Vznikla iba preto, aby okrádala USA. Európa je energeticky slabá, na Washingtonu už v súčasnosti energeticky dokonca značne závislá. Najmä vďaka narastajúcemu dovozu skvapalneného plynu. Je o tom presvedčený hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Amerického prezidenta Donalda Trumpa tak Európa podľa neho až tak nezaujíma. „Teda zaujíma ho ako trh, s ktorým majú Spojené štáty vôbec najväčší schodok, ešte väčší ako s Mexikom, Kanadou či Čínou,“ dodal Kovanda s tým, že americký prezident Trump preto chystá na Európu špeciálnu sadu ciel. Európska únia totiž podľa neho vznikla len preto, aby Spojené štáty okrádala. „To je slovník, ktorý nepoužíva ani vo vzťahu ku Kanade, Mexiku či Číne,“ upozornil Kovanda.

 Washington sa za Trumpa aktuálne podľa neho snaží nakloniť si energeticky bohaté ekonomiky a posilniť tak svoju pozíciu voči Číne. Usiluje sa tak podľa Kovandu o posilnenie spojenectva so Saudskou Arábiou, ale tiež o zlepšenie vzťahov s Ruskom, či dokonca s Iránom. „Chce tak nabúrať aliancie, ktoré si s nimi buduje Peking,“ dodal Kovanda.

 O Európu sa americký prezident Trump predsa len zaujíma ešte z jedného dôvodu. Teda konkrétne sa zaujíma o Ukrajinu, ktorá sa stále zmieta vo vojne. Má totiž záujem o jej nerastné bohatstvo, ktoré bude zdá sa jedným z hlavných bodov pri mierových rokovaniach. „Podpis dohody o podielu Američanov na ukrajinskom nerastnom bohatstvu je na spadnutie. Kyjev začal “sekať latinu“, takže Trump podľa všetkého dosiahne svoje,“ podotkol Kovanda.

 Ekonóm Kovanda upozornil ešte na jeden zaujímavý fakt. Na postupný návrat zahraničných investorov do Ruska. „Príslušné obchody im sprostredkovávajú aj veľké americké banky ako JP Morgan či Goldman Sachs. Investorom umožňujú zviesť sa na vlne výrazného tohtoročného posilňovania rubľa, respektíve príslušných derivátov, ktoré nepodliehajú západným sankciám,“ konštatoval Kovanda./agentury/

X X X

Kanada začala obchodný spor s USA kvôli clám. Trump asi 50 minút hovoril s Trudeauom

Kanada sa na nové americké clá sťažovala u Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tá v tlačovej správe potvrdila, že od Ottawy dostala žiadosť o konzultácie. Takáto žiadosť formálne začína spor vo WTO. USA tento týždeň uvalili na dovoz z Mexika a Kanady clá vo výške 25 percent.

 „Konzultácie dávajú stranám príležitosť vec prerokovať a nájsť uspokojivé riešenie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v spore súdnou cestou,“ uviedla WTO.

 Podľa serveru CNBC medzitým Trump po stretnutí s predstaviteľmi automobiliek General Motors, Ford Motor a Stellantis povedal, že výrobcom automobilov udelí z nových ciel na dovoz z Mexika aj Kanady mesačnú výnimku.

Americké clá podľa predstaviteľov Kanady a Mexika nie sú opodstatnené. Kanadský premiér Justin Trudeau sa nechal počuť, že Trumpovým cieľom je zruinovať kanadskú ekonomiku. Dáta kanadského štatistického úradu ukazujú, že vlani do USA smerovalo 75,9 percenta celého kanadského vývozu. Do Kanady potom smerovalo predvlani okolo 18 percent celkového vývozu z USA.

 Kanada v odvete oznámila 25-percentné clá na dovoz z USA v hodnote 30 miliárd kanadských dolárov a v prípade potreby sa zameria na tovar za ďalších 125 miliárd kanadských dolárov do 21 dní. Zvažuje tiež clá na vývoz elektriny do USA. Aj keby boli paušálne clá zrušené, individuálne clá na rôzne tovary pravdepodobne zostanú, čo povedie k inflácii. Tá uškodí ekonomike všetkých zúčastnených krajín, myslí si Rachel Ziembaová z Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS).

Trump sa rozhodol zaviesť 25-percentné clá na dovoz z Kanady a Mexika so zdôvodnením, že z týchto krajín sa do USA dostáva droga fentanyl a tiež značné počty migrantov bez dokladov. Trump volá po tom, aby obe krajiny robili viac proti nelegálnej migrácii a pašovaniu drog. V prvej veci pritom Mexiko aj Kanadu opakovane v poslednom týždni chválil Trumpov minister obchodu Howard Lutnick.

Krajiny pokračujú vo vyjednávaní

Americký prezident Donald Trump dnes asi 50 minút telefonicky hovoril s kanadským premiérom Justinom Trudeauom o clách, ktoré na kanadský tovar uvalili Spojené štáty. Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na kanadského činiteľa, podľa ktorého budú tímy oboch krajín pokračovať vo vyjednávaní. Trump krátko potom na sociálnej sieti Truth Social vyjadril presvedčenie, že Trudeau situáciu využíva, aby zostal pri moci.

Kanadský zdroj oboznámený s vyjednávaním uviedol, že v telefonáte, pri ktorom boli aj americký viceprezident J.D. Vance a minister obchodu Howard Lutnick, sa diskutovalo tiež o pašovaní drogy fentanyl, čím Trump clá predovšetkým zdôvodňuje. Ottawa to v utorok odmietla so slovami, že z Kanady sa cez hranicu dostane len jedno percento celkového množstva tejto drogy v Spojených štátoch.

 Trump vo svojom vyjadrení uviedol, že sa ho Trudeau spýtal, čo je možné urobiť so clami. Sám potom povedal, že ho zatiaľ nič nepresvedčilo, že fentanyl už cez Kanadu a Mexiko, na ktorého export do USA tiež uvalil 25-percentné clo, neprúdi. Doterajší pokrok podľa neho nie je dosť dobrý.

