Za prímerie medzi Iránom a Izraelom. Prezident USA Donald Trump bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru za sprostredkovanie prímeria medzi Iránom a Izraelom. Informovala o tom v utorok 24. júna televízia Fox News, píše TASR. Trumpa na mierovú cenu nominoval republikánsky člen Snemovne reprezentantov Buddy Carter, ktorý v liste Výboru pre Nobelovu cenu mieru napísal, že „prezident Trump preukázal odvahu aj jasnosť a ponúkol svetu vzácny záblesk nádeje,“ keď sprostredkoval prímerie v vojnovom konflikte, ktorý v plnej sile vypukol v piatok 13. júna.
Trump podľa Cartera zohral „mimoriadnu a historickú úlohu“ pri ukončení „ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Iránom a zabránil najväčšiemu štátnemu sponzorovi terorizmu na svete získať najsmrtonosnejšiu zbraň na planéte“.
Donald Trump nie je na Nobelovu cenu za mier nominovaný prvýkrát, ale zatiaľ ju ani raz nezískal.
Trumpa na túto cenu začiatkom roka navrhol republikánsky kongresman Darrell Issa z Kalifornie s odôvodnením, že jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2024 malo „úžasne účinný vplyv“ na mier vo svete.
Iba deň pred nedeľňajším americkým bombardovaním iránskych jadrových zariadení oznámil Pakistan úmysel oficiálne navrhnúť Trumpa na Nobelovu cenu mieru za sprostredkovanie prímeria medzi Pakistanom a Indiou v máji tohto roku. Avšak po americkom útoku na Irán Islamabad Trumpa ostro kritizoval.
Podľa webovej stránky Nobelovho výboru bolo na cenu mieru za rok 2025 doteraz nominovaných 338 kandidátov.
Trump v noci na utorok oznámil, že Irán a Izrael sa dohodli na „úplnom a totálnom“ prímerí, ktoré má ukončiť ich 12 dní trvajúci vojnový konflikt.
Najskôr mali obe strany čas do utorka 06.00 h SELČ (07.30 h teheránskeho času), aby dokončili rozbehnuté operácie. Irán mal následne prímerie začať dodržiavať ako prvý, Izrael sa k tomuto režimu mal pridať po 12 hodinách. Obe strany však prímerie porušili, čo Trumpa nahnevalo – obzvlášť kritický bol voči Izraelu. Následne však americký prezident v utorok popoludní (SELČ) deklaroval, že prímerie je v platnosti.
Prímerie plné pochybností
Ozbrojený konflikt by sa tak mohol skončiť necelé dva týždne po tom, čo Izrael prvýkrát spustil preventívny útok proti Iránu, pričom argumentoval, že tamojší režim je nebezpečne blízko k získaniu jadrovej zbrane./agentury/
X X X
Iránsky prezident Pezeškiján oznámil „ukončenie 12-dňovej vojny“
Po 12 dňoch bojov medzi Iránom a Izraelom bolo dohodnuté prímerie. Iránsky prezident oznámil „ukončenie 12-dňovej vojny“, ktorú vyvolal Izrael.
„Dnes, po hrdinskom odpore nášho veľkého národa, ktorého odhodlanie tvorí dejiny, sme svedkami uzavretia prímeria a ukončenia tejto 12-dňovej vojny, ktorú vyvolal avanturizmus a provokácie“ Izraela, uviedol Pezeškiján v príhovore, o ktorom s odvolaním sa na oficiálnu tlačovú agentúru IRNA informovala agentúra AFP, píše TASR.
„Agresívnemu nepriateľovi sa nepodarilo dosiahnuť svoje ciele“, ktorými bolo zničenie zariadení a narušenie jadrového výskumu v Iráne a vyvolanie sociálnych nepokojov, uvádza sa v posolstve, ktoré šíri tlačová kancelária iránskeho prezidenta a z ktorého citovala agentúra TASS.
Pezeškiján podľa TASS uviedol, že rozsah škôd v Izraeli spôsobených odvetnými údermi Iránu vyslal svetu jasný signál, že „cena tohto dobrodružstva proti veľkej krajine, akou je Irán, je strašná“.
Kontext ozbrojeného konfliktu
Boje medzi Izraelom a Iránom vypukli 13. júna – dva dni pred tým, ako mali Teherán a Washington uskutočniť nové kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe. Obe strany sa dostali do ostrého rozporu v otázke obohacovania uránu v Iráne – Teherán tento proces považuje za svoje „právo, o ktorom nemožno vyjednávať“, ale pre Washington je to „červená čiara“.
Americký prezident Donald Trump v noci na utorok oznámil, že Irán a Izrael sa dohodli na „úplnom a totálnom“ prímerí, ktoré má ukončiť ich 12 dní trvajúci vojnový konflikt.
Detaily prímeria
Najskôr mali obe strany čas do utorka 06.00 h SELČ (07.30 h teheránskeho času), aby dokončili rozbehnuté operácie. Irán mal následne prímerie začať dodržiavať ako prvý, Izrael sa k tomuto režimu mal pridať po 12 hodinách. Obe strany však prímerie porušili, čo Trumpa nahnevalo – obzvlášť kritický bol voči Izraelu. Následne však americký prezident v utorok popoludní (SELČ) deklaroval, že prímerie je v platnosti.
