Americký exprezident a republikánsky kandidát v nadchádzajúcich prezidentských voľbách Donald Trump vo štvrtok obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že prispel k začatiu vojny s Ruskom. Trumpovo vyjadrenie naznačuje, že ak by zvíťazil v novembrových voľbách, došlo by k radikálnej zmene politiky Spojených štátov voči Rusku.
Počas svojej predvolebnej kampane Zelenského kritizoval a opakovane ho označil za „najlepšieho obchodníka na svete“, keďže od začiatku vojny v roku 2022 dostáva od USA miliardy dolárov vo forme vojenskej pomoci. Kritizoval ho aj za to, že sa neusiluje o dosiahnutie mieru s Moskvou. Naznačil tiež, Ukrajina bude musieť v záujme mierovej dohody Rusku odstúpiť určitú časť svojho územia, čo Kyjev považuje za neprijateľné.
Najnovšie Trumpove vyjadrenia pre štvrtkový podcast PBD zašli ďalej, píše Reuters. Podľa Trumpa treba mať Zelenskému za zlé nielen to, že nedokázal ukončiť vojnu, ale aj to, že prispel k jej začatiu, hoci konflikt sa začal inváziou Ruska na suverénne územie Ukrajiny.
„To neznamená, že mu nechcem pomôcť, pretože mám súcit s tými ľuďmi. Nikdy však nemal dopustiť, aby sa tá vojna začala,“ vyhlásil Trump.
Zelenskyj predstavil Trumpovi svoj „víťazný plán“, ktorý by mal ukončiť vojnu, počas ich septembrového stretnutia v New Yorku, ktoré obaja lídri opísali ako srdečné.
Trump opakovane vyhlasuje, že vojenský konflikt by dokázal ukončiť ešte pred svojím prípadným nástupom do úradu v januári, nepovedal však, ako./agentury/
X X X
Ak Ukrajina získa jadrové zbrane, príde odveta, vyhráža sa Putin
Hoci Ukrajina nežiada o jadrové zbrane, ruský prezident Vladimír Putin posiela jasné vyhrážky.
Rusko nedovolí Ukrajine za žiadnych okolností získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, povedal v piatok v Moskve ruský prezident Vladimir Putin novinárom z krajín združenia BRICS. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr Reuters, DPA a AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal americkému prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO. Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. „Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO,“ vyhlásil Zelenskyj.
Provokujete, odkazuje Putin
Putin v piatok označil Zelenského slová za „nebezpečnú provokáciu“.
„V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane,“ poznamenal.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v piatok uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.
Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie jej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete, akuality.sk
X X X
MUSK: JOUROVÁ Z ČR BYROKRATICKÉ ZLO
Jourová je podľa Muska stelesnením banálneho byrokratického zla
Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Věra Jourová je podľa amerického podnikateľa Elona Muska stelesnením banálneho byrokratického zla. Musk sa tak vyjadril na sieti X. Reagoval tým okrem iného na slová Jourovej, že on sám nedokáže rozlišovať medzi dobrom a zlom a že je propagátorom zla
„Věra Jourová je stelesnením banálneho byrokratického zla,“ napísal v krátkom príspevku americký miliardár. Reagoval tak na iný príspevok, v ktorom sa píše o možných pokutách pre ním vlastnenú platformu X zo strany Európskej únie a tiež o vyjadreniach končiacej českej eurokomisárky pre server Politico.
Jourová, ktorá sa s Muskom často rozchádzala v názore na fungovanie sociálnych sietí, v ňom uviedla, že sa síce s 53-ročným miliardárom nikdy nestretla osobne, ale aj bez toho by povedala, že „zo všetkých šéfov, ktorých som stretla, je jediný, ktorý nie je schopný rozlišovať dobro a zlo“. Vyjadrila tiež presvedčenie, že sociálna sieť X je teraz hlavným centrom šírenia antisemitizmu.
Musk v roku 2022 kúpil firmu Twitter, z ktorej prepustil väčšinu zamestnancov a výrazne obmedzil moderovanie obsahu, kvôli čomu sa stal terčom kritiky zo strany Európskej komisie, podľa ktorej sa na platforme nezriedka objavujú nenávistné príspevky. Tento rok v lete EK uviedla, že firma X, ako sa Twitter medzičasom premenoval, podľa predbežných záverov porušuje pravidlá Európskej únie o digitálnom obsahu, za čo jej hrozí pokuta.
Je Maďarsko ešte plne fungujúcou demokraciou? Odpovedá Jourová
X X X
Rusko vydalo Ukrajine stovky tiel padlých vojakov
Telá budú prevezené do inštitúcií, kde sa budú snažiť potvrdiť ich totožnosť.
V rámci repatriácie bolo v piatok Ukrajine vydaných 501 tiel ukrajinských vojakov padlých v bojoch s ruskou armádou, a to najmä v oblastiach na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny. Jedno z tiel previezli na Ukrajinu z márnice priamo v Rusku. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Ukrajinské médiá spresnili, že ukrajinská armáda prevezie telesné pozostatky do rôznych štátnych inštitúcií, kde forenzní experti potvrdia, prípadne zistia totožnosť padlých. Po identifikácii budú telá odovzdané rodinám padlých na pochovanie.
Rusko mlčí
Ukrajinský projekt „Chcem nájsť“ tvrdí, že Rusku bolo vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ide údajne o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.
Informáciu o vrátení tiel ruských vojakov padlých na Ukrajine už medzičasom potvrdil poslanec ruskej Štátnej dumy Šamsail Saralijev, ktorý je predstaviteľom parlamentnej koordinačnej skupiny pre otázky tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako sa v Rusku dosiaľ označuje vojna rozpútaná voči Ukrajine, Rusko vydalo Ukrajine stovky tiel padlých vojakov
Telá budú prevezené do inštitúcií, kde sa budú snažiť potvrdiť ich totožnosť.
V rámci repatriácie bolo v piatok Ukrajine vydaných 501 tiel ukrajinských vojakov padlých v bojoch s ruskou armádou, a to najmä v oblastiach na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny. Jedno z tiel previezli na Ukrajinu z márnice priamo v Rusku. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Ukrajinské médiá spresnili, že ukrajinská armáda prevezie telesné pozostatky do rôznych štátnych inštitúcií, kde forenzní experti potvrdia, prípadne zistia totožnosť padlých. Po identifikácii budú telá odovzdané rodinám padlých na pochovanie.
Ukrajinský projekt „Chcem nájsť“ tvrdí, že Rusku bolo vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ide údajne o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.
Informáciu o vrátení tiel ruských vojakov padlých na Ukrajine už medzičasom potvrdil poslanec ruskej Štátnej dumy Šamsail Saralijev, ktorý je predstaviteľom parlamentnej koordinačnej skupiny pre otázky tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako sa v Rusku dosiaľ označuje vojna rozpútaná voči Ukrajine.aktuality,sk
X X X
Poľský premiér Tusk: Medzi lídrami štátov EÚ nie je zhoda v otázke tzv. víťazného plánu Zelenského.
Nikto však podľa neho neočakáva „harmóniu“ vzhľadom na rozdielne prístupy krajín aj vo veci členstva Ukrajiny v NATO. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
Zelenskyj svoj plán po prvý raz predstavil v stredu v ukrajinskom parlamente. Vo štvrtok ho na summite Európskej rady v Bruseli predostrel aj lídrom dvadsaťsedmičky.
Plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine.
