Trumpov syn sa vysmieva Zelenskému: O pár dní prídete o vreckové, odkázal mu. Donald Trump Jr., syn zvoleného amerického prezidenta, zdieľal na sociálnych sieťach video, v ktorom sa evidentne vysmieva ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. Narážal naň na stratu americkej podpory po tom, čo sa jeho otec vráti do Bieleho domu. Čo by na Trumpa povedal Havel? Vysvetľuje exporadca českého prezidenta
Jiří Pehe v rokoch 1997 až 1999 pôsobil ako riaditeľ politického odboru v kancelárii českého prezidenta Václava Havla. Na príspevok upozornil The Telegraph. Donald Trump Jr. zdieľal video v na Instagrame, v ktorom Zelenskyj stojí po boku zvoleného prezidenta a vyzerá smutne. Kamera sa zameriava na Zelenského tvár, pričom sa video zafarbí na čiernobielo. Syn zvoleného prezidenta k videu napísal, že „o vreckové prídete za 38 dní.“
V kabinete môjho otca nie je miesto pre vojnových jastrabov, uviedol podľa britského denníka Donald Trump Jr. Trumpov syn, ktorý má podľa denníka čoraz významnejšiu úlohu v republikánskej politike, podporil výzvy, aby sa do Bieleho domu nedostali „neoconi a vojnoví jastrabi“ po tom, čo jeho otec predtým vylúčil návrat dvoch prominentných proukrajinských hlasov. Trump v sobotu oznámil, že do svojho nového kabinetu nevymenuje Mika Pompea, bývalého riaditeľa CIA, ani Nikki Haleyovú, jeho bývalú veľvyslankyňu pri OSN. Obaja vyjadrili silnú podporu tomu, aby USA dodali Ukrajine zbrane, píše The Telegraph.
Dokázal by Trump dohodnúť mier na Ukrajine s Putinom?
Trump v priebehu kampane opakovane vyhlásil, že by dokázal za deň ukončiť vojnu na Ukrajine, ale nepovedal ako. V stredu nastupujúci americký prezident Zelenskému oznámil, že bude Ukrajinu podporovať, hoci do detailov nezachádzal.
Trump sa ihneď po zvolení zúčastnil telefonáte s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským. Podľa informácií NYT Trump v istom momente podal telefón Muskovi, keď s ukrajinským prezidentom telefonicky hovoril vo svojom floridskom rezorte Mar-a-Lago. Axios uvádza, že hovor trval asi 25 minút a Musk sľúbil Zelenskému, že bude Ukrajine brániacej sa ruskej agresii ďalej poskytovať satelitnú komunikáciu cez projekt Starlink jeho spoločnosti SpaceX.
O telefonáte s Trumpom informoval sám Zelenskyj bez toho, aby sa zmienil o Muskovej účasti. Hovor ale označil za „výborný“ a uviedol, že silné americké líderstvo je zásadné pre dosiahnutie spravodlivého mieru medzi Ukrajinou a Ruskom.
Moskva Ukrajinu napadla 24. februára 2022 a okupuje približne pätinu jej územia. Tvrdí, že vojna sa nemôže skončiť, kým nebude uznaná jej anexia ukrajinskej pôdy. Kyjev, naopak, žiada, aby Rusko všetky územia vrátilo. Vo vojne boli zabité tisíce civilistov, v drvivej väčšine Ukrajincov a mnohé ukrajinské mestá a dediny sa premenili na hromady trosiek./agentury/
X X X
MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
X X X
PŘEDČASNÉ VOLBY V NĚMECKU, ODSTRANIT SCHOLZE
PODOBNĚ SE ZBAVIT I FIALY
BABIŠ, OKAMURA A DALŠÍ POLITICI JEDNAT S GEN PAVLEM O TERMÍNU
Předčasně volit by Němci měli v únoru, dohodla se Scholzova SPD s opozicí
Předčasné volby do německého Spolkového sněmu by se měly uskutečnit 23. února. Na termínu se dohodli zástupci parlamentních frakcí vládní sociální demokracie (SPD) a opoziční konzervativní unie CDU/CSU. Oficiálně musí volební termín schválit prezident Frank-Walter Steinmeier. Kancléř Olaf Scholz po rozpadu tříčlenné vládní koalice minulý týden usiloval o vypsání voleb na konec března, opozice žádala lednový termín.
V Německu se minulou středu kvůli sporům o další směřování, především v hospodářské a finanční politice, rozpadla koaliční vláda SPD, Zelených a svobodných demokratů (FDP), která zemi vedla od prosince 2021. FDP opustila kabinet, a Německo tak má nyní menšinovou vládu. Scholz původně chtěl požádat o důvěru v parlamentu v polovině ledna, a to s vědomím, že ji nedostane. Volby by pak vycházely s dodržením potřebných lhůt na konec března.
Předák opozice Friedrich Merz ale žádal dřívější termín voleb a také z průzkumů veřejného mínění vyplývalo, že by si většina Němců přála dřívější volby než na konci března. Před příliš brzkým termínem ale varovala předsedkyně státní volební komise Ruth Brandová, podle ní by mohl být spojený se značnými logistickými problémy – včetně nedostatku papíru na tisk volebních lístků či problémů se sháněním volebním komisařů a místností. Únorový termín označila za „proveditelný“.
Scholz v nedělním diskuzním pořadu televize ARD řekl, že se případně podvolí dohodě frakcí své sociální demokracie a CDU/CSU. Podle zdrojů DPA našly parlamentní skupiny kompromis, kterým je 23. únor. S ním souhlasila i druhá vládní strana – Zelení. Scholz o důvěru v parlamentu požádá pravděpodobně 16. prosince, sněm musí rozhodnout do 48 hodin.
