Očakáva, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najbližších týždňoch navštívi Biely dom. Ukrajina a Spojené štáty sa dohodli na podmienkach dohody o spoločnej ťažbe vzácnych surovín vrátane plynu a ropy. S odvolaním sa na ukrajinské zdroje o tom informuje denník Financial Times. O tom, že sa ukrajinskí vyjednávači a administratíva Donalda Trumpa našli zhodu, píše aj web Ekonomická pravda, ktorá patrí do portfólia Ukrajinskej pravdy.

Vychádza z verzie dohody z 24. februára, ktorú má denník k dispozícii. Podľa nej by mali zmluvu podpísať ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Denník uvádza aj to, že USA a Ukrajina by mali spoločne vytvoriť Rekonštrukčný investičný fond.

Smerovať by doňho malo 50 percent príjmov z ukrajinských prírodných zdrojov, prístavov a infraštruktúry, ktorá je spojená s nerastnými zdrojmi, a prostriedky by sa mali použiť na reinvestície do ukrajinského hospodárstva.

Príspevky do fondu by nemali zahŕňať tie zdroje, ktoré už sú súčasťou príjmov ukrajinského rozpočtu. To znamená, že by sa nemali dotknúť činností najväčších ťažiarskych spoločností v krajine Naftohazu a Ukrnafty.

Financial Times uvádza, že dohodu schválili ministri spravodlivosti, hospodárstva a zahraničných vecí a očakáva sa, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v najbližších týždňoch Biely dom, kde by malo dôjsť k slávnostnému podpisu dohody. Ešte predtým ju však musí prerokovať aj ukrajinský parlament.

Dohoda podľa informácií FT nespomína americké bezpečnostné záruky, na ktorých trval Kyjev. Zdroje denník tvrdia aj to, že dosiahnutá dohoda je zatiaľ len „rámcovou dohodou.“, aktuality.sk

X X X

Trump napína svaly, ako keby držal v rukách všetky karty. EÚ má však v rukáve mimoriadne cenný tromf

Americký prezident Donald Trump sa správa tak, ako keby v rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine držal v rukách všetky karty. Ako však upozorňuje web Politico, Brusel má však v rukáve tajnú zbraň v hodnote 200 miliárd eur.

Európska únia by v prípade potreby mohla využiť cenný tromf – zmocniť sa ruských aktív, ktoré boli zmrazené po tom, ako Moskva pred tromi rokmi spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Našťastie pre EÚ, blok má leví podiel na týchto fondoch – približne 200 miliárd eur, ktoré sú zadržiavané vo finančnej inštitúcii Euroclear so sídlom v Bruseli, a získavajú úroky. Na druhej strane, Spojené štáty majú iba päť miliárd dolárov.

Zhabanie týchto aktív je drastická možnosť, ktorá by Európe takmer určite zaručila väčšie miesto pri rokovacom stole po tom, čo ju USA a Kremeľ na nedávnych rokovaniach v saudskoarabskom Rijáde vynechali zo stretnutia.

Vlády EÚ zostávajú rozdelené v otázke rozmrazenia týchto prostriedkov. Uprostred hroziacej možnosti stiahnutia sa USA z Ukrajiny „ruskí jastrabi“ tvrdia, že rozmrazenie hotovosti a jej odovzdanie Kyjevu by umožnilo vojnou zničenej krajine získať prevahu na bojisku a odolať Trumpovým požiadavkám na ukončenie vojny.

„(Ruskými zmrazenými aktívami) môžeme nahradiť americkú podporu, ak sa USA rozhodnú ďalej nepodporovať Ukrajinu,“ povedal v pondelok estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

 „V Európe máme zmrazené ruské aktíva v hodnote 300 miliárd eur a musíme ich použiť,“ povedal Tsahkna novinárom v Bruseli spolu so svojimi kolegami z Dánska, Švédska, Litvy a Lotyšska. Aj keď presná suma ruských zmrazených aktív v Európe nie je známa, všeobecne sa odhaduje, že číslo má bližšie k 200 miliardám eur než 300 miliardám eur.

Pobaltské a severské krajiny susediace s Ruskom tvrdia, že peniaze by mali byť okamžite odovzdané Ukrajine. Tento postoj podporujú Poľsko, Česko a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

 „Neberiem argument, že je to právne problematické… Potrebujeme na to politickú vôľu,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys v rozhovore pre Politico a dodal, že skeptici „musia predložiť nejaké silnejšie argumenty, prečo to nerobiť“.

