Spomalili sme, aby sme sa vyhli civilným obetiam, tvrdil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Pár hodín na to ruské rakety podnikli jeden z najsmrteľnejších útokov za pol roka vojny na Ukrajine. Vlak zasiahnutý ruskými raketami na ukrajinskej železničnej stanici v Čaplyne.

Svet sa po ruských masakroch učí názov ďalšieho z mučeníckych miesť Ukrajiny. Po Mariupole, Buči, Irpini, Kramatorsku či Kremenčuku sa do zoznamu krvavým písmom zapísalo Čaplyne.

Vidiecka železničná stanica a neďaleká obytná štvrť triapoltisícového mestečka v Dnipropetrovskej oblasti, takmer stopäťdesiat kilometrov v tyle donbaského frontu, sa v stredu podvečer stala dejiskom masakra. V deň, keď si Ukrajina pripomínala 31. výročie nezávislosti a pol roka od začiatku ruskej agresie, zahynulo pri raketovom útoku prinajmenšom dvadsaťpäť ľudí vrátane dvoch detí. Ďalších vyše tridsať ľudí utrpelo zranenia.

Čaplyne, naša bolesť

O útoku ako prvý informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videokonferenčnom prejave pred Bezpečnostnou radou OSN. „Čaplyne je dnes naša bolesť,“ vyhlásil. „Tak my žijeme každý deň. Tak sa Rusko pripravilo na toto zasadanie Bezpečnostnej rady OSN.“

Zelenskyj už predtým varoval, že na ukrajinský štátny sviatok môže Rusko podniknúť ďalší nemilosrdný útok.

Naopak, minister Šojgu, len pár hodín pred krviprelievaním v Čaplyne práve obozretnosťou ruských ozbrojených síl zdôvodňoval pomalé tempo ich postupu na Ukrajine. „V rámci špeciálnej operácie prísne dodržiavame normy humanitárneho práva. Údery sa nanášajú vysokopresnými zbraňami na objekty vojenskej infraštruktúry Ozbrojených síl Ukrajiny — veliteľské stanovištia, letiská, sklady, opevnenia objekty vojenskopriesmyselného komplexu. Robí sa pri tom všetko pre to, aby sme sa vyhli obetiam medzi civilným obyvateľstvom. Nesporne to spomaľuje tempá ofenzívy, ale robíme to vedome,“ citovala agentúra Interfax ruského ministra obrany.

Najnovšie dôsledky takéhoto „humanitárneho bombardovania“ vidieť na fotografiách a videách, ktoré po raketovom útoku zverejnili kyjevské médiá. Vidno na nich trosky zasiahnutého vlaku s piatimi vyhorenými osobnými vozňami i ruiny domu s plačúcim zraneným otcom, ktorý balí do prikrývok mŕtve telo jedenásťročného syna. Ďalšie, šesťročné, dieťa zomrelo v horiacom aute v blízkosti stanice. „Od začiatku totálnej ozbrojenej ruskej agresie na Ukrajine zomrelo 376 detí a viac ako 733 bolo zranených,“ zverejnila vo štvrtok ukrajinská generálna prokuratúra aktualizovanú bilanciu detských obetí. Ukrajinské železnice potvrdili úmrtie štyroch svojich zamestnancov pri útoku v Čaplyne.

Vlak so záložníkmi?

Moskva sa vo štvrtok prihlásila k útoku na čaplynskú stanicu. Tvrdí však, že útočila na legitímny cieľ. Podľa ruského ministerstva obrany bol terčom úderu vlak s ukrajinskými záložníkmi a technikou. „V dôsledku priameho zásahu rakety Iskander do vojenského transportu na železničnej stanici Čaplyne v Dnipropetrovskej oblasti bolo zničených viac ako 200 vojakov zálohy Ozbrojených síl Ukrajiny a 10 jednotiek vojenskej techniky na ceste do bojovej zóny v Donbase,“ uviedlo v hlásení. Kyjev o vojenských stratách neinformoval.

Nie je to prvý raz, čo Moskva útok s civilnými obeťami označila za zničenie legitímneho vojenského cieľa. To isté tvrdila po júlovom údere striel s plochou dráhou letu na centrum mesta Vinnycja na centrálnej Ukrajine, ktorý si vyžiadal prinajmenšom 23 obetí na životoch vrátane troch detí.

Bezohľadnosť útokov zjavne súvisí s nespokojnosťou ruského vojenského velenia s postupom invázie. Minister Šojgu spomalené tempo v stredu priznal, pokúsil sa ho však pripísať na účet snáh minimalizovať civilné straty.

Šojguovo vyhlásenie označil za pokus ospravedlniť zanedbateľné územné zisky za posledných šesť týždňov aj Inštitút pre vojnové štúdiá. „Odkedy ruské sily po prestávke 16. júla obnovili útočné operácie, získali asi 450 štvorcových kilometrov nového územia, čo je oblasť vo veľkosti Andorry. Od polovice marca, keď kontrolovali doteraz najviac územia Ukrajiny, však celkovo stratili približne 45-tisíc štvorcových kilometrov, čo je väčšia rozloha, ako má Dánsko,“ píše americký think-tank vo svojej čerstvej správe.

O miere pravdivosti tvrdenia ruského ministra obrany o dodržiavaní humanitárneho práva najlepšie svedčia údaje, ktoré v stredu pri príležitosti polroku vojny zverejnila OSN. „Od 24. februára 2022 do 23. augusta 2022 zaznamenala Monitorovacia misia OSN v krajine 13 560 mŕtvych alebo zranených civilistov. Zahynulo 5¤614 civilistov. Zranených bolo asi osemtisíc civilistov. Viac ako 90 percent civilných obetí je výsledkom použitia širokorozsahových výbušných zbraní v obývaných oblastiach,“ citovala webová stránka Spojených národov šéfku monitorovacej misie OSN pre práva človeka na Ukrajine Matildu Bognerovú./agentury/

X X X

Lotyšsko vo štvrtok zbúralo pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Urobilo tak v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu napriek protestom tamojšej početnej ruskej menšiny.

Na odstránenie 79 metrov vysokého pamätníka, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Riga, lotyšské úrady použili demolačné stroje. Už deň predtým zbúrali niekoľko bronzových sôch, ktoré boli tiež súčasťou monumentu.

Pamätník postavili v roku 1985 pri príležitosti 40. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Oficiálne to bol „pomník osloboditeľom sovietskeho Lotyšska a Rigy od nemeckých fašistických okupantov“.

Podľa uznesenia lotyšského parlamentu však musia byť všetky sovietske sochy, tabule a basreliéfy do 15. novembra odstránené. Proti tomuto rozhodnutiu ostro protestovala ruská menšina, ktorá tvorí 30 percent obyvateľstva krajiny.

Lotyšsko bolo počas druhej svetovej vojny striedavo okupované Nemeckom a Sovietskym zväzom. Po skončení vojny sa tento pobaltský štát nedobrovoľne stal na dlhé desaťročia súčasťou sovietskeho impéria a bol ním až do roku 1990.

Väčšina Lotyšov preto nevníma uvedený pamätník v Rige ako symbol víťazstva nad nacizmom, ale ako pripomienku sovietskej okupácie. Skupina aktivistov sa pokúsila pamätník v roku 1997 vyhodiť do vzduchu, dynamit však predčasne explodoval. Pri incidente prišli o život dvaja ľudia. (tasr, afp)

X X X

Bulharský súd odmietol vo štvrtok vydať do Ruska podnikateľa podozrivého z daňových únikov. Stalo sa tak pre obavy, že by Alexeja Aľčina v jeho vlasti nečakal spravodlivý proces, keďže verejne kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu.

Aľčin, ktorý žije v Bulharsku od roku 2014, koncom februára verejne spálil – pred ruským konzulátom v bulharskom meste Varna – svoj ruský pas, čím protestoval proti vojne na Ukrajine. Tento 46-ročný podnikateľ čelí v Rusku obvineniam z daňových únikov v hodnote 282,5 milióna rubľov (4,7 milióna eur).

Alexej Aľčin bulharským médiám povedal, že hoci predmetné obvinenia pochádzajú ešte z roku 2018, Moskva po ňom začala pátrať až teraz v apríli – prostredníctvom medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Došlo k tomu krátko po tom, ako na sociálnych sieťach zverejnil prejav, v ktorom sa zasadzoval proti vojne na Ukrajine.

Odvolací súd vo Varne vo štvrtok dospel k záveru, že „existuje riziko“, že by počas súdneho procesu v Rusku mohlo dôjsť k porušeniu jeho práv v dôsledku jeho politického presvedčenia. Rozhodol teda, že podnikateľa do Ruska nevydá.

Vo svojom verdikte sa súd odvolal aj na dve rezolúcie Európskeho parlamentu i správu Helsinského výboru pre ľudské práva. Tie upozornili na to, že Rusko v ostatnom čase „zintenzívnilo represie voči demonštrantom a občianskym aktivistom protestujúcim proti vojne“ na Ukrajine.

