Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff poradil predstaviteľovi Kremľa, ako by mal ruský prezident Vladimir Putin svojmu americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi prezentovať mierový návrh o Ukrajine. Vyplýva to z prepisu ich diskusie, ktorá unikla a v utorok ju zverejnila agentúra Bloomberg. Nedostatok skúseností špeciálneho vyslanca prezidenta USA Steva Witkoffa sa podľa medzinárodných médií naplno prejavil po tom, čo sa na verejnosť dostal bezprecedentný telefonát s vysokopostaveným predstaviteľom Kremľa.

Ako sa presne zvukový záznam dostal von, zatiaľ nie je jasné. Podľa denníka The Telegraph však zásadným problémom je, že diplomacia „najčastejšie funguje efektívne práve mimo pozornosti médií – kde je na dosiahnutie pokroku niekedy nutné lichotiť nepríjemným lídrom alebo dávať nie celkom príjemné sľuby“.

Britský denník The Telegraph označil údajné rady, ktoré Witkoff poskytoval hlavnému zahraničnopolitickému poradcovi Jurijovi Ušakovovi, za mimoriadne neobratné. Podľa dostupného záznamu Witkoff odporúčal ruskému vedeniu, „ako sa správať k Trumpovi a ako viesť prerušovaný mierový proces“.

Komplimenty pre Putina

Ďalšia časť úniku, preskúmaná agentúrou Bloomberg, naznačuje, že Witkoff dokonca radil ruskému prezidentovi, ako pristupovať k americkému prezidentovi pred plánovaným kontaktom. Média citujú jeho slová: „Povedal som prezidentovi, že Ruská federácia vždy chcela mierovú dohodu. To je moje presvedčenie. Povedal som prezidentovi, že v to verím.“

 Média si kladú otázku, či išlo o „diplomatické lichotenie“, alebo či americký vyslanec skutočne vníma Rusko ako krajinu, ktorá vždy chcela mier, napriek tomu, že začala nezákonnú inváziu na Ukrajinu. Problémová je aj Witkoffova myšlienka, že Putin by mal podľa neho konzultovať s Trumpom ešte pred plánovaným stretnutím v Bielom dome s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Telefonáty menili dynamiku rokovaní

Po prvom úniku nasledoval ďalší. Podľa The Telegraph druhý telefonát, ktorý sa tiež dostal do rúk médií, ukazuje, ako ruská strana vidí možnosť manipulácie: „odovzdáva Američanom svoju pozíciu, ale neberie na seba žiadne záväzky“. Zároveň nie je jasné, či Witkoff prejavoval rovnakú ústretovosť aj voči Ukrajine a či jej predstaviteľom poskytoval odporúčania s rovnakým obsahom.

Únik zo 16. októbra podľa britského denníka ovplyvnil aj ďalšie kroky prezidenta USA. Po telefonáte Trump oznámil, že sa plánuje stretnúť s Putinom v Budapešti – „stretnutie sa však nikdy neuskutočnilo“. Podľa záznamu sa zmenil aj jeho prístup k vojenskej podpore Ukrajiny, keď „ochladol tiež k myšlienke poslať Ukrajine rakety Tomahawk“.

 Rastúca kritika vyslanca

Zverejnené rozhovory vyvolali podľa médií výrazné pochybnosti o Witkoffovej schopnosti viesť zložité rokovania s Moskvou. The Telegraph uvádza, že úniky „znovu spochybňujú pokrok v mierových rokovaniach a ukazujú hranice Witkoffovho pochopenia Ruska a jeho vedenia“. Analýzy zároveň naznačujú, že vyslanec môže byť „príliš blízky Moskve a podceňuje hrozbu, ktorú predstavuje Putin“.

Samotný pôvod úniku je stále nejasný. Materiály mohli poskytnúť ruské alebo ukrajinské zdroje, európski spojenci, či dokonca odporcovia Witkoffa vo vlastnej administratíve. The Telegraph uzatvára hodnotením, že jeho nekonvenčný štýl „môže rýchlo prestať fungovať“ vo svete, kde sa každá neobratná veta môže stať geopolitickou zbraňou.

 Biely dom pravosť prepisu nespochybnil

Americký vyslanec Steve Witkoff v októbri radil poradcovi ruského prezidenta, ako má Vladimir Putin viesť rozhovor s prezidentom USA Donaldom Trumpom o mierovom pláne pre Ukrajinu. Biely dom pravosť prepisu nespochybnil.

V hovore zo 14. októbra Witkoff Ušakovovi okrem iného radil, aby Putin zablahoželal Trumpovi k dohodnutiu prímeria v Pásme Gazy. Ďalej mal Putin zdôrazniť, že Rusko podporuje Trumpov plán pre Gazu a že americký prezident je „mužom mieru“. „V tom momente to bude naozaj dobrý rozhovor,“ povedal podľa prepisu americký vyslanec.

Trump označil Witkoffov postup za štandardné vyjednávanie. „Musí to predať Ukrajine a musí to predať Rusku,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One. Dodal, že takto postupujú všetci, ktorí chcú dosiahnuť nejakú dohodu.

Podľa Kremľa je únik telefonických hovorov medzi predstaviteľmi USA a Ruska pokusom o zmarenie mierových rokovaní o vojne na Ukrajine. Podobne sa vyjadril aj Ušakov, ktorý na otázku ruského novinára, prečo bol hovor zverejnený, uviedol, že ide o pokus prekaziť rokovania s USA. „Je nepravdepodobné, že sa tak stalo za účelom zlepšenia vzťahov,“ dodal ruský poradca pre zahraničnú politiku.

Dmitrijev označil prepis za falošný

Zverejnený bol aj hovor medzi Ušakovom a Putinovým poradcom pre Ukrajinu Kirillom Dmitrijevom, v ktorom sa dohadujú, ako silno by mala Moskva tlačiť na svoju verziu mierového plánu. V rozhovore Dmitrijev podľa prepisu hovorí, že pošle ruský plán ďalej, ale dá najavo, že ide o neformálny dokument. „Nechám ich, nech si s tým naložia po svojom,“ povedal Dmitrijev Ušakovovi. „Ale nemyslím si, že prijmú presne našu verziu, ale aspoň sa jej budú čo najviac približovať,“ dodal.

Dmitrijev na sociálnych sieťach oznámil, že prepis jeho hovoru je falošný. Na sieti X napísal, že čím bližšie je mier, tým sú vojnoví štváči zúfalejší.

Pôvodný plán pre mier na Ukrajine počítal okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť, a tiež s tým, že Kyjev početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600-tisíc vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO.

 Viaceré európske štáty považovali pôvodný 28-bodový plán Spojených štátov na politické riešenie vojny na Ukrajine za proruský. Po rokovaniach amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov mierový plán doznal značných zmien, podrobnosti však nie sú známe./agentury/

X X X

 Dohady sa potvrdili. Bývalý šéf slovenských železníc smeruje do Babišovho kabinetu. Pavel má podmienku

Predseda hnutia ANO Andrej Babiš v stredu odovzdal českému prezidentovi Petrovi Pavlovi zoznam personálnych nominácií na členov svojej budúcej vlády. Sú v ňom očakávané mená vrátane riaditeľa Železníc SR (ŽSR) Ivana Bednárika ako nominanta na post ministra dopravy.

Čestného prezidenta strany Motoristi sebe Filipa Turka, ktorý pôvodne ašpiroval na ministra zahraničných vecí, však strana nakoniec nominovala do čela rezortu životného prostredia. Prezident má však podľa slov Babiša voči Turkovi naďalej výhrady. Oznámil to po schôdzke s Pavlom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

 Prezident podľa šéfa ANO potvrdil, že s jednotlivými kandidátmi na ministrov sa začne neformálne stretávať od piatka. „Pán prezident má naďalej problém s pánom Turkom, a to z právnych dôvodov, takže to budem riešiť s pánom (Petrom) Macinkom. Platí to, čo bolo povedané, že nová vláda by mala vzniknúť do polovice decembra. Ohľadom konfliktu záujmov sme si spresnili ďalší postup, takže platí to, čo bolo povedané, že v nejaký čas to verejne oznámim,“ povedal Babiš.

Motoristi si podľa jeho slov mysleli, že výmenou nominácií na rezorty diplomacie a životného prostredia sa situácia okolo Filipa Turka, ktorého si Pavel na čele ministerstva zahraničných vecí nedokázal pre jeho kauzy predstaviť, vyrieši. Pavel však podľa šéfa ANO zastáva názor, že Turek by vôbec nemal byť členom vlády.

 Je to názor pána prezidenta. Motoristi prišli s tou výmenou, mysleli si, že je to nejaké pozitívne riešenie. Pán prezident má na to iný názor. Zdôvodňuje to právnymi dôvodmi. Vymenoval celý rad výhrad, ktoré má voči pánovi Turkovi. Ja za seba si myslím, že mohol dostať šancu, ale rešpektujem názor pána prezidenta,“ dodal Babiš.

Kedy oznámi, ako vyrieši svoj konflikt záujmov, nechcel uviesť. Dodal, že vo štvrtok na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne nebude obštruovať, ale bude rozprávať svoj politický príbeh. „Zoberte si popcorn,“ povedal s úsmevom novinárom.

Kancelária prezidenta po schôdzke politikov uviedla, že Pavel je pripravený vymenovať Babiša za premiéra do týždňa po tom, ako verejne oznámi spôsob riešenia konfliktu záujmov. Následne vymenuje vládu ako celok. „Termín oznámenia je v rukách Andreja Babiša,“ podotkol vo vyhlásení Pražský hrad. Dodal, že konzultácie s jednotlivými kandidátmi na ministrov budú trvať zrejme do 10. decembra, ale záleží to od ich časových možností.

 Zverejnenie nominácií neskôr komentoval aj predseda hnutia SPD a šéf Poslaneckej snemovne Tomio Okamura. Podľa jeho slov sú nominanti SPD jedni z najrenomovanejších odborníkov v daných oblastiach. „Sú to ľudia, ktorí sa odboru venujú viac než desať, ale aj 20 či dokonca 30 rokov. Viedli a vedú tímy, majú pod sebou tisíce zamestnancov. Sú to ľudia, ktorí súhlasia s programom SPD, nemajú žiadny náznak korupcie či predražených zákaziek,“ povedal Okamura.

O súčasnom šéfovi ŽSR Bednárikovi, ktorý by mal byť budúcim českým ministrom dopravy, povedal, že je špičkový renomovaný odborník. „Bývalý generálny riaditeľ Českých dráh, riaditeľ ČD Cargo, ktorý z nej v tej zúfalej situácii urobil zdravú firmu. Následne bol na základe vynikajúcich výsledkov vymenovaný za generálneho riaditeľa slovenských železníc. Človek, ktorý je zvyknutý riadiť tisícky podriadených, má obrovské skúsenosti,“ dodal šéf SPD.

