Obsahuje tri body, súhlasiť mali aj Európania. Návrh na prímerie, ktorý USA predložili Kremľu, je podľa poľského webu Onet mimoriadne výhodný pre Rusko a Moskve môže priniesť značné výhody. Web to uvádza s odvolaním sa na vlastné zdroje. Situáciu stručne komentoval poradca ruského vodcu Vladimira Putina Jurij Ušakov slovami: „Návrh je celkom prijateľný.“ Podľa Onetu išlo o ponuku, ktorú Steve Witkoff v Moskve prezentoval s pravdepodobným súhlasom európskych mocností.
x Na Ukrajine dôjde k prímeriu, nie k uzavretiu mierovej dohody.
X De facto uznanie ruských územných ziskov na Ukrajine – riešenie tejto otázky sa má odložiť o 49 alebo 99 rokovX V prevažnej miere budú zrušené sankcie uvalené na Rusko a v dlhodobom horizonte sa obnoví energetická spolupráca – vrátane dovozu ruského plynu a ropy.
X Napriek týmto ústupkom však návrh nezaručuje, že sa Ukrajina v budúcnosti nepripojí k NATO, čo je jednou z hlavných požiadaviek Moskvy. Rovnako neobsahuje žiadny záväzok, že Západ zastaví vojenskú podporu Kyjevu.
X Podľa komentára poľského Onetu by odmietnutie tejto ponuky zo strany Kremľa znamenalo, že aj tí najústretovejší politici v Európe by stratili ilúzie o možnosti kompromisu s Moskvou.
Ako informuje agentúra Bloomberg, americký prezident Donald Trump verí, že Putin by mohol byť ochotný zastaviť vojnu výmenou za územné zisky.
Z vyjadrení Moskvy zatiaľ nevyplýva žiadna zásadná výhrada. „Američania predložili ponuku, ktorú považujeme za celkom prijateľnú. To je všetko,“ skonštatoval stroho Ušakov. Zatiaľ čo Kremeľ sa drží zdržanlivej rétoriky, viacerí európski lídri prejavujú opatrný optimizmus.
Napríklad poľský premiér Donald Tusk už 30. júla vyhlásil, že „existuje veľká šanca a množstvo náznakov, že rusko-ukrajinská vojna bude čoskoro pozastavená“. V podobnom duchu sa vyjadril aj český prezident Petr Pavel, ktorý pre BBC povedal: „Ak je cenou za prežitie Ukrajiny to, že Rusko obsadí časť jej územia, potom je to cena, ktorú možno prijať.“
Onet oslovil aj poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského s otázkou, či si vie predstaviť obnovenie energetickej spolupráce s Moskvou. Jeho odpoveď znela: „Raz sa táto vojna skončí a Rusko je zdrojom surovín pre Európu už celé stáročia.“
Aj keď Sikorského slová boli diplomatické a nekonkrétne, podľa Onetu potvrdzujú, že návrh Spojených štátov je voči Moskve značne ústretový a obsahuje ďalekosiahle ústupky. Zatiaľ nie je jasné, či Rusko na ponuku pristúpi. Ak by sa dohoda podarila, Trump by tým Rusku poskytol výrazné úľavy a Putin by súhlasil s ukončením vojny aj bez splnenia pôvodne deklarovaných cieľov.
Trump zároveň Kremľu stanovil termín do 8. augusta, do ktorého by malo Rusko zastaviť vojenské operácie. V opačnom prípade hrozí zavedením sekundárnych sankcií – teda uvalením represívnych ciel voči štátom, ktoré pokračujú v dovoze ruskej ropy a plynu.
Zavedenie týchto opatrení by mohlo prakticky paralyzovať ruský export surovín a spôsobiť kolaps ekonomiky a štátneho rozpočtu./agentury/
X X X
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretol s indickým poradcom pre národnú bezpečnosť Adžitom Dovalom. Deň predtým Washington zvýšil clá voči Indii za nákup ruskej ropy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.
Kremeľ zverejnil zábery Putina, ako si podáva ruku s Dovalom, no neposkytol žiadne bližšie informácie o ich rokovaniach.
Americký prezident Donald Trump v stredu uvalil dodatočné 25-percentné clá na indické tovary, čím sa kombinované clá uvalené Spojenými štátmi zvýšil na 50 percent. Ide o súčasť vyvíjania tlaku na Rusko, aby ukončilo svoju ofenzívu na Ukrajine, prostredníctvom ovplyvňovania jeho obchodných partnerov.
19:04 Keď existuje dialóg medzi Spojenými štátmi a Ruskom na najvyššej úrovni, tak svet je bezpečnejším miestom. Konštatoval to na Facebooku vo štvrtok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v reakcii na vyhlásenie Kremľa, že ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump sa v najbližších dňoch osobne stretnú. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Stretnutie ruského Putina a špeciálneho vyslanca USA Steva Witkoffa z predchádzajúceho dňa je dobrou správou pre všetkých, najmä pre strednú Európu, dodal Szijjártó, podľa ktorého celý svet v stredu oprávnene venoval pozornosť Moskve.
„Správa zverejnená o stretnutí Putina a Witkoffa mohla priniesť úľavu všetkým, najmä nám tu v strednej Európe, v susedstve vojny,“ podčiarkol maďarský minister
X X X
Od 1. septembra budú všetci zamestnanci Územného strediska náboru a sociálnej podpory (TCK), ktorí vykonávajú mobilizáciu ukrajinských brancov, povinní nosiť telesné kamery a nahrávať video z odovzdávania brancov alebo kontroly dokladov. Podľa servera 24.hu to oznámil vo štvrtok na aplikácii Telegram ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa agentúry MTI minister varoval, že za porušenie pravidiel zaznamenávania hrozí disciplinárne konanie. Vysvetlil, že toto opatrenie má zabezpečiť transparentnosť a zákonnosť práce skupín, ktoré doručujú povolaných, a chrániť práva osôb povinných vykonávať vojenskú službu aj zamestnancov vojenských náborových centier.
Ukrajinské úrady odmietli vyšetriť prípad príslušníka maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti Józsefa Sebestyéna, povedal v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
16:26 Návrh na prímerie, ktorý USA predložili Kremľu, je podľa poľského webu Onet mimoriadne výhodný pre Rusko a Moskve môže priniesť značné výhody. Situáciu stručne komentoval poradca ruského vodcu Vladimira Putina Jurij Ušakov slovami: „Návrh je celkom prijateľný.“ Podľa Onetu išlo o ponuku, ktorú Steve Witkoff v Moskve prezentoval s pravdepodobným súhlasom európskych mocností.
X X X
Ruským hasičom sa vo štvrtok podarilo zlikvidovať požiar v ropnej rafinérii Afipskij v ruskom Krasnodarskom kraji, ktorý spôsobili trosky spadnutého dronu. Rozsah škôd na zariadení nie je známy.
