Spojené štáty už podľa prezidenta Donalda Trumpa dlho neznesú prístup a komentáre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k vojne na Ukrajine. „Toto je to najhoršie vyhlásenie, aké mohol Zelenskyj urobiť, a Amerika to už dlho neznesie! To je to, čo som hovoril, tento chlap nechce mier, kým má podporu Ameriky,“ napísal americký štátnik, ktorý sa tak znovu dostal do názorového sporu so Zelenským.
Tajomný Trumpov odkaz: Bude to ‚veľká noc.‘ Svet háda, čo tým myslel. V hre je aj úplné zastavenie pomoci Ukrajine
Americký prezident Donald Trump opäť upútal pozornosť svetových médií tajomným vyhlásením, v ktorom avizoval „veľkú noc“. Jeho slová vzbudili očakávania, keďže podľa denníka The New York Times zvolal mimoriadne rokovanie, kde sa má rozhodovať o ďalších krokoch USA voči Ukrajine.
Trump sa má v pondelok stretnúť s ministrami zahraničia a obrany, Markom Rubiom a Petom Heghsetom, ako aj s bezpečnostnými poradcami. Hlavnou témou rokovaní má byť ďalšia stratégia Spojených štátov vo vzťahu k vojne na Ukrajine, ktorá už tri roky odoláva ruskej invázii.
Podľa zdrojov oboznámených s priebehom rokovaní, na ktoré sa odvoláva The New York Times, sa diskutuje aj o možnosti pozastavenia či úplného zrušenia vojenskej pomoci Ukrajine. Ide o balíky, ktoré boli schválené ešte počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena.
Trump je známy dramatickým oznamovaním svojich rozhodnutí, no aktuálne je jeho postoj k Ukrajine sledovaný ešte pozornejšie. Neistota ohľadom budúcnosti americkej podpory Kyjevu totiž vyvoláva obavy medzi spojencami, zatiaľ čo Ukrajina stále čelí neustálym ruským útokom.
Napätie eskalovalo počas piatkového stretnutia v Bielom dome, kde sa Trump stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pri rozhovoroch asistoval aj viceprezident J. D. Vance, pričom sa ukázalo, že Trumpova administratíva zatiaľ nenašla jasnú odpoveď na otázku mierového riešenia konfliktu, hoci to Trump sľuboval vo svojej kampani.
Minister zahraničia Rubio po stretnutí naznačil, že Zelenského prístup mohol byť príliš konfrontačný. V rozhovore pre ABC News poznamenal, že ukrajinský líder sa snažil presadzovať výlučne ukrajinský pohľad a intenzívne komentoval priebeh diskusie. To podľa neho mohlo sťažiť konštruktívny dialóg.
Zelenskyj však podľa The Telegraph vyjadril záujem o obnovenie rokovaní so Spojenými štátmi, vrátane dohody o nerastnom bohatstve, ktorá je údajne pripravená. Verí, že aj americká strana je ochotná pokračovať v rozhovoroch a nájsť spoločné riešenie.
Toto USA už dlho neznesú
Trump neskôr napísal ďalší príspevok na a svojej sociálnej sieti Truth Social. V ňom obvinil ukrajinskú hlavu štátu, že nemá záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine. Napísal tiež, že Spojené štáty sa so Zelenského postojom v otázke prímeria s Ruskom nemienia zmieriť.
„Toto je najhoršie vyhlásenie, aké mohol Zelenskyj urobiť, a Amerika to už dlho neznesie,“ napísal Trump s odkazom na nedeľňajší výrok ukrajinského prezidenta, že dohoda o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom „je stále veľmi, veľmi vzdialená“. Trump k svojmu príspevku priložil aj odkaz na článok agentúry AP, ktorá Zelenského vyjadrenie citovala a ktorej Biely dom zakázal prístup do Oválnej pracovne.
„Je to, ako som hovoril: tento chlapík, kým má podporu Ameriky, nechce mier. Európa na stretnutí so Zelenským otvorene vyhlásila, že bez USA to nedokáže. Asi to nie je práve najlepšie vyhlásenie z hľadiska demonštrácie sily voči Rusku. Čo si myslia?“ pýtal sa ďalej Trump.
Musíme zastaviť vojnu
Príspevok na sociálnej sieti napísal aj ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj. Ten uviedol, že je veľmi dôležité, aby sa spojenci pokúsili urobiť diplomaciu skutočne vecnou, a aby túto vojnu čo najskôr ukončili.
„Potrebujeme skutočný mier a Ukrajinci ho chcú najviac, pretože vojna ničí naše mestá. Strácame našich ľudí. Musíme zastaviť vojnu a zaručiť bezpečnosť,“ vyhlásil Zelenskyj.
„Spolupracujeme s Amerikou a našimi európskymi partnermi a veľmi dúfame v podporu USA na ceste k mieru. Mier je potrebný čo najskôr,“ dodal prezident./agentury/
X X X
Fico chce zabojovať o ruský plyn pre Slovensko. Plánuje tým podmieniť prijatie záverov samitu v Bruseli
Predseda vlády Robert Fico (Smer) pred samitom Európskej únie, ktorý sa uskutoční 6. marca v Bruseli, prezentoval na tlačovej konferencii podmienky Slovenskej republiky. Tvrdí, že Slovensko nebude podporovať vojnu a chce, aby Európska komisia požiadala Ukrajinu o obnovenie dodávok ruského plynu do Európy. Myslí si, že bez toho Európa nie je konkurencieschopná a Kyjev podľa neho nakupuje ruský plyn. Dostupné dáta však ukazujú, že plynu z Moskvy je v skutočnosti v únii len zlomok.
