Američanov by veľmi potešilo, keby sa ich európski spojenci úplne odstrihli od ruského plynu a ropy tak, ako to spravil Washington. USA už týždeň po ruskom vpáde na Ukrajinu zároveň s týmito surovinami zaradili na sankčný zoznam aj uhlie, embargo naň začala EÚ uplatňovať o niekoľko mesiacov neskôr.
Spojené štáty totiž zvyknú prízvukovať, že viaceré európske krajiny mohli už pred vypuknutím vojny urobiť viac proti svojej energetickej závislosti od Ruska. O jednej surovine na výrobu energie to však platí obojstranne. Nákupom ruského uránu Biely dom naďalej pomáha Kremľu podobne ako Európania.
Znepokojuje ma suma. Veľmi veľa peňazí
Čo mohli v USA podniknúť oveľa skôr, o to sa začínajú snažiť až po ruskej invázii. Ministerka energetiky Jennifer Granholmová podľa agentúry Bloomberg povedala, že chce zdvojnásobiť snahu oslobodiť sa od dodávok jadrového paliva z Ruska. Prvým krokom je žiadosť Bieleho domu adresovaná Kongresu USA o súhlas so sumou 1,5 miliardy amerických dolárov (USD). Takpovediac je to však iba štartovné. „Požiadavka je súčasťou širšieho plánu vynaložiť miliardy na vytvorenie priemyslu so sídlom v USA na obohacovanie uránu a ďalšie služby potrebné na výrobu paliva pre reaktory prostredníctvom nákupu suroviny od domácich výrobcov,“ objasnil Bloomberg.
Predstava o veľkom počte miliárd USD sa nepozdáva vplyvnej demokratickej senátorke Dianne Feinsteinovej. „Znepokojuje ma tá suma. To je veľmi veľa peňazí,“ citoval Bloomberg političku, ktorá je členkou Kongresu USA nepretržite už od roku 1992.
Ročne 1,2 miliardy USD?
Republikánsky senátor John Barrasso, naopak, podporuje finančné injekcie do domáceho uránového priemyslu. „Tento vysokopostavený republikán v senátnom výbore pre energetiku a prírodné zdroje zastupuje štát Wyoming, kde sú uránové bane, ktoré by profitovali zo zákazu importu ruského uránu,“ napísal denník Washington Post.
Barrasso tvrdí, že Moskva zarába veľa peňazí vývozom svojej suroviny pre atómové elektrárne v USA. „Stále posielame Rusku približne 100 miliónov dolárov mesačne za nákup uránu,“ povedal pre televíznu stanicu Fox News. Ročne to vychádza na 1,2 miliardy USD (Washington Post sa nazdáva, že je to menej peňazí).
Je však z amerického pohľadu jednoduché odstrihnúť sa od ruského uránu? „O zákaze sa ľahšie hovorí, ako sa urobí – kvôli postaveniu Ruska v podobe vedúceho svetového komplexu na obohacovanie uránu,“ upozornil server OilPrice.
Rusi vlastnia jedny z najväčších zásob uránu na celom svete. Odhaduje sa, že ho majú zhruba 486-tisíc ton.
Čo sa týka previazanosti jadrových elektrární na ruské dodávky, Spojené štáty vôbec nemôžu hovoriť o tom, že by boli vo výhodnejšej pozícii ako európske krajiny. „USA v roku 2021 doviezli z Ruska približne 14 percent svojho spotrebovaného uránu a využili 28 percent všetkých služieb obohacovania v Rusku. Údaje o EÚ boli 20 percent, respektíve 26 percent,“ podotkol OilPrice. (Server MiningWeekly tvrdí, že Američania kupujú od Rusov každoročne až 16,5 percenta uránu pre svoje atómové elektrárne.)
V USA sa nespracúva urán
Proces obohacovania uránu je veľmi komplikovaný a dá sa uskutočniť len v niektorých krajinách – vrátane Ruska. „Len veľmi málo uránovej rudy je užitočnej ako palivo. Po vyťažení sa ruda premení na tzv. žltý koláč, čo je len koncentrovaný urán. Tento sa mení na plyn, ktorý je obohatený o izotop U-235. Je štiepny, vďaka čomu je efektívnejší pre jadrové palivo. Obohatený urán sa potom spracováva na palivové tyče a môže sa použiť v jadrovom reaktore,“ ozrejmil portál Verge.
Zákaz dovozu ruského uránu do USA aj do EÚ podporuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Lenže problém spočíva v zmienenom vedúcom postavení Ruska v uránových službách. „Disponuje takmer ich polovicou na celom svete a to je niečo, čo sa nedá ľahko nahradiť,“ upozornil OilPrice. Američania sú na tom opačne. V USA sa nevyrába ani nespracúva urán, hoci niekoľko spoločností uviedlo, že by chceli obnoviť domácu výrobu v štátoch Texas alebo Wyoming, ak výrobcovia jadrovej energie podpíšu dlhodobé zmluvy o dodávkach,“ napísala agentúra Reuters./agentury/
X X X
Rusko už Maďarom vyrábá jadrové reaktory pre Paks
Kým v juhomaďarskom Paksi prebiehajú zemné práce na rozširovaní tamojšej jadrovej elektrárne, v Rusku sa začala výroba dvoch nových reaktorov. Uviedol to v sobotu na sociálnej sieti Facebook maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Na výrobu týchto 330-tonových a vyše 11 metrov vysokých prvkov sme dostali všetky povolenia od jadrového úradu, pričom aj maďarskí experti vykonali potrebné testy,“ píše Szijjártó v statuse, ku ktorému pripojil aj fotografie z procesu začiatku výroby reaktorov.
Vedúci predstavitelia ruskej štátnej korporácie pre jadrovú energetiku Rosatom 5. mája v Istanbule ubezpečili Maďarsko, že z hľadiska technológie je ich firma schopná zrealizovať dostavbu.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov po schôdzke so Szijjártóom 21. júla v Moskve potvrdil záujem Ruska i Maďarska na projekte atómovej elektrárne Paks 2, ktorý podľa neho vnímajú obe strany ako strategický projekt.
Dohodu o spolupráci medzi Maďarskom a Ruskou federáciou o mierovom využívaní atómovej energie podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Pôvodný termín dokončenia dostavby dvoch nových blokov elektrárne, ktorým bol rok 2023, sa v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu Európskou úniou posunul na roky 2026 – 2027. Projekt v hodnote 12 miliárd eur majú podľa pôvodných plánov financovať z 80 percent ruské štátne banky.
Maďarsko nemôže podporiť plánované ôsme kolo sankcií Európskej únie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, ak bude obsahovať energetické sankcie. Podľa servera Origo.hu to vo štvrtok uviedol šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Európska komisia (EK) v stredu predložila návrh ďalšieho súboru sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Zahŕňa okrem iného právny základ pre cenový strop na dovoz ropy, ako aj ďalšie dovozné obmedzenia v hodnote sedem miliárd eur, oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. O návrhu teraz budú rokovať členské štáty EÚ, rozhodnúť musia jednomyseľne.
Podľa agentúry MTI šéf úradu vlády podotkol, že je načase, aby proti sankciám zakročilo aj Slovensko. „Rusi dnes môžu predávať ropu a zemný plyn za bezprecedentne vysoké ceny a vďaka tomu dosahujú príjmy, o akých sa im ani nesnívalo,“ dodal./agentury/
X X X
Pre Rusko dôležitejšie udržanie okupovaného juhu Ukrajiny ako Luhansk
Ruská porážka a následné stiahnutie vojsk zo strategicky dôležitého mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny naznačuje, že pre ruského prezidenta Vladimira Putina je dôležitejšie udržanie okupovaných území na juhu Ukrajiny ako obrana Luhanskej oblasti, píše americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Ukrajinská armáda sa už od sobotného večera sústreďuje na vypratávanie a čistenie mesta. Napriek nedávnemu kolapsu frontu medzi Charkovom a Izjumom sa ruské jednotky zamerajú na upevnenie pozícií v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozhodnutie nebrániť oslabený Lyman či Kupjansk prišlo takmer určite od Putina, nie od vojenského velenia, usudzujú analytici ISW.
Lyman je strategicky dôležité mesto, keďže sa neďaleko od neho nachádza kľúčový cestný priechod cez rieku Severný Donec, za ktorou sa Rusko snaží upevniť svoje pozície, uvádza britská vojenská rozviedka.
Pád Lymanu, bráneného oslabenými jednotkami Západného a Centrálneho vojenského okruhu, kontingentmi dobrovoľníkov a zmobilizovaných záložníkov, podľa Londýna predstavuje aj politický neúspech Moskvy, deklarujúci úsilie o „oslobodenie“ a anexiu Donbasu. Tento ďalší neúspech, sprevádzaný pravdepodobne značnými stratami, zosilní tlak na velenie ruskej armády, ktoré čelí verejnej kritike.
Násilným zadržaním generálneho riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne Ihora Murašova si Rusko podľa ISW pravdepodobne pripravuje pôdu na prevzatie právnej zodpovednosti nad elektrárňou, ktorá sa nachádza v Ruskom anektovanej oblasti.
Výzva čečenského vodcu Ramzana Kadyrova na použitie taktických jadrových zbraní je pravdepodobne v rozpore s jeho požiadavkami pokračovať v „zvláštnej vojenskej operácii“ s cieľom ovládnuť viac ukrajinského územia, myslí si ISW.
Podľa amerických analytikov ruská armáda vo svojom súčasnom stave takmer určite nie je schopná operovať na jadrovom bojisku, hoci má potrebné vybavenie a svoje jednotky na to historicky vycvičila. Chaotická zmes vyčerpaných vojakov, narýchlo zmobilizovaných záložníkov, brancov a žoldnierov, tvoriaca v súčasnosti ruské pozemné sily, by nemohla fungovať v jadrovom prostredí. Akékoľvek oblasti zasiahnuté ruskými taktickými jadrovými zbraňami by tak boli pre Rusov nepriechodné, čo by pravdepodobne znemožnilo ruský postup. Podľa ISW ide o ďalší faktor, ktorý znižuje pravdepodobnosť použitia ruských taktických jadrových zbraní./agentury/
X X X
Bulharsko: Vo voľbách zvíťazila strana expremiéra Borisova, tvrdia exit polly
Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb sa zrejme stala strana bývalého premiéra Bojka Borisova. Vyplýva to z exit pollov zverenených po skončení hlasovania, uvádzajú agentúry AFP a AP.
