Skončí sa jeho sen o bohatšej Amerike v troskách? Už čoskoro začnú platiť pre celý svet clá na dovoz tovarov do USA. Americký prezident Donald Trump sľuboval ich zavedenie ešte počas volebnej kampane a teraz svoj sľub aj splnil. Podľa ekonómov bude krok šéfa Bieleho domu nielen katastrofou pre americký trh, ale aj pre všetky krajiny, ktoré so Spojenými štátmi obchodujú. Clá pritom podľa svetovo uznávaných odborníkov nie sú „tabletkou na všetko“. V skutočnosti môžu spôsobiť viac škody ako úžitku a profitovať z nich nakoniec bude len niekoľko vyvolených. Avšak v histórii existujú aj príklady, keď zavedenie ciel zafungovalo.
„Najväčší vynález všetkých čias“, „jedno z najkrajších slov, aké som kedy počul“ — takto Donald Trump opisoval clá na dovoz zahraničného tovaru do USA. Zdá sa, že americký prezident je nimi doslova posadnutý. Počas celej predvolebnej kampane sľuboval zavedenie dovozných ciel, aby urobil Ameriku „opäť bohatou“, a po nástupe do úradu začal tieto sľuby aj napĺňať.
Za to všetko čelí Trump ostrej kritike. „Najblbšia obchodná vojna v histórii,“ nazval redakčný komentár k clám denník The Wall Street Journal. Dá sa to pripísať ostrosti novinárov, no ekonómovia s týmto názorom súhlasia.
Čo sa očakáva od ciel
Populisti, medzi ktorých patrí aj samotný Trump, majú clá vo veľkej obľube, konštatuje ruský investigatívny portál istories.media (Važnyje istorii). Takíto politici radi hádžu všetky problémy na vonkajšie sily a tvrdia, že ak im budeme vzdorovať, život sa zlepší. Clá sa na to výborne hodia — ľuďom sa totiž dá nahovoriť, že nás ostatné krajiny, ktoré na nás zarábajú, zaplavili dovozom, továrne sa zatvárajú a ľudia prichádzajú o prácu.
Prezident USA Donald Trump počas vyhlásenia nových ciel v Ružovej záhrade v Bielom dome v stredu 2. apríla 2025 vo Washingtone.
Podľa Trumpa môžu clá zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a znížiť jeho deficit, spôsobiť výrobný boom v USA a vytvoriť množstvo pracovných miest. Americký prezident opakovane tvrdil, že zavedenie ciel môže znížiť ceny potravín, ukončiť vojny, ba dokonca pomôcť pri starostlivosti o deti.
Logika za tým je nasledovná: štátny rozpočet získa peniaze z ciel. Dovážané produkty zdražejú a Američania budú viac nakupovať od domácich výrobcov. Aby sa tomu zahraniční výrobcovia vyhli, niektorí z nich sa rozhodnú vyrábať priamo v USA — postavia tam továrne. V oboch prípadoch ide o pozitívny prínos pre ekonomiku: dane do rozpočtu, nové alebo zachované pracovné miesta.
„Clá a iba clá vytvorili toto obrovské bohatstvo našej krajiny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Pravdou však je, že to bolo na konci 19. storočia a odvtedy sa svet výrazne zmenil — ale to amerického prezidenta neznepokojuje. „Nikdy sme neboli takí bohatí ako v tom období. Clá splatia náš dlh a urobia Ameriku opäť bohatou!“ sľubuje Trump.
K čomu vedú clá
Vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody než úžitku. Profesorka Taťjana Michajlovová z Pensylvánskej štátnej univerzity a Konstantin Sonin z Chicagskej univerzity vysvetľujú: ak medzi sebou krajiny obchodujú, znamená to, že im to prináša výhody. Každá prekážka, ktorá obchod brzdí, znamená stratu pre obe strany.
Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad. Vplyv ciel môže byť veľmi rôznorodý, niekedy aj nejednoznačný – to závisí od mnohých faktorov. Čo môže byť prospešné v jednej situácii, môže byť škodlivé v inej. Aké to má dôsledky, ekonómovia ukázali na príklade ciel samotného Trumpa.
V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, zaviedol clo na práčky – 20 %, ktoré po prekročení dovozu 1,2 milióna kusov stúplo na 50 %. Sľuboval, že tieto opatrenia vytvoria v USA „množstvo pracovných miest“. Nakoniec vzniklo okolo 1800 nových miest. Najmä vďaka kórejským firmám Samsung a LG, ktoré otvorili svoje závody v USA. Americká spoločnosť Whirlpool prijala len 200 nových zamestnancov, General Electric ani jedného. Americký štátny rozpočet získal z týchto ciel približne 82 miliónov dolárov ročne. Nie je to veľká suma v mierke celej krajiny, ale predsa len istý prínos.
Straty však boli omnoho väčšie. Keďže sa dovoz predražil, dopyt po amerických práčkach v USA skutočne stúpol. Americké firmy však v reakcii na to zvýšili ceny – práčky zdraželi v priemere o 12 %. A nielen ony. Americkí výrobcovia zvýšili ceny aj na sušičky, ktoré si ľudia často kupujú spolu s práčkami. Američania tak začali platiť za práčku v priemere o 86 dolárov viac, za sušičku o 92 dolárov viac. V konečnom dôsledku vyššie clá stáli Američanov 1,5 miliardy dolárov ročne – čo znamená, že za každé nové pracovné miesto zaplatili v priemere 815 000 dolárov.
„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ hovorí profesor ekonómie z Dartmouth College a autor knihy Obchodné vojny: História obchodnej politiky USA Douglas Irwin.
Ďalšie dôsledky ciel
Trumpove súčasné clá sa však týkajú mnohých tovarov, a preto budú škody ešte väčšie. Američania budú pociťovať straty spôsobené touto obchodnou vojnou pri každej návšteve obchodu. V roku 2023 pochádzalo takmer štvrtina poľnohospodárskeho dovozu do USA (23,3 %) z Mexika. Viac než 80 % tohto dovozu tvorili zelenina, ovocie a nápoje, vrátane alkoholických. Ak clá vstúpia do platnosti, všetko toto tovar podražie.
Ekonómovia sa obávajú nárastu inflácie. V decembri, keď bol Trump už zvolený, ale ešte nevykonával funkciu, Federálny rezervný systém (Fed, centrálna banka USA) označil „potenciálne zmeny v obchodnej politike“ za faktor, ktorý môže udržať infláciu na vysokej úrovni aj počas tohto roka. Koncom januára, po inaugurácii, tento signál zopakoval.
Vyššia inflácia znamená aj vyššie úrokové sadzby, vrátane tých na štátne dlhopisy. Jednoducho povedané, splácanie dlhov sa predraží. To isté platí pre hypotéky – úroky stúpnu, čím sa zvýši aj výška splátok. Pre mnohých Američanov je to veľmi citlivá téma.
Krajiny, na ktoré sa clá vzťahujú, zvyčajne nezostávajú dlžné a zavádzajú odvetné. Výsledkom tak bude nielen pokles dovozu do USA, ale aj zníženie exportu, varuje ekonóm Douglas Irwin.
Importné clá často poškodzujú aj domáce firmy. Podľa odhadov Tylora Cowena, profesora ekonómie z Univerzity Georgea Masona, americkí výrobcovia dovážajú približne 20 % komponentov potrebných na svoju produkciu. To znamená, že ich náklady vzrastú, ich výrobky budú drahšie, Američania za ne zaplatia viac a vývozcom sa bude ťažšie konkurovať zahraničným firmám.
Ešte výstižnejší príklad predstavuje automobilový priemysel. Počas výroby automobilov môžu komponenty a zostavené časti prekročiť hranice medzi USA, Mexikom a Kanadou aj desaťkrát. Navyše od 12. marca platia 25 % clá na dovoz hliníka a ocele z celého sveta.
