Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prijal nový rámcový plán na ukončenie vojny s Ruskom, ktorý by pre Kyjev znamenal rozsiahle územné a vojenské ústupky. S odvolaním sa na amerických a ruských predstaviteľov server Axios napísal, že plán má 28 bodov a v utajení ho konzultuje administratíva Donalda Trumpa s Ruskom.
Navrhované riešenie, ktoré je inšpirované Trumpovým prímerím v Pásme Gazy, žiada od Ukrajiny, aby Rusku odovzdala nielen okupované, ale aj celé zvyšné územie Donbasu, ktoré momentálne ešte kontroluje. Taktiež požaduje zredukovanie ukrajinskej armády a jej arzenálu ďalekonosných zbraní.
Kým pôvodné správy agentúry Reuters hovorili len o všeobecnej požiadavke na územné ústupky a zníženie stavov armády, portál Axios priniesol konkrétne detaily návrhu. Konkrétne detaily návrhu sú pre Kyjev mimoriadne tvrdé. Spojené štáty vo svojom mierovom pláne navrhujú Ukrajine, aby Rusku odovzdala územie, ktoré v súčasnosti nie je pod jej kontrolou, a celý zvyšok Donbasu.
Ukrajina v súčasnosti kontroluje asi dvanásť percent Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spoločne tvoria Donbas, a vzdanie sa tohto územia by bolo zo strany Kyjeva veľkým ústupkom. Časť Doneckej oblasti, z ktorej by sa Ukrajina stiahla, by sa stala demilitarizovanou zónou. Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 a napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni.
V Záporožskej a Chersonskej oblasti by územie zostalo rozdelené podľa súčasných frontových línií, pričom menšie ruské ústupky by sa riešili neskôr. Plán rieši aj anektované územia: Spojené štáty a ďalšie krajiny majú uznať Krymský polostrov a Donbas za ruské územie, hoci Ukrajina sa ho formálne vzdať musieť nebude.
Americká administratíva sa domnieva, že je v záujme Kyjeva dohodnúť sa ihneď, pretože podľa ich analýz Ukrajina o tieto územia na bojisku pravdepodobne aj tak príde. Formálne rokovania, ktoré vedie osobitný vyslanec Steve Witkoff (ktorý o ňom podrobne diskutoval s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom), sa nekonajú len medzi USA, Ruskom a Ukrajinou. Na koncipovaní plánu sa podieľajú aj Katar a Turecko, ktorých sprostredkovanie pomohlo pri vojne v Gaze.
Vysokopostavení katarskí predstavitelia sa zúčastnili na rozhovoroch medzi Witkoffom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a šéfom ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustemom Umerovom, ku ktorým došlo minulý víkend. Zelenskyj následne rokovaním podľa zdrojov poveril Umerova a v rámci vyjednávania sa do 28-bodového plánu zakomponovalo množstvo pripomienok ukrajinskej strany. Tieto rokovania však narazili na odpor.
Witkoff mal o iniciatíve rokovať so Zelenským v stredu v Ankare, no cestu odložili, pretože Zelenskyj údajne od dohody, ktorú predtým dojednal Umerov, ustúpil a nemá záujem o Trumpovom pláne diskutovať. Zelenskyj namiesto toho cestoval do Ankary s plánom vypracovaným s európskymi partnermi, ktorý Rusko nikdy nebude akceptovať, a žiadal mierové rokovania v širšom formáte za prítomnosti európskych partnerov, tvrdí zdroj Axiosu.
Napriek tomu ukrajinský prezident po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Ankare uviedol, že iba Spojené štáty a prezident Donald Trump majú dostatočnú silu na zastavenie vojny na Ukrajine. Pre koniec vojny je podľa Zelenského dôležité, aby americké vedenie zostalo efektívne, a zdôraznil, že pre Ukrajinu je tiež dôležité, aby bolo Turecko pripravené poskytnúť „potrebnú platformu“ na vyjednávanie s Ruskom, informuje agentúra Reuters./agentury/
X X X
Na Rusko leteli americké strely ATACMS. Moskva hlási, že nič nezasiahli a spustila krvavú odvetu
Ukrajinská armáda úspešne zaútočila strelami ATACMS proti vojenským cieľom na území Ruska, uviedol v stredu na telegrame ukrajinský generálny štáb bez ďalších podrobností. Strely ATACMS dodávajú Ukrajine Spojené štáty. Variant týchto striel s najdlhším doletom dosiahne do vzdialenosti 300 kilometrov.
„Ukrajinská armáda úspešne použila taktické balistické strely ATACMS na presný útok na vojenské ciele na území Ruska,“ oznámil generálny štáb a dodal, že ide „významný vývoj, ktorý je dôkazom toho, že Ukrajina je neochvejne odhodlaná brániť svoju suverenitu“.
Tvrdenia znepriatelených strán v podmienkach ozbrojeného konfliktu nemožno nezávisle overiť. Ukrajinské telegramové kanály sledujúce útoky na ruskom území sa podľa ruskej služby BBC domnievajú, že úder mieril na Voronež. Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev počas dňa varoval pred nebezpečenstvom dronov a neskôr spresnil, že nad Voronežou protivzdušná obrana „zneškodnila niekoľko cieľov“. Pri meste sa nachádza vojenské letisko.
Rusi potvrdili útok ATACMS
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ukrajinská armáda v utorok útočila na ruské územie americkými strelami dlhého doletu ATACMS. Podľa Moskvy bola cieľom Voronežská oblasť a ruská armáda všetky strely zachytila, informuje ruskojazyčná verzia serveru BBC.
Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že na Voronežskú oblasť mierili štyri strely ATACMS. Podľa neho ruská armáda všetkých zachytila. V odvete potom zaútočila raketami Iskander-M v Charkovskej oblasti na odpaľovací systém, ktoré strely ATACMS podľa ruského ministerstva obrany na Voronež vypálili. Odpaľovacie systémy boli podľa Moskvy zničené.
Strely ATACMS poskytli Ukrajine Spojené štáty. Variant týchto striel s najdlhším doletom dosiahne do vzdialenosti 300 kilometrov. Ruskojazyčný telegramový kanál Astra pripomína, že ukrajinská armáda ATACMS na útok na územie Ruska prvýkrát použila vlani 19. novembra. Cieľom bol vtedy sklad munície pri meste Karačev v Brjanskej oblasti. Rusko v odvete vypálilo proti ukrajinskému Dnipre jednu z najnovších rakiet stredného doletu, označovanú menom Orešnik.
Brutálny útok na Charkov a Ternopiľ
Pri rozsiahlom ruskom dronovom útoku na východoukrajinské mesto Charkov bolo v noci na dnes zranených najmenej 46 ľudí vrátane niekoľkých detí, uviedli miestne úrady. Séria explózií sa dnes ozvala tiež v mestách Ľvov a Ternopiľ na západe Ukrajiny, informujú podľa agentúry Reuters miestne médiá. Pri ruskom útoku na Ternopiľ bolo zabitých niekoľko ľudí vrátane detí.
Na najmenej 25 stúpol počet obetí najnovšieho ruského dronového a raketového útoku na ukrajinské mesto Ternopiľ. Medzi mŕtvymi sú aj deti, informovalo v stredu ukrajinské ministerstvo vnútra, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Dôsledkom ruského ostreľovania zahynulo 25 ľudí vrátane troch detí. Ďalších 73 osôb vrátane 15 detí sa zranilo,“ uviedlo ministerstvo na sociálnych sieťach. Ide o jeden z najsmrteľnejších ruských útokov na západe Ukrajiny od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022.
Predchádzajúca bilancia ukrajinskej polície predstavovala 16 mŕtvych a 64 zranených, vrátane 14 detí. Teraz je podľa záchranárov zranených 66, vrátane 16 detí. Z trosiek sa im podarilo zachrániť 45 ľudí.
V meste boli zasiahnuté deväťpodlažné budovy. Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu viac ako 470 dronmi a 48 strelami, oznámil Zelenskyj, keď na sociálnych sieťach informoval o prvých obetiach. Zároveň naznačil, že pod troskami môžu byť ďalšie osoby. Premiérka Svyrydenková uviedla, že ľuďom zasiahnutým ruským terorom vláda poskytne potrebnú pomoc.
Ukrajinské úrady skôr informovali o deviatich mŕtvych a 22 ranených v Ternopile, uviedla premiérka Julija Svyrydenková. Prisľúbila, že ľuďom zasiahnutým ruským terorom vláda poskytne potrebnú pomoc. Zelenskyj naznačil, že pod troskami môžu byť ďalšie osoby.