Podľa prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala zhruba 25 percent odovzdaných hlasov.
Na druhom mieste pravdepodobne skončí centristická reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) Borisovovho rivala Kirila Petkova, ktorej exit polly predpovedajú zisk okolo 19 percent hlasov.
Volebná účasť bola zrejme len nízka: do 17.00 h prišlo odovzdať svoje hlasy len necelých 30 percent voličov, čo je menej než v predchádzajúcich voľbách. Práve nízka účasť podľa pozorovateľov prispela k víťazstvu Bojka Borisova, ktorý má silnú základňu jemu verných voličov.
Víťazstvo bývalej vládnej strany GERB predpovedali už predvolebné prieskumy. Trojnásobný expremiér Borisov však pravdepodobne nebude môcť zostaviť vládu samostatne a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisovovu stranu z korupcie a odmieta s ňou spolupracovať.
Išlo už o štvrté parlamentné voľby v Bulharsku, zmietanom politickou nestabilitou a ekonomickými ťažkosťami, za uplynulých 18 mesiacov. Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok./agentury/
X X X
Ľubomír Jaško: Maďarsko si ide svoje bez ohľadu na vývoj
Maďarsko si vo vzťahu k Rusku ide stále svoje. Vytrvalo mieša egoizmus, pragmatizmus a opatrnosť. Aby to nebolo tak nápadné, kde-tu nechutnú zmes ochutí povinným odsúdením ruskej agresie.
Maďarskí starostovia boli dôležitejší
Maďarskej prezidentke sa pri návšteve Bratislavy viac páčilo pomôcť predvolebnej kampani Aliancie pred slovenskými komunálnymi voľbami ako spolu s hostiteľkou demonštrovať odhodlanie postaviť sa Rusku.
Prišla ako kuriér Orbánových odkazov: sankcie proti Rusku sú neúčinné a nesmú nám škodiť. Tradične zabudla na úvahu, čo by sa dialo bez sankcií. A ani náhodou sa nehrnula do výziev k ochote uskromniť sa zoči-voči mimoriadnym hrozbám pochádzajúcim z ruskej agresie.
Pod spoločným stanoviskom stredo- a východoeurópskych prezidentov krajín, ktoré spája minulosť sovietskych satelitov, podpis Katalin Novákovej chýba. Okrem toho maďarský šéf diplomacie Szijjartó pokračuje v debatách s ruským kolegom Lavrovom, akoby sa nechumelilo.
Maďarsko si splní povinnú jazdu len vtedy, keď to už inak nejde alebo je k stanovisku dotlačené okolnosťami či zvyškom Európy a sveta. Orbán ignoruje vývoj. Tvári sa, akoby vôbec nevidel postupne narastajúcu nezávislosť Európy na ruských energiách. Neexistujú pre neho priaznivé prognózy cenového vývoja.
O Rusko vlastne nejde
Maďarský premiér si nevšíma ani dynamiku vývoja, keď po rozhodnutiach o anexii ukrajinských regiónov je Rusko nebezpečnejšie a hodné opovrhnutia viac ako kedykoľvek predtým.
Namiesto hrdosti “zvládneme to bez Ruska” pokračuje Orbán v miešaní strachu a falošných mierových rečí. Kým pri pápežovi ide o idealizmus duchovného vodcu, maďarská politika predstavuje tú najškaredšiu verziu oportunizmu.
V maďarskej politike voči Rusku nejde o realitu, ale len o Orbánovo uletené sebavedomie. Niet nikoho, kto by mu vykričal napríklad ekonomické výsledky jeho skvelej politiky.
Ďalšie “tančeky” z Budapešti prídu o krátky čas, keď sa naplno rozbehnú debaty o Ukrajine v NATO. Projekt V4 bude v tej chvíli na smiech viac ako kedykoľvek predtým…
Stačí sa pozrieť na to, komu všetkému na Slovensku je maďarská politika voči Ruska sympatická. V tej chvíli je všetko jasné. Neschopnosť jasného postoja voči Rusku je vždy spojená so sympatiami k podivným formám vládnutia, kde demokracia je iba prázdnou škrupinou, aktuality.sk
X X X
Európska asociácia sudcov nesúhlasí s možnosťou preložiť sudcu bez jeho súhlasu
Nepreložiteľnosť sudcov je podľa asociácie dôležitým pilierom ich nezávislosti. AJ) nesúhlasí, aby predseda okresného súdu mohol od januára 2023 rozhodnúť o preložení sudcov v rámci svojho obvodu bez ich súhlasu. Volá po zavedení opatrení, ktoré by svojvoľnému preloženiu sudcov zabránili. Vyplýva to z vyhlásenia EAJ k zmenám súdnej mapy na Slovensku, ktoré TASR poskytol prezident Združenia sudcov Slovenska (ZSS) František Mozner.
Nepreložiteľnosť sudcov je podľa asociácie dôležitým pilierom ich nezávislosti, a teda aj právneho štátu. Kritizujú možnosť preloženia sudcov v rámci obvodov okresných súdov bez ich súhlasu. „Neexistujú žiadne zákonné alebo regulačné ustanovenia, ktoré by upravovali rozhodovanie o takýchto preloženiach,“ upozornili.
Nová súdna mapa má začať platiť od januára 2023
EAJ vyzýva na zavedenie vhodných zákonných alebo regulačných ustanovení, ktoré by zabránili možnosti „svojvoľného preloženia sudcov bez ich súhlasu, a tým porušeniu ich nezávislosti a narušeniu práva občanov na to, aby o ich veciach rozhodoval nezávislý a nestranný súd“.
Na septembrovom zasadnutí EAJ zástupca ZSS informoval delegátov o procese týkajúcom sa reformy súdnej mapy Slovenska. Súdnictvo podľa neho nedostalo príležitosť komentovať návrhy, ktoré boli presadené v druhom čítaní Národnej rady SR. „Táto informácia zvýšila existujúce obavy EAJ v súvislosti s negatívnym vývojom reformného procesu na Slovensku, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje nezávislosť súdnictva,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Nová súdna mapa má začať platiť od januára 2023. Okrem iného počíta so vznikom mestských súdov v Bratislave a Košiciach či s novými správnymi súdmi. Tie majú pôsobiť v Košiciach, Banskej Bystrici a v Bratislave. Reforma počíta i so špecializáciou sudcov na hlavné agendy, tiež s presunom niektorých agend v rámci súdov, aktuality.sk
X X X
Jasné stanovisko. Bubka reagoval na snahy vrátiť Rusov späť
Prezident Ukrajinského olympijského výboru Serhij Bubka vyzval prezidenta Európskych olympijských výborov (EOV) Spyrosa Capralosa, aby zabezpečil, že zákaz štartu pre ruských a bieloruských športovcov naďalej zostane v platnosti.
Ako referuje web insidethegames.biz, učinil tak po tom, ako sa v ostatných dňoch objavili náznaky, že športovcom z Ruska a Bieloruska by mohli umožniť návrat na súťažnú scénu.
Bubka, ktorý je členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV), zaslal list Capralosovi a členom výkonného výboru EOV, v ktorom ich vyzval, aby pokračovali v sankciách voči týmto krajinám, kým na Ukrajine bude trvať vojna.
Legendárny skokan o žrdi a olympijský šampión zo Soulu 1988 pripomenul, že je dôležité „naďalej dodržiavať odporúčania výkonného výboru MOV o zákaze účasti pre športovcov a športových funkcionárov z Ruska a Bieloruska na medzinárodných športových súťažiach a podujatiach“.
Športovci a funkcionári z Ruska a Bieloruska sú do značnej miery „odstrihnutí“ od športu, odkedy MOV 28. februára v reakcii na vypuknutie vojny na Ukrajine odporučil ich neúčasť na medzinárodných podujatiach.
Prezident MOV Thomas Bach však v rozhovore pre talianske noviny Corriere della Serra naznačil, že ruským športovcom, ktorí nepodporujú inváziu na Ukrajinu, môže byť umožnený návrat. Bach zdôraznil, že súčasné usmernenia o ruských atlétoch stále platia, ale dodal, že MOV musí myslieť aj na budúcnosť.
EOV v reakcii na Bubkov list zopakovali svoje odsúdenie ruského vojenského útoku na Ukrajinu a uviedli, že komunikujú s MOV./agentury/
X X X
Prečo chce Heger znárodniť elektrinu a čo získalo Slovensko dohodou z Bruselu?
Slovensko v Bruseli neprehralo. Takto zareagoval v nedeľu minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý vysvetľoval, na čom sa členské štáty Európskej únie (EÚ) v piatok dohodli. „Záver, ktorý vyplynul z rokovania Rady ministrov energetiky, je pre Slovensko výrazne výhodnejší ako bola situácia, v ktorej som na zasadnutie rady prichádzal, a ako bol pôvodne navrhnutý program,“ povedal. Tvrdí, že bol poriadne prekvapený z titulkov médií, keď sa vrátil z Bruselu, ktoré hlásali negatívne správy. „Je to mŕtvo narodené dieťa. My sme jediní boli proti,“ povedal Hirman.
Návrh Európskej komisie členské štáty schválili „iba formálne“ a je podľa Hirmana „veľmi, veľmi zlý“. Zároveň potvrdil, že tento návrh je pre Slovensko nevýhodný, pretože nám žiadne veľké príjmy zo zdanenia nadvýnosov elektriny či mimoriadnej dane z fosílnych palív a rafinérií neprinesie.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na výsledky rokovaní reagoval hneď v piatok poobede. Povedal, že prijaté opatrenia na riešenie vysokých cien energií ministrami EÚ nie sú dostatočné, keďže Slovensko nebude profitovať z tejto pomoci. „Všetkým európskym krajinám som musel povedať, že ak nebude pomoc z Bruselu, elektrickú energiu si budeme musieť ponechať na Slovensku,“ podotkol.
