A celej jeho „skupiny psychopatov“. Obviňuje ich zo zločineckých praktík. Americký prezident Donald Trump v stredu prostredníctvom sociálnej siete Truth Social uviedol, že finančník a filantrop s maďarskými koreňmi George Soros a jeho syn Alexander by mali byť trestne stíhaní. Odvolal sa na nepodložené tvrdenia o tom, že ich rodina tajne financovala násilné protesty v Spojených štátoch. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP.

„George Soros a jeho úžasný radikálne ľavicový syn by mali byť obvinení podľa zákona RICO za podporu násilných protestov a mnohých ďalších vecí po celých Spojených štátoch amerických,“ napísal Trump, odkazujúc na zákon zakazujúci účasť v zločineckej organizácii známy pod skratkou RICO.

„Nedovolíme týmto šialencom naďalej rozdeľovať Ameriku, nedávajú jej šancu dýchať a byť slobodnou. Soros a jeho skupina psychopatov spôsobili našej krajine veľké škody! Patria medzi nich aj jeho šialení priatelia zo západného pobrežia. Dávajte si pozor, sledujeme vás!“ dodal.

 Organizáciami prispeli sumou viac ako 20 miliónov dolárov na financovanie skupín stojacich za protivládnymi protestami vo Washingtone. Hovorca OSF obvinenia poprel.

Dlhoročné nepodložené teórie týkajúce sa rodiny Sorosovcov sa opäť rozmohli v júni, keď v Los Angeles vypukli protesty voči protiimigračným postupom prezidentskej administratívy. Trump v reakcii v meste nasadil príslušníkov Národnej gardy.

Viaceré medzinárodné centrá na overovanie faktov vrátane agentúry AFP vyvrátili pravdivosť niekoľkých záberov, ktoré mali údajne dokazovať, že neziskové organizácie podporované rodinou Sorosovcov v meste strategicky rozmiestnili tehly, aby ich mohli protestujúci hádzať na príslušníkov polície.

George Soros (95) je krajnou pravicou v Európe i Spojených štátoch dlhodobo kritizovaný za svoju finančnú podporu progresívnych myšlienok a aktivít./agentury/

X X X

Juhokórejský súd zamietol zatykač na expremiéra Han Tok-sua

 Súd v Soule posúdil žiadosť o zatykač na expremiéra Han Tok-sua ako neodôvodnenú. Obvinenia zahŕňajú podporu stanného práva a krivé svedectvo.

Juhokórejský súd v stredu zamietol žiadosť o vydanie zatykača na bývalého premiéra Han Tok-sua, ktorého obvinili z napomáhania bývalému prezidentovi Jun Sok-jolovi pri vyhlásení stanného práva vlani v decembri a neskôr z krivej výpovede pred súdom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Jonhap.

Súd v metropole Soul zamietol žiadosť špeciálnej prokuratúry s odôvodnením, že neexistuje dostatočné riziko, že by Han na slobode ovplyvňoval dôkazy. Podľa súdu by tiež mohol vzniknúť priestor na spor týkajúci sa právneho posúdenia kľúčových faktov a konania podozrivého.

Prokuratúra žiada zatykač

Prokuratúra požiadala o vydanie zatykača na Hana na základe viacerých obvinení vrátane napomáhania vodcovi povstania, krivého svedectva či falšovania úradných dokumentov. Han je tiež obvinený z napomáhania Junovmu vyhláseniu stanného práva tým, že pred podpisom dekrétu navrhol zasadnutie kabinetu.

Expremiér je podozrivý aj z vypracovania a neskoršieho zničenia vyhlásenia, ktorého cieľom bolo posilniť legitimitu Junovho dekrétu. Okrem toho je obvinený z klamstva pod prísahou pred ústavným súdom.

Junovo odvolanie z funkcie

Junovo prekvapivé vyhlásenie stanného práva 3. decembra 2024 viedlo k nasadeniu vojakov do Národného zhromaždenia. Opoziční poslanci prezidentský dekrét rýchlo prehlasovali, čo viedlo k odvolaniu prezidenta. Juna v apríli oficiálne odvolal z funkcie Ústavný súd, ktorý rozhodol, že vyhlásenie stanného práva porušilo ústavu.

Han prevzal Junovu funkciu ako dočasný prezident a bol svojho času považovaný za silného kandidáta konzervatívneho bloku do predčasných volieb. Han v máji odstúpil z funkcie, aby sa uchádzal o prezidentský úrad, Junova strana ho však odmietla nominovať za svojho kandidáta., aktuality.sk

X X X

 Ukrajinská delegácia sa v piatok stretne s americkými predstaviteľmi, uviedol  Zelenskyj

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil plánované stretnutie delegácie Ukrajiny s predstaviteľmi USA v New Yorku, venované ukončeniu vojny na Ukrajine.

Delegácia Ukrajiny sa v piatok v New Yorku stretne s predstaviteľmi Spojených štátov. V stredu to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Stretnutie bude súvisieť s pokračujúcou snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„V piatok sa v New Yorku v Spojených štátoch uskutoční stretnutie s tímom prezidenta Trumpa,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore. Schôdzka podľa neho nadviaže na rokovania vo Švajčiarsku, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok.

Nová veľvyslankyňa

Ukrajinský prezident zároveň potvrdil, že novou veľvyslankyňou Ukrajiny vo Washingtone bude Oľha Stefanišynová, ktorá pôsobila ako podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu v kabinete bývalého premiéra Denysa Šmyhaľa. Na pozícii nahradí Oksanu Makarovú, ktorá bola veľvyslankyňou v USA od roku 2021, aktuality.sk

X X X

 Hymny, tričká so ‚Z‘ a výčitky novinárom, taká bola atmosféra na akcii proruského spolku Brat za brata

 Na Slavíne sa zišiel motorkársky gang so znakmi Ruska i uhorskými erbmi. Iniciatíva Mier Ukrajine za nimi protestovala s ukrajinskými vlajkami.

Na bratislavskom Slavíne sa dnes stretol proruský spolok Brat za Brata, ktorý prišiel položiť vence padlým sovietskym vojakom z druhej svetovej vojny. Po príchode motorkárov zaznela slovenská hymna. Hneď po nej tá sovietska. Viacerí účastníci hlásiaci sa k slovenskej suverenite, mali na motorkách nalepené uhorské erby.

Po kladení vencov vystúpil s prejavom líder spolku Matúš Alexa. Reagoval na incident v Lučenci, pri ktorom členovia motorkárskeho gangu údajne zbili advokáta Martina Landla. Alexa tvrdil, že nešlo o ich ľudí. Žiadne dôkazy nepredložil.

 Novinárov vyzval, aby sa spolku ospravedlnili a členom odporučil s médiami nekomunikovať. K obvineniam z vyhrážok novinárom poznamenal: „Nikomu sa nevyhrážame,“ no zároveň odkázal, aby ich na pietnych miestach nik nenazýval fašistami, „lebo to zhora sledujú“.

Na zhromaždení sa zišli desiatky ľudí, mnohí mali tričká s logom spolku a výrazným písmenom „Z“, symbolom ruskej vojny proti Ukrajine. Na okraji Slavína protestovali členovia iniciatívy Mier Ukrajine, ktorí niesli ukrajinské vlajky.

Po skončení akcie k redaktorom Aktuality.sk prišla pani, ktorá prítomnosť vlajok Ukrajiny označila za „hanbu, nedôstojnosť a vrchol“. Na otázku, či jej neprekážali sovietske a ruské symboly, nereagovala. Dodala len, že ak chcú novinári mier, mali by ísť bojovať na Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Juhokórejský prezident varuje pred zvyšovaním kapacít jadrových zbraní v KĽDR

 Juhokórejský prezident upozornil na jadrovú expanziu KĽDR. Zavedené sankcie nedokázali zastaviť vojenský vývoj, volá po zmiernení napätia.

Severná Kórea by mohla čoskoro vyrábať 10 až 20 jadrových hlavíc ročne, povedal v pondelok juhokórejský prezident I Če-mjong, ktorý zároveň vyzval na zmiernenie napätia medzi týmito susednými štátmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) odhaduje, že Severná Kórea má približne 50 jadrových hlavíc a štiepny materiál na výrobu ďalších 40.

Jadrové kapacity rastú

„(V KĽDR) už takmer dokončili vývoj medzikontinentálnej balistickej rakety schopnej zasiahnuť územie Spojených štátov a naďalej budujú kapacity na výrobu zhruba 10 až 20 jadrových bômb ročne,“ povedal prezident Južnej Kórey na pôde think-tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) so sídlom vo Washingtone.

I Če-mjong odkazujúc na tvrdšiu politiku svojho predchodcu v prezidentskom úrade voči Severnej Kórei povedal, že napriek sankciám a ďalším snahám odradiť KĽDR od vývoja a výroby jadrových zbraní Pchjongjang v jadrovom programe pokračuje.