Afipskij a neďaleká rafinéria Krasnodar za rok 2024 spoločne spracovali 7,2 milióna ton ropy. Podľa zdrojov agentúry Reuters môže dočasné odstavenie rafinérie v dôsledku požiaru viesť k nižšej spotrebe ropy na domácom trhu a tým k zvýšeniu jej exportu.
Ukrajina dronmi pravidelne útočí na ruské rafinérie, prečerpávacie stanice alebo prístavy využívané na vývoz ropy a plynu. Kyjevu sa začiatkom augusta podarilo zasiahnuť rafinérie Riazaň a Novokujbyševsk prevádzkované štátnou spoločnosťou Rosnefť. Obe rafinérie po útokoch pozastavili prevádzku niekoľkých destilačných zariadení a podľa zdrojov Reuters opravy potrvajú asi mesiac.
Ruské ministerstvo obrany zároveň informovalo, že v noci na štvrtok protivzdušná obrana zneškodnila nad Krasnodarským krajom deväť ukrajinských dronov. (reuters, tasr,
X X X
Ruské akcie vo štvrtok výrazne posilňujú po správe, že prezidenti Spojených štátov a Ruska Donald Trump a Vladimir Putin sa zrejme už v najbližších dňoch stretnú. Bolo by to prvé stretnutie prezidentov oboch krajín od roku 2021. Poradca Kremľa Jurij Ušakov novinárom povedal, že sa prípravy na schôdzku už začali. Rast po správe zrýchlili aj takzvané futures na americké akcie.
Hlavný index moskovskej akciovej burzy MOEX, ktorý sleduje vývoj cien 40 najväčších verejne obchodovaných spoločností v Rusku, dnes pred 12.00 h SELČ vykazoval rast o 4,8 percenta. Dostal sa tak nad 2 898 bodov. Krátko pred začiatkom vojny na Ukrajine bol nad 4-tisíc bodmi, po začatí vojny spadol pod 2-tisíc bodov, než sa začal zotavovať.
Futures na Dow Jonesov index v New Yorku v rovnakom čase pridávali 0,4 percenta, pred oznámením rast predstavoval asi 0,1 percenta. Futures na americký index Nasdaq-100 mali k dobru asi 0,6 percenta.
Rast cien ruských akcií predstavuje najsilnejšie jednodňové zhodnotenie od tohtoročného 13. februára, kedy si Trump s Putinom prvýkrát telefonovali po Trumpovej januárovej inaugurácii, píše server The Moscow Times. Najviac spevňujú akcie energetických spoločností – Gazprom pridáva 3,5 percenta, Rosnefť 1,2 percenta, Novatek 5,3 percenta a Sovkomflot 2,7 percenta.
Akcie finančných spoločností ale zaostávajú, v silnejšom zhodnotení im bránia nárast objemu zlých úverov. Akcie Sberbank tak vykazovali rast o jedno percento, podobne akcie VTB pridávali 0,9 percenta. Agentúra Bloomberg uviedla, že najväčšie ruské štátne banky by mohli v budúcom roku potrebovať pomoc od vlády.
Priaznivá nálada na akciovom trhu sa rozšírila aj na trh devízový. Ruský rubeľ posilňuje voči hlavným menám, čínsky jüan k nemu strácal 0,7 percenta na 11,02 rubľa, americký dolár odpisoval 0,8 percenta na 79,33 rubľa, zatiaľ čo euro vykazovalo pokles o 0,7 percenta na 92,81 rubľa. /agentury/
X X X
Putin sa stretne s Trumpom. Ruský vodca naznačil, kde by sa mohli stretnúť, k účasti Zelenského má jasný odkaz
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump sa v najbližších dňoch osobne stretnú na dosiaľ nešpecifikovanom mieste. Oznámil to vo štvrtok poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov s tým, že prípravy na summit lídrov sa už začali. Podľa jeho slov je ťažké predpovedať, koľko dní prípravy zaberú. Osobné stretnutie ruského a amerického prezidenta by bolo prvým od stretnutia niekdajšieho lídra USA Joea Bidena a Putina vo švajčiarskej Ženeve v júni 2021.
V stredu rokoval v Moskve so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom Steve Witkoff, splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Ušakova americký predstaviteľ spomenul možnosť aj trojstranného stretnutia za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Moskva tento návrh nekomentovala, povedal Ušakov podľa agentúry RIA Novosti.
„Na návrh americkej strany bola v princípe dosiahnutá dohoda o usporiadaní bilaterálneho stretnutia na najvyššej úrovni v nadchádzajúcich dňoch, teda stretnutie prezidenta Vladimira Putina a Donalda Trumpa,“ povedal vo štvrtok novinárom Ušakov. „V súčasnej dobe spoločne s americkými kolegami začíname pracovať na detailoch,“ dodal. Dohodnuté je podľa neho v zásade aj miesto konania summitu, o ňom ale podľa neho bude Kremeľ informovať neskôr.
Witkoff podľa Ušakova v Moskve spomenul aj možnosť trojstranného stretnutia medzi Putinom, Trumpom a Zelenským, to ale ruská strana nechala bez komentára. „Táto možnosť nebola konkrétne prerokovaná. Ruská strana túto možnosť nechala úplne bez komentára,“ povedal.
Neskôr však reagoval samotný ruský vodca Putin. Ten podľa štátnej tlačovej agentúry TASS uviedol, že nie je proti stretnutiu so svojim ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ale pre takú schôdzku podľa neho ešte nie sú podmienky.
Podľa Putina sú Spojené arabské emiráty jedným z vhodných miest pre rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Šéf Kremľa to uviedol po stretnutí s vládcom tejto krajiny Muhammadom ibn Zájidom Ál Nahjanom v Moskve.
„Máme veľa priateľov, ktorí sú pripravení nám pomôcť zorganizovať akciu tohto druhu. Jedným z našich priateľov je prezident Spojených arabských emirátov,“ povedal novinárom šéf Kremľa. „Myslím, že sa rozhodneme, ale toto by bolo jedno z vhodných miest,“ dodal. Ruský prezident ďalej vyhlásil, že vo všeobecnosti nie je proti stretnutiu so Zelenským. „Musia byť ale vytvorené určité podmienky. Bohužiaľ sme od vytvorenia takýchto podmienok stále ďaleko,“ uviedol ruský vodca.
