Niekto intrigoval v našom mene, hnevá sa šéf parlamentu Kollár. Eduardovi Kočišovi z Republiky vraj niekto volal z utajeného čísla a predstavil sa mu ako poslankyňa Sme rodiny Zuzana Šebová. Ona sama hovorí, že je to hlúposť.

 Líder Republiky Milan Uhrík obvinil koaličné hnutie Sme rodina, že sa snaží pretiahnuť jeho poslancov do svojho klubu. Podľa neho chce takto koalícia doplniť počty poslancov, aby sa vyhla menšinovej vláde. Kollárovci to odmietajú a hovoria, že niekto proti nim intriguje.

Boris Kollár ešte v júli avizoval, že by sa k nim mali v parlamente už čoskoro pridať tri nové posily. Nejde však o ľudí z Republiky.

Odmieta, že by práve uhríkovcov akokoľvek kontaktovali. Zákonodarcovi Republiky vraj niekto telefonoval v mene ich poslankyne.

Verejné tajomstvo

„Poprosím kollárovcov, aby neotravovali našich poslancov na prechod do klubu Sme rodina ,s obrovskou perspektívou na dlhé roky‘. Je to zbytočná strata času,“ napísal na Facebooku Uhrík.

Republika, ktorú založili bývalí členovia extrémistickej ĽSNS, má v parlamente piatich zákonodarcov. Sme rodina vraj kontaktovala Eduarda Kočiša.

„Z hnutia Republika oslovili cez sprostredkovateľov poslanca Eduarda Kočiša, ktorý to však rozhodne odmietol a okamžite ma o veci informoval,“ hovorí šéf Republiky pre Aktuality.sk.

„Je verejným tajomstvom, že strany vládnej koalície obiehajú opozičných poslancov a snažia sa ich zlanáriť do svojich klubov, aby dokázali prekryť menšinovú vládu,“ dodáva Uhrík.

Intriga a kravina

Boris Kollár hovorí, že ide o nezmysel a „niečiu“ intrigu. Sám vraj zisťoval, čo sa mohlo stať, pretože by nikdy neprijal poslanca z „fašistickej strany“. Kočišovi podľa Kollára niekto volal z utajeného čísla a predstavil sa mu ako poslankyňa Sme rodiny Zuzana Šebová.

Kollár dodáva, že sa so Šebovou, ale aj s ďalšími poslancami hnutia rozprával, no všetci odmietli, že by s Kočišom telefonovali. „Je to kravina a vymyslená intriga,“ hnevá sa predseda parlamentu.

O Uhríkovi navyše hovorí ako o niekdajšom ideológovi ĽSNS, ktorý prišiel s nápadom používať symboliku 1488, s fašistami preto nechce mať nič spoločné.

Absolútny nezmysel, tak zasa tvrdenia uhríkovcov okomentovala samotná Šebová, ktorá vraj Kočišovi volala. „Sama som bol prekvapená. Veď nech to dokáže, keď to tvrdí,“ povedala nám.

S Kočišom sa pozná z parlamentu a tykajú si spolu. Prečo by mu teda volala z utajeného čísla, pýta sa poslankyňa. „Navyše, ja nemám ani žiadnu právomoc dávať takéto ponuky,“ ukončila.

Potrebujú každý hlas

Sme rodina má v súčasnosti 17 poslancov. Už v septembri by ich mohlo byť 20. Kollár v júli oznámil, že sa k nim pridajú Romana Tabák a Ján Krošlák, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke OĽaNO, a primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, ktorý kandidoval za ĽSNS.

Ponuku od Kollára dostal aj ďalší odídenec od Obyčajných ľudí Martin Čepček. Tvrdil však, že sa ešte nerozhodol, či ju prijme.

Koaličné zoskupenie OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí bude v Národnej rade zrejme už čoskoro potrebovať každý hlas. Už týždne totiž trvá koaličná kríza.

Ak SaS odíde z vlády, koalícia bude v parlamente disponovať len 68 hlasmi. Ak sa k Sme rodine pridá spomínaná trojica poslancov, stále to dokopy bude len 71 hlasov, aktuality.s

 X X X

Mal sa tam stretávať Kaliňák so špičkami polície. Bödörovi zaistili podiel v Pivnici Radošina

Norbertovi Bödörovi prokuratúra zaistila podiel v známej Pivnici Radošina, ktorú mal navštevovať aj Robert Kaliňák. Ten si však nepamätá, s kým sa tam stretával.

Spoluvlastní ju oligarcha Norbert Bödör, tiekli do nej štátne dotácie a mali sa tam stretávať policajné špičky. Pivnica Radošina je mediálne známa už pár rokov.

Podiel v tomto podniku je teraz pre trestné stíhanie nitrianskeho oligarchu zaistený, prokurátor tento postup inicoval už v máji 2021.

O Pivnici Radošina písal ešte v roku 2017 novinár Ján Kuciak, ktorý vtedy odhalil, že firma za éry ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka získala dotácie 3,1 milióna eur.

