USA dlhujú SR vyše milióna eur. Vláda Ukrajiny USA: Zelenskyj odvolať Zalužného. Letisko v Madride preplnené žiadateľmi o azyl z Afriky. Saková: SR straca zlaté vajce tranzitu ruského plynu. Duda nie je istý, či sa Kyjevu podarí získať naspäť Krym

Americkí vojaci odchádzajú z Lešti so sekerou. Spojenci z NATO majú problém dodržať platobnú disciplínu. Zahraniční vojaci totiž načas nehradia faktúry za služby, ktoré im poskytujú Ozbrojené sily SR. Svedčia o tom desiatky zápisov v štátnom registri pohľadávok. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) tvrdí, že peniaze od spojencov nám neutečú. Suma dlhu však naďalej stúpa a v decembri v rámci rotácií na Slovensko prišli nové zahranične prápory. Či budú hradiť faktúry včas, je otázne.

Od marca 2022 Slovensko chránia nielen domáci vojaci, ale aj príslušníci ozbrojených síl zo spojeneckých štátov Severoatlantickej aliancie. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu NATO vytvorilo mnohonárodnú bojovú skupinu, ktorá posilnila obranyschopnosť východného krídla aliancie, ale aj slovenského územia. Je dislokovaná v Centre výcviku Lešť. Okrem našich vojakov v bojovej skupine pôsobia príslušníci ozbrojených síl z Česka, zo Slovinska, z Nemecka, Holandska a zo Spojených štátov amerických.

Rozmiestnených je u nás vyše tisíc zahraničných vojakov, na Slovensku zvyčajne strávia niekoľko mesiacov. Následne ich vystrieda ďalšia skupina v rámci pravidelnej rotácie. Slovenské ministerstvo obrany sa má o spojencov postarať počas ich pobytu v Lešti, zabezpečuje pre nich nielen podmienky pre vojenský výcvik, ale aj ubytovanie a stravovanie. Nie je to však zadarmo. Rezort obrany za tieto služby pravidelne posiela spojencom faktúry. Vlády spojeneckých štátov potom výdavky na ubytovanie vojakov hradia do štátnej kasy.

Nezodpovední Američania

Nie všetky krajiny však vedia zaplatiť faktúry včas. Z informácií Centrálneho registra pohľadávok štátu vyplýva, že americké ministerstvo obrany s platbami opakovane mešká a Slovensku dlhuje vysoké sumy. Register pohľadávok bol zriadený pre evidenciu dlžníkov, ktorí sa omeškali s platbou voči akejkoľvek štátnej inštitúcii po dobu viac ako 30 dní.

Služby zahraničným vojakom účtuje Centrum výcviku Lešť. V registri zatiaľ má 37 zápisov o dlhoch a drvivá väčšina z nich, presne 31, sú meškajúce platby od americkej armády. Deväť faktúr včas neuhradilo veliteľstvo Armády Spojených štátov v Európe, dlhuje 130-tisíc eur. Ďalšie desiatky pohľadávok sú voči jednotke americkej armády V Corps. Nezaplatila faktúry v celkovej hodnote 1,1 milióna eur. Jej príslušníci sú členmi mnohonárodnej bojovej skupiny a faktúry súvisia s ich pobytom vo vojenskom stredisku. Najčerstvejšie pohľadávky sú omeškane platby za ubytovanie a stravovanie Američanov v novembri a decembri 2023.

Prvý zápis o faktúre, ktorú Američania nezaplatili, je z roku 2017 a v registri svieti aj dnes. Znamená totiž, že dlh nebol splatený. Pohľadávka z registra bude vymazaná až po tom, čo dlžník splní všetky finančné náležitosti, vysvetlilo pre Pravdu ministerstvo financií, ktoré register vedie. Americká armáda podľa registra dlhuje za poskytnuté služby 1,2 milióna eur. Skutočný dlh však môže byť ešte vyšší, lebo register obsahuje len informácie o sume istiny pohľadávky štátu. Zverejnená výška dlhu tak nezahŕňa úroky z omeškania či penále.

Denník Hospodárske noviny informoval, že podobne postupujú aj predstavitelia nemeckej armády. Vlani v novembri mali zaplatiť výcvikovému centru viac ako 169-tisíc eur za stravovanie príslušníkov Bundeswehru a ďalších 3-tisíc eur za ich ubytovanie.

Dlh vymáhajú

Ministerstvo obrany si je situácie vedomé. Šéf rezortu Robert Kaliňák pre Pravdu uviedol, že detaily síce nepozná, ale je si istý, že „peniaze nám neutečú”. Tlačové oddelenie ministerstva potvrdilo, že dlh Američanov voči štátnej pokladnici je skutočne vysoký, ale pracuje sa na jeho splatení. „V tejto veci sa realizujú kroky pre vyriešenie situácie, teda úhradu týchto záväzkov. Dôkazom toho je aj zaplatenie faktúr dňa 29. 11. 2023, keď bolo zaplatených 22 faktúr v sume 950 959,76 eura,” uviedol rezort. Pohľadávky sú však naďalej zaevidované v registri, dôvodom môže byť aj to, že uhradená bola len istina dlhu, úroky z omeškania nezaplatili.

Pýtali sme sa aj na to, prečo americká armáda nedodržuje platobnú disciplínu a so zaplatením služieb mešká mesiace až roky. „K omeškaniu úhrady môže prispievať nielen oneskorenie doručenia faktúr do platobných centrál uvedených krajín, teda cezhraničné operácie, ale tiež rotácia personálu a s tým súvisiace odovzdávanie agendy,” tvrdí ministerstvo v stanovisku.

Ide tak o pravidelne sa opakujúci problém. Americká armáda vystavené faktúry spláca, ale s oneskorením. Kvôli tomu, že nestíha poslať platbu do 30 dní od dátumu splatnosti, sa v registri pohľadávok štátu množia zápisy o dlhoch Američanov. Postupne by mala narastať aj suma, ktorú majú uhradiť, lebo k istine by sa mali pripočítavať úroky z omeškania. A situácia sa opakuje takmer pri každej faktúre vystavenej americkej armáde.

 Dlh spojencov navyše zrejme ešte bude narastať. Ministerstvo obrany zatiaľ nevie odhadnúť sumu výdavkov na ubytovanie a stravovanie vojakov NATO v Lešti na tento rok. „Výšku predpokladaných nákladov nie je možné bližšie stanoviť, pretože závisia od viacerých faktorov, ako napríklad od rotácie personálu a techniky, ktorá je prirodzenou súčasťou pôsobenia v rámci mnohonárodných bojových skupín NATO,” uviedlo ministerstvo obrany. Kroky na vyriešenie situácie sa realizujú priebežne a komunikácia s partnermi prebieha korektne, zhrnulo v stanovisku. /agentury/

X X X

Ukrajinská vláda informovala Spojené štáty o tom, že prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol odvolať hlavného veliteľa armády Valerija Zalužného.

  S odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou to v piatok uviedol denník The Washington Post. Išlo by podľa neho o najzávažnejšiu personálnu zmenu počas vojny na Ukrajine.