Ozbrojený konflikt by sa tak mohol skončiť necelé dva týždne po tom, čo Izrael prvýkrát spustil preventívny útok proti Iránu, pričom argumentoval, že tamojší režim je nebezpečne blízko k získaniu jadrovej zbrane, aktuality.sk
X X X
Slovensko malo v Uzbekistane za konzula ruského podnikateľa s tajomnou firmou
Vasilij Shimko, ruský občan a podnikateľ otvorene podporujúci ruské štátne aktivity, oficiálne zastupoval Slovenskú republiku ako honorárny konzul v Uzbekistane. Jeho firma SlavRoss pritom dosiahla tržby 13,7 milióna eur za jediný rok, hoci jej činnosť zostáva nejasná.
Premiér Robert Fico nedávno navštívil Uzbekistan a pochvaľoval si tamojší politický systém. Málokto už vie, že Slovenská republika mala do nedávna v tejto stredoázijskej postsovietskej krajine honorárneho konzula, ktorý je ruským občanom a otvorene podporuje ruské štátne aktivity.
Je ním Vasilij Shimko – majiteľ koncernu Shimco a spoluvlastník slovenskej firmy SlavRoss, ktorý sa ešte v marci 2024 prezentoval ako honorárny konzul Slovenska na medzinárodnom podujatí. Informáciu, že je ruským oligarchom, sa však v mediálnych výstupoch nedočítate.
Shimko zjavne nemá žiadny problém s ruským režimom. Jeho spoločnosť Shimco sa pravidelne hlási k oslavám ruských štátnych sviatkov a na svojich stránkach uverejňuje blahoželania k 9. máju – ruskému sviatku víťazstva v 2. svetovej vojne. Používa pri tom tradičný ruský symbol červenú hviezdu. Shimkova spoločnosť podporuje ruské aktivity aj v období, kedy Rusko vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine.
Vzniká tak paradoxná situácia. Slovenská republika oficiálne poverila zastupovaním svojich záujmov v strategicky dôležitom regióne strednej Ázie osobu aktívne podporujúcu agresora z krajiny, ktorá nás označila za svojho nepriateľa. Jeho pôsobenie na Slovensku ho však spája aj s bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Pochybnosti o Shimkovi má aj samotné Ministerstvo zahraničných vecí, ako sa vyjadrilo pre náš portál voči podnikateľovi vykonáva právne kroky.
Ruský oligarcha ako slovenský diplomat
Vasilij Shimko sa stal honorárnym konzulom Slovenska v Uzbekistane v septembri 2021 a v hlavnom meste Taškente vtedy slávnostne otvorili konzulát. Na ceremónii sa stretol s vysokými predstaviteľmi uzbeckej vlády aj slovenského veľvyslanectva. Oficiálne zastupoval slovenské záujmy v krajine, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom Ruska a významným spojencom v ruských geopolitických plánoch pre strednú Áziu.
Ako náš honorárny konzul sa prezentoval ešte v marci 2024 na prestížnej konferencii Rebuild v Španielsku. Poskytoval tam „inštitucionálnu podporu“ projektom v Uzbekistane.
Shimkovo menovanie za honorárneho konzula je o to problematickejšie, že sa uskutočnilo v období, keď už boli jasné jeho proruské sympatie. Aj jeho firma Shimco Group má sídlo v Rusku a aktívne tam podniká.
Spojenie s bývalým príslušníkom ŠTB
Shimko má podnikateľské aktivity aj na Slovensku a jeho podnikanie na našom území sa spája so zaujímavou osobou. V obchodnom registri má uvedenú adresu svojho pobytuna Zlatohorskej ulici v bratislavskom Lamači. Z listín, ktoré sa podarilo redakcií Aktuality.sk získať, Vasilij Shimko disponoval v roku 2013 aj prechodným pobytom na Slovensku. Teda akýmsi „občianskym preukazom“ pre cudzincov, ktorý im umožňuje voľne cestovať v schengenskom priestore.
V Lamači na spomínanej adrese podľa katastra nehnuteľností vlastní dom Zora Pališinová, ktorá figuruje vo firme spolu s Jánom Pališinom. Ten bol minulosti príslušníkom Štátnej bezpečnosti (ŠTB), to uvádzajú záznamy Ústavu pamäti národa.
Na adrese sme boli aj osobne, na dome sme nenašli žiadny zvonček, na bráne sa nachádzala iba neoznačená schránku. Doma sme nikoho nenašli, keďže na Pališina sme žiadny iný kontakt nenašli, nemohli sme mu ani položiť otázky, či sa pozná so Shimkom alebo či mu zabezpečoval servis v súvislosti s firmou SlavRoss.
Pališin pôsobí alebo pôsobil vo viacerých firmách, pričom všetky si uvádzajú rovnakú adresu na Račianskej ulici v Bratislave. Výnimkou nie je ani Shimkova firma SlavRoss.
