Putin a Trump rokovali o ukrajinskom konflikte, pričom sa objavili špekulácie o americkom uznaní Krymu. Biely dom však tvrdí, že žiadne rozhodnutie nepadlo. Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonicky rokovali viac než hodinu a pol. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúry AP, DPA a TASS a televíziu NBC News.
Vladimir Putin súhlasil s návrhom Donalda Trumpa, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní zastavili vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru, uviedol Kremeľ s tým, že Putin dal príslušný rozkaz ruskej armáde.
Lídri sa v telefonáte dohodli, že Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre ukončenie tejto vojny. Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Zároveň však podotkol, že musí ísť o riešenie, ktoré bude „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a ktoré bude zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a základné príčiny konfliktu.
Putin takisto stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienku ukončenia vojny. Označil to za kľúčové preto, aby sa konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politického a diplomatického poľa.
Vážne Putinove pripomienky
Hlavy štátov počas svojho druhého telefonátu, ktorý trval približne hodinu a pol, rokovali aj o americkom návrhu na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina minulý týždeň súhlasila. Putin podľa Kremľa vzniesol niekoľko „vážnych“ pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Stanovil aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády. Ruský prezident takisto na stredu 19. marca avizoval výmenu zajatcov s Ukrajinou, a to po 175 z oboch strán.
Moskva zároveň „ako gesto dobrej vôle“ odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov. Trump aj Putin zároveň vyjadrili záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom vzhľadom na „ich jedinečnú zodpovednosť pri zaistení bezpečnosti a stability vo svete“. Zhodli sa, že budúcnosť, v ktorej sa vzťahy ich krajín zlepšia, prinesie „obrovský osoh“, píše sa vo vyhlásení Kremľa.
Vladimir Putin zároveň v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom stanovil úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny.
Obrovské pozitíva
Vo vyhlásení Biely dom ďalej uviedol, že obe strany sa dohodli na „technických rokovaniach“ o prímerí na mori a ďalej na úplnom prímerí a trvalom mieri. Dohodli sa tiež na technických rokovaniach o uplatňovaní prímeria v Čiernom mori, ktoré obmýva Krym. Trump a Putin sa tiež „zhodli, že budúcnosť so zlepšenými bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Ruskom má obrovské pozitíva“, s obrovskými hospodárskymi dohodami a geopolitickou stabilitou“.
Trump pred telefonátom avizoval, že s Putinom chce hovoriť o území a elektrárňach, ktoré obsadilo Rusko na Ukrajine počas už viac než tri roky trvajúcej vojny. Išlo o ich druhý telefonát, odkedy sa Trump koncom januára opätovne ujal funkcie v Bielom dome. Prvý telefonát sa uskutočnil 12. februára.
X X X
Donald Trump sa s Vladimirom Putinom dohodol na čiastočnom zastavení bojov, ruský prezident žiada koniec vojenskej pomoci
Putin a Trump rokovali o ukrajinskom konflikte, pričom sa objavili špekulácie o americkom uznaní Krymu. Biely dom však tvrdí, že žiadne rozhodnutie nepadlo.
Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonicky rokovali viac než hodinu a pol. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúry AP, DPA a TASS a televíziu NBC News.
Koniec útokov na energetickú infraštruktúru
Vladimir Putin súhlasil s návrhom Donalda Trumpa, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní zastavili vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru, uviedol Kremeľ s tým, že Putin dal príslušný rozkaz ruskej armáde.
Lídri sa v telefonáte dohodli, že Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre ukončenie tejto vojny. Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Zároveň však podotkol, že musí ísť o riešenie, ktoré bude „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a ktoré bude zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a základné príčiny konfliktu.
Putin takisto stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienku ukončenia vojny. Označil to za kľúčové preto, aby sa konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politického a diplomatického poľa.
Vážne Putinove pripomienky
Hlavy štátov počas svojho druhého telefonátu, ktorý trval približne hodinu a pol, rokovali aj o americkom návrhu na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina minulý týždeň súhlasila. Putin podľa Kremľa vzniesol niekoľko „vážnych“ pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Stanovil aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády. Ruský prezident takisto na stredu 19. marca avizoval výmenu zajatcov s Ukrajinou, a to po 175 z oboch strán.
Moskva zároveň „ako gesto dobrej vôle“ odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov. Trump aj Putin zároveň vyjadrili záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom vzhľadom na „ich jedinečnú zodpovednosť pri zaistení bezpečnosti a stability vo svete“. Zhodli sa, že budúcnosť, v ktorej sa vzťahy ich krajín zlepšia, prinesie „obrovský osoh“, píše sa vo vyhlásení Kremľa.
Vladimir Putin zároveň v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom stanovil úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny.
Obrovské pozitíva
Vo vyhlásení Biely dom ďalej uviedol, že obe strany sa dohodli na „technických rokovaniach“ o prímerí na mori a ďalej na úplnom prímerí a trvalom mieri. Dohodli sa tiež na technických rokovaniach o uplatňovaní prímeria v Čiernom mori, ktoré obmýva Krym. Trump a Putin sa tiež „zhodli, že budúcnosť so zlepšenými bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Ruskom má obrovské pozitíva“, s obrovskými hospodárskymi dohodami a geopolitickou stabilitou“.
Trump pred telefonátom avizoval, že s Putinom chce hovoriť o území a elektrárňach, ktoré obsadilo Rusko na Ukrajine počas už viac než tri roky trvajúcej vojny. Išlo o ich druhý telefonát, odkedy sa Trump koncom januára opätovne ujal funkcie v Bielom dome. Prvý telefonát sa uskutočnil 12. februára, aktuality.sk
X X X
Prezident USA Donald Trump v utorok telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Telefonát trval viac ako dve a pol hodiny.
„Rozhovor sa skončil,“ povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Kremeľ oznámenie urobil o 19.35 h moskovského času (17.35 h SEČ), zatiaľ čo podľa Bieleho domu sa rozhovor začal približne o 15.00 h SEČ, pripomenula agentúra Interfax.
Predchádzajúci telefonický rozhovor Trumpa a Putina sa uskutočnil 12. februára. Stalo sa tak po vyše trojročnej prestávke, naposledy Putin telefonicky hovoril s Trumpovým predchodcom vo funkcii Joom Bidenom krátko pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.
Predpokladalo sa, že Trump bude s Putinom hovoriť o Američanmi navrhovanom 30-dňovom prímerí na Ukrajine. Kyjev s ním súhlasí, Moskva k nemu však má mnoho výhrad.
„Prezident Trump je v Oválnej pracovni a od 10 hodín východného času (15 hodín stredoeurópskeho času) hovorí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovor prebieha dobre a stále pokračuje,“ hlásil predtým zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Dan Scavino na sieti X.
Zástupca tlačového tajomníka Bieleho domu Harrison Fields pred telefonátom uviedol, že Vladimir Putin rešpektuje prezidenta Donalda Trumpa. Okrem toho poznamenal, že ruský líder chápe, s kým má do činenia. Preto je Trump vážne odhodlaný viesť rozhovory s Putinom, s cieľom čo najskôr dosiahnuť mier, napísala agentúra Unian.
„Dal Ukrajincom Javeliny, zatiaľ čo prezident Obama im dával vankúše a prikrývky. Trump to myslí vážne a nakoniec chce dosiahnuť mier,“ uviedol Fields vo svojom vyhlásení.
„Je veľké množstvo tém z oblasti normalizácie našich vzťahov a ukrajinskej otázky, o ktorých budú obaja prezidenti rokovať,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred telefonátom. „Lídri budú hovoriť tak dlho, ako budú považovať za potrebné,“ dodal.
Trump skôr uviedol, že s Putinom chce prebrať ukončenie vojny na Ukrajine. Agentúra Reuters v tejto súvislosti s odvolaním sa na doterajšie vyjadrenie šéfa Bieleho domu uviedla, že Trump s Putinom zrejme rokoval o územných ústupkoch zo strany Kyjeva a o správe Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym a v roku 2022 vyhlásilo za svoje štyri ukrajinské oblasti na východe krajiny, ktoré čiastočne okupuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že o suverenite jeho krajiny nemožno vyjednávať a že Rusko sa musí vzdať územia, ktorého sa zmocnilo. Ukrajina nemieni rokovať o neutralite ani o znížení počtu svojich vojakov a nikdy neuzná dočasne okupované územie za ruské, uviedol dnes na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Uvedené body označil za „červené línie“, teda neprekročiteľné medze, a za požiadavky, na ktoré Ukrajina nikdy nepristúpi.
„Mnohé prvky záverečnej dohody boli dohodnuté, ale ešte veľa zostáva. Tisíce mladých vojakov a ďalších ľudí sú zabíjané. Každý týždeň zomrie 2 500 vojakov na oboch stranách a to sa musí skončiť TERAZ. Veľmi sa teším na rozhovor s prezidentom Putinom,“ uviedol Trump pred telefonátom.
Ukrajinský minister zahraničia Andrii Sybiha pred telefonátom vyzval Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím na Ukrajine, ktoré navrhol Washington. Sybiha uviedol, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok.
S Trumpom sa pred rozhovorom s Putinom telefonicky spojil britský premiér Keir Starmer. Amerického prezidenta informoval o diskusiách takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov. Trumpovi tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina musí mať čo najsilnejšiu pozíciu, aby dosiahla spravodlivý a trvalý mier s Ruskom, ktoré ju napadlo.
„Zopakoval, že všetci musia spolupracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, aby si zabezpečila spravodlivý a trvalý mier,“ povedal Starmerov hovorca o téme telefonátu medzi britským premiérom a Trumpom.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pred telefonátom vyzvala Trumpa, aby nerobil jednostranné ústupky Putinovi, ktoré by mohli poškodiť Ukrajinu./agentury
X X X
Rusko prestane útočiť na Ukrajine, ale zatiaľ len na energetiku. Donald Trump nedokázal dohodnúť zastavenie vojny
Putin a Trump rokovali o ukrajinskom konflikte, pričom sa objavili špekulácie o americkom uznaní Krymu. Biely dom však tvrdí, že žiadne rozhodnutie nepadlo.
Rusko vojnu na Ukrajine zatiaľ neukončí, ale prestane útočiť aspoň na ukrajinskú energetiku. Tak znie predbežná dohoda medzi ruským a americkým prezidentom, ktorú Vladimir Putin a Donald Trump uzavreli dnes večer nášho času. Je to aspoň prvý krok k ukončeniu celoplošnej vojny na Ukrajine, ktorú Kremeľ rozpútal vo februári 2022?Rusko prestane útočiť na Ukrajine, ale zatiaľ len na energetiku. Donald Trump nedokázal dohodnúť zastavenie vojny
To sa ešte uvidí, no môže to byť aspoň prvý krôčik, tvrdia viacerí analytici.
