USA: Potlačiť nepokoje v Los Angeles dorazila Národná garda. Fico sa zastával poslancov KDH. USA: Moskva ešte odpoveď na ukrajinský dronový útok. Cesta Fica do Uzbekistanu, Kazachstanu posilní bilaterálne vzťahy. Ďalší taliansky klub skončil kvôli finančným problémom

V hre je aj zásah námornej pechoty. Americký prezident Donald Trump rozhodol o nasadení 2000 príslušníkov Národnej gardy v Los Angeles, kde sa druhým dňom po sebe odohrávali strety medzi políciou a ľuďmi demonštrujúcimi proti raziám imigračného úradu. Informovali o tom v noci na dnes agentúry. O niečo neskôr šéf Bieleho domu Národnú gardu pochválil, hoci z dostupných správ zatiaľ nie je jasné, či a prípadne ako už zasiahla. Uviedol zároveň, že protesty nebudú tolerované. Demokratický guvernér Kalifornie Gavin Newsom krok Washingtonu skritizoval.

 Polícia zadržala muža počas protestu v Paramount v Kalifornii v sobotu 7. júna 2025 po tom, čo federálne imigračné úrady vykonávali svoje operácie.

Do Los Angeles dnes dorazili príslušníci Národnej gardy. Informuje o tom agentúra AP. Členovia kalifornskej Národnej gardy boli podľa AP videní vo federálnom komplexe v centre mesta, ktorý zahŕňa detenčné centrum, kde v posledných dňoch dochádza ku konfliktom.

„Prezident Trump podpísal prezidentské vyhlásenie, ktoré stanovuje nasadenie 2000 príslušníkov Národnej gardy na riešenie bezprávia, ktorému bolo umožnené prekvitať,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Vrcholných demokratických predstaviteľov Kalifornie pritom označila za neschopných.

V juhovýchodnej časti Los Angeles sa policajti stretli so zhruba stovkou demonštrantov, z ktorých niektorí niesli mexické vlajky a mali nasadené rúška, napísala agentúra Reuters.

Trumpov splnomocnenec pre ochranu hraníc Tom Homan medzitým stanici Fox News potvrdil, že gardisti budú v Los Angeles nasadení v sobotu večer miestneho času (v noci na nedeľu SELČ).

Kalifornský guvernér Gavin Newsom rozhodnutie administratívy označil za cielenú provokáciu, ktorá iba zvýši napätie.

„Tieto protesty radikálnej ľavice, podnecovateľov a často platených provokatérov, nebudú tolerované. Odteraz tiež nebude dovolené nosiť na protestoch masky. Čo títo ľudia chcú skrývať a prečo?“, napísal dnes ráno SELČ americký prezident na svojej sieti Truth Social. V príspevku tiež chválil Národnú gardu, ktorej ďakoval za dobre odvedenú prácu, hoci z médií zatiaľ nie je zrejmé, či Národná garda už zasiahla.

Prezident Trump medzitým na svojej sociálnej sieti napísal, že ak guvernér a starostka Los Angeles Karen Bassová „nezvládajú svoju prácu – a všetci vedia, že nezvládajú – potom zasiahne federálna vláda a ten problém vyrieši“. V tejto súvislosti vyhlásil, že v Los Angeles dochádza k nepokojom a rabovaniu.

Minister obrany Hegseth na X uviedol, že Národná garda je nasadená s okamžitou platnosťou, aby pomohla v Los Angeles federálnym bezpečnostným zložkám. „A ak násilie neustane, budú nasadení aj príslušníci námornej pechoty v aktívnej službe z Camp Pendleton – sú v stave najvyššej pohotovosti,“ dodal.

Protesty postavili demokratov riadených Los Angeles, kde podľa sčítania ľudu tvoria veľkú časť obyvateľov hispánci a ľudia narodení v zahraničí, proti republikánskemu prezidentovi, ktorý si v rámci svojho druhého funkčného obdobia stanovil za cieľ tvrdo zakročiť proti nelegálnej migrácii.

Podľa svedkov agentúry Reuters začali úrady neskoro popoludní zadržiavať niektorých demonštrantov. Koľko ľudí bolo zatknutých, úrady neoznámili. Terajšie protesty sa začali v piatok po tom, ako bolo pri sérii razií Úradu pre imigráciu a clá (ICE) v meste zadržaných 44 osôb.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti vo svojom vyhlásení k piatkovým protestom uviedlo, že 1000 výtržníkov obkľúčilo budovu federálnych bezpečnostných zložiek, napadlo príslušníkov imigračného úradu ICE, prepichovalo pneumatiky, poškodzovalo budovy, ako aj majetok hradený z peňazí daňových poplatníkov. Agentúra Reuters napísala, že sa jej presnosť tvrdenia ministerstva nepodarilo bezprostredne overiť./agentury/

X X X

USA: Moskva ešte nezrealizovala odpoveď na ukrajinský dronový útok.

Americké zdroje tvrdia, že zatiaľ neprišlo na plnú odpoveď Ruska voči Ukrajine po dronovom útoku. Diplomati očakávajú eskalované útoky na kyjevské vládne centrá.

Spojené štáty sa domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nezrealizoval svoju hrozbu odvety voči Ukrajine za dronový útok z minulého týždňa a že očakávaná odpoveď bude pravdepodobne rozsiahla, uviedli pre agentúru Reuters americkí predstavitelia, píše TASR.

