Už vieme, prečo nám unikali ruskí špióni, tvrdí Macko. Nová posila Republiky je podľa ministra obrany Jaroslava Naďa „balciarovec“, ktorého z ministerstva vyhodili hneď po jeho nástupe do funkcie. Do hnutia Republika vstúpil v krátkom čase už druhý bývalý dôstojník Vojenského spravodajstva. V januári sa uhríkovci pochválili, že sa k nim pridal Peter Pukan, ktorý vo vojenskej tajnej službe pracoval 15 rokov.
V júli sa ďalšou posilou Republiky stal plukovník Roman Hubert, ktorý ešte v roku 2020 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa Úradu vojenskej kontrarozviedky.
V náplni jeho práce teda bol aj boj proti ruským špiónom, ktorí na Slovensku dlhodobo vyvíjali aktivity. Paradoxne sa však práve Republika, v ktorej sa chce Hubert angažovať, netají svojimi sympatiami k režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pre poslanca hnutia Miroslava Suju dokonca v minulosti pracoval ako asistent človek, ktorého zo špionáže pre Rusko podozrievala polícia. Nad pôsobením Huberta v kontrarozviedke tak visia otázniky.
Minister Naď: je to balciarovec, vyrazili sme ho
„Plukovník Mgr. Roman Hubert má v silových zložkách SR odslúžených takmer 27 rokov,“ informoval pred niekoľkými dňami hovorca a poslanec Republiky Ondrej Ďurica.
Hubert najskôr roky pracoval v polícii, od roku 2008 až do roku 2020 bol podľa Ďuricu pod ministerstvom obrany, kde to dotiahol až na zástupcu šéfa kontrarozviedky.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) nám potvrdil, že Hubert skutočne vo Vojenskom spravodajstve pôsobil. Považuje ho za „balciarovca“, ktorého pred dvoma rokmi z práce vyhodili.
„Do Republiky vstupujú postupne balciarovci, ktorých sme z Vojenského spravodajstva vyrazili po mojom príchode na ministerstvo obrany. Hubert je exemplárnym príkladom. Iba to preukazuje, čo za stranu Republika je. Spája extrémistov a tiež ľudí, ktorí zneužívali svoje pozície vo Vojenskom spravodajstve na aktivity, ktoré sú aktuálne vyšetrované zo strany OČTK,“ povedal Naď pre Aktuality.sk.
Ján Balciar bol za minulej vlády šéfom Vojenského spravodajstva, neslávne známy sa stal najmä pre svoj miliónový majetok, ktorého pôvod nevedel hodnoverne preukázať.
Republika Huberta bráni. Ďurica Naďovi odkazuje, aby sa radšej zaujímal o hospodárenie vo svojom rezorte, „pretože inak bude stredobodom záujmu OČTK práve on“.
Sujov asistent
Hubert sa k uhríkovcom pridáva len pár mesiacov po tom, ako NAKA v marci zadržala viacero osôb podozrivých zo špionáže pre Rusko.
Na verejnosť dokonca unikli videá, na ktorých vidno, ako plukovník Sergej Solomasov, niekdajší vojenský pridelenec na ruskej ambasáde v Bratislave, úkoluje dopisovateľa portálu Hlavné správy Bohuša Garbára.
Polícia v kauze obvinila nielen Garbára, ale aj prorektora na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši Pavla Bučku. Jedným zo zadržaných bol aj Jozef Mihalčin, bývalý asistent poslanca ĽSNS Miroslava Suju (dnes už Republika).
Suja sa minulý rok na Facebooku chválil fotkou s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Po prevalení aféry sa od bývalého asistenta dištancoval. Dokonca vyhlásil, že ak je vinný, pokojne nech mu dajú trest smrti.
Nič to však nemení na tom, že uhríkovci preberajú rétoriku Kremľa a agresiu Ruska na Ukrajine relativizujú ako vyprovokovanú Západom a NATO. Zároveň rázne odmietajú akúkoľvek vojenskú pomoc Kyjevu.
Macko: Je nutná očista
Bučka podľa polície s Rusmi spolupracoval od roku 2013, teda už aj v čase, keď v kontrarozviedke robil Roman Hubert Hubert.