Opozičný tábor v Európe, ktorý tvoria „veľkí hráči“ ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa obáva, že konfiškáciou prostriedkov by EÚ mohla vystrašiť medzinárodných investorov a vzdala by sa svojej najväčšej výhody v mierových rozhovoroch. Chcú preto tento tromf držať čo najdlhšie v súčasnej podobe. „Je to súčasť rokovaní na konci vojny,“ zdôraznil francúzsky prezident Emmanuel Macron./agentury/

X X X

Fico chce od rezortov zoznamy grantov pre mimovládky, dal im ultimátum. Šimečka hovorí o škandále, premiér mu vyčíta dotácie pre rodinu

Šéf opozičného PS Michal Šimečka kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za to, že od ministerstiev žiada zoznam všetkých grantov a dotácií, ktoré poskytli nadáciám, občianskym združeniam a iným organizáciám. Premiér v reakcii na sociálnej sieti zopakoval tvrdenia o tom, že Šimečkovi príbuzní mali poberať vysoké sumy zo štátnych a medzinárodných dotačných schém. To bol podľa Fica dôvod odvolania Šimečku z postu podpredsedu parlamentu.

Líder PS označil za škandál, že Fico osobne píše všetkým ministerstvám, aby vypracovali a poslali zoznam všetkých grantov a dotácií, ktoré poskytli mimovládkam.

Šimečka tvrdí, že tieto organizácie už dlhé roky suplujú zlyhania najmä Ficových vlád, starajú sa o starých, chorých, týrané ženy, vzdelávajú mladých ľudí, chránia prírodu, slobodu aj demokraciu. „A premiér, namiesto toho, aby im poďakoval, a sám konečne začal riešiť problémy ľudí na Slovensku, ich len ‚okiadza‘ a prenasleduje tu vymyslené prízraky,“ uviedol v stanovisku hnutia PS.

Fico reagoval, že si len ako premiér oprávnene žiada informácie o tom, aké dotácie poberali mimovládky od konca roka 2023. Tvrdí, že otec Šimečku, jeho mama, či partnerka sú „najlepším príkladom, ako sa dá cez mimovládky priživovať“ a aj preto bol Šimečka odvolaný z funkcie podpredsedu parlamentu.

 Fico tvrdí, že otec šéfa PS na neho „kydá“, pretože pravda o financovaní súkromného života Šimečkovcov „vychádza na povrch“. Tvrdí tiež, že občianske združenie vedené matkou predsedu PS získalo za posledné štyri roky zo slovenských dotačných schém 314-tisíc eur.

Fico v liste rezortom pripomína, že v Programovom vyhlásení vlády SR deklarovali, že nemôžu akceptovať politicky zamerané mimovládne organizácie, netransparentne ovplyvňujú verejnú mienku a politickú súťaž. Premiér žiada, aby mu boli zoznamy predložené do utorka, do 18. hodiny.

Premiérov list zverejnil líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na sociálnej sieti./agentury/

X X X

 Andreja Danka nahnevalo, že Slovensko v New Yorku odsúdilo Rusko. Chce od Roberta Fica, aby sa ospravedlnil

 Slovensko v OSN podporilo rezolúciu, ktorá vyzvala na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Napriek tomu, že nejde o hlasovanie, ktoré je v rozpore s postojom vlády, Andreja Danka pobúrilo.

Včera si svet pripomenul tretie výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Popri spomienke sa vo svete konali aj dve dôležité hlasovania namierené voči Ruskej federácii. Prvé na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, kde krajiny schválili rezolúciu požadujúcu odchod ruských síl z Ukrajiny. Druhé v Bruseli, kde ministri zahraničných vecí odobrili už 16. európsky balík sankcií voči Rusku.

Na oboch hlasovaniach slovenská delegácia zahlasovala za. Priamo v Bruseli bol aj slovenský minister Juraj Blanár (Smer).

Postoj slovenskej diplomacie nezostal bez povšimnutia predsedu SNS Andreja Danka, ktorý dnes adresoval výzvu Robertovi Ficovi. Chce od neho, aby hlasovanie Slovenska preveril, a žiada ho, aby sa ospravedlnil.

„Slovenská národná strana vyzýva predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, aby preveril okolnosti hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, kde zástupca Slovenskej republiky hlasoval za uznesenie, ktoré navrhla Ukrajina, že Rusko je agresor. SNS je principiálne proti tomuto hlasovaniu,“ napísala Slovenská národná strana v stanovisku, ktoré poslala médiám. Podľa Danka sa hlasovanie na pôde OSN uskutočnilo „bez akéhokoľvek mandátu príslušného zástupcu“, aktuality.sk

X X X

 Začiatok konca AfD? Už nebude hrať sólo

S výsledkami volieb v Nemecku sú už všetci uzmierení. Kresťanskodemokratická aliancia CDU/CSU už začala rokovania o novej vláde so sociálnodemokratickou SPD. Iná alternatíva neexistuje. To, že pri hľadaní a presadzovaní dôležitých a nevyhnutných (nielen pre Nemecko, ale pre celú Európu) reforiem, to tento mačkopes nebude mať jednoduché, je každému jasné. Podľa politologických poučiek by to mala byť voda na mlyn opozícii, najmä AfD. No nemusí to tak byť, práve naopak.