Polovičný vlastník

Redakcia Aktuality.sk si informáciu o zaistení podielu vo firme Pivnica Radošina všimla v obchodnom registri. Hoci rozhodnutie ÚŠP je z mája 2021, v obchodnom registri sa informácia o zaistení objavila až v decembri minulého roka.

„Úrad špeciálnej prokuratúry uznesením, sp. zn. VII/3 Gv 147/20/1000-387 zo dňa 20.05.2021, právoplatného dňa 02.08.2021, zaistil obchodný podiel spoločnosti MERUS (…), v ktorej je obvinený Ing. Norbert Bödör spoločníkom, a to v spoločnosti: Pivnica Radošina, s.r.o.,“ uvádza poznámka v zápise spoločnosti Pivnica Radošina v obchodnom registri.

Bödör vlastní polovicu Pivnice Radošina práve prostredníctvom eseročky Merus. Druhú polovicu firmy vlastní eseročka Entireal právnika Ľubomíra Pekára.

V prípade Pivnice Radošina a jej materskej eseročky Merus ide o jediné spoločnosti, ku ktorým sa mladší Bödör oficiálne priznáva. „Mám podiely v spoločnostiach v dvoch: Pivnica Radošina a firme Merus – to je prenájom nehnuteľností,“ uviedol pred súdom v kauze úplatku pre policajtov, keď súd rozhodoval o jeho väzbe.

V januári 2021, keď zaistili majetky Norberta i Tibora Gašpara v kauze Očistec, ešte podiel v Pivnici Radošina zaistený nebol.

„Obchodný podiel a ďalší majetok bol zaistený z dôvodu, že trestné stíhanie sa viedlo aj pre dva trestné činy, pri ktorých Trestný zákon predpokladá povinné uloženie trestu prepadnutia majetku,“ uviedol hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. Dodal, že okrem podielu boli zaistené aj peniaze na bankových účtoch a cenné papiere.

Hoci má Merus dvoch majiteľov (jedným z nich je obvinený Bödör), eseročka nemôže zaistený podiel v Pivnici Radošina predať – reštaurácia však môže naďalej podnikať.

„So zaisteným podielom v Pivnici Radošina nemôže spoločnosť Merus disponovať, nemohla by ho previesť na inú osobu, rovnako naň nemôže bez suhlasu sudcu alebo prokuratúry Privatbanka uplatniť výkon záložného práva, ktoré má na tento podiel,“ uviedol partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.

Kaliňák, Kováčik a Bödör

Pivnica je známa ako Bödörovo odľahlé miesto, v ktorom sa stretávali špičky polície a prokuratúry. Podľa viacerých výpovedí obvinených vo veľkých kauzáchtam mal chodiť aj Robert Kaliňák, ktorý však tvrdil, že si nepamätá ani to s kým sa v pivnici stretol.

„Stretnutia v pivnici Radošina sú pre exministra citlivou témou. Viacerí spolupracujúci obvinení v kauze Očistec totiž detailne opísali jeho stretnutia s Norbertom Bödörom a ďalšími vtedajšími funkcionármi či lojálnymi policajtmi práve v Radošine. Kaliňák v minulosti nepoprel, že bol v podniku v Radošine. Bránil sa však, že chodil na tisícky stretnutí a podrobnosti si nepamätá,“ písali Aktuality.sk minulú jeseň.

Neskôr Kaliňák pripustil, že v prominentnom podniku v Radošine sa mohol stretnúť aj s Bödörom. „Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör,“ uviedol pre SME.

V Radošine sa na stretnutiach bývalých vplyvných policajtov mal zúčastniť bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Vyplýva to z Makóovej výpovede v trestnej kauze Kováčika. „Makó spomína aj stretnutie v Radošine vo vinárstve, kde sa mali stretnúť pri spoločenskej akcii – v súvislosti s ukončením roka. Išlo o stretnutia, na ktorých sa mal zúčastniť napríklad Robert Kaliňák, Norbert Bödör, ale aj poprední funckionári polície a bezpečnostných zložiek,“ opísali Aktuality.sk Makóovu výpoveď z 8. júla 2021.

Informácie o stretnutiach bývalých bezpečnostných pohlavárov v pivnici Radošina sa prevalili počas vyšetrovania kauzy Očistec, mali sa udiať v ére bývalého vedenia polície, keď jej šéfoval Tibor Gašpar.

Neskôr sa v médiách objavili aj policajné nahrávky z iných stretnutí, ktoré sa udiali na známej poľovníckej chate v období, kedy už bol Norbrert Bödör obvinený a sedel vo väzbe. Na týchto schôdzkach jeho otec – majiteľ Bonulu Miroslav Bödör – hostil aj špičky Smeru – Roberta Kaliňáka a Roberta Fica. Tieto schodzky sú zachytené aj na videách, aktuality.sk

X X X

Reforma nemocníc: Menšie nesúhlasia s 800 pôrodmi. Petko hovorí, že podmienku by nesplnilo 20 z nich

Prezident Asociácie nemocníc Marián Petko hovorí, že nesúhlasia s tým, aby počet pôrodov pre nemocnicu bol stanovený na 800 ročne a žiadajú, aby číslo bolo znížené na 600.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Na jeseň, najneskôr však do konca roka ministerstvo zdravotníctva ukáže, ako by mohlo vyzerať nové usporiadanie nemocníc.

