Trump hrozí Putinovi vysokými clami a tvrdými sankciami. Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty podľa Trumpa uvalia „vysoké dane, clá a sankcie“ na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva. „Dohodnite sa teraz a zastavte túto smiešnu vojnu! Bude to len horšie. Ak neuzavrieme dohodu, a čoskoro, nemám inú možnosť ako uvaliť vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek predaného Ruskom do Spojených štátov,“ napísal Trump./agentury/
Americký prezident Donald Trump v stredu na sociálnej sieti Truth Social vyzval svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty podľa Trumpa uvalia „vysoké dane, clá a sankcie“ na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva. Informuje o tom TASR.
„Dohodnite sa teraz a zastavte túto smiešnu vojnu! Bude to len horšie. Ak neuzavrieme dohodu, a čoskoro, nemám inú možnosť ako uvaliť vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek predaného Ruskom do Spojených štátov,“ napísal Trump. Zdôraznil, že nie je jeho plánom Rusku ubližovať. „Milujem ruský ľud a vždy som mal veľmi dobrý vzťah s prezidentom (Vladimirom) Putinom,“ uviedol Trump, ktorý vo svojom príspevku neopomenul pripomienku podľa jeho názoru „podvodného“ vyšetrovania údajného ruského vplyvu na jeho zvolenie za prezidenta v roku 2016. „Skončíme túto vojnu, ktorá by nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Je čas uzavrieť dohodu. Už by nemali byť stratené žiadne životy, „uzavrel americký prezident.
Podľa ruského diplomata Poljanského treba najprv zistiť, čo si šéf Bieleho domu pod pojmom „dohoda o ukončení vojny“ predstavuje. „Nie je to len otázka ukončenia vojny. Je to hlavne otázka riešenia základných príčin ukrajinskej krízy,“ povedal Reuters zástupca ruského veľvyslanca pri OSN. „On (Trump) nie je zodpovedný za to, že Spojené štáty robia z Ukrajiny protiruskú krajinu a pripravujú vojnu s nami, ale je v jeho moci túto zhubnú politiku teraz zastaviť,“ dodal.
V tejto súvislosti ďalej Trump napísal, že sa chystá do Ruska, ktorého ekonomika podľa neho zlyháva. Putina zároveň požiadal o „láskavosť“. Taktiež zopakoval svoje tvrdenie, že keby bol počas predchádzajúceho volebného obdobia prezidentom on, a nie Joe Biden, k vojne na Ukrajine by vôbec nebolo došlo.
„Môžeme to urobiť jednoducho alebo ťažko – a ten jednoduchý spôsob je vždy lepší. Je čas DOSIAHNUŤ DOHODU. ŽIADNE ĎALŠIE ŽIVOTY BY UŽ NEMALI BYŤ STRATENÉ!!!“ zdôraznil Trump./agentury/
X X X
Ako sa Donald Trump stará do umelej inteligencie? Chystá spájanie miliardových biznisov
Vznikla superaliancia Stargate s Oracle, OpenAI a SoftBank, ktorá chce do rozvoja AI investovať minimálne 480 miliárd eur. Hrozí, že Európska únia bude stále zaostávať v rozvoji AI za Spojenými štátmi.
Supergate – investície do umelej inteligencie
Európskej únii uteká vlak. Americký prezident Donald Trump včera oznámil vznik superaliancie Stargate, v ktorej spoja sily americká technologická spoločnosť Oracle a OpenAI a japonská investičná spoločnosť SoftBank.Projekt Stargate je schopný rýchlo poskytnúť v prepočte zhruba 98 mld. eur do rozvoja infraštruktúry umelej inteligencie (AI) typu dátových centier. Celkom by projekt mal do AI investovať minimálne zhruba 480 mld. eur.
Víziou je zaistiť urýchlenie príslušných stavebných realizácií a maximálne uľahčenie prístupu k energiám, najmä lacnej elektrine. Pre Trumpovu administratívu bude rozvoj AI jednoznačnou prioritou. Hrozí tak, že Európska únia bude v jej rozvoji za Spojenými štátmi stále zreteľnejšie zaostávať, čo nie je priaznivé z hľadiska jej stredno- a dlhodobých celkových ekonomických vyhliadok, tvrdí český ekonóm Lukáš Kovanda.
Krajiny nahrádzajú lacnejší dovoz plynu tým drahším
Trump sa usiluje o lacnejšiu elektrinu pre rozvoj umelej inteligencie (AI) prostredníctvom deregulácie a zvýšenia ťažby fosílnych palív, najmä ropy a zemného plynu, ktorých cena je prepojená s cenou elektriny. Zameranie na zvýšenie ťažby je jednou z hlavných priorít novej administratívy. Aj keď táto politika môže viesť k zníženiu ceny zemného plynu v Európskej únii, ktorá nahrádza ruský potrubný plyn americkým skvapalneným plynom, výrazný cenový rozdiel medzi USA a EÚ – kde cena plynu je približne päťnásobná – podľa Kovandu pretrvá, keďže cena plynu v USA klesne, možno aj viac než v EÚ, ktorá musí čeliť vyšším nákladom na prepravu.
Zatiaľ čo USA sa snažia zlacniť energiu pre kľúčové odvetvia, Európska únia naopak zvyšuje ceny plynu a elektriny pomocou emisných kvót, ktoré sú najdrahšie na svete, čo dokazuje správa bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho o strate konkurencieschopnosti EÚ. V EÚ tiež dochádza k zvyšovaniu cien v dôsledku uzatvárania jadrových elektrární, ktoré doteraz spoľahlivo fungovali, a nahrádzania lacného ruského plynu drahším námorným dovozom.
Nástup deregulácie v USA však nezostáva bez odpovede v Bruseli, hoci reakcia je zatiaľ opatrná, tvrdí Kovanda. Európska únia zvažuje aspoň čiastočnú revíziu svojich prísnych pravidiel ESG, ktoré sú povinné pre približne 50 000 firiem v EÚ. Tieto pravidlá by mali zahŕňať náročné výkazníctvo o plnení požiadaviek týkajúcich sa rodovej diverzity a biodiverzity.
Zrušenie Green Dealu „jedným ťahom pera“
Zmena politickej klímy v súvislosti s Trumpovým nástupom k moci ale mení situáciu, podobne ako minuloročný už druhý hospodársky prepad nemeckej ekonomiky za sebou, predviedča český ekonóm. Na zaradenie spiatočky strán ESG tlačí popri Nemecku aj Francúzsko. Podľa Kovandu zmiernenie pravidiel ESG ale pochopiteľne stačiť nebude.
Ak bude chcieť EÚ ekonomicky aspoň držať krok so svetom, nielen s USA, ale napríklad práve v oblasti AI aj s Čínou, bude musieť zásadne deregulovať a debyrokratizovať svoju ekonomiku, ale tiež revidovať Green Deal EÚ alebo aj systém obchodovania s emisnými kvótami.
Aj keď Trump americkú obdobu Green Dealu zrušil v deň svojho nástupu do Bieleho domu „jedným ťahom pera“, v EÚ je niečo také zatiaľ nemysliteľné. Za Green Deal sa znova ako za ústrednú prioritu EÚ včera postavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, aktuality.sk
X X X
Americké ministerstvo obrany plánuje poslať 1000 až 1500 vojakov k južnej hranici s Mexikom
Počet migrantov, ktorí prišli cez južnú hranicu do USA, sa nedávno znížil.
Americké ministerstvo obrany sa v najbližších dňoch chystá poslať 1000 až 1500 vojakov v aktívnej službe k južnej hranici s Mexikom. V súčasnosti tam pôsobia tisícky príslušníkov armády a Národnej gardy. Posily majú podľa zdrojov agentúry AP pomôcť zabezpečiť hranicu pred nelegálnymi migrantmi, ako to avizoval nový prezident Donald Trump, píše TASR.
Dočasný minister obrany Robert Salesses by mal príkaz na nasadenie posíl na hranici podpísať ešte v stredu. Zatiaľ nie je jasné, ktoré konkrétne jednotky budú k hranici vyslané. Ich celkový počet sa podľa AP tiež môže ešte zmeniť. Zároveň podľa AP zostáva otázne, či budú napokon plniť úlohy v oblasti vymáhania zákona. Tým by totiž získali nové poslanie, aké v modernej histórii USA ešte nemali.
Doteraz bolo k hranici nasadených už viac ako 5000 vojakov
Nemenovaný predstaviteľ, na ktorého sa odvolala stanica Fox News, povedal, že približne 1500 vojakov do konca januára dorazí na rôzne miesta pozdĺž južnej hranice. Podľa neho budú plniť rovnaké úlohy ako vojaci, ktorí tam už sú. Majú zabezpečovať letecký prieskum, výcvik, údržbu vozidiel, monitoring či úlohy súvisiace s logistikou.
Viac než 5000 vojakov k hranici s Mexikom poslal Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia. Jednotky tam potom nasadil aj jeho nástupca Joe Biden.
Staronový americký prezident po inaugurácii 20. januára podpísal výkonné opatrenie, ktoré nariaďuje Pentagónu nasadiť potrebný počet vojakov na získanie „úplnej operačnej kontroly južnej hranice Spojených štátov“.