Zoznam nominácií na členov českej vlády

Za stranu ANO

Ministerka financií: Alena Schillerová, Minister priemyslu a obchodu: Karel Havlíček, Minister vnútra: Lubomír Metnar, Minister zdravotníctva: Adam Vojtěch, Minister školstva, mládeže a telovýchovy: Robert Plaga, Ministerka pre miestny rozvoj: Zuzana Schwarz Bařtipánová, Minister spravodlivosti: Jeroným Tejc, Minister práce a sociálnych vecí: Aleš Juchelka

Za stranu Motoristi sebe: Minister zahraničných vecí: Petr Macinka, Minister životného prostredia: Filip Turek, Minister kultúry: Oto Klempíř, Minister športu, prevencie a zdravia: Boris Šťastný

Odborníci nominovaní hnutím SPD: Minister obrany: Jaromír Zůna, Minister poľnohospodárstva: Martin Šebestyán, Minister dopravy: Ivan Bednárik.

 X X X

 Pri Bielom dome sa strieľalo: dvaja príslušníci Národnej gardy podľahli zraneniam

 Washingtonská polícia uviedla, že k streľbe došlo približne jeden blok od Bieleho domu a predpokladaný strelec bol vzatý do väzby.

Dvaja príslušníci americkej Národnej gardy boli v stredu postrelení v hlavnom meste Washington neďaleko Bieleho domu. Bez ďalších podrobností to na platforme X oznámila ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová. Guvernér Západnej Virgínie Patrick Morrisey krátko nato na platforme X oznámil, že na následky svojich zranení zomreli. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP a televízie NBC News.

„S hlbokým zármutkom môžeme potvrdiť, že obaja členovia Národnej gardy zo Západnej Virgínie, ktorí boli dnes postrelení vo Washingtone, D.C., zomreli na následky zranení,“ napísal Morrisey.

Miestna polícia uviedla, že k streľbe došlo približne jeden blok od Bieleho domu a predpokladaný strelec bol vzatý do väzby. Prístup k Bielemu domu bol po incidente zablokovaný.

 Medzinárodné letisko pozastavilo lety

Do oblasti, kde k streľbe došlo, dorazili záchranné vozidlá. Na promenáde National Mall pristál najmenej jeden vrtuľník. Prítomní sú aj príslušníci Tajnej služby Spojených štátov (USSS), ktorá je zodpovedná za bezpečnosť členov vlády, Úradu pre alkohol, tabak, strelné zbrane a výbušniny (BATFE) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Hovorca Federálneho úradu pre letectvo (FAA) uviedol, že na medzinárodnom letisku Ronalda Reagana vo Washingtone „z bezpečnostných dôvodov“ pozastavili prílety, keďže sa nachádza v blízkosti miesta činu.

Prezident USA Donald Trump bol o incidente informovaný. Momentálne sa nachádza na Floride, kam odcestoval v súvislosti s Dňom vďakyvzdania pripadajúcim na piatok.

„Biely dom o tejto tragickej situácii vie a aktívne ju monitoruje. Prezident bol informovaný,“ povedala tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová.

 Donald Trump označil vraha za „zviera“

Trump sa k incidentu medzičasom vyjadril na svojej platforme Truth Social. Podozrivého označil za „zviera“ a uviedol, že „zaplatí veľmi vysokú cenu“.

„Zviera, ktoré postrelilo dvoch príslušníkov Národnej gardy, pričom obaja sú kriticky zranení a sú v dvoch samostatných nemocniciach, je tiež ťažko zranené, ale bez ohľadu na to zaplatí veľmi vysokú cenu,“ napísal Trump v čase, keď postrelení boli ešte nažive.

Pochválil tiež Národnú gardu, armádu a bezpečnostné zložky. Nazval ich „skutočne skvelými ľuďmi“, ktorí majú jeho podporu.

Trump v auguste nariadil nasadenie stoviek príslušníkov Národnej gardy z ôsmich amerických štátov vo Washingtone proti vôli miestnych úradov. Zdôvodnil to vysokou mierou kriminality, aktuality.sk

X X X

 Orbán až tak úplne u Trumpa nepochodil. Čo to znamená pre Slovensko?

Slováci a Maďari majú nakoniec výnimku na dovoz ruskej ropy na jeden rok. Potrubný dovoz ruskej ropy do EÚ tak môže skončiť už budúci rok. Ako upozornil na sociálnej sieti hlavný ekonóm Trinity BankLukáš Kovanda, maďarský premiér Viktor Orbán tak nakoniec u amerického prezidenta Donalda Trumpa tak úplne nepochodil.

„Výnimku na dovoz ruskej ropy od sankcionovaného Lukoilu získal totiž maďarský MOL iba na jeden rok, ako uviedla včera americká administratíva. Orbán pritom po washingtonskom stretnutí s Trumpom tvrdil, že výnimka je časovo neobmedzená,“ dodal Kovanda.

 V praxi to znamená, že Budapešť ako aj Bratislava musia naďalej hľadať alternatívneho dodávateľa. Na ropu od firmy Lukoil, respektíve jej švajčiarskej odnože Litasco, sa podľa Kovandu spoľahnúť nemôžu. „V horizonte zhruba dvanástich mesiacov sa tak na dodávkami ropy južnou vetvou ropovodu Družba, teda nad dodávkami práve Maďarsku a Slovensku, stále vznášajú otázniky,“ podotkol Kovanda.

V praxi by ukončenie Trumpovej výnimky pre Orbána znamenalo, že partnerská banka maďarského petrochemického podniku MOL, ktorá má v gescii dovoz ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko južnou vetvou ropovodu Družba, by zrejme nemohla niesť súvisiace riziká. MOL by tak prakticky nemal, ako za ruskou ropou legálne zaplatiť, a to ani v dolároch ani v eurách. Pre dotyčnú banku by to bolo likvidačné. 

Teoreticky by ale MOL podľa Kovandu mohol uzatvoriť nový kontrakt s nesankcionovanou ruskou ropnou spoločnosťou, napríklad s Tatneft. Trumpove sankcie by v takom neukončili zásobovaní ruskou ropou do Maďarska a na Slovensko. 

Ak by sankcie viedli k zásadnejšiemu ochromeniu dodávok ropy do Maďarska a na Slovensko, dotklo by sa to nepriaznivo aj Česka. Najviac východnú časť a Moravu, ktoré sú stále významne zásobované produktmi vyrobenými z ruskej ropy.

„Napríklad motorovou naftou zo Slovenska. Tu slovenský podnik Slovnaft, dcéra maďarského MOLu, síce od tohto roku musí spracovávať z neruskej ropy, avšak ochromenie dodávok ruskej ropy by aspoň prechodne vytvorilo citeľný tlak na rast cien pohonných látok nielen v Maďarsku a na Slovensku, ale tiež v Česku,“ uzavrel Kovanda./agentury/

X X X

 Steve Witkoff poradil Kremľu, ako Donaldovi Trumpovi prezentovať plán o Ukrajine, tvrdí Bloomberg

 Agentúra Bloomberg objasnila detaily rozhovoru Witkoffa s Ušakovom o 28-bodovom pláne pre Ukrajinu. Plán zahŕňa územné ústupky či ich nepripojenie k NATO.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff poradil predstaviteľovi Kremľa, ako by mal ruský prezident Vladimir Putin svoju americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi prezentovať mierový návrh o Ukrajine. Vyplýva to z prepisu ich diskusie, ktorý v utorok zverejnila agentúra Bloomberg.

Hovorca Bieleho domu Steven Cheung uviedol, že zverejnený prepis len dokazuje, že Witkoff takmer denne komunikuje s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, aby dosiahol mier. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff diskutoval o mieri na Ukrajine. Agentúra Bloomberg zverejnila prepis telefonátu Witkoffa a Ušakova. Witkoff navrhol Putinovi stratégie na rokovanie s Donaldom Trumpom.

Telefonický rozhovor medzi Witkoffom a Putinovým poradcom pre zahraničnú politiku Jurim Ušakovom zrejme poukazuje na pôvod 28-bodového mierového návrhu pre Ukrajinu, ktorý USA minulý týždeň predstavili Kyjevu.

AFP konštatuje, že tento návrh bol vnímaný ako priaznivý Moskve, pretože vyžadoval od Ukrajiny územné ústupky, obmedzenie ozbrojených síl či sľub, že sa Ukrajina nepripojí k NATO.

 Prepis telefonátu

Agentúra Bloomberg uviedla, že vyhotovila prepis po nahratí spomínaného telefonátu. Nie je však známe, ako sa k nahrávke agentúra dostala.

Witkoff podľa prepisu v telefonáte povedal, že verí, že Rusko „vždy chcelo mierovú dohodu“ a že má „najhlbší rešpekt k prezidentovi Putinovi“.

Poradil tiež Ušakovi, že Putin by mal počas nadchádzajúceho telefonátu s Trumpom (ktorý sa uskutočnil 16. októbra, pozn. TASR) o nedávno uzavretom prímerí v Pásme Gazy lichotiť šéfovi Bieleho domu.

Okrem toho navrhol vyhotovenie 20-bodového plánu pre Ukrajinu, pričom poukázal na 20-bodový americký plán pre Pásmo Gazy, a vyzval, aby to Putin spomenul Trumpovi.

„Myslím, že…prezident mi poskytne veľa priestoru a voľnosti, aby som dosiahol dohodu,“ povedal Witkoff predstaviteľovi Kremľa.

Reakcia Bieleho domu

Americký 28-bodový návrh na ukončenie takmer štyri roky trvajúcej vojny na Ukrajine medzičasom prešiel rozsiahlymi úpravami, no nebol zatiaľ zverejnený.

O novej verzii tohto plánu bude Witkoff budúci týždeň v Moskve rokovať s Putinom.

Na správu Bloombergu o prepise rozhovoru medzi Witkoffom a Ušakovom medzičasom reagoval aj Biely dom. Hovorca Cheung konštatoval, že je to dôkaz, že Witkoff sa usiluje dosiahnuť mier, čo je presne to, na čo ho prezident vymenoval, aktuality.sk

X X X

  Vojenská prítomnosť USA v Karibiku údajne súvisí s ropou. Gustavo Petro spochybňuje ich zámer bojovať proti drogáKolumbijský prezident tvrdí, že zvýšená vojenská prítomnosť USA v Karibiku je motivovaná záujmom o ropu Venezuely, nie bojom proti pašovaniu drog.

Zvýšená vojenská prítomnosť Spojených štátov v Karibiku súvisí viac s ropnými zásobami Venezuely než s údajným bojom proti drogovej kriminalite. V rozhovore pre televíziu CNN zverejnenom v stredu to vyhlásil kolumbijský prezident Gustavo Petro. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

V skratke:

USA zvýšili vojenskú prítomnosť v Karibiku kvôli rope, Kolumbijský prezident Petro kritizoval Spojené štáty za ich zákroky, Petro tvrdí, že Venezuela nie je významným producentom drog, USA označili venezuelského prezidenta Madura za teroristickú hrozbu

„(Ropa) je jadrom problému,“ povedal Petro pre CNN a zdôraznil, že Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete.