Bulharský súd tiež podotkol, že podobné rozhodnutia o nevydaní osôb do Ruska učinili aj iné európske štáty. Obávajú sa totiž, že Moskva nie je schopná plniť si svoje medzinárodné záväzky v oblasti spravodlivého priebehu súdnych konaní.

V Bulharsku, vrátane metropole Sofia, sa v ostatných týždňoch konalo viacero demonštrácií na podporu Alexeja Aľčina Spoločne s nimi zaznievali aj výzvy na to, aby tomuto ruskému podnikateľovi udelili v Bulharsku azyl. (tasr, afp)

X X X

 Putin volá do zbrane, nariadil zväčšiť armádu na 2 milióny mužov

 Prezident Vladimir Putin nariadil zvýšiť početný stav ruskej armády zo súčasných zhruba 1,9 milióna na 2,04 milióna mužov. Informuje o tom agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zverejnené nariadenie, ktoré vstúpi do platnosti na začiatku budúceho roka. Rusko už pol roka vedie vojnu na Ukrajine a podľa zahraničných expertov sa potýka s nedostatkom vojakov.

Spôsob nepovedal

Podľa zverejneného dokumentu sa má početný stav armády vrátane vojenského personálu zvýšiť na 2 039 758 mužov. Z toho má byť 1 150 628 príslušníkov aktívneho vojenského personálu. Predchádzajúce Putinovo nariadenie z roku 2017 stanovilo početný stav ozbrojených síl na 1 902 758 mužov vrátane 1 013 628 členov aktívneho vojenského personálu. Dnes zverejnené nariadenie nepribližuje, akým spôsobom sa má posilnenie armády dosiahnuť, poveruje ale vládu, aby ministerstvu obrany vyčlenila z rozpočtu zodpovedajúce financie.

 Podľa údajov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) malo Rusko na začiatku tohto roka k dispozícii 900-tisíc príslušníkov aktívneho vojenského personálu a asi dva milióny rezervistov, ktorí slúžili v armáde v posledných piatich rokoch, uviedla agentúra Reuters.

Moskva o svojich celkových stratách na Ukrajine mlčí. Naposledy v marci informovala, že o život prišlo 1 351 ruských vojakov. Podľa odhadov západných odborníkov by počet padlých vojakov na ruskej strane mohol byť až desaťkrát vyšší ako naposledy priznané číslo. Kyjev udáva, že ruské sily prišli od začiatku vojny o 45 000 vojakov.

O svojich stratách neinformuje pravidelne ani Ukrajina. Tento týždeň ale náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj oznámil, že vo vojne s Ruskom padlo takmer 9 000 ukrajinských vojakov./agentury/

X X X

Záporožskú atómovú elektráreň prvýkrát v histórii úplne odpojili

 Záporožskú atómovú elektráreň, ktorú od marca okupujú ruské jednotky, vo štvrtok odpojili od prenosovej sústavy. O odpojení elektrárne informovala ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom. Dodávky elektriny z elektrárne boli podľa Rusmi dosadeného gubernátora Záporožskej oblasti Jevgenija Balického vo štvrtok popoludní už obnovené.

 „V dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených formácií na elektrické vedenie v areáli Záporožskej atómovej elektrárne prišlo k požiaru v bezpečnostnej zóne vedenia s napätím 750 kilovoltov. Požiar bol spôsobený skratom na vedení,“ vyhlásil Balickij.

Ako pokračoval, zabezpečovacie relé následne odpojilo od prenosovej siete dva v súčasnosti fungujúce bloky jadrovej elektrárne. Záporožská oblasť tak ostala bez dodávok elektriny. „Okamžite po uhasení požiaru bol zapojený do prevádzky jeden blok. V súčasnosti pokračujú práce na obnovení dodávok elektriny do oblasti a zapojení druhého bloku,“ vysvetlil Balickij.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou v Európe a má celkovo šesť reaktorov. V súčasnosti sú však v prevádzke iba dva.

O odpojení atómovej elektrárne od ukrajinskej prenosovej sústavy predtým informovala ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom s tým, že išlo o dôsledok ruského ostreľovania.

„Konanie votrelcov viedlo po prvý raz v histórii elektrárne k jej úplnému odpojeniu z prenosovej sústavy,“ vyhlásil ešte skôr vo štvrtok Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram s tým, že v areáli došlo v dôsledku „rašistického ostreľovania“ k viacerým požiarom. Slovo ‚rašizmus‘ je ukrajinským neologizmom označujúcim ‚ruský fašizmus‘.

Atómová elektráreň podľa Enerhoatomu pre vlastné potreby používala elektrinu z ukrajinskej siete prostredníctvom spojenia so Záporožskou tepelnou elektrárňou, najväčšou na Ukrajine, ktorá sa takisto nachádza v Enerhodare.

Niekoľko miest v ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktorých časti obsadilo Rusko, bolo odpojených od elektriny, informovala už skôr stanica BBC s odvolaním sa na okupačné úrady. Úrady v Rusmi okupovanom meste Enerhodar, kde sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň, vinia ukrajinské ozbrojené sily z ostreľovania, ktoré podľa nich spôsobilo požiare a skrat v sieti. Ukrajinci naopak obvinili z ostreľovania Rusko. V Záporožskej jadrovej elektrárni sa vo štvrtok kvôli situácii spustili bezpečnostné systémy, uviedli ruské tlačové agentúry.

Bez elektrického prúdu sa ocitli najmä ľudia v Melitopole, Chersone a Novej Kachovciach, píše BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na zástupcu miestnej okupačnej správy.

Ukrajinské úrady podľa nej už skôr informovali, že bez elektriny a vody sa ocitol aj okupovaný Enerhodar. Starosta mesta Dmytro Orlov uviedol, že sa tak stalo kvôli ruskému ostreľovaniu. Podľa neho zatiaľ nie je jasné, aká kritická situácia je a ako rýchlo ju bude možné napraviť, píše BBC.

Okupačné úrady Enerhodaru podľa Interfaxu vysvetľovali výpadok elektriny skratom po požiaroch „na poli a v podraste“, ku ktorým podľa nich došlo po ostreľovaní zo strany ukrajinskej armády. „V rovnakej chvíli sa aktivovali bezpečnostné systémy elektrárne, bolo vykonané opätovné pripojenie,“ cituje agentúra tlačovú službu mestskej správy.

Najväčšiu európsku jadrovú elektráreň obsadili ruské vojská na začiatku marca. O chod zariadenia sa naďalej starajú Ukrajinci. Okolie elektrárne bolo v minulých dňoch opakovane cieľom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev. Situácia okolo tejto najväčšej atómovej elektrárne v Európe budí obavy z možnej jadrovej katastrofy a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) intenzívne rokuje v snahe dostať svojich inšpektorov do nej./agentury/

X X X

Haag chce od EÚ výnimku zo sankcií proti Rusku, nenašiel náhradu za Gazprom

Holandské mesto Haag vo štvrtok oznámilo, že požiada o výnimku zo sankčného režimu Európskej únie voči Rusku, keďže sa mu nepodarilo nájsť náhradu za ruského dodávateľa plynu Gazprom.

 Sankcie EÚ zavedené voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu vyžadujú, aby orgány štátnej a verejnej správy v Únii najneskôr k 10. októbru zrušili obchodné zmluvy s ruskými spoločnosťami.

Mesto Haag vyhlásilo v júni celoeurópsku verejnú súťaž na nového dodávateľa plynu, avšak nik sa doň neprihlásil. Vicestarostka Saskia Bruinesová uviedla, že mestu sa po individuálnych rokovaniach s potenciálnymi dodávateľmi iste podarí niekoho nájsť, avšak nie v uvedenej lehote.

Haag teda chce výnimku do konca tohto roka. Bruinesová verí, že Európska komisia tejto žiadosti vyhovie, keďže mesto vyhlásilo tender včas. Európska komisia na to bezprostredne nereagovala. Viaceré holandské mestá majú v súčasnosti zmluvy o dodávkach plynu s Gazpromom, avšak Haag je prvým, ktorý avizoval, že požiada o výnimku zo sankcií./agentury/

X X X

Netradičné stretnutie Sulíka s Ficom: O čo išlo v skutočnosti?

Stretnutie Richarda Sulíka s Robertom Ficom mnohých prekvapilo. Hoci oficiálne obaja diskutovali o tom, aké opatrenia má vláda pripravené v súvislosti so zvyšovaním cien energií, len ťažko sa ubrániť dojmu, že v skutočnosti išlo o niečo iné.

 Už za normálnych okolností by schôdzka týchto dvoch politikov s takým odlišným videním sveta budila rozruch. No keď sa stretne líder opozície s ministrom, ktorý o pár dní plánuje opustiť vládu, oprávnene to vyvoláva špekulácie, aký bol skutočný účel ich schôdzky.