Dva zdroje pre americký denník povedali, že Biely dom takéto rozhodnutie nepodporil ani proti nemu nenamietal, pretože ide o výlučnú právomoc ukrajinského prezidenta.

Výnos o odvolaní hlavného veliteľa ozbrojených síl Zelenskyj zatiaľ nevydal a nie je jasné, kedy by tak mohol urobiť, napísal The Washington Post, ktorý správu o oznámení rozhodnutia americkej vláde priniesol ako prvý.

Nedôvera medzi Zelenským a Zalužným v posledných rokoch vzrástla, sčasti preto, že prezident Zalužnému pripisuje politické ambície, ktoré generál dosiaľ popieral. Nezhodli sa tiež v kľúčových otázkach týkajúcich sa armády a vojny proti Rusku. Generál podľa ukrajinských médií aktuálne žiadal o mobilizáciu 500-tisíc nových vojakov, s čím Zelenskyj nesúhlasí.

 Zalužnyj patrí popri Zelenskom k najobľúbenejším osobnostiam na Ukrajine a jeho odchod by mohol ovplyvniť morálku vojakov i narušiť dôveru západných darcov. Zelenskyj na druhej strane údajne v súkromní uvažoval nad tým, že nový veliteľ by mohol oživiť šance Kyjeva na bojisku.

Nájsť náhradu za Zalužného je veľkou výzvou, konštatoval americký denník a pripomenul, že medzi možnými kandidátmi sa spomínajú riaditeľ vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov či veliteľ pozemných síl Olexandr Syrskyj. (tasr)

X X X

USA útočili v Sýrii a Iraku, hlásia desiatky mŕtvych vrátane civilistov. Sýria hovorí o okupácii, Irak o porušení suverenity

Pri piatkových amerických úderoch zomrelo na východe Sýrie najmenej 18 členov proiránskych milícií, uviedla mimovládna Sýrska organizácia pre ľudské práva. Sýrska armáda oznámila, že americké útoky spôsobili smrť civilistom i vojakom, nespresnila ich počet. Sýrske ministerstvo obrany americké útoky označilo za „do očí bijúcu agresiu“ a uviedlo, že pôsobenie amerických jednotiek v častiach Sýrie je „okupácia, ktorá už nemôže pokračovať“. Americké údery zabili v Iraku podľa irackej vlády 16 ľudí vrátane civilistov. USA cielili na proíránske milície, o obetiach neinformovali.

 Velenie americkej armády na Blízkom východe (CENTCOM) v piatok uviedlo, že americká armáda zasiahla v Sýrii a Iraku 85 cieľov spojených s iránskymi revolučnými gardami a ich spriaznenými miestnymi milíciami.

Podľa CENTCOM-u išlo okrem iného o veliteľské a kontrolné operačné stanovištia, sklady rakiet, bezpilotných lietadiel a munície. Údery boli odvetou za útok dronom na americkú základňu v Jordánsku pri sýrskych hraniciach, pri ktorom minulú nedeľu zomreli traja americkí vojakov.

Americké údery odsúdil už v noci vojenský hovorca irackého premiéra, podľa ktorého išlo o porušenie irackej suverenity. Hovorca irackej vlády tiež dnes poprel informáciu Bieleho domu, že Washington irackú vládu o akcii vopred informoval, a uviedol, že údery ohrozujú bezpečnosť Iraku a celého regiónu.

Sýrske ministerstvo obrany dnes americké útoky označilo za „do očí bijúcu agresiu“ a uviedlo, že pôsobenie amerických jednotiek v častiach Sýrie je „okupácia, ktorá už nemôže pokračovať“.

Aj sýrske ministerstvo zahraničia dnes podľa agentúry Reuters odsúdilo americké nočné údery a uviedlo, že tým Spojené štáty „veľmi nebezpečne prilievajú olej do ohňa“ v konflikte na Blízkom východe. Sýrska agentúra SANA dnes napísala, že „americké akcie destabilizujú región opakovanými útokmi v Jemene, Sýrii a Iraku“ a „slepo podporujú izraelskú okupáciu“ palestínskych ú­zemí.

Podľa niektorých zdrojov americká armáda v noci zasiahla v Iraku aj pozície skupiny Katáib Hizballáh, ktorá je súčasťou ozbrojeného hnutia Islamský odpor v Iraku (IRI) a ktorú USA podozrievajú z januárového zabitia troch amerických vojakov v Jordánsku.

IRI uviedla, že dnes zasiahla na severe Iraku leteckú základňu, kde sú americké jednotky. Podľa Reuters ale traja nemenovaní činitelia uviedli, že k žiadnemu útoku na túto základňu nedošlo.

 V posledných týždňoch čelili americkí vojaci v Iraku a Sýrii desiatkam leteckým útokom proiránskych milícií, na čo americká armáda už predtým tiež reagovala. Nedeľný útok milícií bol ale prvým, pri ktorom od začiatku vojny v Pásme Gazy americkí vojaci zomreli. Útoky proti americkým jednotkám sú odvetou za podporu Washingtonu Izraelu v jeho vojne v Pásme Gazy s palestínskym hnutím Hamas, ktoré USA, Izrael aj EÚ považujú za teroristické.

Spojené štáty majú v Iraku 2 500 vojakov a ďalších 900 v Sýrii ako súčasť koalície bojujúcej už niekoľko rokov proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS).

V súvislosti s odvetnými americkými údermi na proiránske milície v Iraku a Sýrii, ktorých aktivita voči americkým jednotkám zosilnela od vlaňajšieho októbra v súvislosti s vojnou Izraela v Pásme Gazy, silnie tlak volania po odchode amerických jednotiek z Iraku.

Potom, čo americký úder začiatkom januára zabil v Bagdade veliteľa jednej z proiránskych milícií, iracká vláda oznámila, že zriaďuje výbor na ukončenie misie medzinárodnej koalície vedenej Spojenými štátmi. Na urýchlenie odchodu týchto jednotiek vyzvalo minulý týždeň irackú vládu aj vedenie tamojšieho parlamentu.

 Poľsko varuje občanov, aby necestovali na Blízky východ

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna v sobotu dôrazne odporučil všetkým Poliakom, aby necestovali na Blízky východ pre útoky americkej armády proti proiránskym militantným skupinám v Sýrii a Iraku.

Szejna uviedol, že poľským občanov dôrazne neodporúča cestovať na Blízky východ „za žiadnych okolností, a to najmä do regiónov, kde dochádza k nárastu vojenských operácií a konfliktov, a do takzvaných oblastí amerických útokov“./agentury/

X X X

Koalícia pripravuje smrtiaci koktejl pre spravodlivosť, varuje exministerka Kolíková

Minister spravodlivosti Boris Susko odmietol argument Márie Kolíkovej, že by vláda návrh na zmenu Trestného zákona pripravovala pre konkrétne osoby a pripomína, že zmeny budú platiť pre všetkých.

Radikálne zníženie trestných sadzieb v kombinácii so skrátením premlčacích lehôt vo vládnej novele Trestného zákona, je smrtiacim koktejlom pre spravodlivosť. Uviedla to bývalá ministerka spravodlivosti a v súčasnosti poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, Mária Kolíková, v diskusnej relácii Sobotné dialógy na rádiu Slovensko.