Podľa archívnych dokumentov bol Ján Pališin najmladším pracovníkom oddelenia, keď do ZnB nastúpil v septembri 1981. Po absolvovaní výcviku pracoval od apríla 1983 na odbore sledovania správy kontrarozviedky v Bratislave, neskôr študoval na Vysokej škole ZnB. V auguste 1989 nastúpil na kontrarozviedny odbor XII. správy ZnB, kde sa zaoberal problematikou protizákonných písomností a letákov. Počas svojho pôsobenia v tajnej službe získal vyznamenanie „Za službu vlasti“.
Nejasné podnikanie s nezvyčajnými výkyvmi
Naše pátranie po firme Shimka tak pokračovalo v inej časti Bratislavy. V areáli na Račianskej ulici, kde sa nachádza niekoľko kancelárskych budov, sme síce našli schránku firmy SlavRoss, no kanceláriu či ďalšie informácie sme tu hľadali márne.
Firma SlavRoss, ktorú Shimko spoluvlastní s Marinou Kasatkinou (obaja majú ruské občianstvo), oficiálne podniká v oblasti importu, exportu a reexportu. Podľa informácií uverejnených na firemnej webovej stránke poskytuje „komplexné riešenia otázok environmentálnej bezpečnosti vo výrobe“. Jej obchodnými partnermi majú byť spoločnosti z Číny, Turecka, Kazachstanu, Uzbekistanu a ďalších krajín.
Finančné údaje o firme však nepôsobia dojmom, že by jej podnikanie bolo konzistentné. V roku 2022 dosiahla tržby 13,7 milióna eur. O rok neskôr firma však zaznamenala dramatický pokles: z takmer 14 miliónových tržieb klesla na tržby na úrovni 28-tisíc eur. Takéto extrémne výkyvy v obrate nie sú pre štandardnú obchodnú spoločnosť typické.
Firma má aj špecifickú štruktúru – prakticky žiadnych zamestnancov (podľa dostupných údajov má nula zamestnancov už od svojho založenia v roku 2013) a nejasné nákladové položky.
Nejasné zostáva, aký tovar firma SlavRoss predáva a kto je jej odberateľom. Shimko v rozhovoroch hovorí všeobecne o environmentálnych technológiách a obchodných aktivitách v strednej Ázii, detaily však nespomína.
Z listín, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že spoločnosť SlavRoss poverila Uzbeka Ivana Boyka, aby v Turecku založil a viedol novú spoločnosť. Na internete o tejto tureckej pobočke firmy Slavross opäť nenájdeme množstvo informácií. Jedinou informáciou je záznam, že táto Turecká firma mala v roku 2023 do Číny doviezť uhlie z Ruska, a to konkrétne od ťažiarskej firmy Priargun z Krasnokamensku. Táto firma patrí medzi lídrov v ťažbe uránu v Rusku a je na sankčných zoznamoch Ukrajiny.
Korčok ho menoval, Blanár odvolal
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí sme oslovili s otázkami na okolnosti menovania Vasilija Shimka za honorárneho, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa jeho osoby. Ministerstvo nám potvrdilo, že Shimko už nie je honorárnym konzulom Slovenska. „Vassily Shimko nie je honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Uzbekistane. Menovaný bol 2. augusta 2021 vtedajším ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom. Súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár rozhodol o jeho odvolaní a z funkcie honorárneho konzula bol odvolaný 28. augusta 2024,“ uviedlo ministerstvo v reakcií.
Podľa vyjadrenia ministerstva, Shimka mali preverovať aj slovenské bezpečnostné zložky. „Súčasťou procesu schválenia honorárneho konzula, ktorý v tomto prípade prebiehal počas vedenia rezortu ministrom I. Korčokom, je aj posúdenie kandidáta bezpečnostnými zložkami SR.“
Z odpovede ministerstva nie je jasné prečo Blanár Shimka odvolal, rezort uviedol len to, že voči Shimkovi podniká aj právne kroky. „Ministerstvo podniká v prípade konania Vassilija Shimka právne kroky,“ uzavreli v odpovedi.
- Korčok: nepoznám ho
Odpovede ministerstva nám boli doručené až po uzávierke článku v neskorých nočných hodinách, takže Ivana Korčoka sme požiadali o vyjadrenie až po uverejnení článku.
Vasilija Shimka podľa vlastných slov nepozná. „Vymenovanie každého honorárneho konzula Slovenskej republiky prebehlo v súlade so štandardným postupom – na základe návrhu vedúceho zastupiteľského úradu a po preverení príslušnými bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky. To znamená, že ak bol menový, tak až po tom, čo som nedostal žiadne informácie, ktoré by tomu bránili,“ uviedol Korčok.
Konzulom Uzbekistanu u nás je expolitik a biznisman
Zaujímavosťou je aj to, že honorárnym konzulom Uzbekistanu na Slovensku (teda opačné garde, ako mal Shimko) je expolitik, dnes biznismen Ľudovít Černák. O prepojeniach tohto bývalého ministra hospodárstva na Rusko sme písali v seriáli V tieni sankcií už minulý rok.
Černák totiž spoluvlastní v Bratislave hotel Park Inn by Radisson Danube spolu s ruským podnikateľom Jevgenijom Žulanovom. Ten mal – pri svojich obchodných aktivitách v Rusku – veľmi blízko ku kremeľskému oligarchovi a propagandistovi Konstantinovi Malofejevovi, ktorý vlastnil a viedol jednu z najväčších propagandistických ruských mediálnych spoločností Tsargrad./agentury/
X X X
Rusko kritizuje NATO: Aliancia sa vydáva cestou bujnejúcej militarizácie
Kremeľ vyjadril nesúhlas so strategickými obrannými zámermi NATO. Ruskí lídri ich vnímajú ako eskaláciu napätia.