Ukrajina minulú nedeľu podnikla dronové útoky na letecké základne hlboko v Rusku, pričom zničila viac ako desať lietadiel a poškodila niekoľko ďalších.

Načasovanie ruskej odvety podľa amerických predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, nie je známe. Jeden zo zdrojov tvrdí, že by k nej mohlo dôjsť v priebehu niekoľkých dní. Druhý predstaviteľ sa domnieva, že odveta bude pravdepodobne zahŕňať rôzne raketové a dronové útoky.

Útok bude iný

Títo predstavitelia neuviedli podrobnosti o očakávaných cieľoch Ruska. Prvý predstaviteľ uviedol, že útok Moskvy bude „asymetrický“, čo znamená, že jeho spôsob a ciele nebudú zrkadliť ukrajinský útok z minulého víkendu na ruské bojové lietadlá.

Rusko podniklo v piatok rozsiahly útok raketami a dronmi na ukrajinskú metropolu Kyjev. Ruské ministerstvo obrany uvidelo, že útoky na vojenské objekty boli odpoveďou na „teroristické činy“ voči Rusku. Americkí predstavitelia však podľa Reuters veria, že úplná ruská odpoveď ešte len príde.

Rudko chce vyslať odkaz

Diplomatický zdroj uviedol, že hoci reakcia Ruska už mohla začať, pravdepodobne sa vystupňuje útokmi na symbolické ukrajinské ciele, ako sú vládne budovy, v snahe vyslať Kyjevu jasný odkaz, píše Reuters. Ďalší diplomatický zdroj tvrdí, že ruský útok bude „obrovský, krutý a neúprosný“. „Ale Ukrajinci sú statočný národ,“ dodal.

Rusko podniklo v noci na sobotu a následne aj poobede útok na ukrajinské mesto Charkov, kde podľa tamojších predstaviteľov zahynuli štyria ľudia a viac ako 60 utrpelo zranenia., aktuality.sk

X X X

Fico: Atmosféra je pološialená, skokový náraz výdavkov na zbrojenie je nemožný. Peniaze na obranu musia ísť aj do civilných projektov

Atmosféra vo svete je pološialená, zbrojárske firmy si mädlia ruky a vyhnúť sa zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie je takmer nemožné. Nemožný je však ich skokový nárast, uviedol premiér Robert Fico.

Ak si niekto myslí, že skočíme vo výdavkoch na zbrojenie z dvoch percent rovno na päť, tak to je nemožné. Fico tvrdí, že prezident Peter Pellegrini by mal zvolať okrúhly stôl k tejto téme, kde by sa politické strany jasne vyjadrili k zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie, keďže je to vec, ktorá presahuje jedno volebné obdobie.

Podľa Fica je nutné, aby sa peniaze určené na výdavky na obranu, dostali tiež na duálne projekty, z ktorých by mal úžitok aj civilný sektor. Ako príklad uviedol nemocnicu v Prešove, ktorá sa financuje aj z rozpočtu ministerstva obrany.

Prezident SR Peter Pellegrini pri príchode na summit lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse v pondelok potvrdil, že SR podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO. „A preto Slovensko tiež podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta HDP (na projekty duálneho určenia),“ uviedol. Neskôr povedal, že je otázne v akom časovom horizonte sa takéto zvýšenie môže odohrať.

 Zo zbrojárskeho priemyslu profituje aj Slovensko. Podľa premiéra zbrojárske firmy výrazne prispeli k hospodárskemu rastu.

„V roku 2024, to znamená prakticky prvý rok nášho vládnutia, zbrojársky priemysel na Slovensku prispel k HDP (hrubému domácemu produktu) sumou 1,14 miliardy eur. On v podstate ťahal hospodársky rast,“ uviedol Fico. Vláda má ambíciu, aby v tomto roku dosiahol sumu 1,5 miliardy eur, čo by podľa premiéra bolo už jedno percento HDP./agentury/

X X X

Zbúrali ho, aby postavili niečo lepšie? Nový Istropolis má ambíciu zmeniť Bratislavu, pozrite sa ako bude vyzerať kontroverzný projekt za 600 miliónov

Bratislava pozná finálnu podobu nového Istropolisu. Ambiciózny projekt za 600 miliónov eur má zmeniť bývalý areál Domu odborov na modernú mestskú štvrť s bývaním, kanceláriami, veľkým parkom a novými cyklotrasami. Výstavba sa začne už v lete a prvá fáza má byť hotová do roku 2029.

Developer už predstavil finálnu podobu toho, ako má Istropolis vyzerať. Projekt počíta okrem bývania s kanceláriami aj so zásadnou zmenou dopravy. Podľa plánu má byť v okolí menej áut, nové cyklotrasy a veľký park v strede areálu. Mesto Bratislava začiatkom marca potvrdilo výstavbu a jej prvá etapa sa má začať už v lete.

Architekti zo štúdií KCAP (Holandsko) a Cityförster (Nemecko) navrhli nový Istropolis ako celistvú mestskú štvrť – s nižšími budovami popri Vajnorskej ulici, vyššími smerom ku Kukučínovej a kultúrno-kongresovým centrom ako hlavnou dominantou. Výšková budova pri Kukučínovej ulici bude mať napokon 28 poschodí a jej umiestnenie sa upravilo tak, aby lepšie zapadla do okolia.

