Gašpar za tým vidí politiku, česká polícia to odmieta. Úrad vlády SR v stredu vyjadril znepokojenie nad tým, že výroky schvaľujúce májový atentát na premiéra Roberta Fica (Smer) považuje česká polícia za prejav slobody slova. Predtým počas dňa českú políciu za nestíhanie autora spomínaných výrokov zverejnených na sociálnej sieti kritizoval poslanecký klub Smeru. České policajné prezídium v ​​reakcii uviedlo, že polícia je viazaná príslušnými právnymi predpismi. Dodalo, že vylučuje politické zadanie či podliehanie tlakom.

Tibor Gašpar (Smer) na tlačovej konferencii uviedol, že do českej polície preniká politika. Pripomenul, že na Slovensku s podobnou úpravou dostal slovenský občan za výroky trest tri mesiace nepodmienečne.

Gašpar pripomenul, že české médiá po atentáte informovali o tom, že sa tamojšia polícia zaoberá príspevkami, ktoré schvaľujú útok na premiéra. Doplnil, že podľa českej legislatívy hrozí za verejné schvaľovanie spáchaného zločinu odňatie slobody na jeden rok.

Zdôraznil, že na Slovensku je páchateľ útoku na Fica obvinený z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu a už 19. mája bol vydaný prvý nepodmienečný trest odňatia slobody na tri mesiace.

Poslanec kritizuje, že za podobné výroky v Českej republike polícia páchateľa nestíha. Odvoláva sa na medializované informácie, podľa ktorých mala polícia v ČR uviesť, že „si uvedomuje tenkú hranicu medzi slobodou slova a možným konaním, ktoré túto hranicu prekračuje a na ktorú treba reagovať prostredníctvom napríklad trestného práva“.

Polícia mala dôjsť k záveru, že v danom prípade ide len o „vlastné vyjadrenie užívateľov sociálnych sietí a diskusných fór na verejnej sieti internet, ktoré môžu podliehať slobode prejavu, kde má každý právo vyjadriť svoje názory spôsobom, ktorý považuje za vhodný a neprekračuje ústavné a právne obmedzenia“.

Gašpar v tejto súvislosti vyjadril rozčarovanie, keďže podľa neho v ČR bežne za „oveľa jemnejšie výroky“ sú podozriví zadržaní a stíhaní. „Oni nás majú za bláznov,“ vyhlásil poslanec.

Podľa Gašpara by česká polícia mala zvážiť, či a akým spôsobom bude ďalej reagovať na takéto výroky. „Čo keby sa toto stalo českému premiérovi Petrovi Fialovi?“ pýta sa poslanec. Ako ďalej povedal, v polícii by mala platiť absolútna apolitickosť. „Ak by sa niekto vyjadril v Českej republike, že hodí poslancov českého parlamentu do Vltavy, za to by čelil trestnému stíhaniu,“ dodal Gašpar.

Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter uviedol, že slovenská strana má naďalej záujem na nadštandardných vzťahoch s Českou republikou. Smer-SD podľa neho citlivo vníma reakcie českej polície a českej spoločnosti na atentát.

 Je to nevhodné, reaguje Česko

Polícia Českej republiky je striktne apolitická, uviedol minister vnútra Vít Rakušan (STAN) k dnešnému vyjadreniu politikov strany Smer a slovenského úradu vlády ohľadom vyšetrovania internetových reakcií na atentát na premiéra Roberta Fica. Rakúšan ČTK napísal, že kritiku považuje za nevhodnú, a to aj preto, že policajná spolupráca Česka a Slovenska funguje perfektne.

„Polícia Českej republiky pri vyšetrovaní a stíhaní akéhokoľvek trestného činu meria všetkým rovnakým metrom a neriadi sa ničím iným ako platnými zákonmi. Vo svojej práci je striktne apolitická. Kritiku jej práce zo strany niektorých slovenských politikov považujem za nevhodnú. Aj preto, že policajná spolupráca Česka a Slovenska funguje perfektne,“ uviedol Rakúšan.

České policajné prezídium v ​​reakcii uviedlo, že polícia je viazaná príslušnými právnymi predpismi. „K politickým komentárom sa spravidla nevyjadrujeme a ani v tomto prípade nebudeme robiť výnimku. Vo svojich postupoch sme pevne viazaní trestným zákonníkom a trestným poriadkom a je nemysliteľné, že by sme z nich vybočovali,“ napísalo agentúre ČTK v reakcii české policajné prezídium.

Dodalo, že vylučuje politické zadanie či podliehanie tlakom./agentury/

X X X

Ostreľovanie v Záporožskej oblasti zničilo radiačné kontrolné stanovište

Ruské sily dobyli Záporožskú jadrovú elektráreň ešte na začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú spustili vo februári 2022. Obe krajiny sa odvtedy pravidelne navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a ohrozovania bezpečnosti v jej okolí.

V dôsledku ukrajinského ostreľovania bolo zničené radiačné kontrolné stanovište v obci Velyka Znamianka v Záporožskej oblasti, oznámil v stredu Ruskom dosadený manažment Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Špecialisti (zo ZAES) vykonali niekoľko kompenzačných opatrení na kontrolovanie radiačnej situácie v oblasti,“ uviedol ruský manažment na sociálnej sieti Telegram.

Úroveň radiácie podľa manažmentu neprekračuje bezpečné limity. Ukrajina tieto tvrdenia bezprostredne nekomentovala.

ZAES je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské sily ju dobyli ešte na začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú spustili vo februári 2022. Obe krajiny sa odvtedy pravidelne navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a ohrozovania bezpečnosti v jej okolí, aktuality.sk

X X X

Antisemitizmus v Nemecku vlani vzrástol o vyše 80 percent

Hoci je antisemitizmus celosvetovo na vzostupe, v Nemecku, kde sú židovské inštitúcie pod prísnou policajnou ochranou, ide o mimoriadne citlivú tému.

Počet antisemitských incidentov v Nemecku vlani vzrástol o 83 percent, oznámila v utorok organizácia RIAS. Prudký nárast zaznamenala po začiatku operácie izraelskej armády v Pásme Gazy v reakcii na októbrový útok radikálov palestínskeho hnutia Hamas na židovský štát. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry Reuters.

Zhruba polovica zo 4782 zaznamenaných antisemitských incidentov súvisela s protiizraelským aktivizmom, pričom mnohé z nich sa týkali relativizácie alebo popierania holokaustu.

Ničia izraelské vlajky

Hoci je antisemitizmus celosvetovo na vzostupe, v Nemecku, kde sú židovské inštitúcie pod prísnou policajnou ochranou, ide o mimoriadne citlivú tému. Podľa kritikov vrátane popredných nemeckých intelektuálov židovského pôvodu to viedlo k tomu, že nemecké úrady ani médiá dostatočne nerozlišujú medzi antisemitizmom a kritikou Izraela a v dôsledku toho obmedzujú slobodu prejavu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz niekoľko dní po útoku Hamasu zopakoval myšlienku, že bezpečnosť Izraela je pre Nemecko záležitosťou „štátneho záujmu“.

Ako príklady antisemitských incidentov RIAS uvádza ničenie izraelských vlajok vyvesených na znak solidarity s Izraelom, nápisy ako „Osloboďte Palestínu od sionistov“, preškrtnuté Dávidove hviezdy či pokusy o podpaľačstvo.

Felix Klein, vládny činiteľ poverený koordináciou boja proti antisemitizmu v Nemecku, uviedol, že antisemitizmus bol na vzostupe už pred útokom zo 7. októbra 2023, a to čiastočne aj vďaka krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Incidenty pripisujú moslimskej komunite

AfD vyhlásila, že Nemecko, v ktorom žije približne 225.000 Židov, by malo prestať pykať za svoje zločiny z minulosti, pričom jej členovia boli obvinení – a v niektorých prípadoch aj odsúdení – za používanie nacistických hesiel.

Klein dodal, že mnohé incidenty, ku ktorým odvtedy došlo, možno pripísať čoraz početnejšej moslimskej komunite v Nemecku, a vyzval moslimské združenia, aby proti tomu viac vystupovali.

Ako v pondelok uviedla sieť mimovládnych organizácií CLAIM, ktorá monitoruje islamofóbiu a nenávisť voči moslimom, počet protimoslimských incidentov zaznamenaných v Nemecku vlani tiež vzrástol.

Izrael tvrdí, že pri útoku Hamasu bolo zabitých približne 1200 ľudí a zajatých viac ako 250 rukojemníkov. Izraelská odvetná ofenzíva, ktorá pokračuje v Pásme Gazy, si vyžiadala už vyše 37.600 mŕtvych, uvádzajú palestínske úrady, aktuality.sk

X X X

Pellegrini v Česku: Slovensko pomožie Prahe s muníciou pre Ukrajinu?

Lebo na pomoc luďom po tornádu na HODONÍNSKU?

FIALA,  ANI  GEN.  PAVEL  HODONÍNSKU  NEPOMOHLI,

NEBYLI  SA  TAM  ANI  POZREŤ

 Tradícia sa naplnila. Slovenský prezident Peter Pellegrini išiel na prvú oficiálnu zahraničnú cestu do Česka a stretol sa so svojím náprotivkom Petrom Pavlom. K susedom zavítal v situácii, keď sa vlády v Prahe a Bratislave opätovne usilujú nastaviť si úroveň vzťahov.

Tie v prvom rade narušila ruská vojna proti Ukrajine. Kým Česko pre napadnutý štát po celom svete hľadá muníciu, Slovensko tvrdí, že robí diplomaciu na všetky štyri svetové strany. Komerčné dodávky zbraní pre Kyjev však vláda Roberta Fica nezastavila a oficiálne podporuje obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.

Proruská rétorika viacerých predstaviteľov slovenskej koalície však viedla k tomu, že český kabinet Petra Fialu prerušil medzivládne rokovania s Bratislavou. Je Pellegriniho návšteva gestom zmierenia, ako o tom hovoril minulý týždeň minister zahraničia Juraj Blanár počas stretnutia s českým rezortným kolegom Janom Lipavským?

Pellegrini si v Prahe uctil obete masovej streľby

Prezident Pellegrini na tlačovej konferencii s Pavlom uviedol, že Bratislava podporuje Kyjev aj spôsobmi, o ktorých sa príliš často nehovorí, ako sú dodávky elektriny, aby Ukrajine neskolaboval energetická sieť. Hlava štátu tiež potvrdila, že Slovensko sa podieľa na podpore českej iniciatívy týkajúcej sa nákupu munície pre Ukrajinu, na ktorú prispeli aj Slováci.

„Výrazne svojimi výrobnými kapacitami prispejeme k úspechu českej muničnej aktivity. Slovensko znásobilo produkciu vo svojich fabrikách, v ktorých sa vyrába alebo repasuje munícia požadovaných kalibrov. Značná časť munície zo zbierky, ktorú iniciovala Česká republika, bude nakoniec repasovaná a produkovaná priamo vo slovenských výrobných závodov. Bez toho by ťažko mohlo vyzbrojovanie pokračovať,“ objasnil Pellegrini.

Fiala: Nájdeme spôsob, ako využiť slovenské peniaze na muníciu pre Ukrajinu

MILIONY  VYUŽIT  NA  OSTRAVSKU,  BOLA  ZAVRENÁ  LIBERTA,  ĹUDIA  BEZ  PENIAZI

Pellegrini už má naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Uskutoční sa buď tento týždeň v Bruseli počas zasadnutia Európskej rady, alebo počas nadchádzajúceho summitu NATO vo Washingtone.

Zároveň hlava štátu uviedla, že Bratislava na júlovom summite NATO bude súhlasiť s plánmi Severoatlantickej aliancie na ďalšiu podporu Ukrajiny. Na jej územie však nepošle slovenských vojakov, ani keby mali byť len súčasťou nejakej výcvikovej misie.

Prezident Pavel reagoval, že niektorí politici na Slovensku a v Česku zdôrazňujú, že potrebné dosiahnuť mier, ale menej hovoria o podpore Ukrajiny. Podľa českej hlavy štátu je potrebné sa zaoberať oboma vecami. „Momentálne návrhy Ruska, ak sa to tak vôbec dá nazvať, sú v skutočnosti len požiadavkou na kapituláciu Ukrajiny. Nie sú to realistické vstupy do rokovaním,“ myslí si Pavel.