Petro o záujme o ropu

„Ide teda o rokovania o rope. Verím, že to je logika (amerického prezidenta Donalda) Trumpa. Nejde mu o demokratizáciu Venezuely, ani o obchodovanie s drogami,“ pokračoval kolumbijský líder. Podľa neho Venezuela nie je významným producentom drog a prechádza cez ňu len relatívne malá časť svetového obchodu s drogami.

CNN pripomína, že Spojené štáty na kolumbijského prezidenta v októbri uvalili sankcie a obvinili ho z účasti na „nelegálnom medzinárodnom obchode s drogami“, čo Petro odmietol. V rozhovore pre televíziu obhajoval svoje úsilie v boji proti obchodu s drogami a uviedol, že jeho vláda zadržala viac kokaínu ako akákoľvek iná vláda v histórii.

Kritika USA a Venezuely

Prezidenta Venezuely Nicolása Madura zase Biely dom považuje za lídra zločineckej skupiny Cartel de los Soles (Kartel sĺnk), ktorú USA v pondelok označili za zahraničnú teroristickú organizáciu.

Venezuelský prezident už viackrát tvrdil, že USA využívajú boj proti drogám ako zámienku na nútenú zmenu režimu v krajine s cieľom získať prístup k jej rope.

Petro v rozhovore pre CNN spochybnil tvrdenia o prepojeniach venezuelského prezidenta na obchod s drogami a uviedol, že jeho hlavný problém je „nedostatok demokracie“.

Spor o pašovanie drog

Washington svoju vojenskú prítomnosť pri pobreží Latinskej Ameriky obhajuje deklarovaným bojom proti pašovaniu drog. Americké útoky na viacero plavidiel podozrivých z tejto činnosti si už vyžiadali desiatky obetí v Karibiku aj Tichom oceáne. USA však doposiaľ nezverejnili dôkazy o tom, že tieto plavidlá boli skutočne použité na pašovanie drog, aktuality.sk

X X X

 Žilinka sa pustil do Šutaja Eštoka. Likvidácia úradu oznamovateľov nás môže vyjsť draho

Kým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obhajoval v stredu v poloprázdnom pléne zánik Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), generálny prokurátor Maroš Žilinka chystal list šéfovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas). Varoval ho v ňom pred dôsledkami, ktoré hrozia, ak úrad zlikvidujú. Chýry o jeho konci sa dostali aj do Bruselu, ktorý sa celý postup chystá preveriť. So zánikom ÚOO nesúhlasia ani jeho zamestnanci, ktorí vložili nádej do poslancov a poslali im list.

 Návrh, ktorý umožní zánik ÚOO a vznik Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, má podľa Šutaja Eštoka odstrániť rozdrobenosť kompetencií medzi viacerými štátnymi orgánmi. „Nový úrad bude nezávislý, s celoštátnou pôsobnosťou. Preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti, a zároveň zabezpečí ochranu oznamovateľov v rovnakom rozsahu ako doteraz,“ priblížil.

Odmietol, že by išlo o účelovú zmenu. Zlúčenie je podľa neho systémové a v súlade s trendmi v Európskej únii (EÚ). „Rovnako zánik funkcie vedenia je štandardný postup, pretože zánik funkcie predsedu aj podpredsedu je prirodzeným dôsledkom zriadenia nového úradu s rozšírenou pôsobnosťou, nie účelovým krokom,“ povedal. Výber nového predsedu nastavili podľa neho tak, aby bol čo najviac transparentný.

Tvrdí, že ochrana oznamovateľov sa neredukuje, ale spresňuje. Nový zákon podľa neho jasne stanovuje, že ochrana pred pracovnoprávnymi následkami sa viaže na prípady, kde je zrejmý vecný súvis oznámenia s činnosťou oznamovateľa. Ide podľa neho o štandardný európsky legislatívny krok. Zákon má tiež zamedziť zneužívaniu systému. V doterajšej praxi totiž podľa ministra dochádzalo aj k prípadom, keď ochrana nesúvisela s činnosťou zamestnávateľa.

Netreba zabudnúť dodať, že minister vnútra dostal od ÚOO už tri pokuty vo výške 114-tisíc eur. Práve sankcie sú podľa dosluhujúceho vedenia úradu dôvodom jeho rušenia.

 Expresný zánik úradu

Opozícia kritizuje nielen likvidáciu súčasnej podoby úradu, ale aj skrátené legislatívne konanie. Šutaj Eštok ho odôvodňoval v pléne ešte v utorok. Za rečníckym pultom zotrval len niečo vyše minúty, pričom zopakoval všeobecné argumenty, že dôvodom zmien je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

„V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľov nie sú dostatočne chránené, preto je dôvodné aj čo najskôr odstrániť nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ pokračoval. Minister neskôr v ten deň vyhlásil, že úrad je „hlásnou trúbou opozície“. Po novom sa podľa neho zavedú vyvážené pravidlá. 

Návrh tiež prináša zmenu v tom, že ochranu oznamovateľa bude možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy súvis so zamestnávateľom. Podľa ministra sa doteraz so súčinnosťou súčasného vedenia úradu stávalo, že nie tí dostávali ochranu, ktorí nahlasovali trestnú činnosť, ale tí, ktorí ju páchali a potom boli chránení.

Pri spätnom odobratí ochrany argumentoval, že ide o preskúmavací mechanizmus, ktorý je štandardom v právnom štáte. Zamestnávateľ napríklad bude môcť do 15 dní požiadať o prešetrenie poskytnutej ochrany a bude mať aj právo pravidelne žiadať preverenie, či dôvody na pokračovanie ochrany ešte trvajú.

Opozičné KDH sa chce pre skrátené konanie obrátiť na Ústavný súd a žiada zvolať stretnutie Žilinku a ombudsmana.

 Porušíme smernicu

Žilinka sa k rušeniu úradu stihol vyjadriť ešte cez víkend. Ako uviedol, na skrátené konanie nevidí splnené zákonné podmienky. Najnovšie svoje výhrady adresoval priamo Rašimu. Podotkol, že poskytovanie ochrany oznamovateľov v trestnom konaní je dlhodobo v pôsobnosti prokurátorov, ktorí disponujú poznatkami z jej praktického uplatňovania. „Je na škodu veci, že také významné zásahy do inštitútu ochrany oznamovateľov sú realizované bez splnenia zákonných podmienok konania v skrátenom legislatívnom konaní,“ poukázal generálny prokurátor.

Minister vnútra podľa Žilinku zvolil „neštandardný spôsob kreovania“ nového úradu a zúžil ochranu whistleblowerov bez zreteľa na právo EÚ. Ak návrh prejde, Slovensko tak bude zrejme konať v rozpore so smernicou europarlamentu a Rady EÚ z roku 2019. „Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ priblížil.

Chýry o rušení ÚOO sa doniesli už aj do Bruselu. Európska komisia bude od Slovenska žiadať vysvetlenie, prečo úrad ruší a zakladá nový. „Samozrejme, že po prijatí zákona ho budeme analyzovať,“ uviedol hovorca eurokomisie. Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) ide o pozvánku pre komisiu, aby Slovensku dala pokuty.

 Generálny prokurátor upozornil, že pri vzniku zákona Šutaj Eštok nerešpektoval princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania. „V právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe,“ poukázal.

Prechodné ustanovenia, ktoré sú súčasťou návrhu, vyvolávajú podľa Žilinku vážne pochybnosti o svojej ústavnosti. „Ako judikuje Ústavný súd Slovenskej republiky, nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Práve súčasťou ochrany dôvery v právny poriadok je zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Inak by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť alebo všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),“ dodal.

Za ÚOO sa postavili v stredu všetci 25 zamestnanci úradu, ktorí poslancom adresovali list. Chcú ich upozorniť, že v prípade schválenia zmien sa vytvorí priestor na zastrašovanie oznamovateľov. „Navrhovaný zákon totiž umožňuje opakované preskúmavanie ochrán, ale aj ich retroaktívne zrušenie. Okrem toho, takýto zákon oslabí dôveru v nezávislosť inštitúcie, ktorá má chrániť oznamovateľov,“ povedala za pracovníkov ÚOO Mária Hunková. Najbližšie hlasovanie čaká poslancov vo štvrtok o 11. hodine.

Zamestnanci sú presvedčení, že ľudia, ktorí dnes v dobrej viere chránia verejný záujem, sa zo dňa na deň môžu ocitnúť bez pomoci. „Už teraz dostávame e-maily od oznamovateľov, ktorí vyjadrujú svoje pochybnosti a obavy, či budú naďalej chránení a či budú chránené ich dáta,“ pokračovala.

Zjednotenie rozdrobenej právnej úpravy, ako to navrhuje minister, nemožno podľa nej dosiahnuť bez finančného, materiálneho a personálneho zabezpečenia, ktoré dnes absentuje. „Okrem toho, takéto zmeny možno urobiť aj novelou existujúceho zákona,“ podotkla Hunková.

Zamestnanci odmietli akúkoľvek politizáciu úradu. „Nikdy sme nepociťovali tlak rozhodovať v prospech konkrétnych politikov, politických strán či iných jednotlivcov alebo skupín,“ zdôraznila. Ich rozhodnutia sú vždy založené na odbornej expertíze, zákonoch a najlepšej znalosti prípadov. „Žiadame politikov, aby prestali dehonestovať našu prácu a umožnili nám bez politických zásahov pokračovať v ochrane tých, ktorí svojou odvahou nemlčať v nezákonných veciach sami seba ohrozujú, aby chránili verejný záujem,“ dodala.

Treba úrad rušiť?

Proti likvidácii úradu sa ozvala aj komora advokátov. Je presvedčená, že na zrušenie úradu neexistuje žiadna spoločenská potreba. „Slovenská advokátska komora (SAK) vyslovuje zásadné odborné výhrady k návrhu vlády SR na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom,“ uviedla. Kriticky vníma aj návrh na prerokovanie v skrátenom konaní.

Činnosť úradu nebola podľa SAK doteraz vyhodnotená spôsobom, ktorý by čo i len minimálne signalizoval nevyhnutnosť úrad zrušiť alebo nahradiť iným – s novým manažmentom.

Prípadné rušenie a vznik nových úradov by sa podľa komory malo vždy prijímať v riadnom legislatívnom konaní s odbornou diskusiou a analýzou fungovania. Na skrátenie konanie nie sú podľa nej splnené podmienky. SAK sa domnieva, že takýto postup môže otvoriť diskusiu, či je v súlade s ústavou. „Zmeny by tak vždy mali byť výsledkom koncepčného reformného úsilia a nikdy nie len vedľajším produktom sledovania čiastkových záujmov,“ apeluje.

Komora ďalej poukázala, že v časti návrhu dochádza k zúženiu rozsahu ochrany whistleblowerov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov, čím môže vzniknúť nesúlad slovenskej legislatívy s európskou.