No ani po ostro sledovanom telefonáte medzi Putinom a Trumpom, od ktorého si viacerí sľubovali veľa, sa zastavenie bojov na Ukrajine nekoná. Trump pritom viackrát sľuboval, že vojnu na Ukrajine zastaví v priebehu 24 hodín.
Telefonovali prvýkrát
Trump aj Putin spolu dnes večer telefonovali prvýkrát ako lídri USA a Ruska odkedy Putin vo februári 2022 napadol svojho suseda, konkrétne spolu hovorili viac ako hodinu a pol. Témou bolo zastavenie bojov na Ukrajine, aspoň dočasne na 30 dní. S tým súhlasil nedávno na rokovaní v Saudskej Arábii aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Loptička bola teraz na strane Putina, ako situáciu okomentoval americký minister zahraničia Marco Rubio.
Presnejšie detaily dohody sa dozvieme až neskôr, ale niečo už zverejnil Biely dom aj Kremeľ.
Vyzerá to tak, že Rusko prestane ostreľovať aspoň ukrajinskú energetickú infraštruktúru a ak sa dá veriť Putinovi, aj iné civilné objekty. No aj to len na 30 dní, vyplýva z vyhlásení Kremľa. Boje na reálnom bojisku tak budú budú pokračovať aj naďalej a vojna tak trvá ďalej.
Čo vlastne dohodli?
Rusko súhlasilo s obmedzeným prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry na Ukrajine v rámci iniciatívy pod vedením USA na ukončenie ruskej invázie na Ukrajine, potvrdil aj Biely dom.
Vo vyhlásení zverejnenom po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom Biely dom uviedol, že obe strany sa dohodli na „technických rokovaniach“ o prímerí na mori a ďalej na úplnom prímerí a trvalom mieri.
Dohodli sa tiež na technických rokovaniach o uplatňovaní prímeria v Čiernom mori, ktoré obmýva Krym.
Trump a Putin sa tiež „zhodli, že budúcnosť so zlepšenými bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Ruskom má obrovské pozitíva“, s „obrovskými hospodárskymi dohodami a geopolitickou stabilitou“.
Ale zdá sa, že Trumpovi sa nepodarilo dotlačiť Putina k širšiemu prímeriu, ktoré by zahŕňalo pozemné a námorné operácie.
Biely dom sa k detailom toho, na čom sa dohodli Trump s Putinom, vydá ešte dnes vo večerných hodinách nášho času.
Lídri sa v telefonáte tiež dohodli, že Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre ukončenie tejto vojny. Putin Trumpovi povedal, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine. Zároveň však podotkol, že musí ísť o riešenie, ktoré bude „komplexné, udržateľné a dlhodobé“ a ktoré bude zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a základné príčiny konfliktu.
Putin takisto stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienku ukončenia vojny. Označil to za kľúčové preto, aby sa konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politického a diplomatického poľa.
Vážne Putinove pripomienky
Putin podľa Kremľa vzniesol niekoľko „vážnych“ pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Stanovil aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády. Ruský prezident takisto na stredu 19. marca avizoval výmenu zajatcov s Ukrajinou, a to po 175 z oboch strán.
Moskva zároveň „ako gesto dobrej vôle“ odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov. Trump aj Putin zároveň vyjadrili záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom vzhľadom na „ich jedinečnú zodpovednosť pri zaistení bezpečnosti a stability vo svete“. Zhodli sa, že budúcnosť, v ktorej sa vzťahy ich krajín zlepšia, prinesie „obrovský osoh“, píše sa vo vyhlásení Kremľa.
Ruský diktátor zároveň v telefonáte s americkým prezidentom Trumpom stanovil úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny.
Trump pred telefonátom avizoval, že s Putinom chce hovoriť o území a elektrárňach, ktoré obsadilo Rusko na Ukrajine počas už viac než tri roky trvajúcej vojny. Išlo o ich druhý telefonát, odkedy sa Trump koncom januára opätovne ujal funkcie v Bielom dome. Prvý telefonát sa uskutočnil 12. februára, aktuality.sk
X X X
Koniec krízy? Iba možno a ak tak len jedného jej dielu, vraví expert. Migaľovci dostanú rezort, no Raši môže zostať s prázdnymi rukami
Žeby bola koaličná kríza po dlhých mesiacoch hádok, napätia a nečinnosti parlamentu skutočne zažehnaná? Premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti v utorok oznámil „ďalšiu dohodu vedúcu k obnoveniu vládnej väčšiny“. Podpísali ju s ním nezaradení poslanci Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš, nasledujúc vzor štvorice okolo Rudolfa Huliaka. Aj títo dvaja rebelanti by mali dostať ministerstvo, no stále nič nemajú isté. Ako upozornil expert, rany koalície nie sú len tak zo dňa na deň zahojené.
Vládny trojlístok trpí už takmer rok – od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta. Po vymenovaní Huliaka za ministra športu sa koalícii podarilo vrátiť pod svoje krídlo štyroch zo siedmich odídencov a po novom Fico oznámil, že je na ceste k rovnakému výsledku aj pri takzvaných migaľovcoch. Dohoda podľa neho „vytvára podmienky na zabezpečenie stabilnej väčšiny vládnej koalície“ v Národnej rade (NR) SR. Jej detaily však verejnosti nepredstavil.
Medzi Migaľovou skupinkou vzbúrencov pôsobil aj tretí poslanec – Ján Ferenčák, ktorého však na rozdiel od ďalších dvoch z Hlasu nevylúčili a zostal aj členom klubu strany. Premiér naňho nezabudol, v príspevku na sociálnej sieti naznačil, že dohoda platí aj s ním a poďakoval sa mu za prístup k vyriešeniu situácie.
Samotný poslanec následne na sociálnej sieti sám deklaroval podporu vládnej koalícii. „Som rád, že sa podarilo predsedovi vlády Robertovi Ficovi dosiahnuť dohodu k obnoveniu vládnej väčšiny,“ napísal Ferenčák.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča z toho možno jednoznačne čítať, že Ferenčák sa nakoniec rozhodol pre Hlas ako pre lepšiu voľbu v rámci svojej politickej budúcnosti.
„Je to trošku prekvapujúci zvrat. To, či sa Migaľ s Ficom dohodnú, bolo tak 50 na 50,“ myslí si profesorka politológie na Univerzite Komenského v Bratislave Darina Malová. „Potom, čo Samuel Migaľ rokoval s Progresívnym Slovenskom, možno niekto očakával niečo iné,“ uviedla a zároveň upozornila, že to boli od začiatku mylné predstavy.
V skutočnosti by totiž bolo podľa nej zvláštne, keby PS „lovilo v hlasáckych vodách“. Najmä po tom, čo vedenie strany pred progresívcami po voľbách v roku 2023 uprednostnilo Smer, pripomenula Malová.
Migaľ aj Šalitroš v reakcii na Ficov status zverejnili totožné príspevky, v ktorých tvrdia, že im nešlo o osobné výhody ani funkcie, ale o to, aby politika prinášala výsledky. „Znamená to však aj to, že nemôžeme iba kritizovať, ale musíme zobrať aj zodpovednosť a ísť s kožou na trh,“ píšu poslanci.
Naznačujú tým, že jeden z nich v rámci dohody s Ficom smeruje na čelo ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorému zatiaľ šéfuje Richard Raši (Hlas). Práve takýto vývoj opísal Migaľ v pondelok (17.¤3.) pre Pravdu a vidí to tak aj Lenč.
„Šalitroš a Migaľ sa dohodli s Ficom, a keďže zostali len dvaja, v parlamente by nemali čo získať. Predpokladám teda, že budú mať na starosti spravovanie ministerstva investícií,“ uviedol Lenč.
Migaľ síce v uplynulých dňoch naznačoval, že ministrom na MIRRI by sa mohol stať jeho kolega Šalitroš, no nepoprel ani možnosť svojho vlastného vymenovania. A to politológ vidí ako reálnejšiu možnosť.
„Tipol by som to skôr na Migaľa. Minister je politická funkcia a nemusíte v nej byť reálnym odborníkom. Musíte vedieť robiť politiku a z týchto dvoch ju zatiaľ viac robí Samuel Migaľ. Radomír Šalitroš je skôr odborník. Na odbornú prácu je lepší štátny tajomník a na politiku minister,“ zhodnotil Lenč.
Obaja rebelujúci poslanci teda v rámci dohody zrejme môžu už v blízkom čase opustiť NR SR a uvoľniť tak miesto dvom náhradníkom. Zostať v laviciach parlamentu by pre nich podľa odborníka nemalo zmysel. „Tým nijakú vodu nezamútia,“ hovorí. Ak sa teda ich spoločný plán s Ficom naplní, odídu spolu na MIRRI.
„A za oboch príde do parlamentu náhradník z Hlasu lojálny strane. V konečnom dôsledku tak Hlas príde len o jedného poslanca, a to o Romana Malatinca, ktorý prestúpil do Národnej koalície, a o jedno ministerstvo. Keď si to porovnáme, klub SNS v rámci rekonštrukcie prišiel o štyroch poslancov, bojuje o prežitie a strana stratila tiež jedno ministerstvo,“ dodal politológ.
Rošáda vo vláde sa však podľa všetkého neudeje bez toho, aby súčasný šéf na MIRRI Raši získal nejakú inú funkciu. Už 25. marca sa má preto uchádzať o post predsedu parlamentu, ktorý v NR SR chýba takmer rok. Po odchode Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca funkciu nikto neobsadil.
Ako prvý si post šéfa parlamentu nárokoval líder najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Po mesiacoch sporov s Hlasom sa ambície vzdal, no v tom čase už koalíciu trápila vzbura huliakovcov a neskôr tiež migaľovcov. Zhoda na nominantovi na tento post síce bola, no vládny trojlístok na jebo zvolenie nemal dostatok poslancov. V súčasnosti Hlas trvá na voľbe Richarda Rašiho, a práve tu môže nastať problém.
Šéf parlamentu sa volí tajne, mená hlasujúcich sa nezverejňujú a na zvolenie treba 76 hlasov. Koalícia ich má s Migaľom, Šalitrošom a Ferenčákom síce 79, no prví dvaja menovaní dlhodobo naznačujú, že s Rašim ako nominantom nesúhlasia. Ak si za svojimi slovami budú o týždeň stáť, hlasovanie to bude veľmi tesné.
Z kuloárnych informácií, ktoré Pravde anonymne potvrdili dva zdroje z prostredia koalície aj opozície, totiž vyplýva aj to, že z Rašiho nominácie nie sú nadšení ani poslanci priamo z Hlasu. O post by vraj mohol mať trvalý záujem aj súčasný poverený predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas).
„Zatiaľ to vyzerá tak, že predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a väčšina strany stoja za Rašim. Ale pri takejto extrémne tesnej tajnej voľbe je každý chýbajúci hlas problém,“ uviedol náš zdroj. Podľa neho má v Hlase osobný problém so súčasným šéfom MIRRI aj ďalšia poslankyňa.
