Vladimira dobre poznám. Teraz je jeho čas konať. Donald Trump má podľa republikánskeho kongresmana Dona Bacona plán B, ak Vladimir Putin nebude chcieť ukončiť vojnu. Zvolený prezident USA na svojej sociálnej sieti Truth Social vyzval na okamžité prímerie a rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Zelenskyj a Ukrajina by sa podľa Trumpa chceli dohodnúť a zastaviť to šialenstvo. „Vladimira dobre poznám. Teraz je jeho čas konať. Svet čaká!“ dodal Trump s odkazom na ruského prezidenta Putina. Podľa jeho slov by mohla pomôcť aj Čína.

 Ukrajina potrebuje spravodlivý a trvalý mier, ktorý Rusko nebude môcť zničiť za niekoľko rokov, vyhlásil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Túto potrebu podľa svojich slov tlmočil aj počas trojstranných rokovaní s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci.

Zelenskyj priznal, že vo vojne zahynulo 43 000 ukrajinských vojakov a ďalších 370 000 bolo zranených. Moskva aj Kyjev podľa AFP utrpeli obrovské straty, no predpokladá sa, že nimi uvádzané údaje sú oveľa nižšie ako skutočné počty obetí.

Trump niekoľko hodín predtým na svojej sociálnej sieti Truth Social vyzval na okamžité prímerie a rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Zelenskyj a Ukrajina by sa chceli dohodnúť a zastaviť to šialenstvo,“ napísal Trump, podľa ktorého Kyjev vo vojne stratil približne 400 000 vojakov a Rusko takmer 600 000. „Vladimira dobre poznám. Teraz je jeho čas konať. Svet čaká!“ dodal Trump s odkazom na ruského prezidenta Putina. Podľa jeho slov by mohla pomôcť aj Čína.

Ukrajinci si podľa Zelenského želajú mier „viac ako ktokoľvek iný“. „Rusko prinieslo do našej krajiny vojnu a je to práve Rusko, ktoré sa najviac snaží narušiť možnosť mieru,“ uviedol s tým, že Ukrajina potrebuje „účinné záruky mieru“. Taktiež vyzval spojencov, aby „nezatvárili oči pred okupáciou“.

„Prímerie bez záruk sa môže kedykoľvek porušiť, ako to už Putin urobil. Vojna nemôže byť nekonečná – len mier je trvalý a spoľahlivý,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Hovorca Kremľa Dmitrij peskov v reakcii na Trumpovu výzvu povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam o Ukrajine. Zároveň obvinil Kyjev, že o urovnaní takmer tri roky trvajúceho konfliktu „odmieta“ jednať. Podmienky Ruska na začatie rozhovorov sa podľa jeho slov nezmenili.

Putin vo svojich deklarovaných podmienkach ukončenia vojny stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a musí stiahnuť všetky jednotky zo svojich regiónov, na ktoré si robí nároky Rusko.

 X X X

Ukrajinské letectvo oznámilo, že zostrelilo 28 zo 74 ruských bezpilotných lietadiel vyslaných na Ukrajinu. Zvyšných 46 ruských dronov sa stratilo z obrazoviek radarov a pravdepodobne boli zneškodnené elektronickými systémami, oznámilo podľa agentúry Reuters ukrajinské letectvo na sieti Telegram.

V Dnepropetrovskej oblasti, kde ruské sily útočili pomocou bezpilotných lietadiel aj ťažkého delostrelectva, utrpel zranenia jeden človek a boli spôsobené značné škody na infraštruktúre. Ukrajinská protivzdušná obrana reagovala na ruské útoky tiež v Kyjevskej, Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Čerkaskej, Kirovohradskej a Záporožskej oblasti, píše server Ukrajinska pravda.

X X X

Zvolený americký prezident Donald Trump v nedeľu informoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má záujem o dohodu, ktorá by ukončila vojnu Ukrajiny s Ruskom. S odvolaním sa na Trumpov status na jeho platforme Truth Social o tom informovala agentúra AFP.

Trump sa so Zelenským stretol v sobotu v Paríži, kam obaja pricestovali na slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame. Francúzsky prezident Emmanuel Macron túto príležitosť využil a v Elyzejskom paláci v sobotu usporiadal trojstranné rokovania so Zelenským a Trumpom.

„Zelenskyj a Ukrajina by chceli uzavrieť dohodu a zastaviť to šialenstvo,“ napísal Trump v statuse. Dodal, že „by malo byť okamžité prímerie a mali by sa začať rokovania. Príliš veľa životov sa tak zbytočne premrhá, príliš veľa rodín je zničených, a ak to bude pokračovať, môže sa to zmeniť na niečo oveľa väčšie a oveľa horšie“.

Stretnutie v Paríži bolo Zelenského prvým osobným stretnutím s Trumpom od jeho víťazstva v novembrových voľbách prezidenta USA.

X X X

 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu na svojom kanáli na platforme Telegram uviedlo, že jednotky protivzdušnej obrany zničili v noci nad piatimi ruskými regiónmi 46 bezpilotných lietadiel vypustených ukrajinskými silami. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Počas uplynulej noci sme zabránili pokusu kyjevského režimu o teroristické útoky bezpilotnými lietadlami na objekty v Rusku,“ uviedlo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany.

Zo 46 ukrajinských dronov bolo najviac – 17 – zničených nad Belgorodskou oblasťou.

Ďalších 12 dronov bolo zneškodnených nad Kurskou oblasťou, šesť nad Voronežskou oblasťou, sedem nad Rostovskou oblasťou a štyri nad Astrachanskou oblasťou.

Informácie o prípadných škodách alebo obetiach ministerstvo nezverejnilo./agentury/

X X X

 Asadov režim padol, opozícia sľubuje vybudovať novú a mierumilovnú Sýriu

Sýrski povstalci v nedeľu ráno v televíznom vyhlásení oznámili, že oslobodili Damask, zvrhli režim prezidenta Bašára Asada a prepustili väzňov. Neskôr podľa agentúry Reuters uviedli, že pracujú na dokončení odovzdania moci prechodnému vládnemu orgánu s plnými výkonnými právomocami. Armáda naopak podľa tlačových agentúr tvrdí, že pokračuje v akciách proti teroristom. Do sýrskej metropoly podľa agentúry AFP dorazil vodca islamistických povstalcov Abú Muhammad Džúlání.

 Muž, ktorý povstalecké vyhlásenie v štátnej televízii prečítal, vyzval všetkých opozičných bojovníkov a občanov na zachovanie štátnych inštitúcií slobodného sýrskeho štátu. Nech žije slobodný štát Sýria, ktorý patrí všetkým Sýrčanom, príslušníkom všetkých sekt a etnických skupín, uviedla skupina rebelov.

 Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do „slobodnej Sýrie“ a vyhlásili, že Damask je oslobodený od „tyrana“.

Sýrska armáda naopak vyhlásila, že jej sily pokračujú vo vojenských operáciách proti „teroristickým skupinám“ v okolí miest Hamá či Homs. Ide o oblasti, kde sa v posledných dňoch stupňovali strety medzi povstalcami a provládnymi oddielmi. Armáda vo vyhlásení podľa agentúry Reuters uviedla, že Sýria čelí rozsiahlemu sprisahaniu, a vyzvala občanov, aby zostali ostražití pri obrane stability a suverenity krajiny. Na záberoch na sociálnych sieťach je však skôr ako boje vidieť skupiny Sýrčanov sláviacich pád režimu a strhávajúcich sochy ich predstaviteľov a provládne plagáty.

„Boje medzi rebelmi a sýrskou armádou, alebo s tým, čo z nej zostalo, sa skončili,“ povedal televízii Al-Džazíra jeden z obyvateľov Damasku, podľa ktorého sú ľudia šťastní, ale zároveň opatrní, pretože nevedia, čo presne s víťazstvom povstalcov príde. Asad v Sýrii vládol 24 rokov.

 Zišli davy ľudí, aby sa modlili v tamojších mešitách a oslavovali na námestiach. Povstalci sľubujú vybudovať novú a mierumilovnú Sýriu, kde bude miesto pre každého obyvateľa tejto blízkovýchodnej krajiny. Zároveň vyzvali utečencov Sýrčanov na návrat do vlasti. Sýrsky premiér Muhammad Ghazí Džalálí oznámil, že je pripravený na odovzdanie moci a na spoluprácu s novým vedením krajiny. Televízii Al-Arabíja povedal, by sa v Sýrii mali uskutočniť slobodné voľby. Na sieti X sa objavili zábery, na ktorých už je Džalálí v sprievode povstalcov.

Asad podľa médií opustil Damask a zrejme aj Sýriu. Nie je jasné, kam sa uchýlil.

 „Tyran Bašár Asad ušiel,“ oznámili povstalci na sieti Telegram. „Vyhlasujeme mesto Damask za slobodné,“ dodali. Ohlásený pád režimu nastal len niekoľko hodín po tom, čo povstalci vstúpili do Damasku.

Povstalci uviedli, že sa nechystajú pomstiť a že naopak chcú otvoriť novú kapitolu slobodnej Sýrie, ktorá sa stane miestom mierového spolužitia všetkých. Dodali, že temná kapitola histórie krajiny sa skončila.

Arabsko-kurdská koalícia útočí na bojovníkov organizácie Islamský štát  

Arabsko-kurdská koalícia (SDF) útočila takmer 18 hodín proti bojovníkom organizácie Islamský štát (IS), ktorí sa opevnili vo východosýrskej dedine Baghúz pri rieke Eufrat.

Premiér Džalálí podľa spravodajskej televízie Al-Džazíra ponúkol spoluprácu opozícii, ktorú ocenil za to, že sa sľúbila nepomstiť. „Podávam ruku opozícii, ktorá podáva svoju a ktorá ubezpečila, že neublíži nikomu, kto patrí do tejto krajiny,“ povedal. Uviedol tiež, že nemá v pláne opustiť svoj domov a že chce zabezpečiť funkčnosť inštitúcií. Dodal, že je pripravený k akejkoľvek procedúre pokojného odovzdania moci.

Líder povstaleckého islamistického zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) Abú Muhammad Džúlání vyhlásil, že žiadne opozičné zoskupenie v Damasku nesmie prevziať kontrolu nad verejnými inštitúciami, ktoré až do oficiálneho odovzdania zostávajú pod kontrolou Džalálího. Toho označil za bývalého premiéra.

 O Asadovom osude nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie. Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) uviedla, že opustil Sýriu. Médiá predtým tvrdili, že odletel z Damasku. Al-Džazíra upozornila na posledný let z metropoly. Podľa webu Flightradar24 odštartovalo z letiska transportné lietadlo Iljušin Il-76, ktoré najprv zamierilo na východ a potom na sever k Homsu, kde začalo klesať. Vo výške 1625 stôp (495 metrov) stroj zmizol z obrazovky radaru. Zvláštny letový profil vyvoláva okrem iného na sieti X otázky, či na palube nebol práve Asad. Náhle zmiznutie z radaru tiež vedie k špekuláciám, čo sa so strojom stalo. Diskutujúci na X nevylučujú zrútenie, prípadne zostrelenie.

Bašár Asad krajine vládol ako prezident od roku 2000, keď nahradil svojho zosnulého otca Hafíza Asada. Ten funkciu hlavy štátu zastával od roku 1971. Asadova Socialistická strana arabskej obrody (Baas) bola pri moci od prevratu v roku 1963.

Americký prezident Joe Biden sleduje mimoriadny vývoj v Sýrii a je v spojení s partnermi v regióne. Oznámil to podľa agentúry Reuters Biely dom.

„Prezident Biden a jeho tím pozorne sledujú mimoriadne udalosti v Sýrii a sú neustálym kontaktom s regionálnymi partnermi,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení.

Dianie v Sýrii po niekoľkých rokoch prakticky zamrznutého sýrskeho konfliktu nabralo v posledných dňoch rýchly spád. Povstalci pod vedením islamistického zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) začali pred týždňom v stredu na severe krajiny úspešnú ofenzívu, pri ktorej rýchlo dobyli mestá Halab (Aleppo), Hamá či Homs. Postupovať začali tiež rebeli na juhu. Ťaženie vyústilo v noci na nedeľu, keď povstalci vstúpili do Damasku a následne oznámili oslobodenie Sýrie od Asadovej nadvlády./agentury/

X X X

 V Číne a Brazílii premiér Fico „dupoce“ mierom ako blcha pri slonovi, tvrdí bývalý šéf diplomacie Wlachovský

 „Robert Fico sa tvári sa ako najväčší mierotvorca v Číne či Brazílii, je pritom premiérom krajiny EÚ a NATO. Je to ako v tom vtipe blche a slonovi, ktorí kráčajú po moste“ tvrdí bývalý šéf diplomacie Miroslav Wlachovský.