Zelenskyj: Európa sa má zúčastniť mierového procesu
Európa sa má zúčastniť mierového procesu, uviedol vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na telegrame, kde informoval o telefonáte s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Parametre ukončenia vojny s Ruskom budú podľa Zelenského určovať bezpečnostné podmienky pre Európu po celé desaťročia. Hovorca šéfa nemeckej vlády podľa agentúry Reuters povedal, že štátnici spolu prebrali vývoj situácie po stretnutí amerického splnomocnenca Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Vojna sa odohráva v Európe a Ukrajina je neoddeliteľnou súčasťou Európy, už rokujeme o vstupe do Európskej únie. Preto sa Európa má zúčastniť príslušných procesov,“ napísal Zelenskyj. Kyjev aj Berlín podľa neho vnímajú nutnosť ukončiť konflikt vyvolaný Ruskom čo najrýchlejšie a dôstojným mierom. „Obaja sa dohodli na udržiavaní úzkeho kontaktu s európskymi partnermi a USA,“ povedal hovorca nemeckého kancelára.
„Včera sa tiež diskutovalo o rôznych potenciálnych formátoch stretnutí za účelom dosiahnutia mieru na úrovni lídrov v najbližšej dobe: dva bilaterálne formáty, jeden trilaterálny,“ napísal ďalej Zelenskyj a dodal, že Ukrajina sa stretnutia nebojí a očakáva rovnako odvážny prístup zo strany Ruska.
Zelenskyj vyzval na stretnutie s Putinom v záujme ukončenia vojny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok opätovne vyzval na uskutočnenie osobného stretnutia medzi ním a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.
Zelenskyj napísal na sociálnych sieťach, že hlavnou prioritou Ukrajiny je zastavenie krviprelievania a na to musí Rusko súhlasiť s prímerím. Ďalším dôležitým krokom je stretnutie prezidentov na zaistenie trvalého mieru.
„My na Ukrajine sme opakovane povedali, že hľadanie skutočných riešení môže byť naozaj efektívne iba na úrovni lídrov. Je potrebné určiť čas stretnutia v takomto formáte a rozsah otázok, ktoré sa budú riešiť,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.
Šéf Bieleho domu plán na stretnutie so šéfom Kremľa podľa zdrojov denníka The New York Times (NYT) oznámil počas telefonátu s európskymi lídrami, ktorý sa uskutočnil v stredu niekoľko hodín po rokovaniach jeho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa a Putina v Moskve. Trump označil ich stretnutie za veľmi produktívne a na sieti Truth Social napísal, že bol dosiahnutý veľký pokrok.
Na osobnú schôdzku Trumpa a Putina by podľa NYT nadviazalo ich spoločné stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na trilaterálnych rozhovoroch by sa v prípade ich konania podľa denníka nezúčastnil žiadny európsky líder.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová podľa agentúry AFP potvrdila, že Trump je otvorený schôdzke s Putinom a Zelenským. Záujem o stretnutie s americkým prezidentom podľa jej slov vyjadrila ruská strana./agentury/
X X X
Netanjahu: Izrael má v úmysle prevziať vojenskú kontrolu nad celou Gazou
Izrael má v úmysle prevziať vojenskú kontrolu nad celým Pásmom Gazy, nechce mu však vládnuť ani si ho ponechať, vyhlásil vo štvrtok premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre stanicu Fox News. Pre indický spravodajský kanál CNN-News18 predtým povedal, že Izrael neplánuje anektovať Pásmo Gazy a kontrolu nad ním po porážke militantného hnutia Hamas odovzdá prechodnej vláde, píše TASR.
Netanjahu sa takto vyjadril pred plánovaným zasadnutím izraelského bezpečnostného kabinetu, ktorý má rokovať o návrhu na rozšírenie vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy. Podľa predchádzajúcich informácií izraelských médií sa prikláňal k možnosti úplnej okupácie palestínskeho územia a dostal sa preto do sporu s vedením armády.
„Máme to v úmysle,“ odpovedal Netanjahu na otázku spravodajcu Fox News, či Izrael prevezme kontrolu nad celým Pásmom Gazy. „Nechceme si ho nechať. Chceme mať bezpečnostný perimeter. Nechceme ho spravovať. Nechceme tam byť ako vládny orgán,“ uviedol s tým, že Izrael má v pláne odovzdať kontrolu nad pobrežným územím „arabským silám“. Tie ho podľa jeho slov budú spravovať bez toho, aby ohrozovali Izrael, a poskytnú obyvateľom Pásma Gazy „dobrý život“.
Netanjahu v inom rozhovore pre CNN-News18 povedal, že vojna v Pásme Gazy by sa mohla skončiť „zajtra“, ak by Hamas zložil zbrane a bezpodmienečne prepustil všetkých izraelských rukojemníkov, ktorých uniesli do Pásma Gazy jeho militanti pri útoku na Izrael 7. októbra 2023. Zopakoval, že cieľom Izraela zostáva úplné zničenie Hamasu a bezpečný návrat rukojemníkov.
„Nemáme v úmysle anektovať Gazu ani zaviesť dlhodobý vojenský režim,“ zdôraznil Netanjahu. Namiesto toho načrtol povojnový plán, ktorý podľa portálu Ynet zahŕňa vytvorenie bezpečnostného perimetra v rámci Pásma Gazy na prevenciu budúcich hrozieb pre Izrael. Kontrola nad územím bude odovzdaná novej vláde, akonáhle bude obnovená stabilita, dodal Netanjahu./agentury/
X X x
Trump vyzval blízkovýchodné krajiny, aby nadviazali vzťahy s Izraelom
Tvrdí, že tento krok je kľúčom k mieru v regióne.
Je dôležité, aby sa všetky štáty na Blízkom východe pripojili k tzv. abrahámovským dohodám o normalizácii vzťahov s Izraelom. Vyhlásil to vo štvrtok americký prezident Donald Trump s tým, že potom nastane v regióne mier. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Dohody z roku 2020 normalizovali vzťahy Izraela s Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi. Sprostredkovali ich Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia a podobné dohody s Izraelom následne uzavreli aj Sudán a Maroko.
História dohôd
Pred uzavretím tzv. abrahámovských dohôd, ktoré Trump podľa Reuters považuje za jeden z hlavných úspechov svojho prvého mandátu, Izrael udržiaval diplomatické vzťahy spomedzi arabských štátov iba s Egyptom a Jordánskom.
„Teraz, keď bol jadrový arzenál, ktorý „vytváral“ Irán, úplne ZNIČENÝ, je pre mňa veľmi dôležité, aby sa všetky krajiny Blízkeho východu pripojili k abrahámovským dohodám. To zabezpečí MIER NA BLÍZKOM VÝCHODE,“ napísal Trump vo štvrtok na svojej sieti Truth Social.
Nové krajiny na obzore
Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff v máji naznačil, že k dohodám by sa čoskoro mohli pripojiť aj Libanon, Líbya, Saudská Arábia a Sýria. Trump potom povedal, že Saudská Arábia by mohla dohody podpísať do konca roka 2025.
