Má však jedinú podmienku, píše The Telegraph. Prezident Ukrajiny Zelenskyj podľa britského denníka The Telegraph priznal, že ďalšie oslobodzovanie okupovaných území vojenskou cestou už nie je možné. Ukrajina preto zvažuje zastavenie paľby na aktuálnej línii frontu, ak by to mohlo viesť ku koncu vojny.

 Zelenskyj však zároveň zdôraznil, že akékoľvek prímerie nesmie znamenať medzinárodné uznanie ruskej kontroly nad okupovanými územiami. Ako upozorňuje The Telegraph, „ústava Ukrajiny nedovoľuje prezidentovi ani parlamentu jednostranne zmeniť územnú celistvosť krajiny alebo sa zmieriť s jej porušením“.

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Gallup, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, len štvrtina Ukrajincov chce bojovať proti Rusku až do víťazného konca. Tento údaj podľa The Telegraph odráža výrazný pokles dôvery verejnosti vo vojenské víťazstvo Ukrajiny.

Poľský portál Onet informoval, že špeciálny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa, Steve Witkoff, údajne počas rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom predstavil návrh, ktorý by nezahŕňal mierovú dohodu, ale prímerie. Podľa tejto verzie by územné zisky Ruska boli de facto uznané, pričom konečné rozhodnutie by sa odložilo na 49 alebo 99 rokov, väčšina sankcií voči Rusku bola zrušená a do budúcna by bolo obnovené energetické partnerstvo, vrátane importu ruského plynu a ropy.

Podľa Onet však v návrhu chýbali akékoľvek záruky o nešírení NATO, rovnako ako záväzok ukončiť vojenskú podporu Ukrajine.

 Putin môže ponúknuť kompromis

Denník Wall Street Journal (WSJ) medzičasom uviedol, že Putin môže Trumpovi ponúknuť plán, podľa ktorého by Západ uznal ruskú kontrolu nad časťou okupovaného územia výmenou za stiahnutie ruských vojsk z iných oblastí Ukrajiny. Trump, ktorý podľa WSJ túži po dohode, by mohol vyzvať Ukrajinu a jej spojencov, aby tento plán akceptovali./agentury/

X X X

  Schôdzka medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom je predbežné naplánovaná na koniec budúceho týždňa, uviedol podľa staníc NBC News a Fox News vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu. Miesto stretnutia je podľa neho stále predmetom diskusií, spomínajú sa Spojené arabské emiráty, Švajčiarsko, Maďarsko a taliansky Rím. Zdroj agentúry TASS predtým povedal, že metropola Talianska neprichádza do úvahy, píše TASR.

USA a Rusko sa tento týždeň dohodli na usporiadaní stretnutia na úrovni prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Principiálnu dohodu oznámila Moskva vo štvrtok po stredajšom rokovaní osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Trump následne oznámil, že sa pravdepodobne čoskoro osobne stretne s Putinom.

Miesto ani čas prípadnej schôdzky zatiaľ nezverejnili. Nemenovaný zdroj oboznámený s jej plánovaním naznačil, že by sa mohla uskutočniť koncom budúceho týždňa v Maďarsku, Švajčiarsku, Emirátoch alebo v Ríme. Podľa zdroja ruskej agentúry Európa nie je vhodným miestom na takéto stretnutie. Predstaviteľ Bieleho domu tiež povedal, že podrobnosti alebo logistika sú stále nejasné a veľmi nestále. Takisto podľa neho nie je jasné, či sa na summite zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

X X X

 Kyjev a spojenci by mali podporiť všetky konštruktívne kroky Spojených štátov smerujúce k prímeriu. Uviedol to dnes na platforme X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo hovoril s českým premiérom Petrom Fialou.

„Všetci sme v zhode, že vojna musí dospieť ku koncu a že Európa musí zaujať spoločný postoj ku každému dôležitému bezpečnostnému aspektu. Spojené štáty sú odhodlané dosiahnuť prímerie a my musíme spoločne podporiť všetky konštruktívne kroky,“ uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj v tom istom príspevku napísal, že hovoril s premiérom Fialou a informoval ho o kontaktoch a úsilí o ukončenie zabíjania a dosiahnutie skutočného mieru. Ukrajinský prezident pripomenul, že v posledných dňoch sa uskutočnili viaceré hovory a kontakty na rôznych úrovniach.

„Dôstojný, spoľahlivý a trvalý mier môže byť iba výsledkom nášho spoločného úsilia. Poďakoval som Českej republike za všetku podporu, ktorú poskytla Ukrajine, najmä za českú iniciatívu na delostrelecké dodávky našim bojovníkom. To pomohlo zachrániť veľa životov a posilniť naše pozície. Prostredníctvom sily sa posúvame k spoľahlivej bezpečnosti. Ďakujeme!“, napísal Zelenskyj.

18:41 Putin a Trump žijú v predstavách, v ktorých sa stretnú ako dvaja najdrsnejší mafiánski bossovia a dohovoria sa spolu a výsledok sa potom pokúsia pretlačiť ako riešenie svojim partnerom, ktorých považujú za slabších, povedal pre TN.cz o chystanej schôdzke šéfa Bieleho domu a ruského vládcu amerikanista z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej Kryštof Kozák.

„Donald Trump sa nikdy veľmi netajil tým, že s Európou na takýchto rokovaniach veľmi nepočíta, pretože ju považuje za príliš slabú a neschopnú akcie. Myslím si však, že ak má mať tento konflikt vôbec nejaké riešenie, bude s tým musieť súhlasiť aj Ukrajina, a to sa pravdepodobne bez európskych spojencov nezaobíde,“ vyjadril odborník svoj názor.

Amerikanista však dodal, že Trump teraz vyvíja väčší nátlak na Rusko, pretože v jeho očiach je Vladimir Putin ten, kto stále odmieta nejakú dohodu. Na Ukrajincov už Trump zatlačil „a teraz ešte zostáva nejakým spôsobom dotlačiť k stene ruskú stranu. Ale tak, aby sa im vidina prímeria a následného mieru javila zaujímavejšia ako vízia pokračovania vojny,“ uzavrel odborník.

18:17 Rada Európskej únie v piatok schválila finančnú podporu približne tri miliardy eur pre Ukrajinu, oznámila tamojšia premiérka Julija Svyrydenková. Podľa nej ide o ďalší jasný signál dôvery Bruselu v reformné snahy Kyjeva, píše TASR.

Rada EÚ podľa svojho vyhlásenia prijala rozhodnutie o štvrtom pravidelnom vyplatení podpory v rámci Nástroja EÚ pre Ukrajinu, ktorý počíta s finančnou pomocou vo forme grantov a pôžičiek do výšky až 50 miliárd eur. Cieľom je predovšetkým posilniť makrofinančnú stabilitu Ukrajiny a podporiť fungovanie jej verejnej správy./agentury/

X X X

 Viktor Orbán kritizuje úniu, podľa neho mali ísť do Moskvy

 Predseda maďarskej vlády Orbán kritizoval pasivitu Európy v rokovaniach o Ukrajine. Navrhuje aktívnu úlohu EÚ pred stretnutím Putin – Trump.

Európa v rokovaniach o mieri na Ukrajine zaspala. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz mali ísť spolu do Moskvy alebo si mali niekde dohodnúť stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keďže táto vojna prebieha v Európe. Povedal to v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

K vyhláseniu Kremľa, že sa Putin a americký prezident Donald Trump v najbližších dňoch osobne stretnú, Orbán konštatoval, že je to veľmi dobrá správa. „K prímeriu môže dôjsť len vtedy, ak sa dohodnú,“ podčiarkol.

„Mier príde, ale my (EÚ) budeme v tomto mieri len druhoradí,“ poznamenal Orbán a naliehal, aby sa pred rusko-americkým stretnutím alebo aspoň po ňom uskutočnil summit EÚ, aktuality.sk

X X X

Mier za cenu straty časti územia? Čo si myslia Ukrajinci o troch rôznych predstavách o ukončení vojny?

Aké podmienky zastavenia bojov by Ukrajinci považovali za prijateľné? Predstavu Kremľa jednoznačne odmietajú. Plán Bieleho domu sa takmer polovici z nich nepozdáva. Väčšinovú podporu si získala spoločná idea ich európskych spojencov a vlády v Kyjeve. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie.

Anketári oslovovali respondentov od 23. júla do 4. augusta. Časť z nich nevedela jasne odpovedať, ich percentuálny podiel preto z údajov vynechávame.

 Až 76 percent opýtaných Ukrajincov kategoricky nesúhlasí s tým, ako si predstavuje ukončenie vojny ruský prezident Vladimir Putin. Opačný názor má iba 17 percent respondentov.

V Kremli vidia cestu k mieru v piatich hlavných bodoch. Rusi chcú, aby sa Ukrajina navždy zriekla snahy vstúpiť do NATO. Žiada od nej, aby sa záväzne vzdala okupovaných a ešte ďalších svojich území s tým, že ich uzná za súčasť Ruskej federácie. Zároveň Moskva podmieňuje zastavenie invázie zrušením protiruských sankcií, ktoré uvalili USA a EÚ. Zvlášť rozsiahle teritoriálne ústupky by znamenali faktickú kapituláciu napadnutého štátu, jeho prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane a dôrazne povedal, že s Putinovou predstavou nebude súhlasiť. Ešte doplňme piaty bod, ktorý je pre Ukrajincov neprijateľný: zmenšiť stav svojej armády a obmedziť zbrojenie.

 Americký plán podporujú dve pätiny opýtaných (39 percent), proti je ich bezmála polovica (49 percent). Jeho podstata spočíva v tom, že bezpečnostné záruky by Ukrajine poskytli európske štáty (bez USA). Rusko by si udržalo kontrolu nad okupovanými teritóriami, pričom Washington by uznal anektovaný Krym za súčasť Putinovho štátu. Tiež počíta so zrušením sankcií a obsahuje perspektívu členstva Ukrajiny v EÚ (zmienku o integrácii do NATO vynecháva).

Európsky-ukrajinský plán označilo za akceptovateľný 54 percent opýtaných (záporný postoj má 30 percent respondentov). Bezpečnostné garancie by podľa neho poskytli Európania spolu s Američanmi. Rusko by si udržalo kontrolu nad obsadenými územiami, ale svet by to oficiálne neuznal. Sankcie by sa síce odstránili, no nie okamžite, ale postupne. Nakoniec Moskva by nenamietala, že Kyjev sa usiluje o členstvo v EÚ (o NATO sa nehovorí podobne ako v americkom mierovom projekte).

Inštitút urobil prieskum s rovnakými otázkami v máji tohto roku. Súhlas s podmienkami Putina sa medzi Ukrajincami odvtedy zvýšil len o 7 percent. V prípade americkej predstavy o ukončení bojov je nárast o 10 percent a európsky-ukrajinská idea podoby mieru si získala o 3 percentá viac stúpencov v porovnaní s dátami z mája 2025.

Zástupca riaditeľa inštútut Anton Hrušeckyj nepriamo naznačil, že Zelenskyj by mohol byť spokojný pri pohľade na výsledky ankety: „Ukrajinci naďalej prejavujú otvorenosť voči rokovaniam a možnosť (aj keď neochotne) schvaľovať ťažké rozhodnutia. Absolútna väčšina však stále odmieta požiadavky na kapituláciu, o čom je aj ruské memorandum,“ citoval ho server RBK-Ukrajina.

 Ešte dodajme, že anketári ozrejmili respondentom, čo konkrétne obsahujú tri rôzne plány, aby dokázali odpovedať na základe bodov, ktoré obsahujú.

Existuje nádej, že smerovanie k ukončeniu vojny by mohlo byť reálne v najbližších dňoch po tom, čo sa objavila informácia, že Putin sa má stretnúť s americkým lídrom Donaldom Trumpom. Logické by bolo, keby to išlo o trojstranný summit, na ktorý by pricestoval Zelenskyj.