Robert Fico cestuje do Brazílie. V máji 2025 sa premiér chystá do Moskvy. V októbri 2024 vládna delegácia na čele s ním podnikla cestu roka – do Pekingu. Stihol ešte Budapešť, Belehrad, Užhorod a Berlín. Na pláne má aj Vietnam. Chýba však destinácie ako Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom svedčí zoznam jeho zahraničných ciest?

 Počuli sme zoznam destinácií premiéra Roberta Fica, aj kam sa chystá. Keď som si pozrel, kde bol v tomto roku český premiér Petr Fiala, výsledkom je tento zoznam: Washington, Kyjev, Paríž, tiež africké krajiny – Etiópia, Keňa, Ghana, Pobrežie Slonoviny – rovnako India na ázijskom kontinete. A potom opakovane Poľsko a Slovensko. Pozrel som sa aj na zahraničné cesty poľského premiéra Morawieckeho, ktorý bol v úrade do polovice novembra. Tam figurovali Spojené štáty, európske krajiny, Blízky východ a Ukrajina. Kyjev stihol navštíviť už aj jeho nástupca Donald Tusk. Pozrel som si tiež cesty maďarského premiéra Viktora Orbána: tam dominuje Rusko a Čína. O čom hovoria zahraničné prijatia Roberta Fica – dokonané a tiež plánované – Roberta Fica v kontexte zahraničných ciest jeho kolegov?

 Je veľmi dobré, že ste na úvod uviedli túto komparáciu. Z toho je viditeľné, kam sa posúva slovenská zahraničná politika pod vedením predsedu vlády Roberta Fica a na čele s Jurajom Blanárom. Oni osobne deklarovali, že budú robiť zahraničnú politiku na štyri svetové strany a mne to pripomína ten vtip zo sovietskej éry, že Slovensko má zahraničnú politiku na štyri svetové strany. Sú to tieto tri: Rusko a Čína.

Ste v dobrej nálade…

Veď to sa ani nedá rozoberať vážne, analyticky. To ide len glosovať. Lebo je to na jednej strane nekompetentné a proti skutočným záujmom Slovenska, a na druhej strane je to ad hoc a voluntaristické. Že zrazu sa vychytí skupina poslancov a povie si: „Pôjdeme do Moskvy.“ Andrej Danko je podpredseda Národnej rady. Prečo on má ísť do Moskvy? Prečo to má prebiehať takýmto spôsobom? To je pre mňa záhada. Navyše tvrdil, že ide rokovať o energetickej bezpečnosti a o energiách. No akú on má na to právomoc? Ako podpredsedovi parlamentu a predsedovi najmenšej koaličnej strany vo vládnej zostave mu to vôbec neprislúcha. Je to pritiahnuté za vlasy, zvlášť, keď nemá žiaden hospodársky rezort.

Čiže tu nejde len o to, čo hovoria, ale aj o to, čo je za tým a aké sú odôvodnenia. Čo sa týka komparácie s ostatnými predsedami vlád v stredoeurópskom regióne, tá vychádza ešte horšie.

Predsa len, keby sme to nenechali len pri glosovaní, ale prešli by sme k analýze zoznamu zahraničných ciest. Nevytvoria sa v ňom dve skupiny? Vidíme, že v tých destináciách niekde figuroval Washington a západné krajiny, v destináciách premiérov Maďarska a Slovenska dominovali východné vektory.

Je evidentné, že Robert Fico sa vo svojej politike, vo svojej štvrtej vláde, prikláňa veľmi blízko k Viktorovi Orbánovi. Týka sa to zrejme aj zahraničnej politiky a hlavne rétoriky, ktorá s tým je spojená. Teda, že sú proti dodávkam zbraní na Ukrajinu a sú v úvodzovkách proti vojne. Lenže, keby takýto postoj nasadili všetci, tak by vojna síce už nebola, no nebola by ani slobodná Ukrajina, pretože bez západnej pomoci by sa neubránila.

No nie sú proti tomu, aby sme zbrane Ukrajin predávali. A to už je rozdiel.

No to je. Samozrejme, že zbraň poctivo predaná, strieľa úplne inak ako zbraň darovaná.

X Kde tam je ten deklarovaný záujem o mier?

Nikde.

X Nie legitimite agresorovi Putinovi

X Keby ste boli na poste Juraja Blanára, aktuálneho šéfa diplomacie, čo by ste povedali svojmu premiérovi na zámer ísť za Vladimírom Putinom?

Povedal by som, že nevidím žiaden zmysel v poskytovaní legitimity agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a v podstate spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. To naozaj nie je partner.

X Čo by z tohto poskytovania legitimity agresorovi Slovensko malo mať?

Na to som stále zvedavý. Slovensko z toho bude mať skôr negatívne veci, ale čo z toho bude mať osobne Robert Fico a jeho partia spolupracovníkov, to je na zamyslenie.

X Najvyšší cieľ premiéra by mal byť zastupovať svoju krajinu a jej záujmy. S akými záujmami sa spája plánovaná cesta do Moskvy v máji 2025? Čo tam môže premiér pre Slovensko vybojovať?

Ja by som to otočil. Bol tu jeden moment po nástupe vlády, keď traja najvyšší ústavní činitelia – pán premiér Fico, pán prezident Pellegrini a ako zastupujúci predseda Národnej rady pán Žiga – slávnostne podpísali deklaráciu o slovenskej zahraničnej politike a jej prioritách. Hovorí sa tam, že budeme vykonávať suverénnu zahraničnú politiku, ktorej základom je naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, v Európskej únii a ďalšie povedal by som povinné jazdy.

No v praxi vidíme niečo úplne iné. Vidíme, že sa plánujú cesty do Moskvy, že minister zahraničných vecí sa v podstate pri každej lepšej príležitosti stretne s Sergejom Lavrovom. Štatistika už začína byť taká, že človek sa pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Veď aj vo štvrtok sa stretli na Malte na podujatí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

X Keby ste na Malte boli vy v miestnosti s Lavrovom, vyhli by ste sa mu? Dá sa to?

To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Oni mali bilaterálne stretnutia, kde boli dve delegácie. Muselo to byť zorganizované. Niežeby som nepozdravil Sergeja Lavrova, hoci aj o tom pochybujem. Za týchto okolností však pre mňa reprezentuje Putinov režim a všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí zahynuli počas už takmer troch rokov tejto vojny. Ja by som sa do takej situácie nedostal, nedovolilo by mi to moje nastavenie.

X Čo bolo obsahom schôdzky Lavrov – Blanár?

Nemám informácie. Pokiaľ ním bolo rokovanie o záležitostiach Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá je kvôli ruskej agresii na Ukrajine už roky paralyzovaná, tak to by som ešte dokázal pochopiť. No celkovo nevidím zmysel v tom, prečo sa slovenský minister zahraničných vecí tak frekventovane stretával so šéfom Putinovej diplomacie. Nič dobré z toho pre túto krajinu nevzíde.

X A práve dobro krajiny by malo byť v záujme jej reprezentantov.

Určite áno. Na to boli zvolení.

X Čo hovorí to štvrtkové stretnutie s Lavrovom na Malte o nastavení šéfa diplomacie Juraja Blanára?

Hovorí o tom, že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po ukončení konfliktu na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú a ako sa vedia preniesť cez státisíce obetí na Ukrajine a cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala a robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Neviem si to predstaviť, ale za uplynulý rok ma táto vláda presvedčila o tom, že hranice mojej imaginácie môžu byť veľmi ľahko prekonané.

 Do Moskvy sa chystajú aj podpredsedovia parlamentu Andrej Danko či Tibor Gašpar a malá suita poslancov.

Čo tam bude robiť Tibor Gašpar…?!

Čo by ste od neho čakali ako šéf diplomacie?

Pre mňa je to veľmi nebezpečný signál, lebo Tibor Gašpar je aj otec šéfa spravodajskej služby. Keby išiel k našim spojencom do Washingtonu, Londýna či Berlína, tak to pochopím, ale ísť do Ruska? Prečo?!!! Čo tam idú dohodnúť? O čom sa chcú rozprávať? Aký majú na to mandát? Kto im ho dal? To sú všetko otázky, na ktoré by som potreboval odpoveď. Neviem, či ich oni majú zodpovedané sami pred sebou, ale nič dobré z toho za daných okolností nevyplýva.

X Ako ste vy porovnávali zahraničné cesty predsedov vlád okolitých krajín, ja som sa tak zaujímal o členov parlamentov. Dokonca ani z prostredia Orbánovho Maďarska neviem o tom, že by sa uskutočňovali nejaké stretnutia na úrovni maďarský parlament a ruská duma. Chodí tam Péter Szijjártó, no za kšeftom. Treba povedať, že maďarský minister zahraničných vecí je aj ministrom zahraničného obchodu a ďalších ekonomických portfólií. V čase, keď som pôsobil ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, mal Péter Szijjártó v našej vláde minimálne troch partnerov. Mňa, ministra hospodárstva, ministra dopravy a ešte aj ministra infraštruktúry a regionálneho rozvoja. On si to teda môže obhájiť tým, že tam chodí v záujme tohto portfólia, kvôli energetike. No títo páni to nemajú v náplni práce.

X Viete si predstaviť, že práve oni by tam mohli pomôcť mierovému riešeniu vojny na Ukrajine?

Tak ďalekomoja imaginácia nesiaha. Neviem, čo by ponúkli. A aké posolstva, a od koho, by tam odovzdali. Keď už spomínam maďarského ministra zahraničných vecí, ktorý sa tiež stretol so Sergejom Lavrovom, ten bol predtým vo Washingtone a stretol sa tam s budúcim poradcom prezidenta Trumpa pre národnú bezpečnosť. V tomto prípade si viem predstaviť, že on môže odovzdať nejaký odkaz z Washingtonu do Moskvy. Ale čo tam môžu odovzdať títo naši páni, okrem toho, že sa idú pokloniť, to naozaj netuším. Ani nedeklarovaná suverénna zahraničná politika Slovenska si takéto poníženie nezaslúži.

X Vidíme, že v tom zozname destinácií niečo je a niečo nie je. Chýba v ňom napríklad Washington, Paríž, Londýn a ďalšie. Čo je to za signál?

To znamená, že buď nás títo partneri neberú vážne a sú tak znepokojení, že nedostávame už ani len pozvanie. Alebo je to signál toho, že sa tam niekto bojí s tou agendou vôbec ísť. Boja sa otázok a toho, aké majú na ne pripravené odpovede. Nie sú to len otázky o zahraničnej a bezpečnostnej politike. Ale aj otázky v zmysle, čo robia doma, akú legislatívu produkujú, prečo bola novela trestného zákona a tak ďalej. Tieto debaty sa nikdy nezužujú iba na zahranično-politické otázky, vždy sa týkajú širšej politiky.

Fico si Moskvu sám vypýtal – je to ponižujúce

X Ako bývalý šéf diplomacie máte aj informácie mimo klasických tokov a keď hovoríte, že buď nemajú pozvanie, alebo sa tam boja ísť, aké sú vaše informácie? Snažia sa tam vôbec ísť?

Neviem o tom, že by to pozvanie mali a takisto ani o tom, že by sa oň usilovali. No veľmi dobre viem, akým spôsobom dostal pozvanie na oslavy 80. výročia porážky fašizmu Robert Fico. Sám si ho vypýtal. Na ruskom propagandistickom kanáli pani Skabejevovej povedal, že ak by dostal pozvanie na účasť na oslavách 80. výročia porážky fašizmu v Moskve, tak by ho prijal. Veď to je „samopozvanie“ – normálne poprosím prostredníctvom televízneho kanála o pozvánku. Bolo to naozaj ponižujúce a nedôstojné.

Vzápätí na to reagoval hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, že o tom ešte neuvažujú. V tom čase to tak bolo. Dnes to pozvanie, samozrejme, dostal, už ho prijal a je z toho veľká sláva.

X Tak ľudsky, ako exminister zahraničia by ste sa za takúto diplomaciu hanbili?

Určite áno. Toto nie je hodné premiérskeho postu.