Gašpar: V hre je aj ďalší úrad

Úrad na ochranu oznamovateľov nemusí byť posledný, ktorý skončí alebo ho zlúčia. Podľa poslanca Smeru Tibora Gašpara (Smer) sa zvažuje, že by mohli s novou inštitúciou zlúčiť aj Úrad na ochranu osobných údajov, čo odôvodnil potrebou konsolidácie. Návrh sa však nemá schvaľovať na prebiehajúcej schôdzi. Gašpar uviedol, že by sa z ekonomického hľadiska mohli do budúcnosti zlučovať aj iné inštitúcie, konkrétne sa spomínajú Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad.

Gašpar sa už v pondelok vyjadril, že zánikom ÚOO a následným vznikom nového úradu ide koalícii o výmenu predsedníčky Zuzany Dlugošovej. Oznámenia podávané na úrad poslanec Smeru považuje do istej miery za účelové. „Bol nevyvážený pomer medzi kompetenciami a právomocami a ingerenciou chráneného zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý chce novela vylepšiť tentoraz v prospech zamestnávateľa,“ vyjadril sa.

Aké budú dôsledky

Koniec ÚOO kritizovali aj mimovládne organizácie. Nová úprava podľa Kataríny Batkovej z Via Iuris zúži okruh ľudí, ktorí budú môcť získať ochranu oznamovateľa. Ak zákon prejde, bude v ňom totiž podmienka, že oznámenie, ktoré whistleblower urobí, musí súvisieť s protispoločenskou činnosťou zamestnávateľa.

Problém je podľa Batkovej v tom, že štátne úrady nie sú trestnoprávne zodpovedné. Ich pracovníci totiž často nebývajú zamestnancami úradu, ale príslušného ministerstva. Nová právna úprava by podľa nej mohla znamenať vrátenie peňazí z Plánu obnovy, keďže Slovensko vynaložilo na úrad aj európske financie.

Neziskové organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovakia (TIS) po mimoriadnom sobotnom rokovaní vlády, kde návrh prešiel, upozornili, že ak zákon začne platiť, oznamovateľom korupcie hrozí šikanovanie v zamestnaní a prepustenie.

Ak sa dnes človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred šikanovaním zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť ani disciplinárne potrestať bez súhlasu ÚOO. Mimovládky tvrdia, že ak zákon prejde, po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ochranu podľa nich spätne prišli.

„V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ konštatovala Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu./agentury/

X X X

 Rozkrádanie v energetike na Ukrajine. Národný protikorupčný úrad Ukrajiny vypočúval Rustema Umerova

 NABU vypočul Rustema Umerova v súvislosti s korupčným škandálom v energetike. Vyšetrovanie zahŕňa zasahovanie do úradných povinností a rozsiahle rozkrádania v spoločnosti Enerhoatom.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) vypočul v utorok v súvislosti s korupčným škandálom v energetickom sektore ako svedka bývalého ministra obrany a súčasného tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Rustema Umerova. Pre spravodajský portál Ukrajinská pravda to v stredu uviedla tlačová služba RNBO. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

V skratke:

NABU vypočulo Rustema Umerova v korupčnej kauze energetického sektora, Vyšetrovanie odhaľuje rozsiahle rozkrádanie financií v Enerhoatome

Zapojený podnikateľ Timur Mindič opustil Ukrajinu po odhalení, Mindič údajne zneužíval blízke vzťahy s prezidentom Zelenským

Trestné konanie, v rámci ktorého Umerov vypovedal, sa podľa NABU týka zasahovania do jeho práce ako verejného činiteľa. „Rozhovor bol konštruktívny. Rustem Umerov odpovedal na všetky otázky vyšetrovateľa v medziach procesného práva,“ píše sa vo vyhlásení úradu.

Rozsiahle rozkrádania

NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) pred vyše dvoma týždňami informovali o odhalení rozsiahleho rozkrádania v spoločnosti Enerhoatom, ktorá je prevádzkovateľom jadrových elektrární na Ukrajine. Vyšetrovanie sa týka úplatkov vyplatených pri výstavbe ochranných zariadení pri energetických objektoch, ktoré majú chrániť jej energetickú infraštruktúru pred dronovými a raketovými útokmi ruskej armády. Podľa vyšetrovateľov korupčníci cez tzv. back office v centre Kyjeva legalizovali približne 100 miliónov dolárov.

 Tento korupčný škandál je spojený s podnikateľom Timurom Mindičom, ktorý je spolumajiteľom štúdia Kvartal 95 a ktorý medzičasom utiekol z Ukrajiny. Podľa vyšetrovateľov Mindič zneužíval svoje „priateľské vzťahy s prezidentom Ukrajiny“ Volodymyrom Zelenským na vlastné obohatenie.

Personálne zmeny

Ukrajinský parlament krátko nato schválil odvolanie ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka a ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej z funkcií.

NABU preveruje aj korupciu v sektore obrany a kontakty medzi Mindičom a Umerovom ohľadom nákupu nepriestrelných viest pre armádu. Sám Umerov akúkoľvek účasť na škandále s úplatkami vehementne poprel. Ministrom obrany bol od septembra 2023 do júla 2025. Je tiež jedným z hlavných vyjednávačov Kyjeva s Ruskom a Spojenými štátmi, aktuality.sk

X X X

 Prokuratúra v Georgii ukončila vyšetrovanie Donalda Trumpa. Dôvodom boli údajné volebné podvody

 Prokuratúra v Georgii zastavila vyšetrovanie Trumpa za údajný pokus o manipuláciu prezidentských volieb v roku 2020. Kauzu prevzal Peter Skandalakis a rozhodol o jej ukončení.

Prokuratúra v americkom štáte Georgia už nevyšetruje prezidenta Donalda Trumpa vo veci pokusu o manipuláciu prezidentských volieb v roku 2020. Prokurátor Peter Skandalakis, ktorý kauzu prevzal len v polovici novembra, požiadal príslušného sudcu, aby trestné stíhanie zastavil, a ten mu v stredu vyhovel. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AP a AFP.

V skratke:

Georgia ukončila vyšetrovanie Trumpa v údajnej manipulácii volieb, Prokurátor Skandalakis označil kauzu za spadajúcu pod federálnu jurisdikciu, Trumpov obhajca rozhodnutie uvítal a označil obvinenia za neopodstatnené

V 23-stranovej žiadosti Skandalakis argumentoval, že prípad spadá pod federálnu jurisdikciu. Vyjadril pochybnosti, či sa dá v dohľadnom čase ukončiť. Podľa jeho názoru nie je v záujme občanov Georgie, aby sa ťahal ďalších päť až desať rokov.

Federálne vyšetrovanie

Odvolal sa tiež na federálne vyšetrovanie vedené špeciálnym prokurátorom Jackom Smithom – ten koncom roka 2024 po Trumpovom znovuzvolení stiahol obvinenia, ktoré sám vzniesol.

„Ak špeciálny prokurátor Jack Smith so všetkými federálnymi zdrojmi, ktoré mal k dispozícii dospel k záveru, že stíhanie by bolo bezvýsledné, potom sa aj ja domnievam, že napriek dostupným dôkazom by bolo rovnako neproduktívne stíhať všetky osoby zapojené do prípadu štát Georgia vs. Donald Trump a ďalší‘,“ uviedol Skandalakis.

„Som si vedomý, že vzhľadom na hlboké politické rozdiely v našej krajine toto rozhodnutie neprijmú všade s pochopením,“ konštatoval Skandalakis.

Reakcie na ukončenie

Trumpov právnik Steve Sadow rozhodnutie v prvej reakcii privítal a uviedol, že obvinenia nemali byť nikdy vznesené.

Obvinenia pôvodne vzniesla okresná prokurátorka Fani Willisová, ktorú však z prípadu odvolali v decembri 2024 za „nevhodný“ vzťah s jedným z osobitných vyšetrovateľov. Prípad potom prevzal Skandalakis.

Trumpove odpustenia a kauzy

Prokuratúra v Georgii obvinila Trumpa a 18 ďalších osôb z pokusu zabrániť víťazstvu demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách v novembri 2020. Po svojej porážke Trump okrem iného v telefonáte so štátnym tajomníkom Georgie Bradom Raffenspergerom požadoval, aby „našiel 11 780 hlasov“ v jeho prospech. Štyria z obvinených sa následne priznali k menej závažným previneniam.

Trump udelil niekoľkým obvineným milosť, ktorá sa však vzťahuje iba na federálne trestné činy. Sú medzi nimi aj jeho bývalý právnik Rudy Giuliani a niekdajší personálny šéf Bieleho domu Mark Meadows, ktorí boli obvinení aj v Georgii.

Federálne vyšetrovanie Trumpa za pokus o manipuláciu volieb medzičasom zastavili. Rovnaký osud postihol aj kauzu prechovávania utajovaných vládnych dokumentov v jeho súkromnej rezidencii Mar-a-Lago na Floride. Špeciálny prokurátor Jack Smith to zdôvodnil praxou zavedenou od škandálu Watergate, podľa ktorej úradujúci prezidenti nie sú trestne stíhaní, aktuality.sk

X X X

V Budapešti prijali exprezidenta Republiky srbskej Dodika

 Viktor Orbán rokoval s bývalým prezidentom Republiky srbskej Miloradom Dodikom. Na schôdzke v Budapešti sa obaja venovali aktuálnym otázkam regiónu a politickému vývoju.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu prijal v Budapešti bývalého prezidenta Republiky srbskej (RS) a predsedu strany Nezávislí sociálni demokrati (SNSD) Milorada Dodika. Pre agentúru MTI to uviedol komunikačný odbor premiéra, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

S Dodikom do maďarského hlavného mesta pricestovali aj úradujúca prezidentka RS Ana Trišićová-Babićová a víťaz nedeľňajších predčasných prezidentských volieb Siniša Karan, kandidát Aliancie nezávislých sociálnych demokratov (SNSD). V rámci budapeštianskej návštevy Dodik vystúpi s prednáškou v Kolégiu Mateja Korvína.

Orbán Dodika prijal naposledy 22. septembra a stretli sa aj začiatkom augusta v Budapešti. Následne v septembri ho prijal aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Prezident Dodik bol odsúdený, pretože odmietol tancovať na píšťalku z Bruselu. Maďarsko toto rozhodnutie neakceptuje,“ reagoval vtedy Orbán na verdikt súdu v Bosne a Hercegovine.

Dodika oficiálne odvolali z funkcie v auguste, pretože odvolací súd zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu Centrálnej volebnej komisie (CEC), ktorá mu odobrala prezidentský mandát. CEC to urobila na základe verdiktu odvolacieho súdu, ktorý Dodika začiatkom augusta odsúdil na jeden rok väzenia a šesť rokov zákazu politickej činnosti pre nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH (OHR) Christiana Schmidta. Úlohou OHR je dohliadať na implementáciu Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a dodržiavanie právneho rámca v krajine. Dodik to odmieta a tvrdí, že ide o politický proces.

Podpora Ruska

Bývalý líder RS udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý ho v tomto roku niekoľkokrát prijal v Rusku. Ruská federácia patrí spolu s Maďarskom a Srbskom k najväčším podporovateľom Dodika, aktuality.sk

X XX

Maďarsko zabezpečuje dodávky energií do susedného Srbska. Krajina zažíva energetickú krízu

 Srbsko dostane výraznú energetickú podporu od Maďarska. MOL zabezpečí 2,5-násobné zvýšenie ropných dodávok, čo pomôže zvládnuť súčasnú krízu.

