Ako zmrazenie pomoci ovplyvní Slovensko? O peniaze môže prísť viacero projektov. Americký prezident Donald Trump nie je v úrade ešte ani celý mesiac a už nariadil zmraziť všetku zahraničnú pomoc USA. S peniazmi z amerických fondov pritom rátali subjekty po celom svete, vrátane Slovenska. O stovky tisíc eur môže prísť vojenský ústav na Záhorí a o tretinu ročného rozpočtu zase komunitné centrum v Bratislave. Ktorým projektom Trump priťaží?

 Novozvolený americký prezident pozastavil všetku zahraničnú pomoc Spojených štátov deň po svojej inaugurácii. Výnimku dostali len vojenská podpora pre Izrael a Egypt a spočiatku aj humanitárna pomoc. Americké ministerstvo zahraničia na čele s Markom Rubiom argumentovalo, že cieľom náhleho zmrazenia pomoci je skoncovať s plytvaním a zablokovať programy, z ktorých sa financujú aktivity, ktoré sú v rozpore s ich národnými záujmami.

Zhruba o týždeň neskôr Biely dom zastavil dodávky liekov proti HIV a tuberkulóze do chudobných krajín. Ústami miliardára Elona Muska, ktorý sa má postarať o lepšiu efektivitu vlády, sa svet dozvedel, že prezident súhlasí so zatvorením agentúry pre zahraničnú pomoc USAID, ktorá je zásadná pre humanitárnu pomoc v desiatkach krajín sveta. USAID pritom označil za „hniezdo zmijí“ a „klbko červov“. Udalosti nabrali spád začiatkom februára, keď Trumpova administratíva poslala zamestnancov agentúry na nútenú dovolenku a vypla web USAID.

Čo z toho má Amerika?

S otázkami, čo bude znamenať Trumpovo rozhodnutie pre Slovensko, sa Pravda obrátila na americké veľvyslanectvo v Bratislave. Odpovedalo však len tlačovou správou amerického rezortu diplomacie. „Prezident Trump jasne uviedol, že USA už nebudú slepo rozdávať peniaze bez toho, aby za to niečo mal americký ľud,“ uvádza sa v stanovisku.

„Každý dolár, ktorý minieme, každý program, ktorý financujeme a každá politika, ktorú realizujeme, musí odpovedať na tri základné otázky: Robí to Ameriku bezpečnejšou? Robí to Ameriku silnejšou? Robí to Amerikou viac prosperujúcou?“ uviedol na margo stopky minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

Slovenské ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) zatiaľ o žiadnych konzekvenciách Trumpových krokov nevie. „Nemáme vedomosť o tom, žeby pozastavenie zahraničnej pomoci USA malo negatívny dopad na rozbehnuté projekty ministerstva obrany,“ uviedol pre Pravdu vedúci Tlačového oddelenia Kancelárie ministra obrany SR Michal Bachratý.

Americký pilot: Slovensko má momentálne najlepšiu F-16 v Európe

 Trumpova administratíva si na analýzu financovaných projektov zobrala 90 dní. Aký bude verdikt, teda či rozbehnutú pomoc Amerika stopne definitívne, alebo bude pokračovať, nie je stopercentne jasné. Náznaky, ktoré projekty by mohli pokračovať, sa však dajú predvídať podľa politík, ktoré chce Trump presadzovať. Prípadné rozmrazenie by vláda USA teoreticky mohla využiť aj ako vyjednávaciu stratégiu.

Bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek pripomína, že Slovensko má so Spojenými štátmi rozbehnutých viacero vlákien vojenskej spolupráce.

Z USA si napríklad Slovensko objednalo stíhačky F-16, no v tomto prípade však ide o komerčný kontrakt so súkromnou spoločnosťou Lockheed Martin. Zo štrnástich kusov doleteli na letisko v Kuchyni pri Malackách zatiaľ tri stíhačky. Ďalšie dve sa očakávajú už tento mesiac a štyri kusy by mali prísť v auguste.

Prílet ďalších kusov stíhačiek F-16 by teda Trumpov krok ohroziť nemal, čo Pravde potvrdil aj exminister obrany a analytik Globsecu Martin Sklenár. „Vo všeobecnosti, rozhodnutie sa nebude týkať projektov, ktoré si SR financuje z vlastných zdrojov, predovšetkým nákup lietadiel F-16,“ uviedol.