Blcha a slon na jednom moste

X Ako hodnotíte zámer Roberta Fica stretnúť sa s brazílskym prezidentom Lulom da Silvom, aby ešte nejakým spôsobom pracovali na mieri?

Stretnutie s brazílskym prezidentom je úplne na mieste, pokiaľ sa jedná o bilaterálne slovensko-brazílske veci. Nevidel by som na tom nič zlé. No toto pripojenie sa (k zámerom zoskupenie BRICS) dá už len opäť glosovať: že ide slon a blcha po moste a tá blcha kričí „Ale dupoceme.“ Takto mi to príde. Idem do Číny, postavím sa za mier, idem do Brazílie, postavím sa za mier a tvárim sa ako najväčší mierotvorca. Pritom som členom EÚ a Severoatlantickej aliancie. Niekoľkonásobne vo svojich stanoviskách deklarujem, kto je v tejto vojne agresor a potom sa podľa toho nesprávam Tak na čo to je?

Rezort pod ministrom Blanárom zmesou arogancie a nekompetentnosti

V úvode som avizoval aj reflexiu diania v rezorte diplomacie. Keď sme sa rozprávali naposledy, pýtal som sa vás na to „hlučné ticho“ z rezortu plného odborníkov na výkon diplomacie v podaní diplomatického nováčika, ako vtedy hovorili o Jurajovi Blanárovi. Odvtedy sa to zmenilo, to ticho prerazili útržkovité správy od tých, ktorých minister Blánar prepustil.

X Bolo to pre vás zaujímavé počúvanie?

O viacerých veciach som, samozrejme, vedel a tušil, ale nie v tomto rozsahu. Je to až tragické a desivé, tá zmes arogancie, nekompetentnosti a nedostatočného chápania, na čo ten rezort slúži, akým spôsobom by mal fungovať a ako sa v ňom tvoria rozhodnutia. Za mojej éry stanoviská Slovenskej republiky vo veľkej miere vychádzali z odborných analýz. Vznikali na základe informácií zo zastupiteľských úradov, ministerstva a na základe znalostí našich záujmov a postojov našich kľúčových partnerov. To je v tomto prípade veľmi podstatné a dôležité. Dnes tam však vidíme veľa voluntaristických vecí. Niektoré rozhodnutia evidentne nevznikli v rámci rezortu, ale boli naoktrojované niekým zvonka.

X Na čo mierite?

Mierim na úrad vlády alebo priamo na centrálu Smeru na Súmračnej.

Vláda argumentuje 10 percentným šetrením v rámci verejnej správy. Z toho, čo preniklo, rezort diplomacie prepustil nejakých 40 a prijal 146 zamestnancov. Vidíte tam šetrenie?

Toto je priam perfídne, pretože oni museli vedieť, v akom stave sú financie. Pravdupovediac, ja som si od nástupu Juraja Blanára ako politickej nominácie a podpredsedu strany Smer, veľa dobrého nesľuboval. Zvlášť vzhľadom na to, čo bolo v minulosti povedané v rámci postojov k Ukrajine a Rusku. Ale mal som nádej, že ako podpredseda Smeru by mohol pre ten rezort zabezpečiť nejaké posilnenie a finančnú podporu na rozvoj. No naopak, ministerstvo zahraničných vecí v debatách o rozpočte dopadlo ako jedno z najhorších.

Dôležité je, že o nutnosti konsolidačných opatrení, a teda o znižovaní štátnej správy, vedeli a aj s týmto vedomím naberali nových ľudí. Keď naozaj chcete šetriť, snažíte sa nenaberať a veľmi dôkladne zanalyzovať, kde čo dokážete ušetriť. Potom prišlo tých formálnych 10 percent a urobili to takým babráckym spôsobom, že sa to nedá interpretovať inak, ako že to bolo účelové. Rozhovor s Ivanom Novotným (v DenníkN) to odhalil v plnej nahote.

X Hovoríte o účelovosti, tak čo je tým účelom? Odchod predchádzajúcej osády rezortu diplomacie a príchod „svojich“ ľudí?

Aby poslúchali, šúchali ticho nohami, aby tam mali tých svojich. To je na tom to účelové. Je hrozné, že v roku 2024 ministerstvo naberá do svojich radov prevažne ľudí, ktorí skončili v Moskve alebo v Petrohrade a prepúšťa atlantistov, a častokrát aj ľudí, ktorí odovzdali tomu rezortu 20 – 30 rokov svojho života.

Mrhanie najcennejším – ľudským potenciálom

X 20 – 30 ročná skúsenosť, to sú aj peniaze, ktoré do nich investoval štát. Dá sa teda hovoriť o šetrení štátu, keď sa prepúšťajú skúsení odbornící?

Je to úplne evidentné mrhanie prostriedkami, pretože to najcennejšie, čo v tom rezorte máte, je ľudský kapitál. To nie je rezort, ktorý oplýva veľkými majetkami a tečú z neho peniaze. Ani minister nemá veľmi čo ponúknuť, pretože napríklad aj veľvyslanecké posty prechádzajú schvaľovaním vo vláde a koniec koncov je to rozhodnutie hlavy štátu. Preto u politikov nie je veľký záujem viesť tento rezort, je to skôr honor. A to aj vďaka tomu, že bol v predchádzajúcich rokoch, aj za vlád Roberta Fica, profesionálne vedený. Ján Kubiš či Miroslav Lajčák sú ľudia, s X ktorými môžete nesúhlasiť, no nemôžete si ich nevážiť, aspoň do určitej miery.

X To, čo sa deje teraz, je neprofesionálny a účelový prístup, zámer zbaviť sa vnútorných oponentov alebo ľudí, ktorí dokážu povedať svoj názor. To sú ľudia, ktorých si najviac vážim, ktorí sa dokážu postaviť moci a povedať jej nie. Takých ľudí prepúšťajú.

Pred pár dňami som sa rozprával so Zuzanou Denkovou, bývalou riaditeľkou Slovenského banského múzea, ktorá bola tiež bezdôvodne prepustená. Povedala, že ak sa neozveme, tak sa to tu zmení na autokraciu. My sme hovorili o „hlučnom tichu“ z rezortu zahraničných vecí, no už to nie je ticho, ale ojedinelý hlas.

Zatiaľ je to výkrik a počujeme kvílenie. Uvidíme, čo bude nasledovať ďalej. Podľa mňa to prepúšťaním nekončí a vnútorné úpravy ministerstva budú prebiehať naďalej. V 30. rokoch minulého storočia sa v Nemecku používal termín „glajchšaltizácia.“ Dnes ju vidíme na Slovensku ako „glajchšaltizáciu“ inštitúcií. Možno najviditeľnejšie a najciteľnejšie prebieha v oblasti kultúry, no zjavne aj v ostatných rezortoch. Bohužiaľ, dotklo sa to aj rezortu, ktorému som venoval 25 rokov svojho života a ktorý mám rád.

Máme nabehnuté na autokraciu

X Kde sa to celé skončí?

Pri tej autokracii. Zatiaľ na to máme nabehnuté. Od začiatku hovorím, že túto vládu podporím vždy, keď ju uvidím konať rozumne, no doteraz mi nedala šancu. Pre profesionála je dobré, keď sa môže stotožniť s vedením svojho štátu, keď ho môže podporovať v jeho konaní, ale to, ako to títo páni a dámy robia momentálne, na to dáva len veľmi malý priestor. Rád podporím iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie, kde to dáva zmysel, ale čo sa týka zahraničnej politiky, tam je to zatiaľ veľmi zlé. Hovorím to úprimne tak, ako to vidím a cítim.

X Úprimne a ľudsky, hanbíte sa za túto diplomaciu?

Nie, nehanbím sa za túto diplomaciu, hanbím sa za týchto politických predstaviteľov, lebo jadro tejto diplomacie stále tvoria moji kolegovia, s ktorými som strávil 25 rokov života na rôznych pozíciách a mnohých z nich si veľmi vážim. Ministerstvo zahraničných vecí a zahraničná služba je hierarchická, podriadení musia rešpektovať svojho nadriadeného a to, ako má nastavené priority a procesy vytvárania rozhodnutí. Tie teraz vyslovene nie sú v poriadku, aktuality.sk

X X X

 Vláda chce prikázať lekárom pracovať pod hrozbou väzenia. Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti bude mimoriadnou situáciou.

Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa má ustanoviť povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. Návrh novely zákona i úpravy ďalších súvisiacich zákonov schválila vláda na mimoriadnom nedeľňajšom zasadnutí. Kabinet tiež schválil prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

 Minister zdravotníctva Kamil Šaško po nedeľňajšom rokovaní vlády uviedol, že životy a zdravie občanov Slovenska musia byť nadradené akýmkoľvek právam lekárov na pracovné spory.

Zdôraznil, že návrh, ktorý schválila vláda, nezavádza nútenú prácu lekárov a nejde o vyhlásenie núdzového stavu. Deklaruje, že lekári budú mať všetky svoje práva zachované. Zadefinovanie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti je však podľa neho nevyhnutný krok v súčasnej situácii, keď lekári hrozia hromadnými výpoveďami. „Aby sme mali v rukách nástroj, že o zdravie občanov sa bude mať kto postarať,“ povedal.

 Vysvetlil, že prípadné vyhlásenie mimoriadnej situácie je v porovnaní s núdzovým stavom jemnejšie a adresnejšie opatrenie, ktoré umožňuje reagovať na situáciu v danom, konkrétnom regióne. „Máme veľmi jasné čísla, týka sa to nateraz 12 okresov zo 79 na Slovensku,“ upozornil. „Verím, že sa to napokon nebude týkať ani jedného okresu,“ vyhlásil. Obrátil sa zároveň na lekárov, aby zvážili, či trvajú na podaných výpovediach v kontexte celospoločenskej situácie.

Pripomenul tiež, že s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ) viedol intenzívne rokovania, pričom zopakoval, že 90 percent požiadaviek z memoranda, na ktoré sa odvolávajú lekárski odborári, je splnených alebo v plnení. Pripomenul aj stredajšie (4. 12.) uznesenia vlády, ktoré sa týkali najvážnejších požiadaviek LOZ, vrátane odmietnutia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. „Ak dôvodom na výpovede naozaj nie sú platy, ako to LOZ deklaruje, na výpovede nie je v súčasnosti dôvod,“ upozornil Šaško.

Šaško a Visolajský o výsledkoch rokovaní o výpovediach lekárov

Ďalší predstavitelia Hlasu – minister školstva Tomáš Drucker i minister investícií Richard Raši zvýraznili okrem snahy sa s lekármi dohodnúť aj nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné právo občanov na zdravotnú starostlivosť. „Ak by sme neprijali tento zákon, musel by byť pravdepodobne vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týka všetkých občanov celého Slovenska, boli by obmedzené osobné slobody a aj sankcie by boli oveľa tvrdšie, ako sa zavádzajú v rámci prípadného vyhlásenia mimoriadnej situácie,“ dodal Raši.

Predseda strany Hlas a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že minister Šaško plní požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ), teraz je čas na to, aby lekárski odborári prestali vydierať.

X Šutaj Eštok upozornil, že napriek plneniu bodov z memoranda, ktoré požaduje LOZ, prichádza združenie so stále novými požiadavkami. „LOZ na čele s pánom Visolajským si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna vydierať vládu. Nemôže vydierať spoločnosť. Robia to opakovane,“ zdôraznil Šutaj Eštok.

Je presvedčený, že jadrom problému je neústupčivosť LOZ v prípade platových požiadaviek a neochota akceptovať mierne zníženie valorizácie. „Lekárski odborári trvajú na výpovediach kvôli približne 63 eurám,“ skonštatoval líder Hlasu-SD.

Vyzdvihol zároveň rozhodnutie tých lekárov, ktorí výpovede stiahli. „Je to názorná ukážka toho, že týmto lekárom skutočne ide o zdravie svojich pacientov,“ vyhlásil. „Verím, že aj lekárski odborári si uvedomia závažnosť celej situácie a na ďalších spoločných rokovaniach budú partnermi, ktorí prejavia skutočný záujem zlepšiť slovenské zdravotníctvo,“ dodal Šutaj Eštok.

Členovia vlády veria, že k dohode s lekárskymi odborármi napokon dôjde a lekári výpovede stiahnu.