Vstup Petra Pukana a teraz aj Romana Huberta do prokremeľskej Republiky je podľa bývalého zástupcu náčelníka generálneho štábu Pavla Macka jednou z odpovedí na otázku, prečo slovenské tajné služby nedokázali ruských špiónov odhaliť.
„Ak boli v kontrarozviedke, tak mali odhaľovať nepriateľské pôsobenie na našom území, snahu o prenikanie do našich systémov alebo snahu o narušenie našej bezpečnostnej integrity, priemyselnú, vojenskú špionáž. Ak sme neodhalili nejakého Bučku od roku 2013, tak aj preto, lebo takíto ľudia boli v kontrarozviedke,“ tvrdí.
Macko si myslí, že slovenské spravodajské služby potrebujú dôslednú očistu. Každý jeden príslušník Vojenského spravodajstva by podľa neho mal prejsť poriadnou previerkou.
Slovensko má s ruskými špiónmi pomerne bohaté skúsenosti. V priebehu posledných dvoch rokov sme vyhostili viacero ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže.
Troch v roku 2020, troch vlani a ďalších troch tento rok v marci v súvislosti so špionážnou aférou. Slovensko vzápätí rozhodlo o znížení počtu ruských diplomatov v Bratislave o ďalších 35 osôb, aktuality.sk
X X X
Zákazka vyzerala ako ušitá na mieru, uchádzači sa sťažovali. Firma OLO súťaž náhle zrušila
Bratislavská mestská odpadková firma výber dodávateľa strážnikov zrušila krátko potom, ako sme sa na súťaž spýtali.
Potrebovali štyroch strážnikov, ktorí by zabezpečili ochranu zberného dvora a spaľovne, prípadne náhle výjazdy zásahovej jednotky. Strážna firma, ktorá by ich dodala, by však musela splniť pomerne prísne podmienky. Mala totiž disponovať dvoma vysokošpecializovanými certifikátmi: jeden z oblasti manažérstva bezpečnostných operácií a riadenie rizík, druhý protikorupčný.
Takéto podmienky súťaže o novú esbéesku nastavila bratislavská mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), za čo si vyslúžila kritiku medzi potenciálnymi záujemcami o zákazku. Viaceré firmy to už dopredu zo súťaže diskvalifikovalo.
Hneď v ten deň, ako sme sa na certifikáty v OLO spýtali, mestská spoločnosť súťaž zrušila. Stalo sa tak napriek avízu firmy, že na naše otázky bude reagovať neskôr, keďže je dovolenkové obdobie.
O niekoľko dní nám firma OLO napísala, že k zrušeniu súťaže ju viedli námietky uchádzačov. „V priebehu lehoty na predkladanie ponúk nás niektorí záujemcovia upozornili na skutočnosť, že vyžadovanie predmetných certifikátov môže predstavovať pre viaceré subjekty na trhu problém, keďže nimi nedisponujú,“ uviedla OLO v stanovisku, ktoré nám poskytla manažérka jej externej komunikácie Zuzana Balková.
Certifikáty navyše sú problém
Obmedzovanie súťaží príliš prísnymi podmienkami predstavuje problém, potvrdzuje Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. Mohli by byť ušité na mieru dopredu dohodnutého dodávateľa.
„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obmedzujúce podmienky sa v tunajších podmienkach zvykli historicky zneužívať. Hlavne v prospech víťazstva vopred vytypovanej firmy. O to dôslednejšie by mali verejné inštitúcie s obmedzujúcimi podmienkami narábať a ak ich už v súťaži použijú, transparentne ich odôvodniť.“
Redakcia Aktuality.sk dostala z prostredia blízkeho strážnym službám informácie, že certifikátmi, ktoré od záujemcov požaduje OLO, disponuje esbéeska Shield z východu Slovenska – tá už aj v súčasnosti dva areály odpadovej firmy stráži. Zástupca spoločnosti Shield Peter Vaško nám tov telefonickom rozhovore potvrdil. Či sa esbéeska Shield do dnes už zrušenej súťaže OLO aj zapojila, nám však nevedel povedať.