Pellegrini potvrdil, že sa stretne so Zelenským

Obaja prezidenti kládli dôraz na to, čo Česko a Slovensko spája, a príliš nechceli komentovať ani vyhlásenie slovenského Úradu vlády. Ten tvrdí, že český premiér Petr Fiala sa nevyjadril úctivo, keď v predvečer Pellegriniho návštevy uviedol, že kabinet v Prahe momentálne neuvažuje o obnovení medzivládnych rokovaní.

„Aj keď sme sa rozprávali o spornej časti našich vzťahov, ukázalo sa, že naše názory nie sú ani zďaleka až také rozdielne. Je to len o spôsobe, ako sa to interpretuje. A aj o tom, nakoľko sa líšia verejne deklarované vyhlásenia od toho, čo sa v praxi deje. Som presvedčený, že vzájomné konzultácie budú pokračovať. Možno najprv na úrovni individuálnych ministerstiev. Hovoríme o stopnutí rokovaní celých vlád. Nie je to niečo, čo by výrazne blokovalo spoluprácu medzi Českom a Slovenskom. Je to takpovediac pridaná hodnota, ku ktorej sa skôr či neskôr vrátime,“ skonštatoval Pavel.

„To, čo urobila česká vláda, má vplyv na vzťahy medzi našimi krajinami. Jednoducho, na tej najvyššej politickej úrovni je cítiť aj napätie a nedôveru. Z toho vyplýva, že česko-slovenské vzťahy nie sú také kvalitné, ako by mohli byť,“ povedal pre Pravdu expert na strednú Európu a výkonný riaditeľ českej Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostal.

Pellegrini určite nebude mať s Pavlom také živé kontakty, ako s ním mala prezidentka Zuzana Čaputová. Netreba však zabúdať, že predchádzajúca slovenská hlava štátu väčšinu svojho mandátu v skutočnosti strávila s Milošom Zemanom ako pánom Pražského hradu. Hoci ten nemal k Čaputovej politicky ani ľudsky blízko, predsa by si len mohli Pellegrini s Pavlom vziať z tejto éry príklad. Myslí si to Dostál.

Porozpráva sa opäť česká vláda so slovenskou? Odpovedá minister Lipavský

„Určite je možné nastaviť tieto vzťahy konštruktívne. Koniec koncov môžeme si pripomenúť, ako to fungovalo medzi prezidentkou Čaputovou a prezidentom Zemanom. Je naozaj dobré, ak sú vzťahy medzi najvyššími predstaviteľmi našich krajín konštruktívne. Spory medzi Prahou a Bratislavou sa môžu vyskytnúť. Tak to bolo napríklad s kontrolami na hraniciach, ale to vie vyriešiť praktická diplomacia. Verím tomu, že vzťahy Pavel – Pellegrini bude možné nastaviť, a myslím si, že by to mohlo pripomínať to, čo sme videli v podaní Čaputová – Zeman,“ vysvetlil český odborník.

Dostál nepredpokladá, že by Fialov kabinet obnovil medzivládne rokovania so slovenskou vládou pred parlamentnými voľbami, ktoré by sa mali konať na budúci rok na jeseň.

„Je to preto, že postoj anti-Fico je pri viacerých českých politikoch odvodený od postoja anti-Babiš, a je to pre blízkosť politických postojov Fica, Babiša a Zemana. Takže si nemyslím, že pred parlamentnými voľbami sa niečo zmení. Je to asi trocha nešťastné, že sa vzťahy so Slovenskom stali témou našej vnútornej politiky, ale deje sa to aj preto, že šéf ANO a expremiér Andrej Babiš kritizoval vládne rozhodnutie a že časť českej spoločnosti veľmi citlivo sleduje, čo sa deje na Slovensku a má z toho určité obavy. Vníma to aj ako širší európsky či trumpovský trend. Teda odmietanie nezávislosti niektorých inštitúcií, útoky na občiansku spoločnosť, verejnoprávne médiá a podobne. Časť ľudí sa obáva, že časom to príde do Česka,“ ozrejmil Dostál.

 Pellegrini si počas návštevy susedov pripomenul obete streľby z 21. decembra 2023. Na Námestí Jana Palacha oproti budove Filozofickej fakulty položil veniec k pamätníku 14 zavraždených. Slovenský prezident sa okrem Pavla stretne aj s prvým podpredsedom českého Senátu Jiřím Drahošom, so šéfkou Poslaneckej snemovne Markétou Pekarovou Adamovou, predsedom vlády Fialom a bývalom českým prezidentom Milošom Zemanom, ktorý bol aj na inaugurácii.

Summit EÚ?

Po návšteve Prahy slovenská hlava štátu zamieri rovno do Bruselu. Vo štvrtok a piatok sa tu koná summit Európskej únie, na ktorom lídri dvadsaťsedmičky budú riešiť obsadenie hlavných postov v európskych inštitúciách. Pellegrini na tejto schôdzke zastúpi premiéra Roberta Fica, ktorý sa lieči po atentáte z 15. mája v Handlovej.

 Hlava štátu sa pred summitom stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. Tá pravdepodobne bude vo svojej funkcii pokračovať v rámci novej eurokomisie. Novým šéfom Európskej rady by sa mohol stať portugalský expremiér António Costa a diplomaciu EÚ asi bude riadiť estónska premiérka Kaja Kallas.

O týchto troch menách rokovali predstavitelia členských krajín už na neformálnom stretnutí minulý týždeň. Pellegrini vtedy tvrdil, že slovenská vláda chce, aby sa podpredsedom novej EK opätovne stal Maroš Šefčovič, a že by mal dostať silné ekonomické portfólio. Slovenský prezident zároveň vyjadril výhrady ku Costovi a Kallasovej. Prvý bol „zlý“ k Smeru a Hlasu, keď vládnym stranám suspendovali členstvo európski socialisti za ich spoluprácu s nacionalistickou SNS. Kallasová sa vraj zase príliš zaoberá Ruskom a jeho vojnou proti Ukrajine./agentury/

X X X

Režisér Sergej Loznica: Nechcem nakrúcať filmy o Zelenskom. To nech robí Sean Penn. Ja chcem točiť o ľuďoch, ktorí Ukrajinu udržiavajú

 Významný ukrajinský režisér Sergej Loznica si na 30. jubilejnom ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film prevzal ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.

Art Film uvedie aj jeho najnovší film Invázia (2024), ktorý mal svetovú premiéru na tohtoročnom festivale v Cannes v sekcii Zvláštne uvedenie.

Ako počas tlačovej konferencie Loznica prítomným k filmu Invázia uviedol, bolo jeho povinnosťou spracovať túto tému:

„Ja som sa nerozhodol, bolo to moja povinnosť spracovať túto tému. Tak ako pri filme Majdan, keď som cítil povinnosť vytvoriť film o revolúcii, ktorá na Ukrajine prebiehala, a v skutočnosti to bola prvá ozajstná revolúcia, ktorá sa odohrávala na území toho bývalého impéria. Potom som nakrútil film Donbas, ktorý opisuje začiatok vojny. A v marci 2022 som dostal od Arte France bianko šek s tým, že môžem vytvoriť akýkoľvek film, ktorý sa bude venovať situácii na Ukrajine. Takže som im nesmierne vďačný,“ uviedol na úvod.

Pokračoval, že sa dohodli na vytvorení niekoľkých krátkych diel, krátkych filmov, v ktorých chcel zachytiť situáciu v rôznych lokalitách na Ukrajine, ukázať, ako ľudia počas tejto tragédie reálne žijú. „A potom uvidíme, či to bude dostatočný koncept na to, aby sme z toho vytvorili veľký film. A podarilo sa to, pretože vzniklo asi tridsať krátkych filmov a spolu máme 6 hodín materiálu,“ objasnil svetovo uznávaný režisér.

Premiéra v Cannes aj Arte TV

Na festivale v Cannes mal film premiéru tento rok, koncom novembra ho odvysiela televízia Arte a potom má záujem odvysielať všetkých 30 krátkych filmov.

Tematicky vzniklo o Ukrajine a vojne v nej niekoľko filmov. Aj Loznica vyzdvihol niekoľko z nich: „Videl som film Inscription, ktorý bol aj na Berlinale, taktiež je veľmi dobrý film 20 dní v Mariupole a z hraných filmov mi napadá Butterfly Vision, ktorý bol pred dvomi rokmi uvedený v Cannes.“

Iný konár toho istého stromu

Keďže prišiel Sergej Loznica na slovenský Medzinárodný filmový festival Art Film v Košiciach, padla aj otázka, ako vníma filmové festivaly a prečo je dôležité ich podporovať, vidieť ich umeleckú hodnotu:

„Táto otázky vyvstala z nesprávnej pozície, pretože aj niektorého hollywoodske filmy sú naozaj veľmi umelecké. Zoberme si napríklad Pulp Fiction. Filmový jazyk sa musí vyvíjať, a to platí aj pri blockbusterových filmoch. Umelecké vplyvy nájdete aj pri filmoch, ktoré majú zaujímavé čísla. Pozrime sa napríklad na Dunu. Oddeľovať žánre nie je správne. Film je jeden organizmus a platí to aj v hudbe. Napríklad Rolling Stones či Beatles využívajú prvky klasickej hudby a spracúvajú ju naozaj hlboké témy. Je to iba ako iný konár toho istého stromu. Samozrejme, závisí to aj od ľudí, ako to chápu, a tu už hovoríme aj o otázke kultúry a vzdelania.“

„Ukrajina je moja krajina“

Film Invázia zasiahol celý svet, keďže pojednáva o skutočnostiach odohrávajúcich sa priamo na Ukrajine. Vníma Sergej Loznica, že ukázal a vyslovil situácie tak, aby sa dostal až do vnútorného sveta ľudí žijúcich v strede vojny tak, že to chápu aj ľudia z ostatných krajín? Vychádza film aj z jeho emócií napriek tomu, že na Ukrajine pri tvorbe nebol stále?

„Nemožno vychádzať z konceptu, že emócia vychádza z toho, kde sme. Ja som síce tu, ale moje emócie sú stále s Ukrajinou. Film je pre všetkých, aj pre Ukrajincov, aj pre ne-Ukrajincov. Verím a dúfam, že sa nám film podarí premietať aj na Ukrajine. Je veľmi dôležité ukázať, čo sa na Ukrajine deje, ako tam ľudia žijú. Nechcem nakrúcať filmy o Zelenskom. To nech robí Sean Penn. Ja chcem točiť o normálnych ľuďoch, ktorí Ukrajinu udržiavajú, pretože oni sú tí hrdinovia. Je to moja profesia, ktorú viem robiť, a ktorou chcem ukázať veci. Ukrajina je moja krajina. Žil som tam 27 rokov. Kyjev je moje mesto, tam som vlastne vznikol. To miesto ma stvorilo. Mám tam príbuzných a priateľov, sme v neustálom kontakte. Je bolestné, čo sa deje, pretože nikto nevie, čo robiť. Západní politici dúfajú, že sa to nejako vyrieši. Niečo si síce robia, ale nie je to dosť na to, aby ochránili našu krajinu…“

 Kto je Sergej Loznica?

Sergej Loznica patrí k špičkám súčasnej artovej svetovej kinematografie. Predtým, ako začal nakrúcať filmy, obhájil diplom na Kyjevskej polytechnickej univerzite. Po ukončení vysokej školy pôsobil niekoľko rokov vo výskumných laboratóriách, kde sa orientoval na kybernetiku a umelú inteligenciu. Po rozpade Sovietskeho zväzu nastúpil na prestížnu filmovú školu VGIK v Moskve a zasvätil svoj život kinematografii.

Už v roku 2002 zaujal kritikov aj divákov krátkometrážnym dokumentom Portrét (2002), ktorý mal premiéru v sekcii Cinéfondation na prestížnom filmovom festivale v Cannes. Statické čiernobiele zábery zachytávajú ľudí žijúcich na periférii Ruska. Žiadny komentár, žiadna hudba, žiadna narácia. Len hŕstka zúbožených ruských roľníkov.

Portrét signalizoval ďalšiu Loznicovu cestu, presnými líniami načrtol štýlotvornosť a tematickosť, ktoré boli pre jeho tvorbu príznačné aj v nasledujúcich rokoch. Za niekoľko rokov sa stal fenoménom európskej dokumentaristiky a experimentoval aj na poli hraného filmu. Pre jeho dokumenty je príznačná práca s archívnymi filmami, z ktorých „nanovo“ skladá strhujúce naratívy a skúma historickú pamäť štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Aj Art Film bol pri jeho začiatkoch. V roku 1996 vybrali do Súťaže študentských filmov jeho dokument Dnes postavíme dom (1995, spoluréžia Marat Magambetov).