Tusk pripomenul, že Poľsko sa vyslovuje za „otvorenie perspektívy (členstva v) NATO pre Ukrajinu“, odkedy sa táto otázka po prvý raz objavila. A to sa podľa neho nezmenilo ani teraz. „V tejto súvislosti sme solidárni s Ukrajinou,“ dodal poľský premiér./agentury/
X X X
Za úplatky pomáhali developerom, Najvyšší súd pôvodne vysoké tresty zmiernil na podmienky
V prípade figuruje aj exstarosta Rače, jeho trest obnáša aj povinnosť, že musí na súdoch sledovať korupčné kauzy.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
BRATISLAVA: V auguste 2018 médiá informovali o veľkej razii na bratislavskom okresnom úrade. NAKA vtedy zadržala sedem ľudí z odboru starostlivosti o životné prostredie, vrátane jeho šéfky Miroslavy G. Dôvodom boli podozrenia z brania úplatkov. K odhaleniu korupcie na Okresnom úrade v Bratislave pomohol aj policajný agent, ktorý údajných hlavných aktérov úplatkárskej aféry „pristihol pri čine“.
Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Hrivnáka opisovala celkovo deväť korupčných skutkov. Úplatky v nich dosiahli čiastku takmer 400-tisíc eur. O kauze tento týždeň rozohoval Najvyšší súd.
Išlo o korupčný systém vybavovania kladných stanovísk a rozhodnutí odboru starostlivosti o životné prostredie k rôznych developerským a stavebným projektom za úplatky a ich následné pranie – čiže zakrývanie pôvodu peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Na verdikt čakali dva roky
Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka údajných hlavných aktérov Rastislava Ž. a Branislava R. uznal v auguste 2022 za vinných a nadelil im tresty väzenia. Na začiatku procesu pred Špecializovaným trestným súdom pritom obaja vyhlásili, že sú nevinní a spáchanie žalovaných skutkov popreli. Súd odsúdil aj obžalované právnické osoby – spoločnosti Devinex, Prita a E-aukcie, cez ktoré údajné úplatky pretekali.
Rozsudok však nebol právoplatný, všetci odsúdení aktéri sa voči nemu odvolali. V úplatkárskej kauze spájanej s politickou stranou Most-Híd bol preto na ťahu Najvyšší súd. Na rozuzlenie – potvrdenie rozsudku alebo jeho zrušenie – napokon na definitívne rozhodnutie čakali dva roky.
„Najvyšší súd na verejnom zasadnutí 17. októbra 2024 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 5. augusta 2022 a rozhodol tak, že obžalovaných Mgr. R. Ž., Ing. B. R. a spoločnosti D., a.s., P., s.r.o., E., . s.r.o. uznal za vinných zo spáchania zločinu prijímania úplatku formou účastníctva,“ informuje hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
Najvyšší súd tresty preklopil na podmienečné
Ex-politika strany Most-Híd a bývalého vicestarostu mestskej časti Bratislava Rača Rastislava Žitného odsúdil Najvyšší súd na štyri roky väzenia s podmienečným odkladom po dobu štyroch rokov.
Zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a ako jeho súčasť uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu. Jeho súčasťou bude v každom roku štvorročnej skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania v trestnej veci korupcie a to až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
„Senát obžalovanému uložil peňažný trest 60-tisíc eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva roky,“ spresňuje trest Važanová.
Špecializovaný trestný súd pritom Rastislava Žitného odsúdil na osem rokov a peňažný trest vo výške 45-tisíc eur, ktorý by sa pri jeho nezaplatení premenil na dva roky odňatia slobody navyše. Pôvodne mu pritom hrozilo za zločin prijímania úplatku a za pokračovací zločin prijímania úplatku z pozície verejného činiteľa päť až 12 rokov väzenia.
Tresty za úplatkárstvo sa zmiernili
Branislav R. si pred Najvyšším súdom vypočul rovnaký trest ako Rastislav Ž. Sudca Stieranka zo Špecializovaného trestného súdu mu pritom v auguste 2022 vymeral úhrnný trest odňatia slobody až na 12 rokov vo väzení s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Okrem spáchania rovnakých zločinov ako u Rastislava Ž. mu Úrad špeciálnej prokuratúry pripisoval ešte spáchanie obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Zločiny pritom mala údajne páchať ním organizovaná skupina.
Trojica obžalovaných firiem – Devinex, Prita a E-aukcie – mala rovnako prijímať úplatky a legalizovať ich cez mandátne zmluvy. Do firmy E-aukcie podľa obžaloby dokonca pritiekol nezvyčajne vysoký, až takmer 300-tisícový úplatok. Najvyšší súd spomínané tri spoločnosti odsúdil k peňažným trestnom a trestom zverejnenia odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa konkrétnej spoločnosti v Obchodnom vestníku v troch po sebe idúcich číslach a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Spoločnosť Devinex odsúdil k finančnému trestu vo výške 5-tisíc eur, spoločnosť Prita k finančnému trestu 10-tisíc eur a spoločnosť E-aukcie k trestu 30-tisíc eur. Zo strany Najvyššieho súdu došlo k zmierneniu trestu oproti rozsudku Špecializovaného trestného súdu iba v prípade spoločnosti E-aukcie. Tá bola totiž pôvodne odsúdená k prepadnutiu celého majetku, aktulity.sk
X X X
Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči „chorého muža Európy“?
Z Nemecka, ktoré bolo ťahúňom európskej ekonomiky, sa stáva príťaž. Britské noviny Financial Times ho už vlani označili za „chorého muža Európy“ a situácia sa nezlepšuje. Jeho hospodárstvo je v dlhodobej recesii a nedarí sa ho oživiť. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) sa hospodársky rast Nemecka spomalil až na 0,2 percenta, čo je druhý najhorší výsledok v Európskej únii.
Nemecké hospodárstvo stagnuje. Potrebuje štrukturálne zmeny a investície.
„Kedysi sme boli motorom rastu, teraz sme takmer na chvoste. Dokonca so sebou ťaháme aj svojich susedov,“ uviedol pre denník Bild Gunther Schnabl, profesor ekonómie z Univerzity v Lipsku.
O zlom stave nemeckého hospodárstva hovorí celé mesiace i minister financií Christian Lindner. Podľa neho musí krajina už teraz na jeseň prijať účinné opatrenia, aby ekonomiku znova naštartovala.
„Chcel by som, aby boli ľudia na Nemecko opäť hrdí, a to aj pre jeho hospodársku silu,“ povedal pre televíziu Phoenix.
Nielen zbrane. Nemecká nemocnica zachráni ukrajinské životy
Na to, že sa najväčšia európska ekonomika rúti z kopca, upozorňujú experti už druhý rok. Ešte v januári pritom Lindner, ktorý je predsedom Slobodnej demokratickej strany (FDP), situáciu zľahčoval.
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Nemecko nie je „chorým“, ale iba „unaveným mužom Európy“, ktorý potrebuje „šálku silnej kávy“. Keď vraj krajina prijme nutné štrukturálne reformy, zase bude pokračovať v hospodárskom raste.
Posťažoval sa, že musí šetriť, kde sa dá, čo nie všetci koaliční partneri prijímajú s pochopením. „Musíme vyriešiť svoj dlh a problémy s deficitom, čo zo mňa robí najosamelejšieho ministra vo vláde, no uspejeme,“ zastrájal sa.
Nepriaznivý vývoj sa mu však nepodarilo zvrátiť. Keď v apríli predstavil správu o udržateľnosti verejných financií, varoval, že bez zásadných zmien bude zadlženosť štátu naďalej stúpať.