Rusko v utorok kritizovalo Severoatlantickú alianciu (NATO) za „bujnejúcu militarizáciu“. Vyhlásenia zazneli pred začiatkom summitu Aliancie v holandskom Haagu, kde by mali členské štáty schváliť zvýšenie ročných obranných výdavkov na päť percent HDP. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
„Aliancia sa určite vydáva cestou bujnejúcej militarizácie. Európa ide cestou bujnejúcej militarizácie. Toto je realita, ktorá nás obklopuje,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred novinármi.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v samostatnom vyjadrení obvinil NATO z prekračovania tradičného pôsobiska a snahy o získanie vplyvu v oblastiach Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie, Arktídy a indo-pacifického regiónu.
V utorok sa v Haagu začína 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok výrazného navýšenia obranných výdavkov.
Požiadavku zvýšiť výdavky na obranu vyslovil americký prezident Donald Trump ešte pred svojím opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým pohrozil spojencom vystúpením Spojených štátov z Aliancie, ak ostatní členovia nezvýšia svoje obranné príspevky. Neskôr sa k výzve na vyššie výdavky pridal aj súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte, aktuality.sk
X X X
Tragédia: Megaloď s viac ako 3 000 autami išla ku dnu. Hrozí ekologická katastrofa?
Požiar na lodi Morning Midas skončil tým najčernejším možným scenárom. Hoci ešte pred týždňom sa zadalo, že plavidlo je stabilizované, nakoniec podľahlo prírodným živlom. Spolu s ním putovalo na dno oceánu aj 1 530 ton vykurovacieho oleja. Nehovoriac o batériách z približne 800 elektrických a plug-in hybridných áut.
Morning Midas už na hladine nepláva. Skončila na dne oceánu spolu s 3 159 autami, 350 tonami plynového paliva a 1 530 tonami vykurovacieho oleja.
Tragédiu lode Morning Midas, ktorá prepravovala viac ako 3 000 áut vrátane elektromobilov a hybridov, sledujeme už od jej počiatku. Toto megaplavidlo s dĺžkou viac ako 180 metrov a zachvátili plamene 3. júna. Posádke sa požiar uhasiť nepodarilo a tak sa všetkých 22 členov rozhodlo plavidlo opustiť na záchranných člnoch. Neskôr sa ich ujala obchodná loď Cosco Hellas. Morning Midas plávajúci pod libérijskou vlajkou tak ostal na hladine bez akéhokoľvek dozoru približne 480 kilometrov juhozápadne od ostrova Adak pri Aljaške.
Problémom bolo, že prvý požiarny remorkér Gretchen Dunlap sa kvôli veľkej vzdialenosti dostal k opustenému plavidlu až 9. júna, teda takmer po týždni od vzniku požiaru, a druhý Garth Foss až 15. júna. Záchranári však mali dobré správy. Ešte minulý týždeň hlásili, že loď nenaberá vodu, nenakláňa sa a že dokonca ustal aj požiar na jej palubách. Ukázali to snímky z termokamier. Záchranárom sa navyše podarilo už 11. júna pripojiť k lodi ťažné lano, aby ju stabilizovali a kontrolovali jej pohyb. Na ceste bol tretí diaľkový remorkér s cieľom, odtiahnuť loď na breh a minimalizovať škody a odvrátiť ekologickú katastrofu.
Loď totiž okrem áut viezla aj 350 ton plynového paliva a 1 530 ton vykurovacieho oleja. Teraz však prichádza desivá správa. Záchranári z organizácie Resolve Marine 23 júna oznámili, že loď Morning Midas sa potopila okolo 16:35 miestneho času. Plavidlo malo podľahnúť kombináciou poškodenia požiarom a mimoriadne nepriaznivého počasia. Na mieste ostávajú dva remorkéry so zariadením na kontrolu znečistenia, aby monitorovali akékoľvek známky úniku trosiek či chemikálií. Žiadne ďalšie podrobnosti nie sú zatiaľ známe. Ekologická katastrofa nie je zďaleka zažehnaná.
Pripomeňme, že Morning Midas sa plavila z čínskeho prístavu Yantai do mexického mesta Lázaro Cárdenas. Na palubách mala naložených 3 159 áut, z toho 70 vysokovýkonných elektromobilov a 681 hybridov,a lebo plug-in hybridov. Práve batériové vozidlá ostávajú hlavnými podozrivými za vznik požiaru. Prvé známky ohňa sa totiž objavili práve na palube s elektrifikovanými vozidlami. Ako uvádza agentúra Bloomberg, malo ísť o vozidlá čínskych značiek Chery a Great Wall Motors (GWM). Táto tragédia pravdepodobne navždy zmení pravidlá lodnej prepravy elektromobilov.