Diplomatické úsilie USA

„Nepríjemnou skutočnosťou je, že počet jadrových zbraní, ktoré Severná Kórea vlastní, sa za posledné tri až štyri roky zvýšil,“ konštatoval.

Južná Kórea má podľa I Če-mjonga v úmysle pokračovať v odstrašovaní KĽDR prostredníctvom svojich konvenčných zbraní.

I Če-mjong sa krátko predtým stretol v Bielom dome s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý naznačil možnosť svojho stretnutia so severokórejským vodcom Kim Čong-unom počas tohto funkčného obdobia. Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia sa stretli trikrát a vymenili si niekoľko listov. Trumpovo diplomatické úsilie však stroskotalo na požiadavke Spojených štátov, aby sa Severná Kórea vzdala svojich jadrových zbraní, aktuality.sk

X X X

  Realita je taká, že vôbec nie je jasné, čo v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu urobí Donald Trump. Moskve sa najnovšie vyhráža ekonomickou vojnou. No pokáral aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci Kyjev už 11. marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím minimálne na 30 dní.

 X X X 

Hlavným predmetom diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je návrh mechanizmu, ktorý by vychádzal z článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, uviedla v stredu podľa agentúry TASS talianska premiérka Giorgia Meloniová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským na sieti X napísal, že už nastal čas zorganizovať rokovania lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram bezpečnostných záruk.

Ukrajina požaduje od svojich spojencov poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by odradili ďalšiu prípadnú ruskú inváziu po uzavretí prípadnej mierovej dohody. Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by garancie mali byť podobné článku 5 zmluvy o NATO.

„Taliansko vždy zastávalo názor, že mier závisí od spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Toto bolo potvrdené na nedávnom stretnutí v Washingtone medzi Európania, Američanmi a Ukrajincami. Návrh Talianska na mechanizmus inšpirovaný článkom 5 NATO je teraz hlavným predmetom diskusie,“ citovala TASS Meloniovej vyjadrenie na podujatí v Rimini.

Pokiaľ ide o možné zapojenie USA do bezpečnosti Kyjeva, denník Financial Times (FT) v utorok s odvolaním sa na svoje informoval, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť spravodajskú podporu, dohľad nad bojiskom a protivzdušnú podporu pre akúkoľvek západnú vojenskú misiu, ktorá by bola po skončení bojov nasadená na Ukrajine. Zdroje ale upozornil, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

„Naše tímy aktívne pripravujú architektúru silných a multilaterálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu za účasti všetkých zainteresovaných strán – Európanov, Američanov a našich ďalších partnerov v Koalícii ochotných,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Je už čas zorganizovať formát diskusií lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram,“ vyzval.

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie. Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu. Zdroje FT tvrdia, že USA naďalej odmietajú vyslanie vlastných vojakov na Ukrajinu.

X X X

 S LDES sa začína nová éra dlhodobého skladovania energie v Európe

Westinghouse začína pracovať na štúdii FEED spolu so slovenskou spoločnosťou Vodohospodárska výstavba, š.p. (VVB), ktorá povedie k výstavbe prvého komerčného systému ukladania tepelnej energie v Európe.

 LDES (Long Duration Energy Storage) je technológia dlhodobého skladovania energie spoločnosti Westinghouse, ktorá umožňuje ukladanie veľkého množstva elektrickej energie počas hodín, dní alebo týždňov a jej uvoľňovanie podľa potreby. Stabilizuje elektrickú sieť, zvyšuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie a znižuje závislosť od fosílnych palív.

Westinghouse podpísal koncom júla so slovenskou štátnou spoločnosťou VVB memorandum o porozumení s cieľom posúdiť možnosť výstavby prvej komerčnej prečerpávacej tepelnej elektrárne (PTES) v Európe na Slovensku.

„Náš systém LDES umožní Slovensku uskladniť prebytočnú energiu vyrobenú počas obdobia nízkeho dopytu a uvoľniť ju v prípade potreby, čo zníži celkové náklady na energiu,” povedal Dan Lipman, prezident divízie Power Systems spoločnosti Westinghouse.

Podpisom sa začína dvanásťmesačný proces nazývaný štúdia FEED (predbežné inžinierske a projektové práce) na určenie rozsahu výstavby projektu. Očakáva sa, že projekt bude uvedený do prevádzky do roku 2030 a bude využívať miestnych dodávateľov, čím sa vytvoria príležitosti pre slovenské spoločnosti zapojiť sa do celoeurópskeho dodávateľského reťazca.

Westinghouse vyvinul tento systém v spolupráci so spoločnosťou Echogen, ktorá sa špecializuje na technológiu superkritického oxidu uhličitého (sCO₂). Riešenie využíva elektricky poháňané tepelné čerpadlo, ktoré premieňa prebytočnú elektrinu zo siete na uskladnené teplo a chlad. Keď je energia potrebná, uskladnené teplo poháňa tepelný motor, ktorý ho premieňa späť na elektrinu. Systém je určený pre aplikácie s výkonom nad 100 MW s dobou akumulácie minimálne 8 hodín.

LDES ponúka nižšie náklady na dlhodobé ukladanie a neobmedzenú kapacitu cyklovania. Nie je obmedzená topografiou ani geológiou, a preto ju možno vybudovať kdekoľvek s plne domácim dodávateľským reťazcom. Má dlhú životnosť (viac ako 60 rokov), neobsahuje chemické látky a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. Technológia je udržateľná vďaka nízkej uhlíkovej stope a možnosti úplnej recyklácie po skončení životnosti.

V roku 2023 bola táto technológia vybraná americkým ministerstvom energetiky na výstavbu a podporu energetickej infraštruktúry na Aljaške./agentury

X X X

 Ako zastaviť Putina? Európa skúma ukrajinskú taktiku zo začiatku invázie, zabila by dve muchy jednou ranou

Niektoré európske štáty sa inšpirujú Ukrajinou, ktorá počas prvej fázy ruskej invázie využila močiare ako prírodnú prekážku proti tankom. Plánom je obnoviť vodou presýtené územia – jednak ako obranný prvok, jednak ako nástroj v boji proti klimatickej zmene.

 Na začiatku vojny prišiel Oleksandr Dmitrijev za veliteľom obrany Kyjeva s návrhom vyhodiť do vzduchu priehradu na rieke Irpin a obnoviť vysušené močiare v časoch Sovietskeho zväzu. Nápad vtedy padol na úrodnú pôdu: Ruské tanky uviazli v bahne a podľa Dmitrijeva to v zásade zastavilo ruský útok zo severu.

Ukrajinský príklad zaujal aj ďalšie krajiny, upozornil portál idnes.cz. Momentálne slúži ako vzor pre viaceré krajiny, ktoré využívajú prírodné bariéry k zastaveniu možnej invázie a zároveň ako prostriedok boja proti klimatickým zmenám, uvádza portál Politico. Finsko a Poľsko informovali, že sa zaoberajú obnovou močiarov a bažín ako viacúčelového opatrenia.

 „Je to situácia, z ktorej majú prospech všetky strany a ktorá umožňuje dosiahnuť mnohé ciele naraz,“ tvrdí Tarja Haaranenová z fínskeho ministerstva životného prostredia.

V podobnom duchu sa vyjadril aj estónsky premiér Kristen Michal. „Využívame všetko, čo máme k dispozícii. Ak na hraniciach existujú prirodzené prekážky, ako sú močiare, bažiny alebo jazerá, potom nám to pomáha,“ poznamenal.

Suwalský koridor medzi Poľskom a Pobaltím je považovaný za ideálne miesto na podobné opatrenia – aj preto, že v okolí sa už nachádzajú národné parky a jazerné oblasti. Rašeliniská sú pritom významné zásobárne uhlíka: celosvetovo viažu dvakrát viac uhlíka než všetky lesy dokopy.

 Popri optimizme však existujú aj pochybnosti o tomto pláne. Financial Times upozorňuje, že napríklad Nemecko vidí v nápade aj nevýhody a nepovažuje ho za prioritu. Močiare totiž môžu ohroziť nielen nepriateľa, ale aj vlastné jednotky. V marci pri cvičení zahynuli štyria americkí vojaci, keď ich obrnené vozidlo zapadlo v močari pri litovských hraniciach.