Visolajský: Vláda priznala, že nie je schopná ani ochotná riešiť problémy zdravotníctva

Vláda týmto rozhodnutím jednoznačne priznala, že nie je ochotná riešiť problémy nášho zdravotníctva, problémy, ktorým čelia pacienti dennodenne. Miesto riešenia problémov nariadila nútené práce tým, ktorí riešenia pre zdravotníctvo od vlády požadujú, uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v reakcii na nedeľný vládny návrh na riešenie mimoriadnej situácie v zdravotníctve.

„Minister Šaško nám nedal ešte ani termín ďalšieho rokovania, ale vláda už vyhlásila nútené práce,“ skonštatoval Visolajský.

Pripomenul, že výpovede lekárov nie sú o nových požiadavkách ani o navyšovaní platov. Odkazuje, že lekári nežiadajú nič nové. „Tieto výpovede vznikli, lebo vláda Roberta Fica jednostranne a bez dialógu porušila dohodu,“ zdôraznil Visolajský s tým, že stačí, aby sa začali dodržiavať dohody, netreba sa uchyľovať k násilným krokom. Upozorňuje, že bič na lekárov nebude fungovať.

Odkazuje tiež, že LOZ bude pozorne sledovať rozhodovanie každého poslanca Národnej rady SR, ako sa ku kríze postaví. Združenie ich zároveň vyzýva, aby si uvedomili, že svojou podporou vládneho návrhu sa postavia proti záujmom slovenských občanov. „Odkazujeme vláde i poslancom, že všetci lekári stiahnu výpovede a stačí na to iba jedno, aby začala vláda dodržiavať dohody, ktoré porušila,“ dodal Visolajský.

„Vláda by nemala robiť hanbu našej republike v zahraničí, lebo nútené práce bola zrušené a k medzinárodnému Dohovoru o zrušení nútených prác sa aj Slovenská republika zaviazala,“ uzavrel Visolajský.

Mimoriadnou situáciou má byť nedostupnosť zdravotnej starostlivosti

Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa má ustanoviť povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. Návrh novely zákona i úpravy ďalších súvisiacich zákonov schválila vláda na mimoriadnom nedeľňajšom zasadnutí. Kabinet tiež schválil prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

„Predložený návrh zákona reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy SR, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon,“ píše sa v správe k návrhu. Cieľmi novely sú „zabezpečenie ochrany života a zdravia obyvateľov, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb“.

 V praxi to znamená, že do legislatívy má pribudnúť nový dôvod na vyhlásenie mimoriadnej situácie, a tým bude kritická nedostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre občanov. „Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, kedy poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle,“ vysvetľujú autori návrhu.

K takejto situácii by mohlo dôjsť, ak by od 1. januára začali platiť výpovede lekárov a väčšina z nich by nenastúpila do práce. Po schválení návrhu zákona vláda nadobudne možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu s cieľom predísť takejto kritickej nedostupnosti zdravotníkov.

„V tejto súvislosti sa v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve… ustanovuje povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť,“ píše sa v materiáli.

 

„Návrh zákona reaguje aj na niektoré ďalšie problémy napr. zavedením zákonnej fikcie neuplynutia výpovedných lehôt v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcom sa na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia skôr ako bude mimoriadna situácia odvolaná a povinnosť zdravotníckych pracovníkov naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ uvádza sa v správe.

Mimoriadnu situáciu pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti by bolo možné vyhlásiť na 60 dní a vláda by ju následne mohla predlžiť o ďalších 60 dní, ale iba jedenkrát. Ak by lekár počas mimoriadnej situácie odmietol nastúpiť do práce, bude mu hroziť odňatie slobody na jeden rok, v prípade úmrtia alebo poškodenia zdravia pacienta až na päť rokov.

Zavedenie nového typu mimoriadnej situácie podľa ministerstva zdravotníctva prispeje k účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu. Dosah mimoriadnej situácie tiež by po novom bolo možné územne limitovať určením dotknutého územia alebo konkrétnej nemocnice.

Rokovania s lekármi sa dostali do slepej uličky

Premiér Robert Fico (Smer) v sobotu v relácii STVR Sobotné dialógy uviedol, že pri rokovaniach s Lekárskym odborovým združením (LOZ) je „dnes na stole už len téma platov a ničoho iného“. Myslí si, že lekári už prekročili určitú červenú líniu. „Teraz prichádza na rad vláda a zajtra niečo prijme,“ vyhlásil v sobotu predseda vlády.

Dodal, že s platmi lekárov je to stále „tá istá rozprávka“. „Na konci roka dajú výpovede a si myslia, že nás dovydierajú. Viete, o čom sa bavíme? Bavíme sa pri plate 3000 – 4000 v čistom o zvýšení o 60 eur,“ doplnil Fico.

Rokovania s lekárskymi odborármi doposiaľ viedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (nominant Hlas). Šéf rezortu ešte v piatok oznámil, že má plán, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť po novom roku, ak výpovede lekárov nadobudnú platnosť. Podľa jeho slov nepôjde o vyhlásenie núdzového stavu. Návrh chce najprv predstaviť kolegom na rokovaní vlády.

Zdôraznil, že aj keby bolo avizované riešenie situácie schválené, nechce, aby bolo použité. Jeho prioritou je sa s LOZ dohodnúť. Odborári rovnako deklarujú ochotu dospieť k dohode do konca roka. Odmietajú, že im ide len o platy lekárov. Rovnako odmietajú tvrdenia ministra o tom, že 90 percent bodov memoranda je splnených alebo v plnení.

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet./agentury/

X X X

 Turecko pripustilo, že Asad sa môže nachádzať mimo Sýrie, zatiaľ čo Rusko tvrdí, že nemá informácie o jeho aktuálnej polohe

 Turecko nemalo s Asadom žiadny kontakt a odmietlo viesť rozhovory o normalizácii vzťahov.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v nedeľu odmietol komentovať dohady o tom, kde sa momentálne nachádza zosadený sýrsky prezident Bašár Asad. Pripustil, že Asad môže byť mimo Sýrie, ale dodal, že si tým nie je istý. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Fidan tiež uviedol, že Turecko nemalo s Asadom žiadny kontakt napriek výzve prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby viedlo rozhovory o normalizácii vzťahov.

Správy naznačujú, že Asad mohol opustiť Sýriu

Správy o tom, že Asad v lietadle opustil sýrske hlavné mesto a odletel na neznáme miesto, sa objavili v nedeľu nad ránom, keď protivládni povstalci deklarovali, že oslobodili Damask a zosadili režim Bašára Asada.

ADVERTISING

Agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje údajov z webovej stránky Flightradar informovala, že z letiska v Damasku v danom čase odštartovalo lietadlo, ktoré najprv letelo smerom k pobrežnej oblasti Sýrie, kde je bašta alavitskej sekty – hlási sa k nej aj Asad -, ale potom urobilo otočku a niekoľko minút letelo opačným smerom. Následne z obrazovky radarov zmizlo. Agentúre Reuters sa nepodarilo zistiť, kto bol na palube tohto lietadla.

Dva sýrske zdroje podľa Reuters uviedli, že je vysoká pravdepodobnosť, že Asad prišiel o život, ak bol v lietadle, ktoré prekvapujúco zmenilo kurz a zmizlo z radarov. Rovnako však pripustili, že posádka mohla iba vypnúť transpondér.

 Reuters poznamenal, že dané lietadlo odletelo z Damasku krátko po tom, ako povstalci dobyli mesto Homs, čím odrezali hlavné mesto Damask od pobrežia, kde má Rusko – Asadov hlavný spojenec – svoje letecké a námorné základne.

V uplynulých dňoch, ako ofenzíva povstalcov naberala na sile, sa intenzívne špekulovalo, že Asad a jeho rodina by mohli hľadať útočisko v Moskve alebo u ďalšieho spojenca Sýrie, v Iráne.

Sýrske štátne médiá ešte v sobotu uviedli, že Asad je stále v Damasku. Odvtedy sa k miestu jeho pobytu nevyjadrili. Západné médiá informovali, že Asadova rodina je údajne v Moskve. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že Bašár Asad, ktorý bol pri moci takmer 25 rokov, zo Sýrie odišiel. Nie je jasné, kde sa nachádza, dodal ruský rezort, aktuality.sk

X X X

 Pacient by pre nezhody nemal trpieť, odkazuje KDH

František Majerský dodáva, že ani núdzový stav či mimoriadna situácia problém v zdravotníctve nevyriešia.

Opozičné KDH vyzýva vládu, aby sa bezodkladne dohodla s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Lekárov zároveň vyzýva na ústretovosť a konštruktívny prístup. Hnutie považuje za neprípustné, aby mal pre neochotu oboch strán dospieť k dohode trpieť slovenský pacient. TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár.

„Naše hnutie dôrazne odmieta hazardovanie so zdravím občanov v prípade, ak k dohode v najbližších dňoch nedôjde. Ani mimoriadna situácia, ani núdzový stav tento problém nevyriešia. Aktuálne patová situácia môže spôsobiť vážne ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku – a to je neprípustné,“ poznamenal poslanec Národnej rady SR za KDH František Majerský.

Doplácajú hlavne pacienti, odkazujú

Hnutie zároveň deklaruje, že je pripravené na okamžité prerokovanie ďalších legislatívnych úprav, ktoré by prispeli k vzájomnej dohode, a to aj na prípadnej mimoriadnej schôdzi parlamentu. „Rovnako vyzývame predsedu zdravotníckeho výboru, aby zvolal riadny zdravotnícky výbor k financovaniu nemocníc ako jednej z hlavných požiadaviek LOZ. Pacienti na Slovensku doplácajú na naše zhoršujúce sa zdravotníctvo už dnes – a po novom roku sa nemôže stať, že ich ani v akútnych situáciách nebude mať kto ošetriť,“ dodal poslanec Peter Stachura.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Sú ochotní ich stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda, ktoré s lekárskymi odborármi v roku 2022 podpísal vtedajší vládny kabinet. Lekárom vyprší výpovedná lehota koncom decembra, aktuality.sk

X X X

 Ján Richter uviedol, že pri cenách potravín budú možno potrebné regulačné opatrenia

 Martin Dubéci upozornil na negatívny vplyv cenovej regulácie na trh v Maďarsku.

Ak sa päťpercentná daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny neprejaví v praxi, bude asi potrebné prijať regulačné opatrenia. V nedeľnej diskusnej relácii O 5 minúť 12 to uviedol predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter. Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci upozornil, že v Maďarsku zavedenie viedlo k rozpadu trhu.

Diskusia sa týkala aj zdražovania potravín a energií

„Toto je vážna téma, ktorou sa premiér zaoberá, pretože ceny potravín sú problémové. Ak sa päťpercentná DPH neprejaví v praxi, bude asi potrebné prijať regulačné opatrenia. Bodaj by to nebolo treba. Bodaj by sa zrealizovalo to, čo sľúbili potravinári a obchodníci, že sa to prejaví v tých cenách,“ uviedol Richter s tým, že obyvatelia Slovenska nemajú mať obavy z vplyvu konsolidácie na ceny potravín v obchodoch.

Dubéci upozornil na to, že cenové regulácie viedli v Maďarsku k rozpadu trhu. Dodal, že štát by mal poskytnúť silnú sociálnu pomoc. PS preto prišlo s návrhom príspevku na bývanie, ktorý však vláda odmieta. „Zvyšovanie daní povedie k inflačnému tlaku. Nezáleží na tom, ako sa nastavia tabuľky či kategórie. Ceny potravín budú rásť kvôli ostatným faktorom. Celkové daňové zaťaženie ekonomiky bude vyššie,“ objasnil s tým, že ľudia cítia strach nielen kvôli zdražovaniu potravín, ale aj cenám energií.

 Richter podotkol, že cena silovej elektriny by mala zostať na rovnakej úrovni ako tento rok. Otázka ceny tepla a plynu sa však stále rieši. Vláda počíta s alokáciou 280 miliónov eur na tento účel. „Vláda si uvedomuje, že bude nevyhnutné pomôcť. Asi sa dá očakávať, že ceny mierne stúpnu, ale aj tu sú isté tarify a triedy. Ak je záujem, malo by to viac postihnúť tých, čo majú väčšie odbery,“ povedal.

Vláda má podľa Dubéciho povinnosť oznámiť tri týždne pred koncom roka ľudom, ako sa v tejto situácii majú pripraviť. „Nie je jasné, ako to bude vyzerať, a to je absolútne nezodpovedné. Mali sme pritom prísľub, že rozhodnutie príde na Mikuláša,“ podotkol s tým, že PS je za cielenú pomoc., aktuality.sk

X X X

 Predídeme „Mníchovskému diktátu” na Ukrajine pod Trumpovou taktovkou?