Raši pritom v utorok ráno – pred Ficovým statusom – prisľúbil, že ak sa obe strany dohodnú, podá demisiu, aby mohol už 25. marca do parlamentu nastúpiť ako poslanec pripravený na zvolenie za predsedu NR SR. „Keď má koaličná zmluva platiť, tak táto voľba by mala byť v prvý deň schôdze,“ uviedol.
Otázkou je, čo sa s dohodami stane, ak by sa Raši predsedom parlamentu nestal. Migaľ nám na to v pondelok neodpovedal a podľa politológa z Trenčianskej univerzity Miroslava Řádeka by mu už potom Smer nemal čo ponúknuť.
Lenč okrem toho pripomína aj Ficove výroky spred pár týždňov, v ktorých spochybňoval ťaženie Hlasu v snahe zvolať mimoriadnu schôdzu NR SR pre voľbu Rašiho. Tento scenár sa síce nakoniec nenaplnil, no politológ za premiérovými slovami vidí ešte niečo iné. Upozorňuje, že Raši patrí do skupinky poslancov, ktorí pred piatimi rokmi Fica zradili a Pellegrinimu pomohli založiť novú stranu.
„Robert Fico naznačil a dosť rázne varoval Hlas, nech to nerobí a netlačí na voľbu Rašiho. Ono to síce teraz môže vyzerať, že je všetko zariadené, Migaľ a Šalitroš budú preč z parlamentu a miesto nich prídu dvaja poslušní hlasáci. Ale bude to tajná voľba a Richard Raši bol jeden z tých, čo zradili Roberta Fica. Ak by sa teda niektorí poslanci Smeru ,pomýlili‘, nebol by som prekvapený,“ skonštatoval odborník.
Dohoda medzi Ficom a migaľovcami teda, minimálne zatiaľ, krízu neukončí. Voľba predsedu NR SR je síce problematickým momentom, ale „ak aj tá dopadne úspešne pre Rašiho, môžeme to považovať za koniec len tohto dielu krízy“, doplnil Lenč.
Myslí si totiž, že koalícia sa do problémov môže kedykoľvek opäť dostať. Adeptom na budúce nezhody je podľa neho napríklad splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár.
Aj napríklad samotný Migaľ deklaruje, že Kotlár spochybňuje vedecké fakty a považuje to za absolútne neprípustné. „Budem o tom verejne hovoriť a budem to kritizovať,“ priznal rebelant pre Pravdu./agentury/
X X X
Putin pri telefonáte s Trumpom súhlasil s prerušením útokov na energetické objekty. Rusko a USA vytvoria expertné skupiny pre urovnanie vojny na Ukrajine
Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre urovnanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po utorkovom telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivka Donalda Trumpa. Lídri podľa neho pokračovali v podrobnej a úprimnej diskusii o konflikte. Putin povedal Trumpovi, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine.
Putin informoval Trumpa, že v stredu 19. marca si Rusko a Ukrajina vymenia po 175 zajatcov a Rusko ako gesto dobrej vôle odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov, uviedol Kremeľ podľa agentúry TASS. Obaja prezidenti sa podľa Kremľa dohodli, že zostanú v kontakte ohľadom všetkých prerokovaných otázok a tiež sa vyslovili za normalizáciu rusko-amerických vzťahov.
Putin tiež súhlasil s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru, informuje TASS.
Ruský prezident zároveň stanovil úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny.
„Rozhovor sa skončil,“ povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Kremeľ oznámenie urobil o 19.35 h moskovského času (17.35 h SEČ), zatiaľ čo podľa Bieleho domu sa rozhovor začal približne o 15.00 h SEČ, pripomenula agentúra Interfax. Telefonát trval viac ako dve a pol hodiny.
Predchádzajúci telefonický rozhovor Trumpa a Putina sa uskutočnil 12. februára. Stalo sa tak po vyše trojročnej prestávke, naposledy Putin telefonicky hovoril s Trumpovým predchodcom vo funkcii Joom Bidenom krátko pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.
Predpokladalo sa, že Trump bude s Putinom hovoriť o Američanmi navrhovanom 30-dňovom prímerí na Ukrajine. Kyjev s ním súhlasí, Moskva k nemu však má mnoho výhrad.
„Prezident Trump je v Oválnej pracovni a od 10 hodín východného času (15 hodín stredoeurópskeho času) hovorí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovor prebieha dobre a stále pokračuje,“ hlásil predtým zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Dan Scavino na sieti X.
Zástupca tlačového tajomníka Bieleho domu Harrison Fields pred telefonátom uviedol, že Vladimir Putin rešpektuje prezidenta Donalda Trumpa. Okrem toho poznamenal, že ruský líder chápe, s kým má do činenia. Preto je Trump vážne odhodlaný viesť rozhovory s Putinom, s cieľom čo najskôr dosiahnuť mier, napísala agentúra Unian.
„Dal Ukrajincom Javeliny, zatiaľ čo prezident Obama im dával vankúše a prikrývky. Trump to myslí vážne a nakoniec chce dosiahnuť mier,“ uviedol Fields vo svojom vyhlásení.
„Je veľké množstvo tém z oblasti normalizácie našich vzťahov a ukrajinskej otázky, o ktorých budú obaja prezidenti rokovať,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred telefonátom. „Lídri budú hovoriť tak dlho, ako budú považovať za potrebné,“ dodal.
Trump skôr uviedol, že s Putinom chce prebrať ukončenie vojny na Ukrajine. Agentúra Reuters v tejto súvislosti s odvolaním sa na doterajšie vyjadrenie šéfa Bieleho domu uviedla, že Trump s Putinom zrejme rokoval o územných ústupkoch zo strany Kyjeva a o správe Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym a v roku 2022 vyhlásilo za svoje štyri ukrajinské oblasti na východe krajiny, ktoré čiastočne okupuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že o suverenite jeho krajiny nemožno vyjednávať a že Rusko sa musí vzdať územia, ktorého sa zmocnilo. Ukrajina nemieni rokovať o neutralite ani o znížení počtu svojich vojakov a nikdy neuzná dočasne okupované územie za ruské, uviedol dnes na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Uvedené body označil za „červené línie“, teda neprekročiteľné medze, a za požiadavky, na ktoré Ukrajina nikdy nepristúpi.
„Mnohé prvky záverečnej dohody boli dohodnuté, ale ešte veľa zostáva. Tisíce mladých vojakov a ďalších ľudí sú zabíjané. Každý týždeň zomrie 2 500 vojakov na oboch stranách a to sa musí skončiť TERAZ. Veľmi sa teším na rozhovor s prezidentom Putinom,“ uviedol Trump pred telefonátom.
Ukrajinský minister zahraničia Andrii Sybiha pred telefonátom vyzval Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím na Ukrajine, ktoré navrhol Washington. Sybiha uviedol, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok.
S Trumpom sa pred rozhovorom s Putinom telefonicky spojil britský premiér Keir Starmer. Amerického prezidenta informoval o diskusiách takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov. Trumpovi tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina musí mať čo najsilnejšiu pozíciu, aby dosiahla spravodlivý a trvalý mier s Ruskom, ktoré ju napadlo.
„Zopakoval, že všetci musia spolupracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, aby si zabezpečila spravodlivý a trvalý mier,“ povedal Starmerov hovorca o téme telefonátu medzi britským premiérom a Trumpom.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pred telefonátom vyzvala Trumpa, aby nerobil jednostranné ústupky Putinovi, ktoré by mohli poškodiť Ukrajinu./agentury/
X X X
Opozícia bude diskutovať o obrane. Gröhling: Je to len prvé z rokovaní o viacerých témach
Okrúhly stôl opozície k obrane je len prvým z rokovaní o viacerých podstatných témach. Opozičná SaS zvolá v budúcnosti stretnutia všetkých opozičných strán aj ku školstvu, spravodlivosti, zdravotníctvu či financiám. Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling.
„Dáme dokopy to, na čom sa zhodneme a toto chceme ponúknuť verejnosti, aby verejnosť vedela, že keď bude voliť opozíciu, tak opozícia je pripravená prevziať zodpovednosť,“ uviedol Gröhling.
Predseda SaS zdôraznil, že každá opozičná strana má svoju identitu, pre ktorú ju jej voliči volia a nežiadajú od nich vytrhnutie strán z programu. Okrúhle stoly by mali byť zamerané na hľadanie prieniku. Pripomenul, že stretnutie k obrane bude v stredu (19. 3.).
Poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že Slovensko v tejto oblasti oproti svojim partnerom mešká. Chcel by, aby krajina bola súčasťou takzvanej Koalície ochotných a bola pri formovaní novej bezpečnostnej architektúry v Európe. Upozornil, že vládni predstavitelia Slovensko izolujú a SR tak nebude mať prístup k spoločným nákupom či spoločnom zadlžení sa, čo v konečnom dôsledku bude krajinu stáť viac peňazí.
„Nemáme vplyv na to, ako sa bude modernizovať, ako sa bude obstarávať a ako sa bude financovať obrana, pretože tie diskusie ešte nie sú úplne na konci. Sú niekde na začiatku, ale naberajú jasné kontúry,“ vyhlásil.
Opozičné KDH sa na stredajšom (19. 3.) okrúhlom stole opozície k obrane zvolanom stranou SaS zúčastní. Hnutie priblížilo, že stredajší okrúhly stôl berú ako prípravu na budúce rokovanie s prezidentom SR Petrom Pellegrinim.
„Zvyšovanie výdavkov na obranu musí byť založené na zdravom rozume, nie na hystérii. Akékoľvek rozhodnutia musia byť podmienené konsenzom v EÚ a NATO a zohľadňovať ekonomickú situáciu SR,“ zdôraznili kresťanskí demokrati.
KDH zároveň prízvukuje, že prezident nesie spoluzodpovednosť za zahraničnopolitické smerovanie krajiny. „V tejto kritickej chvíli by mal jasne povedať, že Slovensko musí byť súčasťou riešenia, nie prekážkou,“ doplnilo./agentury/
X X X
Raši príde o rezort, pri voľbe šéfa NR SR ho migaľovci nepodporia. O post má údajne záujem ďalší člen Hlasu
Od ultimáta premiéra Roberta Fica (Smer) uplynul mesiac a požiar v koalícii sa stále nedarí uhasiť. Na budúci týždeň, 25. marca, je naplánovaná schôdza parlamentu a tá sa považuje za nový deadline riešenia krízy. Ukáže sa na nej, či vládny trojlístok funguje, alebo nie. Situácia je pritom podľa informácií Pravdy poriadne na vážkach, aj keď rebelant Samuel Migaľ hovorí o blížiacej sa dohode. V čom je teda problém?