„Napríklad krádež za 200-tisíc eur sa dostala z minulých 20 rokov, ktoré mal vyšetrovateľ na vyjasnenie, na rádovo niekoľko rokov na objasnenie trestného činu. Ďalej krádeže za 30-tisíc tam spadli do troch rokov. Teraz možno po úprave v Gašparovom pozmeňujúcom návrhu na päť rokov,“ vysvetlila svoje tvrdenie Kolíková s tým, že vláda návrhy vytvorila, aby pomohla svojim ľuďom.

Zdôraznila, že podľa zmeny bude podľa nej premlčaná napríklad kauza Mýtnik 3, kde je stíhaný Miroslav Výboh, Gorila, kde je stíhaný Jaroslav Haščák, či kauza niekdajšieho ministra financií za Smer, Petra Kažimíra. „V konečnom dôsledku to ale znamená, že zo dňa na deň skončí množstvo prípadov a nebude sa môcť vôbec ale, že vôbec vyšetrovať,“ povedala.

Susko: Opozícia má krvavé oči

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) odmietol argument Kolíkovej, že by vláda návrh na zmenu Trestného zákona pripravovala pre konkrétne osoby a pripomína, že zmeny budú platiť pre všetkých. „Keď sa mení trestná politika štátu, vždy sa to niekoho dotkne. To sú úplne nezmysli a klamstvá, ktoré tu hovorí pani exministerka. Nerobíme to na konkrétnych ľudí, ale na všetky majetkové trestné činy,“ uviedol.

Navrhované zmeny v trestnom kódexe objasňoval ďalej aj zmenou vo filozofii trestnej politiky štátu. Podľa neho má opozícia krvavé oči a chcela by vidieť každého v „base“.

Susko skonštatoval, že vláda chce zmeniť to, že za vraždu a násilné trestné činy sú podľa súčasných pravidiel podobné trestné sadzby ako za ekonomické trestné činy. „Rozhodli sme sa, že zmeníme trestnú politiku tak, aby majetkové trestné činy boli v hranici do 10 rokov trestu odňatia slobody,“ doplnil a myslí si, že jeho novela pomáha poškodením, pretože dáva do popredia náhradu škody.

Vláda tiež v návrhu umožňuje ministrovi spravodlivosti navrhnúť preskúmanie dohody o vine a treste. Susko argumentuje tým, že sa začal tento systém zneužívať tak, že nútili obvinených priznať sa k tomu čo nespravili a obvinili pritom iné osoby.

Minister môže preskúmať dohodu Imreczeho

„Tých, ktorí boli odsúdení sa to nijak nedotkne. Pretože zákon nedáva žiadnu možnosť preskúmať už právoplatne odsúdených. Jediné možné je dovolanie ministra na to, aby mohol preskúmať právoplatné rozhodnutia. Teraz je to nastavené v zákone, my ho dopĺňame len o možnosť preskúmať dohodu o vine a treste,“ povedal Susko.

Podľa ministerky to dáva možnosť otvárať uzavreté veci, dohody o vine a treste v prípade, ak by minister došiel k záveru, že ten trest nebol primeraný a spravodlivý. Myslí si, že túto zmenu vláda pripravila, aby sa dotkla konkrétnych prípadov, ktoré sa jej nepáčia. „Napríklad je tu dohoda o vine pána Imreczeho a je to zjavne záujem, aby sa otvárala,“ dodala.

Dohodu o vine a treste v uplynulom období uzavreli napríklad bývalý námestník SIS Boris Beňa, exsudkyňa Miriam Repáková či známy konkurzný právnik Zoroslav Kollár, aktuality.sk

X X X

Letisko v Madride je preplnené žiadateľmi o azyl z Afriky. Červený kríž pristúpil k prekvapivému kroku

Letisko v španielskej metropole Madrid sa snaží zvládnuť bezprecedentný prílev žiadateľov o azyl z Afriky, ktorí sú nútení spať v preplnených, špinavých priestoroch, čo prinútilo Červený kríž, aby tam na protest prestal poskytovať služby.

 Stovky migrantov prevažne zo Senegalu počas uplynulých týždňov požiadali o azyl po prílete do Madridu počas medzipristátia na ceste do iných krajín, zvyčajne v Južnej Amerike, ktoré od nich nevyžadujú vstupné víza, spresnili pre AFP nemenované policajné zdroje.

Kým čakajú na vybavenie svojich žiadostí, sú na letisku v priestoroch s kúpeľňami, vyhradených pre migrantov žiadajúcich o azyl.

Španielska vláda v snahe vyrovnať sa s náporom príchodov migrantov pre nich na letisku zriadila dodatočný priestor, niektorí žiadatelia o azyl sú však naďalej nútení spať na nafukovaných matracoch alebo zdieľať lôžka, uviedla španielska mimovládna organizácia CEAR.

„Preplnenosť a nehygienické podmienky dosiahli kritickú úroveň, čo spôsobilo výskyt ploštíc, hromadenie odpadu a nedostatok uterákov na osobnú hygienu,“ uvádza vo vyhlásení.

Vo videách, ktoré tamojším médiám zaslala letisková polícia, je vidieť na podlahe šváby a nehygienické sprchy.

Madridské letisko zaznamenalo v priebehu januára 864 žiadostí o azyl, čo je viac než za celý rok 2022, o ktorom sú dostupné posledné oficiálne údaje.

 Počet migrantov zadržiavaných na tomto letisku sa koncom januára pohyboval medzi 390 až 450 osôb, vyplýva z údajov CEAR a policajných odborov. Koncom decembra minulého roka to bolo 250 migrantov.

Preťažení predstavitelia na letisku neboli schopní zabrániť 17 ľuďom v úteku z vyhradených priestorov tým, že porozbíjali okná, uviedol nemenovaný policajný zdroj. Ďalších šesť osôb sa neúspešne pokúsilo o útek preliezaním cez falošný strop.

V čase rastúcich obáv v súvislosti s touto situáciou pristúpil Červený kríž minulý týždeň k prekvapivému kroku zastaviť poskytovanie služieb pre žiadateľov o azyl na letisku.

Okrem Senegalu prichádzajú migranti aj z krajín ako Keňa, Mauritánia, Maroko a Somálsko. Kým nárast počtu žiadostí o azyl sa na madridskom letisku začal už vlani v auguste, vyšlo to najavo až v decembri po sťažnosti troch predstaviteľov na nedostatok „hygieny a súkromia“, ako aj potravín v priestoroch vyhradených pre migrantov.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v tejto súvislosti v piatok požiadal španielsku vládu o prijatie „naliehavých opatrení“.

Madrid začal v snahe obmedziť príchody migrantov požadovať letiskové tranzitné víza pre kenských občanov od 20. januára. Tú istú požiadavku zavedenie aj pre Senegalčanov od 19. februára.