 Alternatíve pre Nemecko totiž vyrástli zdatní konkurenti. Hoci strana Ľavica (Die Linke) a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) sú ľavicové strany a spolu dosiahli necelých 14 % (AfD 20 %), obe tiež bodujú najmä v bývalej NDR. Už dávnejšie sa diskutuje, prečo práve v piatich spolkových krajinách bývalej NDR ľudia tak prahnú po radikálnych a extrémnych politikoch. V bývalej NDR bola ekonomická transformácia oveľa mäkšia ako v iných postkomunistických krajinách. Navyše po 35 rokoch by druhá a tretia generácia nemala trpieť nostalgiou po starých „dobrých“ časoch.

No nie je to len ekonomika a nostalgia, ľudia v tejto časti Nemecka sa cítia odložení nabok. Celá história, kultúra, zvyky a v nemalej miere ekonomika, priemysel, fabriky v NDR boli okamžite zrušené, vymazané z dejín ako niečo mylné, scestné. Lenže ľudia nosia v srdciach svoj bývalý život. Eufória z nadobudnutia slobody čoskoro vyprchala a život sa vrátil do normálu. V ľuďoch zostal pocit poníženia, príkoria a vzdor. A ten stačí len dobre politicky podchytiť.

AfD s Ľavicou a BSW často cielia rovnakým smerom. Hoci Ľavica bola ešte na začiatku roka na kolenách, spoločné hlasovanie CDU/CSU a AfD v parlamente o migrácii ju „nakoplo“. Rázna a premyslená kampaň na sociálnych sieťach, najmä na čínskom TikToku, ju katapultovala do Bundestagu. Ba prebojoval sa doň aj už 77-ročný u nás dobre známy Gregor Gysi, posledný predseda komunistickej SED, ktorá v NDR vládla 40 rokov. Mladých voličov (medzi ktorými Die Linke vyhrala v celom Nemecku) uchvátila najmä mladá líderka Heidi Reichinneková, ktorá má na ľavej ruke obrie tetovanie známej nemeckej marxistky a komunistky Rosy Luxemburgovej.

Práve izolácia, tvrdý konkurenčný boj s Ľavicou, BSW a na poli ekonomiky s FDP a CDU/CSU, jediná téma v podobe migrácie a vnútorná roztrieštenosť sú slabinami, ktoré môžu čoskoro AfD zničiť (či strhnúť masky a odhaliť pravú tvár).

Medzi Ľavicou, AfD a BSW to bude ešte poriadne iskriť. Ak Ľavica oslovuje voličov najmä praktickými sociálnymi témami (ako je nedostupné drahé bývanie), BSW podporuje viac koncepčné zmeny. No BSW brojí proti migrácii a straní Rusku, rovnako ako AfD, kým Ľavica bojuje za otvorené hranice a proti deportáciám. Progresívne témy ju spájajú so Zelenými. Práve neúnosná migrácia, reštart kolabujúcej ekonomiky, ktorý sa neobíde bez sociálnych škrtov, a rast výdavkov na obranu budú hlavnými témami novej vlády. Opozícia si už brúsi zuby. Len AfD už nebude hrať sólo.

Na AfD číha aj jedna časovaná bomba: môže sa jej vypomstiť, že žiadna podobná pravicová strana v Európe s ňou nechce spolupracovať. Hoci Alice Weidelovej gratuloval Matteo Salvini, ruky preč od nej dáva Marine Le Penová i Giorgia Meloniová, nehovoriac o Viktorovi Orbánovi (v europarlamente je vo frakcii osamotená s Republikou a českou SPD).

Dôvod je jednoduchý, všetky tieto strany sa snažia zmazať zo seba škvrnu fašizmu a stať sa hoci radikálnou, populistickou, ale štandardnou pravicou. AfD síce nasadila do boja prívetivú tvár v podobe Weidelovej, no pod povrchom sa nachádza neraz oveľa drsnejšia realita (čo napríklad fanúšik Musk nemusí vôbec tušiť) a viacero názorových prúdov (v Nemecku existuje ešte riadne extrémistická až neonacistická strana Pegida).

Práve izolácia, tvrdý konkurenčný boj s Ľavicou, BSW a na poli ekonomiky s FDP a CDU/CSU, jediná téma v podobe migrácie a vnútorná roztrieštenosť sú slabinami, ktoré môžu čoskoro AfD zničiť (či strhnúť masky a odhaliť pravú tvár)./agentury/

X X X

 SNS vyzýva Fica, aby sa ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN. Kto to dovolil, pýtajú sa národniari

Národniari vyzývajú premiéra Roberta Fica (Smer), aby preveril okolností hlasovania na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN), kde zástupca Slovenska hlasoval za uznesenie navrhnuté Ukrajinou, že Rusko je agresor.

