Ruský teror v meste Sumy na kvetnú nedeľu. Raketový útok v centre mesta si vyžiadal 31 mŕtvych vrátane dvoch detí. Na 31 vzrástol počet mŕtvych po nedeľnom ruskom raketovom útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. Sú medzi nimi aj dve deti. Ďalších 84 ľudí, vrátane desiatich detí, bolo zranených. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na informácie záchranných zložiek. Útok sa radí medzi najsmrteľnejšie na Ukrajine v tomto roku, upozornila agentúra Reuters.
Mesto Sumy sa nachádza iba niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov sa stáva opakovane.
O útoku na sociálnej sieti Telegram najprv informoval úradujúci starosta mesta Sumy Artem Kobzar. „Nepriateľ zaútočil raketami na civilistov. A bohužiaľ už vieme o viac ako 20 mŕtvych,“ uviedol.
Útok na sieti X odsúdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyzval na tvrdú medzinárodnú reakciu voči Moskve. Zdieľal tiež video, ktoré ukazuje telá obetí, zničený autobus a obhorené autá uprostred ulice.
Upozornil, že útok sa uskutočnil na kvetnú nedeľu, čo je významný kresťanský sviatok, ktorý pripomína Ježišov triumfálny príchod do Jeruzalema. Vyzval USA a Európu, aby v reakcii na útok, ktorý označil za terorizmus, postupovali voči Rusku tvrdo.
„Bez skutočne silného tlaku, bez riadnej podpory Ukrajiny, bude Rusko túto vojnu naďalej preťahovať. Sú to dva mesiace, čo (ruský prezident Vladimir) Putin ignoroval americký návrh na úplné a bezpodmienečné prímerie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.
Rusko sa neusiluje o mier, riadia ho vrahovia, reagoval český minister zahraničia Ján Lipavský (nestr.) na nedeľný ruský útok na ukrajinské mesto Sumy s desiatkami mŕtvych. Za neospravedlniteľný a barbarský označil útok počas kresťanského sviatku predseda ľudovcov a minister poľnohospodárstva Marek Výborný. Obaja sa vyjadrili na sociálnej sieti X.
Lipavský napísal, že myslí na všetkých pozostalých obetí, ktoré odporný útok na mesto Sumy zabil. „Rusko sa nechce zmeniť, Rusko sa neusiluje o mier. Je riadené vrahmi, ktorí každý deň dokazujú, že sa neusilujú o mier. Česko zostáva s Ukrajinou,“ dodal.
„Úplne barbarský útok ruských agresorov na Kvetnú nedeľu,“ uviedol Výborný k raketovému útoku, ktorý si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych a viac ako 80 zranených vrátane detí. „Neospravedlniteľné, neakceptovateľné, reálne ide o vojnové zločiny,“ podotkol.
Doplnil, že dúfa, že americký prezident Donald Trump naplní svoje slová a donúti režim ruského prezidenta Vladimíra Putina k zastaveniu paľby ak rokovaniu.
Kyjev už niekoľko týždňov varuje, že Moskva by mohla podniknúť ofenzívu na Sumy, upozornila AFP. Rusko v súčasnosti drží približne 20 percent územia krajiny na východe a juhu.
Ukrajinské letectvo dnes oznámilo, že Rusko v noci na dnešok vyslalo do severnej, južnej a centrálnej oblasti Ukrajiny 55 dronov. Ukrajinským jednotkám protivzdušnej obrany sa ich podarilo 43 zničiť.
Ukrajina čelí ozbrojenej ruskej agresii od februára 2022, krajina sa bráni s podporou predovšetkým západných partnerov. Spojené štáty sa usilujú o uzavretie mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom. Washington v posledných týždňoch skúšal dohodnúť čiastočné dohody o prímerí týkajúce sa energetiky a Čierneho mora. Rokovania ale zatiaľ neviedli k žiadnemu prerušeniu bojov./agentury/
X X X
Čína žiada USA o úplné zrušenie recipročných ciel
Vyňatie spotrebnej elektroniky z takzvaných recipročných ciel je malým krokom k náprave chybného prístupu administratívy Donalda Trumpa, tvrdí Čína.
Čína v nedeľu vyhlásila, že vyňatie spotrebnej elektroniky z takzvaných recipročných ciel je malým krokom k náprave chybného prístupu administratívy Donalda Trumpa. Tá na čínsky tovar uvalila clá vo výške 145 percent. Zároveň vyzvala Spojené štáty, aby recipročné clá úplne zrušili.
„Čína teraz vyhodnocuje vplyv“ výnimky, podľa ktorej sú smartfóny, počítače a ďalšia elektronika a hardvér vyňaté z ciel vo výške 145 percent, povedal hovorca čínskeho ministerstva obchodu. O výnimke v piatok 11. apríla večer informoval americký Úrad colnej a pohraničnej stráže.
Ministerstvo tiež vyzvalo Spojené štáty, aby „úplne zrušili“ svoje recipročné clá. „Naliehavo vyzývame USA, aby urobili veľký krok k náprave svojich chýb a úplne zrušili chybnú prax recipročných ciel a vrátili sa na správnu cestu vzájomného rešpektu,“ uviedol hovorca ministerstva obchodu., aktuality.sk
X X X
Zverejnili rebríček najbohatších ľudí sveta pre rok 2025, sú medzi nimi aj dvaja Slováci
Rebríček najbohatších ľudí sveta prvýkrát presiahol 3-tisíc osôb. Nachádzajú sa v ňom nielen Američania a Číňania, ale aj dvaja Slováci.
Prvý apríl nepriniesol len vtipy, ale aj rebríček najbohatších ľudí sveta. Svetový rebríček miliardárov magazínu Forbes obsahuje osoby, ktorých čistý majetok presahuje jednu miliardu dolárov. Zostavený bol na základe cien akcií a výmenných kurzov k 7. marcu 2025. Zároveň upozornil, že po uzávierke tohto ročníka rebríčka identifikoval ďalších miliardárov alebo zaznamenal zmeny, ktoré už nebolo možné doplniť či upraviť.
Rebríček magazínu Forbes tento rok zahŕňa 3 028 miliardárov, čo je o 247 viac ako v minulom roku. Prvýkrát v histórii prekročil počet miliardárov hranicu 3 000. Predtým došlo k podobnému prelomu v roku 2017, keď ich počet presiahol 2 000.
V posledných rokoch obsadzovali prvé miesto známe mená. Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu, bol na čele rebríčka v rokoch 2018, 2019, 2020 a 2021. V roku 2022 ho vystriedal Elon Musk, CEO spoločností Tesla a SpaceX. Nasledujúce dva roky (2023 a 2024) sa na vrchol dostal francúzsky podnikateľ, investor a zberateľ umenia Bernard Arnault so svojou rodinou. V roku 2025 sa však opäť stal najbohatším človekom Elon Musk.
Elon Musk má čistý majetok vo výške 342 miliárd dolárov. Tento rok si polepšil o 147 miliárd, najmä vďaka raketovej spoločnosti SpaceX a firme zaoberajúcej sa umelou inteligenciou xAI. Rástla aj Tesla, ktorá síce v poslednom období čelí kritike, no v porovnaní s minulým rokom zaznamenala zlepšenie, čo taktiež prispelo k Muskovej finančnej bilancii.
Najbohatší ľudia sveta 2025: Elon Musk (Tesla, SpaceX) – 342 miliárd dolárov
- Mark Zuckerberg (Facebook) – 216 miliárd dolárov
- Jeff Bezos (Amazon) – 215 miliárd dolárov
- Larry Ellison (Oracle) – 192 miliárd dolárov
- Bernard Arnault and family (LVMH) – 178 miliárd dolárov
- Warren Buffett (Berkshire Hathaway) – 154 miliárd dolárov
- Larry Page (Google) – 144 miliárd dolárov
- Sergey Brin (Google) – 138 miliárd dolárov
- Amancia Ortega (Zara) – 124 miliárd dolárov
- Steve Ballmer (Microsoft) – 118 miliárd dolárov
Druhým najbohatším mužom je zakladateľ Facebooku a Mety, Mark Zuckerberg, s majetkom vo výške 216 miliárd dolárov. Za ním nasleduje Jeff Bezos s 215 miliardami a Larry Ellison s 192 miliardami dolárov. Bernard Arnault, s majetkom 178 miliárd dolárov, obsadil piate miesto, čo je jeho najnižšia pozícia od roku 2017., aktuality.sk
X X X
Clá na dovoz z Číny čoskoro spôsobia nezvratné škody americkým firmám
Rušenie objednávok a zastavenie dopravy tovarov z Číny sa rýchlo stáva normou v obchodnej vojne medzi USA a Čínou.
Clá administratívy Donalda Trumpa na dovoz tovarov z Číny čoskoro spôsobia nezvratné škody mnohým americkým firmám. Americký prezident Trump v sobotu 12. apríla odpustil clá na dovoz smartfónov a ďalšieho hardvéru od čipov po počítače, ale pre väčšinu americkej ekonomiky a malých podnikateľov budú škody spôsobené 145-percentnými clami na čínsky dovoz čoskoro nezvratné.
Podľa šéfov dodávateľských reťazcov sa rušenie objednávok tovarov a zastavenie dopravy tovarov z Číny rýchlo stávajú normou v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. Firmy v rôznych odvetviach amerického priemyslu úplne zastavili kontajnerový export.
„Výrobcovia nábytku v Číne zaznamenali úplné zastavenie objednávok od amerických dovozcov a to isté počúvame v oblasti hračiek, odevov, obuvi a športového vybavenia,“ povedal zakladateľ a šéf spoločnosti Sea-Intelligence Alan Murphy.
„Ten istý vývoj sme zaznamenali v celej juhovýchodnej Ázii, ale po 90-dňovom odklade na clá sa tieto objednávky opäť rozbehli,“ pridal sa obchodný riaditeľ spoločnosti SEKO Logistics Brian Bourke. Rušené objednávok na dovoz z Číny však pokračuje. „Takmer všetko je pozastavené, pokiaľ ide o obchod s Čínou,“ spresnil generálny riaditeľ firmy OL USA Alan Baer.
Clá narúšajú dodávateľské reťazce
Podľa šéfa Americkej asociácie výrobcov odevov a obuvi (American Apparel & Footwear Association) Stephena Lamara náhle zmeny politiky a vysoké clá narúšajú dodávateľské reťazce na úrovni, aká tu nebola od pandémie. „Pri neúnosne vysokých colných sadzbách na dovoz z Číny do USA nemajú mnohé spoločnosti inú možnosť ako zrušiť objednávky,“ vyhlásil Lamar.