Po nepokojoch v koalícii získal Smer vplyv nad rezortom cestovného ruchu a športu od SNS a jeho vedenie prenechal Rudolfovi Huliakovi. Šlo o prvý krok v rámci rekonštrukcie vlády a snahy zabezpečiť si opätovnú podporu v parlamente. V súčasnosti má vďaka tomu koalícia tú najtesnejšiu väčšinu, 76 poslancov, a pre obnovu pôvodnej sedemdesiatdeviatky chýba len dohoda s trojicou rebelantov z Hlasu – Samuelom Migaľom, Radomírom Šalitrošom (obaja nezradení) a Jánom Ferenčákom (Hlas).
Šalitroša a Migaľa zo strany po vzbure vylúčili a v súčasnosti o ich podporu musí bojovať Smer. A ako Migaľ prezradil v nedeľu (16. 3.) v relácii televízie Markíza Na telo, trojica rokuje najmä s podpredsedom Smeru Robertom Kaliňákom, ale aj s premiérom Robertom Ficom.
„Som optimistický. Cieľom dohody je dlhodobá stabilita. Chceme, aby usporiadanie po dorokovaní fungovalo veľmi dlho,“ opísal Migaľ svoj postoj. Smer teda migaľovcom ponúka post šéfa ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré prebral od Hlasu. Skupina rebelantov však tvrdí, že im o funkcie nejde. Problémy mali podľa svojich slov skôr morálne, a to so smerovaním tak Hlasu, ako aj koalície.
Šalitroš minister?
V rámci rekonštrukcie je najpravdepodobnejší scenár, že sa súčasný šéf MIRRI Richard Raši presunie do Národnej rady (NR) SR, stane sa jej predsedom a jeden z migaľovcov ho následne nahradí vo vláde. Opakovane sa v tomto zmysle hovorilo o Jánovi Ferenčákovi, ktorý to však odmietal, lebo by sa pre funkciu ministra musel vzdať postu primátora Kežmarku.
Novú možnosť priniesol v nedeľu Migaľ, keď uviedol, že funkciu na MIRRI by mohol dostať prakticky ktokoľvek z trojice rebelantov. „Práve pán Šalitroš má byť ten človek, ktorý nemá sedieť v parlamente a nemá stláčať gombík podľa toho legendárneho ,puci palca‘, ale má byť vo výkone a svoje myšlienky, vedomosti a skúsenosti v exekutíve presadzovať,“ uviedol Migaľ.
„Pán Ferenčák veľmi dobre manažuje mesto Kežmarok, rovnako pán Šalitroš má bohaté skúsenosti z podnikateľského prostredia a zo zahraničia. Ale prečo by som nemohol byť tým ministrom povedzme aj ja? Alebo nejaký iný nominant? Týmto chcem povedať, že naozaj nám o funkcie nešlo,“ doplnil.
V súčasnosti to podľa neho vyzerá tak, že vládny trojlístok nájde s rebelantmi porozumenie a dohodnú sa. Migaľ ešte v nedeľu nechcel hovoriť konkrétnosti, no ako v pondelok (17. 3.) uviedol pre Pravdu, dohoda sa podľa neho nezadržateľne blíži. Tvrdí, že to všetko záviselo práve od MIRRI a toho, či sa na ňom jeho skupine podarí presadzovať svoje názory a víziu.
„Máte nejaké dve misky váh, na ktorých skladáte celú otázku, ako ďalej pokračovať. Túto situáciu som si nevybral ja, ale som sa v nej ocitol rovnako ako moji kolegovia,“ podotkol Migaľ.
Rokovania s koalíciou podľa neho trvajú tak dlho, pretože si spolu s kolegami museli vyskladať svoje hodnotové záležitosti a vymyslieť, ako ich budú napĺňať cez exekutívu. „A vyzerá to tak, že by sa napĺňať dali,“ hovorí poslanec. „Potrebovali sme zistiť, či máme čo ponúknuť tomu ministerstvu (MIRRI, pozn. red.),“ priznal.
Trojica sa však už zrejme nazdáva, že na tieto otázky našla odpoveď. Ako totiž Migaľ uviedol, všetko by sa mohlo rozuzliť už v najbližšej budúcnosti. „Dúfam, že sa to uzavrie tento týždeň. Je možné, že to bude v najbližších hodinách. Možno zajtra, pozajtra. Uvidíme,“ povedal poslanec v pondelok podvečer.
Počas uplynulých týždňov až mesiacov podľa neho síce navonok nebol v diskusiách žiadny posun, no vo vnútri koalície k nemu dochádzalo, len nemohol vynášať informácie z rokovaní.
Politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek si však myslí, že Migaľ sa skôr snaží javiť ako zásadový, no v skutočnosti v pozadí ide o reálny boj o funkcie. „Miliónkrát ukázali, že sa usilujú o pozície, respektíve veľmi vyčísliteľné hodnoty, či už z plánu obnovy, alebo z ministerstva investícií,“ uviedol pre Pravdu. „Migaľ zakrýva svoju zištnosť a to, že mu ide o tvrdé veľmi konkrétne záujmy,“ dodal.
Všetko inak?
Podľa Migaľových vyjadrení by rošáda vo vláde a v parlamente vyzerala pomerne jednoducho. Rašiho si poslanci zvolia za predsedu parlamentu, miesto na MIRRI prenechá jednému z migaľovcov a ďalší dvaja preto vláde sľúbia podporu. Problém však vzniká hneď pri tom prvom kroku.
Raši v reakcii na nedeľňajšiu debatu podotkol, že doteraz sa iné meno ako Ján Ferenčák v prípade jeho nástupcu na MIRRI nespomínalo a Migaľ so Šalitrošom o túto funkciu podľa neho nikdy záujem nejavili.
„Je to primátor, je to poslanec župného zastupiteľstva. Pokiaľ tam príde, že bude také rozhodnutie, a nechá expertov na ministerstve pracovať, tak môže byť úspešný. Keď bude mať pocit, že to bude riadiť po svojom, tak Slovensko bude mať problém,“ opísal Raši Ferenčáka.
Druhá nejasnosť vyplýva z kuloárnych informácií, ktoré Pravde anonymne potvrdili dva zdroje z prostredia koalície aj opozície. Z voľby Rašiho na post predsedu NR SR viacerí poslanci nie sú nadšení. S jeho nomináciou otvorene nesúhlasia traja rebelanti, čo sám Migaľ opakovane prízvukoval. V nedeľu doplnil, že podpora Rašiho ani nie je súčasťou rokovaní so Smerom a v pondelok to potvrdil aj pre Pravdu.
„K voľbe predsedu parlamentu a nominácii pána Rašiho som sa niekoľkokrát vyjadril a stále to platí. Som presvedčený, že Národná rada môže mať aj lepšieho predsedu,“ povedal Migaľ Pravde.
Zdroje nám však prezradili, že nejde len o migaľovcov. O tento post by mohol mať záujem aj súčasný poverený predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas). Ten funkciu dočasne zastáva už takmer rok, parlament totiž šéfa oficiálne nemá, odkedy si voliči zvolili Petra Pellegriniho za prezidenta.
„Hovorí sa, že Žiga si myslí, že sa osvedčil a post by mu patril viac než Rašimu. Je verejné tajomstvo, že vzťahy s Rašim má chladné a pohádali sa. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a väčšina strany stoja za Rašim. Ale pri takejto extrémne tesnej tajnej voľbe je každý chýbajúci hlas problém,“ uviedol náš zdroj.
Okrem Žigu mala nespokojnosť s Rašim deklarovať aj ďalšia poslankyňa za stranu Hlas, prezradil anonym, no zároveň nevie, či aj zablokujú jeho voľbu v parlamente. „Žiga však ambície určite má,“ dodal. Migaľ nám pritom prezradil, že by bol s jeho nomináciou spokojnejší. „Keby tam bol pán Žiga, nemal by som s tým taký problém ako s Rašim. Tak si to viem skôr predstaviť a baviť sa o podpore,“ uviedol. Pravda v tejto súvislosti oslovila stranu Hlas so žiadosťou o vyjadrenie. Po získaní stanoviska budeme článok aktualizovať.
Predseda parlamentu sa volí tajne, mená hlasujúcich sa teda nezverejňujú, a na zvolenie treba 76 hlasov. To znamená, že 25. marca musí za súčasného šéfa MIRRI hlasovať úplne každý poslanec koalície, ktorý jej v súčasnosti deklaruje podporu. Inak ho nezvolia.
Politológa Řádka údajné Žigove ambície neprekvapujú a hovorí, že už o nich takisto počul. „Vie sa, že koalícia nie je úplne jednotná a je to jeden z oficiálne nepriznávaných konfliktov nielen koalície, ale aj Hlasu ako takého,“ podotkol.
Čo potom?
Otázkou je, čo sa stane s dohodou medzi koalíciou a migaľovcami, ak sa Raši predsedom parlamentu nestane, a teda neuvoľní miesto na MIRRI. Na to nám rebelant z Hlasu neodpovedal.
„Šéf parlamentu na budúci týždeň skutočne nemusí byť zvolený. A pokiaľ tento post Raši nebude mať istý, tak sa nevzdá ani svojho miesta,“ myslí si politológ Řádek. „Za mňa ten čas letí a objavuje sa čoraz viac problémových momentov,“ hovorí odborník.
Myslí si, že nech sa v súčasnosti v koalícii vyrieši akýkoľvek problém, tak spolu s tým vznikne nový. „Pokiaľ bude táto vládna koalícia túto jar reálne fungovať, tak budeme môcť byť skôr prekvapení, ako nie,“ dodal.
Celá dohoda s migaľovcami sa podľa neho opiera o predpoklad, že sa Raši stane predsedom parlamentu. V inom prípade Smer nemá trojici rebelantov čo ponúknuť./agentury/
X X X
Soták sa obul do prísnych regulácií EÚ: namiesto pomoci platíme za byrokraciu
Ak chce EÚ zostať globálnym ekonomickým hráčom, musí zásadne prehodnotiť svoju politiku. Súčasné smerovanie EÚ k stále väčšej regulácii, vyšším nákladom a dotovaným trhom oslabuje priemysel a ohrozuje budúcu konkurencieschopnosť Európy. Uviedli to na stretnutí s novinármi predstavitelia Klubu 500 k sérii strategických materiálov, ktoré ku konkurencieschopnosti a transformácii priemyslu a energetiky predstavila Európska komisia.
EÚ musí podľa slov predsedu Klubu 500 a generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka podporovať priemysel, nie len regulovať. „Súčasná politika sa zameriava na regulácie namiesto zlepšovania podmienok pre priemysel. Chýbajú priame investičné stimuly pre priemysel, pričom EÚ financuje byrokratické iniciatívy namiesto reálnych opatrení. EÚ zaostáva za USA a Čínou v inováciách, pričom vysoké náklady a regulácie znižujú atraktivitu investovania v Európe,“ zdôraznil Soták.