Snahy o rozšírenie dohôd podľa Reuters komplikuje vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, kde rastie počet obetí a hrozí hladomor. Podľa palestínskych úradov si boje doteraz vyžiadali viac než 60-tisíc obetí. Izraelské počínanie viedlo Francúzsko, Britániu a Kanadu k oznámeniu, že čoskoro uznajú Palestínsky štát.
Trumpova administratíva v súčasnosti podľa nemenovaných zdrojov aktívne diskutuje s Azerbajdžanom o možnosti, že by sa spolu s niektorými ďalšími spojencami v strednej Ázii pripojili k tzv. abrahámovským dohodám v nádeji, že sa tak prehĺbia ich existujúce vzťahy s Izraelom, napísal Reuters, aktuality.sk
X X X
Ukrajinský generál Oleh Apostol: Chystáme pre Rusov prekvapenie
Podľa brigádneho generála Oleha Apostola hlavným cieľom operácie Kursk nebolo trvalé obsadenie územia, ale vytvorenie tlaku na nepriateľa a narušenie jeho plánov na útok na Sumskú a Charkovskú oblasť. Rusko muselo do Kurskej oblasti presunúť až 60 000 vojakov, vrátane elitných výsadkových jednotiek, ktoré tak nemohli byť použité na iných frontoch.
V auguste 2024 sa začala prekvapivá Kurská operácia, počas ktorej ukrajinské ozbrojené sily obsadili a pol roka držali značnú časť Kurskej oblasti v Rusku. Rozhovor ukrajinského serveru Glavkom s generálom Olegom Apostolom, veliteľom výsadkových a útočných vojsk a Hrdinom Ukrajiny, približuje pozadie tejto operácie a jej dopad na priebeh vojny. Oleg Apostol, 38-ročný generál, je veteránom, ktorého sformovala vojna. Vyznamenania získal už v roku 2014 za oslobodenie Slovjanska a ďalšie v roku 2022 za boje v Chersonskej oblasti. Za Kursku operáciu, počas ktorej velil 95. výsadkovej a útočnej brigáde, mu udelili titul Hrdina Ukrajiny. Od júna 2025 je veliteľom výsadkových a útočných vojsk a okrem iného zodpovedá aj za Sumský smer.
Generál Apostol vysvetľuje, že hoci jeho brigáda nemohla byť pri samotnom prielome do Kurskej oblasti kvôli kritickej situácii v Torecku, kde sa im podarilo odraziť ruský útok, neskôr sa k operácii pripojila. V Kurskej oblasti postupovali za 80. a 82. brigádou, obsadzujúc obce ako Sudža, Mala Lokňa a ďalšie. Spomína na bitku v ženskej väznici, kde zlikvidovali ruský prápor, a dodáva, že keby vedeli, že tam nie sú ženy, nikto by neprežil. Vtipne poznamenáva, že dvaja ruskí dôstojníci, ktorí z miesta unikli, dostali napriek porážke titul „Hrdina Ruska“. Podľa Apostola mala Kurská operácia strategický význam, pretože odlákala značné nepriateľské sily, vrátane elitnej 810. brigády námornej pechoty, z iných kritických smerov, napríklad z Doneckej oblasti. V Kurskej oblasti ukrajinské jednotky rozdrvili nepriateľa, zničili desiatky kusov techniky a spôsobili vysoké straty na životoch.
Generál Apostol v rozhovore zdôrazňuje, že hlavným cieľom operácie nebolo trvalé obsadenie územia, ale vytvorenie tlaku na nepriateľa a narušenie jeho plánov na útok na Sumskú a Charkovskú oblasť. Rusko muselo do Kurskej oblasti presunúť až 60 000 vojakov, vrátane elitných výsadkových jednotiek, ktoré tak nemohli byť použité na iných frontoch. To, že sa Ukrajinci museli z predmostia stiahnuť, nezmarilo úspech operácie, ktorá dosiahla svoje primárne ciele. Dôležitú rolu v stiahnutí zohrali ruské FPV drony na optickej sieti, ktoré narúšali ukrajinskú logistiku. Generál tiež vyvracia ruskú propagandu o neľudskom zaobchádzaní ukrajinských vojakov s civilistami v Kurskej oblasti. Zdôrazňuje, že on osobne vydal prísne rozkazy nedotýkať sa civilistov a bráni sa proti ruským dezinformačným operáciám. Pripomína, že jeho vojaci pomáhali miestnym obyvateľom s jedlom a liekmi.
K súčasnej situácii v Sumskej oblasti hovorí, že situácia je stabilizovaná, no nedá sa označiť za úplne bezpečnú, keďže nepriateľ má stále početnú prevahu. Avšak ukrajinské sily úspešne odrazili pokusy o prekročenie hranice. Generál sľubuje Rusom prekvapenie a tvrdí, že útočné akcie sú nevyhnutné, aj keď je armáda v defenzíve, pretože to umožňuje prebrať iniciatívu a prinútiť nepriateľa reagovať namiesto toho, aby útočil. Útočné operácie tak spomaľujú postup ruských síl. Priznáva, že nedostatok personálu je problémom, no jeho jednotky si zatiaľ vedia poradiť. Kritizuje tzv. vyhýbačov a dezertérov, ktorí svojím konaním oslabujú obranu a bránia rotáciám a efektívnym akciám na fronte. Hovorí, že je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že bránia svoju krajinu a rodiny. Svoj prejav ukončuje výzvou na jednotu a silu./agentury/
X X X
Slováci odmietajú skládky, chcú odpad recyklovať a vyrábať z neho energiu
Až 82 % Slovákov odmieta, aby sa odpad ukladal na skládky. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ). Väčšina verejnosti zároveň podporuje riešenia, ktoré kombinujú triedenie, recykláciu a využitie zvyškového odpadu na výrobu energie.
Skládky sa plnia, čas sa kráti
Podľa údajov Ministerstva životného prostredia (MŽP) sa na Slovensku v roku 2023 vyprodukovalo 13,6 milióna ton odpadu. Z toho približne 20 % tvorí komunálny odpad z domácností, zvyšok priemyselné odpady. Kým triedenie recyklácia sa postupne zlepšujú, závažným problémom naďalej ostáva nedostatočná kapacita na spracovanie zvyškového dopadu, predovšetkým priemyselného, ktorý už nie je možné recyklovať.
V roku 2023 skončilo na skládkach viac 2,5 milióna ton komunálneho a priemyselného odpadu. Súčasné skládky majú dostupnú kapacitu zhruba na úrovni 7 miliónov ton, čo podľa odhadov vystačí približne do roku 2027. Nové skládky už pritom nie je možné otvoriť a ani rozširovať.
Ak Slovensko nepristúpi k modernejším riešeniam, bude čeliť rastúcemu problému s nespracovaným odpadom. Dôkazom je aj prípad toxických látok PCB z areálu Chemko Strážske, ktoré sa po rokoch začali likvidovať, avšak v zahraničí – vo viedenskej spaľovni.