Trumpov návrat sa nás najviac dotkne cez vojnu na Ukrajine. Očakávame, že Spojené štáty sa načas „stiahnu” z Európy. V otázke prevzatia zodpovednosti za podporu Ukrajiny sme rozdelení. Čo s tým? Zapojte sa do pokračovania diskusie!

 Prečo chcú niektorí z nás nechať Ukrajinu v „štichu”, ak nechceme aby jej bol mier nadiktovaný, ale bol pre ňu spravodlivý a udržateľný? Alebo ju naďalej chceme podporovať, len si kladieme podmienky? A čo EÚ, má byť pri riešení vojny na Ukrajine aktívnejšia, alebo skôr bude „hrať druhé husle”?

Dokážeme ísť spoločne pod povrch?

Päť (zatiaľ) najkonsenzuál­nejších názorov

Európske krajiny sa musia pripraviť, že USA zvýši clá na európske tovary.

Trump v Bielom dome znamená zmeny, s ktorými sa budeme musieť v Európe a na Slovensku vyrovnať.

Americké záujmy budú viac v Indo-Pacifiku. Európa sa preto bude musieť postaviť na vlastné nohy.

EÚ by sa mala pripraviť na dôsledky obchodnej vojny medzi USA a Čínou.

Trumpova pozície izolácie USA môže EÚ pomôcť k väčšej samostatnosti.

Pripravená EÚ vs. EÚ v kríze

Napriek zhodám vidíme nielen nezhody, ale aj protichodné názory v skupinách. Prečo skupinu A napĺňa Trumpov návrat obavami, ak si myslí, že dnes je „EÚ na neho pripravenejšia”, alebo je ide len o zbožné prianie? Nemal by byť pre ňu povzbudením, ak si myslí, že s Trumpovým „odstupom” sa bude musieť EÚ postaviť na vlastné nohy, a stať sa samostatnejšou? Najmä, ak sa zhodujeme, že v oblasti obrany sú kroky EÚ nedostatočné.

A prečo je pre skupinu B Trumpov návrat nádejou, ak si myslí, že dôjde k posilneniu európskeho nacionalizmu, a tým k oslabeniu EÚ? Je to preto, že sa podľa nej EÚ nachádza v kríze, ktorá sa pod súčasným vedením bude ešte prehlbovať? A preto ďalšie štyri roky s Trumpom ukážu, že EÚ potrebuje vládu pevnej ruky?

Ako (ne)dosiahnuť mier na Ukrajine?

Nemyslíme si, že Trump rozhodne o zvýšení vojenskej podpory Ukrajiny, skôr sa domnievame, že na ňu bude vyvíjať „väčší tlak ako na Rusko”. Zhodne očakávame, že Trump bude vyvažovať, čo by znamenalo, že raz zatlačí na ukrajinskú stranu, inokedy na tú ruskú. Značí táto naša rozporuplnosť, že sa s Donaldom Trumpom do Bieleho domu vracia aj jeho nepredvídateľnosť?

Skupina A sa javí ako pesimistickejšia voči udržateľnosti „Trumpovho mieru” na Ukrajine, kdežto skupina B to vidí optimistickejšie. Zároveň však nachádzame zhodu na tom, že by mier na Ukrajine nemal pripomínať Mníchovský diktát, keď bolo rozhodnuté o nás, bez nás.

O projekte

OZ DEMDIS inovatívnymi metódami nachádza zhody a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o DEMDIS a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk./agentury/

X X X

 Predídeme „Mníchovskému diktátu” na Ukrajine pod Trumpovou taktovkou?

Trumpov návrat sa nás najviac dotkne cez vojnu na Ukrajine. Očakávame, že Spojené štáty sa načas „stiahnu” z Európy. V otázke prevzatia zodpovednosti za podporu Ukrajiny sme rozdelení. Čo s tým? Zapojte sa do pokračovania diskusie!

  Prečo chcú niektorí z nás nechať Ukrajinu v „štichu”, ak nechceme aby jej bol mier nadiktovaný, ale bol pre ňu spravodlivý a udržateľný? Alebo ju naďalej chceme podporovať, len si kladieme podmienky? A čo EÚ, má byť pri riešení vojny na Ukrajine aktívnejšia, alebo skôr bude „hrať druhé husle”?

Dokážeme ísť spoločne pod povrch?

Päť (zatiaľ) najkonsenzuál­nejších názorov

Európske krajiny sa musia pripraviť, že USA zvýši clá na európske tovary.

Trump v Bielom dome znamená zmeny, s ktorými sa budeme musieť v Európe a na Slovensku vyrovnať.

Americké záujmy budú viac v Indo-Pacifiku. Európa sa preto bude musieť postaviť na vlastné nohy.

EU by sa mala pripraviť na dôsledky obchodnej vojny medzi USA a Čínou.

Trumpova pozície izolácie USA môže EÚ pomôcť k väčšej samostatnosti.

Pripravená EÚ vs. EÚ v kríze

Napriek zhodám vidíme nielen nezhody, ale aj protichodné názory v skupinách. Prečo skupinu A napĺňa Trumpov návrat obavami, ak si myslí, že dnes je „EÚ na neho pripravenejšia”, alebo je ide len o zbožné prianie? Nemal by byť pre ňu povzbudením, ak si myslí, že s Trumpovým „odstupom” sa bude musieť EÚ postaviť na vlastné nohy, a stať sa samostatnejšou? Najmä, ak sa zhodujeme, že v oblasti obrany sú kroky EÚ nedostatočné.

A prečo je pre skupinu B Trumpov návrat nádejou, ak si myslí, že dôjde k posilneniu európskeho nacionalizmu, a tým k oslabeniu EÚ? Je to preto, že sa podľa nej EÚ nachádza v kríze, ktorá sa pod súčasným vedením bude ešte prehlbovať? A preto ďalšie štyri roky s Trumpom ukážu, že EÚ potrebuje vládu pevnej ruky?

Ako (ne)dosiahnuť mier na Ukrajine?

Nemyslíme si, že Trump rozhodne o zvýšení vojenskej podpory Ukrajiny, skôr sa domnievame, že na ňu bude vyvíjať „väčší tlak ako na Rusko”. Zhodne očakávame, že Trump bude vyvažovať, čo by znamenalo, že raz zatlačí na ukrajinskú stranu, inokedy na tú ruskú. Značí táto naša rozporuplnosť, že sa s Donaldom Trumpom do Bieleho domu vracia aj jeho nepredvídateľnosť?

Skupina A sa javí ako pesimistickejšia voči udržateľnosti „Trumpovho mieru” na Ukrajine, kdežto skupina B to vidí optimistickejšie. Zároveň však nachádzame zhodu na tom, že by mier na Ukrajine nemal pripomínať Mníchovský diktát, keď bolo rozhodnuté o nás, bez nás.

O projekte

OZ DEMDIS inovatívnymi metódami nachádza zhody a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o DEMDIS a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk./agentury/

X X X

 Zabudnutý projekt: Krym sa mal stať židovskou republikou

Veľa nechýbalo a Krym sa mohol stať Židovskou autonómnou republikou. Pred 100 rokmi prišla s týmto zámerom skupina intelektuálov židovského pôvodu v politickom vedení sovietskeho Ruska. Ich plán mal plnú podporu niektorých organizácií v USA. V nasledujúcich piatich rokoch prebiehalo osídľovanie polostrova na juhu Ukrajiny Židmi, ktorí požiadali o pôdu a prejavili záujem hospodáriť na nej. Všetko sa však zmenilo po tom, čo si moc v krajine uzurpoval Josif Stalin.

 Osadníci kolónie Ikop na Kryme. Číslom 1 označený šéf Agro Joint-u Joseph Rosen. Rok 1928.

Návrh kolonizovať Krym Židmi žijúcimi na obrovskom priestranstve bývalého ruského impéria vznikol ako Krymský projekt ešte v roku 1923. Spracovali ho dvaja muži: pracovník ľudového komisariátu (ministerstva) poľnohospodárstva Abram Bragin, pôvodným povolaním právnik, a Grigorij Brojdo, v tom čase zástupca ľudového komisára (ministra) pre národnosti.

Ale podľa zistení súčasného ruského historika Gennadija Kostyrčenka, ktorý sa zaoberá antisemitizmom v období Stalinovho vládnutia, prišiel s myšlienkou židovského osídlenia Krymu Američan Joseph Rosen.

Rusko: najviac Židov na svete

Rosen bol jeden z riaditeľov American Jewish Joint Distribution Commitee, organizácie bežne známej ako Joint. Od roku 1921 viedol Rosen Americkú misiu pomoci (ARA) v porevolučnom Rus­ku.

„Rosen veril, že v boľševickom Rusku je pre nemajetných Židov jediným východiskom ich premena na úspešných roľníkov,“ tvrdí izraelský historik Michael Beizer. „A že vysoká produktivita práce v poľnohospodárstve im zabezpečí lepšiu budúcnosť.“

Plán počítal s presídlením pol milióna Židov z bývalého „pásma osídlenia“, ktoré ruskí cári vyhradili pre Židov. Išlo o rozsiahle územie na západe Ruska: celé dnešné Bielorusko a Moldavsko, väčšinu Ukrajiny a Litvy a tiež časť dnešného východného Poľska. V rokoch 1791 až 1917 mohla väčšina ruských Židov získať trvalé bydlisko jedine v „pásme osídlenia“.

Na území budúcej židovskej republiky prebiehala kolektivizácia roľníckych osád rýchlejšie ako v iných oblastiach Ukrajiny.

ruský historik Jakov Pasik

Začiatkom minulého storočia sa v tamojších 25 guberniách nachádzalo podľa sčítania obyvateľstva vyše štyroch miliónov Židov, ktorí tvorili takmer desať percent ich obyvateľstva. Výraznejšie sa to prejavilo v mestách Bieloruska a Ukrajiny, kde sa podiel Židov na celkovom obyvateľstve pohyboval od 33 do 50 percent.

Na území celej ruskej ríše žilo vtedy 5,2 milióna Židov, čo síce boli len štyri percentá z obyvateľstva, ale išlo až o 80 percent z celkového počtu Židov na svete. Tieto čísla uvádza známy americko-izraelský historik Lloyd Gartner.

Do „pásma osídlenia“ patril od konca 18. storočia aj celý Krym s výnimkou dvoch miest – Sevastopoľa a Jalty. V tamojších rezidenciách oddychovala cez leto cárska rodina. Ale oficiálne zdôvodnenie zákazu znelo takto: „Hromadné skupovanie nehnuteľností Židmi v Jalte vyvoláva vážne obavy, že toto hlavné letovisko Krymu sa zmení na výlučne židovské mesto.“

Už pred boľševickou revolúciou žilo podľa sčítania na Kryme 68-tisíc Židov, čiže viac ako osem percent obyvateľstva polostrova. Do roku 1923 sa však ich počet v dôsledku občianskej vojny, hladomoru i migrácie znížil takmer na polovicu.

Na tomto území sa mali v najbližších desiatich rokoch zakladať kolónie takmer pre 500-tisíc židovských presídlencov z iných časti sovietskeho Ruska. Mali to byť obce a usadlosti podobné kibucom v Palestíne a neskôr v Izraeli.

 Kto mal financovať projekt

V decembri 1923 vznikla na základe rozhodnutia politbyra boľševickej strany osobitná komisia, ktorej úlohou bolo venovať sa len židovskej kolonizácii Krymu. Viedol ju Alexander Ciurupa, v tom čase šéf najvyššieho plánovacieho úradu v Rusku (Gosplanu), rodák z Chersonskej oblasti.

Kostyrčenko si však myslí, že za Ciurupom stáli oveľa vplyvnejšie osobnosti vtedajšej boľševickej elity, viaceré z nich židovského pôvodu. Menuje Georgija Čičerina, Leva Kameneva a Leva Trockého.

 Predseda spoločnosti OZET, „kremeľský fantasta“ Jurij Larin.

Pripomíname, že Vladimír Lenin (Uľjanov) bol už vtedy vážne chorý a Rusku vládol triumvirát Kamenev – Bucharin – Trockij. Budúci diktátor Stalin sa na niekoľko rokov ocitol na vedľajšej koľaji. Stalo sa tak po Leninovom liste zjazdu, v ktorom vodca revolúcie odporúčal odstránenie Stalina z vedenia boľševickej strany. V krajine sa vďaka novej ekonomickej politike (NEP-u) uplatňovali prvky štátneho kapitalizmu.