Výnosy z mimoriadneho zdanenia ziskov energetických spoločností totiž podľa neho skončia najmä v Nemecku a Česku. „Preto som volal s nemeckým kancelárom a jasne som povedal, že sú dve možnosti. Buď budú schopní na svojom trhu zdaniť firmy a pošlú nám nadmerný profit, alebo im v opačnom prípade nebudeme schopní poslať našu elektrickú energiu,“ podotkol. Heger plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu. „Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám,“
Na slová premiéra Hegera, ktorý by elektrinu v krajnom prípade znárodnil a uplatnil by sa tak vládou schválený „plán B“, Hirman reagoval diplomaticky. „Je to krajné riešenie, nechcem do toho ísť. Zákon snáď zostane iba v zásuvke. No tento zákon splnil účel a našim partnerom ukázal, že sme v krízovej situácii,“ povedal Hirman. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO) dokonca tvrdí, že ide až o plán E, keďže je to naozaj iba krajné riešenie.
Opozícia za dohodu z Bruselu vládu tvrdo kritizuje. Richard Raši z Hlasu povedal, že Slovensko dostalo „K.¤O.“. „To je zlyhanie našej vlády, diplomacie, ministra hospodárstva. Riešenia mali byť dávno na stole. Dokedy vydržia podniky?“ pýtal sa Raši v nedeľnej relácii V politike na TA3. Poslanec OĽaNO György Gyimesi povedal v diskusii na RTVS O 5 minút 12, že Nemecko a EÚ nás kopli do zadku. Poslanec Smeru Richard Takáč povedal, že EÚ sa na Slovensko vykašľala.
Denník pripravil prehľad otázok a odpovedí, ktoré si v súčasnosti kladie mnoho ľudí okolo diania v energetike a účtoch za energie.
Čo sa dohodlo v Bruseli?
Ministri EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutým krízou. Opatrenia zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými prvkami plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, čo sa týka veterných, solárnych a jadrových spoločností, ako aj povinnosť pre 27 členských krajín eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o päť percent počas špičky.
Text, na ktorom sa dohodli ministri, by mal byť prijatý na budúci týždeň a nadobudnúť účinnosť by mal čo najskôr. Karel Hirman v nedeľu povedal, že vďaka iniciatíve 14 štátov (medzi nimi napríklad Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko) a Slovenska sa vrátil na stôl návrh zastropovať ceny plynu dovážaného do Európskej únie. Diskusia o tomto bode v rade bola podľa neho „búrlivá“, no veľmi vecná.
Tento návrh je pre EÚ teraz prioritou a komisia má urýchlene pripraviť „mustru“, ktorá by sa sfinalizovala do konkrétnych opatrení pre všetky štáty EÚ.
Na budúci týždeň by malo byť neoficiálne zasadnutie hláv členských štátov a o týždeň neskôr aj ministrov pre energetiku a vtedy by sa malo vedieť, kedy a čo idú štáty EÚ v oblasti plynu prijať. „Je to zásadné rozhodnutie. Tento návrh má výraznú šancu vyriešiť naše problémy,“ povedal Hirman.
Prečo dohoda pre Slovensko nič nerieši?
Pretože mu neprinesia toľko peňazí na kompenzácie, ako by si vláda predstavovala. Zatiaľ je otázne, koľko peňazí nové dane Slovensku prinesú. Tajomník ministerstva financií Marcel Klimek v rozhovore pre denník Pravda povedal, že podľa ich prepočtov, by sme zo súčasne nastaveného stropu na elektrinu a následného dodanenia všetkého nad 180 eur za megawatthodinu získali len okolo 115 miliónov. „Podľa iných mechanizmov rozdeľovania, ktoré chceme dosiahnuť, by Slovensko malo dostať o nulu naviac, teda 1,5 miliardy. To je veľký rozdiel. Naše intervencie k Európskej komisii smerujú práve týmto smerom,“ povedal.
Zo zdanenia rafinérií a fosílnych palív by štát čisto teoreticky mohol vyzbierať od 200 miliónov po jednu miliardu eur. Na sanáciu drahých energií by vláda mohla použiť aj eurofondy. Heger hovorí, že takto by nám z Bruselu mohli pritiecť 3 až 4 miliardy eur. Zároveň zo štátneho rozpočtu má ešte 1,3 miliardy eur. Tie sa majú vrátiť naspäť do ekonomiky ako kompenzácie cien energií.
Klimek povedal aj to, že v súčasnosti vláda hľadá ešte 5 až 7 miliárd eur na kompenzácie pre firmy, verejný sektor či domácnosti. Túto sumu ešte musí vláda niekde vyzbierať a snaží sa to nejako vyskladať. Po druhé je dohoda v rámci EÚ nevýhodná preto, lebo podľa Hirmana pre nás nič nerieši. Čo by vyriešilo problémy, je strop na trhové ceny plynu.
Prečo Heger hrozí znárodnením elektriny?
Práve preto, lebo vo schválenom návrhu pre zdanenie nadvýnosov elektriny nad hranicou 180 eur Slovensko získa iba veľmi málo peňazí na kompenzácie domácnostiam. Keďže je elektrina od slovenských výrobcov už vopred predaná lacno, nebude sa mať čo príliš zdaňovať. A keďže väčšina firiem, ktoré našu elektrinu kúpili, je z Nemecka či Česka, Heger im odkazuje, aby tieto firmy zdanili u nich a peniaze poslali na Slovensko. V sobotu opäť vyhlásil, že toto odkázal nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.
Znárodniť elektrinu umožňuje vládou a parlamentom nedávno schválená legislatíva. Prostredníctvom všeobecného hospodárskeho záujmu a stavu núdze v energetike bude môcť štát zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov. Doteraz mohol zasiahnuť štát cez všeobecný hospodársky záujem len na základe technických porúch. Teraz to môže urobiť aj na základe enormného rastu cien energetických komodít. Stav núdze v energetike bude môcť vyhlásiť vláda na základe návrhu ministerstva hospodárstva. Ak by štát k tomuto kroku musel pristúpiť, znamenalo by to, že by presne určoval, komu a za koľko by znárodnenú elektrinu poskytoval. Výrobcom elektriny by tak vznikali oprávnené náklady, ktoré by im štát uhrádzal.
Koľko bude celé zdražovanie stáť Slovensko?
Celé zdražovanie má stáť podľa Klimeka Slovensko 24 miliárd eur. Z toho 17 miliárd stojí drahá elektrina, šesť miliárd plyn a necelú jednu miliardu teplo. Polovicu, teda 12 miliárd eur, si firmy prenesú do vyšších cien pre zákazníkov, čím si účet za energie vykompenzujú. Ďalších päť miliárd ušetria ľuďom na plyne, elektrine a teple, ktorých ceny štát plánuje zastropovať. Ministerstvo financií tak musí nájsť podľa Klimeka ešte 5 až 7 miliárd na kompenzáciu pre domácnosti, firmy a verejný sektor. Tieto miliardy majú prísť práve z mimoriadneho zdanenia, ktoré musí povoliť Európska komisia.
Budú elektrina a plyn pre domácnosti zastropované?
Podľa vládnych predstaviteľov to tak bude. Klimek je optimista a viackrát o stropovaní cien ubezpečoval aj premiér Heger alebo minister financií Igor Matovič. Pre strop na cenu elektriny a dohodu so Slovenskými elektrárňami sa čaká na podpis Európskej komisie, ktorý by mal prísť v priebehu niekoľkých týždňov. „Toto riešenie je pripravené,“ ubezpečoval v nedeľu šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO).
Ako zdražie elektrina, plyn a teplo?
Maximálne by malo ísť o 40 až 60 percent v prípade elektriny a plynu, povedal Klimek. To znamená, že ak niekto platí za elektrinu 100 eur, maximálne by si mal od 1. januára 2023 priplatiť 40 eur. V prípade plynu by sa 100-eurová faktúra mohla podľa Klimeka zvýšiť maximálne o 40 až 60 eur. Najslabším plánuje vláda kompenzovať výdavky cielenými riešeniami, napríklad aj energošekmi. Toto spadá do zodpovednosti ministerstva práce. V nedeľu povedal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), že v hre je aj možnosť, že by energetické distribučné spoločnosti nechali určité faktúry pre ľudí preplatiť štátu.
Finálne cenníky vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konca roka.
Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odchádzal z rezortu hospodárstva so slovami, že novému ministrovi necháva opatrenia v boji proti drahým energiám na striebornom podnose. Sulíkov motivačný návrh počítal s tým, že kto ušetrí 15 percent spotreby elektriny, bude mať celú spotrebu elektriny za zastropované ceny. Spotreba elektriny by sa mala porovnávať s rokom 2020, prípadne s rokom 2021.
Už vtedy viacerí odborníci upozorňovali na to, že takéto riešenie je nerealizovateľné. Rovnako sa k tomu stavia ja minister Hirman, ktorý Sulíkov model odmietol. „Určite nebude platiť ten systém, ako ho nastavil Richard Sulík,“ povedal. „Ja ako energetik viem, že kontrolovať spotrebu elektriny pre každú domácnosť je nemožné. Postupovať v praxi podľa ročných účtov ich spotreby je nereálne a nespravodlivé,“ uviedol v relácii Na telo na Markíze. Hirman celý systém šetrenia ešte prepočítava a dolaďuje. Ako to bude naozaj, sa teda stále nevie.
Zároveň na ministerstve hospodárstva pripravujú aj plán, ako zmierniť nárasty za účty za teplo pre ľudí v panelákoch. Detaily ešte predstavené neboli.
Prečo Hirman tlačí na zastropovanie plynu?