Španielsko je jednou z hlavných brán pre migrantov do Európy. Do krajiny vlani vstúpilo celkovo 56 852 migrantov bez dokladov, čo je o 82,1 percenta viac než v roku 2022 – najmä v dôsledku rekordného počtu pristátí na Kanárskych ostrovoch./agentury/

X X X

Saková: Strácame zlaté vajce tranzitu ruského plynu. V Japonsku budeme hovoriť o budúcnosti košickej oceliarne

 Mierna zima je pre hospodárstvo i štátny rozpočet priaznivá, spotreba energií je nižšia a tým aj klesá potreba dotovať ich ceny, uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková v relácii Ide o pravdu.

 Spolu s ukončením tranzitu ruského plynu, o ktorom hovorí ukrajinská strana a mal by sa uskutočniť na konci tohto roka, vypadnú poplatky za tranzit aj cez slovenské potrubia v stovkách miliónov eur. „Je to doslova a do písmena zlaté vajce, ktoré odchádza z ministerstva hospodárstva a z rozpočtu,“ uviedla ministerka.

Štát bude hľadať riešenie tejto situácie aj s medzinárodnými partnermi. „Už bolo prvé stretnutie konzorcia predstaviteľov veľkých spoločností, ktorí zastupujú veľké rakúske, talianske firmy, aj maďarské, české a slovenské, aby sa s ukrajinskou stranou prejednával možný spôsob dodávky plynu, nielen kvôli poplatkom za tranzit,“ uviedla a dodala, že ide aj o zabezpečenie lacnejšieho plynu pre priemysel na Slovensku. Dodáva, že aj pre Ukrajinu by znamenalo pokračovanie tranzitu príjem do rozpočtu vo výške jednej miliardy eur.

Slovenská delegácia pôjde do Japonska na rokovanie s firmou Nippon Steel, ktorá kupuje americkú spoločnosť U.S. Steel. Tá vlastní aj oceliarne v Košiciach. Slovensko potrebuje vedieť, aké plány má japonská korporácia so slovenským závodom, už aj z toho dôvodu, že na dekarbonizáciu výroby v Košiciach je vyčlenených 600 miliónov eur, viac než polovica z fondu obnovy. Je to však len tretina nákladov na potrebnú investíciu, preto potrebujeme poznať zámery japonskej strany, uviedla Saková.

Ministerka tiež avizovala výraznú podporu automobilovému priemyslu, ktorý je jedným z kľúčových odvetví na Slovensku: „Musíme poskytnúť všetko na to, aby výrobné závody na Slovensku dostali adekvátne podmienky, aby napredovali v oblasti elektromobility“. Do konca februára štát zreviduje prijatú stratégiu rozvoja elektromobility prijatú minulou vládou, aby sme nezmeškali trendy, uviedla Saková. Prebehlo už prvé stretnutie so zástupcami automobiliek a štát chce zapracovať do stratégie ich pripomienky.

Čo potrebujú automobilky, aby bola zabezpečená konkurencieschop­nosť Slovenska? Čo urobí štát s rozvojom elektromobility? Zvládne naša energetická sústava požiadavky elektromobility? O koľko peňazí príde Slovensko zrušením tranzitu ruského plynu? Prečo nie je podpora cien energií adresná, ale plošná?/agentury/

X X X

Duda si nie je istý, či sa Kyjevu podarí získať naspäť Krym. Zožal za to vlnu kritiky

 Poľský prezident Andrzej Duda v piatok vyhlásil, že si nie je istý, či bude Ukrajina schopná znovu získať kontrolu nad Ruskom okupovaným Krymským polostrovom, ale verí, že by mohla znovu získať Doneckú oblasť a Luhanskú oblasť.

 Jeho výrok vyvolal vlnu kritiky zo strany politikov poľskej vládnej koalície. Varšava je od napadnutia Ukrajiny Ruskom vo februári 2022 jedným z najvytrvalejších podporovateľov Kyjeva a tvrdí, že Ukrajina musí znovu získať kontrolu nad celým svojím územím, aby odradila Moskvu od ďalšej vojenskej agresie.

Duda svoj názor zopakoval neskoro večer v rozhovore pre Kanal Zero na platforme YouTube. Na otázku, či verí, že Ukrajina bude skutočne schopná znovu získať Krym, odpovedal: „Je pre mňa ťažké odpovedať na túto otázku. Neviem, či ho Ukrajina získa späť, ale verím, že získa späť Doneck a Luhansk.“

Krymský polostrov, ktorý Rusko obsadilo už v roku 2014, osem rokov pred spustením vojenskej invázie v plnom rozsahu, je podľa neho „zvláštnym miestom aj z historických dôvodov, pretože v skutočnosti bol väčšinu času v rukách Ruska“.

Časti Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny boli v roku 2014 tiež obsadené silami podporovanými Moskvou, a na rozdiel od Krymu sú obliehané aj počas súčasnej agresie. Ukrajina sľubuje, že vo vojne s Ruskom získa späť každý štvorcový kilometer svojho územia vrátane Krymu.

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč v sobotu na sociálnej sieti X napísal, že „Krym je a zostane Ukrajinou“. „Deokupácia Krymu je našou úlohou a povinnosťou, ktorú zdieľame so slobodným svetom,“ dodal ambasádor.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že „Poľsko uznáva nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne stanovených hraníc“.

Dudove poznámky kritizovali aj ďalší zákonodarcovia z poľskej vládnucej proeurópskej koalície, ktorí sú v inom politickom tábore ako prezident. Duda je spojencom nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá prišla o moc vlani v decembri po tom, ako sa jej po voľbách nepodarilo vytvoriť koalíciu.

„Rád by som pánovi Dudovi pripomenul, že v našej krajine sú mestá, ktoré vo svojej histórii patrili Poľsku kratší čas ako inému štátu,“ uviedol Roman Giertych, zákonodarca z najväčšieho vládneho zoskupenia Občianska koalícia.

Zákonodarca z PiS Radoslaw Fogiel povedal, že takáto kritika Dudových slov je neopodstatnená. „Na otázku o znovuzískaní Krymu Ukrajinou odpovedal priamo, že nevie,“ tvrdí Fogiel.(agentury/

X X X

Orbán ohľadom pomoci Ukrajine cúvol. Dostal čo chcel, ako vraví Fico, alebo ho k ústupku prinútili?

Je tu únava z Orbána, nie z Ukrajiny, znelo v Bruseli. Je to dôvod prečo ohľadom pomoci Ukrajine ustúpil? Akých bolo prvých sto dní vlády? Prioritou je zmena trestnej politiky, chlebové témy išli do úzadia. Aj o tom v komentovanom prehľade týždňa s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom.