Už tento týždeň sa bude v Bruseli konať samit Európskej únie (EÚ), na ktorom členské štáty prediskutujú náročnú situáciu na Ukrajine. Veľká Británia a Francúzsko pripravujú svoj vlastný mierový plán, vzťahy Kyjevu a Washingtonu sú v súčasnosti napäté.
Fico na sociálnej sieti ešte v piatok (28.2.) vyhlásil, že konanie samitu víta, no s navrhovanými závermi spokojný nie je. Okrem toho reagoval aj na neprítomnosť predstaviteľov Slovenska na stretnutiach v Paríži či Londýne, ktorých sa zúčastnili viaceré štáty EÚ, no Bratislava prizvaná nebola. Podľa premiéra tam ani Slovensko nemalo čo hľadať a išlo o „bojové porady vojnychtivých krajín“, napísal.
„Nebudem spochybňovať nevyhnutnosť zvyšovania obranyschopnosti Európy, mám však vážne výhrady k záverom o Ukrajine,“ tvrdil Fico. Stratégia, že by mala byť Ukrajina pri rokovaniach čo najsilnejšia, je podľa premiéra nerealistická a stratégia „mier prostredníctvom sily“ zas podľa neho vznikla len preto, aby mohla vojna pokračovať.
V reakcii na piatkovú roztržku amerického prezidenta Donalda Trumpa so svojim ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským slovenský premiér povedal, že Ukrajina nebude nikdy taká silná, aby mohla vyjednávať z pozície vojenskej sily. Uviedol tiež, že samit EÚ budúci štvrtok nemusí byť schopný zhodnúť sa na spoločných záveroch, ak únia nebude rešpektovať, že existujú aj iné názory ako pokračovať vo vojne na Ukrajine. Samotný incident v Bielom dome Fico nekomentoval.
Obrana Európy
V pondelok premiér na tlačovej konferencii ohlásil, s čím pôjdu zástupcovia Slovenska tento týždeň do Bruselu. „Pokiaľ ide o zvyšovanie obranyschopnosti Európskej únie ako celku, vláda SR nemá žiadne námietky a bude konštruktívna,“ uviedol .
Prvou základnou otázkou podľa neho bude, ako sa postaviť k výdavkom na obranu v jednotlivých členských štátoch a druhou, či Európa ako taká nájde prostriedky na to, aby zdvihla financie vyčlenené na vojenské účely.
Slovensko chápe realitu, hovorí Fico, no ide podľa neho o krajinu v konsolidácii, ktorá oproti ostatným členom EÚ nie je dostatočne ekonomicky silná. Slovensko teda bude od EÚ požadovať, „aby tu boli výnimky z paktu rastu a stability, aby sa niektoré veci nezapočítavali do verejného dlhu, aby mali krajiny možnosť z týchto armádnych rozpočtov financovať aj projekty duálneho určenia“.
Maďarský premiér Viktor Orbán má jasné výhrady voči celej prvej časti záverov samitu, ktorá sa týka podpory Ukrajiny a požaduje v nich veľké zmeny. Fico tvrdí, že sa s ním o tom nezhováral a nevie, aký bude Orbánov postoj, ak mu EÚ nevyhovie. Podotýka však, že Slovensko taktiež s väčšinou krajín Únie nesúhlasí.
„Je zásadný rozdiel medzi postojom vlády SR a postojmi väčšiny členských štátov EÚ, pokiaľ ide o pokračovanie vojny,“ uviedol Fico. Myslí si, že ostatné štáty chcú, aby vojna pokračovala a Slovensko podľa neho volá po mieri.
Fico tvrdí, že Európska únia sa za účasti USA snaží Ukrajinu vyzbrojiť tak, aby bola čo najmocnejšia, no v dôsledku toho je nakoniec silnejšie Rusko. „My nemáme žiadny dôvod veriť, že táto stratégia opätovného nalievania peňazí a všetkého ostatného na Ukrajinu ju môže urobiť takou silnou, že potom bude môcť rokovať o mieri,“ uviedol Fico.
Spýtal sa, či máme prijať filozofiu, že „je lepšia vojna ako nespravodlivý mier“. „Ak sa rozhodne EÚ pristúpiť k tomu, že bude naďalej masívne, finančne a vojensky podporovať Ukrajinu, môže tak byť len na bilaterálnej báze. Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu finančne ani vojensky, pokiaľ ide o pokračovanie vojny,“ podotkol premiér s tým, že neverí na stratégiu „mier cez silu“.
Prímerie
Podľa Fica Slovenská republika verí, že okamžité prímerie a zastavenie paľby je jedinou cestou k ukončeniu vojny. O tom si myslí, že bol aj konflikt medzi prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a prezidentom USA Donaldom Trumpom.
„Prezident Trump miluje clá a dane. A má rád obchodné vojny. Ale nemá rád vojny, kde zomierajú ľudia. Toto bol hlavný problém. Prezident Zelenskyj chcel zbrane a peniaze, kým druhá strana hovorila, aby šli do prímeria. V tomto chcem povedať, že aj my sme na strane okamžitého prímeria,“ opísal Fico postoj Slovenska, ktorý je podľa neho v súlade so Spojenými štátmi americkými.
Slovensko chce podľa premiéra zmeniť závery samitu na okamžité prímerie a začatie rokovaní o mieri za účasti USA, Ruska aj Ukrajiny. „Na druhej strane, ak si chcú USA a Rusko vytvoriť nejaké zázemie, tak ich chvíľku nechajme, nech spolu komunikujú. A potom sa môže pridať Ukrajina aj Európa,“ uviedol Fico.
Plyn a energie
V prípade dodávok plynu na Slovensko Fico pripomenul, že v decembri 2024 Ukrajina potvrdila zámer nepredĺžiť tranzitnú zmluvu, ktorej na konci roka skončila platnosť. Kyjev tak dodávky plynu nezastavil, ale neobnovil zmluvu s Moskvou uzavretú na dobu určitú v záujme priškrtiť finančné zdroje agresora.