„Neustále zmeny znamenajú, že nové colné náklady sa nedajú vypočítať ani predvídať, kým tovar nedorazí do prístavu, a vysoké sadzby vedú k účtom, ktoré firmy nedokážu zaplatiť. To nie je riziko ani záťaž, ktorú môžu malé firmy znášať,“ dodal Stephen Lamar.
Keďže pre mnohé z týchto spoločností, najmä pre malé firmy, nie je na obzore žiadne alternatívne zásobovanie, tento náhly nedostatok objednávok sa okamžite premietne do straty predaja a rozsiahleho nedostatku výrobkov. „Predĺženie pauzy v obchodnej vojne na dovoz z Číny do USA je potrebné teraz, skôr ako budú škody nezvratné,“ uzavrel Lamar., aktuality.sk
X X X
Ekonomická poradňa: Ako si môžem vybrať svoje nasporené peniaze na dôchodok v prípade odchodu zo Slovenska
Redakcia Aktuality.sk predstavuje nový seriál v oblasti financií a ekonomiky. V našej pravidelnej rubrike vám budeme pravidelne sprostredkovávať rady od odborníkov na vaše otázky. V tohtotýždňovej poradni prinášame odpovede ohľadom súkromného dôchodu v prípade odsťahovanie sa zo Slovenska.
Otázka: Ako preniesť/vybrať/presunúť financie z 2. a 3. dôchodkového piliera, ale aj iných finančných produktov v prípade, že by som sa odsťahoval zo SR do: členského štátu EÚ; do tretieho štátu mimo kontinentu.
Respektíve, ako je to v prípadoch prijatia občianstva iného štátu. Odpovedá poradenský tím Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS):
Pre pracujúcich do veku 40 rokov je vstup do druhého piliera dobrovoľný a pre tých, ktorí prichádzajú na trh práce od mája 2023, je vstup automatický a účasť dobrovoľná. Následne po vstupe do druhého piliera je však sporenie povinné a z druhého piiera sa nedá vystúpiť pred dosiahnutím dôchodkového veku.
Úspory sa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti zhodnocujú na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa a sú majetkom sporiteľa. Čiže v prípade presťahovania sa mimo SR úspory v druhom pilieri zostávajú na osobnom účte sporiteľa a zhodnocujú sa. Následne sporiteľ žiada o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej má uzatvorenú zmluvu.
(Účelom poradne je sprostredkovať vám vedomosti a skúsenosti, ktoré vám môžu pomôcť pri vašom rozhodovaní v niektorých ekonomických záležitostiach. Odpovede odborníkov na vaše otázky vychádzajú výlučne z množstva a povahy informácií, ktoré ste uviedli v položených otázkach. Redakcia portálu nenesie zodpovednosť za úplnosť a správnosť poskytnutých informácii.), aktuality.sk
X X X
Ukrajinci oplakávajú smrť pilota, stratili druhú stíhačku americkej výroby. Zostrelili si prvú F-16 omylom vlastnou protivzdušnou obranou?
Čierny deň ukrajinského vojenského letectva sa spája so zrútením jedného zo strojov, ktoré sa výrazne podieľajú na ochrane vzdušného priestoru. Ozbrojené sily túto sobotu informovali o smrti pilota Pavla Ivanova, ktorý zomrel pri páde stíhačky F-16. „Vyjadrujeme hlbokú sústrasť rodine Pavla. Zahynul v boji pri obrane rodnej zeme proti okupantom,“ oznámila armáda na sociálnej sieti Telegram. Ide o druhý prípad ukrajinskej straty stroja typu F-16. Napadnutý štát získal prvé stíhačky americkej výroby v auguste minulého roku.
Prezident Zelenskyj a príslušníci čestnej stráže pred prvými stíhačkami F-16, ktoré Ukrajina vlani získala. Snímka je z leta 2024.
Armáda nekonkretizovala, kde došlo k pádu, iba všeobecne poznamenala, že Ivanov vykonával svoje poslanie vo vzduchu. „Naši piloti F-16 plnia bojové úlohy v neuveriteľne ťažkých podmienkach, poskytujú stíhacie krytie pre letecké úderné skupiny a zasahujú nepriateľské ciele.“
Sústrasť pozostalým vyslovil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Na sieti X napísal, že mŕtvy pilot mal 26 rokov. „Vojenské letectvo sa podieľa na ochrane Ukrajiny pred ruskými raketami a dronmi. Sme hrdí na našich bojovníkov. Odpovieme dôrazne a presne,“ zdôraznil.
Namieste je teraz otázka, či stíhačku s Ivanovom v kokpite zlikvidovali Rusi alebo išlo o inú príčinu. Vyšetrovanie prvého pádu F-16, ku ktorému došlo na konci augusta 2024, ešte stále nie je ukončené, nedá sa preto vylúčiť, že stroj omylom mohla zostreliť ukrajinská protivzdušná obrana.
Pripomeňme, že Slovensko v rámci modernizácie ozbrojených síl počíta so štrnástimi kusmi F-16 (naša armáda má k dispozícii už päť strojov podobajúcich sa na sršne, dva z nich najnovšie prileteli z USA na vojenské letisko v Kuchyni pri Malackách na začiatku tohto mesiaca).
Kým pri najnovšom prípade leteckej tragédie je ukrajinská armáda zatiaľ skúpa na detaily, kanál Vojennyj osvedomiteľ na Telegrame napísal, že Ivanov sa snažil nad mestom Sumy vyhnúť sa letiacej rakete, ktorá ho však možno zasiahla. Nateraz je neznáme, či išlo o ruskú alebo o ukrajinskú strelu. Sumy sa nachádza v ukrajinskej Sumskej oblasti, kde sa ruská armáda usiluje prebiť sa ďalej do vnútrozemia napadnutého štátu. Toto mesto na severovýchode Ukrajiny je vzdialené od hraníc s Ruskom približne 30 kilometrov.
Ukrajinská redakcia BBC s odvolaním sa na svoje zdroje v ukrajinskom vedení uviedla, že stíhačku pravdepodobne zostrelila ruská raketa, či už vypálená z pozemného systému S-400, alebo letecká raketa dlhého dosahu R-37. Podľa zdroja je však vylúčené, že by lietadlo zasiahla ukrajinská protivzdušná obrana, pretože tá nepôsobí v mieste, kde Ivanov letel.
USA poskytli súhlas s dodaním F-16 na Ukrajinu až v máji 2023, čiže viac ako rok od začiatku ruskej invázie. Washington vyšiel Kyjevu v ústrety po vytrvalom naliehaní nielen zo strany Zelenského, apelovali naň aj ostatné členské štáty NATO, ktorá vlastnia tiet stroje a boli ochotné časť z nich poskytnúť ukrajinskej armáde. Nie je známe, koľko kusov F-16 Ukrajina má k dispozícii, ale prevláda názor, že ich je 18 (po terajšom páde 17). „Kyjev by mal dostať od svojich spojencov dokopy 79 strojov F-16. Zelenskyj prosil minimálne o 120 – 130 týchto stíhačiek,“ podotkol server RTVI. Napríklad Dánsko sľúbilo, že dovedna poskytne 19 kusov F-16.
A čo sa vie o vyšetrovaní príčin zrútenia prvej F-16 v službách ukrajinských vzdušných síl? Pretrvávajú nejasnosti, v Kyjeve však sľubujú konečne už skoré objasnenie tohto prípadu. Po páde stíhačky v auguste 2024 sa objavili tri teórie. Prvá: pilot urobil chybu. Druhá: stroj zasiahla ruská paľba. Tretia: F-16 spadla na zem po nešťastnom zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Pilot sa nestihol katapultovať, zomrel. „Bol ním Oleksandr Mes. Keď vstúpil do svojej poslednej bitky, ešte zničil tri ruské riadené strely a jeden útočný dron,“ pripomenula agentúra UNIAN.
V septembri 2024 noviny New York Times s odvolaním na nemenovaných predstaviteľov USA napísali, že zostrelenie stíhačky omylom takmer určite neprichádza do úvahy. Naopak, vo februári tohto roku americký denník Wall Street Journal s odvolaním na anonymné dôveryhodné zdroje prišiel s tvrdením, že Mesovu F-16 zlikvidovali omylom samotní Ukrajinci. Údajne to malo súvisieť s nepriamym zavinením USA. Systém protiraketovej obrany Patriot americkej výroby, ktorý Ukrajina získala, mal totiž nefunkčný vojenský taktický prenos dát, ktorý umožňuje rozpoznávať vlastné a nepriateľské objekty. Išlo o to, že keď Ukrajinci dostali prvé Patrioty bez funkčného zariadenia s názvom Datalink 16, vtedy sa nepredpokladalo, že do ich výzbroje jedného dňa pribudnú aj „efšestnástky“.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj pred mesiacom ubezpečil, že výsledky vyšetrovania pádu F-16 v auguste 2024 budú známe v blízkej dobe. Zdôraznil, že armáda sa nechystá nič skrývať pred verejnosťou. „Na otázku, či stíhačku mohla zničiť takzvaná priateľská paľba, Syrsykj odpovedal, že do zverejnenia výsledkov vyšetrovania zatiaľ nemôže nič komentovať,“ uviedla UNIAN.
Na definitívnu a spoľahlivú odpoveď sa teda ešte čaká. Mimochodom, špekulácie o možnej tzv. priateľskej paľbe podnietilo odvolanie veliteľa ukrajinského vojenského letectva Mykolu Oleščuka. Zelenskyj ho zbavil funkcie krátko po prvom páde F-16. Minister obrany Rustem Umerov však vtedy vyhlásil, že toto rozhodnutie prezidenta nemá nič spoločné so zrútením stíhačky./agentury/
X X X
Huliak: Páči sa mi, že sa vracia hotovosť. Transakčná daň dokazuje, že sme konsolidáciu zvládli
Transakčná daň podľa ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nom. Smeru) svedčí o tom, že vláda zvládla konsolidáciu. Deklaruje, že stojí za konsolidačnými opatreniami vlády premiéra Roberta Fica (Smer), ktoré spôsobujú čoraz väčší rozruch v spoločnosti aj koalícii. Kým líder SNS Andrej Danko volá po zrušení novej dane, Huliakovi sa páči návrat hotovosti a poštových poukazov. Neverí v predčasný koniec vlády, o čom už hovorí aj prezident Peter Pellegrini, a podpichuje Danka a jeho poslancov.