Malo by byť jasné, ktoré nemocnice budú poskytovať najnáročnejšiu zdravotnú starostlivosť, ktoré budú riešiť špecializovanú, komplexnú či štandardnú starostlivosť a ktorých úlohou bude poskytovať následnú starostlivosť.

Skôr ako toto „zatriedenie“ bude zrejmé, rezort zdravotníctva najprv ukázal, aké podmienky nastavil pre jednotlivé úrovne nemocníc, teda aká starostlivosť sa v nich bude poskytovať a čo musia plniť.

Po tom, čo si nemocnice aj zdravotníci podmienky (vyhlášku o kategorizácií) preštudovali, niektoré z nich požadujú zásadné zmeny.

Slovenská lekárska komora žiada, aby sa zmeny oddialili. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) zase trvá na úpravách v prípade pôrodníc a na vysvetlení od ministerstva zdravotníctva, kam budú chodiť pacienti, keď menšie nemocnice nebudú môcť robiť niektoré chirurgické zákroky.

Veľké štátne nemocnice sú zase vo vyjadreniach stručné.

Pôrodnice

Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje 80 regionálnych nemocníc, hovorí, že pre nich je kľúčové, aby ministerstvo upravilo podmienky pri pôrodniciach.

Rezort totiž zaviedol podmienku, že pôrodnica musí urobiť aspoň 800 pôrodov ročne. V opačnom prípade by nemala fungovať, resp. by sa mala zlúčiť s inou pôrodnicou.

Minimálny počet výkonov je jedna z kľúčových vecí, ktoré rezort nastavil v rámci celej reformy. Vychádza totiž z toho, že len keď nemocnica robí dostatočný počet zákrokov, má ich zvládnuté a robí ich teda kvalitne a bezpečne.

„Nesúhlasíme s tým, aby počet pôrodov pre nemocnicu bol 800. Požadujeme, aby číslo bolo znížené na 600. Vychádzame z nemeckého a rakúskeho modelu, aj zo škandinávskych krajín. To je jedna z našich kľúčových pripomienok,“ uviedol Petko.

Počet 600 podľa jeho slov vychádza aj z reálnej praxe na Slovensku a dal by sa oveľa skôr zabezpečiť.

„Pôrodníc, ktoré nespĺňajú počet 800 pôrodov, je minimálne 20 a to je pre nás úplne neprijateľné,“ hovorí Petko.

Treba podotknúť, že zmeny sa netýkajú blízkej budúcnosti, ale do praxe by sa začali pretavovať od roku 2024.

Podľa neho zatiaľ k dohode s ministerstvom na tomto bode nedošlo, no budú na ňom trvať.

Spájanie pôrodníc

Ministerstvo priamo neodpovedalo, či je možné, že upraví podmienky pre pôrodnice. Skôr hovorí o tom, že sa nemocnice budú spájať.

„Ak je navrhovaný počet pôrodov minimálne 800 na pôrodnicu, neznamená to, že všetky pôrodnice, ktoré dnes majú menej pôrodov, zaniknú. Spájaním menších pôrodníc v okolí sa vytvorí sieť pôrodníc, ktoré budú poskytovať dostatočnú kvalitu pre rodiace mamičky, a najmä ich deti,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková.

Znamená to, že nie všetky pôrodnice, ktoré dnes odrodia menej ako 800 detí ročne, by zanikli, ale že ak sú dve takéto menšie pôdrodnice blízko seba, tak sa zlúčia a teda do jednej z nich sa presmerujú všetky pôrody.

Petko ale hovorí, že ministerstvo doteraz nepovedalo, kam by ženy z dotknutých regiónov chodili rodiť, ako by sa tam dopravili a či by dotyčná nemocnica bola pripravená zvládnuť zvýšený počet pôrodov.

Chirurgické zákroky

Rovnakú námietku, ako pri pôrodniciach, má ANS aj v prípade niektorých chirurgických zákrokov, ktorých by sa menšie nemocnice mali vzdať. Petko hovorí, že ide o niektoré operácie brucha, hrubého čreva alebo očí.

Nesúhlasia s tým podľa neho, pretože im nikto nevysvetlil, kde sa tieto operácie budú robiť a ako to bude pre pacientov zabezpečené.

„Ľuďom treba povedať, že keby sa už neoperovalo v menšej nemocnici, kam majú chodiť na operácie, ktorá nemocnica ich musí prijať. Nie je daná mapa pacienta,“ hovorí prezident ANS.

Ani na otázku, kedy bude známa táto takzvaná mapa pre pacientov, rezort priamo neodpovedal, prízvukuje len to, že mu ide o kvalitu.

„Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pri tvorbe jednotlivých úrovní nemocníc sa pritom prihliadalo práve na geografickú a časovú dostupnosť, ako aj spádovosť,“ uviedla Lániková.