 Aj v Poľsku má plán environmentálny rozmer – projekt Eastern Shield za 10 miliárd zlotých (2,3 miliardy eur) má zahŕňať vytváranie rašelinísk či zalesňovanie oblastí. Podľa biológa Michała Żmihorského však zostáva zatiaľ len na papieri: „Hovoria, že majú veľký záujem, ale v teréne sme nezaznamenali žiadne aktivity.“

Ukrajina však slúži ako varovný príklad, čo sa stane, keď nepriateľ môže vysušené mokrade využiť. Rusi sa vďaka tomu ľahko dostali cez okolie Černobyľu, podotýka portál Euromaidan. Bielorusko od roku 2015 vybudovalo viac ako 100 kilometrov ciest cez rašeliniská Olmany-Perebrody, ktoré sa nachádzajú na bielorusko-ukrajinskej hranici. Tieto cesty môže Bielorusko a Rusko využiť na prípadnú inváziu. Keby ukrajinská strana mala/agentury stále neporušené močiare, bieloruské úsilie by bolo strategicky zbytočné, dodáva portál./agentury/

X X X

  Trump označil ruské spochybňovanie legitimity Zelenského za predvádzanie sa

Nebude to svetová vojna s Ruskom, ale ekonomická, povedal Trump o svojej ďalšej hrozbe sankciami, ak nenastane vo vojne na Ukrajine prímerie. Ruské útoky spochybňujúce legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za „predvádzanie sa“. Ďalej dodal, že „Zelenskyj tiež nie je úplne nevinný.“ Americký zbrojársky koncern Lockheed Martin chce, aby nemecký Rheinmetall vyrábal rakety typu ATACMS a Hellfire v Nemecku.

 X X X

  Americký prezident Donald Trump označil ruské útoky spochybňujúce legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „predvádzanie sa“. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Nezáleží na tom, čo hovoria. Všetci sa len predvádzajú. Je to celé blbosť, rozumiete? Všetci sa len predvádzajú,“ povedal v utorok Trump novinárom v Bielom dome.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok pre televíziu NBC povedal, že Zelenskyj nemá legitimitu potrebnú na podpisovanie právnych dokumentov s Ruskom. Podľa neho ruský vodca Vladimir Putin nemôže uzavrieť mierovú dohodu s ukrajinským lídrom, pretože ten nemá právomoc podpisovať právne dokumenty.

Na otázku, či existuje termín, do ktorého musí Rusko uzavrieť dohodu, inak bude čeliť sankciám, Trump odmietol stanoviť konkrétny časový rámec, avšak pripustil, že ekonomické sankcie sú možnou cestou

X X X.

Realita je taká, že vôbec nie je jasné, čo v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu urobí Donald Trump. Moskve sa najnovšie vyhráža ekonomickou vojnou. No pokáral aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci Kyjev už 11. marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím minimálne na 30 dní.

  Hlavným predmetom diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je návrh mechanizmu, ktorý by vychádzal z článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, uviedla v stredu podľa agentúry TASS talianska premiérka Giorgia Meloniová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským na sieti X napísal, že už nastal čas zorganizovať rokovania lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram bezpečnostných záruk.

Ukrajina požaduje od svojich spojencov poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by odradili ďalšiu prípadnú ruskú inváziu po uzavretí prípadnej mierovej dohody. Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by garancie mali byť podobné článku 5 zmluvy o NATO.

„Taliansko vždy zastávalo názor, že mier závisí od spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Toto bolo potvrdené na nedávnom stretnutí v Washingtone medzi Európania, Američanmi a Ukrajincami. Návrh Talianska na mechanizmus inšpirovaný článkom 5 NATO je teraz hlavným predmetom diskusie,“ citovala TASS Meloniovej vyjadrenie na podujatí v Rimini.

Pokiaľ ide o možné zapojenie USA do bezpečnosti Kyjeva, denník Financial Times (FT) v utorok s odvolaním sa na svoje informoval, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť spravodajskú podporu, dohľad nad bojiskom a protivzdušnú podporu pre akúkoľvek západnú vojenskú misiu, ktorá by bola po skončení bojov nasadená na Ukrajine. Zdroje ale upozornil, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

„Naše tímy aktívne pripravujú architektúru silných a multilaterálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu za účasti všetkých zainteresovaných strán – Európanov, Američanov a našich ďalších partnerov v Koalícii ochotných,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Je už čas zorganizovať formát diskusií lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram,“ vyzval.

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie. Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu. Zdroje FT tvrdia, že USA naďalej odmietajú vyslanie vlastných vojakov na Ukrajinu.

X X X

 Maďarský premiér Viktor Orbán po nedávnom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom môže zmierniť svoj odpor voči vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Informoval o tom v stredu s odvolaním na diplomatické zdroje portál Politico.

X X X

  Akékoľvek stretnutie medzi ruským a ukrajinským prezidentom musí byť dobre pripravené, aby prinieslo výsledky, povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tým opäť odmietol myšlienku, že summit medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským sa pravdepodobne čoskoro uskutoční.

 X X X

Viac než 100-tisíc ukrajinských domácností zostalo v stredu po nočných ruských útokoch na energetickú a plynovú infraštruktúru v šiestich oblastiach Ukrajiny bez elektriny. Oznámili to v stredu ukrajinskí predstavitelia.

Ruské sily značnej poškodili infraštruktúru na prepravu plynu v Poltavskej oblasti a zasiahli zariadenie na jednej z kľúčových rozvodní v Sumskej oblasti, uviedlo ministerstvo energetiky na platforme Telegram.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o ruských útokoch na sieti X. „Útok spôsobil výpadky elektrickej energie v Poltavskej, Sumskej a Černihivskej oblasti, v dôsledku čoho zostalo bez elektrickej energie viac ako 100-tisíc domácností. Všetky pohotovostné zložky pracujú na mieste, aby čo najskôr obnovili dodávky elektrickej energie,“ napísal prezident.

Zelenskyj konštatoval, že Rusi pokračujú vo vojne a ignorujú výzvy sveta na „ukončenie zabíjania a deštrukcie“. Ministerstvo energetiky objasnilo, že v Poltavskej a Charkovskej oblasti sa nachádzajú hlavné ukrajinské zariadenia na produkciu plynu. Rusko podľa ukrajinského rezortu v noci na stredu zasiahlo aj Charkovskú, Záporožskú a Doneckú oblasť.

Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú infraštruktúru, a to napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie tejto viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny.

„Ruské útoky vnímame ako pokračovanie zámernej politiky Ruskej federácie ničiť civilnú infraštruktúru Ukrajiny pred začiatkom vykurovacej sezóny,“ uviedlo ministerstvo. Ukrajina bola v tomto roku vystavená vážnym nedostatkom plynu kvôli ruským útokom, ktoré spôsobili 40-percentný pokles produkcie. Ruské sily podľa ukrajinského ministerstva energetiky od marca 2025 napadli energetické zariadenia na Ukrajine až 2900-krát.

Gubernátor Poltavskej oblasti Volodymyr Kohut oznámil, že dodávky elektriny v tejto oblasti sú už obnovené. Bez elektriny zostali významné časti mesta Sumy, tvrdí ministerstvo. Všetky zariadenia vodárenského podniku v stredu ráno fungovali len vďaka núdzovým záložným zdrojom. Záložné zdroje energie využívali aj zdravotnícke zariadenia.

Ukrajinské vzdušné sily v noci zneškodnili 74 z 95 ruských dronov. Rusko popiera, že by svoje útoky cielilo na civilistov. Tvrdí však, že energetické systémy a iná infraštruktúra sú legitímnymi cieľmi, pretože podporujú vojenské úsilie Ukrajiny. (reuters, tasr)/agentury/

X X X

 Čo je najlepšia bezpečnostná záruka pre Ukrajinu? Vraj prispejú aj USA a Trump hrozí Rusku ekonomickou vojnou

Realita je taká, že vôbec nie je jasné, čo v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu urobí Donald Trump. Moskve sa najnovšie vyhráža ekonomickou vojnou. No pokáral aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci Kyjev už 11. marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím minimálne na 30 dní.

Výcvik ukrajinských vojakov 65. samostatnej mechanizovanej brigády.

Ekonomická vojna?

Napriek tomu, že Trump na pokoj zbraní dlhodobo tlačil, po summite so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške 15. augusta začal hovoriť, že chce komplexnú mierovú dohodu.

 „Chceme to ukončiť. Máme ekonomické sankcie. Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a to nechcem,“ povedal Trump pre médiá v Bielom dome. „Ani Zelenskyj nie je úplne nevinný. Momentálne s ním vychádzam, ale máme oveľa iný vzťah, pretože teraz Ukrajine neplatíme žiadne peniaze,“ vyhlásil Trump.

Šéf Bieleho domu dokonca naznačil, že sankcie by mohol uvaliť aj na Kyjev a opäť sa chválil tým, ako skvele vychádza s ruským diktátorom. „S Putinom mám veľmi dobré vzťahy. Ak dokážem zachrániť tisíce ľudí pred smrťou prostredníctvom sankcií proti Rusku, Ukrajine alebo komukoľvek inému, je to dobré,“ dodal bez ďalších podrobností Trump.

 Prezident Spojených štátov minulý týždeň v piatok opäť prišiel s tým, že dáva obom stranám dva týždne, aby si sadli za rokovací stôl, a chce vidieť stretnutie Zelenského s Putinom. No podobných vyjadrení mal Trump už toľko, že sa len ťažko dá povedať, či im niekto ešte venuje skutočnú pozornosť.