Počet zranených pri nálete ruských dronov na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov na východe krajiny medzitým stúpol na 46, vrátane dvoch dievčat vo veku deväť a 13 rokov, napísal na sociálnej sieti šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Predtým informoval o 32 ranených.
Rusko podľa Zelenského zaútočilo aj na energetiku v Ivano-Frankivskej oblasti, kde boli zranení traja ľudia, vrátane dvoch detí. V Ľvovskej oblasti bola terčom útokov kritická infraštruktúra a energetické zariadenia. V Doneckej oblasti bol zranený jeden človek. Ruským útokom čelila tiež Kyjevská, Mykolajivská, Čerkaská, Černihivská a Dnepropetrovská oblasť.
„Každý drzý útok proti bežnému životu dokazuje, že tlak na Rusko je stále nedostatočný. Účinné sankcie a pomoc Ukrajine to môžu zmeniť,“ zdôraznil prezident krajiny, ktorá sa ruskej agresii bráni za pomoci Západu štvrtým rokom. Najvyššiu prioritu podľa hlavy štátu majú dodávky rakiet a ďalších zbraní pre protivzdušnú obranu a pre rozšírenie schopností ukrajinského letectva a tiež rozšírenie ukrajinskej výroby dronov, čo môže ochrániť ľudské životy /agentury/
X X X
Albánsko verí v členstvo v EÚ do roku 2030, tvrdí premiér
Albánsko vstúpilo do záverečnej fázy rokovaní s EÚ. Reforme a transformácii krajiny EK priznáva výsledky a naznačuje možný termín vstupu do Únie na rok 2030.
Albánsko si po desaťročí reforiem a podpory občanov zaslúži čo najskoršie členstvo v Európskej únii, uviedol premiér Edi Rama v rozhovore pre stanicu Euronews. Podľa jeho slov krajina prešla transformáciou a je odhodlaná pokračovať v procese európskej integrácie, informuje TASR.
Albánsko je kandidátskou krajinou už viac než desať rokov, nedávno vstúpilo do záverečnej fázy rokovaní s EÚ a ako možný termín vstupu do bloku označuje rok 2030. Rama poznamenal, že jeho krajina má bohatú históriu príslušnosti k veľkým impériám a že „EÚ je dobré impérium“, ktoré zaručuje slobodu a právny štát.
Európska komisia (EK) nedávno uznala reformný proces pod vedením Ramu a naznačila, že Albánsko by mohlo byť pripravené vstúpiť do Únie do konca desaťročia. Krajina s 2,3 milióna obyvateľov by podľa Euronews mohla byť do EÚ ľahko začlenená z hľadiska počtu obyvateľov aj ekonomického vplyvu.
Krajina musí prejsť zmenami
Podľa EK však musí Albánsko posilniť boj proti organizovanému zločinu, zlepšiť prevenciu prania špinavých peňazí a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby sa plne priblížilo štandardom Únie.
Rama priznal, že zločin a korupcia sú vážne problémy, ktorými sa jeho vláda zaoberá. Zároveň však zdôraznil, že kriminalita a organizovaný zločin nie sú výlučne problémom Tirany. „Máme problémy s organizovaným zločinom? Áno, ale kto ich nemá? Pozrite sa na toto mesto (Brusel). To je ďalší príklad. Ale sú tu aj skvelé veci,“ povedal albánsky premiér v Bruseli, kde sa tento týždeň zúčastnil na fóre EK o rozširovaní. Doplnil, že jeho európski kolegovia prejavili podporu pristúpeniu Albánska k bloku.
Aby sa krajina mohla stať členom EÚ, musí okrem dokončenia technických rokovaní s EK tiež získať jednomyseľný politický súhlas všetkých členských štátov, aktuality.sk
X X X
Európska únia plánuje vyškoliť až 3000 palestínskych policajtov na stabilizáciu oblasti Gazy
Európska únia podporuje bezpečnostné opatrenia na stabilizáciu Pásma Gazy. Plán zahŕňa výcvik miestnej polície a medzinárodnú spoluprácu s Egyptom a Izraelom.
Európska únia vyjadrila záujem o vyškolenie až 3000 palestínskych policajtov z Pásma Gazy v rámci programu podobnému tomu, ktorý už funguje na Západnom brehu Jordánu, uviedol v stredu predstaviteľ EÚ. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Pokiaľ súčasné prímerie vydrží, bude „potrebné stabilizovať Gazu pomocou významných policajných síl“, povedal predstaviteľ EÚ pod podmienkou zachovania anonymity. Bezpečnostná rada OSN v pondelok hlasovala za rezolúciu navrhnutú USA, ktorá podporuje mierový plán prezidenta Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy. Plán povoľuje najmä vytvorenie medzinárodných síl, ktoré by spolupracovali s Izraelom, Egyptom a novovycvičenou palestínskou políciou na zabezpečení pohraničných oblastí a demilitarizácii Gazy.
Výcvik pomôže s obnovením bezpečnosti
EÚ bola počas dvojročnej vojny v Gaze rozdelená na krajiny podporujúce Izrael a krajiny, ktoré skôr obhajovali Palestínčanov. Únia sa snaží opäť získať svoju pozíciu v regióne, preto plánuje navrhnúť výcvik palestínskych policajtov, ktorí nie sú napojení na palestínske militantné hnutie Hamas, v snahe obnoviť bezpečnosť na tomto území.
Palestínska samospráva, ktorá spravuje Západný breh Jordánu, má približne 7000 policajtov v Pásme Gazy, uviedol predstaviteľ. Mnohí z nich sú však na dôchodku alebo nie sú schopní pracovať, no približne 3000 z nich by mohlo podstúpiť výcvik, povedal a dodal, že školenie by sa nekonalo v Gaze.
EÚ financuje policajnú výcvikovú misiu na Západnom brehu Jordánu od roku 2006 s rozpočtom približne 13 miliónov eur. Ministri zahraničných vecí EÚ plánujú prerokovať návrh výcviku počas štvrtkovej schôdzky v Bruseli. Únia bude v ten istý deň hostiť aj palestínsku konferenciu darcov, na ktorej sa zíde približne 60 delegácií vrátane arabských štátov, avšak bez prítomnosti Izraela. Konferencia umožní účastníkom „zhodnotiť“ pokrok palestínskej samosprávy v oblasti reforiem, uviedol predstaviteľ EÚ, aktuality.sk
X X X
Európu ovláda liberálny mainstream, tvrdí maďarský minister
Prenasledovanie kresťanov je rastúcim problémom, tvrdí maďarský minister zahraničia Szijjártó, pričom vyčíta Európe nedostatok jednotnej podpory obetiam.
Európsky politický život je ovládaný extrémne protikresťanským, liberálnym mainstreamom, takže tým zodpovednejšie sa musí maďarská vláda stavať za ochranu a pomoc prenasledovaným kresťanom. Podľa servera hang.hu to povedal v stredu v Budapešti maďarský minister zahraničných Péter Szijjártó na podujatí venovanom situácii prenasledovaných kresťanov, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó zdôraznil, že Európa je priamo konfrontovaná s nebezpečenstvami vojen, migrácie a terorizmu.
„Dnes európsku politickú scénu a s ňou aj všetko ovláda extrémne liberálny mainstream,“ uviedol Szijjártó s tým, že občania sú zastrašovaní. „Ak sa niekto na sto percent nehlási k propagande liberálneho mainstreamu, je okamžite stigmatizovaný a izolovaný,“ povedal šéf maďarskej diplomacie. Dodal, že jednou z hlavných charakteristík tohto „teroru verejnej mienky“ je „veľmi násilná, agresívna sekularizácia a proticirkevné a protikresťanské správanie“.
Kresťania sú údajne prenasledovaní
Szijjártó sa kriticky vyjadril ku skutočnosti, že kým značná časť kresťanských komunít v iných častiach sveta je vystavená fyzickému prenasledovaniu, zástupcovia moslimských štátov v medzinárodnom politickom priestore hlasno, vášnivo a rozhodne vystupujú proti islamofóbii. „Nikdy ale nepočujeme politických zástupcov zdanlivo kresťanskej Európy, ktorí by sa postavili za prenasledovaných kresťanov,“ podčiarkol.
„To zvyšuje zodpovednosť národnej vlády krajiny s tisícročnou kresťanskou štátnosťou. Chcel by som vás uistiť, že (maďarská) národná vláda sa postaví za každú situáciu, keď kresťanské komunity potrebujú pomoc a podporu,“ povedal Szijjártó a dodal, že v posledných rokoch bola v rámci programu Hungary Helps poskytnutá pomoc viac ako dvom miliónom ľudí v 64 krajinách sveta. Bolo realizovaných 450 humanitárnych alebo rozvojových programov.