Personál

Ďalšiu výhradu má asociácia aj v prípade personálneho zabezpečenia. Reforma počíta s tým, že v nemocniciach sa o pacientov bude starať viac personálu.

Petko sa pýta, aký spôsobom to majú zabezpečiť, keď už dnes s tým majú problém.

„Štát spôsobil personálny marazmus a teraz ešte ide sprísňovať,“ tvrdí.

Ministerstvo reaguje, že na stabilizácii personálu pracuje, spomína nedávne návrhy na zvýšenie platov zdravotníkov aj strategický dokument, na ktorom pracuje.

Ten má ciele, medzi ktorými spomína navýšenie platov sestier, študentské či náborové dotácie, ale aj zmenu imidžu povolania sestry či zmenu financovania zdravotníctva a riešenie kompetencií a vzdelávania.

Väčšie nemocnice

Aktuality.sk oslovili aj veľké štátne nemocnice s otázkou, ako vnímajú podmienky, ktoré stanovilo ministerstvo. Odpovede zaslali tri z nich. Výraznejšie pripomienky nemali, respektíve okomentovali ich stručne.

„Viacerí naši odborníci mali pripomienky za odborné spoločnosti. Ich prehodnotenie a definitívne znenie vyhlášky je v kompetencii ministerstva zdravotníctva,“ uviedla košická nemocnica.

Univerzitná nemocnica Bratislava hovorí zase o minimálnych pripomienkach, ktoré sú skôr technicko-formálne.

„V rámci celého procesu prípravy legislatívy je pre nás kľúčová informácia o finálnej ceste pacienta, ktorou doposiaľ nedisponujeme a od ktorej bude závisieť rozsah poskytovaných zdravotných služieb v nemocnici,“ uviedla zase hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.

Komora lekárov: treba ju odložiť

ANS má na rozdiel od štátnych nemocníc veľa výhrad aj preto, že jej nemocníc sa reforma dotýka najviac. Asociácia podala celkovo 170 zásadných pripomienok.

Avšak kriticky vystupuje aj Slovenská lekárska komora, ktorá hovorí, že návrh je neprehľadný, vychádza z nepresných podkladov, chýba mu jasné zadefinovanie, ako by sa pacient v systéme pohyboval a ako bude celý systém zabezpečený aj z hľadiska materiálno-technického a personálneho.

Návrh podľa nich ignoruje základné oddelenia nemocníc ako je interná medicína, chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo a podľa nej vytvára programy, z ktorých sú mnohé umelo konštruované. Nepozdáva sa im ani delenie nemocníc.

Kategorizácia nemocníc je podľa nej nepripravená a treba ju odložiť.

Sieť do konca roka

Petko hovorí, že od ministerstva majú prísľub, že sa k ich výhradám ešte vráti. Malo by to byť po tom, čo rezort predstaví usporiadanie nemocníc.

„Sieť nemocníc má byť podľa zákona vydaná do 31.12.2022,“ uviedla Lániková.

Samotné podmienky nie sú nemenné a ministerstvo ich plánuje každý rok aktualizovať a v prípade potreby aj upraviť sieť nemocníc.

“Rezort zdravotníctva však v tomto smere neočakáva zásadné medziročné zmeny, ale postupný vývoj v jednotlivých oblastiach,” uviedla Lániková, aktuality.sk

X X X

Bránil Azovstaľ, tri mesiace je v ruskom zajatí. Chápal, že sa z neho nevrátia všetci, hovorí jeho priateľka

 Chcem veriť, že sa naši vojaci vrátia domov. Pozitívnu skúsenosť máme. Čo nemáme sú garancie, pretože tu skrátka nefunguje medzinárodné právo, hovorí priateľka zajatého azovca.

Jej priateľ viac ako 80 dní bránil v radoch jednotky Azov mesto Mariupol. Jeho tvár v máji obletela i svetové médiá, keď počas telemostu priamo z útrob oceliarní Azovstaľ odpovedal na otázky ukrajinských i svetových médií.

„Zajatie považoval za čosi ponižujúce a lístok nikam. Bohužiaľ, mal pravdu,“ hovorí v rozhovore Daria CYKUNOVA, priateľka jedného z obrancov Azovstaľu Ilju Samojlenka.

Kontakt s ním stratila 20. mája, keď sa Samojlenko v jednej z posledných skupín ukrajinských vojakov vzdal dal rúk Rusov. Spolu s ďalšími zajatcami sa pravdepodobne ocitol v Olenivke, v zajateckom tábore, kde koncom júla počas útoku na jednu z budov zahynulo viac ako 50 ukrajinských vojnových zajatcov.

X Čo vám v ten deň, keď ste sa dozvedeli o výbuchu, bežalo hlavou?

Veľa otázok. Napríklad načo ich Rusi vzali do zajatia, keď ich teraz fakticky zabíjajú tými istými výbušnými zariadeniami. Prečo nám nedali možnosť extrakcie (možnosť, kedy by tretia krajina po dohode znepriatelených strán vzala vojakov na svoje územie s podmienkou, že sa už nezapoja do bojov, pozn. red)?