Fico tvrdí, že keď bol proti, Zelenskyj argumentoval nasledovne: „To snáď nemyslíte vážne. Vy budete kupovať ruský plyn a my vám ho budeme prevážať cez Ukrajinu. To znamená, že vy, Slováci, budete podporovať ruskú vojenskú mašinériu,“ tvrdí Fico s tým, že na Zelenského strane boli aj ďalší európski premiéri.
Hovorí, že cena plynu začala po rozhodnutí ukrajinského prezidenta prudko stúpať a že situácia je aktuálne kritická. Bez tranzitu cez Ukrajinu Európa podľa Fica nebude nikdy konkurencieschopná. Okrem toho podotkol, že Ukrajina začala nakupovať plyn v Európe, kde ho je podľa slovenského premiéra málo a ide vraj o plyn pôvodom z Ruska, a teda na celej situácii zarába Moskva.
„Ukrajina dobre vie, že existuje právo EÚ, ktoré núti majiteľov potrubí prepravovať nakúpený plyn na európskom území na Ukrajinu,“ hovorí Fico. Tvrdí, že ak teda Ukrajina požaduje prepravu plynu cez Eustream, tak jej musí Slovensko vyhovieť.
Ďalej podľa slovenského premiéra priemerne zahraniční obchodníci posielajú na Ukrajinu 10,5 milióna metrov kubických plynu denne a „všetko je to ruský plyn“. Ten do Európy prúdi cez turecký Turk Stream a Maďarsko, pokračoval Fico.
„Preto sme sa veľakrát obrátili na Európsku komisiu a vysvetľovali sme, že zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu je poškodená Európa,“ uviedol predseda vlády SR.
Slovensko navrhuje, aby sa do záverov samitu zaviedol žiadosť zo strany Európskej komisie voči Ukrajine, aby obnovila prevoz ruského plynu na Slovensko.
Ficove tvrdenia ale nesedia so štatistikami dovozu plynu do krajín EÚ, ktoré zverejňuje portál Bruegel. Z týchto dát vyplýva, že dodávky z Ruska aj po vypnutí tranzitu cez územie Ukrajiny tvoria len zlomok celkových dodávok.
Najväčším dodávateľom plynu do EÚ je Nórsko, ktoré denne dováža do Európy 362 miliónov kubíkov plynu, čo je šesťnásobne viac než objemy dodávok z Ruska. Druhým najväčším dodávateľom plynu po Nórsku je Alžírsko, ktoré denne exportuje na kontinent 97 miliónov kubíkov plynu, čo je tiež podstatne viac oproti objemu ruských dodávok (56 miliónov kubických metrov denne).
Ani v prípade LNG plynu nie je Rusko suverénnym lídrom. Podľa štvrťročných dát je najväčším exportérom skvapalneného plynu do EÚ takisto Nórsko, ktoré od novembra až do konca roka 2024 doviezlo do Únie 25 miliárd kubíkov tejto komodity. Rusko je síce na druhom mieste s dovozom 14 miliárd kubických metrov za štvrťrok, ale jeho podiel na celkových dodávkach LNG do Európy je menej než pätinový.
Podráža partnerom nohy
Premiér Fico sa vyhráža, že zablokuje závery Európskej únie (EÚ), a naďalej tak izoluje Slovensko. Správa sa, akoby ho inštruoval ruský prezident Vladimir Putin. Vo svojom vyhlásení to uviedol líder opozičného PS Michal Šimečka. TASR o tom informoval Samuel Chrťan z mediálneho oddelenia PS.
„Namiesto toho, aby premiér prispel k riešeniu, o ktoré sa snaží zvyšok EÚ – stabilný, trvalý a spravodlivý mier na Ukrajine – podráža naším partnerom nohy,“ kritizoval Šimečka. Fico podľa neho zrádza slovenské záujmy v historickej chvíli, keď sa rozhoduje o budúcnosti bezpečnosti Európy./agentury/
X X X
FT: Británia sa dištancovala od návrhu prímeria na Ukrajine
Británia sa dištancovala od návrhu obmedzeného mesačného prímeria na Ukrajine. Informoval o tom denník Financial Times, ktorý ho označil za návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Denník Le Figaro pritom po nedeľňajšom summite v Londýne o Ukrajine a európskej bezpečnosti napísal, že prímerie obmedzené na more, vzdušný priestor a energetickú infraštruktúru predložil Macron spoločne s britským premiérom Keirom Starmerom. Starmerov hovorca v pondelok podľa Reuters povedal, že sa diskutuje o viacerých možnostiach a že k nim nebude dávať komentáre.
Spomínané mesačné prímerie by podľa Macrona, ktorého Le Figaro citovalo, otvorilo cestu k ďalšej fáze, a to k rozmiestneniu európskych mierových jednotiek na Ukrajine. Tie by dohliadali na dodržiavanie podmienok budúcej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom.
Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, podľa Financial Times k návrhu obmedzeného prímeria vyjadrila výhrady, ak by jeho súčasťou neboli bezpečnostné záruky. O tie sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo usiluje.
Londýnsky summit, ktorý sa konal krátko po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Zelenským, účastníci označovali za ukážku európskej jednoty v podpore napadnutej krajiny. Financial Times poznamenal, že len krátko po vrcholnej schôdzke sa objavili rozpory./agentury/X X X
X X X
Rusi Iskanderom zasiahli ukrajinské cvičisko hlboko v tyle. Straty sú vážne, Kyjev počet nezverejnil
Ruská armáda v sobotu balistickou strelou Iskander-M zasiahla cvičisko ukrajinských ozbrojených síl v Dnepropetrovskej oblasti. Dnes to podľa ukrajinského servisu BBC potvrdil veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj. O útoku na výcvikový priestor pri meste Samar, ktoré sa do vlaňajška volalo Novomoskovsk, cez víkend informovali ukrajinskí vojnoví spravodajcovia a vojenskí blogeri.