Vládna kríza rozhodne nie je zažehnaná, zhodli sa pre Pravdu v uplynulých dňoch viacerí politológovia a v sobotu to v relácii STVR jasne naznačoval aj Pellegrini. Pripustil, že by sa mohli konať predčasné parlamentné voľby, upozornil na spory v koalícii a odmietol podpísať zákon o doživotnej rente pre generálneho prokurátora. Okrem toho uvažuje, či do parlamentu nevrátiť aj schválený návrh zákona o covidových amnestiách, ktorý označil za výsmech slušným ľuďom.
V nedeľu (13.4.) po skončení relácie televízie TA3 V politike Huliak novinárom tvrdil, že on o žiadnom očakávaní predčasných volieb zo strany hlavy štátu nevie. „My sme sa podpísaním memoranda s pánom Ficom zaviazali, že naši štyria poslanci sa budú podieľať na plnení programu vlády. Garantujem vám, že budeme s vládou konzistentní,“ uviedol minister športu s tým, že členovia jeho strany Národná koalícia podporia aj prípadné prelamovanie Pellegriniho veta.
Transakčná daň
Parlamentným svetom minulý týždeň výrazne rezonovala téma transakčnej dane. Ide o jedno z najnepopulárnejších opatrení štvrtej Ficovej vlády, po ktorého zrušení alebo výrazných úpravách nevolajú len podnikatelia či opozičné strany, ale po novom aj koaličná SNS.
Ako v relácii TA3 uviedla poslankyňa Tamara Stohlová (PS), „zmeny v transakčnej dani sú nevyhnutné“. Opatrenie z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) považuje za dusenie ľudí, podnikateľského sveta a trestanie Slovákov za ich snahu. „Vracia nás ku kešu a poštovým poukážkam,“ kritizovala.
Danko cez týždeň na tlačovej konferencii uviedol, že prichádza s návrhom na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malé podniky s obratom do 100-tisíc eur. Ako deklaroval, do parlamentu to posunie aj bez súhlasu rezortu financií, no sám pritom za konsolidačný balíček predtým zahlasoval.
„Myslím si, že Danko zvolil komunikáciu nešťastne,“ hovorí Huliak. „Skutočne by som takýmto spôsobom dopredu nekuvikal,“ rečnil šéf Národnej koalície, ktorej členovia sa do parlamentu dostali na kandidátke Dankovej SNS a neskôr spustili rebéliu proti koalícii.
„Mne sa páči, že sa tu začne platiť v hotovosti a výrazným spôsobom pomôžeme poštám pomocou poštových poukážok. Neverím, že necháme povaliť túto vládu kvôli Andrejovi Dankovi,“ reagoval ďalej Huliak na otázku budúcich potenciálnych sporov pre ťaženie národniarov. „Transakčná daň svedčí o tom, že sme si s konsolidáciou poradili,“ myslí si.
„Nepáči sa mi na ňom (Dankovi, pozn. red.), že podpíše, podá ruku a bez problémov odíde z koaličnej rady a potom zmení názor,“ kritizoval Huliak bývalého priateľa. Danko však má podporu svojich poslancov, k jeho návrhom a postojom sa pozitívne vyjadruje napríklad Roman Michelko (SNS).
Ten dokonca nevylučuje, že by SNS mohla pri rušení dane z finančných transakcií hlasovať spolu s opozíciou. Šlo by pritom o porušenie koaličnej zmluvy, čo lídrovi národniarov pripomínali aj jeho koaliční kolegovia. „Pán Michelko je podržtaška Andreja Danka, ktorý u mňa ako politológ stratil akúkoľvek vážnosť,“ reagoval Huliak v TA3.
Stohlová sa síce jasne nevyjadrila, či by PS hlasovalo v parlamente za návrh SNS, no vláda podľa nej pre aktuálne spory smeruje k skorému koncu. „Koalícia je zlepenec a zlepenec sa rozpadá, keď rebelov pribúda. Andrej Danko vie, že vydieranie sa oplatí a je mu jedno, ako to dopadne pre Slovensko,“ myslí si poslankyňa po tom, čo vydieraním získal ministerskú pozíciu tak Huliak, ako aj minister investícií Samuel Migaľ (nom. Smeru).
Covidové amnestie
Zákon o odpustkoch pokút za porušovanie protipandemických opatrení taktiež vyvolal v spoločnosti silné ozveny. Niesli sa aj v rozprave v parlamente, silno ho kritizovala opozícia a Stohlová v tom v TA3 pokračovala.
V praxi znenie zákona znamená, že ak niekto počas mimoriadnej situácie v rokoch 2020 až 2023 porušoval hygienické opatrenia a autority ho za to pokutovali, peniaze sa mu môžu vrátiť. Ďalej majú podľa zákona všetci ľudia, ktorí museli tráviť čas v štátom určenej karanténe, nárok na vrátenie poplatkov za pobyt.
S refundáciou karanténových poplatkov v rozprave nemali problém ani opoziční poslanci a ako uviedla Stohlová, PS by s takýmto nápadom aj mohlo súhlasiť. Problémom však bolo preplácanie pokút, ktoré podľa nej a rovnako aj zvyšku opozície vysiela signál, že vládne zákony na Slovensku netreba dodržiavať, a hrozí preto anarchia.
Huliak napriek nespokojnosti prezidenta Pellegriniho stojí tak za odpustkami, ako aj za splnomocnencom vlády pre vyšetrenie manažovania pandémie Petrom Kotlárom. „Všetky pandemické opatrenia boli protiprávne,“ rečnil. Na základe toho si myslí, že covidová amnestia je na mieste a bývalá vláda podľa neho obmedzeniami porušovala ľudské práva./agentury/
X X X
Za tri sekundy som bol na zemi, opísal jeden z najbohatších Čechov včerajší pád vrtuľníka
Zakladateľ softvérovej spoločnosti Unicorn sám pilotoval malý športový vrtuľník. Podľa slov Vladimíra Kovářa stroj padal z výšky zhruba 120 metrov.
V sobotu sa do poľa asi 20 metrov od cesty neďaleko Kralovíc v Plzenskom kraji zrútil malý športový vrtuľník. Novinky.cz informovali, že stroj pilotoval český milionár a zakladateľ softvérovej spoločnosti Unicorn Vladimír Kovář. Z udalosti našťastie vyviazol len s ľahkými zraneniami.
„K nehode došlo krátko pred 13.00 h pri obci Hrádecko. O nehode bol vyrozumený Ústav pre odborné zisťovanie príčin leteckých nehôd,“ uviedla policajná hovorkyňa Barbora Šmaterová. Po páde vrtuľníka Kovář komunikoval so záchranármi. Dychová skúška na alkohol u pilota bola negatívna.
Okolnosti nehody
Kovář z lôžka plzenskej nemocnice potvrdil nehodu pre český Forbes. Uviedol tiež, čo predchádzalo nehode. Uviedol, že zatočil pomaly do ľava pred pristátim v Strachoviciach. Pravdepodobne náhly poryv vetra mu privial vzduch, ktorý sám rozvíril vrtuľníkom. Opísal, že padal z výšky zhruba 120 metrov. „Nemohol som toho veľa urobiť. Za tri sekundy som bol na zemi.“
Na pomoc mu pribehli ľudia z dediny a neskôr aj sanitka a záchranársky vrtuľník, ktorým ho transportovali do plzenskej nemocnice.
V minulosti jeden z najbohatších Čechov kúpil časť letiska a má vlastnú školu, kde sa ľudia učia lietať s vrtuľníkmi. Vladimír Kovář tvrdí, že včera mu život zachránila konštrukcia vrtuľníka.
„V určitej výške mu chýbala rýchlosť. Potom sa už nedalo nič robiť a stroj sa zrútil na zem. Bola to chyba, ktorá sa môže stať. Svoju úlohu tu zohrávajú sekundy. Nebola tam žiadna nedisciplinovanosť,“ vyjadril sa zástupca riaditeľa Ústavu pre odborné vyšetrovanie príčin leteckých nehôd Josef Bejdák k nehode pre Novinky.cz. aktuality.sk
X| X X
László Gubík: Či Maďarská aliancia pôjde s PS alebo Smerom, rozhodne splnenie našich požiadaviek
Nový predseda strany Maďarská aliancia László Gubík zatiaľ nemá slovenské občianstvo. Býva v Maďarsku, hoci v rozhovore najprv dvakrát tvrdil niečo iné. Ak by sa strana dostala do koaličných rokovaní, išla by s tým, kto jej splní viac požiadaviek. Prezident Pellegrini im ale zatiaľ sľuby nesplnil. S ktorými opozičnými politikmi sa stretol? V maďarskej štátnej televízii podľa neho panujú zdravé pomery a neprekáža mu ani Orbánov šál s Veľkým Uhorskom.
Začnime aktuálnou situáciou – pre slintačku a krívačku sú zavreté mnohé malé hraničné priechody, hlavne s Maďarskom. Je to podľa vás primerané opatrenie?
Bývam v Komárne, viem, čo uzatvorenie hraničného priechodu spôsobuje.
Epidémia vyžaduje zodpovedný prístup, ako z hľadiska komunikácie orgánov smerom k občanom, tak aj z hľadiska voličov, aby to vydržali.
Priechody by mali byť zavreté do 8. mája. Nebude to ľahké, ale ide o epidémiu, takže kľúčové pojmy sú zodpovednosť a pokoj.
Na slovenskom juhu sa mnohí venujú poľnohospodárstvu a chovu. Veľa z nich už proti niektorým opatreniam aj protestovalo. Ste na strane opatrení alebo protestujúcich ľudí?
My sme na strane pôdohospodárov a farmárov.
Sme s nimi v kontakte, veď ide o oblasť južného Slovenska. Boli sme tam aj počas protestov, dokonca sme tam mali viacero odborných porád, stretli sme sa so starostami, s farmármi a chceme obhajovať ich záujmy.
Ste teda za to, aby sa muselo zlikvidovať každé stádo v okolí nákazy alebo ste na strane protestujúcich, ktorí tvrdia, že to nie je nevyhnutné?
Zastávame zodpovedné nariadenia, teda karanténu. Kým sa dajú zachrániť zdravé zvieratá, musíme spraviť všetko pre to, aby sa tak udialo.
Farmári to od nás žiadali a hovorili, že budú zvieratá testovať aj každý deň a zostanú s nimi na farmách, len aby sa tie zdravé zachránili. Takisto je dôležitá amnestia pre čierne chovy.
Ešte raz podotknem komunikáciu ministra Takáča a dotyčných orgánov s farmármi. Všetky ich žiadosti sme mu predložili.