„Všetci výrobcovia automobilov utrpia kvôli clám voči Kanade a Mexiku,“ vyhlásil John Bozzella, prezident Aliancie automobilových inovácií (ktorá zastupuje všetkých veľkých výrobcov automobilov v USA okrem Tesly Elona Muska) a prezident Medzinárodnej organizácie automobilových výrobcov. „Väčšina očakáva, že ceny niektorých modelov vzrastú až o 25 %.“
Volkswagen v Mexiku vyrába aj Taos, na obrázku. Továreň v Pueble zamestnáva takmer 15-tisíc ľudí.
Zvýšenie cien sa pritom prejaví prakticky okamžite, no reorganizácia dodávateľských reťazcov a presun výroby potrvá. Ako vysvetľuje Bozzella, clá v Severnej Amerike zasiahnu peňaženky spotrebiteľov skôr, než sa do krajiny vrátia pracovné miesta.
Prečo teda zavádzať clá?
Trump kedysi tvrdil, že clá vedú „nie k inflácii, ale k úspechu“. V prejave pred Kongresom 4. februára vyhlásil, že „malé znepokojenie je možné“, ale „nám to neprekáža“. V tejto veci má aj podporovateľov – tých, ktorí na clách profitujú. Nie je ich síce veľa, no ich zisk je výrazný a viditeľný. Takže sa oň môžu podeliť s politikom, ktorý im ho pomohol získať.
Trump napríklad viackrát pozýval do Oválnej pracovne zamestnancov automobilových fabrík s vlasteneckými transparentmi, aby mohol oznámiť vznik nových pracovných miest. Kým automobilky ešte len riešia dôsledky ciel, odborový zväz automobilových pracovníkov chváli Trumpa: „Sme radi, že americký prezident podniká aktívne kroky na zastavenie katastrofy spôsobenej voľným obchodom, ktorá ako bomba dopadla na robotnícku triedu.“
Americký prezident Donald Trump ukazuje novinárom šiltovku s nápisom „Trump mal vo všetkom pravdu“ v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtonu v pondelok 25. februára 2025.
Clá, prípadne hrozba ich zavedenia, sú silným tromfom vo vonkajšej politike. Často majú za cieľ prinútiť inú krajinu zmeniť svoje správanie, vysvetľuje ekonóm Douglas Irwin. Zvyčajne sú však známkou zlyhania diplomacie.
Trump ako dôvod pre zavedenie ciel voči Kanade, Mexiku a čiastočne aj Číne uvádza „prúdy fentanylu a migrantov“, ktoré údajne prekračujú americkú hranicu. Mexiko a Kanada „by mali urobiť oveľa viac, než doteraz urobili“, aby zastavili dovoz fentanylu, tvrdí Trump. Je však zrejmé, že o to v skutočnosti nejde – Trump sa týmto spôsobom snaží nastoliť poriadok vo vlastnom tábore, napríklad prinútiť Kanadu, aby bola aktívnejšia v Arktíde, o ktorú prejavujú čoraz väčší záujem Rusko a Čína, alebo donútiť Európsku úniu zvýšiť výdavky na obranu.
Čo je zlé na Trumpových clách
V skutočnosti clá nie sú vždy zlé. Existuje množstvo príkladov, keď sa ukázali ako úspešné riešenie. Napríklad v 70. rokoch 20. storočia sa USA rozhodli zachrániť spoločnosť Harley-Davidson, ktorá sa ocitla na pokraji krachu kvôli konkurencii s japonskými motocyklami.
Harley-Davidson
„Vtedy USA zaviedli pomerne vysoké clá na niekoľko rokov, čo Harley-Davidson umožnilo reštrukturalizovať podnikanie a prežiť. Následne boli clá zrušené,“ uvádza ako príklad profesor ekonómie na Univerzite v Sydney Vladimir Tjažeľnikov.
Ďalším príkladom je, že Európa a USA niekoľko desaťročí chránili svoje textilné trhy, obmedzovali dovoz z Číny a iných rozvojových krajín a až keď bol priemysel pripravený na konkurenciu, bariéry zrušili.
Problémom je, že na každý prípad úspechu pripadá hneď niekoľko zlyhaní, upozorňuje Tjažeľnikov. Napríklad Brazília sa v 90. rokoch pokúsila rozbehnúť výrobu počítačov a zaviedla vysoké clá na ich dovoz aj na dovoz komponentov. Výsledok sa však nedostavil – desať rokov boli v Brazílii počítače mimoriadne drahé.
Aby boli clá účinné, musia byť jednorazovým a časovo ohraničeným opatrením s konkrétnym cieľom. Je nevyhnutné vedieť, prečo sa zavádzajú, byť na to pripravený, vykonať analýzy a odhady. A čo je najdôležitejšie – treba vedieť, kedy prestať. Pri zavedení ciel je potrebné presne určiť ich trvanie a to následne dodržať. Trump má však problémy s oboma týmito požiadavkami.
Amerika nezbohatla vďaka clám, ako ukázal profesor ekonómie Douglas Irwin. Koncom 19. storočia bola hlavným motorom rastu stúpajúca populácia a akumulácia kapitálu. Navyše, štátny rozpočet bol vtedy úplne iný – neobsahoval obrovské sociálne výdavky ako dôchodky, zdravotné poistenie či sociálne dávky.
Získať polovicu súčasného rozpočtu prostredníctvom ciel nie je matematicky možné. Vlani predstavoval dovoz do USA 4,11 bilióna dolárov. Ak by bol celý zaťažený 25 % clom, prinieslo by to len niečo vyše bilióna dolárov, čo zodpovedá asi 20,9 % príjmov štátneho rozpočtu. V praxi by to bolo ešte menej – dovoz by sa pravdepodobne znížil a na niektoré tovary sa už clá vzťahujú. Podľa výpočtov Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet by Trumpove plány, ak by sa realizovali, priniesli ročne 270 miliárd dolárov.
Problémom je aj samotné zrušenie ciel. Joe Biden napríklad doteraz nezrušil clá zavedené počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, hoci uznal, že sú nevýhodné. Zrušiť clá totiž znamená poškodiť záujmy domácich výrobcov a zároveň sa pripraviť o vyjednávaciu pozíciu pri budúcich rokovaniach, vysvetľuje Irwin./agentury/
X X X
Slovensko a Rakúsko budú na Rade EÚ prezentovať jednotný postoj k americkým clám
Americký prezident oznámil zavedenie ciel na dovoz tovaru z krajín po celom svete
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) a rakúsky spolkový minister hospodárstva, energetiky a turizmu Wolfgang Hattmannsdorfer budú v pondelok (7. 4.) na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci a obchod v Luxemburgu prezentovať spoločné stanovisko k americkým clám.
TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva hospodárstva SR.
„Hlboko ľutujeme univerzálne clá oznámené prezidentom USA 2. apríla. Ako exportne orientované krajiny sú ekonomiky Slovenska a Rakúska týmto opatrením výrazne ovplyvnené. Je dôležité, aby sme ako EÚ zostali jednotní, pevní a rozhodní v presadzovaní a ochrane našich hodnôt a záujmov. Naďalej budeme uprednostňovať vyjednané a konštruktívne riešenie so Spojenými štátmi,“ uviedla v spoločnom vyhlásení Saková. Spolu s rakúskym partnerom podporujú koordinovanú odpoveď EÚ s cieľom ochrániť priemysel a hospodárske záujmy členských krajín.
Americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie ciel na dovoz tovaru z krajín po celom svete s cieľom posilniť domáci priemysel a vnútorný trh USA. Dovoz z EÚ sa podľa nových pravidiel predraží o 20 percent, pričom clá na dovážané automobily dosiahnu 25 percent., aktuality.sk
X X X
Rusi tvrdia, že v Kryvom Rohu útočili na reštauráciu s vojakmi. V tej neďaleko dopadu rakety sa konala beauty konferencia
Ruská raketa pravdepodobne obsahovala i poškodzujúce elementy, aby sa znásobil jej ničivý efekt.
Ruský raketový útok na mesto Kryvyj Rih v piatok podvečer o život pripravil 18 ľudí vrátane deviatich detí.
Ruská armáda tvrdí, že útočila na vojakov, ktorí sa nachádzali v reštaurácii. Z Kryvého Rohu ale znie, že v reštaurácii, ktorá sa nachádza len 70 metrov od miesta dopadu rakety, sa v ten deň konalo kozmetologické fórum.
Ruské ministerstvo obrany piatkový útok priznalo a informovalo o tom, že o 18:49 podniklo „vysokopresný raketový útok na miesto konania stretnutia veliteľov jednotiek a západných inštruktorov v jednej z reštaurácií v Kryvom Rohu“., aktuality.sk
X X X
Spojí sa SNS s opozíciou pri rušení transakčnej dane? Danko to myslí vážne
Platí ešte len pár dní a už je s ňou problém. Proti transakčnej dani sa búria tisícky podnikateľov, ktorým pre daň z prevodov peňazí stúpajú výdavky. Andrej Danko, ktorý už v povestnom liste premiérovi označil túto daň za hlúpu a nezmyslenú, teraz trúbi do boja.
Cez víkend nakrútil z lesa na Záhorí video, v ktorom avizoval, že vyzve koaličných partnerov, aby túto daň zrušili, a ak sa s nimi nedohodne, „napáli“ to do parlamentu. Inými slovami, zrušenie dane by dosiahol pomocou opozície, ktorá už avizuje, že by mu s tým ochotne pomohla.
Teraz nechajme bokom, že Danko v minulosti kritizoval hlasovanie Samuela Migaľa a spol. spolu s opozíciou a označoval to za porušenie koaličnej zmluvy. Tentoraz aj Migaľ – už minister investícií a rozvoja – hovorí, že by Danka v nápade zrušiť transakčnú daň podporil. Vyhlásil to v relácii TV Joj 24 Politika 24.
Pripomeňme si, čo nám, resp. podnikateľom a živnostníkom štát inkriminovanou daňou berie. Jednak je to 0,4-percentný odvod z každej transakcie zaplatenej elektronicky. Ak podnikateľ elektronicky zaplatí tisíc eur, štátu odvedie navyše štyri eurá. Ak zaplatí 10-tisíc eur a viac, zaplatí maximálny možný poplatok 40 eur. Ďalej je to poplatok za výber z bankomatu vo výške 0,8 percenta a dvojeurový poplatok za používanie platobnej karty.
Svoje sobotňajšie „lesné“ ťaženie proti transakčnej dani potvrdil predseda národniarov aj v nedeľnej relácii STVR V politike. Jeho spoludiskutérom bol šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorého strana chce hlúpu daň tiež čo najskôr zrušiť.
„Nie od konca roka, ale od 1. mája,” vyhlásil opozičný líder. Šimečka a Danko si teda v niečom porozumeli. No to, v čom sa zásadne rozchádzajú, je zákon o mimovládnych organizáciách. Ten chce zas Danko prijať rýchlo a Šimečka vôbec, lebo v ňom vidí „nástroj šikanovania“. Oba zákony sú zásahom do komfortnej zóny občanov v demokratickom štáte. Jeden by mala koalícia zrušiť a druhý by nemala prijať./agentury/
X X X
Ruská armáda tvrdí, že obsadila ukrajinskú obec Basivka v Sumskej oblasti
Rusko tvrdí, že obsadilo obec Basivka v Sumskej oblasti na Ukrajine, pričom použilo ruský názov obce Basovka.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že obsadilo obec Basivka v Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Jednotka skupiny Sever počas ofenzívnych akcií oslobodila obec Basovka v Sumskej oblasti,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, pričom použilo ruský názov obce Basovka namiesto ukrajinského Basivka. Obec sa nachádza neďaleko hraníc s ruskou Kurskou oblasťou a mestom Sudža. Rusko na začiatku marca 2025 uviedlo, že opätovne obsadilo aj neďalekú obec Novenke po približne troch rokoch vojny.
Prekročenie hraníc
Ruský prezident Vladimir Putin v marci vyhlásil, že ruské jednotky opätovne prekročili štátnu hranicu medzi ukrajinskou Sumskou a ruskou Kurskou oblasťou. Ukrajinská armáda vtedy uviedla, že jej jednotky údajne potlačili pokusy menšej skupiny ruských vojakov a zabránili prechodu na jej územie.
Ukrajinské jednotky uskutočnili v auguste minulého roka inváziu do Kurskej oblasti, no Rusko medzičasom väčšinu strateného územia dobylo naspäť., aktuality.sk
X X X
Taraba nevidí dôvod odškodniť veľké farmy. Štát vraj pri slintačke nepochybil. Šipoš si myslí opak
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v súvislosti s bojom proti epidémii slintačky a krívačky nevidí pochybenia štátu. Ako povedal v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza, nevidí dôvod, prečo by veľké farmárske spoločnosti mali byť odškodňované.
Fico: Slovensko zatiaľ nákazu zvláda, ale riziká sú enormné. Utratenie 1 000 kusového stáda bude stáť až 10 miliónov eur
„Oni majú poistky, oni majú následky za to znášať, ak tam pochybili,“ zdôraznil Taraba. Ako ďalej pripomenul, je predpoklad, že napríklad na Záhorie sa epidémia rozšírila tak, že si na farmu doviezli človeka z Maďarska, ktorý tam mohol priniesť nákazu.
Podľa opozičného poslanca Michala Šipoša (hnutie Slovensko) štát pri slintačke a krívačke zlyháva. „Keď sme už 6. marca identifikovali nákazu 2,5 kilometra od našich hraníc v Maďarsku, tak vtedy štát nekonal,“ povedal Šipoš. Keby sme podľa neho mali rázne opatrenia, nemali by sme už šieste ložisko epidémie.
Šipoš tiež poukázal na slová ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, podľa ktorého treba v rámci boja proti epidémii testovať, očkovať a dodržiavať všetky opatrenia. „Ja sa pýtam, čo robil minister Takáč s (Robertom) Ficom, keď bol Covid, keď sme tu mali úmrtia 100 ľudí denne, a oni zvážali na námestia dôchodcov,“ pripomenul poslanec.
Hostia diskutovali aj o hrozbe medveďov. Ako povedal opozičný poslanec Šipoš, v niektorých krajinách dávajú medveďom monitorovacie náramky a keby sa to urobilo na Slovensku, prostredníctvom mobilných telefónov by sa dala monitorovať ich poloha. Pri zapojení vedcov, univerzít a technológii by to bolo možné zrealizovať.
„A boli by sme možno na Slovensku výnimoční v tom, že by ľudia na mobile vedeli, keď idú niekde do nejakej hory, vedeli povedať, že tu sa nenachádza žiaden jedinec a môžeme ísť kľudne a pokojne do tej hory,“ uviedol Šipoš s tým, že by išlo o inovatívne riešenie.
Podľa ministra Tarabu sú v prípade premožených zvierat automaticky častejšie stretnutia s človekom. „Jediné preventívne riešenie je držať populáciu medveďa stabilnú, to znamená aj preventívne odstrely,“ zdôraznil minister. Doplnil, že na Slovensku je momentálne asi 500 medveďov navyše./agentury/
X X X
Južná Kórea hlási ďalšiu tragédiu. Počas hasenia požiaru zomrel pilot vrtuľníka
Pri Tägu sa zrútil hasičský vrtuľník, pilot neprežil. Požiar sa podarilo uhasiť do hodiny.