To všetko hralo do karát iniciátorom Krymského projektu. Je však nespochybniteľné, že Rosenovu ponuku museli v júli 1924 schváliť najvyššie postavení politici v sovietskej hierarchii. Joint bol ochotný finančne podporiť projekt sumou 15 miliónov vtedajších dolárov. V prepočte na dnešnú hodnotu meny to bolo takmer 280 miliónov dolárov.

Vedenie nadnárodnej židovskej organizácie malo pritom jedinú politickú požiadavku – aby boľševici potláčali antisemitizmus v sovietskom Rusku, a to vo všetkých jeho podobách.

 Červený Sion, zasľúbená zem?

Už pri posudzovaní pôvodného návrhu osídlenia Krymu, nazývaného „Memorandom Bragina“ v Ciurupovej komisii i v Jointe prišlo k významným zmenám Krymského projektu. Zatiaľ čo k poľnohospodárskej kolonizácii neboli vážnejšie výhrady, veľké spory prepukli o rozsahu územia a jeho autonómii.

Zaznievali hlasy, že iniciátori projektu majú „veľké oči“ a pokúšajú sa zvládnuť „priveľké sústo“. V auguste 1924 vznikla v Moskve mimovládna Spoločnosť pre presídlenie pracujúcich Židov (ruská skratka OZET), ktorú viedol Jurij Larin, pôvodným povolaním ekonóm, ktorý sa stal hlavným lobistom Krymského projektu vo vedení boľševickej strany. Zasadil sa o to, aby vo všetkých republikách ZSSR sa zakladali regionálne pobočky OZET-u, vedené známymi osobnosťami. Napríklad na čele moskovskej filiálky stál aj u nás známy básnik Vladimir Majakovskij. V roku 1927 pripravil propagandistický film Židia hospodária na pôde o príchode presídlencov na Krym, ktorý predstavil ako „sovietsku zasľúbenú zem“. Majakovskij bol Nežid, niektorí židovskí intelektuáli nazývali vtedy Krym Červeným Sionom.

Žije sa im lepšie, lebo dostávajú pomoc zo zahraničia. Prečo nie aj my?

starousadlíci na Kryme o Židoch

Larin zorganizoval v roku 1925 prvú celoštátnu lotériu, ktorej výnos išiel do fondu na podporu krymských osadníkov. O rok neskôr na prvom stretnutí predstaviteľov OZET-u z regiónov vytýčil Larin hlavný cieľ hnutia – vytvoriť autonómnu židovskú republiku, neuspokojiť sa len s autonómnou oblasťou. Vďační osadníci nazvali prvú židovskú kolóniu na Kryme jeho menom – Larindorf (Larinova dedina).

 Dobový plagát propagujúci agrárnu kolonizáciu Krymu. Rok 1925.

Až 86 percent financií dostával Krymský projekt zo zámoria, nielen od Jointu a ďalších nadnárodných židovských organizácií, ale aj od súkromných sponzorov. Tí boli, prirodzene, zvedaví, ako s ich dolármi nakladajú organizátori kolonizácie.

Z ústredia Jointu v New Yorku prichádzali často kontrolóri, aby zistili, ako efektívne sa využívajú investované prostriedky. „Sovietske úrady im namiesto účtovníctva rady ukazovali, ako sa z bývalých trhovcov stávajú hrdí poľnohospodári,“ píše Jakov Pasik, ruský historik žijúci v Kanade.

 Falošná dilema: Krym alebo Palestína

Aj Larin považoval Židovskú autonómnu republiku za alternatívu židovského štátu. V Sovietskom zväze však mohla byť nanajvýš „štátom v štáte“ s určitou mierou samosprávy. To nemohlo uspokojiť predstaviteľov sionizmu, ktorí sa usilovali o presídlenie Židov do Svätej zeme – biblickej zasľúbenej zeme.

V roku 1924 bol zakladateľ sionizmu a prvý predseda Svetovej sionistickej organizácie Theodor Herzl už dávno mŕtvy. Jeho pôvodné plány zneli umiestniť židovský štát do Argentíny alebo – na základe ponuky z Londýna – do britskej východnej Afriky. V roku 1907 sa Herzlovi nasledovníci definitívne rozhodli pre Palestínu.

V tom čase žilo v Palestíne približne 50-tisíc pôvodných, tzv. starozákonných Židov a 5-tisíc osadníkov. Medzitým sa rozrastali rady sionistov a ich organizácií po celom svete. Ich nádeje na úspech palestínskeho projektu vzrástli po rozpade Osmanskej ríše, keď sa vyhliadnuté územie dostalo pod britskú správu.

Prúd presídlencov do Svätej zeme silnel, ale súčasne s tým sa vyhrocovali rozpory medzi židovským a arabským obyvateľstvom. Časom prechádzali až do násilností, a keďže Londýn nechcel k tomu zaujať jasný postoj, znepriatelil si postupne obe strany. Až v roku 1922 vydal tzv. Bielu listinu, ktorá radikálne obmedzila židovské prisťahovalectvo.

 Osadníci v kolónii Larindorf. Rok 1926.

Pritom ani dovtedy nešlo o nejakú masívnu migráciu. Podľa zistení izraelského historika Šloma Sanda od začiatku sformovania sionizmu ako hnutia (1897) do roku 1924, keď sa USA rozhodli „stopnúť“ prisťahovalectvo z východnej Európy, odišli len z Ruska dva milióny Židov. Ale do Palestíny ich smerovalo len 60-tisíc. Ostatní sa presídlili do Spojených štátov, Mexika a, áno, aj do Argentíny. V roku 1929 zaútočili Arabi na židovskú štvrť v Jeruzaleme. Predtým sa totiž rozchýrilo, že Židia sa chystajú prepadnúť tamojšie mešity. Desiatky Židov prišli o život. Židovské obyvateľstvo odpovedalo útokom na mešity v celej Palestíne.

Nepokoje si vybrali krvavú daň v podobe stoviek arabských aj židovských životov. Britská vyšetrovacia komisia prišla k záveru, že nespokojnosť pôvodného obyvateľstva vyvolalo skupovanie arabskej pôdy sionistami, a tak ho zastavila. Výrazne sa obmedzilo aj vydávanie povolení pre imigrantov do Palestíny.

A to hnalo vodu na mlyn stúpencov Krymského projektu aj medzi sionistami a ich podporovateľmi. Niektorí osadníci sa rozhodli opustiť Palestínu a skúsiť nový život na Kryme. Ako zistil ukrajinský historik Sergej Pavličenko, v roku 1928 tam pricestovala skupina 75 presídlencov z okolia Jeruzalema a založila komúnu (kibuc) Nová cesta. Len v tom roku vzniklo na Kryme 88 nových židovských osád, každá priemerne so 45 gazdovstvami.

Celkovo vtedy vyrástlo na Kryme vyše 200 osád, v ktorých sa usadilo približne 14 000 židovských rodín. Do roku 1931 začali fungovať samosprávne orgány v 107 židovských obciach a dvoch národných okresoch. Ale sen o Židovskej autonómnej republike sa nikdy nenaplnil. Prečo?

 Stalinov bluf menom Birobidžan

Nasledoval totiž rok 1929, ktorý bol kľúčovým v dejinách mladého sovietskeho štátu. Stalin, ktorý už vtedy držal opraty moci pevne v rukách, ho nazval „rokom veľkého prelomu“. Skoncoval s NEP-om a začal tzv. socialistickú industrializáciu. Skoncoval s rôznymi formami hospodárenia na pôde a začal s kolektivizáciou. Napokon, Stalin dávno pred Mao Ce-tungom roztočil kolesá „kultúrnej revolúcie“.

Prípustné boli jedine kolchozy, ktoré museli všetku svoju produkciu odpredávať štátu. Ten ju vo veľkom vyvážal na Západ, aby mohol za ňu nakúpiť strojové zariadenia a investičné celky. Na Ukrajine a v Povolží to postupne viedlo k hladomoru. Každého, kto sa proti tomu búril, označili za kulaka, ktorého v lepšom prípade vyviezli na Sibír, v horšom – zastrelili.

Historik Pasik píše: „Na území budúcej židovskej republiky prebiehala kolektivizácia roľníckych osád rýchlejšie ako v iných oblastiach Ukrajiny aj Krymu: To sa nepáčilo ani osadníkom, ani predstaviteľom nadnárodných židovských organizácii. Plody tvrdej práce a výrobné prostriedky, darované zahraničnými sponzormi mali vyjsť navnivoč alebo skončiť v kolchozoch.“

V židovských kolóniách, organizovaných na základe dobrovoľného družstevníctva, nasadili povinný kolektivizmus pod kontrolou štátu a boľševickej strany. Keď družstvá premenili na kolchozy, násilne im odoberali ich produkciu, predovšetkým obilie. V rokoch 1932 – 1933 aj v týchto osadách zomierali ľudia od hladu.

Polostrovom sa šíril antisemitizmus, starousadlíci totiž osadníkom nepriali a aj závideli. Hovorili: „Žije sa im lepšie, lebo dostávajú pomoc zo zahraničia. Prečo nie aj my?“

 Židovskí presídlenci v dočasnom baráku na Kryme pri obede.

Vyskytli sa pogromy. Informovali o nich svetové tlačové agentúry, ich správy preberali aj noviny na Slovensku. „Krym je teraz spustošený, majetok židov – kolonistov, ich hospodárske budovy zničené ohňom,“ napísala Slovenská Pravda 12. marca 1932.

Za dva roky odišlo zo židovských osád okolo 80 percent sklamaných a oklamaných presídlencov.

Sklamanie neskrývali ani predstavitelia Jointu a ďalších židovských organizácií. Zahraničné peňazovody smerom do Ruska prudko vysychali. Prispela k tomu aj svetová hospodárska kríza.

Našťastie, Larin sa už krachu svojho projektu nedožil. Zomrel v januári 1932. Keby bol prežil ťažkú chorobu, bol by skončil „kremeľský fantasta“, ako Larina nazývali jeho neprajníci, určite vo väzení.

Veď nesúhlasil s Projektom Birobidžan, ktorý medzitým schválilo najvyššie vedenie boľševickej strany. Uznesenie sovietskej vlády „o trvalom osídlení pracujúcich Židov“ už nespomínalo Krym ani juh Ukrajiny, ale neobývané územie na ruskom Ďalekom východe v Chabarovskom kraji a blízko hranice s Mandžuskom (vtedy čínskym územím okupovaným Japonskom).

V roku 1938 počas Veľkého teroru úrady zakázali činnosť organizácií OZET-u, ich predstaviteľov pozatvárali. Svoju činnosť v Rusku ukončil aj Joint, Rosin si vďaka tomu zrejme zachránil život a mohol odcestovať do USA.

Ale neuspel ani Projekt Birobidžan. V roku 1939 na území veľkom ako dnešné Slovensko žilo iba 4 400 židovských osadníkov. Po tom, čo prepukli boje s Japoncami na hranici s Mandžuskom, sa presídľovanie do tejto autonómnej oblasti úplne zastavilo./agentury/

 X X X

 Zomrela televízna legenda Dana Hermannová. Hlásateľka mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela v sobotu 7. decembra 2024 televízna legenda – jedna z prvých slovenských hlásateliek Dana Hermannová.

 Zohrala dôležitú úlohu počas Okupácie Československa v roku 1968, keď spolu s kolegami vysielali z rôznych utajených miest a informovali o aktuálnom dianí. Slovenská televízia a rozhlas si túto výraznú osobnosť pripomenie na Dvojke v nedeľu 8. decembra o 20.10 h v relácii Anjeli strážni.

S Blaženou Kočtúchovou a Elenou Galanovou patrila k prvým hlásateľkám.

Hlavnú úlohu pri tom zohrala náhoda. Pri nakrúcaní reportáže objavil televízny štáb v jednej z bratislavských telocviční atraktívnu blondínku. Dana, práve vydatá mladá pani, sem chodievala pravidelne cvičiť. Hneď jej dali ponuku skúsiť to v televízii. Súhlasila. Dostala na starosť reláciu Šport pre mládež, ktorá jej bola generačne i obsahom blízka.

Nezabudnuteľné hlásateľky. Ako spomínajú na svoju profesiu?

 Po čase sa jej naskytla príležitosť stať sa kolegyňou Blaženy Kočtúchovej, teda ohlasovať televízne programy. To znamenalo prakticky denné objavovanie sa na obrazovke, čo bola výborná škola pre zdokonaľovanie jej televízneho prejavu a vystupovania.