Ak sa chcel Fico informovať o tom, akým spôsobom ide vláda ľuďom pomáhať, stačilo, aby sa Sulík odvolal na svoje doterajšie mediálne výstupy, prípadne ho odkázať na hospodársky výbor NR SR. Takúto ústretovosť voči politickému a ideologickému oponentovi si možno vykladať ako nadprácu (či azda náznak nových vzťahov?).

 Človeku sa však nechce veriť, že by Sulík skočil Ficovi na takú lacnú udičku, pretože SaS takéto stretnutie u pravicových voličov žiadne body neprinesie, skôr mu uškodí. Fico, vzhľadom na svoju minulosť, je pre nich neprijateľný.

Faktom však je, že by to nebol prvý prípad, keď Sulík šliapol vedľa. Má síce imidž racionálneho politika (čo popri Matovičovi nie je nič ťažké), no na druhej strane v minulosti nemal problém stretnúť sa s Marianom Kotlebom (potajme a dokonca až v Maďarsku) či chodiť na raňajky k Marianovi Kočnerovi.

Keď sa stretne líder opozície s ministrom, ktorý o pár dní plánuje opustiť vládu, oprávnene to vyvoláva špekulácie, aký bol skutočný účel ich schôdzky.

Neschopnosť vyhodnotiť správne situáciu v jeho prípade nie je akousi školáckou chybou, skôr sa javí ako Sulíkov dlhodobý hendikep. Spomeňme si, ako sa v r. 2010, krátko po tom, čo sa stal predsedom parlamentu, vybral s kamarátmi na luxusnú večeru do Salzburgu súkromným lietadlom, ktoré patrilo firme blízkej podnikateľovi Vladimírovi Poórovi. Alebo na prelome rokov 2020 a 2021, keď koronavírus kosil každý deň aj stovku ľudí, odišiel na výlet do Dubaja a chýbal na štyroch on-line zasadnutiach vlády s odôvodnením, že nemal signál…

Sulík sa v politike správa ako autista, bez štipky empatie. Zabúda však, že v politike zohrávajú symboly rovnakú, ak nie ešte väčšiu úlohu než chladné ratio. Naskytá sa tak jediné „rozumné“ vysvetlenie, prečo sa stretol s Ficom. Hoci tvrdí, že on sám predčasné voľby nechce, mohlo ísť o „sondáž, ako situáciu vidí opozičný líder“. Napriek tomu, že medzi SaS a Smerom existujú priepastné ideologické rozdiely, obe strany majú spoločné to, že pokiaľ ide o preferencie, v uplynulých dvoch rokoch si výrazne polepšili. Kým liberáli získali v uplynulých voľbách 6,22¤%, teraz sa ich preferencie pohybujú stabilne nad 10 %, momentálne dokonca okolo 13¤%. Rovnako Smer, ktorý na jeseň 2020, po tom, čo vznikol Hlas, vyzeral na odpis, sa pozviechal a dnes dosahuje okolo 15¤%.

Predčasné voľby by pre jednu i druhú stranu boli prínosom. A čím skôr by sa konali, tým lepšie. Druhá vec je, aký odkaz vyslal Sulík svojim potenciálnym partnerom…/agentury/

X X X

Náhrada za Korčoka? Vládu podrží jedine špičkový diplomat a nie politik

 Existuje iba jeden post v slovenskej vláde, ktorý sa dlhodobo nespája s jednoznačnou straníckou príslušnosťou. Ide o funkcia ministra zahraničných vecí. Výnimkou, ktorá trvala krátko, bolo obdobie, keď v kresle šéfa diplomacie sedel Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan, ktorý síce bol podpredsedom Dzurindovej SDKÚ, ale v prvom rade išlo o skúseného kariérneho diplomata.

 Rovnako to platilo o jeho nestraníckych nástupcoch Jánovi Kubišovi a Miroslavovi Lajčákovi. A vizitka diplomata s bohatými skúsenosťami patrí i nestraníkovi Ivanovi Korčokovi (nominantovi SaS), ktorý pravdepodobne podá demisiu, keď OĽaNO nesplní známe požiadavky SaS.

Táto história potvrdzuje, že záujmy Slovenska v zahraničí najlepšie obhajuje a presadzuje ten, kto sa cíti už dlhý čas v diplomacii doma ako ryba vo vode. Pre predpokladanú budúcu trojkoalíciu je to výzva, aby za Korčoka našla primeranú náhradu. Nie, aby funkciu po ňom prevzal politik, ktorý túži byť členom vlády, ale kvalitne riadiť rezort diplomacie nedokáže.

 Od špičkových diplomatov po ťažké improvizácie

Význam toho pre Slovensko, kto je na čele rezortu diplomacie, zdôrazňuje Pavol Demeš, niekdajší minister medzinárodných vzťahov SR a neskorší poradca prvého prezidenta SR Michala Kováča pre oblasť zahraničnej politiky. „Slovensko bude mať čoskoro 30 rokov a za toto obdobie si odskúšalo rôzne typy ministrov zahraničia – od špičkových diplomatov, až po ťažké improvizácie, akými boli Mečiarove nominácie Juraja Schenka a Zdenky Kramplovej. Straníkov i nestraníkov. Našťastie, najdlhšie stáli na čele ministerstva profesionálni diplomati, straníci i nestraníci (Pavol Hamžík, Ján Kubiš, Eduard Kukan, Miroslav Lajčák a v súčasnosti Ivan Korčok), ktorí rozumeli náročnému remeslu a vtlačili mu svoju pečať. Dobrý minister zahraničia musí mať dostatok medzinárodných skúseností, jazykovú výbavu, rešpekt politikov, komunikačné zručnosti a manažérske schopnosti. A samozrejme takt a vyjednávacie schopnosti,“ upozornil Demeš.

Denník Pravda sa opýtal Demeša na to, aké kvality potrebuje mať šéf slovenskej diplomacie zvlášť v čase, keď sa susedná Ukrajina bráni proti ruskej invázii. „Po pandémii covidu a najmä po imperiálno-militaristickom ťažení Ruska, s dopadom na celý medzinárodný poriadok s nepredvídateľnými dôsledkami, si Slovensko nemôže dovoliť improvizovať so šéfom svojej diplomacie. Súčasné vedenie ministerstva v osobe Ivana Korčoka a jeho dvoch štátnych tajomníkov Martina Klusa a Ingrid Brockovej ukázalo vysoký stupeň profesionality, vďaka ktorému si získali dôveru verejnosti i medzinárodného spoločenstva. Navyše Ivan Korčok patrí v rámci celej EÚ k najskúsenejším ministrom zahraničia – má za sebou veľvyslanecké posty v Berlíne, v Bruseli a vo Washingtone, a bol dvakrát štátnym tajomníkom. Bola by nesmierna škoda, ak by v dôsledku koaličného klbčenia musel predčasne svoj post opustiť,“ reagoval Demeš.

 Nediplomati u šéfa Smeru nepochodili

Kukan sa v roku 1994 vrátil na Slovensko, aby slúžil vo vláde Jozefa Moravčíka, ktorá bola pri moci niekoľko mesiacov od marca do decembra 1994. Funkciu ministra prevzal ako topdiplomat: v New Yorku bol veľvyslancom pri OSN. Tento post mohol zastávať jedine profesionál, lebo samostatná SR sa ešte len etablovala na medzinárodnej scéne a pred mladým štátom stáli pred veľké zahraničné výzvy. A neskôr bolo pochopiteľné, že diplomaciou ostrieľaný Kukan sa stal súputníkom Dzurindu v jeho obidvoch vládach.

Keď sa prvýkrát dostal k moci Smer, v tejto strane sa našlo viacero záujemcov o funkciu šéfa diplomacie. Robert Fico však veľmi dobre vedel, že aj on potrebuje na tomto poste profesionála. Nepochodil u neho ani jeden z jeho najvernejších, ktorým bol Pavol Paška (už zosnulý expredseda NR SR). Aj Monika Beňová, europoslankyňa, u Fica neuspela.

 Šéf Smeru oslovil Jána Kubiša, bývalého generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V tom čase donedávna zastával šesť rokov jednu z najvýznamnejších funkcií v medzinárodných štruktúrach, čo sa podarí máloktorému diplomatovi z malej krajiny.

Fico porušil svoj sľub iba raz

Fico si vybral Kubiša v období zložitých slovensko-maďarských vzťahov. Čiže aj to bol dôvod, pre ktorý mu dal ponuku obsadiť post šéfa diplomacie. Kubiš prijal, no férovo upozornil Fica, že asi bude „dočasný minister“: povedal mu, že keby sa mu naskytla príležitosť získať významnú funkciu v zahraničí, tak by ju využil. Neskôr sa to udialo, keď Kubiš odišiel do Ženevy, aby tam pôsobil ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN.