V rámci celého projektu vznikne deväť budov – päť s bytmi, tri kancelárske a jedna spoločenská. Bude tu 600 bytov, kancelárie pre asi 5-tisíc ľudí, obchodné priestory a viac ako 2-tisíc parkovacích miest. Okrem toho, plánujú postaviť dve námestia, park, dve fontány, vysadiť 147 stromov v celom areáli a vybudovať kilometer cyklotrás oddelených od áut. Cyklisti budú mať aj vlastné zázemie pre bicykle.

Zmenou prešla najmä kultúrna stránka Istropolisu. Pôvodne sa plánovalo veľké Národné kultúrne a kongresové centrum, ale bez štátnej podpory musel developer návrh zjednodušiť. Nový plán počíta s kultúrno-spoločenskou halou a variabilným priestorom na rôzne podujatia.

Zachránia prvky starého Istropolisu

Architekti chceli stavbou zapadnúť do ulice, preto najvyššia budova Istropolisu smeruje od hlavného ťahu, ku križovatke Kukučínovej a Škultétyho ulici. „Dávali sme si pritom pozor, aby susedné domy neprišli o svetlo a aby ostali príjemné verejné priestory. Veríme, že kancelárie môžu slúžiť nielen firmám, ale aj kultúre – napríklad ako zázemie pre festivaly či umelecké organizácie. Tieto funkcie môžu dobre fungovať spolu s novou kultúrnou sálou,” približuje zámer architekt Jeroen Dirckx.

Developer chce v projekte zachovať odkaz pôvodnej stavby a umiestniť umenie zo zbúraného Domu odborov do verejných priestorov Istropolisu. Obnoví sa fontána od Pavla Mikšíka, vrátia sa aj typické stĺpy osvetlenia a vlajkosláva. Vo vnútri budú vitráže od Milana Dobeša, reliéf od Juraja Martha či dielo Zverokruh od Imricha Vaneka.

Inšpiráciu pôvodnou architektúrou uvidíme aj na lavičkách, svetlíkoch a developer hľadá využitie aj pre kubánsky mramor. Podoba bývalého Istropolisu sa odrazila aj na tvaroch toho nového. Budú tu strešné okná, ktoré architekti považovali za ikonické, obklad fasády bude lepený v takom smere, ako na Dome odborov. V rámci interiéru sa znovu vytvorí lamelový strop, podobný tomu, ktorý zdobil pôvodnú halu.

Zmeny v projektoch sú bežné a závisia ako od hlavného architekta Bratislavy, tak potrieb ľudí a trhu. To sa stalo aj Istropolisu. Nový dizajn kultúrno-spoločenskej haly sa prispôsobil mestu a organizátorom rôznych podujatí. Je menšia než sa pôvodne plánovalo, ale lepšie prepojená s okolím. Hala pojme 3000 ľudí na státie a 1800 na sedenie, čo viac zodpovedá potrebám súčasnej Bratislavy. Hotel projekt nepotreboval, preto od neho investor ustúpil.

\Zmení aj dopravu

Rozsiahly projekt chce zlepšiť dopravu v okolí frekventovanej križovatky Trnavského mýta, ktoré sa podľa modelovania odborníkmi má mierne odľahčiť. Zároveň pribudne odbočka zo Šancovej smerom na Kukučínovu ulicu.

V celom Istropolise sa bude dať pohodlne pohybovať pešo alebo na bicykli, keďže autá budú odklonené do podzemných garáží. Šoféri, ktorí budú cestovať do Istropolisu, zídu zo Šancovej ešte pred hlavnou križovatkou na parkovisko, ako k bytom, tak k spoločenskej sále na Kukučínovú.

„Príkladom dopravného riešenia je aj nová Škultétyho ulica, ktorá sa výrazne rozšíri, získa bohaté objemy zelene, prepojí peších s novým námestím a zároveň vytvorí vyvýšený prejazd pre autá – pocitovo ako na pešej zóne,” približuje obchodný riaditeľ developerskej spoločnosti Immocap Martin Marko. Dodáva, že pre Bratislavu ide o ojedinelé riešenie, pri ktorom sú peší uprednostnení pred autami. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského bude zmena naozaj prospešná. „Ide o kultúrno-spoločenský priestor vhodný aj pre pracovné príležitosti a bývanie. Podľa projektov má adekvátne napojenie na všetky dopravné siete. Preto je predpoklad, že sa stane miestom pre kultúru a voľný čas, vrátane zúžitkovania toho, že je významným dopravným uzlom,” prízvukuje.

Jeho výhodou bude aj budúce prepojenie širšieho centra mesta s Račianskej radiálou. „Z dopravného hľadiska ide o významný cestný uzol a aj významný uzol MHD, vrátane električiek ako nosného dopravného systému. Ak železnice spojazdnia stanicu v susedstve, význam tohto dopravného uzla ešte vzrastie,” uzatvára Drahovský.

 Kedy bude dokončený?

Masívny projekt vyžaduje výstavby po častiach. „Podľa plánu chceme projekt nového Istropolisu dokončiť v roku 2031. V prvej fáze plánujeme začať s výstavbou administratívnej a rezidenčnej budovy. Súčasťou prvej fázy bude tiež začiatok výstavby očakávanej kultúrno-spoločenskej haly,” uvádza Martin Marko z Immocapu.