Pri juhokórejskom meste Tägu sa v nedeľu počas hasenia lesného požiaru zrútil hasičský vrtuľník. Pilot haváriu neprežil, píše TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Jonhap.
V helikoptére vyslanej na „misiu uhasiť lesný požiar“ bol iba pilot. Incident sa stal v nedeľu o 15:41 hod. lokálneho času (08:41 hod SELČ). Miestny hasičský zbor informoval, že plamene ds podarilo uhasiť už hodinu po ich vzniku.
Druhý prípad úmrtia pilota, aktuality.s
Za posledný mesiac ide o druhý prípad úmrtia pilota vrtuľníka pri hasení požiarov. Južná Kórea v marci čelila najhorším lesným požiarom v histórii – zahynulo 31 ľudí a zhorelo viac ako 48-tisíc hektárov lesa. Požiare sa rýchlo šírili pre silný vietor a veľmi suché poveternostné podmienky., aktuality.sk
X X X
Slovensko je bez veliteľa vzdušných síl, posledný skončil po štyroch mesiacoch
Stolička veliteľa vzdušných síl je od začiatku apríla prázdna. Ku koncu marca totiž skončil po štyroch mesiacoch vo funkcii brigádny generál Martin Kuterka. Do času, kým nebude vymenovaný jeho nástupca, prevzal jeho kompetencie plukovník generálneho štábu Adolf Daubner.
Zástupca veliteľa vzdušných síl A. Daubner: Väčšina slovenských pilotov F-16 dokončí výcvik do konca tohto roka alebo na úvod budúceho
Kuterka sa stal veliteľom vzdušných síl vlani koncom novembra, keď mu funkciu odovzdal generálmajor Róbert Tóth. Po devätnástich rokoch sa tak postavil na čelo nášho letectva stíhací pilot. Na poste však zotrval len štyri mesiace. Ešte minulý týždeň bol v americkom Tuscone na ceremoniáli k ukončeniu základného výcviku B-kurzu slovenských pilotov na stíhačky F-16 Block 70.
Brigádny generál Martin Kuterka: Pravda zisťovala, prečo skončil vo funkcii po takom krátkom čase. „Brigádny generál Martin Kuterka bol vybraný a začal prípravu na pôsobenie v zahraničí v rámci ďalších zložiek rezortu ministerstva obrany, ide o štandardný postup reflektujúci potreby rezortu a kariérneho rozvoja profesionálnych vojakov,“ uviedol pre Pravdu hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky SR (OS SR) Štefan Zemanovič.
Miesto od apríla prevzal zástupca šéfa vzdušných síl, ktorý bol aj pri prílete štvrtej a piatej stíhačky F-16 na Leteckej základni v Kuchyni. „Po skončení jeho pôsobenia vo funkcii veliteľa vzdušných síl OS SR bol velením poverený jeho zástupca plukovník gšt. Adolf Daubner do doby kým bude vymenovaný jeho nástupca,“ priblížil ďalej Zemanovič.
Zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR (OS SR) Slavomír Verčimák (vľavo), americký pilot F-16 Eduardo Castaneda (v strede) a zástupca náčelníka štábu Veliteľstva vzdušných síl Ozbrojených síl SR (OS SR) Adolf Daubner (vpravo).
Podľa informácií Pravdy by sa Kuterka mohol pripravovať v rámci ministerstva obrany na diplomatický post. Na akú pozíciu sa aktuálne pripravuje však ministerstvo obrany nespresnilo. „To vám v tejto chvíli prezradiť nemôžeme,“ odpovedal hovorca rezortu obrany Michal Bachratý.
S otázkami sme sa obrátili na ministerstvo zahraničných vecí a aj Vojenské spravodajstvo (VS). Kým rezort diplomacie nás odkázal na ministerstvo obrany, Vojenské spravodajstvo uviedlo, že nám odpovede poskytnúť nemôže. „Vojenské spravodajstvo sa z dôvodu zákonnej prekážky nikdy nevyjadruje k príslušnosti občanov Slovenskej republiky k Vojenskému spravodajstvu. Za pochopenie ďakujeme,“ odpovedala Sylvia Tučková z VS.
V zozname vojenských diplomatov Ozbrojených síl Slovenskej republiky akreditovaných v zahraničí, ktorý je zverejnený na webe ministerstva obrany, aktuálne absentujú pridelenci len v dvoch krajinách – v Indii a v Rusku. Úrad pridelenca obrany SR pre Indiu však ukončil svoju činnosť na konci augusta 2014 a Úrad pridelenca obrany SR pre Rusko je dočasne zatvorený.
Mohol byť známy nový veliteľ vzdušných síl, a kto by sa ním mohol stať, zatiaľ nie je známe, a zrejme to tak skoro nebude. „Určenie nového veliteľa je plne v kompetencii náčelníka Generálneho štábu OS SR. Predpokladáme že sa tak stane v priebehu najbližších mesiacov,“ dodal hovorca ozbrojených síl.
Slovenské letectvo prechádza výraznou modernizáciou. Od júla minulého roka postupne prilietajú na Slovensko stíhacie lietadlá F-16 Block 70 z dielne amerického výrobcu Lockheed Martin. Slovensko si ešte v roku 2018 zakontrahovalo 14 kusov týchto nadzvukových lietadiel a uvažuje sa o nákupe ďalších štyroch.
V júli 2024 doleteli prvé dve stíhačky, v decembri tretia a tento týždeň v stredu štvrtá a piata. Aktuálne má tak Slovenská republika päť stíhačiek, ďalšie štyri by mali prísť koncom leta. Všetky sú nateraz na letisku v Kuchyni, letisko na Sliači prechádza rekonštrukciou.
X X X
Polský poslanec varuje USA: Uznanie ruských územných ziskov na Ukrajine by bola chyba
Pawel Kowal označil uznanie ruských územných ziskov na Ukrajine za historickú chybu, ktorá by prekročila červenú čiaru pre strednú Európu.
Predseda zahraničného výboru poľského Sejmu a poradca premiéra Donalda Tuska pre Ukrajinu povedal, že americké uznanie územných ziskov Ruska na Ukrajine by bolo „historickou chybou“. Pawel Kowal to povedal v rozhovore pre denník Financial Times zverejnenom v nedeľu, TASR o tom informoval podľa agentúry PAP.
Ak by administratíva Donalda Trumpa uznala nové ruské hranice, ktoré boli rozšírené silou na úkor Ukrajiny, pre strednú a východnú Európu by sa prekročila „červená čiara“. Kowal to povedal pred nedeľným odletom do Washingtonu, kde sa má stretnúť s vysokými predstaviteľmi Kongresu a Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.
Hrozba pre bezpečnosť Európy
Kowal uviedol, že je jasný rozdiel medzi dočasnými riešeniami zameranými na ukončenie bojov na Ukrajine a splnením „ruských očakávaní uznať Krym, Donbas alebo iné časti Ukrajiny, čo by bola historická chyba“.
Dovoliť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rozširovať „imperiálne Rusko“ by bolo „strašné,“ povedal. Podľa neho je „je veľmi ťažké diskutovať o bezpečnosti na Ukrajine izolovane od všeobecnej bezpečnostnej otázky strednej Európy“. Poukázal pritom na Trumpovo vylúčenie európskych partnerov z mierových rokovaní.
Historické paralely
„Pre politikov je veľmi jednoduché oddeliť politické záruky od obchodných záruk a od vojenských záruk, ale ak sa majú na Ukrajine investovať skutočné (korporátne) peniaze, budú žiadať seriózne americké záruky,“ povedal Kowal.