Za hraný film Donbas (2018) v ktorom rekonštruuje skutočné udalosti zachytené mobilnými telefónmi obyčajných ľudí na území okupovanom ruskými separatistami, získal prestížne ocenenie za najlepšiu réžiu Un certain regard na MFF Cannes v roku 2018.

Filmový festival Cannes na azúrovom pobreží sa už stal stálicou pre Loznicu a aj tento rok na ňom v svetovej premiére odprezentoval svoj najnovší filmársky počin Invázia (2024). Desať rokov po uvedení epického filmu Majdan (2014) pokračuje vo svojej ukrajinskej kronike a dokumentuje boj krajiny proti ruskej invázii. Film nakrútený v priebehu dvoch rokov zachytáva život civilného obyvateľstva na celej Ukrajine a predstavuje jedinečnú a konečnú výpoveď o ukrajinskej odolnosti voči barbarskej invázii, aktuality.sk

X X X

Ukrajinská Odesa bola v noci opäť terčom ruského raketového útoku

Útok poškodil administratívnu budovu v priemyselnej zóne.

Ruský raketový útok zasiahol v noci na stredu civilnú infraštruktúru v meste Odesa na juhu Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Útok poškodil administratívnu budovu v priemyselnej zóne, napísal Kiper na platforme Telegram. Dodal, že neboli hlásené žiadne zranenia. Ruský raketový úder zasiahol Odesu aj v pondelok – poškodil sklad a vyžiadal si troch zranených.

Prístavná Odesa je počas vojny na Ukrajine častým cieľom útokov ruských síl, pričom mnohé údery boli zamerané na tamojšie prístavné zariadenia. Rusko opakovane poprelo, že by na Ukrajine cielilo svoje útoky na civilistov alebo civilnú infraštruktúru, aktuality.sk

X X X

Z Prahy do Bruselu. Prezident sa stretol s von der Leyenovou, lobuje za Šefčoviča

 Slovenský prezident Peter Pellegrini sa v stredu večer v Bruseli stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. V rozhovore s ňou sa podľa vlastných slov zasadzoval za čo najsilnejšie ekonomické portfólio pre slovenského kandidáta na člena budúcej eurokomisie Maroša Šefčoviča.

Pellegrini na rokovaní zdôraznil, že Šefčovič je jedným z najskúsenejších súčasných eurokomisárov. Podľa hlavy štátu by preňho bola v Komisii vhodná oblasť konkurencieschopnosti, priemyslu či energetiky. Zdôraznil, že von der Leyenová sama „vysoko ocenila“ Šefčovičove odborné kvality.

Prezident pripomenul, že súčasné rokovania o obsadení kľúčových postov v Európskej únii smerujú k tomu, že predsedníčkou Komisie bude Nemka von der Leyenová, predsedom Európskej rady Portugalčan António Costa a šéfkou diplomacie eurobloku Kaja Kallasová z Estónska. Prezident sa nazdáva, že silné portfólio pre Šefčoviča by znamenalo aj „geografické balansovanie“ funkcií pre strednú Európu.

Podpora európskych sociálnych demokratov

V Bruseli podľa vlastných slov lobuje za to, aby Šefčovič mal za sebou podporu rodiny európskych sociálnych demokratov S&D, z ktorej pochádza a za ktorú bol aj komisárom. „Buď bude nominant nejakej rodiny, alebo sa tu bude ponevierať ako nezávislý komisár, ktorého tak aj všetci budú brať,“ upozornil Pellegrini.

Snahy o prijatie šiestich slovenských europoslancov zo strán Smer-SD a Hlas-SD, ktoré majú u eurosocialistov pozastavené členstvo, do frakcie S&D treba podľa Pellegriniho chápať ako snahu o podporu pozície Šefčoviča. Za prijatie slovenských europoslancov je podľa neho aj Costa, ale tiež španielsky premiér Pedro Sánchez či nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, s ktorými už rokoval./agenturyI

X X X

Rakúska exministerka v ruskom exile Kneisslová popiera, že je agentkou Kremľa

Kneisslová sa v Rakúsku stala „vyvrheľom“ po tom, ako v roku 2018 na svojej svadbe tancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorá žije v Rusku, sa cíti byť očierňovaná, zatiaľ čo v jej vlasti pokračuje ruský špionážny škandál. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy tlačovej agentúry AFP.

Kneisslová (59) sa v Rakúsku stala „vyvrheľom“ po tom, ako v roku 2018 na svojej svadbe tancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tvrdí, že nemala inú možnosť, ako utiecť z Rakúska a ukryť sa v Rusku. Popiera tiež akúkoľvek účasť na špionážnom škandále, ktorý podľa všetkého odhaľuje hniezdo ruských špiónov na vplyvných pozíciách v Rakúsku, najmä v rámci krajnej pravice.

„Som urážaná a skutočne degradovaná na agentku Kremľa, ale tam som nevkročila od roku 2018. Majú iné starosti,“ uviedla Kneisslová v rozhovore pre AFP prostredníctvom videolinky z Petrohradu.

Kneisslovú nominovala na post ministerky zahraničných vecí krajne v roku 2017 pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá rok predtým podpísala s Putinovou stranou Jednotné Rusko „pakt o spolupráci“.

Kneisslová odišla z vlády v roku 2019 a odvtedy sa dištancuje od FPÖ, pričom nikdy nebola členkou tejto strany. Uviedla, že sa jej „snažili zbaviť“, pretože bola „príliš nezávislá“.

Najväčší špionážny škandál v Rakúsku

Jej ruské väzby – v Rusku žije od roku 2023 – ju prinútili poprieť účasť na najväčšom špionážnom škandále v Rakúsku za uplynulé desaťročia. Jeho dôsledky sa prejavili po marcovom zatknutí bývalého rakúskeho spravodajského dôstojníka Egista Otta pre podozrenie zo špionáže v prospech Moskvy.

Nasledujúce odhalenia posilnili obvinenia voči FPÖ, že informátori blízki strane pravdepodobne stále pracujú ako ruskí agenti. „Nikdy som sa s Ottom nestretla, nič o ňom neviem a som k dispozícii súdu,“ povedala Kneisslová.

Tvrdí, že v septembri 2020 musela opustiť Rakúsko, pretože si po svojom „tanci s cárom“ nemohla nájsť prácu. „Bola proti mne vedená skutočná mediálna kampaň,“ zdôraznila bývalá kariérna diplomatka, ktorá hovorí ôsmimi jazykmi.

Kneisslová od roku 2020 pravidelne prispieva do ruskej spravodajskej televíznej siete RT financovanej štátom a pôvodne odišla z Rakúska do Francúzska a Libanonu.

Pôsobila tiež v predstavenstve ruského ropného gigantu Rosnefť. Z tejto funkcie odstúpila v máji 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú v rozhovore pre stanicu BBC News výslovne neodsúdila, aktuality.sk

X X X

Poľská vláda plánuje blízko Varšavy vybudovať nové centrálne letisko

V súvislosti s výstavbou nového centrálneho letiska sa má rozšíriť aj poľský národný letecký prepravca Lot. Do roku 2032 by tak mal mať vo svojej flotile 135 lietadiel namiesto súčasných 76.

Poľsko plánuje vybudovať neďaleko Varšavy nové centrálne letisko. Do prevádzky by malo byť uvedené v roku 2032 a poslúži až 34 miliónom cestujúcich ročne, povedal v stredu poľský premiér Donald Tusk. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Náklady na výstavbu letiska a rozšírenie infraštruktúry sa odhadujú na 30 miliárd eur. Výstavba „centrálneho dopravného uzla“ (CPK) bola jedným z kontroverzných prestížnych projektov bývalej konzervatívnej vlády pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá krajine vládla v rokoch 2015 až 2023. Súčasná vláda sa k projektu veľkého letiska prihlásila, podľa Tuska ho však prispôsobí potrebám krajiny.

„V konečnom dôsledku ho niekto musí postaviť, musí to však byť založené na realistických predpokladoch,“ povedal Tusk.

Podľa pôvodných plánov vlády PiS malo nové veľké letisko v Baranowe, 60 kilometrov západne od Varšavy, nielen nahradiť existujúce letisko v hlavnom meste, ale aj vytvoriť nový letecký uzol pre strednú a východnú Európu. Vtedajší premiér Mateusz Morawiecki hovoril až o 100 miliónoch cestujúcich ročne. Kritici upozorňovali, že tieto očakávania sú nereálne. Výstavba, ktorú chcela PiS dokončiť do roku 2027, sa ani nezačala.

V súvislosti s výstavbou nového centrálneho letiska sa má rozšíriť aj poľský národný letecký prepravca Lot. Do roku 2032 by tak mal mať vo svojej flotile 135 lietadiel namiesto súčasných 76. Podľa predstáv vlády by spoločnosť prevádzkovala približne 60 % spojov z nového hlavného letiska, aktuality.skX XX X

X X X

Brankár kričal o pomoc. Asistent rozhodcu skolaboval počas zápasu, z ihriska ho odniesli na nosidlách

Utorkový zápas medzi Peru a Kanadou (0:1) na Copa América museli prerušiť pre kolaps asistenta rozhodcu. Humberto Panjoj odpadol v nadstavenom čase prvého polčasu. Dôvodom boli vysoké horúčavy na štadióne.

 Asistent rozhodcu Humberto Panjoj odpadol na ihrisku počas zápasu, ako prvý bol pri ňom brankár Kanady Maxime Crepeau.

Nameraná teplota sa pohybovala na úrovni 40 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu dosahovala 51 percent.

Prvým, ktorý si všimol zdravotné ťažkosti asistenta bol kanadský brankár Maxime Crepeau. Hneď ako si incident všimol začal kričať na hlavného rozhodcu Maria Escobara.

Ten dal povel zdravotníkom, aby priniesli nosidlá, na ktorých asistenta odniesli z ihriska.

Panjoj bol v druhom polčase nahradený postranným rozhodcom Ricardom Cordovom.

Väčšinu prvého polčasu bolo ihrisko z dvoch tretín v tieni vďaka tribúnam. Panjoj sa však nachádzal práve v miestach, kde svietilo slnko.

Cez polčasovú prestávku si väčšina fanúšikov presadla na voľné miesta na tribúnach, ktoré boli v tieni.

Organizátori vydali špeciálny protokol ako majú rozhodcovia postupovať v prípadoch extrémnych horúčav.

Osem zo 14 štadiónov v Amerike, kde sa turnaj koná, sú otvorené, zvyšných šesť má zaťahovaciu strechu.

 Na extrémne podmienky upozorňoval uruguajský obranca Ronald Araujo, ktorý bol v otváracom zápase proti Paname vystriedaný pre dehydratáciu.

„Stále sa cítim omámený. Mal som nízky tlak a doktori mi neodporučili pokračovať v zápase,“ vravel obranca Barcelony./agentury/

X X X

Bude sa v SR voliť inak? Hlas chce meniť „Mečiarov zákon“, SNS je proti. Odborníci varujú pred maďarským scenárom

Necelé dva mesiace po voľbách sa parlamentom znova začali šíriť úvahy o zrušení jedného volebného obvodu. Hlas sa síce svojho cieľa nepúšťa, nateraz je to však stále nereálne. Podpora najsilnejšej koaličnej strany Smer je neistá a SNS je rázne proti. Okrem KDH sú proti aj všetky opozičné strany. Obávajú sa, že by sa koalícia zabetónovala pri moci, aj keď by zmena systému mohla paradoxne uškodiť Hlasu a KDH – teda stranám, ktoré zmenu podporujú. Odborníci pripúšťajú, že debaty o možnej zmene volebného systému na Slovensku sú na mieste, no vyžadujú si širokú odbornú debatu.

Každá zmena systému totiž podľa nich sleduje len jeden cieľ – posilnenie politických preferencií či moci. Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) považuje zmenu systému za druhotný problém. Regiónom by pomohla decentralizácia a väčšie kompetencie.

Hlas chce meniť volebný systém, Pellegrini verí v dohodu s opozíciou

Zatiaľ tak zdá, že ide znova len o ďalší politický výkrik. O možnej zmene volebného systému hovoril v polovici novembra minulého roka vtedajší líder Hlasu a dnes už prezident Peter Pellegrini.