Podstata dohody na zastropovaní plynu spočíva v tom, že jeho cena je aktuálne 10-násobne vyššia ako bola bežná cena medzi rokmi 2015 – 2019, keď sme „žili normálny život“. A s týmto musíme niečo urobiť, hovorí Hirman. Tvrdí, že Vladimir Putin umelo manipuluje dodávky ruského plynu, čím tlačí cenu na trhoch stále vyššie a vyššie. „My musíme urobiť protiťah,“ tvrdí. „Súčasťou vojenského plánu pána Putina je plynom Európu vyhladovať. Dodávky škrtí už od leta minulého roka.“
Preto by sa jeho cena mala zastropovať, čo je podľa Hirmana úplne štandardný mechanizmus až do doby, keď sa situácia neupokojí. A keďže je plyn veľmi kľúčový pre cenu elektriny, Hirman si od toho sľubuje, že vďaka stropu na plyn jeho cena poklesne a zároveň klesne aj cena elektriny. „Dá sa to urobiť hneď, čo by upokojilo situáciu v Európe“. Ak vyskočí cena plynu na spotovom trhu, tak cena elektriny vzrastie následne dvojnásobne, povedal Hirman s tým, že takto jednoducho funguje trh.
Nový strop by podľa neho mal vychádzať z priemeru medzi rokmi 2015 až 2019 plus nejaká prémia, no bola by výrazne nižšia, ako je v súčasnosti na trhoch. Aj keby sa cena plynu zastropovala, iní dodávatelia plynu prostredníctvom potrubia – ako napríklad Rusko, Azerbajdžan, Alžírsko či Nórsko – budú z cien profitovať.
Strop na cenu skvapalneného plynu, ktorý sa do Európy preváža tankermi po mori, by mal byť určený iným mechanizmom ako ten cez potrubie. „Pre potrubný aj skvapalnený plyn treba vytvoriť nové cenové indexy, ktoré by boli únosné pre naše školy, domácnosti či nemocnice,“ zakončil Hirman./agentury/
X X X
Posledný Putinov „volkssturm“: Čo znamená mobilizácia v Rusku?
Vojenský kombajn melie v Rusku všetkých bez rozdielu. Nuansy Putinovej mobilizácie detailne rozoberá text ruského publicistu.
Autor je ruský publicista, komentár publikuje pod pseudonymom.
Vladimir Putin vydal 21. septembra 2022 dekrét „O vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Ruskej federácii“. V celej histórii existencie Ruska (a Sovietskeho zväzu) bola mobilizácia vyhlásená iba trikrát: 31. júla (podľa juliánskeho kalendára 18. júla) 1914, 23. júna 1941 a nakoniec 21. septembra 2022. (Historici však môžu pripomenúť aj mobilizácie počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1877-1878 a rusko-japonskej vojny 1904-1905. Tie boli skôr čiastočné a nerealizovali sa po celej krajine, ale v jednotlivých guberniách, kde povolávali záložníkov, ktorí si odslúžili službu v armáde.)
Kým sa však masové a všeobecné mobilizácie z rokov 1914 a 1941 uskutočnili v súvislosti so svetovými vojnami, tá z 21. septembra 2022 nie je v Putinovom dekréte nijako odôvodnená. Oficiálne nebolo stanné právo zavedené ani v celom Rusku, ani v jeho jednotlivých regiónoch – aspoň v čase písania týchto riadkov. Ani vojnu Kremeľ nikomu nevyhlásil – zatiaľ.
Avšak na to, aby sa vyhlásila mobilizácia, netreba podľa ruského zákonodarstva stanné právo: tá sa dá ohlásiť „len tak“, bez toho, aby bola niečím podložená! Aj bez vysvetlenia, načo by sa unúvali?
Hľadajú sa zálohy
Ešte 8. marca 2022 Vladimir Putin vyhlásil: „Zdôrazním, že sa bojov nezúčastňujú a nebudú zúčastňovať odvedenci základnej vojenskej služby. Nebudú sa dodatočne povolávať rezervisti zo záloh. Zadané úlohy riešia len profesionálni vojaci.“
Od začiatku bojov prešlo sedem mesiacov a máme tu presne takú mobilizáciu, o ktorej sa majiteľ Kremľa zaprisahal, že ju neuskutoční. Časovo sa udalosť „náhodne“ zhoduje s grandióznou a zahanbujúcou porážkou Putinovej armády v Charkovskej oblasti, takže odpoveď na otázku prečo (vyhlásili mobilizáciu, pozn. red), je len jedna: ruská armáda utrpela strašné a katastrofálne straty.
Pravdaže, minister obrany Sergej Šojgu 21. septembra tvrdil, že „naše straty sú k dnešnému dňu – 5 937 ľudí.“ Lenže na doplnenie takýchto strát sa mobilizácie nevyhlasujú.
Už počas prvých týždňov vojny, keď do očí udrel zjavný neúspech pokusu poraziť Ukrajinu narýchlo („Kyjev si vezmeme za tri dni!“), začal Kremeľ aktívne presadzovať myšlienku masového náboru zazmluvnených vojakov a vytvárania tzv. dobrovoľníckych práporov v regiónoch.
Takéto jednotky vznikli v Čečensku, Burjatsku, Tuve, Irkutskej oblasti, Zabajkalsku, Tatarstane či Baškirsku. Hovorilo sa dokonca o vytvorení minimálne 85 práporov (podľa počtu ruských oblastí) o celkovej sile zhruba 85-tisíc ľudí. No ku koncu júla 2022 sa potenciál, z ktorého sa mala dopĺňať živá sila, vyčerpal: každý, kto chcel, už zmluvu s ministerstvom obrany podpísal alebo odišiel do vojny v zložkách spomínaných regionálnych práporov.
Dopĺňať bojujúcu armádu zo záloh či regionálnych jednotiek sa ďalej nedarilo a do novovytvorených jednotiek dobrovoľne vstupovala deklasovaná, opíjajúca sa gopota (termín pre zvyčajne mladých nekultúrnych ľudí, pozn. red) a vydedenci, aj to v nie veľkom počte.
Aj nápad Putinovho obľúbenca Jevgenija Prigožina (majiteľa súkromnej spoločnosti žoldnierov známych pod značkou Wagner) vytvoriť špeciálne úderné jednotky z väzňov-zločincov naverbovaných vo väzniciach a táboroch sa ukázal ako neudržateľný.
Na zaplátanie dier na rozľahlom fronte bolo potrebné nájsť nové „mäso pre kanóny“, keďže možnosti naplnenia frontových jednotiek z kontraktnikov (vojaci, ktorí slúžia na základe časovo ohraničenej zmluvy s armádou, pozn. red) a dobrovoľníkov sa vyčerpali.
Putin mal málo možností, čo s tým: s hanbou ukončiť vojnu, uchýliť sa k jadrovým zbraniam alebo k mobilizácii. Vybral si tú poslednú – zatiaľ.
Práve mobilizácia by mala vytvoriť novú záložnú armádu. V tejto súvislosti sa už v Rusku stala populárna nasledujúca hláška: „Armáda z rezerv sa nezaujíma o to, kam zmizli tri predchádzajúce armády: regulárna, dobrovoľnícka a väzenská?“
Mobilizácia bez vysvetlení
Tak či onak na mobilizáciu neexistuje žiadne formálne právne opodstatnenie. Ani putinovský dekrét o „čiastočnej“ mobilizácii neposkytuje žiadne vysvetlenie.
Vladimir Putin vo svojom prejave síce hovoril o „špeciálnej vojenskej operácii“ aj o „preventívnej vojenskej operácii“, a dokonca aj o tom, že ruské ozbrojené sily údajne stoja proti „prakticky celej vojenskej mašinérii kolektívneho Západu“, no všetko sú to len prázdne slová, pri ktorých niet žiadnych právnych zdôvodnení.
Nikto totiž nezaútočil na Rusko, zatiaľ čo naopak Rusko nevyprovokovane a dravo zaútočilo na suverénny štát.
Pojem „špeciálna vojenská operácia“, ktorý Kremeľ používa na označenie tejto agresie, je bezvýznamný aj z hľadiska ruského práva. Už notoricky známe slovo „operácia“ nemá žiadne právne postavenie. V ruskom práve takýto pojem jednoducho neexistuje.
Termín „čiastočná mobilizácia“, ktorý Putin použil v dekréte, je jednoznačným podvodom.
Pretože už v prvý deň sa ukázalo, že nejde o čiastočnú, ale o reálnu všeobecnú mobilizáciu. Dnes sa ju ani nepokúšajú zamaskovať. Na akom mieste, kde, ako a akým spôsobom prebieha táto „čiastočná“ mobilizácia, ak vyhláška neobsahuje ani len slovo o jej parametroch? Koná sa v celej krajine, vo všetkých ruských regiónoch bez výnimky. Vyhláška nestanovuje žiadne vekové hranice (od 18 rokov do … nekonečna) či obmedzenia zo zdravotných dôvodov.
Neurčilo sa, aké konkrétne vojenské odbory podliehajú odvedeniu. Strelci, vodiči, tankisti a delostrelci, alebo tiež i herci súborov a divadiel (v ruskej armáde je i takáto vojenská odbornosť)?
Nebolo spresnené, či mobilizácii podliehajú len vojaci, námorníci, seržanti a dôstojníci v zálohe, ktorí predtým slúžili v armáde a flotile, alebo i tí, ktorí nikdy neslúžili – tých tiež odvedú? Putin vo svojom prejave 21. septembra ubezpečoval, že mobilizácii údajne podliehajú „len občania, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, no predovšetkým tí, ktorí slúžili v ozbrojených silách a majú určité vojenské špecializácie a relevantné skúsenosti“. V skutočnosti sú v Rusku takmer všetci muži starší než 18 rokov formálne v zálohe!
V dekréte, podľa ktorého sa má postupovať, sa skrátka píše: „vykonať odvedenie občanov Ruskej federácie“. Čiže všetkých? Vrátane žien? Vyhláška totiž neráta so žiadnymi obmedzeniami, pokiaľ ide o pohlavie.