Podotkol, že len v roku 2024 žilo 380 miliónov kresťanov na celom svete na miestach, kde boli alebo mohli byť prenasledovaní pre svoju vieru. V minulom roku bolo podľa Szijjártóa zdokumentovaných takmer 4500 vrážd kresťanov za ich vieru. „A tiež takmer päťtisíc kresťanov bolo vlani uväznených na celom svete, pretože sú kresťania,“ uzavrel maďarský minister, aktuality.sk
X X X
Kremeľ vyjadril poľutovanie v súvislosti s rozhodnutím poľských úradov zatvoriť aj posledný ruský konzulát v Gdansku a považuje ho za snahu „zredukovať na nulu“ diplomatické vzťahy s Ruskou federáciou. Podľa agentúry Reuters to na brífingu v Moskve v stredu uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR.
Peskov konštatoval, že rusko-poľské vzťahy sa extrémne zhoršili. „Toto je prejav degradácie – snaha poľských úradov zredukovať na nulu akúkoľvek možnosť konzulárnych alebo diplomatických vzťahov,“ dodal s tým, že ide o poľutovaniahodný vývoj.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo svojej reakcii Poľsku pohrozila znížením diplomatickej a konzulárnej prítomnosti Poľska v Rusku.
Po zatvorení diplomatickej misie v Gdansku nebude mať Rusko v Poľsku už žiadne konzuláty, iba veľvyslanectvo vo Varšave. Poľsko má v Rusku dva generálne konzuláty – v Kaliningrade a Irkutsku.
Ukrajina pozná mená viac ako 18-tisíc cudzincov zo 128 krajín a neuznaných území, ktorí bojovali alebo naďalej bojujú v ruských ozbrojených silách.
Ako referuje web Espreso TV, počas medzinárodnej konferencie Crimea Global to povedal Dmitrij Jusov, tajomník ukrajinského koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.
Najmenej 3 388 zahraničných vojakov v ruskej armády dosiaľ prišlo o život. Ukrajina drží v zajatí občanov 37 krajín, ktorí bojovali na strane ruských okupantov.
Podľa Jusova si Rusko od roku 2023 vytvorilo rozsiahlu sieť náborárov po celom svete, aby sa snažilo kompenzovať značné straty vo svojej armáde. V dôsledku toho počet zmlúv podpísaných cudzincami s ruskými ozbrojenými silami každý mesiac rástol, najprv na stovky a potom na tisíce.
Hlavným motívom väčšiny týchto žoldnierov je finančný zisk. Zároveň sa však mnoho ľudí dostalo do ruskej armády podvodom alebo nátlakom. Tak takto sa bojuje za Rusko. Nie je tu ani jeden Rus, zaznelo na videu
X X X
Počet obetí ruského útoku na západoukrajinský Ternopil stúpol na 16, zranených je 64, vrátane 14 detí, uviedla ukrajinská polícia na sociálnej sieti. Predtým prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o deviatich mŕtvych a premiérka Julija Svyrydenková o 22 ranených.
Mŕtve telá vo vreciach ležia na zemi pred obytným domom, ktorý bol ťažko poškodený po ruskom útoku na Ternopiľ na Ukrajine v stredu 19. novembra 2025.
X XX
Spojené štáty deportovali tento týždeň na Ukrajinu 50 ľudí, čo je zhruba rovnaký počet ako za celý minulý rok. Uviedla to stanica NPR, ktorá cituje ukrajinské úrady. Podľa stanice ide o najväčšiu deportovanú skupinu na Ukrajinu od začiatku ruskej agresie vo februári 2022. Podľa médií deportovaní porušili v Spojených štátoch zákony či predpisy.
Pôvodne chceli americké úrady deportovať na 80 Ukrajincov, nakoniec to však bolo o zhruba 30 ľudí menej. Odovzdanie deportovaných potvrdila stanici NPR ukrajinská pohraničná služba. Od začiatku vojny do konca roku 2024 podľa záznamov amerického Úradu pre imigráciu a clá (ICE) Spojené štáty deportovali na Ukrajinu zhruba stovku ľudí. Vlani americké úrady na Ukrajinu odovzdali 57 ľudí, uvádza systém ICE.
Podľa amerických médií boli na pôvodnom deportačnom zozname ľudia, ktorí v minulosti porušili v Spojených štátoch zákon či podmienky na pobyt. Niekedy sa však protiprávnych činov dopustili pred mnohými rokmi. Právni zástupcovia ľudí, ktorých chceli americké úrady deportovať, poukazovali, že navráteným Ukrajincom môže hroziť nasadenie v bojoch. To by mohlo odporovať zásadám, že nemožno človeka deportovať do krajiny, kde mu hrozí mučenia. Na ukrajinskom fronte naplno bežia technologické preteky v zbrojení. Ukrajinskí vojaci tvrdia, že nedávno skúmali zariadenie, ktoré sa im podarilo získať od ruských síl, konkrétne dronový interceptor, pričom zistili, že predstavuje doslova kópiu ukrajinského modelu.
X XX
O Ukrajine bez Ukrajiny? Portál Axios informoval, že vláda Donalda Trumpa vedie tajné rozhovory s Ruskom o návrhu mierového plánu. Ten by vraj mal mať 28 bodov a dotýka sa štyroch oblastí: mier na Ukrajine, bezpečnostné záruky, bezpečnosť v Európe a budúce vzťahy USA s Ruskom a Ukrajinou.
X XX
Spojené štáty v utorok schválili predaj vybavenia a služieb v hodnote 105 miliónov dolárov (90,6 mil. eur) na modernizáciu a údržbu systémov protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajine. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré informovalo Kongres o dohode zahŕňajúcej náhradné diely, výcvik a servis.
Ukrajina využíva systémy Patriot na zostreľovanie ruských rakiet. Súčasťou obchodu je aj prechod z odpaľovacích zariadení M901 na modernejšie M903, ktoré dokážu vystreliť viac rakiet naraz.
„Navrhovaný predaj zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným aj budúcim hrozbám,“ uviedlo americké ministerstvo vo vyhlásení.
X X X
Rumunsko v stredu ráno zaznamenalo ďalší prienik cudzieho dronu do svojho vzdušného priestoru. Na ochranu svojho územia následne vyslalo štyri stíhacie lietadlá.
X X x
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ukrajinská armáda v utorok útočila na ruské územie americkými strelami dlhého doletu ATACMS. Podľa Moskvy bola cieľom Voronežská oblasť a ruská armáda všetky strely zachytila, informuje dnes ruskojazyčná verzia serveru BBC. Ukrajinský generálny štáb pritom v utorok tvrdil, že ukrajinský úder strelami ATACMS bol úspešný.
X X X
Tajomník amerického ministerstva obrany USA Dan Driscoll a náčelník generálneho štábu armády USA Randy George pricestovali do Kyjeva, aby rokovali so zástupcami ukrajinskej armády, poslancami i prezidentom Volodymyrom Zelenským. V stredu o tom informoval magazín Politico, ktorý sa odvolal na dva zdroje oboznámené s podrobnosťami o návšteve, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Rokovania sa budú zameriavať na obnovenie zastaveného mierového procesu s Ruskom. Denník Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Driscoll sa neskôr stretne aj s ruskými predstaviteľmi.
Spojené štáty a Ukrajina pracujú na dohode o technologickej výmene v oblasti produkcie dronov a autonómnej munície a podľa Politica má k nej návšteva Driscolla a George pomôcť. Ukrajina sa v dôsledku vojny totiž stala jedným z priekopníkov a popredným výrobcom dronov na svete.
Driscoll a George hovoria o ukrajinských inováciách na bojisku ako o príklade pre americký obranný priemysel. „Keď sa pozriete na Ukrajinu, neprijali súčasnú verziu veci ako dostatočnú… prišli s čímkoľvek, čo musia urobiť, aby dosiahli výsledok, ktorý potrebujú,“ vyhlásil tento mesiac Driscoll.
X X X
Pri rozsiahlom ruskom dronovom útoku na východoukrajinské mesto Charkov bolo v noci na dnes zranených najmenej 32 ľudí vrátane dvoch detí, uviedli miestne úrady. Po zásahu musel byť evakuovaný bytový dom.
Druhým najväčším ukrajinským mestom zaznelo okolo polnoci niekoľko explózií. Podľa šéfa tamojšej vojenskej správy Oleha Synehubova na Charkov zaútočilo najmenej 19 ruských dronov.