Hlas má spojenca v KDH, v SNS zatiaľ nie

Pellegriniho argumentom bolo presunutie volieb do regiónov, čím narážal na strany, ktoré majú „polovicu poslancov len z hlavného mesta“. „Je to vyššia úroveň demokracie,“ povedal vtedy Pellegrini s tým, že do parlamentu by sa nemali dostávať len kandidáti s výhodnou pozíciou na kandidátke. Jeho predstavou bolo, aby si ľudia volili svojich zástupcov z regiónov a nie podľa 150-člennej kandidátky, ako je tomu dnes. Hlas chcel, aby mal každý zo 79 okresov v parlamente svojho zástupcu.

 „Ja by som chcel každý okres, no aj kraj bude úspechom,“ povedal. Vláda zámer debatovať o možnej zmene systému dala aj do programového vyhlásenia vlády, dokonca plánovala zriadiť expertnú skupinu, ktorá by vyhodnotila možnosti. Myšlienku zmeny volebného systému na Slovensku oprášil nový líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. „Ak chceme politiku vrátiť k ľuďom, je na mieste, aby sme sa bavili o tom, že každý jeden z okresov by mal mať svojho politického zástupcu v Bratislave, pretože tak vie ľahšie presunúť ťažisko problémov smerom k tomu, aby sa riešili, aj preto chodíme do regiónov,“ povedal v ta3.

Minister vnútra a líder Hlasu plánuje o tejto myšlienke debatovať aj s koaličnými partnermi Smerom a SNS, keďže na zmenu zákona je potrebná ústavná väčšina. Po 30 rokoch to považuje za dobrý nápad. Za zmenu volebného systému je dlhodobo aj KDH. Myšlienku viacerých obvodov v rôznych formách malo hnutie v programe odkedy systém zmenila tretia vláda vtedajšieho šéfa HZDS Vladimíra Mečiara. Do predčasných volieb v roku 2023 išli s myšlienkou zavedenia ôsmich volebných obvodov. „Dôvod je ten, že viac ako polovica poslancov je z Bratislavy. Je to reprezentatívna vzorka celého Slovenska?“ hovoril líder kresťanských demokratov Milan Majerský.

KDH si vie predstaviť, že by dodali koalícii svoje podpisy, no potrebná je podľa neho odborná debata všetkých politických subjektov, organizácií a odborníkov na samosprávu. „Nech sa to nedeje politicky, ale odborne,“ zdôraznil Majerský. Pokiaľ by sa na návrhu Hlas dohodol so Smerom aj SNS a pridalo by sa KDH, mali by o jeden hlas viac, než je na ústavnú väčšinu potrebné – teda 91 hlasov.

Líder SNS Andrej Danko však ešte začiatkom januára tohto roka uviedol, že jeho strana so zmenou volebného systému či počtu obvodov súhlasiť nebude. „Toto sú len také výkriky do tmy a zrušenie volebných obvodov je likvidácia malých strán,“ podčiarkol s tým, že nechce žiť v štáte, kde budú len dve politické strany. Danko sa odvolal na to, že SNS mala najlepšiu regionálnu kandidátku, a tým aj zastúpenie regionálnych poslancov. Poslanec SNS Roman Michelko pre Pravdu potvrdil, že postoj SNS stále platí. „Samozrejme, že platí, nemáme prečo to meniť, nám súčasný volebný systém vyhovuje,“ uviedol.

 Debatovať sa podľa neho o potenciálnej zmene bude, no nie na úrovni koaličnej rady. „Nemyslím si, že by s tým niekto prišiel,“ povedal. Pripomína, že Slovensko má dnes ústavou zakotvené, že máme jeden obvod a pomerný systém. „V minulom volebnom období bez nejakých väčších problémov prešiel ústavný zákon, že väčšine strán vyhovuje jeden silný líder naviazaný na kandidátku. Po celom Slovensku vo všetkých obvodoch je ten líder zväčša lídrom kandidátky a každému, alebo takmer každému, to vyhovuje,“ hovorí poslanec SNS.

„Nevidím vôbec žiadnu šancu, že by vznikla nová ústavná väčšina, ktorá by to zmenila. Je to možno názor KDH alebo Hlasu, ale šanca, že by sa naozaj menil ústavný zákon sa blíži k nule,“ dodal na margo aktuálnych debát. V novembri hovoril o existencii viacerých verzií, no nič oficiálne na stole nebolo. Podľa informácií Pravdy na zmenu volebného systému nemajú jednotný názor ani v najsilnejšej koaličnej strane Smer.

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek pre Pravdu uviedol, že oficiálne sa o tom ani na straníckej úrovni, ani na žiadnej inej v parlamente nebavili. „Sú to také výkriky. Nikto nepriniesol nič na papieri. Nepamätám si ani žiadnu konferenciu alebo stretnutie na túto tému. Sem-tam sa objavia nejaké individuálne úvahy, ale to je všetko,“ uviedol.

„Určite sa budeme rozprávať, ale zatiaľ je to len v štádiu poďme sa rozprávať. Tam to začína a tam to aj končí,“ povedal. Jarjabek však nepredpokladá, že by sa mohol systém zmeniť v tomto volebnom období. „Keď si uvedomím, čo všetko by sa muselo s tým zmeniť a do akého v úvodzovkách risku by išli niektoré strany, tak si myslím, že určite nie,“ dodal na margo potenciálnych návrhov.

Aké volebné systémy poznáme?

Vo svete existujú tri základné volebné systémy, ktoré sa ešte v rámci svojej kategórie v závislosti od spôsobu hlasovania či ďalších pravidiel delia ďalej. Bližšie o systémoch si môžete prečítať aj v analýze Parlamentného inštitútu.

Väčšinový volebný systém

Pri voľbách získava mandát jeden kandidát, a to ten, ktorý získal väčšinu hlasov, teda platí princíp „víťaz berie všetko“.

Relatívny väčšinový systém predpokladá, že víťazí kandidát, ktorý získal najviac hlasov bez ohľadu na to, ako veľký je tento zisk, považuje sa za najjednoduchší volebný systém.

Absolútny väčšinový systém predpokladá, že kandidát pre získanie mandátu musí získať nadpolovičný počet odovzdaných platných hlasov. Dnes spravidla ide o dvojkolové hlasovanie, pričom do druhého kola vstupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Špecifickým prípadom absolútneho väčšinového systému je tzv. alternatívne hlasovanie, ktoré sa uplatňuje v Austrálii a v ostrovnom štáte Nauru. Ak nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých preferencií a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov. Takto sa postupuje kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu.

Systém pomerného zastúpenia (Proporčný/pomerný volebný systém)

Podstatou je rovnováha medzi získanými hlasmi a mandátmi. Pre určenie výsledkov nestačí prosté prepočítanie hlasov, niekedy je nutné použiť náročné matematické metódy prepočtov hlasov. Systém je dominantný v vo väčšine krajín Európy, štátoch Latinskej Ameriky, v Afrike ho využíva takmer tretina krajín.

V rámci systému pomerného zastúpenia možno rozlišovať tri druhy kandidátnych listín: prísne viazaná kandidátka – volič nesmie nijak s listinou manipulovať; viazaná kandidátka – volič smie na jednej kandidátnej listine strany, ktorej odovzdáva svoj hlas, robiť čiastkové úpravy, spravidla využitím zásady preferenčného hlasovania (Slovensko, Dánsko, Estónsko, Izrael či Fínsko); voľná kandidátka: volič smie robiť zásadnejšie úpravy na kandidátke (škrtať, prepisovať) alebo si vyberá kandidátov z kandidátok viacerých stráne listiny (typické pre švajčiarsky volebný systém).

3. Zmiešaný volebný systém

• Zmiešaný volebný systém kombinuje prvky proporčných volebných systémov i väčšinových volebných systémov. Nie je stanovené, aký musí byť pomer medzi proporčnou a väčšinovou zložkou zmiešaného volebného systému, ale je zhoda, že odlišne musí byť volených aspoň 5 percent mandátov.

Je čas na zmenu?

Podľa Jarjabka je aktuálny volebný systém overený. „Samozrejme, má svoje pre a svoje proti, ale je overený je overený a funguje a v tejto chvíli čokoľvek nové, čo nastolíme, spôsobí isté obavy z toho, či to bude fungovať,“ uviedol. „Podľa toho, ktoré strany sú spokojné s výsledkami volieb, podľa toho hovoria o nejakej inovácii tohto systému,“ dodal na margo občasných úvah.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) zatiaľ nemá k téme zrušenia jedného volebného obvodu schválenú spoločnú pozíciu, no je otvorené diskusii o zmenách, pokiaľ budú zohľadnené všetky relevantné aspekty. „Sme pripravení prispieť našimi skúsenosťami a perspektívou regionálnych samospráv,“ uviedol pre Pravdu riaditeľ kancelárie SK8 Matúš Lukačovič. Združenie pripomína, že ide o komplexnú otázku s mnohými aspektmi, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť. Na jednej strane stoja argumenty v prospech viacerých obvodov – zlepšenie reprezentácie regionálnych záujmov v NR SR či záujem o zníženie vplyvu neštandardných politických strán bez demokratickej vnútornej štruktúry a bez členskej základne v regiónoch.

Na druhej sú podľa Lukačoviča riziká a nevýhody, ako je zníženie rovnosti hlasov voličov, riziko vzniku regionálnej polarizácie, zníženie efektívnosti, jednoduchosti a zrozumiteľnosti volebného systému pre voličov či zníženie reprezentácie rôznorodých záujmov v NR SR. „Čo je však najdôležitejšie, slabý hlas regiónov na národnej úrovni úzko súvisí predovšetkým so slabým postavením regionálnych samospráv a územnej samosprávy ako celku, až v druhom rade je to otázka toho či onoho aspektu volebného systému. Regióny so slabými kompetenciami a finančne úplne alebo vo veľkej miere závislé na štáte nemajú takú silu hlasu, akú by mali v decentralizovanom štáte,“ skonštatoval. Výhody pre regióny podľa združenia nezávisia priamo na počte obvodov, ale skôr na decentralizácií a posilnení kompetencií samospráv.

Šéf ÚMS Rybníček o zmene volebného systému

Kľúč k lepšej reprezentácii záujmov regiónov preto podľa riaditeľa kancelárie SK8 spočíva predovšetkým v modernizácii a posilnení štruktúry verejnej správy. „Dokončenie decentralizácie a plné uplatnenie princípov subsidiarity by umožnilo regiónom získať väčšie kompetencie a finančnú nezávislosť, čo by im umožnilo efektívnejšie prispievať k riadeniu a rozvoju krajov a doručovaniu rovnako kvalitných služieb na celom území štátu,“ dodal.

Únia miest a obcí (ÚMS) začiatkom decembra minulého roka však navrhla zmeniť volebný systém, v ktorom by zlepšil zastúpenie regiónov v parlamente. Návrh spočíva v zachovaní celoštátneho obvodu, avšak len na účely spočítania hlasov a rozdelenia mandátov medzi politické strany. Vo všetkých ďalších krokoch už systém pracuje s ôsmimi obvodmi rozdelenými podľa krajov. Strany by tak v parlamentných voľbách predkladali kandidátky pre každý kraj zvlášť a nie jednu pre celé Slovensko.

„Jediná zmena by nastala pre politické strany, ktoré by vytvorili osem kandidátok. Každý by si zvolil v kraji svojho poslanca,“ hovorí predseda ÚMS Richard Rybníček. Dnes je situácia taká, že nikto negarantuje, či budú mať všetky regióny v Národnej rade SR svojich zástupcov. Zmenu volebného systému presadzuje ÚMS dlhodobo. V roku 2020 schválil Snem ÚMS dokument Dozrel čas na zmeny. Obsahuje všetky požiadavky únie v oblasti reformy verejnej správy smerom k centrálnej vláde a politickým stranám vrátane návrhu na zmenu volebného systému.

Volebný systém na Slovensku generuje strany so silným lídrom a lojálnymi osobami

Bývalý sudca Ústavného súdu a vysokoškolský pedagóg Ladislav Orosz pre Pravdu uviedol, že skúsenosti nielen Slovenska ukazujú, že pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom generuje politické strany so silným lídrom, ktorý má potom rozhodujúci hlas pri skladaní kandidátky a tiež pri rozhodovaní o zásadných otázkach vnútrostraníckych pomerov. „To spôsobuje, že sa na kandidátnu listinu majú reálnu šancu dostať v prvom rade osoby, ktoré sú lojálne k predsedovi strany. Tým sa účinne bráni tomu, aby sa do veľkej politiky dostali aj samostatne mysliace osobnosti, ktoré by mohli byť alternatívou voči aktuálnemu vodcovi a tým aj prípadnej zmene politického smerovania dotknutej politickej strany,“ uviedol.