Podľa denníka Financial Times sa však v zákulisí intenzívne rokuje o možných bezpečnostných zárukách pre Kyjev v prípade ukončenia vojny. Britské noviny s odvolaním sa na európskych a ukrajinských predstaviteľov informovali, že USA sú ochotné pomáhať pri obrane Ukrajiny.

 „Vysokopostavení americkí predstavitelia v niekoľkých diskusiách povedali európskym partnerom, že Washington bude pripravený prispieť strategickými prostriedkami vrátane spravodajských informácií, sledovania a prieskumu, velenia a riadenia a protivzdušnej obrany, aby umožnil akékoľvek nasadenie síl pod vedením Európy,“ napísal denník.

Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun si však myslí, že systém bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, o ktorom sa verejne diskutuje, nebude stačiť na to, aby odradil Rusko od ďalšej agresie.

„Hovorí sa o demilitarizovanej zóne, v ktorej by mohli hliadkovať neutrálne mierové jednotky, o obrannej línii bránenej ukrajinskými vojakmi, o európskych silách, ktorých úlohou by bolo odstrašenie Ruska a ktoré by pôsobili hlboko na území Ukrajiny, a o potenciálnej podpore zo strany USA, ale bez priameho nasadenia amerických vojakov. Z môjho pohľadu to nie sú dostatočne dôveryhodné bezpečnostné záruky. Rusku signalizujú, že Západ sa až tak veľmi zapojiť nechce a pripravuje si únikovú stratégiu. A čo je najdôležitejšie, zdá sa, že akékoľvek bezpečnostné záruky majú byť podmienené ruským súhlasom. Ten však Kremeľ nedá, pretože jeho strategické ambície siahajú ďaleko za ovládnutie Ukrajiny,“ uviedol pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.

 Pokračovanie rokovaní o bezpečnostných zárukách potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Diskutoval o nich s americkým kolegom Marcom Rubiom a so šéfkou diplomacie Európskej únie Kajou Kallasovou.

„Zopakoval som postoj Ukrajiny, že bezpečnostné záruky musia byť konkrétne, právne záväzné a účinné. Mali by byť viacrozmerné vrátane vojenskej, diplomatickej, právnej a iných úrovní. Znovu som potvrdil, že Ukrajina je pripravená urobiť ďalšie kroky k mieru. Sme pripravení na stretnutia na úrovni lídrov v akýchkoľvek formátoch a kdekoľvek. Sme pripravení ukončiť zabíjanie a dať diplomacii šancu. Moskva si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna otáľať. Ak Rusko bude naďalej odmietať zmysluplné a konštruktívne kroky smerom k mieru, musí čeliť následkom – výraznému sprísneniu sankcií a posilneniu kapacít Ukrajiny,“ napísal Sybiha po rokovaniach na sociálnej sieti Twitter (X).

 Pripomenul tiež, na čo musí Kyjev dávať pri zaistení bezpečnosti hlavný dôraz. „Všetci sme presvedčení, že ukrajinská armáda je základom pre akékoľvek záruky, preto je jej maximálne posilnenie našou najvyššou prioritou,“ zdôraznil Sybiha.

Dôležité je to preto, lebo Rusko v minulosti akékoľvek mierové usporiadanie na Ukrajine podmieňovalo tým, že Kyjev musí výrazne zredukovať a oslabiť svoje ozbrojené sily. To je však pre brániacu sa stranu, pochopiteľne, absolútne neprijateľné.

 Bez NATO to nepôjde?

Expert na zahraničnú a vojenskú politiku Moskvy Stephen Blank jednoznačne tvrdí, že Ukrajina v každom prípade potrebuje silnú armádu. Zároveň si však analytik myslí, že Kyjev sa bez členstva v NATO nezaobíde, hoci proti sú Putin aj Trump.

„Ak má byť Ukrajina nezávislým a suverénnym štátom, jej bezpečnosť by nemala závisieť od toho, čo chce alebo čo hovorí šéf Kremľa. Putin už viackrát dokázal, že sa na jeho slovo nemôžeme spoľahnúť. Navyše, pred vojnou hovoril o svojom zámere zničiť Ukrajinu ako štát a invázia a jeho vyhlásenia naznačujú, že svoje ambície nezmenil. Z toho vyplýva, že obhajcovia ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity sa nemôžu a nesmú riadiť Putinovými želaniami. Je absolútne jasné, že Kyjev potrebuje silné ozbrojené sily bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO, alebo nie. No vzhľadom na Putinovu a ruskú politiku je členstvo v Severoatlantickej aliancii jedinou dôveryhodnou zárukou bezpečnosti Ukrajiny. Z histórie jednoznačne vidíme, že akékoľvek iné medzinárodné usporiadanie nepredstavuje pre nepriateľa dostatočné odstrašenie,“ ozrejmil Blank./agentury/

X X X

 Ropy bude podľa Goldman Sachs prebytok, do konca roka 2026 analytici očakávajú pád cien

Analytici Goldman Sachs počítajú s nárastom prebytku ropy na trhu, čo spôsobí pokles cien ropy, uviedla agentúra Reuters.

Goldman Sachs prognózuje, že cena referenčnej európskej ropy Brent do konca roka 2026 padne na 50 USD (42,90 eura) za barel (159 litrov) z dôvodu prebytku ponuky na trhu.

„Očakávame, že prebytok ropy na trhu sa zvýši a v priemere dosiahne 1,8 milióna barelov denne v období od 4. kvartálu 2025 do 4. štvrťroka 2026, čo spôsobí, že globálne zásoby ropy do konca roka 2026 stúpnu takmer o 800 miliónov barelov,“ uviedla americká investičná banka.

Goldman Sachs odhaduje, že na členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bude v roku 2026 pripadať tretina celkových globálnych zásob ropy alebo 270 miliónov barelov. To spoločne so zníženým dopytom v krajinách OECD podľa banky spôsobí pokles ceny ropy Brent, ktorá sa aktuálne obchoduje približne po 67 USD za barel. /agentury/

 X X X

 Maďari očakávajú, že ropa potečie cez Družbu už vo štvrtok

Dodávky ropy z Ruska do Maďarska cez ropovod Družba, ktorý minulý týždeň napadla Ukrajina, sa obnovia vo štvrtok 28. augusta. Oznámil to v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po telefonickom rozhovore s prvým námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom, uviedla agentúra TASS.

 „Najnovší útok Ukrajiny raketami a dronmi na ropovod Družba spôsobil také vážne škody, že opravy trvajú niekoľko dní. Prvý námestník ruského ministra energetiky Pavel Sorokin ma informoval, že po intenzívnej práci sa našlo dočasné riešenie, takže dodávky ropy do Maďarska sa môžu zajtra (28. 8.) obnoviť v testovacom režime v nižších objemoch,“ napísal minister zahraničných vecí na sociálnej sieti Facebook./agentury/

X X X

 Macron, Merz a Tusk podporili Moldavsko pri jeho snahe vstúpiť do EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v Kišiňove vyjadril podporu Moldavsku, jeho kandidatúre na členstvo v Európskej únii a odsúdil ruskú propagandu, ktorú označil za lživú. Informovala o tom agentúra AFP.

 Zľava – poľský premiér Donald Tusk, francúzsky prezident Emmanuel Macron, moldavská prezidentka Maia Sandu a nemecký kancelár Friedrich Merz opúšťajú v stredu 27. augusta 2025 sídlo prezidentského úradu v Kišiňove v Moldavsku.

Šéf Elyzejského paláca je na návšteve východoeurópskej krajiny spoločne s poľským premiérom Donaldom Tuskom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorí rovnako podporili členstvo krajiny v EÚ. Bývalá sovietska republika si v stredu pripomína 34. výročie svojej nezávislosti.

Moldavsko susedí s Ukrajinou, ktorá sa už štvrtý rok bráni ruskej agresii. „Kremeľská propaganda nám hovorí, že Európania chcú vojnu predĺžiť a že Európska únia utláča ľudí. Sú to klamstvá. Európska únia – na rozdiel od Ruska – nikoho neohrozuje a rešpektuje suverenitu všetkých,“ vyhlásil Macron po boku Merza, Tuska a moldavskej prezidentky Maiy Sanduovej.

Trojica európskych politikov chce podľa skoršieho vyjadrenia Elyzejského paláca svojou návštevou dať najavo podporu bezpečnosti a suverenity krajiny. Merz podľa agentúry Reuters uviedol, že dvere do Európskej únie sú pre Moldavsko otvorené a Berlín urobí všetko pre to, aby táto krajina mohla na jeseň otvoriť prvú kapitolu prístupových rokovaní s EÚ. Kišiňov podal prihlášku do únie spoločne s Ukrajinou a Gruzínskom krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Prezidenti a premiéri EÚ v júni toho istého roku schválili udelenie kandidátskeho štatútu Moldavsku aj brániacej sa Ukrajine.