Koľkých chceme, toľkých i povoláme
Zjednodušene povedané, „čiastočná“ mobilizácia spočíva v tom, že si túto „čiastočnosť“ určia samotní vojenskí komisári: koho a koľkých si zachceme, toľkých si i zavoláme. Ďalšiu „čiastočnosť“ naznačuje deviaty odsek vyhlášky – o odklade odvodu na vojenskú službu pre tých, ktorí pracujú vo vojensko-priemyselnom komplexe.
K tomu minister obrany v jednom z rozhovorov povedal, že „o žiadnych povolávacích rozkazoch pre študentov vysokých škôl nemôže byť ani reči. Všetci pokojne chodia na vyučovanie, študujú, nikto im nezavolá.“ Lenže tieto ministrove prísľuby, podobne ako Putinové slová, sa tiež ukázali ako lož: mnoho študentov i veľké množstvo zamestnancov podnikov vojensko-priemyselného komplexu dostalo povolanie na mobilizáciu.
Aj počet tých, ktorých chcú zmobilizovať, údajne „len“ tristotisíc ľudí, sa ukázal ako klamstvo. Tento údaj nie je uvedený v žiadnom oficiálne zverejnenom dokumente, ani v Putinovom dekréte. V skratke: odvedú toľkých, koľkých si odviesť zachcú alebo sa im podarí.
Už na konci prvého dňa mobilizácie sa s odvolaním na zdroje v kremeľskej administratíve objavili obvinenia, že chcú v skutočnosti do zbrane povolať aspoň milión záložníkov. Potom sa začalo hovoriť o odvode najmenej 1,2 milióna ľudí!
Toto ešte nie je všetka tá chytrá aritmetika. Značnému počtu vojakov, ktorí slúžia na základe zmluvy, sa kontakt už skončil alebo sa čoskoro skončí. Teraz však nebudú môcť opustiť armádu: ako totiž hovorí štvrtý odsek Putinovho dekrétu, „zmluvy o vojenskej službe uzavreté vojenským personálom zostávajú v platnosti až do konca obdobia čiastočnej mobilizácie“.
Toto obdobie, mimochodom, tiež nie je zadefinované! Teda slúžte, bratia, slúžte – kým nezomriete v boji alebo na starobu.
Toto je len jedna časť triku. Druhá je v tom, že z tých, ktorých mobilizujú, sú zrazu kontraktnici: ani oni už nemôžu opustiť armádu, jedine ak v rakve alebo na invalidnom vozíku. Ďalej, mobilizácia vôbec neruší plánovanú jesenno-zimnú brannú povinnosť, ktorá prebieha od 1. októbra do 31. decembra 2022. V rámci nej by mali povolať, ak budeme veriť oficiálnym plánom, minimálne 120-tisíc brancov vo veku od 18 do 27 rokov, no s najväčšou pravdepodobnosťou ich bude viac. Putin a Šojgu z rukávov vytiahli ešte jednu kartu: vlani v jeseni a zime bolo povolaných 127,5-tisíca mužov, ktorí teraz slúžia svoje posledné týždne v armáde pred ich formálnym prestupom do záloh. Uvoľnia ich vôbec?
Kremeľské triky
Šojgu tvrdil, že na tých, ktorí slúžia ako odvedenci, sa podobne ako na študentov mobilizácia nebude vzťahovať. Čo je však zjavná lož: prečo nepodliehajú mobilizácii, keď to dekrét osobitne neustanovuje?
Technicky sa to robí mávnutím ruky: na základe príkazu ministra obrany alebo dekrétu prezidenta skrátka môžu presun do záloh v prípade vojakov, ktorí si odkrútili povinnú vojenčinu, odložiť.
Nebolo by to po prvýkrát. Spravilo sa to napríklad počas Karibskej krízy v roku 1962. Naprv budú akoby prepustení do zálohy, a potom okamžite povolaní – už v súlade s dekrétom. Týmto nenáročným trikom získava Kremeľ „prírastok“ o ďalších 127,5-tisíca ľudí – k tým, ktorí sú mobilizovaní zo „skutočnej“ rezervy. No nie je to spôsob, ako naraz a „legálne“ navýšiť armádu o ďalších 250-tisíc ľudí? Aj tých 127-tisíc vojakov, ktorí čerstvo ukončia vojenskú službu, budú považovať za kontraktnikov. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú: môžu byť poslaní na front a bez prípravy – veď práve odslúžili.
Nikoho už ale nezaujíma, že pre drvivú väčšinu novopečených brancov celá služba v armáde spočívala v čistení záchodov, umývaní kuchynského riadu a nezmyselnom pochodovaní na pľaci. Keďže ich však budú považovať za zmluvných vojakov, podľa litery vyhlášky budú môcť ísť domov vtedy, keď zostarnú, prídu o zdravie alebo sa vrátia v truhle.
Vlastne je ešte jedna možnosť odchodu z armády – rovno do koncentračného tábora, do väzenia. Iné dôvody Putinov dekrét ani neuvádza.
Nikto nevie, koľko ľudí chce Kremeľ a ruské ministerstvo obrany v skutočností odviesť do armády, no už teraz sa rysuje obraz. Len zo zálohy sa pokúsia zmobilizovať okolo 1,2 milióna ľudí. K nim pripočítajme 120-130-tisíc brancov, ktorí narukujú od 1. októbra 2022 a k nim ešte prirátajme 127,5-tisíca brancov, ktorých nepustia domov. To je nárast na takmer jeden a pol milióna ľudí. Z nich môžu 1,4 milióna „legálne“ poslať do bojov proti Ukrajine.
Toto vôbec nie je fantázia. Brancov jarno-letnej brannej povinnosti v roku 2021, ktorí si odslúžili a v lete ich poslali domov, už mobilizujú. Kontraktnikov, ktorým vypršali zmluvy, „nenápadne“ zdržali presne dovtedy, kým sa neobjavil dekrét.
Kto tých ľudí zaplatí? Nikto
Ešte jedna nuansa. Po klaunských „referendách“ budú okupované ukrajinské územia vyhlásené za ruské. Šojgu (alebo ktokoľvek, kto ho čoskoro nahradí) tam pokojne pošle bojovať aj brancov. Čo tam po tom, že podľa zákona nemôžu branci slúžiť za hranicami Ruskej federácie. Nezáleží na tom: keď už sú územia „Ruská federácia“, môžu tam na smrť poslať hocikoho!
Všetko to bolo nepochybne premyslené – mobilizácia aj „referendá“ s následnou anexiou. Mimochodom, ešte aj ušetria: príplatky za službu v zahraničí, ktoré teraz dostávajú ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine, budú môcť zrušiť. Nikto sa však nechystá vyplácať, či už zazmluvných vojakov, či „dobrovoľníkov“, ale navyše zmobilizovaných. Všetky ohlasované sľuby o solídnych výplatách nie sú ničím iným, než rozprávkami pre hlupákov a výslovnými klamstvami.
Ruský štát jednoducho nemá a nemôže mať peniaze na deklarované výplaty, ktoré sú mnohonásobne vyššie ako platy vysoko platených manažérov štátnej služby. Každý zmobilizovaný dostal prísľub, že mu budú platiť takmer 200-tisíc rubľov mesačne, čo je aktuálne podľa oficiálneho kurzu 3 500 eur. Bavíme sa teda o 5,3 miliardách eur mesačne, ktoré majú ísť len na platy pre mobilizovaných?
Toto je suma ako z ríše fantázie, pre ruský rozpočet je neúnosná: veď je tu ešte skutočná bojujúca regulárna armáda, ďalej jednotky Rosgvardie (národnej gardy, pozn. red), ministerstva pre mimoriadne situácie, polícia, Federálna bezpečnostná služba či Federálna služba ochrany. Ešte nehovoriac o mase „dobrovoľníkov“ (ktorých počet nie je oficiálne známy). A všetkým týmto ľuďom sa má vyplácať mzda aj takzvané „bojovné“.
Zmobilizovaným sa nikto nič nechystá zaplatiť, keďže už teraz klamú s oficiálnymi platbami pre tých, ktorí bojujú.
Autor sa však nad tým nemieni rozhorčovať: pred vyhlásením mobilizácie chodili títo ľudia zabíjať, lúpiť a znásilňovať do cudziny, síce na rozkaz, ale v podstate z vlastnej vôle. Nikto ich tam nehnal násilím, so zbraňou v ruke a s pomocou NKVD (sovietska tajná polícia, vyčlenila sa z nej KGB, pozn. red), Smeršu (Stalinova kontrarozviedka, pozn. red) a protiústupových jednotiek. Peniaze za krv a vraždy – to bola ich slobodná voľba.
Vojenský kombajn melie všetkých
V deň spustenia mobilizácie Sergej Šojgu otvorene vyhlásil, že ruský mobilizačný potenciál je najmenej 25 miliónov „tých, ktorí majú bojové skúsenosti, tých, ktorí majú vojenskú špecializáciu“. Ministrovi vykĺzlo aj to, že „nejde o jednorazovú“ akcia, takže mobilizácia sa bude naďalej vykonávať – „plánovane“, bez obmedzenia termínov i počtov. Hádam do úplného vyčerpania 25 miliónov? Pravdaže, aj tu sa Šojgu preriekol, keď povedal, že „nemajú k dispozícii kombajn so širokým záberom, ktorý by rýchlo zachytil každého“.
Ak bol niekomu jazyk daný na to, aby skryl svoje myšlienky, tak rozhodne nie pánovi Šojgu. Význam toho, čo povedal, sa totiž interpretuje jednoznačne – každého chytiť, odviesť a šup do armády. Len možno nie naraz. A o „kombajne so širokým záberom“: tak to i bude!
Šojguovi podriadení, vojenskí komisári, pochopili všetko presne takto: vziať každého, koho možno včas chytiť. Hneď od prvého dňa mobilizácie sa z ruských regiónov rozbehla vlna správ, že mobilizujú aj tých, ktorých zákon nemôže povolať ani počas vojny.