Kubiš síce nevlastnil stranícky preukaz Smeru, ale postavenie vo vláde mal silné a zároveň chodieval, keď potreboval, na rokovanie užšieho vedenia strany. Lepšie povedané Fico dodržal to, čo si Kubiš stanovil ako hlavné podmienky toho, že bude riadiť diplomaciu. Po prvé, aby zahraničnú politiku štátu formuloval jeho rezort. Po druhé, aby personálna politika bola v rukách Kubiša, čím sa myslí hlavne obsadzovanie veľvyslaneckých postov.

 Pravdou však tiež je, že Fico niektorými osobnými vyhláseniami robil problémy Kubišovi (najmä keď kritizoval USA ako spojenca Slovenska). V personálnej politike porušil sľub iba jedenkrát: keď Františka Kašického, odvolaného z funkcie ministra obrany, poslal do Bruselu za ambasádora pri NATO. Znamenalo to, že odtiaľ musel predčasne odísť skúsený diplomat Igor Slobodník.

Lajčákovi rovnako ako Kubišovi záležalo na tom, aby jeho ministerstvo malo takpovediac autonómne postavenie, a podľa toho si určil podmienky. Mimochodom, do funkcie sa dostal na odporúčanie svojho predchodcu.

Po posledných voľbách bola v hre i Remišová

Keď vznikala súčasná štvorkoalícia, jedným z prvých variantov bol ten, že rezort diplomacie pripadne strane Za ľudí. Jej odchádzajúci šéf a zakladateľ v jednej osobe Andrej Kiska počas debaty s jeho najbližšími spolustraníkmi ponúkol toto ministerstvo Veronike Remišovej. Považoval to za logické, lebo na kandidátskej listine v parlamentných voľbách bola na druhom mieste hneď za ním.

 Remišová prejavila jednoznačný záujem, pretože diplomacia ju veľmi láka. Kiskov návrh vyznel nepríjemne z pohľadu Tomáša Valáška, niekdajšieho veľvyslanca pri NATO, ktorý bol, pochopiteľne, presvedčený, že sa oveľa viac hodí za ministra v porovnaní s Remišovou.

Napokon však diplomacia skončila v rukách SaS. Šéf liberálov bol dostatočne chápavý, aby vedel, že tento rezort musí riadiť špičkový diplomat. Zvažoval niekoľko zvučných mien (zároveň takých, čo sú zmýšľaním spriaznení s pravicou). Konečná voľba padla na Korčoka. Na skúseného diplomata, ktorý sa dlhodobo netají tým, že súhlasí s pravicovou politikou. Pri zahraničných záujmoch Slovenska však v jeho prípade, samozrejme, nemožno a ani sa logicky vôbec nedá hovoriť o nejakom straníckom tričku. Svojim spôsobom ako pred ním Kubiš a Lajčák vo vládach s ľavicovou dominanciou.

Našla by sa dôstojná náhrada medzi politikmi?

Ak sa naozaj štvorkoalícia zúži na trojkoalíciu, potom to vyzerá tak, že ani v jednej z vládnucich strán nie je nikto, kto by spĺňal veľmi náročné kritériá na ministra zahraničných vecí (ešte zvlášť v čase, keď na území susednej Ukrajiny prebieha vojna). Zopár možných kandidátov by sa hádam našlo pred nejakým časom, ale slovo minulosť nie je súčasnosť.

 Valášek odišiel zo Za ľudí, pôsobí ako nezaradený člen NR SR. Juraj Krúpa prešiel z OĽaNO do poslaneckého klubu SaS. (Krúpa sa dobre vyzná v zahranično-bezpečnostnej politike: pracoval na Stálom zastúpení SR pri NATO a bol riaditeľ programu o bezpečnosti a obrane v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku.)

X X X

Uprostred energetickej krízy spustíme tretí blok Mochoviec. Slovensko sa stane sebestačné

Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) by sa mal dostať do plnej prevádzky po 18 týždňoch od zavezenia paliva, to znamená začiatkom budúceho roka. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček. Spustenie bloku do prevádzky umožnilo štvrtkové druhostupňové rozhodnutie Úradu jadrového dozoru (ÚJD).

 SE zavezú palivo do reaktora po 15 dňoch, to znamená po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ÚJD. „Osemnásť týždňov od zavezenia paliva budeme na plnom výkone,“ povedal Strýček. Pri spúšťaní prvých dvoch blokov EMO tento proces podľa Strýčka trval o sedem týždňov dlhšie. „Našou najvyššou prioritou pri výrobe elektriny je vždy bezpečnosť, rovnako budeme postupovať aj pri uvádzaní bloku do prevádzky. Máme desiatky rokov skúseností s prevádzkou jadrových blokov a tím medzinárodne uznávaných odborníkov, ktorí budú mať celý tento proces pod kontrolou,“ dodal generálny riaditeľ SE.

Fáza uvádzania do prevádzky sa končí po vykonaní všetkých testov v rámci fyzikálneho a energetického spúšťania, a to 144-hodinovým preukazným chodom na plnom výkone. Reaktorový blok začne dodávať elektrickú energiu do siete po prifázovaní jedného z generátorov, čo sa udeje pri 20-percentnom nominálnom výkone už počas energetického spúšťania.

 Premiér Eduard Heger (OĽANO) pripomenul, že na spustenie tretieho bloku Mochoviec sme čakali veľmi dlho, no zdôraznil, že na prvom mieste je bezpečnosť. Spustenie bloku však podľa neho prišlo v správnom čase. „Prichádza to vhod práve preto, že čelíme veľkej energetickej kríze,“ zdôraznil premiér a dodal, že sa Slovensko stáva krajinou, ktorá z 52-percentného podielu jadrovej elektriny stúpa na 65 %.

Tretí blok EMO začali stavať v roku 1987. Po niekoľkoročnom prerušení prác začali Slovenské elektrárne s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Nový jadrový blok v Mochovciach bude mať inštalovaný výkon 471 megawattov, čo pokryje približne 13 percent z celkovej spotreby elektriny. Po skúšobnej prevádzke a dosiahnutí maximálneho výkonu sa Slovensko stane sebestačné vo výrobe elektriny.

Dostavba Mochoviec sa oproti plánom výrazne predražila. Na začiatku dostavby SE rátali s nákladmi okolo troch miliárd eur, no výsledná cena bude podľa Strýčka 6,2 miliardy eur. Náklady na dostavbu sleduje aj štát, pretože má v spoločnosti prostredníctvom Ministerstva hospodárstva (MH) SR 34-percentný podiel. Štvrtý blok EMO by sa podľa generálneho riaditeľa SE mohol dostať do prevádzky najskôr do 21 mesiacov, to znamená do mája roku 2024./agentury/

X X X

 Akcia Pavúk: Prevádzali utečencov cez zelenú hranicu, piati priznali vinu

 Cudzincov po príchode na Slovensko ukrývali a strážili a potom prevážali rovno z Nemecka cez Českú republiku a Poľsko.

Aktéri policajnej akcie s krycím meno Pavúk sa postavili po necelom roku od zatknutia prvých štyroch pred sudcu Okresného súdu Košice II. Organizovaná skupina prevádzačov páchala trestnú činnosť prevozom nelegálnych migrantov zo Slovenska cez Česko a Poľsko do Nemecka.

Pred sudcu okresného súdu sa postavili siedmi muži. „Som vinný,“ vypočul si samosudca z úst piatich obžalovaných. Dvaja tvrdia, že sú nevinní.

Ľubomír H., označovaný za šéfa skupiny, a Andrej H. sa mali podieľať na všetkých šiestich prevádzačských akcií. Pri troch mal figurovať Radoslav H., brat Ľubomíra. V dvoch prípadoch Vladimír L. a v jednom prípade Ukrajinec Denys Z. Všetci priznali vinu a prokurátor to akceptoval.

Peter J., ktorý mal figurovať v dvoch akciách, a František D., pracujúci ako príslušník Policajného zboru z Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance v jednej akcii, vinu odmietajú. V prípade figurovalo viac ľudí, niektorých šoférov, ktorí prevážali migrantov zo Slovenska cez Poľsko alebo Českú republiku, už odsúdili v týchto krajinách.

Sudca pojednávanie odročil a pojednávanie bude pokračovať v októbri.

Našli fotopasce aj rušičky signálov

Policajti Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii rozložili vlani v septembri organizovanú skupinu prevádzačov. Zadržali vtedy štyri osoby.

„Išlo o významnú a dominantnú organizovanú skupinu pôsobiacu na území Košického a Prešovského kraja,“ povedala vtedy hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Počas policajnej akcie s názvom Pavúk policajti zadržali aj hlavného organizátora Radoslava H. „Podľa zistení polície mal mať priame kontakty na prevádzačov na Ukrajine a riešiť s nimi prechody migrantov cez zelenú hranicu,“ doplnila.

Skupina na území východného Slovenska dlhodobo páchala trestnú činnosť prevozom nelegálnych migrantov zo Slovenska cez Českú republiku a Poľsko. Cieľovou destináciou bolo Nemecko.