Financial Times pripomína, že v roku 1939 bolo Poľsko rozdelené nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Neskôr sa dostalo do sovietskej sféry vplyvu po dohode z Jalty z roku 1945, ktorá zmenila usporiadanie Európy na konci druhej svetovej vojny., aktuality.sk
X X X
Ruská armáda tvrdí, že obsadila ukrajinskú obec Basivka v Sumskej oblasti
Rusko tvrdí, že obsadilo obec Basivka v Sumskej oblasti na Ukrajine, pričom použilo ruský názov obce Basovka.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že obsadilo obec Basivka v Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Jednotka skupiny Sever počas ofenzívnych akcií oslobodila obec Basovka v Sumskej oblasti,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, pričom použilo ruský názov obce Basovka namiesto ukrajinského Basivka. Obec sa nachádza neďaleko hraníc s ruskou Kurskou oblasťou a mestom Sudža. Rusko na začiatku marca 2025 uviedlo, že opätovne obsadilo aj neďalekú obec Novenke po približne troch rokoch vojny.
Prekročenie hraníc
Ruský prezident Vladimir Putin v marci vyhlásil, že ruské jednotky opätovne prekročili štátnu hranicu medzi ukrajinskou Sumskou a ruskou Kurskou oblasťou. Ukrajinská armáda vtedy uviedla, že jej jednotky údajne potlačili pokusy menšej skupiny ruských vojakov a zabránili prechodu na jej územie.
Ukrajinské jednotky uskutočnili v auguste minulého roka inváziu do Kurskej oblasti, no Rusko medzičasom väčšinu strateného územia dobylo naspäť, aktuality.sk
X X X
Rusko a USA by mohli obnoviť rokovania už na budúci týždeň
Rokovania medzi Ruskom a USA by mohli pokračovať už budúci týždeň, tvrdí ruský vyslanec Kirill Dmitriev.
Riaditeľ Ruského štátneho investičného fondu a vyslanec Kremľa pre zahraničné investície a ekonomickú spoluprácu Kirill Dmitriev v nedeľu pre ruskú televíziu Prvý kanál uviedol, že rokovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi by mohli pokračovať už na budúci týždeň. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Dmitriev v rozhovore vyhlásil, že najbližší kontakt medzi dvoma stranami by mohol nastať „už budúci týždeň“ a že vo vzájomnom vzťahu dvoch krajín vidí „pozitívnu dynamiku“. Vyslanec pre ekonomickú spoluprácu minulý týždeň navštívil Washington, kde sa zúčastnil na rokovaniach so zástupcami administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Pozitívna dynamika
Podľa Dmitrieva je v americkej vláde „nepochybne stále veľký počet nepriateľov Ruska“. „Existuje teraz krehká nádej, že sa dialóg obnoví,“ dodal Dmitriev a podotkol, že je teraz potrebné bojovať s „informačnými útokmi“.
Agentúra AFP pripomína, že Dmitriev zohral kľúčovú úlohu pri nedávnom zbližovaní Ruska a Spojených štátov. Vo februári sa zúčastnil aj na prvom kole rokovaní s predstaviteľmi amerického prezidenta Donalda Trumpa v Saudskej Arábii./aktuality/
X X X
Slovensko je bez veliteľa vzdušných síl, posledný skončil po štyroch mesiacoch
Stolička veliteľa vzdušných síl je od začiatku apríla prázdna. Ku koncu marca totiž skončil po štyroch mesiacoch vo funkcii brigádny generál Martin Kuterka. Do času, kým nebude vymenovaný jeho nástupca, prevzal jeho kompetencie plukovník generálneho štábu Adolf Daubner.
Zástupca veliteľa vzdušných síl A. Daubner: Väčšina slovenských pilotov F-16 dokončí výcvik do konca tohto roka alebo na úvod budúceho
Kuterka sa stal veliteľom vzdušných síl vlani koncom novembra, keď mu funkciu odovzdal generálmajor Róbert Tóth. Po devätnástich rokoch sa tak postavil na čelo nášho letectva stíhací pilot. Na poste však zotrval len štyri mesiace. Ešte minulý týždeň bol v americkom Tuscone na ceremoniáli k ukončeniu základného výcviku B-kurzu slovenských pilotov na stíhačky F-16 Block 70.
Brigádny generál Martin Kuterka: Pravda zisťovala, prečo skončil vo funkcii po takom krátkom čase. „Brigádny generál Martin Kuterka bol vybraný a začal prípravu na pôsobenie v zahraničí v rámci ďalších zložiek rezortu ministerstva obrany, ide o štandardný postup reflektujúci potreby rezortu a kariérneho rozvoja profesionálnych vojakov,“ uviedol pre Pravdu hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky SR (OS SR) Štefan Zemanovič.
Miesto od apríla prevzal zástupca šéfa vzdušných síl, ktorý bol aj pri prílete štvrtej a piatej stíhačky F-16 na Leteckej základni v Kuchyni. „Po skončení jeho pôsobenia vo funkcii veliteľa vzdušných síl OS SR bol velením poverený jeho zástupca plukovník gšt. Adolf Daubner do doby kým bude vymenovaný jeho nástupca,“ priblížil ďalej Zemanovič.
Zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR (OS SR) Slavomír Verčimák (vľavo), americký pilot F-16 Eduardo Castaneda (v strede) a zástupca náčelníka štábu Veliteľstva vzdušných síl Ozbrojených síl SR (OS SR) Adolf Daubner (vpravo).
Podľa informácií Pravdy by sa Kuterka mohol pripravovať v rámci ministerstva obrany na diplomatický post. Na akú pozíciu sa aktuálne pripravuje však ministerstvo obrany nespresnilo. „To vám v tejto chvíli prezradiť nemôžeme,“ odpovedal hovorca rezortu obrany Michal Bachratý.
S otázkami sme sa obrátili na ministerstvo zahraničných vecí a aj Vojenské spravodajstvo (VS). Kým rezort diplomacie nás odkázal na ministerstvo obrany, Vojenské spravodajstvo uviedlo, že nám odpovede poskytnúť nemôže. „Vojenské spravodajstvo sa z dôvodu zákonnej prekážky nikdy nevyjadruje k príslušnosti občanov Slovenskej republiky k Vojenskému spravodajstvu. Za pochopenie ďakujeme,“ odpovedala Sylvia Tučková z VS.
V zozname vojenských diplomatov Ozbrojených síl Slovenskej republiky akreditovaných v zahraničí, ktorý je zverejnený na webe ministerstva obrany, aktuálne absentujú pridelenci len v dvoch krajinách – v Indii a v Rusku. Úrad pridelenca obrany SR pre Indiu však ukončil svoju činnosť na konci augusta 2014 a Úrad pridelenca obrany SR pre Rusko je dočasne zatvorený.
Presný termín, kedy by mohol byť známy nový veliteľ vzdušných síl, a kto by sa ním mohol stať, zatiaľ nie je známe, a zrejme to tak skoro nebude. „Určenie nového veliteľa je plne v kompetencii náčelníka Generálneho štábu OS SR. Predpokladáme že sa tak stane v priebehu najbližších mesiacov,“ dodal hovorca ozbrojených síl.
Slovenské letectvo prechádza výraznou modernizáciou. Od júla minulého roka postupne prilietajú na Slovensko stíhacie lietadlá F-16 Block 70 z dielne amerického výrobcu Lockheed Martin. Slovensko si ešte v roku 2018 zakontrahovalo 14 kusov týchto nadzvukových lietadiel a uvažuje sa o nákupe ďalších štyroch.