 V roku 1966 jej navrhli, aby prešla na post „správarky“, teda moderátorky Televíznych novín. Vymenila tak programovú hlásateľňu za spravodajskú.

Zlomový bod jej života nastal 21.augusta 1968, kedy spojenecké vojská Varšavskej zmluvy vpadli do Československa, aby zabránili reformám dubčekovského vedenia KSČ.

Hoci v ten deň nemala mať službu, okamžite sa vydala do televízie, ktorá vedy sídlila na námestí SNP v budove dnešného ministerstva kultúry. Vysielali odtiaľ dve hodiny, kým ich nenašli sovietski vojaci a nevyhnali ich von.

Potom ešte asi desať dní, s kolegami Jarmilou Košťovou a Dušanom Polákom, vysielali z rôznych utajených miest, napríklad z televíznych garáží.

Protestovali proti okupácii, informovali o aktuálnom dianí a dodávali ľuďom odvahu i odhodlanie vytrvať v podpore dubčekovskej línie. Keď pominuli najkritickejšie dni a týždne okupácie, mohla sa vrátiť do televízie.

Lenže postupne sa začal proces normalizácie a previerok. Keďže Hermannová zotrvávala na svojom odmietavom stanovisku k zásahu „bratských krajín“, dostala výpoveď. Po prepustení z vtedajšej Československej televízie Bratislava sa 21 rokov živila ako učiteľka angličtiny a prekladateľka.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 sa dočkala rehabilitácie. Vtedajší riaditeľ televízie Roman Kaliský vyslovil ospravedlnenie za svojich predchodcov, ktorí sa jej kedysi z politických príčin zbavili.

Dana Hermannová prijala ponuku na návrat a ešte takmer 20 rokov pôsobila na televíznej obrazovke v úlohe moderátorky. Hneď do svojej prvej relácie Tváre a postoje si pozvala Alexandra Dubčeka.

Poznala sa sním ešte z čias Pražskej jari a v časoch tvrdej normalizácie jeho rodinu často navštevovala, aj keď bol vtedy Dubček sledovaný Štátnou bezpečnosťou a kontakty s ním boli vtedy nebezpečné.

Dana Hermannová chodila moderovať aj do Prahy, odkiaľ uvádzala federálny program Objektív, prinášajúci reportáže zo zahraničia. Dlhé roky pomáhala Slobode zvierat, a tak s veľkou láskou pripravovala televízny cyklus Hľadám domov, do ktorého pripravovala reportáže o útulkoch, ktorá tiež ponúkala opustené zvieratká na adopciu./agentury/

X X X

 Bolí vás hrudník? Tlak na hrudi neznamená vždy infarkt. Zistite, aké choroby skrýva tento príznak a kedy ide o nebezpečný stav

Tlak na hrudi nemusí vždy znamenať infarkt. Tento príznak môže ukazovať na rôzne ochorenia, od tráviacich problémov až po stres. Zistite, čo všetko môže signalizovať a ako rozpoznať nebezpečné stavy.

 Tlak či bolesť na hrudi neznamenajú automaticky infarkt.

Tlak na hrudi je symptóm, ktorý väčšina z nás okamžite spája s infarktom. Tento reflex nie je náhodný – mediálne kampane a zdravotné osvetové aktivity nás naučili brať bolesť na hrudi veľmi vážne. No vedeli ste, že väčšina prípadov tohto symptómu nemá so srdcovým infarktom nič spoločné?

Odborník na nefrológiu Martin Demeš o vážnych ochoreniach

Mnohým úmrtiam na infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu by sa dalo zabrániť, keby sa ľudia starali o svoje obličky. Zhovárame sa o tom s doc. MUDr. Martinom Demešom. / Zdroj: TV Pravda

Podľa odborníkov môže byť tlak na hrudi prejavom rôznych zdravotných problémov, ktoré zahŕňajú nielen srdcovo-cievny systém, ale aj tráviace, pľúcne či psychologické stavy. Poďme sa na túto tému pozrieť detailne a objasniť, čo všetko sa za týmto príznakom môže skrývať.

Keď srdce nie je na vine

Keď pocítite tlak alebo bolesť na hrudi, najväčším strašiakom väčšiny ľudí je okamžite infarkt myokardu. No podľa portálu Mass General Brigham väčšina prípadov bolesti na hrudi pochádza z nesrdcových príčin.

Svalové problémy, tráviace ťažkosti, pľúcne ochorenia a dokonca stres môžu imitovať príznaky srdcových ochorení. Preto je dôležité nepodliehať panike a presne identifikovať, čo vás trápi.

Jednou z najčastejších príčin ne-srdcovej bolesti na hrudi je gastroezofageálna refluxná choroba (GERD). Ako uvádza Cleveland Clinic, GERD spôsobuje, že žalúdočné kyseliny prenikajú späť do pažeráka, čo môže viesť k pocitu pálenia za hrudnou kosťou a tlaku.

Tento príznak si často zamieňame za srdcový problém, no jeho pôvod je čisto tráviaci. Ak sa tlak na hrudi objavuje po jedle alebo v ležiacej polohe, GERD môže byť hlavným podozrivým.

Svaly a chrupavky ako zdroj bolesti

Ďalším častým dôvodom bolesti na hrudi sú problémy so svalmi alebo chrupavkami. Harley Street Heart & Vascular Centre poukazuje na to, že natiahnutie hrudných svalov, napríklad pri cvičení alebo zranení, môže spôsobiť ostrú bolesť, ktorá sa zhoršuje pri pohybe alebo dotyku.

Kostochondritída, teda zápal chrupavky medzi rebrami a hrudnou kosťou, môže byť ďalším vinníkom. Tento stav sa často prejavuje ostrou, bodavou bolesťou, ktorá môže byť desivo podobná infarktu.

Pľúca pod tlakom

Pľúcne ochorenia sú ďalšou kategóriou, ktorá môže spôsobovať tlak na hrudi. Stavy ako zápal pohrudnice (pleuritída) alebo pľúcna embólia patria medzi vážne, ale menej časté príčiny. Pleuritída sa prejavuje ostrou bolesťou na hrudi, ktorá sa zhoršuje pri hlbokom nádychu. Na druhej strane, pľúcna embólia, ktorá vzniká upchatím ciev v pľúcach krvnou zrazeninou, môže spôsobiť dýchavičnosť, zrýchlený pulz a nepríjemný tlak.

Stres a psychické zdravie

Prekvapivo, tlak na hrudi môže byť spôsobený aj psychologickými faktormi. Podľa článku na portáli Health môže byť pocit tlaku či stiahnutia na hrudi spôsobený úzkosťou alebo panickými atakmi. Tieto stavy sú často sprevádzané ďalšími príznakmi, ako je búšenie srdca, potenie či závraty. Pre ľudí, ktorí zažívajú takéto epizódy, môže byť ťažké odlíšiť ich od vážnych srdcových problémov, čo často vedie k zbytočnej panike.

Hoci veľa príčin tlaku na hrudi nie je život ohrozujúcich, existujú situácie, kedy je potrebné konať okamžite. Ak bolesť na hrudi prichádza náhle, je intenzívna, trvá viac ako niekoľko minút, alebo ju sprevádza bolesť vyžarujúca do ramena, čeľuste, nevoľnosť či potenie, mali by ste okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Tlak na hrudi je príznakom, ktorý môže byť desivý, no vo väčšine prípadov nemá s infarktom nič spoločné. Môže signalizovať rôzne stavy, od bežných tráviacich ťažkostí až po vážne pľúcne alebo psychologické problémy. Dôležité je pochopiť vlastné telo a konzultovať svoje príznaky s odborníkom, aby ste mali jasno v tom, čo ich spôsobuje./agentury/

X X X

 Spýtali sme sa europoslancov, čo robia za vysoké platy pre bežných Slovákov. Odpovede vyznievajú veľavravne

Zoskupenie 27 členských štátov je často spájané so slovami ako nuda, byrokracia, zákazy či diktát. Aká je úloha našich europoslancov, vedia ovplyvniť život bežného Slováka a za čo vlastne berú kráľovské platy?

V roku 2006 začal režisér Marko Škop v obci Osadné ležiacej 20 kilometrov severne od Sniny nakrúcať dokument, ktorý okrem iného zachytil, ako sa tamojší starosta, pravoslávny kňaz a karikaturista rusínskej národnostii vybrali do Bruselu, aby vybavili pomoc pre vymierajúcu obec.

Výprava sa skončila s rozpačitým výsledkom.

Počet obyvateľov Osadného klesol od roku 2009, keď sa dokument dostal do kín, zo zhruba 200 na 150.

 Ešte omnoho závažnejším fenoménom je, že napriek nespočetným výhodám, ktoré našincom poskytuje Európska únia, veľká časť populácie velebí Moskvu a jej agresívneho vládcu Vladimira Putina.

Z Bruselu populistickí politici naopak „vyrobili“ symbol byrokracie, nezmyselného obmedzovania a diktovania úradníckych noriem.

Prečo sa to stalo?

Veľavravne pôsobí napríklad to, ako dokážu europoslanci odpovedať na jedoduchú otázku –čo robia za svoje vysoké platy pre bežných ľudí na Slovensku?

Práca europoslancov

Konštatovanie, že europoslanci sú ľudia, ktorým spoluobčania vo voľbách dali svoj hlas, aby ich zastupovali vo viac než 700-člennom europarlamente, by malo byť ešte dostatočne pochopiteľné. A keby k nemu volení zástupcovia pridali starú ľudovú múdrosť, že je určite lepšie, ak do rozhodovania môžu zasiahnuť, než keby sa rozhodovalo „bez nás“, bolo by zrejme ešte zrozumiteľnejšie.

No aký dojem robia na občanov pojmy „európske inštitúcie“, „legislatívny proces“, „výbory“, „trialóg“, „realizácia implementácie“, „frakcia“ či „decentralizácia“, asi najvýstižnejšie odzrkadľuje rastúci počet Putinových obdivovateľov a voličov krajnej pravice.

„Napríklad pri povodniach v strednej Európe sme ešte pred reakciou Európskej komisie mali diskusiu v pléne, kde sme spoločne tlačili na to, aby boli urýchlene využité európske fondy na pomoc postihnutým regiónom,“ načrtla konkrétnejšie možnosti europoslancov Ľubica Karvašová z Progresívneho Slovenska.

Vyzdvihla aj to, že sa podarilo „vylobovať“, aby každá nová legislatíva EÚ prešla testom konkurencieschopnosti. V „ľudskej reči“ to znamená, že by sa malo preveriť, či schválená zmena nepoškodí európskych výrobcov či obchodníkov voči konkurentom spoza hraníc EÚ.

Liberálna politička si myslí, že pre obce ako Osadné je kľúčové zabezpečiť priamy prístup k európskym zdrojom. „Chceme, aby si obce mohli samy určovať priority a neboli závislé od rozhodnutí centrálnej vlády, ktorá často presadzuje iné záujmy,“ zdôrazňuje.

Zmysel práce europoslancov vidí aj v presadzovaní riešení, ktoré reflektujú potreby regiónov, aktívne vystupovanie v pléne a výboroch, spolupráca s Komisiou a komunikácia s občanmi. „Aj keď sa to nezdá, to, čo robíme na európskej úrovni, má priamy dopad aj na malé obce ako Osadné,“ uzatvára Karvašová, aktuality.sk

X X X

 Družba: Príbeh ropovodu na frontovom území. Ako chcel Stalin skoncovať s diktátom USA

Ruské slovo „družba“ znamená priateľstvo. Ale medzinárodný ropovod s týmto názvom dnes európske štáty skôr rozdeľuje ako spája. A prestáva plniť svoj hlavný ekonomický účel – prepravovať na veľké vzdialenosti „čierne zlato“.

 Málokto si uvedomuje, že sa to deje v jubilejnom roku Družby. Čoskoro uplynie 60 rokov od dokončenia tejto vtedy najdlhšej potrubnej magistrály na svete. A 50 rokov od spustenia do prevádzky jej druhej línie.

Medzitým cez Družbu pretiekli milióny ton ropy do celej Európy a za malý zázrak možno považovať, že po toľkých rokoch je vôbec prevádzkyschopná. Najmä po ostatných rokoch. Veď prechádza frontovým územím a krajinou zmietanou vojnou.