Nelichotivý stav ekonomiky potvrdila i prognóza MMF z apríla tohto roku. V rebríčku hospodárskeho rastu sa Nemecko ocitlo až na predposlednom mieste z 27 štátov EÚ. Horšie dopadlo už len Estónsko, kde sa rast prepadol na úroveň –0,5 percenta.
Na porovnanie: najlepšie skončila Malta (5 percent) a Poľsko (3,1 percenta), Slovensko dosiahlo rast 2,1 percenta a priemer EÚ 1,1 percenta.
Hoci sa mieru inflácie podarilo znížiť na 2,2 percenta, výkon nemeckej ekonomiky už druhý rok po sebe klesá. Podľa jesennej prognózy Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele (IfW) by sa nezamestnanosť mala zvýšiť až na šesť percent, očakáva sa pokles produktivity práce i hrubého domáceho produktu (HDP), hospodárska neistota spôsobila tiež prepad v oblasti investícií.
„Nemecká ekonomika je v čoraz väčšej kríze,“ zhodnotil na portáli IfW šéf inštitútu Moritz Schularick. Pred mesiacom to potvrdila i správa spolkového ministerstva hospodárstva, podľa ktorého ekonomika stagnuje a priemyselná výroba je v útlme. Vidí za tým najmä pretrvávajúcim pokles zahraničného dopytu. Oslabenie sa však prejavuje aj v doprave a v sektore služieb.
„Slabý rast a nedostatočná konkurencieschopnosť ohrozujú pracovné miesta a našu ekonomickú podstatu,“ zhrnul Lindner pred pár dňami na platforme LinkedIn. Ako vysvetlil, treba odstrániť prekážky, ktoré brzdia malé a stredné podniky, remeslá i priemysel.
„Musíme pracovať na problémoch, ktoré bránia stredne veľkým spoločnostiam vo vývoji nových produktov a služieb,“ priblížil minister. Za dôležité považuje zníženie byrokracie a cien energií, nižšie daňové zaťaženie a dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov.
Je na vine Merkelová?
Prečo sa nemecká ekonomika prepadla do takej hlbokej recesie? Do istej miery je to následok „energetickej transformácie“.
Ešte za úradovania bývalej kancelárky Angely Merkelovej sa totiž Berlín – po havárii v japonskej Fukušime – rozhodol, že zatvorí všetky jadrové elektrárne v Nemecku. Mali ich nahradiť elektrárne využívajúce lacný plyn z Ruska.
Vypukla však vojna na Ukrajine a „lacný plyn“ bolo treba rýchlo nahradiť inými, drahšími zdrojmi. Napriek tomu nechal minister hospodárstva Robert Habeck v apríli minulého roka odstaviť aj posledné tri atómové reaktory v Nemecku. Výsledok?
„Ešte vyššie ceny, ktoré zaťažujú náš priemysel. V zahraničí je energia jednoducho lacnejšia. Francúzsko je na tom so svojimi jadrovými elektrárňami dobre. Rakúsko má zase dostatok vodných elektrární,“ porovnal pre Bild Schnabl.
Za nevýhodu pokladá tiež prebujnenú nemeckú byrokraciu a štedrý sociálny systém, ktorý ľudí nemotivuje, aby si hľadali prácu.
Podľa niektorých odborníkov je na vine dedičstvo Angely Merkelovej, ktorá vládla 16 rokov (2005 – 2021). Počas nich síce krajina zažila najdlhšie obdobie rastu, no vyhýbala sa nevyhnutným reformám, čo sa Nemecku vypomstilo.
Ako pripomenul spravodajský portál N-TV, za éry Merkelovej sa kládol priveľký dôraz na to, aby sa štát nezadlžoval. Vďaka tomu má dnes Nemecko najnižší dlh zo všetkých veľkých priemyselných krajín – na úrovni približne 64 percent HDP, kým vo Francúzsku je to asi 110, v USA vyše 120 a v Japonsku viac ako 250 percent ročného výkonu ekonomiky.
Navonok to pôsobí ako veľký úspech, ale podľa Financial Times to Nemecku uškodilo. Bolo jedinou krajinou zo skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta), ktorej hospodársky výkon sa vlani zmrštil.
„Keby bolo Nemecko firmou, na papieri by síce malo prvotriednu bilanciu, no vo výrobných halách pre dlhoročnú politiku šetrenia vzdychajú stroje, chýba manažment a nerastú tržby. Počas Merkelovej rokov sa príliš málo investovalo do škôl, škôlok, energetických sietí, mostov, ciest a koľajníc, polície, súdnictva a armády. To si teraz vyberá svoju daň: chátrajúca infraštruktúra brzdí rast,“ zdôvodnila N-TV.
Uvoľniť dlhovú brzdu
Podľa Financial Times sú mnohí nemeckí ekonómovia presvedčení, že udržovanie nízkeho dlhu ich hospodárstvu pomáha a ostatné štáty, najmä v eurozóne, by ho mali nasledovať. „To je však hlúposť,“ namietol denník.
Ako zdôraznil, nejde iba o lamentovanie ľavicových ekonómov. Už aj MMF upozornil, že infraštruktúra v Nemecku starne a verejné investície od 90. rokov stagnujú. Z veľkých priemyselných krajín investuje do verejnej infraštruktúry menej už iba Španielsko.
Podľa Financial Times je Nemecko doslova posadnuté udržaním nízkeho dlhu, čo mu bráni, aby investovalo do svojho rastu. Poruke má vraj pritom celkom jednoduché riešenie – zvýšiť úroveň verejných financií tým, že by si spolková vláda požičala peniaze tam, kde jej veria. Stačilo by iba trochu povoliť dlhovú brzdu.
Podobné riešenie navrhuje aj nemecký Inštitút pre makroekonómiu a výskum konjunktúry (IMK). „Potrebujeme obrat v hospodárskej politike s rozsiahlymi a nepretržitými investíciami, okrem iného do obnoviteľných energií, sietí, dopravnej infraštruktúry a vzdelávania,“ citoval portál Der Standard šéfa IMK Sebastiana Dulliena s tým, že v najbližších desiatich rokoch treba investovať asi 600 miliárd eur.
„Nebol by to voľný lístok na neobmedzené zadlžovanie. Len rozumná medicína, ktorá by opäť vyliečila chorého muža Európy,“ uzavrel portál N-TV./agentury/
X X X
Brusel SR odklepol štvrtú platbu vo výške 800-miliónov eur. Trestná novela nie je v rozpore s plánom obnovy
Slovenská republika definitívne získala súhlas na vyplatenie štvrtej platby z plánu obnovy v plnej výške. Európska komisia (EK) potvrdila, že trestná novela nie je v rozpore s míľnikmi plánu obnovy. Informovala o tom riaditeľka odboru komunikácie Národnej implementačnej a koordinačnej autority Oľga Dúbravská z Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy.
Splnili sme všetkých pätnásť míľnikov v rámci štvrtej žiadosti o platbu, ktoré nám garantujú vyplatenie sumy vo výške 799 miliónov eur. Po zhodnotení dodatočných informácií EK dospela k záveru, že pôvodný míľnik, ktorý sa týkal boja proti korupcii a nezávislosti súdnictva, nepovažuje za zvrátený a preto je žiadosť pozitívne vyhodnotená,“ uviedol podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku SR Peter Kmec (Hlas).