Presný termín začiatku ešte nestanovili, no developer potvrdil spustenie v letných mesiacoch. „V úvodnej fáze určite začneme s prácami na príprave staveniska, s prekládkami infraštruktúr a prípravou stavebnej jamy pre prvú fázu projektu,” približuje Marko s tým, že všetko závisí od toho, ako rýchlo získajú stavebné povolenia a od možností stavebníkov. Výstavba bude prebiehať v rokoch 2026 – 2029. Celkovo bude Istropolis stáť asi 600 miliónov eur.

V prvej fáze teda postavia jednu kancelársku budovu, jeden obytný dom a kultúrno-spoločenskú sálu. Všetky tri budovy prvej fázy plánujú postaviť do roka 2029, maximálne 2030. Súčasne s jednotlivými budovami sa pristavia infraštruktúra, teda cyklotrasy, chodníky a potrebný prístup k nim.

Jednotlivé stavby majú rôzne využitie, preto výstavba trvá rôzne dlho. Napríklad kancelárie postavia do dvoch rokov, ale výstavba sály bude trvať dlhšie, pretože má ako väčšie garáže, tak inú funkciu. Zároveň podľa toho, kedy dostane developer povolenia, začne so stavaním druhej fázy – ktorá teda v realite bude realizovaná súčasne s prvou, preto sa môže stať, že vznikne skôr.

Immocap už ohlasuje aj nájomcov, ktorí budú využívať Istropolis. Okrem veľkých potravín (pravdepodobne Lidl zo Škultétyho ulice), sa stane súčasťou aj firma Dell. Lokálnych obyvateľov určite poteší, že zostáva aj legendárny stánok s kebabom, Musafer.

Viac zelene, kultúry a komunít

Bratislavské Nové mesto momentálne nemá priestor, ktorý by sa dal považovať za živé námestie. To má doplniť práve zámer developera. „Hlavným cieľom je zmeniť Trnavské mýto z prestupnej stanice na vyhľadávanú destináciu,” vysvetľuje Marko. Aby miesto v meste naozaj ožilo, potrebuje kvalitný priestor, kde ľudia radi trávia čas – či už tu pracujú alebo prídu za kultúrou, či pokojne na farmárske trhy. „Vychádzali primárne z toho, aby rozšírili komunitný priestor, ktorý na Trnavskom mýte existuje,” tvrdí Marko.

Spoločenský prínos Istropolisu je však hlbší. Presahuje do zelených riešení, ktoré Bratislava potrebuje ako soľ. To, že sú budovy prepojené, umožňuje ich efektivitu. „Kancelárska budova vytvára teplo vo svojich serverovniach, rezidenčné budovy vedia toto teplo využiť na ohrev úžitkovej vody. Rovnako pracujú inteligentné systémy s hĺbkovými vrtmi a tepelnými čerpadlami na solárny pohon,” opisuje detaily obchodný riaditeľ. Cieľom je, aby aj bežný človek pocítil efekt týchto opatrení.

 Mirka Ábelová, urbanistka a členka aktivistiek Znepokojené matky, vníma projekt Istropolisu pozitívne. Podľa nej môže vytvoriť klimaticky odolnú štvrť, najmä zeleňou, ktorá prinesie mestu tieň a tým pádom ochladenie. Zároveň upozorňuje, že vyplnením prázdnych priestorov sa lepšie využíva plocha mesta a znižuje sa jeho rozširovanie do okolia, čím sa zmenšuje dĺžka presunov. Mrzí ju však, že nebol pôvodný Dom odborov zachovaný a prípadne zapojený do projektu Nového Istropolisu.

Čo na to aktivisti a pamiatkari?

Nový Istropolis, ktorý nahradil ikonický Dom odborov, nebol vo viacerých kruhoch prijatý s nadšením. Námietky prišli kvôli záchrane architektonicky významnej stavby, ktorá však podľa developera Immocap nebola možná. Vyžadovala enormné financie na premenu, ktorá by už aj tak nezodpovedala súčasným potrebám mesta a jeho obyvateľom. Investor sa tak snažil vyhnúť údržbe nepotrebnej stavby tým, že ju nahradí vhodnejšou, multifunkčnou a viac využívanou.

Investor pred zbúraním budovy však sedel s aktivistami aj mestom o možnostiach, ako niektoré budovy či časti Domu odborov zachovať. Vyhľadať kompromis sa však nepodarilo. Navyše, stavba ako taká nebola zdravotne nezávadná – stavbári po začatí búrania odstránili viac ako štyri tony azbestu.

Podľa historika architektúry, Petra Szalaya, môžu za nevyužívanie Domu odborov naplno, odborové zväzy. „To, že nebol naplno Istropolis využívaný, súvisí aj s tým, že jeho vlastník zámerne utlmil aktivity v Istropolise a zanedbával jeho údržbu,” uvádza.

K zachovaniu podľa historika nedošlo z troch dôvodov. Jedným z nich bol netransparentný odpredaj odborovým združením developerovi. „A to napriek tomu, že o jeho kúpu prejavovalo záujem aj mesto a mestská časť,” prízvukuje. Mesto však údajne nemalo financie na jeho odkúpenie a ani Szalay nepozná sumu, akú získali odborári za areál. Zároveň si mestská časť, hlavné mesto aj štát uvedomovali, že investovanie do Domu odborov v jeho nevyužiteľnom stave nemalo zmysel.