Plánuje sa aj zhodnotenie potreby ďalších krokov vrátane využitia zákona o povstaní
Ministri obrany a vnútornej bezpečnosti majú podľa príkazu takisto do 90 dní zhodnotiť, či sú potrebné ďalšie kroky vrátane využitia zákona o povstaní z roku 1807. Tento zákon umožňuje prezidentovi USA nasadiť armádu na potlačenie domáceho povstania. Naposledy bol využitý v roku 1992 ako výnimka z iného zákona z roku 1878, ktorý inak zakazuje použitie vojenských síl na vymáhanie zákona v USA, doplnila agentúra Reuters.
Trump vo svojom inauguračnom prejave prisľúbil, že ako jeden zo svojich prvých krokov vyhlási stav núdze na hranici s Mexikom. „Všetky nelegálne vstupy budú okamžite zastavené a začneme s procesom návratu miliónov a miliónov kriminálnikov z cudziny tam, odkiaľ prišli,“ uviedol.
Počet migrantov, ktorí prišli cez južnú hranicu do USA, sa nedávno znížil. Podľa nemenovaného predstaviteľa túto hranicu denne prekračuje nelegálne 1100 až 1300 ľudí, aktuality.sk
X X X
Kedysi slúžil v armáde dobrovoľne, teraz sa jej vyhýba. Ako na Ukrajine potrestali syna bývalého prezidenta Porošenka?
Otec v ňom možno videl svojho politického nasledovníka, jeho potomok sa však nezachoval ako vlastenec, ktorého by si občania teraz vážili. Starší syn bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka neprejavil odvahu postaviť sa na obranu napadnutej vlasti. Oleksij Porošenko, ktorý má 39 rokov, opakovane ignoroval predvolanie na vojenský komisariát. Zákony platia pre každého, udelili mu preto pokutu s hrozbou, že tá sa ešte môže zvýšiť.
Petro Porošenko na pohrebe ukrajinského plukovníka Serhija Ilnytského, ktorý bol člen mestského zastupiteľstva v Kyjeve a do armády vstúpil ako dobrovoľník. Snímka je z augusta 2023. Porošenkov syn Oleksij kedysi nosil na sebe vojenskú uniformu, ale už dlhší čas žije v zahraničí, odkiaľ sa zatiaľ zjavne nemieni vrátiť do napadnutej vlasti.
Zelenskyj: Plán víťazstva nad Ruskom je most k mieru
V decembri minulého roku ukrajinské médiá informovali s odvolaním sa na ozbrojené sily, že kyjevský vojenský komisariát, ktorý má v agende mobilizáciu, poslal Porošenkovi dve písomné výzvy. Prvú 4. septembra, druhú 21. októbra. Neprišiel ani po druhej výzve. Médiá nekonkretizovali, na akú adresu poslali listy – či tam, kde má trvalé bydlisko na Ukrajine, alebo do zahraničia, kde sa nachádza už niekoľko rokov.
Po neuposlúchnutí opakovanej výzvy úrady udelili Porošenkovi finančnú sankciu. „Musí teraz zaplatiť pokutu vo výške 25500 hrivien. Ak to neurobí do 15 dní, pokuta sa mu zdvojnásobí,“ napísal server Strana. Vyšlo by to potom na 51-tisíc hrivien, čo je v prepočte viac ako 1200 eur. „Výška finančnej sankcie sa vypočíta na základe stanoveného počtu nezdaniteľných minimálnych príjmov občanov,“ ozrejmil server RBK-Ukrajina. Portál Informator, ktorý má k dispozícii rozhodnutie o pokute, poznamenal, že Porošenko sa neunúval ani informovať vojenský komisariát o svojom prípadnom dôvode neúčasti.
Neochota Porošenka predstúpiť pred vojenských komisárov môže uškodiť popularite jeho otca. Exprezident už avizoval, že plánuje znovu kandidovať vo voľbách hlavy štátu. Samozrejme, že syn je už viac ako dve desaťročia plnoletý a môže si robiť, čo uzná za vhodné, no veľa voličov si asi spojí jeho správanie s hodnotením otca.
V tejto súvislosti ešte treba dodať, že 59-ročný Porošenko má veľmi slabú šancu vrátiť sa na čelo štátu. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že by takmer určite nepostúpil do druhého kola volieb. Aktuálne to vyzerá tak, že do finále by sa dostali súčasný líder Volodymyr Zelenskyj a bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, ktorý však dosiaľ nepovedal, či plánuje vstúpiť do politiky.
Generál Zalužnyj: Vyhubíme nepriateľov, zoberieme si, čo je naše
Exprezident má štyroch dospelých potomkov (dvoch synov a dve dcéry), podľa dostupných informácií sú všetci v zahraničí. Oleksij Porošenko vyštudoval v Kyjeve medzinárodný obchod a vzdelanie si rozšíril aj štúdiom ekonómie v Londýne. Neskôr ešte chodil na univerzitu v Paríži a tiež v Singapure. Na politickej scéne sa nepochybne presadil najmä vďaka svojmu otcovi. V roku 2014 úspešne kandidoval do parlamentu za politickú stranu Blok Petra Porošenka. Poslanecký mandát mu patril od novembra 2014 do augusta 2019. Na rozdiel od syna je exprezident stále člen parlamentu.
Podľa ukrajinských médií Oleksij Porošenko žije striedavo v Londýne a v Singapure, odkiaľ riadi svoj biznis na Ukrajine (otec pred niekoľkými rokmi na neho prepísal niektoré svoje firmy). V hlavnom meste Anglicka by sa mal nachádzať aj jeho mladší brat Myhajlo, ktorý má 23 rokov. V Londýne zrejme študuje.
Obidvaja synovia bývalého prezidenta odišli z Ukrajiny ešte pred ruskou inváziou, ktorá sa začala vo februári 2022. Odvtedy ani raz domov neprišli. Dôvod sa môžeme dovtípiť: takmer určite by ich už nepustili do zahraničia, pretože počas platnosti vojnového stavu nesmú z Ukrajiny vycestovať muži vo veku od 18 do 60 rokov.
V marci 2024 ukrajinský vojak Oleksij Svynarenko zverejnil na sociánej sieti videonahrávku, na ktorej chvíľami až sarkasticky apeloval na oboch synov exprezidenta, aby sa zapojili do obrany vlasti. „Namiesto spievania v zahraničných nočných kluboch by mohol syn poslanca Porošenka chrániť ukrajinské nebo zostreľovaním šahídov,“ poznamenal o mladšom z dvoch bratov. (Šahídy sú drony, ktoré Irán poskytol ruskej armáde.) „Keď som mal 20 rokov, už som bojoval pri Ilovajsku. Najmladší syn Petra Oleksijovyča má 23 rokov. Prečo sa neprihlási ako dobrovoľník?“ povedal Svynarenko, ktorý bol nasadený do protiteroristickej operácie, ako Kyjev označoval pokus o potlačenie separatistov na východe Ukrajiny.
Fico o debate so Zelenským na samite EÚ: Absolútne odmieta akékoľvek prímerie
Svoj apel Svynarenko adresoval aj Oleksijovi Porošenkovi. Od žiadneho z dvojice bratov sa odpoveď nedozvedel. Nereagoval ani ich otec. Starší z bratov pritom už má bojové skúsenosti. Po vypuknutí bojov v Donbase v roku 2014 sa prihlásil do armády ako dobrovoľník. Približne dva mesiace mal vtedy na sebe oblečenú vojenskú uniformu ako mínometčík./agentury/
X X X
Štefan Harabin žiada 100-tisíc eur za to, že po ňom pátrala polícia. Do karát mu zahral krok Šutaja Eštoka
„Ujma spočíva v tom, že ma ľudia mohli vnímať ako grázla,“ vysvetľuje Harabin, prečo žiada 100-tisíc eur od štátu.
V apríli 2021 slovenské médiá obletela prekvapujúca správa. Polícia vyhlásila pátranie po bývalom šéfovi Najvyššieho súdu, ministrovi spravodlivosti a prezidentskom kandidátovi Štefanovi Harabinovi.
Polícia mu nedokázala doručiť úradnú zásielku, bývalý sudca však nikde neutiekol. S redaktorom Markízy, ktorý ho poľahky našiel, dokonca spolu zavolali políciu.
Skutočnosť, že sa jeho meno objavilo na zozname hľadaných osôb, Harabin vníma ako poškodenie svojho dobrého mena. Žaluje ministerstvo vnútra a žiada odškodnenie v desiatkach tisíc eur.
Na súdnom pojednávaní v stredu Harabin vyhlásil, že je ochotný sa s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom dohodnúť. Poukazuje pri tom na kauzu českého expremiéra Andreja Babiša.
Rúška dole
Korene prípadu siahajú do novembra 2020, keď Štefan Harabin na proteste proti pandemickým opatreniam ľudí vyzýval, aby si dali dole rúška. Harabina pre navádzanie ľudí na porušovanie opatrení polícia obvinila. Rozhodnutie o obvinení mu však nedokázali doručiť.
„Pozvánky som nepreberal, lebo keď som išiel na poštu a nenosím rúško, lebo nemám takú právnu povinnosť, tak ma na poštu nepustili,“ vysvetľoval neskôr bývalý sudca. Harabina v pátraní vyhľadal redaktor televízie Markíza, ktorý spolu s ním zavolal políciu.
Kým hliadka prišla, Harabin odišiel. Prokuratúra neskôr obvinenie Harabinovi zrušila a na prípad sa zabudlo. Exminister však nezabudol.