Klub 500 preto podľa neho požaduje presmerovanie politík EÚ na skutočnú podporu konkurencieschopnosti – nižšie náklady na energie, lepší prístup k surovinám a cielené priemyselné investície, ako aj znižovanie administratívnej záťaže.
Upozornil, že európsky priemysel platí za energie výrazne viac ako jeho konkurenti v USA a Ázii, čo je dôsledkom nefunkčného trhu s energiami a nerealistických dekarbonizačných cieľov. Systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) umelo zvyšuje náklady na výrobu a je jednou z hlavných príčin rastúcich cien elektriny. Závislosť na dovoze drahého LNG namiesto stabilných potrubných dodávok plynu vedie k rastu cien a znižuje energetickú bezpečnosť EÚ. „EÚ nedokázala zreformovať systém cenotvorby elektriny, ktorý aj v krajinách s lacnou výrobou energie núti podniky platiť vysoké burzové ceny,“ podčiarkol Soták.
Klub 500 preto podľa Sotákových slov požaduje reformu trhu s energiami, zníženie vplyvu ETS na ceny a umožnenie priameho nákupu lacnej elektriny pre priemyselné podniky.
Poznamenal, že EÚ neustále zvyšuje administratívnu záťaž pre podniky, pričom tieto opatrenia zvyšujú náklady bez reálneho prínosu. „Klub 500 preto požaduje zásadné zníženie regulačného zaťaženia a zavedenie pravidla, že nové nariadenia musia byť podložené preukázateľnými ekonomickými dosahmi,“ dodal predseda Klubu 500.
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor doplnil, že EÚ nevenuje dostatočnú pozornosť zabezpečeniu kritických surovín pre strategické sektory (napr. oceliarstvo, automobilový priemysel). Európa podľa neho nemá kontrolu nad dodávateľským reťazcom surovín pre elektromobilitu, čo ju robí závislou najmä na Číne.
„Klub 500 preto požaduje zaradenie európskeho oceliarstva do strategických plánov EÚ a prijatie opatrení na zabezpečenie dodávok kľúčových surovín z vlastných zdrojov,“ povedal Gregor.
Priblížil zároveň, že EÚ presadzuje elektromobilitu bez toho, aby zabezpečila infraštruktúru, dostupnosť surovín a dostatok zdrojov elektriny. Podpora vozidiel s nulovými emisiami je založená na dotáciách a umelých stimuloch, čo vytvára fiktívny trh závislý na štátnej podpore. Povinné dekarbonizačné ciele pre firemné flotily sú podľa neho neudržateľné. „Klub 500 preto požaduje technologicky neutrálny prístup k automobilovému priemyslu a realistické ciele pre dekarbonizáciu dopravy,“ dodal výkonný riaditeľ Klubu 500./agentury/
X X X
Vo Vojanoch je už týždeň ticho. Ukrajinci sa k slovenskému plynu zatiaľ nevrátili
Plynovod spájajúci Slovensko a Ukrajinu zatiaľ neožil. Už týždeň Ukrajinci nemajú záujem o dodávky zemného plynu zo Slovenska. Plynovodom Vojany-Užhorod za ostatných sedem dní nepretiekol ani kubík plynu. Vo februári pritom náš východný sused dokázal denne odobrať aj 16 miliónov metrov kubických plynu.
Stanica plynovodu Vojany – Užhorod vo Veľkých Kapušanoch na archívnej snímke.
Dôvody zastavenia dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú otázne. Môže byť za tým príchod teplejších dní, zvýšená ťažba plynu na Ukrajine, či diplomatické kroky slovenských najvyšších politických predstaviteľov.
Ukrajinci od nás odoberali plyn zhruba mesiac. Ešte začiatkom marca prepravila slovenská spoločnosť Eustream vojanským plynovodom na Ukrajinu necelé 3 milióny metrov kubických plynu denne. Od utorka minulého týždňa sú nominácie slovenského prepravcu plynu pri plynovode Vojany-Užhorod na bude nule.
Ukrajina začala znižovať odber plynu zo Slovenska už začiatkom marca, keď vojanským plynovodom denne prúdilo 4 až 5 miliónov kubíkov plynu. Pred mesiacom to bolo aj 16 miliónov kubíkov plynu. Od rekordných dodávok plynu na Ukrajinu mal však ešte plynovod ďaleko. Najviac sa doteraz prepravilo reverzným tokom v Budinciach, a to 44 miliónov kubíkov plynu, v sobotu 29. októbra 2016. Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára.
Predtým sa približne tri roky viac nevyužíval, ako využíval. Vo štvrtok 6. februára však poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu prvýkrát po dlhšej dobe vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni to už bolo vyše 7 miliónov metrov kubických plynu denne.
S dodávkami plynu zo Slovenska na Ukrajinu nesúhlasil premiér Robert Fico. Najmä potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek dohode medzi slovenskou a ukrajinskou vládou, zastavil akýkoľvek tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ.
Proti preprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu Fico nepodnikol žiadny krok. Premiér priznal, že dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú v réžii zahraničných dodávateľov, na ktoré nemá viac-menej dosah.
Prevádzku plynovodu Vojany-Užhorod sme obnovili pred zhruba desiatimi rokmi, keď Ukrajinci potrebovali pre známe problémy s Rusmi pomoc s dodávkami plynu zo západu. Teda počas jednofarebnej vlády Roberta Fica. Slovensko-ukrajinský reverz bol v plnej miere sprevádzkovaný 2. septembra 2014. Zrekonštruovaný vojanský plynovod má v súčasnosti ročnú kapacitu vyše 14,6 miliardy metrov kubických. Polovičným vlastníkom Eustreamu je štát./agentury/
X X X
Orbán zakázal Pride, opozícia na protest zapálila v parlamente dymovnice
Maďarský parlament schválil v utorok novelu zákona o zhromažďovaní, v zmysle ktorej budú zakázané akékoľvek zhromaždenia propagujúce homosexualitu. Podľa servera telex.hu novela z dielne vládnej strany Fidesz má za cieľ znemožniť konanie budapeštianskych pochodov Pride.
Poslanci opozičnej strany Momentum protestujú svetlicami počas plenárneho zasadnutia maďarského parlamentu v Budapešti v utorok 18. marca 2025.
Podľa odôvodnenia legislatívy je cieľom novely zabezpečiť, aby sa v Maďarsku mohli konať len zhromaždenia, ktoré zohľadňujú právo detí na riadny telesný, duševný a mravný vývoj. Organizátori a účastníci podujatí, ktoré by propagovali homosexualitu, môžu dostať pokutu až do výšky 200 000 forintov (500 eur).
Za návrh novely hlasovalo 136 poslancov, 27 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Novelu zhromažďovacieho zákona podporili aj poslanci opozičných strán Jobbik a Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).
Poslanci strany Momentum pred hlasovaním zapálili dymovnice, zahrali sovietsku hymnu a zaplnili parlament fiktívnymi fotografiami, na ktorých sa bozkávajú maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin. Ihneď po hlasovaní títo poslanci opustili miestnosť, pričom predsedajúci schôdze János Latorcai ich pokarhal.
Návrh predložilo parlamentu šesť poslancov Fideszu v pondelok. Zákonodarný zbor o ňom rokoval v zrýchlenom konaní. Podľa zdôvodnenia Fideszu právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre správny telesný, duševný a mravný vývoj detí má prednosť pred takými ústavnými právami, ako je sloboda zhromažďovania a prejavu.
V zmysle novely bude v budúcnosti zakázané organizovať podujatia, ktoré by propagovali odchýlku identity zodpovedajúcej pohlaviu pri narodení, zmenu pohlavia a homosexualitu. Polícia na identifikáciu účastníkov bude môcť podľa nových právnych noriem využívať aj softvér na rozpoznávanie tváre.
„Budapešť nenechá osamote a ochráni všetkých, ktorí mali a stále majú odvahu obhajovať svoju sebaúctu, postaviť sa za svoju komunitu, za slobodu a za silu lásky,“ reagoval na krok Fideszu starosta Budapešti Gergely Karácsony a dodal, že pochod Pride bude, a je možné, že bude väčší než kedykoľvek predtým.
Ide o novú úroveň obmedzovania slobody prejavu, no nestáva sa to prvýkrát, že vláda premiéra Viktora Orbána tak urobila. Maďarská polícia 13. októbra 2023 zakázala propalestínsku demonštráciu. V odôvodnení zákazu polícia naznačovala, že zastať sa palestínskych civilistov zabitých vo vojne, ktorá vypukla 7. októbra 2023, sa rovná podpore islamistickej teroristickej organizácie Hamas, píše nepzsava.hu./agenturyú
X X X
Susko vysvetľuje škrtnutie dotácií pre Inakosť: Z USA za tri roky dostali 158-tisíc dolárov
Rezort spravodlivosti vysvetlil, prečo Iniciatíve Inakosť neposkytli dotáciu. Ako ministerstvo vysvetlilo, podmienky poskytovania dotácií akreditovaným subjektom pre pomoc obetiam trestných činov upravuje zákon o poskytovaní dotácií a zákon o obetiach trestných činov.
Žiadosti pritom vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo spravodlivosti. „Na zasadnutí hodnotiacej komisie 17. januára 2025 členovia komisie jednohlasne rozhodli o vylúčení žiadosti Iniciatívy Inakosť z hodnotenia z dôvodu neuvedenia poskytnutých finančných zdrojov,“ uviedol rezort spravodlivosti.
Ako ministerstvo spresnilo, Inakosť vo svojej žiadosti v časti týkajúcej sa prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov za posledné tri roky neuviedla priznané dotácie od Ministerstva zahraničných vecí USA vo výške 158-tisíc amerických dolárov. „Je preukázateľné, že časť z týchto financií mala presah do roku 2025. Všetky tieto skutočnosti boli posudzované hodnotiacou komisiou samostatne i vo vzájomných súvislostiach s tým, že komisia jednoznačne rozhodla o vylúčení žiadosti z prejednania,“ dodalo ministerstvo. Rezort súčasne doplnil, že poskytujú dotácie v zmysle troch dotačných schém v súlade so zákonom, na základe objektívnych kritérií a pri dodržiavaní rovnosti príležitostí všetkých žiadateľov. „O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Iniciatíva Inakosť získala dotáciu v roku 2024 a zároveň nie je jediným subjektom, ktorý bol vyradený z hodnotenia v rámci dotačnej schémy pre pomoc obetiam trestných činov pre rok 2025,“ uzavrelo ministerstvo spravodlivosti.