Hoci sľúbili, že nebudú volať študentov (Putin k tomu dokonca vydal špeciálny dekrét) – študenti po celej krajine dostávajú povolávacie rozkazy. Putinov dekrét hovorí aj to, že zamestnanci vojensko-priemyselného komplexu majú právo na odloženie mobilizácie – stovky i tisícky zamestnancov týchto podnikov už boli povolaní.
Sľúbili nepovolávať tých, ktorí predtým neslúžili v armáde – ale aj tým, ktorí neslúžili, prišli predvolanky. Zákon stanovuje vekovú hranicu, kedy možno ruského občana povolať zo zálohy – lenže vojenskí komisári volajú každého.
V Burjatsku dostali povolávacie rozkazy takmer všetci muži – do 72 rokov!
V mestečkách a dedinách Kemerovskej oblasti boli mobilizačné výzvy zaslané úplne všetkým mužom bez ohľadu na vek, zdravotný stav a bez ohľadu na to, kde sú zaregistrovaní. V Krasnojarskom kraji vojenský komisár v meste Nazarovo do éteru hlásil, že do vojny sú mobilizovaní úplne všetci: nezáleží na veku, zdraví, výcviku, a že neberú jedine zločincov odsúdených za vážne trestné činy. Keď všetkých, tak všetkých – tých, ktorí nikdy neslúžili, starčekov, držiteľov „bielych lístkov“ (teda tých, ktorých oslobodili od služby zo zdravotných dôvodov) a pokojne aj úplných invalidov. A zločincov s „ľahkými“ zločinmi.
Tých s ťažkými berú do svojich oddielov tzv. wagnerovci Jevgenija Prigožina.
Na front pokojne aj na vozíčku
O zdravotne postihnutých bez prikrášlenia: už v prvé dni bolo známych nemálo prípadov, keď do vojny s Ukrajinou mobilizovali skutočných invalidov. Vo Volgogradskej oblasti povolali 63-ročného dôstojníka na dôchodku s cukrovkou a po cievnej mozgovej príhode. V Adygejsku prišiel rozkaz 40-ročnému kapitánovi v zálohe na vozíčku.
A v Moskve v pondelok ráno zmobilizovali na jedno oko úplne slepého (!) chlapíka, ktorý podstúpil tucet operácií sietnice a zeleného zákalu. Lenže po lekárskej prehliadke mu v náborovom úrade povedali: Zdravý! Dali mu desať minút na prípravu.
Veru – deje sa to po celej krajine: spolu so zdravými berú aj nevidomých, nepočujúcich, beznohých, bezrukých, diabetikov, ochrnutých. Niekoľkí zmobilizovaní dostali počas cesty na front mŕtvicu, známe sú prípady úmrtia brancov, ktorí mali srdcové choroby. A všetkých týchto ľudí zdravotné komisie uznali za plne spôsobilých na vojenskú službu!
Mobilizujú už aj ženy, medzi nimi aj matky s malými deťmi: ide o lekárky, zdravotné sestry, ošetrovateľky. Na fronte je skrátka akútny nedostatok zdravotného personálu. Čo tam po ochrnutých pacientoch alebo žlčnikároch, keď povolávací rozkaz posielajú ešte aj nebohým – v Kaliningrade, Burjatsku, Jekaterinburgu!
Zoznamy záložníkov vo vojenských evidenčných úradoch sú prakticky starožitnosť. Majú dvadsať-tridsať rokov i viac, no spraviť v nich poriadok sa nikto nechystá, tak ako sa nikto nechystá pozrieť sa na osobné prípady tých, ktorým narýchlo posielajú rozkazy. Hore sa spustil plán, ktorý treba splniť za každú cenu – a rýchlo. Horlivosť vojenských komisárov je znásobená ich totálnou nekompetentnosťou a chamtivosťou. Ako sa hovorí v Rusku: Vojenský komisár, ktorý ešte nie je dolárovým milionárom, je zlý vojenský komisár.
Do vojny bez prípravy i motivácie
Pred samotnou mobilizáciou formálne na Ukrajine bojovala profesionálna, kádrová časť ruskej regulárnej armády: kontraktnici, ktorí mali zručnosti, boli vycvičení v zaobchádzaní so zbraňami a vojenským materiálom, mnohí s bojovými skúsenosťami. Práve tieto zložky tankové, vzdušné, špeciálne jednotky, námorníci, elita, teda tí najtrénovanejší a najpripravenejší utrpeli zdrvujúcu porážku a mali obrovské straty.
Čo teda zmôže narýchlo mobilizovaný dav, narýchlo vybavený ľahkými ručnými zbraňami a úplne nevycvičený?
I tí, ktorí predtým slúžili v armáde, úplne stratili svoje niekdajšie schopnosti. Navyše drvivá väčšina z nich sa v armáde žiadnemu bojovému výcviku ani nevenovala. Seriózny výcvik mali len zmluvní vojaci.
Teraz, keď sú kádre takmer vyradené z boja, vyčerpané a demoralizované, sa diery na fronte chystajú upchať hordou, ktorá má držať tisíckilometrový front. S akou radosťou budú mobici (mobilizovaní, pozn. red) nielenže bojovať, ale bojovať lepšie než zabití vojaci? Armáda záložníkov nemôže na fronte vytvoriť žiadnu rozhodujúcu prevahu. Niet prípravy ani motivácie.
Žiaľ, drvivú väčšinu Rusov vojna s Ukrajinou a smrť Ukrajincov vôbec nezaujíma.
Ale len dovtedy, kým všetko zostáva na televíznych obrazovkách a namiesto priemerného Rusa bojuje, umiera alebo ako mrzák končí nejaký žoldnier, ktorý vstúpil do armády vyslovene kvôli peniazom.
No bojovať osobne, ba dokonca „so Západom“, ako hlásali Putin a Šojgu, – teda s NATO, Amerikou, s celým svetom – pod to by sa už ten istý priemerný Rus (či už by to bol Rus, Burjat alebo Dagestanec) nepodpísal. Ani možná (a v budúcnosti nevyhnutná) strata Krymu a ešte viac Donbasu, ktorý nikto z Rusov nepotrebuje, „priemerného Rusa“ ani v najmenšom nemotivuje, aby za túto chiméru položil život. A ešte k tomu bez výcviku.
Ani náznak entuziazmu
Pán Putin sa, samozrejme, zaviazal, že „tí, ktorí sú povolaní do vojenskej služby, podstúpia pred odoslaním k jednotkám dodatočný vojenský výcvik, berúc do úvahy skúsenosti zo špeciálnej vojenskej operácie“.
Minister obrany Šojgu tiež ubezpečil, že: „Samozrejme, že po ich prijatí prejdú výcvikom alebo preškolením. Samozrejmosťou bude koordinácia, koordinácia posádky, tímu. A až potom pôjdu vykonávať úlohy, ktoré im boli pridelené.“
Po akomkoľvek výcviku a preškolení ale niet ani stopy, ľudí do vojny posielajú tri dni po mobilizácii alebo dokonca okamžite. V mnohých regiónoch sľubujú, že na výcvik vyčlenia celých – a teraz pozor – desať dní. Koho viete a čo naučiť za taký smiešny čas?!
Rusi vyhlásenie mobilizácie prijali úplne inak ako v roku 1914 či v roku 1941. Napríklad v roku 1914 významná časť obyvateľov Ruskej ríše vnímala správy o mobilizácii a začiatku vojny s nadšením. Spočiatku dobre že nevládla takmer spontánna ľudová veselica, konali sa slávnosti a manifestácie. Vlastenectvo prekračovalo všetky možné miery, lenže čoskoro entuziazmus opadol, až sa úplne udusil a skysol. Rýchlo sa totiž ukázalo, že ani sedliaci, ani mešťania nie sú motivovaní zomrieť v boji proti Nemcovi a Rakúšanovi.
Po vyhlásení mobilizácie 23. júna 1941 už nebolo žiadneho humbuku, radosti, zábavy, hier, promenád a demonštrácií, no vlastenecké vzopätie bolo skutočné. Ľudia nečakali na povolávacie rozkazy, sami sa hlásili vojenským komisariátom stojac v radoch. Napokon, motivácia bola skutočná, nie vynútená: na ich krajinu zaútočili.
Mobilizáciu 21. septembra 2022 takmer všetci prijali s omráčujúcim mlčaním, s úprimne neskrývaným strachom a hrôzou. Ani náznak entuziazmu a celonárodného nadšenia či jasotu.
Pochopiteľne, putinovská televízia púšťala propagandistické videá o tom, že mobilizáciu údajne odobrujú v regiónoch a všetci sú v jednom šíku pripravení prísť do náborového centra. To však mohlo presvedčiť len málokoho. V krajine v momente zavládla atmosféra zdesenia, ktoré sa už nedalo zakryť, a strachu. Vojna, ktorú rozpútal Kremeľ proti Ukrajine a ukrajinskému národu, bola kedysi len v televízii, no teraz sa dostala do každého domu a ku každému. Ľudia pochopili, že na front budú hnať všetkých.
Objavilo sa aj uvedomenie si, že nebude žiadne víťazstvo – prinajmenšom nie to rýchle a bez veľkého prelievania krvi. Bude len masa tiel a davy dokaličených. Nie cudzích, ale vlastných – synov, mužov, bratov. Ak nie všetci, tak väčšina si ihneď uvedomila, že ich hádžu na porážku ako mäso, aby svojimi mŕtvolami zaplnili ukrajinské zákopy – ako za Stalina. A ešte k tomu proti tebe stojí celý svet – čomu sa tu už len radovať, akýže jasot? I pri úplnom nedostatku motivácie… lenže tej jednoducho niet.
Ničoho niet. Ani lekárničok, ani uniforiem
Za takmer 23 rokov putinovskej diktatúry dokázala štátna propaganda oživiť zvieraciu nenávisť k Amerike a nahnať do hláv miliónov Rusov tú novú voči Ukrajine a Ukrajincom. Všeobecne voči všetkým „nie našim“, no najmä voči „nevďačným“ národom a republikám bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sa odvážili opustiť impérium. Táto nenávisť postimperiálnych trpiteľov a vyvrheľov ale nikoho nemotivuje ísť – a zomierať.