Mestká firma OLO nám neodpovedala konkrétne na otázku, či požiadavkami na certifikáty došlo k výraznému obmedzeniu súťaže a tým aj k menej hospodárnemu prístupu. Nedozvedeli sme sa ani to, či dopredu zisťovali, ktoré esbéesky také certifikáty majú. Vo všeobecnej odpovedi spoločnosť vysvetlila, prečo ich žiadala.
„Naším cieľom bolo nájsť čo najlepšieho dodávateľa služieb vzhľadom na povahu prevádzky, ktorú považujeme za rizikovú z pohľadu ochrany, ceny technológií a environmentálneho vplyvu (technika na centrále OLO, závod ZEVO a pod.),“ uviedla v reakcii mestká firma OLO.
Doposiaľ však takí úzkostliví v mestskej firme neboli, pretože aktuálne platnú zmluvu s firmou Shield spomínanými certifikátmi nepodmienili.
Certifikáty už nechcú
Na dôvod požadovania certifikátov sme sa spoločnosti OLO spýtali 14. júla v ranných hodinách prostredníctvom emailu. Ako sme už spomenuli, spoločnosť ešte v ten istý deň súťaž zrušila. Toto oznámenie bolo vo vestníku zverejnené až nasledujúci deň.
Mestská odpadová spoločnosť pripustila, že k tomuto kroku pristúpila pre námietky uchádzačov. Po novom už od nich certifikáty nechce.
„Pristúpili sme v nadväznosti na tieto podnety trhu, za účelom umožnenia čo najširšej hospodárskej súťaže, k zrušeniu vyhláseného verejného obstarávania (podľa § 57 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní) a verejné obstarávanie na poskytovanie služieb SBS sme opätovne vyhlásili. Predmetné certifikáty nie sú v opakovanom verejnom obstarávaní požadované.“
Čo vlastne chceli
OLO hľadalo firmu na stráženie dvoch objektov v Bratislave: zberného dvora na Starej Ivanskej ceste a spaľovne s dotrieďovacím závodom vo Vlčom hrdle. Strážnici by za rok odrobili pre OLO dovedna takmer 25-tisíc hodín. Okrem toho mestská spoločnosť požaduje aj výjazdy zásahovej jednotky – OLO predpokladá, že za rok ich bude 50.
Kameňom úrazu verejného obstarávania strážnej služby sú spomínané dva špecifické certifikáty ISO. Vo výzve už zrušeného obstarávania odôvodňuje mestský podnik ich nutnosť len všeobecným opisom samotných certifikátov.
Opis certifikátov vo výzve OLO:
Certifikát ISO 18788 – Systém manažérstva súkromných bezpečnostných operácií za účelom deklarovať zavedenie systematického prístupu v oblasti manažérstva bezpečnostných operácií a riadenie rizík a zníženie dopadov na externé prostredie pri výkone bezpečnostných operácií hospodárskeho subjektu, ktorý zabezpečuje fyzickú ochranu objektov a osôb.
Certifikát ISO 37001 – Systém manažérstva proti úplatkárstvu, ktorý preukazuje transparentnosť organizácie otvorením vonkajšej kontroly politík a procesov na predchádzanie korupcii. Implementácia systému je predpokladom, že obchodní partneri, subdodávatelia, dodávatelia konajú čestne (v dôsledku toho sa znižuje riziko obvinenia z nedodržiavania miestnych alebo medzinárodných protikorupčných zákonov).
Zástupca spoločnosti Shield v telefonickom rozhovore uviedol, že dnes je podmienka certifikátov vo verejných súťažiach štandardom. Náhodným preverením približne desiatky súťaží na bezpečnostné služby sme však zistili, že vo väčšine prípadov nie sú potrebné certifikáty ISO. Keď ich aj obstrávatelia vyžadujú, ide zväčša o jeden a nie hneď dva.
Bez nároku na certifikát obstarávajú bezpečnostné služby napríklad na ministerstve vnútra, finančnej správe dokonca aj na bratislavskom magistráte, ktorý je vlastníkom firmy OLO.