„Tragédia na cvičisku je strašným dôsledkom nepriateľského útoku,“ uviedol Drapatyj. Vyjadril sústrasť blízkym vojakom, ktorí pri ňom zahynuli. Koľko obetí si úder vyžiadal, nezverejnil.
„V súčasnosti vyšetrujeme okolnosti tragédie. Osobne sledujem každý krok, aby sme zistili sekundu po sekunde. Pretože ma to tiež bolí, zvnútra ma zožiera hnev,“ uviedol. Drapatyj velí tiež operačno-strategickej skupine Chortycia, ktorá je zodpovedná za veľkú časť frontu na východnej Ukrajine. Povedal, že na vyšetrenie udalosti v okolí Samaru pri dedine Čerkaske vymenoval nezávislý vyšetrovací tím, v ktorom sú aj členovia vojenskej kontrarozviedky, a že sa za svoje konanie budú zodpovedať všetci, „ktorí ten deň rozhodovali a ktorí nerozhodli včas“.
Hlavný veliteľ ukrajinských síl, generál Oleksandr Syrskyj, dnes oznámil, že na dobu vyšetrovania ruského útoku odvolal z funkcií veliteľa výcvikového strediska a veliteľa vojenskej jednotky, ktorej cvičisko zasiahla ruská raketa. Nariadil tiež preveriť, ako sa plnia skoršie rozkazy ohľadom včasného varovania pred raketovým útokom a zákazu rozmiestňovať vojakov a viesť porady na otvorenom priestranstve či na nevhodných miestach. Ani Syrskyj nespresnil, koľko mŕtvych a ranených si ruský útok vyžiadal.
Výcvikový priestor sa nachádza asi 100 kilometrov od frontovej línie. Ruská armáda sa na útok pripravila s pomocou prieskumného dronu Orlan a následne proti polygónu odpálila strelu Iskander s kazetovou muníciou. Dopadla v momente, keď sa vojaci zoraďovali.
Cez víkend o útoku podľa servera Korrespondent informoval napríklad ukrajinský novinár Andrij Caplijenko na svojom telegramovom účte. V príspevku písal o veľkom počte zabitých ukrajinských vojakov patriacich k 157. samostatnej mechanizovanej brigáde. Ukrajinský dobrovoľník a operátor dronu zvaný Serhij Fleš podľa BBC Ukrajina kritizoval, že sa nad cvičiskom objavil Orlan, ale „zodpovední ľudia neprijali potrebné bezpečnostné opatrenia“. Podľa ukrajinských vojenských blogerov išlo o druhú podobnú udalosť za niekoľko dní.
O útoku pri Samare v sobotu informovalo ruské ministerstvo obrany a podľa neho si vyžiadal „mnoho obetí“.
V novembri 2023 ukrajinská 128. samostatná horská zakarpatská brigáda stratila pri ruskom raketovom útoku v Záporožskej oblasti 19 vojakov. V dedine neďaleko frontu sa vtedy zhromaždili, aby prevzali vyznamenanie pri príležitosti Dňa raketových vojsk a delostrelectva. O život prišli tiež dvaja civilisti. Vyšetrovanie ukázalo, že velitelia zanedbali všetky bezpečnostné opatrenia./agentury/
X X X
Robert Fico je pripravený zablokovať európsky samit a pomoc Ukrajine. Žiada, aby vyhoveli jeho podmienkam
Robert Fico dnes na tlačovej besede predstavil podmienky, s ktorými ide vo štvrtok do Bruselu. Okrem toho obviňoval spojencov z EÚ z podporovania vojny a zabíjania na Ukrajine.
Premiér Robert Fico dnes odbehol od riešenia koaličnej krízy, aby na úrade vlády zvolal tlačovú besedu, na ktorej varoval európskych lídrov. Ak nevyhovejú jeho podmienkam zablokuje štvrtkový samit v Bruseli a akúkoľvek podporu Ukrajiny.
Slovenský premiér lídrov EÚ žiada, aby bol do záverov samitu doplnený príkaz Ukrajine o obnovení tranzitu ruského plynu cez svoje územie na Slovensko a do Európy.
„Ak budem vidieť, zo strany niektorých predstaviteľov úškrny, že čo to zase chceme a na čo to je celé dobré. Keď budem vidieť nezáujem sa s nami o tomto baviť (…), tak sa, samozrejme, môže stať to, že ja zablokujem prijatie záverov, ktoré sa týkajú masívnej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine,“ vyhlásil dnes Fico na úrade vlády.
Ten okrem toho obviňoval spojencov v EÚ z toho, že nemajú záujem o prímerie na Ukrajine a naopak chcú len ďalšie zabíjanie.
Fico chce zbrojiť
Lídri EÚ sa stretávajú vo štvrtok v Bruseli, aby riešili dve témy. Prvou je posilnenie európskej obrany a druhou je vojenská pomoc Ukrajine. K prvému bodu sa Robert Fico postavil pomerne otvorene. Skonštatoval, že Slovensko nemá problém so zvyšovaním obranyschopnosti EÚ a Európy.
„Vláda SR bude veľmi aktívne spolupracovať s ostatnými krajinami EÚ na myšlienke, ako posilniť obranu Európy za predpokladu, že tu nebude ten americký dáždnik, na ktorý bola Európa roky zvyknutá,“ vyhlásil Fico.
Slovensko však nebolo prizvané do takzvanej koalície ochotných, ktorej vznik oficiálne ohlásili lídri európskych krajín a Kanady v nedeľu v Londýne. Zatiaľ je jej súčasťou 15 krajín, vrátane Česka, Poľska či Rumunska. Tieto krajiny majú podľa medializovaných informácií záujem zvýšiť investície na obranu aj cez spoločnú pôžičku. Rovnako avizovali aj výraznú vojenskú pomoc Ukrajine, čím chcú pomôcť nášmu východnému susedovi vyrokovať stabilný mier.