Slovensko zaostáva za európskym priemerom
Kým priemerná miera skládkovania v Európskej únii (EÚ) je 21 %, na Slovensku je to stále 34 %. EÚ pritom od členských krajín očakáva, že do roku 2035 znížia podiel komunálneho odpadu ukladaného na skládky pod hranicu 10 %.
Z prieskumu AKO vyplynulo, že o tejto európskej smernici nikdy nepočulo až 77 % opýtaných. Verejnosť tak potrebuje viac informácií o tom, prečo sú nové riešenia nevyhnutné a čo Slovensku hrozí, ak sa tejto problematike nebude venovať dostatočná pozornosť. Prieskum ukázal aj ďalšie dôležité zistenia:
79 % opýtaných považuje za neprijateľné, že Slovensko nemá komplexné riešenie na spracovanie priemyselného odpadu.
42 % respondentov tvrdí, že je dôležité vybudovať moderné zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu, ako to urobili iné vyspelé krajiny. Ďalších 37 % to považuje za veľmi dôležité.
Iba 1,6 % ľudí si myslí, že Slovensko takéto zariadenia nepotrebujeme vôbec.
„Prieskum jasne ukazuje, že ľudia si uvedomujú, že odpad nie je len problém, ale aj potenciálny zdroj,“ povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
CEZO: Odpoveď z Bratislavy
Na rastúci problém s odpadmi aktuálne reagujú viaceré iniciatívy. Jednou z nich je pripravované Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré plánuje v bratislavskej rafinérii postaviť spoločnosť Slovnaft. Zariadenie bude využívať pokročilú technológiu fluidného lôžka na spracovanie komunálneho aj priemyselného odpadu a kalov, ktoré už nie je možné recyklovať.
CEZO počíta aj s triediacou linkou, ktorá umožní prednostne recyklovať využiteľné materiály. Zvyšný odpad bude premenený na teplo a elektrinu. Zariadenie bude využívať najmodernejšie technológie s viacstupňovým čistením spalín a nepretržitým monitorovaním emisií. To zabezpečí, že všetky emisné hodnoty budú výrazne pod povolenými limitmi – v mnohých prípadoch na úrovni 0,5, teda na polovici povoleného limitu.
Teplo zo zariadenia môže slúžiť aj na vykurovanie hlavného mesta. Slovnaft už dnes zásobuje Bratislavu teplom a vďaka CEZO dokáže túto kapacitu zdvojnásobiť.
Investícia v hodnote približne 200 miliónov eur je súčasťou širšej stratégie Shape Tomorrow 2030+, ktorá smeruje Slovnaft k princípom cirkulárnej ekonomiky. CEZO má pomôcť: znížiť množstvo odpadu ukladaného na skládky, znížiť uhlíkovú stopu, zabezpečiť energetické využitie odpadu, vytvoriť nové pracovné miesta a posilniť energetickú nezávislosť regiónu.
Dialóg a vzdelávanie ako kľúč moderným technológiám
Podľa V. Hřícha je pre úspech dôležitá aj kvalitná a zrozumiteľná komunikácia. Štvrtina respondentov prieskumu totiž uviedla, že negatívny postoj k moderným technológiám vzniká najmä pod vplyvom kampaní, ktoré šíria neoverené alebo neúplné informácie.
Kľúčovou sa preto stáva komunikácia a vzdelávanie verejnosti o moderných technológiách spracovania odpadu. Prieskum jasne ukázal, že ľudia chcú rozumieť, čo sa s odpadom deje, prečo je dôležité hľadať nové cesty a ako môžu moderné technológie prispieť k ochrane životného prostredia. To vytvára priestor pre transparentný dialóg medzi verejnosťou, investormi a verejnými činiteľmi./agentury/
X X X
Vraj chystal prevrat na Slovensku, šéf Gruzínských légií sa prechádzal pri Úrade vlády. PS: Legenda sa rúca. Šutaj Eštok má iný názor
Premiér Robert Fico (Smer) v januári klamal o prevrate a puči na Slovensku. Zhodli sa na tom predstavitelia opozičných strán. Reagovali tak na prítomnosť veliteľa Gruzínskej légie Mamuku Mamulašviliho na konci júla na Slovensku. Toho v januári vláda vinila z účasti na údajnom štátnom prevrate. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v tejto súvislosti uviedol, že januári mali informácie o aktivitách, ktoré mali ohroziť ústavnú činnosť SR.
„Bola to len dymová clona a bol to spôsob, ako zamedziť opozícii odvolávať vládu,“ povedal poslanec Národnej rady SR Branislav Vančo (PS). Pripomenul, že vláda v januári prerušila jej odvolávanie v parlamente a Fico vtedy predniesol správu o príprave protištátneho prevratu na Slovensku. Koalícia podľa neho nebola schopná zamedziť vstupu Mamulašviliho na územie SR alebo do schengenského priestoru ako sľubovala.
Celá legenda o štátnom prevrate sa rúca, uviedla poslankyňa Zuzana Števulová (PS). „Ako je to možné? Zrejme tak, že nám vládnu babráci. Ide o to, že ak pán Mamulashvili disponuje potvrdením Národnej ústredne SIRENE, čo je národný orgán, ktorý zodpovedá práve za údaje, ktoré sa vkladajú do Schengenského informačného systému, že nemá záznam na jeho meno na odopretie vstupu, znamená to len jediné – Slovensko nemalo dostatočné podklady, respektíve žiadne podklady na to, aby takýto záznam v Schengenskom informačnom systéme vytvorilo,“ uviedla Števulová.
Poslankyňa vysvetlila, že Schenegenský informačný systém je jednotná databáza všetkých členských štátov, ktoré sú do schengenu zapojené a zodpovedným za správnosť a aktuálnosť údajov, ktoré sa tam vkladajú, je vkladajúci štát. „Nemôže si tam hocikto vložiť hocičo, pretože ostatné štáty to vidia a môžu to konzultovať. Keby sa tam vkladali nesprávne alebo neúplné údaje, v skutočnosti to môže až ohroziť naše členstvo v schengene,“ upozornila Števulová s tým, že keď Mamulashvili má potvrdenie zo Sirene o tom, že na jeho meno neexistuje záznam, tak to nabúrava celú legendu o štátnom prevrate, s ktorou prišli predseda vlády Fico a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Pripomínam, že v parlamente stále leží návrh na odvolanie Šutaja Eštoka. Toto je, len v priebehu mesiaca, už druhý dôvod na to, aby Šutaj Eštok odstúpil, pretože záznamy v Schengenskom informačnom systéme, celá ústredňa Sirene a celá téma patrí pod jeho gesciu. Šutaj Eštok je neschopný minister vnútra, ktorý nevedel premiérovi doručiť ani záznam na pána Mamulashviliho, údajného strojcu prevratu a celá táto kauza je obrovskou hanbou pre premiéra,“ uzavrela poslankyňa.