SBS známa z „divokého“ východu
Spomínaná súkromná bezpečnostná služba Shield verejnosti nie je veľmi neznáma. Do povedomia sa dostala najmä v období farmárskych protestov – išlo o prípad farmáraJuraja Béreša z východu Slovenska. Podľa Béreša ho mali zamestnanci tejto esbéesky zbiť priamo na poli.
Béreš sa pred incidentom dostal do sporu s poľnohospodárom Patrikom Šuchtom, ktorého techniku mala michalovská bezpečnostná služba strážiť. Podľa šéfky esbéesky Drahomíry Adamovej celý incident prešetrila aj krajská polícia a tá nezistila žiadne pochybenie zo strany bezpečnostnej služby.
Súkromnej bezpečnostne službe Shield sa darí, jej tržby stabilne rastú, v roku 2021 dosiahli takmer 5 miliónov eur. Značná časť z tržieb pochádza od štátnych inštitúcií. Shield v minulosti podpísala zmluvy napríklad s policajným prezídiom, ministerstvom dopravy, ministerstvom životného prostredia, bytovou agentúrou rezortu ministerstva obrany, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Národnou diaľničnou spoločnosťou, aktuality.sk
X X X
Pred desiatimi rokmi zaznela jedna veta, ktorá odvrátila kolaps eura
Napriek tomu, že Európska centrálna banka porušila pravidlá pri záchrane eura, problémy menovej únie sa nevyriešili. Práve naopak, ešte viac sa prehĺbili. Mnohé krajiny totiž vyprodukovali ďalšie obrovské dlhy.
Stačilo niekoľko slov a napätá situácia na finančných trhoch sa veľmi rýchlo upokojila. Stalo sa to presne pred desiatimi rokmi, keď vtedajší prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi verejne vyhlásil, že na podporu spoločnej európskej meny urobí „všetko, čo bude potrebné“.
V tom čase celá eurozóna zažívali veľmi krušné časy, pretože ju potápali extrémne zadlžené južanské krajiny na čele s Gréckom, ktoré sa ocitlo v bankrote. Krach Atén by nebol až taký problém, lebo ide o malú ekonomiku.
Zadlžené Taliansko a Španielsko
Oveľa väčšie obavy však vyvolávali Taliansko a Španielsko, ktoré sa takisto dostávali do problémov so splácaním dlhu. Úroky na ich štátnych dlhopisoch sa v priebehu krátkej doby zvýšili na takmer sedem percent, čo bolo pre ich verejné financie neúnosné. Dlhové problémy sa, samozrejme, prejavovali aj na spoločnej európske mene, ktorá začala voči doláru výrazne oslabovať.
Do hry napokon musela vstúpiť ECB, aby upokojila trhy. Draghiho slová nakoniec zaúčinkovali a situácia sa načas upokojila. Eurozóna zostala pokope a žiadny jej člen nakoniec nemusel odísť. Zároveň však prekročila pomyselný rubikon.
Týmto vyhlásením sa totiž porušilo základné pravidlo, na základe ktorého vznikla eurozóna – a to, že za dlhy ručia a sú zodpovedné jednotlivé štáty. Po novom tak za dlhy už ručia všetky krajiny eurozóny, a to aj vďaka eurovalu.
Hodnotenie po desiatich rokoch
Odborníci tento významný míľnik hodnotia rôzne a nepanuje medzi nimi jasná zhoda.
„Tento krok hodnotím v danom kontexte ako správny a nevyhnutný. Zastavil fragmentáciu na dlhopisovom trhu, ktorá dosahovala neudržateľné úrovne, a v konečnom dôsledku viedol k zažehnaniu krízy eurozóny a eura,“ zhodnotil analytik Tatra banky Andrej Martiška.
Podľa neho sa eurozóna odvtedy a predovšetkým vďaka tomu vymanila z krízy. Zároveň sa ECB stala emancipovanejšou a flexibilnejšou pri riešení ďalších kríz.
Niektorí odborníci sú však skeptickejší. Ako povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta, vyjadrenie Maria Draghiho bolo pred desiatimi rokmi zrejme z krátkodobého hľadiska nevyhnutné, no z dlhodobého pohľadu mohlo spôsobiť veľa škody.
Negatívne dôsledky vidí predovšetkým v nedostatočnom znižovaní deficitov a dlhov jednotlivých štátov menovej únie.