Historik odkazuje aj na zlyhanie Pamiatkového úradu SR, ktorý zdržoval vyhlásenie Istropolisu za pamiatku, napriek tomu, že jednotlivé komisie úradu boli za pamiatkovú ochranu. Zároveň udáva, že Immocap získal búracie povolenie v rozpore so zákonom, no keď sa to preverovalo, budova už bola rozoberaná. Dom odborov bol vybudovaný ako oceľovo-betónový monolit, teda nebola možná zmena dispozície a zachovanie v pôvodnom znení nemalo pre obyvateľov Bratislavy využitie.

Otvára aj otázku toho, že s Domom odborov mesto prišlo o kultúrne priestory pre obyvateľov, klubovne pre deti a verejnosť (dlhodobá scéna Radošinského naivného divadla, experimentálne divadlo Teatro Wüstenrot), a že upustenie od výstavby hotela oslabí kongresovú funkciu ako sály tak celého nového Istropolisu.

 Investor však plánuje kultúrne oslabenie nahradiť vo väčšom rozsahu a ubytovanie pre kongresy je možné v blízkom okolí, čo bolo aj dôvodom zrušenia výstavby ďalšieho hotela na Trnavskom mýte. Faktom tiež zostáva, že bez kúpy developerom, by stavba naďalej chátrala. Jeho zánik bol tak viac-menej istý a ak malo prísť k jeho záchrane, mala byť riešená oveľa skôr – v tomto kontexte je však sporný hlavne jeho prínos pre Bratislavu.

Szalay taktiež upozorňuje to, že projekt bude mať viac zastavanej plochy budovami, ako pôvodný komplex. Avšak nový priestor bude mať násobne viac zelene a kvalitnejšieho verejného priestoru, čo je koniec-koncov prínosom aj pre klímu mesta, než predchádzajúca dláždená plocha Domu odborov.

Zaujímavá história Istropolisu

Dom odborov, techniky a kultúry, neskôr známy ako Istropolis, bol významným architektonickým dielom slovenského monumentalizmu. Jeho výstavba sa začala po architektonickej súťaži v roku 1956, ktorú vyhrali Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl.

Výstavba prebiehala postupne, v roku 1968 bola dokončená výšková budova s kanceláriami, v roku 1971 Dom techniky, v roku 1974 Dom detí a mládeže a v roku 1975 hlavná spoločenská časť – Dom odborov. Komplex vynikal masívnou architektúrou, zmiernenou členením jednotlivých budov, ale aj mramorovým obkladom a množstvom umeleckých diel od popredných slovenských umelcov. Areál bol zbúraný v roku 2022./agentury/

X X X

Vedci našli kľúč proti chronickej bolesti chrbta. Uľavuje od bolesti aj od stresu. Je to jednoduché a prakticky zadarmo

Pobyt v prírode alebo v jej blízkosti môže pomôcť ľuďom s chronickými bolesťami chrbta zvládať ich stav. Pacientom trpiacim bolesťami dolnej časti chrbta poskytuje istú mieru úniku z reality, čo im pomáha lepšie zvládať fyzickú bolesť.

 Pobyt v prírode podľa vedcov pomáha proti bolesti chrbta.

Poukázala na to nová štúdia publikovaná v časopise The Journal of Pain. Ide o prvý výskum svojho druhu, ktorý sa pýta ľudí so skúsenosťami s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta – v niektorých prípadoch trvajúcou takmer 40 rokov – na úlohu prírody v stratégiách, ktoré používajú na zvládanie svojho stavu.

Ako sa správne hýbať pri práci na záhrade

Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa mohli dostať do prírody, uvádzali, že im to umožnilo nadväzovať sociálne kontakty, zatiaľ čo by inak trávili väčšinu času izolovaní v interiéri.

 Pobyt v prírode im poskytol určitú mieru rozptýlenia od bolesti a pocit úniku z každodenného života. Vychutnávali si tiež možnosť pohybu v príjemnom prostredí, ktoré uprednostňovali pred posilňovňami alebo podobnými miestami.

Okrem toho prírodné prvky ako čerstvý vzduch či zvuky a vizuálna prítomnosť vody podľa respondentov prispievali k pocitu pokoja, ktorý im uľavoval od stresu a úzkosti spôsobených ich bolesťou.

„Bolesť dolnej časti chrbta, podobne ako mnohé iné formy fyzického diskomfortu, môže byť vyčerpávajúca, izolujúca a oslabujúca. V čase, keď sa čoraz viac kladie dôraz na nové a komplexnejšie prístupy k liečbe chronickej bolesti, sa príroda javí ako potenciálna možnosť,“ povedal hlavný autor štúdie Alexander Smith z Katedry psychológie University of Plymouth.

Účastníci výskumu však vyjadrili obavy ohľadom prístupnosti niektorých miest – faktory ako nerovný terén alebo nedostatok miest na sedenie mohli znižovať ich zážitok a odrádzať ich od návštevy takýchto priestorov.

    „Náš výskum ukázal, že tí, ktorí mali prístup k prírode, z toho profitovali fyzicky aj psychicky. Jednoduché zmeny, ako lepšie chodníky a lavičky, či technologické inovácie ako virtuálna realita môžu pomôcť sprístupniť tieto výhody širšiemu okruhu ľudí. Dúfame, že naše zistenia otvoria dvere ďalšiemu skúmaniu možností, ako to dosiahnuť,“ verí Smith.