 Po príchode cudzincov na územie Slovenska ich mali prevádzači presúvať do pripravených úkrytov. Ďalší člen organizovanej skupiny ich ubytoval a strážil. Z úkrytov ich potom prevážali rovno do Nemecka cez Českú republiku a Poľsko.

Posádku s cudzincami sprevádzalo ďalšie vozidlo. Suma za jedného migranta sa mala pohybovať od 400 do 1 000 amerických dolárov.

Policajti na jeseň 2021 urobili sedem domových prehliadok a dve prehliadky iných priestorov. Zaistili veci pochádzajúce z trestnej činnosti ako napríklad vysielačky, fotopasce či rušičky signálov.

Migranti, ktorých prevážali na západ, pochádzali z Indie, Afganistanu, Vietnamu, Pakistanu a ďalších tretích krajín. Malo ich byť dokopy 27.

Akcia pokračovala v januári tohto roka. Po tom, čo v septembri obvinili päť ľudí a z nich štyria skončili vo väzbe, policajti obvinili aj ďalšie tri osoby.

Voči všetkým trom vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre zločin prevádzačstva, voči policajtovi Františkovi D. aj pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Mal im poskytovať informácie o rozmiestnení službukonajúcich hliadok.

Mužom hrozí trest od sedem do desať rokov, aktuality.sk

X X X

 Najvyšší súd o Kováčikovi: Bohorovnosť aj túžba po majetku. Prečo napokon vyviazol s nižším trestom? (analýza rozsudku)

 Najvyšší súd na vyše dvesto stranách vysvetľuje, prečo Dušanovi Kováčikovi neuveril a odsúdil ho za prijatie úplatku aj vynášanie citlivých informácií.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol pôvodne odsúdený na 14 rokov väzenia a prepadnutie majetku. Najvyšší súd mu trest zmiernil na 8 rokov väzenia, okrem toho musí zaplatiť 100-tisíc eur. Tento rozsudok je už právoplatný. Kováčikov trest sa však ešte môže zmeniť, čakajú ho totiž ďalšie súdy.

Na prvostupňovom súde ho sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská odsúdila za korupciu v prospech mafiánskeho bosa, za vyzradenie utajovaných skutočností, podporu zločineckej skupiny takáčovcov a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

V odvolacom konaní na Najvyššom súde (NS) rozhodoval o Kováčikovom osude senát v zložení Peter Štift, Peter Hatala a Martin Bargel. Uznal ho za vinného len v dvoch prvých spomínaných skutkoch, v dvoch zvyšných, teda v prípade podpory zločineckej skupiny a zneužitia právomoci ho napokon oslobodil.

Aktuality.sk analyzovali písomné rozhodnutie Najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, prečo k tejto zmene došlo. Predseda senátu Peter Štift v odôvodnení rozhodnutia zhrnul, že korupčný príbeh sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe. Kováčik okrem toho podľa senátu nepochybne vynášal aj informácie. Sudcovia však nenašli dostatok dôkazov, aby ho označili za človeka, ktorý podporoval zločineckú skupinu takáčovcov.

Loboval za mafiána

Čo vlastne urobil špeciálny prokurátor v lete 2017? Údajný bos takáčovcov Ľubomír Kudlička skončil po policajnej akcii namierenej proti skupine vo väzbe, no chcel sa z nej dostať. Výrazne mu v tom pomohol člen skupiny Matej Zeman, ktorý teraz spolupracuje s políciou a objasňuje viaceré kauzy. Zeman sa snažil za úplatok vybaviť, aby Kudličku prepustili na kauciu z väzby – ako tvrdí, cez kontaktnú osobu sa mu to spočiatku nedarilo.

Posťažoval sa preto exsiskárovi a podnikateľovi s pohonnými hmotami Františkovi Böhmovi. Ten ho skontaktoval so svojím priateľom, vtedy šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítom Makóom a požiadal ho o pomoc. Makó sa dobre poznal s Kováčikom – sedávali spolu pri ranných kávach a navzájom si vymieňali informácie, boli priatelia.

Vec napokon vyriešili inak. Makó sprostredkoval Kováčikovi, aký problém takáčovci riešia.

Kováčik následne zabezpečil, aby skončil Kudlička naozaj na slobode. Keď o Kudličkovej väzbe rozhodoval sudca pre prípravné konanie, prokuratúru tam zastupovala prokurátorka Blanka Godžová. Kováčik ju deň pred rozhodovaním súdu telefonicky inštruoval, že ak by súd obvineného prepustil na kauciu na slobodu, aby to nechala tak a nepodala voči rozhodnutiu sťažnosť. Presne to sa aj stalo. Kováčik za túto službičku zobral 50-tisíc eur, ktoré mu priniesol Makó. Celkovo stálo prepustenie Kudličku 100-tisíc eur, polovicu balíka si však rozdelili sprostredkovatelia.

O tom, že Kováčik zobral úplatok a zabezpečil prepustenie Kudličku na slobodu, Najvyšší súd nepochybuje. Prokuratúre sa podarilo dokázať, že špeciálny prokurátor vopred inštruoval svoju podriadenú, aby v prípade prepustenia obvineného v lete 2017 nepodala sťažnosť. Vypovedala o tom aj sama exprokurátorka Godžová, no svedčí o tom aj úradný záznam, ktorý bez vedomia Kováčika pred rokmi spísala.

„Godžová pritom uviedla, že v prípade, že by také usmernenie od obžalovaného (Kováčika, pozn. redakcie) nedostala, tak by sťažnosť podala,“ píše NS v rozsudku.

Špeciálny prokurátor svoju podriadenú oklamal. Deň pred rozhodovaním o väzbe mafiána jej totiž povedal, že kauzu dobre pozná a preberal ju aj s dozorujúcim prokurátorom, a teda ak Kudličku prepustia, môže to nechať tak.

Kým počas vyšetrovania si Kováčik na telefonát s podriadenou prokurátorkou ešte pamätal a opísal ho, pred senátom Najvyššieho súdu pamäť stratil a podrobnosti nevedel vysvetliť.

 Nemenej dôležité boli výpovede prokurátorov špeciálnej prokuratúry, teda Kováčikových bývalých podriadených. Prokurátor Michal Stanislav pôvodne dozoroval kauzu takáčovcov, no keď sa rozhodovalo o Kudličkovom prepustení, bol na dovolenke. S rozhodnutím zastupujúcej kolegyne Godžovej – nepodať sťažnosť – nesúhlasil. Naopak, logicky očakával, že sa bude snažiť Kudličku udržať vo väzbe, ako by to urobil aj on.

„Po výsluchu nebola Godžová vo svojej koži, lebo keď sa jej kolega Stanislav pýtal na danú vec, uviedla niečo v tom zmysle, že mala obžalovaného (Kováčika) súhlas alebo pokyn a že o tom vyhotovila písomný záznam,“ parafrázuje súd v rozhodnutí.

Odvolací senát teda skonštatoval, že neexistuje „žiadny reálne a rozumne vysvetliteľný dôvod“, pre ktorý by sa špeciálny prokurátor Kováčik sám a iniciatívne zaoberal kauzou Kudličku a jeho väzbou a prečo by klamal svoju podriadenú.

„Musel mať na takom spôsobe rozhodnutia nejaký svoj individuálny, osobný záujem, pretože žiadny iný dôvod jeho konania nie je logický a rozumne vysvetliteľný,“ tvrdí súd.

Vnútorne bohorovný

Argument, že proti Kováčikovi svedčí jeden „kajúcnik“, Najvyšší súd odmieta. Menuje svedkov Makóa, Zemana aj Böhma a dodáva, že „svedecké výpovede spolupracujúcich osôb nie sú osamotenými dôkazmi, ale sú podporené a dopĺňané ďalšími súvisiacimi dôkazmi“.

Kováčik chcel priamych svedkov proti jeho osobe spochybniť aj tým, že o ňom vypovedajú v snahe dostať úľavy vo vlastných kauzách a z dôvodu osobnej pomsty. Odvolací súd preto preveril všetky benefity Makóa či Zemana a žiadne protizákonné výhody nezistil. Predseda senátu Štift pripomenul, že spolupracujúci obvinení vypovedajú nielen proti Kováčikovi, ale svojimi výpoveďami „kriminalizujú samých seba, keď zároveň uvádzajú skutočnosti o svojej trestnej činnosti.

Fakt, že špeciálny prokurátor si úplatok sám nevypýtal, ho nevyviňuje. Naopak, podľa právoplatného verdiktu mal Kováčik zištný motív, „ktorým bola možnosť v podstate nenáročného bezprácneho získania finančných prostriedkov“.

Súd sa zamýšľal aj nad tým, prečo by to Kováčik v tak dobre platenej funkcii špeciálneho prokurátora vôbec robil.