Harabin podal na inšpekciu ministerstva vnútra trestné oznámenie, pretože bol presvedčený, že po ňom pátrali nezákonne. Inšpekcia podľa neho skonštatovala, že pátranie po ňom skutočne nemalo byť vyhlásené, no trestné konanie zastavila s tým, že nedokáže zistiť, ktorý policajt je zodpovedný. Na spor s inšpekciou sme sa pýtali aj rezortu vnútra, no z tlačového odboru na naše otázky neodpovedali.
Ako grázla
Harabin sa neuspokojil s trestným oznámením a v prípade podal na ministerstvo vnútra žalobu. „Ja som človek na Slovensku známy, bol som predseda Najvyššieho súdu, bol som minister spravodlivosti, vždy som držal právo a oni vás dajú ako posledného grázla do pátrania?“ povedal bývalý sudca pre Aktuality.sk.
Od štátu Harabin žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. „Ujma spočíva v tom, že ma ľudia mohli vnímať ako grázla,“ vysvetľuje ďalej.
Prvé pojednávanie bolo naplánované už na dnešný deň. Na Mestskom súde Bratislava IV sa Harabin stretol s právnou zástupkyňou ministerstva. Niekdajší predseda Najvyššieho súdu aj Súdnej rady na úvod vyhlásil, že sa súdiť nechce, pretože si uvedomuje, že súdy sú zavalené.
Rezortu vnútra navrhol pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu. Zástupkyňa ministerstva súhlasila, sudkyňa teda pojednávanie odročila na 2. apríla. Dovtedy majú obidve strany priestor na to, aby sa dohodli na uzavretí zmieru.
Prípad Babiš
Harabin argumentuje aj poukazovaním na dohodu ministerstva s českým expremiérom Andrejom Babišom. Rezort vnútra ešte vlani v októbri uzavrel zmier s Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Ministerstvo uznalo, že Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš“ a že vedome s ŠtB nespolupracoval. Babiš zasa sľúbil, že si voči štátu nebude uplatňovať žiadne nároky na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu.
Ministerstvo po tomto rozhodnutí čelilo kritike slovenskej opozície, ale aj českej vlády. Rezort tvrdil, že si nechal vypracovať analýzy, ktoré potvrdili, že by s vysokou pravdepodobnosťou súd prehral.
Harabin teraz hovorí, on by na mieste Šutaja Eštoka zmier s Babišom nikdy nedohodol a že práve v jeho prípade je takmer isté, že ministerstvo prehrá. „Nemôžem tento spor nevyhrať,“ zastrája sa. Keďže rezort ministra Šutaja Eštoka na naše žiadne otázky neodpovedal, nie je isté, či skutočne na zmier pristúpi, aktuality.sk
X X X
Nerobíme majdan, bránime demokraciu. Robert Fico vytvára imaginárne hrozby, tvrdí organizátorka protestov (podcast)
Premiér Robert Fico včera počas rokovania o svojom odvolávaní predstavil správu SIS. Hoci je jej obsah utajený, verejnosť už má indície o tom, čo v nej môže byť. V éteri sa objavujú slová ako majdan, odpočúvanie a destabilizácia krajiny.
Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny.
Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.
Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele, aktuality.sk
X X X
Rudolf Huliak „zabrnkal na nervy“ Tomášovi Tarabovi. Až do volieb sa sotva zmôže na niečo závažnejšie
Huliakovci s Romanom Malatincom predložili návrh zákona, ktorý vyvolal kritiku naprieč politickým spektrom. No opozícia poukazuje na politické dohody a záujmy spojené s zmenou.
Poslanec Rudolf Huliak, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SNS, ale po necelom roku od volieb sa rozhádal so šéfom SNS Andrejom Dankom, v úvode roka 2025 „zabrnkal na nervy“ inému nominantovi SNS – ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi.
Huliak sa spojil s nespokojným poslancom Hlasu Romanom Malatincom a ďalšími zákonodarcami a predložil v parlamente návrh, ktorý by podľa opozície úplne zvrátil reformu národných parkov.
Keďže by to ohrozilo čerpanie miliónov eur z plánu obnovy, proti návrhu sa postavili nielen politickí oponenti, ale aj koalícia.
Huliak si tak zrejme vybojuje len trochu mediálneho záujmu. A vzhľadom na to, že jeho popularita nedosahuje ani len takú úroveň, aby sa objavoval v prieskumoch verejnej mienky – takže so znovuzvolením do parlamentu počítať nemôže – nemá motiváciu hlasovať za predčasné voľby a tým sa obrať o poslanecký plat.
Ťažby a poľovačky
Rudolf Huliak, Ivan Ševčík, Pavel Ľupták (Nezaradení) a Roman Malatinec (Hlas-SD) predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý má za cieľ ukončiť prevod pozemkov zo správy Slovenského pozemkového fondu a štátnych lesov do správy národných parkov po uskutočnení zonácie a zároveň vrátiť pozemky v národných parkoch Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra späť pod správu týchto štátnych inštitúcií.
Dôvodová správa z dielne Malatinca a poslancov okolo Huliaka neobsahuje žiadne argumenty, pre ktoré by mal tento zákon pomôcť slovenskej prírode, okrem toho, že je zákon údajne v súlade s ústavou a legislatívou Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie.
Podľa Tamary Stohlovej z Progresívneho Slovenska ide len o ťažbu a poľovačky.
„Huliakovci chcú ukončiť mechanizmus, ktorým po dokončení zonácie správa štátnych pozemkov prejde od štátnych lesníkov pod národné parky. Spätne chcú vrátiť dokonca aj pozemky na Muránskej planine, v Slovenskom krase či Veľkej Fatre. Tam sa medzičasom utlmila ťažba dreva a rozbehol rozvoj regiónu cez udržateľný turizmus. Oceňovali to aj miestni obyvatelia či podnikatelia,” vyhlásila podpredsedníčka výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Proti je aj ministerstvo
Predstavitelia ministerstva životného prostredia síce taktiež podľa kritikov presadzujú návrhy, ktoré namiesto prírody pomáhajú biznisu, no Huliakovu iniciatívu odmietli.
„Navrhujú prevod pozemkov aj pod také organizácie, ktoré na Slovensku ani neexistujú,” odkázal vo videu štátny tajomník ministerstva Filip Kuffa s tým, že zákon je „jalový”. Kuffa sa okrem iného zviditeľnil letom v helikoptére ponad Národý park Malá Fatra či jazdou na štvorkolke v Poloninách.
Huliakov návrh by však mal priamy vplyv na peniaze z plánu obnovy, na delení ktorých sa v nemalej miere podieľa aj ministerstvo životného prostredia.
Demokrati hovoria o politickej korupcii
Podľa bývalého štátneho tajomníka Michala Kiču a bývalého podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Demokrati) môže byť za návrhom zákona skrytá politická korupcia.
Šeliga na tlačovej konferencii poukázal na širšie politické súvislosti a údajné kšefty spojené s návrhom zákona. Podľa neho sa okrem snahy o rozšírenie ťažby v národných parkoch objavujú aj informácie o výmenách politických nominácií.
Rudolf Huliak by mal nominantmi obsadiť kataster a Štátne lesy, Gabriela Matečná má pôsobiť na ambasáde v Slovinsku a exprezident policajného zboru Ľubomír Solák má byť odmenený pozíciou pridelenca v Bosne a Hercegovine, tvrdí Šeliga.
Pokiaľ by sa potvrdili zistenia Demokratov o plánovanom dosadení Huliakovho tímu do vedenia Štátnych lesov, ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu by stratilo priamy dosah na správu pozemkov v národných parkoch.
Štátne lesy by tak mohli získať väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o ťažbe či správe pozemkov, čo by podľa Demokratov vytvorilo priestor pre nekontrolované hospodárenie.
Verejné obstarávania spojené s ťažbami, ktoré teraz spadajú pod ministerstvo životného prostredia, by mohli prejsť do rúk nového vedenia. Kiča zároveň upozorňuje, že tento krok by mohol ohroziť transparentnosť celého procesu.
Tri roky do volieb?
Parlamentné voľby sa na Slovensku konali v septembri 2023, takže ďalšie by mali byť až takmer o tri roky. No koalícia okrem troch poslancov z kandidátky SNS (Huliak, Ševčík a Ľupták) zjavne prišla aj o bezvýhradnú podporu poslancov Hlasu (Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Malatinec a Ferenčák).
Napäté vzťahy v rámci SNS sa prehĺbili aj po včerajšom stretnutí Rudolfa Huliaka s Andrejom Dankom, ktoré podľa Huliaka trvalo len pár minút a neprinieslo žiadnu dohodu. Huliak vo vyhlásení obvinil Danka z blokovania programových tém SNS, čo podľa neho vedie k strate dôvery voličov.
Na strane druhej, všetci rebelanti pri kľúčových hlasovaniach vládu Roberta Fica doposiaľ podržali. Príjem poslancov navyše poskočil k úrovni 7000 eur za mesiac. Môže tak byť dostatočným lákadlom, aby sa volebné obdobie neskracovalo, aktuality.sk
X X X
Ako sa Donald Trump stará do umelej inteligencie? Chystá spájanie miliardových biznisov
Vznikla superaliancia Stargate s Oracle, OpenAI a SoftBank, ktorá chce do rozvoja AI investovať minimálne 480 miliárd eur. Hrozí, že Európska únia bude stále zaostávať v rozvoji AI za Spojenými štátmi.