 Poľský server Onet tvrdí, že po novom USA vidia východisko v troch hlavných bodoch. Pointa spočíva v tom, že Ukrajina a Rusko by podpísali prímerie (nebola by to mierová dohoda). Ukrajinci by sa fakticky vzdali okupovaných území s tým, že ich otázka by sa odsunula o 49 alebo až o 99 rokov. Zároveň sa počíta v prevažnej miere so zrušením protiruských sankcií, pričom v dlhodobom horizonte by sa obnovil biznis v oblasti energetiky, čiže čo sa týka exportu ropy a plynu z Ruska./agentury/

 X X X

 Dohodnú Donald Trump a Vladimir Putin pokoj zbraní? Cesta k mieru môže potrvať aj roky

 Nad stretnutím Putin-Zelenskyj visí naďalej otáznik. Kremeľ dáva dlhodobo najavo, že si s ukrajinským vedením nemá čo povedať.

Už o niekoľko dní by sa americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin mali stretnúť zoči-voči. Pôjde o prvé stretnutie lídrov oboch krajín od roku 2021. Vtedy sa s Putinom vo Švajčiarsku stretol Trumpov predchodca Joe Biden.

Už ženevský samit medzi Rusmi a Američanmi sa odohrával v mimoriadne napätej situácii. Ruská armáda neohlásene manévrovala pri ukrajinských hraniciach, čo niektorí experti čítali ako snahu Kremľa domôcť sa stretnutia s tými, ktorých považuje za svoju váhovú kategóriu.

O niekoľko mesiacov neskôr Rusi spustili rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Kontext stretnutia Putin-Trump sa odvtedy až tak veľmi nezmenil. Putin sa totiž opäť usiluje rokovať len s tými, ktorých považuje za seberovných.

Očakávať, že by avizovaný samit lídrov USA a Ruska priniesol na Ukrajine definitívny pokoj zbraní, by však zatiaľ bolo mylné. Podľa niektorých expertov sme stále na začiatku a môže trvať i roky, kým bojujúce strany dospejú k finálnej dohode mierového urovnania.

V tomto materiáli zhŕňame, ako stretnutie oboch prezidentov a jeho možné výsledky pred samitom hodnotia analytici.

Analytička nevidí zmenu ruskej taktiky

Komentátori a odborníci, ktorí sledujú vývoj rusko-ukrajinskej vojny, sú k možným výsledkom stretnutia Putin-Trump zatiaľ zdržanliví.

Analytička think-tanku R.Politik Tatiana Stanovaja poukazuje na to, že v ruskej taktike voči Trumpovi či Ukrajine naďalej nevidí žiadnu podstatnú zmenu. Podľa nej sa v podstate opakuje to, čo sme sledovali od Trumpovej inaugurácie, a síce, že Moskva len vytvára dojem, že je otvorená ústupokom a serióznym rokovaniam.

„Robí to už nejaký čas, ale základná pozícia zostáva nezmenená: Rusko chce, aby sa Kyjev vzdal,“ konštatuje na svojom telegramovom účte. Stanovaja predpokladá, že ani toto rokovanie mier neprinesie. „Rusko bude pokračovať vo svojej kampani a o niekoľko mesiacov môže dôjsť k novému kolu rozhovorov – tentoraz za ešte horších podmienok pre Ukrajinu,“ myslí si.

Expert Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Alexander Baunov pre zmenu podotýka, že Rusko sa opäť snaží vykresliť dojem, že za naťahovanie vojny môže Ukrajina a jej spojenci, a nie ono samo.

„Moskva sa snaží preformátovať vojnu tak, aby sa bojovalo tam a takými prostriedkami, kde má viac výhod, a nie tam, kde ich nemá,“ okomentoval na sociálnej sieti.

 Stopne Kremeľ raketové útoky?

„Nemal by som vysoké očakávania,“ povedal pre ukrajinské Rádio NV pre zmenu politológ Maksym Nesvitajlov.

Podľa neho je v éteri príliš veľa sporných bodov na to, aby sa vyriešili za veľmi krátky čas – v tomto prípade niekoľko dní.

„Stretnutie lídrov predpokladá nejaký výsledok, garanciu dosť vážneho výsledku. Dočasné prímerie vo vzduchu sa dá dohodnúť na úrovni poradcov. Nemá zmysel, aby sa kvôli tomu stretli lídri krajín. Dá sa dnes dohodnúť na čomsi väčšom? Nevidím žiadne signály, ktoré by to dokazovali,“ zhodnotil.

Nesvitajlov nehovoril o vzdušnom prímerí náhodne. Agentúra Bloomberg totiž pred pár dňami informovala, že Kremeľ zvažuje návrh pozastaviť vzdušné útoky, ktoré podniká voči Ukrajine. Naďalej však plánuje pokračovať vo vojne.

„Trump potrebuje od Ruska nejaký ‚darček‘, ústupok,“ povedal agentúre Sergej Markov, politický analytik blízky Kremľu. „Vzdušné prímerie by mohlo byť takýmto darom,“ myslí si ruský analytik.

3fotky v galériiNásledky ruského raketového útoku na Kyjev.Zdroj: REUTERS/Valentyn Ogirenko

Prímerie nevýhodné pre Putina

Na Ukrajine to ale vidia inak. „Nechápem, ako by sa také vzdušné prímerie realizovalo. Nemyslím si totiž, že je naň Putin pripravený, že je to pre Putina výhodné,“ okomentoval na svojom youtubovom kanáli ukrajinský publicista Vitalij Portnikov s tým, že ak by Rusi skutočne prestali útočiť raketami či balistickými strelami, vzdali by sa nástroja, ktorým ničia napríklad ukrajinský vojenský priemysel.

„Element ničenia (vojenskej) infraštruktúry je elementom tejto vojny,“ podotkol.

Jedným z deklarovaných cieľov ruskej agresie je totiž tzv. demilitarizácia Ukrajiny. V skratke – zničenie jej obranyschopnosti.

Podľa Portnikova by Putin zároveň prišiel o nástroj vyvíjania tlaku na ukrajinské obyvateľstvo. „A po tretie, hocijaké vzdušné prímerie vytvára možnosti, hoc aj krátke, pre investície. Rozvoj našej ekonomiky je ale v rozpore s ruskými plánmi,“ poznamenal Portnikov.

Téma prímeria „na nebi“ pritom nie je novinkou. V marci s týmto návrhom, ktorý zahŕňal aj zastavenie bojov na mori, prišiel Kyjev. Stalo sa tak pár dní po diplomatickom fiasku v Oválnej pracovni a následnom pozastavení americkej pomoci pre Ukrajinu.

„Sme pripravení pracovať rýchlo, aby sa vojna skončila. Medzi prvými krokmi by mohlo byť prepustenie zajatcov, okamžité prímerie na nebi – zákaz používania rakiet, bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, bombardovanie energetickej a inej civilnej infraštruktúry – a okamžité prímerie na mori, ak Rusko urobí to isté,“ odkázal vtedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa po hádke v Bielom dome usiloval udobriť si Donalda Trumpa.

 Nad stretnutím Putin-Zelenskyj je otáznik

Či sa tak stane práve počas nadchádzajúceho samitu, je však stále otázne.

Šéf Kremľa dlhodobo dáva najavo, že si s ukrajinským vedením nemá čo povedať. Podľa New York Times však Rusi tentokrát údajne dostali podmienku – Trump sa stretne s Putinom len vtedy, ak sa Putin stretne aj so Zelenským.

Ruský prezident vo štvrtok ale odkazoval, že na stretnutie s ukrajinským prezidentom „ešte nie sú podmienky“.

Podľa analytičky Stanovajovej by ruský vládca so stretnutím s prezidentom Ukrajiny súhlasil len pod jednou podmienkou – ak by existoval vopred dohodnutý program a vopred jasné výsledky. „To je stále ťažké si predstaviť,“ pripomenula.

Ukázali to koniec-koncov už rokovania v Istanbule, keď sa niekoľko dní rozoberalo, či ich Trump a Putin vôbec navštívia. Zelenskyj síce do Turecka dorazil, no bolo očividné, že ani americký prezident, ani ten ruský nemali v tejto fáze rokovaní dôvod pricestovať.

Teraz sa ich cesty možno pretnú na Blízkom východe. Hoci zatiaľ nie je oficiálne známe, kto bude americko-ruský samit hostiť, šéf Kremľa vypustil balónik, že by to teoreticky mohli byť Spojené arabské emiráty. Tieto slová podčiarkuje aj fakt, že Putin vo štvrtok rokoval s prezidentom SAE Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

O tom, že by sa raz Trump a Putin mohli stretnúť práve v niektorej z arabských krajín, sa hovorilo prakticky už od Trumpovej inaugurácie. Nakoniec, Američania s Rusmi „osobný kontakt“ obnovili v Saudskej Arábii, kde na jar rozbehli priame rozhovory medzi krajinami.

Český odborník na Rusko Marek Příhoda v našom staršom materiáli napríklad poukazoval na to, že pre Rusov majú „arabské krajiny glanc neutrálnych a korektných hráčov, ktorí počas posledných troch rokov nevyužívali nástroje na oslabenie Ruska, napríklad prostredníctvom dodávok surovín,“ a aj preto im vyhovuje rokovať práve na ich pôde.

 Americké návrhy

A čo presne by sa malo počas stretnuia, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň rozoberať? Aj v tomto prípade sa objavuje viac otázok, než odpovedí.

Poľský web Onet napríklad prišiel s informáciou, že Američania dali Rusom niekoľko návrhov. Tie majú zahŕňať prímerie (nie trvalý mier), faktické uznanie ruských územných ziskov – odložením tejto otázky o 49 alebo 99 rokov, takisto zrušenie väčšiny sankcií uvalených na Rusko a z dlhodobého hľadiska návrat k energetickej spolupráci, teda k dovozu ruského plynu a ropy.

Denník ďalej píše, že v balíku návrhov chýbajú záruky, že sa NATO nebude rozširovať – ukrajinské ambície vstupu do NATO Rusi označujú za „prvotnú príčinu“ vojny. Moskva takisto nedostala prísľub, na ktorom predtým trvala – že Západ prestane Ukrajine vojensky pomáhať.

Nič pritom nenasvedčuje, že by sa v Kremli chceli vzdať práve týchto ultimát, ktoré opakujú už niekoľko rokov.

Aj preto si niektorí kladú otázku – prečo Putin v tejto fáze vojny súhlasil s rozhovormi?

Britská BBC podotýka, že jednou z možností je, že šéf Kremľa dúfa, že zapojenie sa do dialógu s Trumpom by mohlo nejako ovplyvniť sekundárne sankcie, ktorými mu pohrozil Biely dom. Tie by mali postihnúť odberateľov ruských energií v prípade, že Kremeľ neuzavrie dohodu, ako ju ocharakterizoval Donald Trump, „vďaka ktorej prestanú umierať ľudia“.

„Kremeľ môže mať pocit, že by mohol Trumpa presvedčiť o výhodách svojich podmienok ukončenia vojny,“ dodávajú komentátori BBC.

 Dlhé rokovania

Niektorí experti upozorňujú na to, že v prípade rusko-ukrajinskej vojny netreba očakávať, že mier sa vyrokuje za pár týždňov či mesiacov.

Americký politológ Samuel Charap napríklad poukazuje na to, že rokovania o ukončení vojny sa ešte ani poriadne nezačali.

To, že sa však do procesu vložili Spojené štáty, je podľa neho v tomto prípade kľúčové. Podľa Charapa by sa totiž Ukrajina a Rusko na prímerí či trvalom mieri bez účasti USA pravdepodobne nevedeli dohodnúť. „Pozície oboch strán sú veľmi odlišné – a vzhľadom na eskaláciu na bojisku nie je dôvod očakávať rýchle výsledky. To však neznamená, že nemá zmysel hovoriť,“ podotkol pre web Suspilne.

Charap upozornil aj na to, že vojny, ktoré trvajú dlhšie než rok, zvyčajne nekončia skôr ako o 10 rokov.

„Toto je štatistika: akonáhle prekročíme hranicu dvanástich mesiacov, urovnanie sa stáva oveľa ťažším. Postupom času sa zvyšuje počet obetí na oboch stranách, rozsah ničenia, úroveň nepriateľstva. Nájsť spoločnú reč sa stáva ťažším. Takmer všetky vojny sa však končia buď absolútnym víťazstvom jednej zo strán, alebo rokovaniami. V prípade Ukrajiny a Ruska je niečie absolútne víťazstvo nemožné – takže si myslím, že koniec tejto vojny prostredníctvom rokovaní je nevyhnutný,“ dodal, aktuality.sk

X X X

 Robert Fico radí Kamilovi Šaškovi, čo urobiť, aby nemusel dole z ministerského kresla

 Podľa predsedu vlády netreba pri tendri na záchranky hľadať žiadne komplikované slovné formulácie.