Podle německé ústavy může kancléř požádat Spolkový sněm o důvěru, když se chce ujistit, zda má nadále podporu dostatečného počtu poslanců. Může, ale nemusí to spojit s konkrétním návrhem zákona. V případě, že důvěru nedostane, může prezident na kancléřovu žádost během následujících 21 dní Spolkový sněm rozpustit. Podle ústavy následují do 60 dnů předčasné volby.
V dějinách spolkové republiky se s žádostí o vyslovení důvěry kancléři obrátili na Spolkový sněm pětkrát. Ve dvou případech – v roce 1982 u kancléře Helmuta Schmidta a v roce 2001 u Gerharda Schrödera – nenásledovaly předčasné volby, protože poslanci vyjádřili šéfovi vlády důvěru. Willy Brandt v roce 1972, Helmut Kohl v roce 1982 a Gerhard Schröder v roce 2005 využili – podobně jako nyní Scholz – ústavní možnosti požádat o důvěru, aby vyvolali volby. Po zkušenostech z meziválečné Výmarské republiky autoři v Základním zákonu, který je německou obdobou ústavy, zakotvili po druhé světové válce silnou pozici kancléře při vyvolávání předčasných voleb.
Politolog: FDP byla opozicí ve vládě
FDP posledního půldruhého roku hrála v německé vládě roli opozice, takže krach koalice s SPD a Zelenými minulý týden nebyl překvapením, míní politolog Wolfgang Schröder, který je profesorem na univerzitě v hesenském Kasselu. Překvapivé podle něj bylo spíše to, že kabinet vytvořený v roce 2021 vydržel tak dlouho.
Podle Schrödera bylo od začátku jasné, že spolupráce tří tolik rozdílných stran, jako jsou středolevicová SPD, ekologická strana Zelených a liberální FDP, nebude jednoduchá. „Bylo mi jasné, že to nevydrží až do konce volebního období,“ řekl. Přinejmenším od loňského jara začala podle něj nejmenší koaliční strana FDP, která se orientuje na střední třídu a nejbohatší voliče, hrát roli „opozice ve vládě“. „A mít opozici ve vládě znamená permanentní ohrožení její akceschopnosti,“ dodal politolog, který je rovněž předsedou levicově-liberálního think tanku Progressives Zentrum.
V posledním roce a půl tak kancléř Scholz podle Schrödera musel neustále čelit ultimátům ze strany FDP, a bylo jasné, že není otázkou, zda se koalice rozpadne, ale kdy. Zvlášť po volbách ve třech východoněmeckých spolkových zemích Sasku, Durynsku a Braniborsku, které dopadly pro vládní strany debaklem, byl podle politologa konec trojkoalice na spadnutí. Svědčily o tom i výroky představitelů FDP o „podzimu velkých rozhodnutí“, které opět zněly jako ultimáta vládě.
Překvapivý byl podle Schrödera především způsob, jakým koalice tří stran skončila. „Normálně je konec koalice relativně umírněný… V tomto případě to byla ale téměř komunikační poprava jedné osoby, ministra financí Christiana Lindnera,“ tvrdí Schröder.
Lindnera, předsedu FDP, se rozhodl kancléř Scholz odvolat podle německých médií poté, co tehdejší ministr financí na jednání sám navrhl předčasné volby. Následně z koalice odešla celá FDP, a Německo tak má nyní menšinovou vládu SPD a Zelených.
zavřít ×
„Byl to ale výsledek měsíce trvajícího napětí,“ upozornil Schröder. Vztah Scholze a Lindnera přitom přirovnal ke vztahu otce a „vzpurného pubertálního syna“, s jehož chováním se musí otec vyrovnat, protože syn patří do rodiny. Pro Scholze „netypický výbuch“, kterým minulou středu skončila vládní koalice, proto politolog podle svých slov dokáže pochopit.
Návrat velké koalice?
Podle Schrödera vše nasvědčuje tomu, že po předčasných volbách uzavřou koalici nyní opoziční konzervativní unie CDU/CSU a sociální demokracie. Německo by se tak vrátilo k takzvané velké koalici. Vlády CDU/CSU a SPD zemi vládly mnohokrát, naposledy pod vedením kancléřky Angely Merkelové v letech 2013 až 2018 a v období 2018 až 2021. Ve druhé z těchto vlád byl Scholz vicekancléřem a ministrem financí.
Podle současných průzkumů veřejného mínění by CDU/CSU volby vyhrála s 32 až 34 procenty hlasů, zatímco SPD by skončila až třetí za Alternativou pro Německo (AfD) se ziskem 15 až 17 procent. Podle Schrödera ale není vyloučené, že se Scholzovi podaří náskok konzervativců ještě snížit, jak se to podařilo v kampani před volbami v roce 2005 sociálnímu demokratovi Gerhardovi Schröderovi v souboji s Merkelovou a ostatně i samotnému Scholzovi v kampani před volbami v roce 2021.
Co se týče FDP, je podle Schrödera možné, že se dostane i do příštího Spolkového sněmu, i když jí současné průzkumy veřejného mínění vidí pod pětiprocentní hranicí. „Pravděpodobnost, že s ní někdo se zdravým rozumem bude chtít vstoupit do vlády, je ale mizivá,“ dodal. Podle něj se strana ukázala jako velmi nespolehlivý partner a koalici s ní budou jiné strany chtít vytvořit jen v krajní nouzi. Tu by mohl vyvolat nedostatek jiných možností v případě, že po volbách výrazně posílí strany na pravém a levém kraji – AfD a Spojenectví Sahry Wagenknechtové (BSW).
X X X
MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
X X X
Poľský prezident aj český premiér sa chvália telefonátmi s Donaldom Trumpom, slovenskí politici zatiaľ nie
Petr Fiala hodnotí telefonát so zvoleným americkým prezidentom ako výborný, Andrzej Duda prisľúbil, že sa s Donaldom Trumpom stretne ešte pred inauguráciou.