S KÝM DO VLÁDY?
Prejdime na iné témy aktuálnej politiky. Kde stojí vaša strana po tom, ako sa zmenilo jej vedenie? Formálne ste mimoparlamentná opozícia, ale sám by ste svoju stranu definovali ako opozičnú voči tejto vláde?, aktuality.sk
X X X
Z bývalej sýpky v Rumanovej sa stane múzeum poľnohospodárstva
Historická budova sa v minulosti využívala ako sklad poľnohospodárskych produktov, neskôr aj pre chov ošípaných
RUMANOVÁ: Obec Rumanová v okrese Nitra pripravuje prestavbu historickej sýpky na múzeum poľnohospodárstva a ľudovej kultúry. Na dodávateľa stavebných prác vypísala výberové konanie. Podľa údajov zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie je predpokladaná hodnota zákazky vyše 782-tisíc eur bez DPH. Predmet zákazky bude financovaný z vlastných finančných prostriedkov a štrukturálnych fondov Európskej únie, Program Slovensko.
Nové múzeum poľnohospodárstva a ľudovej kultúry by malo vzniknúť v historickej budove z 18. storočia, ktorá je v pôvodnom stave. Využívaná bola ako sklad poľnohospodárskych produktov, neskôr aj pre chov ošípaných. Vplyvom zlého stavebno-technického stavu strechy a obvodových stien budova chátra. V havarijnom stave je strecha, časť stropných trámov, podláh a stien.
Zámerom obce je rekonštrukcia, stavebné úpravy a prístavba k existujúcej hospodárskej budove. V zrekonštruovanom objekte vzniknú priestory pre expozície poľnohospodárskych strojov, zariadení a predmetov z oblasti kultúry regiónu., aktuality.sk
X X X
Dve tretiny Slovákov so základným vzdelaním žijú od výplaty do výplaty
Dostatočnú finančnú rezervu má o štvrtinu viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí než ľudí so základným vzdelaním.
Stupeň dosiahnutého vzdelania má vplyv aj na finančnú stabilitu, od výplaty do výplaty žije 70 percent Slovákov so základným vzdelaním. Rozdiely sú viditeľné aj v oblasti vytvárania si pravidelnej finančnej rezervy či investovania. Vyplýva to z prieskumu 365.bank, ktorý realizovala agentúra 2muse v období od 3. do 9. septembra 2024 na vzorke 1015 respondentov.
„Finančná stabilita sa do veľkej miery priamo úmerne odvíja od miery dosiahnutého vzdelania. Čím vyššie vzdelanie má človek, tým vo väčšej miere si peniaze odkladá alebo investuje. Dostatočnú finančnú rezervu má o štvrtinu viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí než ľudí so základným vzdelaním. Investuje dvojnásobne viac populácie s vysokoškolským diplomom než ľudí so základným vzdelaním,“ zhrnula vedúca PR banky Linda Gáliková.
Z prieskumu vyplynulo, že finančnú rezervu má v potrebnej výške šiestich platov len tretina ľudí so základným vzdelaním a viac ako polovica vysokoškolsky vzdelaných Slovákov. Priemer je pritom na úrovni 40 percent populácie. V prípade investovania sa forme zhodnocovania financií venuje štvrtina ľudí so základným vzdelaním a polovica s vysokou školou. Z celkovej populácie Slovákov pravidelne investuje v priemere viac ako tretina., aktuality.sk
X X X
Vlk znamenal šok. Pre farmárov i jelene. Ale jeho kántrenie ovčie stáda neochráni
V Strážovských vrchoch sa po dlhých rokoch ticha zabývala vlčia rodina. Dopadlo to, ako to dopadlo. Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Prejavy agresie sú u vlka vzácne. „Nikto vo vlčej rodine nechce stres, pretože rodina potrebuje spolupracovať,“ hovorí ekológ Machciník.
Jar v Strážovských vrchoch ohlasujú spevavce, ale ešte nie kvetena, hoci má už už vyrašiť z lúk. Takto pred rokom niekedy na prelome marca a apríla sa tu narodili tri vĺčatá. Prvé v Strážovských vrchoch po 16 rokoch. Vyvolalo to veľké nadšenie, ale vzápätí aj strach.
Pretože ochrana prírody na Slovensku je v rozklade. Ide o dôsledok absurdných úprav zákonov, nahradzovania desiatok odborníkov v kľúčových pozíciách rodinnými a straníckymi príslušníkmi a lojálnymi ľuďmi. Pri šelmách je to obzvlášť turbulentné, či ide o medveďa, alebo o vlka. A nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. V marci Európska komisia predložila do europarlamentu návrh na zníženie ochrany vlka.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej to „pomôže miestnym orgánom aktívne riadiť počet vlkov a zároveň chrániť biodiverzitu a život na vidieku“. Ako si neskôr ukážeme, toto tvrdenie je nezmyslom, protirečí vede. Ak sa budú vlky strieľať, biodiverzite to veľmi ublíži a životu na vidieku tiež.
Tí, čo sa mohli vlka zastať, sa mu teraz otočili chrbtom.
Beňadik Machciník, ekológ
Európska komisia argumentuje strachom. Farmári sa boja o svoje stáda. Časť europoslancov za tým vidí rovnako ako pri medveďoch aj slušný politický kapitál, ktorý sa dá získať efektívne vďaka tomu, že v spoločnosti sa darí mýtom a nezmyslom (nielen) o prírode.
Sledovaním osudu vlčej rodiny v Strážovských vrchoch ich možno aspoň zopár rozpliesť.
Strieľať vlkov či investovať do prevencie?
Vlk nežije v svorke, ale v rodine
Niekoho dráždi už len to slovo. Rodina. Prečo rodina?! Veď vlky odjakživa tvorili svorky. Od pôvodného výrazu sa však upúšťa. Upozorňuje na to poľský odborník na vlky a rysy Michał Figura vo svojej najnovšej knihe, ktorá vlani vyšla v slovenskom preklade – Vlky (Skutočné príbehy).
Pretože takto vlky žijú. Nejde o náhodné zoskupenie, kde každý člen striehne a zápasí o vodcovstvo. Je to rodina, v ktorej sú rodičia a deti. Staršie pomáhajú s výchovou mladších. „Ako by dokázali spolu žiť jedince, ktoré navzájom súperia, ba dokonca sa neznášajú?“ kladie jednoduchú otázku Figura.
„Fungujú tam rovnaké vzťahy ako medzi ľuďmi. Otec a matka žijú pre vĺčatá, riskujú každý deň svoj život, aby ich nasýtili. Učia ich, ako sa správať, ako loviť, učia ich poznávať svoje teritórium,“ opisuje ekológ Beňadik Machciník, ktorý ešte do jesene minulého roku pôsobil ako riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, venoval sa lesníctvu a veľkým šelmám. „Prejavy agresie u nich sú, ale sú vzácne. Nikto vo vlčej rodine nechce stres, pretože rodina potrebuje spolupracovať.“ Nie dominancia, ale spolupráca je základom prežitia.
Neznamená to, že vlk je mierumilovné zvieratko, ktoré možno v lese pohladkať a človeka nepohryzká. Nie, ale rovnako nejde o beštiu lačnú po krvi, predstaviteľa násilia, dravosti, ako sú o tom Európania presvedčení prinajmenšom 2 200 rokov. Zhruba toľko pretrval výrok starorímskeho básnika Plauta. Homo homini lupus, človek človeku vlkom. Latinskú frázu si o pol druha tisícročia neskôr požičal filozof Thomas Hobbes, aby ňou v spise Leviathan (1651) opísal, ako sa k sebe správali ľudia pred vznikom štátu. Ako vlky bez štipky úcty a citu.
Tento predpoklad veda spoľahlivo vyvrátila. Vo svojej knihe Múdrosť vlkov o tom už v roku 2017 písala najuznávanejšia nemecká odborníčka na vlky Elli H. Radingerová. Otcom vlčej rodiny nie je najsilnejší, najdravejší, najpriebojnejší vlk. Ale vlk, ktorý sa vie postarať o rodinu, má schopnosti loviť, viesť, vycítiť nebezpečenstvo.
Ignorovanie toho, že vlky fungujú ako rodina, má vážne dôsledky.
Nečakal som, že vlk zaútočí cez deň
Michal Miko je poľovník aj ovčiar. Päť rokov vyháňa na stráne nad Košeckým Rovným (časť Zliechova) 280 ovečiek plemien lacaune a cigája. Robí syry, žinčicu, bryndzu. Plánuje ešte dokúpiť kravy, bude ich hnať do kútov, kde sa s ovcami už veľmi nedá.
Spolupracuje s ochranármi a botanikmi. Jeho pastva pomáha udržiavať to krásne a mimoriadne, čo prežíva v Strážovských vrchoch, ako na jednom z posledných miest na svete. Botanik Mario Duchoň z ochranárskeho združenia BROZ (ktoré tu realizuje projekt LIFE endemic PANALP) otvorene povie, že nebyť hospodárov ako Michal, „tak sa v Strážovských vrchoch zo vzácnych druhov neudrží nič.“
Štyri roky ovčiar voľne pásol. Uplynulú jeseň ho prekvapili vlky. Ráno pastier vyhnal ovce na pašu, zaostal chvíľu na jednej strane lúky, keď sa prihnali vlky z opačnej strany a dve ovečky zadrhli. Desať krívalo, mali dohryzené zadné nohy, no vystrábili sa s pomocou antibiotík.
„Vtedy mi ochranári hovorili, že to boli mladé vlky, učili sa loviť… No nečakal som, že napadnú stádo cez deň,“ krúti hlavou mladý ovčiar. Mikove ovce nechránil žiaden oplôtok. Ani pastierske psy. „Ani si nemôžem dovoliť pustiť nejakých kangalov na voľno na lúke!“ Prečo nie?
Vybiť vlka? To nie, ale…
„Veď chodia turisti! Rodiny s deťmi, každý má psíka, a pusteného na voľno. Som blízko dediny. Keď sa rozbehnú tri 80-kilogramové psy, nikto ich neodvolá,“ dôrazne odpovedá chovateľ. Ľudia nie sú podľa neho zvyknutí na pastierske psy, nechce konflikty, tobôž keby jeho strážcovia zadrhli psa turistovi.
Ide o dôsledok toho, že v krajine chýba vlk. Vypuklým príkladom sú regióny a štáty, kde na rozdiel od Slovenska ľudia vlka úplne vyhubili, napríklad na Britských ostrovoch alebo v celých Alpách. V západnej Európe vrátane Nemecka vlky definitívne skántrili v polovici 19. storočia.