Supergate – investície do umelej inteligencie
Európskej únii uteká vlak. Americký prezident Donald Trump včera oznámil vznik superaliancie Stargate, v ktorej spoja sily americká technologická spoločnosť Oracle a OpenAI a japonská investičná spoločnosť SoftBank.Projekt Stargate je schopný rýchlo poskytnúť v prepočte zhruba 98 mld. eur do rozvoja infraštruktúry umelej inteligencie (AI) typu dátových centier. Celkom by projekt mal do AI investovať minimálne zhruba 480 mld. eur.
Víziou je zaistiť urýchlenie príslušných stavebných realizácií a maximálne uľahčenie prístupu k energiám, najmä lacnej elektrine. Pre Trumpovu administratívu bude rozvoj AI jednoznačnou prioritou. Hrozí tak, že Európska únia bude v jej rozvoji za Spojenými štátmi stále zreteľnejšie zaostávať, čo nie je priaznivé z hľadiska jej stredno- a dlhodobých celkových ekonomických vyhliadok, tvrdí český ekonóm Lukáš Kovanda.
Krajiny nahrádzajú lacnejší dovoz plynu tým drahším
Trump sa usiluje o lacnejšiu elektrinu pre rozvoj umelej inteligencie (AI) prostredníctvom deregulácie a zvýšenia ťažby fosílnych palív, najmä ropy a zemného plynu, ktorých cena je prepojená s cenou elektriny. Zameranie na zvýšenie ťažby je jednou z hlavných priorít novej administratívy. Aj keď táto politika môže viesť k zníženiu ceny zemného plynu v Európskej únii, ktorá nahrádza ruský potrubný plyn americkým skvapalneným plynom, výrazný cenový rozdiel medzi USA a EÚ – kde cena plynu je približne päťnásobná – podľa Kovandu pretrvá, keďže cena plynu v USA klesne, možno aj viac než v EÚ, ktorá musí čeliť vyšším nákladom na prepravu.
Zatiaľ čo USA sa snažia zlacniť energiu pre kľúčové odvetvia, Európska únia naopak zvyšuje ceny plynu a elektriny pomocou emisných kvót, ktoré sú najdrahšie na svete, čo dokazuje správa bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho o strate konkurencieschopnosti EÚ. V EÚ tiež dochádza k zvyšovaniu cien v dôsledku uzatvárania jadrových elektrární, ktoré doteraz spoľahlivo fungovali, a nahrádzania lacného ruského plynu drahším námorným dovozom.
Nástup deregulácie v USA však nezostáva bez odpovede v Bruseli, hoci reakcia je zatiaľ opatrná, tvrdí Kovanda. Európska únia zvažuje aspoň čiastočnú revíziu svojich prísnych pravidiel ESG, ktoré sú povinné pre približne 50 000 firiem v EÚ. Tieto pravidlá by mali zahŕňať náročné výkazníctvo o plnení požiadaviek týkajúcich sa rodovej diverzity a biodiverzity.
Zrušenie Green Dealu „jedným ťahom pera“
Zmena politickej klímy v súvislosti s Trumpovým nástupom k moci ale mení situáciu, podobne ako minuloročný už druhý hospodársky prepad nemeckej ekonomiky za sebou, predviedča český ekonóm. Na zaradenie spiatočky strán ESG tlačí popri Nemecku aj Francúzsko. Podľa Kovandu zmiernenie pravidiel ESG ale pochopiteľne stačiť nebude.
Ak bude chcieť EÚ ekonomicky aspoň držať krok so svetom, nielen s USA, ale napríklad práve v oblasti AI aj s Čínou, bude musieť zásadne deregulovať a debyrokratizovať svoju ekonomiku, ale tiež revidovať Green Deal EÚ alebo aj systém obchodovania s emisnými kvótami.
Aj keď Trump americkú obdobu Green Dealu zrušil v deň svojho nástupu do Bieleho domu „jedným ťahom pera“, v EÚ je niečo také zatiaľ nemysliteľné. Za Green Deal sa znova ako za ústrednú prioritu EÚ včera postavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, aktuality.sk
X X X
Nemecko vyšetruje únik tajného diplomatického listu, veľvyslanec v ňom varoval pred rozvratom v USA
Spolkový kancelár Olaf Scholz už v pondelok odmietol tento únik informácií komentovať.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí sa zaoberá zverejnením tajného diplomatického listu, v ktorom nemecký veľvyslanec vo Washingtone Andreas Michaelis podľa agentúry DPA varoval pred možným vážnym rozvratom v USA v dôsledku vládnutia druhej administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, píše TASR.
Hovorca nemeckého ministerstva upozornil, že odovzdávanie takýchto utajovaných skutočností nepovolaným osobám môže mať pre priestupcu disciplinárne a prípadne aj trestnoprávne dôsledky.
Veľvyslanec v správe, do ktorej DPA nahliadla v nedeľu – deň pred Trumpovou inauguráciou -, okrem iného tvrdil, že nová vláda sa bude snažiť „nanovo definovať ústavný poriadok“, aby americkému prezidentovi garantoval „maximálnu koncentráciu moci na úkor Kongresu a štátov (Únie)“.
Spolkový kancelár Olaf Scholz už v pondelok odmietol tento únik informácií komentovať. Podľa lídra opozície Friedricha Merza však bola správa zverejnená úmyselne.
Rezort diplomacie oznámil, že začal vnútorné vyšetrovanie, podľa ktorého majú všetky zamestnanci, ktorí mali prístup k diplomatickému listu, podať miestoprísažné vyhlásenie, že ho nezverejnili. Hovorca pohrozil, že v prípade nepravdivej výpovede môže dotyčný zamestnanec očakávať vážne dôsledky, aktuality.sk
X X X
Rudolf Huliak „zabrnkal na nervy“ Tomášovi Tarabovi. Až do volieb sa sotva zmôže na niečo závažnejšie
Huliakovci s Romanom Malatincom predložili návrh zákona, ktorý vyvolal kritiku naprieč politickým spektrom. No opozícia poukazuje na politické dohody a záujmy spojené s zmenou.
Poslanec Rudolf Huliak, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SNS, ale po necelom roku od volieb sa rozhádal so šéfom SNS Andrejom Dankom, v úvode roka 2025 „zabrnkal na nervy“ inému nominantovi SNS – ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi.
Huliak sa spojil s nespokojným poslancom Hlasu Romanom Malatincom a ďalšími zákonodarcami a predložil v parlamente návrh, ktorý by podľa opozície úplne zvrátil reformu národných parkov.
Keďže by to ohrozilo čerpanie miliónov eur z plánu obnovy, proti návrhu sa postavili nielen politickí oponenti, ale aj koalícia.
Huliak si tak zrejme vybojuje len trochu mediálneho záujmu. A vzhľadom na to, že jeho popularita nedosahuje ani len takú úroveň, aby sa objavoval v prieskumoch verejnej mienky – takže so znovuzvolením do parlamentu počítať nemôže – nemá motiváciu hlasovať za predčasné voľby a tým sa obrať o poslanecký plat.
Ťažby a poľovačky
Rudolf Huliak, Ivan Ševčík, Pavel Ľupták (Nezaradení) a Roman Malatinec (Hlas-SD) predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý má za cieľ ukončiť prevod pozemkov zo správy Slovenského pozemkového fondu a štátnych lesov do správy národných parkov po uskutočnení zonácie a zároveň vrátiť pozemky v národných parkoch Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra späť pod správu týchto štátnych inštitúcií.
Dôvodová správa z dielne Malatinca a poslancov okolo Huliaka neobsahuje žiadne argumenty, pre ktoré by mal tento zákon pomôcť slovenskej prírode, okrem toho, že je zákon údajne v súlade s ústavou a legislatívou Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie.
Podľa Tamary Stohlovej z Progresívneho Slovenska ide len o ťažbu a poľovačky.
„Huliakovci chcú ukončiť mechanizmus, ktorým po dokončení zonácie správa štátnych pozemkov prejde od štátnych lesníkov pod národné parky. Spätne chcú vrátiť dokonca aj pozemky na Muránskej planine, v Slovenskom krase či Veľkej Fatre. Tam sa medzičasom utlmila ťažba dreva a rozbehol rozvoj regiónu cez udržateľný turizmus. Oceňovali to aj miestni obyvatelia či podnikatelia,” vyhlásila podpredsedníčka výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Proti je aj ministerstvo
Predstavitelia ministerstva životného prostredia síce taktiež podľa kritikov presadzujú návrhy, ktoré namiesto prírody pomáhajú biznisu, no Huliakovu iniciatívu odmietli.
„Navrhujú prevod pozemkov aj pod také organizácie, ktoré na Slovensku ani neexistujú,” odkázal vo videu štátny tajomník ministerstva Filip Kuffa s tým, že zákon je „jalový”. Kuffa sa okrem iného zviditeľnil letom v helikoptére ponad Národý park Malá Fatra či jazdou na štvorkolke v Poloninách.
Huliakov návrh by však mal priamy vplyv na peniaze z plánu obnovy, na delení ktorých sa v nemalej miere podieľa aj ministerstvo životného prostredia.