Ukázalo sa totiž, že prijaté opatrenia po dvoch podobných incidentoch megalodí – Felicity Ace v roku 2022, ktorá skončila na dne Atlantického oceánu aj s približne 4 000 vozidlami a Fremantle Highway v roku 2023, na ktorej tiež zhoreli tisícky áut, hoci sa podarilo zabrániť jej potopeniu – nestačili. Nejde len o poistné krytie, ktoré je už teraz veľkým problémom, pretože vzhľadom na veľkosť lodí ide o obrovské škody, ale aj o ekologické následky. Loď sa potopila v oblasti Aleutského ostrovného ekosystému, ktorý je významným prostredím pre morský život vrátane rybích populácií, veľrýb a vtákov.
Tieto vody čelia pritom už dnes ekologickým hrozbám, akými sú úniky paliva a chemikálií z nákladných lodí. Potopenie Morning Midas preto predstavuje riziko výrazného znečistenia, čo môže vážne ohroziť citlivé morské oblasti v tejto odľahlej časti Tichého oceánu. Viac sa dozvieme po vyšetrovaní tragédie, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov. Situáciu komplikuje fakt, že loď sa zachrániť nepodarilo. N objasnení sa zúčastnia poisťovne, prevádzkovateľ lode a zástupcovia libérijského registra, pod ktorého vlajkou loď pláva./agentury
X X X
Rooseveltova nemocnica zlúči dve kliniky. S podozreniami voči prednostovi jednej z nich to vraj nesúvisí
Z dvoch prednostovských miest bude jedno. Krok však podľa vedenia nemocnice nesúvisí s podozreniami z brania úplatkov, ktoré sa objavili na sociálnej sieti.
BANSKÁ BYSTRICA: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici plánuje od 1. augusta zlúčiť ortopedickú kliniku s klinikou úrazovej chirurgie. Dôvodom má byť najmä nedostatok sestier, pokrytie lekárskych služieb na urgentnom príjme, ale aj snaha o lepšiu logistiku pacientov.
Jeden prednosta namiesto dvoch
Po novom by mal obe zložky viesť jeden prednosta, dnes má každá klinika svojho vlastného šéfa. „Po zlúčení kliník bude v zmysle platnej legislatívy vypísané výberové konanie na prednostu, do ktorého sa môžu prihlásiť uchádzači spĺňajúci požadované kritériá,“ reagovala hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje na naše otázky. Aktuality.sk zaujímalo, či je pravdivá informácia, ktorá sa šíri na sociálnej sieti Facebook, že prednostu II. Ortopedickej kliniky SZU Mariana Hlaváča odvolalo vedenie nemocnice z funkcie. Nemocnica túto informáciu nepotvrdila, zatiaľ nedošlo ani k organizačnej zmene, ktorá bude sprevádzať zlúčenie dvoch zložiek nemocnice.
Podľa riaditeľky nemocnice Miriam Lapuníkovej však krok nesúvisí s podozreniami z korupčného správania voči konkrétnemu lekárovi. Zlúčenie podľa jej slov zvažujú už od novembra minulého roka. Interné rozhovory s prednostami a následne zamestnancami oboch kliník vedú už od začiatku roka.
„Nemocnica má stanovisko Slovenskej zdravotníckej univerzity a komunikovala o tomto kroku so zdravotnými poisťovňami. Na ministerstve zdravotníctva je žiadosť o súhlas s organizačnou zmenou,“ doplnila hovorkyňa nemocnice.
Lekár obvinenia poprel, polícia prípady preveruje
V minulých týždňoch zverejnila facebooková stránka Nekŕmte nás odpadom vážne obvinenia z korupcie voči prednostovi ortopédie Marianovi Hlaváčovi. Počas niekoľkých dní však pribudli na stránke ďalšie príspevky a komentáre, ktoré ľudia zverejnili pod vlastnými menami. Popisujú, že lekár si mal od nich alebo ich príbuzných vypýtať peniaze „do vrecka“ nad rámec poplatkov, ktoré má nemocnica zverejnené v cenníkoch na svojom webe. Sťažovatelia si mali ´priplatiť´ napríklad za skorší termín operácie, ale aj za vypísanie odporúčania na kúpeľnú liečbu.
Marian Hlaváč, ktorý v minulosti pôsobil aj ako banskobystrický mestský poslanec, naposledy krátko v roku 2018 za koalíciu Smer -SD, SDKÚ-DS, SNS, od začiatku obvinenia popiera. Hovorí o „nepodložených tvrdeniach, ktoré poškodzujú jeho dobré meno“, aktuality.sk
X X X
Damask za 12 dní, Teherán za mesiac. Koľko času zostáva Moskve?
V románe Ernesta Hemingwaya odpovedá na otázku „Ako si zbankrotoval?“ jeho hrdina slovami: „Dvomi spôsobmi. Postupne, a potom naraz.“
Takáto dynamika je vlastná aj štátom. Nedávno sme videli náhly pád režimu v Sýrii: 27. novembra 2024 sa začal útok protivládnych síl a 8. decembra 2024 padol Damask. Deň predtým ušiel sýrsky diktátor do Moskvy a skončila sa 54 rokov trvajúca vláda Asadovcov. Izrael vzápätí zlikvidoval zvyšky sýrskej flotily a letectva, a zo Sýrie ušli príslušníci iránskych revolučných gárd. Útočný potenciál Sýrie bol plne zničený.