Hodnota celej žiadosti bola vo výške 923 miliónov eur. Po odpočítaní časti predfinancovania, ktoré Slovensko už dostalo, je v najbližších dňoch očakávaná platba vo výške 799 miliónov eur. Vďaka týmto financiám bude možné realizovať viaceré reformy. Ide napríklad o zlepšenie integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, či reformu poradenstva a prevencie v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov.
Peniaze z plánu obnovy môžu byť štartovacím momentom veľkých modernizačných programov na obdobie desiatich rokov. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer) v piatok po pracovnom stretnutí s podpredsedom vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívania eurofondov Petrom Kmecom (Hlas). Kmec doplnil, že momentálne prebieha záverečná fáza hodnotenia štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy.
„Na tomto príklade je vidieť, že rokovania s Európskou komisiou prebiehajú na veľmi odbornej a korektnej úrovni a budem rád, ak nebudeme robiť z plánu obnovy na Slovensku politickú súťaž. Sústreďme sa na výsledok a buďme pyšní na to, čo sa nám dnes podarilo dosiahnuť,“ uzavrel Kmec.
Slovensko si doteraz podalo štyri žiadosti. Plán obnovy ráta spolu s deviatimi platbami až do jeho konca, teda do roku 2026. Piatu žiadosť o platbu Slovensko predloží ešte v decembri tohto roka./agentury/
X X X
Za úplatky pomáhali developerom, Najvyšší súd pôvodne vysoké tresty zmiernil na podmienky
V prípade figuruje aj exstarosta Rače, jeho trest obnáša aj povinnosť, že musí na súdoch sledovať korupčné kauzy.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
BRATISLAVA: V auguste 2018 médiá informovali o veľkej razii na bratislavskom okresnom úrade. NAKA vtedy zadržala sedem ľudí z odboru starostlivosti o životné prostredie, vrátane jeho šéfky Miroslavy G. Dôvodom boli podozrenia z brania úplatkov. K odhaleniu korupcie na Okresnom úrade v Bratislave pomohol aj policajný agent, ktorý údajných hlavných aktérov úplatkárskej aféry „pristihol pri čine“.
Obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Hrivnáka opisovala celkovo deväť korupčných skutkov. Úplatky v nich dosiahli čiastku takmer 400-tisíc eur. O kauze tento týždeň rozohoval Najvyšší súd.
Išlo o korupčný systém vybavovania kladných stanovísk a rozhodnutí odboru starostlivosti o životné prostredie k rôznych developerským a stavebným projektom za úplatky a ich následné pranie – čiže zakrývanie pôvodu peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Na verdikt čakali dva roky
Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka údajných hlavných aktérov Rastislava Ž. a Branislava R. uznal v auguste 2022 za vinných a nadelil im tresty väzenia. Na začiatku procesu pred Špecializovaným trestným súdom pritom obaja vyhlásili, že sú nevinní a spáchanie žalovaných skutkov popreli. Súd odsúdil aj obžalované právnické osoby – spoločnosti Devinex, Prita a E-aukcie, cez ktoré údajné úplatky pretekali.
Rozsudok však nebol právoplatný, všetci odsúdení aktéri sa voči nemu odvolali. V úplatkárskej kauze spájanej s politickou stranou Most-Híd bol preto na ťahu Najvyšší súd. Na rozuzlenie – potvrdenie rozsudku alebo jeho zrušenie – napokon na definitívne rozhodnutie čakali dva roky.
„Najvyšší súd na verejnom zasadnutí 17. októbra 2024 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 5. augusta 2022 a rozhodol tak, že obžalovaných Mgr. R. Ž., Ing. B. R. a spoločnosti D., a.s., P., s.r.o., E., . s.r.o. uznal za vinných zo spáchania zločinu prijímania úplatku formou účastníctva,“ informuje hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
Najvyšší súd tresty preklopil na podmienečné
Ex-politika strany Most-Híd a bývalého vicestarostu mestskej časti Bratislava Rača Rastislava Žitného odsúdil Najvyšší súd na štyri roky väzenia s podmienečným odkladom po dobu štyroch rokov.
Zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a ako jeho súčasť uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu. Jeho súčasťou bude v každom roku štvorročnej skúšobnej doby povinnosť zúčastniť sa ako verejnosť jedného hlavného pojednávania v trestnej veci korupcie a to až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
„Senát obžalovanému uložil peňažný trest 60-tisíc eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva roky,“ spresňuje trest Važanová.
Špecializovaný trestný súd pritom Rastislava Žitného odsúdil na osem rokov a peňažný trest vo výške 45-tisíc eur, ktorý by sa pri jeho nezaplatení premenil na dva roky odňatia slobody navyše. Pôvodne mu pritom hrozilo za zločin prijímania úplatku a za pokračovací zločin prijímania úplatku z pozície verejného činiteľa päť až 12 rokov väzenia.
Tresty za úplatkárstvo sa zmiernili
Branislav R. si pred Najvyšším súdom vypočul rovnaký trest ako Rastislav Ž. Sudca Stieranka zo Špecializovaného trestného súdu mu pritom v auguste 2022 vymeral úhrnný trest odňatia slobody až na 12 rokov vo väzení s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Okrem spáchania rovnakých zločinov ako u Rastislava Ž. mu Úrad špeciálnej prokuratúry pripisoval ešte spáchanie obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Zločiny pritom mala údajne páchať ním organizovaná skupina.
Trojica obžalovaných firiem – Devinex, Prita a E-aukcie – mala rovnako prijímať úplatky a legalizovať ich cez mandátne zmluvy. Do firmy E-aukcie podľa obžaloby dokonca pritiekol nezvyčajne vysoký, až takmer 300-tisícový úplatok. Najvyšší súd spomínané tri spoločnosti odsúdil k peňažným trestnom a trestom zverejnenia odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa konkrétnej spoločnosti v Obchodnom vestníku v troch po sebe idúcich číslach a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Spoločnosť Devinex odsúdil k finančnému trestu vo výške 5-tisíc eur, spoločnosť Prita k finančnému trestu 10-tisíc eur a spoločnosť E-aukcie k trestu 30-tisíc eur. Zo strany Najvyššieho súdu došlo k zmierneniu trestu oproti rozsudku Špecializovaného trestného súdu iba v prípade spoločnosti E-aukcie. Tá bola totiž pôvodne odsúdená k prepadnutiu celého majetku, aktuality.sk
X X X
Blanár v Belehrade ocenil výnimočné vzťahy medzi SR a Srbskom. Hovoril aj o Kosove a Ukrajine
Vzťahy medzi SR a Srbskom sú výnimočné a sú založené na veľmi dlhých historických základoch. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár po stretnutí so svojím srbským kolegom Markom Djuričom v Belehrade, informuje osobitný spravodajca TASR.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár v srbskom Belehrade, 18. októbra 2024.
Šéf slovenskej diplomacie vyzdvihol vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré by chcel pretaviť do hlbšej ekonomickej spolupráce, pričom vidí veľký potenciál na jej rozvoj.
Obe krajiny vyznávajú spoločné hodnoty, povedal Blanár. Zdôraznil, že kľúčové je dodržiavanie medzinárodného práva a územnej celistvosti krajín. „Tento postoj máme konzistentný voči všetkým tým, ktorí narušujú medzinárodné právo, aj keď to môžu byť povedzme naši priatelia z aliancie alebo iných zoskupení. Musíme byť principiálni,“ dodal.