Nad Brianskom, kde sa nachádza riadiace centrum ropovodu (pred rozpadom Sovietskeho zväzu bolo vo Ľvove) takmer každú noc vybuchujú rakety a útočia drony kamikadze.

Družbu za 30 mesiacov rusko-ukrajinskej vojny už niekoľkokrát odstavili. Najčastejšie preto, že raketa alebo bomba zasiahla napájací elektrárenský zdroj ropovodu, spravidla trafostanicu. Ale zvyčajne už na druhý či tretí deň jeho prevádzku obnovili.

 Každý rok sa však objem prepravovanej suroviny do Európy znižoval. To už nezapríčinili poruchy technickej povahy, ale politické faktory. V dôsledku protiruských sankcií prestala služby Družby využívať väčšina európskych štátov. Jedny dobrovoľne, druhé pod nátlakom.

Pred 60 rokmi nebolo čosi také mysliteľné. Ropovod obsluhoval iba spriatelené štáty a Ukrajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu.

Prenesme sa na chvíľu v čase a skúsme si tie geopolitické pomery priblížiť.

 Stalin: Skoncujeme s diktátom USA

Myšlienka postaviť Družbu vznikla v Moskve oveľa skôr – pred 75 rokmi. Vtedy dvaja členovia sovietskeho politbyra – Anastas Mikojan a Nikita Chruščov – predložili svojmu šéfovi Josifovi Stalinovi návrh na výstavbu medzištátneho ropovodu. Stalin bol proti: „Obchodovať s prírodnými zdrojmi znamená obchodovať s vlasťou,“ povedal.

Obaja navrhovatelia museli byť zaskočení, lebo iba o niekoľko mesiacov skôr, v januári 1949, vyhlásil Stalin pri kolíske Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP): „Naše štáty by mali vytvárať surovinovú základňu pre celý kontinent, čím by sa rada stala príťažlivou aj pre západnú Európu.“

„Ak zabezpečíme surovinami európske štáty – Taliansko, Francúzsko a ďalšie, bude to znamenať koniec diktátu USA v Európe,“ pokračoval sovietsky vodca. „Treba tiež mať na zreteli, že ani v jednej západoeurópskej krajine sa nerozvinie revolučné hnutie, ak tamojší robotníci budú cítiť strach z toho, že ich štáty ostanú po odtrhnutí od Ameriky bez uhlia, bavlny či ropy. Od obáv tohto druhu ich musíme oslobodiť.“

Čiže Stalin asi nebol v zásade ani proti exportu surovín na Západ, protivili sa mu len ropovody a plynovody. Žeby predvídal ich veľkú zraniteľnosť v budúcnosti? Dosť na tom, že sovietska ropa sa k nám naďalej dovážala po železnici vo veľkokapacitných cisternách.

Až o desať rokov neskôr sa k myšlienke transkontinen­tálneho ropovodu vrátil Chruščov, vtedy už Stalinov nástupca na sovietskom Olympe.

V decembri 1959 podpísali predstavitelia Sovietskeho zväzu s Poľskom, východným Nemeckom (NDR), Maďarskom a Československom dohodu o výstavbe medzištátneho ropovodu.

Tieto štáty boli odkázané na dovoz ropných produktov a vo všetkých práve vyrastali nové chemické kombináty. Na Slovensku vznikal Slovnaft Bratislava.

 Duchovným otcom projektu ropovod Družba bol sovietsky líder Nikita Chruščov, známy odhalením zločinov stalinizmu.

Desiateho decembra 1960 sa ťažké mechanizmy zahryzli do zeme súčasne v tatárskom meste Aľmetevsk pri rieke Kame a v západoukrajinskom mestečku Brody neďaleko Ľvova. Prečo práve tam? Pri Aľmetevsku sa začínal nový ropovod (dnes je jeho začiatok posunutý 300 km na juhozápad k novým ropným ložiskám v Samarskej oblasti). A Brody boli nástupišťom na Karpaty, na najzložitejší úsek budúceho ropovodu.

Ale stavebné práce sa rozprúdili až v nasledujúcom roku, keď začali prichádzať rúry s priemerom 1 020 mm a príslušným zariadením zo západného Nemecka. Rúry vyrábali firmy Mannesman, Krupp a Phoenix-Rheinruhr.

V októbri 1962 však prepukla karibská kríza – Američania objavili sovietske rakety na Kube. Na návrh USA rokovala Rada NATO o ekonomických sankciách proti ZSSR. Za embargo na dodávky rúr pre Družbu hlasovalo 13 z 15 členských štátov.

Podľa dávnejších zistení americkej expertky na zahraničnú politiku Angely E. Stentovej proti bolo Taliansko, ktoré sa podieľalo na dodávkach. Na juhu Apeninského polostrova vyrastal nový závod na výrobu oceľového potrubia, ktorý mal vybaviť potrebnou technológiu americký U. S. Steel. Na nátlak svojej vlády však musel koncern v Pittsburghu od kontraktu odstúpiť.

V západnom Nemecku zasa vláda kancelára Konráda Adenaura donútila priemyselníkov z Porúria zrušiť zmluvy so Sovietmi na dodávky 130-tisíc ton potrubia. Len firme Mannesman to spôsobilo stratu vo výške 100 až 130 miliónov mariek. V nemeckom bundestagu prepukla búrlivá diskusia. Hlasovalo sa o dôvere vláde, Adenauerov kabinet prešiel s odretými ušami.

Stavebné práce na ropovode sa museli na istý čas zastaviť. Sovietom sa však pomerne rýchlo podarilo rozbehnúť výrobu vlastných rúr s veľkým priemerom v Čeľabinsku a Charcyzku v Donbase.

Ale ako si Sovieti zaobstarali potrebné stroje a zariadenie do týchto závodov? Z výskumov ruskej historičky Jeleny Ponomarjovovej vyplýva, že už vtedy sa učili obchádzať západné sankcie a citlivé technológie dovážali s pomocou rôznych sprostredkova­teľských firiem cez tretie krajiny.

 Od Budkoviec až do Vlčieho hrdla

Prvá línia ropovodu – neskôr ju nazvali Družba 1 – sa v bieloruskom meste Mozyr rozdelila. Severná vetva smerovala do Poľska a NDR, južná – do Československa a Maďarska.

„Výstavbou ropovodu sa nielen zvýši dodávka ropy, ale jej doprava bude o 80 percent lacnejšia ako po železnici,“ informovali slovenské médiá.

Z Brodov cez Užhorod do Budkoviec pri Michalovciach dorazila prvá ropa už 6. februára 1962. Stavbári z Chemkostavu tam medzitým postavili prvú prečerpávaciu stanicu na našom území. Tlakové skúšky sa konali už v decembri 1961. Kedysi sme sa o tom zhovárali s Ladislavom Semjanom, ktorý tam pracoval ako vedúci elektroúdržby. „Ropu doviezli v cisternách z Veľkých Kapušian a bolo to – išlo sa skúšať,“ spomínal.

Trasa ropovodu viedla odtiaľ cez Vojany a Trebišov juhom Slovenska do Bučian pri Trnave, kde sa opäť rozdelila. Jedna vetva smerovala do Šiah a odtiaľ do Maďarska, u nás však končila vo Vlčom hrdle v Bratislave. Druhá vetva pokračovala do obce Kátov na Záhorí a odtiaľ na Moravu a do Čiech.

Bol to začiatok konca sovietskej ekonomiky.

historik ropného priemyslu Alexander Igolkin

Podľa ekonomického geografa z Univerzity Komenského Marcela Horňáka sa výber tejto trasy riadil najmä prírodnými i sociálnoeko­nomickými podmienkami priaznivými pre výstavbu. Rozhodovalo však aj najkratšie možné spojenie s kľúčovým odberateľom ropy na Slovensku – Slovnaftom a zámer presunúť časť prepravy hromadných substrátov z preťaženého severoslovenského koridoru.

Pred šiestimi desaťročiami sa ešte nemohli prejaviť názory ekologických aktivistov. Až v prvej dekáde tohto storočia začali čoraz častejšie upozorňovať na environmentálne riziká starnúceho ropovodu. Vedie predsa nielen cez Žitný ostrov, kde niekoľkokrát pretína vzácne zdroje pitnej vody, ale napríklad aj ponad jaskyne v Slovenskom krase.

 Keď nemecká vláda Konrada Adenauera donútila firmuman zastaviť dodávky veľkorozmerného potrubia pre Družbu, začal ich vyrábať závod v Čeľabinsku. Prvú rúru expedovali s nápisom „Pre teba, Adenauer.“

Hrozba sa vystupňovala po roku 2003, keď sa vážne uvažovalo o prepojení Družby s rakúskym ropovodom. Ruská ropa mala tiecť do tamojšej rafinérie OMV. Po 20 rokoch a množiacich sa protestoch environmentalistov z projektu napokon zišlo.

„Jedným zo základných problémov pri využívaní priemyselných produktovodov je korózia na vnútornom povrchu potrubia,“ uvádza ruský odborný portál Neftegaz.ru. „Zničí ho za 30–50 rokov“. Korózia, únava materiálu, následné praskliny na potrubí a havárie sa podpísali pod únikom ropy do životného prostredia aj na „ropovode priateľstva“.

Najväčšia havária na území Československa sa udiala už začiatkom novembra 1980 pri obci Bartoušov v Královohradeckom kraji. Otvorom 30 × 2 cm v mieste zvaru potrubia uniklo do pôdy až 6 000 ton ropy. Na severovýchode Čiech sa ropa vyliala do močiarov a dvoch riek. Na likvidáciu havárie museli nasadiť 300 pracovníkov aj množstvo techniky a sanačné práce prebiehali dva roky.

Ale vráťme sa ešte na začiatok nášho príbehu. Riadna prevádzka Družby 1 sa na slovenskom úseku začala 22. februára 1962. V ten istý deň pritiekla prvá sovietska ropa až do Slovnaftu, kde sa celoštátne oslavovalo. Na slávnosť pricestoval z Prahy dokonca vtedajší prezident ČSSR Antonín Novotný./agentury/

 Zo Saudskej Arábie presakujú informácie o tom, že Criastiano Ronaldo chce konvertovať na islam

Bývalý brankár futbalového klubu Al-Nassr Waleed Abdullah vyvolal polemiku tvrdeniami, že futbalová superhviezda Cristiano Ronaldo je otvorený konvertovaniu na islam, pričom uviedol svoj hlboký rešpekt k saudskoarabskej kultúre a islamským praktikám.

Portál Morocco World News informoval, že Abdullah v televíznom programe Al-Hissa Al-Akhira poodhalil svoje rozhovory s Ronaldom, ktorý začiatkom roka 2023 prestúpil do saudskoarabské­ho klubu.

„Ronaldo skutočne chce konvertovať na islam. Hovoril som s ním o tom a on prejavil záujem,“ povedal údajne Abdullah. „Po góle padol na trávnik a hráčov vždy povzbudzuje, aby sa modlili a dodržiavali islamské praktiky.“

Abdullah tiež zdôraznil Ronaldovu snahu vyjsť v ústrety svojim moslimským spoluhráčom, ako je zabezpečenie prestávky počas tréningov na modlitbu.

„Keď počas tréningu zaznie výzva k modlitbe, Ronaldo požiada trénera, aby všetko zastavil, kým sa modlenie neskončí,“ povedal Abdullah a poznamenal, že portugalský útočník stále viac chápe miestnu kultúru.

Ronaldov záujem o islam vraj predchádzal už jeho prestupu do Al-Nassr, pričom bývalí spoluhráči z Realu Madrid – Mesut Özil a Karim Benzema – s ním údajne diskutovali o viere.

Abdullah poukázal na pamätný moment, keď sa Ronaldo pripojil k svojim spoluhráčom a klaňali sa na ihrisku, čo prinútilo tím skandovať „Alláhu Akbar“.

Napriek týmto gestám Abdullah zdôraznil, že Ronaldova pokora a disciplína ako hráča zostávajú jeho najobdivuhodnejšími črtami.

„Či už konvertuje alebo nie, Ronaldova oddanosť a rešpekt voči ostatným sú nepopierateľné,“ povedal Abdullah a dodal, že Ronaldo aj jeho syn prejavujú vo svojich interakciách jednoduchosť a vrúcnosť.

Tieto tvrdenia vyvolali diskusiu medzi fanúšikmi a komentátormi, pričom mnohí chvália Ronaldovu otvorenosť ku kultúrnej integrácii počas jeho pôsobenia v Saudskej Arábii./agentury/