„Tender na záchranky musí byť zrušený,“ reagoval premiér Robert Fico v piatok večer na slová ministra zdravotníctva Kamila Šaška z jeho popoludňajšej tlačovky. Šéf rezortu zdravotníctva avizoval, že vlastné rozhodnutie oznámi až v pondelok.

„Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico, ktorého ešte cez týždeň Aktuality.sk zastihli v Chorvátsku.

Predseda vlády skritizoval rezort zdravotníctva a jeho podriadené zložky za amatérsku komunikáciu. „Namiesto toho, aby dnes Hlas-SD a celá vládna koalícia boli v politickej ofenzíve voči opozícii najmä pre britský škandál, táto koaličná strana čelí vážnym útokom zo strany opozície a médií a návrhom na odvolanie ministra. Ak minister zdravotníctva nominovaný HLASOM-SD urobí v pondelok všetky potrebné kroky vedúce k zrušeniu tendra, nie je žiadny dôvod vyvodzovať politickú zodpovednosť za komunikačné chyby,“ reagoval Fico.

 Hlas súhlasí so Šaškom, opozícia hrozí protestom

„Strana Hlas súhlasí so stanoviskom ministra zdravotníctva, že všetky podozrenia v tendri na záchranky musia byť preverené. Ak sa potvrdí čo i len najmenšia nezrovnalosť, tender sa musí buď zrušiť alebo urobiť odznovu. V zdravotníctve musí byť nielen adekvátna starostlivosť, ale aj úplná transparentnosť,“ reagovalo tlačové oddelenie strany Matúša Šutaja Eštoka na aktuálny vývoj ohľadom tendra na záchranky.

Progresívne Slovensko (PS) avizuje, že ak minister Šaško v pondelok tender nezruší, na utorok zvolajú protest. „Napriek tomu, že sme v PS odhalili, že desiatky miliónov z tendra majú ísť sponzorom a kandidátom Hlasu, napriek tvrdej kritike tendra zo strany celej opozície, ÚVO aj NKÚ, napriek tomu, že on sám tvrdí, že ho na tendri vlastne niektoré veci vyrušujú. Väčšinu tlačovky sa však vyviňoval, vyhováral a vraj máme čakať do pondelka – asi aby sa na všetko zabudlo a stihli pochybenia prekryť,” vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

„Nie, pán minister, takto to nenecháme. Tender musí byť zrušený. A ak to v pondelok nespravíte, okamžite na utorok zvoláme v Bratislave veľký protest proti zlodejine so záchrankami,” zdôraznil Šimečka.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je presvedčená, že ministra zdravotníctva Kamila Šaška treba odvolať. „Po dnešku pochopilo celé Slovensko – vrátane Roberta Fica – že Hlas príde o ďalšieho ministra. Kamil Šaško si dnes zvolal hodinovú tlačovku, na ktorej však nepovedal vôbec nič. Namiesto odpovedí len rozprával, že vlastne ani nevie, čo s tým má. Kľúčové otázky ignoroval. Namiesto vysvetlení sme počuli len výhovorky,“ vyhlásil tieňový minister zdravotníctva a poslanec za SaS Tomáš Szalay.

Kauza

Kauzu tendra na záchranky odhalili pred týždňom Aktuality.sk. Napriek tomu, že súťaž sa ešte neskončila, nové sanitky našli zaparkované v hale vo Vlkanovej na strednom Slovensku, aktuality.sk

X X X

 Hľadal vraha na  Orbána, súd rozhodol, kde skončí

 Muž obvinený z prípravy atentátu na Viktora Orbána skončil vo vyšetrovacej väzbe. Súd nariadil vykonanie opatrenia v psychiatrickom zariadení.

Budínsky ústredný obvodný súd nariadil vziať do vyšetrovacej väzby do 8. septembra muža podozrivého z hľadania osoby, ktorá by spáchala atentát na predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána. Podľa servera telex.hu z vyhlásenia súdu vyplýva, že donucovacie opatrenie sa má vykonať v Inštitúte pre súdny dozor a psychiatrickú liečbu (IMEI), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa prokuratúry existuje dôvodné podozrenie, že podozrivý sa zaregistroval na serveri prevádzkovanom v Spojených štátoch s cieľom nájsť niekoho, kto by bol ochotný za úplatu spáchať atentát na maďarského premiéra. Ak sa podozrenie dokáže, bude čeliť stíhaniu za trestný čin prípravy vraždy. Muža polícia zadržala v stredu a prehľadala jeho byt.

 Podozrivý sa lieči

Podľa vyhlásenia súdu sa mladý vysokoškolsky vzdelaný muž od roku 2018 lieči na psychiatrii. Je nezamestnaný a žije s rodičmi.

Počas piatkového vypočutia uviedol, že máva často záchvaty hnevu. Priznal sa k spáchaniu trestného činu a vyjadril nad ním ľútosť. Podľa prokuratúry existuje riziko recidívy, a preto je väzba podozrivého opodstatnená.

Server pripomína, že v júli polícia zatkla 48-ročnú ženu z Debrecínu pre komentovanie Orbánovho príspevku na sociálnych sieťach slovami: „Vyriešilo by to 8mm, ako vtedy v Rumunsku.“ Od 1. januára 2025 v Maďarsku podľa zákona hrozí za agresiu v online priestore trest odňatia slobody až na jeden rok.

Zásah bezpečnostných zložiek

Podľa dostupných údajov sa muž v júli zaregistroval na webovej stránke prevádzkovanej na zahraničnom serveri s cieľom nájsť niekoho, kto by bol ochotný za finančnú odmenu zabiť maďarského premiéra, informovala Ústredná vyšetrovacia prokuratúra.

Vyšetrovacia prokuratúra s pomocou Národného vyšetrovacieho úradu Pohotovostnej polície (KR NNI) a Protiteroristického centra (TEK) muža identifikovala, zatkla a vzala do väzby a následne ho vypočula ako podozrivého pre dôvodné podozrenie z trestného činu prípravy vraždy, aktuality.sk

X X X

 Platy až 7-tisíc eur. Chorvátsko hľadá mladé talenty v profesii, ktorá nie je jednoduchá

 Súčasťou výberového konania sú testy inteligencie, osobnosti, anglického jazyka aj simulácie letovej prevádzky.

V Chorvátsku hľadajú nových pracovníkov v stresujúcej profesii. Požadujú ukončené stredoškolské vzdelanie, aktívnu znalosť chorvátčiny a angličtiny a vek do 28 rokov. Také sú predpoklady na 48 nových letových dispečerov, o ktorých má záujem chorvátska kontrola letovej prevádzky.

Na vybraných kandidátov čaká odborný výcvik, pričom mzda na tomto pracovnom mieste môže dosiahnuť aj 7 000 eur, uvádza chorvátsky web Srednja.hr. Uzávierka prihlášok je 31. augusta.

Čo sa očakáva

Kľúčové vlastnosti letového dispečera sú pokojná povaha, odolnosť voči stresu, emociálna stabilita, vysoká sebadisciplína, schopnosť rýchlo preorientovať pozornosť a spracovať viac informácií naraz. V krajine na pobreží Jadranu ide o jedno z najlepšie platených, ale aj najnáročnejších povolaní.

Chorváti chcú prijať 48 dispečerov, z ktorých 40 bude pracovať vo Velikej Gorici a osem umiestnia do Zadaru, Splitu a Dubrovníka.

Uchádzači musia prejsť inteligenčným testom, testom osobnosti, skúškou tímovej práce aj overením potrebných vedomostí a zručností. Od záujemcov o prácu sa očakáva, že budú mať ukončenú aspoň strednú školu, v deň uzávierky prihlášok musia mať menej ako 28 rokov a aktívne ovládajú chorvátsky a anglický jazyk.

Ďalšie podmienky

Predpokladom je aj štátna príslušnosť Chorvátska alebo iného členského štátu Európskej únie. Musí byť tiež zdravotne spôsobilým na prácu. Náklady na lekársku prehliadku uhradí zamestnávateľ.

Úspešných uchádzačov čaká odborný výcvik vo Velikej Gorici. Zamestnávateľ zabezpečí dopravu na miesto výcviku a ponúkne pracovnú zmluvu na dobu určitú počas získavania potrebnej licencie, po nej dostanú letoví dispečeri pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.

K žiadosti o miesto je potrebné priložiť životopis, potvrdenie o dosiahnutom vzdelaní, potvrdenie o bezúhonosti nie staršie ako šesť mesiacov a doklad o štátnom občianstve, aktuality.sk

X X X

  Železnice SR ohlasujú hromadné prepúšťanie, problémy pri novej nemocnici v Prešove aj úpadok obnovy hradov (denný výber)

 Dnešok priniesol masívne prepúštanie v ŽSR, problémy pri prešovskej nemocnici, vyeskalovenie sporu o tender na záchranky, úpadok obnovy hradov aj trenice okolo Roberta Fica a PS či unikátny prieskum o klamároch v slovenskej politike.

Denný prehľad najzaujímavejších správ na Slovensku

Hromadné prepúšťanie v Železniciach Slovenskej republiky

Najväčší štátny podnik, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), oficiálne ohlásil masívne znižovanie počtu zamestnancov. Podľa informácií z Úradu práce má byť ohrozených až 305 pracovných miest, pričom optimalizácia sa má dotknúť tak riadiacich, administratívnych, ako aj prevádzkových pozícií po celej spoločnosti. Hoci železnice avizujú možnosť presunu zamestnancov na iné pozície, minulá skúsenosť ukazuje, že naposledy v podobnej situácii prišlo o prácu 2 700 ľudí.

 Problémy s výstavbou novej nemocnice v Prešove

Projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorý realizujú prevažne maďarské firmy blízke premiérovi Viktorovi Orbánovi, narazil na komplikácie. Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že súťaž nebola dostatočne transparentná, najmä pre nedostatočné informovanie neúspešných uchádzačov. Proces sa tým zásadne spomaľuje a môže oddialiť výstavbu o ďalšie mesiace.

 Kontroverzný tender na záchranky – Penta Hospistals odstupuje

Penta Hospitals DZS oznámila, že odstupuje z tendra na prevádzku záchrannej služby na západnom Slovensku. Dôvodom je podľa nich netransparentnosť a porušenie pravidiel EÚ počas výberového konania, na čo upozornil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ situáciu oficiálne nekomentovalo.

 Úpadok programu na záchranu hradov

Program, ktorý úspešne spájal obnovu hradných ruín s pracovnými príležitosťami pre nezamestnaných, naráža na vážne problémy. Podľa kritikov súvisí kolaps s pôsobením ministerky Martiny Šimkovičovej a neefektívnosťou ministerstva kultúry. Dotácie sa schvaľujú neskoro a množstvo pamiatok zostáva bez podpory, čím sa ohrozuje slovenské kultúrne dedičstvo.

 Fico v Chorvátsku zabudol na vlastné bezpečnostné varovania

Premiér Robert Fico si užíva dovolenku v Chorvátsku a podľa médií zanedbáva vlastné bezpečnostné odporúčania – pláva bez ochranky, na rozdiel od jeho rétoriky o možných útokoch doma. Tento kontrast vyvoláva otázky o jeho skutočnom postoji k bezpečnostným hrozbám a politickom marketingu.

 Progresívne Slovensko čelí vnútornej frustrácii voličov

Napriek vedúcemu postaveniu v prieskumoch je Progresívne Slovensko pod tlakom vlastných voličov, ktorí vyčítajú strane slabú akčnosť a chýbajúcu jasnú víziu. Politický marketér Michal Novota upozorňuje, že ak PS nepríde so silnejšou víziou a líderstvom, môže spadnúť do pasce večného kritika, čo by oslabovalo opozičné sily.

 Rebríček: Fico najväčším klamárom v politike

Podľa najnovšieho prieskumu je Robert Fico považovaný za najväčšieho klamára na slovenskej politickej scéne, pred Igorom Matovičom a Michalom Šimečkom. Prvá päťka je prevažne obsadená predstaviteľmi aktuálnej vládnej koalície, čo odzrkadľuje vysokú mieru nedôvery voči politickému vedeniu krajiny.