 Informovala o tom Slovenská národná strana (SNS) s tým, že je principiálne proti takémuto hlasovaniu. „SNS rázne odmieta takéto hlasovanie na pôde OSN, ktoré sa uskutočnilo bez akéhokoľvek mandátu príslušného zástupcu,“ vyhlásila strana.

 Predmetom preverenia musí byť podľa slov SNS získanie informácie o tom, kto a kedy dal súhlas zástupcovi SR na pôde OSN hlasovať týmto spôsobom. Národniari súčasne vyzvali ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), aby prehodnotil zastúpenie Slovenska na pôde OSN. Strana je presvedčená, že premiér Fico by mal konať tak, ako prezident Srbska Aleksandar Vučić. „SNS vyzýva predsedu vlády na bezodkladné ospravedlnenie sa za hlasovanie na pôde OSN v mene SR,“ vyhlásili národniari. Podľa SNS je dôležité, aby si SR zachovala svoju pozíciu a jasný postoj. „Ak vláda niečo deklaruje, je nepredstaviteľné, aby naši zástupcovia na pôde medzinárodných inštitúcií hlasovali v rozpore s politikou, ktorú zastáva vláda na čele s Robertom Ficom s podporou SNS,“ dodala strana.

Súčasne si národniari myslia, že v budúcnosti by mal mať každý, kto v takejto inštitúcii hlasuje o zásadných politických otázkach, písomný súhlas od príslušného ministra, prípadne rozhodnutie vlády. „Veríme, že v tomto prípade bude vyvodená zodpovednosť, a že predseda vlády podnikne všetky potrebné kroky na zmiernenie dôsledkov tohto hlasovania na pôde OSN,“ uzavrela SNS.

Veľvyslanec pri Stálej misii SR pri OSN v New Yorku hlasoval za návrh rezolúcie k tretiemu výročiu vojny na Ukrajine na základe pokynu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer).

Rezort diplomacie vníma text ako možný kompromisný návrh, aby sa zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva a nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti, uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

MZVEZ pripomenulo, že na texte rezolúcie sa zhodlo 93 európskych a ďalších krajín. Ide podľa MZVEZ o možný kompromisný návrh, aby sa pri treťom výročí ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva, nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti, ktoré sú pre SR zásadnými.

„Náš postoj je absolútne principiálny tak, ako je to aj v prípade neuznania Kosova zo strany Slovenskej republiky, pretože to pokladáme za porušenie medzinárodného práva a narušenie teritoriálnej integrity Srbska,“ vyhlásil minister zahraničných vecí.

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi v pondelok (24. 2.). Za dokument potvrdzujúci „zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“ hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael a Spojené štáty.

Koaličná SNS v reakcii vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby preveril okolnosti hlasovania na pôde OSN. SNS je „principiálne“ proti tomuto hlasovaniu. Národniari vyhlásili, že ak vláda niečo deklaruje, je nepredstaviteľné, aby slovenskí zástupcovia na pôde medzinárodných inštitúcií hlasovali v rozpore s vládnou politikou.

 Valné zhromaždenie OSN pondelok 24. februára schválilo rezolúciu podporujúcu územnú celistvosť Ukrajiny.

Hlasovania sa však zdržali Spojené štáty americké, ktoré pôvodne rezolúciu o Ukrajine navrhli. Ich návrh vyzýval na „rýchle ukončenie“ konfliktu na Ukrajine, ale neoznačoval Rusko za vinníka vojny a vôbec nespomínal územnú integritu Ukrajiny.

Valné zhromaždenie OSN návrh rezolúcie pozmenilo natoľko, že Spojené štáty za pozmenený text nehlasovali. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia označil pôvodný návrh USA za „krok správnym smerom“.

Za pozmenenú rezolúciu o územnej celistvosti Ukrajiny napokon hlasovalo 93 krajín, proti hlasovalo 18 štátov a 65 sa hlasovania zdržalo.

Vučić sa ospravedlnil: Bol som unavený

Srbský prezident Aleksandar Vučić sa ospravedlnil za to, že Srbsko vo Valnom zhromaždení OSN podporilo rezolúciu navrhnutú Ukrajinou a európskymi krajinami, ktorá označuje Rusko za agresora. Informovala o tom agentúra Beta. Rusko uviedlo, že ospravedlnenie prijíma.

Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu Ukrajiny a európskych krajín, ktorá potvrdzuje ukrajinskú územnú celistvosť a označuje Rusko za agresora. Za hlasovalo 93 krajín vrátane Slovenska. Hlasovania sa zdržalo 65 štátov a 18 krajín, vrátane Spojených štátov, Ruska, Maďarska či Izraela, bolo proti. USA prišli s vlastným návrhom.