Fico však viackrát zopakoval, že Slovensko chce byť súčasťou tohto avizovaného európskeho zbrojenia. „Chápeme realitu,“ zhodnotil. Aj v tomto prípade má Slovensko požiadavky. Fico chce, aby financie na obranu mohli byť použité aj na takzvané projekty duálneho určenia – teda napríklad na rekonštrukciu mostov či výstavbu nemocníc.
S druhou časťou záverov má však Fico väčší problém. Médiám odkázal, aby napísali, že väčšina Európskych krajín je za pokračovanie vojny a Slovensko je za mier. „Toto sú vojnové závery,“ uviedol Fico.
Predseda európskej rady António Costa, ktorý Fica a ostatných lídrov do Bruselu pozval, ale závery interpretuje inak. Európska únia chce na Ukrajine zabezpečiť „spravodlivý a trvalý mier“. „Je preto dôležité, aby sme sa porozprávali o tom, ako ďalej podporovať Ukrajinu,“ napísal v pozvánke na samit. Ukrajina sa totiž obáva, že bez silnej vojenskej pomoci od Európy a iných bezpečnostných záruk neodradí Rusko od ďalšieho porušenie prímeria, ak takéto prímerie nastane. Podľa ukrajinského prezidenta totiž ruský prezident Vladimir Putin už dohody a prímeria s Ukrajinou porušil 25-krát.
„To si naozaj myslíme, že treba nechať zabíjať Rusov a Ukrajincov v tisícoch, len preto, že západ nemá pocit, že Ukrajina stále nie je dostatočne silná?“ pýtal sa na tlačovej besede Fico. Aktuality.sk sa na premiéra na besede spýtali, ako by on teda zaručil Ukrajincom stabilný mier. Na našu otázku neodpovedal a zdôrazňoval, že žiada okamžité zastavenie bojov.
Premiér zhodnotil, že s vojenskou pomocou Ukrajine od krajín EÚ problém nemá. Bude ale blokovať, ak by chcela Únia pristúpiť k spoločnej pomoci a trvá na tom, aby išlo len o bilaterálne dohody jednotlivých krajín s Ukrajinou.
Chce v EÚ ruský plyn
Fico ale je pripravený vojenskú pomoc Ukrajine blokovať. Urobí tak, ak Únia nebude akceptovať jeho žiadosť o to, aby Ukrajina pustila cez svoje územie plyn smerujúci z Ruska. Lídri EÚ ale nemali na programe rozprávať sa o dodávkach plynu, ktoré teraz Robert Fico navrhuje.
Tranzit ruského plynu Ukrajina zastavila na prelome roka, keď medzi krajinami vypršala dohoda. Ukrajinskí predstavitelia zdôraznili, že pokračovanie tranzitu by umožnilo Rusku generovať príjmy, ktoré následne využíva na financovanie vojenskej agresie proti Ukrajine.
Premiér Robert Fico dokonca išiel riešiť situáciu za Vladimirom Putinom. Z Moskvy ale žiadne riešenie nepriniesol. Ukrajine zas Fico navrhoval, že by Slovensko kupovalo ruský plyn priamo na hraniciach medzi Ukrajinou a Ruskou. Pri tranzite cez Ukrajinu by tak podľa neho už nešlo o ruský, ale o slovenský plyn. To ale nakoniec ukrajinská strana odmietla.
Fico na tlačovej besede vysvetľoval, že na zastavení tranzitu plynu zarába len Rusko. „Európa je poškodená, Slovensko je poškodené, Ukrajina je poškodená. Jediný, kto na tom zarába, je Rusko,“ povedal. Podľa Fica je totiž v skutočnosti všetok plyn v EÚ ruský, no je len oveľa drahší. Premiér Robert Fico túto svoju tézu na tlačovej besede ničím nepodložil. Podobné výroky mal už v minulosti aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Toho sa Aktuality.sk cez tlačové oddelenie pýtali, odkiaľ túto informáciu má. Na náš mail nám neodpovedali.
Podľa inštitútu Bruegel za prvých osem mesiacov minulého roka tvoril celkový import ruského plynu do EÚ len necelých 20 percent všetkého zemného plynu.
Fico ale trvá na tom, že bez ruského plynu je EÚ nekonkurencieschopná a mala by od Ukrajiny žiadať za vojenskú pomoc spustenie tranzitu plynu z východu. „EÚ nepýta od Ukrajiny nič a ešte toleruje hrubé poškodzovanie svojich záujmov,“ dodal Fico, aktuality.sk
X X X
Surreálne stretnutie Trump-Zelenskyj. Slovensko je už teraz mimo jadra EÚ
Koalícia ochotných, mesačné prímerie a áno pre anglo-francúzsky vojenský kontingent na Ukrajinu – výsledok londýnskeho samitu európskych lídrov, na ktorý po washingtonskej neúspešnej schôdzke zavítal Volodymyr Zelenskyj.
Ak sa vo Washingtone s Donaldom Trumpom zatiaľ nedohodol, z Londýna si ukrajinský prezident nesie záväzok podpory európskych spojencov.
A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však o potrebe dohody so Spojenými štátmi.
Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky.“
X X X
Čínsky odborník radí zvýšiť pôrodnosť znížením veku na uzavretie manželstva
Tisíce delegátov sa zišli v Pekingu na výročnom zasadnutí bábkového čínskeho parlamentu.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.
Najvyšší čínsky politický poradný orgán sa tento týždeň bude zaoberať návrhom na zníženie veku pre vstup do manželstva, aby pomohol zvrátiť klesajúcu pôrodnosť. V Pekingu na výročnom zasadnutí parlamentu krajiny sa zišlo viac ako päťtisíc delegátov.