„Zadlženie mnohých krajín je vyššie ako pred dekádou a nič nenaznačuje, že by sa rozpočtová politika zásadnejšie zlepšila. Kurz eura je aj kvôli tomu dlhodobo o čosi slabší,“ dodal Lehuta.
Padla nezávislosť ECB
Práve tento negatívny jav najčastejšie kritizujú odborníci. Draghiho slová totiž spôsobili, že vlády nemuseli začať šetriť a aj naďalej mohli vo veľkom míňať na dlh. Tým stratila ECB časť svojej politickej nezávislosti.
Oveľa negatívnejšie však celú intervenciu ECB hodnotí analytička spoločnosti Next finance Markéta Šichtařová. Na jednej strane síce Draghiho slová zachránili euro, ale podstatné je, za akú cenu.
„Na čo to bolo? Dnes je v dôsledku toho obrovská inflácia, prichádzajú ďalšie recesie a dlhodobo zaostávame v životnej úrovni za vývojom vo svete. Obyvateľom by bolo lepšie, keby sa vtedy eurozóna rozdelila na pomalú a rýchlu časť,“ priblížila Šichtařová.
Za súčasnými ekonomickými problémami vidí práve vtedajšie v podstate politické rozhodnutie ECB.
„Euro dnes nie je vnútorne pevná mena a drží pokope len vďaka politickej vôli. Nemá celosvetovú dôveru, lebo kryje ohromné dlhy a monetizuje štátny dlh,“ doplnila analytička. Šichtařová je presvedčená, že keby ECB pred desiatimi rokmi euro nezachránila, dnes by bolo oveľa silnejšie.
Z menovej únie by totiž museli odísť najslabšie krajiny. Eurom by sa síce platilo v menej štátoch, avšak tie by mali oveľa väčšiu fiškálnu disciplínu, aktuality.sk
X X X
Do klubu Sme rodina môžu prísť viac ako traja poslanci. Oslovili aj Čepčeka
Minister práce a podpredseda koaličného hnutia Sme rodina naznačil, že k hnutiu sa môžu v septembri pridať aj viac ako traja poslanci. Otázne stále zostáva, či aj Romana Tabák.
Čas na vyriešenie koaličnej krízy sa kráti. Hnutiu OĽaNO a strane SaS zostáva už iba päť a pol týždňa na jej vyriešenie. Vládne hnutie Sme rodina sa medzitým snaží posilniť svoje postavenie v parlamente.
Dva dni po tom, čo SaS ohlásila vypovedanie koaličnej zmluvy, Boris Kollár oznámil, že do klubu Sme rodina vstúpia nezaradení poslanci Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko.
Rozširovanie svojho klubu Kollár už raz oznámil. V septembri minulého roka, keď sa k SaS pridala skupina šiestich odídencov zo Za ľudí na čele s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, avizoval šéf Sme rodina, že do jeho hnutia vstúpia piati noví poslanci. Doteraz však hnutie žiadnych nových poslancov do svojich radov neprijalo.
Dnes sa však vstup nových zákonodarcov do klubu Sme rodina zdá byť reálnejší. Kollár totiž vyslovil konkrétne mená a o rozširovaní hnutia hovorí otvorene aj minister práce za Sme rodina Milan Krajniak. Ten pre Aktuality.sk dokonca pripustil, že by sa k nim mohli pridať aj viac ako traja zákonodarcovia.
Medzi nimi by mohol byť aj nezaradený poslanec Martin Čepček, ktorý pre Aktuality.sk potvrdil, že od hnutia dostal ponuku.
Tabák si stále nie je istá
„Dozviete sa to úplne presne pred septembrovou schôdzou parlamentu, keď zvoláme tlačovú besede a predstavíme ich. Možno to bude aj väčšie číslo ako traja,“ odpovedal Krajniak na otázku, o koľkých poslancov sa hnutie rozšíri.
Isté však nemusí byť ani číslo tri. Romana Tabák, ktorú vylúčili z klubu OĽaNO, pretože nehlasovala za vydanie Roberta Fica na väzobné stíhanie, poprela, že jej vstup k Sme rodina je istý.