Zabíjať, zvlášť beztrestne, ako ukazuje Buča alebo izjumská tragédia – to je ľahké. No zomierať, a ešte k tomu vo veľkom, dokonca s viditeľnou vyhliadkou premeny na jadrový popol – to už nie. K tomuto sa ruský obyčajný človek neprihlásil! A tak niet nadšenia, zostáva len úprimná hrôza (čo však vôbec neznamená, že ruské obyvateľstvo povstane na odporu proti putinovskému šialenstvu).
Nadšenie nepanuje ani medzi významnou časťou vojakov, ktorí vstúpili do armády pre peniaze. Napriek tomu drvivá väčšina „mobilizačnej zálohy“ poslušne prevzala povolávacie rozkazy, poslušne prišla (a pôjde) na vojenské odvodové úrady a ako stádo baranov pôjde ďalej – na porážku.
A porážka to bude, pretože nemotivované, nevycvičené a zatrpknuté masy nie sú schopné ničoho iného. Na ich výcvik sú potrebné mesiace. Lenže mesice už Putin nemá. Na ich vybavenie sú potrebné kolosálne finančné prostriedky, ktoré možno niekde i nájdu, ale ako a kde organizovať výrobu skutočne moderného vojenského vybavenia? Nijako a nikde.
O čom sa ešte baviť, ak pre mobilizovaných už nič nezostalo: ani lekárničky, ani škrtidlá na zastavenie krvácania a vôbec, kde vziať hemostatiká pre takú masu. Niet termoprádla, teplých zimných uniforiem. Niet ničoho, čo je potrebné pre státisíce zmobilizovaných.
Putinov „Volkssturm“
Tí, ktorí sa ihneď dovtípili, tí múdrejší potenciálni branci zareagovali na mobilizáciu nohami. Už v prvých dvoch-troch dňoch po jej vyhlásení opustilo Rusko narýchlo najmenej 261-tisíc mužov v povolávacom veku. Toto sú oficiálne údaje ruskej pohraničnej služby.
Len do Fínska utieklo 17-tisíc Rusov. Z Burjatska utekajú do susedného Mongolska. Z Povolžia, Uralu a Sibíri zasa do Kazachstanu. Šoférujú autá a kupujú letenky do Gruzínska, do Arménska, Tadžikistanu, Uzbekistanu. Kamkoľvek, kým sa nezavrú hranice. Dokonca aj do Bieloruska – hlavne preč od Putinovej mobilizácie.
Ešte jedna reakcia – podpaľovanie vojenských náborových úradov po celej krajine. Doslova za tri noci podpálili alebo sa pokúsili podpáliť 17 úradov. Na prvý pohľad nie veľa. No za šesť a pol mesiaca vojny takých úradov podpálili 37, teraz len za tri noci 17.
Ráno 26. septembra v meste Usť-Ilimsk v Irkutskej oblasti priamo v budove vojenského registračného úradu zastrelil 25-ročný chlapík vojenského komisára so slovami: „Teraz pôjdeme všetci domov.“ V Dagestane sa konajú pouličné protesty proti mobilizácii. Tými, kto ich podnecuje, sú hlavne ženy. Aj v Jakutsku vyšli ženy do ulíc. Demonštrácie proti mobilizácii, aj keď nie veľmi masívne, sa konali v mnohých ďalších ruských mestách vrátane Moskvy a Petrohradu. Pochopiteľne, polícia ich surovo rozohnala.
Už nie je také dôležité, či sa im mobilizáciu podarí uskutočniť „podľa plánu“ alebo dokonca nad jeho rámec.
Je totiž zrejmé, že tento Putinov „Volkssturm“ (ľudová domobrana, ktorú v septembri 1944 nariadil v nacistickom Nemecku vytvoriť Adolf Hitler, mala pomôcť zastaviť útok spojeneckých síl, ale mala spravidla nedostatočný výcvik, v závere II. svetovej vojny jej oddiely už odmietali bojovať, pozn. red.) nemôže vyhrať žiadnu modernú vojnu, aktuality.sk
X X X
Automobilky budú mať problémy s čipmi aj v roku 2023, povedal šéf Stellantisu
Nedostatok čipov donútil globálne automobilky znížiť produkčné plány. Šéf automobilového koncernu Stellantis Carlos Tavares očakáva aj počas budúceho roka problémy s nedostatkom čipov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Situácia zostane veľmi komplikovaná do konca roka 2023, potom sa mierne zlepší,“ uviedol Tavares v rozhovore pre denník Le Parisien. Dodal, že „výrobcovia polovodičov majú opäť záujem obchodovať, predovšetkým ako zvyšujú ceny“.
Nedostatok čipov, ktorého príčinou boli okrem iných faktorov vplyvy pandémie, v uplynulých dvoch rokoch donútil globálne automobilky znížiť produkčné plány o milióny vozidiel. Problémy s nedostatkami sa už zmenšujú, ale za cenu nových a permanentných nákladov pre automobilky, aktuality.sk
X X X
Federer sa na dôchodku nebude mať zle. Toto je jeho „zimný“ apartmán
Roger Federer bol podľa magazínu Forbes dlhodobo najlepšie zarábajúcim tenistom na svete. Dokonca aj v čase, keď bol zranený. Dá sa povedať, že to, čo zarobil na turnajoch, sú iba odrobinky – jeho hlavný majetok pochádza zo sponzorských zmlúv. A niektoré z tých zmlúv sú doživotné.
Federer sa minulý víkend rozlúčil s aktívnou kariérou. Odišiel na dôchodok. A ako správny dôchodca by si mal teraz užívať dlhé zimné večery. On ich zrejme strávi v Dubaji, kde si nedávno kúpil luxusný apartmán. Stál 14 miliónov.
Švajčiar nie je sám, má manželku a štyri deti, takže jednoizbák im nestačí. V dubajskom mrakodrape obývajú penthouse s piatimi spálňami, pričom každá z nich má vlastnú kúpeľňu. Apartmán s rozlohou 588 metrov štvrocových ponúka aj úžasné výhľady na prístav a ďalšie ikonické stavby v Dubaji./agentury/
X X X
V Brazílii sa konajú ostro sledované prezidentské voľby
Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje vo voľbách o prezidentovi krajiny. Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003–10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.
Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.
Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.
Bolsonaro pritom uviedol, že „transparentné voľby sa musia rešpektovať.“ Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.
Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.
Ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva v zovretí priaznivcov v deň prezidentských volieb v Brazílii.
Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, „aby sa krajina vrátila do normálu“ po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.
Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.
Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.
Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.
Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.
Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.
Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500.000 príslušníkov bezpečnostných síl. „Máme voľby, nie vojnu,“ povedal./agentury/
X X X
Turecké lietadlá útočili na severe Iraku, zabili 23 kurdských ozbrojencov
Turecká armáda už od roku 2019 podniká vojenské operácie na severe Iraku namierené voči bojovníkom Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Turecké bojové lietadlá podnikli útok na severe Iraku, pri ktorom zabili najmenej 23 kurdských militantov. K náletu došlo hlboko vo vnútrozemí Iraku, približne 140 kilometrov od tureckých hraníc, informovala agentúra AP.
Podľa nedeľňajšieho oznámenia ministerstva obrany v Ankare turecké stíhačky F-16 podnikli útok v hornatom regióne Asos, ktorý je súčasťou irackého autonómneho regiónu Kurdistan. Bilancia militantov „zneutralizovaných“ v dôsledku tureckých úderov zrejme ešte porastie, uviedlo ministerstvo.
Turecká armáda už od roku 2019 podniká vojenské operácie na severe Iraku namierené voči bojovníkom Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Ankara to zdôvodňuje potrebou zabrániť cezhraničným útokom kurdských ozbrojencov na územie Turecka. V rámci aktuálnej operácie, prebiehajúcej v severnom Iraku od apríla tohto roku, turecká armáda nasadzuje letecké aj pozemné sily.
K júli došlo v severoirackom Kurdistane k delostreleckému útoku na turistické stredisko, pri ktorom zahynulo najmenej deväť civilistov vrátane detí a ďalších 23 utrpelo zranenia. Iracká vláda obvinila z útoku Turecko, ktoré však akúkoľvek zodpovednosť poprelo. Udalosť vyvolala v Iraku vlnu protitureckých protestov, aktuality.sk
X X X
Prieskum: 60 percent Slovákov je za predčasné voľby
Šesťdesiat percent Slovákov je za predčasné voľby, najviac si ich prajú voliči Republiky, a to až 99 percent a Smeru, kde sa za ne vyjadrilo 90 percent respondentov. Aj 85 percent voličstva strany Hlas je za predčasné voľby. Vypláva to z prieskumu agentúry FOCUS pre Reláciu Na telo s Michalom Kovačičom.
Prieskum skúmal, či si občania prajú predčasné voľby, dovládnutie súčasnej vládnej koalície alebo úradnícku vládu.
Sedemnásť percent opýtaných si želá dovládnuite súčasnej menšinovej vlády a 15 percent by privítalo úradnícku vládu. Osem percent respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť. Najmenej si predčasné voľby želá elektorát hnutia OĽaNO, sú to dve percentá. Naopak, 90 percent ich voličstva si praje dovládnutie tejto vlády.
V relácii Na telo bol poslanec NR SR Ľuboš Blaha namiesto predsedu Smeru Roberta Fica. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová s ním spočiatku nechcela diskutovať. K zmene diskutujúceho došlo krátko pred začiatkom relácie./agentury/
X X X
Mŕtvi policajti, ušliapaní fanúšikovia. Futbal zažil tretiu najhoršiu tragédiu
V Indonézii sa stala jedna z najväčších tragédií na futbalových štadiónoch. Pri násilnostiach, následnom chaose a tlačenici po zápase tamojšej prvej futbalovej ligy medzi FC Arema Malang a Persebaya Surabaya (2:3) zomrelo v sobotu večer minimálne 125 ľudí.
Nepokoje po futbalovom zápase v indonézskom meste Malang, ktoré si vyžiadali 129 obetí a ďalších zranených.