Minister vnútra sa k situácii vyjadril tak, že aktivistickí novinári sa opäť predbiehajú v rozširovaní konšpirácií, ktoré nemajú nič s realitou. „Ak vodca gruzínskej légie, ktorý sa podieľal na organizovaní protivládnych protestov, netuší, že by ako závadová osoba mohol byť monitorovaný a nevie o tom ani Denník N, je to najlepší dôkaz, že bezpečnostné zložky štátu svoju prácu robia veľmi dobre,“ vyhlásil minister.
Poslanec za SaS Ondrej Dostál taktiež podotkol, že vláda o prevrate klamala, zavádzala a vymýšľala si a návšteva Mamulašviliho v Bratislave to iba potvrdila. Ficove lži označil za priehľadnejšie, smiešnejšie a neuveriteľnejšie. „Nikto normálny nemôže veriť, že ľudia na námestiach, ktorí sa pokojne zhromažďovali a vyjadrovali nesúhlas s proruskou zahraničnou politikou Ficovej vlády a zoslabovaním demokracie, chcú zorganizovať puč,“ povedal Dostál.
„Problém je v tom, že Fico si vymýšľa, opozícia alebo médiá mu pripomenú toto jeho vymýšľanie a jemu to už vôbec nevadí. Je otázka, či už vôbec vie, že tu bol ten Gruzínec. Možnože nie. To už je svet ľudí, ktorí chcú autoritatívne vládnuť, ktorých nezaujíma žiadna spätná väzba, oni len dávajú príkazy,“ skonštatoval poslanec František Mikloško (KDH).
Premiér podľa poslanca parlamentu Rastislava Krátkeho (Slovensko, Za ľudí, KÚ) v tomto prípade zneužil Slovenskú informačnú službu na to, aby znemožnil verejnosti poznať dôvody na odvolávanie vlády. Taktiež si myslí, že na odvolanie kabinetu existujú dôvody a opozícii je odopierané jej ústavné právo na odvolávanie ministrov. „Navrhujem zvážiť ústavnú sťažnosť v tomto prípade, pretože inštitúcie nielenže prestanú fungovať, ale Robert Fico ich už aj zneužíva,“ dodal Krátky.
Minister Susko tvrdí, že informáciu o návšteve Mamulašviliho v Bratislave nezachytil. Nevedel sa vyjadriť k tomu, za akých okolností k nej došlo. Deklaroval, že v januári mali informácie o aktivitách, ktoré mali ohroziť ústavnú činnosť SR. Informácie boli podľa Suska v tom čase tak závažné, že tomu zodpovedali aj premiérove vyjadrenia o prevrate. „Premiér neklamal,“ dodal minister. Zároveň verí, že prítomnosť Mamulašviliho na Slovensku bude riadne prešetrená.
Novinár Tomáš Forró zverejnil v stredu video z júlovej návštevy Mamulašviliho v Bratislave. Ten v rozhovore poprel, že by mal zákaz vstupu do schengenu. Tvrdí, že sa stal obeťou očierňovania. Januárové vyjadrenia na svoju adresu označil za klamstvá. Podľa vlastných slov nebol a nie je v kontakte so žiadnymi slovenskými politikmi. Taktiež odmietol, že by na Slovensku pripravoval prevrat. „V čase, keď ma z toho obviňovali, som, naopak, bránil slobodu a demokraciu, a to nielen na Ukrajine,“ podotkol./agentury/
X X X
Stretnutie Trumpa s Putinom je možné až po schôdzke Putina so Zelenským
Americké médiá s odvolaním sa na zdroj z Bieleho domu spochybnili tvrdenia Kremľa o dohode na stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom.
Ruský prezident Vladimir Putin sa najprv musí stretnúť so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, až potom sa môže uskutočniť schôdzka s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Uviedol to zdroj z Bieleho domu, na ktorý sa vo štvrtok odvolali americké médiá vrátane stanice ABC News a denníka New York Post. Médiá to považujú za spochybnenie tvrdenia Moskvy o dohode na stretnutí Putina a Trumpa, píše TASR.
Poradca Kremľa Jurij Ušakov vo štvrtok bez ďalších podrobností oznámil, že Spojené štáty a Rusko sa na návrh americkej strany v princípe dohodli na stretnutí prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Biely dom v stredu po rokovaní Trumpovho vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Moskve uviedol, že záujem o stretnutie s Trumpom vyjadrila Moskva. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.
Miesto stretnutia nejasné
Miesto ani konkrétny dátum prípadnej schôdzky lídrov zatiaľ oficiálne neoznámili. Putin vo štvrtok označil za vhodnú lokalitu Spojené arabské emiráty. Vyhlásil tiež, že stretnutiu so Zelenským sa nebráni, ale ešte je naň podľa neho priskoro.
„Putin sa musí stretnúť so Zelenským, aby sa schôdzka (s Trumpom) mohla uskutočniť,“ citoval predstaviteľa Bieleho domu denník New York Post. „Miesto stretnutia ešte nebolo stanovené,“ dodal. Túto informáciu priniesol aj denník The Washington Post a portál stanice ABC News.
Trojstranný summit možný
Witkoff podľa Ušakova s Putinom hovoril aj o myšlienke trojstranného stretnutia medzi lídrami USA, Ruska a Ukrajiny. Agentúra AFP pripomenula, že ruský prezident ešte v júni povedal, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ale iba počas „poslednej fázy“ rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine.
„Opakovane som zdôraznil, že vo všeobecnosti nemám proti tomu nič. Možné to je,“ povedal Putin vo štvrtok novinárom. „Na stretnutie (so Zelenským, pozn. TASR) však treba vytvoriť určité podmienky. Bohužiaľ, na vytvorenie takýchto podmienok je ešte pred nami dlhá cesta,“ uviedol.
Zelenskyj vyzýva na dialóg
Denník The Washington Post sa odvolal na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, podľa ktorého sa v stredu diskutovalo o návrhoch, aby sa Trump najskôr stretol samostatne s lídrami Ruska a Ukrajiny a potom bol usporiadaný trojstranný summit. Trump v ten deň telefonoval so Zelenským a ďalšími európskymi lídrami.
Ukrajinský prezident vo štvrtok opätovne vyzval na uskutočnenie osobného stretnutia medzi ním a Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Hľadanie skutočných riešení je podľa neho možné iba na úrovni lídrov oboch krajín, aktuality.sk
X X X
Trumpova „inovatívna diplomacia“: Kambodžský premiér ho nominoval na Nobelovu cenu za mier
Ide už o niekoľkú nomináciu pre Trumpa, ktorý sa podľa svojich slov dlhodobo zasadzuje za mier.