 Valášek sa domnieva, že inak to môže byť s projektmi vozidiel Oshkosh či vrtuľníkmi Blackhawk, pretože tie sú podľa jeho slov z veľkej časti financované americkou vládou ako kompenzácia za vojenskú techniku, ktorú Slovensko postúpilo Ukrajine na obranu proti ruskej agresii.

„Tie by teoreticky ohrozené byť mohli. V praxi bude ale asi závisieť od toho, či už boli podpísané zmluvy, v tom prípade by to už asi bolo právne napadnuteľné,“ priblížil Valášek.

Exminister obrany Sklenár si to nemyslí. „Nemalo by to mať vplyv ani na nákup vozidiel 4×4, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2023, a teda finančné prostriedky, ktoré SR získala v rámci „zahraničnej pomoci“ od USA by mali byť „minuté“ v prospech tohto nákupu,“ priblížil Sklenár.

Ministerstvo obrany podpísalo ponuku na nákup 160 kusov ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4×4 americkej firmy Oshkosh v hodnote takmer 190 miliónov dolárov v júli 2023. Peniaze nám na ne poskytla americká vláda z fondu na podporu spojencov a partnerov ovplyvnených ruskou agresiou na Ukrajine.

Budget mohlo ministerstvo využiť len na produkty americkej výroby. Slovensko dostalo celkovo 200-miliónový grant, za zvyšných zhruba desať miliónov plánovalo pôvodne nakúpiť ručné zbrane a protidronovú ochranu. Kaliňákov predchodca Sklenár v júli 2023 hovoril, že dodávky budú trvať zhruba deväť až 12 mesiacov a vozidlá by k nám mali prísť „najneskôr začiatkom roka 2025“.

Nahradili legendárny Humvee. Aké bojové vozidlá dostanú slovenskí vojaci?

Záhorie má dostať stovky tisíc

Americké peniaze sa majú použiť aj na realizáciu projektu rekonštrukcie plotov a budov a nákupu bezpečnostných systémov vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave Záhorie. Dobre informovaný zdroj Pravdu upozornil, že Trumpov krok zasiahne Slovensko práve pri tomto projekte.

S finalizáciou celého projektu sa ráta v roku 2026, verejné obstarávanie na zhotoviteľa podľa rezortu obrany zatiaľ neprebehlo. Ako vysvetlil Bachratý, projekt je „v procese realizácie“ a prebieha „v zmysle stanovených etáp“. Doterajšie práce spravili prevažne vlastnými kapacitami vojenského ústavu.

Na rekonštrukciu vojenského objektu pôjde približne 2,5 milióna eur, časť zo slovenskej pokladnice a časť z americkej. „Projekt je realizovaný z národných zdrojov a čiastočne z US fondov vo výške cca 350-tisíc eur,“ priblížil.

Rezort pod vedením Kaliňáka hovorí, že zmrazenie americkej pomoci sa opráv nedotkne. „Tieto okolnosti nemajú vplyv na dokončenie a zabezpečenie rekonštrukcie VTSÚ Záhorie,“ uviedol hovorca. Ak by po 90-dňovom období, ktoré si americká vláda nechala na vyhodnotenie projektov zahraničnej pomoci, Slovensko peniaze nedostalo, ministerstvo načrie do vlastných zdrojov. „V príslušnom programe financovania počítame aj s možnosťou úplného financovania z národných zdrojov. Dôsledky nebudú žiadne,“ pokračoval Bachratý.

Škody a budúce nákupy

Bývalý veľvyslanec Valášek hovorí, že dnes nikto nevie, ako bude zastavenie pomoci USA v praxi vyzerať. „Pre takýto krok neexistuje žiaden precedens. Rozhodnutie sa týka všetkých vládnych agentúr, nielen Pentagonu, a všetkých foriem pomoci zo strany federálnej vlády, nielen zahraničnej a vojenskej. Dotkne sa miliárd dolárov a tisícok asistenčných programov, no napriek tomu má menej ako dve strany, nie je v ňom ani pokus o detail,“ skonštatoval.

Valášek podotkol, že americká vláda najskôr zakázala všetku pomoc a potom v priebehu hodín začala cúvať a udeľovať výnimky. Poslanec sa domnieva, že ďalšie výnimky v najbližších dňoch a hodinách nariadia súdy. Prípadný dopad na Slovensko teda nie je podľa neho možné v tomto štádiu vyčísliť.