Iniciatíva Inakosť v pondelok 17. marca informovala, že Ministerstvo spravodlivosti SR zamietlo 30-tisíc eur na odbornú pomoc obetiam trestných činov, ktorú poskytuje inPoradňa. „Tento grant predstavoval tretinu jej ročného rozpočtu a mal slúžiť na psychologickú a právnu podporu pre LGBTI+ ľudí, ktorí sa stali obeťami trestných činov, násilia či šikany pre ich sexuálnu orientáciu,“ priblížila Inakosť s tým, že túto dotáciu získavali pravidelne od roku 2022. Inakosť spresnila, že nejde o prvú zamietnutí podporu. Prišli už o 100-tisíc eur z grantov, a vláda tak podľa Inakosti opäť odoprela podporu LGBTI+ ľuďom. Riaditeľ iniciatívy Inakosť Martin Macko upozornil, že minister spravodlivosti po prvýkrát v histórii tejto dotačnej schémy odmietol podporiť akreditovanú organizáciu pomáhajúcu obetiam trestných činov, a to bez akéhokoľvek riadneho dôvodu. „Doteraz boli dotácie zamietnuté len subjektom, ktoré porušili zmluvné podmienky alebo prestali spĺňať požiadavky, čo nie je náš prípad. Napriek tomu, že sme zostali bez štátnej podpory, naďalej máme povinnosť poskytovať pomoc obetiam – inak by nám hrozila strata akreditácie,” doplnil Macko./agentury/
X X X
Bývalý šéf piťovcov sa chce spoza mreží dostať k peniazom za zabavené majetky. Súd mu zrušil ďalší trest.
Senát špecializovaného trestného súdu zrušil trest pre mafiána, na slobodu však nesmeruje.
Bývalému bosovi bratislavskej skupiny piťovcov Jurajovi „Piťovi“ Ondrejčákovi zrušil senát Špecializovaného trestného súdu 16-ročný trest, ktorý si odpykával na základe rozsudku z roku 2014 za členstvo v zločineckej skupine a iné skutky. Súd mu zároveň povolil obnovu konania, ale len vo vzťahu k výške trestu. Výrok o vine zostáva v platnosti.
Súčasťou zrušeného trestu bolo aj prepadnutie majetku, peniaze za ktorý chce teraz získať späť. Ústavný súd totiž ešte v roku 2023 uznal, že dovtedajšia povinnosť súdov vymeriavať za niektoré skutky automaticky aj trest prepadnutia majetku odporuje princípu primeranosti trestov.
Šéf piťovcov bol v minulosti opakovane odsúdený za viaceré obzvlášť závažné zločiny, vrátane vrážd. Nedávno mu už Najvyšší súd zrušil súhrnný trest 23 rokov z verdiktu z roku 2021, a tak si odpykával len pôvodných 16 rokov. Aj tento trest je však už minulosťou.
Na slobodu nejde
Po zrušení trestu a do nového konania by Ondrejčák mohol teoreticky smerovať na slobodu, senát Michala Trubana ho preto v utorok vzal do väzby. Odsúdený mafián by podľa predsedu senátu mohol utiecť alebo sa vyhýbať trestnému stíhaniu a zároveň pokračovať v trestnej činnosti. Ondrejčák bol v minulosti ako vodca zločineckej skupiny odsúdený za viaceré vraždy, hrubý nátlak či nedovolené ozbrojovanie.
Jeho obhajca Ivan Mojžiš s väzbou nesúhlasí, preto v tejto súvislosti podáva sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR. Advokát v utorok špecializovaný trestný súd neúspešne žiadal, aby väzbu jeho klienta nahradil elektronickým náramkom a dohľadom probačného úradníka, keďže z pôvodne uloženého trestu si už odsedel viac ako trinásť rokov.
S týmto návrhom sa Trubanov senát nestotožnil a zdôvodnil, že v prípadoch, v ktorých súdy Ondrejčákovi povolili obnovu konania, ide o obzvlášť závažné zločiny. O výške trestov síce súdy rozhodnú nanovo, no sadzby sa budú opätovne pohybovať pomerne vysoko.
Hoci advokát ohlásil sťažnosť, zároveň priznal, že rozhodnutie súdu ho neprekvapilo. „Môj klient je reálny,“ povedal.
V konkurze boli vila, byty aj drahé autá
„Každý má nárok na získanie benefitov z rozhodnutia Ústavného súdu,“ okomentoval obhajca Ondrejčáka ich návrhy smerujúce k získaniu majetku, ktorý mal podľa oboch spomenutých rozsudkov prepadnúť štátu.
V súpise majetku v konkurznom konaní z roku 2015 sa nachádza podiel na vile v bratislavskom Lamači, ale aj viaceré byty či podiely na nich v Starom meste a Lamači, pozemky v lyžiarskom stredisku Donovaly, drahé terénne autá, štvorkolky, motorka a iné.
Dnes sú podľa advokáta Mojžiša majetky v pôvodnej podobe „minimálne“.
„Keď niekto kúpil majetok v konkurze, ten sa už nedá vrátiť späť, no je možné požadovať takzvané speňaženie, v tomto prípade rádovo v stovkách tisíc eur,“ odpovedal na otázku, aký majetok dnes Ondrejčák môže získať. Podľa neho však nepôjde o žiadny „veľký rozmer“ . „Ale človeku, ktorý je trinásť rokov vo výkone trestu, stačí naozaj málo.“
Juraja Ondrejčáka polícia zadržala pri rozsiahlej akcii kukláčov s použitím vrtuľníka na jeseň 2011. V centrále piťovcov v bratislavskom Lamači zasahovalo viac ako tristo policajtov, spolu obvinili 23 ľudí. Ondrejčák sa odvtedy spoza mreží nedostal.
V roku 2014 mu súdy za závažnú trestnú činnosť vymerali 16 rokov a v roku 2021 súhrnných 23 rokov. Po zrušení týchto trestov bude o výške tých nových opäť rozhodovať súd. Usvedčený mafián sa k viacerým skutkom v minulosti priznal, aktuality.sk
X X X
Maďarsko blokuje spoločné vyhlásenie EÚ o Ukrajine, kritizuje strategické body
Budapešť nesúhlasí s urýchlením vstupu Ukrajiny do EÚ a odmieta vojenskú pomoc, čo môže viesť k opakovaniu samostatných vyhlásení členských štátov.
Maďarsko na štvrtkovom summite Európskej únie nepodporí spoločné vyhlásenia o Ukrajine. Podľa servera 444.hu to vyhlásil v utorok pred bruselským stretnutím ministrov členských krajín zodpovedných za záležitosti EÚ maďarský minister János Bóka. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Plánované závery Budapešť podľa jeho slov nemôže podporiť, pretože v mnohých strategických bodoch odporujú maďarskej pozícii a národným záujmom, pretože ich cieľom je urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ. „Text v súčasnej podobe nie je vhodný ma to, aby o ňom Maďarsko zmysluplne rokovalo,“ dodal Bóka.
Minister podotkol, že sa môže zopakovať spôsob použitý na summite EÚ 6. marca, keď v dôsledku veta Maďarska namiesto spoločného vyhlásenia vydali ostatné členské štáty samostatný dokument.
Maďarsko okrem textu o vstupe Ukrajiny do EÚ nemôže podporiť ani dobrovoľnú vojenskú pomoc vo výške 20 – 40 miliárd eur, ktorú navrhla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, podčiarkol Bóka, aktuality.sk
X X X
Dosluhujúci prezident MOV sa v príhovore pred voľbami nového lídra zaoberal mierom
Dosluhujúci prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach sa v oficiálnom príhovore pred voľbami nového lídra venoval prevažne otázke mieru. Jeho náhradníka zvolia už o dva dni v gréckom meste Costa Navarino.
O post nového prezidenta súperí sedem kandidátov. Bach, ktorý počas svojho pôsobenia zažil niekoľko kríz, zdôraznil dôležitosť pôvodnej myšlienky olympijského hnutia. „Olympijské hry a hodnoty, ktoré predstavujú, pretrvali tisícročia a predsa nám priebeh ľudských dejín pripomína ich krehkosť. V minulosti aj dnes bola myšlienka podporovať mier prostredníctvom športu v ostrom kontraste s prevládajúcim duchom doby,“ uviedol Bach v blízkosti starovekej Olympie.
Sedemdesiatjedenročný Nemec je na čele MOV od roku 2013 a momentálne mu plynie druhé funkčné obdobie. Počas nich sa musel vysporiadať s niekoľkými vážnymi problémami vrátane ruského dopingového škandálu na ZOH v Soči, ruskej invázie na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022 či pandémie koronavírusu, pripomenula agentúra AFP. Jeho nástupca prevezme úrad v júni, aktuality.sk
X X X
U Putina nevidím dobrú vôľu, napriek požiadavke prímeria naďalej útočí, tvrdí analytik Pavel Havlíček (podcast)
Dmitrij Peskov a Vladimir PutinZdroj: Reuters/Turar Kazangapov
Uložiť článok
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím,“ konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Ako sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím?
Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času.
Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“?
Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím,“ konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie,“ dodáva.
Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok,“ hovorí, aktuality.sk
X X X
Raši podá trestné oznámenie kvôli IT tendru. A objednal vývoj náhrady za milióny
Štátna agentúra dostala za postup v tendri z roku 2022 pokutu. Aké pochybenia zistili.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a investícií podá trestné oznámenie v súvislosti so zákazkou „Manažment a dizajnovanie formulárov v elektronickej komunikácii so štátom“, ktorú realizovala počas minulej vlády Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Koná tak kvôli podozreniu, že došlo k „poškodzovaniu finančných záujmov EÚ, porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku a machináciám pri verejnom obstarávaní“, menoval minister Richard Raši. Okrem toho dodal, že tender vraj bol ušitý na jedného uchádzača.
Jedno trestné oznámenie pritom už raz padlo – ešte v roku 2023 zo strany neúspešného dodávateľa Jumpsoft, ktorého ponuku za 680-tisíc eur štát vylúčil. Do súťaže sa prihlásili celkovo traja dodávatelia a vyhral InterWay, ktorý si pýtal takmer 1,2 milióna eur s DPH. Tretia ponuka od Adastra bola o niečo drahšia ako víťazná.
V súvislosti s postupom NASESu udelil v októbri minulého roka Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pokutu vo výške 30-tisíc eur. Ďalší záznam z kontroly o nedodržaní zákona sa datuje ešte na november 2023.
Prečo Raši tému komunikuje dnes, vysvetlil tým, že dostali práve od neúspešného dodávateľa Jumpsoft žalobu. Spoločnosť v nej podľa ministra tvrdí, že štát jej spôsobil finančnú škodu.
- O čo v súťaži išlo
NASES chcel v novembri 2022 nakúpiť licencie na produkt, ktorý mal sprostredkovať dizajnovanie, vypĺňanie a vizualizáciu formulárov. Išlo o súčasť veľkého modernizačného projektu pre portál Slovensko.sk.
Vybral si bežne využívané riešenie, ktoré sa má používať v rôznych krajinách, a to „z dôvodu zachovania kompatibility výmeny dátových štruktúr a ich vizualizácií“.