Prečo nás nepodporila žiadna z krajín-garantov? Z Mariupola vtedy vyšlo okolo dva a pol tisíca osôb. To nie je ani štyridsaťtisíc, ani stotisíc ľudí. Hocijaká krajina Európy sa mohla stať garantom a prijať ich na svojom území. Naša vláda by za nich platila. My sami by sme sa poskladali. Lenže nenašiel sa nikto, kto by s tým súhlasil.

X Chvíľu sa zdalo, že by to mohlo byť Turecko. Údajne mali pripravené aj lode.

Práve na Turecko sme sa veľmi spoliehali. Po prvé, bolo by najvýhodnejšie prepraviť ľudí priamo z Azovstaľu. Nieže by sa mi páčila pozícia Turkov, ale je ako tak neutrálna a bolo by to objektívne. Dohodnúť sa ale dá len pri veľkom chcení.

X Z pohľadu Ruska však mali vojaci z Azovstaľu predsa len, nazvem to, symbolický význam.

Samozrejme. Aj preto si myslím, že ten útok v Olenivke nebol namierený len na likvidáciu ľudí, ale aj na demoralizáciu obyvateľstva a rodín. Rodiny vojakov sa veľmi aktívne zúčastňujú rôznych aktivít, hovoria s mnohými ľuďmi, aktívne pracujú, aby téma zostávala v centre pozornosti.

 X A podarilo sa im to? Ja by som povedala, že po podobnom čine budú príbuzní ešte aktívnejší.

Nebudem klamať, myslím si, že pri niektorých sa im to podarilo. Ja sama som v prvý deň bola v takom šoku, že som vôbec nevedela, čo mám robiť.

Potom som vyhlásila, že sa budem rozprávať s novinármi, pretože sa treba dať dokopy a kamsi sa pohnúť. Ešte týždeň po útoku nebolo dňa, kedy by som nehovorila so žurnalistami, päť aj šesť novinárov denne. Pre obyčajnú osobu, ktorá na to nie je zvyknutá, je to veľmi náročné.

No ako hovorím, potrebovala som sa nakopnúť. Pomohlo mi aj to, že som sa ešte pred vojnou z osobných príčin naučila mechanizmus, ako bojovať so stresom. Niektorí ľudia to ale nevedia a treba to pochopiť. Preto podobné situácie vnímajú omnoho ťažšie.

Sama neviem, či je Ilja živý. V zoznamoch (obetí), ktoré zverejnili ruské zdroje, nie je, ale stopercentnú istotu nemám…

X Čo blízki vedia o útoku?

Informácie čerpáme z nezávislých medzinárodných zdrojov, ktoré majú svoju váhu. Napríklad z InformNapalm alebo od Medzinárodného inštitútu pre vyšetrovanie vojny. Oba zdroje potvrdzujú, že útok nevyšiel z ukrajinskej strany. A po druhé, že sa z blízkej vzdialenosti musela s najväčšou pravdepodobnosťou použiť termobarická zbraň. Cielene.

Netreba byť superanalytikom, aby ste si zrátali dve a dve. Barak, ktorý dostal zásah, stál na okraji priemyselného areálu. Od tých, ktorí sa vrátili zo zajatia, vieme, aké je zhruba rozloženie budov v zóne. Ten barak nestál priamo v nej, ale akoby vedľa nej, kde bol prázdny priestor.

Muži, ktorí sa vrátili, hovorili, že v čase, keď tam boli oni, v tom baraku nikto nebol. To svedčí o tom, že ľudí tam umiestnili len nedávno. Niektorí dobrovoľníci, ktorých vymenili, zasa tvrdili, že sa tam diali nejaké rekonštrukčné práce. Banálne tam naťahali postele.

Barak mal kapacitu zhruba dvesto ľudí. Viete si to pozrieť na videách z miesta udalosti.

Vidíte tam aj to, že niet stôp po tlakovej vlne. Vidíte obhorené telá aj postele, ale nie sú rozmetané. Ak by to bol nejaký veľký kaliber, na mieste baraku by bol kráter.

X Vláda alebo ukrajinské bezpečnostné štruktúry s vami o tejto téme komunikujú?

Úrady, ktoré to majú na starosti, nám konkrétne informácie nedávajú, ale povedzme, že nás morálne podporujú. Dávať nám superexkluzívne informácie ani nemajú v popise práce.

No pomáha neustála analytika všetkých možných zdrojov a rozhovorov s tými, ktorí sa odtiaľ vrátili. Analyzovať zdroje je veľmi dôležité. Tomuto sa venujem takmer neustále.

Sledujem pritom aj ruské zdroje, pretože pre mňa je dôležité sledovať, aké procesy sa dejú tam z ich perspektívy. Pýtali ste sa na demoralizáciu. Niektorých možno demoralizovali, ale niektorých ešte viac naštvali. Vrátane mňa.

Ako sa to prejavuje, čo cítite?

Ja už necítim nič. Som len neuveriteľne unavená a zo všetkého najviac túžim po tom, aby sa to už skončilo. Chcem spraviť všetko, čo je v mojich silách, aby som k tomu prispela.