 „Ide teda o volebný systém, ktorý nie je naklonený procesom vnútornej demokratizácie politických strán,“ hovorí bývalý sudca. Pri takomto volebnom systéme zároveň podľa neho neexistuje záruka, aby sa na kandidátku dostali v primeranom počte aj osobnosti reprezentujúce jednotlivé regióny. „Čo v konečnom dôsledku negatívne pôsobí aj na vzťahy medzi poslancami a voličmi,“ uviedol.

Podľa Orosza má súčasný platný systém viacero nedostatkov a bolo by vhodné nahradiť ho iným volebným systémom. Súčasný pomerný volebný systém s jedným obvodom však do ústavy „zabetónovalo“ niekdajšie koaličné hnutie OĽaNO na čele s bývalým premiérom Igorom Matovičom. Bola to ich podmienka na to, aby podporili predčasné voľby. Na zmenu volebného systému je tak od januára 2023 potrebná ústavná väčšina miesto jednoduchej. „Dosiahnutie ústavného konsenzu v tak zásadnej politickej otázke, ako je zmena volebného systému v súčasnej politicky polarizovanej spoločnosti považujem preto za veľmi málo pravdepodobné, ak už nie za nereálne,“ skonštatoval.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány konštatuje, že zrušenie jedného volebného systému nič nevyrieši, keďže problém je v straníckom a nie vo volebnom systéme. „Súčasný systém umožňuje korektnú reflexiu politických preferencii v zložení parlamentu. zabezpečuje bez zvláštnych ustanovení zastúpenie maďarskej menšiny. Ak sa ustúpi od jediného volebného obvodu, tak by volebné obvody nemali byť menšie ako súčasné samosprávne kraje, lebo by to viedlo k faktickému zvýšeniu prahu piatich percent pre vstup strán do parlamentu,“ zhodnotil pre Pravdu.

 Napriek tomu, že súčasný systém je podľa politikov „neslávne dedičstvo Mečiara“, nikto sa volebný systém od roku 1998 zmeniť nepokúšal. „To znamená, že to v podstate každej garnitúre vyhovovalo. Obavu mám len z toho, že ak sa otvoria volebné pravidlá, nedôjde k nejakému zlepšeniu, ale len k ich zhoršeniu. Slovensko je malou krajinou a poslanci reprezentujú nás všetkých, nielen ich región,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner s tým, že z tohto pohľadu je jeden volebný obvod pri reprezentatívnom mandáte správy.

Orosz pripomína, že s pomerným volebným systémom so štyrmi obvodmi spred roka 1998 bola všeobecná spokojnosť. „Podľa môjho názoru návrat k pomernému volebnému systému uskutočňovanému v štyroch, príp. viacerých volebných obvodoch by mohol významne eliminovať nedostatky platného volebného systému a významne prispieť k tomu, aby boli jednotlivé regióny primerane v parlamente zastúpené a to zvlášť vtedy, ak by sa ustanovila podmienka, že v jednotlivých volebných obvodoch môžu kandidovať len osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt,“ uviedol s tým, že takáto zmena by bola v parlamente najviac priechodná.

Podľa Bárányho je však pre Slovensko systém pomerného zastúpenia s veľkými volebnými krajmi, aby sa ešte viac neobmedzovali menšie strany, a tým i politická participácia občanov, vhodný. „Väčšinový systém síce nie je sám o sebe nedemokratický, ale v našej histórii sa spájal s nedemokratickými režimami,“ uviedol.

Úvahy o zmene systému sa zdajú byť účelové

Odborníci sa zhodujú, že samotná zmena volebného systému nemusí byť zlý nápad a diskusie o tom, či súčasný systém funguje a netreba ho zmeniť, sú určite na mieste, problémom je motivácia, ktorá politikov k takejto zmene vedie. Rozdelenie na viacero obvodov alebo tzv. listinný pomerný systém, je typické pre mnohé severské krajiny ako je Fínsko, Dánsko či Estónsko, ale aj Rakúsko, Poľsko či Izrael.

O možnej zmene volebného systému hovoril Pellegrini tesne po spojených voľbách, v ktorých volič rozhoduje o zložení obecných, miestnych či krajských „parlamentov“ a o ich vedení. Hlas na regionálnej úrovni jasne dominoval a bol považovaný za víťaza týchto volieb. V komentári 9. novembra 2022 uviedol, že dozrel čas na zmenu volebného systému. Väčšina politických strán funguje ako súkromné firmy jedného človeka či ako sekta a presadzuje tak vlastné videnie sveta.

Prezident SR Andrej Kiska je za zmenu volebného systému

„Toto sa musí skončiť. Ak sa chceme pohnúť v spravovaní štátu o podstatný krok ďalej, je nutné zmeniť volebný systém,“ pokračoval. Po úspešných spojených voľbách však prišiel prepad na tretie miesto v parlamentných a nízky percentuálny zisk v eurovoľbách, v ktorých ich predbehlo aj hnutie Republika. V Hlase to odôvodňovali tým, že časť ich voličov po atentáte na premiéra Roberta Fica podporila Smer. „Kým nie je jasne povedaný cieľ takejto úpravy, nie je možné dať na takúto otázku odpoveď,“ reagoval politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak na otázku, či je zrušenie jedného volebného obvodu pre Slovensko vhodným riešením.

„Ak však zmenou volebného systému sledujeme napr. zvýšenie zastúpenia mimobratislavských poslancov, vytvorenie viacerých volebných obvodov nemusí byť nutne vhodným riešením,“ myslí si. „Pred rokom 1998 fungoval systém 3 +1 volebných krajov, ale na pozíciách lídrov na obvodných kandidátkach boli spravidla osobnosti pôsobiace v politike na najvyššej úrovni,“ hovorí. Problémom bolo práve spomínané trvalé bydlisko.

Poslanci si totiž formálne uviedli mesto či obec, kde sa narodili, no spravidla už dávno bývali v Bratislave. „Navyše, v prípade veľkého záujmu voličov o kandidátov z regiónov dnes existuje možnosť využitia preferenčných hlasov. Ak je cieľom čo najvyššia reprezentatívnosť systému, v tom prípade sa ako najvhodnejší javí ten súčasný,“ argumentuje Marušiak. „Ak je cieľom etablovať postavenie veľkých strán, resp. tej najväčšej z hľadiska volebnej podpory a eliminácia ostatných, v tom prípade je najvhodnejšie zaviesť systém s čo najviac prítomnými prvkami väčšinového systému. Tak ako to v súčasnosti vyzerá napr. v Maďarsku,“ uviedol.

 Začiatkom marca 1998 sa po prvýkrát v histórii Slovenska zišla vláda v Prezidentskom paláci v Bratislave pod vedením predsedu Vladimíra Mečiara.

Cirner upozorňuje, že viac obvodov by znamenalo viac činnosti v regiónoch, hľadanie kádrov či budovanie straníckych štruktúr. Politici by sa tak museli aspoň nepriamo do istej miery voličom zodpovedať. „To znamená presadzovať záujmy regiónov, kde bol poslanec zvolený. Určite by to viedlo k – nazvem to – regionálnemu populizmu. Politici by sa predbiehali v tom, čo kto urobil pre dané regióny. To by znefunkčňovalo parlament,“ hovorí prešovský politológ.

Otázka zmeny volebného systému je tak podľa Marušiaka legitímnym predmetom diskusie, no pripomína, že tzv. Mečiarov zákon bol toho času jednoznačne prijímaný účelovo. „Navyše v krátkom čase pred parlamentnými voľbami. Jeho iniciátori predpokladali, že opozičné strany nebudú schopné na takúto zmenu efektívne zareagovať a tým sa eliminujú z volebnej súťaže,“ hovorí politológ SAV.

„Zmeny, o ktorých sa uvažuje v súčasnosti, sa však zdajú byť rovnako účelové. Otázka volebného systému je téma, ktorá by nemala byť riešená účelovo,“ uviedol. „Politici na to pozerajú čisto pragmaticky, čo by najviac vyhovovalo politickým stranám, ktoré zastupujú. Z tohto pohľadu si nemyslím, že ma niekto skutočný záujem tieto pravidlá meniť,“ hodnotí Cirner.

 Sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík dodáva, že v závislosti od podoby návrhu môže prísť k situáciám, že veľká časť verejnosti to bude vnímať ako vhodnú zmenu na posilnenie demokratických princípov alebo na druhej strane ako nástroj na upevnenie moci aktuálnych koaličných strán. „Napríklad aplikovaním prvkov z väčšinového volebného systému (zmiešaný systém), prekresľovaním volebných obvodov do podoby, aby nezodpovedali existujúcim krajom, zmenou formuly na výpočet mandátov a pod.,“ uviedol. „Každá zmena volebného systému, ktorú presadzujú politici, sleduje vždy rovnaký cieľ – posilniť svoje politické preferencie,“ hovorí Orosz.

Najviac by zmena mohla uškodiť Hlasu a KDH

Bývalý sudca i politológovia sa zhodli, že pokiaľ by Hlas presadil navrhované zmeny, paradoxne by to mohlo uškodiť im, ale aj KDH – teda dvom stranám, ktoré zmeny iniciujú. Cirner pripomína, že dôležité je aj to, na koľko obvodov by sa Slovensko delilo, ako by boli zakreslené, ale dôležité sú aj ďalšie volebné pravidlá. „Ak by bol zachovaný pomerný volebný systém a Slovensko by bolo rozdelené na viacero volebných obvodov, pomohlo by to veľkým stranám, ktoré majú silné regionálne štruktúry a kandidovali by za nich významné osobnosti z daného regiónu,“ hovorí.

Naopak, podľa politológa by to uškodilo národnostným stranám, stranám, ktoré majú „výtlak“ iba v špecifických regiónoch, mestách a stranám bez štruktúr a členskej základne, ktoré nemajú v regiónoch dostatok osobností, ktoré by za ne kandidovali,“ okomentoval Cirner. Marušiak dodáva, že by to znevýhodnilo aj strany, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že sa im v niektorých obvodoch nepodarí prekročiť potrebnú hranicu piatich percent. „Preto takáto zmena môže posilniť strany s vyšším počtom voličov. Paradoxne, najviac by na zavedenie takéhoto systému doplatil Hlas, ale ešte viac by to mohlo poškodiť aj KDH,“ hovorí politológ.

 Orosz pripomína, že súčasný volebný systém najviac vyhovuje centralizovaným a spravidla autokraticky organizovaným politickým stranám so silným lídrom. „Na druhej strane treba pre objektivitu uviesť, že vďaka tomuto volebnému systému systém sa lepšie, vernejšie do zloženia premietajú reálne politické preferencie kandidujúcich politických strán a politických hnutí,“ uviedol. Rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodov totiž v zásade vždy viac či menej narúša zásadu pomerného zastúpenia reálnych celoštátnych politických preferencií kandidujúcich subjektov v politickom zložení parlamentu.

„Rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodoch môže na druhej strane významne napomôcť volebným ziskom politických strán, ktoré majú na niektorých častiach územia Slovenska výrazne lepšie preferencie, než v celoštátnom meradle,“ hovorí bývalý sudca. „Viac volebných obvodov by uškodilo stranám pôsobiacim len prostredníctvom elektronických médií. Paradoxne oba volebné systémy vyhovujú stranám súčasnej vládnej koalície,“ myslí si Bárány.

Bližšie k Maďarsku?

Zatiaľ nie sú známe detaily toho, ako si v Hlase zmenu predstavujú, KDH preferuje osem volebných obvodov podľa krajov so zachovaným pomerným systémom. Pellegrini či Šutaj Eštok zatiaľ spomínali aj možnosť rozdelenia na 79 obvodov, ale aj zmiešaný volebný systém, ktorý sa však považuje za najkomplikovanejší z hľadiska hlasovania a rozdeľovania mandátov. Okrem toho by hrozil aj veľký prepad hlasov. „Prečo by sme nevytvorili zmiešaný volebný systém, ktorý profesionálne a odborne zdatným ľuďom umožní dostať sa do parlamentu?“ pýtal sa.