Demokrati hovoria o politickej korupcii
Podľa bývalého štátneho tajomníka Michala Kiču a bývalého podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Demokrati) môže byť za návrhom zákona skrytá politická korupcia.
Šeliga na tlačovej konferencii poukázal na širšie politické súvislosti a údajné kšefty spojené s návrhom zákona. Podľa neho sa okrem snahy o rozšírenie ťažby v národných parkoch objavujú aj informácie o výmenách politických nominácií.
Rudolf Huliak by mal nominantmi obsadiť kataster a Štátne lesy, Gabriela Matečná má pôsobiť na ambasáde v Slovinsku a exprezident policajného zboru Ľubomír Solák má byť odmenený pozíciou pridelenca v Bosne a Hercegovine, tvrdí Šeliga.
Pokiaľ by sa potvrdili zistenia Demokratov o plánovanom dosadení Huliakovho tímu do vedenia Štátnych lesov, ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu by stratilo priamy dosah na správu pozemkov v národných parkoch.
Štátne lesy by tak mohli získať väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o ťažbe či správe pozemkov, čo by podľa Demokratov vytvorilo priestor pre nekontrolované hospodárenie.
Verejné obstarávania spojené s ťažbami, ktoré teraz spadajú pod ministerstvo životného prostredia, by mohli prejsť do rúk nového vedenia. Kiča zároveň upozorňuje, že tento krok by mohol ohroziť transparentnosť celého procesu.
Tri roky do volieb?
Parlamentné voľby sa na Slovensku konali v septembri 2023, takže ďalšie by mali byť až takmer o tri roky. No koalícia okrem troch poslancov z kandidátky SNS (Huliak, Ševčík a Ľupták) zjavne prišla aj o bezvýhradnú podporu poslancov Hlasu (Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Malatinec a Ferenčák).
Napäté vzťahy v rámci SNS sa prehĺbili aj po včerajšom stretnutí Rudolfa Huliaka s Andrejom Dankom, ktoré podľa Huliaka trvalo len pár minút a neprinieslo žiadnu dohodu. Huliak vo vyhlásení obvinil Danka z blokovania programových tém SNS, čo podľa neho vedie k strate dôvery voličov.
Na strane druhej, všetci rebelanti pri kľúčových hlasovaniach vládu Roberta Fica doposiaľ podržali. Príjem poslancov navyše poskočil k úrovni 7000 eur za mesiac. Môže tak byť dostatočným lákadlom, aby sa volebné obdobie neskracovalo, aktuality.sk
X X X
Prima pre Slovensko nakúpila nové zahraničné seriály. Pozrite si, o aké tituly ide
Skupina u nás ponúka štyri svoje kanály. Ďalšie sú u nás šírené neoficiálne.
Slovenské tematické kanály skupiny Prima, ktoré v minulom roku oficiálne prišli na trh, pokračujú v posilňovaní programu. Vysielateľ pre Prima Cool SK a Prima Love SK oznámil novinky. „Romantika i dobrodružstvo v Alpách na Prima Love SK pokračuje, keď seriál Záchranári z hôr strieda divácky obľúbený nemecký seriál Doktor z hôr: Nové príbehy. Návrat doktora Martina Grubera (H. Sigl) do jeho rodného mesta v prostredí krásnych hôr a všetky pracovné aj osobné príbehy,“ uviedla Prima. Vysielanie seriálu začne od stredy 22. januára o 20:15 hodine. Televízia ponúkne dva diely za sebou.
Premiérovo odvysiela Prima Love SK aj dramatický turecký seriál Dvojitá tvár lásky (Bambaşka Biri). Vo vysielaní sa objaví už od štvrtka 6. februára o 18:15 hodine.
„Keď sa prokurátorka Leyla (Hande Erçel) vráti po troch rokoch do Istanbulu, odkiaľ odišla pre nezhody v rodine, je jej pridelený prípad brutálnej vraždy. Súčasne sa zoznámi s úspešným televíznym reportérom Kenanom (Burak Deniz) a preskočí medzi nimi iskra,“ popisuje.
Fanúšikovia motorizmu na kanáli Prima Cool SK sa môžu tešiť na zábavu. Od februára prichádza na obrazovky šou The Grand Tour, ktorú moderuje legendárna trojica Jeremy Clarkson, Richard Hammond a James May. Po odchode z Top Gear sa táto zostava vydala na nové dobrodružstvá, ktoré posúvajú hranice motoristických relácií.
„The Grand Tour prichádza od 3. februára na obrazovky Prima Cool SK, vždy v pondelky a utorky večer o 21:15 hodine,“ spresnila Prima.
Prima u nás oficiálne ponúka Prima SK, Prima Cool SK, CNN Prima News a Prima Love SK. K zámene príde ešte pri Prima Krimi a Prima Max, ak sa finálne Prima rozhodne nové stanice spustiť. Prima Zoom šíri iba pár operátorov, aktuality.sk
X X X
Vlastník TikToku ByteDance plánuje v roku 2025 minúť 12 miliárd dolárov na čipy pre umelú inteligenciu
Čínska spoločnosť sa snaží o rast vďaka novým technológiám, keďže jej aktivity v oblasti sociálnych médií sú v Spojených štátoch pod tlakom.
© The Financial Times Limited 2025.Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.
Vlastník TikToku, spoločnosť ByteDance, plánuje v tomto roku vynaložiť viac ako 12 miliárd dolárov na infraštruktúru umelej inteligencie. Spolieha sa na to, že najmodernejšia technológia mu prinesie nový rast, no zároveň je pod tlakom Washingtonu, aby v Spojených štátoch predal svoju populárnu aplikáciu na zdieľanie videí.
Nakupovať chce doma i v zámorí
Podľa dvoch osôb oboznámených s jej plánmi, spoločnosť so sídlom v Pekingu vyčlenila 40 miliárd renminbi (5,5 miliardy dolárov) na nákup čipov umelej inteligencie v Číne v roku 2025. To by znamenalo zdvojnásobenie sumy, ktorú minula v uplynulom roku. Skupina tiež plánuje investovať približne 6,8 miliardy dolárov v zámorí, aby posilnila svoje kapacity na trénovanie základných modelov pomocou pokročilých čipov Nvidia.
Približne 60 percent domácich objednávok spoločnosti ByteDance na polovodiče by išlo čínskym dodávateľom, ako sú Huawei a Cambricon. Zvyšok by sa podľa spomínaných zdrojov minul na čipy Nvidia, ktoré majú znížený výkon, aby sa zosúladili s americkými vývoznými reguláciami.
Peking dal čínskym technologickým spoločnostiam neformálne pokyny, aby nakupovali aspoň 30 percent svojich čipov od vlastných dodávateľov, dodali zdroje Financial Times. Zahraničné investície vo výške 6,8 miliardy dolárov boli v rozpočte vyčlenené na vybudovanie výpočtovej kapacity spoločnosti ByteDance v oblasti umelej inteligencie určenej na trénovanie modelov.
Táto investícia by mohla naraziť na problémy vyplývajúce z nedávno rozšírených amerických vývozných regulácií, ktorých cieľom je brániť čínskym spoločnostiam vo vytváraní citlivých technológií.
Trump nevylučuje clá
Táto snaha prichádza v čase, keď spoločnosť ByteDance čelí tlaku vo svojom hlavnom podnikaní v oblasti sociálnych médií. TikTok v nedeľu obnovil služby pre 170 miliónov amerických používateľov po tom, ako nastupujúci prezident Donald Trump prisľúbil, že voči spoločnostiam, ktoré distribuovali a hosťovali túto platformu, nevyvodí zodpovednosť za porušenie amerického zákona o predaji alebo zákaze tejto videoaplikácie.
Trump síce v pondelok podpísal výkonné nariadenie na zachovanie prevádzky TikToku na 75 dní, ale zároveň uviedol, že chce, aby v budúcnosti vlastnila 50 percent akcií TikToku americká spoločnosť. Trump povedal, že by mohol „určite“ uvaliť na Čínu clá, ak by odmietla dohodu.
Každá takáto transakcia by mohla ovplyvniť plány na primárnu verejnú ponuku akcií spoločnosti ByteDance, ktorá sa počas nedávneho programu spätného odkúpenia akcií sama ocenila na 300 miliárd dolárov. Spoločnosť zostavila svoj obrovský rozpočet na nákup grafických procesorov v roku 2025 ešte pred nedávnymi intervenciami v Spojených štátoch.
ByteDance je lídrom v umelej inteligencii
Spoločnosť ByteDance, ktorá sa pod vedením zakladateľa technologickej skupiny Zhanga Yiminga stala lídrom v čínskych pretekoch v umelej inteligencii. Zdvojnásobuje prostriedky na vybudovanie vlastnej infraštruktúry umelej inteligencie na trénovanie svojho základného modelu, ako aj na implementáciu funkcií umelej inteligencie na rôznych platformách.
Zvýšila výpočtovú kapacitu v juhovýchodnej Ázii, najmä v Malajzii. Hoci čínske spoločnosti majú od roku 2023 zakázané nakupovať čipy Nvidia mimo Spojených štátov, dokázali si zabezpečiť prístup k čipom prostredníctvom nájomných zmlúv s externými poskytovateľmi dátových centier, uviedli viacerí zasvätení ľudia z odvetvia.