X Spomínali ste, že sledujete aj ruské zdroje.

Tie neoficiálne, pretože oficiálne pochopiteľne šíria len propagandistické odkazy. Dokonalo poznám ruský jazyk, pretože do 24. februára som bola ruskojazyčná. Polovica mojej rodiny je z Ruska, na Ukrajinu sa prisťahovali už dávno. Na telegramkanáloch nájdete všeličo. Na rôznych kontách viete vyloviť rôzny obsah, emócie, veci, ktoré nenapíšu oficiálne zdroje.

X Takže pátrate úplne všade.

Chcem nájsť hocijakú novinku. Nemám tie kanály odkliknuté, ale sú večery, keď si sadnem a poviem si, že treba skontrolovať to, to, to. Snažím sa nájsť Ilju, zbadať na nejakom videu aspoň jeho ucho. Žiaľ, zatiaľ som ho nenašla. Podobne temne zmizol aj Bohdan Krotevyč alias Tavr. Nie je na žiadnom z videí. To isté Denys Prokopenko či Svjatoslav Palamara (dôstojníci v Azove, pozn. red).

X Zhovárali ste sa s Iljom pred 24. februárom o tom, aká je pravdepodobnosť, že Rusi zaútočia v plnej sile?

Jasne. Už keď Spojené štáty americké v jeseni vyzvali svojich občanov, ktorí sa nachádzali na území Ukrajiny, aby sa odtiaľ vrátili domov, chápali sme, že veci sa nedejú len tak. Medzinárodná rozviedka na to otvorene Ukrajinu upozorňovala.

Čosi viselo v povetrí a zdalo sa mi, že ľudia, ktorí sa touto situáciou podrobne zaoberali, neboli 24. februára veľmi prekvapení.

Keď ste ale obyčajný civilista, ktorý nikdy na vlastnej koži nezažil vojnu, pochopiteľne, šokuje vás to. To bol aj môj prípad. Politika ma nie vždy zaujímala, ale keď sa situácia začala naozaj vyostrovať, spozornela som. Keď Putin vystúpil s vyhlásením o nezávislosti republík, jediné, na čo som myslela, bolo, ako veľmi dúfala v to, že veľkej vojny vyhneme, no ona sa očividne začne veľmi skoro. Ilja bol už v Mariupoli.

 X Prečo sa z Kyjeva presunul práve tam?

Do Mariupola mal odísť len na týždeň. Bola tam jedna z najväčších základní Azovu, prebiehalo mnoho tréningov a Ilja odcestoval vyslovene ako lektor. Vracať sa mal 25. februára. Vo štvrtok sa začala vojna, v sobotu ráno mal byť v Kyjeva.

Hoci už odišiel z vojenskej služby, vedela som, čo spraví. Chápala som, že pokiaľ by sa začala rozsiahla vojna, vráti sa na front. Ani by ma nenapadlo odhovárať ho.

V tú noc mi len napísal: Začalo sa to, neboj sa a nemaj obavy.

Od začiatku slúžil v Azove?

Od roku 2015. Azov je vysokokvalifikovaná, profesionálna jednotka, od roku 2015 patrí k Národnej garde. Ideologicky nie je s ničím spojená.

Ruská propaganda pri Azove rada používa pojem nacisti.

Je to smiešne. Viete, mňa už nerozčuľuje propaganda, ale to, že tomu veria za hranicami. Štve sa, keď mi nejaký týpek spoza hraníc na Twitteri vypisuje, že sú azovci nacisti. Stačí si prečítať výklad ženevského experta, ktorý má špecializáciu na teroristické skupiny, kde vysvetľuje, prečo azovci nie sú žiadni nacisti. Ten výklad som mu poslala a on mi odpísal niečo v duchu, že sú azovci nacisti, pretože si to čítal v New York Times, a že prečo som mu poslala experta. Niekomu sa zdá, že väčšiu váhu než odbornosť reálneho experta má teoretickosť masového média. Nechcem zmenšovať zásluhy novinárov, ale špecializácia v nejakej téme je predsa len špecializácia.

Na začiatku sa v Azove nachádzala časť prívržencov z pravicových hnutí, to nikto nepopiera. Napríklad z radov futbalových ultras. Ale keď jeho inštitúcia začala naberať na váhe, aj tam začali rozumieť, že to nemôže byť tínedžerská jednotka, do ktorej vstupujú 17-, 18-roční chlapci, ktorí hľadajú sami seba. Chlapci dospeli, pochopili vážnosť vojny, už to nebolo o tetovaní pavučín na lakťoch. Jednotka sa začala rozrastať, pripojilo sa k nej mnoho ľudí a dávno išlo za rámce futbalových chuligánov. Viac ľudí, viac názorov a aj dynamiky pre zmenu.

Azov sú skrátka seriózni vojaci, ktorí veľmi veľa času venujú zdokonaleniu svojich zručností.

X Čo sa vám na Iljovi zapáčilo?