Uplynulo pol roka a pred očami sa nám možno odvíja pád režimu ajatolláhov, ktorí v Iráne vládnu od roku 1979. Dňa 13. júna 2025 začal Izrael leteckú operáciu, ktorej hlavným cieľom bola likvidácia iránskeho jadrového a raketového programu. Jadrové zbrane v rukách diktatúry vyhlasujúcej zničenie Izraela za svoj svätý cieľ boli pre Izrael otázkou života a smrti. Po desaťročiach slepých diplomatických rokovaní Izrael dospel k záveru, že už nemôže ďalej čakať a rozhodol sa konať.
Prímerie plné pochybností
Treba dodať, že úderu na Irán predchádzalo okrem pádu režimu v Sýrii i zničenie teroristickej organizácie Hamas ovládajúcej Gazu a Iránom vyzbrojených milícií Hizballáh v Libanone. Proces sa začal útokom na Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom palestínski teroristi zavraždili 1 195 ľudí a okolo 250 ich uniesli ako rukojemníkov. Po prvom šoku nasledovala vojenská operácia Izraela, ktorá vyústila do zničenia útočného potenciálu Hamasu vrátane sietí podzemných tunelov a skladísk zbraní. V októbri 2024 Izrael zaútočil na základne Hizballáhu v Libanone a zlikvidoval okolo 80 % rakiet, ktorými disponoval. Pre predstavu, o akých počtoch hovoríme, 7. októbra 2023 vystrelili Palestínci na Izrael 4 300 rakiet.
Vyškolený teokratický režim
Práve likvidácia spojencov Iránu v tesnom okolí Izraela umožnila letecký útok na Irán, krajinu s 92 miliónmi obyvateľov a s rozlohou 1,6 milióna km2, čo je zhruba Španielsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko dohromady. Priebeh vzdušnej vojny opäť potvrdil absolútnu dominanciu západných vojenských technológií nad iránskymi a ruskými. Za 48 hodín Izrael prakticky úplne zlikvidoval protivzdušnú obranu a ovládol nebo nad západnou polovicou Iránu. Zničil polovicu iránskych odpaľovacích zariadení, pochoval vstupy do podzemných skladov rakiet, zabil desiatky najvyšších vojenských veliteľov a atómových vedcov Iránu. Iránske letectvo s viac ako 500 lietadlami sa na oblohe vôbec neobjavilo. Nevedno ani, kam zmizol najvyšší vodca Alí Chameneí, vládnuci krajine už 36 rokov, a či vôbec ešte žije.
Biely dom síce tvrdí, že jeho cieľom v Iráne nie je zmena režimu, ale izraelský názov operácie „Vstávajúci lev“ je jasnou narážkou na leva na starých zástavách Iránu.
Izrael nemohol konať bez súhlasu Washingtonu, veď stovky jeho lietadiel museli letieť ponad územia Sýrie a Iraku kontrolované USA. Napriek tomu mnohí až do poslednej chvíle pochybovali, že sa Biely dom rozhodne pre priamy úder na Irán. Po dezinformačných hrách udrelo 22. júna skoro ráno americké „Polnočné kladivo“ a dopadlo na iránske jadrové zariadenia. Útok na Fordow zakopaný hlboko v masíve hory uskutočnili bombardéry B-2 Spirit bombami vážiacimi 14 ton, na ďalšie dva závody udreli z ponoriek. Satelitné snímky rýchlo potvrdili presnosť zásahov.
Dnes je prakticky isté, že ak aj nebol jadrový a raketový program Iránu zničený úplne, prvých 10 dní náletov ho vrhlo o dlhé roky nazad a bezprostredná hrozba Iránu vyzbrojeného atómovými hlavicami sa pominula. Iránsky jadrový program nebol nikdy „mierovým atómom“, za aký ho režim vydával. Irán, krajina topiaca sa v rope a plyne, atómové elektrárne nikdy nepotreboval. Jadrové elektrárne máme aj na Slovensku, a to bez potreby obohacovania uránu v hlbokých tuneloch v horských masívoch.
Budú Iránci slobodní?
Čo bude nasledovať, ukážu ďalšie týždne. Závisí to predovšetkým od krokov Teheránu a Washingtonu. Teherán má len veľmi obmedzené možnosti. To najhoršie, čo môže urobiť, je začať útočiť na tankery a ropné zariadenia v Perzskom zálive. Útoky by však vyvolali tvrdú odpoveď nielen Američanov, ale aj arabských krajín. Protiúdery by zničili vývoz ropy z Iránu. Hlavná obeť by bola Čína, kam smeruje 90 % iránskej ropy. Strata príjmov z vývozu ropy by pre Irán znamenala hladomor a rozpad štátu. Je to to, čo si Iránci želajú? Sotva.
Naopak – početná mladá generácia a ženy Iránu majú po krk teokracie a biedy a chcú návrat normálnych pomerov. Biely dom síce tvrdí, že jeho cieľom v Iráne nie je zmena režimu, ale izraelský názov operácie „Vstávajúci lev“ je jasnou narážkou na leva na starých zástavách Iránu.