Premiér Robert Fico označil víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách za prehru liberalizmu. Kým sa politickí lídri zo susedných krajín stihli pochváliť telefonátom s novým šéfom Bieleho domu, ktorý sa ujme funkcie v januári 2025, medzi slovenskými politikmi je o prípadnom telefonickom rozhovore s prezidentom USA zatiaľ ticho.
Maďarský premiér Viktor Orbán aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonovali s Trumpom už minulý týždeň.
Trumpove spomienky na Prahu
„Výborný telefonát s Donaldom Trumpom,“ ocenil rozhovor s Trumpom český premiér Petr Fiala v pondelok večer. Zablahoželal mu k víťazstvu vo voľbách a rozprávali sa spoločne o Ukrajine, Izraeli a Blízkom východe.
„Tiež sme spomenuli jeho zosnulú manželku Ivanu a bavili sa o prezidentových spomienkach na Prahu,“ doplni Fiala s tým, že už sa teší na úzku spoluprácu.
Dnes popoludní sa telefonátom s Trumpom stihol pochváliť aj poľský prezident Andrzej Duda, ktorému zvolený americký prezident volal v deň, keď Poliaci oslavujú sviatok nezávislosti. Práve pred 106 rokmi – 11. novembra 1918 Poľsko opätovne získalo nezávislosť.
Poliaci „už chystajú Trumpovu návštevu“
Očakáva sa, že Donald Trump zloží prezidentský sľub 20. januára 2025. Duda prisľúbil, že sa so staronovým šéfom Bieleho domu stretne ešte prej inauguráciou. Konkrétny termín si zatiaľ Duda s Trumpom nedohodli. Očakáva sa, že počas vzájomného stretnutia prehĺbia obe krajiny vzájomné väzby a budú ešte užšie spolupracovať.
Trump prostredníctvom Dudu poďakoval Poliakom žijúcim v USA, že ho volili. Podľa poľského prezidenta Trump uviedol, že to Poľsku nikdy nezabodne, aktuality.sk
X X X
Putin udelil Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti
Ruský prezident Vladimír Putin udelil bývalému predsedovi vlády a disidentovi Jánovi Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti (Orden počota). Toto vyznamenanie sa udeľuje za upevnenie priateľstva a spolupráce medzi národmi. TASR o tom informoval Čarnogurský.
Ruské vyznamenanie odovzdal Čarnogurskému predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov v Moskve minulú stredu (6. 11.). Zároveň mu odovzdal krymské vyznamenanie Za vernosť povinnosti.
„V Moskve sa konalo zasadnutie Jaltského medzinárodného fóra a v jeho rámci zasadnutie Koordinačnej rady Medzinárodného združenia Priatelia Krymu. Jaltské medzinárodné fórum sa vzhľadom na vojnové udalosti na Ukrajine konalo v Moskve,“ priblížil Čarnogurský.
Čarnogurský bol jednou z najvýraznejších postáv slovenskej politiky po zmene režimu v roku 1989. Niekdajší advokát disidentov, spoluzakladal Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), zasadal vo federálnej vláde a po rozpade Československa aj vo vláde republikovej. Tento podpredseda vlády ČSFR od apríla do júna 1990 a predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 až 1992 je tiež už niekoľko rokov známy svojimi proruskými a protizápadnými postojmi. Neodmietol napríklad ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym a rovnako ako premiér Robert Fico kritizoval sankcie, ktoré EÚ uvalila na Moskvu v súvislosti s ruskou podporou separatistov na východe Ukrajiny. Aktuálne schvaľuje aj inváziu Ruska na Ukrajinu./agentury/
X X X
Kremeľ vysmial Trumpa s rýchlym koncom vojny. Pavel: Situácia sa otáča v prospech Ruska, Západ musí robiť viac
Za prehnané označil Kremeľ tvrdenia novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že dokáže zo dňa na deň ukončiť vojnu na Ukrajine. Tento konflikt podľa Kremľa určite nič nemôže vyriešiť tak rýchlo. Trump skôr vyhlásil, že za 24 hodín zastaví vojnu na Ukrajine.
X X X
Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v októbri prudko vzrástol. Za uplynulý mesiac došlo k takmer 2000 náletom bezpilotnými lietadlami, zatiaľ čo v septembri išlo o 700 útokov, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany podľa agentúry DPA.
Podľa ministerstva sa počet dronových útokov aj naďalej zvyšuje a je pravdepodobné, „že sa tieto vysoké septembrové a novembrové čísla čoskoro stanú bežnými“.
Ministerstvo pripisuje zvýšený počet útokov veľkým ruským investíciám do rôznych typov dronov a rozširovaniu odpaľovacích miest, ktoré sa v prípade útoku dajú ľahko obnoviť. Pokiaľ by výroba dronov pokračovala bez prekážok, rozsiahlejšie využívanie by už zrejme obmedzoval najmä nedostatok personálu, píše DPA.
Britské ministerstvo obrany pravidelne zverejňuje informácie o priebehu vojny, odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Moskva však obviňuje Spojené kráľovstvo zo šírenia dezinformácií.
X X X
Aktuálna situácia na Ukrajine sa podľa českého prezidenta Petra Pavla otáča viac v prospech Ruska. Obe strany je ťažké motivovať k tomu, aby rokovali o mieri. Západ a najmä Európa musí robiť viac a nemôže len čakať na to, ako sa zachová nová administratíva zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pavel to povedal v piatok na úvod medzinárodnej konferencie Prague Defence Summit, informuje spravodajkyňa TASR.
„Môj pohľad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného začiatku sme nerobili dosť. Len hŕstka štátov – a ja som hrdý, že ČR bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, čo potrebovala a čo sme jej mohli dať. Ale začiatok vojenskej podpory bol dosť pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupovať ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali,“ podotkol Pavel.
Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli podľa neho dostatočné na to, aby Ukrajina zvíťazila. „Takže čo sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otáča trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ťažké motivovať obe strany k rokovaniu,“ povedal český prezident.
Mnoho krajín teraz podľa neho čaká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump „doručí zmenu“, ktorú sľuboval, keď hovoril, že vojnu skončí do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zároveň verí, že Trump sa bude snažiť túto vojnu ukončiť a uzavrieť s Putinom dohodu. Takáto dohoda však podľa českého prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, keďže by zrejme zahŕňala prenechanie časti okupovaného ukrajinského územia Rusku či podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môcť stať členom NATO.
Pavel dodal, že akákoľvek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo byť dočasné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí byť uzavretá s viacerými stranami vrátane Číny, Indie a tiež Európy.
Trojdňovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS). Jej hlavnými témami sú vývoj bezpečnostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe či spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom.
X X X
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa na konci jeho mandátu rozhodla povoliť americkým zbrojovkám vykonávať údržbu vojenskej techniky dodanej Pentagónom priamo na Ukrajine, napísala s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov agentúra Reuters. Krok označila za významnú zmenu stratégie s cieľom pomôcť Kyjevu v obrane proti ruskej agresii.
Podľa jedného zo zdrojov Reuters bude na ukrajinskom území malý počet pracovníkov amerických firiem. Títo ľudia budú pôsobiť ďaleko od frontovej línie a nebudú zasahovať do bojov. „Pomôže to zabezpečiť, že vybavenie dodané Spojenými štátmi bude možné rýchlo opraviť, keď bude poškodené, a môže dostať potrebnú údržbu,“ uviedol nemenovaný činiteľ.
S rovnakou informáciou čoskoro prišla televízia CNN, podľa ktorej bolo rozhodnutie prijaté na začiatku mesiaca pred prezidentskými voľbami. Ukončenie zákazu pôsobenia amerických firiem na Ukrajine má podľa jej informácií pomôcť najmä s údržbou stíhačiek F-16 a systémov protivzdušnej obrany Patriot.
USA od ruskej invázie vo februári 2022 Kyjevu posielajú najrôznejšiu vojenskú techniku od raketometov po tanky, niektoré európske krajiny potom tiež začali napadnutej krajine dodávať stroje F-16. Washington je pre Ukrajinu zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom vojenskej pomoci, za týmto účelom minul desiatky miliárd dolárov.
Po znovuzvolení amerického exprezidenta Donalda Trumpa je budúcnosť tejto pomoci veľmi neistá. Republikánsky politik svoje plány v tomto ohľade jasne neformuloval, v kampani však opakovane dával najavo, že doterajšiu mieru podpory považuje za príliš vysokú. Ako svoju prioritu označuje ukončenie vojny a niekoľkokrát v rozhovoroch odmietol povedať, či si želá víťazstvo Ukrajiny.
Bidenova administratíva medzitým uvádza, že do Trumpovho januárového návratu do Bieleho domu bude pokračovať v dodávkach zbraní, aby Ukrajinci „mali na bojisku, všetko, čo potrebujú“. Hovorkyňa Pentagónu tento týždeň uviedla, že vláda ešte môže na základe tohtoročného rozhodnutia Kongresu poslať Kyjevu zbrane zo svojich zásob za zhruba štyri miliardy dolárov.
20:15 Ruská ombudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová a jej ukrajinský náprotivok Dmytro Lubinec sa v piatok stretli v Bielorusku, kde diskutovali o vojnových zajatcoch, uviedla agentúra AFP.
Ombudsmani na sociálnych sieťach tiež uviedli, že zabezpečili presun 91-ročnej ženy z Ukrajiny do Ruska. „Vymenili sme si zoznamy vojnových väzňov,“ napísal Lubinec na sieti X a dodal, že odovzdal aj listy pre ukrajinských vojnových väzňov od ich príbuzných.
Posledné spoločné stretnutie oboch ombudsmanov sa konalo v roku 2023 v Turecku. Piatkové stretnutie sa odohralo v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a podporovateľom jeho invázie na Ukrajinu.
Obaja ombudsmani oznámili, že ich prácu podporuje Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).
Humanitárne otázky ako výmena zajatcov alebo tiel padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022.
Lubinec minulý týždeň vyzval Rusko, aby poskytlo list ukrajinských vojnových zajatcov pripravených na výmenu. Urobila tak v reakcii na vyjadrenie hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktorá vyhlásila, že Ukrajina v podstate sabotuje proces výmeny vojnových zajatcov medzi oboma krajinami a odmieta prijať späť svojich vlastných občanov.
Ukrajina a Rusko si od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vymenili už stovky vojnových zajatcov. Výmeny často pomohli sprostredkovať iné krajiny. Posledná výmena sa uskutočnila v októbri, pričom každá strana si domov priviezla 95 zajatcov.
Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v piatok oznámilo, že ruskí predstavitelia vrátili Ukrajine telá 563 vojakov. Väčšina z týchto vojakov zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny.
X X X
Šesť rokov väzenia žiada ruská prokuratúra pre šesťdesiatosemročnú pediatričku Naděždu Bujanovovú za to, čo úrady označujú ako šírenie klamlivých správ o ruskej armáde. Informoval o tom dnes server Mediazona. Ruská lekárka obvinenia odmieta. Za klamlivé ruské úrady pokladajú všetky informácie, ktoré nie sú v súlade s oficiálnou verziou Moskvy o vojne proti Ukrajine. Vynesenie rozsudku je naplánované na utorok 12. novembra.
Príčinou doktorkinho stíhania sa stalo tvrdenie Anastasije Akinšinovej, vdovy po vojakovi zabitom počas invázie. Tá do ordinácie lekárky priviedla sedemročného syna na vyšetrenie a keď chlapec začal hnevať, vysvetľovala, že sa mu cnie po otcovi. Pediatrička jej údajne povedala, že jej muž bol pre Ukrajinu „legitímny cieľ“ a že Rusko si všetko „zavinilo samo“.