Prioritou prvých sto dní Ficovej vlády je zmena trestnej politiky. Nepresvedčila však o nej ani vlastných voličov, hoci sa o to, najmä v posledných dňoch, čoraz viac snaží. Isté je, že chlebové témy, ktoré Slovákov trápia išli do úzadia a zodpovednosť za to si vzájomne vyčíta koalícia s opozíciou. Na pozadí sa naplno začína súboj o prezidentský palác, ktorého závan sa zásluhou hlavne jedného z koaličných lídrov prenáša aj do vzťahov medzi trojicou predsedov strán. Tento týždeň však priniesol dobrú správu aspoň pre ťažko skúšanú Ukrajinu, ktorej únia, respektíve vedúci predstavitelia jednotlivých krajín, jednohlasne odklepli očakávanú 50 miliardovú pomoc. Je to od hlavného doterajšieho sabotéra Viktora Orbána dobromyseľný ústupok, alebo cúvol, pretože v zákulisí dosiahol, čo chcel?/agentury/

X X X

Kenský prezident William Ruto: Mali by byť prepustení a stíhaní za zločiny, ktoré spáchali

Pri mohutnej explózii nákladného auta zahynuli najmenej tri osoby a 270 bolo zranených. Kenský prezident obvinil vládnych úradníkov z výbuchu.

Kenský prezident William Ruto v sobotu obvinil z piatkového výbuchu plynu v tamojšej metropole Nairobi „neschopných a skorumpovaných“ vládnych úradníkov. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry AFP.

Najmenej traja ľudia zahynuli a viac ako 270 ďalších utrpelo zranenia pri mohutnej explózii nákladného auta s plynovými fľašami neďaleko skladu odevov a textílií v Nairobi. Výbuch poškodil niekoľko ďalších vozidiel a komerčných nehnuteľností.

„Vládni úradníci vydávali povolenia na prevádzkovanie plynových zariadení v obytných zónach, aj keď to bolo zjavne nesprávne, ale v dôsledku korupcie a nekompetentnosti tie licencie aj tak vydali. Mali by byť prepustení a stíhaní za zločiny, ktoré spáchali,“ uviedol Ruto.

Nelegálne skladovali plnili a skladovali fľaše

Ropný inštitút východnej Afriky v piatok po výbuchu uviedol, že k nemu došlo v nelegálnej prevádzke na plnenie a skladovanie fliaš so skvapalneným ropným plynom (LPG).

Národný úrad pre životné prostredie (NEMA) však v sobotu informoval, že prevádzka dostala povolenie vlani vo februári.

„Počas predbežného vyšetrovania sa zistilo, že štyria úradníci NEMA neoprávnene spracovali licenciu, a preto sú na vine,“ uviedol vo vyhlásení predseda tohto kenského úradu.

V roku 2011 pri požiari paliva unikajúceho z potrubia zahynulo v slume v nairobskej štvrti Embakasi viac ako 100 ľudí. V roku 2018 si požiar na trhu Gikomba v Nairobi vyžiadal 15 mŕtvych a najmenej 70 zranených, aktuality.sk

X X X

V Paríži sa bude konať referendum o zvýšení parkovacích poplatkov pre vozidlá SUV

Vedenie mesta argumentuje, že ťažké vozidlá spôsobujú zvýšené znečistenie ovzdušia, zaberajú veľa verejného priestoru.

Návštevníkom Paríža hrozí, že čoskoro si budú musieť zaplatiť 225 eur za šesť hodín parkovania v centre mesta a 150 eur na predmestiach. V nedeľu (4. 2.) obyvatelia francúzskej metropoly v referende rozhodnú, či sa má na verejných parkoviskách zaviesť trojnásobné zvýšenie poplatkov pre ťažké športovo-úžitkové vozidlá (SUV). TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a DPA.

Už jedna hodina parkovania v centre mesta by tak stála 18 eur namiesto bežných šiestich eur a 12 eur namiesto štyroch eur v okrajových štvrtiach. Vedenie mesta argumentuje, že ťažké vozidlá spôsobujú zvýšené znečistenie ovzdušia, zaberajú veľa verejného priestoru a ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky.

Poplatky sa budú týkať len návštevníkov mesta

„Toto hlasovanie by malo byť odkazom pre výrobcov automobilov. Ich honba za ziskom spočívajúca v zámernom predaji vozidiel, ktoré sú stále väčšie, drahšie a majú vyššiu spotrebu, ohrozuje ekologickú transformáciu,“ vyhlásila parížska radnica.

Osobitnú sadzbu pre vozidlá SUV majú platiť výlučne návštevníci. Obyvatelia hlavného mesta by spod nej boli oslobodení, rovnako aj obchodníci a opatrovateľské služby. Zvýšené poplatky sa majú vzťahovať na spaľovacie a hybridné modely s hmotnosťou 1,6 tony a viac a na elektrické modely s hmotnosťou dve tony a viac. Nariadenie sa netýka súkromných parkovísk.

Denník Les Échos na základe údajov o registráciách vypočítal, že zvýšené poplatky za parkovanie by sa dotkli takmer 900.000 áut v metropolitnom regióne Ile-de-France, čo zodpovedá približne 16 % jeho celkového vozového parku, aktuality.sk

X X X

Srbský súd oslobodil štyroch ľudí odsúdených za vraždu novinára Slavka Čuruviju

Novinára zabili v pred jeho bydliskom v Belehrade v roku 1999. Verdikt súdu odvolal rozsudok z roku 2021, ktorým odsúdených poslali na roky do väzenia.

Organizácie bojujúce za ochranu ľudských práv a opoziční aktivisti v Srbsku v sobotu odsúdili rozhodnutie srbského odvolacieho súdu, ktorý oslobodil štyroch príslušníkov tajnej služby odsúdených za vraždu renomovaného novinára Slavka Čuruviju, ktorý bol kritikom exprezidenta Slobodana Miloševiča. Píše sa to v správe agentúry AP.

Čuruvijova vražda sa stala symbolom dlhého boja za slobodnú tlač v Srbsku, ktoré sa usiluje o členstvo v Európskej únii.

Odvolací súd vyniesol svoj rozsudok už 19. apríla 2023, no zverejnili ho až tento piatok, píše internetový portál balkaninsight.com.

Rozhodnutie odvolacieho súdu zrušilo predchádzajúci verdikt z roku 2021, ktorým bola štvorica páchateľov odsúdená na dlhé tresty odňatia slobody. Súd v Belehrade uviedol, že obvinenia „neboli preukázané nespochybniteľným spôsobom“.

Verejnosť kritizuje rozhodnutie súdu

Nezávislé mediálne organizácie sú týmto oslobodzujúcim rozsudkom šokované a upozornili, že novinári kritickí k vláde v Srbsku stále čelia hrozbám kvôli svojej práci.

Predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Teresa Ribeirová vyjadrila svoje zdesenie nad rozhodnutím srbského súdu.

„Skutočnosť, že tento prípad stále zostáva nevyriešený – takmer 25 rokov po zavraždení tohto odvážneho novinára – je veľmi znepokojujúca,“ uviedla Ribeirová vo vyhlásení citovanom agentúrou AP v sobotu.

„Beztrestnosť za tento ohavný zločin je nielen extrémne bolestivá pre Čuruvijovu rodinu a kolegov, ale je aj hlbokým sklamaním pre celú srbskú spoločnosť,“ doplnila.

S rozsudkom nie je spokojná ani rodina

Svojím pobúrením sa netajila ani Čuruvijova dcéra Jelena, ktorá vedie nadáciu na podporu slobody médií.