Trojica európskych lídrov teraz prisľúbila Kišiňovu technickú a diplomatickú podporu v obrane proti ruským hybridným útokom, ktoré dramaticky narástli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, poznamenal Reuters. „Bez nezávislého a bezpečného Moldavska nie je bezpečná EÚ, bezpečné Poľsko, bezpečné Francúzsko ani Nemecko,“ uviedol Tusk.

Sanduová návštevu ocenila a predniesla, že pre Moldavsko neexistuje iná alternatíva ako Európa. „Naša nezávislosť, suverenita, náš mier sú testované viac ako inokedy,“ uviedla moldavská prezidentka. Jej kancelária podľa AFP ešte pred návštevou Macrona, Merza a Tuska uviedla, že Rusko pred voľbami zintenzivňuje svoje zasahovanie do záležitostí krajiny.

Moldavsko čakajú 28. septembra parlamentné voľby. Vládnuca väčšina v nich bude chcieť poistiť proeurópske smerovanie krajiny. Podľa prieskumu z polovice júla má k víťazstvu v parlamentných voľbách nakročené proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS) prezidentky Sanduovej, ktorá vlani v novembri vyhrala druhýkrát prezidentské voľby. Podľa Reuters sa však očakáva tvrdý súboj medzi PAS a proruským blokom komunistických a socialistických strán.

Súčasná prozápadná vláda opakovane obviňuje Moskvu z zasahovania do vnútorných záležitostí a dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu, udržať bývalú sovietsku republiku vo svojej sfére vplyvu a zmariť jej snahu o vstup do Európskej únie do roku 2030. Moskva obvinenia odmieta. Macron už na stretnutí so Sanduovou v Elyzejskom paláci 10. marca odsúdil to, čo nazval „čoraz otvorenejšími ruskými pokusmi o destabilizáciu“ Moldavska a jeho demokratických inštitúcií.

Moldavsko, kde žije zhruba 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu./agentury/

X X X

 Nemci zverejnili nomináciu na Slovákov. Sme favoriti a chceme ukázať dominanciu, znie pred duelom na Tehelnom poli

V nominácii nemeckej futbalovej reprezentácie na zápasy kvalifikácie o postup na MS 2026 proti Slovensku (4. septembra o 20.45 h v Bratislave) a Severnému Írsku (7. septembra o 20.45 h v Kolíne nad Rýnom) figurujú traja nováčikovia.

 Tréner Julian Nagelsmann dal premiérovo šancu triu Nnamdi Collins, Paul Nebel a Finn Dahmen. Do 23-členného výberu nominoval aj obrancu Antonia Rüdigera z Realu Madrid, naopak pozvánku nedostal krídelník Leroy Sane.

Úvodný súper Slovenska v kvalifikácii MS 2026 počíta pred štartom účinkovania v A-skupine citeľné straty. Pre zranenia nie sú k dispozícii brankár Marc-Andre ter Stegen, obrancovia Nico Schlotterbeck a Benjamin Henrichs a v útoku absentuje trio Jamal Musiala, Kai Havertz a Tim Kleindienst.

„Sme si istí nomináciou 23 hráčov, ktorých sme si vybrali. Sme favoritmi kvalifikačnej skupiny, ale máme ambíciu ukázať v tejto skupine aj určitú dominanciu.

Netvrdím, že každý zápas vyhráme 5:0, ale určite chceme zvíťaziť v každom jednom stretnutí kvalifikácie MS,“ vyhlásil Nagelsmann na stredajšej tlačovej konferencii.

 Naopak prvýkrát od májového incidentu vo finále Španielskeho pohára je späť Rüdiger, ktorý si po slovných útokoch na adresu rozhodcu vyslúžil verejnú kritiku od Nagelsmanna.

Po dlhšom čase si za Nemecko môže zahrať trio Angelo Stiller, Jamie Leweling a Nadiem Amiri. Po prestupe z Bayernu Mníchov do Galatasarayu Istanbul absentuje v nominácii Sane, šancu nedostal ani Deniz Undav zo Stuttgartu.

„Leroy teraz pôsobí v lige, ktorá je o úroveň nižšie ako nemecká Bundesliga. Teraz sa musí ukázať v tureckej lige a strieľať góly. Neočakávam zázraky, no čakám, že dá určitý počet gólov,“ citovala Nagelsmanna agentúra AFP.

X X X

Budem hlasovať proti uvedeniu Federera do Siene slávy. Nech sa strčí, smiala sa bývalá svetová jednotka

Keď v roku 2003 vo veku len 21 rokov vyhral US Open, predpovedali mu skvelú budúcnosť. Napriek účasti v štyroch ďalších súbojoch o titul na turnajoch „veľkej štvorky“ nezískal už žiadny.

 Roger a Mirka sledovali aj tohtoročný Wimbledon z hľadiska.

Reč je o Američanovi Andym Roddickovi. A jeho katom bol zakaždým Švajčiar Roger Federer. Možno aj preto voči nemá cíti zášť, aj keď to zrejme myslel s humorom.

„Budem hlasovať proti Federerovmu uvedenie do Siene slávy,“ povedal vo svojej relácii Martine Navrátilovej a následne sa rozosmial.

Bývalý americký tenista tam diskutoval o pamätnom momente na začiatku US Open, keď Serena Williamsová uviedla svoju dlhoročnú rivalku Mariu Šarapovovú do Siene slávy.

To mu pripomenulo jeho veľkého rivala, ktorého by mohli menovať už nasledujúci rok po záverečnom grandslamovom turnaji v sezóne.

 „Myslím si, že budúci rok bude hlasovanie veľmi tesné, tak tesné, ako to len môže byť. Myslím si, že istý Roger Federer by mohol byť na zozname nominovaných. Osobne budem hlasovať proti jeho uvedeniu do Siene slávy, nech sa strčí,“ povedal Roddick.

Tri prehry vo Wimbledone (2004, 2005, 2009) a jedna vo Flushing Meadows (2006) stále zrejme hrajú rolu v premýšľaní bývalého skvelého tenistu. Pravdepodobne najhoršiu prehru utrpel vo Wimbledone v roku 2009, keď prehral 14:16 v rozhodujúcom piatom sete.

„Tento turnaj mám tak rád, že keby som sa stal jedným z víťazov, moje srdce by bolo naplnené láskou. Wimbledon pre mňa vždy znamenal najviac,“ pokračoval Roddick.

Okrem spomenutého triumfu na US Open vyhral Roddick celkom 32 turnajov na okruhu ATP Tour vrátane piatich turnajov Masters. V roku 2007 vyhral s USA Davisov pohár.

Roddick ukončil kariéru v roku 2012 a o päť rokov neskôr bol uvedený do Siene slávy. Počas svojej kariéry zarobil viac ako 20 miliónov dolárov (približne 17 262 400 eur). 3. novembra 2003 sa mu podarilo dostať na pozíciu jednotky svetového rebríčka./agentury/

 X X X

 Fico: Pán Kotlár má moju plnú podporu, bodka. SaS kritizuje, že vláda nerokovala o analýze SAV

Analýza Slovenskej akadémie vied (SAV) k bezpečnosti proticovidových vakcín nemala byť bodom stredajšieho výjazdového rokovania vlády v Senici. Do programu schôdzí kabinetu sa nedostane ani na budúci týždeň. Po rokovaní vlády SR to uviedol premiér Robert Fico (Smer), ktorý zároveň vyjadril plnú podporu pre splnomocnenca pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára.

 „Dnes bolo výjazdové rokovanie vlády a to nechcem zaťažovať témami, ktoré s ním nesúvisia,“ uviedol premiér. Dodal, že budúci týždeň bude rokovanie vlády pri príležitosti 50. výročia Agrokomplexu v Nitre. „Ja absolvujem v utorok až štvrtok na budúci týždeň dôležitú pracovnú cestu v Číne,“ upozornil Fico. „Možno na ďalších vládach bude táto téma bodom rokovania, dnes ňou nebola,“ zdôraznil.

 Splnomocnencovi vlády Kotlárovi vyjadril podporu. „Je čestný človek a veľký bojovník, želal by som si, aby všetci ministri boli bojovníci ako on, žiadne tlaky na jeho odstúpenie nepripustím,“ oznámil. Odmietol zároveň, že jeho dôvera voči splnomocnencovi znamená spochybňovanie autority SAV. „Toto mi nedávajte do úst, ja mám veľkú úctu a rešpekt k SAV,“ upozornil.