„Myslím, že Srbsko urobilo chybu, ospravedlňujem sa kvôli tomu občanom a nesiem za to sám vinu, pretože som unavený, mám toho veľa a nemôžem stihnúť všetko,“ povedal Vučić v pondelok (24. februára) neskoro večer v televízii Hepi./agentury/

X X X

Fico: Medzinárodný trestný súd je na smiech, pýtam sa, či nie je čas ho zrušiť

Politicky motivované súdne rozhodnutia a politické rozhodnutia ignorovať ich sú prejavom rozkladu systému medzinárodného práva, vyhlásil premiér Robert Fico (Smer). Reagoval tak na informáciu, že víťaz nemeckých parlamentných volieb Friedrich Merz chce pozvať do Nemecka izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, hoci Medzinárodný trestný súd (ICC) na neho vydal zatykač.

 „Nepochybujem ani sekundu, že zatykače ICC na Vladimira Putina či Benjamina Netanjahua boli politicky motivované. Ako však máme na ne reagovať? Tak, že ich budeme ignorovať, hoci uznávame jurisdikciu ICC?“ pýta sa na sociálnej sieti slovenský premiér.

„Ak mi pred niekoľkými rokmi niekto spomenul ICC, cítil som vážnosť a úctu. Dnes mi je na smiech,“ doplnil premiér a pýta sa, či nie je čas ICC zrušiť.

Merz v pondelok (24. 2.) vyhlásil, že zabezpečí, aby Netanjahu „mohol prísť na návštevu“ do Nemecka. Na izraelského predsedu vlády Medzinárodný trestný súd vydal zatykač pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Merz chce nájsť spôsob, aby mohol Netanjahu do Nemecka prísť a zas z neho odísť bez zatknutia. Podľa šéfa konzervatívneho bloku CDU/CSU je „úplne absurdné“, aby izraelský premiér nemohol navštíviť Nemecko./agentury/

X X X

 Školskí odborári považujú prípadné zvýšenie platov za akceptovateľný kompromis. Štrajk však hrozí stále

Rada Odborového zväzu školstva považuje prípadné zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva za akceptovateľný kompromis. Kritizuje však návrh nadtarifného odmeňovania, uviedol predseda odborárov Pavel Ondek po utorkovom zasadnutí rady s tým, že rokovania budú pokračovať 10. marca. Zástupcovia školských odborárov podľa neho vtedy rozhodnú o prípadnom štrajku, respektíve inom postupe.

 V popredí sprava predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek a minister školstva Tomáš Drucker

„Členovia rady zväzu kritizovali predovšetkým návrh na zavedenie nového systému nadtarifného odmeňovania od 1. januára 2026 pri pedagogických a odborných zamestnancoch na úkor vyššej valorizácie ich tarifných platov,“ priblížil Ondek.

Rada zväzu podľa jeho slov nepovažuje zvýšenie platov zamestnancov školstva za spôsobilé významne zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a zabezpečiť stabilizáciu ostatných profesií v školstve.

„Avšak v súčasnej situácii výraznej konsolidácie verejných financií považuje prípadné zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva od 1. septembra 2025 o sedem percent a následne od 1. januára 2026 o ďalších sedem percent za akceptovateľný kompromis,“ doplnil.

Rada zväzu podľa Ondeka zároveň víta záväzok vlády SR vytvoriť samostatnú tarifnú tabuľku pre odmeňovanie nepedagogických zamestnancov v školstve, ktorá podľa neho do budúcna umožní zvyšovanie platov nepedagogických zamestnancov v školstve výraznejšie ako v iných rezortoch.

 Podotkol, že rade zväzu bolo predložené Memorandum o spolupráci a sociálnom zmieri v rezorte školstva a poverila ho rokovať o viacerých požiadavkách. Má obsahovať záväzok na zvýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov školstva, záväzok ministerstva školstva predložiť do konca tohto roka návrh na platový automat zvyšovania platov v školstve a záväzok predložiť do konca roka návrh na presun financovania osobných nákladov všetkých zamestnancov školstva pod prenesené kompetencie samosprávy financované priamo z rozpočtu rezortu školstva.

Predseda odborárov uviedol, že na online rokovania rady, ktorého témou bola aktuálna situácia vo vyjednávaní a vládou schválený zámer na zvýšenie platov zamestnancov školstva do roku 2026, sa zúčastnil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

 Z rezortu školstva pre TASR reagovali, že na zasadnutí rady so zástupcami školských odborárov sa dohodli, že o finálnom znení budú ešte rokovať. „Schválený zámer zvýšenia platov, ktorý schválila aj vláda SR, je však výsledkom spoločných rokovaní,“ dodali z ministerstva.

Ministerstvo školstva navrhuje zvýšenie platov pre pedagógov a odborných zamestnancov o sedem percent od 1. septembra 2025 a o ďalších päť percent od 1. januára 2026.