Kambodžský premiér Hun Manet vo štvrtok nominoval amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier za „inovatívnu“ diplomaciu, ktorá viedla k ukončeniu pohraničného sporu medzi Kambodžou a Thajskom. Phnom Penh tento krok avizoval už začiatkom augusta, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Pohraničné strety si v júli vyžiadali najmenej 43 obetí a vyhnali z domovov viac než 300-tisíc ľudí. Napätie pretrvávalo aj napriek výzvam na zdržanlivosť. K rozhovorom medzi premiérmi oboch krajín došlo až po tom, čo Trump podmienil pokračovanie obchodných rokovaní mierovým riešením situácie. Sprostredkovateľmi rozhovorov boli Malajzia a Čína a Kambodža a Thajsko sa 28. júla dohodli na bezpodmienečnom prímerí.
Nominácia na Nobelovu cenu
Manet v liste adresovanom Nobelovmu výboru napísal, že Trumpa nominuje na Nobelovu cenu za mier „za jeho historický prínos k rozvoju svetového mieru“.
„Mimoriadna štátnická zručnosť prezidenta Trumpa, charakteristická jeho odhodlaním riešiť konflikty a predchádzať katastrofickým vojnám prostredníctvom vizionárskej a inovatívnej diplomacie, sa najnovšie prejavila v jeho rozhodujúcej úlohe pri sprostredkovaní okamžitého a bezpodmienečného prímeria medzi Kambodžou a Thajskom,“ citovala z listu AFP.
Viacero nominácií pre Trumpa
Nomináciu Trumpa na Nobelovu cenu za mier v júni oznámil aj Pakistan, republikánsky člen Snemovne reprezentantov Buddy Carter a v júli aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Islamabad uviedol, že tak urobí za diplomatické úsilie Trumpa pri konflikte medzi Pakistanom a Indiou, ktoré viedlo k uzavretiu prímeria medzi týmito jadrovými mocnosťami.
Ako približuje AFP, Trump bol v priebehu rokov prostredníctvom svojich priaznivcov či lojálnych republikánskych zákonodarcov na túto cenu nominovaný viackrát. Neskrýval pohoršenie, že ju dosiaľ nikdy nezískal a sťažoval sa, že výbor prehliadol jeho sprostredkovateľskú úlohu vo viacerých konfliktoch. V tomto smere Trump požadoval uznanie jeho roly napríklad pri „udržaní mieru“ medzi Egyptom a Etiópiou či sprostredkovanie tzv. abrahámovských dohôd, zameraných na normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a viacerými arabskými krajinami, ktuality.sk
X X X
Po dramatickom odchode z Markízy na novom mieste, pozíciu prevzal po známom mene: Viktor Vincze má za sebou už aj prvý debut
Po odchode z televízie sa naplno venuje tomu, čo ho dlhé roky baví.
Odchod z Markízy
Viktor Vincze prevzal miesto predsedu odborárov po Michalovi Kovačičovi. Ani nie po roku, sa rovnako, ako spomínaný moderátor, s televíziou rozlúčil. Dôvodom bolo odmietnutie nevýhodnej ponuky, ktorú mu Markíza predostrela. Za rovnaký plat mal v novom online formáte moderovať štvornásobne viac služieb ako doteraz. Ponuku televízie vníma Vincze ako účelovú. Podľa jeho slov vedenie Markízy ho do patovej situácie dostalo úmyselne.
„Dostanem tzv. prekážky v práci (presne tak, ako takto pred rokom Michal Kovačič). Čiže mám sedieť doma, lebo pre mňa nemajú robotu. A medzitým dostanem aj formálne výpoveď. Nie pre modernizáciu spravodajstva, ale za to, že som pre ľudí chcel lepšie pracovné podmienky. A za to, že som nebol ticho, keď sa niekto pokúsil zasahovať do nezávislosti najsledovanejšieho spravodajstva na Slovensku,“ vyjadril sa na sociálnych sieťach v máji tohto roka – a teda v čase, keď celá kauza ohľadom súkromnej televízie vrcholila.
Viktor Vincze sa rozlúčil frázou: „Dobrú noc a veľa šťastia“, ktorá sa preslávila ako charakteristický záverečný pozdrav legendárneho amerického novinára Edwarda R. Murrowa. foto: IG/viktorvinczeZdroj: Instagram
Televízia obvinenia odmietla a projekt, ktorý dnes beží výhradne na online platformách, označila za úspešný. Zároveň sa dištancuje od článkov spoločnosti News and Media Holding, ktoré označil Vincze, či jeho niekdajšia kolegyňa Kajtárová, za diskreditačné. Bulvárny denník Plus 1 deň, ktorý patrí do portfólia firmy, pritom s televíziou dlhodobo spolupracuje a prostredníctvom ich webu promuje svoje projekty.
Čo robí Viktor Vincze dnes? Okrem pilota je po novom režisérom v detskom tábore
Aj keď sa kapitola v Markíze uzavrela, Vinczeovci nemajú hlavu v smútku, práve naopak. Po odchode Adely sa o moderátorku bije konkurencia a zdá sa, že doma sa nenudí ani Viktor. Nie je síce jasné, koľko – a akých ponúk – dostal, s istotou však možno povedať, že jednu z nich prijal. Aj keď pravdepodobne nejde o full-time pozíciu a popritom je stále pilotom, venuje jej mnoho času.
Viktor stojí pri detskom tábore babylon už od jeho začiatkov, obľúbeného miesta pre deti sa od ich svadby zúčastňuje aj Adela. A práve tam sa niekdajší moderátor správ rozhodol o čosi viac angažovať. Prevzal totiž miesto po svojom otcovi.
„Detský Babylon zažil tento rok veľkú zmenu. Po 27 rokoch vystriedal Viktor Vincze mladší dlhoročného režiséra Viktora Vinczeho staršieho na poste hlavného umeleckého vedúceho. A tak prišla aj nová téma divadla – Milanko. Príbeh chlapca, ktorý chcel siahnuť na hviezdy – možný príbeh každého dieťaťa, ak mu dáme ako rodičia priestor a podporu. Tak dovolil jeden otec – Viktor synovi Viktorovi, siahnuť na hviezdy divadelnej mágie, ktorú každý rok spoluvytvárajú naše Babylončatá,“ uviedol detský tábor na svojom profile na sociálnych sieťach.
O čosi bližšie to špecifikoval Viktorov svokor, Jozef Banáš. Svojho zaťa verejne pochválil. „Medzi priekopníkmi táborov je aj rodina môjho vzácneho svata Viktora Vinczeho. Neprislúcha mi hodnotiť históriu tejto obdivuhodnej iniciatívy, rád by som povedal zopár slov k tomu poslednému táboru – skončil v sobotu 2. augusta 2025 v obci Bystrá pod Nízkymi Tatrami. Tridsaťpäť vedúcich sa venovalo viac ako stošesťdesiatim deťom, ktoré naštudovali divadelnú hru o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Režisér a autor scenára mi prezradil, že sa tak trochu inšpiroval aj mojim románom Prebijem sa! Štefánik.