V rámci takzvaných dvoch zasadnutí sa v utorok začne výročné zasadnutie poradného orgánu známeho ako Čínska ľudová politická poradná konferencia a v stredu bude nasledovať zasadnutie Národného ľudového kongresu, čínskeho bábkového parlamentu.
Zatiaľ čo delegáti Národného ľudového kongresu budú podpisovať zákony a politiky formulované komunistickou stranou, členovia poradnej konferencie, ktorá združuje jednotný front – zástupcov širšej spoločnosti mimo vládnych inštitúcií a spoločností – budú posudzovať stovky návrhov členov, ktoré sa týkajú všetkého od hospodárstva po sociálne otázky a umelú inteligenciu.
Kontroverzný návrh
Tento rok vyvolal na internete kontroverziu najmä jeden návrh. Člen poradnej konferencie Čchen Sung-si, profesor ekonometrie na elitnej Pekinskej univerzite, navrhol okrem iných opatrení na zvýšenie pôrodnosti znížiť v Číne zákonný vek pre vstup do manželstva z 22 rokov pre mužov a 20 rokov pre ženy na 18 rokov.
Počet obyvateľov Číny klesol v roku 2022 prvýkrát za šesť desaťročí a odvtedy každoročne klesá. Hoci Čchenov návrh, o ktorom informovali čínske médiá, a ktorý obsahoval aj návrhy na zvýšenie peňažných dotácií a zdravotnej podpory pre rodiny s deťmi, by Čínu vyrovnal s mnohými inými krajinami, podľa niektorých komentátorov nebude stačiť na zvrátenie poklesu.
Demograf I Fu-sien uviedol, že vysoký minimálny vek pre uzavretie manželstva bol v Číne zavedený v roku 1980 v súvislosti s politikou jedného dieťaťa, ktorou sa Peking snažil obmedziť rýchly nárast počtu obyvateľov. Povedal, že už roky lobuje u poslancov, aby sa znížil na „medzinárodnú normu“.
„Ale ani zníženie zákonného veku pre vstup do manželstva na 18 rokov nijako nepomôže zvýšiť mieru pôrodnosti, keďže ľudia si zvykli uzatvárať manželstvá a mať deti neskôr,“ povedal I Fu-sien. Priemerný vek prvého manželstva v Číne v roku 2020 bol 29,4 roka u mužov a 28 rokov u žien a očakával, že bude nasledovať trendy na Taiwane a v Južnej Kórei, kde sa ľudia sobášia po tridsiatke.
Stroje na reprodukciu
Internetoví komentujúci uviedli, že dôležitejším faktorom je extrémny finančný tlak na zabezpečenie elitného vzdelania detí v hyperkonkurenčnej spoločnosti, ktorý odrádza mladých ľudí od toho, aby sa vôbec sobášili a mali deti.
„Je nepríjemné, že účelom zníženia veku vstupu do manželstva a povzbudenia mladých ľudí k skorému uzavretiu manželstva je mať deti pre krajinu,“ uviedol jeden z online komentátorov, ktorý vystupuje pod prezývkou Haitao.
„Podtextom toho celého je nepochybne to, že mladí ľudia sú považovaní za reprodukčné stroje, čo je typická myšlienka ‚inštrumentalizácie‘ ľudí a zaobchádzania s nimi ako s ‚prostriedkom‘ [na dosiahnutie cieľa].“ Čchen, ktorého kontaktoval denník Financial Times, uviedol, že komentátori by sa mali zamerať aj na jeho ďalšie návrhy, medzi ktoré patria dotácie pre rodiny.
Zatiaľ čo poradná konferencia, ktorej členmi sú špičkoví podnikatelia, odborníci, akademici a ďalší, začne „dve zasadnutia“, ekonómovia sa budú viac sústrediť na úvodné zasadnutie Národného ľudového kongresu v stredu, keď premiér Li Čchiang, číslo dva prezidenta Si Ťin-pchinga, prečíta „správu o práci“ vlády.
Ide o prehľad úspechov vlády za uplynulý rok a jej cieľov na nasledujúci rok.
Ekonómovia očakávajú, že Li Čchiang oznámi cieľ rastu ekonomiky v tomto roku na úrovni približne piatich percent, čo sa považuje za ambiciózne vzhľadom na slabý domáci dopyt a vyššie americké clá na rýchlo rastúci čínsky vývoz, aktuality.sk
X X X
Arpád Soltész: Život Európy v americkom „mama hoteli“ sa skončil. USA vedie liga slaboduchých
Európa si musí uvedomiť, že USA už nie sú náš spojenec. Sme však kontinent, ktorý má všetok potenciál, aby sa stal skutočnou veľmocou. Problém je, že sme leniví, pohodlní a zbabelí, aby sme zaplatili cenu, ktorú to má. Čím neskôr sa spamätáme, tým to bude pre nás drahšie a krvavejšie, pripomína novinár Arpád Soltész. Európa má na to stať sa veľmocou. Musíme si len veriť a začať na tom tvrdo pracovať, hovorí exminister Rastislav Káčer.
Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu. Aj s jeho viceprezidentom. Trump s J. D. Vanceom ostro slovne zaútočili na Zelenského, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenskyj musel Biely dom predčasne opustiť.
Svet – a to nielen ten diplomatický – je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec, aktuality.sk
X X X
„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica,“ tvrdí Pavo Štrba.
Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.
X X X
Vo veku 80 rokov zomrel bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš
Vo veku 80 rokov zomrel v pondelok bývalý slovenský politik a bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, potvrdila jeho dcéra Zora Jaurová.