Všade tam si ľudia zvykli, že môžu ovce ráno bezstarostne pustiť na pašu a večer sa živé vrátia. Vytratila sa obozretnosť. Lenže toto nie je prirodzený stav.
Ovčiarovi štát vyplatil náhradu, 510 eur za ovcu. Uvažuje, že si predsa len zaobstará aspoň čuvača. Ale či to pomôže… Tak čo s tým vlkom? Vybiť úplne? „To určite nie!“ zadíva sa rozhodne. „Ale udržať nejakú hranicu, keď je ich toľko. Aby bol každý spokojný, aj farmári, aj ľudia. Je to o komunikácii. Možno keby zastrelili jedného vlka, pomohlo by to. Taký je môj názor, ale či je to pravda…“
Somár ako excelentný ochranca
Ďalšie strhnuté ovce zaznamenali v Čiernej Lehote, Kšinnej. V Zliechove na jednej farme nechávali k ovciam otvorený prístup aj v noci. Zrána sa rozpršalo, prišla hmla a potom už len chovatelia našli deväť zabitých oviec a asi desať zranených.
Zaujímavá situácia nastala v ďalšej lokalite, kde susedili dve stáda. Jedno bolo bez ochrany, bez pastierskych psov, bez oplôtkov, kde takisto našli niekoľko dotrhaných, zranených oviec.
Vlk obchádzal aj druhé stádo, s kozami, čo je pre vlka prakticky „lahôdka“, bolo však za elektrickým oplôtkom. Tu obišli chovatelia bez ujmy. Aj keď zvieratá tu ochránil zrejme ešte aj – somár.
Presne takúto skúsenosť majú ovčiari v Rumunsku, ale aj inde po celom svete, v Austrálii, USA. Pred 30 rokmi o tom na pôde ministerstva poľnohospodárstva amerického štátu Texas vyšla štúdia pod názvom Alternatívne metódy kontroly predátorov (Alternative methods of predator control), autorom bol Crystal A. Wilbanks. Somár bol v 70 percentách prípadov „dobrým až excelentným ochrancom“. Ale autor štúdie dodal, že nie všade to funguje, súvisí to s terénom, veľkosťou stád a celkovým manažmentom pasienkov.
Česi hradia farmárom oplôtky aj psy
Bývalý riaditeľ CHKO Strážovské vrchy Machciník hovorí, že v celom regióne sa nestretol s farmárom, ktorý by mal hospodárske zvieratá dostatočne ochránené pred veľkými šelmami. Hovorí však, že sa aj napriek tomu ochranári vždy snažili vyjsť chovateľom v ústrety. „Pretože bez farmárov by sa nedala udržať biodiverzita v Strážovských vrchoch.“
Podľa neho je chyba, že Slovensko nepodporuje prevenciu. „Susedné Česko hradí ujmu za obmedzenú pastvu v prostredí s výskytom vlka. Štát vám poskytne 100-percentnú podporu na nákup pastierskych psov, elektrických ohradníkov. Práve takto možno znížiť škody, ale aj zmeniť pohľad farmárov na šelmy. Naše ministerstvo životného prostredia to rieši skratkovito.“ Streľbou.
.A „požehnanie“ tomu podľa Machciníka dáva Štátna ochrana prírody. „A to je to najsmutnejšie. Tí, čo sa mohli vlka zastať, sa mu teraz otočili chrbtom. Na každej jednej správe, či v národných parkoch, alebo v chránených územiach, došlo k personálnym výmenám,“ dodá Machciník. Po bezprecedentných čistkách v Štátnej ochrane prírody možno podľa neho sotva predpokladať, že by sa rozbehol seriózny výskum vlka. Aby sa získali poctivé dáta, na základe ktorých možno prijímať účinné rozhodnutia.
Dostávame sa k tomu, čo by sa stalo, keby „zastrelili aspoň jedného vlka“.
Kántrenie vlkov neochráni ovčie stáda
To, že strieľanie vlkov neochráni ovčie stáda, sa možno ťažko prijíma, ale presne takéto sú zistenia vedy. Už sme tomu v Pravde venovali viac reportáží, tak aspoň v skratke pripomeňme základné zistenia.
V roku 2023 vyšla vo vedeckom časopise Conservation Letters štúdia českých, slovenských a španielskych vedcov, podľa ktorej sa stáda oviec neochránia tak, že sa budú strieľať vlky. Neexistujú pre to žiadne dôkazy.
Vedecký časopis Plos One v roku 2018 zverejnil štúdiu výskumníkov Wisconsinskej univerzity v Madisone, ktorá ukázala, že zabíjanie vlkov dokonca ešte zhoršilo situáciu chovateľov. Viedlo totiž k trojnásobnému nárastu útokov na stáda.
Vysvetlenie tkvie práve v tom, ako funguje vlčia rodina.
Hlad
„Ak zasiahneme do rodičovského páru, drasticky narušíme sociálnu štruktúru vlčej rodiny,“ upozorňuje ekológ Machciník. Vlky zvyčajne uprednostňujú raticovú zver, jelene a diviaky. Lov ťažšieho a väčšieho zvieraťa vyzbrojeného parohami alebo klami je bojom o život. Nerozhoduje len sila, ale najmä spolupráca.
„A keď zabijete rodiča, ktorý dokázal organizovať lov, schopnosť vlčej skupiny zabezpečiť si potravu dramaticky klesá. Oslabená vlčia rodina potom môže spôsobovať väčšie škody na hospodárskych zvieratách. Utieka sa totiž k dostupnejšej koristi, ktorou sú napríklad ovce,“ vysvetľuje ekológ. A presne tieto mechanizmy uznáva aj poľovník Miko.
Rozhovory s ekológmi, ochranármi, poľovníkmi, farmármi sa niekedy ocitnú v spoločnom bode. Vo výzve, nech sa ide cielene po konkrétnej šelme, ktorá skutočne spôsobuje škody, ktorá sa približuje k ľudským sídlam. Nech sa odsleduje, zdokumentuje.
Lenže takto sa to vôbec nevykonáva, ani pri medveďoch, ani pri vlkoch. Výsledky analýzy odstrelu medveďov na Slovensku zverejnilo uplynulú jeseň Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Jednoznačne potvrdilo, že sa strieľajú medvede, ktoré vôbec neboli problematické. Vôbec sa nezisťuje, či išlo o problémového medveďa, či spôsobil nejaké škody. Miesto toho si štátni ochranári zapisujú poľovnícke dáta – či mal medveď kvalitnú srsť, a teda či bude z neho pekná trofej.
Streľme aspoň jedného vlka
Celoročná ochrana vlka vydržala na Slovensku len krátko. Opäť sa stanovujú kvóty na jeho odstrel, presne ako to bolo do roku 2021.
Beňadik Machciník je vyštudovaný lesník, dve desaťročia pôsobil ako štátny ochranár, bol však aj členom poradného zboru za poľovnú oblasť Strážovská hornatina. Podieľal sa na rozhodovaní o kvótach na lov vlka a veľmi dobre tak videl do tohto, použijúc jeho slová, absurdného systému.
„Napriek tomu, že výskyt vlka v Strážovských vrchoch bol dlhé roky sporadický a nezaznamenali sme žiadne prírastky a dokonca aj škody na hospodárskych zvieratách boli minimálne, napriek tomu všetkému komisia vždy schválila minimálne jedného vlka na odlov. To boli také paradoxy!“ zatrasie hlavou.
„Strážovské vrchy sú pritom územím európskeho významu, vlk je tu predmetom ochrany. Lenže týmto rozhodnutím nedávali ani teoretickú šancu, aby sa tu vlk usadil, aby sa zlepšil jeho stav. Akoby chceli využiť každú jednu šancu si ho uloviť, aspoň toho jedného.“
Je možné, že vlčia rodina sa v Strážovských vrchoch vlani zabývala práve vďaka celoročnej ochrane vlka, ktorá na Slovensku fungovala po roku 2021…
Tento rok na Slovensku nezastrelili iba jedného vlka. Za prvé dva januárové týždne poľovníci zabili 23 vlkov. Upytliačilo sa pravdepodobne ešte viac.
Smrť obľúbeného poníka
Vráťme sa ešte k návrhu Európskej komisie na zníženie ochrany vlka. Ak prejde, podobné kvóty na lov šelmy si budú môcť stanoviť aj ostatné krajiny. No ešte vážnejším dôsledkom bude odklon od vedy aj na vrcholnej úrovni európskej politiky.
Téma vlka začala na európskej pôde rezonovať pred tromi rokmi, po tom, čo vlk pod označením GW950m strhol poníka Dolly v Nemecku. „Na nešťastie pre vlka a možno aj pre celú vlčiu populáciu v západnej Európe bola Dolly milovaným rodinným maznáčikom predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, jednej z najmocnejších postáv v EU,“ napísal Patrick Barkham v denníku The Guardian.
Jeden z argumentov na znižovanie ochrany znie, že populácia vlkov už na tom nie je zle. Vzchopila sa. Vo Francúzsku z nuly na 140 vlčích rodín, v Nemecku na 180. V Španielsku je vlkov vyše 2 000.
V okamihu, keď by to Európa mala oslavovať ako ďalší úspešný príbeh návratu prírody, vlka obetuje.
Práve s počtom vlkov sú spojené ďalšie mýty.
Desaťkrát započítaný ten istý vlk
Odhady o počte vlkov na Slovensku sa pohybujú medzi 600 a 700 jedincami. Podľa knihy poľského odborníka Figuru je však vhodnejšie hovoriť o počte vlčích rodín. Alebo podľa Machciníka skôr o prírastkoch, lebo tie vypovedajú o životaschopnosti vlčej rodiny najviac.
Kniha poľského autora však poukazuje na jedno skreslenie. Slovensko má povinnosť nahlasovať stav vlčej populácie Európskej únii. A jediné dáta, ktorými Slovensko disponuje, sú údaje od poľovníkov. Vlky počítajú v jednotlivých poľovných revíroch. Čísla sa potom ešte rôzne upravujú, dolaďujú, filtrujú sa niektoré duplicity, ale ignoruje sa základná vec.
Vlčie teritórium mnohonásobne prevyšuje rozlohu poľovného revíru. Stačí, ak sa vlk prejde desiatimi revírmi, a zrazu sa v štatistikách objaví desať vlkov. Hoci je to stále len ten jeden. „Tak to bolo napríklad na Slovensku, kde poľovníci uvádzali štvornásobne vyšší počet vlkov ako vedci,“ píše Figura. V Poľsku poľovníci uvádzali šesťnásobne vyšší počet.