Srbsko sa môže spoľahnúť na Maďarsko v zabezpečení dodávok energií a ropná spoločnosť MOL v decembri 2,5-násobne zvýši prepravu ropy a ropných produktov do Srbska, čím pomôže susednej krajine v krízovej situácii. Podľa agentúry MTI to vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu v Belehrade po schôdzke so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V skratke:

Srbsko môže počítať s Maďarskom v zabezpečení energetických dodávok, MOL zvýši dodávky ropy a produktov do Srbska

Hrozba amerických sankcií ovplyvňuje srbský ropný priemysel, EÚ čelila kritike za prístup k aktuálnym krízam

„V novembri MOL zdvojnásobil svoje dodávky do Srbska. V decembri ich ešte zvýši, takže v poslednom mesiaci roka MOL zvýši dodávky ropy a ropných produktov 2,5-násobne,“ oznámil Szijjártó.

Problémy s dodávkami ropy

V tejto súvislosti poukázal na to, že požiar v rafinérii spoločnosti Százhalombatta v októbri neovplyvňuje príslušné plány.

Ak americké sankcie voči ruským ropným spoločnostiam nadobudnú účinnosť, pre Srbsko nastanú kritické dni. Uviedol to srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok na mimoriadnej tlačovej konferencii. Podľa neho hrozí zvýšenie cien pohonných hmôt a nevylúčil, že krok USA pôvodne namierený proti Rusku by mohol poškodiť aj srbský finančný systém.

Kritika EÚ od Szijjártóa

Srbská ropná spoločnosť NIS prevádzkuje jedinú rafinériu v Srbsku a väčšinovo ju ovládajú ruskí vlastníci. NIS v utorok oznámila, že bez ďalších dodávok by jej závod v Pančeve čelil do konca týždňa úplnému odstaveniu.

Szijjártó na belehradskom stretnutí Stredoeurópskej iniciatívy kritizoval Európsku úniu, ktorá podľa jeho slov prijala zlé opatrenia v reakcii na krízy spôsobené nelegálnym prisťahovalectvom, pandémiou koronavírusu i vojnou na Ukrajine, zatiaľ čo Maďarsko na ne reagovalo správne. „A teraz čelíme úplnému zlyhaniu európskej stratégie týkajúcej sa vojny, ktorá nakoniec vojnu globalizovala namiesto toho, aby ju izolovala,“ dodal.

EÚ má podľa šéfa maďarskej diplomacie za sebou tri veľké výzvy a tri zlyhania. „Teraz však máme historickú šancu ukončiť vojnu, ktorá prebieha v našom susedstve a za ktorú všetci platíme cenu, hoci za ňu nenesieme žiadnu zodpovednosť,“ podčiarkol Szijjártó a vyjadril nádej, že ochota prijať nový mierový plán bude teraz silnejšia ako úsilie tých, ktorí ho majú snahu brzdiť, aktuality.sk

X X X

 Vaľová má po odchode z parlamentu údajne už aj nové miesto. Smeruje za dcérou?

Poslankyňa Národnej rady Jana Vaľová (Smer) sa včera vzdala poslaneckého mandátu na základe svojho rozhodnutia. Zdá sa, že už má aj nové miesto.

Jana Vaľová počas hlasovania na 35. schôdzi Národnej rady v utorok 17. júna 2025.

Vaľová ešte včera uviedla, že zostáva členkou Smeru. „V strane Smer pôsobím od jej začiatku a naďalej zostávam a budem pôsobiť počas ďalšieho môjho profesijného života,“ povedala.

Do parlamentu po Vaľovej odchode nastúpi Vladimír Macášek, ktorý je okresným predsedom Smeru v Kysuckom Novom Meste.

 Podľa denníka Sme, ktorý sa odvoláva na dva od seba nezávislé zdroje, Vaľová smeruje do diplomacie. „K informácii sa zatiaľ nevyjadrilo ministerstvo zahraničných vecí ani Vaľová, ktorá nedvíha telefón ani neodpovedala na esemesky,“ uviedlo smečko.

Podľa denníka ide Vaľová na slovenské veľvyslanectvo v Prahe. Nového veľvyslanca v Prahe, Martina Muránskeho, má pritom Slovensko len od mája tohto roku.

Portál regionzemplin.sk v októbri 2018 informoval, že v lukratívnej časti českej mentropole na ulici Slezská má Vaľovej dcéra byt. „Zaujímavosťou je, že podľa listu vlastníctva má vecné bremeno užívania a bývania – doživotne a bezplatne istá PhDr. Jana Vaľová, bytom Janka Kráľa 420/25, Humenné – primátorka mesta Humenné,“ napísal portál.

Podľa majetkového priznania za rok 2024 Vaľová vlastní v Humennom dva rodinné domy, dvojgaráž, záhrady, iné pozemky a aj dve vozidlá značky Škoda a BMW. Okrem toho v roku 2018 Aktuality informovali o byte v Karlových Varoch, ktorého majiteľkou je Blanka Oravcová a podľa listu vlastníctva má však na byt Vaľová predkupné právo a byt môže užívať. Oravcová v minulosti pracovala aj ako asistentka poslankyne Vaľovej.

Vo štvrtok nebolo bezprostredne známe, prečo Vaľová končí v parlamente. Údajne sú za tým jej zdravotné problémy.

Vaľová sa do parlamentu dostala dovedna šesťkrát. Bývala zootechnička, majiteľka salónu krásy a veštkyňa z kariet pôsobila v parlamente aj ako členka Výboru pre sociálne veci a bývanie.

Vaľová v dvoch volebných obdobiach v rokoch 2010 až 2018 pôsobila ako primátorka Humenného. V komunálnych voľbách v roku 2022 obhájila post poslankyne a získala najviac hlasov spomedzi kandidátov na humenských zákonodarcov, podpory sa jaj dostalo od 1 582 voličov. Vaľová sa po voľbách vrátila aj do Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, kde v minulosti takisto pôsobila v rokoch 2005 až 2017./agentury/

X X X

 Riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik sa vzdal funkcie. Kreslo v železniciach vymieňa za post českého ministra dopravy

Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivan Bednárik v stredu doručil správnej rade železníc list, v ktorom oznámil, že sa vzdal svojej funkcie. Potvrdila to hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

V stredu odovzdal predseda hnutia ANO Andrej Babiš českému prezidentovi Petrovi Pavlovi zoznam personálnych nominácií na členov svojej budúcej vlády. Post ministra dopravy v ČR má zastávať práve Bednárik.

„Dôvodom vzdania sa funkcie generálneho riaditeľa je dnešné nominovanie mojej osoby ako kandidáta na funkciu ministra dopravy Českej republiky,“ uviedol Bednárik.

ŽSR dodali, že s cieľom zabezpečiť plynulosť nástupníctva nového generálneho riaditeľa sa Bednárik vzdáva funkcie ku dňu predchádzajúcemu dňu vymenovaniu nového generálneho riaditeľa. Nový generálny riaditeľ zatiaľ nie je známy./agentury/

X X X

 Katastrofa na Sliači: Voda zaliala desiatky domov, zničila obilie aj vzácny pamätník. Ľudia sa nedostali do práce

Hektické chvíle majú za sebou v meste Sliač pri Zvolene. Voda sa tam rútila viacerými ulicami a narobila obrovské škody. Na mnohých miestach siahala vyše kolien – nejeden Sliačan preto zostal „uväznený“ v dome. Podobnú situáciu tam nezažili viac ako polstoročie. Zasahovali desiatky hasičov, pomáhali aj policajti s vojakmi.

Potopa na Sliači

 Voda sa začala sliačskymi cestami valiť v utorok v noci (25. 11.) a v stredu ráno už bolo kúpeľné mesto paralyzované. Viacerí sa kvôli zaliatym komunikáciám nedostali do práce, niektorí nemohli zo svojich domov vôbec vyjsť. Hlavnú križovatku pri mestskom úrade regulovali policajti, smer na sliačske letisko uzavreli. Hoci dážď postupne ustával a situácia sa trochu upokojila, vodu hasiči odčerpávali ešte celé hodiny.

Primátorku Ľubicu Balgovú sme zastihli v úrade – od utorka v noci sa vraj nezastavila. „Na nohách som tridsať hodín,“ podotkla, keď sme si s ňou podávali ruku. „Stále riešime túto situáciu. Začalo to v utorok o pol jedenástej v noci, keď sme museli vyhlásiť tretí stupeň povodňovej aktivity, lebo sa nám vybrežil Sielnický potok. Sme na to zvyknutí, no teraz to bolo naozaj vážne. Hrozilo, že nám pretečie cez cestu a zatopí rodinné domy,“ hovorí. Tomu sa však nakoniec nevyhli.

„O päť minút nato mi volali z krajského riaditeľstva hasičov, že už vytopilo dva domy. Išla som na miesto a zistila, že je to tak. Zároveň som vedela, že je to len začiatok, lebo od letiska sa na nás valí neskutočné množstvo vody a treba s tým niečo robiť,“ povedala. V tej chvíli už boli mobilizovaní profesionálni aj dobrovoľní hasiči. „Prišli tiež naši zamestnanci z technických služieb,“ poznamenala.

Vrecia s pieskom rozmiestňovali záchranári na viacerých miestach.

Niekde mali až pol metra vody

K podobnej udalosti na Sliači nedošlo už celé dekády. „Ľudia, ktorí tu dlhodobo žijú vraveli, že sa s takým niečím nestretli sedemdesiat rokov. Ani by nás nenapadlo, že nás vytopí v podstate z roviny,“ pokračovala Balgová. Najväčší nápor vody podľa nej trval do ôsmej hodiny ráno.

„Hrozilo, že to nebude zvládnuteľné, lebo zrazu sa nám začala zatápať aj druhá časť mesta. Čiže nielen ulice v blízkosti Hrona, ale aj tie, ktoré sú na opačnej strane. Práve to nám robilo problém, lebo to tieklo do kanalizácie, pričom ľuďom vyrážala voda v pivniciach a podobne,“ ozrejmila.

Samospráva kontaktovala všetkých vlastníkov nehnuteľností, teda aj tých, ktorí tam trvalo nebývajú, no majú objekty napríklad na podnikanie. „Aby si prišli skontrolovať, či majú nejaké škody. Prípadne aby sa snažili nejako od svojho majetku odkloniť vodu, ak je to možné,“ povedala.

 V meste napokon vytopilo minimálne tridsať domov. „Je možné, že aj viac. Zatiaľ sa nám nepodarilo dostať do všetkých, lebo sú zaplavené. Hasiči nás upozornili, že kým sa neodčerpá voda tečúca ulicami, je zbytočné to robiť v domoch – inak by natiekla naspäť. Toho sme sa držali,“ podotkla primátorka. Voda vraj siahala naozaj vysoko. „Mala som gumáky a keď som tým terénom kráčala, natieklo mi do nich aj z vrchu. Miestami sa nahromadilo až pol metra vody,“ priblížila.