Rozhovor podľa Trumpa skončil v „trochu“ priateľskom duchu. Trudeau, ktorý sa v januári rozhodol, že z postu ministerského predsedu odstúpi, podľa amerického prezidenta nebol schopný povedať, kedy sa uskutočnia kanadské voľby, čo „ma zaujalo, ako čo sa to tu vlastne deje? Potom som si uvedomil, že sa snaží využiť túto záležitosť na udržanie moci. Veľa šťastia, Justine!,“ dodal Trump.

Kto po Trudeauovi povedie kanadských liberálov, má byť jasné 9. marca. Parlamentné voľby sa v druhej najrozľahlejšej krajine sveta uskutočnia najneskôr v októbri./agentury/

X X X

 Trump cúvol: dočasne pozastavil clá na niektoré tovary z Mexika a Kanady. Trudeau vidí nádej

Americký prezident Donald Trump podpísal dekrét, ktorý na jeden mesiac pozastavuje clá na tovary z Mexika a z Kanady spĺňajúce podmienky dohody o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA). Informovali o tom agentúry Reuters a AFP. Počas dňa Trump avizoval pozastavenie len v prípade Mexika. Urobil tak po rozhovore s mexickou prezidentkou Claudiou Sheinbaumovou.

 Ak by Spojené štáty zaviedli clá, Európska únia na to musí reagovať jednotne. Je dôležité, aby sme sa spolupodieľali na tomto rozhodnutí a tlmočili potreby slovenskej ekonomiky, hovorí pre Pravdu Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Problém vidí aj v tom, že štát zrejme nebude schopný pomôcť niektorým podnikom, ktoré budú zavedením ciel najviac postihnuté.

Spojené štáty v utorok uvalili na dovoz z Mexika a Kanady clá vo výške 25 percent. Trump však už v stredu poskytol mesačnú výnimku z nových ciel automobilovým produktom spĺňajúcim podmienky USMCA.

Trumpovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako americký minister obchodu Howard Lutnick uviedol, že automobilová výnimka sa pravdepodobne rozšíri na všetok tovar z Mexika a Kanady spĺňajúci podmienky USMCA. Minister odhadol, že výnimka by sa tak týkala viac ako polovice tovarov dovážaných z Mexika a Kanady./agentury/

 X X X

 Slovenská ekonomika v minulom roku rástla, výrazne ju podporila spotreba domácností aj verejnej správy.

Slovenská ekonomika počas roka 2024 rástla najrýchlejšie od roku 2021, hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vzrástol o 2 %. Výrazný vplyv na to mala dynamická výkonnosť v prvom polroku. Objem HDP nominálne (v bežných cenách) dosiahol necelých 130 miliárd eur, v stálych cenách tretí rok za sebou mierne prekračoval hodnotu 100 miliárd eur. V piatok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Ekonomike výrazne pomohla rastúca spotreba domácností aj verejnej správy. Naopak, brzdil ju útlm investičných aktivít. Spomedzi odvetví ju podržali najmä mierne rasty priemyslu a obchodu s dopravou a cestovným ruchom. V štruktúre ekonomiky sa podarilo zvýšiť výkon v porovnaní s rokom 2023 všetkým desiatim skupinám odvetví.

Podľa metodiky ESA 2010 sa HDP kvantifikuje troma spôsobmi (výrobná metóda, výdavková metóda, dôchodková metóda). Vzhľadom na dostupné zdroje informácií je pre SR určujúca výrobná metóda.

 V minulom roku rástli výkony takmer všetkých štruktúr ekonomiky. Hrubá pridaná hodnota (podľa výrobnej metódy) vzrástla o 1,4 %, medziročné zvýšenie zaznamenalo všetkých desať sledovaných skupín odvetví. Najvýznamnejší vplyv mal rast priemyslu o 1,7 %. V štruktúre priemyslu rozhodujúco rástla výroba v šiestich z 13 priemyselných odvetví, najvýznamnejšie výroba kovov o 7,7 %, dopravných prostriedkov o 3,8 % a výroba potravín o 5,8 %. Naopak, vyšší rast utlmili poklesy napríklad vo výrobe z gumy a plastu o 2,3 %, výrobe koksu a ropných produktov o 12,9 % a vo výrobe počítačových výrobkov o 5,4 %.

Pozitívny vplyv na rast ekonomiky mal aj rast pridanej hodnoty v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,5 % a vo finančných a poisťovacích činnostiach o 8,5 %. Veľmi mierny rast sa udržal aj v obchode, doprave, ubytovaní so stravovaním, o 0,8 %. Čisté dane boli za rok 2024 vyššie o viac ako 8 %.

V rámci výdavkovej metódy najvýraznejší vplyv na celkový výsledok ekonomiky malo zvýšenie spotreby domácností o 2,6 %, ako aj spotreby vo verejnej správe o 3,6 %. Spotreba domácností dokázala opäť rásť po útlme v roku 2023, keď klesla o 3,1 %. Nárast výdavkov zaznamenala verejná správa po dvoch rokoch poklesov. Opätovné vyššie míňanie domácností aj verejného sektora bolo dôsledkom najmä poklesu inflácie počas roka 2024.

Výrazne tlmiaci vplyv na výsledok HDP mala strata dynamiky investovania. Nižšie investície sa prejavili poklesom tvorby hrubého fixného kapitálu za rok 2024 o 4,1 %. Tento útlm vystriedal silný investičný rast vyše 16 % v roku 2023.

 Stav zásob v bežných cenách klesol druhý rok za sebou, v roku 2024 o takmer 1,1 miliardy eur. Tento pokles bol však výrazne nižší ako v roku 2023.

Ekonomike pomohol aj mierny rast v zahraničnom obchode. Vývoz výrobkov a služieb skončil medziročne v pluse o 1 % a dovoz výrobkov a služieb o 2,5 %. V celoročnej bilancii vývoz prevýšil dovoz, výkon ekonomiky tak podržalo aj plusové saldo zahraničného obchodu na úrovni vyše 780 miliónov eur./agentury/

X X X

 Predčasne voľby sú nepravdepodobné, uviedol Fico. Vzbúrencom z Hlasu ponúkol post ministra: Už ma to nebaví

Buď sa na pozíciu ministra investícií dostane niekto z poslancov, ktorí odišli z Hlasu, alebo títo poslanci dajú nejakého nominanta, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, vyjadril sa premiér Robert Fico k obsadeniu predmetnej pozície.