Zaviesť sa má aj nový nadtarifný spôsob odmeňovania, ktorý v priemere zvýši platy o dve percentá. Zámer zvýšenia platov schválila vláda minulý týždeň s podmienkou predloženia návrhu na jeho finančné krytie a uzatvorením memoranda o spolupráci a sociálnom zmieri v rezorte školstva s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku./agentury/

X X X

Stav slovenských zásobníkov plynu klesol pod polovicu. Ukrajina od nás odoberá komoditu naďalej vo veľkom

Zásoby v slovenských zásobníkoch plynu od začiatku roka poklesli zo 75,17 % na súčasných 46,05 %, čo je 17,0303 terawatthodín (TWh). Zásobník Nafta, v ktorom sa nachádza s výškou 14,8989 TWh plynu väčšina slovenských zásob, je naplnený na 49,61 %. V zásobníku Pozagas je 2,1315 TWh z celkového objemu, pričom tento je naplnený na 30,68 %. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe, ktorá denne zverejňuje objem zásobníkov plynu jednotlivých krajín Európy.

K poklesu nedošlo len na Slovensku, ale naprieč celou Európou. Kým začiatkom roka bol celkový stav zásobníkov krajín Európskej únie na úrovni 71,81 %, v súčasnosti je to 40,6 %. Vo všeobecnosti vykazujú všetky krajiny vzhľadom na zimnú spotrebu komodity podobný trend. Najmenej naplnené zásobníky má Chorvátsko, na druhom konci rebríčka je Portugalsko.

V roku 2024 dosiahla celková spotreba zemného plynu na Slovensku 47,263 TWh. Veľkoodberatelia spotrebovali 27,167 TWh, domácnosti využili 12,854 TWh, zvyšok tvorili malí a strední odberatelia.

Spoločnosť Nafta je operátor najväčšieho komplexu podzemných zásobníkov na Slovensku. Jej podzemné zásobníky sú súčasťou plynárenskej infraštruktúry, zohrávajú rolu pri zabezpečovaní dodávok plynu na Slovensko aj v rámci Európy a sú strategickým nástrojom, ktorý zvyšuje energetickú bezpečnosť.

Zemný plyn zo Slovenska naďalej odoberá susedná Ukrajina. Na utorok sú dodávky plynu plynovodom Vojany-Užhorod naplánované na 12 miliónov metrov kubických plynu, na stredu vyše 10 miliónov kubíkov plynu. Ako vyplýva z údajov slovenského prepravcu plynu, spoločnosti Eustream, minulý týždeň niektoré dni pretieklo vojanským plynovodom aj 16 miliónov kubíkov plynu. O rekordných dodávok plynu na Ukrajinu má ešte plynovod ďaleko. Najviac sa doteraz prepravilo reverzným tokom v Budinciach, a to 44 miliónov kubíkov plynu, v sobotu 29. októbra 2016.

Plynovod Vojany-Užhorod, ktorým sme už neraz pomohli nášmu východnému susedovi, znova ožil začiatkom februára. Predtým sa približne tri roky viac nevyužíval, ako využíval. Vo štvrtok 6. februára poslali dodávatelia zo Slovenska na Ukrajinu prvýkrát po dlhšej dobe vojanským plynovodom takmer 3 milióny metrov kubických plynu. Ďalšie dni to už bolo vyše 7 miliónov metrov kubických plynu denne.

Dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa nepáčili slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Najmä potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek dohode medzi slovenskou a ukrajinskou vládou, zastavil akýkoľvek tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej na západ. Doteraz však premiér proti preprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu nepodnikol žiadne kroky.

 Fico priznal, že súčasné dodávky plynu zo Slovenska na Ukrajinu sú v réžii zahraničných dodávateľov, na ktoré nemá viac-menej dosah. Aj napriek tomu, sa zamýšľal nad možnosťami, ako dodávky vojanským plynovodom zastaviť. Slovensko má podľa svojho premiéra na to dokonca morálne právo.

„Niekoľko dní už tečie plyn cez Vojany na Ukrajinu. Plyn, bez ktorého by Ukrajina zamrzla. V tomto Slovensko prsty nemá. Dodávateľmi sú zahraničné firmy. My však máme morálne právo uvažovať nad metódami, ako zastaviť zahraničné dodávky plynu na Ukrajinu. Tieto zahraničné dodávky zo Slovenska na Ukrajinu totiž spôsobujú ešte väčší tlak na ceny plynu,“ povedal pred dvoma týždňami Fico.

Od začiatku februára na naše územie začal opäť prúdiť ruský plyn, tentoraz však okľukou cez Čierne more, Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. SPP, najväčší dodávateľ energií u nás, pritom hovorí, že od 1. apríla tohto roka by sa mal odoberaný objem suroviny cez plynovod TurkStream zdvojnásobiť. Okrem toho k nám komodita prúdi aj z Česka a Rakúska.

Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) stál v piatok plyn s dodávkou na budúci rok 47 eur za megawatthodinu. Týždeň predtým bola jeho cena na tej istej burze vo výške 51 eur za megawatthodinu. Pred dvoma týždňami dokonca 58 eur za megawatthodinu. V polovici decembra bola cena plynu ešte na úrovni 40 eur za megawatthodinu. Prvé januárové dni nového roka sa držala cena plynu na úrovni 51 eur za megawatthodinu. Koncom septembra sa pohybovali trhové ceny plynu okolo 35 eur za megawatthodinu.