 Prezident budúci týždeň prijme predsedu SAV v súvislosti s výsledkami analýzy

Prezident SR Peter Pellegrini budúci týždeň prijme predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV) Martina Venharta v súvislosti s výsledkami analýzy vakcín proti COVID-19, potvrdili z kancelárie prezidenta. Venhart požiadal o stretnutie s hlavou štátu v reakcii na to, že sa vláda analýzou nezaoberala na stredajšom rokovaní.

„Predseda SAV bol dnes tesne pred začiatkom rokovania vlády informovaný, že o analýze sa nebude rokovať. V zmysle nevyhnutnej potreby odprezentovať výsledky vedeckej analýzy požiadal Martin Venhart prezidenta SR o prijatie,“ uviedla hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Z kancelárie prezidenta potvrdili, že prezident žiadosť obdržal. „Prijme ho počas budúceho týždňa,“ uviedli.

SaS kritizuje, že vláda ani v stredu nerokovala o analýze SAV o vakcínach

Opozičná SaS kritizuje, že vláda ani na stredajšom výjazdovom rokovaní nedebatovala o analýze Slovenskej akadémie vied (SAV) o bezpečnosti proticovidových vakcín. Predseda strany Branislav Gröhling zdôraznil, že prvou požiadavkou koaličného Hlasu mal byť odchod splnomocnenca vlády pre preverenie manažovania zdrojov počas pandémie Petra Kotlára. Ministrom za Hlas však podľa neho ide viac o svoje miesta vo vláde.

„Je to normálne rokovanie vlády so zaradeným programom, ktorý mali prerokovať. Ale je to problém, pretože nevedia, ako to majú urobiť,“ povedal Gröhling o chýbajúcej diskusii o analýze. Obáva sa, že dokument napokon nebude sprístupnený. „Samozrejme, že to malo byť zaradené a súčasne malo byť zaradené aj to, že Kotlár bude odvolaný z pozície splnomocnenca,“ skonštatoval na tlačovej konferencii Gröhling. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) by mal podľa neho jasne povedať, že Kotlár nemá na svojej pozícii čo robiť. Šéf SaS si myslí, že Kotlára potrebuje vládna koalícia pre svoju stabilitu, preto jeho pozíciu Hlas toleruje.

Podobne kriticky sa vyjadril aj opozičný poslanec Oskar Dvořák (PS). Pripomenul, že podľa premiéra Roberta Fica (Smer) odvolajú Kotlára „len cez jeho mŕtvolu“. „Na zdraví ľudí mu zjavne záleží menej ako na udržaní lukratívneho fleku pre svojho dvorného konšpirátora,“ uviedol. Upozornil, že pre Kotlára je dodnes zablokovaný nákup vakcín proti novým variantom COVID-19. Kritizuje aj nečinnosť Šaška. „Ak mu ani jednoznačné vyvrátenie Kotlárových bludov od najväčšej vedeckej autority na Slovensku nestačí na to, aby sa za slovenských pacientov pobil, nemá na svojom mieste čo robiť,“ myslí si Dvořák.

Premiérovo konanie spochybnil aj opozičný poslanec Marek Krajčí (Slovensko, Za ľudí, KÚ). „Robert Fico si za 350.000 eur z peňazí ľudí nechal vypracovať analýzu vedcami SAV, o ktorú teraz nemá záujem, lebo to nedopadlo podľa toho, ako si želal. Prečo si potom takúto analýzu, ktorá by bola lacnejšia, neobjednal v niektorom akreditovanom laboratóriu v rámci Európskej únie?“ pýta sa.

Opozičná poslankyňa parlamentu Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) zároveň vyzvala Šaška aj ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), aby verejne odsúdili útoky Kotlára, ale aj europoslanca za Smer Ľuboša Blahu na vedcov zo SAV a zasadili sa za odvolanie Kotlára. Ak tak neurobia, mali by podľa nej podať demisiu. „Očakávam, že ministri Šaško a Drucker naberú odvahu a jasne sa vymedzia proti šialeným a spoločensky mimoriadne nebezpečným úletom ich politických súputníkov. Ak toho nie sú schopní a budú ďalej Kotlára tolerovať vo funkcii splnomocnenca, stávajú sa spoluzodpovednými za pokračujúci morálny rozklad štátu a mali by okamžite podať demisiu,“ uviedla Remišová v stanovisku.

 SAV vo štvrtok (21. 8.) informovala, že analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. V tejto súvislosti upozornila, že riziká, na ktoré upozorňoval splnomocnenec, sa nepreukázali a vyhlásenia a práce s tvrdeniami o vysokom množstve DNA sa zakladajú na nesprávnych postupoch a/alebo zle interpretovaných výsledkoch. Označila ich za mylné a zavádzajúce./agentury/

X X X

 Treba mu prepáčiť, on je taký typ ako Chára. Golonka prezradil obsah súkromnej debaty so Slafkovským.

Po vyhlásení najlepšieho Hokejistu roka 2025 bol prekvapený asi iba málokto. Výročnú anketu Slovenského zväzu ľadového hokeja ovládol tretíkrát Juraj Slafkovský, podobne ako vlani si odniesol aj ocenenie pre najlepšieho útočníka.

 Juraj Slafkovský a hokejová legenda Jozef Golonka počas vyhlásenia ankety Hokejista roka 2022.

„Verím, že ďalšia sezóna a najmä olympiáda bude rovnako úspešná ako tá predošlá. Teší ma, že sme sa s Montrealom prebojovali do play off a verím, že to bude pokračovať,“ uviedol priamo na pódiu po tom, ako si prebral cenu za najlepšieho útočníka z rúk legendárneho Jozefa Golonku.

Teda z rúk československej a slovenskej hokejovej ikony, po ktorej je ocenenie pomenované. Obaja si následne vymenili pár slov, ktoré boli pre zvyšok divákov v sále nezrozumiteľné.

 „Na rovinu som mu povedal do očí, ak bude na sebe naďalej tvrdo makať, tak svojou cieľavedomosťou sa čoskoro dostane medzi Top desiatku najlepších hokejistov v profilige.

Vždy som ho vnímal ako obrovský talent, ktorý môže preraziť, podobne ako hráči z neznámych hokejových krajín, veď pozrite napríklad na takého Leona Draisaitla.

On sa tam dostal ako prvý nemecký hráč, tak prečo by tam nemohol byť aj Slafkovský,“ povedal Golonka pre Šport24.sk. S výsledkami ankety bol spokojný.

„Uplynulý rok nebol pre náš hokej vôbec výborný, ako to niektorí tvrdia, naopak, zostúpili sme o jeden stupienok nižšie. Odchádzajú nám hráči z NHL ako napríklad Tomáš Tatar. Výsledky Hokejistu roka mi preto prídu veľmi správne a férové.“

 Slafkovský na seba okrem výkonov za morom upozornil aj výrokmi na adresu SZĽH, kde hovoril o rodinkárstve a korupcii, či absenciou na posledných MS, keď uprednostnil prípravu na novú klubovú sezónu.

Podľa Golonku však stále iba 21-ročný košický rodák dorastie do komplexnej hokejovej osobnosti. „Nepochybujem, že vyskočí hore, je to len otázka času. Predpoklady na to rozhodne má.

Niektorým sa nepozdávali jeho vlaňajšie vyjadrenie, čo podľa mňa nebolo správne. Je to mladý hráč, treba mu to prepáčiť. Máme velikánsky talent, ktorý si netreba zničiť.

K slovenským nádejam do budúcnosti sa vrátil aj po galavečere pred kamerami Koktejl.sk, kdeď pochávalil aj ďalších hráčov pôsobiacich v zámorí. „Máme dobrých hokejistov. Fehérváry fantázia, Dvorský fantázia.

Slafkovský je budúcnosť, dúfam, že budúci rok bude už medzi prvými desiatimi. Je ešte trošku taký neotesaný, ale no sa naučí, tak ako sa to naučil Zdeno Chára, aj on je taký typ,“ uzavrel Golonka. /agentury/

 X X X

 Protónová terapia: Budúcnosť liečby kĺbov a kostí už dnes

Protónová terapia v uzavretom nukleárnom systéme prináša revolúciu v starostlivosti o pohybový aparát. Pomáha pacientom s ochoreniami, ktoré sa doteraz dali riešiť len operáciou, liekmi alebo bolestivými injekciami. O tejto modernej metóde nám porozprával primár Centra nukleárnej regeneračnej medicíny MUDr. Vladimír Hudec.

 Regeneračný účinok protónovej terapie na bunky a tkanivá je naozaj výnimočný.

Čo je protónová terapia a ako funguje?

Na základe rozsiahleho medzinárodného výskumu v oblasti regeneračnej medicíny boli identifikované presné elektromagnetické polia, ktoré najefektívnejšie podporujú obnovu poškodených buniek. Uzavretý nukleárny systém dokáže tieto polia cielene kombinovať a nasmerovať tam, kde ich telo najviac potrebuje – do kĺbov, chrbtice či kostí.