„S hlbokým žiaľom by som vám chcela oznámiť, že dnes nadránom nás opustil môj otec Jozef Markuš, bývalý predseda Matice slovenskej,“ uviedla poslankyňa parlamentu. Posledná rozlúčka bude podľa nej 10. marca o 15.00 h v Bratislave.
Jozef Markuš sa narodil 13. marca 1944 v maďarskom meste Níreďháza do rodiny slovenského kazateľa a spisovateľa. V roku 1947 sa rodina presťahovala na Slovensko do obce Horná Seč. Po absolvovaní Strednej poľnohospodárskej školy technickej v Zlatých Moravciach študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1968.
Do roku 1972 pracoval ako odborný pracovník vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave a do roku 1988 pôsobil vo funkcii vedeckého pracovníka na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). Následne pracoval rok v Prognostickom ústave SAV.
Od decembra 1989 do júna 1990 zastával post podpredsedu slovenskej vlády, ktorú viedol premiér Milan Čič, zodpovedal za hospodársku a ekonomickú reformu. Výrazne sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky. Viedol a aktívne sa podieľal na akciách za slovenskú štátnosť a suverenitu.
V roku 1990 sa stal predsedom Matice slovenskej. Už od počiatku svojho matičného pôsobenia upozorňoval na to, že Matica slovenská musí prejsť transformačným procesom, ak chce presvedčiť o opodstatnenosti svojho účinkovania. Po odchode z postu predsedu Matice slovenskej v roku 2010 čelil viacerým trestným oznámeniam z majetkovej trestnej činnosti.
V roku 2016 mu Okresný súd Bratislava III vymeral jednoročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dva roky. Podľa obžaloby mal Jozef Markuš porušiť svoje povinnosti, keď v roku 2007 rozhodol o prevzatí dlhu Matičného fondu v celkovej výške 202 393,55 eura (6 097 308,20 Sk).
Krajský súd v Bratislave však toto rozhodnutie zrušil a prípad vrátil späť prvostupňovému súdu. Vo veci sa dlhšie nekonalo pre zdravotné problémy Jozefa Markuša. Trestné oznámenie na neho vedenie Matice slovenskej podalo v roku 2011, keď ho vo funkcii vystriedal Marián Tkáč.
Markuša napokon v roku 2023 Mestský súd Bratislava I spod obžaloby pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku oslobodil.
Bol autorom viacerých kníh a publikácií venovaných národohospodárskej a prognostickej tematike. Bohatá bola aj jeho publicistická činnosť./agentury/
X X X
Británia sa dištancovala od návrhu prímeria na Ukrajine
Británia sa dištancovala od návrhu obmedzeného mesačného prímeria na Ukrajine. Informoval o tom denník Financial Times, ktorý ho označil za návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Denník Le Figaro pritom po nedeľňajšom summite v Londýne o Ukrajine a európskej bezpečnosti napísal, že prímerie obmedzené na more, vzdušný priestor a energetickú infraštruktúru predložil Macron spoločne s britským premiérom Keirom Starmerom. Starmerov hovorca v pondelok podľa Reuters povedal, že sa diskutuje o viacerých možnostiach a že k nim nebude dávať komentáre.
Spomínané mesačné prímerie by podľa Macrona, ktorého Le Figaro citovalo, otvorilo cestu k ďalšej fáze, a to k rozmiestneniu európskych mierových jednotiek na Ukrajine. Tie by dohliadali na dodržiavanie podmienok budúcej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom.
Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, podľa Financial Times k návrhu obmedzeného prímeria vyjadrila výhrady, ak by jeho súčasťou neboli bezpečnostné záruky. O tie sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo usiluje.
Londýnsky summit, ktorý sa konal krátko po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Zelenským, účastníci označovali za ukážku európskej jednoty v podpore napadnutej krajiny. Financial Times poznamenal, že len krátko po vrcholnej schôdzke sa objavili rozpory.
X X X
O migaľovcoch ani chýru, ani slychu. Existujú ešte? A o čom hútajú?
Národná koalícia na čele s Rudolfom Huliakom dosiahla konečne svoje. Ministerský post môže Huliakovi utiecť už iba zázrakom. Dostal aj súhlas prezidenta Petra Pellegriniho. Na spoločnej schôdzke rozptýlil dohady, že by jeho strana trvala na vystúpení z EÚ a NATO, ako to mala napísané vo volebnom programe. Veď už nejde o zlákanie voličov, v hre sú pravidelné lety do Bruselu. Huliak je pragmatik, už sa tešíme na jeho plány so športom, ktorý je na Slovensku v mizernom stave.
No predseda Národnej koalície prinesie aj obeť. Vzdáva sa postu starostu Očovej. V prípade primátora Kežmarku Jána Ferenčáka to na obeť nevyzerá. Na náročné miesto ministra investícií a regionálneho rozvoja sa príliš netlačí. Pritom v prospech Slovenska by tak mohol urobiť „stonásobne“ viac. Bojí sa vziať na plecia ťarchu zodpovednosti? V regionálnom rozvoji sa 12 rokov vládnuci primátor predsa vyzná dobre. Prečo teda nechce priložiť ruku k dielu?
Pokiaľ si myslí, že ministerské kreslo je rizikový nevďačný „flek“ a primátorská stolička teplé miestečko, najmä v kombinácii s poslaneckou lavicou, tak sa mýli. Ak bude pokračovať v súčasnom lavírovaní a vydieraní spolu so Samuelom Migaľom a s Radomírom Šalitrošom, tak o rok a pol o post primátora vo voľbách príde. Lebo bude aj pre koaličných, aj opozičných voličov neprijateľný. Pre koaličných kvôli zrade, pre opozičných zostane „smerákom“.
Čaká nás ešte „pár“ horúcich jarných dní, kým sa situácia vyjasní, no koalícia by mala prežiť. Kričať hop, kým „skokani“ nepreskočili, by ale nemala.