The prosecutor has requested a 6-year prison sentence for pediatrician Nadezhda Buyanova, who is accused of spreading „fake news about the army.“
On October 14, Buyanova denied her guilt in the criminal case. The trial against her began at the end of May. The woman, who worked… pic.twitter.com/tMmZW1T5xa
— Sota News (@sotanews) November 8, 2024
Bujanovová popiera, že by niečo také predniesla, ide podľa nej o ohováranie. Podľa obhajcov neexistujú dôkazy o tom, že by sa tento rozhovor uskutočnil. Podľa ruskej služby BBC pediatrička vyjadrila pochybnosti o príčetnosti Akinšinovej, potrebuje podľa nej pomoc psychológa alebo psychiatra.
Dnes sa lekárka podľa Mediazóny v súdnej sieni rozplakala. Vo svojej reči uviedla, že sa narodila v čase Sovietskeho zväzu na Ukrajine, ale jej otec bol Rus a matka Bieloruska. „Som spätá s tromi národmi: ruským, ukrajinským a bieloruským,“ uviedla zdravotníčka, ktorá už tri desaťročia žije v Rusku. „Akú nenávisť môžem cítiť?“ spýtala sa s odkazom na obvinenia z „nenávisti k Rusku“. Dodala, že si medzi trojicou národov nechce vyberať, načo začala plakať.
X X X
Ruský súd udelil doživotný väzenský trest dvom vojakom, ktorí minulý rok zabili deväťčlennú ukrajinskú rodinu v Doneckej oblasti, oznámili v piatok ruské médiá. Medzi obeťami boli aj dve deti vo veku päť a deväť rokov.
X X X
Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami oznámilo, že Rusko vrátilo Ukrajine telá 563 vojakov. Väčšina z týchto vojakov zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny.
Výmena zajatcov a vojakov padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie vo februári 2022. Podľa AFP je najnovšia repatriácií zabitých ukrajinských vojakov jednou z najväčších od začiatku vojny.
Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami vo vyhlásení uviedlo, že pozostatky 320 vojakov vrátili z Doneckej oblasti a 89 vojakov zahynulo neďaleko mesta Bachmut, ktoré Rusko dobylo vlani v máji. V bojoch o Bachmut padli až tisíce vojakov.
Ďalších 154 tiel bolo vrátených z ruských márnic, dodala organizácia.
X X X
Dvadsaťpäť ľudí utrpelo zranenie pri ruskom bombardovaní Charkova počas noci na dnešok. Ihor Terechov, starosta druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, informoval, že sa čiastočne zrútil 12-podlažný panelový dom na rozsiahlom sídlisku Saltivka.
Na Charkov, ktorý je od hraníc oboch krajín vzdialený len niekoľko desiatok kilometrov, Rusko zaútočilo navádzanými bombami KAB. Terechov v noci na dnešok na svojom účte na telegrame niekoľkokrát varoval, že v meste sú počuť výbuchy, a letectvo informovalo, že ruské sily Charkov bombardujú. Explózie sa podľa Terechova ozývali aj v centre mesta, najväčšie škody sú však na sídlisku Saltivka. V zasiahnutom panelovom dome je poškodených niekoľko poschodí. Štyria ľudia záchranári odviezli do nemocnice a zhruba 30 obyvateľov domu sa muselo evakuovať. Škody vznikli aj na infraštruktúre inde v meste. Ráno Rusko na Saltivku zaútočilo znova.
Dvadsaťpäť ľudí utrpelo zranenie pri ruskom bombardovaní Charkova počas noci na dnešok. Ihor Terechov, starosta druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, informoval, že sa čiastočne zrútil 12-podlažný panelový dom na rozsiahlom sídlisku Saltivka. Jeden človek zomrel a deväť ďalších utrpelo zranenie pri ruskom dronovom útoku na Odese. Štyria zranení si vyžiadali ruské nočné útoky v Kyjevskej oblasti. Počet obetí štvrtkového útoku na Záporožie na juhovýchode krajiny stúpol na desať, ďalšie štyri desiatky ľudí utrpeli zranenia. Na Charkov, ktorý je od hraníc oboch krajín vzdialený len niekoľko desiatok kilometrov, Rusko zaútočilo navádzanými bombami KAB. Terechov v noci na dnešok na svojom účte na telegrame niekoľkokrát varoval, že v meste sú počuť výbuchy, a letectvo informovalo, že ruské sily Charkov bombardujú. Explózie sa podľa Terechova ozývali aj v centre mesta, najväčšie škody sú však na sídlisku Saltivka. V zasiahnutom panelovom dome je poškodených niekoľko poschodí. Štyria ľudia záchranári odviezli do nemocnice a zhruba 30 obyvateľov domu sa muselo evakuovať. Škody vznikli aj na infraštruktúre inde v meste. Ráno Rusko na Saltivku zaútočilo znova. Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že v meste boli zničené obytné domy aj administratívne budovy, obchody, výstupy z metra a automobily. „Takéto údery 500-kilogramovými bombami sú cieleným terorom zo strany nepriateľa,“ napísal na telegrame.
Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že v meste boli zničené obytné domy aj administratívne budovy, obchody, výstupy z metra a automobily. „Takéto údery 500-kilogramovými bombami sú cieleným terorom zo strany nepriateľa,“ napísal na telegrame.
X X X
Návrat nevypočítateľného republikána do Bieleho domu je pre šéfa Kremľa až druhý najlepší výsledok amerických prezidentských volieb. Ešte radšej by bol, keby za oceánom prepl povolebný chaos.
X X X
Vláda SR sľubovala, že nedovolí 25-percentné zdraženie plynu. Prečo energopomoc mešká
Účty za plyn v budúcom roku narastú. Regulátor očakáva, že domácnosti, ktoré plynom vykurujú, varia aj zohrievajú vodu, si priplatia ročne približne 450 eur.