Hrozba pádu režimu v Teheráne je zlou správou pre Kremeľ. Po strate Sýrie Moskva bezmocne stráca hlavného spojenca na Blízkom východe. Ceny ropy síce stúpli na 75 dolárov, ale ich vzostup je podstatne menší, ako sa očakávalo. Navyše je zlou správou pre hlavného patróna Moskvy – Peking. Sňatie sankcií z Iránu v prípade pádu režimu v Teheráne bude znamenať ich prudký pokles a ďalší úder Rusku. Pre pána Kremľu známeho ako „Bunkerný dedo“ je nepríjemné zistenie, že ani hlboké bunkre nie sú už garanciou prežitia. Tou najhoršou správou pre Moskvu i Peking je však fakt, že sa asi skončila éra obamovskej politiky, keď USA do sveta vyžarovali slabosť, nerozhodnosť a bezmocnosť./agentury/
X X X
Reťazec, ktorý vlastnia československí miliardári, sa nedokáže vymaniť z miliónových strát
Piaty najväčší obchodný reťazec na Slovensku, ktorý vlastnia miliardári Daniel Křetínský a Patrik Tkáč, už dva roky po sebe skončil v červených číslach.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Miliónové straty pre Terno a Metro: Jeden z najvýznamnejších obchodných reťazcov na Slovensku prežíva ťažké časy. Terno, ktoré ešte v roku 2023 oslavovalo historický prelom v podobe prvého zisku po dlhých rokoch strát, sa v minulom roku opäť prepadlo do výrazne červených čísel s takmer dvojmiliónovou stratou.
Tento výsledok je o to bolestivejší, že pred dvoma rokmi konečne spoločnosť dokázala otočiť kormidlo a vykázala zisk 377-tisíc eur. Hoci išlo o relatívne skromné číslo, predstavovalo dôležitý míľnik pre reťazec, ktorý sa roky potýkal s finančnými problémami. Nádej na stabilizáciu firmy sa však ukázala ako predčasná.
Paradoxne, Terno v roku 2024 zaznamenalo medziročný rast tržieb, čo naznačuje, že problém nespočíva v nedostatku zákazníkov či pokles dopytu po tovaroch a službách. Napriek vyšším príjmom však spoločnosť nedokázala efektívne riadiť náklady a udržať sa v ziskovom pásme.
Terno nie je jedinou spoločnosťou v slovenskom maloobchode, ktorá sa potýka s finančnými ťažkosťami. Podobne nepriaznivý vývoj zaznamenal aj obchodný reťazec Metro na Slovensku, ktorý vlani vykázal stratu presahujúcu 1,5 milióna eur. Pre Metro ide už o druhý stratový rok po sebe, čo naznačuje pretrvávajúce problémy v tomto segmente trhu.
Metro vlastnia najbohatší Čechoslováci Daniel Křetínský a Patrik Tkáč prostredníctvom svojej investičnej spoločnosti EP Global Commerce (EPGC). Finančné problémy slovenského Metra sú súčasťou širších transformačných výziev celej skupiny Metro AG, ktorá sa špecializuje na predaj potravinárskeho a nepotravinárskeho sortimentu pre hotely, reštaurácie a nezávislých obchodníkov vo viac ako tridsiatich krajinách, aktality.sk
X X X
Ukrajinský Sapsan vstupuje do boja: Moskva proti rakete nemá obranu, tvrdí expert. Rusi by mali žiť v strachu každý deň, znie z Kyjeva
Ukrajina začala sériovú výrobu svojej domácej balistickej rakety krátkeho doletu ‚Sapsan‘, uviedol Andrij Jermak, vedúci Kancelárie prezidenta Ukrajiny, v rozhovore pre denník The Times 23. júna. Zároveň prisľúbil ďalšie prekvapenia po tom, čo bol tento systém minulý mesiac prvýkrát nasadený v boji.
Jermak zdôraznil, že rýchly úspech programu Sapsan odráža dozrievanie ukrajinského obranného priemyslu.
„Každý Rus by mal pocítiť, aké to je žiť v neustálom ohrození,“ povedal, pričom naznačil ďalšie operácie nad rámec útokov dronov v rámci operácie „Pavučina“ na ruské letecké základne začiatkom mesiaca.
Na otázku, či raketa Sapsan dokáže zasiahnuť Moskvu, Jermak odpovedal, že „veci sa vyvíjajú veľmi dobre. Myslím si, že našich nepriateľov ešte mnohokrát prekvapíme.“
Bezbranní Rusi?
Rusi nemajú šancu zostreliť balistickú raketu Sapsan, povedal vojenský analytik Andrij Kramarov vo vysielaní Kyjiv24. Uviedol, že táto raketa mala byť zaradená do výzbroje už v roku 2009, no vývojový program bol viackrát pozastavený pre nedostatok financovania.
„Túto raketu sme nielenže vyvinuli… my sme ju doslova vydreli,“ komentoval Kramarov. Podľa neho existuje teória, že ukrajinská raketa Sapsan je v skutočnosti predchodcom ruskej rakety Iskander-M.
„Technologický vývoj nám bol v istom momente ukradnutý. A v roku 2014 sa ‚Iskander-M‘ objavil vo výzbroji Ruska, zatiaľ čo Ukrajina v tom čase stále nemala vlastný operačno-taktický raketový systém,“ vysvetlil.