Žiaľ, živel zasiahol aj veľkosklad ovocia a zeleniny či obilia, čo narobilo ešte väčšiu škodu. „Tam totiž stačí vedro vody a vlhne z toho všetko,“ pripomenula Balgová. „No a nám, mestu, zničila voda pamätník hrdinom SNP a druhej svetovej vojny. Podmyla ho a celý spodný sokel úplne opadol. Je to taký obelisk, ktorý je naozaj drahý a vzácny, takže sa budeme musieť popasovať aj s jeho opravou,“ poznamenala. Peniaze na to sa podľa nej budú snažiť získať z nejakých fondov či z okresného úradu. „Lebo za toto poškodenie naozaj nemôžeme,“ zhodnotila. Celkové škody podľa nej budú vyčíslené na viac ako desaťtisíce eur.

V stredu poobede už bolo to najhoršie za nimi. „Voda sa odčerpáva a prišli aj ďalšie mechanizmy. V noci bol problém práve s ich nedostatkom. Teraz sa ich podarilo stiahnuť aj z iných krajov – zo Žiliny či Nitry. Sú to veľkoobjemové odsávače, ktoré nasadili na letisku – hadica odtiaľ ide rovno do Hrona. Tým pádom nám to už nevytápa mesto,“ uzavrela primátorka.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

Zatopená ulica v meste Sliač.

Viac ako stovka hasičov v teréne

Práve na sliačske letisko stekala voda z okolitých polí, čo situáciu komplikovalo aj samotnému mestu. Živel sa valil aj vo viacerých obciach okolo Zvolena, no nikde to nebolo také vážne ako v Sliači. Potvrdil nám to banskobystrický krajský riaditeľ hasičov Dušan Hancko.

„Hasiči od včerajších nočných hodín, v spolupráci s príslušníkmi ozbrojených síl a policajného zboru, zasahujú na odstraňovaní povodňovej situácie v meste Sliač,“ konštatoval ich šéf. „Vykonávajú sa tu práce zamerané na usmernenie toku povodne, tiež na zabránenie zaplavenia niektorých území a zároveň prebieha odčerpávanie. Nasadené sú všetky dostupné sily a prostriedky adekvátne na riešenie takejto udalosti,“ povedal Hancko.

Najkritickejšou lokalitou bola podľa neho celá časť mesta od jeho severnej strany až po Hronský most. V centrálnej zóne zasahovalo zhruba štyridsať hasičov s pätnástimi kusmi techniky. Celkovo, v rámci Banskobystrického kraja, však v teréne pracovalo viac ako 120 hasičov. 

V uliciach sme natrafili na viacerých vystresovaných ľudí, ktorí sa záchranárov snažili osloviť. „Nevieme sa dostať do domu nášho syna,“ ukázala znepokojená pani smerom na zatopenú nehnuteľnosť. Okolo nej bolo jedno veľké „more“. Objasnila, že s príbuzným je v kontakte aspoň cez mobilný telefón. „Samozrejme, že je z celého tohto stavu nešťastný. Od rána odčerpávajú vodu najmä z hlavných ťahov a ulíc, domy vraj prídu na rad neskôr. Syn s rodinou je teraz uväznený doma, nemohli ísť ani do práce. Je to naozaj nepríjemné,“ posťažovala sa.

Pán Igor si podobnú situáciu pamätá, no nie až takýchto rozmerov. „Vtedy, v roku 1974, to viacej odniesla časť Rybáre, lebo sa pretrhla hrádza na Hrone. Voda sa valila, po lúkach a poliach, od Banskej Bystrice,“ zaspomínal si. „Kedysi som býval v týchto miestach a v tom pamätnom roku nás to minulo len tesne. Takúto situáciu, že by táto ulica bola vytopená, si vážne nepamätám,“ dodal.

V pohotovosti boli, kvôli zvýšenej hladine Hrona a jeho vybreženiu v niektorých lokalitách, aj vodohospodári. Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák podčiarkol, že situáciu dôkladne monitorujú. „Vplyvom intenzívnej zrážkovej činnosti v kombinácii s topiacim sa snehom došlo k zvýšeniu hladín, vybreženiu Hrona a jeho prítokov aj v okolí Zvolena,“ uviedol. Doplnil, že vodohospodári sú v pohotovosti – zabezpečujú vrecia s pieskom a v prípade potreby sú pripravení v postihnutých lokalitách zasiahnuť./agentury/

X X X

 Poslanci EP diskutovali o stave právneho štátu v Maďarsku 

Budapešť/Štrasburg 25. novembra (TASR) – Naďalej zdieľame mnohé obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom návrhu zo septembra 2018, na základe ktorého bolo začaté proti Maďarsku právne konanie podľa článku sedem Zmluvy o EÚ. Podľa agentúry MTI to povedal v pondelok v Štrasburgu eurokomisár pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát Michael McGrath v plenárnej rozprave EP o porušovaní základných hodnôt EÚ v Maďarsku. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Komisár pripomenul, že Európska komisia pravidelne a dôsledne hodnotí situáciu v oblasti právneho štátu v Maďarsku a vo svojich výročných správach naďalej identifikuje závažné nedostatky. Zdôraznil, že Európska rada doteraz uskutočnila deväť vypočutí v rámci postupu podľa článku sedem, pričom vo väčšine otázok sa „nedosiahol žiadny podstatný pokrok“.

McGrath zdôraznil, že Komisia pozastavila približne 18 miliárd eur z finančných prostriedkov v rámci niekoľkých mechanizmov vrátane fondu obnovy a rozpočtovej podmienenosti, z ktorých jedna miliarda eur už bola stratená.

Holandská europoslankyňa za Zelených Tineke Striková v rozprave uviedla, že sedem rokov po začatí postupu podľa článku sedem sa porušovanie hodnôt EÚ v Maďarsku zhoršilo. Striková je zodpovedná za správu o Maďarsku a kritizovala oslabenie nezávislosti súdnictva, pretrvávajúci stav právneho štátu, rozšírenú korupciu, potláčanie plurality médií, brzdenie organizácií občianskej spoločnosti a obmedzovanie práv LGBTQI.

Podľa jej slov sa Maďarsko stalo „volebnou autokraciou, hybridným režimom“. Striková vyzval EK a Radu, aby podnikli zásadné kroky – dokonca aj zmrazením sto percent fondov EÚ – na zastavenie ďalšieho zhoršovania právneho štátu.

Europoslankyňa za Demokratickú koalíciu Klára Dobrevová vo svojom prejave zdôraznila, že dvojtretinová moc vlády sa v Maďarsku stala „totálnou mocou“, pričom kontrolné mechanizmy zmizli. Trhovú ekonomiku nahradila „politická mafia a korupcia“.

Europoslankyňa za Fidesz Kinga Gálová uviedla, že proti Maďarsku už 15 rokov prebieha „politický hon na čarodejnice“ s čoraz absurdnejšími obvineniami. Kritika Budapešti podľa nej pramení z tvrdení „aktivistických mimovládnych organizácií“, ktoré plnia zahraničné objednávky. Uviedla, že Maďarsko je napádané, pretože chráni národné záujmy, odmieta nelegálnu migráciu, rodovú ideológiu a urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ, aktuality.sk

X X X

 Maďarsko podporuje integráciu Srbska do EÚ. Členstvo Ukrajiny vraj predstavuje hrozbu

Maďarský minister Péter Szijjártó podporil členstvo Srbska v EÚ. Zároveň upozornil na riziká spojené s prijatím Ukrajiny, vrátane korupcie na najvyššej úrovni.

Členstvo Srbska v Európskej únii by prinieslo hospodársky rast, ale nepripravenosť Ukrajiny a korupcia na úrovni štátu by zničili finančný a poľnohospodársky systém bloku. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v stredu v Belehrade maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po schôdzke so šéfom srbskej diplomacie Markom Djuričom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„EÚ by z členstva Srbska profitovala, ale tento proces brzdia ľudia v Bruseli, zatiaľ čo Ukrajina, v ktorej funguje korupcia na najvyššej štátnej úrovni, by predstavovala hrozbu pre spoločenstvo, no napriek tomu by ju chceli čo najskôr prijať,“ povedal Szijjártó.

Postoj Maďarska

„Takže srbské členstvo v EÚ áno, ukrajinské členstvo v EÚ nie,“ toto je maďarský postoj, zdôraznil Szijjártó., aktulity.sk)

X X X

Minister obrany Bosny a Hercegoviny zabránil vojenskému lietadlu s Szijjártóm pristáť v Banja Luke

Bosnianský minister Zukan Helez zabránil pristátiu lietadla s maďarským ministrom Péterom Szijjártóm v Banja Luke. Dôvodom bol dlhoročný postoj Orbánovej vlády k Republike srbskej.

Minister obrany Bosny a Hercegoviny (BaH) Zukan Helez nedovolil, aby na letisku v Banja Luke pristálo vojenské lietadlo, na ktorého palube bol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Podľa servera n1info.ba to Helez uviedol na sociálnej sieti Facebook, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa servera telex.hu minister obrany BaH svoj krok zdôvodnil tým, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho vláda už roky otvorene podporujú bývalého prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika v jeho konaní, ktoré podkopáva zvrchovanosť, územnú celistvosť a jednotu BaH.

Vojenské lietadlo

Maďarská strana podľa Heleza neposkytla žiadne jasné vysvetlenie, prečo minister zahraničných vecí priletel vojenským lietadlom.

Členovia maďarskej vlády sa podľa servera klix.ba zámerne vyhýbajú kontaktu so Sarajevom, komunikujú iba so srbskou väčšinou v krajine a navštevujú iba Banja Luku, kam Orbán v roku 2023 priletel takisto vojenským lietadlom.

Čestný doktorát

Szijjártó, ktorý v stredu rokoval v Belehrade, mal vo štvrtok v Banja Luke prevziať na miestnej univerzite čestný doktorát.

Podľa letových údajov bola Szijjártóova cesta na Balkán krátka, keďže po odlete o 08.00 h sa lietadlo maďarských ozbrojených síl Airbus A319-100 s kapacitou 140 cestujúcich vrátilo do Budapešti o 15.00 h, konštatoval server 24.hu.

Szijjártó v stredu v Belehrade po schôdzke so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou vyhlásil, že Srbsko sa môže spoľahnúť na Maďarsko v zabezpečení dodávok energií a ropná spoločnosť MOL v decembri 2,5-násobne zvýši prepravu ropy a ropných produktov do Srbska, čím pomôže susednej krajine v krízovej situácii, aktuality.sk

X X X

 Fotka s Putinom ju pripravila o zmluvu. Výkony išli bokom, ruskú šampiónku z Nemecka vyštvali

Ruská hviezda športovej gymnastiky Angelina Melnikovová, dvojnásobná majsterka sveta z nedávneho šampionátu v Jakarte, prilákala na zápolenia v nemeckej Bundeslige davy fanúšikov. Aktivisti ani politici neboli z jej štartu nadšení.