Ani druhý z trojice, Šalitroš, sa na post ministra investícií a regionálneho rozvoja nehrnie. Pritom sa chváli skvelou biznis kariérou v zahraničí. Mať pod palcom investície a eurofondy je ako ponuka z modrého z neba. No o celej trojici posledných 10 dní ani chýru, ani slychu. Čo sa s nimi stalo? O čom hútajú?
Dohodnúť by sa mali s Robertom Ficom, rovnako ako huliakovci, ktorí budú v NR SR fungovať pod dáždnikom klubu Smeru. Premiér má tak už istotu 76 poslancov. Vládnuť sa s väčšinou jedného poslanca dá, ale na stabilné vládnutie by bolo treba pôvodných 79 poslancov. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že koalícia má 77 poslancov, lebo Ján Ferenčák na rozdiel od jeho „kumpánov“ z Hlasu vylúčený nebol a ani nepovedal, že koalíciu nepodporuje.
Hoci rebelanti majú vysoké ambície, hrajú príliš riskantnú hru: ich karty už nie sú dobré. Koalícia väčšinu má, vláda nepadne a predčasné voľby nateraz nehrozia. Zdá sa, že koalícia to skúsi aj bez nich. V parlamente sa bude vyžadovať „tuhá“ disciplína, ale presadzovať vládne zákony sa aspoň určitý čas dá. Ostrá skúška čaká koalíciu už v najbližších dňoch: poslanci by mali zvoliť Richarda Rašiho za predsedu NR SR. Opozícia bude koalíciu testovať, nepomôže ani jedným hlasom.
Čo však urobia migaľovci? Komu podajú pomocnú ruku? Vrátia sa späť do koaličného košiara alebo budú naďalej plniť funkciu užitočných idiotov opozície? Pätnásť minút slávy sa čoskoro skončí. PS, SaS, KDH ani Demokrati ich k sebe nevezmú, už tak majú pretlak „osobností“. Ak by došlo na predčasné voľby, ich politická kariéra vyhasne ešte v tomto roku.
Pokiaľ majú za lubom niečo iné, mali by to naznačiť (zatiaľ iba avizujú nespokojnosť s blokovaním pomoci Ukrajine). Či už pôjde o programové záležitosti, alebo personálne požiadavky: napríklad pri navolení svojich ľudí do Rady STVR, alebo majú priamo zálusk na post riaditeľa STVR. No treba rátať s ostrým stretom s Andrejom Dankom, ktorý hrou vabank stratil veľa a STVR si bude chcieť „postrážiť“.
Čaká nás ešte „pár“ horúcich jarných dní, kým sa situácia vyjasní, no koalícia by mala prežiť. Kričať hop, kým „skokani“ nepreskočili, by ale nemala./agentury/
X X X
Krvavá spúšť na farme v Šuji. Obec hlási početný úhyn dobytka, pravdepodobne sa tam prehnala svorka vlkov
V obci Šuja v okrese Žilina zistili v nedeľu (2. 3.) v lokalite za družstvom početný úhyn oviec a kôz na malej farme. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o nočný útok vlkov. Obec o tom informovala na sociálnej sieti.
„Dané miesto je monitorované zásahovým tímom. Upozorňujeme vás na zvýšenú ostražitosť a dôkladné zabezpečenie si hospodárskych zvierat,“ dodala obec./agentury/
X X X
Dcéra Maradonu v slzách: Od smrti otca žijeme v strachu, môže za to mafia. Matka ma chcela umlčať, ale ľudia potrebujú poznať pravdu
Dcéra argentínskej futbalovej legendy Diega Armanda Maradonu Dalma priznala, že od smrti otca jej rodina žije v neustálom strachu. Dôvodom sú vyhrážky od mafie.
„Moja mama sa bojí o tom hovoriť, pretože má strach z mafie, ktorá má všetko pod kontrolou. Majú moc a peniaze,“ vraví Dalma.
Načrtla spojitosť medzi hrozbami od mafie a smrťou jej otca.
„Ľudia musia poznať pravdu o smrti môjho otca. Moja mama neustále opakuje, aby sme o tom nehovorili z obáv o našu bezpečnosť a život.
Je ale nemôžem mlčať. Dlžím to môjmu otcovi. Viem, proti komu stojím, ale už nemôžem byť ticho. Sú ľudia, ktorí nemajú problém urobiť čokoľvek, aby ste zmizli zo zemského povrchu,“ vraví Dalma./agentury/
X X X
Záhadná smrť ruskej legendy. Olympijský víťaz a šesťnásobný majster sveta zomrel vo veku 49 rokov
Vo veku 49 rokov zomrel trojnásobný olympijský víťaz v zápasení Buvajsar Sajtijev. Bývalý ruský reprezentant vo voľnom štýle získal šesť titulov majstra sveta a rovnaký počet triumfov aj na ME.
V roku 2007 ho medzinárodná zápasnícka federácia vyhlásila s krajanom Alexandrom Karelinom za najlepšieho zápasníka histórie.
Smrť Sajtijeva potvrdil agentúre TASS ruský minister športu Michail Děgťarjov.
K príčine jeho smrti sa však nevyjadril, konštatoval iba, že úmrtie Sajtijeva bolo „predčasné a tragické.“
Podľa neoficiálnych správ ruských médií bol slávny zápasník v nedeľu dopoludnia hospitalizovaný v jednej z moskovských nemocníc v podozrením na otravu a následne mal zomrieť na zástavu srdca.
Rodák z Dagestanu bol jedným z troch zápasníkov, ktorí pod piatimi kruhmi vyhrali tri zlaté medaily.
Postupne triumfoval na OH v Atlante 1996, v Aténach 2004 a v Pekingu 2008. Vždy bol úspešný vo váhovej kategórii do 74 kg. Kariéru ukončil v roku 2009./agentury/