Potvrdila to aj pre Aktuality.sk. „Do septembra sa môže ešte udiať toľko vecí. Ja ešte čakám, ako sa vykryštalizuje politická situácia,“ povedala Tabák. Nič podľa nej nie je isté – ak by to tak bolo, už by to oznámila.
Krajniak však zdôraznil, že avizované rozširovanie klubu Sme rodina nesúvisí s aktuálnou koaličnou krízou. „Každá strana chce mať čo najsilnejší poslanecký klub. Ale nerobíme to kvôli tomu, že teraz potrebujeme byť nejako personálne posilnení,“ uviedol s tým, že s novými poslancami budú mať silnejšiu váhu pri presadzovaní svojho programu.
Z kandidátky ĽSNS k Sme rodina?
Návrhy Sme rodina bude pravdepodobne pomáhať presadzovať poslanec Jozef Šimko. Ten to však pre Aktuality.sk odmietol potvrdiť a odkázal nás na už spomínanú septembrovú tlačovú besedu.
„Máme s ním korektný vzťah a na základe toho korektného dvojročného vzťahu, keď sme sa kritizoval aj sme si rozumeli pri niektorých zákonoch v parlamente, považujem za zmysluplné, aby podporoval dobré veci v rámci nášho poslaneckého klubu,“ povedal na adresu Šimka Krajniak.
Primátor Rimavskej Soboty sa dostal do Národnej rady na kandidátke ĽSNS. Z ich klubu však odišiel v auguste minulého roka. Minister práce však nevidí problém v tom, že by do ich hnutia vstúpil poslanec, ktorý kandidoval spolu s extrémistami.
„Je lepšie, keď človek, ktorý je dlhé roky primátorom Rimavskej Soboty a má za sebou nejaké výsledky, podporuje v parlamente rozumné návrhy rozumnej strany alebo je lepšie pokiaľ by mal presadzovať program s časťou týchto ľudí?“ pýtal sa Krajniak.
Hatráková nie, Čepček zvažuje
Otázkou však zostáva, či do klubu Sme rodina vstúpia aj viac ako traja poslanci, ako to načrtol Krajniak. Do úvahy prichádzala ďalšia poslankyňa, ktorú vylúčili z OĽaNO po hlasovaní o vydaní Fica, Katarína Hatráková.
„Neviem, že by sa o tom takéto rozhovori viedli,“ pokračoval podpredseda Sme rodina. Spojenie s hnutím poprela aj samotná nezaradená poslankyňa.
„Nemám na to dôvod vstúpiť do klubu Sme rodina. Ja som súčasťou klubu Kresťanskej únie,“ skonštatovala pre Aktuality.sk s tým, že jej vstup do Sme rodina nepripadá do úvahy.
Ďalším poslancom, ktorý nepatrí do žiadneho klubu v parlamente, je Martin Čepček. „Ponuku som dostal, zvažujem, ale nie som rozhodnutý,“ povedal Čepček. Toho vylúčili z hnutia Obyčajných ľudí, pretože podľa nich nerešpektoval pravidlá koaličnej zmluvy, aktuality.sk
X X X
Slovákov láka ďalšie pochybné investovanie. Podvod využíva tvár Viktora Vinczeho
Na falošnej stránke portálu Sme.sk sľubuje rýchly a vysoký zisk investovaním do kryptomien.
- Podvodná stránka láka ľudí na rizikové investovanie do kryptomien.
- Odvoláva sa na moderátora Viktora Vinczeho, ktorý mal vďaka nej údajne zbohatnúť.
- Ide o klasickú schému, ktorá sľubuje rýchly a vysoký zisk s minimálnym rizikom.
Internetom sa šíri ďalšia podvodná stránka, ktorá ľudí láka na rizikové investovanie. Teraz na to využíva tvár Viktora Vinczeho, televízneho moderátora a redaktora. Článok sa tvári ako text portálu Sme.sk a uvádza falošné výpovede Vinczeho, ktorý mal týmto spôsobom zbohatnúť. Taktiež v ňom ľudí „vyzýva“ na rovnaké investovanie do kryptomien. Je to však podvod.