„Naďalej platí, že najväčším problémom vojenskej pomoci pre Slovensko je Viktor Orbán, ktorý už niekoľko rokov blokuje preplatenie slovenskej vojenskej pomoci Ukrajine z fondov EÚ, na ktoré má Slovensko jasný nárok. Takto sme vďaka Orbánovi ukrátení o stovky miliónov eur,“ myslí si poslanec.

Napriek Trumpovmu rozhodnutiu Valášek neočakáva, že by krajiny prestali kupovať americkú techniku. Dopad to však podľa neho „bude mať“. „Práve cez vojenskú pomoc dotovali Američania nákupy ich techniky, bez pomoci stratia túto výhodu voči konkurentom. A istotne už aj pred týmto rozhodnutím začali posudzovať politické riziká. Lebo keď je americká vláda pripravená uvaliť obrovské clá, aby si vynútila zmenu politiky svojich susedov a spojencov, kde je záruka, že raz nepoužije ako formu nátlaku aj hrozbu nedodania objednaných zbraní?“ pýta sa bývalý veľvyslanec.

Valášek podotýka, že je to riziko nacionalizmu, ktoré Trump a iní politici vnášajú do medzinárodných vzťahov, čo môže znamenať, že si krajiny prestanú dôverovať, obchodovať a „budeme chudobnejší a menej bezpeční“.

 Prídu o tretinu ročného rozpočtu

Trumpov krok ovplyvní aj organizáciu Inakosť, ktorá pomáha obhajovať a presadzovať práva LGBT ľudí na Slovensku. „Podpora z veľvyslanectva USA bola v našom prípade zameraná na projekt komunitného centra pre LGBTI+ ľudí v Bratislave,“ uviedol Pravde riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

Centrum otvárajú už o pár týždňov a okrem komunitných, kultúrnych a spoločenských podujatí bude poskytovať psychologické, právne a sociálne poradenstvo. Dnes ho poskytuje prevažne online formou projekt inPoradňa.

„Projekt financovaný veľvyslanectvom bol prakticky na začiatku, takže prídeme o výraznú väčšinu prostriedkov. Tvorili približne tretinu ročného rozpočtu, a ak nenájdeme iné zdroje, budeme musieť naše služby obmedziť,“ priblížil Macko. Znamená to podľa neho napríklad, že už dnes kapacitne vyťaženú psychologičku nebudú môcť zamestnať na plný, ale len polovičný úväzok.

„Grant bol definitívne ukončený a nebude obnovený. Počas súčasnej americkej vlády vedenej Donaldom Trumpom už ani neočakávame žiadnu formu podpory,“ dodal.

Macko dodal, že služby pre komunitu poskytujú bezplatne, keďže väčšina ich klientely sú mladí LGBTI+ ľudia alebo ľudia bez stabilného príjmu. Zároveň ide o jedinú uskutočnenú požiadavku z výzvy Ide nám o život, ktorá vznikla po teroristickom útoku na Zámockej ulici. Ako ďalej uviedol, stalo sa tak bez podpory štátu vďaka spolupráci so samosprávami, firmami, veľvyslanectvami a crowdfundingu od komunity./agentury/

X X X

 Známy hudobník Marián Čurko je nezvestný, po hádke s manželkou jej poslal správu s krížikom

Hudobník sa nevrátil z koncertu v Galante. Manželke potom v noci poslal správu, ktorá ju vydesila.

Dnes ráno nahlásila manželka Mariána Čurka na policajnom oddelení v Senci, že je jej manžel nezvestný. Čurko šiel včera večer hrať do Galanty, no pred odchodom sa so ženou pohádali a on sa už večer domov nevrátil, informuje Plus 7 Dní.

Podozrivá je sms správa, ktorú manželke poslal pred jednou hodinou v noci – zobrazený v nej bol krížik. Jeho manželka preto ráno polícii nahlásila jeho nezvestnosť. Podľa Plusky je policajné pátranie zamerané na Galantu, kde hral, a na ich chatu.