Prevádzku plynovodu Vojany-Užhorod sme obnovili pred zhruba desiatimi rokmi, keď Ukrajinci potrebovali pre známe problémy s Rusmi pomoc s dodávkami plynu zo západu. Teda počas jednofarebnej vlády Roberta Fica. Slovensko-ukrajinský reverz bol v plnej miere sprevádzkovaný 2. septembra 2014. Zrekonštruovaný vojanský plynovod má v súčasnosti ročnú kapacitu vyše 14,6 miliardy metrov kubických./agentury/

X X X

Ministri obrany Poľska a Slovenska podpísali dohodu o spolupráci

 Poľsko a Slovensko diskutovali o možnostiach spolupráce v obrannom priemysle, pričom sa dotkli aj otázok regionálnej bezpečnosti a podpory Ukrajiny.

Ministri obrany Slovenskej republiky a Poľska Robert Kaliňák a Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v pondelok rokovali o užšej spolupráci v obrannom priemysle. Rozhovory sa týkali aj výroby munície či bojovej techniky. Po podpise dohody o zámere posilniť spoluprácu v zbrojárskom priemysle to vo Varšave oznámili na spoločnej tlačovej konferencii, informuje spravodajca TASR.

Rozhovory sa podľa poľského ministra obrany týkali štyroch oblastí. Ako prvé spomenul záujem Slovenska o poľské prenosné systémy protivzdušnej obrany Piorun. Dohoda sa ďalej týka posilnenia spoločných aktivít v oblasti produkcie munície kalibru 155 mm, pričom Kosiniak-Kamysz zdôraznil, že Slovensko má v tejto oblasti veľké kapacity. Treťou oblasťou je možnosť spoločnej výroby obrneného transportéra na báze poľského vozidla Rosmak so slovenskou vežou. Ako posledný bod poľský minister zmienil záujem Slovenska o kórejské tanky K-2, ktoré budú Poliaci v upravenej verzii vyrábať na svojom území.

„Tradícia, že sa môžeme o seba oprieť, je dlhšia než politické cykly,“ vyzdvihol Kaliňák úroveň slovensko-poľských vzťahov a dodal, že chce pokračovať v ich rozvoji aj v oblasti spoločných zbrojárskych výrobných kapacít. Poľsko označil za lídra, ktorý nečakal na NATO či na zmenu v Bielom dome a už dnes má splnené limity výdavkov na obranu.

 „Máme rovnaký pohľad na tému výdavkov na obranu,“ zdôraznil poľský minister obrany a pripomenul, že tieto výdavky nezahŕňajú len nákup techniky. „Výdavky na bezpečnosť nie sú len na lietadlá a tanky, ale aj do infraštruktúry,“ povedal poľský politik a vyzdvihol slovenský projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorá podľa neho bude vedieť v prípade potreby pomôcť aj Poľsku. Kosiniak-Kamysz pozval slovenských predstaviteľov na návštevu poľsko-bieloruskej hranice a prehliadku protidronových a iných obranných systémov.

Ministri obrany Poľska a SR sa pri príležitosti 3. výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyjadrili aj k tejto téme. Obaja vyzdvihli hrdinstvo ukrajinských vojakov, odsúdili porušenie medzinárodného práva a zdôraznili potrebu spravodlivého mieru, ktorý zachová suverénnu a slobodnú Ukrajinu. „Neexistuje právo silnejšieho,“ povedal v tejto súvislosti Kaliňák. Rozdiely pri niektorých otázkach týkajúcich sa agresie podľa neho vyplývajú z rozdielnej historickej skúsenosti. „História Poľska so Sovietskym zväzom je oveľa dramatickejšia,“ dodal Kaliňák.

Podľa slovenského ministra obrany nemôže byť prekvapením, že USA na doterajšie rokovania s Ruskom nezavolali EÚ, keď Únia mala doktrínu zákazu rokovania s Ruskom. Spojené štáty podľa neho chcú byť sprostredkovateľmi a mali by sme počkať na ďalší vývoj. Minister Kosiniak-Kamysz v tejto súvislosti vyzval na menej emócií a zdôraznil, že na zreteli treba mať strategický cieľ. Bezpečnosť podľa neho musí byť v EÚ prioritou a dokazovať to musíme nielen slovami, aktuality.sk

 X X X

 Prezident UEFA bez zábran: Na Západe už nie je sloboda slova! Čeferin otvoril tabuizované témy

Prezident Európskej futbalovej únie (UEFA) Aleksander Čefeerin bez váhania a úprimne rozprával o pálčivých témach v rozsiahlom rozhovore pre slovinský web delo.si.

 Prezident UEFA Aleksander Čeferin s Kylianom Mbappém po vlaňajšom finále európskeho Superpohára.