Keď sa minulý rok vláda Roberta Fica štvrtýkrát vrátila k moci, premiér sľuboval, že nedovolí 25-percentné zdraženie plynu. Ceny plynu však od budúceho roka zdražejú minimálne o štvrtinu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zatiaľ odhaduje nárast v cenách plynu pre tých, čo plyn využívajú len na varenie, na jedno euro mesačne a pre tých, čo využívajú plyn na varenie, kúrenie aj ohrev vody, to bude takmer 40 eur mesačne.
K tomu sa ešte pripočítajú distibučné poplatky. Aby výsledná cena nebola taká vysoká v porovnaní s týmto rokom, vláda ju chce čiastočne preplácať.
Dotačnú schému musí vláda vyriešiť v najbližších týždňoch, v decembri bude parlament hlasovať o rozpočte, schému tak musí vláda pripraviť najneskôr dovtedy.
„Celý biznis proces, model nastavenia systému kompenzácií na ministerstve hospodárstva je pripravený. My čakáme na finálne rozhodnutie v rámci koaličnej rady, ako bude adresná pomoc vyzerať,“ povedala koncom októbra ministerka hospodárstva Denisa Saková.
A kým sa vláda nerozhýbe, informáciu o tom, koľko si priplatíte, vám nepodá ani spoločnosť, ktorá vám plyn dodáva.
„Cena plynu pre regulované segmenty v roku 2025 nie je doteraz známa. Cenové návrhy podali spoločnosti ZSE Energia a VSE v stanovenom termíne,“ odpísali zo Západoslovenskej energetiky.
O koľko narastú účty?
Koncovú cenu, ktorú vidíme na účte, tvoria tri položky – plyn, distribučné poplatky a preprava. Samotná komodita, teda plyn predstavuje dve tretiny z celkovej ceny pred zdanením.
„Regulovaná cena pre domácnosti vychádza z toho, ako sa vyvíjajú ceny plynu na burze, na základe priemernej ceny od októbra 2023 do júna 2024. To znamená, že od júla vieme, že to bude 37 eur za megawatthodinu (MWh). Dnes platia domácnosti približne 25 eur za komoditu,“ vysvetľuje Radovan Potočár, šéfredaktor Energie-portal.sk, aktuality.sk
X X X
Plány Donalda Trumpa na deportáciu migrantov môžu ťažko zasiahnuť časť amerických firiem
Plánované clo môže ovplyvniť infláciu v USA.
Rozsiahle deportácie migrantov z USA, čím sa víťaz prezidentských volieb Donald Trump prezentoval vo svojej prezidentskej kampani, môžu negatívne zasiahnuť niektoré americké podniky. Povedal to cez víkend prezident Federálnej rezervnej banky v Minneapolise Neel Kashkari. Informovala o tom agentúra Reuters.
Odvetné opatrenia môžu byť problém
„Ak vezmete do úvahy iba fakt, že tí ľudia pracujú, či už na farmách alebo v závodoch, ich strata môže viesť k narušeniu chodu podniku,“ povedal Kashkari v programe televízie CBS „Face the Nation“. Dodal však, že o všetkom nakoniec rozhodne Kongres, pričom do diskusie určite vstúpia samotné podniky.
Okrem sľubov deportovať migrantov Trump prisľúbil aj zavedenie plošných ciel na dovoz tovarov zo zahraničia. Do akej miery tieto plány ovplyvnia infláciu, to bude podľa Kashkariho závisieť od detailov, ako aj od viacerých faktorov, napríklad, aká bude odpoveď iných krajín na americké clá.
„Samotné dovozné clá môžu viesť k jednorazovému zvýšeniu cien, na dlhodobú infláciu však nebudú mať vplyv,“ povedal. „Problém nastane, ak dôjde k odvetným opatreniam. Musíme preto počkať, k čomu (nová vláda) nakoniec pristúpi a ako budú ostatné štáty reagovať. Momentálne nie je nič isté a všetci iba hádame,“ dodal Kashkari, aktulity.
X X X
Český premiér Fiala telefonoval s Trumpom: Hovorili o týchto dôležitých témach!
Český premiér Petr Fiala v pondelok telefonoval s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zagratuloval mu k víťazstvu. Podľa Fialu spolu politici hovorili aj o zahranično-politických témach. Český premiér to napísal na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Fiala rozhovor s Trumpom označil za výborný. „Zablahoželal som pánovi novozvolenému prezidentovi k výhre vo voľbách, hovorili sme o Ukrajine, rovnako ako o Izraeli a Blízkom východe. Spomenuli sme aj jeho zosnulú manželku Ivanu a hovorili o prezidentových spomienkach na Prahu,“ napísal Fiala a dodal, že sa teší na úzku spoluprácu s Trumpom.
Predseda českej vlády krátko po víťazstve republikánskeho kandidáta v minulotýždňových prezidentských voľbách vyhlásil, že spoločným cieľom oboch politikov je zaistiť, aby vzťahy medzi krajinami zostali na najvyššej úrovni aj napriek zmenám v americkej administratíve.
Neskôr sa vyjadril aj k avizovaným Trumpovým prísľubom o tom, že ak sa stane prezidentom, vojnu na Ukrajine ukončí veľmi rýchlo. Podľa Fialu dosiahnuť mier v takomto konflikte nie je jednoduché. Zdôraznil tiež, že dlhodobý trvalý mier musí zodpovedať medzinárodnému poriadku a dávať jasné garancie Ukrajine.