Diváci môžu hudobníka poznať zo zábavnej relácie Partička, hudbu však pripravuje aj pre reality show Farma. Jeho meno sa tiež spája s jeho bratom Matejom, ktorý je známy ako kanibal z Kysaku. 42-ročný muž zomrel v roku 2011 na následky zranení, ktoré utrpel pri prestrelke s políciou. Podozrivý bol zo zabitia a zjedenia niekoľkých ľudí. „Cítim sa nesvoj. Možno trošku vinný, aj keď nemám prečo. Ľudia sa pozerajú, vnímam to a je to nepríjemné,“ povedal v rozhovore po tragédii jeho brat, hudobník Marián, aktuality.sk

X X X

Nemecký kancelár odmieta znárodnenie elektrických sietí

 Olaf Scholz namiesto toho navrhuje iné riešenie.

Nemecký kancelár Olaf Scholz odmieta znárodnenie elektrických sietí ako prostriedok na zníženie cien energií. Takýto krok by nadmerne zaťažil verejné financie, povedal Scholz v nedeľu na predvolebnom podujatí, ktoré zorganizovala Konfederácia nemeckých odborových zväzov (DGB).

Na zoštátnenie prevádzkovateľov sietí vyzval najväčší nemecký odborový zväz IG Metall.

„To, čo potrebujeme pre hlavné elektrické siete, je cenový strop,“ povedal Scholz a v súlade so svojimi skoršími vyjadreniami zopakoval návrh znížiť náklady na sieťové poplatky na polovicu a zaviesť pevný cenový strop vo výške 3 centov za kilowatthodinu. To by podľa kancelára znamenalo, že nikto by sa nemusel obávať, ak by sa do elektrických sietí muselo investovať ďalších 300 miliárd eur.

Energetická koncepcia vlády v Berlíne počíta s vybudovaním tisícov kilometrov nových elektrických vedení, ktoré zabezpečia, aby sa energia z vetra, vyrábaná najmä na severe krajiny, dostala do hlavných centier spotreby na juhu aktuality.sk

X X X

Tibor Gašpar odmieta, že je koalícia v kríze. Michal Šimečka ju prirovnal k rozpadajúcemu sa autu

 Aktuálne parlamentu už takmer rok chýba predseda. Koalícia nedokázala zvoliť ani členov Rady STVR.

Poslanec Smeru Tibor Gašpar verí, že vo štvrtok 6. februára došlo na koaličnej rade k takým dohodám, že koalíciu bude na najbližšej schôdzi opäť podporovať 79 poslancov. Vyhlásil to v relácii Na telo televízie Markíza.

Skonštatoval, že podiel na moci chce mať každý, takže sa budú musieť všetci dohodnúť.

Ešte nedávno sa koalícia vedela spoľahnúť len na 72 hlasov. Problémom bola trojica okolo Rudolfa Huliaka a štvorica okolo Samuela Migaľa, aktuality.sk

 X X X

 Taiwanská vláda to považuje za zlepšenie obchodných vzťahov medzi USA a Taiwanom.

Taiwanské ministerstvo hospodárstva vyzvalo štátnu energetickú spoločnosť CPC, aby nakupovala viac skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, ako to robí Japonsko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa v nedeľu odvolala na denník Taipei Times.

Takéto rozhodnutie by bolo podľa vlády „znakom dobrej vôle voči administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa v záujme zlepšenia obchodných vzťahov medzi Taiwanom a Spojenými štátmi“, napísal denník. Minister hospodárstva Kuo Jyh-Huei podľa denníka uviedol, že ostrovný štát môže nasledovať príklad Japonska a dovážať viac amerických energetických produktov.

Taiwan má so Spojenými štátmi veľký obchodný prebytok, ktorý vlani vzrástol o 83 %. Taiwanský vývoz do USA zároveň dosiahol rekordnú hodnotu 111,4 miliardy dolárov (107,35 miliardy eur), a to vďaka dopytu po špičkových technologických produktoch, ako sú polovodiče vyrábané na ostrove. Táto situácia znepokojuje Washington.

Trump a japonský premiér Šigeru Išiba sa tento týždeň dohodli, že Tokio zvýši dovoz amerického LNG. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení zverejnenom v piatok (7. 2.) po rokovaniach lídrov v Bielom dome. Japonsko má záujem o stabilné dodávky energetických zdrojov z USA v rôznych množstvách, uviedol Išiba, aktuality.sk

X X X

Ukrajina stále dováža plyn vo veľkom, najviac z Maďarska a Slovenska

Ukrajina v nedeľu drží dovoz zemného plynu na vysokej úrovni 16,3 milióna kubických metrov, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje prevádzkovateľa štátnej prepravnej sústavy.

