmons odprevadil svoju priateľku na dlažobné kocky ikonického parížskeho bulváru.

A s Víťazným oblúkom týčiacim sa v pozadí ju chytil za ruku, kľakol si na jedno koleno a vytiahol prsteň.

Povedala áno a skočila mu do unaveného náručia. Dav za bariérami burácal,“ informoval web Cyclingweekly.com.

Pogačar vyhral Tour, van Aert na Champs Élysées/agentury/