Problémom je, že na týchto dátach, kľúčových podkladoch pre EÚ, nespolupracujú poľovníci s ochranármi a vedcami, ktorí veľké šelmy skúmajú. „Bol by potrebný seriózny genetický výskum, čo je v súčasnosti najpresnejšia metóda odhadu veľkosti populácie,“ dodáva Machciník.
Bez ohľadu na čísla, návrat vlka je podobne ako návrat bobra v skutočnosti to najlepšie, čo sa mohlo ľuďom prihodiť v čase meniacej sa klímy.
Les, v ktorom hynie všetko mladé
Poľovník Miko hovorí, že predtým videl, ako sa na lúkach bezstarostne páslo aj 200 až 300 kusov vysokej. „Obrovské stáda! Teraz ich narátaš zopár kusov.“ Aj jelene prekvapil vlk. A to je dobre.
Ďalší mýtus znie, že vlk vyženie jelene a ďalšiu zver. Nie. Jelene, srnce aj diviaky zostávajú. No zmenia správanie. Začnú byť opatrné.
Bezstarostné jelene predstavujú ďalší dôsledok toho, že v krajine dlho chýbal vlk. Spôsobujú masívne škody, bránia lesom rásť. „Likvidujú javory, jasene, jedľa sa vôbec nedokáže zmladiť. Ide o obrovský problém. V horách chýbajú celé generácie lesa,“ naznačí Machciník. „Nedokáže sa obnoviť tis, rastie len na najextrémnejších skalnatých stanovištiach. Výrazne tým utrpí biodiverzita a stabilita lesných ekosystémov.“
Nedokážu sa zregenerovať drevinovo pestré pralesy. Vytrácajú sa vzácne rastliny. Tu vôbec nejde o tragédiu pre herbáre či zbierky. Trpí tým slovenská pýcha.
Prichádzame o krásu aj o chuť
Ide napríklad o popolavec dlholistý moravský. Šťavnatá rastlina so žltým kvetom je endemitom západných Karpát. Nerastie nikde inde na svete, iba v Strážovských vrchoch a ešte na zopár miestach na Slovensku a v Česku.
„Keď sa zver sústreďuje v obrovských stádach na lúke, zlikviduje všetky kvitnúce jedince. Zostane len pár rastlín, ktoré sa stihnú vysemeniť, a to má zásadný vplyv na populáciu. Ide o viacročné druhy, rastú pár rokov, pripravujú sa, aby nakrátko vykvitli, uschli a potom je koniec,“ opisuje botanik Duchoň.
Jazýčkovec jadranský.
K podobnej záhube smeruje prilbica tuhá moravská, ďalší endemit, populácia v Manínskej tiesňave je dokonca niekedy hodnotená ako samostatný poddruh alebo varieta – manínska. Alebo prekrásny črievičník papučkový. V Strážovských vrchoch objavil Mario pred pár rokmi populáciu jazýčkovca jadranského, na Slovensku mimoriadne vzácnu orchideu. Vtedy napočítal 300 kusov, posledné roky už len zopár.
Všetka farebnosť a pestrosť je úzko previazaná s kvalitou mlieka, syrov, bryndze. Veľké čriedy jeleňov napokon vyžierajú celé pastviny pre hospodárske zvieratá. Chýba rovnováha.
Keď do krajiny vstúpi vlk, zvieratá sú obozretnejšie. Pohybujú sa v menších skupinách, nezdržujú sa na jednom mieste a nevyžerú všetko. Mladé stromy aj vzácne rastliny stihnú vyrásť.
„Vlk nie je všeliek. Ale dokáže pomôcť,“ prehodí Machciník. Tam, kde sa vráti vrcholový predátor, ekosystém môže fungovať. A môže pomôcť klíme.
Vlky kedysi žili v celej Európe. Najprv ich ľudia vyzabíjali na Britských ostrovoch, v 16. až 18. storočí. V Škótsku sa dlhodobo usilujú o návrat šeliem, investujú státisíce. Motivácia je prostá – chcú zachrániť lesy aj klímu.
Vedci z Univerzity v Leeds vypočítali, že ak by sa len na Škótsku vysočinu podarilo vrátiť vlky, ich príspevok ku klimatickému snaženiu celej krajiny by bol enormný. 167 vlkov by dokázalo prispieť k uloženiu jedného milióna ton oxidu uhličitého za rok. A to len preto, že jelene by sa v prítomnosti vlkov nepásli bezstarostne a škótsky les by sa mohol znova obnovovať a ukladať uhlík.
Slovenské vlky potom pri podobnom prepočte už dnes zadarmo pomáhajú k uloženiu 3,6 až 4,2 milióna ton oxidu uhličitého ročne. Na porovnanie, Slovensko potrebuje do roku 2030 znížiť emisie celkovo o 6,3 milióna ton.
Škótski vedci tiež vyrátali, že len z hľadiska zachytávania uhlíka sa jeden vlk oplatí štátu sumou asi 185-tisíc eur.
Slovensko sa na prelome rokov 2024 a 2025 rozhodlo znížiť spoločenskú hodnotu vlka. Z 3 000 eur na polovicu.
A čo sa stalo so „strážovskými vĺčatami“?
Beňadik Machciník počas jesenného stopovania zachytil iba štyri vlky, už vtedy jedno z troch vĺčat chýbalo. Uplynulú zimu zachytil v stopách už len osamelý rodičovský pár./agentury/
X X X
Na východe Slovenska našli telo ženy s rukami zviazanými za chrbtom
Tragický nález v blízkosti železničnej trate vyšetrujú strážcovia zákona ako podozrenie z vraždy. Príčinu úmrtia idú zisťovať pomocou pitvy.
SEČOVCE: V nedeľu popoludní ohlásili policii nájdenie ženského tela v blízkosti železničnej trate v katastri obce Sečovce neďaleko Trebišova. Vyslaní policajti podľa TV Markíza nález pozostatkov ženského tela potvrdili.
Televízia informovala, že žena mala zviazané ruky za chrbtom. Polícia tak prípad rieši ako podozrenie z trestného činu vraždy.
Príčinu smrti určí pitva
„Dnes okolo obeda bolo v katastri mesta Sečovce v trebišovskom okrese, nájdené telo ženského pohlavia, doposiaľ nezistenej totožnosti a veku, bez známok života, v značnom štádiu rozkladu,“ informovala polícia neskôr na sociálnej sieti.
Strážcovia zákona doplnili, že na zistenie presnej príčiny smrti obhliadajúci lekár nariadiť vykonať pitvu. „Polícia v týchto chvíľach na mieste vykonáva prvotné a neodkladné úkony,“ doplnili strážcovia zákona.
Tvrdia, že prípadom sa intenzívne zaoberá krajský policajný vyšetrovateľ. „Viac informácií nateraz nie je možné poskytnúť. Ak to situácia vo vyšetrovaní dovolí, poskytneme bližšie informácie,“ uzavrela polícia., aktuality.sk
X X X
SNG za nominantov Martiny Šimkovičovej: Z významných umeleckých diel sú držiaky na veľkonočnú výzdobu
V Slovenskej národnej galérii (SNG) dovolilo vedenie ozdobiť dielo významného českého sochára pôsobiaceho na Slovensku. Na sochu Púpavy zavesili papierové kraslice aj pestrofarebného papagája.
V administratívnej budove Slovenskej národnej galérie (SNG) pribudol „nový exponát“. Dielo Theodora Lugsa ozdobili žltými, oranžovými a modrými kraslicami vystrihnutými z papiera, pomedzi ne svietia aj biele kraslice s nápisom Veselú Veľkú noc! a pestrofarebný papagáj., aktuality.sk
X X X
Slováci zlyhávajú v poskytovaní prvej pomoci, upozorňuje známy lekár Michal Pečík. Záchranárstvo podľa neho nie je poslanie, ale práca
Michal Pečík je lekárom pozemnej a leteckej záchrannej služby, ktorý je momentálne súčasťou dokumentárneho seriálu STVR Tiesňová linka, mapujúceho skutočné zásahy záchranárov, hasičov a polície. Vo svojom voľnom čase sa Pečík venuje športu, akrobatickému lietaniu a parašutizmu, a prostredníctvom svojho Instagramu vzdeláva ľudí o medicínskych témach, ktoré sú mu najbližšie.
Lekára Michala Pečíka môžete momentálne vidieť v dokumentárnom seriáli STVR Tiesňová linka.
X Kedy ste zistili, že vás láka práca záchranára?
Bol to dlhší proces. Zlomový bod nastal, keď som mal okolo 17 rokov a na strednej škole som sa dostal do kolektívu horskej služby ako dobrovoľník čakateľ. Chodil som pripomáhať do služieb a prvýkrát som sa dostal do situácie, keď som bol v blízkosti človeka, ktorý potreboval pomoc záchranárov. Vnímal som, čo sa deje a akým spôsobom mu vieme pomôcť.
X Keď ste sa rozhodovali, či do toho ísť, nemali ste pochybnosti, či zvládnete pracovať pod takým tlakom?
Myslím si, že nie. Bola to postupná cesta. Počas toho, ako som sa v rámci svojej kariéry profiloval, som na to dozrieval. Mám jeden aspekt, ktorý mi v tom výrazne pomáha: keď sa nachádzam v kritickej situácii, tak platí, že čím je horšia, tým som rozvážnejší a pokojnejší. Je to devíza. Neviem, či som si ju vybudoval, alebo je to niečo vrodené, ale aj pri iných aktivitách, ako je letecká akrobacia či parašutizmus, dokážem byť stoicky pokojný. Je to pre mňa veľkým prínosom.
X Aké boli vaše kariérne začiatky? Učili ste sa od svojich kolegov?
Keď som nastúpil do záchrannej zdravotnej služby, bol som vodič. Ide o pozíciu človeka, ktorý má najnižšie vzdelanie, respektíve si ho ešte dopĺňa. Je dôležitým členom tímu, ale je to nastavené tak, že sa do toho postupne dostáva. Nastupoval som pred šestnástimi rokmi, keď bola úplne iná doba. Keď to porovnám s dnešnými mladými ľuďmi, tak my sme boli niekde úplne inde.
Svojich kolegov som vnímal ako absolútnych profesionálov, vážil som si ich a bolo pre mňa cťou pracovať s nimi. Dnes to už tak nefunguje. Všade je nedostatok ľudí a tí, čo k nám nastúpia, nevnímajú túto prácu ako privilégium. V období mojich začiatkov som svoju prácu hltal, bol som šťastný, že sa mi tam podarilo dostať, vážil som si svojich kolegov a snažil som sa čo najviac naučiť. Podpísalo sa to aj na mojom ďalšom rozvoji, keďže som sa z pozície nezdravotníka vodiča výrazne posunul.