 Z údajov vyplýva, že Ukrajina dovezie 7,1 milióna m3 plynu z Maďarska, 7,3 milióna zo Slovenska a 1,8 milióna z Poľska. Ukrajina začala minulý týždeň prudko zvyšovať dovoz plynu po tom, ako v posledných mesiacoch čelila sérii ruských raketových útokov na zariadenia plynárenského sektora. V januári Rusko vypálilo desiatky rakiet a bezpilotných lietadiel na ukrajinskú západnú Ľvovskú oblasť, kde sa nachádzajú zásobníky plynu, a na Charkovskú oblasť, hlavné centrum produkcie plynu na Ukrajine.

 Krajina môže vo svojich zásobníkoch uchovávať približne 30 miliárd kubických metrov plynu. Zariadenia sú terčom pravidelných raketových útokov od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Pokles ťažby plynu aj problémy spojené s odberom z podzemných zásobníkov môžu prinútiť Kyjev ešte viac zvýšiť objem dovozu, uviedla agentúra Reuters.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko minulý týždeň uviedol, že krajina by mohla počas aktuálnej vykurovacej sezóny potrebovať doviezť približne jednu miliardu kubických metrov plynu./agentury/

X X X

 Príde Danko o rezort? Riešením vládnej krízy môže byť spoločné ministerstvo, Michelko avizuje supervolebnú schôdzu

Slovenská národná strana (SNS) môže prísť o jedno zo svojich ministerstiev. Pripustil to poslanec Roman Michelko (nom. SNS), ktorý naznačil, že riešením koaličnej krízy by mohlo byť v tomto prípade akési spoločné ministerstvo. Michelko očakáva, že politická dohoda bude do druhej polovice týždňa. Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) zase kritizovala, že vláda likviduje štátne inštitúcie a nezaoberá sa dôsledkami trestnej novely, ktorú označila za časovanú bombu.

 Michelko povedal, že koaličná rada vo štvrtok sa skončila bez definitívneho rozhodnutia o prerozdelení ministerstiev. „Máme obrovské množstvo premenných, o ktorých sa stále rokuje. Je úplne absurdné hovoriť o výsledkoch, ktoré ešte nie sú,“ uviedol v ta3.

Novou realitou však je, že poslanci okolo Rudolfa Huliaka (Národná koalícia), ku ktorým sa pridal počas týždňa poslanec Roman Malatinec, má novú blokačnú menšinu. „Kým mali výstražný štrajk, tak sa dalo vládnuť, ale veľmi ťažko. Teraz je záležitosť, s ktorou sa koalícia musí popasovať,“ pokračoval. Koaličná rada sa bude podľa neho zaoberať aj požiadavkami, ktoré vo štvrtok predostrel Huliak. Potvrdil, že proces výmen vo vláde, ktorý sa dotkne aj predsedu Národnej rady, je už spustený.

Michelko: Ficovi nevyhovujú predčasné voľby

Michelko si však nemyslí, že premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) vyhovujú hroziace predčasné voľby. „Bolo by obrovské sklamanie, ak by koalícia kvôli egám politikov predčasne skončila mandát,“ zhodnotil. Domnieva sa, že predčasné voľby nateraz nevyhovujú ani opozícii – PS, SaS a KDH, pretože by sa musela spojiť s hnutím Slovensko Igora Matoviča.

„Nedávajme účet bez hostinského, ešte takto nie sme. Nie je rozhodne prioritou ísť do predčasných volieb,“ podotkol. Údajné Ficovo vyjadrenie, že ak sa situácia nevyrieši, pôjdu v lete do predčasných volieb, odmietol komentovať s tým, že hoci disponuje informáciami, z rokovaní sa nevynáša.

Kolíková kritizovala poslanca, že vládna koalícia, ktorej je aj on súčasťou, priniesla chaos a likvidáciu štátu. Konkrétne to podľa nej vidieť na Slovenskej národnej galérii, obnove hradov, ale aj na Fonde na podporu umenia či na chýbajúcom riaditeľovi verejnoprávneho telerozhlasu.