„Bolo zranených 32 osôb, medzi nimi deväť- a 13-ročné dieťa a tiež 18-ročné dievča. Šesť zranených bolo hospitalizovaných,“ napísal Synehubov na Telegrame s tým, že po zásahu bolo zo zadymeného viacposchodového bytového domu evakuovaných 48 ľudí.
Starosta mesta Ihor Terechov uviedol, že jeden lekár bol zranený po tom, ako v blízkosti lekárskeho zariadenia vybuchol dron. Neskôr dodal, že jeden z bezpilotných prostriedkov zasiahol tiež školský dvor.
X X X
Spojené štáty v spolupráci s Ruskom potajme pripravujú nový plán na ukončenie vojny na Ukrajine po vzore mierového plánu pre Gazu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informáciu priniesol v utorok portál Axios s odvolaním sa na americké, ruské i ukrajinské zdroje, píše agentúra Reuters.
Mierový plán je podľa Axiosu rozdelený do 28 bodov a podobne ako Trumpov plán pre Gazu pozostáva zo štyroch kategórií – mieru na Ukrajine, bezpečnostných zárukách, bezpečnosti v Európe a budúcej podobe amerických vzťahov s Ruskom a Ukrajinou.
Nie je podľa zdrojov Axiosu jasné, ako plán pristupuje ku sporným otázkam, ako je územná kontrola na východe Ukrajiny – kde ruské sily postupujú vpred, ale stále kontrolujú oveľa menej územia, ako požadoval Kremeľ.
Americký zdroj Axiosu uvádza, že hlavným strojcom plánu je osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. Ten údajne „o ňom podrobne diskutoval“ s osobitným vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrijevom.
Dmitrijev, ktorý riadi ruský štátny investičný fond, v pondelok v rozhovore pre Axios povedal, že strávil tri dni stretnutím s Witkoffom a ďalšími členmi Trumpovho tímu, keď Dmitrijev navštívil Miami od 24. do 26. októbra. Ruský predstaviteľ je optimistický ohľadom šancí na úspech dohody, pretože na rozdiel od minulých snáh „cítime, že ruský postoj je skutočne vypočutý“.
O pláne bola vraj už informovaná aj ukrajinská strana. Axios píše, že Witkoff o ňom rokoval s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustemom Umerovom začiatkom tohto týždňa v Miami. „Vieme, že Američania na niečom pracujú,“ povedal ukrajinský predstaviteľ. Americký zdroj zase uvádza, že Biely dom postupne začína o pláne informovať aj európskych predstaviteľov.
„Prezident (Trump) jasne povedal, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť dohodu o ukončení vojny. Prezident Trump verí, že existuje šanca ukončiť túto nezmyselnú vojnu, ak sa prejaví flexibilita,“ povedal pre Axios predstaviteľ Bieleho domu.
Podľa amerického predstaviteľa si Biely dom myslí, že existuje reálna šanca získať Ukrajincov a Európanov, a povedal, že plán bude upravený na základe podnetov od rôznych strán.
„Myslíme si, že načasovanie tohto plánu je teraz vhodné. Obe strany však musia byť praktické a realistické,“ dodal americký predstaviteľ.
Dmitrijev pre Axios uviedol, že základnou myšlienkou bolo vziať do úvahy princípy, na ktorých sa Trump a ruský prezident Vladimir Putin dohodli v auguste na Aljaške, a vypracovať návrh „na riešenie ukrajinského konfliktu, ale aj na obnovenie vzťahov medzi USA a Ruskom [a] na riešenie bezpečnostných obáv Ruska“.
„V skutočnosti ide o oveľa širší rámec, ktorý v podstate hovorí o tom, ako skutočne konečne prinesieme trvalú bezpečnosť do Európy, nielen na Ukrajinu,“ povedal.
Cieľom je podľa Dmitrijeva vypracovať písomný dokument v tomto duchu pred ďalším stretnutím Trumpa a Putina. Plány na summit lídrov v Budapešti sú zatiaľ pozastavené.
Dmitrijev tiež povedal, že toto úsilie vôbec nesúvisí s úsilím Spojeného kráľovstva o vypracovanie mierového plánu pre Ukrajinu v štýle Gazy, ktorý podľa neho nemá šancu na úspech, pretože ignoruje ruské pozície.
Ruský zmocnenec uviedol, že americká strana teraz vysvetľuje „výhody“ svojho súčasného prístupu Ukrajincom a Európanom, píše Axios.
„Deje sa to na pozadí toho, že Rusko definitívne dosahuje ďalšie úspechy na bojisku,“ dodal s tým, že vplyv Moskvy rastie.
X X X
Poľské a spojenecké vojenské lietadlá v stredu nadránom opäť vzlietli v reakcii na ruské útoky na západe Ukrajiny s cieľom zaistiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru. Na sociálnych sieťach to oznámilo operačné velenie poľských ozbrojených síl, uviedla agentúra Reuters.
„V súlade s platnými postupmi operačné velenie ozbrojených síl aktivovalo potrebné sily a zdroje, ktoré malo k dispozícii. Boli vyslané dostupné dvojice stíhačiek a lietadlá včasného varovania. Pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového dohľadu boli uvedené do stavu najvyššej pohotovosti,“ napísalo na sociálnej sieti X operačné velenie.
„Tieto opatrenia majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť a chrániť vzdušný priestor, najmä v regiónoch susediacich s ohrozenými oblasťami. Operačné velenie ozbrojených síl monitoruje aktuálnu situáciu a sily a zdroje pod jeho velením zostávajú v pohotovosti na okamžitú reakciu,“ dodalo.
Agentúra Reuters uvádza, že okolo 05.00 h bol na takmer celom území Ukrajiny vyhlásený stave pohotovosti pre nebezpečenstvo ruských raketových a dronových útokov.
Dronový útok v stredu oznámilo aj Rusko. Podľa ministerstva obrany v noci na stredu zničila ruská protivzdušná obrana 65 ukrajinských dronov, z toho najviac nad Čiernym morom a Krasnodarským krajom na juhu Ruska. Na letisku v Krasnodare musela byť dočasne prerušená prevádzka.
X X X
Obvinení zo sabotáže v Poľsku utiekli do Bieloruska, Sikorski sľubuje odvetu. Na kritickú infraštruktúru nasadili 10-tisíc vojakov
Cieľom nedávneho teroristického útoku na železnicu v Poľsku bolo spôsobiť obete na životoch, vyhlásil v stredu v prejave pred Sejmom poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Zároveň zo zodpovednosti za tento čin obvinil Rusko a skritizoval podľa neho protieurópske vyjadrenia poľskej opozície.
Sikorski zároveň sľúbil odpoveď, ktorá nebude len diplomatická. V prejave pred poslancami Sejmu, dolnej komory parlamentu, sa podľa médií zmienil o ruskej vojenskej rozviedke GRU. Zo sabotáže na poľskej železnici sú podozrivé dve osoby s ukrajinským občianstvom pôsobiace v ruských službách, vyhlásil v utorok poľský premiér Donald Tusk. Podozriví podľa neho hneď po sabotáži odcestovali z Poľska.
Poľsko spustí operáciu Horyzont, v rámci ktorej na ochranu kritickej infraštruktúry nasadí do 10 000 vojakov, ktorí budú pomáhať polícii. Oznámil to v stredu na tlačovej konferencii minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.
Jasný signál
Armáda bude od 21. novembra pomáhať najmä s ochranou železníc, cestných mostov, letísk a strategických objektov. Náčelník generálneho štábu Wieslaw Kukula upozornil, že dlhé noci v nasledujúcich týždňoch predstavujú zvýšené bezpečnostné riziko najmä v súvislosti s očakávanými presunmi obyvateľov pred Vianocami. „Pripravujeme sa na širokú paletu udalostí, ktoré sa môžu stať,“ dodal Kukula. Podľa vlastných slov verí, že operácia pomôže sabotážam predísť.
„Je to vyslanie jasného signálu, že Poľsko je pripravené a využije všetky zdroje, ktoré má, aby bránilo bezpečnosť svojich obyvateľov,“ povedal minister vnútra Marcin Kierwiňski, ktorého rezort bude nasadenie vojakov koordinovať. Minister obrany dodal, že v zahraničných metropolách je bežné vidieť vojakov hliadkovať na uliciach a že Poľsko je na to tiež pripravené vďaka svojej armáde, ktorá je podľa počtu vojakov tretia najväčšia v NATO. Generál Kukula tiež informoval o príprave novej aplikácie, prostredníctvom ktorej budú môcť ľudia jednoduchšie nahlasovať podozrivé aktivity. Podľa Kukulu mali bezpečnostné zložky doteraz problém napríklad s lokalizáciou oznámení, čo má aplikácia vyriešiť vďaka lokalizácii prostredníctvom GPS a možnosti zasielania fotografií.