X Učí sa teraz niekto od vás?
Pokiaľ niekto prejaví záujem, snažím sa odovzdať to, čo viem, a čo si myslím, že by som mohol odovzdať. Ale tak ako som povedal, doba sa zmenila a vnímam obrovský rozdiel medzi dnešnou generáciou mladých záchranárov a tou našou. Nevidím tam také nasadenie, aké bolo u nás, keď sme nastupovali.
X Je to podľa vás spôsobené súčasným stavom zdravotníctva alebo rozdielnou povahou mladej generácie?
Myslím si, že je to kombinácia týchto dvoch faktorov. Nemalú úlohu určite zohrávajú aj technológie a sociálne siete. Je podstatne náročnejšie učiť dnes ľudí jemné techniky komunikácie s pacientmi. Žijeme v pretechnizovanej dobe, hoci my v záchrannej službe ňou nie sme až tak postihnutí, pretože máme minimum prístrojového vybavenia. Ale aj pacient sa mení. Máme k dispozícii internet, Google a ChatGPT, čiže nie je problém stať sa „docentom medicíny“.
Práve počas dnešnej nočnej som mal pacienta, ktorý mal zdravotnú ťažkosť, tak začal „gúgliť“ a skončilo sa to výjazdom záchrannej služby. Všetko sa dynamicky vyvíja a treba sa tomu nejako prispôsobiť. Keď som bol študentom, svojich kolegov som otravoval, neustále som za nimi chodil s otázkami. Dnes vám študent príde do služby, sadne si na gauč, poťažmo sa niektorý pozdraví, niektorý nie. Ja ani neviem, kto to je. Záujem o prácu u nich nevnímam v takom rozsahu, ako to bolo u nás.
X Nemáte obavu, ako to bude vyzerať o 20 rokov?
Mám, ale to už tu nebudem. (smiech) Ak sa pýtate na dôvod, toto je jeden z nich.
X Pri akých situáciách sa ako záchranár ocitáte najčastejšie?
Predpokladám, že vás teraz šokujem, ale najčastejšie sa vyskytujem u starších pacientov, ktorí majú chronické, zhoršujúce sa ochorenia, a keďže nám výrazne zlyháva ambulantná sféra, tak ju suplujú výjazdy záchrannej zdravotnej služby. Vezmeme ich do zdravotníckeho zariadenia, kde im aj tak málokedy pomôžu, pretože z dlhodobého hľadiska je starostlivosť o týchto pacientov delegovaná na ambulantnú sféru.
Osemdesiat percent mojej práce sú starí chorí ľudia, ktorí aj v kontexte toho, že nám starne populácia, pribúdajú. Ak by sme z tejto veľkej bubliny vystúpili smerom k urgentnejším stavom, jednoznačne dominuje sťažené dýchanie a bolesti na hrudníku, ktoré sú často chronickými ťažkosťami seniorov, a z tých akútnych sú to infarkty a náhle cievne mozgové príhody. Čo sa týka traumatických a úrazových stavov, prevládajú tie, ktoré vznikli pri dopravných nehodách, a v menšej miere sú to rôzne úrazy v domácnosti či v záhrade.
X Spomínali ste, že čím extrémnejšia situácia, tým ste pokojnejší. Zažili ste však počas zásahu niečo, čo sa vás hlbšie dotklo?
Určite áno. To, že v danej chvíli dokážem situáciu prijať a komfortne v nej pracovať, udržiavajúc svoje schopnosti maximálne vycibrené, aby som podal dobrý výkon, neznamená, že sa ma to nedotýka. Keď sa niečo stane, napríklad sa akútne zhorší pacientov stav alebo sa mi po zoskoku dlhšie otvára padák, tak som v danej chvíli schopný pragmaticky si vyhodnotiť, čo sa deje, čo treba urobiť a aké mám možnosti.
Keď situáciu úspešne vyriešim, tak to na mňa doľahne – no ja si dovolím, aby to na mňa doľahlo, pretože to považujem za veľmi dôležitú súčasť psychohygieny. Prežiť si tie veci, dovoliť si byť unavený, vyrozprávať sa z toho, analyzovať si to v sebe. Nepotláčam to. Som človek ako každý iný.
Komunikujem to aj cez sociálne siete – nie sme hrdinovia, sme takí ako všetci ostatní. Sú však situácie, v ktorých viem, že keď zlyhám, doplatí na to pacient. To sú tie najťažšie. Pre mňa situácia, ktorá je síce veľmi zlá, ale vidím, že pacient má minimálne šance, nie je až taká zaťažujúca, ako situácia, o ktorej presne viem, že od môjho rozhodnutia závisí to, či pacient prežije.
{* koniec-embed *}
X Ako zvládate udržať si chladnú hlavu v komunikácii s pacientom, ktorá neprebieha úplne bez problémov?
Opäť vás možno trochu prekvapím, keď poviem, že je podstatne jednoduchšie komunikovať s pacientmi ako s ich príbuznými. Najťažšie na našej práci je mať čistú a dobrú profesionálnu komunikáciu s príbuznými. Mnohokrát sa totiž dostávame do trojuholníka záchranári – príbuzní – pacient. Príbuzní sú frustrovaní z toho, že nefungujú ambulancie, pacient má chronický problém, ktorý sa zhoršuje, a oni očakávajú zázraky do troch dní a nemožné na počkanie.
Vo väčšine týchto prípadov je ťažké komunikovať a vysvetliť im, že privolanie záchrannej služby ten problém reálne nerieši, práve naopak, niekedy ho môže aj skomplikovať s tým, že do toho vstúpi iná zložka, ktorá im nevie pomôcť. Čo sa týka komunikácie so samotnými pacientmi, je to proces. Po rokoch ju človek zvládne, naučí sa, ako na to.
Veľmi dôležité je navnímanie vecí prostredníctvom neverbálnej komunikácie – nejde len o gestiku, posturiku či mimiku. Sme špecifickí tým, že vstupujeme do pacientovej intímnej zóny, teda na miesto, kde nemôže kamuflovať. Keď vám príde pacient do ambulancie, môže vám povedať, že nefajčí, nepije alkohol, ale keď prídem k nemu domov a vidím tam nedopité fľašky od vodky na zemi a na kuchynskej linke vyprážaný rezeň, tak mi nemôže povedať, že má perfektný životný štýl.
Jedno z mojich odporúčaní je diverzifikovanie činnosti, nevenujem sa len jednej veci,“ hovorí Pečík.
X Ste súčasťou dokumentárnej série Tiesňová linka. Ako to funguje? Dávate ľuďom vopred vedieť, že so sebou privediete kameramana? Majú právo odmietnuť?
Keď mi prišla ponuka, či by som bol ochotný spolupracovať, chcel som zachovať dve veci. Prvou bola autenticita – aby to bola dokumentárna séria, v ktorej nebudeme nič hrať. Všetko, čo je v Tiesňovej linke vidno, je skutočné. Druhá vec je edukačný presah. S tým súvisí aj to, že nemôžete plánovať dopredu.
Nevieme, čo nás čaká, nič tam nie je hrané. Kameraman si točí a ja si ho absolútne nevšímam, sme s chalanmi dohodnutí tak, že každý si robí svoju prácu. Keď prichádzame na samotnú adresu, ja ako lekár poviem príbuzným alebo pacientovi, že máme so sebou kameru a natáčame dokumentárny seriál o záchrannej službe. Buď sú s tým v poriadku, alebo keď vidím, že sa s tým necítia úplne komfortne, tak im poviem, že je možnosť rozostriť im tváre tak, aby neboli identifikovateľní.
V prípade, že si to neželajú, musím to rešpektovať. Ešte sa s nimi potom skúsi dohodnúť kameraman, ale ja už nemám priestor na to, aby som s tým strácal čas – toto všetko sa deje za pochodu. Deväť z desiatich ľudí s tým napokon súhlasí, pretože pochopia, že to nie je nič zlé. Keď však po natočení povedia, že si to neželajú, nesmie sa to zverejniť. Náš tím to plne rešpektuje.
X Ako túto prácu zvládajú kameramani?
Zatiaľ dobre. Spolupráca s nimi je veľmi konštruktívna a fajn, nevidno na nich, že by tie situácie nezvládali. Jednotlivé diely Tiesňovej linky potvrdzujú moje slová, že vo väčšine prípadov nejde o dramatické ohrozenia života.
X Prostredníctvom vášho instagramu sa snažíte vzdelávať. Sú Slováci náchylní veriť hoaxom týkajúcim sa zdravia?
Oveľa častejšie, než by sme si chceli pripustiť.
X Čím to je?
Zanedbaným školstvom, zlou úrovňou vzdelávania v oblasti kritického myslenia, neschopnosťou už aj dnešnej mladej generácie filtrovať informácie a ich zdroje. V lete budem mať 37 rokov, ale ešte si pamätám dobu, že keď som si chcel niečo zistiť, musel som ísť do knižnice, zadovážiť si knihu, ktorá sa týkala danej témy a mala svojich autorov a recenzentov. Tým pádom boli dané informácie overené.
Je úplne v poriadku, že dnešná doba je digitálna a posúvame sa niekam inam. Ani ja neodporúčam študentom učiť sa z kníh, pretože aj ja sám som počas štúdia medicíny využíval množstvo externých materiálov z internetu. Na Oxforde dokonca zrušili prednášky, majú namiesto toho YouTube videá. Má to svoj zmysel. Problémom však je, že na internete sa nachádzajú absolútne nefiltrované informácie.
Ak ste zvyknutí hľadať cez Google, máte veľký problém. A robí to drvivá väčšina ľudí, či už mladých, alebo seniorov. TikTok ma našťastie obchádza, ten je pre veľmi mladých ľudí, ale venujem sa tvorbe na Instagrame a prezdieľavam ju na Facebook. V štatistikách vidím dosah v rámci jednotlivých skupín – Facebook využívajú najmä starší, Instagram je tak od 20 do 40 rokov a TikTok je pre tínedžerov. Ľudia sa extrémne rýchlo dokážu dostať k informáciám.