Poslankyňa SaS Michelkovi vyčítala aj konanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu v súvislosti s plánom na postavenie prečerpávacej stanice na Ipli, proti ktorej sa zdvihla vlna nesúhlasu. „To, čo tu predvádza minister Taraba v priamom prenose, že sa vysmieva ľuďom, starostom, županom, celému stredoslovenskému kraju, že tu vláda ide postaviť niečo bez toho, aby bolo vôbec vyhodnotené, že je to vhodné a dobré,“ kritizovala ďalej.

Spoločné ministerstvo športu a turizmu?

Michelko s kritikou nesúhlasí. Kolíkovej oponoval, že predchádzajúca vláda, ktorej bola aj ona súčasťou, začínala s podporou 95 poslancov a skončila v menšinovom postavení. Nominant SNS tvrdí, že posun nastal v rokovaniach, keď sa do riešenia zapojil Fico, čo sa prejavilo aj na hlasovaní v parlamente.

„Všetky hlasovania už išli v móde od 76 do 79,“ povedal. Premiér podľa neho robí všetko preto, aby do marcovej schôdze „bola konsolidácia koalície“ taká, aby mohla fungovať v štandardnom režime.

Michelko podotkol, že dvojica nespokojných poslancov Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ naposledy hlasovala s koalíciou. Uvedomujú si podľa neho, že ak by zostali ako opoziční poslanci, do konca volebného obdobia nepresadia nič. Nie je podľa neho vylúčené, že sa vrátia do koalície. „Určite je vôľa sa s nimi na niečom dohodnúť,“ povedal. Podľa neho je ambíciou návrat k sedemdesiatdeviatke.

Predikovať, ako by mohla vyzerať rošáda s ministerstvami, konkrétne s rezortom športu a cestovného ruchu, je podľa poslanca predčasné.

„Nikoho neteší, ak by prišiel o rezort. Nejde o to či, ale aj akým spôsobom. Môže byť zdieľané ministerstvo. To znamená, v zmysle, že sa vplyvovo nejak rozdelí, lebo ten rezort má viacero častí,“ naznačil. „Je extrémne predčasné v tejto chvíli o tom špekulovať, o obsadení a podobných veciach. Môžem povedať, jediné, čo je všeobecné, že je to dnes v hre, ale výsledok neviem v tejto sekunde povedať,“ pokračoval.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v sobotu v relácii Sobotné dialógy zase povedal, že v parlamente sa zmenili pomery, čomu treba prispôsobiť aj pomery vo vláde. „Nehovoril by som o rekonštrukcii vlády, lebo to je taký zaužívaný pojem, ale vtedy by naozaj muselo dôjsť k úprave alebo k výmenám na viacerých miestach vo vláde. Tu by som hovoril o dvoch pozíciách, o ktorých sa diskutuje,“ vyjadril sa Tomáš. Jeho post nie je súčasťou diskusií.

Koalícia sa blíži k záveru rokovaní aj podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), ktorý to uviedol v relácii STVR o 5 minút 12. „Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Rokujeme za zatvorenými dverami,“ vyhlásil. Či sa však bude meniť koaličná zmluva, bude závisieť od výsledku rokovaní.

 Podľa Michelka sa očakáva, že politická dohoda na menách by mohla byť do druhej polovice týždňa. „Ak bude politická dohoda a nastanú jasné politické procesy, ktoré ju potvrdia tým, že sa dokreujú orgány parlamentu, ale aj množstvo ďalších rád, bude možno potom mimoriadna supervolebná schôdza, kde všetky nominácie, ktoré pol roka naraz kumulovali, vyriešime,“ priblížil.

Predpokladá, že najskôr by sa volil šéf parlamentu a potom kandidát do Rady STVR, Správna rada ÚPN, Rada pre mediálne služby, Správna rada TASR.

V prípade nominácie Richarda Rašiho (Hlas) na post šéfa parlamentu by Michelko šiel do kandidatúry na jeho mieste len vtedy, ak by mal dohody s aspoň časťou opozície. Časť opozície má však už vlastného kandidáta, ktorým je František Mikloško (KDH). Podporu Raši odmietol v relácii JOJ 24 aj šéf KDH Milan Majerský. „Raši nemôže čakať, že bude podporený hlasmi opozície,“ odkázal a vylúčil aj spoluprácu so Smerom.