Môj otec bol vojak a vždy som si vravela: hocikto, len nie vojak! Predsa len, vojaci sú špecifickí ľudia. S Iljom sme boli najskôr kamaráti. Vedela som o jeho minulosti, o tom, že je itčkár, že sa venuje dizajnu. Spoznali sme sa minulé leto, naše cesty sa preťali na jednom festivale. Spočiatku som ani nevenovala pozornosť tomu, že má namiesto ruky protézu. Potom som sa ho začala vypytovať, čo to je, on mi to vysvetľoval. Takto akosi sme sa i skamarátili.

Veľmi som si ho začala vážiť ako priateľa. Keď som čosi veľmi duševne prežívala, videla som, že sa snaží, aby mi pomohol. Je pozorný, starostlivý, rozumný. Vždy som sa s ním mala, o čom porozprávať. Je to veľmi praktický človek, no to neznamená, že je bez emócií.

 X Keď sa ešte nachádzal v Azovstali, hovorili ste niekedy o tom, že to nemusia prežiť alebo že sa dostanú do zajatia?

Nie, v tie posledné týždne nebol úplne otvorený pre podobné rozhovory. Chápem, že je to človek, ktorý najskôr vážne veci rieši v sebe, až potom sa delí. Je to introvert. No ja viem, že im bolo ťažko. Viem to od iných žien, ktoré sa zhovárali so svojimi mužmi, ktorí boli ochotnejší hovoriť o týchto veciach.

Viem ale, že zajatie považoval, po prvé, za čosi ponižujúce, a po druhé, že je to lístok nikam. Bohužiaľ, ako vždy mal pravdu. Raz v jednom z rozhovorov dokonca povedal, že veľké šance zajatiu nedáva, pretože si myslí, že ich skrátka v tých barakoch nechajú vybuchnúť. Ilja veľmi dobre chápal, že zo zajatia sa nevrátia všetci.

X Čím sa to skončí? Myslíte, že Rusko spustí divadlo so súdnym procesom?

Chcem veriť, že naši vojaci sa vrátia domov. Pozitívnu skúsenosť máme. Nemáme ale garancie, pretože tu skrátka nefunguje medzinárodné právo. Nemáme ani len tretiu stranu, ktorá by toto všetko mohla kontrolovať. Ja osobne napríklad nemám výčitky voči Červenému krížu. Chápem, že nemôžu dokopy nič spraviť. Čo spravia? Povedia: Ajajaj, Rusko, toto nemôžeš robiť.

Rusko je krajina-terorista. Ignorujú všetky právne normy aj eticko-morálne hodnoty.

Chcela by som, aby existovala nejaká tretia strana, ktorá by bola funkčná a kontrolovala by dodržiavanie Ženevských konvencií. Možno by to mohla byť koalícia zložená z predstaviteľov rôznych krajín, nech je to maximálne nezávislé.

Som ale realistka a uvedomujem si, že dvetisícpäťsto ľudí nepustia naraz. Keď ich budú vymieňať po etapách, zajatci sa musia tej svojej etapy ale najskôr dožiť. A aby ste sa jej dožili, musí Rusko dodržiavať Ženevskú konvenciu, aktuality.sk

X X X

Nielen Slafkovský, ale aj Nemec vyzeral výkonmi ako draftová jednotka, vraví rekordér MS Andres Ambühl

 Švajčiar Andres Ambühl síce v nedeľu pri jasnej výhre Davosu nad Spartou Praha 6:1 gól nedal, ale inak očaril fanúšikov v Bratislave. Sedemnásťnásobný účastník majstrovstiev sveta bol najväčšia hviezda premiérového Danube Cupu a predviedol to aj výkonmi na ľade.

Tesne pred septembrovými 39. narodeninami zvládol tri zápasy za štyri dni. Najprv strelil fínskemu Lukku Rauma dva góly, domácemu Slovanu Bratislava o deň neskôr nasúkal hetrik. Po dueli proti Sparte sa kapitán Davosu ponáhľal so spoluhráčmi na letisko, ale našiel si čas aj na rozhovor pre náš denník.

ŽENIE HO TÚŽBA PO ZLATE Z MAJSTROVSTIEV SVETA

X Keď sme vás sledovali, s akou ľahkosťou ste lietali po ľade, dá sa predpokladať, že o rok v máji vás uvidíme na vašich osemnástych majstrovstvách sveta v kariére. Čo vy na to?

„(úsmev) Uvidíme. Stále sa zabávam na ľade a cítim sa dobre. Užívam si hokej ako za mladých čias.“

X Proti Sparte ste neskórovali, ale vyzerá to, že formu máte už pred sezónou, keď ste na turnaji strelili päť gólov.

„Neviem, či je to najlepšie načasovanie. Radšej by som ju mal v rozhodujúcich chvíľach sezóny. Mal som šťastie, odrazilo sa ku mne pár pukov. Je vždy dobré skórovať, aj keď ide len o prípravné obdobie v auguste. Dodá vám to energiu. Verím, že si formu prenesiem do ostrých zápasov.“

X Ako sa vám páčil premiérový ročník Danube Cupu?