„Som šokovaná týmto škandalóznym rozsudkom, (lebo) vysiela desivý odkaz všetkým novinárom a všetkým ľuďom, ktorí bojujú za slobodu prejavu,“ povedala Čuruvijová.

„Tento verdikt je dôkazom, že temné sily 90. rokov stále vládnu tejto krajine,“ povedala Čuruvijová a Srbsko označila za „krajinu temnoty“.

Znepokojenie nad rozhodnutím súdu vyjadril i americký veľvyslanec v Srbsku Christopher Hill.

Smutný deň pre žurnalistiku

„Je skľučujúce, keď vidím, že spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti pre vrahov Slavka Čuruviju sú aj po 25 rokoch nedosiahnuteľné,“ napísal Hill v statuse na sieti X, pričom dodal, že deň rozhodnutia odvolacieho súdu sa stal smutným dňom pre žurnalistiku.

Čuruviju zastrelili pred jeho bydliskom v centre Belehradu 11. apríla 1999 – v čase, keď NATO bombardovalo Srbsko s cieľom zastaviť jeho ťaženie voči etnickým Albáncom v Kosove.

Čuruvija bol šéfredaktorom a majiteľom denníka Dnevni Telegraf a časopisu Evropljanin, ktoré boli dvoma hlavnými nezávislými periodikami v Srbsku. Jeho rodina obviňovala Miloševiča, že túto vraždu nariadil on osobne, aktuality.sk

X X X

India stiahne svojich vojakov z Maldív do konca mája

Prvá skupina vojakov odíde do 10. marca, druhá skupina opustí Maldivy 10. mája.

India stiahne svojich vojakov z Maldív do mája tohto roka, uviedlo v sobotu maldivské ministerstvo zahraničných vecí. Prítomnosť indických síl na Maldivách spôsobila napätie v bilaterálnych vzťahoch. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Kontingent pozostávajúci z približne 80 vojakov umiestnených na tomto súostroví v Indickom oceáne nahradia civilisti, uviedli predstavitelia oboch krajín. Svetové mocnosti bojujú o vplyv v indo-tichomorskom regióne, pričom India a Čína súperia o Maldivy, ktoré sú tradične bližšie susednej Indii.

Vzťahy Naí Dillí s Malé sú napäté, odkedy bol minulý rok zvolený za prezidenta Maldív.

Časť vojakov sa stiahne v marci

Vyzval, aby sa do 15. marca stiahli vojaci, ktorých úlohou je poskytovať podporu pre vojenské vybavenie, ktoré Maldivám poskytla India, a pomáhať pri humanitárnych aktivitách v regióne.

Prvá skupina indických vojakov odíde do 10. marca a zvyšok do 10. mája, uviedli Maldivy s odvolaním sa na dohodu dosiahnutú na stretnutí na vysokej úrovni v indickom hlavnom meste, kde sa rokovalo o celom rade otázok týkajúcich sa bilaterálnej spolupráce.

Indické ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že krajiny sa „dohodli na súbore vzájomne realizovateľných riešení s cieľom umožniť pokračovanie prevádzky indických leteckých platforiem“, ktoré Maldivám poskytujú humanitárne služby.

India tvrdí, že vojaci, medzi ktorými je tucet zdravotníkov, poskytujú asistenciu pri humanitárnej pomoci a evakuáciách obyvateľov z odľahlých ostrovov krajiny.

Letecké posily riadené Indiou

Naí Dillí poskytlo Malé dva vrtuľníky a lietadlo, ktoré sa väčšinou používajú na námorný dohľad, pátracie a záchranné operácie i zdravotnícke evakuácie. Tieto operácie riadia indické jednotky.

Maldivský rezort diplomacie uviedol, že ďalšie dvojstranné stretnutie sa uskutoční posledný februárový týždeň v Malé.

Muizzu, ktorý sa ujal funkcie minulý rok, sa vo voľbách presadil aj vďaka sľubu, že zabezpečí odsun indických jednotiek rozmiestnených na Maldivách. Po svojom zvolení však zmiernil protiindickú rétoriku a vyhlásil, že regionálnu rovnováhu nenaruší nahradením indických síl čínskými, aktuality.sk

X X X

Vládu Severného Írska bude prvýkrát viesť zástupkyňa republikánskej strany Sinn Féin

Prvou ministerkou vlády Severného Írska sa v sobotu stala Michelle O’Neillová z republikánskej strany Sinn Féin. Je to vôbec prvýkrát, čo nacionalista podporujúci zjednotenie Írska povedie v Spojenom kráľovstve vládu s prenesenými právomocami.

 O’Neillovej vymenovanie za predsedníčku vlády zhromaždením Severného Írska prišlo po obnovení deľby moci v provincii po tom, ako najväčšia probritská Demokratická unionistická strana (DUP) ukončila svoj dvojročný bojkot.

Severné Írsko nemalo fungujúcu vládu od februára 2022, keď DUP začala na protest proti pobrexitovým obchodným dohodám bojkotovať regionálny parlament. Návrat do vlády s nacionalistickou stranou Sinn Féin strana DUP opakovane odmietala.

K zmene postoja DUP došlo po tom, čo vláda Spojeného kráľovstva minulý týždeň dala politikom Severného Írska čas do 8. februára, aby buď obnovili paralyzovanú vládu v Belfaste, alebo sa uchádzali mandát voličov v nových voľbách.

Po zrušení bojkotu zo strany DUP poslanci parlamentu Severného Írska v sobotu obnovili činnosť svojho zákonodarného zhromaždenia s prenesenými právomocami a vymenovali O’Neillovú za prvú ministerku (predsedníčku vlády).

Na schôdzi parlamentu budú vymenovaní aj ďalší členovia kabinetu. Podľa Veľkopiatkovej – alebo Belfastskej – dohody z roku 1998, ktorá ukončila tri desaťročia sektárskeho násilia v Severnom Írsku, sú si posty prvého ministra a zástupcu prvého ministra rovné, pokiaľ ide o právomoci.

Nominácia O’Neillovej na premiérsky post predstavuje posun k novej generácii pragmatickejších írskych nacionalistov, ktorí nie sú priamo spojení s desaťročia trvajúcim konfliktom v Severnom Írsku.

Fakt, že vládu entity s protestantskou väčšinou bude viesť zástupkyňa katolíckeho náboženstva, je „nesmierne symbolický“: odráža nielen postavenie Sinn Féin ako najväčšej a momentálne najsilnejšej strany Severného Írska – bývalého politického krídla Írskej republikánskej armády (IRA) -, ale aj meniacu sa demografiu, odkedy bol Írsky ostrov v roku 1921 rozdelený na dva samosprávne celky.

Táto 47-ročná politička je dezignovanou premiérkou od mája 2022, keď sa Sinn Féin po voľbách do 90-členného zhromaždenia stala najväčšou stranou v zákonodarnom zbore. O’Neillová však svoju funkciu nemohla prebrať pre bojkot zo strany DUP./agentury/

X X X

Demokrati: Výstavba vodného diela Slatinka je barbarstvom

Investovať minimálne 150 mil. eur z verejných prostriedkov do stavby s prakticky nulovou ekonomickou návratnosťou je plytvaním prostriedkov, myslia si Demokrati.