 Fica „dostihla“ ďalšia veľká lož

Robert Fico sa nedávno opäť ocitol v centre kritiky po tom, čo sa ukázalo, že údajný zákaz vstupu gruzínskeho bojovníka Mamuku Mamulašviliho na Slovensko nie je pravdivý – novinárovi sa ho podarilo natočiť priamo pred úradom vlády. Vzniká tak otázka, či išlo „len“ o ďalšie premiérovo klamstvo, alebo o zlyhanie bezpečnostných zložiek štátu./agentury/

X X X

 Šaško k tendru na sanitky: Žiadne kšefty nedopustím. Minister je pripravený súťaž aj zrušiť a pripustil demisiu

Minister zdravotníctva Kamil Šaško neplánuje odstúpiť zo svojej funkcie pre tender na záchranky, hoci demisiu pripustil. Minister je presvedčený, že tender bol otvorený, transparentný a jeho podmienky sú dlhodobo verejne známe. Na základe medializovaných informácií, ktoré aj jeho vyrušili, sa však rozhodol dať tender prešetriť svojmu právnemu tímu a na základe ich odporúčania sa rozhodne, či tender zruší. Verejnosť by sa mala o zrušení či nezrušení tendra dozvedieť v pondelok.

 „Výberové konanie prebieha za absolútne rovnakých podmienok ako posledných 20 rokov a podmienky sú známe 6 rokov a sú pre všetkých rovnaké,“ uviedol Šaško a tiež obhajoval celú súťaž na záchranky a označil ju za maximálne transparentnú. „Mohol sa prihlásiť hocikto. O podmienkach sme informovali vopred a jasne sme ich stanovili,“ uviedol.

Podľa jeho slov by zmeny boli na prospech pacientov a výrazne by skrátili čas dojazdu k pacientom. „V odľahlejších regiónoch o desiatky percent a vo veľkých krajských mestách až o polovicu,“ povedal minister.

„Ako minister som tender neorganizoval, nezasahoval do neho a ani nemal žiadne priebežné informácie,“ uviedol s tým, že nedopustí „žiadne pochybnosti a žiadne kšefty. To je pre mňa červená čiara.“ Podľa vlastných slov sa Šaško pre tender vrátil skôr z dovolenky, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti. Šaško povedal, že medializované informácie vyrušujú aj jeho a právnemu tímu na ministerstve zadal do nedele 10. augusta úlohu, aby preskúmal možnosti riešenia vrátane zrušenia tendra a jeho prípadného zopakovania. „Ak budem mať akékoľvek pochybnosti, žiadnu licenciu nepodpíšem,“ uviedol.

 Tender vyhlásilo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Podľa slov Šaška nemá s týmto tendrom nič spoločné. „A čo ja s týmto tendrom mám?,“ odpovedal na novinársku otázku, či cíti politickú zodpovednosť. Dodal, že o osude tendra bude informovať v pondelok.

Šaška „vyrušila informácia“ o tom, že jedným z víťazov je firma, ktorá vznikla len pred niekoľkými mesiacmi a s rýchlou záchrannou službou nemá žiadne skúsenosti. Podľa medializovaných informácií ide o firmu EMS, ktorá sídli v neoznačenom dome. A podľa zistení zrejme vyhrá v tendri na záchranky vyše 60 staníc.

Ak sa preukážu akékoľvek pochybenia alebo protizákonné postupy, zváži aj demisiu. Podľa vlastných slov sa sám obráti na Generálnu prokuratúru a orgány činné v trestnom konaní. Chce sa tiež obrátiť na Okresný súd v Žiline, aby pomohol skontrolovať konečných užívateľov výhod.

Tendrovaná hodnota zákazky, ktorú štát z verejného zdravotného poistenia poskytuje občanom je podľa ministra Šaška v sume 250 mil. eur ročne. Čiže ide o celkovú sume 1,5 až 1,7 mld. eur, keďže tender na záchranky sa opakuje každých šesť rokov. Viac ako polovica sa však podľa ministra vracia štátu, keďže polovicu záchrannej zdravotnej služby zabezpečuje štát. „Ak niekto z tohto jednoduchého faktu vyrobí vetu, že sa tu idú ukradnúť 2 mld. eur, tak je nezmysel. S takýmito ľuďmi ja sa nemám o čom baviť. Pretože toto je opozičná politika v tej najvulgárnejšej podobe,“ reagoval na aktivity opozičných poslancov Šaško. Viac sa k slovenskej politickej opozícii nechcel vyjadrovať.

Minister na úvod tlačovky zopakoval, že jeho prioritou ako šéfa rezortu zdravotníctva je pacient. Ten je podľa ministra v centre každého jeho rozhodnutia pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti na celom Slovensku bez rozdielu spoločenského statusu. Minister pripomenul riešenie krízy, keď lekári hrozili výpoveďami či výstavbu nemocníc naprieč Slovenskom a tiež prítomnosť rodiča pri detskom pacientovi.

Tlačová konferencia ministra sa mala pôvodne začať o 14. hodine, ale presunuli ju až na 15.30 hod.

Opozičné strany v súvislosti s tendrom v piatok podali v Národnej rade návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Šaškovi. Kritizujú, že súťaž je netransparentná a má podľa nich vopred dohodnutých víťazov.

Rezort zdravotníctva deklaroval, že výberové konanie prebieha štandardným spôsobom výlučne v súlade s platnou legislatívou. Šaško avizoval, že jasné stanovisko k tendru zaujme na piatkovej tlačovej konferencii.

 Predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok uviedol, že minister zdravotníctva má jeho plnú dôveru. Ak Šaško nevyvráti pochybnosti a otázky týkajúce sa tendra na záchranky, predseda vlády SR Robert Fico (Smer) bude trvať na zrušení a opakovaní súťaže. Líder koaličnej SNS Andrej Danko očakáva, že minister Šaško na piatkovej tlačovej konferencii oznámi zrušenie tendra. Ak tak neurobí, vyzýva ho na odstúpenie z funkcie. Danko o tom informoval vo videu na sociálnej sieti. „Pán minister, ja ťa veľmi dôrazne vyzývam, hoď uterák, pretože ak nezrušíš túto súťaž, to sa vysvetliť nedá, iné riešenie tu nie je,“ vyhlásil predseda SNS.

 Opozícia kritizuje Šaškove stanovisko k tendru, nič podľa nej nevysvetlil

Opozícia kritizuje, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) nezrušil tender na záchranky. Nič podľa opozičných poslancov nevysvetlil. Naďalej požadujú aj odchod Šaška z pozície šéfa rezortu. Uviedli to na piatkových tlačových konferenciách.

Minister je podľa poslanca Oskara Dvořáka (PS) najmenej informovaný občan v SR a tvári sa, že o ničom nevie. Opätovne poukázal na prepojenia údajnej víťaznej firmy na stranu Hlas. Šaško podľa neho žiadne z týchto podozrení nevyvrátil, ale informácie ešte zhoršil. „Minister ukázal, že jeho odvolávanie má stále zmysel,“ povedal Dvořák. Podľa jeho neoficiálnych informácií je člen výberovej komisie Matej Ovčiarka priamym nominantom Šaška. „Keď sa vyhovára, že nemá informácie z tej samotnej komisie, alebo si nie je vedomý niektorých vecí, tak klame, zavádza,“ poznamenal. Šéf PS Michal Šimečka avizuje, že ak tender v pondelok nezruší (11. 8.), tak na utorok (12. 8.) zvolajú v Bratislave veľký protest proti „zlodejine so záchrankami“.

Šaško podľa poslanca KDH Petra Stachuru zahral nechutné, alibistické divadlo. „Snaží sa prehodiť zodpovednosť na Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR,“ mieni Stachura. Minister však podľa pozná výsledky tendra, vie o súvislostiach. „Pred verejnosťou a médiami však zahral divadlo,“ okomentoval poslanec. Je presvedčený, že všetky doterajšie informácie jasne preukazujú tendenčné konanie v súťaži, a preto by mal Šaško zo svojho postu odstúpiť.

Hnutie Slovensko rovnako hovorí o divadle, nerozumie Šaškovým snahám zbaviť sa, či prinajmenšom minimalizovať zodpovednosť za tender. Predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš si myslí, že piatkové vyhlásenie ministra, ktorým predĺžil rozhodnutie o tendri do pondelka, je snahou získať čas na zakrytie machinácií. Poslanec Rastislav Krátky si myslí, že už nejde iba o škandál ministra zdravotníctva, ale škandál celej strany Hlas-SD. „Toto je aj signál pre všetky opozičné strany, aby jasne vylúčili Hlas z povolebnej spolupráce v budúcnosti,“ zdôraznil.

Strana SaS považuje vystúpenie ministra Šaška za úplne zlyhanie. „Namiesto vysvetlení sme počuli len výhovorky, minister nevyvrátil žiadne z podozrení,“ vyhlásil poslanec za SaS Tomáš Szalay. I on naznačil, že predĺženie finálneho rozhodnutia môže znamenať len snahu o získanie času na zakrytie pochybení a konfliktov záujmov. Strana naďalej požaduje okamžité zrušenie tendra a odstúpenie Šaška z funkcie ministra zdravotníctva.

Tender v hodnote dvoch miliárd dal preveriť už aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Dôvodom je možné podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Vo výberovom konaní sa súťaží o prevádzkovanie 344 pozemných staníc a siedmich ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

V piatok sa rozhodla z výberového konania na prevádzku ambulancií vystúpiť Sieť Penta Hospitals, Odôvodnila to netransparentným priebehom súťaže. Rozhodnutie podľa jej slov prijala ešte pred vyhodnotením tendra a pred obdržaním rozhodnutí zo strany rezortu zdravotníctva./agentury/

X X X

 Štát výrazne zmenil pravidlá. Zamestnanci môžu ostať doma a neprísť o väčšinu mzdy. Zmeny platia už od júna

Firmy už môžu dostať od štátu podporu zo systému kurzarbeit aj v súvislosti s americkými clami. Medzi dôvody poskytnutia tejto pomoci totiž pribudli aj nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti. Vyplýva to z novely zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorá nadobudla účinnosť v júni tohto roku. Čo všetko pre podnikateľov prináša, vysvetľuje partnerka poradenskej skupiny Atlas Group Ina Kováčová Bečková.

 „Podpora zo systému kurzarbeit nie je pre spoločnosti novinkou. Ide o dočasné riešenie na prekonanie krízového obdobia, kedy zamestnávateľ nechá pracovníkov doma a uhrádza im časť mzdy. Jeho podstatou je zabrániť prepúšťaniu ľudí,“ opisuje Ina Kováčová Bečková. Štát v tomto prípade firmám pomáha, preplatí im 60 % zo mzdy pracovníka, zamestnávatelia musia doplatiť minimálne ďalších 20 % zo mzdy.

„Pracovník tak ostane doma s náhradou mzdy vo výške minimálne 80 %. Zvyšných 20 %, ktoré zo mzdy nedostane, je akoby jeho podiel na čase skrátenej práce,“ dodáva partnerka poradenskej skupiny Atlas Group.

Aktuálna novela tohto zákona vytvára legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory firmám v čase skrátenej práce aj v situáciách, keď spoločnosti obmedzia v činnosti nepredvídateľné a neobvyklé regulácie celosvetovej ekonomiky. Môžu mať za následok napríklad zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a podobne. Novela je reakciou štátu na niektoré už zavedené a ďalšie avizované americké clá.

„Podporu poskytne firmám Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce na základe žiadosti, ktorú musí zamestnávateľ podať elektronicky a podpísať ju elektronickým podpisom,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková. Zároveň dodáva, že zamestnávateľ musí pri žiadosti o pomoc preukázať nielen existenciu nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností, ale aj to, že boli príčinou obmedzenia jeho činnosti.

„Nárok na podporu bude posudzovať jej poskytovateľ, teda Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,“ dodáva partnerka poradenskej skupiny Atlas Group. Bude musieť rozhodnúť, či obmedzenie činnosti zamestnávateľa spôsobila nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť, alebo k nemu došlo z dôvodov na strane podnikateľa.