Okrem vojakov budú do operácie nasadené aj drony a iná moderná technika a zameria sa aj na bezpečnosť v kyberpriestore. Operácia má pomôcť aj s vypracovaním nových odporúčaní a inštrukcií v súvislosti s ochranou kritickej infraštruktúry.
Prvé zatýkania a obvinenia
Bezpečnostné zložky v stredu oznámili, že zadržali prvých podozrivých z účasti na aktoch diverzie. Poľská prokuratúra zároveň vzniesla formálne obvinenie proti dvom hlavným páchateľom – ukrajinským občanom Oleksandrovi K. a Jevhenovi I. –, podozrivým zo spáchania diverzie teroristickej povahy na pokyn ruských služieb.
Hovorca ministra koordinátora špeciálnych služieb Jacek Dobrzyňski uviedol, že podozrivých zadržala Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) a polícia a vyšetrovatelia zabezpečili množstvo dôkazov. Vyšetrovatelia potvrdili nález dôkazov pri prehliadkach, vrátane drôtu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou slúžil na iniciáciu výbuchu, a kovových predmetov, ktoré mohli vykoľajiť vlak.
Dobrzyňski zdôraznil, že poľské bezpečnostné služby majú už výrazne viac informácií a sú na stope objednávateľov aj vykonávateľov útokov. „Potvrdzujem, že dochádza k prvým zadržaniam. Osoby, ktoré sa na tom podieľali, zadržiava ABW a polícia. V tejto fáze nemôžem poskytnúť viac podrobností,“ povedal. Dodal, že úkony pokračujú a prípad má dynamický charakter.
Hovorca spresnil, že v súvislosti s prípadom je zadržaných niekoľko ľudí. „Tieto osoby sú v tejto chvíli vypočúvané a zisťuje sa úloha jednotlivých osôb pri tomto teroristickom útoku,“ uviedol a dodal, že bezpečnostné zložky pátrajú po ďalších podozrivých. Všetkých zadržali na území Poľska. Hovorca prokuratúry tiež všeobecne uviedol, že okrem obvinených páchateľov, ktorí utiekli, sú v súvislosti s konaním zadržané aj iné osoby, proti ktorým však nebolo vznesené zatiaľ žiadne obvinenie.
Zámer zabíjať
„Jasným zámerom bolo spôsobiť ľudské obete,“ okomentoval incident Sikorski a dodal, že len zázrakom sa im podarilo predísť. Z útoku obvinil ruskú tajnú službu GRU, ktorá si podľa neho pravidelne najíma externých vykonávateľov útokov pod cudzou vlajkou, čím narážal na ukrajinské občianstvo podozrivých. Odpoveď na incident podľa neho nebude len diplomatická.
Obvinení hlavní páchatelia, dvaja občania Ukrajiny, do Poľska prišli na jeseň z Bieloruska a cez hraničný priechod Terespol-Brest tam po útoku aj ušli. Prokuratúra ich nezadržala, lebo utiekli do Bieloruska. Jeden z nich bol už dávnejšie odsúdený súdom v Ľvove za akty diverzie proti Ukrajine, druhý pochádza z Donbasu.
Minister varoval pred rozsiahlymi dezinformačnými operáciami Moskvy, ktoré majú podľa neho vyvolávať nedôveru voči Ukrajine a EÚ. „Rusko dáva miliardy na propagandu, ktorá má poštvať Poliakov proti susedom a spojencom,“ povedal minister.
V prejave zároveň obvinil opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) z pokrytectva pri kritike Európskej únie, keďže práve vtedajší predseda vlády Jaroslaw Kaczyňski dojednával Lisabonskú zmluvu a jeho brat, prezident Lech Kaczyňski ju podpísal. „Ak dnes tvrdia, že Brusel obmedzuje poľskú suverenitu, mali by sa najprv ospravedlniť Poliakom,“ vyhlásil Sikorski.
Sikorski zdôraznil, že členstvo v Únii nie je pre Poľsko stratou suverenity, ale jej posilnením. „Brusel nikdy nepošle tanky, aby nás prinútil používať rovnaké nabíjačky na telefóny,“ dodal. Na súčasného prezidenta Karola Nawrockého (zvoleného s podporou PiS) apeloval, aby netvoril vlastnú zahraničnú politiku, ale reprezentoval tú, ktorú tvorí vláda. Minister tiež hlavu štátu vyzval, aby počas nadchádzajúcej návštevy Maďarska presadzoval otvorenie prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou, ktoré Budapešť blokuje. Nawrocki v predvolebnej kampani deklaroval, že aj on je proti vstupu Ukrajiny do EÚ.
V závere prejavu Sikorski vyhlásil, že Poľsko musí jasne rozlíšiť, kto je jeho spojencom a kto nepriateľom. „Nepriateľmi sú tí, ktorí poslali diverzantov zabíjať Poliakov,“ zdôraznil a dodal, že čas vojny odhaľuje morálnosť rozhodnutí a skutočných vlastencov./agentury/
X XX
O 48 hodín môže Putin čeliť ekonomickému kolapsu. Ak Trump necúvne, tvrdí expert
Americký prezident Donald Trump má všetky páky na to, aby rýchlo prinútil Vladimira Putina sadnúť si za rokovací stôl. V rozhovore pre Espreso TV to uviedol bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Volodymyr Ogryzko.
Za najzávažnejší útok posledných týždňov sa považuje zásah do rozvodne Vladimirskaja (750 kV), ktorá bola zasiahnutá dvakrát. Ide o kľúčový uzol medzi Sibírou a Moskvou. Požiare na prepínacom zariadení spôsobili odpojenie až 30-tisíc odberateľov.
Sankcie uvalené USA obsahujú dátum 21. novembra, čo je konečný termín, dokedy musia spoločnosti prestať spolupracovať s ruskými firmami Rosnefť a Lukoil.
„Zdá sa mi, že Trumpov tím si musí uvedomiť, že nie je potrebné hovoriť veci, ktoré v skutočnosti nie sú pravdivé. Tu jemne narážam na to, čo (Marco) Rubio nedávno povedal o tom, že Američania vyčerpali všetky možnosti sankcií,“ uviedol Ogryzko.
Explózia v srdci Ruska: všetky tri vetvy strategického ropovodu pri Moskve vybuchli súčasne
Podľa neho je všetko v Trumpových rukách a šéf Bieleho domu má všetky potrebné veci na to, aby zatlačil na Putina. Ogryzko tvrdí, že ak Trump do 21. novembra necúvne a nebude chcieť zrušiť alebo odložiť sankcie, Putin vstúpi do obdobia, ktoré sa skončí kolapsom jeho ekonomiky.
„Myslím si, že potom sa začnú skutočné rozhovory, nejaká praktická diskusia a skutočné rokovania. Kým sa tak nestane, všetky ostatné rozhovory sú bezvýznamné,“ skonštatoval Ogryzko.
Americký prezident v októbri oznámil „obrovské“ nové sankcie zamerané na ruské ropné spoločnosti Lukoil a Rosnefť, pretože Moskva odmietla rokovať o ukončení vojny proti Ukrajine.
Opatrenia oznámené 22. októbra boli „výsledkom nedostatku seriózneho záväzku Ruska k mierovému procesu na ukončenie vojny na Ukrajine,“ uviedlo americké ministerstvo financií, účinnosť mali nadobudnúť 21. novembra.
Trumpove sankcie prinútili niektoré európske krajiny urýchlene riešiť hrozbu prerušenia dodávok paliva. Nemecko získalo šesťmesačnú výnimku pre svoju rafinériu Schwedt, ktorú vlastní Rosnefť a Washington ju formalizoval v piatok. Bulharsko zase znárodnilo rafinériu Neftochim v Burgase, ktorú vlastní Lukoil.
Maďarsko si počas návštevy premiéra Orbána v Bielom dome zabezpečilo ročnú výnimku na pokračovanie v nákupe ruskej ropy.
Ministerstvo financií USA predĺžilo v sobotu 15. novembra platnosť výnimky zo sankcií pre ruský ropný gigant Lukoil len niekoľko dní predtým, ako mali nadobudnúť účinnosť.