Najväčším problémom Vodného diela Slatinka je podľa Demokratov jeho zbytočnosť.

Plánovači od roku 1954 prišli s mnohými, častokrát protichodnými, zdôvodneniami účelu výstavby priehrady a všetky boli doteraz odborníkmi vyvrátené. Taraba, ako ich pokračovateľ, najnovšie argumentuje tým, že teplota vody na Hrone ohrozuje Jadrovú elektráreň Mochovce.

„Samotné Slovenské elektrárne však verejne potvrdili, že prípadné zvýšené teploty vody na Hrone nijako neohrozuje prevádzku a bezpečnosť Jadrovej elektrárne Mochovce. Vďaka chladiacim vežiam ustojí aj vyššie teploty a horúčavy. Tomáš Taraba buď opäť len preukazuje svoju nekompetentnosť alebo sa lživo zaštiťuje zmenou klímy. Šíri len ďalšiu demagógiu, ktorou sa akože “technokraticky” snaží obhájiť svoje vízie, ktoré však Slovensko neposúvajú dopredu, ale hlboko do minulosti,“ vysvetľuje Michal Kiča, environmentálny expert strany Demokrati a člen predsedníctva strany.

Zdôvodnenie ministra naráža aj na elementárne fyzikálne zákony. Vodné dielo Slatinka nedokáže zabezpečiť ochladzovanie vody v 100 kilometrov vzdialenom úseku rieky Hron pri jadrovej elektrárni. Je ďalej vylúčené, že by mohlo byť financované z európskych prostriedkov, takže tento absurdný projekt by sme platili zo štátneho rozpočtu. Jeho zámer môže byť potenciálne nedovolenou štátnou pomocou, keďže Slovenské elektrárne, a.s. sú súkromnou obchodnou spoločnosťou.

Ak by Vodné dielo Slatinka, slúžiace Slovenským elektrárňam, a.s., financoval štátny podnik Vodohospodárska výstavba, išlo by o nedovolenú štátnu pomoc a absurdnú situáciu, keďže štátny podnik by financoval investíciu slúžiacu jeho priamemu konkurentovi na trhu (Vodohospodárska výstavba, š. p. je prevádzkovateľom Vodnej elektrárne Gabčíkovo). Investícia je rovnako aj ekonomickým barbarstvom. Investovať minimálne 150 mil. eur z verejných prostriedkov do stavby s prakticky nulovou ekonomickou návratnosťou je plytvaním prostriedkov, ktoré môžeme využiť omnoho zmysluplnejšie – napríklad na výstavbu vodovodov alebo kanalizácií, argumentuje strana Demokrati vo svojom vyhlásení.

„Či sa Tarabovi naozaj oplatí investovať 150 mil. eur do výstavby zbytočného vodného diela, ktorého návratnosť nepocítime my a ani budúce generácie, je naozaj otázka, ktorú by si mal minister klásť, ak sa do histórie nechce zapísať ako Taraba – devastovateľ. Záujem na výstavbe tejto monštróznej a zbytočnej stavby môže byť len jediný, a tým sú štátne zákazky. Napokon, na projekčné práce a rôzne štúdie sa takto premrhalo už odhadom 10 mil. eur,“ dopĺňa Michal Kiča.

Tomáš Taraba zavádzal aj v tom, že na obnovenie plánov výstavby vodného diela Slatinka stačí zrušiť jeden podpis bývalého ministra Jána Budaja. Aj toto tvrdenie je podľa Kiču nezmysel. Zrušenie výstavby Vodného diela Slatinka schválila v roku 2022 Vláda SR, a to ako jedno z opatrení Koncepcie vodnej politiky do roku 2030. Na jej príprave sa podieľalo viac ako 200 expertov zo všetkých rezortov a bola schválená bez jediného rozporu. Naviac, je súčasťou plánu obnovy ako jeden z už naplnených míľnikov. Časť povodia rieky Slatina je zapísaná od roku 2022 aj do sústavy NATURA 2000, takže ide o chránené územie európskeho významu. Výstavba priehrady by bola brutálnym zásahom a jeho neoprávnené zničenie by viedlo k sankciám zo strany Európskej komisie.

Expert strany Demokrati na životné prostredie a advokát Michal Kiča je pripravený bezodplatne obyvateľom Slatinky poskytovať právne poradenstvo a spraviť všetky nutné kroky k tomu, aby sa Tarabova obsesia Vodným dielom Slatinka rýchlo skončila. „Ako štátneho tajomníka ma veľmi dojalo, keď som bol pozvaný na divadelné predstavenie o príbehu Slatinky a mohol som sa miestnym ľuďom ospravedlniť za príkoria, ktoré im v živote spôsobil štát. Preto rozhodne nedovolím, aby sa táto trauma opakovala. Tomáš Taraba nie je diktátor, hoci sa tak cíti, aby svojvoľne ničil ľudské životy, či ohrozil 12 kilometrov údolia s cennými biotopmi,“ uzatvára Michal Kiča, aktuality.sk

X X X

Tesne pred 40-tkou čaká svoje prvé bábätko! Markizácka moderátorka prekvapila radostnou správou – bude z nej mama

 Vyzerá to tak, že obľúbená moderátorka už nejaký čas skrýva sladké tajomstvo, čoskoro sa z nej stane mamička.

Moderátorka Mária Chreneková Pietrová (39) prežíva jedno z najkrajších období vo svojom živote. Svoje súkromie si celé roky veľmi prísne chráni a o jej živote vie verejnosť iba naozaj málo, dnes je však už jasné, že jednu vec vo svojom živote už neutají. Podľa informácii, ktoré priniesol Nový Čas, sa sympatická blondínka stane po prvýkrát mamou a momentálne je v 4. mesiaci tehotenstva. Mnohí si dokonca začali o jej rastúcom brušku aj šepkať.

Rozhodla sa pre život mimo záujmu verejnosti

Mária patrí k dlhoročným stáliciam slovenského šoubiznisu a ako jedna z mála si naozaj dokázala ustrážiť väčšinu svojho súkromia, iba márne by ste ju hľadali napríklad na sociálnych sieťach.

Ona si žije svoj život mimo záujmu verejnosti, so svojím manželom, s ktorým sa už teraz tešia na bábätko.

 Keď sa pred desiatimi rokmi vydávala, svadba to bola prísne strážená, verejnosť ani médiá sa nič bližšie nedozvedeli. Len to, že moderátorka Mária Pietrová sa stala zákonitou manželkou milionára Tomáša Chreneka ml. Jedného zo štyroch detí oceliarskeho magnáta Tomáša Chreneka st., ktorý patrí k najbohatším Slovákom. Máriu s ním však verejne nevídame, pre Slovensko je známa najmä svojou profesiou, žije s manželom a svokrovcami v honosnom zámku Koloděje v Česku. Keď je Bratislave býva vo svojom byte v Ružinove.