Spočiatku sa Kramarov vyjadril, že je „mierne optimistický“ ohľadom schopnosti Ruska zostreliť raketu Sapsan. „Poviem to takto – Rusi túto raketu nedokážu zostreliť nijakým spôsobom. Nijakým,“ následne dodal analytik.
Za prioritné ciele pre ukrajinskú balistiku považuje letiská taktického letectva, z ktorých Rusko zhadzuje riadené bomby (KAB) na frontovú líniu, ako aj miesta rozmiestnenia raketových systémov „Iskander-M“.
„To sú naše hlavné ciele. Keď ich splníme, potom udrie aj na Moskvu. Dolet na to má – a nielen na Moskvu, ale aj na niektoré letiská, kde je rozmiestnené ruské strategické letectvo,“ dodal Kramarov.
Ukrajina predvádza chirurgické údery: Padol najnovší ruský radar. Drony neodolali ani systému Grad
Schopnosti rakety Sapsan
Zatiaľ čo exportné verzie rakety sú obmedzené na dolet 300 km, aby vyhovovali obmedzeniam Režimu kontroly raketových technológií (MTCR), domáce verzie môžu podľa odhadov dosiahnuť až 500 km.
Raketa Sapsan, oficiálne označená ako operačno-taktický raketový systém Hrim-2, nesie bojovú hlavicu s hmotnosťou 480 kg – čo je viac než dvojnásobok oproti americkému systému ATACMS – a dosahuje rýchlosť viac ako Mach 5.
Pri svojom bojovom debute minulý mesiac zasiahla vojenský cieľ približne 300 km hlboko na území okupovanom Ruskom. Ukrajinskí predstavitelia síce nepotvrdili presný operačný dolet, no podľa The Times poznamenali, že raketa má potenciál zásadne zmeniť strategickú situáciu na fronte.
Útok autonómneho dronu – nová technológia zlikvidovala ruský tank
Jermak zároveň vyzval na „balík“ amerických zbraní, pričom prioritou má byť protivzdušná obrana. Navrhol, že financovanie by mohlo pochádzať od európskych spojencov alebo zo zmrazených ruských aktív.
Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa lídri NATO pripravujú na summit v Haagu, kde budú hlavnými témami obranné výdavky a bezpečnostné potreby Ukrajiny.
Sapsan v boji
Začiatkom tohto mesiaca bolo potvrdené, že raketa Sapsan bola nasadená v boji, pričom dosiahla dolet 300 km a bojovú kapacitu prevyšujúcu ATACMS už pri svojom prvom nasadení.
O úspešnom testovaní ukrajinskej balistiky informoval aj poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak, pripomína agentúra UNIAN.
ATACMS udreli na ruské regióny: Plamene pohltili základňu v Engels, ropnú rafinériu a zásobník plynu
X X X
Magda Vášáryová mala autonehodu. Čo prišlo po nej, ju poriadne prekvapilo: Slováci ešte nie sú stratení, napísala
Za volantom prežila Magda Vášáryová poriadne hrozivú chvíľu. Ako sama potvrdila, v pondelok večer mala automobilovú nehodu, ktorá sa mohla skončiť omnoho hrozivejšie. Zavážilo, že herečka a politička je skúsená vodička.
Magda Vášáryová sa o svoj zážitok podelila na vlastnom Facebookovom profile. Podčiarkla však aj to, že jej veľmi pomohli iní dvaja vodiči. „Dobrí ľudia sú na svete, hlásenie z dnešnej noci,“ začala Vášáryová.
„V strašnom vetre a nadchádzajúcej búrke som v noci na ceste medzi Turnou nad Bodvou a Soroškou zachytila kolesom hlavu mŕtvej lane, ktorú zrazil niekto predo mnou. Našťastie som skúsená vodička a tak sa mi nič nestalo. Akurát si to odniesol podvozok pravého kolesa,“ napísala diplomatka na sociálnej sieti.
Niekdajšiu hviezdu snímok ako Markéta Lazarová či Postřižiny však veľmi pozitívne prekvapilo, čo sa udialo tesne po jej kolízii na ceste. „Auto za mnou zastavilo, vystúpili dvaja muži, usmiali sa široko na mňa, vliezli hlavami na moknúcej vozovke pod predné koleso, uvoľnený plast zaviazali vlastným remenom z gatí a poslali ma do Bratislavy zase s úsmevom. Zmohla som sa v daždi len na poďakovanie, na ktoré oni, noční hrdinovia, reagovali mávnutím ruky. Akoby to robili každú noc,“ komentovala svoj zážitok Vášáryová.
Vdova po hercovi a humoristovi Milanovi Lasicovi sa v statuse na Facebooku poďakovala obom pánom a ešte im vystrúhala aj kompliment od pracovníkov autoservisu. „Posilnili ste u mňa včera v noci presvedčenie, že Slováci nie sú stratení a nie všetci nabehli na neslušné, nevychované a agresívne správanie sa, ktoré sa na nás leje prúdom z tlačoviek niektorých politických strán,“ napísala tiež Magda Vášáryová.
„Boli ste úžasní, praví muži a ešte raz ďakujem, došla som až do Bratislavy v poriadku vďaka vám. Nový remeň by som rada dodala,“ uzavrela./agentury/