 Zmiešaný volebný systém presadzoval Smer v roku 2004, no po zmene volali aj bývalí prezidenti Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, a aj Andrej Kiska, ktorý takisto navrhoval vytvorenie 79 obvodov, v ktorých by sa väčšinovo volil jeden zástupca za okres. Zvyšné mandáty by sa prideľovali pomerným systémom, ako doteraz. Išlo by takisto o zmiešaný volebný systém. Predstava, podľa ktorej by mal každý okres „svojho“ poslanca hraničí podľa Marušiaka so zavedením väčšinového systému. „Podstatne by sa znížila pluralita v parlamente a zvýšil počet voličov, ktorí by nemali zastúpenie v parlamente. Tu by som poukázal aj na skúsenosť Maďarska, kde väčšinový jednokolový systém teoreticky umožňuje „zabetónovanie“ pozícií strany Fidesz Viktora Orbána aj v situácii, keby získali menšinovú volebnú podporu,“ hovorí politológ.

Čo sa týka zmiešaného alebo tzv. kombinovaného volebného systému, v ňom by časť poslancov (zrejme polovica) bola volená podľa systému pomerného zastúpenia v jednom volebnom obvode, a ostatní poslanci podľa väčšinového volebného systému uskutočňovanému v malých volebných obvodoch, ktorých územie by tvorilo územie jednotlivých okresov. „Keďže máme nerovnako veľké okresy, došlo by presadením takejto zmeny volebného systému k porušeniu princípu rovnosti volebného práva a teda k jeho nesúladu s Ústavou. Ústavne konformný by bol takýto volebný systém len vtedy, ak by sa zásadne „prekopalo“ územnosprávne členenie Slovenskej republiky, čo nepovažujem za reálne a (len) na účely volieb ani vhodné,“ vysvetľuje bývalý sudca s tým, že aj výsledky volieb by boli po takejto zmene veľmi ťažko predvídateľné.

„Pravdepodobne by došlo ku kreovaniu takého personálneho zloženia parlamentu, v ktorom by sa značne sťažilo hľadanie nevyhnutného politického konsenzu. K tomu by mohla prispieť významne zrejme aj prítomnosť nemalého počtu autonómnych politických osobností, ktorých konanie pri bežnej rozhodovacej činnosti parlamentu by mohlo pripomínať „neriadenú politickú strelu“. To by mohlo významne sťažiť nevyhnutnú operatívnosť rozhodovania zákonodarného zboru a teda jeho funkčnosť,“ dodáva.

S preusporiadaním volebných obvodov sa spája pojem „gerrymandering“. Elbridge Gerry, americký politik, podľa ktorého názov vznikol, v roku 1812 účelovo a nelogicky rozdelil volebné obvody tak, aby svojej strane zabezpečil víťazstvo. Oblasť Bostonu bola prirovnaná k tvaru mytologického salamandra. V teórii volebných systémov sa týmto pojmom označuje manipulácia s hranicami volebného obvodu tak, aby sa uprednostnili alebo znevýhodnila konkrétna strana.

Debát o zmene systému bolo medzi politikmi viacero

1997: Tretia vláda Vladimír Mečiara zrušila štyri volebné obvody (Bratislavský, Západoslovenský, Východoslovenský a Stredoslovenský) a zaviedol jeden volebný obvod, teda celé Slovensko.

2004: Robert Fico, vtedy šéf opozičného Smeru, sa vyjadril, že v prípade účasti Smeru vo vláde bude zavedenie zmiešaného volebného systému jedným z prvých krokov. Odvtedy Smer nič podobné neinicioval a o zmene volebného systému nehovorí.

2004: Počas druhej Dzurindovej vlády pripravoval návrh rezort vnútra vedený Vladimírom Palkom (vtedy KDH), nebola však zhoda na počte obvodov, rezort vnútra chcel štyri, koaličná ANO Pavla Ruska osem, novela nakoniec priniesla len čiastkové zmeny, ako napríklad väčšia váha preferenčných hlasov či hlasovanie zo zahraničia.

2011: Vtedajší minister vnútra za KDH Daniel Lipšic predložil návrh na zvýšenie počtu obvodov, čo vtedy podporoval aj prezident Ivan Gašparovič, Smer zmeny odmietal, návrh sa do paragrafového znenia nedostal.

2012: Osem volebných obvodov presadzoval Radoslav Procházka ako poslanec KDH.

2016: Situácia podobná, ako dnes, SNS a SaS zmenu nechceli, Smer nevidel v koalícii záujem, osem volebných, viac obvodov podporoval aj líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý hovoril o znížení kvóra z piatich na tri percentá.

2016: Lipšic mal v pláne zvýšiť počet obvodov a zaviesť chcel aj zmiešaný volebný systém – 75 poslanec by sa vyberalo v štyroch krajoch pomerným systémom, 75 v jednoman­dátových obvodoch spôsobom, ako sa volia župani. Lipšic vtedy hovoril, že by sa tak vyvážil fakt, že Slovensko nemá hornú komoru, v ktorej zvyčajne sedia reprezentanti menších orgánov.

2019: Zmenu volebného systému podporovali exprezidenti Ivan Gašparovič, Rudolf Schuster, a aj Andrej Kiska. Rok pred voľbami, v ktorých kandidoval ako šéf strany Za ľudí, navrhoval zmiešaný volebný systém, teda vytvorenie 79 obvodov, v ktorých by sa väčšinovo volil jeden zástupca za okres. Zvyšné mandáty by sa prideľovali pomerným systémom, ako doteraz.

2022: Osem volebných obvodov presadzovalo vo februári aj vtedajšie hnutie OĽaNO Igora Matoviča so slovami, že viac moci by sa malo dať ľuďom a menej elitám, o dva roky neskôr názor po analýze, ktorú si dali vypracovať, zmenili.

2023: Matovičovi sa podarilo „zabetónovať“ zmenu volebného systému do ústavy výmenou za podporu predčasných volieb. Na jeho zmenu je tak potrebných 90 hlasov.

2023 – súčasnosť: Aktuálne otázky zmeny volebných obvodov otvoril v roku 2022 po spojených voľbách a v roku 2023 po predčasných voľbách vtedajší líder Hlasu Peter Pellegrini a k iniciatíve sa pridáva KDH, ktoré o zmene hovorí viac ako 20 rokov. Súčasná vládna koalícia si to na úrovni debaty o zmene dala aj do PVV./agentury/

X X X

Bieloruská humanitárna organizácia odsúdila väzbu kňaza, ktorý podporil Ukrajinu

Kňaza zatkli začiatkom mája a obvinili ho z „neoprávnenej demonštrácie“, ktorej sa údajne dopustil vyobrazením ukrajinskej vlajky.

Popredná bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna v utorok odsúdila predĺženie väzby pre rímskokatolíckeho kňaza Andrzeja Juchniewicza. Toho úrady uväznili po tom, ako vo svojom príspevku na sociálnej sieti zverejnil ukrajinskú vlajku. Podľa správy agentúry AP informuje TASR.

Kňaza zatkli začiatkom mája a obvinili ho z „neoprávnenej demonštrácie“, ktorej sa údajne dopustil vyobrazením ukrajinskej vlajky.

Juchniewicz je poľského pôvodu, ale má údajne bieloruské občianstvo. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a hoci na Ukrajinu nevyslalo vojakov, na svoje územie pustilo ruské jednotky, ktoré následne napadli Ukrajinu.

Kňaza mali tento týždeň prepustiť z väzby, ale podľa nespresnenej katolíckej webovej stránky z Bieloruska, na ktorú sa odvoláva AP, mu úrady bez vysvetlenia predĺžili väzbu do 2. júla.

Politickí väzni

Organizácia Viasna vo svojom vyhlásení vyzvala bieloruské úrady, aby Juchniewicza a všetkých ďalších politických väzňov prepustili na slobodu a ukončili represie voči disidentom.

Protesty sa v Bielorusku začali po voľbách v roku 2020, v ktorých si prezident Alexander Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie. Západné krajiny označili voľby za zmanipulované.

Odhaduje sa, že polícia zadržali približne 35 000 demonštrantov nespokojných s priebehom volieb. Významné osobnosti bieloruskej opozície buď utiekli z krajiny, alebo ich uväznili – vrátane zakladateľa organizácie Viasna Alesa Biaľackého, nositeľa Nobelovej ceny za mier.

X X X

Obchodníci chceli predať 260 BMW z horiacej lode. Automobilka je proti

Sága poškodenej lode Fremantle Highway pokračuje. Rotterdamské konzorcium totiž odkúpilo 260 vraj nepoškodených elektrických BMW, ktoré chcelo predať. Zatiaľ sa to nepodarilo. Autá zhabala automobilka a „priekupníci“ sú na súde.

Hoci sa loď Fremantle Highway podarilo uhasiť a zachrániť pred potopením, autá z nej poisťovňa vyhodnotila ako nepoužiteľné.

Vlani v júli vypukla dráma na lodi Fremantle Highway, ktorá prepravovala približne 3 700 áut. V čase, keď sa nachádzala vo Waddenskom mori, vzbĺkol na jej palubách požiar. Toto nešťastie bolo o to sledovanejšie, že len rok predtým skončila kvôli požiaru na dne oceánu iná transportná loď Felicity Ace. A spolu s ňou aj 4 000 vozidiel značiek Volkswagen, Porsche, Audi, Bentley či Lamborghini. Aj tu bolo podozrenie, že za požiarom stojí niektorý z elektromobilov. Minimálne sa ich li-ion batérie podieľali na rozšírení ohňa na ďalšie paluby tým, že horia veľmi dlho a intenzívne. Dramatické okolnosti v prípade Felicity Ace znásobil fakt, že 21 členov posádky muselo z veľkej výšky skočiť do vody, aby uniklo plameňom. Jeden námorník pri tom zomrel a sedem sa zranilo.

 Loď sa však nakoniec podarilo uhasiť. Najprv ju odtiahli na dočasné miesto na mori severne od Amelandu. Následne loď presunuli do prístavu Eemshaven v Groningene, kde boli autá vylodené. Niektoré zničené a niektoré naoko nepoškodené. Za škodu musela zaplatiť taiwanská poisťovňa. Tá následne autá, ktoré získala v rámci likvidácie škody, ponúkla na predaj. Príležitosti sa chytilo rotterdamské konzorcium obchodníkov, ktoré si touto cestou zaobstaralo 260 vozidiel BMW, ktoré neboli poškodené. Alebo si to o nich konzorcium aspoň myslelo. Netrvalo dlho a do veci sa vložila priamo nemecká automobilka. Tej sa postup obchodníkov rozhodne nepáčil. Na súde uspela s predbežným opatrením, na základe ktorého boli dotknuté vozidlá v decembri zadržané.

 BMW sa obávalo poškodenia dobrého mena, ak by sa neskôr ukázalo, že 260-kusová šarža vozidiel z Fremantle Highway, by nebola v poriadku. Chcelo teda autá skontrolovať. Po šiestich mesiacoch čakania však rotterdamskému konzorciu došla trpezlivosť a tak sa obrátilo na sudcu v Haagu so žiadosťou o zrušenie zaistenia. Podľa obchodníkov bolo dostatočne preukázané, že autá neutrpeli žiadne väčšie škody. „Na autách boli len sadze,“ povedal na pojednávaní právnik podnikateľov. BMW si to ale rozhodne nemyslí. Riziká spojené s týmito autami, ktoré boli vyhlásené za totálnu škodu, sú obrovské,“ povedal právnik automobilky. „Netreba ich podceňovať.“ Takže pri kontrole rozhodne neostane a je pravdepodobné, že autá skončia na skládke.

 Podľa BMW mal požiar poškodiť elektroinštaláciu, lak aj kovové časti vozidiel. „Demolácia je jediný prostriedok nápravy,“ povedal právnik BMW. Ako uvádza RTV Nord, podobný postup zvolili aj ďalšie automobilky, ktoré mali na palube vozidlá, napríklad Audi a Mercedes-Benz. Všetky odovzdali recyklačným spoločnostiam. Rotterdamskí obchodníci sa preto snažia zachrániť situáciu návrhom, že 260 vozidiel BMW budú predávať v krajinách mimo Európy, kde sú normy kvality pre autá nižšie. Potom by bolo menšie aj riziko poškodenia dobrého mena značky. Ako sa ale dalo čakať, BMW na to nepristalo a ani nepristane. Rozhodne však v prvom rade súd. Sudca má v spore vyniesť verdikt 15. júla. Kauzu budeme sledovať./agentury/

X X X

Poverený šéf tajnej služby Pavol Gašpar rekonštruoval dom bez povolenia

 Investigatívne centrum Jána Kuciaka informuje, že Pavol Gašpar na rekonštrukciu svojej vily v Nitre nemal stavebné povolenie.