„Je pekné, keď môžete hrať podobné medzinárodné turnaje, špeciálne po pandemických ročníkoch. Vtedy sme nemohli ísť zo Švajčiarska nikam. Vždy si to užívam, keď sa môžeme porovnať s najlepšími klubmi z jednotlivých hokejových krajín.“

X Vráťme sa ešte k zápasu so Slovanom Bratislava, ktorý vás trápil až do konca. Vyhrával vyše minútu pred koncom 3:2, nakoniec ste ho zdolali 4:3 po nájazdoch. Čo hovoríte na výkon súpera?

„Hrali veľmi dobre. Bol to vyrovnaný zápas, ak sa nemýlim, aj nás strelecky prevýšili. Nadreli sme sa, aby sme nakoniec vyrovnali a uspeli po nájazdoch. Slovan má svoju kvalitu.“

X V minulom ročníku bol váš spoluhráč Kristián Pospíšil, s ktorým ste mali aj nepríjemnú skúsenosť z majstrovstiev sveta v Lotyšsku v roku 2021, keď vás fauloval a dostal trest do konca stretnutia. Ako si na neho spomínate?

„Na Kristiána nemôžem povedať nič zlé. Obľúbil som si ho, bol som rád, že je v našom tíme. Aj keď dlhšie nehrával, vždy keď dostal šancu, nechal na ľade všetko. Mal v play-off výborné zápasy. Dúfam, že bude mať výbornú sezónu v SaiPe. Držím mu palce.“

X Vo viacerých rozhovoroch po vašom rekorde, ktorý teraz držíte nielen sedemnástimi účasťami na majstrovstvách sveta, ale najmä neuveriteľnými 123 zápasmi za Švajčiarsko na šampionátoch, ste zneli až príliš skromne. Už ste si stihli s odstupom času uvedomiť, čo ste dosiahli?

„Je to fakt dosť zápasov. Neustále sa nad tým zamýšľam, keď mi to niekto pripomenie. Ináč však nad tým veľmi neuvažujem. Každý rok mám rovnaký cieľ, zahrať si po klubovom ročníku na majstrovstvách sveta a odovzdať tam čo najlepšie výkony.“

X Zo svetového šampionátu máte striebro. Stále vás poháňa túžba po zlate?

„Áno, je to stále môj cieľ. Boli sme už dvakrát veľmi blízko. V posledných rokoch nám chýbali malé kroky, aby sme znova mohli bojovať o najvyššie priečky. Keď si oblečiem švajčiarsky dres, dúfam v to najlepšie. Verím, že znova budeme mať aj šťastie a konečne sa nám podarí uspieť.“

X Bol posledný šampionát vo Fínsku jedným z najväčších sklamaní vo vašej kariére? So spoluhráčmi ste suverénne vyhrali skupinu, zdolali ste aj favoritov z Kanady, ale nakoniec ste prehrali vo štvrťfinále s USA.

„Posledné tri šampionáty sa pre nás skončili sklamaním. Veď na Slovensku nás vyradila Kanada gólom 0,4 sekundy pred koncom hracieho času. S Nemcami sme zase vypadli rovnako vo štvrťfinále v Lotyšsku po nájazdoch. Vo Fínsku to bola skvelá skupina, ale vo štvrťfinále sme nehrali dobre, preto sme prehrali.“

X V Helsinkách ste hrali aj proti Slovensku, keď vám dal gól Juraj Slafkovský, ktorý bol neskôr draftová jednotka. Vnímali ste ho už vtedy ako kandidáta na najvyšší post?

„Nevedel som, či bude prvý, alebo druhý, ale bol som presvedčený, že bude medzi troma najvyššie vybranými hokejistami v drafte NHL. Rovnaké pocity som mal aj pri pohľade na Šimona Nemca, ktorý tiež vyzeral ako kandidát na jednotku. Bolo to pekné, že išli obaja z najvyšších priečok.

Je to super úspech pre slovenský hokej. Zaujali ma však aj ostatní mladí hráči. Adama Sýkoru som mohol vidieť na majstrovstvách sveta a počul som len dobré veci o Filipovi Mešárovi. Mladí hráči môžu vytvoriť novú silnú generáciu slovenských hokejistov.“

X V septembri oslávite 39. narodeniny, ale na ľade to nevyzerá, že by ste rýchlostne spomaľovali. Zmenili ste rokmi niečo v príprave, aby ste stíhali s oveľa mladšími hráčmi?

„Nie, nezmenil som nič. Jediná vec, čo mi napadá, je, že čím som starší, tým sa snažím hrať rozumnejšie. Nerobím všetko, čo sa mi povie, keďže poznám svoje telo a viem, čo potrebujem, aby som sa cítil dobre.“

Pri vašej dlhovekosti vznikajú rozličné porovnávania. Asi najkrajšie je, keď niekto povie, že ste taký európsky Patrick Marleau, ktorý drží rekord v počte zápasov v NHL.

„(smiech) Nepočul som ešte o podobnom prirovnaní, ale Patrick Marleau hral veľmi dlho na vysokej úrovni. Možno sa to aj mne podarí ďalších pár rokov.“, aktuality.sk