Čeferin sa dotkol politiky v športe a rôznych ďalších tém, ktoré otriasajú aj futbalom a sú dnes odrazom meniacej sa geopolitickej situácie v Európe a vo svete.

Vyzerá to tak, že netradične otvorené interview je o stave európskeho futbalu, ktorý sa v posledných rokoch ocitol v pazúroch politiky. Šport sa stal prostriedkom na vydieranie a nátlak, a zdá sa, že Slovinec sa rozhodol už viac nemlčať. Čeferin kritizuje západný mainstream a hovorí, že všetci už majú dosť politickej korektnosti.

Prezident UEFA si je istý, že na Západe už nie je sloboda slova. „Všetci máme dosť politickej korektnosti. Tu, v západnom svete, už sloboda slova neexistuje. Už nemôžeš povedať, čo si myslíš,“ povedal Čeferin.

Podľa jeho slov sú na jednej strane pravicoví populisti s jednoduchou rétorikou, že migranti vám berú prácu, páchajú zločiny alebo že LGBT+ propaganda povedie k zániku rodín. „Na druhej strane, takmer všetci západní politici a väčšina mainstreamových médií sa k ľuďom prihovárajú z intelektuálnej a arogantnej výšky. Nikto sa s ľuďmi nerozpráva,“ skonštatoval prvý muž európskeho futbalu.

Na pretras si zobral aj médiá hlavného prúdu. Mainstream len hovorí: ‚Neopovážte sa o tom diskutovať, alebo sa s nami hádať‘. Nik už nemôže povedať, čo si myslí, okrem stand-up komikov. To je dôvod, prečo niektorí považujú pravicových populistov za revolučných v porovnaní s mainstreamovým prístupom. Ale nie je to tak.“

Čeferin si myslí, že mainstreamoví politici si musia položiť otázku, kde urobili chyby, aby sa toto všetko stalo. Nemôžu ľuďom povedať, že už o tom nemôžu hovoriť. On sám má priamu skúsenosť so západným mainstreamom.

Išlo o moment, keď odovzdával trofej pre najlepšiu trénerku ženského tímu. Keď si prišla na pódium prevziať cenu, bola to drobná žena s váhou do 55 kg, povedal: „Dávajte si pozor, pretože je ťažká. Poďakovala a na druhý deň sa v anglických médiách objavil titulok: Čeferin oslovil trénerku len preto, že to bola žena.“

 Vyzdvihol aj úsilie Kataru v geopolitike, majstrovstvá sveta v roku 2022 podľa neho zmenili krajinu k lepšiemu. „Pamätám si na mediálne útoky. Ide o typický príklad moralizovania európskych politických populistov, ktorí neuznávajú rozdielne kultúry a náboženstvá, nechápu, že rôzni ľudia majú v iných podmienkach rôzne zvyky. Katar sa dohodol s USA na prímerí medzi Izraelom a Palestínou, ale nikto ho za to nevyzdvihuje. Prevláda tu negatívna energia,“ vysvetlil Čeferin.

Ďalší príklad zvrátenosti súčasného sveta ponúkol v súvislosti s diskutovanou témou. „S manželkou máme priateľov, ktorí žijú vo Švajčiarsku. Povedali nám, že dve dievčatá z miestnej školy sa identifikovali ako mačky. Sedia na zemi, kým ostatné deti sedia pri stole. Nezdá sa vám to zvláštne? Prečo sa ľudia nerozprávajú. Ako je možné, že niekto, kto vyzerá ako človek, sa identifikuje ako mačka?“ pýta sa prezident UEFA.

Vysvetlenia a komunikácia sú jedinou možnosťou, ako v dnešnej dobre vrátiť veci do normálu. Ale podľa Čeferina je to kvôli všeobecnej hystérii takmer nemožné. „Politici bojujú proti tým, ktorých názor je opačný. Ani ja nemám rád veľa ľudí vo futbalovom priemysle, ale rozprávam sa s nimi kvôli organizácii, ktorú vediem. Politici musia hovoriť s každým pre dobro krajiny.“

Bez váhania hovoril aj o geopolitickej situácií a o tom, že Európska únia sa nedokáže vyrovnať so zmenami vo svete. „Európa prehráva vo všetkých smeroch, dusí sa v rigidných reguláciách. Nemôžeme kázať celému svetu, ako by to všetko malo byť, pretože fakty hovoria niečo iné.“

Ďalší olej do ohňa prileje nový americký prezident Donald Trump, ktorý uvažuje o zavedení ciel pre EÚ. „Kvôli nim bude európska ekonomika ešte menej konkurencieschopná. V európskej politike nevidím žiadne výhody. Neexistuje ani jednota a Európa bude, žiaľ, naďalej prehrávať – vlastnou vinou. My Európania sa musíme zjednotiť, no neviem, či je to možné,“ zakončil šéf UEFA./agentury/