 Konkrétne meno nepovedal. Ako ďalej uviedol v relácii STVR Sobotné dialógy, zmenu pomerov, ku ktorým došlo po tom, ako Slovenská národná strana (SNS) a strana Hlas prišli o niekoľko poslancov, chce využiť na stabilizovanie koaličnej väčšiny. Premiér to uviedol v súvislosti s tým, že Smer po zmene pomerov v parlamente prevzala od svojich koaličných partnerov po jednom ministerstve vo vláde. Od národniarov prevzala dodatkom ku koaličnej zmluve ministerstvo cestovného ruchu a športu a od Hlasu rezort investícií.

Novým ministrom cestovného ruchu a športu sa následne stal predseda Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý na jeseň spolu s ďalšími dvomi poslancami tejto strany opustili poslanecký klub SNS, na kandidátke ktorej sa dostali do parlamentu. Z Hlasu sa koncom roka odčlenila skupinka poslancov na čele so Samuelom Migaľom. Jeho aj Radomíra Šalitorša strana v januári 2025 vylúčila zo svojich radov, zakrátko ďalší „rebel“ Roman Malatinec prešiel k huliakovcom. Medzi „rebelmi“ je aj Ján Ferenčák, ktorý je stále členom Hlasu i jeho poslaneckého klubu. Premiér opakovane zdôraznil, že jeho strana nechce profitovať na kríze, ktorá vznikla u jeho koaličných partnerov.

 „Ani ma to už nebaví,“ poznamenal Fico v Sobotných dialógoch v súvislosti s rokovaniami s nespokojnými poslancami vládnej koalície. Zdôraznil, že mu záleží na stabilite vlády a schvaľovaní zákonov. To, že rokuje s koaličnými rebelmi považuje za niečo, čo nazval ako prácu naviac, pomimo jeho povinností zaistiť fungovanie vlády a plnenie jej programového vyhlásenia. „Ja nemám pocit, že sa vo vládnej koalícii trápim,“ podotkol v odpovedi na otázku, čo by sa muselo stať, aby uznal, že budú lepšie predčasné voľby, než trápenie sa vo vládnej koalícii. Vláda podľa neho funguje dobre. „V tomto okamihu som od predčasných volieb tak ďaleko, ako je to potrebné,“ dodal. Poznamenal, že s touto možnosťou stále počíta, no v súčasnosti je podľa neho pravdepodobnosť ich konania veľmi nízka.

Téma voľby predsedu parlamentu by podľa neho mohla byť na marcovej schôdzi parlamentu. Podotkol, že on, na rozdiel od Hlasu, nepovažuje voľbu predsedu parlamentu za rozhodujúcu. Riziko pri voľbe je podľa jeho názoru stále privysoké. „Nie celkom rozumiem riziku, ktoré chce podstúpiť kandidát Hlasu na post predsedu parlamentu Richard Raši,“ dodal. Poznamenal ale, že ak sa toto riziko kandidát rozhodne podstúpiť, Fico mu garantuje hlasy poslancov Smeru. Pozícia predsedu parlamentu je neobsadená od minuloročnej jari, keď bol vtedajší predseda Peter Pellegrini (vtedy predseda Hlasu) zvolený za prezidenta. Podľa koaličnej zmluvy daná pozícia prináleží Hlasu, v minulosti o ňu opakovane prejavil záujem predseda SNS Andrej Danko./agentury.sk

X X X

 Zelenskyj nie je schopný obliecť si oblek štátnika, hovorí exšéf diplomacie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemá na to, aby nosil oblek ako svetoví štátnici. Tvrdí to dlhoročný diplomat a bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek. Podľa neho Zelenskyj splnil úlohu bojovníka, ale nie je schopný byť politikom, ktorý nájde diplomatické riešenie.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza na summit EÚ do budovy Európskej rady v Bruseli vo štvrtok 6. marca 2025.

 “Zelenskyj stelesňoval odvážneho politika, ktorý stál v čele krajiny a vzdoroval ruskej agresii. Ale zároveň to chcelo, aby spolu s tým sa stal aj štátnikom a politikom, ktorý bude schopný hľadať riešenia,“ uviedol Zaorálek pre Plusku.

Vraví, že sa zhováral s mnohými Ukrajincami, ktorí majú obavy, že Zelenskyj nie je schopný byť štátnikom, ktorý nájde diplomatické riešenie a bude ochotný pristúpiť na nejaké kompromisy.

 „Prezlečenie sa do obleku by znamenalo, že na seba prebral aj tú druhú rolu, toho kto vie, že vojenské riešenie samo o sebe nestačí. Na vojenskom poli sa Rusko poraziť nedá. Treba to vybojovať diplomaticky,” konštatuje Zaorálek.

Podľa neho oblečenie symbolizuje, že Zelenskému sa nedarí prejsť do pozície štátnika a politika. Tvrdí, že to ukázal pri nedávnej slovnej prestrelke v Bielom dome. „Politik toto nesmie urobiť. Nesmie takto nahrať svojmu nepriateľovi. Mnohí komentovali, že v Kremli si Vladimir Putin otvoril šampanské. To bolo úplne zlé,“ podotkol Zaorálek.

Mala by sa Ukrajina vzdať území okupovaných Rusmi, ak by to pomohlo skončiť vojnu?

Áno. Tie územia sú už tak či tak stratené.

Nie, Rusko musí Ukrajine vrátiť všetky zabrané územia. Inak by to znamenalo, že silnejší štát môže vždy beztrestne napadnúť slabšieho suseda.

X Rozhodnúť o tom by mali jedine Ukrajinci vo voľbách alebo v referende.

Áno. Nie je to síce správne riešenie, ale vojnu už treba ukončiť.