„Prvým faktorom je určitá vnútorná bohorovnosť až arogancia vyplývajúce z predošlého niekoľkoročného výkonu funkcie špeciálneho prokurátora,“ píše predseda senátu. „Obžalovaný mohol vyhodnotiť danú situáciu tým spôsobom, že sa mu nemôže nič stať, keď je v podstate jedným z troch či štyroch funkčne najvyššie postavených prokurátorov v štáte.“

Druhým faktorom je podľa súdu prirodzená ľudská túžba po majetku, „keď človek, hoci finančne zabezpečený, chce mať stále viac peňazí a majetku, aby si zvyšoval svoj životný štandard či komfort“.

Pripomeňme, že úplatok 50-tisíc eur predstavoval o niečo menšiu sumu, ako bol Kováčikov ročný plat. Mesačne inkasoval čistý príjem 5-tisíc eur a aj výsluhový dôchodok viac ako tisíc eur.

Pri skutku podporovania zločineckej skupiny sa Kováčik v rámci svojej obhajoby bránil aj tým, že existencia mafiánskej skupiny takáčovcov ani nie je potvrdená, preto ju nemohol podporovať. To však na odvolacom súde úplne nezabralo. Najvyšší súd totiž poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia, ktorými odsúdili jednotlivých členov tejto zločineckej skupiny.

Na druhej strane súd prihliadol na iný argument, ktorý s tým súvisí – týka sa však priamo Kudličku. Prokurátor v obžalobe a prvostupňový súd v rozsudku síce tvrdili, že ak Kováčik prijal úplatok a pomohol na slobodu údajnému bosovi takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi, tak tým zároveň pomohol aj mafiánskej skupine. Takéto posúdenie však Najvyšší súd označil za vecne nesprávne.

Hoci Kováčik prijal úplatok cez sprostredkovateľov a pomohol Kudličkovi na slobodu, jednorazové konanie Najvyšší súd ešte nepovažuje za podporu zločineckej skupiny. Vysvetlenie má jednoduché: Kudlička ešte nebol právoplatne odsúdený ako člen či bos takáčovcov.

„Ľubomír Kudlička nebol v trestnom konaní právoplatne doteraz uznaný za vinného z toho, že by bol v nejakom relevantnom vzťahu k danej zločineckej skupine a v tomto ohľade je nepostačujúce a z pohľadu posúdenia konania obžalovaného (Kováčika, pozn. redakcie) zároveň právne irelevantné, že tomuto je vznesené obvinenie či podaná obžaloba pre také konanie,“ napísal predseda senátu Štift. Odsúdenie Kováčika ako súčasť zločineckej skupiny nebolo podľa NS možné z logických dôvodov.

Dozorujúci prokurátor Michal Šúrek to však vidí inak. V rozhovore pre Aktuality.sk krátko po rozsudku Najvyššieho súdu povedal: „Nikde v dostupnej literatúre som sa nedočítal, že by podpora nemohla byť aj jednorazová. Pretože keď ja napomôžem prepusteniu z väzby takej osobe, ktorá je považovaná za najvyššie postavenú v určitej hierarchii zločineckej skupiny, podľa môjho názoru sa dá hovoriť o podpore skupiny.“

Už pred časom avizoval, že po naštudovaní písomného rozsudku odvolacieho súdu zvážia aj mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie). Ten podáva ministerstvo spravodlivosti.

 Vedel, komu pomáha

Na odsúdenie za činnosť alebo podporu zločineckej skupiny nestačí, že človek pácha trestnú činnosť „spoločne s členom zločineckej skupiny“, ale musí byť súčinný aj inak, upozorňuje odvolací senát v najnovšom rozsudku a odvoláva sa aj na staršie rozhodnutie a súdnu prax.

Samotný Dušan Kováčik pritom v lete 2017 takmer určite vedel, komu vlastne za peniaze pomáha. Keď sa totiž prepustenie Kudličku medializovalo, špeciálny prokurátor musel celý postup vysvetľovať generálnej prokuratúre (GP). V oficiálnych vyjadreniach sám označoval Kudličku ako človeka, ktorý sa považuje za popredného člena takáčovcov, a o existencii mafiánskej skupiny vtedy vôbec nepochyboval ani nepolemizoval. Týmto konkrétnym detailom sa však Najvyšší súd nezaoberal ani ho nekomentoval.

Kováčik sa v liste pre GP navyše vyhováral na to, že aj dozorujúci prokurátor tejto kauzy okolo Kudličku by postupoval rovnako ako jeho kolegyňa, že vec viackrát osobne preberali a napokon, že išlo o rozhodnutie sudcu prepustiť vtedy zadržaného Kudličku na kauciu. Najvyšší súd k tomuto listu vo všeobecnosti napísal, že Kováčik v ňom zavádzal, skresľoval a uvádzal aj mnohé nepravdy.

Kováčikov nadriadený, generálny prokurátor Jaromír Čižnár, sa potom obrátil na ministerstvo spravodlivosti. V liste napísal, že prepustenie Kudličku považuje za nezákonné.

K tomu, že Kováčik nebol odsúdený za podporu zločineckej skupiny, prispela aj výpoveď jedného z kľúčových svedkov Ľudovíta Makóa. Na hlavnom pojednávaní vlani v lete poprel, že by spolupracoval s takáčovcami. „Ja som nemal nič spoločné ani so zločineckou skupinou takáčovci, nič som pre nich nevybavoval, ani som s nimi nič neriešil,“ povedal Makó vlani na súde.

Najvyšší súd teda konštatuje, že ak aj Dušan Kováčik poskytoval informácie či časti vyšetrovacích spisov Makóovi, robil to preňho osobne, nie pre celú skupinu takáčovcov. Tým v podstate dal za pravdu Kováčikovi.

Informácie vyzradil, právomoc nezneužil

Odvolací senát mal posúdiť, či Kováčik vynášaním dokumentov zneužil právomoc verejného činiteľa a vyzradil utajované skutočnosti nepovolaným osobám.

Napokon Kováčika odsúdili za prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti, keďže v auguste 2020 odovzdal Makóovi kópie vyšetrovacieho spisu vrátane utajovaných príloh v režime „vyhradené“.

Fakt, že sa pri tom dopustil aj zločinu zneužitia právomoci, sa však nepodarilo dokázať. Odvolací senát skonštatoval, že Kováčik sa dopustil porušenia jeho služobných povinností prokurátora.

Súd skúmal, či Kováčik sprístupnil časti vyšetrovacieho spisu inej osobe „pri výkone svojej právomoci“. Pri naplnení skutkovej podstaty by museli byť splnené dve podmienky: prvok moci – ktorý splnený bol, lebo Kováčik mal z titulu svojej funkcie právomoc oboznamovať sa so všetkými citlivými informáciami z vyšetrovania. Chýbal však prvok rozhodovania – lebo pri vynášaní informácií Makóovi nešlo o rozhodovanie „o konkrétnom práve alebo slobode určitej osoby“. Najvyšší súd sa odvoláva na iné rozhodnutia tohto súdu.

„Nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci,“ cituje odvolací senát staršie rozhodnutie NS z roku 2015.

Medzičasom sa však Trestný zákon upravil a od januára 2021 je výklad zneužitia právomoci verejného činiteľa širší. Kováčik však vynášal informácie ešte v roku 2020, teda pred platnosťou novely zákona.

Prečo osem rokov namiesto štrnásť?

Kováčikovi pomohlo, že doteraz nebol trestaný a na konte mal len dva dopravné priestupky.

Prvostupňový súd podľa názoru NS nesprávne posudzoval výšku trestu, keď ako priťažujúcu okolnosť označil spáchanie viacerých trestných činov. „Toto základné pochybenie prvostupňového súdu pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. ich pomeru, malo pri ukladaní trestu v napadnutom rozsudku následné negatívne dopady aj na úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,“ napísal súd.

Znamená to, že pôvodný trest 14 rokov a prepadnutie majetku, ktorý Kováčik dostal v Pezinku, vychádzal z nesprávne určenej sadzby a podľa odvolacieho súdu bol „neprimeraný a nad zákonom prípustnou hranicou“. Preto na Najvyššom súde došlo k jeho výraznému zníženiu.

Keďže Kováčik mal poľahčujúcu okolnosť a žiadne priťažujúce okolnosti, no zároveň spáchal dva úmyselné trestné činy, členovia senátu rozhodovali o treste v rozpätí od 5 do 12 rokov 10 mesiacov a 20 dní. (Najvyšší súd rozpísal aj podrobné výpočty, ako sa k rozpätiu sadzby dostal.)

Odvolací súd na jednej strane zdôrazňuje, že trestnej činnosti sa dopustil špeciálny prokurátor, vzal úplatok v pomerne vysokej čiastke, vyzrádzal citlivé informácie a pritom stál na čele úradu, ktorý má stíhať najzávažnejšie zločiny vrátane korupcie. Dokonca neopomenul ani nekritický postoj Kováčika k vlastnému protiprávnemu konaniu. Nijako však nevysvetľuje, ako sa tieto závažné skutočnosti odzrkadlili na samotnom treste.