„Technológia nám dnes umožňuje zasiahnuť presne tam, kde vzniká problém – teda do samotnej podstaty ochorenia, nie iba tlmiť jeho prejavy,“ vysvetľuje MUDr. Hudec.

Čo môžete očakávať?

Výsledky sú pôsobivé. Pacienti hlásia výraznú úľavu od bolesti už po niekoľkých sedeniach. Terapia podporuje tvorbu chrupavky pri artróze a zvyšuje hustotu kostného tkaniva pri osteoporóze. Účinnosť pri liečbe primárnej osteoporózy dosahuje až 95 %.

Na rozdiel od tradičnej liečby, ktorá často iba zmierňuje príznaky, protónová terapia stimuluje prirodzené regeneračné procesy. Dokáže nielen spomaliť úbytok kostnej hmoty, ale aj znovu naštartovať jej tvorbu.

Ako prebieha samotná terapia?

Terapia je veľmi pohodlná. Pacient si ľahne na lôžko a celú procedúru riadi inteligentný počítač, ktorý prispôsobuje parametre liečby podľa konkrétnej diagnózy. Zásah je presný, bezbolestný a neinvazívny.

„Niektorí si počas terapie dokonca zdriemnu. Je to bez stresu, bez ihiel, bez skalpela,“ dodáva MUDr. Hudec.

Terapiu odporúča aj jeden z najúspešnejších slovenských futbalových trénerov:

Slovenský futbalový tréner Karol Pecze.

„Všetky informácie o nukleárnej terapii som si dôkladne preveril a rozhodol som sa ju v Leviciach absolvovať. Môžem konštatovať, že som veľmi prekvapený výborným efektom na moje kolená. Viem o tom, že túto terapiu vo svete využívajú aj vrcholoví športovci v rámci regenerácie a liečby poškodených kĺbov. Nukleárnu terapiu určite odporučím aj slovenským futbalovým hráčom a tiež reprezentantom, ktorých trápia problémy s kolenami či chrbticou,“ netají spokojnosť Karol Pecze, ktorého bohatá kariéra a prínos slovenskému futbalu sú neoceniteľné a jeho meno sa spája s mnohými úspechmi v histórii slovenského aj zahraničného futbalu.

Bez vedľajších účinkov a bez výpadku z bežného života

Liečba nevyžaduje žiadnu rekonvalescenciu. Pacient môže pokračovať v práci, športe či iných aktivitách. Navyše, terapia nemá žiadne vedľajšie účinky – nehrozí infekcia, krvácanie ani tvorba zrastov. Prvé zlepšenia bývajú badateľné už počas samotného liečebného cyklu.

Kde nájdete úľavu od bolesti?

Protónová terapia je na Slovensku dostupná v Sun Medical centre nukleárnej regeneračnej medicíny v Leviciach, ktoré úzko spolupracuje s Národným ústavom reumatických chorôb a viacerými kúpeľnými zariadeniami.

Pre väčšiu dostupnosť otvorili pobočky aj v Piešťanoch a Trebišove. Terapia sa poskytuje aj vo večerných hodinách a počas víkendov – dôležitý je totiž neprerušený liečebný cyklus, ktorý zabezpečuje maximálnu účinnosť.

Chcete to vyskúšať?

Stačí si dohodnúť termín vstupnej konzultácie. Odborní lekári posúdia váš zdravotný stav a navrhnú najvhodnejšiu formu liečby./agentury/

X X X

 Čo je najlepšia bezpečnostná záruka pre Ukrajinu? Vraj prispejú aj USA a Trump hrozí Rusku ekonomickou vojnou

Realita je taká, že vôbec nie je jasné, čo v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu urobí Donald Trump. Moskve sa najnovšie vyhráža ekonomickou vojnou. No pokáral aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci Kyjev už 11. marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím minimálne na 30 dní.

 Výcvik ukrajinských vojakov 65. samostatnej mechanizovanej brigády.

Ekonomická vojna?

Napriek tomu, že Trump na pokoj zbraní dlhodobo tlačil, po summite so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške 15. augusta začal hovoriť, že chce komplexnú mierovú dohodu.

 „Chceme to ukončiť. Máme ekonomické sankcie. Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a to nechcem,“ povedal Trump pre médiá v Bielom dome. „Ani Zelenskyj nie je úplne nevinný. Momentálne s ním vychádzam, ale máme oveľa iný vzťah, pretože teraz Ukrajine neplatíme žiadne peniaze,“ vyhlásil Trump.

Šéf Bieleho domu dokonca naznačil, že sankcie by mohol uvaliť aj na Kyjev a opäť sa chválil tým, ako skvele vychádza s ruským diktátorom. „S Putinom mám veľmi dobré vzťahy. Ak dokážem zachrániť tisíce ľudí pred smrťou prostredníctvom sankcií proti Rusku, Ukrajine alebo komukoľvek inému, je to dobré,“ dodal bez ďalších podrobností Trump.

Podarí sa do konca roku dohodnúť mier na Ukrajine?

Prezident Spojených štátov minulý týždeň v piatok opäť prišiel s tým, že dáva obom stranám dva týždne, aby si sadli za rokovací stôl, a chce vidieť stretnutie Zelenského s Putinom. No podobných vyjadrení mal Trump už toľko, že sa len ťažko dá povedať, či im niekto ešte venuje skutočnú pozornosť.

Podľa denníka Financial Times sa však v zákulisí intenzívne rokuje o možných bezpečnostných zárukách pre Kyjev v prípade ukončenia vojny. Britské noviny s odvolaním sa na európskych a ukrajinských predstaviteľov informovali, že USA sú ochotné pomáhať pri obrane Ukrajiny.

„Vysokopostavení americkí predstavitelia v niekoľkých diskusiách povedali európskym partnerom, že Washington bude pripravený prispieť strategickými prostriedkami vrátane spravodajských informácií, sledovania a prieskumu, velenia a riadenia a protivzdušnej obrany, aby umožnil akékoľvek nasadenie síl pod vedením Európy,“ napísal denník.

Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun si však myslí, že systém bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, o ktorom sa verejne diskutuje, nebude stačiť na to, aby odradil Rusko od ďalšej agresie.

„Hovorí sa o demilitarizovanej zóne, v ktorej by mohli hliadkovať neutrálne mierové jednotky, o obrannej línii bránenej ukrajinskými vojakmi, o európskych silách, ktorých úlohou by bolo odstrašenie Ruska a ktoré by pôsobili hlboko na území Ukrajiny, a o potenciálnej podpore zo strany USA, ale bez priameho nasadenia amerických vojakov. Z môjho pohľadu to nie sú dostatočne dôveryhodné bezpečnostné záruky. Rusku signalizujú, že Západ sa až tak veľmi zapojiť nechce a pripravuje si únikovú stratégiu. A čo je najdôležitejšie, zdá sa, že akékoľvek bezpečnostné záruky majú byť podmienené ruským súhlasom. Ten však Kremeľ nedá, pretože jeho strategické ambície siahajú ďaleko za ovládnutie Ukrajiny,“ uviedol pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.

 Pokračovanie rokovaní o bezpečnostných zárukách potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Diskutoval o nich s americkým kolegom Marcom Rubiom a so šéfkou diplomacie Európskej únie Kajou Kallasovou.

„Zopakoval som postoj Ukrajiny, že bezpečnostné záruky musia byť konkrétne, právne záväzné a účinné. Mali by byť viacrozmerné vrátane vojenskej, diplomatickej, právnej a iných úrovní. Znovu som potvrdil, že Ukrajina je pripravená urobiť ďalšie kroky k mieru. Sme pripravení na stretnutia na úrovni lídrov v akýchkoľvek formátoch a kdekoľvek. Sme pripravení ukončiť zabíjanie a dať diplomacii šancu. Moskva si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna otáľať. Ak Rusko bude naďalej odmietať zmysluplné a konštruktívne kroky smerom k mieru, musí čeliť následkom – výraznému sprísneniu sankcií a posilneniu kapacít Ukrajiny,“ napísal Sybiha po rokovaniach na sociálnej sieti Twitter (X).

Pripomenul tiež, na čo musí Kyjev dávať pri zaistení bezpečnosti hlavný dôraz. „Všetci sme presvedčení, že ukrajinská armáda je základom pre akékoľvek záruky, preto je jej maximálne posilnenie našou najvyššou prioritou,“ zdôraznil Sybiha.

Dôležité je to preto, lebo Rusko v minulosti akékoľvek mierové usporiadanie na Ukrajine podmieňovalo tým, že Kyjev musí výrazne zredukovať a oslabiť svoje ozbrojené sily. To je však pre brániacu sa stranu, pochopiteľne, absolútne neprijateľné.

 Bez NATO to nepôjde?

Expert na zahraničnú a vojenskú politiku Moskvy Stephen Blank jednoznačne tvrdí, že Ukrajina v každom prípade potrebuje silnú armádu. Zároveň si však analytik myslí, že Kyjev sa bez členstva v NATO nezaobíde, hoci proti sú Putin aj Trump.