 Kolíková: Trestná novela? Časovaná bomba

Kolíková hovorí, že koalícia musí riešiť dookola nespokojných poslancov namiesto toho, aby riešila problémy ľudí. Pýta sa, čo robí vláda, aby sa ľudia cítili na Slovensko bezpečne, a Michelkovi pripomenula aj dôsledky trestnej novely, ktorú označila za časovanú bombu.

„Tu sú prepúšťaní ľudia na slobodu a nie sú ľudia, ktorí by robili dohľad nad odsúdenými na slobode. Nie sú. Máme ich tu okolo sto,“ zdôraznila. Nesúhlasí s tým, že sa zaviedol princíp restoratívnej justície, ako to hovorila Ficova vláda.

„Restoratívna justícia znamená, že vy pracujete s tým odsúdeným, nie je to o tom, že teraz otvoríte brány väzenia, nech sa páči, choďte domov,“ vysvetlila. Pripomenula aj tragický prípad zo Spišskej Starej Vsi, ktorý podľa nej poukazuje na systémové zlyhanie.

Vláda tiež podľa Kolíkovej vysiela odkaz polícii, že sa neoplatí stíhať korupčníkov. Kolíková podotkla, že je jasné, že štatistiky neukazujú na zvýšený počet krádeží, pretože sa z trestného činu stal priestupok. Priestupky podľa nej nie sú tak evidované ako trestné činy. „Nemôžeme si zatvárať oči pred tým, že nás na to upozorňujú samotní obchodníci,“ uviedla poslankyňa.

Michelko hovorí, že je pre neho zásadné, že sa Slovensko dostali z „texaského práva“ na európske. Návrat právneho štátu je podľa neho vtedy, ak sa nebude zneužívať kolúzna väzba.

Kolíková vyčítala Michelkovi, že si Úrad vlády predvoláva políciu a zasahuje sa do práce Policajného zboru, čo sa podľa nej nikdy v minulosti nedialo./agentury/

X X X

  Macron propaguje summit o AI v Paríži deepfake videami

 Na svojich sociálnych sieťach zverejnil kompiláciu AI deepfake videí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zverejnil v rámci propagácie technologického summitu o umelej inteligencii (AI) deepfake video, v ktorých účinkuje. Summit sa začína v pondelok v Paríži, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Macron video zverejnil prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti Instagram. Video je kompiláciou rôznych krátkych vtipných videoklipov a záberov skutočného prezidenta.

V jednom klipe tancuje na hudobný hit Voyage Voyage od francúzskej speváčky Desireless z 80. rokov, či ako ako rapper predvádzajúci svoje umenie. Video sa končí klipom, v ktorom sa Macron objavuje ako Angus MacGyver z obľúbeného akčného seriálu MacGyver.

„Aha, to som presne ja,“ utrúsil vo videu skutočný Macron v obleku a kravate. „Je to veľmi pekne urobené, pobavilo ma to,“ uviedol francúzsky prezident.

„Dôležitejšie však je, že pomocou umelej inteligencie vieme urobiť naozaj veľké veci: zmeniť zdravotnú starostlivosť, energetiku a život v spoločnosti. Francúzsko a Európa musí v tejto revolúcii zohrávať kľúčovú úlohu, aby nám neušla žiadna príležitosť a aby sme upriamili pozornosť na naše hodnoty,“ dodal.

Francúzsky prezident bude v pondelok a utorok v Paríži hostiť summit AI Action, na ktorom sa zídu hlavy štátov a vlád z celého sveta. Spoluorganizátorom summitu je India. Video na Instagrame do nedeľného popoludnia nazbieralo viac než 73.000 označení Páči sa mi to. Niektorí používatelia si mysleli, že prezidentovi niekto ukradol účet, iní Macrona v komentároch označili za „týpka“, akuality.sk

 X X X

Úrad na ochranu spotrebiteľov v USA má zastaviť svoju činnosť

 Interný dokument nariadil zastavenie všetkej činnosti v rámci dohľadu a preverovania.

Russell Vought, novozvolený šéf amerického amerického Úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov (Consumer Financial Protection Bureau, CFPB), dal v sobotu (8. 2.) večer zamestnancom pokyn, aby pozastavili všetky činnosti vrátane dohľadu nad spoločnosťami, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa v nedeľu odvolala na interný dokument úradu.