Keď som kedysi potreboval niečo zistiť, stálo ma to pomerne veľké úsilie, musel som cielene pátrať a nájsť vhodný zdroj. Dnes si odomknete telefón, a ak máte ChatGPT, za 15 sekúnd vám dá informáciu o čomkoľvek, na čo si spomeniete. Ak tento nástroj neviete správne používať, platí, že ak je zlý vstup, bude zlý výstup. Toto sa, bohužiaľ, deje, a z môjho pohľadu je to kardinálny celospoločenský problém.
Keď na Facebooku vidím nekvalitné video, ktoré je na úplne prvý pohľad deepfake, a ľudia tomu veria a zdieľajú to, ide o obraz toho, ako zle na tom sme. Mám z toho veľkú obavu a v rámci svojich vedomostí a schopností sa snažím popularizovať medicínske témy, ktoré sa týkajú mojej oblasti. Snažím sa to ľuďom priblížiť obyčajným, prístupným jazykom.
Absolútne zlyhávame v poskytovaní prvej pomoci. Z desiatich prípadov nie je deväťkrát poskytnutá vôbec a ten desiaty je poskytnutá zle. Čísla sú katastrofálne, ale myslím si, že si za to do istej miery môžeme vysypať popol na hlavu aj my zdravotníci. Keď vidím, ako komplikovane sa vysvetľujú a učia postupy prvej pomoci, je mi z toho veľmi smutno.
Vidím za tým snahu ukázať, akí sme múdri, ale na konci dňa je výsledok taký, že ľudia prvú pomoc neposkytnú, pretože v tom buď majú guláš, alebo sa boja, že to urobia nesprávne. To je to, čo sa snažím odstrániť v rámci mojej komunikácie s verejnosťou aj s kolegami. Nemali by sme z toho robiť jadrovú vedu.
Priznávam, že sa mi dostáva aj negatívna spätná väzba zo strany odbornej obce, pretože to vnímajú ako znevažovanie ich vedomostí, ale nie je to tak. Keď niečo chcete podať verejnosti tak, aby to pochopila a dokázala to využiť v kritickej chvíli, musí to byť zrozumiteľné, inak to nejde.
Pečík sa venuje aj akrobatickému lietaniu a parašutizmu.
Nemala by byť prvá pomoc zakomponovaná do základného vzdelávania s tým, že by si ju žiaci pravidelne precvičovali? Osobne som sa s prvou pomocou stretla až v autoškole.
Jednoznačne mala. Ak by som na to mal nejaký dosah, bolo by to povinnou súčasťou kurikula už na základnej škole. Overené štúdie dokázali, že resuscitovať dokážu už 5-ročné deti. Je to opäť prejavom zlyhávania nášho školstva. Nie je to ani téma, ktorou by sa niekto vôbec zaoberal, čo je veľký problém.
Som lekár, ktorý robí dlhé roky v záchrannej službe a venuje sa urgentnej medicíne. Ale keď budem ležať v bezvedomí na chodníku, všetky moje vedomosti sú úplne zbytočné, pretože bude záležať na človeku, ktorý sa pri mne pristaví. Preto sa to ľuďom snažím neúnavne vysvetľovať, dávam im miniškolenia, pochválim ich, ak urobili niečo dobre, alebo ich, naopak, upozorním na chyby.
Niekedy sa stane, že ľudia sú nespokojní s tým, ako dlho nám trvalo, kým sme prišli. Treba si však uvedomiť jednu dôležitú vec: o tom, či človek, ktorý je akútne ohrozený na živote, prežije, alebo nie, nerozhoduje systém záchrannej zdravotnej služby v prvých minútach, pretože ani tie najvyspelejšie krajiny nedokážu dostať profesionálnu pomoc k pacientovi včas, teda do troch minút. Ich priemerné dojazdové časy sú päť až osem minút, u nás je to niečo vyše desať minút.
V skutočnosti je to však jedno, pretože ak je človek v akútnom, život ohrozujúcom stave, teda má zastavenie obehu, masívne krvácanie alebo sa dusí, a nie je mu dobre poskytnutá prvá pomoc, záchranka nestihne prísť včas. Hovoríme tomu reťaz prežitia – prvé ohnivko sa začína u laika, ktorý sa nachádza na mieste. Stále platí, že každá reťaz je taká silná ako jej najslabšie očko.
X Môže v poskytnutí prvej pomoci pomôcť komunikácia s operátorom tiesňovej linky?
Jednoznačne áno. Sú špeciálne školení na to, aby v takýchto prípadoch poskytovali tzv. TANR – telefonicky asistovanú neodkladnú resuscitáciu. Lenže opäť narážame na to, že volajúci musí dané pokyny uskutočniť, no neurobí to.
Mnohokrát ide o extrémne jednoduché úkony, ako záklon hlavy cez bradu na spriechodnenie dýchacích ciest, no ľudia to neurobia, prípadne v šoku a zmätku začnú vyťahovať jazyk z úst – keď potom prídeme, vidíme vývratky a pohryzené prsty. Prvú pomoc musí vedieť poskytnúť každý, od 5-ročných detí až po geriatrických pacientov, ktorí netrpia demenciou. V opačnom prípade má pacient minimálne šance na prežitie.
X Akým spôsobom zo seba striasate napätie a stres z práce?
Myslím si, že práca mi už stres nespôsobuje. Je to asi vec nastavenia: keď kardiochirurg každý druhý deň operuje srdce, po istej dobe už to berie ako rutinu. Nie je to pre mňa už také ako kedysi. To, čo v niekom vyvoláva adrenalín, ma trochu nabudí, ale v zásade je to pre mňa niečo, na čo som už zvyknutý.
Nemám rád, keď sa naše povolanie označuje ako poslanie, radikálne s tým nesúhlasím, pretože ide o prácu, za ktorú dostávam peniaze. Slovo poslanie zvádza k mystifikácii a k nadraďovaniu. Sme ľudia, ktorí robia chyby. Pracujeme síce v špecifických podmienkach, ale nie sme ničím extrémne výnimoční. Nemám potrebu robiť akútne zásahy v rámci psychohygieny.
Venujem sa pohybu, snažím sa udržiavať aj kvôli svojim voľnočasovým aktivitám. Jedno z mojich odporúčaní je diverzifikovanie činnosti, nevenujem sa len jednej veci. Mám pozemnú a leteckú záchrannú službu, venujem sa nejakým študijným veciam, dopĺňam si manažérske a technické vzdelanie. Aktívne lietam, robím akrobaciu a parašutizmus. Môj čas je teda rozdelený medzi rôzne typy aktivít.
Jedna z vecí, ktorá je u mňa veľmi špecifická, je, že keď skončím v službe, zatvorím za sebou dvere a ďalej sa prácou nezaoberám. Niektorí kolegovia prídu do práce a idú si čítať záznamy tých, ktorí mali službu pred nimi. Ja to tak nemám a úprimne poviem, že ma to nezaujíma.
Nie je to o tom, že by som bol vyhorený alebo že by som svoju prácu nemal rád, ale nastavujem si svoje limity. Je to v podstate forma psychohygieny – dokážem si povedať dosť a nenosím si to domov. Vo výnimočných prípadoch sa to stane, občas sa potrebujem vyventilovať, porozprávať sa s ľuďmi vo svojom okolí, ale to sú naozaj zriedkavé prípady./agentury/
X X X
V lete 2023 chceli Ukrajinci Rusov knokautovať na juhu. Generál Syrskyj však stiahol sily k Bachmutu
Útoky na juhu i pri Bachmute sa nakoniec zastavili pre nedostatok síl.
Mohla to byť rozhodujúca bitka, do ktorej sa vkladali nádeje oslobodiť okupované územia na juhu Ukrajiny. Zároveň Kyjevu mohla dať výhodnejšiu vyjednávaciu pozíciu v prípadných rokovaniach s Kremľom. Namiesto toho ukrajinské brigády v lete 2023 zostali stáť pred bránami Surovikinovej línie, viacstupňového systému ruských opevnení v okupovanej časti Záporožskej oblasti.
Hoci v to leto niektorí ukrajinskí komentátori tvrdili, že ju ukrajinské sily postupne rozoberajú, trvalo takmer tri mesiace, kým sa Ukrajinci prebojovali do dediny Robotyne – vstúpili 15 kilometrov do hlbiny ruskej obrany.
Na jeseň 2023 sa postupne začali vyplavovať detaily, prečo sa operácia Ukrajincom nevydarila. Už sa nehovorilo len o obrovských ruských mínových poliach, rojoch dronov či vrtuľníkov, ale aj neostrieľanosti vojakov nových ukrajinských brigád, omeškaných dodávkach zbraní či nezladenej koordinácii medzi jednotkami., aktuality.sk
X X X
Matovič sa podľa Danka smeje celému Slovensku, hlavne Ficovi. Líder SNS sa pýta, prečo sa ešte nerieši Sulík
Premiér Robert Fico (Smer) by mal lepšie uchopiť moc. Myslí si to líder SNS Andrej Danko. Mrzí ho, že ešte nie sú vyriešené viaceré veci. Uviedol to aj na margo nedeľňajšieho vyjadrenia expremiéra a lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča o tom, že pre manažovanie pandémie nebol od začiatku vlády Fica vypovedať na polícii.
„Nehovorím to preto, že chcem niekomu zle. Hovorím to preto, že Robert Fico asi zabúda na to, čo sa dialo v roku 2020. Ak hovorí, že nemá moc, je dnes premiérom. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak to dopadne tak isto ako v roku 2020. Mnohí ma kritizujete, že prečo nie som ticho a som presvedčený, že Fico by mal oveľa viac a lepšie uchopiť moc. Som presvedčený, že ak to takto pôjde ďalej, tak si moc neudržíme,“ skonštatoval.
Danko si myslí, že Matovič sa svojím nedeľňajším vyjadrením smeje celému Slovensku, najmä predsedovi vlády. Líder národniarov namietal aj to, že ešte sa nerieši exminister hospodárstva a bývalý predseda SaS Richard Sulík v súvislosti so svetovou výstavou Expo v Dubaji. Nikoho podľa neho nezaujíma ani „záhadný nájom“ budovy pre Slovenskú správu ciest. „Budova vlastnícky smeruje k blízkym ľuďom Borisa Kollára,“ okomentoval.
Predseda SNS poznamenal, že rozumie znechuteniu ich voličov. „Z toho, že sa tu nič nerieši, nič sa nevyšetruje,“ podotkol. Deklaroval, že národniari sú konzistentní a bojujú za ľudí ďalej. „Verím, že prebudíme aj našich koaličných partnerov,“ dodal. Myslí si totiž, že keby sa k moci vrátil Igor Matovič či Boris Kollár, Slovensko by to bolelo./agentury/