Iba skonštatoval, že účelom trestu v takom prípade „zodpovedá v zásade uloženie trestu odňatia slobody vo výmere približne pri polovici upravenej trestnej sadzby“.

Napokon Najvyšší súd uložil ešte miernejší trest 8 rokov, teda pod hranicou polovice upravenej sadzby. Argumentuje tým, že pridal ešte 100-tisícový peňažný trest, a teda celkový trest je zhruba polovica toho, čo zákon umožňoval.

„Represívna funkcia trestu by mala byť v rovnováhe s jeho funkciou individuálnej a generálnej prevencie, čomu uložený trest zodpovedá.“

Najvyšší súd tvrdí, že takto uložený trest zároveň vytvára podmienky na to, aby Kováčik v budúcnosti viedol riadny život, „teda aby sa zamyslel nad svojím protiprávnym konaním a uvedomil si jeho závažnosť a dôsledky“.

Majetok Kováčikovi neprepadne, keďže nebol odsúdený za podporu zločineckej skupiny a súd tak nemal možnosť takýto trest ani uložiť.

Nie je to koniec

Posledných viac ako 50 strán využil Najvyšší súd na vysvetľovanie, prečo väčšina Kováčikových námietok neobstála. Spochybňoval vyšetrovateľov, samosudkyňu, samotné vyšetrovanie, písal o zmanipulovaných výpovediach, namietal korunných svedkov – na jednej strane tvrdil, že sa dohodli, na strane druhej poukazoval na rozdiely v ich výpovediach. Predseda senátu Štift reagoval na jednu námietku za druhou a osobitne pri každej Kováčikovi vysvetľoval, v čom sa mýli alebo nesprávne argumentuje.

Bývalý špeciálny prokurátor sa v týchto dňoch môže oboznámiť s písomným rozsudkom, od jeho doručenia mu plynie aj lehota na zaplatenie 100-tisícového peňažného trestu.

Hneď druhý septembrový týždeň ho však čaká ďalšie hlavné pojednávanie. Polícia ho stíha v súvislosti s ďalšou korupčnou kauzou – údajne zobral opäť 50-tisíc eur za to, že ako šéf špeciálnej prokuratúry bude blokovať dve trestné kauzy. Peniaze mu mal dať podnikateľ Peter Košč, ktorý je na úteku. Obaja obvinení korupciu popierajú, aktuality.sk

X X X

 Počty opitých vodičov stúpajú, šéf dopravnej polície avizuje viac kontrol

Za prvých 7 mesiacov tohto roka zaznamenala polícia Slovenskej republiky viac ako 10-tisíc zistení alkoholu u vodičov, čo je o 2000 viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Polícia preto od pondelka 22. augusta spustila dopravnú akciu s názvom Zodpovednosť.

Celoslovenská dopravná akcia potrvá do piatka 26. augusta a má upozorniť na nebezpečenstvo alkoholu za volantom. Kontroly zamerané na alkohol avizoval riaditeľ dopravnej polície Tomáš Vrábel už v minulotýždňovej relácii Na rovinu.

Slovensko má totiž dlhodobý problém s opitými vodičmi, ktorý sa nepodarilo vyriešiť ani zavedením trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky.

Od roku 2011 môžu vodiči, ktorí nafúkajú nad jedno promile, skončiť vo väzení. Ani to však neprinieslo zníženie počtu opilcov za volantom. Tomáš Vrábel potvrdzuje, že vodičov pod vplyvom alkoholu je stále viac.

Ľudia pijú aj ráno

Podľa Tomáša Vrábela majú Slováci problém nielen so zostatkovým alkoholom, ale aj s ranným popíjaním. Polícia to zistila počas júnových kontrol.

V dopravnej akcii s názvom Budík sa zamerali na motoristov na rannej ceste do práce. Za týždeň zastavili 120 takýchto opitých vodičov. „Veľmi veľké percento v tom mal alkohol nad jedno promile. Sami sme zostali prekvapení,“ priblížil v relácii a naznačil, že nešlo len o zostatkový alkohol.

Aj napriek tomu, že polícia akciu vopred oznámila, počet opitých šoférov neklesal.

„Na tomto je možné vidieť nezodpovednosť niektorých vodičov a tú prenesenú až do arogancie a ľahkovážnosti voči ostatným účastníkom cestnej premávky,“ priblížil Vrábel.

Na to, prečo si vôbec ľudia sadajú za volant opití, sme sa spýtali dopravného psychológa Jozefa Gallika.

„V prvom rade je to pocit, že po prehýrenej noci som už v poriadku. Ide hlavne o nevedomosť, akým spôsobom sa odbúrava alkohol u človeka a ako dlho tento proces trvá,“ objasnil.

Kontroly

Napriek tomu, že je vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu definované ako trestný čin, počet opitých za volantom neklesá. Metódou, ako môže polícia proti alkoholu za volantom bojovať, sú práve kontroly, ktorých zvýšených počet už avizoval Vrábel.

„Stacionárny radar nezachytí, či je vodič pod vplyvom alkoholu, či nemá zákaz činnosti, či nemá zadržaný vodičský preukaz. Nie je to možné pri tom zistiť,“ povedal a dodal, že musia prísť represívnejšie opatrenia.

Šoféri, ktorým odobrali vodičské oprávnenie kvôli alkoholu, kontaktujú psychológa Gallika na dennej báze.

„Vodiči, ktorí majú zadržaný vodičský preukaz, obdržia od príslušného okresného riaditeľstva policajného zboru rozhodnutie o povinnosti sa podrobiť odbornému poradenstvu,“ priblížil pre Aktuality a doplnil, že poradenstvo pozostáva zo štyroch skupinových stretnutí a individuálneho rozhovoru.

Odobratie vodičského však podľa Vrábela nepomáha. Objavujú sa totiž delikventi, ktorí šoférujú aj napriek zákazu činnosti, ktorý im bol uložený za požitie alkoholických nápojov. Dopúšťajú sa tak marenia výkonu úradného rozhodnutia.

„Recidíva je v dosť veľkom zastúpení,“ povedal v rozhovore.

Na vine môžu byť podľa neho aktuálne tresty, ktoré sú pre recidivistov mierne. „Spravidla sa to končí podmienečným trestom, ktorý ukladá súd. Delikvent môže po polovici uplynutia trestu požiadať o upustenie zvyšku trestu,“ priblížil.

Riešením problému by preto mala byť buď zmena zákona tak, aby mu súd uložil prísnejšiu sankciu, alebo sprísnenie trestov pre dopravných recidivistov. V hre je podľa Vrábela aj bodový systém a viac dopravných akcií.

Agresivita za volantom

Z rozhovoru s Tomášom Vrábelom vyplýva, že na cestách pribúda aj počet agresívnych vodičov. Na to, či na to môže vplývať celospoločenská situácia, sme sa spýtali dopravného psychológa.

„Agresivitu za volantom spôsobuje mnoho faktorov. Nedá sa to zovšeobecniť. Mnoho závisí od osobnostnej predispozície konkrétneho vodiča a danej situácie, v ktorej sa nachádza,“ povedal.

Agresivita však podľa neho priamo súvisí s frustráciou, ktorá sa prenáša aj do dopravy. „Preto je dôležité znížiť frustráciu v akejkoľvek oblasti – či doma, v práci a podobne. A život na cestách bude pokojnejší,“ uzavrel Gallik pre Aktuality.sk.

X X X

Ceny ropy mierne klesli, cena Brentu spadla pod 101 USD za barel

Ceny ropy zaznamenali vo štvrtok mierny pokles, pričom cena Brentu skĺzla pod 101 USD za barel (159 litrov).

Vývoj na ropnom trhu plnom výkyvov čiastočne ovplyvnili očakávania návratu sankcionovanej iránskej ropy na svetové trhy a obavy, že zvyšovanie úrokových sadzieb v USA oslabí dopyt po rope. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v októbri dosiahla do 19.27 h SELČ 100,93 USD (101,23 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 29 centov. Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 94,21 USD/barel, čo predstavuje pokles o 68 centov.

Trhy začínajú stále viac počítať s návratom iránskej ropy na trh. Rozhovory o obnovení jadrovej dohody medzi svetovými mocnosťami a Iránom z roku 2015 pokračujú, pričom Irán v týchto dňoch oznámil, že od USA dostal odpoveď na návrh dohody sprostredkovanej Európskou úniou. Investori okrem toho čakajú na vyjadrenia šéfa americkej centrálnej banky Fed Jeroma Powella v súvislosti s ďalšími krokmi Fedu s cieľom zmierniť vysokú infláciu, aktuality.sk

X X X

UEFA udelila prestížne ocenenia. Top hráč aj tréner sú z Realu Madrid

Francúzsky futbalista Karim Benzema z Realu Madrid sa stal najlepším hráčom sezóny 2021/2022 podľa Európskej futbalovej únie (UEFA). Za trénera roka bol vyhlásený jeho kouč v bielom balete Carlo Ancelotti.