Bodaj by sa neinšpiroval, keď týmto mužom je môj zať Viktor. Napísať scenár pre deti – nehercov, na nie jednoduchú tému, je počin mimoriadny a nasledovaniahodný. Viem, koľko úsilia venoval Viki písaniu a potom samotnej réžii,“ popýšil sa Banáš.
Jozef Banáš sa pochválil s úspechom Viktora Vinczeho.
Čarovný tábor spoznáva už aj Maxík
Či sa bude láska k divadlu v rodine Vinczeovcov dediť aj v ďalších generáciách je ešte nejasné. Synček Adely a Viktora má však našliapnuté na to, aby sa tábor stal minimálne takou srdcovkou, ako aj pre jeho rodičov.
„Ďalší tábor je za nami. Ako každý rok je nám s Viktorom čudné, že ráno nepapáme salámový chlebík, že s deckami neskúšame divadlo, že ich nestískame a netrávime s nimi všetky tie výnimočné každodennosti, ktoré sa stali realitou na 12 dní,“ opísala minulý rok svoje dojmy z tábora Adela. Maxík, ktorý je mimoriadne spoločenský, medzi partiu detí zapadol, nie stále je to však pravidlom. Pre deti introvertnejšej povahy nemusí byť tábor vhodný, vraví psychologička Eva Klímová:, aktuality.sk
X X X
Slovenský hrdina Ostravy. Prekop v prestrelke zlomil odpor Austrie Viedeň
Slovenský futbalista Erik Prekop rozhodol svojím gólom o víťazstve Baníka Ostrava nad Austriou Viedeň 4:3 v prvom stretnutí 3. predkola Konferenčnej ligy.
Dvadsaťsedemročný útočník sa presadil v 82. minúte za stavu 3:3 prudkou hlavičkou po centri krajana Tomáša Riga.
Prekop už v prvom polčase prihral na úvodný gól českého tímu, keď hlavičkou priťukol loptu spoluhráčovi Michalovi Kohútovi, ktorý vyrovnal na priebežných 1:1.
Slovenský útočník potvrdil gólovú formu, skóroval aj pred týždňom v odvete 2. predkola EL na pôde Legie Varšava, jeho presný zásah vtedy neodvrátil prehru Baníka 1:2.
Za Ostravu odohral vo štvrtok celý zápas, rovnako ako Rigo i ďalší slovenský legionár – brankár Dominik Holec. Matúš Rusnák nastúpil v 86. minúte.
V ďalšom dueli Rosenborg Trondheim so slovenským obrancom Tomášom Nemčíkom remizoval so švédskym Hammarby IF 0:0. Nemčík odohral za domácich na stopérskom poste celý zápas. Odvetú na programe o týždeň./agentury/
X XX
Tínedžerka sa napila z tatranského potoka, ratovať ju musel vrtuľník
Pomoc horských a leteckých záchranárov potrebovala v noci na štvrtok 17-ročná slovenská turistka, ktorá mala po konzumácii vody z horského potoka zdravotné ťažkosti. Horská záchranná služba (HZS) na webovej stránke informovala, že o pomoc ich požiadali v stredu krátko pred polnocou.
Mladá žena vracala a mala silné žalúdočné kŕče. „Na pomoc jej išli dvaja záchranári HZS zo Starého Smokovca. Po príchode pacientku vyšetrili a podali jej medikamentóznu liečbu, po ktorej sa jej zdravotný stav zlepšil. Ráno sa jej však začal zdravotný stav opäť zhoršovať, preto záchranári HZS, ktorí s ňou zostali na chate, požiadali o súčinnosť posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby,“ uviedla HZS. Turistka bola po doplnení zdravotnej starostlivosti letecky transportovaná do nemocnice v Poprade.
HZS aj v súvislosti s týmto prípadom neodporúča piť vodu priamo z potoka. „Aj keď sa môže zdať čistá a priezračná, nemusí to znamenať, že je zdravotne neškodná,“ uzavrela HZS./agentury/
X X X
Bolt rozširuje svoju netradičnú službu. Pribudne vo veľkom slovenskom meste
Platforma má rovnakú službu od jesene aj v hlavnom meste. Čoskoro s ňou expanduje do ďalšej lokality.
Pôvodný článok sme doplnili o termín štartu služby.
Platforma Bolt oznámila, že službu expresného doručovania Bolt Send prinesie aj do druhého najväčšieho mesta. Po štarte v Bratislave, tak budú môcť Košičania využiť rýchly spôsob doručenia menších zásielok.
„Košice sú pre nás po Bratislave logickým ďalším krokom. Rozšírenie služby zároveň prináša nové možnosti zárobku aj pre našich partnerských vodičov, ktorí tak okrem prepravy osôb môžu získavať aj doručovacie objednávky,“ povedal generálny riaditeľ Bolt pre Slovensko Josef Rückl.
Doplnené vo štvrtok o 8:39: Bolt spresnil, že novinka bude spustená v Košiciach 18. augusta.
Čo môžete poslať
Služba Bolt Send umožňuje posielať dokumenty, darčeky, zabudnuté predmety alebo drobné balíčky v priebehu niekoľkých desiatok minút. Objednávka prebieha priamo cez aplikáciu Bolt. Stačí zvoliť možnosť „balík“, zadať adresu a zásielku doručí partnerský vodič priamo príjemcovi.
Bolt Send ponúka funguje bez potreby vypĺňania formulárov, volania na dispečing alebo určovania ceny podľa rozmerov zásielky. Obaja – odosielateľ aj príjemca – môžu doručenie sledovať v reálnom čase priamo v aplikácii.
Balík do 15 kg
Služba je vhodná nielen pre jednotlivcov, ale aj pre firmy – či už ide o doručovanie zmlúv, marketingových materiálov alebo zásob medzi pobočkami.
Služba umožňuje prepravu balíkov s hmotnosťou do 15 kilogramov a rozmermi maximálne 65 × 55 × 40 cm. Zakázané je posielanie potravín, alkoholu, zbraní, liekov či iného nebezpečného tovaru. Každá zásielka musí byť bezpečne zabalená a vhodná na prepravu.
„Zaujímavosťou je, že najdlhšia zrealizovaná jazda merala približne 130 kilometrov – z Bratislavy až do Brna. Na druhej strane však výraznú časť tvoria aj veľmi krátke zásielky v rámci jednej mestskej štvrte, často kratšie než jeden kilometer,“ dodal Bolt, aktuality.sk