Túto medzeru minulý týždeň odstránila odchádzajúca Bidenova vláda. Vydala nové pravidlá, podľa ktorých musí identita vlastníka aj prevádzkovateľa čipov prejsť preskúmaním. Trump by mohol zaujať iný postoj ku kontrole vývozu, no ak by sa tieto predpisy dôsledne uplatňovali, spoločnosti ByteDance by sťažili nákupy čipov v zahraničí viac ako kedykoľvek predtým.
Podľa jedného zo zdrojov Financial Times spoločnosť už tento rok uskutočnila veľké objednávky na vybudovanie zámorskej kapacity umelej inteligencie, napríklad prostredníctvom zmlúv o prenájme. Tá by mala postačovať na väčšinu potrieb spoločnosti v roku 2025, ale čo sa stane potom, zostáva neisté, dodal zdroj.
Populárny chatbot
O rozpočte spoločnosti ByteDance na nákupy čipov umelej inteligencie v zahraničí predtým informoval spravodajský portál The Information. Spoločnosť ByteDance v reakcii na správu FT uviedla: „Informácie z anonymných zdrojov o našom pláne sú nesprávne.“
Spoločnosť ByteDance čelí aj tlaku solventných lokálnych konkurentov, ako sú Baidu, Alibaba a Tencent, ktorí výrazne investujú do generatívnej umelej inteligencie. Spolu s týmito rivalmi presadzuje schopnejšie modely a znižuje náklady pre vývojárov.
Čínske spoločnosti musia ešte vybudovať kapacitu domácich dátových centier umelej inteligencie, aby podporili používanie aplikácií umelej inteligencie aj po vyškolení modelov. Spoločnosť ByteDance plánuje využívať väčšinu čínskych čipov umelej inteligencie – vrátane Ascend a Cambricon od Huawei – na úlohy „inferencie“, teda výpočty, ktoré vykonávajú veľké jazykové modely na generovanie odpovede na požiadavku.
Spoločnosť ByteDance vydala svojho chatbota Doubao v auguste 2023 a táto aplikácia sa podľa analytického webu Aicpb.com stala najpopulárnejšou aplikáciou AI v Číne. Doubao, čo v čínštine znamená „sedací vak“, malo v decembri 71 miliónov pravidelných mesačných aktívnych používateľov. OpenAI má 300 miliónov týždenných aktívnych používateľov na celom svete.
Vedú Microsoft a Amazon
Spoločnosť Nvidia podľa firemných dokumentov zaznamenala počas prvých troch štvrťrokov roka 2024 príjmy z Číny vrátane Hongkongu vo výške 11,6 miliardy dolárov, čo predstavuje približne 13 percent jej celosvetových príjmov.
Spoločnosť ByteDance je zďaleka najväčším klientom spoločnosti Nvidia v Číne. Materská spoločnosť TikToku môže pre čínske dátové centrá nakupovať len menej pokročilé čipy, ako napríklad H20 od spoločnosti Nvidia, špecializovanú a menej výkonnú verziu jej GPU, ktorá je prispôsobená tak, aby vyhovovala americkým reguláciám vývozu.
Podľa odhadov technologickej konzultačnej spoločnosti Omdia si v roku 2024 objednala približne 230-tisíc čipov Nvidia, väčšinou H20. Pre porovnanie, minulý rok kúpila spoločnosť Microsoft 485-tisíc pokročilejších čipov Hopper a 224-tisíc čipov získala spoločnosť Meta.
Podľa spoločnosti Omdia technologické spoločnosti na celom svete vynaložili v roku 2024 na servery odhadom 229 miliárd dolárov. Najvyššie boli kapitálové výdavky spoločnosti Microsoft vo výške 31 miliárd dolárov a spoločnosti Amazon vo výške 26 miliárd dolárov.
Doplňujúce informácie poskytli Ryan McMorrow v Pekingu aDemetri Sevastopulo vo Washingtone, aktuality.sk
X X X
Psychiater Hašto: List premiérovi bol akt občianskeho vzdoru, úcta k funkcii sa nedá vynútiť
Samozrejme, že úcta k funkcii je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi, psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcii sa nedá vynútiť, pripomína.
„Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.
Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.“
To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania – a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky –, sa doteraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov.
„Mám dojem, že u premiéra akoby chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracii má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko, a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícii premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetkým obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine,“ hovorí profesor Hašto.
Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za „hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele“ a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie.
„Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto ako my v našej profesii musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. To však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť,“ reaguje Jozef Hašto a dodáva: „Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity, a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý, a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni.“, aktuality.sk
X X X
KDH má vlastný návrh o LGBTI ľuďoch. Ústavu chcú zmeniť aj s pomocou Roberta Fica
Kresťanskodemokratické hnutie prichádza na marcovú schôdzu parlamentu s vlastnou iniciatívou, ktorá je podobná včerajším slovám Roberta Fica. Do ústavy chce zadeklarovať zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach.
Keď sa premiér Robert Fico včera obhajoval v parlamente spomenul jednu prioritu svojej vlády. Do Ústavy chce vložiť zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi či tranzície ľudí z jedného pohlavia na druhé. Dôvodom podľa neho má byť údajná snaha Európskej únie pretlačiť tieto veci do právnych systémov členských krajín.
„Prichádza sa však s návrhmi, ktoré už nehovoria o integrácii (Európska únia, pozn. red.). Ale hovoria o totálnom obmedzovaní národnej suverenity, o spoločných politikách, ktoré v podstate znemožnia štátom, aby čokoľvek robili samostatne. Dokonca sa tu objavujú hodnotové otázky,“ povedal včera Fico.
Len o 24 hodín neskôr prišlo opozičné Kresťanskodemokratické hnutie s návrhom, ktorý sa podobal týmto jeho výrokom. „V týchto veciach máme rozhodovať doma a práve tak sa zabezpečí aj budúcnosť Európskej únie. Zabezpečí to, že tu nebudú rôzne radikálne skupiny parazitovať na excesoch a aktivizme orgánov Európskej komisie, alebo súdnych autorít, ktoré častokrát dotvárajú právo aj nad rámec toho, čo bolo pôvodným zámerom signatárskych krajín či štátov,“ obvinil dnes podpredseda KDH Viliam Karas Európsku úniu.
Prichádzajú preto na marcovú schôdzu parlamentu s vlastnou iniciatívou, ktorá je podobná včerajším slovám Roberta Fica. Do ústavy chcú zadeklarovať zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Ide napríklad o „premeny mužov na ženy“, práva rodičov na spôsob vzdelávania detí či zákaz takzvaných surogačných materstiev.
KDH odmietlo, že by s Robertom Ficom malo dohodu. So Smerom ale neodmietajú rokovať. „Tento návrh ponúkneme a sme pripravení rokovať v dobrej viere so všetkými parlamentnými stranami,“ vysvetlil Karas, aktuality.sk
X X X
Ministerka Šimkovičová zahrnula hercov do „organizovanej skupiny riadenej zo zahraničia“. Vinu hľadajte u seba, odkazuje exminister Maďarič
Nominantka SNS sa odvoláva na včerajšiu utajenú správu, ktorú v pléne Národnej rady čítal premiér Robert Fico.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) obvinila na sociálnej sieti Telegram hercov z účasti na štátnom prevrate, o ktorom včera hovoril Robert Fico. Ten sa opieral o tajnú správu SIS, ktorú v utorok čítal predseda vlády počas schôdze o jeho odvolávaní.
Problémom sú podľa Šimkovičovej herci, ktorí po predstaveniach čítajú spoločné vyhlásenia. K tomuto kroku pristúpili v rámci takzvaného kultúrneho štrajku, v ktorom sú od jesene minulého roka, aktuality.sk
X X X
Slovenský europoslanec Mazurek vstúpil do frakcie Európa suverénnych národov
Členom politickej skupiny okolo krajne pravicovej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) je od jej vzniku aj Milan Uhrík.
Politická skupina Európskeho parlamentu (EP) Európa suverénnych národov (ESN) v stredu prijala do svojich radov doteraz nezaradeného slovenského europoslanca Milana Mazureka. TASR o tom informovalo mediálne oddelenie hnutia Republika.
Členom politickej skupiny okolo krajne pravicovej nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) je od jej vzniku aj Milan Uhrík, ďalší slovenský europoslanec z hnutia Republika, ktorý je zároveň predsedom strany.
Podľa Uhríka je prijatie Mazureka do frakcie ESN zavŕšením integračných snáh Republiky o začlenenie sa do „veľkej rodiny európskych vlasteneckých strán.“ Zároveň deklaroval, že jeho hnutie chce byť v budúcnosti nielen súčasťou Národnej rady SR, ale aj budúcej vlády.
Frakcia ESN vznikla tesne po voľbách do EP v lete minulého roku. Je najmenšou politickou skupinou EP. Mazurek sa stal jej 26. členom. Frakcia združuje europoslancov z Nemecka, Slovenska, Maďarska, Česka, Litvy, Francúzska, Bulharska a Poľska, aktuality.sk
X X X
Samosprávy nemajú peniaze na vyššie platy ani odmeny v školstve, tvrdí predseda Združenia miest a obcí Slovenska
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) pred rokovaním vlády povedal, že samospráva má vlastné príjmy aj vlastné kompetencie.
Samosprávy sú podfinancované a v rozpočte nemajú peniaze na vyššie platy ani odmeny v školstve. Nemôžu ich teda garantovať a v tejto súvislosti potrebujú finančnú pomoc od štátu. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informovali predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik a predseda Odborového zväzu školstva Pavel Ondek po spoločnom rokovaní.