Poverený šéf SIS Pavol Gašpar sa snaží zlegalizovať svoju vilu na Zobori v Nitre. Dom, ktorý v minulosti kúpil, totiž celý zrekonštruoval, pričom na túto rekonštrukciu nemal stavebné povolenie. Informuje o tom Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK).

Investigatívnemu centru Gašpar neodpovedal, prečo prerábku stavby robil načierno.

Majetky Pavla Gašpara dlhodobo vzbudzujú podozrenia – otázniky visia nad tým, kde na ne tento bývalý dlhoročný policajt a vyšší súdny úradník s nízkym platom, ktorý začal podnikať až v roku 2019, vzal.

„Som si na ne asi zarobil, nie?“ odpovedal denníku Sme na otázky o svojich majetkoch majiteľ domu na Zobore, domu v Krškanoch pri Nitre, bytu v Nitre a chaty v Banskej Hodruši.

 Pavol Gašpar v ostatných rokoch mohol zbohatnúť aj vďaka firme, ktorá mala roky sídlo v budove Norberta Bödöra. Väčšinu majetkov však získal ešte pred tým, ako sa vo firme, ktorú zakladal jeho otec Tibor Gašpar, objavil.

Dom na Zobore s manželkou kúpili v roku 2016 a v roku 2021 prechádzal veľkou prestavbou, pri ktorej sa zmenila aj jeho rozloha.

Stavebný úrad po otázkach ICJK skonštatoval, že „stavebníci zrealizovali prestavbu a prístavbu rodinného domu bez stavebného povolenia v časovom rozmedzí od augusta 2020 do októbra 2022. Stavbu užívajú od októbra 2022.“, aktuality.sk

X X X

Rusko po štvorročnej prestávke obnoví osobnú vlakovú dopravu do Severnej Kórey

Po spustení invázie na Ukrajinu a následných sankciách, ktoré na Moskvu uvalili západní spojenci Kyjeva, sa Rusko snaží zlepšiť diplomatické a hospodárske väzby s viacerými krajinami v Afrike a Ázii.

Rusko v júli obnoví priamu osobnú vlakovú dopravu do Severnej Kórey po štvorročnej prestávke spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Uviedol to Oleg Kožemjako, gubernátor Prímorského kraja na východe Ruska, ktorý s KĹDR susedí. Informuje o tom TASR podľa agentúry Reuters.

Vlaky budú jazdiť z ruského Vladivostoku do severokórejského prístavného mesta Rason, citovala gubernátora ruská tlačová agentúra Interfax. Obnovenie osobnej vlakovej dopravy do KĽDR podľa Kožemjaka ponúkne Rusom možnosť spoznať krásu, prírodu, kultúru i zvyky a tradície Severnej Kórey.

Po spustení invázie na Ukrajinu a následných sankciách, ktoré na Moskvu uvalili západní spojenci Kyjeva, sa Rusko snaží zlepšiť diplomatické a hospodárske väzby s viacerými krajinami v Afrike a Ázii.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň navštívil KĽDR prvýkrát od roku 2000. So severokórejským lídrom Kim Čong-unom podpísal dohodu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami, aktuality.sk

X X X

Nevídaný televízny súboj: Biden viac riskuje, ale Trump je poslabší diskutér

Bude to historická debata. A nielen preto, že v nej dvaja účastníci budú mať spolu 159 rokov. Zajtra sa v televíznej diskusii stretnú demokratický prezident Joe Biden (81) a jeho republikánsky súper v boji o post šéfa Bieleho domu Donald Trump (78). Ani jeden z nich pritom ešte stále nie je oficiálnym straníckym nominantom do súboja o Oválnu pracovňu, ktorý sa odohrá 5. novembra.

„To, že sa takáto debata koná v júni, je bezprecedentné. Zvyčajne sme diskusie tohto typu videli tesne pred voľbami. Hoci sa s prezidentskými televíznymi debatami začalo v roku 1960, nebola z nich hneď tradícia. V rokoch 1964, 1968 a 1972 sa nekonali. V roku 1992 sa do diskusie zapojili až traja ľudia. George Bush starší, Bill Clinton a Ross Perot. No ako som povedal, to, že sa debata koná ešte pred straníckymi nominačnými zjazdmi, je novinka. Počas posledných štyroch rokov Republikánsky národný výbor tvrdil, že jeho kandidáti sa nezúčastnia žiadnych diskusií, lebo médiá sú vraj proti nim zaujaté. Republikáni však zmenili názor a Trump sa teraz postaví proti Bidenovi,“ reagoval pre Pravdu Rob Busby, expert na americkú politiku z Liverpool Hope University.

 Striktné pravidlá

Americká prezidentská kampaň sa pomaly dostáva do finále, ale odborníci zvyčajne hovoria, že boj o Biely dom sa rozhoduje až v posledných dvoch mesiacoch pred hlasovaním. Debata Biden – Trump však predsa dodáva politickému zápasu demokrata a republikána novú dynamiku. Akoby si obaja kandidáti chceli svoj status potvrdiť ešte pred straníckou nomináciu. Tú zatiaľ formálne nemajú, hoci vyhrali primárky.

Debata sa bude konať v Atlante a bude ju vysielať CNN. Diskusia bude mať veľmi striktné pravidlá. Biden a Trump budú mať stlmené mikrofóny, ak ich moderátori nevyzvú, aby hovorili. Kandidáti si nebudú môcť priniesť žiadne vopred pripravené poznámky, ale dostanú papier a pero a fľašu vody. Rozmiestnenie kandidátov na pódiu a poradie záverečných vyhlásení určil hod mincou. Podľa CNN ho vyhral Biden a jeho ľudia sa rozhodli, že prezident bude vpravo z pohľadu divákov. Znamená to, že Trump bude mať záverečné slovo.

 Diskusia bude trvať 90 minút. Do debaty sa teoreticky mohol dostať aj iný prezidentský kandidát. No okrem Bidena a Trumpa nikto nesplnil podmienku CNN. Televízia sa sa rozhodla do diskusie zaradiť iba uchádzačov o Biely dom, ktorí dosiahli podporu minimálne 15 percent voličov v aspoň štyroch kvalitných celoštátnych prieskumoch verejnej mienky.

Prieskumy momentálne veštia mimoriadne tesný súboj. Podľa analýzy portálu Fivethirtyeight.com v tejto chvíli vedie Biden, ktorého by volilo 40,8 percenta Američanov. Trump je však na tom prakticky rovnako s podporou 40,7 percenta. Na treťom mieste je antivaxer Robert Kennedy s 9,6 percenta. Ten síce pochádza zo slávnej demokratickej rodiny Kennedyovcov, takže ohrozuje Bidena, no zároveň jeho konšpirácie lákajú voličov, ktorí majú bližšie k Trumpovi.

Jednu z takýchto teórií vytiahol republikán aj pred debatou. Tvrdí, že bude žiadať pre Bidena test na drogy. Trumpovci radi konšpirujú, že demokrat berie nejaké stimulujúce látky. Republikáni prezidenta často vykresľujú ako senilného, do čoho im vôbec nezapadol Bidenov energický výkon pri marcovom prejave o stave únie v Kongrese.

 Môže štvrtková debata ovplyvniť prezidentský súboj? Busby si myslí, že väčší problém potenciálne hrozí Bidenovi.

„Pre Trumpa by to mohla byť príležitosť využiť otázky o prezidentovom zdraví vzhľadom na jeho vek. Pre republikána je to šanca ukázať, že demokrat už nemá na to, aby zastával úrad v Bielom dome. Trump sa môže pokúsiť o tom presvedčiť veľké mediálne publikum. Republikán nie je práve dobrý v debatách, často sa zamotáva a dohodnutý formát bez ľudí a so stlmeným mikrofónom mu možno nebude vyhovovať. Pozornosť však bude do veľkej miery upriamená na Bidena,“ povedal Busby.

 Odborník pripomenul, že debatu budú veľmi pozorne sledovať aj demokrati. A ak bude mať súčasný šéf Bieleho domu počas diskusie slabé chvíľky, oživí to pochybnosti o jeho nominácii.

„Medzi demokratmi sa šíria obavy o prezidentovo zdravie. V ideálnom prípade by strana mala rozhodnúť pred augustovým nominačným zjazdom v Chicagu, či chce Bidena naďalej podporovať. Ak v diskusii prepadne, možno demokrati začnú hľadať alternatívneho kandidáta. Keď však Biden predvedie uspokojujúci výkon, tak to budú vnímať tak, že v novembrovom hlasovaní môže poraziť Trumpa. A keby to bolo potrebné, v určitom okamihu potom odovzdá moc viceprezidentke,“ načrtol možný scenár Busby.

Emeritný profesor politológie Michael Kraft z Wisconsinskej univerzity si myslí, že Bidena síce vek asi už obmedzuje, ale Trump na tom určite nie je lepšie. Skôr naopak.

 „Biden má, samozrejme, slabiny, ktoré sa vekom o niečo zhoršujú. Je však oveľa skúsenejší vo vystupovaní na verejnosti a v jednaní s novinármi ako Trump a je oveľa lepšie informovaný. Ako Biden ukázal vo svojom prejave o stave únie, dokáže byť silným a ráznym rečníkom a drží sa dohodnutého scenára. Predpokladám, že časť tohto týždňa strávil prípravou na diskusiu. Trump sa takému plánovaniu skôr vyhýba,“ uviedol pre Pravdu Kraft.

Odborník upozornil na to, že reportéri, ktorí sledujú Trumpovu kampaň, hovoria, ako si exprezident nedokáže udržať súvislú líniu prejavu. „Iba sa vyhovára na svojich politických nepriateľov a ponúka rôzne konšpiračné teórie bez faktického základu. Ak to urobí vo štvrtok večer, nedopadne to pre neho dobre. Trump nie je príliš dobrý v tom, že by sa držal faktov, keď hovorí, čo robí federálna vláda, alebo keď vysvetľuje, ako by riešil rôzne problémy verejnej politiky. Často tieto veci jednoducho komentuje nesprávne, kým Biden odpovedá priamo a presvedčivo. Trump teda riskuje, že bude vyzerať ako zle informovaný alebo tak, že je ľahostajný k problémom skutočného sveta, o ktoré sa zaujímajú aj iní voliči ako jeho najskalnejší priaznivci,“ vysvetlil Kraft. /agentury/

X X X

Andrej Danko proti Hlasu: Po šéfovi parlamentu je problémom aj minimálna mzda

Nie je to po prvý raz, čo sa predseda SNS Andrej Danko v koalícii stavia takpovediac na zadné. Počas volebného obdobia 2016 až 2020, keď bol v koalícii so Smerom a Mostom-Híd, vypovedal koaličnú zmluvu.

Líder SNS Andrej Danko a strana Hlas na seba narážajú čoraz častejšie. Predseda národniarov posielal počas prezidentských volieb ostré odkazy Petrovi Pellegrinimu a po voľbách si robí nárok na jeho post v parlamente. Teraz sa koaliční partneri sporia pre minimálnu mzdu.

Najnovší konflikt podľa šéfa národniarov spustil minister práce za Hlas Erik Tomáš. V relácii rádia Expres sa vyjadril, že SNS blokuje automat zvyšovania minimálnej mzdy. Podmienkou podpory národniarov je aj zavedenie automatického zvyšovania minimálnych dôchodkov. Minister financií za Smer Ladislav Kamenický odkazuje, že v oboch prípadoch treba rokovať. Zákon o pravidelnom raste minimálnej mzdy však prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a čaká sa na predloženie na vládu.

Paralelné svety?

Konflikty ďalej pretrvávajú aj kvôli postu predsedu Národnej rady, na ktorý má podľa koaličnej dohody nárok strana Hlas, Andrej Danko by ho však chcel pre seba. Argumentuje, že víťazstvom Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách sa zásadne rozdelili politické sily a bolo by podľa neho na mieste, aby si tri najvyššie ústavné funkcie rozdelila koalícia rovnomerne. Koalícia mala o tejto téme rokovať cez leto, podľa ministra práce by sa však k tejto debate mali strany dostať až po letných prázdninách.

Vylúčil to kandidát Hlasu do vedenia parlamentu Richard Raši, ktorý je momentálne ministrom informatizácie a regionálneho rozvoja. „Mám informáciu, ktorú ste naznačili aj vo svojej otázke, že k otázke postu predsedu parlamentu sa vrátime po lete,“ povedal minister Raši s dôrazom na to, že jeho strana nevidí dôvod, prečo by jej post predsedu Národnej rady nemal patriť. Argumentoval najmä tým, že na počte poslancov sa nič nezmenilo. Odmietol aj to, že by strana chcela post zobchodovať.