Na základe týchto zistení výskumníci odporúčajú, aby ľudia s chronickými bolesťami dolnej časti chrbta – ako aj zdravotníci, ktorí ich liečia – viac zohľadňovali úlohu prírody v podpore zdravia a pohody. Navrhli tiež, aby sa prírodné priestory upravili tak, aby zahŕňali viac prvkov prístupného dizajnu. Taktiež spolupracujú s ľuďmi s rôznymi formami chronickej bolesti na vývoji a testovaní inovácií vo virtuálnej realite, ktoré by im umožnili zažiť výhody pobytu v prírode aj v prípadoch, keď sa do nej fyzicky nemôžu dostať.

  Štúdiu vykonali odborníci na zvládanie bolesti a environmentálnu psychológiu z University of Plymouth a University of Exeter. Základom boli rozhovory s desiatimi ľuďmi, ktorí zažívali chronické bolesti dolnej časti chrbta v rozmedzí od piatich do 38 rokov.

„Táto štúdia sa zaoberá dôležitými otázkami rovnosti v oblasti zdravia a fyzickými bariérami, ktorým čelia ľudia s chronickou bolesťou pri prístupe do prírodných priestorov. Mnohí narážajú na výrazné prekážky, ako je nerovný terén, nedostatok sedenia alebo problémy pri opúšťaní domova, čo im sťažuje využitie regeneračných účinkov prírody,“ opisuje ďalší autor štúdie a odborný asistent v oblasti neurovedy bolesti na University of Exeter Sam Hughes.

„Myslíme si, že budúci výskum by mohol využiť imerzívne technológie, ako virtuálna realita, na prekonanie týchto prekážok, čím by sa ľuďom umožnilo zažiť výhody prírody aj bez potreby fyzického pohybu v neprístupnom teréne. To by mohlo výrazne zvýšiť inkluzívnosť a dostupnosť stratégií na zvládanie chronickej bolesti v budúcnosti,“ dodal Hughes./agentury/

X X X

Robert Fico sa zastával poslancov KDH: Sú spochybňovaní len preto, že sú pripravení zahlasovať za novelu ústavy

  Premiér Róbert Fico sa neplánuje riadiť uznesením proti protiruským sankciám, ktoré v parlamente presadil Andrej Danko. „Tak sme alebo nie sme členský štát EÚ? Sme,“ reagoval Fico.

Premiér Robert Fico dnes vystúpil na už tradičnej nedeľnej tlačovej besede. Jej veľkú časť venoval prichádzajúcemu hlasovaniu o jeho návrhu novely ústavy. Tou chce podľa jeho slov postaviť hrádzu proti „bláznivým nápadom“ od progresívcov z Bruselu.

Hlasovanie o novele ústavy zaradila koalícia na úplný koniec aktuálnej schôdze parlamentu a stále nie je isté, či sa Ficovi podarí nájsť v parlamente potrebných 90 hlasov na jej schválenie. Predstavitelia koalície preto intenzívne rokujú s Kresťanskodemokratickým hnutím, ktoré pripúšťa, že za novelu zahlasuje.

„Ja si myslím, že 10 hlasov KDH doručí na to, aby prešla novela ústavy. Ale pripomínam, budeme rokovať o našich ďalších troch veciach,“ povedal pred týždňom pre Aktuality.sk predseda KDH Milan Majerský.

Pred hlasovaním sa ešte premiér Robert Fico zastal poslancov KDH, ktorí podľa neho čelia „spochybňovaniu“ zo strany „protivládnych médií“. Zároveň premiér ocenil, že sa mohol pri návrhu inšpirovať totožnou novelou ústavy z dielne KDH.

Máme historickú šancu, apeloval Fico

„Trochu ma prekvapuje, koľko úsilia protivládne a liberálne médiá vynakladajú na to, aby spochybňovali tých poslancov opozície, ktorí sú pripravení zahlasovať za túto novelizáciu ústavy,“ povedal na úvod časti svojej tlačovej besedy o novele ústavy Robert Fico.

Za novelu zvažuje zahlasovať 10 poslancov KDH – František Mikloško zákon podporiť nechce a koalícia rokuje aj s dvoma predstaviteľmi Kresťanskej únie – Anna Záborská a Richard Vašečka. Tí sú v klube hnutia Slovensko.

Ak by sa podarilo Smeru všetkých týchto poslancov presvedčiť, novela ústavy by prešla s 91 hlasmi. Na to upozornil aj premiér Robert Fico. „Keď sa pozeráme, aký je vývoj v Národnej rade Slovenskej republiky, môžem skonštatovať, že je historická šanca schváliť túto historickú novelizáciu Ústavy SR, pretože nadväzuje na dôležité ustanovenie, ktoré sme už dostali do Ústavy, ktoré definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy,“ povedal Fico. Aj spomínané zakotvenie manželstva v ústave presadil Robert Fico v roku 2014 spolu s KDH.

„Ja som veľmi rád, že sme prevzali do tohto návrhu novelizácie ústavy definíciu nadradenosti domáceho práva nad medzinárodným z dielne KDH, ktoré sa tým zaoberá dlhodobo (…) Pokiaľ bude v rozumnej miere predložený návrh, ktorý sa dotýka matky a otca, kde KDH navrhuje, že matka je žena a otec je muž, tak si viem predstaviť, že aj toto by mohlo byť zakotvené do Ústavy SR, pretože toto je skutočná hrádza progresivizmu a bláznivých nápadov, ktoré prichádzajú z liberálnych hláv,“ dodal Fico s tým, že si stále nie je istý, či zákon prejde. Podľa neho môže za zákon zdvihnúť ruku 89, ale aj 90 poslancov.