Vought zamestnancom nariadil, aby „zastavili všetky činnosti v oblasti dohľadu a preverovania“, uviedla agentúra Reuters. Na jej žiadosť o zaujatie stanoviska CFPB bezprostredne nereagoval. CFPB vznikol v roku 2011 na základe rozhodnutia amerického Kongresu v reakcii na veľkú finančnú krízu z roku 2008. Jeho úlohou je vykonávať dohľad nad finančnými spoločnosťami zameranými na spotrebiteľov, ako sú banky, poskytovatelia úverov na nehnuteľnosti, poskytovatelia hypoték a služby prevodu hotovosti, s cieľom zabrániť nekalým, klamlivým a zneužívajúcim praktikám a inému predátorskému správaniu.

Príkaz nového riaditeľa teraz ponecháva veľkú časť týchto obchodných aktivít mimo dohľadu federálnej vlády, uviedla agentúra Reuters, aktuality.sk

X X X

 Vláda v Hongkongu chce zakázať používanie elektronických cigariet na verejnosti

V prípade, ak by zákon prešiel, začne platiť najskôr na verejných priestranstvách.

Hongkonský minister zdravotníctva Lo Čchung-mau plánuje do polovice roku 2026 zakázať držbu a užívanie elektronických cigariet na verejnosti. O návrhu bude parlament hlasovať v apríli, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Užívanie e-cigariet, takzvaný vaping, je v Hongkongu bežný napriek zákazu dovozu, výroby a predaja elektronických cigariet a nahrievaných tabakových výrobkov od apríla 2022. Mnoho ľudí sa preto spolieha na nelegálny import.

„S cieľom ochrániť našu mládež veríme, že je čas zakázať užívanie náplní do elektronických cigariet. Začneme so zákazom držby a užívania vo vonkajších priestoroch, a keď si na to spoločnosť zvykne, zavedieme to všade,“ uviedol minister zdravotníctva.

Zákaz by podľa AFP začal platiť najskôr na verejných priestranstvách, pretože jeho vymáhanie vo vnútorných priestoroch by bolo problematické. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) informuje, že predaj elektronických cigariet zakázalo už približne 35 štátov sveta. Hongkonská vláda verí, že sa jej podarí v tomto roku znížiť počet fajčiarov na 7,8 percenta. V roku 2023 táto štatistika predstavovala 9,1 percenta.

Podľa zákona z roku 2022 môže byť dovoz e-cigariet do Hongkongu potrestaný až siedmymi rokmi vo väzení a pokutou dva milióny hongkonských dolárov (približne 248.000 eur). Lo Čchung-mau dodal, že náplne do elektronických cigariet sa taktiež stali nástrojom pre rekreačné užívanie drog. V oblasti sa rozšírila droga s prezývkou „vesmírny olej“, ktorá sa užíva cez náplne do e-cigariet. Ako súčasť boja proti fajčeniu plánuje vláda v apríli navrhnúť tiež zákaz ochutených cigariet s výnimkou mentolových, aktuality.sk

X X X

Ďalší projekt obvineného finančníka z východného Slovenska narazil. Jeho klienti teraz rátajú veľké straty

 Aktuality.sk už v minulom roku upozornili na rizikovosť investícií, ktoré propaguje David Gedeon. Dnes už vieme, že mnohí jeho klienti výrazne prerobili.

Takmer šesť rokov uplynulo od chvíle, keď polícia prvýkrát zasiahla proti východoslovenskému finančníkovi Dávidovi Gedeonovi. Jeho príbeh pripomína scenár hollywoodskeho filmu o dravom biznismenovi – mladý ambiciózny muž sľubujúci zlaté hory, tisíce dôverčivých investorov a milióny eur, ktoré zmizli v spleti kryptomenových transakcií.

Od poistiek k bitcoinom

Gedeonova kariéra sa začala nevinne. Ako mladý poradca v spoločnosti OVB predával bežné poistky a sporenia. Zlom nastal s príchodom kryptomenovej horúčky. Vtedy zbadal príležitosť, ktorá mala zmeniť nielen jeho život, ale aj životy stoviek Slovákov – bohužiaľ, nie tak, ako si predstavovali.

„Minimálne päť percent mesačne,“ zneli jeho sľuby. Pre mnohých to znelo ako splnený sen. Namiesto nízkych úrokov v bankách ponúkal výnosy, o akých sa bežným sporiteľom ani nesnívalo, aktuality.sk