Treba nájsť kompromis. Napríklad nechať Rusom Krym a ostatné územia vrátiť Ukrajine.

 X X X

Rozpočtový schodok na konci februára klesol medziročne o viac ako tretinu

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu februára hotovostný schodok vo výške 782 miliónov eur. Znamenalo to medziročné zlepšenie hospodárenia štátu o 442 miliónov eur alebo 36,1 %. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií (MF) SR.

 Oproti rovnakému obdobiu minulého roka príjmy štátneho rozpočtu vo februári vzrástli o 825 miliónov eur alebo 27,7 % na 3,8 miliardy eur. Výdavky rástli pomalšie, a to o 383 miliónov eur alebo 9,1 % na 4,6 miliardy eur.

„Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 672,2 milióna eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 457,2 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb o 88,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 1,7 milióna eur,“ priblížil rezort financií. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne vyšší o 36,9 milióna eur, daň z príjmov fyzických osôb vyniesla viac o 160,5 milióna eur.

Naopak, negatívny vývoj bol pri spotrebných daniach vo výške 63,1 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou v sume 4,4 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti v hodnote 4,3 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal medziročný pokles o 2 milióny eur.

„Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu Európskej únie (EÚ), kde došlo k medziročnému nárastu o 189,6 milióna eur (2053,3 %),“ vyzdvihlo ministerstvo. Vzrástla aj platba do rozpočtu EÚ, a to o 37,1 milióna eur (29,5 %).

 V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z eurofondov došlo vo februári k medziročnému nárastu o 29,6 milióna eur (13,5 %). Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti vzrástli o 17 miliónov eur (100,5 %).

Nárast zaznamenali aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, a to o 55,5 milióna eur alebo 12,1 %. Naopak, transfer Sociálnej poisťovni bol v druhom mesiaci tohto roka medziročne nižší o 100 miliónov eur (-33,3 %)./agentury/

 X X X

 Unie Ukrajinu zklamala. Slíbila půjčky, zpravodajské informace USA ale nenahradí

 V Bruselu to vypadalo ve čtvrtek nejprve idylicky. Šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová vítala na mimořádném unijním summitu ukrajinského prezidenta Zelenského, v jeho tmavém oděvu, ve foyer evropské budovy, následovaly polibky zleva, polibky zprava. Na Zelenského dotaz, jak to jde, unijní šéfka odpovídá, že „dobře, dobře“. Čirá bezstarostnost.

Po deseti hodinách už se ale vše jevilo jinak. Ještě před summitem se podle bruselského webu Politico diplomaté ze zemí, které Ukrajinu neochvějně podporují, netajili záměrem prosadit nové výrazné závazky, které posílí Kyjev.

Některé spořivé země, jako je Rakousko, Švédsko nebo Nizozemsko, se netají odporem k dalšímu porušování odpovědných rozpočtových pravidel./agentury/

 X X X

 Bývalý minister obrany Martin Sklenár: Armáda má plány, ako sa brániť proti Rusku. Európa má len päť rokov

 „Rusko hovorí o tom, že chce zmeniť situáciu v Európe už naozaj dlhé obdobie. Putin ešte v roku 2007 prišiel do Mníchova na bezpečnostnú konferenciu a hovoril o tom, že treba nakresliť nanovo čiary v Európe,“ pripomenul v rozhovore bývalý minister obrany.

Cieľ Ruska je známy. Chce rozbiť jednotu Európskej únie a NATO. Upozornil na to v rozhovore bývalý minister obrany MARTIN SKLENÁR. Rezortu šéfoval počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Predtým roky pôsobil na ministerstve obrany ako generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky

„Rusko príde do nejakej krajiny, obsadí kus územia, vyeskaluje svoju rétoriku na jadrovú úroveň a zamrazí ten konflikt. To je jeho doktrína „escalate to deescalate“. Jej cieľom je vytvoriť nové status quo, ktoré potom bude neriešiteľné pre NATO či Európsku úniu a Rusko tak ukáže, že tie organizácie sú nefunkčné,“ prezradil taktiku Ruska Sklenár.

Obávate sa o budúcnosť a bezpečnosť Slovenska?

Čoraz viac áno. Situácia sa nevyvíja dobre. Verím, že nájdeme nejaké riešenie, ktoré nám pomôže vrátiť sa k stabilite. Nikto nechce prísť o kvalitu života, o ten spôsob života, aký máme, a s akým si plánujeme svoj život. Práve toto je teraz v hre. Avšak argumentov, prečo sa báť, je stále viac ako tých, že prečo to bude v poriadku.

X Aké sú to argumenty?

To, čo sa deje na Ukrajine, bude mať priamy vplyv na to, aký život budeme žiť. Ak to dopadne tak, že Rusko získa čokoľvek za svoju agresívnu vojnu, tak si to vyhodnotí ako úspech.

X V Rusku nie je hodnota ľudského života dôležitá, takže tie straty, ktoré oni za toto musia vynaložiť, pre nich nebudú dostatočnou protiváhou toho, čo v ich očiach získajú na Ukrajine. Akékoľvek geografické alebo iné zisky, ktoré získajú, budú pre nich znamenať ďalšiu motiváciu pokračovať takýmto spôsobom aj v budúcnosti.

K vývoju vojny na Ukrajine potrebujeme spoločný prístup. Mysleli sme si, že keďže ide o bezpečnosť a obranu, tak to bude riešiť NATO, no to sa nám teraz vzdialilo. Nevieme, ako bude vyzerať budúcnosť v najbližších rokoch počas obdobia Donalda Trumpa v Spojených štátoch. Neviem, či NATO prežije. Ale myslím si, že má veľkú šancu prežiť, aktuality.sk

X X X

 Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko privítali plán na obnovu Pásma Gazy

 Plán je alternatívou k návrhu Donalda Trumpa a je označený za „realistickú cestu“.

Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko v sobotu privítali plán na obnovu Pásma Gazy predstavený krajinami s moslimskou majoritou a označili ho za „realistickú cestu“. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Protinávrh je alternatívou k návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa prebrať kontrolu nad Pásmom Gazy a vysťahovať jeho obyvateľstvo. „(Protinávrh) je realistickou cestou k rekonštrukcii Pásma Gazy a v prípade implementácie sľubuje rýchle a udržateľné zlepšenie katastrofických životných podmienok Palestínčanov žijúcich v Pásme Gazy,“ uvádza spoločné vyhlásenia ministrov zahraničných vecí štyroch krajín.

Organizácia islamskej spolupráce (OIC), ktorá má 57 členov, v noci na sobotu podporila protinávrh Ligy arabských štátov (LAŠ).

Návrh nepočíta s vládou palestínskeho militantného hnutia Hamas

Alternatívu k Trumpovmu všeobecne odsudzovanému prevzatiu vypracoval Egypt a navrhuje obnovu pásma Gazy pod budúcou správou Palestínskej samosprávy. Egyptský návrh, ktorý už medzičasom odmietli Spojené štáty aj Izrael, nepočíta s palestínskym militantným hnutím Hamas.

„Je jasné, že Hamas už viac nesmie vládnuť Pásmu Gazy ani ohrozovať Izrael,“ uvádza spoločné vyhlásenie ministrov zahraničia.

 „Oceňujeme námahu všetkých zainteresovaných strán a oceňujeme dôležité signály, ktoré vyslali arabské krajiny spoločným vypracovaním tohto plánu na obnovy a rekonštrukcie. Máme vážny záujem spolupracovať s arabskou iniciatívou, Palestínčanmi a Izraelom pri spoločnom riešení problémov.“ dodáva spoločné vyhlásenie, aktuality.sk

 X X X

 Rusko tvrdí, že znovu dobylo tri dediny v Kurskej oblasti

 Ruské ministerstvo obrany oznámilo opätovné dobytie Viktorovky, Nikolajevky a Starej Sorochiny.

Moskva v sobotu oznámila, že jej vojaci znovu dobyli tri dediny, ktoré kyjevské sily obsadili v ruskej v pohraničnej Kurskej oblasti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo opätovné dobytie Viktorovky, Nikolajevky a Starej Sorochiny. Podľa webu DeepState, ktorý má prepojenie na ukrajinskú armádu a online sleduje vojenskú situáciu v tejto oblasti, ruský postup nasledoval po „narušení“ ukrajinských obranných línií pri meste Sudža, ktoré ovláda Kyjev.

„Jedna z našich jednotiek opustila svoje pozície. Potom nepriateľ posilnil svoje jednotky a systematicky spustil útočné operácie… a tu je výsledok,“ uviedol DeepState, ktorý na sociálnej sieti Telegram sleduje viac ako 800-tisíc ľudí.

Armádny zdroj v rozhovore pre noviny Ukrajinska Pravda uviedol, že ukrajinskí vojaci sa pokúšali „stabilizovať situáciu“, ale ruské jednotky „úplne prerušili zásobovanie“.

Logistická situácia v Kurskej oblasti je zhoršená a kritická

„Logistická situácia v regióne Kursk sa rýchlo zhoršuje a je už kritická,“ uviedol prominentný ukrajinský aktivista Sergij Sternenko vo štvrtok na sieti X. „Logistické trasy do Sudže sú pod plnou paľbou nepriateľa,“ odvolal sa na informácie od armádnych jednotiek v oblasti.

Ukrajinskí vojaci spustili ofenzívu v Kurskej oblasti minulé leto. Odvtedy ale Rusko získalo späť kontrolu nad viac ako dvoma tretinami územia, ktoré pôvodne obsadila Ukrajina, aktuality.sk

X X X

 Vláda v Taliansku schválila návrh zákona o femicíde

 Femicída bude trestaná doživotným väzením. Talianska vláda schválila návrh zákona, ktorý po prvý raz zavádza právnu definíciu femicídy (smrť ženy v dôsledku konania intímneho partnera) v trestnom práve krajiny a trestá ju až doživotným väzením. TASR o tom informuje podľa agentúr AP.

Vláda chce zastaviť sériu vrážd a násilia proti ženám

Tento krok vláda ohlásila v predvečer Medzinárodného dňa žien s cieľom zastaviť súčasnú sériu vrážd a násilia proti ženám v Taliansku spolu s ďalšími opatreniami proti rodovo podmieneným zločinom.

Vládny návrh teraz musia prerokovať a schváliť obe komory parlamentu a podpísať prezident.

„Ide o mimoriadne významný návrh zákona. Zavádza trestný čin femicídy do nášho právneho systému ako autonómny trestný čin a trestá ho doživotným väzením,“ uviedla konzervatívna premiérka Giorgia Meloniová, ktorá iniciatívu podporila.

„Zavádza priťažujúce okolnosti a zvyšuje tresty za zločiny vrátane zlého zaobchádzania s ľuďmi, prenasledovania, sexuálneho násilia a pornografie z pomsty,“ uviedla vo vyhlásení.

Stredoľavá opozícia tento krok uvítala, ale zdôraznila, že nový zákon rieši len kriminálny aspekt problému a ekonomické a kultúrne rozdiely nerieši.

 Nedávno násilné incidenty končiace smrťou žien obnovili verejnú diskusiu o rodovo podmienených zločinoch. Mimoriadne zarážajúce bolo zabitie Giulie Cecchettinovej, 22-ročnej študentky, ktorú v novembri 2023 brutálne dobodal na smrť bývalý priateľ Filippo Turetta. Vlani v decembri ho odsúdili na doživotie.

Nedávne štúdie ukazujú, že počet vrážd v stredomorskej krajine klesá, miera vrážd žien má tendenciu zotrvať na rovnakej úrovni a zostáva prísne spojená s rodinou alebo „emocionálnou sférou“ obetí.