„My v samospráve nemôžeme vytvárať deficit na to, aby sme mohli dávať odmeny alebo na to, aby sme mohli zvyšovať platy,“ zdôraznil Božik. Samosprávy podľa neho nemajú peniaze na jednorazové odmeny vo výške 800 eur pre zamestnancov v originálnych kompetenciách, ako zamestnanci v centrách voľného času, školských jedálňach, školských kluboch detí či základných umeleckých školách. Rovnako týmto zamestnancom nevedia garantovať navýšenie platov.
Rezort školstva pre TASR reagoval, že chcel pôvodne prevziať spolu s financovaním materských škôl (MŠ) aj centrá voľného času a školské kluby tak, aby boli rovnako financované normatívne zo štátneho rozpočtu. „ZMOS s tým v čase podpisu memoranda o spolupráci nesúhlasilo. Jeho súčasťou je však dohoda, že sa po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti zmeny financovania MŠ systém prehodnotí vrátane možnosti začlenenia napríklad školských klubov detí do normatívneho financovania,“ uviedol odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.
Minister školstva pred rokovaním vlády podotkol, že tak ako má štát svoje príjmy, aj mestá a obce majú svoje príjmy. „Aj ony si požičiavajú peniaze a hospodária s nimi, aj my,“ doplnil. V prípade štrajku učiteľov očakáva, že nebude len pred Úradom vlády SR alebo ministerstvom školstva, ale pred všetkými mestskými úradmi.
Predseda školských odborárov vyzval vládu, aby riešila mestá, obce a školstvo. Situácia je podľa jeho slov veľmi zlá, aktuality.sk
X X X
Pacienti falšujú recepty a ľahko sa dostanú k opiátom. Nahráva im „nedostatočný“ zákon
Ak budeme naďalej ignorovať dodržiavanie zákona a tolerovať zo strany štátu jeho nedodržiavanie, nemôžeme očakávať žiadne zlepšenie, kritizujú všeobecní lekári nefunkčný systém.
V lekárni v jednom z bratislavských nákupných centier je dnes rušno. Je pondelok poobede a ľudia čakajú v rade. Kým niektorí držia v ruke preukazy poistencov, iní zvierajú papierové recepty. „Ako vám pomôžem?“ pýta sa hnedovlasá farmaceutka Soňa staršieho pána a natiahne sa po recept. Ten jej ho podá spolu s preukazom poistenca a čaká na lieky, ktoré mu predpísal neurológ.
Lekárnička si recept prečíta, skontroluje pečiatku a meno lekára. Analgetikum Tramal, ktoré sa používa proti bolesti, držia vzadu v sklade. Po chvíli sa vracia s dvoma krabičkami. „Poznáte dávkovanie?“ pýta sa pána farmaceutka a recept nahadzuje do interného systému. Starší pán prikývne a lieky si vkladá do vrecka.
„Pred chvíľou tu bola pani, ktorá mi odmietla dať kartičku poistenca aj občiansky preukaz. Povedala mi, že mi dá len rodné číslo a začala mi ho rovno diktovať. Trvala na tom, že chce svoje lieky,“ začína opisovať úplne bežnú situáciu Soňa. Na doklade napokon trvať ani nemusela. Pani sa podľa jej slov otočila a povedala jej, že v „inej lekárni jej lieky bez problémov vydajú“.
Ak falšovať, tak bez chýb
Mladá farmaceutka hovorí, že nejde o výnimočný prípad. Mnohí pacienti prichádzajú do bratislavskej lekárne bez receptov. Snažia sa lekárnikov prehovoriť, aby im lieky na predpis, najčastejšie tie opiátové, predali. Iní zas rovno sfalšujú recept.
Opisuje nám prípad pána, ktorý prišiel s receptom na vydanie opiátových liekov. Tie však na sklade nemali, a tak mu ich objednali. „Až potom sme si všimli, že recept bol zle vypísaný, a dokonca dávkovanie bolo napísané ceruzkou. Keď si na druhý deň prišiel po lieky, povedali sme mu, že mu ich nedáme, lebo recept je falošný,“ opisuje farmaceutka Soňa. Pán sa začal vyhovárať, že ho to mrzí a vôbec o tom nevedel, keďže recept išiel údajne vybrať pre susedku, aktuality.sk
X X X
Obvinený prokurátor Michal Šúrek sa môže vrátiť do práce. Stopka Maroša Žilinku viac neplatí
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zistil, že Krajská prokuratúra v Trnave už takmer pol roka nerozhodla o sťažnosti Michala Šúreka a ďalších. Postup dá preveriť.
Prokurátor Michal Šúrek môže opäť chodiť do práce. Rozhodla o tom generálna prokuratúra (GP).
Bol to pritom práve Maroš Žilinka, ktorý začiatkom augusta 2024, pár dní po vznesení obvinenia Šúrekovi, pozastavil tomuto prokurátorovi funkciu. Dôvodom bolo, že známeho prokurátora obvinila policajná inšpekcia.
Dnes už toto rozhodnutie neplatí, potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
„V rámci posudzovania dôvodnosti ďalšieho trvania dočasného pozastavenia výkonu funkcie generálny prokurátor zistil, že po dobu takmer šesť mesiacov od vznesenia obvinenia nebolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného prokurátora proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Táto objektívna skutočnosť, na rozdiel od stavu bezprostredne po vznesení obvinenia, s ohľadom na dočasnosť a možnosť (fakultatívnosť) pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, podľa generálneho prokurátora dostatočne odôvodňuje záver vedúci k tomu, že ďalšie trvanie dočasného pozastavenia výkonu funkcie nie je právne udržateľné a že ho je preto potrebné zrušiť.“
Michal Šúrek by mal byť aj naďalej stíhaný, rozhodnutie Maroša Žilinku nemá vplyv na samotnú trestnú kauzu.
„Generálny prokurátor zároveň nariadil preskúmať zákonnosť postupu konajúcich orgánov v trestnej veci,“ dodala hovorkyňa.
Dozoroval Očistec
Prokurátor dozoroval niekoľko významných káuz, napríklad aj jeden z najdôležitejších prípadov policajnej mafie pod názvom Očistec. V čase, keď už bola podaná obžaloba na súd, Šúrekovi túto kauzu vzali a pridelili inému kolegovi. V prípade zločineckej skupiny je stíhaný oligarcha Norbert Bödör, poslanec Smeru a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a ďalší bývalí funkcionári NAKA aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Šúrek dozoroval aj ďalšie prípady Dušana Kováčika. V prvom z nich je bývalý šéf špeciálnej prokuratúry právoplatne odsúdený za prijatie úplatku, v druhom korupčnom prípade je Kováčik neprávoplatne odsúdený.
Zatiaľ nie je známe, či sa Šúrek po návrate do práce bude môcť vrátiť k pôvodným trestným kauzám, ktoré dozoroval, alebo o ne definitívne prišiel vlani v lete, keď ho odstavili z funkcie.
Prokurátora po zániku Úradu špeciálnej prokuratúry na jar 2024 preradili na takzvaný referát väzenstva. Namiesto doterajších skúseností sa tak po novom venoval sťažnostiam väzňov a dodržiavaniu zákonností vo väzenských ústavoch.
Technický spis
Inšpekcia vlani v lete obvinila nielen Šúreka, ale aj bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Sú stíhaní za zneužitie právomoci verejného činiteľa pre dávnejšie postupy pri vyšetrovaní dôležitých trestných káuz. Inšpekcia pod dozorom Krajskej prokuratúry v Trnave štyrom obvineným vytýka, že svedkov a spolupracujúcich obvinených vypočúvali do akéhosi špeciálneho spisu.
Zložku s označením spis č. 80 podľa obvinenia používali tak, že do nej vypočúvali kajúcnikov, ktorí mali vypovedať o všetkej trestnej činnosti. Vytvorili si vraj nekonkrétny prípad, v ktorom nikoho neobvinili, iba vypočúvali svedkov. Vyšetrovatelia NAKA si touto taktikou zabezpečili, že k týmto informáciám od svedkov nemali prístup známe mená z veľkých káuz ako Očistec, Judáš či Mýtnik a ani ich obhajcovia.
Podľa obvinenia si skupina policajtov až následne v samostaných konaniach vyberala, kto a čo sa bude vyšetrovať.
Stíhaný Šúrek a spol. však páchanie trestnej činnosti od začiatku popierajú. „Nikdy som nepochybil a ani nerozumiem, čo mi je kladené za vinu. Mal som vraj určovať, kto vykoná aký úkon, ale to mi vyplývalo z funkcie vedúceho pracovnej skupiny Očistec,“ reagoval vlani v lete Daňko. Rovnaký postoj mali aj Šúrek, Čurilla a Ďurka.
„Aj Úrad inšpekčnej služby vedie známy vyšetrovací spis č. 171, v ktorom boli vypočuté rôzne osoby a dokonca v ňom boli realizované aj invazívne úkony – odpočúvanie kancelárií NAKA. Z tohto spisu potom boli dôkazy (tie, ktoré sa hodili) vylučované do samostatných konaní. Teda robili a robia presne to, čo teraz kladú za vinu Ďurkovi, Čurillovi, Daňkovi a Šúrekovi. Takto bolo začaté aj skoršie stíhanie vyšetrovateľov a operatívcov NAKA, ktoré je dnes už pred súdom. Keď sme sa ako obhajoba dožadovali prístupu k tomuto vyšetrovaciemu spisu č. 171 na účely realizácie práva na obhajobu, bolo nám to opakovane odmietnuté. Samozrejme, za toto nie je obvinený nikto,“ upozornil obhajca Peter Kubina, ktorý zastupuje Čurillu a Ďurku v inej trestnej veci.