Zahraničné médiá s odvolaním sa na políciu informovali, že zranených je aj ďalších zhruba 180 osôb – vrátane detí a žien. Viacerí z nich sú v kritickom stave, takže počet obetí môže ešte narásť.
V prvej správe sa hovorilo o 124 obetiach, neskôr ich počet stúpol na 174. Následne úrady upresnili počet na 125 po kontrole údajov z desiatich nemocníc, kam zranených zo štadióna prevážali.
„Tridsaťštyri ľudí zomrelo na štadióne, zvyšok podľahol zraneniam v nemocnici,“ uviedol šéf tamojšej polície Nico Afinta, cituje ho AFP.
Preplnený štadión
Násilnosti vypukli po tom, čo fanúšikovia zdolaného tímu vtrhli na ihrisko. Polícii sa ich nepodarilo vytlačiť a tak použila slzotvorný plyn. Práve tento krok spôsobil obrovskú tlačenicu. Ľudia sa zo štadióna snažili pred plynom utiecť. Mnohí padali na zem a ďalší ich ušliapali.
„Vyjadrujeme hlbokú sústrasť obetiam, ktoré prišli o život po zápase Arema FC a Persebaya. Milosť pre zosnulých a statočnosť rodinám, ktoré po nich zostali. Žiadne futbalové stretnutie nemá cenu ľudského života,“ napísal hosťujúci klub na sociálnych sieťach.
Neskôr sa nepokoje presunuli pred štadión. Ten bol podľa ministra pre bezpečnostné záležitosti Mohammada Mahfuda preplnený. Predaných bolo na 42-tisíc vstupeniek, hoci kapacita štadióna je o štyri tisícky nižšia.
„Vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Vedenie klubu Arema FC je zodpovedné za zachádzanie s obeťami – s tými, ktoré zomreli aj tými zranenými. Zriadime krízové centrum pre tých, ktorí potrebujú pomoc alebo informácie. Ospravedlňujeme sa obetiam a sme pripravení poskytnúť odškodnenie,“ reagoval domáci klub.
Šampionát so Slovákmi v ohrození
V celej krajine by na výzvu prezidenta Joka Widoda mali stopnúť do odvolania zápasy prvej ligy, kým sa incident nevyšetrí. Údajne by sa nemali hrať ani ďalšie súťaže, Malangu zavreli do konca sezóny štadión.
Indonézsky minister športu Zainudin Amali v reakcii na nešťastie vyhlásil, že tamojšia vláda bude chcieť posilniť bezpečnosť počas športových podujatí.
„Je to veľká rana pre indonézsky futbal, prichádza v čase, keď fanúšikovia konečne mohli navštevovať zápasy. Incident dôkladne vyšetríme a vyvodíme z neho dôsledky,“ uviedol Amali.
Veľké nešťastie ohrozuje snahy Indonézie, ktorá má na budúci rok organizovať majstrovstvá sveta do 20 rokov. Na tie sa na tohtoročnom európskom šampionáte prebojovali aj slovenskí reprezentanti do 19 rokov pod vedením trénera Alberta Rusnáka st.
„Snažia sa tento turnaj propagovať. Bude to veľké. Na ligové súboje chodia tisíce fanúšikov.
U nás je to v priemere tridsať tisíc, stále máme vypredané. Ľudia sú tu blázni do futbalu,“ povedal český reprezentant Ondřej Kúdela v rozhovore pre český denník Sport.
Spoločne s ďalším českým hráčom Michaelom Krmenčíkom obliekajú dres Persije Jakarta. Obaja kondolovali na sociálnych sieťach, k vlne solidarity sa pridali aj Sergio Ramos či Manchester United.
Tragédia v meste Malang je podľa dostupných informácií tretím najhorším nešťastím na futbalovom štadióne vo svete./agentury/
X X X
Kremský: Opozícia nemá dostatok hlasov na odvolanie Matoviča
Odvolanie Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií je jediným riešením na to, aby Slovensko vyšlo z krízy. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil podpredseda Hlasu a nezaradený poslanec Národnej rady SR Richard Raši. Koaličný poslanec Peter Kremský z OĽaNO reagoval, že odvolávanie Matoviča a predtým ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) zdržuje schvaľovanie zákonov v parlamente. Nerozumie, na čo je to dobré.
Kremský si myslí, že opozícia nebude mať v utorok (4. 10.) na odvolanie Matoviča dostatok hlasov. „Zásadnou otázkou je, aký dres si oblečú poslanci okolo Tomáša Tarabu,“ povedal Raši. Matovičov odchod z rezortu financií si podľa neho želá väčšina Slovenska.
V súvislosti s energetickou krízou predseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský zdôraznil, že záujmom koalície je, aby boli ceny energií znesiteľné pre občanov, verejný sektor a aj firmy. „Riešenia pre firmy a verejný sektor sú na ceste,“ vyhlásil s tým, že domácnosti budú mať ceny energií zastropované. Poukázal na to, že parlament už schválil krízový plán, ktorým by mohol štát v najkrajnejšom prípade siahnuť na elektrinu vyrobenú na Slovensku. Raši reagoval, že koalícia zatiaľ v riešení krízy zlyhala.
Podaním hromadných výpovedí lekárov hrozí slovenskému zdravotníctvu podľa podpredsedu Hlasu kolaps. Hovorí o manažérskych zlyhaniach šéfa rezortu zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO). „Situácia na zdravotníckom trhu sa rapídne zhoršila počas pandémie, keď začal v Európe doslova boj o zdravotníka. Na to reagovali krajiny tým, že začali zdravotníkom zvyšovať platy,“ podotkol v relácii Raši.
Kremský považuje za dôležité, aby minister zdravotníctva rokoval s odborníkmi a hľadali spolu riešenie. „Pokiaľ viem, minister tak aj robí,“ dodal. Problém vidí v meniacich sa podmienkach odborárov. Ministerstvo zdravotníctva má počas najbližších dvoch mesiacov priestor na to, aby sa s odborármi definitívne dohodlo. „Výpovede sa dajú stiahnuť, treba o tom rokovať,“ zopakoval koaličný poslanec./agentury/
X X X
Korčok neprijal ponuku SaS, aby sa stal volebným lídrom
Exminister Ivan Korčok svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že do významnej pozície vo vnútornej a straníckej politike má človek vstupovať cez získanie mandátu vo voľbách, čo nie je jeho prípad.
Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok neprijal ponuku predsedu SaS Richarda Sulíka, aby do budúcich volieb viedol stranu ako volebný líder.
Informoval o tom Denník N s tým, že rozhodnutie Korčoka nie je úplne definitívne a môže ho v budúcnosti zmeniť.
Uviedol, že po dôslednom zvážení sa rozhodol na ponuku strany SaS nereflektovať a ukončiť tak súčasnú etapu svojho politického pôsobenia.
“Rozhodol som sa takto predovšetkým preto, lebo som presvedčený, že do významnej pozície vo vnútornej a straníckej politike má človek vstupovať prirodzeným spôsobom, to znamená cez získanie mandátu vo voľbách. Toto nie je môj prípad a zároveň som presvedčený, že súčasný vývoj na domácej scéne sa v najbližšej dobe, či už do riadnych alebo predčasných volieb, bude odohrávať najmä v parlamente, ktorého nie som súčasťou,” vysvetľoval svoje rozhodnutie Korčok.
Líderská pozícia
Prvýkrát o ponuke pre exministra prehovoril jeho niekdajší podriadený na rezorte a podpredseda SaS Martin Klus pred vyše týždňom v relácii Aktuality.sk Na rovinu.
„Pokiaľ mám správne informácie, je to skôr líderská pozícia na budúcej kandidátke do Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky ďalšie možnosti sú otvorené a ja predpokladám, že komunikácia prebieha po linke Ivan Korčok-Richard Sulík a očakávame, že sa pán exminister zahraničných vecí v krátkom čase vyjadrí,” povedal Klus, aktuality.sk
X X X
Šeliga: Matovič by sa mal novinárom ospravedlniť
Juraj Šeliga (Za ľudí) pripustil, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) je pod veľkým tlakom, no nepovažuje to za oprávnenie na vyjadrenia aké mal Matovič. Šeliga so myslí, že Matovič by sa mal novinárom ospravedlniť. Povedal to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Témou diskusie bolo aj odvolávanie Matoviča. Šeliga sa o tom poradí so straníckymi kolegyňami. Zopakoval, že je za návrat SaS do koalície. „Pre mňa je aj v opozícii prvý partner, s ktorým sa chcem dohodnúť,“ podotkol s tým, že dôležité je prijímanie reforiem.
Poslanec NR SR György Gyimesi (OĽaNO) označil odvolávanie za úplne zbytočné. Dodal, že Slovenská republika čelí kríze a oni namiesto toho zabávajú spoločnosť odvolávaním.
Podľa Gyimesiho je to výsledok práce SaS. Matovič sa podľa neho vo svojom prejave len bránil a pomenúval javy, ktoré sú prítomné v spoločnosti i v médiách. Gyimesi dodal, že si myslí, že na Slovensku niet človeka, ktorý by dostal toľko rán ako Igor Matovič. Skritizoval i tvrdenia o nezdravej oddanosti poslaneckého klubu OĽaNO voči Matovičovi.
Gyimesi (tvrdí, že neexistuje žiadna dohoda o spolupráci s poslancami okolo Tomáša Tarabu. Existenciu dohody poprel aj poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga. Dodal, že on sám o žiadnych takýchto dohodách nevie.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) povedala, že mali veľký záujem pokračovať v začatých reformách. Reformy je ale podľa nej možné robiť len s dôverou ľudí. Zlé vzťahy s ministrom financií sa podľa nej odrážali aj na príprave reforiem a nedostatku financií pre ne. K spojeniu so stranou Hlas pri návrhu na odvolanie Matoviča sa vyjadrila, že SaS je opozícia. Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Smer Richard Takáč (Smer) si nie je istý, či je SaS opozícia. Smer podľa neho zahlasuje za Matovičovo odvolávanie. Ich strane však ide najmä o predčasné voľby./agentury/