 Angelina Melnikovová s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po olympijských hrách v Tokiu 2020.

Ak si Melnikovová myslela, že bude v medzinárodnom športovom svete bez problémov prijatá, keď sa na majstrovstvách sveta mohla zúčastniť ako neutrálna športovkyňa, tak sa mýlila.

Ako informoval web championat.com, nemecký klub TSV Tittmoning-Chemnitz ukončil s Ruskou zmluvu z politických dôvodov. A to napriek tomu, že doviedla tím do finále tamojšej gymnastickej Bundesligy.

Jej príbeh ohľadom pôsobenia v Nemecku sa začal v polovici novembra, keď bolo oznámené, že Melnikovová podpísala zmluvu s nemeckým klubom. Ruska dostala túto príležitosť po svetovom šampionáte v Jakarte, kde sa stretla s vedúcou nemeckého tímu Karin Schönmeierovou, ktorá hovorí po rusky.

Na návrh Nemky bola pozvaná do TSV Tittmoning-Chemnitz, kde okrem nej pôsobí aj ďalšia rusky hovoriaca gymnastka Jesenia Schäferová a bieloruský tréner Anatolij Ašurkov.

V semifinále Bundesligy pomohla Melnikovová svojmu tímu postúpiť do finále, pričom získala najvyššie skóre spomedzi všetkých účastníčok. Diváci majsterku sveta privítali, obdivovali jej výkony a nejeden fanúšik si s ňou urobil selfie. 

No ešte pred začiatkom súťaže niektoré nemecké médiá a aktivisti vyvolávali napätie súvisiace so štartom slávnej Rusky. Domnievali sa, že Melnikovová nespĺňa kritériá neutrality, ktoré však pár dní predtým spĺňala pre štart na MS v Jakarte.

Jej neutralita bola podkopávaná tým, že sa vyfotila s prezidentom Vladimirom Putinom po olympijských hrách v Tokiu 2020, že kandidovala do Štátnej dumy za stranu Jednotné Rusko a kvôli fotografii s vojnovým veteránom pri príležitosti prehliadky pri oslavách konca Druhej svetovej vojny.

Situácia sa mala vyhrotiť natoľko, že organizátori nemeckého šampionátu museli dokonca na miesto konania zavolať políciu, aby sa predišlo provokáciám. Dokonca na slávnostnom otvorení semifinále sa starosta mesta Esslingen am Neckar, kde sa súťaž konala, vyjadril proti Melnikovovej štartu.

„Dúfam, že TSV Tittmoning-Chemnitz po finále Nemeckej gymnastickej ligy v Heidelbergu prehodnotí svoje rozhodnutie povoliť úradujúcej majsterka sveta účasť,“ povedal Matthias Klopfer. Neskôr vysvetlil svoj odmietavý postoj. „Športovkyňa aktívne podporuje Putina a jeho režim. Myslím si, že toto rozhodnutie pozvať ju bolo nesprávne.“

Útoky na ruskú športovkyňu sa tým neskončili a počas celého turnaja boli organizátori a gymnastka kvôli tomu pod veľkým tlakom. Neustále bola spochybňovaná oprávnenosť jej účasti. „Je skvelé, že je s nami. Môžeme sa od nej veľa naučiť. Má bohaté skúsenosti, sústreďujeme sa na súťaž,“ uviedla jej kolegyňa z tímu Schönmeierová. Na otázky ohľadom neutrálneho statusu Melnikovová vytrvalo odpovedala: „Bez komentára.“

„Nechceme robiť politické vyhlásenia. Šport je našou prioritou. Spoliehame sa na rozhodnutie Medzinárodnej gymnastickej federácia. Možno ukážeme príklad toho, ako nás šport spája,“ povedala hlavná trénerka tímu z Chemnitzu Tatiana Bachmaierová.

Spájanie sa však nekonalo. Bezprostredne po semifinále sa príbeh okolo ruskej majsterky sveta zintenzívnil. Michael Götz, výkonný riaditeľ Nemeckej gymnastickej ligy, zverejnil tlačové vyhlásenie. V ňom naznačil, že organizácia nechcela Ruske povoliť účasť, ale vraj nemala na výber.

„Preskúmali sme naše pravidlá, aby sme zistili, či máme nejaké právne dôvody na spochybnenie jej účasti. Ukázalo sa, že nie. Nemali sme inú možnosť, ako jej povoliť súťažiť. Čoskoro budeme s príslušnými výbormi diskutovať o tom, či pravidlá zmeníme.“

TSV Tittmoning-Chemnitz čelil obrovskému tlaku zo strany tlače, funkcionárov a verejnosti. Nakoniec však povolil: 25. novembra bol klub nútený ukončiť Melnikovovej zmluvu.

„Ako klub sme sa rozhodli, že kvôli jej vlastnej bezpečnosti, bezpečnosti našich gymnastiek a bezpečnosti celého finále v Heidelbergu nedovolíme Angeline Melnikovej súťažiť. Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie bolo prijaté výlučne na ochranu všetkých účastníkov. Neexistujú žiadne iné dôvody súvisiace so športovým právom,“ povedala výkonná riaditeľka tímu Gabi Freseová. 

Melnikovová prijala nepríjemnú situáciu pokojne. Chápe, že to nie je chyba klubu, ale rozhodol obrovský tlak zvonku. „Žiaľ, pozornosť verejnosti a politické diskusie sa ukázali byť oveľa väčšie, než organizátori očakávali.“

„Som vďačná klubu TSV Tittmoning-Chemnitz za možnosť zúčastniť sa semifinále a čo je najdôležitejšie, za ich úctivý a láskavý prístup. V Nemecku som dostala obrovskú podporu od divákov, športovcov, trénerov a porotcov. Športová aréna je miestom, kde sa športovci stretávajú a predvádzajú svoje schopnosti vo svojom obľúbenom športe,“ uviedla gymnastka na sociálnych sieťach.

Podľa nej si každý zaslúži rovnaké príležitosti vo všetkých oblastiach života a každý športovec si zaslúži rovnocenne súťažiť v športovej aréne a plniť si svoje sny. „Verím a dúfam, že sa situácia čoskoro zlepší a každý športovec sa bude môcť slobodne venovať svojmu obľúbenému športu,“ doplnila Melnikovová.

Jej kolegyňa Bachmeierová, ktorý príchod Rusky organizovala, priznala, že možno bola trochu naivná, keď si myslela, že všetci zabudnú na politiku. „Ale bolo jednoducho úžasné mať s nami majsterku sveta. Chceli sme sa od nej učiť. Bol to veľký dar mať v tíme takého človeka. Je škoda, že to všetko takto dopadlo. Všetci nás kritizujú a zároveň na ňu mieria fotoaparátmi, aby si ju odfotili,“ poznamenala Bachmeierová.

Trénerka sľúbila, že po súťaži poskytne podrobnejší komentár, keďže sa teraz musí sústrediť na tréning svojich gymnastiek. TSV Tittmoning-Chemnitz bude musieť zabojovať o bundesligový titul bez hviezdnej ruskej gymnastky./agentury/

X X X

 Minister Kaliňák sa zastal extrémistu Bombica: Študent Muro z Popradu je desaťkrát horší. „A je snáď vo väzbe?“

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa zastal Daniela Bombica. Reagoval na informáciu o tom, že Bombic, známy aj ako Danny Kollár, ostáva vo väzbe.

 „Zoberte si, že Danny Kollár nemal ani z desatiny také vyjadrenia ako študent Muro. Je snáď študent Muro vo väzbe?“ uviedol Kaliňák s tým, že Bombic je vo väzbe, pretože pridal link na knihu, ktorá sa požičiava v Univerzitnej knižnici v Košiciach či v Bratislave a je voľne dostupná aj v kníhkupectvách. Ostatné veci, ktoré spáchal, sú podľa jeho slov priestupky, a teda nie zločiny, za ktoré je vo väzbe.

 „Je to absolútne neadekvátna väzba,“ vyhlásil Kaliňák. Upozornil, že Ústavný súd SR nepovedal, že väzba je zákonná, len neprijal jeho žiadosť, pretože na to nevidel v tejto chvíli dôvod. „Ale myslím si, že v tejto chvíli už dôvod je, pretože ústavný súd má rozhodovaciu judikatúru, že do 30 dní nerozhodnutá vec musí isť na slobodu a v tomto prípade už nie je rozhodnutá tri mesiace,“ zdôraznil Kaliňák s predpokladom, že budú nasledovať aj ďalšie žiadosti. „Môžeme byť prísni, ale potom rovnakým metrom. Keď ľudia, ktorí používajú hrubé vulgarizmy, sú považovaní za hrdinov demokracie, v tom prípade musí ísť Danny Kollár von, alebo potom všetci pôjdu dnu,“ uzavrel Kaliňák.

 Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, ostáva vo väzbe. Ústavný súd SR mu totiž zamietol obe sťažnosti. Bombic, ktorý je obžalovaný z viacerých extrémistických trestných činov, to uviedol na sociálnej sieti Telegram. Ako napísal, z väzby sa už von nedostane. „Ani Špecializovaný trestný súd, ani Najvyšší súd SR sa mojím prípadom nemieni zaoberať – nie zákonný spôsobom. Nič vyššie než Ústavný súd SR už neexistuje a oni povedali ‚nie, nepustíme‘,“ napísal. Podľa jeho slov sa v jeho kauze odohrali prieťahy, podvody, manipulácie, konštrukty, ignorancia lehôt, akurát sa tam podľa neho neodohrala spravodlivosť.

 „Taký bol plán, a to sa aj deje. Toto je za pomoc Smeru vo voľbách. Toto sa deje počas vlády Roberta Fica a ministrovania jeho ministrov. Moja kauza je vizitka tejto vlády. Budem tu niekoľko rokov. Končím 7. mesiac väzby a väzba pokračuje,“ napísal ďalej Bombic. Dodal, že nič viac k tomu netreba. Smerom k sledovateľom napísal, že „na internet budete písať komenty úplne zbytočne“. Podľa Bombica to nikomu nepomôže, musia sa pýtať len vlády, prečo mlčí. „Oni vedia, že prečo mlčia. Len sa vám to boja povedať,“ uviedol. Pýtať sa a apelovať treba podľa neho najmä na ministra spravodlivosti Borisa Suska, ministra obrany Kaliňáka, ale aj na premiéra Roberta Fica (všetci Smer)./agentury/

X X X

 Našla vari elixír mladosti? 72-ročná Havlová vyrazila dych. Na krste knihy mnohí šuškali: Omladla o desiatky rokov!

Herečka Dagmar Havlová patrí k najelegantnejším dámam v susednom Česku a roky sa jej darí udržiavať si mladistvý šmrnc. Najnovšie zábery však niektorých jej fanúšikov doslova zdvihli zo stoličiek.

Herečka Dagmar Havlová na krste knihy Za hranice odolnosti fyzioterapeuta Michala Novotného.