Podpora sa firmám poskytuje za kalendárny mesiac počas obdobia skrátenej práce. Zamestnávateľovi sa môže poskytnúť celkovo za 6 mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. „Zamestnávateľ však musí podať žiadosť za každý kalendárny mesiac zvlášť,“ upozorňuje Ina Kováčová Bečková. Zamestnávateľ má zároveň povinnosť zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora v čase skrátenej práce, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý podporu dostal./agentury/

X X X

 Zákazy interrupcií v Nemecku: Rastie napätie medzi lekármi a katolíckymi nemocnicami

 Nemecký súd podporil zákaz interrupcií v katolíckej nemocnici. Lekár Joachim Volz varuje pred dôsledkami obmedzení na dôstojnosť žien v závažných prípadoch.

Nemecký súd v piatok potvrdil zákaz interrupcií v katolíckej nemocnici v meste Lippstadt, proti ktorému protestovalo približne 2 000 ľudí. Pracovný súd v Hamme v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zamietol sťažnosť lekára Joachima Volza proti nariadeniam, ktoré po zlúčení vydal jeho nový zamestnávateľ, Klinikum Lippstadt-Christian Hospital. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa sudcu Klausa Grieseho bol prevádzkovateľ nemocnice „oprávnený vykonať tieto špecifikácie v rámci práva vydávať predpisy“. Po rozhodnutí súdu Volz povedal, že sa „takmer určite“ odvolá.

 Zákaz interrupcií v Nemecku

Interrupcie sú v Nemecku technicky nelegálne, nie sú však podľa zákona trestné počas prvých 12 týždňov tehotenstva po poradenstve. Existujú výnimky v prípadoch lekárskej nevyhnutnosti, poškodenia plodu a znásilnenia.

Gynekológ Volz vykonával lekársky indikované potraty počas svojho 13-ročného pôsobenia ako vedúci lekár v Protestantskej nemocnici v Lippstadte. Po zlúčení mu to nové katolícke vedenie zakázalo aj v prípadoch závažných malformácií plodu. Zákaz platí od februára a vzťahuje sa aj na jeho súkromnú prax v Bielefelde, cituje DPA. Výnimka sa vzťahuje iba na prípady, keď je „ohrozené zdravie alebo život tehotnej ženy“.

Volzova kritika nemocnice

V súdnej sieni Volz upozornil, že nové vedenie nemocnice mu nenechalo žiadny priestor na manévrovanie ani v prípadoch vážneho poškodenia, napríklad nenarodené dieťa bez lebky, pre ktoré mu nebolo dovolené vykonať interrupciu, píše DPA, aktuality.sk

X X X

 Kaliňákova nemocnica, ktorú majú postaviť orbánovské firmy, má veľký problém

 Vojenská nemocnica pri výbere stavebnej firmy pochybila. Celý projekt za stovky miliónov eur sa tak dostáva do časového sklzu.

Vláda má nový problém s plánmi v zdravotníctve. Prichádza ani nie 24 hodín po tom, ako sa na svetlo sveta dostala informácia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), že kontroverzný záchrankový tender za dve miliardy eur je v rozpore s európskymi predpismi.

Úradníci dohliadajúci na verejné nákupy zistili, že Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, ktorá manažuje projekt výstavby novej nemocnice v Prešove, zásadne pochybila. Pri vyhodnocovaní megazákazky za 460 miliónov eur totiž nemocnica o výsledku informovala len dokumentom s jednou stránkou.

Taký postup podľa ÚVO nie je dostatočne transparentnou informáciou najmä pre ostatných uchádzačov. V dokumente totiž nie je uvedené, ako úspešný uchádzač splnil podmienky účasti tejto zákazky. Tie boli pomerne prísne: záujemca musel vydokladovať, že v minulosti postavil zdravotnícku budovu za minimálne 20 miliónov eur. Ďalšou podmienkou bolo, že už pred tendrom musel postaviť nejakú budovu zo železobetónových konštrukcií takisto v hodnote minimálne 20 miliónov eur. No a do tretice musí mať stavebné skúsenosti a postavenú budovu s podlahovou výmerou nad 30-tisíc metrov štvorcových.

Splnenie spomenutých referencií zo strany víťaznej skupiny dodávateľov v súťaži napádal neúspešný uchádzač, ktorým je konzorcium Nemocnica Prešov.

Pripomeňme, že v boji o zákazku zvíťazila skupina pozostávajúca najmä z maďarských stavebných firiem, ktoré majú blízko k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Netransparentne

ÚVO sa síce s pochybnosťami nestotožnil a posvätil splnenie podmienok víťazného konzorcia. Dospel však k záveru, že obstarávateľ – vojenská nemocnica – pochybil v oblasti transparentnosti, aktuality.sk

X X X

Park za dva milióny. Niektoré položky vyrážajú dych, napríklad stromy po 1507 eur za kus

Výstavba nového parku na popradskom sídlisku JuhZdroj: Mesto Poprad

 Výrazne predražených položiek v rozpočte parku oproti predpokladom je celkovo 14. V peňažnom vyjadrení ide o bublinu za 400-tisíc eur. Mesto sa obhajuje tým, že súťažou ušetrilo vyše 640-tisíc eur.

POPRAD: V Poprade na sídlisku Juh mesto buduje nový park. Ide o jeden z predvolebných sľubov primátora Antona Danka. Pozemky na sídlisku pred rokmi mesto získalo výmenou za iné od veľkopodnikateľa Jana Telenského, ktorý v Poprade vybudoval akvapark.

Popradská radnica financuje výstavbu parku zčasti z vlastného rozpočtu a to vo výške 150 000 eur, zvyšných 1,8 milióna eur získala samospráva z eurofondov. Mesto pred časom vysúťažilo zhotoviteľa, jediným kritériom v súťaži bola najnižšia celková cena stavby. Práce na novej oddychovej zóne uprostred lokality známej ako Luník vykonáva stavebná firma z Brna OHLA ŽS. Park sa verejnosti otvorí v polovici septembra tohto roka.

S podozreniami prišla aktivistka

Celý projekt nového parku pozorne sleduje občianska aktivistka Zuzana Tökölyová z iniciatívy Fair Play & Plan. Tökölyová v polovici júna upozornila slovenské aj európske vyšetrovacie úrady na údajné nezrovnalosti popradskej investície z eurofondov. Tie sa napríklad týkajú údajne predražených položiek v rozpočte stavby.

Aktivistka svoje podozrenia zároveň zdieľala aj mestským poslancov v Poprade. Na poslednom zasadnutí mestského parlamentu v Poprade sa im preto podrobne venovala poslankyňa Helena Mezenská, ktorá v minulosti sedela aj v slovenskom parlamente za OĽaNO.

„Podnet, na ktorý upozorňujem, hovorí o tom, že niektoré položky v rozpočte vykazujú navýšenie o dokopy 400-tisíc eur napriek tomu, že súťažou sa celková cena diela znížila oproti predpokladanej cene. Tieto konkrétne položky vykazujú či už jednotkovo alebo sumárne niekoľkonásobné navýšenie oproti cenám stanoveným v projekte a ktoré sú v zmluvách na získanie eurofondov. Je tam napríklad aj 37-násobok oproti pôvodnému predpokladu ceny pri vybranej položke,“ povedala Helena Mezenská.

Čo sa v rozpočte nafúklo

Ide napríklad o dopravu montážnikov v predstihu na vybudovanie spodných stavieb v novom parku. Jej predpokladaná cena sa odhadla na 860 eur, v zmluve o dielo so zhotoviteľom sa napokon počíta so sumou 24 110 eur. Ďalšou podozrivo navýšenou položkou je cena za jeden okrasný listnatý krík. Predpokladaná cena bola vyše 7 eur, vysúťažená cena je viac ako 47 eur. Podobne je na tom aj položka listnatý strom, jeho cena narástla oproti odhadu zo 177 eur na 1507 eur za kus, aktuality.sk

X X X

 Dom hrôzy: Zberač zapratáva dvor „haraburdami“. Siahajú do výšky niekoľkých metrov, úrady sú bezradné

Ako dom hrôzy vyzerá na jednej z bojnických ulíc nehnuteľnosť, do ktorej dvora jeho majiteľ postupne nazhromaždil množstvo drevených paliet, sudov, starých pneumatík, plechov, železa či sanitu. Nepekná „kopa“ vznikala zhruba dekádu, pričom v niektorých miestach vyrástla na viac ako štyri metre. Susedia už rezignovali, úrady „uviazli“ v začarovanom kruhu. Existuje vôbec východisko?

 Nezvyčajný dom, ktorý púta pozornosť okoloidúcich, sa nachádza na inak pokojnej ulici Janka Kráľa v Bojniciach. Hneď na prvý pohľad si každý všimne, že je obklopený hŕbou drevených paliet, pneumatík, sudov, plechov, železa. Nájde sa tam však všeličo – staré umývadlo, vysávač, plastové kanistre, vedrá, papierové kartóny. Ako nám prezradil jeden z tamojších obyvateľov, nové „kúsky“ tam vraj pribúdajú pomerne bizarným spôsobom – majiteľ si ich tam vozí na elektrickej kolobežke.

Podobne je „obložené“ aj neďaleko zaparkované staré auto. Je jasné, že má rovnakého majiteľa ako dotknutý dom. Jedna z paliet opretá o toto vozidlo je označená viditeľným nápisom: „Nebrať!!!“ Zapratané je aj z vnútra a to doslova na doraz.

Kulminačný bod

Na čo zhŕňa všetky spomínané predmety, ktorými je už zaprataný nielen dvor, ale aj záhrada, sme sa majiteľa, ktorý má vraj približne päťdesiat rokov, chceli spýtať osobne. Na vstupnej bráne však zvonček nemá a k dverám do domu vedie len úzky chodníček – všetko je totiž zatarasené. Cez ten sme nemali odvahu brodiť sa. Keď išiel okolo nás ďalší zo susedov, len mávol rukou.

„Nemáte šancu dostať sa tam a aj tak vám nikto neotvorí,“ podotkol. „Je to beznádejný prípad, s okolím nekomunikuje. Býva tu so sestrou, ktorá má na jednom z prievidzských sídlisk byt, ale pre istotu sa nasťahovala k bratovi – aby mu zabránila tú zbierku rozširovať. Zdá sa však, že to veľmi nepomáha,“ konštatoval s tým, že dom súrodenci zdedili po rodičoch.

To, že je obývaný aj ženou, ho aspoň trochu zútulňuje – badať to na záclonách v oknách a pekne udržiavanom balkóne, ktorý zdobia živé kvety. Celý dojem ale kazia nazhromaždené predmety, ktoré kompletne zakrývajú vchod a siahajú až po prvé poschodie.

 „Zbiera to už asi desať rokov a podľa mňa dosiahol kulminačný bod,“ povedal nám Bojničan, ktorý tiež býva neďaleko. Je presvedčený, že pomaly sa z obrovskej kopy začnú predmety sypať na ulicu za plotom, alebo do dvorov k susedom. „Už sa to s ním ani nesnažíme komunikovať. Keď ho nedokázali presvedčiť, aby to odpratal, mestskí policajti, štátni úradníci ani požiarnici, tak my naokolo to určite nedocielime,“ zdôraznil. Na tento problém vraj už susedia rezignovali.

„Netuším, či sú na to nejaké zákony, paragrafy, ale keby existovali, zrejme by s tým kompetentní už niečo urobili,“ poznamenal. Na pohľad vraj „zberateľ“ vyzerá úplne normálne. „Vonku ho ale vídať málokedy. Všetko to sem nosí skôr po zotmení, nepozorovane. Pravdepodobne má nejaký mentálny problém,“ zhodnotil. Podčiarkol, že všetkých naokolo to „otravuje“, lebo nevedia, čo všetko sa v tej kope môže nachádzať. „Nejaké živočíchy, potkany, neviem. Navyše, je tam hrozba vznietenia – ak tam niekto hodí napríklad špak, požiarom sú ohrozené aj vedľajšie domy,“ uzavrel sused.