Nové licencie ministerstva umožňujú Lukoilu prevádzkovať svoje podniky po celom svete do 13. decembra, keďže spoločnosť sa snaží predať svoje zahraničné aktíva. V prípade Bulharska to platí do 29. apríla budúceho roka./agentury/
X X X
Od výplaty k výplate, bez úspor a nádeje na skorú zmenu. Pracujúci na Slovensku sa prepadajú čoraz hlbšie do biedy
Chodíte poctivo každý deň do práce, no aj tak máte problém vyžiť z výplaty? S podobným problémom zápasí približne každý štvrtý pracujúci Slovák. Väčšina z nás pritom ani zďaleka nedosiahne na priemernú mzdu a tí, ktorí majú minimálny plat, sú na tom ešte horšie. Podľa prepočtov odborníkov totiž naša minimálna mzda nedokáže pokryť ani náklady na dôstojný život.
Jednoducho, kým ceny bývania, energií či potravín za posledné roky výrazne rástli, príjmy mnohých domácností toto tempo nestíhajú dobiehať. Subjektívna chudoba – teda pocit, že s peniazmi vychádzate len s ťažkosťami – sa na Slovensku drží na jednej z najvyšších priečok v celej Európskej únii (EÚ).
Napriek tomu, že hospodárstvo rastie a subjektívna chudoba v Európe klesá, Slováci to príliš nepociťujú. Miera tohto ukazovateľa v EÚ klesla od roku 2018 do roku 2024 o 4,1 percentuálneho bodu. Na Slovensku počas spomínaného obdobia číslo dokonca stúplo o 3,3 percentuálneho bodu (z 25,4 percenta na 28,7 percenta).
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v tejto súvislosti upozorňuje, že napriek rastu ekonomiky a životnej úrovne mnohí ľudia necítia zlepšenie svojho postavenia a žijú „od výplaty do výplaty“.
Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska už len Gréci (takmer 67 percent národa cíti, že im peniaze nestačia) a Bulhari (37,4 percenta). Spomedzi krajín V4 je však na tom Slovensko suverénne najhoršie. Subjektívna chudoba v Poľsku je na úrovni len 11,5 percenta, v Čechách je to niečo vyše 14 percent a v Maďarsku menej ako 20 percent.
Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč upozornil na to, že sme na tom z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia dlhodobo horšie ako okolité krajiny. Podľa neho tak nejde iba o subjektívny pocit Slovákov, že sa im finančne nedarí najlepšie, ale situácia je u nás reálne horšia ako u našich susedov.
„Čo sa týka financií, tak spomedzi takzvaných postkomunistických členských krajín EÚ má priemerný Slovák druhé najnižšie finančné aktíva (10 580 eur) po Rumunsku (10 270 eur). Priemerný Čech má 34 740 eur, Poliak 15 970 eur. A zároveň máme druhý najvyšší priemerný dlh (10 960 eur) po Estónsku (12 750 eur), pričom priemerný Čech má dlh vo výške 10 170 eur a priemerný Poliak 5 210 eur. Ak si dáme do súvisu priemerný dlh s priemernými finančnými aktívami, tak len Slováci majú vyšší dlh ako aktíva,“ povedal pre Pravdu odborník s odvolaním sa na dáta z Allianz Global Wealth Report 2025.
Subjektívna verzus reálna chudoba
Dáta Eurostatu z minulého roka ukazujú aj na ďalšiu zaujímavosť. Vo väčšine krajín EÚ počet subjektívne chudobných prevyšoval počet ľudí, ktorí sú podľa štatistík reálne ohrození chudobou. „Vyššia úroveň subjektívnej chudoby sa prejavila najmä vo východnej a južnej Európe… Celkovo v 16 krajinách EÚ žije väčší podiel ľudí, ktorí sa považujú za subjektívne chudobných, než tých, ktorí sú podľa oficiálnych ukazovateľov ohrození chudobou,“ približujú európski štatistici.
Najvýraznejší rozdiel medzi týmto dvoma hodnotami, vyše 47 percent, bol v Grécku. Nasledovalo Bulharsko, kde rozdiel predstavoval 15,7 percenta, a potom Slovensko (14,2 percenta). Znamená to, že v týchto krajinách je omnoho viac ľudí, ktorí sa subjektívne cítia chudobní, než tých, ktorí sú podľa oficiálnych ukazovateľov reálne ohrození chudobou.
Miera rizika chudoby pritom zachytáva iba tých ľudí, ktorých príjem klesne pod určitú hranicu – konkrétne pod 60 percent mediánu príjmov v krajine. Na Slovensku bol minulý rok platový medián 1 434 eur, hranica chudoby sa tak pohybovala niekde okolo príjmu vo výške 860 eur. Pre zaujímavosť – v roku 2024 bola minimálna mesačná mzda v hrubom o 110 eur nižšia ako táto hranica.
Inak povedané, domácnosti ohrozené chudobou sú také, ktoré zarábajú výrazne menej než väčšina populácie. Tento ukazovateľ však nezohľadňuje rastúce výdavky, dlhy či to, ako ľudia sami cítia svoju finančnú situáciu.
Z tohto hľadiska je však na tom Slovensko lepšie nielen ako priemer EÚ, ale aj ako veľká väčšina členských krajín. Na Slovensku bolo v roku 2024 chudobou ohrozených 14,5 percenta ľudí, priemer únie predstavoval 16,2 percenta. Najlepšie na tom sú naši susedia v Českej republike, u nich je na hranici chudoby len 9,5 percenta ľudí. A opäť platí, že sme aj v tomto ukazovateli horší ako Maďari a Poliaci.
Spolu s Bulharmi, Grékmi a Maďarmi je Slovensko aj na chvoste platových rebríčkov. Priemerný ročný plat sa u nás v minulom roku vyšplhal na 20 287 eur. O približne tisíc eur vyššie platy za rok ako my mali dokonca aj Rumuni. Dôležitejšie je, že výrazne zaostávame za priemerom EÚ – ročný plat priemerného Európana je totiž bezmála o 20-tisíc eur vyšší ako mzda priemerného Slováka.
Problém s produktivitou?
KOZ upozorňuje na to, že k systémovým príčinám chudoby patrí nízka kvalita pracovných miest spolu s nízkymi platmi. Odborári zároveň dopĺňajú, že problémy sa netýkajú len ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nemajú tak stabilný príjem. „Od roku 2019 kontinuálne rastie podiel chudobných pracujúcich – zo 4,4 percenta v roku 2019 na 10,2 percenta v roku 2024, ktorí si zo svojich miezd a platov nedokážu pokryť základné životné potreby,“ píše konfederácia.
Ekonómovia však hovoria, že v porovnaní s ľuďmi z iných krajín EÚ zarábame málo vinou dlhodobej nízkej produktivity práce. Podľa Kočiša zo Slovenskej sporiteľne sa môžeme zbaviť subjektívnej chudoby tak, že naštartujeme „motor produktivity a posilníme ekonomické jadro“. „Posun k znalostnej ekonomike, ktorá vygeneruje vyššiu pridanú hodnotu, nakoniec pomôže aj ľuďom, ktorí pracujú v odvetviach, kde nie je veľký priestor na rast produktivity práce či vyššiu mieru inovatívnosti,“ opisuje naše možnosti Kočiš.
Pre vysvetlenie – produktivita práce hovorí o tom, koľko toho pracovníci dokážu vyrobiť za určitý čas. Ak napríklad dvaja ľudia pracujú rovnako dlho, ale jeden vyrobí dvakrát viac, má vyššiu produktivitu. Na Slovensku je produktivita relatívne nízka najmä preto, že veľká časť ekonomiky je založená na montážnych a menej technologicky náročných činnostiach, kde sa vytvára menšia pridaná hodnota. Domáce firmy tiež investujú menej do moderných technológií, inovácií a zlepšovania procesov. Výsledkom je, že za rovnaký čas práce vytvoríme menej hodnoty ako vyspelé krajiny, hoci ľudia pracujú rovnako tvrdo.
Analytik odborárov Košč však upozornil na to, že ak sa pozrieme na podiel platov na pridanej hodnote, tak náš podiel patrí medzi najnižšie v EÚ. Podľa neho by sme tak mohli mať vyššie mzdy aj bez toho, aby na Slovensku musela rásť produktivita práce a tiež bez toho, aby zamestnanci museli pracovať viac a tvrdšie.
„Produktivitu práce majú plne v rukách zamestnávatelia, ktorí dekády investovali do výskumu a vývoja minimum, najmenej spomedzi krajín V4. Slovenské firmy sa spoľahli na to, že konkurencieschopnosť si nebudovali zlepšovaním procesov, ale udržiavaním nízkych miezd – čo bola cesta do pekla,“ dodal Košč.