Podľa oficiálnych údajov ministerstva vnútra zaznamenali v roku 2024 113 vrážd žien, z nich 99 spáchali príbuzní, partneri alebo bývalí partneri., aktuality.sk

X X X

 Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla historické minimum, pokles zaznamenali všetky kraje

Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v roku 2024 nové ročné historické minimum 5,3 %. Počet ľudí bez práce a miera nezamestnanosti medziročne klesali počas posledného štvrťroka aj za celý rok 2024 na nové minimá. Pozitívum vývoja bolo, že ubudlo najmä dlhodobo nezamestnaných. Poklesy oboch ukazovateľov na celoročnej úrovni zaznamenali všetky kraje Slovenska, najvýraznejšie zlepšenie nastalo v Košickom a Banskobystrickom kraji. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

 Počet nezamestnaných na Slovensku v 4. štvrťroku 2024 dosiahol 145,3 tisíca osôb, čo predstavovalo medziročný úbytok o 7,5 %. Počet ľudí bez práce medziročne klesol o 11,8 tisíca osôb. Nezamestnanosť sa celý rok 2024 pohybovala na historických minimách, v posledných troch mesiacoch roka išlo historicky o druhý najnižší počet ľudí bez práce v rámci porovnaní jednotlivých štvrťrokov od začiatku roka 2021. V štruktúre naďalej prevládali dlhodobo nezamestnaní.

Ľudia bez práce 12 a viac mesiacov tvorili dve tretiny spomedzi nezamestnaných, ich počet však medziročne klesol o takmer 10-tisíc osôb (o 9,3 %). Z regionálneho hľadiska počet ľudí bez práce medziročne klesol až v 7 z 8 krajov Slovenska, najvýraznejšie, o viac ako 17 %, v Košickom kraji. Miera nezamestnanosti dosahovala v regiónoch od 2 % v Bratislavskom kraji do 10,5 % v Prešovskom kraji.

Zamestnanosť na Slovensku si v poslednom štvrťroku aj za celý rok 2024 udržala rast, a to už tretí rok za sebou. Počet pracujúcich v poslednom štvrťroku 2024 medziročne prekročil 2,646 milióna osôb, pričom zamestnanosť po sezónnom očistení medzikvartálne vzrástla o 0,3 % na vyše 2,624 milióna pracujúcich. Miera zamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu na 78,8 %. Najväčší prírastok pracujúcich bol zaznamenaný v informačných a komunikačných službách, kde pribudlo vyše 20-tisíc osôb.

Z regionálneho hľadiska počet pracujúcich medziročne vzrástol v 5 z 8 krajov SR, najvýraznejšie v Košickom kraji o 2,7 % a v Trnavskom kraji o 1,9 %. Mieru zamestnanosti nad hodnotou 80 % dosiahli okrem Bratislavského kraja aj Žilinský, Trenčiansky a Trnavský kraj. Za celý rok 2024 počet pracujúcich v SR medziročne stúpol o takmer 11-tisíc osôb na 2,62 milióna osôb. Najdynamickejšie zmeny v službách nastali v odvetviach s nižším počtom pracujúcich, najmä v informáciách a komunikácii a v umení, zábave a rekreácii. Naopak, najväčší medziročný úbytok pracujúcich nastal vo finančných a poisťovacích službách.

 Najväčším problémom podľa analytika 365 banky Tomáša Boháčeka je samotná štruktúra trhu práce, ktorá má pomerne nízku distribúciu a diverzifikovanosť. „Očakávame, že nezamestnanosť sa pozvoľna bude zvyšovať a rast reálnych miezd bude mať polovičné tempo. Tomuto vývoju však môžu paradoxne mierne pomáhať dlhodobé vplyvy demografie a chýbajúce pracovné sily vo vybraných odvetviach ako stavebníctvo a pomocné práce v odvetviach služieb. Ide však o menej atraktívne ohodnotené pozície, ktoré budú vypĺňať najmä zahraničné pracovné sily,“ predpokladá Tomáš Boháček.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák predpokladá, že priemerná miera nezamestnanosti za rok 2025 bude stagnovať na úrovni minulého roka. „Na jednej strane vidíme na trhu práce tlaky vyplývajúce z úbytku pracovnej sily v dôsledku demografických zmien a odchodov do predčasného dôchodku, na strane druhej dochádza k poklesu zamestnanosti najmä v priemyselných odvetviach kvôli slabému zahraničnému dopytu. Miera nezamestnanosti zároveň dosahuje historické minimá, jej ďalší, výraznejší, pokles už bude veľmi náročnou úlohou,“ vysvetľuje Horňák. Podľa jeho slov pri rozbehu ekonomickej aktivity a opätovnom oživení v priemysle tak budú čoraz výraznejšiu úlohu zohrávať pracovníci zo zahraničia, keďže zásoba slovenskej pracovnej sily aa postupne vyčerpáva. Ako problém vidí nesúlad dopytu a ponuky pracovnej sily jednak pri zručnostiach, ale aj pri geografickom rozložení./agentury/

X X X

 Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť

Slováci by za energie nemuseli platiť viac ani v roku 2026. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naznačil, že pripravovaný rozpočet na budúci rok by mal počítať aj s energetickou pomocou na teplo, elektrinu aj plyn. Štát ľuďom s vysokými cenami energií plošne pomáhal aj v priebehu posledných rokov a stálo ho to miliardy eur. Tentoraz by však podľa financmajstra pomoc nemusel dostať každý.

 Štát by totiž podľa Kamenického mohol po novom pomáhať už len chudobnejším domácnostiam. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom. Áno stojí to peniaze a musíme nájsť tie peniaze v rozpočte. Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná,“ povedal minister v relácii STVR sobotné dialógy.

O pomoci len pre časť sa však hovorilo aj na konci minulého roka v čase, keď vláda rozhodovala o forme energopomoci. Kamenický pred niekoľkými mesiacmi nahlas uvažoval o širšej pomoci, ktorá by však nebola pre každého. Jeho rezort v tom čase vyrátal, že ak by štát ceny dotoval iba najviac zraniteľným domácnostiam, stálo by to asi 100 miliónov, plošná pomoc by štátnu kasu stála 400 až 500 miliónov eur. Napokon o adresných dotáciách hovorila na začiatku minulého roka aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). „Netreba vyhrievať bazény a vírivky,“ prízvukovala šéfka rezortu.