„Verejný obstarávateľ požaduje štandardný bežný produkt s dostatočne veľkou základňou vývojárskych kapacít pre dizajnovanie formulárov a ich súčastí pre eGoverment, čím sa otvorí trh pre potencionálnych dodávateľov pre tvorbu formulárov v rámci EHP a odstránia sa silné väzby medzi tvorcom produktu a tvorcom formulárov,“ konštatovali súťažné podklady.
NASES napokon kúpil trojročnú licenciu riešenia Adobe Experience Manager (AEM) Forms. Dodávateľ mal produkt nainštalovať do prostredia portálu Slovensko.sk a vykonať základnú konfiguráciu.
- Prečo škrtli Jumpsoft
ÚVO konštatoval, že agentúra vyradila ponuku Jumpsoftu „bez náležitého využitia inštitútu vysvetlenia ponuky“ a považovala ju za „nespĺňajúcu všetky požiadavky na predmet zákazky“.
NASES v odôvodnení vylúčenia ponuky Jumpsoftu tvrdil, že nejde o bežne dostupný štandardný produkt a vyžaduje „ešte rozsiahle implementačné práce/služby“.
„Uchádzač poskytol v ponuke informáciu, podľa ktorej produkt údajne spĺňa parametre produktu a ktoré sú tiež údajne zhodné s požiadavkami v bodoch 1 až 57 Opisu predmetu zákazky, čo komisia verejného obstarávateľa vyhodnotila ako nepravdivú alebo skreslenú informáciu,“ deklaroval.
Poukázal konkrétne na to, že riešenie Eform Creator neobsahovalo napríklad jazykové mutácie formulárov, copy/paste komponentov či zrobustnenie dizajnovania PDF.
V zázname ÚVO z roku 2023 sa tiež uvádza, že aj tak by podstatnú časť ponuky Jumpsoftu tvoril vývoj – aby zodpovedalo požiadavkám NASESu.
Vraj nerovnaký meter
Podľa ÚVO nevyhodnocoval NASES ponuku úspešného uchádzača InterWay v súlade s požiadavkami, ktoré si sám stanovil. Popritom pri posudzovaní rovnakých biznis požiadaviek pristupoval k dvom firmám diametrálne odlišne. Zatiaľ čo jednu škrtol, druhú akceptoval.
Závery hovoria, že NASES vyhodnotil InterWay „ako úspešného uchádzača bez toho, aby z jeho ponuky vyplývalo splnenie všetkých požiadaviek na predmet zákazky“. Tým malo dôjsť k porušeniu princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. „Uvedené porušenia mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ napísal ÚVO. Agentúra tak mala rovnako využiť inštitút vysvetlenia ponuky.
Jumpsoft postup agentúry namietal a žiadal predsedu ÚVO o preskúmanie postupu. Šéf ÚVO síce pred rokom považoval argumentáciu dodávateľa za neopodstatnenú, no prípad aj tak dal riešiť úradu. Výsledkom bolo spomínané udelenie pokuty po tom, čo sa zákazkou zaoberal znalec.
Nemožnosť námietky
Zmluva s InterWay bola podpísaná 2. decembra 2022. ÚVO konštatoval, že NASES si vybral pri zadávaní zákazky elektronickú komunikáciu cez systém Elektronická platforma verejného obstarávania (EPVO).
Následne však poslal Jumpsoftu NASES oznámenie o vylúčení jeho ponuky cez portál Slovensko.sk s odôvodnením odstávky predtým uvedenej platformy. ÚVO ale deklaruje, že inštitúcia si nemôže zvoliť iný spôsob elektronickej komunikácie z dôvodu plánovanej odstávky.
Dodatočné oznámenie cez EPVO poslala agentúra 5. decembra 2022. V rovnaký deň si Jumpsoft prevzal správu cez Slovensko.sk. Keby vedel informáciu včas, mohol podať námietku a štát by nemohol podpísať zmluvu.
- Čo bude s kúpeným riešením
MIRRI dnes informovalo, že víťazná firma InterWay ponúkla krabicový systém Adobe, ktorý bol síce funkčný, ale pre využitie v NASESe nepoužiteľný, lebo ho bolo potrebné doprogramovať. Služba ale už nebola súčasťou zákazky.
Raši popísal, že NASES sa preto obrátil na vtedajšiu štátnu softvérovú firmu Slovensko IT, ktorej poskytol zálohu 1,3 milióna eur. Spoločnosť napokon mala priznať, že práce nevie urobiť a peniaze vrátilo.
„Výsledkom je, že produkt, za ktorý štát zaplatil takmer 1,2 milióna eur, je stále nepoužiteľný. Navyše, keďže systém nebol dodaný v stanovenom čase, teda podľa zmluvy do 23. septembra 2023 a dodnes nefunguje, muselo byť financovanie projektu vyňaté z eurofondov a musí ho zaplatiť štát,“ informuje MIRRI.
Pripomeňme, že keď na MIRRI nastúpil Raši, hneď to vyzeralo tak, že Slovensko IT skôr či neskôr skončí. V decembri o firme minister vyhlásil, že je to „čierna diera“ a do jej čela dosadil kandidáta z jeho strany Hlas Tomáša Olexu. Zanedlho potvrdili, že Slovensko IT úplne zrušia.
Čítajte ajSpečatili osud štátnej akciovky Slovensko IT. O prácu prídu všetci zamestnanci,…
- Prečo téma nie je nová
Rašiho téma pritom vôbec nie je nová. Už v roku 2023 web Startitup.sk písal, že Jumpsoft podal v súvislosti so súťažou na NASES trestné oznámenie.
Už vtedy NASES komunikoval vyššie uvedené dôvody, že Jumpsoft poskytol nepravdivé a skreslené informácie o ním ponúkanom riešení.
Spoločnosť to pre Startitup.sk odmietla a hájila sa, že jej produkt už agentúra pozná a používa. Takisto článok popisoval neskoré doručenie informácie o vylúčení ponuky.
Objavila sa v ňom aj správa, že 28. novembra 2022 NASES rozposlal pozvánky na „prezentáciu formulárového riešenia Adobe v eGovernmente“, hoci vraj „v tom čase nemohol vedieť, kto súťaž vyhrá“. Rovnaký argument používal na dnešnej tlačovej konferencii i minister Raši.
NASES ešte v roku 2023 odkázal, že pre zákazku nad rámec zákona zriadil odbornú komisiu, čo malo dokazovať záujem „postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, s ohľadom na princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, ako aj efektívnosti a hospodárnosti“.
- Majú náhradu za milióny, kto vyhral
NASES už projekt okolo elektronických formulárov medzičasom obnovil a už v októbri vyhlásil súťaž na projekt „Dizajnér, filler, konštruktor správ a rozpracovaných podaní a lokátor služieb pre formuláre elektronických služieb v životných situáciách“.
Štát si objednal vývoj systému aj so službami podpory a údržby počas piatich rokov. Predpokladaná hodnota zákazky dosiahla 3,44 milióna eur bez DPH.
Softvér má umožniť dizajnovanie a vypĺňanie elektronických formulárov a odosielanie elektronických správ. Súčasťou „lokátora“ má byť napríklad rozhranie na vyhľadávanie elektronických služieb. Riešenie má dovoľovať integráciu partnerov na základe princípu „API first“.
Spoločnosti mohli ponuky predkladať do 18. februára a víťazom sa stal GlobalTel. Podpísanú zmluvu zatiaľ štát nezverejnil. Konkurentami boli Plaut, Brainit.sk a Teamative.
GlobalTel je cez akcionára DanubiaTel previazaný so spomínanou firmou Jumpsoft. GlobalTel je dlhoročným dodávateľom štátu v oblasti IT zákaziek, ktorý pracuje na portáli Slovensko.sk. Známe je, že bývalé vedenie NASESu a MIRRI sa snažilo závislosť od GlobalTelu obmedziť. Zároveň výrazne znížilo paušálne platby za prevádzkovú podporu riešenia.
GlobalTel figuroval aj ako subdodávateľ Jumpsoftu v súťaži z roku 2022. Jeho podiel dosahoval 20 percent. Okrem neho sa Jumpsoft 60 percentami spoľahol na firmu Herki, špecifikuje záznam z kontroly ÚVO z roku 2023.
Reakcia bývalej ministerky Veroniky Remišovej v plnom znení
„Raši sa pokúša prekryť vlastnú neschopnosť nezrozumiteľnými obvineniami, kde vystupuje ako zástupca súkromných IT firiem, nie ako zástupca štátu. Po nástupe do vlády v roku 2020 sme zistili, že NASES práve pod vedením nominantov súčasného Hlasu fungoval ako neefektívna inštitúcia plná nevýhodných kšeftov, ktoré sme začali okamžite zastavovať. Podarilo sa ušetriť viac ako 155 miliónov EUR, kedy sme odstraňovali zbytočnú „vatu“ na projektoch, ušetrili sme na telekomunikačných linkách, kde namiesto Smeráckych 16 miliónov eur, nám sa podarilo rovnakú službu transparentnou súťažou získať za 800-tisíc eur.
Reakciou boli neustále útoky a klamstvá tých, ktorí prišli o kšefty a ktorých zastupoval práve politický diletant Raši. Na dnešnej tlačovej konferencii sme sa dozvedeli málo faktov, pretože Raši vystupuje ako hovorca súkromnej firmy, nie ako zástupca štátu. Po nástupe do vlády a výraznom okresávaní nevýhodných a predražených zmlúv nasledovalo množstvo schválností práve od firiem, ktoré boli roky prisaté na štát a profitovali zo zbabranej informatizácie pod vedením nominantov Smeru a dnešného Hlasu. Spoločnosť, ktorá sa podľa Rašiho chystá žalovať štát, je personálne prepojená na firmy, ktoré v minulosti v obrovskom objeme profitovali zo štátnej informatizácie a štát sa vďaka nevýhodným zmluvám ocitol v situácii, kedy všetko platil a takmer nič nevlastnil.
Dnes Richard Raši hovorí o nejakom trestnom oznámení, dokonca hovorí o žalobe na štát zo strany súkromnej firmy. Na posudzovanie akejkoľvek súťaže tu máme kontrolné orgány, ktoré si majú robiť svoju robotu a tak je to v poriadku. Nie je ale v poriadku, keď politik vystupuje tak, že bez dôkazov obviní ľudí, ktorí upratovali jeho neporiadok. Upozorňujem pána Rašiho, že je kráľovsky platený za to, aby zastupoval záujmy štátu, nie súkromnej firmy, pretože miestami pôsobí práve ako hovorca týchto starých známych spoločností. Na rozdiel od nominantov Smeru som na ministerstve kládla dôraz na férové a transparentné verejné obstarávania s dôrazom na záujmy štátu a je pozoruhodné, že Raši, ktorý je dnes už prakticky bez funkcie, vyťahuje na poslednú chvíľu takéto zvláštne obvinenia, pričom je otázkou, v koho záujme koná.“, aktuality.sk
X X X
Bývalý šéf piťovcov sa chce spoza mreží dostať k peniazom za zabavené majetky. Súd mu zrušil ďalší trest
Senát špecializovaného trestného súdu zrušil trest pre mafiána, na slobodu však nesmeruje.