Slovenský minister uviedol, že postoj Slovenska v otázke Kosova sa nemení. „Je to porušenie teritoriálnej integrity Srbska. Z tohto dôvodu SR, ako mnohé iné krajiny, neuznala Kosovo,“ priblížil. Podľa jeho slov však Slovensko podporuje intenzívny dialóg medzi Belehradom a Prištinou, pretože mu záleží na integrácii krajín západného Balkánu do EÚ.
SR sa snaží pomôcť, aby integrácia krajín západného Balkánu, predovšetkým Srbska, napredovala rýchlejšie než doteraz, povedal Blanár. Podľa vlastných slov má často „pocit, že niektoré rozhodnutia z Bruselu nie sú založené na základoch, ktoré sú zadefinované pre vstup do EÚ, ale niekedy sa používa aj politický prístup“, teda dvojaký meter, ktorý slovenská vláda odsudzuje. Slovenský minister je presvedčený, že nie je dôvod, aby bolo Srbsko v integračnom procese dávané na druhú koľaj.
Srbsko a Slovensko majú rovnaký prístup aj ku globálnym výzvam, poukázal Blanár. „Rovnako sa vyjadrujeme k téme konfliktu na Ukrajine. Je to porušenie medzinárodného práva, ale vieme, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a je potrebné diplomatické riešenie,“ vysvetlil.
Blanár sa poďakoval Belehradu za prejav solidarity v súvislosti s májovým atentátom na premiéra SR Roberta Fica. „Veľmi si to vážime,“ povedal.
Obaja ministri v Belehrade podpísali memorandum o medzirezortnej spolupráci. Blanár sa v srbskej metropole stretol aj so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a predsedom vlády Milošom Vučevičom.
Srbský minister zahraničných vecí ocenil, že Slovensko poskytuje Srbsku silnú podporu. Rovnako ako Blanár vyzdvihol, že obe krajiny zdieľajú rovnaké hodnoty v oblasti medzinárodných otázok, a to predovšetkým pri rešpektovaní medzinárodného práva.
Blanár otvoril honorárny konzulát SR v Báčskom Petrovci
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v piatok slávnostne otvoril nový honorárny konzulát SR v srbskom meste Báčsky Petrovec, informuje osobitný spravodajca TASR.
Šéf slovenskej diplomacie verí, že otvorenie honorárneho konzulátu v Báčskom Petrovci je ďalším krokom do budúcnosti k upevneniu vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Minister sa poďakoval srbskej vláde i regionálnym úradom za starostlivosť o slovenskú krajanskú komunitu v Srbsku.
Blanár predtým v Báčskom Petrovci položil veniec k buste Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Srbsku, a stretol sa s krajanmi.
Báčsky Petrovec sa nachádza v srbskej Vojvodine, kde žije početná slovenská komunita. V meste funguje slovenské gymnázium Jána Kollára založené v roku 1919. Ide o najväčšie gymnázium mimo SR s výučbou v slovenskom jazyku./agentury/
X X X
Kubu postihol rozsiahly blackout, spôsobila ho porucha elektrárne
Všetky firmy, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu, boli zatvorené z dôvodu šetrenia energie.
Kubu v piatok postihol rozsiahly výpadok dodávok elektriny, ktorý spôsobila porucha v jednej z najväčších elektrární v krajine. Oznámilo to ministerstvo energetiky, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Blackout spôsobila krátko pred poludním miestneho času porucha v elektrárni nesúcej meno kubánskeho revolucionára Antonia Guiterasa, v dôsledku ktorej bola odpojená od siete.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel na sieti X ubezpečil, že energetici urobia všetko pre obnovenie dodávok.
Kubánska vláda v ten istý deň z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.
Nie je to ich prvý rozsiahly výpadok
Kubu sužujú výpadky dodávok elektriny už dlhodobo. Spôsobené sú najmä nedostatkom paliva pre elektrárne. Venezuela ako najväčší dodávateľ ropy znížila dodávky v prvých deviatich mesiacoch tohto roka v priemere na 32.600 barelov denne, čo je približne polovica zo 60.000 barelov dodávaných v rovnakom období roku 2023.
Rusko a Mexiko, ktoré v minulosti tiež zásobovali Kubu ropou, objem dodávok takisto výrazne znížili.
Súčasná sociálna a ekonomická situácia na Kube je považovaná za najhoršiu od revolúcie vedenej Fidelom Castrom v 50. Rokoch 20. storočia. Za posledné dva roky z Kuby utiekol rekordný počet ľudí. Život a podnikateľské aktivity v tomto komunistickom štáte už roky brzdí nedostatok elektriny, aktuality.sk
X X X
Uzavretý nukleárny systém lieči ochorenia kĺbov a chrbtice. Presvedčte sa o tom na troch miestach na Slovensku
V Sun Medical Centre v Leviciach, ale už aj v ďalších dvoch pobočkách v Trebišove a v Piešťanoch sa na liečbu ochorení kĺbov a chrbtice používa nová a vo svete jedinečná technológia tzv. uzatvoreného nukleárneho systému na liečbu ochorení kĺbov a chrbtice.
Tímu biofyzikov sa podarilo skonštruovať uzavretý nukleárny aplikačný systém, v ktorom je možné najnovšie poznatky využiť a aplikovať na ľudské kĺby či chrbticu. V takomto liečebnom systéme je možné dosiahnuť spolupôsobenie viacerých elektromagnetických polí na dosiahnutie maximálneho regeneračného účinku na bunky kĺbových a kostných štruktúr. Hovoríme o tom s primárom z Centra liečby kĺbov MUDr. Vladimírom Hudecom.
Čo to vlastne znamená technológia uzavretého nukleárneho systému v praxi?
Znamená to, že liečba nukleárnou magnetickou rezonanciou sa posunula na kvalitatívne vyššiu úroveň. Technológia uzatvoreného nukleárneho systému otvorila nové možnosti liečby a dokážeme pomôcť pacientom aj s diagnózami či ochoreniami, pri ktorých to doteraz nebolo možné.
Aké sú efekty liečby?
Regeneračný účinok nukleárnej terapie na bunky a tkanivá je vďaka uzatvorenému nukleárnemu systému neporovnateľne väčší. Svedčia o tom najmä reakcie pacientov na liečbu. Účinok sa prejavuje v každej jednej bunke liečenej časti tela a výsledkom je napríklad zväčšenie objemu chrupavkovej vrstvy v kĺboch pri liečbe artrózy, či zvýšenie hustoty kostnej hmoty pri liečbe osteoporózy. Teraz sa nukleárna terapia môže právom nazývať regeneračnou medicínou budúcnosti, pretože sa priamo zameriava na odstránenie príčiny ochorenia a nielen na potlačenie bolesti.
Ako prebieha terapia?
Pacienta uložíme na lôžko a spokojne si napríklad môže zdriemnuť. Celý systém je totiž riadi počítač, ktorý optimalizuje priebeh nukleárnej terapie podľa konkrétnej diagnózy pacienta. Čím je ešte nukleárna regeneračná terapia taká výnimočná? Samotnú technológiu vyvinuli v Johnsonovom vesmírnom centre NASA v Houstone. Uzatvorený nukleárny systém bol pred udelením patentu predstavený aj veľmi prísnym regulačným orgánom na americkom kontinente, kde povolia používanie podobných zariadení až po podrobnom preskúmaní a overení terapeutických účinkov.
Má terapia nejaké vedľajšie účinky a sú v tomto smere obmedzenia ohľadom veku?