Podobne aj Kočiš vysvetľuje, že miera subjektívnej chudoby nepriamo odhaľuje limity doterajšieho modelu rastu našej ekonomiky. Ten bol podľa neho založený na kvalitnej, no lacnej práci, zahraničnom kapitále a slabých domácich investíciách do výskumu a vývoja./agentury/
X X X
Nové čierne stavby pribúdajú, lebo ľudia odmietajú platiť za jednu drahú vec. Poslankyňa navrhuje zmeny stavebného zákona. Stačiť by mali aj stručné výkresy
Nový Stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.), ktorý mal zásadne zjednodušiť byrokraciu a eliminovať čierne stavby, čelí kritike. Poslankyňa Darina Luščíková (za Progresívne Slovensko) predložila do parlamentu novelu, ktorá má sanovať jedno z najväčších systémových zlyhaní novej legislatívy, prehnanú náročnosť pri ohlasovaní drobných stavieb.
Novela sa snaží odstrániť bizarný paradox, kedy sa projektová dokumentácia pre stavbu bežného prístrešku na náradie alebo plotu na vlastnom pozemku stala drahšou, než je hodnota samotnej stavby.
Drahá pečiatka projektanta
V zmysle nového zákona je aj pri ohlásení drobnej stavby (napr. prístrešok, kôlňa, menšie terénne úpravy) vyžadovaná komplexná projektová dokumentácia, ktorú musí vypracovať autorizovaný projektant (§34 zákona).
Ako potvrdzuje aj dôvodová správa k návrhu, táto prísna požiadavka viedla ku kontraproduktívnym dopadom. „Vypracovanie dokumentácie je spravidla finančne náročné. V praxi dochádza k situáciám, kedy je vypracovanie projektovej dokumentácie drahšie ako samotná stavba…“
Občania, ktorí nechceli platiť stovky až tisíce eur za projekt, sa rozhodli zákon obchádzať. Výsledkom je presne to, čomu mal nový kódex zabrániť, a to nárastu nelegálnych, čiernych stavieb v kategórii drobných stavieb.
Návrat k svojpomoci
Novela navrhuje vrátiť sa k osvedčenému princípu, ktorý fungoval desaťročia. Znížiť byrokratické zaťaženie tak, aby boli ľudia motivovaní zákon dodržiavať.
Pri drobnej stavbe, a to aj v kritickej vzdialenosti do 2 metrov od hranice pozemku, by sa stavebníkovi umožnilo predložiť stavebnému úradu projektovú dokumentáciu, ktorá nie je vypracovaná autorizovaným projektantom.
Poslankyňa Luščíková odkazuje na predchádzajúci stav. „Podľa predchádzajúcej právnej úpravy k ohláseniu stavby postačoval jednoduchý situačný výkres, ktorý si v mnohých prípadoch vedeli stavebníci zhotoviť aj sami.“
Ide tak o priamu reakciu na aplikačnú prax s cieľom zamedziť neprimeranému zaťaženiu občanov nákladmi. Návrh sľubuje pozitívne sociálne vplyvy a lepšie služby verejnej správy, bez negatívnych vplyvov na verejné financie.
Prijatie návrhu by znamenalo koniec absurdity, kedy občan platí za pečiatku viac ako za stavebný materiál. Novela by mala podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2026./agentury/
X XX
Domov pre každý príbeh. ŠFRB sa mení na moderný a digitálny fond, ktorý chce byť bližšie k ľuďom
Rozhovor s Branislavom Časnochom, zástupcom generálneho riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania.
Pán Časnocha, Štátny fond rozvoja bývania prešiel v poslednom období výraznými zmenami. V čom spočíva hlavná filozofia týchto zmien?
Našou ambíciou je, aby ŠFRB nebol len „úradom“, kam ľudia chodia žiadať o úver, ale modernou inštitúciou, ktorá im pomáha rýchlo, transparentne a zrozumiteľne riešiť ich potreby bývania. Filozofia, ktorou sa riadime, je jednoduchá: byť bližšie k ľuďom – tak osobne, ako aj digitálne. Preto sme aj náš nový slogan zadefinovali ako „Domov pre každý príbeh“. Chceme, aby každý, kto s nami prichádza do kontaktu, cítil, že v centre našej pozornosti je on – klient.
Digitalizácia verejných služieb je dnes veľkou témou. Akým spôsobom sa digitalizuje práve ŠFRB?
Digitalizácia je dnes jadrom všetkých našich aktivít. V polovici tohto roka sme úspešne nasadili úplne nový informačný systém ES ŠFRB, ktorý nahradil zastaraný systém fungujúci viac ako desaťročie. Ide o komplexný a moderný systém, ktorý umožňuje efektívnejšie spracovanie žiadostí, znižuje administratívnu záťaž a zrýchľuje komunikáciu s klientmi.
Nový systém je integrovaný na štátne registre a zdroje dát – napríklad Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, register fyzických a právnických osôb – čo znamená rýchlejšie overovanie dokladov, menej papierov a menej povinností pre žiadateľov.
Zaviedli sme aj podporu plne elektronických dokumentov, čo umožňuje spracovať väčšinu úkonov bez nutnosti osobnej návštevy fondu. ES ŠFRB tak dnes predstavuje základ moderného, prepojeného a dynamického systému, ktorý dokáže pružne reagovať na zmeny procesov a zlepšovať klientsky komfort. Zároveň konsolidujeme naše údaje so štátnymi registrami, čo prináša presnejšie a jednotnejšie dáta pre riadenie fondu aj pre transparentnosť smerom ku klientom.
Na digitalizáciu nadväzuje aj nová webová stránka a klientsky portál. Čo prinášajú klientom?
V polovici tohto roka sme spustili aj nový web ŠFRB – moderný, prehľadný a responzívny, teda prispôsobený aj pre mobilné zariadenia. Nový web neponúka len informácie o produktoch a návodoch, ale aj praktické online nástroje, ako kalkulačky, prehľady úverových limitov či aktuálne novinky o zmenách v legislatíve a v podmienkach podpory.
Súčasne sme spustili aj nový Klientsky portál, ktorý je po prvýkrát prístupný aj pre fyzické osoby – nielen pre právnické osoby, ako to bolo v minulosti. Tento portál predstavuje zásadný krok vpred v oblasti elektronických služieb fondu.
Klienti v ňom nájdu rozšírený prehľad informácií, vrátane zoznamu a histórie komunikácie so ŠFRB, správu splnomocnení, elektronických podaní a prehľad čerpaní. Portál umožňuje podávať elektronicky napríklad žiadosť o podporu, žiadosť o uvoľnenie čerpania úveru, doplnenie podkladov či odstránenie nedostatkov, žiadosť o navýšenie úveru a ďalšie úkony.
Súčasťou portálu je aj výpis z účtu a dokonca predikcia budúcich splátok, čo klientom poskytuje úplne nový komfort a prehľad o ich záväzkoch voči fondu.
Aby sme tento ekosystém doplnili, od začiatku roka 2026 spustíme aj AI chatbota – inteligentného asistenta, ktorý bude 24 hodín denne odpovedať na otázky klientov a pomáhať im zorientovať sa v možnostiach fondu.
Nebude to len jednoduchý automat, ale nástroj, ktorý rozumie prirodzenému jazyku a dokáže viesť interaktívnu konverzáciu o úverových produktoch, podmienkach alebo postupe pri podávaní žiadostí. V prvej fáze sa zameria na fyzické osoby, v ďalšej bude rozšírený aj pre samosprávy.
Spomínali ste aj proklientský prístup. Čo to znamená v praxi?
Súčasťou našej novej filozofie je aj osobný kontakt s klientom, ktorý v minulosti často chýbal. Preto od začiatku budúceho roka otvárame Klientske centrum ŠFRB v Bratislave, ktoré bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto pre fyzické osoby, samosprávy aj developerov.
Klientom poskytneme možnosť dohodnúť si osobnú konzultáciu, alebo kontaktovať fond telefonicky či online. Naši odborní pracovníci budú k dispozícii pri vypĺňaní žiadostí, pri riešení čerpania úveru, či pri vysvetlení podmienok jednotlivých programov podpory.
Zároveň pripravujeme aj systém na rezerváciu termínov online, čo je ďalší krok k zníženiu administratívnej záťaže a čakacích lehôt.
Aké sú vaše hlavné ciele pre rok 2026?