Andrej Danko sa nechal počuť, že preňho je rozhodujúci dialóg v zostave Peter Pellegrini, Robert Fico a on ako šéf SNS. Peter Pellegrini už však v čele Hlasu nestojí. Po sneme ho nahradil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Takáto rétorika sa zdá nepochopiteľná aj ministrovi Rašimu. „Momentálne za Hlas rozhoduje predseda strany Hlas, Peter Pellegrini je v Prezidentskom paláci,“ pokračoval s tým, že Andrej Danko si zrejme ešte neuvedomil, že v Hlase prišlo k zmene. „Asi ešte má v sebe, že zakladateľ strany je Peter Pellegrini. Jediný kľúčový dialóg bude v rovine Matúš Šutaj Eštok, ktorý je predsedom strany Hlas.“, aktuality.sk

X X X

Podnikatelia, zainvestujte do udržateľnosti: VÚB ponúka nový zvýhodnený úver GREEN S-LOAN+

Ste majiteľom firmy, túžite rozšíriť svoje podnikanie a zároveň prispieť k ochrane životného prostredia, ale chýbajú vám na to potrebné finančné prostriedky. Zbystrite pozornosť. Vaša predstava môže veľmi rýchlo nabrať reálne kontúry vďaka novému úveru GREEN S-LOAN+ od VÚB. Tento špeciálny investičný úver vám môže prefinancovať až 100 percent priamych nákladov na váš enviroprojekt s výhodnou úrokovou sadzbou po celú dobu splácania. Niet viac na čo čakať.

 Do čoho sa pustíte, aby bol váš projekt skutočne v prospech životného prostredia aj vašej firmy? Pokryjete energetické potreby svojej výroby fotovoltikou na streche? Alebo chcete znížiť spotrebu energie na vykurovanie a klimatizáciu? Či rozmýšľate nad lepším využívaním vody vo vašej prevádzke? Chcete v logistike ušetriť na pohonných hmotách s čistou dopravou a čo najnižšími emisiami? Alebo si viete predstaviť hospodárenie s minimálnym odpadom?

Ak máte aj vy podnikateľský nápad, ktorý podporuje obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť, kontrolu a prevenciu znečistenia životného prostredia, ochranu biodiverzity, adaptáciu na klimatickú zmenu alebo iný projekt z environmentálnej oblasti, teraz je ideálna príležitosť pustiť sa do toho. Úver GREEN S-LOAN+ môže byť schválený až na 100 percent priamych nákladov súvisiacich s projektom a splácať ho môžete až 20 rokov. Zvýhodnenie úrokovej sadzby môže dosiahnuť až 0,68 % p.a., je teda najvýhodnejšie spomedzi všetkých VÚB TERRA úverov a platí až do konca splatnosti, pri splnení dohodnutých podmienok. Ich súčasťou je opis projektu a záväzok dokončiť projekt v dohodnutom termíne.

 „Naším cieľom je podporovať a financovať projekty, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia a k udržateľnému rozvoju,“ uviedol Andrej Viceník, vrchný riaditeľ Úseku firemného bankovníctva. „Veríme, že produkt GREEN S-LOAN+ poskytne našim klientom nielen finančné prostriedky, ale aj motiváciu a podporu pri realizácii ich environmentálnych projektov.“

VÚB je banka, ktorá udržateľnosť a ochranu životného prostredia povýšila na DNA svojho podnikania. Nový úver GREEN S-LOAN+ je súčasťou širšej ponuky VÚB TERRA úverov, ktoré sú zamerané na financovanie projektov prispievajúcich k ochrane životného prostredia, zlepšeniu spoločnosti a transparentnému riadeniu firiem. VÚB týmto úverom nielenže poskytuje potrebné financie, ale aj významne prispieva k transformácii slovenskej ekonomiky na udržateľnejšiu.

 X X X

Máme naozaj najviac dôchodcov? Ako sa ohýbajú fakty a vypúšťajú falošné posolstvá

Slovensko obletela správa, že máme v EÚ najviac poberateľov dôchodkov. Okamžite preložené do ľudovej reči – dôchodcov. A hneď sa z tohto prekrúteného posolstva robia unáhlené, zavádzajúce, falošné a najmä škodiace závery.

Je pravda, že Slovensko má najviac poberateľov dôchodkov, a to 33,2 % zo všetkých obyvateľov. V Litve a Estónsku je ich len o „chlp“ menej, v susednom Rakúsku, Česku a Poľsku 28 % (priemer EÚ je 27,2 %). Lenže nejde iba o penzie, ale o všetky dôchodky – teda aj invalidné, vdovské a v nezamestnanosti. V tomto ukazovateli sa však nijako nevynímame (ako Nórsko či Dánsko pri invalidoch). (O výsluhových dôchodkoch pre vojakov, policajtov a hasičov sa z dát nedá nič vyčítať.)

Keď sa pozrieme na dáta detailnejšie, naraz zistíme, že všetko je inak. Na dôchodky dávame iba 8,6 % z HDP (80 % zhltnú starobné), čo je jedno z najnižších čísiel (sme na 19. mieste z 27 krajín EÚ). Naše dôchodky patria k úplne najnižším, za nami je iba Bulharsko. O blahobyte priemerného dôchodcu (nie všetkých) vôbec nemôže byť reč. Podobne sú na tom aj iné postkomunistické krajiny. Naopak, v Grécku na penzie ročne putuje zo spoločného „upečeného koláča“ až 16,4 %, Rakúsku 15 % a vo Francúzsku 14,9 %. Priemer v EÚ je 12, 9 %.

No aj tieto čísla treba brať so značnou rezervou. Pretože v mnohých krajinách (ako Rakúsko) sú dôchodky zdanené, na ruku teda seniori dostanú o štvrtinu či pätinu menej (zdanené peniaze sa vracajú do spoločného mešca). Nehovoriac o tom, že celková suma závisí aj od počtu seniorov, teda koľko rokov sa ľudia priemerne dožívajú. V podiele ľudí nad 65 rokov na celkovej populácii sme opäť na chvoste, za nami sú azda len Írsko, Cyprus a Luxembursko (Albánsko, Island a Turecko…).

No napriek tomu, že u nás žije relatívne málo seniorov, v počte ľudí nad 65 rokov, ktorí dostávajú penziu, jasne vedieme. A toto číslo dramaticky narástlo v rokoch 2020 a 2021. Summa summarum: máme relatívne veľa dôchodcov (sú uťahaní, nemôžu sa na trhu práce zamestnať, pracujú a zároveň berú dôchodok alebo sú na predčasnom?) s nízkymi penziami./agentury/

X X X

Slováci postúpili do osemfinále ME! Rozhodla o tom remíza s Rumunskom. Súperom slovenského tímu bude jeden z dvojice gigantov

Slovenskí futbaloví reprezentanti sa prebojovali do osemfinále ME v Nemecku. Postup spečatili remízou 1:1 s Rumunskom v záverečnom zápase v E-skupine, v ktorej obsadili so ziskom štyroch bodov a skóre 3:3 tretie miesto.

V osemfinále sa stretnú s jedným z dvojice Španielsko – Anglicko, o ich súperovi definitívne rozhodnú až výsledky večerných súbojov v F-skupine.

Rumuni idú ďalej z prvého miesta, v boji o štvrťfinále narazia na Slovinsko alebo Holandsko.

X X X

Poníže  najslávnejšej chorvátskej atlétky. Manželovu neveru odhalil rozhovor v priamom prenose

Jedna z najslávnejších chorvátskych atlétiek histórie Blanka Vlašičová zistila, že ju jej manžel podvádza. Ponižujúci moment však videli aj mnohí ďalší, keďže sa odohral počas televízneho rozhovoru.

 37-ročný športový novinár Ruben van Gucht, ktorý sa oženil s bývalou skvelou skokankou do výšky v máji 2022, je momentálne v Nemecku, kde pokrýva dianie na európskom šampionáte vo futbale.

Keď zo svojej hotelovej izby uskutočnil videohovor do relácie „Rádio 2 Weekwatchers“, diváci si všimli ženských nôh na posteli za novinárom, ktoré určite nemohli patriť jeho štyridsaťročnej manželke.

Keď si samotný Van Gucht všimol, čo všetko je vidieť na kamere, snažil sa obmedziť výhľad do jeho izby šálkou kávy, no už bolo neskoro. Video sa začalo šíriť po sociálnych sieťach.

Športový novinár tak po návrate domov asi bude mať čo vysvetľovať. Van Gucht a Vlašičová svoj vzťah tajili až do svadby, ktorá sa konala v Splite. Páru sa novembri 2022 narodil syn Mondo./agentury/

X X X

Česi smútia, šampionát sa pre nich končí. Súboj s Tureckom ovplyvnila červená karta v úvode

Českí futbalisti vypadli na ME v Nemecku už v skupinovej fáze. V záverečnom vystúpení v F-skupine prehrali v Hamburgu s Tureckom 1:2 a v tabuľke klesli s jedným bodom na posledné 4. miesto za Gruzínsko (4 b.). Turci slávia postup z druhej priečky, v osemfinále narazia v utorok 2. júla v Lipsku na Rakúsko.

 V nervóznom zápase hrali Česi od 20. minúty bez vylúčeného Antonína Baráka, ktorý dostal v priebehu deviatich minút dve žlté karty. Turci početnú výhodu využili, v 51. minúte ich poslal do vedenia krížnou strelou Hakan Calhanoglu.

O vyrovnanie sa síce postaral o štvrťhodinu neskôr Tomáš Souček, ale v samom závere, keď už hrali Česi vabank, rozhodol o triumfe striedajúci Cenk Tosun.

Hráči z krajiny polmesiaca skončili v tabuľke na druhom mieste, keď získali šesť bodov, rovnako ako víťaz skupiny Portugalsko, s ktorým však majú horší vzájomný zápas.

Česi urobili v porovnaní so zápasom s Gruzínskom (1:1) jednu zmenu v zostave, na ľavej strane stredovej formácie nastúpil namiesto Douděru D. Jurásek.

V útoku chýbal zranený Patrik Schick. V zostave Turecka nastalo až sedem zmien. Česi, ktorí potrebovali k postupu zvíťaziť, sa pustili do súpera s vervou, už v 3. minúte prinútil Günoka k robinzonáde Provod.

O 14 minút neskôr sa dostal k hlavičke v šestnástke Hranáč, ale loptu poslal nad bránu. Aktivitu Česka potom stoplo vylúčenie Baráka, ktorý v 20. minúte prišliapol nohu Özcanovi a dostal druhú žltú a teda červenú kartu.

Turci, vedomí si početnej prevahy, sa zmocnili kontroly lopty a začali si vytvárať strelecké príležitosti.

Väčšina ich striel však mierila len z veľkej diaľky a mimo priestoru troch žrdí. V 28. minúte prudká hlavička Akaydina preletela nad bránu Staněka. Potom sa začalo na ihrisku iskriť, pribudlo tvrdých zákrokov i žltých kariet.

Česi sa spoliehali na protiútoky, pred prestávkou Provod vysunul do šance D. Juráska, ale Günok ho vychytal.

Po zmene strán prišla veľká šanca Turecka, Staněka vystrašil hlavičkou Yilmaz. V 51. minúte vyvrcholil tlak Turkov, český brankár ešte vytiahol vynikajúci zákrok proti Gülerovi, ale vzápätí už nestačil na krížnu strelu Calhanoglua – 0:1.

Staněk si pri prvom zákroku poranil rameno a musel striedať, nahradil ho Kovář. Česi to ani za tohto stavu nevzdávali a v 66. minúte sa dočkali.

Striedajúci útočník Chorý vyhral vzdušný súboj s Günokom, jeho strelu ešte z bránkovej čiary vyrazil kolenom Akaydin, ale odrazenú loptu už Souček upratal do siete.

Zásah potvrdil aj VAR. Česi v závere museli hrať vabank, čím sa otváral priestor súperovi.

Misky váh mohol na stranu Turecka definitívne nakloniť Yilmaz, podarilo sa to však až striedajúcemu Tosunovi, ktorý zakončil brejkovú situáciu nekompromisnou strelou – 1:2. Rozhodol tak o víťazstve svojho tímu a vyradení Česka.

F-skupina, 3. kolo: Česko – Turecko 1:2 (0:0)