V júli 2024 doleteli prvé dve stíhačky, v decembri tretia a tento týždeň v stredu štvrtá a piata. Aktuálne má tak Slovenská republika päť stíhačiek, ďalšie štyri by mali prísť koncom leta. Všetky sú nateraz na letisku v Kuchyni, letisko na Sliači prechádza rekonštrukciou./agentury/
X X X
Minister Migaľ opísal vzťahy medzi ním a prezidentom Pellegrinim
Vyjadril sa aj k navrhovanej novele zákona o mimovládkach.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Samuel Migaľ (nezávislý) tvrdí, že si stojí naďalej za kritickým postojom voči smerovaniu strany Hlas-SD.
Je naďalej presvedčený, že pod súčasným vedením opustila ideály svojho zakladateľa a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho.
Myslí si, že to do istej miery potvrdzuje aj to, že SaS vylúčila spoluprácu s Hlasom do budúcnosti. Priznal, že okrem rozchodu so stranou Hlas sa zmenila aj jeho komunikácia so súčasnou hlavou štátu, s ktorou sa ešte pred voľbami 2023 objavoval na mítingoch.
„Povedal by som, že nie je medzi nami žiaden vzťah,“ poznamenal v debate JOJ Politika 24, nechcel sa však už vracať k odovzdaniu menovacieho dekrétu, pri ktorom sa prezident výrazne kriticky vyjadroval k spôsobu, akým sa Migaľ stal ministrom.
„Je to už za nami, robíme si svoju prácu, my chceme dokázať, že tá exekutíva sa dá robiť inak ako spôsobom, ktorý sme sami kritizovali,“ dodal.
Zákon o mimovládkach
Vyjadril sa aj k navrhovanej novele zákona o mimovládkach. Upozornil, že volanie po stransparentnení financovania neziskových organizácií sa ozvalo priamo z tretieho sektora.
Mieni, že prijatý zákon by nemal obmedzovať neziskové organizácie, zároveň by mal však viesť k tomu, „aby sme zabránili tomu, že autonómna politika bude ovplyvňovaná tretími stranami“.
„Nie som ani proti mimovládkam, ktoré sa venujú politike, malo by však byť jasné, za koho na tom ihrisku hrajú,“ uviedol. Zákon o lobingu by sa podľa neho mal riešiť samostatným zákonom a tiež riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania., aktuality.sk
X X X
Na vyše 90 farmách vykonajú kontroly opatrení proti slintačke a krívačke
Neevidujú žiadne nové podozrenie na nákazu.
Na približne 93 veľkých farmách v blízkosti šiestich ohnísk nákazy slintačky a krívačky sa od budúceho týždňa vykonajú kontroly zamerané na dodržiavanie aktuálne platných nariadení.
Po nedeľnom zasadnutí Ústredného krízového štábu o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Vstupné kontroly budú vykonávať zástupcovia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR v súčinnosti s Policajným zborom, armádou a príslušníkmi Finančnej správy.
Aktuálne opatrenia sú podľa ministra vnútra zo strany niektorých poľnohospodárov a chovateľov veľkých fariem nedodržiavané. „Sme nútení v priebehu budúceho týždňa zriadiť tzv. vstupné kontroly v desaťkilometrových rádiusoch v šiestich ohniskách, kde dnes nákaza je. Vykonáme vstupné kontroly na 93 veľkých farmách,“ podotkol.
Aké farmy skontrolujú
Prvý podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho spresnil, že farmy, ktoré budú predmetom kontroly, majú chovy hovädzieho dobytka či ošípaných s vyše 50 kusmi.
„Tam je potrebné dodržiavať opatrenia na 100, 120 percent, som rád, že polícia pristupuje ku kontrolám,“ uviedol s tým, že aktuálne dni a týždne sú kľúčové pre zabránenie šírenia nákazy.
Vyzval politikov a verejne činných ľudí na zdržanlivosť vo vyjadrovaní a komentovaní aktuálneho diania i prijímaných opatrení. „Prosím, nechajte to na odborníkov, rešpektuje ich názor,“ vyzval.
Štát sľubuje kompenzácie
Šéf agrorezortu Richard Takáč (Smer-SD) odkázal poľnohospodárom, že v prípade zistení o nedodržiavaní nariadení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nebudú tieto farmy finančne kompenzované, ak by boli postihnuté slintačkou a krívačkou.
Požiadal médiá, aby nešírili neoverené informácie v súvislosti so situáciou okolo ochorenia.
„Budeme podávať viacero trestných oznámení z pohľadu šírenia viacerých zavádzajúcich informácií,“ podotkol. Apeluje na prísne dodržiavanie opatrení.
Neevidujú žiadne nové podozrenie
Šutaj Eštok ďalej informoval, že aktuálne nie je evidované žiadne podozrenie na rozšírenie slintačky a krívačky do ďalších ohnísk. Takáč v reakcii na medializované informácie doplnil, že žiadny drobnochovateľ nemal pozitívny výsledok na slintačku a krívačku.
Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý vyzval drobnochovateľov, ktorí ešte nezaregistrovali svoje domáce chovy, nech tak urobia najneskôr do stredy (9. 4.).
„Výzva platí pre celé Slovensko,“ upozornil. Potvrdil, že v okruhu šiestich ohnísk, kde sa potvrdila nákaza, nebol pri ďalších chovoch potvrdený vírus. „Máme otestovaných takmer 300 chovov,“ spresnil.
Na minimalizáciu rizika šírenia nákazy je však potrené podľa jeho slov aj znížiť koncentráciu vnímavých zvierať v okolí nakazených chovov. Vyzval preto drobných chovateľov, ktorí majú otestované zvieratá s negatívnym výsledkom, aby pristúpili k domácim zabíjačkám. „Samozrejme, odporúčame robiť najmä tepelne spracované produkty,“ dodal.
Ochorenie je potvrdené v šiestich chovoch dobytka na juhu a západe Slovenska – v Medveďove, Ňárade, Bake, v obci Lúč na Ostrove, v Plaveckom Štvrtku a Jurovej. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu, horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi, aktuality.sk
X X X
Andrej Danko: Urobím všetko preto, aby transakčná daň skončila. Musíme ju zrušiť čo najskôr
Predseda SNS Andrej Danko je odhodlaný presadiť svoj návrh na zrušenie transakčnej dane cez parlament, aj keď ho nepodporí koalícia.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko sa tvrdo postavil proti novozavedenej transakčnej dani, ktorá bola inšpirovaná maďarským modelom.
Podľa jeho slov prvé dni od zavedenia jasne ukazujú, že tento typ dane nemá čo robiť v našich daňových podmienkach a zemepisných šírkach.
„Táto daň je jednoducho nemorálna,“ vyhlásil šéf SNS v diskusnej relácii na TA3 a zároveň pripomenul, že národniari vždy presadzovali skôr znižovanie daňového zaťaženia, najmä pre menších podnikateľov.
Výnos bude nižší
Predseda strany SNS upozornil na viacero problémov spojených s implementáciou: nekoncepčnosť celého riešenia, prenášanie kompetencií na bankové inštitúcie a problematické zrážky, keďže ide o už raz zdanené peniaze.
Danko vyjadril presvedčenie, že očakávaný výnos 700 miliónov eur sa pravdepodobne nenaplní, a zdôraznil odhodlanie svojej strany hľadať iné zdroje príjmov v rámci konsolidácie verejných financií.
„Ak budeme súčasťou konsolidácie, budeme trvať na jej zrušení,“ povedal rezolútne a dodal, že ak sa dohoda nedosiahne na koaličnej rade, bude to považovať za politické zlyhanie.
Aj minister investícií Samuel Migaľ dnes v relácii TV JOJ Politika 24 uviedol, že podporí Danka, ak navrhne zrušenie transakčnej dane.
Podľa ministra má vláda najmä šetriť na strane výdavkov. Očakáva, že o tom môže byť na koaličnej rade „živá diskusia“.