„Ak má byť Ukrajina nezávislým a suverénnym štátom, jej bezpečnosť by nemala závisieť od toho, čo chce alebo čo hovorí šéf Kremľa. Putin už viackrát dokázal, že sa na jeho slovo nemôžeme spoľahnúť. Navyše, pred vojnou hovoril o svojom zámere zničiť Ukrajinu ako štát a invázia a jeho vyhlásenia naznačujú, že svoje ambície nezmenil. Z toho vyplýva, že obhajcovia ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity sa nemôžu a nesmú riadiť Putinovými želaniami. Je absolútne jasné, že Kyjev potrebuje silné ozbrojené sily bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO, alebo nie. No vzhľadom na Putinovu a ruskú politiku je členstvo v Severoatlantickej aliancii jedinou dôveryhodnou zárukou bezpečnosti Ukrajiny. Z histórie jednoznačne vidíme, že akékoľvek iné medzinárodné usporiadanie nepredstavuje pre nepriateľa dostatočné odstrašenie,“ ozrejmil Blank./agentury/

X X X

 Libuše Švormová, hlas legendárnej Angeliky, oslávila 90 rokov

Česká herečka Libuše Švormová, známa nielen z filmového plátna, ale aj z divadelných dosiek, oslávila 23. augusta 2025 jubilejné 90. narodeniny.

 Libuše Švormová sa narodila 23. augusta 1935 a herectvu sa začala venovať už v mladosti. Po absolvovaní dramatickej školy sa rýchlo presadila v divadle, kde získala uznanie pre svoj výrazný talent a charizmu. Pôsobila na prestížnych českých scénach a stala sa stálicou českého divadelného sveta, pričom jej výkony často získavali pozitívne recenzie od kritikov i divákov.

Film a televízia

Švormová sa preslávila aj vo filme a televízii, kde si získala srdcia divákov svojou všestrannosťou. Medzi jej nezabudnuteľné filmové role patrí napríklad prepožičanie hlasu legendárnej Angelike, postave, ktorá sa stala ikonou pre celé generácie. Okrem toho sa objavila v mnohých českých filmoch a televíznych inscenáciách, kde dokázala stvárniť široké spektrum postáv, od dramatických cez komické až po romantické.

 Osobný život a charizma

Libuše Švormová je známa svojou eleganciou, profesionalitou a životnou múdrosťou. Počas svojej kariéry si vybudovala pevné miesto v srdciach fanúšikov a stala sa vzorom pre mladšie generácie hercov. Jej schopnosť kombinovať talent s prirodzenou charizmou jej priniesla nielen profesionálny úspech, ale aj rešpekt medzi kolegami a kritikmi./agentury/

X X X

  V Lausanne vypukli nepokoje po smrti tínedžera na mopede

 Tínedžer havaroval počas naháňačky s políciou. Podobný incident sa v meste stal v júni, kedy zahynulo 14-ročné dievča. Prevažne mladí ľudia počas protestu hádzali kamene, Molotovove koktaily či petardy a zapaľovali smetné koše.

Približne 200 ľudí protestovalo násilným spôsobom v noci na utorok vo švajčiarskom meste Lausanne, a to už druhú noc po sebe. Protesty vyvolala smrť tínedžera, ktorý zahynul pri nehode na ukradnutom mopede. Havaroval počas toho, ako ho naháňala polícia, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

Podľa miestnej polície hádzali prevažne mladí ľudia počas protestu kamene, Molotovove koktaily či petardy a zapaľovali smetné koše. Policajti zase zasiahli vodnými delami a slzotvorným plynom, aby dav spacifikovali. Z miesta neboli hlásení nijakí zranení, zadržaných však bolo sedem osôb.

Protesty vyvolala smrť 17-ročného mladíka, ktorý sa uplynulú nedeľu pokúsil utiecť polícii na ukradnutom mopede. Obdobná nehoda sa v tomto švajčiarskom meste ležiacom na brehu Ženevského jazera stala už aj v júni. Vtedy na motocykli havarovalo 14-ročné dievča, ktoré taktiež unikalo pred políciou. Dievča pri páde utrpelo vážne zranenia, ktorým podľahlo po prevoze do nemocnice, aktuality.sk

X X X

 Obľúbená, pravidelná a častá aktivita ničí zdravie viac, ako sa zdá. Môže prispieť k rozvoju cukrovky, chorôb srdca, ale aj demencie

Ponocovanie cez víkendy môže mať horší vplyv na zdravie, než sa zdá. Nepravidelný spánok zvyšuje únavu ale aj zhoršuje poruchy spánku. Odborníci varujú aj pred rizikom vzniku cukrovky, demencie či srdcových chorôb.

 Zvyšujú riziko rakoviny semenníkov tesné slipy či jazda na bicykli? O rakovine mladých mužov hovoríme s onkológom docentom Chovancom

 Časté ponocovanie počas víkendov môže mať vážnejší vplyv na naše zdravie, než si mnohí uvedomujú. Častokrát si ľudia počas víkendu doprajú voľnosť, idú spať neskôr a ráno dlhšie ležia v posteli. Avšak práve tento narušený režim môže viesť k problémom, ktoré sa prejavia počas pracovného týždňa.

Telo si totiž pamätá každodenné návyky a každá výraznejšia zmena ho dokáže rozhodiť. Výsledkom je, že po návrate do bežného režimu sa objavuje únava, ťažkosti so zaspávaním či skorým prebúdzaním. Odborníci upozorňujú, že tento zvyk môže zhoršovať už existujúce poruchy spánku a predlžovať ich priebeh.

Víkendové ponocovanie zhoršuje spánkové apnoe

Výskum priniesol nové poznatky o tom, ako voľné dni a zmeny spánkového režimu vplývajú na zdravie človeka. Podľa odborníkov môže práve dlhodobé ponocovanie počas víkendov výrazne zhoršiť spánkové apnoe. Ide o poruchu, pri ktorej sa počas noci opakovane prerušuje dýchanie, informujú aj na portáli The Guardian.

Tento problém postihuje stovky miliónov ľudí po celom svete a spôsobuje okrem chrápania aj prerušovaný spánok, ale aj denné vyčerpanie. Nové zistenia ukazujú, že nepravidelný režim spánku spojený s víkendovým životným štýlom môže prispieť k silnejším prejavom ochorenia, a tým aj k väčšiemu zdravotnému riziku.

 „Spánok je už teraz významným problémom verejného zdravia, ale naše zistenia naznačujú, že jeho skutočný vplyv môže byť podceňovaný. Väčšina klinických diagnostických testov sa vykonáva počas jednej noci, zvyčajne počas pracovného týždňa, čím sa zabúda na efekt víkendu, ktorý dnes nazývame sociálna apnoe,“ informovala vo vyhlásení Lucia Pinilla, jedna z autoriek štúdie a výskumníčka spánku na Flinders University v Austrálii.

Tím vedcov sledoval spánkové návyky približne 70 000 ľudí z rôznych krajín pomocou špeciálneho monitora umiestneného pod matracom. Z výskumu vyplynulo, že problémy so spánkom sa najčastejšie objavovali práve počas víkendov. V sobotu bola až o 18 % vyššia pravdepodobnosť, že sa u ľudí prejaví stredne ťažké alebo ťažké spánkové apnoe, napríklad v porovnaní so stredou. Výrazný vplyv na túto poruchu mali práve zmeny v režime, poukazujú aj na portáli News Medical.

Napríklad, ak si ľudia dopriali cez víkend spánok dlhší o 45 minút, riziko vážnejších porúch sa zvýšilo až o 47 %. Zmeny však ovplyvňoval aj vek respondenta. U ľudí nad 60 rokov bolo riziko počas víkendov vyššie o 7 %, zatiaľ čo u mladších ako 60 rokov až o 24 %.

Spánkové apnoe súvisí s únavou, ale aj demenciou

Spánkové apnoe prináša so sebou omnoho vážnejšie riziká než len únavu. Neliečený stav môže prispieť k rozvoju srdcových chorôb, cukrovky, mozgovej príhody, depresie či dokonca demencie.

 Doktorka Pinilla upozornila, že víkendové ponocovanie môže tieto riziká ešte znásobiť. Podľa spoluautora štúdie Dannyho Eckerta je kľúčové, aby ľudia dodržiavali pravidelný spánkový režim. Ideálne je spať sedem až deväť hodín denne, a to aj počas víkendov.

„Dodržiavanie pevne stanoveného času vstávania a používanie predpísanej liečby OSA, aj počas víkendov, spolu s tým, že si ľahnete spať, keď sa cítite unavení, vám pomôže častejšie dosiahnuť dostatočný a regeneračný spánok, ktorý môže zmierniť víkendové zhoršenie OSA,“ uviedol Eckert./agentury/