Okrem spisu č. 80 existoval podobný s číslom 154.
Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie Kevin Dlabaj je presvedčený, že prokurátor a policajti zneužili právomoc verejného činiteľa. Obvinená štvorica mala podľa neho postupovať koordinovane, po vzájomnej dohode a účelovo. Títo policajti a prokurátor pracovali napríklad aj na veľkej policajnej kauze Očistec, kde čelia trestnému stíhaniu Norbert Bödör, Tibor Gašpar či Róbert Krajmer.
Špeciálny spis č. 80 vznikol koncom marca 2021, teda niekoľko mesiacov po veľkom zatýkaní bývalých policajných funkcionárov v kauze Očistec aj po obvinení policajtov či exsiskárov v prípade Judáš či Božie mlyny, aktuality.sk
X X X
Ťažký rozhovor o kultúre: S Milanom Ondríkom a Matejom Drličkom
O kultúre sa ešte nikdy nehovorilo toľko, ako od nástupu Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu. Akurát to vôbec nie je príjemná dišputa.
Koho by hral Milan Ondrík radšej – Machalu, alebo Šimkovičovú? Čo robí ministerka kultúry naozaj dobre a prečo proti nej protestuje celá kultúrna obec? Pozrite si živú diskusiu, do ktorej prijal pozvanie herec Milan Ondrík a vyhodený riaditeľ SND Matej Drlička, aktuality.sk
X X X
Čelia obrovskej kríze, prsty v tom má prekvapivo jedna z najkrajších a najobľúbenejších herečiek: Medzi Obamovcami to poriadne škrípe…
Bude to nový pár? na fotografii Barack Obama a Michelle Obamová počas inauguračného plesu 20. januára 2009 a Jennifer Aniston v roku 2020.
Kedysi najikonickejší pár má podľa zahraničných médií čeliť veľkej manželskej kríze. Nebolo to ani tak dávno, keď boli považovaní za pár snov. Zdá sa však, že v manželstve bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu (63) a jeho ženy Michelle (61) to v posledných mesiacoch poriadne škrípe. Že sú na pokraji rozvodu, si šepká nielen celý Washington, ale už aj celý svet.
O tom, že Obamovci prežívajú manželskú krízu má byť niekoľko dôkazov, ktoré to naznačujú. Ako píšu americké ale aj európske médiá, Barack a Michelle sa na verejnosti bok po boku neukázali už poriadne dlho a v súčasnosti sú niečo ako dobrí kamaráti.
Michelle už dávnejšie avizovala, že sa na túto prestížnu udalosť nechystá. V rovnakom čase, ako americká elita sledovala prísahu Donalda Trumpa, ona na Instagrame svojim stanoviskom uctievala pamiatku Dr. Luthera Kinga, afroamerického aktivistu, ktorého výročie smrti si v ten deň americká verejnosť pripomínala.
Čoraz častejšie je sám, bez Michelle
A Barrack do Rotundy Kapitolu vošiel sám a sadol si vedľa manželov Bushovcov. No bez manželky sa pohyboval po Washingtone aj niekoľko dní pred tým, ako písal Daily Mail. Cez víkend ho videli na schôdzke s niekoľkými poprednými politickými pracovníkmi.
Údajnú krízu má naznačovať aj fakt, že Barackova manželka tiež chýbala pred pár týždňami na pohrebe bývalého prezidenta Jimmyho Cartera. Vtedy sa Michelle ospravedlnila, pretože bola na niekoľkodňovej ceste na Havaji. Aj pohreb tak musel Obama absolvovať bez nej.
„Vždy veľmi premýšľala o tom, kde a ako sa objaví,“ povedala pre Page Six jej blízka osoba, ktorej totožnosť nie je známa.
Barack Obama, sám na prezidentskej inaugurácii Donalda Trumpa, ktorý sa stal 47. prezidentom Spojených štátov, 20. januára 2025 vo Washingtone, DC. / USAZdroj: reuters
Zaplietol sa Barack Obama s Jennifer Aniston?
Fámy o troskotajúcom manželstve mali podporiť ešte na jeseň tvrdenia, že Obama mal aféru s herečkou Jennifer Aniston (55). Ako písal magazín InTouch:
„Michelle pocítila zradu, pretože Aniston kradne pozornosť jej manžela.“ Časopis ďalej napísal: „Sú posadnutí jeden druhým! Mocenské kruhy vo Washingtone a Hollywoode nedokážu o tom prestať šepkať.“
Herečka, ktorá v tom čase prijala pozvanie do šou Jimmyho Kimmela, bola postavená pred tieto obvinenia. Vyhlásila však, že je to absolútna nepravda. Keď sa jej moderátor opýtal, či sa s Obamom pozná, priznala, že ho stretla raz ale že Michelle pozná lepšie ako jeho.
A hoci sa tvrdenia ukázali ako nepravdivé, mnohí hovoria, že bez vetra sa ani lístok nepohne.
„Obamovci majú ťažké časy, o tom niet pochýb. Pozornosť Anistonovej ‚aféry‘ bola nechcená a Michelle sa tým všetkým cítila sklamaná. Ale realita je taká, že momentálne sú skôr niečo ako priatelia. Iskra je preč a oni jednoducho prechádzajú zmenou,“ povedal zdroj internetovému portálu RadarOnline.
O problémoch hovorili už dávno
Posledné roky podľa ich blízkych zdrojov žijú oddelené životy. „Ich kedysi solídne manželstvo sa dostalo pod tlak a po prvýkrát sa snažia udržať svoje problémy pod pokrievkou,“ dodal.
Ako však píše portál Page Six, nikdy sa nesnažili tváriť ako nejaký magický pár. O svojich problémoch v manželstve hovorili aj v minulosti.
Samotná Michelle sa viackrát vyslovila, že jej vzťah s Barackom nebol vždy ružový. Musela sa vzdať svojej kariéry, keď sa stala matkou, aby on mohol kariérne postupovať. Prekážalo jej, že on sa viac sústreďoval na svoju prácu ako na rodinu.
Najťažšia bola pre ňu samota. „Ale je to bežná emócia, s ktorou sa mnohé páry vedia vysporiadať. Myslím, že to je najhoršia vec, čo si my, ženy, môžeme navzájom urobiť, a to nezdieľať pravdu,“ napísala vo svojich memoároch Becoming.
Dokonca spolu vyhľadali aj manželskú poradňu, no pomohla jej pochopiť jednu vec – že svojho muža nezmení. „Pochopila som, že nie je na mojom manželovi, aby ma urobil šťastnou, ale musím sa sama naučiť, ako sama seba napĺňať a dostať sa vyššie na svoj vlastný zoznam priorít,“ hovorí.
Preto viac zapájala svoju mamu Marion, ktorá dokonca s Obamovcami bývala aj v Bielom dome. V máji minulého roku však zomrela a pre Michelle to bola obrovská rana. Zhruba v tom období sa prestala ukazovať na verejnosti v spoločnosti svojho muža.
Zlé jazyky aktuálnou fotkou ale rozhodne neumlčal
A hoci Obamovci vlastnia veľký dom vo Washingtone DC, Michelle väčšinu času trávi v ich inej nehnuteľnosti na ostrove Martha´s Vineyard a do hlavného mesta chodieva len sporadicky. Aj to by mohlo naznačovať isté škrípanie v manželstve. Obe dcéry, Malia (26) aj Sasha (23), sú už dávno dospelé a samostatné. Aj Barack v niektorom z rozhovorov priznal, že aj keď sa s manželkou hádajú, vždy sa navzájom rešpektujú a že ak aj by boli medzi nimi nejaké boje, nikdy by nechcel rozvod.
Pred pár dňami, keď mala Michelle narodeniny, sa jej manžel snažil umlčať zlé jazyky. Svojej polovičke zablahoželal na Instagrame a nazval ju láskou svojho života.
„Naplňuješ každú miestnosť teplom, múdrosťou, humorom a pôvabom – a vyzeráš pri tom dobre. Mám to šťastie, že s tebou môžem prežiť životné dobrodružstvá. Milujem ťa,“ napísal k fotke, kde sedia pri večeri a držia sa za ruky. No neprajníci to hneď okomentovali. Fotografia im prišla chladná, stôl sa im zdal široký a Michellin úsmev silený. Tak, či onak, Michelle sa mu pod postom poďakovala a vyznala mu tiež lásku.
Či však ide len o nejakú zásterku, alebo je to fakt pravda, to vedia len oni dvaja. Po 32 rokoch manželstva to určite nie je tak ako na začiatku. Ako napísala Michelle vo svojej knihe Becoming, mala v tom jasno už dávno. „Nechcem, aby sa mladí rozchádzali v tom momente, keď sa stretnú s nejakým problémom. Vždy hovorievam: Ak ste svoji 50 rokov a desať z nich je fakt hrozných, tak sa vám manželstvo vydarilo,“ zavtipkovala, aktuality.sk