SNS sa zhodla s PS
Predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka súhlasí s kritikou transakčnej dane, zároveň ju označil za likvidačnú. Zdaňuje totiž ekonomickú aktivitu a je jej jedno, či ste začínajúci podnikateľ alebo veľká firma., aktuality.sk
X X X
Hádka medzi Čechmi a cudzincami vyeskalovala do útoku nožom, medzi zranenými je aj raper
V Prahe došlo v nedeľu k potýčke štyroch mužov, dvaja z nich boli pobodaní, z toho jeden bol podľa záchrannej služby v ohrození života. Tretí človek utrpel zranenie hlavy. Všetci traja zranení skončili v nemocnici. Podozrivého polícia zadržala a zisťuje ďalšie okolnosti incidentu, informovali o tom České noviny s odvolaním sa na hovorcu pražskej polície Richarda Hrdinu.
Polícia dostala popoludní hlásenie o konflikte niekoľkých ľudí na ulici Milady Horákovej. „Na mieste sme zistili, že slovné rozpory štyroch ľudí tam vyústili vo fyzický konflikt a následne útok nožom. Dvaja ľudia boli pobodaní. Útočníka sme zadržali, nikomu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Kriminalisti zisťujú ďalšie okolnosti prípadu,“ povedal pre České noviny hovorca.
Neskôr uviedol, že podľa predbežných informácií boli dvaja z účastníkov konfliktu cudzinci a dvaja Česi. Hádka sa začala v prevádzke holičstva, takzvanom barbershope, potom sa spor zdramatizoval a skončil napadnutím nožom na priľahlej ulici. Zadržaný muž zatiaľ nebol obvinený. Právna kvalifikácia činu zatiaľ podľa hovorcu nestanovili.
Podľa hovorcu pražskej záchrannej služby Karla Kirsa ošetrili troch pacientov. „Dvaja utrpeli bodné zranenia, jeden bol v priamom ohrození života. Tretí utrpel poranenia v oblasti hlavy,“ uviedol pre ČTK. Všetkých troch previezla záchranná služba do nemocnice.
Jedným zo zranených je raper skupiny Churaq Clique, píše porál idnes.cz. Podľa zdrojov portálu, ktoré si neželali byť menované, by jedným z pobodaných mal byť „Theo“ Charvát, vystupujúci pod umeleckým menom Churaq Sputnik. Ďalším zraneným je zrejme jeden zo zamestnancov holičstva./agenturyú
X X X
Šutaj Eštok avizuje kontroly na takmer stovke veľkých fariem pri ohniskách slintačky
Na približne 93 veľkých farmách v blízkosti šiestich ohnísk nákazy slintačky a krívačky sa od budúceho týždňa vykonajú kontroly zamerané na dodržiavanie aktuálne platných nariadení. Po nedeľnom zasadnutí Ústredného krízového štábu o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Vstupné kontroly budú vykonávať zástupcovia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR v súčinnosti s Policajným zborom, armádou a príslušníkmi Finančnej správy.
Aktuálne opatrenia sú podľa ministra vnútra zo strany niektorých poľnohospodárov a chovateľov veľkých fariem nedodržiavané. „Sme nútení v priebehu budúceho týždňa zriadiť tzv. vstupné kontroly v desaťkilometrových rádiusoch v šiestich ohniskách, kde dnes nákaza je. Vykonáme vstupné kontroly na 93 veľkých farmách,“ podotkol.
Prvý podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho spresnil, že farmy, ktoré budú predmetom kontroly, majú chovy hovädzieho dobytka či ošípaných s vyše 50 kusmi. „Tam je potrebné dodržiavať opatrenia na 100, 120 percent, som rád, že polícia pristupuje ku kontrolám,“ uviedol s tým, že aktuálne dni a týždne sú kľúčové pre zabránenie šírenia nákazy. Vyzval politikov a verejne činných ľudí na zdržanlivosť vo vyjadrovaní a komentovaní aktuálneho diania i prijímaných opatrení. „Prosím, nechajte to na odborníkov, rešpektuje ich názor,“ vyzval.
Šéf agrorezortu Richard Takáč (Smer) odkázal poľnohospodárom, že v prípade zistení o nedodržiavaní nariadení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nebudú tieto farmy finančne kompenzované, ak by boli postihnuté slintačkou a krívačkou. Požiadal médiá, aby nešírili neoverené informácie v súvislosti so situáciou okolo ochorenia. „Budeme podávať viacero trestných oznámení z pohľadu šírenia viacerých zavádzajúcich informácií,“ podotkol. Apeluje na prísne dodržiavanie opatrení.
Šutaj Eštok ďalej informoval, že aktuálne nie je evidované žiadne podozrenie na rozšírenie slintačky a krívačky do ďalších ohnísk. Takáč v reakcii na medializované informácie doplnil, že žiadny drobnochovateľ nemal pozitívny výsledok na slintačku a krívačku.
Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý vyzval drobnochovateľov, ktorí ešte nezaregistrovali svoje domáce chovy, nech tak urobia najneskôr do stredy (9. 4.). „Výzva platí pre celé Slovensko,“ upozornil. Potvrdil, že v okruhu šiestich ohnísk, kde sa potvrdila nákaza, nebol pri ďalších chovoch potvrdený vírus. „Máme otestovaných takmer 300 chovov,“ spresnil. Na minimalizáciu rizika šírenia nákazy je však potrené podľa jeho slov aj znížiť koncentráciu vnímavých zvierať v okolí nakazených chovov. Vyzval preto drobných chovateľov, ktorí majú otestované zvieratá s negatívnym výsledkom, aby pristúpili k domácim zabíjačkám. „Samozrejme, odporúčame robiť najmä tepelne spracované produkty,“ dodal.
Ochorenie je potvrdené v šiestich chovoch dobytka na juhu a západe Slovenska – v Medveďove, Ňárade, Bake, v obci Lúč na Ostrove, v Plaveckom Štvrtku a Jurovej. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu, horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zviXXXerat s významnými ekonomickými dosahmi./agentury/
X X X
Britským poslankyniam odopreli vstup do Izraela. David Lammy hovorí o neprijateľnom kroku
Izrael zadržal dve britské poslankyne a odoprel im vstup na územie krajiny, čo britský minister zahraničných vecí označil za neprijateľné.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy v sobotu vyhlásil, že je „neprijateľné“, že Izrael zadržal dve britské zákonodarkyne a odoprel im vstup na územie krajiny. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
Yuan Yangová a Abtisam Mohamedová z vládnucej Labouristickej strany odcestovali z Londýna do Izraela, ale bol im zablokovaný vstup do krajiny a deportovali ich, uvádzajú britské médiá.
Vyjadrenie ministra Lammyho: „Je neprijateľné, kontraproduktívne a hlboko znepokojujúce, že izraelské orgány zadržali dve britské poslankyne, ktoré boli súčasťou parlamentnej delegácie v Izraeli, a odmietli im umožniť vstup,“ uviedol Lammy vo vyhlásení.
„Svojim kolegom v izraelskej vláde som jasne povedal, že takto sa s britskými poslancami nezaobchádza. Dnes večer sme sa skontaktovali s oboma poslankyňami, aby sme ich podporili. Vláda Spojeného kráľovstva sa naďalej zameriava na zabezpečenie návratu k prímeriu a rokovaniam s cieľom zastaviť krviprelievanie, oslobodiť rukojemníkov a ukončiť konflikt v Pásme Gazy,“ dodal.
Roztržka medzi politikmi
Incident vyvolal roztržku medzi Lammym a líderkou opozičných konzervatívcov Kemi Badenochovou, ktorá v nedeľu pre spravodajskú stanicu Sky News povedala, že je „veľmi znepokojená mnohými rečami“ labouristických poslancov o Izraeli a že ju zadržanie dvojice poslankýň „neprekvapuje“.