Terapia je vhodná pre všetky vekové kategórie a o jej vhodnosti pre pacienta rozhodne po vyšetrení lekár, ktorý následne terapiu nastaví podľa konkrétnej diagnózy. Je bezpečná a účinná. Chodia k nám aj pacienti, ktorí už absolvovali všetky dostupné neinvazívne možnosti liečby kĺbov. Avšak nikdy som u pacientov nevidel také evidentné zlepšenie klinického stavu ako po absolvovaní nukleárnej terapie. Liečba je bezbolestná a nemá nijaké nežiaduce účinky. Nehrozí žiadne riziko infekcie, krvácania či zrastov. Výhodou je, že pacient nemusí prerušiť svoje pracovné či pohybové aktivity. Ustúpenie bolesti a zlepšenie pohyblivosti kĺbu často nastupuje už počas terapie. V súčasnosti je to celosvetovo najúčinnejšia neinvazívna terapia na ošetrenie kĺbových a kostných ochorení.
Kde všade možno túto formu terapie nájsť?
Na Slovensku nukleárnu terapiu poskytujú na certifikovanom pracovisku v Sun Medical centre v Leviciach. Kedže spolupracujeme aj s Výskumným ústavom reumatických chorôb a so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, otvorili sme pobočku aj priamo v Piešťanoch. Veľký záujem o liečbu prejavujú pacienti z Maďarska, ktorým sme sa snažili vyhovieť otvorením pobočky v Trebišove. Pacientom vychádzame v ústrety poskytovaním terapie aj vo večerných hodinách a taktiež počas víkendových dní. Je to dôležité preto, lebo terapiu je potrebné absolvovať intenzívnou formou niekoľko dní po sebe bez prerušenia, inak stráca účinnosť.
Kontakt na centrum: Ak máte záujem o nukleárnu terapiu kĺbov či chrbtice, stačí zavolať na číslo 0949 677 799 a dohodnúť si termín vstupnej lekárskej konzultácie. Odborní lekári posúdia váš zdravotný stav a odporučia najvhodnejší spôsob terapie./agentury/
X X X
Muž prišiel za pár minút o takmer 200 000 eur. Pribúdajú sťažnosti na obľúbenú spoločnosť
Fintechová spoločnosť Revolut sa zaoberá elektronickými prevodmi peňazí a v Británii doteraz nezískala plný štatút banky, hoci ľudia ju v bežnej komunikácii bankou nazývajú.
V Británii pribúda sťažností na platobnú platformu Revolut. Stanica BBC opísala prípad klienta, ktorému z podnikateľského účtu za hodinu zmizlo 165 000 libier (197 000 eur) a ktorý je presvedčený, že bezpečnostné opatrenia v Revolute nedokázali zabrániť krádeži v online priestore. Revolut klientovi odmietol peniaze vrátiť.
Podvedený klient v relácii BBC Panorama povedal, že zločinci zrejme obišli proces overenia identifikácie, a tak získali prístup k jeho účtu. BBC následne zistila, že Revolut je za posledný rok spomínaný vo viacerých sťažnostiach kvôli podvodom častejšie, ako ktorákoľvek iná z väčších bánk v Británii.
Fintechová spoločnosť Revolut sa zaoberá elektronickými prevodmi peňazí a v Británii doteraz nezískala plný štatút banky, hoci ľudia ju v bežnej komunikácii bankou nazývajú. Podnik uvádza, že berie podvody veľmi vážne a že má „silné kontrolné mechanizmy“, aby splnil svoje zákonné a regulačné povinnosti.
Revolut patrí medzi rad nových čisto digitálnych finančných inštitúcií, ktoré ponúkajú všetky svoje služby online alebo prostredníctvom aplikácie. Nemajú žiadne pobočky, kam by sa dalo zájsť a prerokovať záležitosti s bankárom. Revolut má za sebou silný rast a získal už viac ako 45 miliónov zákazníkov po celom svete, z toho deväť miliónov v Británii. Vlani takmer strojnásobil príjmy na 1,8 miliardy libier. Firmu založil britský podnikateľ ruského pôvodu Nikolaj Storonskij s britsko-ukrajinským kolegom Vladyslavom Jacenkom. Revolut je dostupný aj v Česku a na Slovensku.
Otvoriť si účet v Revolute cez aplikáciu je veľmi jednoduché. Firma potom ponúka popri klasickom platení kartou v obchodoch aj možnosť presúvať peniaze medzi účtami v rôznych menách, a to za atraktívne kurzy. Práve to bol aj dôvod, prečo si účet na platforme Revolut otvoril aj podvedený klient, o ktorom píše BBC. Jack, ako sa tento klient volá, podniká a zákazníkov má z viacerých krajín, preto sa mu účty vo viacerých menách hodia. Platformu Revolut si vybral aj preto, že firma v reklame zdôrazňovala vysoké zabezpečenie finančných transakcií.
Raz vo februári bol Jack v zdieľanej kancelárii, keď mu niekto zavolal. Človek na druhej strane predstieral, že je z Revolutu a že volá, pretože Jackov účet mohol byť kompromitovaný prostredníctvom zdieľanej siete wi-fi.
Podvodník z Jacka následne vylákal dostatok informácií na to, aby sa dostal k jeho účtu. Videl potom všetky transakcie. Ešte keď Jack telefonoval s podvodníkmi, prišiel mu z Revolutu potvrdzovací kód na rovnakú sumu, ktorú ráno sám naozaj zo svojho účtu platil. Preto nezaváhal a potvrdil, že túto transakciu skutočne vykonal on. Neuvedomil si, že podvodníci už v tej chvíli mali pripravený falošný účet.
V nasledujúcich minútach začali peniaze z Jackovho účtu rýchlo miznúť. Len čo si Jack uvedomil, že naletel podvodníkom, okamžite chcel kontaktovať Revolut s požiadavkou, aby jeho účet zmrazili. Nenašiel ale žiadnu vyhradenú linku pomoci, len chatovacie funkcie hlboko v aplikácii. Poslal im preto správu, ale trvalo 23 minút, kým sa dostal do správneho oddelenia, ktoré mohlo účet zmraziť. Za ten čas z jeho účtu zmizlo ďalších 67 000 libier (80 000 eur).
Jack je presvedčený, že podvodníci dokázali obísť softvér na rozpoznávanie tvárí. Keď si totiž klient dáva účet na iné zariadenie, Revolut ho vyzve, aby si mobilným telefónom zaobstaral selfie a fotografiu následne odoslal na porovnanie. Jack ale selfie nikam neposielal a keď platformu Revolut vyzval, aby mu údajná snímka ukázala ako dôkaz, dozvedel sa, že Revolut ho vo svojich systémoch uložený nemá. Relácia BBC Panorama následne vykonala vlastné skúmanie a zistila, že problém okolo snímok selfie pre účely autorizácie už Revolut zrejme medzičasom odstránil.
Podvedeného klienta Jacka ale zaráža, že niekto mohol na jeho účte len za hodinu vykonať 137 transakcií a Revolut si nič podozrivého nevšimol. Väčšina bánk totiž účty svojich klientov monitoruje a ak zaregistruje neštandardnú platbu, klienta okamžite informuje a cez aplikáciu sa ho pýta, či tieto platby skutočne realizuje on./agentury/
X X X
Českí ľudovci si zvolili nového predsedu strany, stal sa ním minister Marek Výborný
O post predsedu strany sa uchádzalo šesť straníkov, Marek Výborný mal až 159 hlasov.