Prvá Trumpova žena Ivana, rodená Zelníčková, pochádzala zo Zlína, v mladosti bola lyžiarkou. Za Trumpa sa vydala v roku 1977, bol jej druhým manželom. Pár tvorili do začiatku 90. rokoch minulého storočia, rozviedli sa v roku 1992, Český premiér Fiala telefonoval s Trumpom: Hovorili o týchto dôležitých témach!
x X X
Haitská vládna rada sa v boji o moc snaží vymeniť premiéra
Rada chce odstrániť aj ďalších ministrov, ale Conille to odmieta.
Haitská prechodná rada pristúpila k výmene premiéra Garryho Conilla, keďže v boji o moc hrozí uvrhnutie krajiny zmietanej krízou do nového chaosu. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na miestny úradný vestník.
Rozhodnutím deväťčlennej rady z pondelka 11. novembra sa Conille po piatich mesiacoch vo funkcii odvoláva a nahrádza ho podnikateľ Alix Didier Fils-Aimé.
Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté 8. novembra, prichádza po týždňoch konfliktu medzi prechodnou radou a Conillom, bývalým úradníkom OSN a akademikom, ktorý bol v máji poverený vedením tejto karibskej krajiny, ktorá čelí prudko rastúcej a dlhodobej politickej nestabilite.
Podľa dokumentu, ktorý získala AFP, Conille poslal prechodnej rade list, v ktorom žiada, aby rozhodnutie nebolo oficiálne zverejnené. Podľa denníka Miami Herald chcela rada v rámci boja o moc vymeniť ministrov spravodlivosti, financií, obrany a zdravotníctva, ale premiér to odmietol.
Rada konfliktuje s Conillom a žiada aj odstúpenie troch členov pre korupciu
Conille tento týždeň poslal rade list, v ktorom žiada odstúpenie troch jej členov obvinených z korupcie. Nebolo bezprostredne jasné, či rada – ktorej členovia zastupujú rôzne politické skupiny a skupiny občianskej spoločnosti -, má vôbec právomoc Conilleho odvolať.
Rada je novým orgánom, ktorý nie je uvedený v ústave a neschválil ho parlament, pretože Haiti v súčasnosti nemá zákonodarný zbor.
Krajinou už dlho otriasa násilie gangov, ale situácia sa prudko zhoršila koncom februára, keď ozbrojené skupiny začali koordinované útoky v hlavnom meste Port-au-Prince s cieľom zvrhnúť vtedajšieho premiéra Ariela Henryho.
Henry, ktorý nebol zvolený a bol nepopulárny, odstúpil počas násilností a odovzdal moc prechodnej rade, ktorá má podporu USA a celého regiónu. Napriek príchodu policajnej podpornej misie pod vedením Kene násilie gangov na Haiti naďalej stúpa.
Organizácia Spojených národov (OSN) koncom októbra informovala, že od júla do septembra bolo zabitých viac ako 1200 ľudí, a pretrvávajú únosy a sexuálne násilie páchané na ženách a dievčatách.
Na Haiti sa od roku 2016 nekonali voľby, čím sa prehĺbilo politické vákuum, ktoré zhoršilo existujúcu bezpečnostnú a zdravotnú krízu. Gangy v uplynulých rokoch ovládli 80 percent hlavného mesta Port-au-Prince.
X X X
Jozef Golonka drsne skritizoval súčasnú spoločnosť: Žiaľbohu, u nás sme spadli trošičku dole!
Bývalý slovenský hokejista a tréner Jozef Golonka (86) si nenechá ujsť žiadnu dobrú akciu. Minulý týždeň sa zúčastnil aj Bratislavských módnych dní (BMD) 2024, ktoré sa konali v Refinery Gallery. Legenda s prezývkou „Žiletka“ sa v rozhovore pre Koktejl.sk priznala, že má rád voľnú a elegantnú módu, ktorá ukáže, kto ten človek je, no nebráni sa ani rôznym výstrelkom.
„Z minulosti by som vrátil elegantný trend. Myslím, že v histórii, či si vezmeme veľké osobnosti v Hollywoode alebo v Paríži… Vždy sú to ľudia, ktorí majú vysokú úroveň, sú vždy elegantne, nádherne oblečení, žiadne výstrelky. Každý tú svoju osobnosť prejaví práve v tom oblečení. Žiaľbohu, u nás sme spadli trošičku dole,“ narážal na ležérnosť, ktorá sa vyskytuje aj na významných spoločenských akciách, kde by mali ľudia dodržiavať dress code.
„Ja som vždy mal jednu vec, že som dobre obliekaný. Moja manželka sa o to stará, aby som vždy chodil do spoločnosti slušne oblečený a nikde nie nijako ležérne. To patrí do mojej športovej činnosti. My sme boli na každé spoločenské podujatie elegantne oblečení, aj naša výprava Československa, ktorú som reprezentoval. Vždy bolo oblečenie absolútne špičkové, aby sme ukázali, že je u nás vysoká úroveň,“ zakončil niekdajší hokejista.
Jozef Golonka sa narodil 6. januára 1938 v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Jeho matka – krasokorčuliarska trénerka, sa snažila z neho a jeho sestry Júlie vychovať krasokorčuliarsky pár. Golonkov hokejový talent objavil vtedajší bratislavský funkcionár Viliam Čech, ktorý ho uvidel hrať na detskom klzisku. Ešte v roku 1955 sa vrcholovo venoval paralelne dvom športom – tenisu a hokeju. V roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku a stal sa tenisovým juniorským majstrom Československa. Napokon dal prednosť hokeju, v ktorom sa stal nespochybniteľnou legendou.
Začínal v bratislavskom Slovane, na ľade vynikal ostrosťou vo všetkých herných činnostiach. Bol rýchly, vždy na správnom mieste, technicky vynikajúci, vedel čítať hru a burcovať mužstvo. Prezývku Žiletka dostal od trénera Ladislava Horského v Slovane po tom, ako sekol hokejkou protihráča. Pamätníci nielen slovenského, ale aj svetového hokeja dodnes spomínajú na Golonkove súboje s robustným obrancom ZSSR Alexandrom Ragulinom či nekompromisným Kanaďanom Alom Dewsburym.