„Je hanebné, že povzbudzujete inú krajinu za zadržanie a deportáciu dvoch britských poslankýň,“ reagoval Lammy na platforme X.
Konflikt v Pásme Gazy
Izrael sa od marcového obnovenia vojenských operácií, ktoré ukončili krátkodobé prímerie vo vojne židovského štátu s radikálnym palestínskym hnutím Hamas, snaží obsadiť územie v Pásme Gazy, čo označuje za stratégiu, ktorá má donútiť militantov, aby prepustili rukojemníkov, ktorí sú stále v zajatí.
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré je pod správou Hamasu, uviedlo, že od marca, keď Izrael obnovil intenzívne bombardovanie, zahynulo 1249 ľudí, čím sa celkový počet obetí od začiatku konfliktu v októbri 2023 zvýšil na 50 609., aktuality.sk
X X X
USA nie sú podľa Ondruša spojenec, ale nepriateľ. Kaliňák pripustil možnosť referenda o výdavkoch na obranu
Európska únia musí v reakcii na dovozné clá vyhlásené americkým prezidentom Donaldom Trumpom hľadať príležitosti na ekonomickú spoluprácu s ďalšími krajinami vrátane združenia BRICS a zároveň pokračovať v rokovaniach s USA. V nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to uviedli europoslanci Erik Kaliňák (Smer), Ľudovít Ódor (PS) a Miriam Lexmann (KDH). Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) zdôraznil, že USA už nie sú v ekonomických otázkach spojencom, ale nepriateľom.
„Je dôležité, aby sme si uvedomili, že na druhej strane Atlantiku nemáme spojenca, máme minimálne rivala, dokonca by som povedal nepriateľa, pretože Donald Trump, keď oznámil tieto clá, tak doslova nazval EÚ nepriateľom,“ povedal Ondruš. Dodal, že EÚ by mala zmeniť svoju ekonomickú politiku a začať uprednostňovať svoje záujmy napríklad preferovaním európskych firiem pri verejných obstarávaniach či iných schém podpory.
Ódor s Lexmann sa v reakcii na nové clá zo strany USA zhodli na nutnosti väčšej podpory slovenských firiem. Dovozné clá vo výške 25 % na automobily a 20 % na všetok ostatný tovar totiž výrazne poškodia slovenskú ekonomiku. Ohrozených je približne 20 000 pracovných miest a analytici odhadujú negatívny vplyv na rast HDP v horizonte troch rokov vo výške približne 2,5 %. Podpora podnikov by podľa nich mala zahrnúť napríklad zrušenie transakčnej dane a ďalšie opatrenia na zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Jednou z možností, ako pomôcť niektorým firmám zasiahnutým americkými clami, je podľa poslancov podpora európskej vojenskej výroby, ktorá by mohla priniesť aj technologický pokrok. Na zvyšovaní výdavkov na obranu sa však poslanci nezhodli.
Podobne sa nezhodli ani na hodnotení už zavedených opatrení proti šíreniu slintačky a krívačky. Zatiaľ čo Kaliňák a Ondruš opatrenia považujú za včasné a dostatočné, o čom má svedčiť aj hodnotenie zo strany EK, Lexmann upozornila, že dôležitý je výsledok. Pripomenula, že Poľsko napriek tomu, že nemá s Maďarskom spoločnú hranicu, zaviedlo tvrdšie opatrenia ako Slovensko. Ódor ostro kritizoval podcenenie situácie a slabú komunikáciu zo strany štátu.
„V Európskej komisii debatujeme o tom, že zavlečenie nákazy môže byť aktom bioterorizmu,“ uviedol Kaliňák s tým, že ide o jednu z teórií týkajúcich sa toho, ako sa pakistanský vírus zavliekol do Európy.
Účastníci diskusie hovorili aj o výdavkoch na obranu. Ak by zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa diskutuje na úrovni členských štátov Európskej únie, nemohli mať duálne využitie, je na mieste otázka konania referenda, pripustil Kaliňák. Reagoval na slová, ktoré v tejto súvislosti uviedol v piatok (4. 4.) líder Smeru a predseda vlády SR Robert Fico.
„Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák. Zároveň odmietol úvahy o tom, že by takéto odmietnutie mohlo napríklad ohroziť členstvo SR v NATO. „V súčasnosti majú členské krajiny NATO vynakladať na obranu dve percentá zo svojho HDP, niektoré krajiny však ani toto nedodržujú,“ upozornil.
Ondruš považuje plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur, za šialený. Poukázal na to, že Európa na takéto investície nemá prostriedky, rovnako i na to, že cestou k vyššej obranyschopnosti Európy nie je zvyšovanie výdavkov na zbrane. „Súhlasím s potrebou posilnenia bezpečnosti Európy, ale musíme to urobiť iným spôsobom, zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti,“ upozornil. Ak by sa presadil plán šéfky EK, podľa Ondruša by to znamenalo krátenie výdavkov v sociálnej oblasti, eurofondov i investícií do regiónov.
Ódor je jednoznačne za zvýšenie výdavkov na obranu Európy. „Ak sa nevieme v tomto smere spoľahnúť na USA, Európa musí byť schopná ochrániť svojich občanov,“ zdôraznil. Myslí si však, že je predčasné hovoriť o konkrétnom percentuálnom navýšení. „Všetky výdavky na európskej i národnej úrovni musia vychádzať zo spoločnej stratégie, v ktorej sa dajú nájsť synergické efekty. Najskôr ich zadefinujme a potom môžeme hovoriť o konkrétnych percentách,“ dodal./agentury/
X X X
Veľká tragédia pred Okolo Flámska. Na pretekoch zomreli dvaja cyklisti, tretieho oživovali
Obrovská tragédia postihla prestížny klasikársky monument Okolo Flámska. Deň pred pretekmi, na amatérskom podujatí We Ride Flanders, zomreli dvaja cyklisti po kolapse a ďalšieho museli zdravotníci resuscitovať.
Preteky We Ride Flanders bývajú tradičným predkrmom pred nedeľným hlavným podujatím Okolo Flámska. Amatérskych pretekov sa zúčastňuje približne 15 000 cyklistov.
Ako informoval špecializovaný cyklisticky web Velonews, holandský pretekár zomrel na zlyhanie srdca pri stúpaní na Taaienberg napriek úsiliu zdravotníkov.
„Muž bol resuscitovaný a sanitka tam bola veľmi rýchlo, ale všetka pomoc prišla príliš neskoro,“ povedal Gert Van Goolen, hovorca organizácie Peloton, ktorá stojí za usporiadaním amatérskych pretekov.
Ďalší jazdec mal skolabovať na Oude Kwaremont. Zdravotníci pracovali 45 minút na oživení účastníka pretekov, než ho vrtuľník previezol do miestnej nemocnice, kde organizátori oznámili druhú smrť.
Tretia núdzová situácia sa stala na Eikenbergu, kde cyklista skolaboval, ale na mieste ho úspešne resuscitovali, uviedli belgické médiá.
Nešťastné udalosti sa udiali napriek dokonalému počasiu len 24 hodín pred profesionálnymi pretekmi Okolo Flámska. Preteky We Ride Flanders každoročne privítajú približne 10 000 cyklistických nadšencov zo zahraničia.
Nedeľné Okolo Flámska patrí medzi najslávnejšie jednodňové klasiky a na 269 km trati prináša každoročne vzrušujúce momenty.
Cyklistov čaká pravé belgické peklo – mačacie hlavy, prach, strmé stúpania a ostré zákruty. Pre úzke uličky a krkolomné zjazdy patrí tiež medzi najnebezpečnejšie preteky v cyklistickom kalendári.