Opozičná strana Progresívne Slovensko vláde vyčítala, že obyvatelia Slovenska, vrátane tých najchudobnejších sa skladajú na energie aj milionárom. „Prekvapenie sa nekoná, vláda dlho predstierala, že hľadá skutočné riešenie na ceny energií. Držali ľudí v neistote celé mesiace a na poslednú chvíľu oznámili, že to dopadlo ako vždy. Plošnou energopomocou sa na energie skladáme aj milionárom. A skladáme sa všetci – aj tí najchudobnejší z nás,“ komentoval po minuloročnom schválení plošnej pomoci poslanec za PS Ivan Štefunko.

Najvyšší kontrolný úrad SR na začiatku apríla 2024 vláde odkázal, že by mala nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien energií. Úrad vypočítal, že ministerstvo hospodárstva vyplatilo od roku 2022 do konca roka 2023 na kompenzáciách nárastu cien elektriny a plynu takmer 2,7 miliardy eur. Najviac, až 1,24 miliardy eur, pritom smerovalo na pomoc s cenami plynu. „Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne,“ napísali kontrolóri.

 Bez dotácií zaplatíme viac

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v jednej zo svojich posledných analýz upozornila na to, že ak vláda s drahými dotáciami nebude pokračovať, ceny energií pre domácnosti na budúci rok výrazne stúpnu.

„Prípadné rozhodnutie vlády o ďalšom nepokračovaní v dotovaní cien plynu a tepla, aj v snahe dodržania konsolidačnej trajektórie, by ekonomiku zasiahlo najviac v budúcom roku. Vzhľadom na zafixovanie cien v tomto aj minulom roku by bol nárast cien na budúci rok dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok,“ napísala rada.

Ak by štát na budúci rok s pomocou pre domácnosti nepokračoval, ceny plynu by medziročne stúpli o 46,9 percenta a ceny tepla o 30,9 percenta. Ak by energopomoc pokračovala aj v roku 2026, podľa rady by to v priebehu nasledujúcich dvoch rokov mohlo štátnu kasu stáť miliardu eur.

Pre lepšiu predstavu – dotácie na ceny tepla a plynu nás tento rok budú stáť približne 235 miliónov eur. Čo sa týka cien elektriny, domácnosti v roku 2025 celkovo ušetria viac ako 260 miliónov eur, pretože ceny nestúpli tak, ako pôvodne mali.

Za nižšími cenami stojí dohoda medzi vládou a dominantným výrobcom elektriny Slovenskými elektrárňami, ktorá bola uzatvorená v roku 2022. Memorandum, ktoré je zamerané na elimináciu dôsledkov nárastu cien elektriny pre vybrané skupiny obyvateľov, zaručuje, že silová zložka stále zostáva na cenách spred troch rokov – teda na úrovni 61 eur za megawatthodinu. Zvyšok ceny tvoria okrem iného aj náklady na dodávky elektriny, straty z distribúcie či tarifa za prevádzkovanie systému, ktoré stanovuje regulačný úrad.

 Ak by dohoda neplatila, ľudia by už tento rok platili o 6 eur viac, teda 67 eur za megawatthodinu. „Pri menšom rodinnom dome by táto úspora mohla byť okolo 140 eur, pri väčšom rodinnom dome, kde sa elektrinou nekúri, bude úspora viac ako 200 eur ročne,“ prepočítala ešte v novembri minulého roka Saková.

Čo sa týka plynu, podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví si mali domácnosti tento rok mesačne za jeho dodávky priplatiť od 0,96 eura až do 28,63 eura. To, koľko by ste v prípade zvyšovania cien napokon zaplatili, závisí od toho, ako surovinu využívate. Ak plyn používate na varenie o ohrev vody, priplatili by ste si 13,32 eura za mesiac. V prípade, že plynom, navyše aj kúrite, zaplatili by ste spomínaných takmer 29 eur.

Nižšia inflácia aj dôchodky

Pre vládu bude rozhodovanie o tom, či a v akej forme bude pokračovať s energopomocou v priebehu najbližších rokov, kľúčové. Musí totiž pokračovať v konsolidácii verejných financií. Minister Kamenický pôvodne počítal s tým, že na budúci rok budeme musieť ušetriť asi 800 až 850 miliónov eur, no napokon vyčíslil, že sa to bude blížiť k dvom miliardám eur.

Zmeny podľa šéfa rezortu financií súvisia s revíziou plánu obnovy, požiadavkami na navyšovanie platov učiteľov či s práve spomínanými kompenzáciami vysokých cien energií. „Ja osobne budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje, zvyšovať stále dane sa nedá. Ale je tam určitý menší priestor na niektoré dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu,“ priblížil financmajster svoj plán.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude energopomoc pokračovať aj v nesledujúcich rokoch, čo výdavky zo štátnej kasy výrazne zvýši. „Predpokladáme, že súčasná vláda bude pokračovať v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na úrovni roku 2024 až do konca svojho volebného obdobia, ktorý nastane v roku 2027. Vedie nás k tomu odpozorovaná prax z doterajšieho prístupu vlády v oblasti regulácie cien energií,“ píše inštitúcia.

 S týmto scenárom počíta aj prognóza Inštitútu finančnej politiky, ktorý upozorňuje na celkový pokles inflácie, za ktorým z veľkej časti stoja práve dotácie na energie. Analýza inštitútu počíta s tým, že inflácia v najbližších rokoch nebude stúpať tak prudko ako po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Ak by však vláda s energiami nepomáhala, ceny by prudko vystrelili.

Celé to však má ešte ďalší rozmer, na ktorý inštitút takisto upozornil. Štát totiž v priebehu nasledujúcich rokov ušetrí na dôchodkoch, na ktoré zo sociálnej poisťovne išla v roku 2024 rekordná suma 12,6 milióna eur. Platí totiž, že pomalšie zdražovanie má vplyv aj na penzie.

Celé to funguje tak, že Sociálna poisťovňa na začiatku roka zvyšuje penzie o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho roka. Od 1. januára 2025 stúpli o 2,1 percenta. Ak teda zdražovanie nebude pokračovať v raste, výrazne sa nebudú valorizovať ani dôchodky, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že štát ušetrí nemalé peniaze.ˇ/agentury/

X X X

 Nie stovky miliónov ale miliardy eur. Štát musí na budúci rok ušetriť poriadny balík peňazí. Kde ich vezme?