Niekdajšia prvá dáma Česka sa objavila na krste knihy známeho českého fyzioterapeuta Michala Novotného Za hranice odolnosti. Kniha síce bola lákadlom, ale pre mnohých sa počas podvečerného soireé stala magnetom práve 72-ročná Havlová. Pozornosť na seba strhla sviežim, radostným a na pohľad omladeným vzhľadom. 

Blondínka sa usmievala od ucha k uchu, no nebol to len úsmev, čo jej uberal roky. Pri pohľade na jej pleť, zjemnené vrásky a aj trendový účes s ofinou by len málokto tipoval, že hviezda hitu Holky z porcelánu prekročila sedemdesiatku.

Havlovej energiu a chuť do života dodáva aj návrat pred kamery. Tento rok nakrúcala scény do novej komédie Bardotky, ktorej prvé ukážky odhalili na filmovom festivale v Karlových Varoch. Účinkuje v nej aj s Evou Holubovou a Pavlínou Pořízkovou. Premiéru bude mať budúci rok.

Herečka Dagmar Havlová na zábere z filmu Holka na zabití.

Nezostala však len pri jednom projekte. Havlová sa pridala k Zuzane Kronerovej či Tereze Rambe, aby spoločne účinkovali v novej snímke českého režiséra Bohdana Slámu./agentury/

X XX

Helena Neumannová: Zabudnutá sila tradičných byliniek a unikátnej levandule, ktorú potvrdzuje aj moderná veda

Príbeh Heleny Neumannovej je ako dobrodružný román. Mladá študentka medicíny opúšťa svet konvenčnej liečby a vydáva sa na cesty, ktoré ju zavedú hlboko do amazonského pralesa aj do Kene. Tam, ďaleko od civilizácie, sa od miestnych liečiteľov a šamanov učí o sile prírody a múdrosti, na ktorú sme v Európe takmer zabudli.

 Dnes, o viac ako dve desaťročia neskôr, je z nej uznávaná naturopatka a fytoterapeutka, ktorá túto starodávnu vedomosť spája s najmodernejšou vedou.

Všetky svoje skúsenosti pretavila do jedinečného projektu – Levanduľového údolia v Českej republike. Nie je to len malebné pole plné fialových kvetov, ale predovšetkým výskumné centrum. V spolupráci s poprednými vedcami, ako je expert na biotechnológie docent Petr Kaštánek, tu skúmajú účinky špeciálnej odrody, BIO Levandule Chodouňskej, ktorá sa ukazuje byť malým zázrakom. Podľa Heleny nejde o žiadnu ezoteriku, ale o čistú biochémiu. „Duša nemá nič spoločné s cirkvou. Duša sú naše neurotransmitery,“ vysvetľuje svoj celostný prístup.

Naturopatka Helena Neumannová s milovanou levanduľou chodounskou.

Čo robí práve túto levanduľu takou výnimočnou? Klinické štúdie potvrdili, že jej tajomstvo spočíva v strese – vietor a mrazy, ktorým je vystavená, nútia rastlinu produkovať mimoriadne vysoké množstvo biodynamických látok, flavonoidov, a dokonca látok s antibiotickými a antivirotickými účinkami. Práve preto je taká účinná pri autoimunitných, chronických či neurologických ochoreniach.

Byliny aj minerálne pramene sú naše bohatstvo

V rozhovore sme sa dotkli aj toho, ako sme ako spoločnosť stratili kontakt s tradičným liečiteľstvom a bylinkárstvom, ktoré bolo pre našich predkov samozrejmosťou. „Máme fenomenálne kúpeľníctvo a pramene. Je to dedičstvo, ktoré uzdravuje telo aj dušu, no my ho nevieme predať,“ hovorí s ľútosťou Neumannová a zároveň odhodlaním vrátiť našej tradičnej európskej medicíne jej právoplatné miesto.

Aké sú teda najväčšie rozdiely medzi levanduľou z Provensálska a tou z Českej republiky? Ako môžeme v každodennom živote využiť silu „obyčajných“ superpotravín, ktoré nám rastú priamo pod nosom? A prečo je dôležité počúvať vlastné telo a intuíciu? Helena Neumannová prináša nielen odpovede, ale aj jednu dôležitú radu: „Zahoďte strach byť sami sebou. Tak, ako to cítite, tak je to správne.“/agentury/

X X X

Platí najvyšší tretí stupeň výstrahy pred povodňami. Najviac ohrozené vodou z topiaceho sa snehu a dažďa sú tieto okresy

V okresoch Žarnovica, Zvolen a Košice-okolie (rieka Bodva) vydal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) tretí stupeň výstrahy pred povodňou z topiaceho sa snehu a dažďa.

Druhý stupeň platí v okresoch Levice, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica a v časti okresu Košice-okolie (rieka Hornád).

Potopa na Sliači

Prvý stupeň výstrahy je vydaný v okresoch Krupina, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Banská Bystrica, Brezno, Detva, Poltár. Taktiež v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota, Prešov a Bardejov. 

„Výdatné zrážky v utorok (25.11.) spôsobili vzostupy na slovenských tokoch, pričom najnepriaznivejšia povodňová situácia sa prejavila v povodí Ipľa, Slanej, horného Hrona, Nitry, Bodvy, Hornádu a na prítokoch Bodrogu (Olšava),“ uviedla vedúca odboru Hydrologické predpovede a výstrahy SHMÚ Danica Lešková. Priebeh povodňových stavov a ich predpoveď je priebežne aktualizovaná na webe SHMÚ.

 Povodňová aktivita v povodí Hrona a Slatiny je v súčasnosti ustálená. Vodné toky kulminujú a situáciu majú vodohospodári nateraz pod kontrolou, informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. 

Vodohospodári zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) vykonávajú operatívne manipulačné a technické opatrenia na vodných stavbách v povodí Hrona, najmä v lokalitách s 3. stupňom povodňovej aktivity, aby zachytili pritekajúce vody Slatiny a sploštili povodňovú vlnu.

Envirorezort spresnil, že v priebehu dňa vodohospodári pomáhali obyvateľom Zvolena, Zvolenskej Slatiny aj Sliača s bezprostrednými činnosťami pri ochrane životov aj majetku ľudí. V tejto súvislosti poskytli 3000 vriec s pieskom, nasadili aj techniku.

Celkový úhrn zrážok za 24 hodín dosiahol v povodí Hrona v priemere 100 milimetrov, a to aj vrátane topiaceho sa snehu.

„Aj dnešná situácia poukázala na potrebu systémového riešenia zabezpečenia územia vo Zvolenskej Slatine proti povodniam, a to nielen formou budovania ochranných hrádzí, ale je potrebné nájsť odpovede na výstavbu Vodného diela Slatinka, ktoré nebude mať len akumulačnú funkciu, ale najmä ochráni životy ľudí aj ich majetok pred veľkou vodou,“ podčiarkol generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík.

Situácia v Sliači je po extrémnom daždi a povodni stabilizovaná

Situácia v Sliači vo Zvolenskom okrese je po extrémnom daždi a povodni momentálne stabilizovaná a nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Na sociálnej sieti o tom v stredu večer informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ).

 Dodáva, že protipovodňové činnosti postupne ukončujú a hasiči sa vracajú na svoje základne. „Veľkokapacitné čerpadlá však zostávajú v pohotovosti pre prípad nepredvídateľných udalostí aj počas noci,“ objasňuje. Zbor pripomína, že počas povodňových prác sa v stredu v Sliači striedali desiatky profesionálnych i dobrovoľných hasičov.

V meste vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity, trvať by mal do štvrtku. Voda zaplavila intravilán mesta, časť za traťou a okolie Sielnického potoka. Vytopilo aj letisko Sliač./agentury/

X XX

Banda jedna. To vás bude mrzieť, kričal Alojz Hlina. Koalícia v noci pretlačila expresný koniec Úradu na ochranu oznamovateľov

Parlamentom znel krik, keď poslanci vládnej koalície krátko po jedenástej hodine večer odhlasovali, že zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov prerokujú v zrýchlenom režime.

Tesne po jedenástej hodine v noci poslanci koalície pretlačili cez parlament skrátené legislatívne konanie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Zo 122 prítomných poslancov zdvihlo ruku za návrh vlády 77 zákonodarcov. Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý chráni aj takzvaných čurillovcov, sa zruší v zrýchlenom režime.

Rozprava v prvom čítaní o návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov bude pokračovať v stredu o 9:00. Najbližšie hlasovanie je naplánované na štvrtok na 11:00. Práve vtedy bude chcieť koalícia pravdepodobne schváliť zrušenie úradu v prvom čítaní. Nasledovať bude druhé a tretie čítanie, ktoré bude chcieť koalícia skončiť na začiatku

Hlasovaniu predchádzala mimoriadne napätá atmosféra. Koalícia sa rozhodla rozpravu k tomuto bodu predčasne ukončiť, čo vyvolalo ostrú reakciu opozičného poslanca Alojza Hlinu (SaS). Ten sa snažil dostať k slovu, no márne.

„Banda jedna (…) To vás bude mrzieť (…) Ja som sem prišiel rozprávať, čo si to dovoľujete,“ kričal Hlina v pléne po tom, ako poslanci zastavili rozpravu. Poslanec koalíciu varoval už predtým – zastavenie rozpravy považuje za porušenie práv poslanca vyjadrovať sa k prerokúvaným materiálom.

Koalícia zastavila rozpravu tesne pred tým, ako mal v pléne vystúpiť predseda najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.

 Koalícia mlčala, Šutaj Eštok čítal z papiera

Do diskusie sa počas celého dňa neprihlásil ani jeden z koaličných poslancov, obmedzili sa len na faktické poznámky a reakcie na opozičných rečníkov.

Jediným, kto z vládneho tábora vystúpil s prejavom, bol predkladateľ návrhu – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Jeho vystúpenie trvalo len pár minút, počas ktorých prečítal oficiálne odôvodnenie, prečo zákon musí ísť v zrýchlenom režime. Minister argumentoval ohrozením ľudských práv.

„Dôvodom na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona je hroziace ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ čítal minister. Podľa neho je súčasný model neefektívny, pretože je rozdelený medzi viaceré orgány.

 Šutaj Eštok, ktorý má s úradom dlhodobé spory a jeho rezort dostal od úradu pokuty, zdôraznil najmä potrebu posilniť práva zamestnávateľov. „Cieľom návrhu zákona je aj reagovať na najvypuklejší problém spojený s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa… V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľov nie sú dostatočne chránené,“ vyhlásil minister.

Pomsta dostala prednosť pred liekmi

Opozícia ministrovo vysvetlenie okamžite napadla. Argument s „právami zamestnávateľa“ považujú za zástierku. Irena Bihariová (PS) sa v rozprave pýtala, kde v Ústave je zakotvené právo zamestnávateľa obmedzovať ochranu zamestnanca pred šikanou. „Všetci občania a všetci, čo sme v tejto sále, máme nejaký vypuklý problém, ale nikto z nás príčetných sem nepríde s tým, že poďme jeho problém vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní,“ reagovala Bihariová, aktuality.sk