Naším cieľom je, aby fond pracoval rýchlejšie, transparentnejšie a efektívnejšie. Využitím moderných technológií – najmä umelej inteligencie – chceme skrátiť čas medzi podaním žiadosti a rozhodnutím o jej schválení.
Plánujeme automatizovať niektoré časti posudzovania žiadostí, ako napríklad predbežnú kontrolu príjmov, preverovanie dokladov alebo výpočet úverových parametrov. To všetko s cieľom, aby sa fyzické osoby dostali k rozhodnutiu fondu v čo najkratšom čase.
Zrýchliť chceme aj proces čerpaní úverov, kde dnes najviac času zaberá administratíva a kontrola dokladov. Pomôcť by mala práve digitalizácia, prepojenie na registre a nové nástroje na overovanie údajov.
ŠFRB je často vnímaný ako fond pre samosprávy. Zameriavate sa však aj na fyzické osoby. Ako vnímate túto časť vašej agendy?
Fyzické osoby sú pre nás čoraz dôležitejšou skupinou. Ich počet rastie, rovnako ako dopyt po výhodných úveroch na výstavbu alebo obstaranie bytu. Chceme, aby títo klienti cítili, že fond nie je byrokratický kolos, ale partner, ktorý im rozumie a reaguje na ich potreby.
Preto aj naše nové digitálne riešenia cielime najmä na nich – aby mohli žiadosť podať pohodlne, z domu, a celý proces sledovať online. To je naša vízia moderného fondu, ktorý spája efektivitu technológií s ľudským prístupom.
Znie to ako výrazná zmena kultúry fungovania. Ako ju prijali samotní zamestnanci fondu?
Veľmi dobre. Uvedomujeme si, že digitalizácia nie je len o softvéri, ale aj o ľuďoch. Preto sme veľa investovali do školení, vzdelávania a vysvetľovania novej filozofie.
Chceme, aby každý pracovník fondu vnímal klienta ako partnera, nie ako „žiadosť v systéme“. S tým súvisí aj zlepšovanie interných procesov, hodnotenie výkonu a nové formy spolupráce medzi oddeleniami. A hoci niektoré zmeny nie sú jednoduché, som presvedčený, že práve takto sa fond môže stať modernou inštitúciou 21. storočia – rýchlou, dostupnou a otvorenou.
Na záver – aký je váš osobný cieľ v tomto transformačnom procese?
Mojím cieľom je, aby sa ŠFRB stal synonymom pre spoľahlivosť, dôveru a inovácie v oblasti bývania. Aby ľudia, ktorí uvažujú o svojom domove, vnímali fond ako prirodzeného partnera – či už ide o mladé rodiny, samosprávy alebo poskytovateľov sociálnych služieb.
A ak sa nám podarí, že o pár rokov budeme mať systém, v ktorom sa žiadosť podá online, posúdi automaticky a klient má peniaze na účte v priebehu niekoľkých týždňov, budem vedieť, že sme urobili kus dobrej práce.
Hlavné posolstvo:
Byť bližšie k ľuďom, digitalizovať procesy a urýchliť cestu k bývaniu. ŠFRB sa mení na fond, ktorý rozumie moderným potrebám Slovenska./agentury/
X X X
Na pohreb môžete dostať od štátu viac ako 4 000 eur. V roku 2026 porastú aj ďalšie dávky. Ktoré sa zvýšia?
Sociálna poisťovňa od 1. januára 2026 zvýši o 4,1 % viaceré úrazové dávky: úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Zvýšia sa aj maximálne sumy niektorých úrazových dávok. Poberatelia dávok nemusia o nič žiadať, Sociálna poisťovňa im sumy dávok prepočíta a zvýši automaticky, bez osobitnej žiadosti.
Ceny potravín stále rastú. O koľko bude drahší vianočný nákup a čo s cenami urobí konsolidácia 2026?
Úrazové renty, pozostalostné úrazové renty a maximálne sumy úrazových dávok sa zvyšujú (valorizujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2025, t. j. o 4,1 %. Poberatelia úrazových rent a pozostalostných úrazových rent nemusia o nič žiadať. Sociálna poisťovňa prvýkrát vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v januári 2026. Ich sumy prepočíta automaticky a rozhodne zo zákona. Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom januára 2026.
Takto sa zvýšia maximálne sumy niektorých úrazových dávok
Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky bude od 1. januára 2026 predstavovať sumu 80 360,80 eura. Rovnako sa na 80 360,80 eura zvyšuje aj maximálna výška úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí.
Maximálna výška náhrady nákladov spojených s liečením bude od 1. januára 2026 vo výške 40 181,10 eura.
Zvyšuje sa aj maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom – od 1. januára 2026 bude vo výške 4 019,60 eura. Na hodnotu 4 019,60 eur vzrastie aj maximálna výška úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti./agentury/
X X X
Zlodejom sa u najsledovanejšej futbalistky zapáčilo. Lehmannovú opäť vykradli, reagovala s humorom
Najsledovanejšia futbalistka sveta s renomé jednej z najkrajších hráčok má asi fanúšikov aj medzi kriminálnikmi. Alisha Lehmannová sa po roku opäť stala obeťou zlodejov, no celú situáciu zobrala s nadhľadom.
Alisha Lehmannová.
Tentokrát sa zlodeji vlámali do domu 26-ročnej Švajčiarky v talianskom meste Como. Futbalistka, ktorá háji farby miestneho klubu, to celé zdokumentovala v príbehu na svojom Instagrame.
„Ak mi nabudúce vykradnete dom, mohli by ste prosím po sebe upratať? Mám OCD (Obsedantno-kompulzívnu poruchu),“ okomentovala príspevok, na ktorom vidieť jej spálňu s rozhádzaným oblečením, taškami, krabicami a vytiahnutými zásuvkami.
Ofenzívna reprezentantka Švajčiarska sa nepochválila, akú škodu neželaní návštevníci spôsobili, no nie jej to jej prvá skúsenosť so zlodejmi.
V októbri 2024 úradovali v jej spoločnom dome s vtedajším partnerom, futbalistom Douglasom Luizom. Ukradli im hodinky a šperky v hodnote pol milióna eur.
Lehmannovej, ktorá je často označovaná za najpríťažlivejšiu hráčku na svete, sa veľmi nedarí ani na ihrisku. Celý zápas naposledy odohrala v úvodnom kole, počas posledných troch duelov dostala šancu ukázať sa iba na 34 minút.
Bývalá hráčka Juventusu, Aston Villy či West Hamu dala v novom pôsobisku zatiaľ iba jeden pohárový gól, v lige čaká na prvý presný zásah či aspoň gólovú asistenciu./agentury/
X XX
Svetové hviezdy ovládli Prahu: Irina Shayk bez obočia, česká topmodelka Herzigová aj najzaujímavejšia tvár Hollywoodu
Praha sa stala dejiskom prestížnej spoločenskej udalosti, v Obecnom dome sa konala slávnostná prezentácia a krst kalendára Pirelli 2026. Do Česka pricestovali svetové hviezdy z filmového, modelingového aj športového sveta, ktoré sa podieľali na tvorbe kalendára.
Supermodelka Eva Herzigová pózuje na fotografii počas uvedenia kalendára Pirelli 2026 v Prahe v Českej republike v piatok 14. novembra 2025. (AP Photo/Petr David Josek)
Medzi nimi nechýbala česká topmodelka Eva Herzigová (52), ktorá pózovala pre kalendár už po tretíkrát. Na červenom koberci zvolila dlhé čierne zamatové šaty s hlbokým výstrihom, ktoré elegantne zvýraznili jej štíhlu postavu.
Pozornosť pútala svetová topmodelka Irina Shayk (39). Do spoločnosti prišla v odvážnych čiernych šatách s asymetrickými výrezmi a kapucňou, pod ktorou skrývala vlasy. Výrazné smaragdovo zelené náušnice a odfarbené obočie doplnili jej netradičný vzhľad. „Prahu milujem,“ vyjadrila sa.
Svojou prítomnosťou zaujal aj herecký svet. Tilda Swinton, známa napríklad z filmov Letopisy Narnie či Pláž, prišla v bledohnedej bunde a dlhej splývavej sukni rovnakého odtieňa, doplnenej rukavicami a nevšedným účesom. Jej éterický a originálny vzhľad ju často radí medzi najzaujímavejšie herečky Hollywoodu.
Medzi hosťami nechýbala ani herečka Gwendoline Christie zo seriálu Hry o tróny, tenistka Venus Williams, herečka Luisa Ranieri či topmodelka Tereza Maxová (54).