Ide o klasický prípad kampane, ktorá využíva mená celebrít alebo politikov a známe slovenské médiá na oslovenie ľudí na sociálnych sieťach. Zakaždým sľubuje rýchly a vysoký zisk s minimálnym rizikom.
Na prvý pohľad je ale zrejmé, že ide o pochybnú stránku. Chýba na nej autor článku, má zvláštnu URL adresu, odkazy po kliknutí napríklad na menu nefungujú alebo sa nedajú načítať. Všetky „reklamy“ odkazujú na web predmetnej platformy.
Indície napovedajúce, že ide o podvod, sú aj nesprávne skloňovanie, zvláštna štylistika a zlá gramatika textu, ktorá pôsobí ako skopírovaná z prekladača. Už len prvá veta v článku je neprirodzená: „Viktor Vincze Televízna moderátorka. Urobil si meno ako drzý rovnoprávny hovorca, ktorému nevadí byť úprimný v tom, ako zarába peniaze.“
Výška škôd sa môže vyšplhať aj do tisícok eur
Podporiť autenticitu by mali komentáre pod článkom, ktoré vyzerajú ako z Facebooku. Sú však umelé a väčšina mien ani nie je slovenská. Zahraničné mená majú aj niekoľkí citovaní slovenskí „svedkovia“ a „spokojní klienti“ podvodnej platformy.
V závere článku je podrobný návod na to, ako a kde zadať svoje celé meno, e-mailovú adresu, dátum narodenia či údaje o karte vrátane jej čísla. Obeť následne nemá žiadnu záruku, či svoje investované peniaze niekedy ešte uvidí, prípadne či niekto neprevezme kontrolu nad jej bankovým účtom. Výška škôd sa môže vyšplhať aj do tisícok eur.
Okrem Viktora Vinczeho zneužili podvodníci na podobnú schému aj mnohé iné tváre. Naposledy to bol Minister financií Igor Matovič, predtým spevák Branislav Jobus, moderátor TA3 Peter Bielik, zosnulý Milan Lasica, Boris Kollár či Jaroslav Haščák, ale aj Peter Sagan, Peter Marcin, Jaroslav Haščák a Peter Kažimír, aktuality.sk
X X X
Británia bude o rok hostiť Eurovíziu namiesto Ukrajiny
Podľa organizátorov súťaže Kyjev za súčasných okolností nie je schopný usporiadať takéto medzinárodné podujatie.
Spojené kráľovstvo v pondelok súhlasilo s tým, že bude hostiť budúci ročník pesničkovej súťaže Eurovízia namiesto Ukrajiny. Podľa organizátorov súťaže Kyjev za súčasných okolností nie je schopný usporiadať takéto medzinárodné podujatie. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia Európskej vysielacej únie (EBU), britskej televízie BBC a ukrajinských predstaviteľov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Na podporu Ukrajiny
„Pesničková súťaž Eurovízia 2023 nebude na Ukrajine, ale na podporu Ukrajiny. Našim partnerom BBC sme vďační za prejavenie solidarity s nami“ uviedol šéf ukrajinskej verejnoprávnej televízie UA:PBC Mykola Černotyckyj.
V tohtoročnej edícii súťaže v talianskom Turíne triumfovala ukrajinská skupina Kalush Orchestra so skladbou „Stefanija“. Podľa tradície je hostiteľskou krajinou nasledujúceho ročníka súťaže vždy víťaz z predchádzajúceho roka. V roku 2023 bude podujatie pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine hostiť britská televízia BBC. Miesto konania vyberie v spolupráci s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá súťaž organizuje.
Britská ministerka kultúry Nadine Dorriesová spresnila, že televízia BBC sa ujala organizácie podujatia na základe požiadavky EBU a ukrajinských predstaviteľov na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Je mi ľúto, že v dôsledku pokračujúceho ruského krviprelievania nebolo možné usporiadať toto podujatie na Ukrajine, kde by sa malo konať,“ uviedla Dorriesová. Dodala, že Spojené kráľovstvo zabezpečí, aby budúci ročník pesničkovej súťaže odrážal nedávne víťazstvo Ukrajiny v tejto súťaži, aktuality.sk