Za Slovan, vtedy ešte Sokol NV Bratislava, nastúpil ako 17-ročný v roku 1955. Belasé farby bratislavského klubu hájil do roku 1969, s krátkou prestávkou v rokoch 1957-1959, keď ako vojak základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Jihlava. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov. V sezóne 1960/1961 bol kráľom ligových strelcov.
Za Slovan hral 14 rokov, ale na titul v československej lige sa mu siahnuť nepodarilo. Dva majstrovské tituly však dosiahol ako tréner nemeckých klubov SC Riessersse a EC Kolín. V rokoch 1969-1972 pôsobil v nemeckom SC Riesersee, za ktorý odohral 104 zápasov a strelil 44 gólov. Hráčsku kariéru zakončil v Lokomotíve Bučina Zvolen (dnes HKM Zvolen), kde hral do roku 1975.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy.
Neúnavný komentátor, ale aj otvorený kritik diania v slovenskom hokeji si z tvrdého a najrýchlejšieho kolektívneho športu okrem úspechov a nezabudnuteľných príhod odniesol aj 305 stehov na tele a sedemkrát zlomený nos. Najpamätnejšie súboje z Golonkovej reprezentačnej kariéry boli duely so ZSSR. Nezabudnuteľné bolo víťazstvo 5:4 nad „zbornou“ na olympiáde v Grenobli.
V zápase strelil dva góly. Politickú príchuť mali aj víťazstvá na MS 1969 v Štokholme, v čase okupácie Československa vojskami ZSSR. Po prvej výhre československí reprezentanti odišli z ľadu bez toho, aby súperom podali ruky. Pred druhým duelom si päť hráčov vrátane Golonku prelepilo na drese päťcípu hviezdu na vtedajšom štátnom znaku ČSSR.
Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg. Trénoval aj švajčiarsky HC Davos, rakúsky tím EW Viedeň a český Zetor Brno a nechýbal ani na striedačke milovaného Slovana. Okrem klubov viedol československú reprezentáciu do 20 rokov, B-tím bývalej ČSSR. Trénoval aj reprezentačný A-tím SR, viedol ho na Svetovom pohári 1996 a na MS 1997.
x X X
ZEMŘELA EXMINISTRYNĚ BENEŠOVÁ
Zeman a další vzpomínají na Benešovou
Marie Benešová byla podle bývalého prezidenta Miloše Zemana nejlepší ministryní spravedlnosti, kterou poznal. Na advokátku zavzpomínali i další politici. „Měl jsem rád její svéráz, humor a tvrdou palici,“ uvedl bývalý ministr
„Byla to skvělá a čestná žena a nejlepší ministryně spravedlnosti jakou jsem poznal,“ uvedl pro iDNES.cz bývalý prezident Miloš Zeman.
Na Benešovou zavzpomínal na síti X také bývalý ministr za ČSSD Lubomír Zaorálek. „Pamatuji si, jak se Marie Benešová obula do Miloše Zemana: jestli má platit v této zemi vláda práva tak už se nesmí mluvit o žádné akci ‚čisté ruce‘. No a nakonec bylo po jejím. Právo musí platit pro všechny stejně. Měl jsem rád její svéráz, humor a tvrdou palici. Věřil jsem jí a měl jsem ji rád,“ napsal.
Redakci iDNES.cz dále uvedl, že mu vadilo, když se proti ní manifestovalo, což mu přišlo nefér. „Já jsem Marii Benešovou poznal a dokonce jsme se v některých kauzách angažovali společně. Nechci to vzpomínat, ale jsem přesvědčen, že jsme tehdy měli pravdu ve sporech, které se vedly a které se týkaly, já nevím, státního zastupitelství a podobně,“ uvedl s tím, že se na ni často obracel a cenil si její odborné kvalifikace.
Předseda hnutí ANO označil Benešovou na síti X za skvělou právničku a čestnou ženu. „Bylo mi ctí, že dělala ministryni spravedlnosti v naší vládě,“ dodal.
Podle jeho stranické kolegyně a stínová ministryně financí Aleny Schillerové ztratila Česká republika výjimečnou právničku, která zasvětila život službě spravedlnosti.
S hlubokým zármutkem jsem přijala zprávu o odchodu mé vážené a milé kolegyně Marie Benešové. Česká republika ztratila výjimečnou právničku, která zasvětila život službě spravedlnosti. Upřímnou soustrast její rodině a blízkým.
Podobně reagoval na síti X i stínový ministr průmyslu a obchodu. „Jsem zdrcený náhlým úmrtím Marie Benešové. Nedávno jsme se potkali, a bylo to setkání jako vždy – plné energie a laskavého humoru. Měla velké pochopení pro lidi a odvahu postavit se za to, čemu věřila. Je mi nesmírně líto, že na další setkání, které jsme si slibovali, už nedojde.“
K úmrtí Benešové se vyjádřil i bývalý hejtman Jihomoravského kraje za ČSSD Michal Hašek. „Zemřela moje kamarádka, kolegyně advokátka, emeritní nejvyšší státní zástupkyně a ministryně spravedlnosti Marie Benešová. Ještě v minulých týdnech jsme si psali i telefonovali, že se zase zastavím na kafe a kus řeči. Už to nestihneme,“ uvedl pro IDNES.cz.
Na odchod Benešové reagovala také europoslankyně za ANO Klára Dostálová. „Vždy tu byla pro nás a vždy s dobrou radou, kdykoliv jsem o ní požádala,“ napsala.
K úmrtí bývalé ministryně se na síti X vyjádřil i europoslanec Ondřej Dostál za STAČILO! „Paní exministryně Benešové jsem si vážil po stránce odborné i lidské. Její úmrtí je ztrátou pro českou právnickou obec.“