Susedská žaloba

Vedúca kancelárie primátora v Bojniciach Pavla Chribik uviedla, že v tejto súvislosti urobila samospráva všetko, čo jej umožňuje zákon. „Dobrovoľný hasičský zbor tam vykonal obhliadku v rámci preventívnej protipožiarnej kontroly ešte vlani vo februári. V rámci toho sa urobila zápisnica, v ktorej boli dotyčnej fyzickej osobe uložené opatrenia na nápravu,“ uviedla Chribik.

 K odstráneniu nedostatkov však v určenej lehote nedošlo. Preto vydalo mesto rozhodnutie o opatreniach na odstránenie nedostatkov, ktoré však adresát odmietol prevziať a nastala fikcia jeho doručenia (zásielka sa považuje za doručenú, pozn. red.).

Následne, v júli 2024, tam bola vykonaná opakovaná preventívna protipožiarna kontrola za účelom preverenia splnenia spomínaných opatrení. Keďže splnené neboli, mesto to postúpilo na prejednanie priestupku príslušnému orgánu, teda Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi, ktoré už dvakrát uložilo zberateľovi sankciu.

Šéfka okresných hasičov Zuzana Javorková potvrdila, že mesto Bojnice postupovalo podľa zákona o ochrane pred požiarmi, pričom nedostatky na uvedenej adrese odstránené neboli. Spis preto postúpilo ich riaditeľstvu, ktoré v danej veci uložilo pokutu vo výške 165 eur. „K dnešnému dňu uhradená nebola,“ podotkla Javorková. Dodala, že ide o ojedinelý prípad, s akým sa v ostatných rokoch stretla prvýkrát.

Keďže muž pokutu nezaplatil, môže to viesť k exekúcii, prípadne aj k ďalším sankciám. Jeho susedia sú presvedčení, že situácia nemá riešenie. „Kým nedôjde k nejakej katastrofe, nič sa nezmení,“ mienia.

Úrady sa môžu ocitnúť akoby v začarovanom kruhu. Pokutu môžu uložiť opakovane, no nariadiť vypratanie vecí zo súkromného pozemku, ktoré majiteľ nedefinuje ako odpad, im neprináleží. Či na tento problém existujú iné „páky“, sme sa pýtali advokáta Vladimíra Pirošíka, ktorý je špecialistom na komunálne právo.

„Možnosťou je domáhať sa zjednania nápravy cestou takzvanej susedskej žaloby na okresnom súde. Paragraf 127 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv,“ povedal advokát.

Ak sa to nedá do poriadku, človek sa teda môže brániť súdnou žalobou. „Je to dôležitý právny nástroj pre bezprostredných susedov. Môže to ale trvať týždne, aj celé mesiace. Samozrejme, musí byť doložená ujma, znalecký posudok a podobne,“ dodal Pirošík./agentury/

 X X X

 Nečakaný krok Nemecka: Merz stopol zbrane pre Izrael, ktoré mohli zasiahnuť Pásmo Gazy

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok 8. augusta vyhlásil, že Nemecko do odvolania neschváli žiadny ďalší vývoz zbraní, ktoré by Izrael mohol použiť pri svojej ofenzíve v Pásme Gazy.

Informujú o tom nemecké médiá. Nemecko je desiatky rokov blízkym spojencom Izraela a jeho terajší krok prichádza po tom, ako izraelský bezpečnostný kabinet nad ránom schválil prevzatie vojenskej kontroly nad mestom Gaza.

 Kancelár uviedol, že je „čoraz ťažšie porozumieť“, ako by tento plán mohol pomôcť k dosiahnutiu legitímnych cieľov Izraela. „Za týchto okolností nemecká vláda nepovolí žiaden export vojenského vybavenia, ktoré by sa mohlo použiť v Pásme Gazy, a to až do odvolania,“ vyhlásil Merz.

Viac ako 367 nemeckých umelcov a mediálnych osobností sa nedávno pripojilo k výzve, v ktorej požadovali od nemeckej vlády prerušenie dodávok zbraní do Izraela. „Aj my odsudzujeme príšerné zločiny páchané (palestínskym militantným hnutím) Hamas, a to v najväčšej možnej miere. Žiaden zločin však nemožno obhajovať kolektívnym trestaním miliónov nevinných ľudí tým najbrutálnejším spôsobom,“ uviedli vo výzve.

Netanjahu: Nemecko odmeňuje Hamas

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil plán na prevzatie kontroly nad mestom Gaza v piatok ráno. Pred zasadnutím Netanjahu povedal americkej televízii Fox News, že Izrael chce prevziať kontrolu nad celým Pásmom Gazy, ale nemá záujem o trvalú okupáciu oblasti. Cieľom je údajne oslobodiť ju od Hamasu a napokon odovzdať správu Gazy do rúk alternatívnej civilnej vlády.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil v piatok Nemecko, že čiastočným zastavením vývozu zbraní pre židovský štát „odmeňuje“ palestínske militantné hnutie Hamas, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Vo vyhlásení Netanjahuovho úradu sa uvádza, že izraelský premiér svoje sklamanie z tohto rozhodnutia Berlína vyjadril v rozhovore so spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom./agentury/

X X X

 Nahradí Lukašenka jeho najmladší syn? Má však ešte len 20 rokov. Čo poodhalil diktátor o svojom nástupcovi?

Po slobode túžiaci Bielorusi si pripomenuli piate výročie sfalšovaných výsledkov prezidentských volieb a následné brutálne potlačenie pokojných protestov. Samozrejme, že spomínať na august 2020 mohli iba potichu, pretože na prípadných demonštráciách by ich policajti pozatýkali. Päť rokov odvtedy je režim samozvaného prezidenta ešte tvrdší, Alexandr Lukašenko rozbil opozičné sily, jeho odporcovia sedia za mrežami alebo emigrovali. V čase smutného výročia sa od neho dozvedeli, ako vidí svoju budúcnosť na čele štátu.

 Bieloruský líder Alexandr Lukašenko a jeho najmladší syn na snímke z apríla 2020, keď počas veľkonočných sviatkov navštívili kostol v Minsku. Nikolaj Lukašenko bude mať na konci tohto mesiaca 21 rokov.

 Lukašenko bude mať 71 rokov (mimochodom, takmer presne polstoročie po tom, ako prišiel na svet, sa mu narodil najmladší syn, takže narodeniny môžu oslavovať spoločne). Naposledy sa dal zvoliť za hlavu štátu v januári 2025, ďalší mandát mu vyprší na začiatku roku 2030. Ústava (ktorú môže meniť podľa ľubovôle) mu umožňuje kandidovať potom ešte raz, čiže teoreticky by mohol zostať pri moci až do roku 2035. V tom čase by však bol už z neho osemdesiatnik. Rozmýšľa s prihliadnutím na pribúdajúce roky o svojom nástupcovi?

Nebolo by nič prekvapivé, keby si Lukašenko vybral za budúceho niektorého zo svojich troch synov. V autokratických režimoch sa často takpovediac dedí moc z otca na syna. Obaja starší zo synov vo veku 49 a 45 sa angažujú v Bieloruskom olympijskom výbore, jeden z nich vykonáva funkciu predsedu. Na verejnosti však spravidla sprevádza Lukašenka iba najmladší syn Nikolaj, ktorý má 20 rokov (narodil sa 31. augusta 2004).

 Samozvaný prezident v aktuálnom rozhovore pre americký časopis Time povedal, že už nebude kandidovať vo voľbách. „Nie, teraz už neplánujem, už neplánujem,“ reagoval doslova na otázku, či sa chystá predĺžiť si vládnutie, ktoré trvá viac ako tri desaťročia. Poznamenal, že nechcel ísť už ani do posledných volie, ale zmenil názor: „Musel som to urobiť, aby som sa nestal známy ako zradca, ktorý chce utiecť,“ objasnil.

Tí, čo poznajú Lukašenka, nemôžu uveriť týmto slovám. Tvrdenia o tom, že sa nemôže vzdať moci, pretože nedokáže opustiť Bielorusov, ktorí ho potrebujú, používal aj v minulosti. Lukašenko bol vždy mocichtivý, táto vlastnosť ho neopustila.

Dá sa potom hovoriť o pravdovravnosti Lukašenka, keď príde reč na úvahy o jeho nástupcovi? Najprv sa pozrime na to, čo povedal pre Time. Najmladšieho syna Nikolaja nevidí ako budúceho prezidenta: „Nie, on nie je nástupcom. Nie, nie, nie.“

Zničili bieloruskí partizáni ruské sledovacie lietadlo?

 Kto si spomenie na výrok Lukašenka z roku 2007, môže si o ňom pomyslieť, že teraz tára. Vtedy sa vôbec prvýkrát vyjadril o svojom nástupcovi, pričom povedal, že na prevzatie moc nepripravuje ani jedného zo dvoch starších synov. „Keď máme hovoriť o nástupcovi, chystať budem najmenšieho. Unikátny človek,“ podotkol Lukašenko pred necelými dvomi desaťročiami. Nad Nikolajom sa rozplýval ako nad možným budúcim vládcom bez ohľadu na to, že mal ešte len tri roky.

Toto je len jedna ukážka toho, ako si Lukašenko dokáže protirečiť. Nerobieva mu problém klamať, zahmlievať, blafovať. Asi najznámejší prípad sa spája s jeseňou 2021, keď odpovedal na otázku, či by ruská armáda mohla vtrhnúť na Ukrajinu aj z bieloruského územia. Slovo nikdy dôrazne zopakoval dvakrát. Realita vyzerala nakoniec opačne: vo februári 2022 Putinovi vojaci zaútočili aj z Bieloruska.

 O Nikolajovi Lukašenkovi na čele krajiny napriek jeho mladému veku už dlho špekulujú mnohí predstavitelia bieloruskej opozície. „Bol by rád, keby moc prešla do rúk Nikolaja. Rozprával o tom jednému z bývalých prezidentov zo západného štátu, ktorý mi poskytol túto informáciu,“ citoval server Rádio Sloboda bieloruského opozičného politika Pavla Latušku, ktorý žije v exile.

Nikolaj Lukašenko študuje na vysokej škole, po jej skončení by mohlo byť jasné, kam sa budú uberať jeho dôležité kroky. Keby získal nejakú funkciu v štátnom aparáte, dalo by sa to chápať tak, že otec ho možno začína pripravovať na prevzatie moci. Ak by to bola pravda, potom by v Bielorusku museli zmeniť ústavu. Podľa nej totiž kandidát v prezidentských voľbách musí mať najmenej 40 rokov./agentury/

X X X

Ak máte sex, môžete mať aj deti. Niektorí lekárnici a gynekológovia odmietajú antikoncepciu, vraj majú výčitky

 Keď robíte „také veci“, ste dosť starí na to mať dieťa, povedala farmaceutka tínedžerom, ktorí si chceli kúpiť núdzovú antikoncepciu. Nielen lekárnici, ale aj mnohí gynekológovia dávajú ženám kázne, ak žiadajú predpísanie antikoncepcie.

V bratislavskej lekárni stojí pri pulte mladý muž a pýta si „tabletku po“. Lekárnička Lenka ho požiada, aby prešiel k druhému okienku, kde ho o chvíľu obslúži jej kolega. Farmaceutka totiž núdzovú antikoncepciu odmieta predávať. Pochádza zo severu Slovenska, z malej dedinky pri Orave, a ako veriaca má s predajom takýchto liekov morálny problém.

„S klasickou hormonálnou antikoncepciou problém nemám, pretože sa nasadzuje aj zo zdravotných dôvodov. Ale s ‚tabletkou po‘, bohužiaľ, problém mám,“ priznáva 37-ročná lekárnička. Aj keď ona sama s predajom núdzovej antikoncepcie nesúhlasí, vždy požiada kolegov, aby zákazníkov obslúžili a pacienti tak nemuseli ísť do inej lekárne.

Takýto „ústretový“ prístup však nebýva štandardom. Čitateľka Jana hovorí, že keď mala 16 rokov, s priateľom si potrebovali kúpiť núdzovú antikoncepciu. Dostať sa s k nej nebolo vôbec jednoduché.

„Boli sme v dvoch menších lekárňach, pretože sme sa hanbili. Čakali sme, kým budú prázdne. V oboch nám povedali, že nám tabletku jednoducho nepredajú. V jednej sa nás staršia lekárnička dokonca pýtala, či o tom vedia rodičia a že keď robíme ‚také veci‘, tak sme aj dosť starí na to mať dieťa,“ priznáva dnes už 23-ročná žena. Napokon núdzovú antikoncepciu kúpili v lekárenskej sieti v nákupnom centre.