S médiami komunikuje málo, súkromie si chráni

Moderátorka markizáckych Televíznych novín však komunikuje s médiami minimálne. Vďaka postaveniu, ktoré po boku manžela získala, by mohla televíznu kariéru pokojne zavesiť na klinec, no moderovanie ju podľa jej slov veľmi baví a kvôli práci pravidelne pendluje medzi Prahou a Bratislavou.

Viac prezradila v exkluzívnom rozhovore pre svoju domovskú televíziu. ‚‚Nerada rozprávam o sebe. Nie som na to zvyknutá,“ povedala v rozhovore pre web markiza.sk Zaspomínala si, ako bola v roku 2012 oslovená, aby prišla na kasting do Markízy na miesto moderátorky spravodajstva.

‚‚Išla som tam s malou dušičkou a som rada, že to napokon vyšlo. Aj keď, veľmi som sa toho kroku bála, veľmi som to zvažovala, všetci ma strašili, že tam bude neuveriteľná rivalita, bude to náročné… Ale mám rada Markízu, svoju prácu a mám skvelých kolegov.“

 Má rada obyčajné veci

Mária Chreneková Pietrová pochádza zo známej umeleckej rodiny. Je vnučkou slávneho slovenského režiséra a pedagóga Miloša Pietora, jej otec, Miloš Pietor mladší je úspešným scénickým výtvarníkom, architektom a interiérovým dizajnérom.

Mária tvrdí, že je veľmi pokojný typ. Rada si prečíta knihu, pozrie dobrý film, navštívi divadlo. ‚‚Mám rada bežné veci.“ Má nejaké kariérne sny? ‚‚Nemám sa veľmi kam posunúť, nie som typ, čo by obľuboval zábavný formát.“ Mária zároveň prezradila, že v minulosti dostala ponuku moderovať SuperStar, ale odmietla. ‚‚Nad budúcnosťou sa nezamýšľam. Chcem sa vzdelávať, žiť pekný život, robiť ľudí okolo mňa šťastnými.“ My budúcej mamičke srdečne blahoželáme!, aktuality.sk

X X X

  Slováci dotiahli tenisovú senzáciu! Po parádnej štvorhre prvýkrát postupujú na finálový turnaj

Slovenskí tenisti postúpili prvýkrát do skupinovej fázy finálového turnaja Davisovho pohára. V kvalifikačnom dueli totiž vedú na antuke v Kraljeve nad domácim Srbskom už 3:0.

  O rozhodujúci tretí bod sa zaslúžili Igor Zelenay s Lukášom Kleinom, ktorí v sobotňajšej štvorhre zdolali pár Nikola Čačič, Miomir Kecmanovič 7:6 (4), 6:3.

Slováci položili základ úspechu už v úvodných piatkových dvojhrách. Klein zvíťazil nad Miomirom Kecmanovičom 7:6 (2), 6:2 a druhý bod pridal Alex Molčan po triumfe 4:6, 6:2, 6:0 nad Dušanom Lajovičom.

V septembrovej skupinovej fáze finálového turnaja sa predstaví 16 tímov, ktoré rozdelia do štyroch skupín. Najlepšie dva z každej z nich postúpia do novembrovej vyraďovacej fázy v španielskej Malage.

 Slovensko dosiahlo na pôde Srbska jedno z najcennejších víťazstiev v daviscupovej histórii. Balkánsky tím bol vlani až v semifinále prestížnej súťaže, v ktorom nevyužil tri mečbaly.

Napriek neúčasti svetovej jednotky Novaka Djokoviča bol v Kraljeve favoritom, no v hale Ibar ťahal po prvý raz za kratší koniec.

Kapitán slovenského tímu Ľubomír Kurhajec zmenil zloženie deblového páru a namiesto pôvodne nominovaného Jozefa Kovalíka postavil k Zelenayovi singlistu Kleina.

Slovenský tandem v prvom sete veľmi kvalitne returnoval, no dlho nedokázal premieňať brejkbaly. V piatom geme Klein prišiel o servis a Srbi sa po potvrdení brejku ujali vedenia 4:2.

V ôsmom geme však slovenská dvojica využila v poradí dvanásty brejkbal, vyrovnala na 4:4 a o prvom sete napokon rozhodol tajbrejk.

V ňom mali navrch Zelenay s Kleinom, ktorí za stavu 6:4 premenili prvý setbal. V druhom dejstve Slováci dvakrát zobrali Čačičovi podanie a šancu na zisk tretieho bodu už z rúk nepustili./agentury/

X X X

Ruská ambasáda zaútočila na hviezdnu Serenu s Bilesovou. Príspevok rýchlo zmazala

 Pred niekoľkými dňami Športový súd v Lausanne diskvalifikoval krasokorčuliarku Kamilu Valijevovú za doping. Ruska tak prišla o tituly olympijskej víťazky a majsterky Európy. Jedno z ruských veľvyslanectiev situáciu posmešne komentovalo na sociálnych sieťach, ale príspevok bol rýchlo zmazaný.

 Ruska prišla aj o výsledky a medaily získané od decembra 2021. A to všetko kvôli použitiu zakázaných prostriedkov.

V jej tele bol zistený trimetazidín, liek používaný pri liečbe ischemickej choroby srdca, ale aj pri zvyšovaní tolerancie záťaže a zrýchlení metabolizmu. Od roku 2013 je na zozname zakázaných látok Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

Rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu vzbudilo v Rusku veľkú nevôľu. Objavili sa hlasy o spolitizovaní celej kauzy a sprisahaniu západného sveta na úkor ruského športu.

K situácii sa vyjadrilo aj ruské veľvyslanectvo v Juhoafrickej republike. Ambasáda zverejnila na sociálnych sieťach posmešný komentár, ktorý bol však rýchlo vymazaný.

Príspevok naznačoval spojenie amerických športovkýň s nepovolenými látkami. Na obrázku je v hornej časti zobrazená Valijevová a nápis „doping“.

Pod tým je priložená fotografia s americkou gymnastkou Simone Bilesovou a tenistkou Serenou Williamsovou. Pod Američankami je komentár „cereals“, čo znamená raňajkové cereálie.

Ruskí diplomati naznačili, že mohutne stavané atlétky si mohli pomáhať aj nepovolenými prostriedkami. „Nenechajte sa pomýliť,“ písalo sa v statuse, ktorý bol po kritike v krátkom čase vymazaný.

Rusi po verdikte vyjadrili nedôveru celému arbitrážnemu súdu. „Už dlho sa nedá spoliehať na jeho objektivitu a nestrannosť,“ píše sa v stanovisku Ruského olympijského výboru.

„Je to spolitizované rozhodnutie. Ruskému športu tým vyhlásili vojnu a vidíme, že nemajú žiadne zábrany, vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.

K prípadu sa vyjadrila aj jedna z najslávnejších ruských krasokorčuliarskych tréneriek Taťjana Tarasovová.

„Je to neľudské rozhodnutie zo strany CAS. Svoju nenávisť k našej zemi preniesli na mladé dievča. Nie sú to profesionáli.

Nemajú žiadnu gramotnosť. Sú to svine bez mozgu a špinaví tvorovia,“ vravela v rozhovore pre sport24.

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.