Dankovi neprekáža, že sa nebude riadiť jeho uznesením

Premiér Robert Fico sa dotkol aj uznesenia parlamentu o protiruských sankciách, ktoré tento týždeň schválili poslanci.

To prešlo len vďaka tomu, že sa pri hlasovaní neprezentovali poslanci opozície, čím znížili kvórum a návrh prešiel len vďaka 51 hlasom. Uznesenie Slovenskej národnej strany zaväzuje členov vlády, aby nehlasovali za protiruské sankcie v medzinárodných organizáciách a spoločenstvách.

Podľa Fica však ide len o politické uznesenie a nie je teda povinný hlasovať vždy proti protiruským sankciám.

„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico., aktuality.sk

X X X

Konsolidácia je výsledkom predchádzajúcich vlád, tvrdí Erik Tomáš

Zrušenie sviatku 17. novembra je jeden zo spôsobov, ako naspäť získať peniaze, dodal minister Tomáš.

Ak by vláda nekonsolidovala, tak by bol dlh vo verejných financiách ešte vyšší. Konsolidovať musí preto, aby naprávala škody po predchádzajúcich vládach. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH) reagoval, že riešením nie je zavedenie transakčnej dane, ktorá spôsobuje chaos a „zdiera“ ľudí o peniaze.

„Nikto túto transakčnú daň nechcel, ani vládna koalícia, ani opozícia. Je núteným dôsledkom zlých verejných financií, ktoré nám tu zanechala predchádzajúca vláda, preto sa konsoliduje,“ uviedol Tomáš a pozitívne ohodnotil dohodu vlády na oslobodenie živnostníkov a malým firmám spod transakčnej dane. Zdôraznil, že tento výpadok potrebovali nejako nahradiť a jedným zo spôsobov, ako priniesť peniaze do štátneho rozpočtu, je aj zrušenie štátneho sviatku, konkrétne 17. novembra.

Mimoriadna schôdza k transakčnej dani nebude

Koalícia sa podľa neho dohodla na tom, že zvolávať mimoriadnu schôdzu k transakčnej dani už nebude. Zároveň však naďalej budú prebiehať diskusie o jej možnom celkovom zrušení, no musia sa nájsť aj prostriedky na jej kompenzáciu. Hajko zdôraznil, že celé KDH je proti transakčnej dani, ktorá sa pomaly premietne do cien produktov, ktoré zaplatia všetci obyvatelia. Preto je potrebné nájsť iné a prijateľnejšie opatrenia.

Ďalej kritizoval zrušenie 17. novembra ako štátneho sviatku s tým, že vláda si tento deň vybrala, pretože do konca roka už veľa sviatkov nezostalo, aby stihla vykryť výpadok v rámci konsolidácie a opatrenia smerom k malým firmám a živnostníkom. „Koniec koncov sa musí tá transakčná zrušiť, a teraz sa hľadá nejaká barlička, že akým spôsobom ten výpadok kryť. A preto sa hovorí o sviatkoch,“ spresnil Hajko.

Otvorenie druhého piliera neublíži nikomu, tvrdí Tomáš

Ďalšou témou boli americké clá a schválenie opatrenia kurzarbeitu, ktoré má pomôcť firmám s nepredvídateľnými situáciami, ak by došlo k prekážke napríklad z dôvodu odbytu a pre ich zamestnancov by nebolo dostatok práce. Hajko upozornil, že toto opatrenie a peniaze naň z fondu pre skrátenú prácu Sociálnej poisťovne (SP) nebudú stačiť. Štát by mal v prvom rade podľa neho podporovať firmy, aby na Slovensku vytvárali pracovné miesta. Rovnako by sa mal snažiť o vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré by pritiahlo do krajiny viac investícií.

Tomáš dodal, že kurzarbeit má svoje zdroje a prípadné otvorenie druhého piliera nebude použité na jeho pokrytie. „Prípadné otvorenie druhého piliera neublíži nikomu, pretože každý sám sa rozhodne, či v tom druhom pilieri ostane alebo nie, bude to na jeho slobodnom rozhodnutí. Neotvorenie druhého piliera by však mohlo ublížiť tým ľuďom, ktorí pre účasť v druhom pilieri budú mať nižšie dôchodky a zostanú tam uväznení,“ upresnil. Hajko súhlasil s tým, že pre niektorých ľudí je druhý pilier nevýhodný, avšak nie je podľa neho správne, aby sa ľuďom povedalo, nech z neho vystúpia a ich nasporené peniaze tak prepadnú do SP., aktuality.sk

X X X

Na Slovensku sa odohráva najväčšia krádež v histórii. Druhý pilier nie je bankomat pre vládu (názor Simony Petrík a Štefana Kišša)

Robert Fico našetrené peniaze občanov vníma len ako zdroj na krytie aktuálnych problémov a udržanie moci. Keďže jeho štvrtá vláda nezvláda konsolidáciu, hrozí, že sa opäť ulakomí na úspory ľudí.

Simona Petrík je poslankyňa NR SR a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska

Štefan Kišš je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko

Ľuboš je zodpovedný. Má 32 rokov, pracuje ako projektový manažér a od nástupu na pracovný trh si šetrí v druhom pilieri. Vie, že ak by to nerobil, v budúcnosti by sa dočkal veľmi nízkeho dôchodku. Ak vôbec nejakého. Aj Erik je zodpovedný. Má 35 rokov a ako vicestarosta sa snaží zlepšiť život vo svojej obci. Tridsaťročná Katarína je realitná maklérka, pomáha iným nájsť domov. Aj ona je zodpovedná.