 Aktuality.sk preverovali, či je prístup zdravotníckych pracovníkov, ktorí pacientom a pacientkam odmietajú nielen predávať, ale neraz aj predpisovať ochranu pred neželaným otehotnením, zákonný a ako majú v takýchto prípadoch postupovať samotní pacienti.

Ak je dôvodom svedomie, zákazník to musí vedieť

Vo všeobecnosti platí, že (nielen) farmaceuti majú právo uplatniť si takzvanú výhradu svedomia. Ide o právnu alebo etickú možnosť osoby odmietnuť vykonať určitý úkon, ktorý by bol v rozpore s jej svedomím, morálnym či náboženským presvedčením.

Špeciálne práva na výhradu svedomia majú lekári, sestry, farmaceuti a ďalší zdravotnícki pracovníci. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti im umožňuje odmietnuť výkony či spoluúčasť na nich, ktoré odporujú ich svedomiu. Zdravotníci si výhrady uplatňujú zväčša pri interrupciách, asistovaných reprodukciách, eutanáziách či predaji antikoncepcie, aktuality.sk

X X X

 Na východe to vrie. Súd prekreslil hranice a tisíce ľudí sa búria: Obavy o bezpečnosť či obmedzenie práv. Rezort vnútra reaguje

Najdôležitejším a najdiskutovanejším bodom programu stredajšieho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Kežmarku bolo rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, ktorý k 26. júnu zmenil hranice katastrálnych území mesta a obce Ľubica. Zmena podľa samosprávy zasiahla viac ako tritisíc obyvateľov, ktorých trvalý pobyt je v Kežmarku, no podľa aktuálneho zápisu do katastra už patria pod obec Ľubica.

Mestské zastupiteľstvo vyzvalo Okresný úrad Kežmarok na vrátenie hraníc do stavu k 1. januáru tohto roka, výzvy adresuje aj najvyšším štátnym predstaviteľom. Odporúča tiež prípravu petície, v ktorej obyvatelia dotknutej časti prejavia vôľu byť obyvateľmi Kežmarku. Starosta obce Ľubica pre agentúru SITA Ján Kapolka reagoval, že obyvatelia sa nemôžu stať rukojemníkmi dvoch samospráv, je za stretnutie zástupcov mesta a obce s cieľom dohodnúť ďalšie postupy.

Sídlisko Juh bolo postavené v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bola Ľubica ešte mestskou časťou Kežmarku. V roku 1992 sa obec osamostatnila a časť tohto sídliska pripadla aj jej. Katastrálna hranica tak sídlisko rozdeľovala na dve časti, Kežmarok a Ľubicu. Na spornom území sa nachádzajú štyri bytovky. Obyvatelia bytov na katastrálnej hranici v minulosti poukazovali na to, že kým kuchyne mali v Ľubici, obývačky zase v Kežmarku. Dané byty si tak nemohli odkúpiť a nemohli byť ani zateplované či renovované. V máji 2018 však katastrálny odbor zmenil katastrálnu hranicu a sídlisko Juh bolo zapísané do kežmarského katastra, stať sa tak malo na základe uznesenia vlády z 31. mája 2005. Krajský súd v Prešove však v roku 2021 zrušil zápis zmeny hranice katastrálneho územia obce z mája 2018, mesto s rozsudkom nesúhlasilo a voči rozhodnutiu súdu podalo kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd. Samotní obyvatelia tohto územia sa podľa Kežmarku niekoľkokrát vyjadrili, či už prostredníctvom referenda v roku 1991, alebo petícií, že chcú zostať bývať v Kežmarku. „K zmene katastrálnej hranice došlo po rozhodnutí košického súdu postupom Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, prakticky zo dňa na deň, uprostred roka. Tým pádom nebolo možné nijakým spôsobom sa pripraviť na riešenie nielen popísaných problémov. Väčšina z nich nemá v histórii slovenských samospráv obdobu a nevieme, ako postupovať,“ píše mesto na sociálnej sieti. Zamestnanci mesta Kežmarok už podľa samosprávy pripravujú žiadosti o metodické usmernenia adresované ústredným orgánom štátnej správy vo veci ďalšieho postupu mesta.

 Zmena hraníc podľa mesta spôsobuje obyvateľom vážne problémy v každodennom živote obyvateľov. V materiáloch k zastupiteľstvu spomína samospráva právnu neistotu pri úveroch a prevodoch nehnuteľností, nemožnosť prihlásenia sa na trvalý pobyt, obmedzenie volebného práva, ohrozenie sociálnych služieb viazaných na trvalý pobyt, strata právomocí mestskej polície či riziko kolapsu odpadového hospodárstva. Ohrozená je podľa mesta údržba ciest, chodníkov, zelene a verejného osvetlenia. Mesto poukazuje na to, že pre rozvoj tohto územia dalo spracovať aj projektové dokumentácie týkajúce sa kompletnej rekonštrukcie vnútrobloku na ulici Karola Kuzmányho, revitalizácie a rozšírenia parkovacích plôch na Petržalskej ulici a obnovy kontajnerových stojísk. V súvislosti so súčasnou situáciou hovorí o zmarených investíciách.

 Zmena nenastala zo dňa na deň, reaguje vnútro

Rozsudok súdu v Košiciach doručili Katastrálnemu odboru Okresného úradu Kežmarok ešte 9. apríla. Právoplatnosť nadobudol 24. apríla. Uviedol to pre agentúru SITA hovorca Ministerstva vnútra Matej Neumann. Zmenu hranice vykonal spomínaný odbor až 26. júna. K jej zmene tak podľa neho nedošlo zo dňa na deň, ako to uviedlo mesto na sociálnej sieti. Tvrdí tiež, že o situácii mesto vedelo, pretože bolo účastníkom súdneho konania a zároveň 2. mája v zmysle infozákona požiadalo o sprístupnenie informácie týkajúcej sa záznamového konania.

Mestské zastupiteľstvo v súvislosti s problémom vyzvalo predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho a poslancov na opätovné schválenie zákona o územných sporoch, predsedu vlády SR Róberta Fica, aby predložil nový vládny návrh zákona, ak nebude veto prelomené a prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby po schválení zákona tento bezodkladne podpísal. Zároveň vyzvalo obec Ľubica, aby plnila všetky zákonné povinnosti samosprávy na území, ktoré jej boli rozhodnutím pridelené či uzavrela nájomné zmluvy na užívanie majetku mesta Kežmarok, vrátane komunikácií, osvetlenia a inej infraštruktúry.

 Starosta Ľubice Ján Kapolka vo vyjadrení pre SITA pripomenul, že rozsudok Správneho súdu v Košiciach nemal odkladný účinok, a tak Okresný úrad v Kežmarku, katastrálny odbor, nemal inú možnosť ako toto rozhodnutie zapísať do katastra nehnuteľností. Ani on si nemyslí, že bol zápis vykonaný unáhlene. Poznamenal tiež, že obyvateľ sa nemôže stať rukojemníkom sporu dvoch samospráv a všetky služby má mať poskytnuté. „Mesto Kežmarok vyrubilo všetkým občanom, aj na spornom území, poplatky za odvoz komunálneho odpadu a občania ich mestu aj uhrádzajú, tak nevidím dôvod, prečo by odvoz komunálneho odpadu nemalo zabezpečiť mesto,“ reagoval. Iné služby sú podľa jeho slov hradené z podielových daní. „Naše samosprávy sa tak musia dohodnúť, kto, komu a za čo bude uhrádzať. Na týchto občanov dostáva podielové dane mesto a podľa môjho názoru by teda tieto služby malo občanom zabezpečovať. Obec sa nebráni zabezpečovať tieto povinnosti sama, ale potom by aj podielové dane mali byť pridelené obci Ľubica. V súčasnosti majú všetci občania žijúci na spornom území trvalý pobyt v meste Kežmarok,“ dodal. Riešením je podľa neho stretnutie orgánov mesta a obce, kde sa dohodnutú ďalšie postupy, aby aj na spornom území všetko fungovalo tak, ako má.

 Výzvu, aby si obec Ľubica plnila všetky zákonné povinnosti, podľa Kapolku samospráva doposiaľ neobdržala. „Na rokovaní mestského zastupiteľstva odznelo toho veľa, od vývozu odpadu, kosenia trávy, prevádzkovania verejného osvetlenia, opatrovateľskej služby, zabezpečenia verejného poriadku, a tak ďalej, že sa nebude kosiť, mesto vypne verejné osvetlenie a mnohé iné,“ komentoval. V tejto súvislosti poznamenal, že obyvateľ sa nemôže stať rukojemníkom sporu dvoch samospráv a všetky služby má mať poskytnuté. „Mesto Kežmarok vyrubilo všetkým občanom, aj na spornom území, poplatky za odvoz komunálneho odpadu a občania ich mestu aj uhrádzajú, tak nevidím dôvod, prečo by odvoz komunálneho odpadu nemalo zabezpečiť mesto,“ reagoval. Iné služby sú podľa jeho slov hradené z podielových daní. „Naše samosprávy sa tak musia dohodnúť, kto, komu a za čo bude uhrádzať. Na týchto občanov dostáva podielové dane mesto a podľa môjho názoru by teda tieto služby malo občanom zabezpečovať. Obec sa nebráni zabezpečovať tieto povinnosti sama, ale potom by aj podielové dane mali byť pridelené obci Ľubica. V súčasnosti majú všetci občania žijúci na spornom území trvalý pobyt v meste Kežmarok,“ dodal. Riešením je podľa neho stretnutie orgánov mesta a obce, kde sa dohodnutú ďalšie postupy, aby aj na spornom území všetko fungovalo tak, ako má./agentury/

X X  X

 Bloomberg: USA a Rusko pripravujú dohodu, ktorá má legitimizovať Putinove zisky na Ukrajine

Spojené štáty a Rusko pripravujú dohodu o prímerí na Ukrajine, ktorá potvrdí ruské teritoriálne zisky, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s vyjednávaním.

ČTK08.08.2025 16:43 , aktualizované: 18:36

Ruský prezident Vladimir Putin podľa nich požaduje kontrolu nad celým ukrajinským Donbasom, Krymom a tými časťami Chersonskej i Záporožskej oblasti, ktoré už jeho vojská okupujú. Bloomberg poznamenáva, že zatiaľ vôbec nie je jasné, či s vecou bude súhlasiť Ukrajina a tiež jej európski spojenci. Biely dom dnes správu agentúry označil za špekuláciu.

 Činitelia, ktorí sa na vyjednávaní pred avizovaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom podieľajú, uviedli, že plány dohody sa ešte môžu zmeniť. Schôdzka prezidentov USA a Ruska by sa podľa vyjadrení diplomatov oboch strán mala uskutočniť na budúci týždeň, detaily ale zatiaľ nie sú známe.

Bloomberg podotýka, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, s ktorým sa zatiaľ Putin odmieta stretnúť, by mohol byť postavený pred situáciu „ber, alebo neber“.

Agentúra konštatuje, že takýto výsledok by bol veľkou výhrou pre Putina, ktorý by k doteraz Ruskom obsadeným územiam pridal aj časti Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré ruské sily nedokázali ovládnuť ani od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Krym v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko už v roku 2014.

Rasija, Rasija. Putin skanduje s odštiepeneckými lídrami po podpise zmlúv

 Zatiaľ nie je jasné, či je Moskva pripravená vzdať sa akéhokoľvek územia, ktoré teraz okupuje. Kyjev doteraz podľa Bloombergu dával najavo, že ruskú okupáciu a anektovanie svojho územia neprijme. Agentúra Reuters poznamenáva, že Ukrajina dala najavo flexibilitu pri hľadaní ciest, ako vojnu ukončiť, ale prijať stratu zhruba pätiny územia by bolo veľmi bolestivé a politicky zložité pre Zelenského a jeho vládu.

Kremeľ sa zatiaľ k Bloombergom spomínaným návrhom nevyjadril, Biely dom ich podľa agentúry Reuters označil za špekulácie.