Českí ľudovci si v piatok zvolili nového predsedu, so ziskom 159 hlasov sa ním stal súčasný minister poľnohospodárstva Marek Výborný, ktorý na čele KDU-ČSL vystrieda doterajšieho predsedu Mariana Jurečku. O post šéfa strany, ktorá v aktuálnych prieskumoch volebných preferencií dosahuje okolo dvoch percent, sa uchádzalo šesť straníkov, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Jedným z cieľov Výborného podľa jeho slov je, aby Česko po budúcoročných parlamentných voľbách neovládli populisti, komunisti a extrémisti. Chce sa zamerať na väčšiu disciplinovanosť strany, ukončenie kultúrnych vojen a dôraz na praktickú politiku.
O možnom konci Jurečku na čele ľudovcov písali české médiá už dlhší čas. On sám si stanovil niekoľko bodov, po dosiahnutí ktorých bude opäť kandidovať. Bol to zisk dvoch mandátov vo voľbách do Európskeho parlamentu, zlepšenie celoštátnych preferencií aspoň na úroveň potrebnú pre vstup do Poslaneckej snemovne a úspech v krajských a senátnych voľbách. Splniť sa čiastočne podarilo len posledný bod. Napriek tomu Jurečka začiatkom októbra ohlásil, že sa o najvyšší post v strane bude uchádzať opäť.
Podporil ho aj premiér
Jurečku nepriamo podporil aj premiér Petr Fiala, ktorý ho v prejave pred ľudovcami označil za jedného z najlepších členov vlády, akých Česko malo. Oceňoval jeho pracovitosť a kompetentnosť. Podľa českých médií má Fiala bližšie práve k Jurečkovi, pretože s ním a so šéfkou TOP 09 Markétou Pekarovou Adamovou dohodli v roku 2021 koalíciu Spolu, s ktorou porazili ANO Andreja Babiša. Koalíciu však teraz podporil aj nový predseda Výborný.
Výborný je členom KDU-ČSL od roku 2005, jej predsedom už v minulosti krátko bol. Do čela si ho straníci zvolili v marci 2019. Uprednostnili ho vtedy v druhom kole pred Jurečkom. O niekoľko mesiacov však z dôvodu rodinnej tragédie na post rezignoval a šéfom strany sa stal Jurečka. Po tom, ako sa strana v roku 2021 stala v rámci koalície SPOLU súčasťou vlády, pôsobil Výborný ako predseda poslaneckého klubu KDU-ČSL v Poslaneckej snemovni. V júni 2023 sa stal ministrom poľnohospodárstva, keď nahradil Zdenka Nekulu, aktuality.sk
X X X
Šaško svoju ponuku platov považuje za fér, zdravotníkov vyzýva ku kompromisu
Minister zdravotníctva Kamil Šaško sa obáva, že ak nedôjde ku kompromisu medzi ministerstvom a zdravotníkmi, príde o vybojované financie.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa obáva, že ak čoskoro nedôjde k dohode so zástupcami zdravotníkov, môže byť 100 miliónov eur, ktoré vyrokoval pre zdravotníctvo navyše, presunutých inam. Ponuka rastu platov zdravotníkov, ktorú v piatok predstavil, je podľa neho férová. Zopakoval, že je finálna. Minister by chcel zmeny čo najskôr pretaviť do zákona. Vláda by sa tým podľa jeho slov mohla zaoberať už budúci týždeň. Vyzval preto zdravotníkov, aby ku kompromisu pristúpili. Šéf rezortu o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii.
Bojí sa straty financií
„Pri žiadnom kompromise nie je možné dosiahnuť takú dohodu, kde by všetky strany boli na 100 percent spokojné. Preto moja podaná ruka trvá a ponuka na stomiliónový balík určený na zvyšovanie platov stále platí. Zároveň dodávam, že na ďalšie rokovania nemáme veľa času, lebo vláda je pripravená zaoberať sa príslušnou legislatívou možno už na budúci týždeň,“ vyhlásil Šaško. Zároveň vyjadril obavu, že ak k dohode nepríde, mohol by o vyrokované financie prísť.
„Ak by mali napriek masívnemu stomiliónovému navýšeniu tieto protesty či výpovede pokračovať, legitímne sa obávam, aby zdroje neboli presmerované niekam inam,“ povedal.
Vysvetlil, že stomiliónový balík mu neumožnil ponúknuť rovnaké zvyšovanie miezd ako pred konsolidáciou aj lekárom. „Musel som ako minister rozhodnúť, akým spôsobom ho rozdelím, a je pre mňa prirodzené, že som uprednostnil väčší nárast pri sestrách a záchranároch,“ vysvetlil Šaško s tým, že situácia so stabilizáciou sestier je vážnejšia. Verí, že lekári aj sestry s nátlakovými akciami prestanú a situácia sa stabilizuje. Deklaroval, že je pripravený rokovať s nimi.
Financie budú, tak prečo podávajú výpovede?
Sestrám a záchranárom ponúka rovnaké zvyšovanie miezd ako pred konsolidáciou. Nevidí preto žiaden dôvod na to, prečo by mali pokračovať v zbieraní výpovedí. Lekárom by sa platy mohli zvýšiť o 6,4 percenta namiesto troch percent. Minister zopakoval, že súčasťou ponuky je aj to, že po dvoch rokoch sa rast platov lekárov vráti na plnú úroveň spred konsolidácie.
Šéfa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského podľa jeho slov informoval o ponuke ešte pred tým, ako ju v piatok predstavil prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu. Netrúfa si povedať, či lekári ustúpia, no verí, že áno. „Dohodneme sa len, ak aj lekári pochopia, že jedinou možnosťou dohody je kompromis,“ povedal Šaško.
LOZ v piatok pripomenulo, že kompromis urobilo už v roku 2022 a teraz len žiadalo vládu o plnenie záväzkov voči lekárom. „Vyjadrujeme ľútosť nad rozhodnutím politikov rozdeliť zdravotníkov a porušiť dohodu medzi lekármi a vládou, ktorú podpísalo LOZ a vláda SR v roku 2022. (…) Toto rozhodnutie otvára zbytočný konflikt, ktorému sa LOZ snažilo zo všetkých síl vyhnúť,“ povedal Visolajský.
Minister zároveň informoval, že sa bude zaoberať dosahmi transakčnej dane v sektore a bude o tom diskutovať aj s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD).
X X X
Slovensko bolo len kúsok od prehry v prípade zákazu zisku pre zdravotné poisťovne. Nakoniec dosiahlo prelomové víťazstvo (rozhovor)
V septembri tohto roka nemecký ústavný súd definitívne potvrdil, že medzinárodná arbitráž v prípade zákazu ziskov, ktorú Slovensko pôvodne prehralo s vlastníkom zdravotnej poisťovne Union, je neplatná.
Koncom septembra Slovensko uspelo na nemeckom ústavnom súde. Táto správa u nás vzbudila len malý mediálny záujem. Pritom v skutočnosti išlo o veľa – až o miliardu eur. Prípad sa týkal sporu o zákaze zisku pre zdravotné poisťovne, ktorý sa ťahá už viac ako 16 rokov.
Keď sa vláda Roberta Fica v roku 2007 rozhodla, že neumožní zdravotným poisťovniam, aby mohli vytvárať zisk a následne si ho vyplácať v podobe dividend, akcionári týchto spoločností okamžite zažalovali Slovenskú republiku. Obrátili sa nielen na slovenské, ale aj medzinárodné, teda arbitrážne súdy.