Bývalému bosovi bratislavskej skupiny piťovcov Jurajovi „Piťovi“ Ondrejčákovi zrušil senát Špecializovaného trestného súdu 16-ročný trest, ktorý si odpykával na základe rozsudku z roku 2014 za členstvo v zločineckej skupine a iné skutky. Súd mu zároveň povolil obnovu konania, ale len vo vzťahu k výške trestu. Výrok o vine zostáva v platnosti.
Súčasťou zrušeného trestu bolo aj prepadnutie majetku, peniaze za ktorý chce teraz získať späť. Ústavný súd totiž ešte v roku 2023 uznal, že dovtedajšia povinnosť súdov vymeriavať za niektoré skutky automaticky aj trest prepadnutia majetku odporuje princípu primeranosti trestov.
Šéf piťovcov bol v minulosti opakovane odsúdený za viaceré obzvlášť závažné zločiny, vrátane vrážd. Nedávno mu už Najvyšší súd zrušil súhrnný trest 23 rokov z verdiktu z roku 2021, a tak si odpykával len pôvodných 16 rokov. Aj tento trest je však už minulosťou.
Na slobodu nejde
Po zrušení trestu a do nového konania by Ondrejčák mohol teoreticky smerovať na slobodu, senát Michala Trubana ho preto v utorok vzal do väzby. Odsúdený mafián by podľa predsedu senátu mohol utiecť alebo sa vyhýbať trestnému stíhaniu a zároveň pokračovať v trestnej činnosti. Ondrejčák bol v minulosti ako vodca zločineckej skupiny odsúdený za viaceré vraždy, hrubý nátlak či nedovolené ozbrojovanie.
Jeho obhajca Ivan Mojžiš s väzbou nesúhlasí, preto v tejto súvislosti podáva sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR. Advokát v utorok špecializovaný trestný súd neúspešne žiadal, aby väzbu jeho klienta nahradil elektronickým náramkom a dohľadom probačného úradníka, keďže z pôvodne uloženého trestu si už odsedel viac ako trinásť rokov.
S týmto návrhom sa Trubanov senát nestotožnil a zdôvodnil, že v prípadoch, v ktorých súdy Ondrejčákovi povolili obnovu konania, ide o obzvlášť závažné zločiny. O výške trestov síce súdy rozhodnú nanovo, no sadzby sa budú opätovne pohybovať pomerne vysoko.
Hoci advokát ohlásil sťažnosť, zároveň priznal, že rozhodnutie súdu ho neprekvapilo. „Môj klient je reálny,“ povedal.
V konkurze boli vila, byty aj drahé autá
„Každý má nárok na získanie benefitov z rozhodnutia Ústavného súdu,“ okomentoval obhajca Ondrejčáka ich návrhy smerujúce k získaniu majetku, ktorý mal podľa oboch spomenutých rozsudkov prepadnúť štátu.
V súpise majetku v konkurznom konaní z roku 2015 sa nachádza podiel na vile v bratislavskom Lamači, ale aj viaceré byty či podiely na nich v Starom meste a Lamači, pozemky v lyžiarskom stredisku Donovaly, drahé terénne autá, štvorkolky, motorka a iné.
Dnes sú podľa advokáta Mojžiša majetky v pôvodnej podobe „minimálne“.
„Keď niekto kúpil majetok v konkurze, ten sa už nedá vrátiť späť, no je možné požadovať takzvané speňaženie, v tomto prípade rádovo v stovkách tisíc eur,“ odpovedal na otázku, aký majetok dnes Ondrejčák môže získať. Podľa neho však nepôjde o žiadny „veľký rozmer“ . „Ale človeku, ktorý je trinásť rokov vo výkone trestu, stačí naozaj málo.“
Juraja Ondrejčáka polícia zadržala pri rozsiahlej akcii kukláčov s použitím vrtuľníka na jeseň 2011. V centrále piťovcov v bratislavskom Lamači zasahovalo viac ako tristo policajtov, spolu obvinili 23 ľudí. Ondrejčák sa odvtedy spoza mreží nedostal.
V roku 2014 mu súdy za závažnú trestnú činnosť vymerali 16 rokov a v roku 2021 súhrnných 23 rokov. Po zrušení týchto trestov bude o výške tých nových opäť rozhodovať súd. Usvedčený mafián sa k viacerým skutkom v minulosti priznal, aktuality.sk
X X X
V „polepšovniach“ končia stovky detí. Po nelichotivej správe minister Drucker ohlásil zmeny
Zariadenia v skutočnosti podľa kritikov často len prehlbujú škodlivé návyky.
Benjamin sa ocitol v partii asi desiatich chlapcov, ktorí ukradli peňaženku. Vzal to na seba, preto v 15 rokoch skončil v “polepšovni”.
Podobný osud postihuje na Slovensku stovky detí. V reedukačných centrách, ako sa polepšovne nazývajú oficiálne, bolo k polovici septembra 2024 „umiestnených“ 306 žiakov.
Neraz sa tam dostali bez potrebnej diagnostiky – rozhodovalo to, v ktorom zariadení bolo voľné miesto. A ako odhalila minuloročná kontrola generálnej prokuratúry, často išlo o nedôstojné priestory, ktorým sa nevyhýbalo sexuálne násilie.
Minister školstva Tomáš Drucker prišiel zhruba rok po zverejnení kritického hodnotenia s návrhom opatrení, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa podmienky v reedukačných centrách zlepšili a aby sa do nich dostali iba tí, pri ktorých zlyhali všetky iné možnosti.
Koľko je nepolepšiteľných?
Do zariadení určených na prevýchovu smerujú deti či mladiství s poruchou správania, žiaci s kombináciou porúch správania a duševnými ťažkosťami, deti dlhodobo „na liekoch“ alebo po detoxikácii, ktoré potrebujú nastaviť liečebný proces a aj študenti s takými vážnymi psychiatrickými diagnózami, že je nevyhnutný pobyt v zdravotníckom zariadení.
„V minulosti sa deti umiestňovali do zariadení najmä na základe voľných kapacít a bez potrebného diagnostického procesu. Vzhľadom na to, že mnoho detí neprešlo komplexnou diagnostikou máme za to, že práve zavedením povinnej diagnostiky diagnostickým centrom zamedzíme nesprávnemu umiestneniu dieťaťa,“ priblížili situáciu pre Aktuality.sk zásstupcovia ministerstva školstva.
Koľko z prevýchovavaných je, ľudovo povedané, nepolepšiteľných, si netrúfli presnejšie vyčísliť.
„Správanie každého dieťaťa je individuálne a je veľmi ťažké posúdiť, či po jeho stabilizácii sa vráti k správaniu, za ktoré bolo umiestnené do zariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnuté, aby bola neustála práca so zákonným zástupcom, stabilizácia rodinného prostredia, prípadne nastavenie spolupráce so zariadeniami poradenstva a prevencie, ako aj školského prostredia,“ dodali.
V roku 2024 skončili podľa dostupných štatistík po pobyte v „polepšovni“ štyria ľudia vo väzení.
Pleseň aj sexuálne násilie
Benjamin, ktorý sa do reedukačného centra dostal za krádež peňaženky, sa sťažoval na šikanu a sexuálne zneužívanie. Pokúsil sa dokonca o samovraždu.
Vážne pochybenia vo fungovaní systému odhalila aj generálna prokuratúra.
„Nutné je žiaľ konštatovať, že v každom reedukačnom centre boli získané závažné poznatky o porušovaní zákonnosti a o porušovaní práv umiestnených detí, ktoré si vyžadovali ďalšiu ingerenciu generálnej prokuratúry a prijatie opatrení za účelom odstránenia zisteného porušenia zákonnosti,“ píše sa v správe zverejnenej v januári 2024.
V Zlatých Moravciach boli toalety v izolačnej miestnosti napadnuté plesňou. V zariadení vo Vrábloch našla prokurátorka zranené dieťa ukryté pod karimatkami.
„Priamo počas previerky generálnej prokuratúry realizovanej dňa 16.02.2023 v RC Trstín bol počas rozhovorov s umiestnenými dievčatami získaný poznatok o nedobrovoľnom sexuálnom styku, ku ktorému mala byť dňa 14.02.2023 maloletá Simona donútená iným dievčaťom umiestneným v RC Trstín,“ pridala ďalšiu šokujúcu informáciu autori správy.
Prípad vyústil do trestného stíhania.
Denný režim
Prvá polepšovňa na Slovensku vznikla už pred 120 rokmi v Košiciach. Prevýchovavala zanedbané deti vo veku 10–21 rokov. Po prvej svetovej vojne ju premenovali na Štátny výchovný ústav J. A. Komenského a z pôvodných 120 miest rozšírili kapacitu na 720 lôžok.
V súčasnosti je podľa ministerstva školstva kapacita všetkých zariadení na Slovensku 504 miest.
Ako vyzerá denný režim?
V Reedukačnom centre Hlohovec sa deti budia medzi šiestou a siedmou hodinou. Po rozcvičke, hygiene a raňajkách nastupujú na vyučovanie. Najpodstatnejšou časťou dňa je komunitné podporné stretnutie, kde sa deti stretávajú v menších počtoch s dospelými a budujú si tak vzájomný vzťah.
Obed nasleduje o 14.25 a po ňom sa deti venujú činnosti podľa určenia vychovávateľa.
Zmeny ministra Druckera
Správa generálnej prokuratúry vyvolala pobúrenie. Strana Sloboda a solidarita pri tom kritizovala, že generálny prokurátor sa téme nevenoval, už keď vládna koalícia navrhla rozsiahle úpravy trestných noriem zameraných za znižovanie trestov za korupciu.
Minister Drucker v úvode roka 2025 predstavil viacero zmien, ktoré by mali systém reedukačných centier vylepšiť.
Ministerstvo vyraďuje zariadenia v Trstíne a Chalmovej. Na odstránenie nedostatkov spomínaných v správe prokuratúry podľa predstaviteľov rezortu smerovali dva milióny eur.
Vybudovanie nového diagnostického centra v Prešovskom kraji, navýšenie personálneho zabezpečenia, mzdové ohodnotenie v podobe kompenzačných príspevkov či vybudovanie nových vnútorných oddelení by si malo vyžiadať ďalších viac než 10 miliónov eur.
Pracovníci centier podľa plánu dostanú príplatok za prácu s rizikovými deťmi vo výške 200 eur a po piatich rokoch nepretržitej služby budú mať nárok na mesačné platené voľno. Ministerstvo chce, aby navrhované zmeny platili od januára 2026, aktuality.sk