  Tridsaťštyriročný Benzema uspel v hlasovaní pred brankárom Realu Thibautom Courtoisom a stredopoliarom Manchestru City Kevinom De Bruynem.

Benzema výraznou mierou prispel k zisku rekordného štrnásteho európskeho primátu „bieleho baletu“ keď sa stal s 15 zásahmi najlepším strelcom súťaže. Do svojej osobnej zbierky pridal piaty triumf v najprestížnejšej súťaži.

 Trénerom roka sa stal Carlo Ancelotti. Kouč Realu dostal viac hlasov ako Josep Guardiola z Manchestru City i Jürgen Klopp z Liverpoolu.

„Uplynulá sezóna bola výnimočná. Vytvorila sa mimoriadna chémia medzi skúsenými veteránmi a mladými hráčmi, ktorí do mužstva prinášali energiu. Karim pochopiteľne vyčnieval. Nie je to iba skvelý útočník, ale je to komplexný hráč,“ vyjadril úctu zverencovi Ancelotti./agentury/

X X X

 Karima Benzemu vyhlásili za najlepšieho hráča sezóny

Francúzsky futbalista Karim Benzema z Realu Madrid sa stal najlepším hráčom sezóny 2021/2022 podľa Európskej futbalovej únie (UEFA).

 Tridsaťštyriročný útočník uspel v hlasovaní pred brankárom Realu Thibautom Courtoisom a stredopoliarom Manchestru City Kevinom De Bruynem.

Benzema výraznou mierou prispel k zisku rekordného štrnásteho európskeho primátu „bieleho baletu“ keď sa stal s 15 zásahmi najlepším strelcom súťaže. Do svojej osobnej zbierky pridal piaty triumf v najprestížnejšej súťaži. „Bez mojich spoluhráčov a trénera by som tu nebol. Pre mňa sú najdôležitejšie tímové úspechy. Keď sa však darí na trávniku, prídu aj individuálne ceny. Myslím, že môžem byť hrdý na to, čo som na mojej futbalovej ceste dokázal,“ povedal Benzema pri preberaní ceny počas žrebu LM.

Trénerom roka sa stal Carlo Ancelotti. Kouč Realu dostal viac hlasov ako Josep Guardiola z Manchestru City i Jürgen Klopp z Liverpoolu. „Uplynulá sezóna bola výnimočná. Vytvorila sa mimoriadna chémia medzi skúsenými veteránmi a mladými hráčmi, ktorí do mužstva prinášali energiu. Karim pochopiteľne vyčnieval. Nie je to iba skvelý útočník, ale je to komplexný hráč. Denne pristupoval k svojím povinnostiam s maximálnou intenzitou a stal sa lídrom nielen na ihrisku, ale aj v kabíne. Máme šťastie, že ho máme,“ vyjadril úctu zverencovi Ancelotti.

Cenu prezidenta UEFA si prevzal taliansky tréner Arrigo Sacchi. Do povedomia sa zapísal predovšetkým pôsobením v AC Miláno, ktoré priviedol k európskemu klubovému titulu v rokoch 1989 a 1990. Trénoval aj taliansku reprezentáciu, s ktorou postúpil v roku 1994 do finále MS, aktuality.sk

X X X

ČR zakázala reprezentovať hráčom z KHL. A čo na to Šatan a spol.?

 Výkonný výbor českého hokejového zväzu nebude do národného tímu pozývať hokejistov, ktorí pôsobia, alebo budú pôsobiť v Rusku.

 Dočkáme sa toho, že budú mať zákaz reprezentovať aj Slováci v KHL, akým je napríklad brankár Patrik Rybár?

O novinke rozhodol Český zväz ľadového hokeja a informoval o tom na facebookovom profile. „Výkonný výbor rozhodol o tom, že nebude do reprezentácie povolávať hráčov, ktorí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podpísali, alebo podpíšu zmluvu s niektorým z klubov KHL,“ píše sa vo vyhlásení.

Česká reprezentácia sa tak bude musieť zaobísť napríklad bez služieb nového kapitána SKA Petrohrad Dmitrija Jaškina a ďalších Čechov v KHL.

 Hrozí zavedenie takéhoto pravidla aj zo strany Slovenského zväzu ľadového hokeja? „Danou témou sa bude zaoberať Výkonný výbor SZĽH na svojom zasadnutí v septembri,“ uviedol SZĽH v stanovisku.

Ak by k tomu na Slovensku naozaj prišlo, musel by sa národný tím zaobísť v tejto sezóne až bez siedmich kvalitných hokejistov: brankárov Adama Húsku a Patrika Rybára, obrancov Michala Čajkovského, Christiána Jaroša a útočníkov Samuela Bučeka, Adama Lišku a Michala Krištofa./agentury/

X X X

Škriniarov Inter Miláno v skupine smrti. Zavíta aj do Plzne

Klub kapitána slovenskej reprezentácie sa dostal to najťažšej skupiny Ligy majstrov. Okrem Plzne bude jeho súperom aj Bayern Mníchov a FC Barcelona.

  Obhajca titulu Real Madrid sa v základnej F-skupine stretne s RB Lipskom, Šachtarom Doneck a glasgowským Celticom. Rozhodol o tom štvrtkový žreb v Istanbule.

V základnej skupine sa tak po roku opäť stretnú Bayern s Barcou a tentokrát ešte okorení ich vzájomné duely fakt, že katalánsky klub cez leto získal od svojho rivala Roberta Lewandowského, dvojnásobného hráča roka podľa FIFA.

Vlani sa v oboch meraniach síl tešil z víťazstva 3:0 Bayern, pričom poľský kanonier strelil v prvom stretnutí dva góly. Barcelona nakoniec skončila tretia a nepostúpila do vyraďovačky. Proti trojici európskych gigantov bude mať mimoriadne ťažkú úlohu Plzeň, v ktorej pôsobia štyria Slováci Erik Jirka, René Dedič, Marián Tvrdoň a Matej Trusa.

 Ich krajan Stanislav Lobotka a jeho Neapol sa stretnú v A-skupine s Ajaxom Amsterdam, Liverpoolom a Glasgowom Rangers. Denisa Vavra, ktorý si v stredu vybojoval postup s Kodaňou, čakajú v G-skupine Manchester City, FC Sevilla a Borussia Dortmund.

Žrebovalo sa zo štyroch výkonnostných košov. Real bol ako obhajca trofeje v prvom spoločne s úradujúcim víťazom Európskej ligy UEFA Eintrachtom Frankfurt a šiestimi majstrami krajín najlepšie postavených v rebríčku Európskej futbalovej únie (UEFA) v zložení Manchester City, AC Miláno, Bayern Mníchov, Paríž Saint Germain, Porto a Ajax Amsterdam. Španielsky šampión je Real.

 Od druhého koša boli mužstvá zastúpené podľa klubového koeficientu za uplynulých päť rokov. V druhom koši sa tak ocitli veľkokluby ako FC Liverpool, Chelsea, FC Barcelona či Juventus Turín. Priamu účasť v hlavnej fáze LM malo 26 klubov, šesť sa do nej dostalo z kvalifikácie (štyri z majstrovskej vetvy, dva z nemajstrovskej).

Žreb rozdelil kluby do ôsmich štvorčlenných skupín, v ktorých sa stretne každý s každým systémom doma-vonku. Do jarného osemfinále postúpia prví dvaja. Pri žrebe platilo pravidlo, že v jednej skupine sa nemohli stretnúť kluby z jednej krajiny. Presný program skupinovej fázy zverejní UEFA neskôr.

 Tento ročník je už 68. v elitnej európskej súťaži, resp. 31., odkedy UEFA zaviedla Ligu majstrov. Prvé kolo skupinovej fázy je na programe 6./7. septembra. Finále sa bude hrať v sobotu 10. júna 2023 na Atatürk Olympic Stadium v Istanbule.

zloženie skupín LM 2022/23:
A-skupina: Ajax Amsterdam, FC Liverpool, SSC Neapol (Stanislav Lobotka), Glasgow Rangers
B-skupina: FC Porto, Atletico Madrid, Bayer 04 Leverkusen, FC Bruggy
C-skupina: Bayern Mníchov, FC Barcelona, Inter Miláno (Milan Škriniar), Viktoria Plzeň (Erik Jirka, René Dedič, Marián Tvrdoň, Matej Trusa)
D-skupina: Eintracht Frankfurt, Tottenham Hotspur, Sporting Lisabon, Olympique Marseille
E-skupina: AC Miláno, Chelsea FC, Red Bull Salzburg, Dinamo Záhreb
F-skupina: Real Madrid, RB Lipsko, Šachtar Doneck, Celtic FC
G-skupina: Manchester City, FC Sevilla, Borussia Dortmund, FC Kodaň (Denis Vavro)
H-skupina: Paríž Saint-Germain, Juventus Turín, Benfica Lisabon, Maccabi Haifa/agentury/