Spočiatku to vyzeralo, že vlastníci zdravotných poisťovní uspejú a vláda im bude musieť zaplatiť ušlý zisk. Zvlásť po tom, ako sa na ich stranu priklonil Ústavný súd SR, ktorý označil tento zákon za protiústavný, a preto sa musela zmeniť aj legislatíva.
Celý prípad však nabral celoeurópsky rozmer a štát nakoniec nemusel zaplatiť akcionárom zdravotných poisťovní ani euro. Aktuality.sk sa rozprávali s dvoma ľudmi, ktorí sa významne podieľali na tom, že Slovensko nakoniec uspelo v tejto právnickej vojne – s riaditeľkou odboru špecifických právnych záležitostí na ministerste financií Andreou HOLÍKOVOU a vedúcim oddelenia špecifickej právnej agendy Juliánom KUPKOM.
Prednedávnom Slovensko uspelo na nemeckom ústavnom súde v žalobe holandskej spoločnosti Achmea – vlastníka zdravotnej poisťovne Union. Je to definitívna bodka za celým prípadom zákazu zisku pre zdravotné poisťovne, ktoré následne žalovali slovenský štát?
J. Kupka: Pokiaľ ide o arbitráže vedené so zdravotnými poisťovňami, tak toto považujeme za definitívnu bodku. Boli vedené arbitráže Achmea I (do roku 2012 sa spoločnosť volala Eureko, pozn. red.), Achmea II, taktiež boli arbitráže so spoločnosťou HICEE (akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera, pozn. red.) a so spoločnosťou EURAM (akcionár zdravotnej poisťovne Apollo, ktorá sa neskôr zlúčila s Dôverou, pozn. red.). Tieto sú všetky už ukončené.
Dá sa konkrétne vyčísliť, koľko nakoniec Slovensko ušetrilo? O akú sumu nás žalovali vlastníci súkromných zdravotných poisťovní?
A. Holíková: Ak vychádzame zo žalobných nárokov, tak ide o sumu zhruba vo výške do jednej miliardy eur.
Ako je vlastne možné, že sa štátu nakoniec podarilo uspieť? Spočiatku to s ním vyzeralo celkom zle a hrozilo, že akcionári súkromných zdravotných poisťovní vyhrajú. Dokonca Ústavný súd SR označil zavedenie zákazu zisku za protiústavné.
J. Kupka: Z pohľadu arbitráží sa na spory treba pozerať špecifickým spôsobom, lebo tie bežia na základe bilaterálnych medzinárodných dohôd o ochrane a podpore investícií. A majú iný režim ako vnútroštátne súdy.
Arbitráže ako také majú tri základné fázy. Keď to zjednoduším, tak prvá je jurisdikčná fáza, keď tribunál rozhoduje o tom, či má alebo nemá právomoc o spore rozhodovať na základe danej bilaterálnej investičnej dohody.
Následne, ak tribunál rozhodne, že právomoc konať vo veci má, tak sa vstupuje do meritórnej fázy sporu, v ktorej sa rieši samotný predmet sporu, teda či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv investora z bilaterálnej investičnej dohody. Ak boli práva porušené, tak sa pristupuje k tretej fáze, keď sa posudzuje výška školy.
Tie naše arbitráže, ktoré sme mali, s výnimkou Achmea I, tak všetky ostatné boli ukončené v tej prvej fáze – jurisdikčnej. Slovenskej republike sa podarilo vo všetkých týchto sporoch obhájiť, že tribunál nemá právomoc v tejto veci konať, a teda nemôže rozhodovať a vôbec hovoriť o tom, či boli alebo neboli porušené práva investorov, aktuality.sk
X X X
Rusi hromžia nad útekom Krištofa zo Soči. Slováci krajana podržali, šéf IIHF poslal do KHL jasné stanovisko
Po vydarenej olympiáde v Pekingu, na ktorej prispel k zisku historického bronzu pre Slovensko, prijal lukratívnu ponuku z KHL. Odohral tam dve sezóny, ale tretiu už nedokončí.
Slovenský hokejista Michal Krištof ukončil pôsobenie v ruskom klube HC Soči radikálnym spôsobom – z hodiny na hodinu si zbalil veci a bez rozlúčenia odišiel.
Šikovný center nebol počas svojej druhej sezóny v Soči (predtým hral rok za Vladivostok) spokojný so svojou pozíciou v tíme, nepozdávala sa mu ani minutáž.
Tréner HC, legendárny obranca Sergej Zubov ho dokonca v niekoľkých zápasoch posadil na tribúnu ako zdravého náhradníka.
Keď o služby nitrianskeho rodáka prejavil záujem švajčiarsky klub SCL Tigers, ktorý hráva svoje domáce zápasy v Langnau, veľmi sa potešil.
Lenže Rusi o jeho odchode nechceli ani počuť a do Švajčiarska ho odmietli uvoľniť.
Krištof tak učinil rozhodnutie, ktoré mu zrejme navždy zavrelo dvere do KHL – klub začiatkom týždňa svojvoľne opustil.
Už dnes by mal debutovať v novom pôsobisku, Tigers sa predstavia na ľade Ambri-Piotta.
Vedenie HC Soči vyjadrilo nad správaním Slováka veľké rozhorčenie. Na klubovom webe uverejnilo stanovisko, z ktorého vyberáme:
„Michal Krištof v uplynulých dňoch v rozhovoroch so zamestnancami športového oddelenia klubu vyjadril nespokojnosť s podľa neho nedostatočným hracím časom a jeho úlohou na ľade. Po zápase s Viťazom Podoľsk tiež ústne oznámil, že dostal ponuku od jedného z klubov vo Švajčiarsku.
Zástupca generálneho riaditeľa klubu pre hokejové operácie Alexej Baďukov sa vyjadril, že klub má naďalej o služby slovenského útočníka záujem a že nemieni vypovedať súčasnú zmluvu. Rozdelenie hracieho času medzi hokejistov je výsadou trénerského štábu, čo bolo uvedené aj hráčovi.
Bohužiaľ, hráč nebol pripravený na konštruktívny dialóg. Hlavný tréner tímu Sergej Zubov s ním opakovane komunikoval a Krištofovi vysvetlil dôvody skrátenia jeho hracieho času.
Počas celého obdobia spolupráce klub prejavoval k hráčovi maximálne úctivý prístup, klub vždy reagoval a poskytoval pomoc pri riešení každodenných a rodinných záležitostí a faktom je aj to, že klub nemá voči hráčovi žiadne finančné dlhy.
V utorok 15. októbra sa Michal Krištof zúčastnil komunikácie so školákmi v rámci akcie „Hokejová rodina“ a následne išiel na tréning nehrajúceho kádra. Po skončení tréningu hokejista bez povolenia opustil mužstvo. Klub neakceptuje ultimátnu formu správania zo strany hráča a mieni konať v právnej oblasti v súlade s normami predpisov KHL,“ uvádza sa v stanovisku HC Soči.
Lenže funkcionári z mesta, kde sa v roku 2014 uskutočnili zimné olympijské hry, sa môžu sťažovať jedine tak na lampárni.
Rusko je totiž po začatí vojenskej agresie na Ukrajine odstavené od možnosti účinkovať na medzinárodných turnajoch a podobný „dištanc“ platí aj na klubovej scéne.
Hráčske kontrakty v KHL nie sú medzinárodne uznávané a platia len v Rusku. Pre tamojšie médiá to potvrdil aj šéf Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) Luc Tardif.