Schôdzka prezidentov USA a Ruska by sa podľa vyjadrení diplomatov oboch strán mala uskutočniť na budúci týždeň, detaily ale zatiaľ nie sú známe./agentury/

X X X

 Výbuchy po celom Kryme: Ukrajinci odhalili tajné ruské skrýše. Trafili loď aj najmodernejší radar

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) oznámila, že 7. augusta v noci úspešne uskutočnila sériu útokov dronmi na viaceré kľúčové vojenské ciele Ruskej federácie na okupovanom Krymskom polostrove. Údery sú zaznamenané na videu.

 Medzi zasiahnutými cieľmi boli podľa rozviedky rýchla výsadková loď typu BK-16 a tri dôležité radarové stanice, ktoré sú súčasťou protivzdušnej obrany Ruska.

Podľa informácií HUR došlo k poškodeniu výsadkovej lode projektu 02510 BK-16, ktorá slúži na pobrežné operácie a prepravu jednotiek. Úder mal spôsobiť požiar na palube plavidla.

Útoky dronmi zároveň zničili alebo poškodili niekoľko radarových zariadení, ktoré sú zásadné pre ruský systém včasného varovania na Kryme: Nebo-SVU – radar s dlhým dosahom na detekciu lietadiel a balistických striel, Podlet-K1 – radar schopný zachytiť nízko letiace ciele, 96L6E – mobilný radar určený na všeobecnú vzdušnú prehľadovú činnosť.

Mimoriadne cenný úlovok

Ukrajinská rozviedka neskôr aktualizovala zoznam zasiahnutej ruskej techniky. „Bojovníci jednotky „Prízraky“ Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny počas nedávnej operácie na území dočasne okupovaného Krymu zasiahli jednu z najcennejších radarových staníc v arzenáli agresorského štátu Ruska,“ tvrdí HUR.

Uviedla, že ide o stanicu 98L6 ‚Jenisej‘ zo systému S-500. Rozviedka priložila k správe aj videozáznam.

 Vzácna a mimoriadne drahá radarová stanica ‚Jenisej‘ je súčasťou ruského protilietadlového raketového systému S-500 ‚Prometej‘, vysvetľuje HUR. Zároveň môže byť využívaná aj v kombinácii s ruskými systémami S-400 ‚Triumf‘.

Ukrajinskí investigatívci z komunity OSINT označujú úder na 98L6 ‚Jenisej‘ za vážny úder proti vyspelej obrane Moskvy. Spočiatku sa predpokladalo, že poškodeným systémom bol radar 96L6 zo systému S-400, no analytici z CyberBoroshno dospeli k inému záveru.

„Na včerajšom videu HUR nás zaujal údajný zásah radaru 96L6 zo systému S-400 — lenže to nebol 96L6,“ uviedla skupina. „Analyzovali sme vizuálne znaky a s istotou môžeme povedať, že išlo o 98L6 ‘Jenisej’, štandardný radar pre raketový systém S-500 ‚Prometej‘,“ uviedli podľa portálu united24media.

Radar ‚Jenisej‘ úspešne prešiel štátnymi skúškami v rokoch 2020–2021 a podľa verejných zdrojov bol zaradený do výzbroje v apríli 2021.

Ruské zdroje tvrdia, že radar využíva viacprvkovú aktívnu fázovanú anténu (AESA) s vysokou odolnosťou voči rušeniu. Je schopný detegovať a sledovať aerodynamické aj balistické ciele na vzdialenosť až 600 kilometrov a vo výškach do 100 kilometrov, vysvetľuje portál.

Rusi ukrývajú techniku do kopulí

„Po vážnych stratách na zariadeniach protivzdušnej obrany na polostrove začali ruskí okupanti ukrývať svoju drahú vojenskú techniku do kupolových štruktúr,“ uviedla HUR na svojom kanáli.

Jedna z takýchto konštrukcií sa nachádzala na vrchole Ai-Petri, kde sa podľa ukrajinských síl malo nachádzať vybavenie 3. rádiotechnického pluku ruských vzdušných síl. Aj tento cieľ bol podľa rozviedky zasiahnutý počas útoku.

 Moskva tvrdí, že zostrelila 18 dronov

Podrobnosti o samotnej operácii neboli zverejnené, no ruské médiá v ranných hodinách hlásili sériu výbuchov po celom Kryme. Ministerstvo obrany Ruskej federácie informovalo, že medzi 6:20 a 10:35 moskovského času údajne zostrelilo 18 dronov nad polostrovom./agentury/

X X X

Známe speváčky vystúpili s kritikou voči filmu o Duchoňovi. Herečka Eva Pavlíková ho obhajuje

Film o Karolovi Duchoňovi rozvíril vášne medzi divákmi a známymi osobnosťami. Kým jedni ho chvália za realitu, druhí sú sklamaní z prehnaného zamerania na alkohol.

 Film Duchoň.

Filmová novinka o živote speváka Karola Duchoňa sa len krátko po premiére stala predmetom intenzívnych diskusií. Počas prvého víkendu si ju pozrelo viac ako 100-tisíc divákov, čo svedčí o obrovskom záujme, no zároveň vyvolalo vlnu protichodných reakcií. Film, kde hlavnú úlohu stvárnil Vladislav Plevčík pod režisérskou taktovkou Petra Bebjaka, sa stal pre verejnosť horúcou témou.

Dcéra Karola Duchoňa: Som na neho pyšná a hnevá ma, keď jeho meno stále spájajú s alkoholom

 Diváci sa rozdelili na dva tábory. Jedni ho vnímajú ako úprimný a realistický pohľad na Duchoňov život, ktorý neobchádza ani jeho temné stránky. Títo fanúšikovia oceňujú, že film zobrazuje nielen umelcovu slávu, ale aj jeho osobný boj. Druhá skupina však kritizuje, že sa tvorcovia až príliš sústredili na spevákove alkoholové excesy a menej na jeho mimoriadny talent.

Kritika nezostala len na sociálnych sieťach, ale pridali sa k nej aj známe osobnosti. K slovu sa dostali dokonca aj primátor Galanty, Boris Kollár či spevákova dcéra Danka Miklášová. Sklamanie z filmu vyjadrili aj speváčky Dominika Stará a Zdenka Predná. Naopak, herečka Eva Pavlíková film obhajuje a zastáva názor, že je dôležité ukazovať aj odvrátenú stránku úspechu.

Pohľad sklamaných fanúšikov a blízkych

Speváčka Dominika Stará Jurena sa po zhliadnutí filmu cítila sklamaná. Hoci priznala, že ju herecký výkon Vladislava Plevčíka očaril, v celkovom dojme film zlyhal. „Mnohí ste sa ma pýtali ako hodnotím film Duchoň. Potrebovala som sa na to vyspať. To spracovanie filmu je extrémne kvalitné, čo sa tohto týka, naozaj tlieskam. Musím vyzdvihnúť ešte jednu vec, a to je hlavného herca Vlada Plevčíka. On je nenormálny. Klobúk dolu predtým ako stvárnil toho Duchoňa. Bolo to úžasné, autentické. Ja si myslím, že jeho supernova práve vystrelila,“ povedala vo videu na sociálnej sieti.

Posolstvo pre divákov? Aby boli zodpovední za svoje rozhodnutia, hovorí o filme Duchoň jeho režisér Bebjak

 Dominika sa narodila až po Duchoňovej smrti, no vnímala ho ako výnimočného talentovaného umelca, ktorý mal problémy. Očakávala, že film sa zameria na jeho jedinečný hlas a kariéru. „Ale vedela som, že je to človek, ktorý mal veľmi výnimočný talent, problémy s alkoholom. Zomrel veľmi mladý na cirhózu pečene, takže áno, ten alkohol tam bol. Ale v prvom rade som o ňom vedela, že je to človek, ktorý mal naozaj výnimočný talent a taký ako on tu dlho nebol a ani nebude. Viem, že nás reprezentoval aj vo svete… Myslela som si, že ten film bude takto nejako stavaný,“ vysvetlila.

Speváčka má pocit, že film, namiesto toho, aby vyzdvihol umelcov talent, ho zmenšil na obyčajného alkoholika. „Ono , ak by som o Duchoňovi nevedela absolútne nič a pozrela by som si iba tento jeden film, tak by som si o ňom myslela, že to bol vlastne taký nejaký ťuťko, ktorý nevedel poradne ani nastúpiť na prvú. Žiaden výnimočný talent, viac než čokoľvek iné bol v prvom rade alkoholik, že to bol človek, čo ničím extra nevynikal, okrem toho pitia.“

Podľa nej film neúctivo obchádza to, čo bolo na Duchoňovi najdôležitejšie. „Namiesto toho, aby sa zamerali skôr na tej jeho talent, na tú jeho výnimočnosť, unikátnosť, štyridsať rokov po jeho smrti si ľudia spievajú jeho pesničky, tam bolo 90 percent iba to jeho pitie a požičiavanie si peňazí. Všetky tie zlé životné rozhodnutia. Film ako taký perfektný, dejová línia mňa osobne naozaj sklamala. Mne to prišlo tak trošku neúctivé,“ dodala.

Rodina Duchoňa nie je spokojná

Sklamanie sa prejavilo aj u speváckej kolegyne Zdenky Prednej, ktorá s Dominikou Starou súhlasí. „Veľmi je to zvláštne v tomto našom štáte s tými filmami…Vrahov velebíme a ľudí, ktorí zanechali v našich srdciach stopu zhadzujeme… Choré. No neviem, či bola pani Dankas filmom nakoniec spokojná…“ Hoci filmová dcéra Danka navonok nebola spokojná.

Danka Miklášová, dcéra Karola Duchoňa, priznala v rozhovore pre Nový čas, že s jej mamou Elenou nie sú úplne spokojné s posolstvom filmu. Keby to bolo na nich, film by bol podľa jej slov iný.

„Celý čas, čo je otec mŕtvy, sa snažím, aby si ho ľudia pamätali pre jeho tvorbu a nie preto, že pil. Vôbec nemám rada, ak ten alkoholizmus niekto spomína,“ priznala Danka.

 Tiež ju mrzí, že tvorcovia neukázali otcovu veselosť, láskavosť a priateľskosť, ktoré ho charakterizovali. Napriek tomu s mamou plánuje ísť na film ešte raz, aby si ho pozrela s odstupom. „A vyjadrím sa k tomu potom, keď to bude bez emócií, keď sa ma nebude hneď niekto vzápätí na to pýtať,“ dodala.

Obhajoba filmu

Ako informuje portál PLUS 7 DNÍ, na opačnej strane stojí herečka Eva Pavlíková, ktorá považuje za dôležité zobraziť aj tienisté stránky Duchoňovho života. Film obhajuje, pretože podľa nej verne zachytáva dobu a skutočnú povahu umelca.

„Už pri našej inscenácii Zlatá lýra o Bratislavskej lýre nám niekoľkí diváci nadávali, že sme ukázali Duchoňa ako alkoholika… Veď bol. Bol aj gambler a naozaj to bol človek, ktorý premrhal svoj obrovský talent. Na besedách sa k tomu vyjadrili aj ľudia, spolužiaci zo strednej školy, ktorí potvrdili, že pil, aj keď mu to lekári zakazovali. Že bol fajn parťák, ale neriadená strela… A že vlastne zomrel na následky svojej nezodpovednosti,“ napísala Pavlíková v diskusii na sociálnej sieti.

 Herečka si myslí, že by bolo nesprávne Duchoňa idealizovať. Podľa nej má film svoju hodnotu práve preto, že nič neprikrášľuje. „Je zvláštne, že dnes by ho diváci chceli glorifikovať a ukazovať ho takého, aký nebol. Duchoň je dobrý film, lebo ukazuje pozadie doby a lesk aj biedu človeka, ktorý mal veľký talent, ale nedokázal ho zúročiť – kvôli okolnostiam aj povahe. A práve preto je ten film hodnotný – že nič neskrášľuje ani neprispôsobuje predstavám niektorých fanúšikov. Pre mňa super práca celého tvorivého tímu,“ dodala Pavlíková.

Film Duchoň nepochybne zanecháva silné emócie. Ukazuje, že osobnosť Karola Duchoňa stále rezonuje v spoločnosti, a to nielen vďaka jeho hudbe, ale aj vďaka tragickému osudu./agentury/