Objem ďalšieho ozdravovania verejných financií, ktoré na budúci rok pripravuje minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naberá na obrátkach. Pôvodne malo ísť o stovky miliónov eur, no Kamenický už aktuálne hovorí o miliardách. Výška konsolidačného balíka by sa mohla šplhať k výške dvoch miliárd eur. Minister to uviedol v diskusnej relácii relácii STVR Sobotné dialógy. O konkrétnych detailoch zatiaľ nehovorí.

„Ja osobne budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje, zvyšovať stále dane sa nedá. Ale je tam určitý menší priestor na niektoré dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu,“ priblížil Kamenický. Diskutovať sa bude podľa neho aj so samosprávami o tom, aby nemali dodatočné požiadavky na štátny rozpočet.

Pre rok 2025 vláda pripravila konsolidačný balík, ktorého výšku ministerstvo financií prepočítalo na 2,7 miliardy eur. Priamo na ozdravenie verejných financií vláda chcela použiť 1,7 miliardy eur. Už vtedy bolo jasné, že Kamenický musí hľadať opatrenia aj v ďalších rokoch.

Určitú správu o tom, ako rozsiahle bude ďalšie šetrenie pre rok 2026 poskytol návrh rozpočtu na rok 2025. V ňom ministerstvo financií potvrdilo, že v roku 2027 chce dosiahnuť rozpočtový schodok na úrovni troch percent.

Návrh rozpočtu ukázal, že pre dosiahnutie schodku rozpočtu vo výške 3,72 percenta HDP chýbajú opatrenia vo výške 0,44 percenta HDP. Podľa týchto dát by sa zdalo, že stačiť bude ozdravenie vo výške zhruba 650 miliónov eur. Z tohto čísla už v súčasnosti nezostalo v podstate nič.

Ešte v januári minister Kamenický hovoril, že 650 miliónov je absolútne minimum a vláda bude pripravovať väčší balík. V tom čase naznačil, že veľkosť balíka má byť okolo 850 miliónov eur. „Budem sa snažiť, aby bola konsolidácia na strane výdavkov. Myslím si, že daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ zdôraznil minister pred rokom počas konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Od tohto momentu sa ďalej zvyšuje objem peňazí, ktoré rezort financií v nasledujúcom roku ušetriť. Už V druhej polovici februára Kamenický avizoval, že 850 miliónov stačiť nebude.

 „Tú sumu, o ktorej som hovoril pre budúci rok, že bude rádovo niekde okolo 800 až 850 miliónov eur, musíme navýšiť o nejaké stovky miliónov,“ vyčíslil s tým, že to momentálne prepočítavajú odborníci na ministerstve financií. „My vypočítame, o akej sume sa bavíme na základe makroprognózy, pripočítame k tomu všetky požiadavky, ktoré sú, a vyjde nejaká veľká suma, ktorá musí byť konsolidovaná,“ avizoval Kamenický.

Táto zmena je vynútená tým, že vláda robí kroky k tomu, aby rástli platy učiteľov. Vláda schválila zámer zvýšiť platy pedagógov a odborných zamestnancov vo viacerých krokoch. Od 1. septembra 2025 by platy mali stúpnuť o sedem percent a o ďalších päť percent by mali vzrásť od 1. januára 2026. Zaviesť sa má aj nový nadtarifný spôsob odmeňovania, ktorý v priemere zvýši platy o dve percentá. Tento zámer by si mohol v roku 2026 zo štátneho rozpočtu vyžiadať 264 miliónov eur navyše. Kamenický chce teda v budúcej konsolidácii hľadať vyše štvrť miliardy navyše v porovnaní s pôvodnými plánmi. Zvýšené náklady vo výške 51 miliónov padnú na plecia samospráv.

Financmajster teraz pripúšťa, že rozsah konsolidácie bude v porovnaní s pôvodnými plánmi viac ako dvojnásobný./agentury/

X X X

Ekonomika eurozóny v minulom roku vzrástla o 0,9 percenta

Ekonomika eurozóny expandovala v poslednom kvartáli aj v celom roku 2024 o niečo rýchlejšie, než sa predpokladalo. TASR o tom informuje na základe správy štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v poslednom štvrťroku 2024 medzikvartálne a na sezónne upravenej báze stúpol o 0,2 % a celej Európskej únie (EÚ) o 0,4 %, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom treťom odhade.

Eurostat už druhýkrát revidoval tempo rastu smerom nahor. Vo februári počítal s expanziou o 0,1 %, respektíve o 0,2 %. Štatistici takisto revidovali rast za celý rok 2024. Ekonomika eurozóny si polepšila o 0,9 % (nie o 0,7 %) a ekonomika EÚ o 1 % (pôvodne +0,9 %) po náraste o 0,4 % v oboch regiónoch v roku 2023.

  4. kvartáli vzrástol o 1,2 % a HDP celej EÚ o 1,4 % po zvýšení o 1,1 %, respektíve o 1 %, respektíve o 1,1 % v predchádzajúcich troch mesiacoch.

Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo najprudší medzikvartálny nárast HDP Írsko (+3,6 %), nasledované Dánskom (+1,6 %) a Portugalskom (+1,5 %). Najvýraznejšie klesol HDP na Malte (-0,7 %), za ktorou nasledovalo Rakúsko (-0,4 %), Nemecko a Fínsko (v oboch prípadoch –0,2 %)./agentury/

X X X

Lukáš Haraslín oslavuje gól v drese AC Sparta Praha. 

 O titule nie je rozhodnuté! Sparta dokázala výhrou v derby pražských „S“ zdramatizovať ligu. Futbalisti Sparty Praha zvíťazili v súboji dvoch najlepších tímov českej najvyššej súťaže v derby nad Slaviou Praha 2:0. O druhý gól sa v 57. minúte postaral slovenský útočník Lukáš Haraslín.