Robert zodpovedný nie je. Má 60 rokov, jeho ľudia mu schválili doživotnú rentu, na dôchodok si tak sporiť nemusí. Namiesto toho už skoro dve desaťročia oberá o budúce dôchodky Slovákov, ktorí sa rozhodli byť zodpovednými. Doteraz spôsobili, že Ľuboš za každý rok na budúcom dôchodku stratí 9 720 eur, Erik 9 804 eur, Katarína 8 828 eur.

Je to spravodlivé? Samozrejme, že nie. To však Roberta Fica nezaujíma. Našetrené peniaze občanov vníma len ako zdroj na krytie aktuálnych problémov a udržanie moci. Keďže jeho štvrtá vláda nezvláda konsolidáciu, hrozí, že sa opäť ulakomí na úspory ľudí. Odohráva sa najväčšia krádež v histórii Slovenska.

Prečo zlyháva náš dôchodkový systém

Súčasný dôchodkový systém má tri piliere. Prvý pilier je priebežný: dnešní pracujúci platia dôchodky súčasným penzistom. Výška dôchodku závisí od odvodov a počtu budúcich pracujúcich. Druhý pilier je reakciou na problémy prvého: časť povinných odvodov ide na váš osobný účet, na ktorom sa zhodnocujú. Tieto úspory sú vaším majetkom a sú dediteľné. Tretí pilier je plne dobrovoľný, môže doň prispievať zamestnávateľ., aktuality.sk

X X X

Cesta Roberta Fica do Uzbekistanu a Kazachstanu posilní bilaterálne vzťahy

S prezidentom Uzbeckej republiky bude rokovať o vzájomných vzťahoch, podpíše aj viaceré memorandá. V Kazachstane budú témou aj podnikateľské vzťahy.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v nedeľu odcestuje s delegáciou ministrov a podnikateľov na oficiálnu návštevu Uzbekistanu a Kazachstanu. Hlavným cieľom cesty je prehĺbenie bilaterálnych vzťahov SR s obidvoma krajinami. Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR.

V Taškente sa slovenský premiér stretne s prezidentom Uzbeckej republiky Šavkatom Mirzijojevom, s predsedom vlády Abdullom Aripovom a s predsedníčkou Senátu Tanzilou Narbajevovou. „S prezidentom Mirzijojevom bude premiér rokovať o prehĺbení vzájomnej bilaterálnej spolupráce a posilnení hospodárskych vzťahov. Počas stretnutia budú podpísané viaceré memorandá, napríklad o nadviazaní strategických partnerských vzťahov, ale aj o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a podobne,“ priblížil ÚV. Dodal, že v hlavnom meste Uzbekistanu sa premiér zúčastní aj na podnikateľskom fóre, na ktorom sa bude diskutovať o zintenzívnení ekonomickej spolupráce.

V kazašskej Astane sa Fico stretne s prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom a s predsedom vlády Olžasom Bektenovom, s ktorými bude diskutovať o posilnení bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Kazachstanom. „Počas návštevy predseda vlády SR otvorí podnikateľské fórum, na ktorom sa zúčastnia aj zástupcovia slovenských firiem,“ dodal úrad vlády., aktuality.sk

X X X

Kolumbijský senátor Uribe má po atentáte za sebou prvú operáciu, bola úspešná

Kolumbijský pravicový opozičný senátor Miguel Uribe, ktorý sa v sobotu na predvolebnom zhromaždení stal terčom atentátu, podstúpil prvú operáciu. Podľa agentúry AP išlo o „neurochirurgický a periférny cievny zákrok“. Primátor Bogoty Carlos Fernando Galán doplnil, že zákrok bol úspešný, ale nasledujúce hodiny budú kritické, píše TASR.

 Ľudia zapalujú sviečky pred nemocnicou, kde ošetrujú kolumbijského pravicového opozičného senátora a pravdepodobného kandidáta v budúcoročných prezidentských voľbách Miguela Uribeho po tom čo bol postrelený v Bogote 8. júna 2025.

Úrad generálneho prokurátora, ktorý vyšetruje streľbu na predvolebnom zhromaždení v Bogote, uviedol, že senátor utrpel dve strelné poranenia. Okrem Uribeho boli zranení ešte ďalší dvaja ľudia. Vo vyhlásení prokuratúry sa uvádza, že na mieste činu bol zadržaný 15-ročný chlapec so strelnou zbraňou.

Kolumbijská vláda oznámila, že ponúka odmenu za dolapenie všetkých zodpovedných za útok.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro vo vyhlásení na sieti X „rázne a kategoricky“ odsúdil útok na Uribeho. Vzhľadom na vážnosť incidentu zrušil plánovanú cestu do Francúzska.

V sobotu neskoro večer, po mimoriadnom zasadnutí bezpečnostnej rady štátu, Petro – prvý ľavicový prezident v dejinách Kolumbie – prisľúbil „úplnú transparentnosť“ vyšetrovania a identifikáciu iniciátorov útoku. Zároveň sľúbil preveriť aj prípadné zlyhania Uribeho osobných strážcov.

Uribe je členom opozičnej konzervatívnej strany Demokratické centrum (CD), ktorú založil bývalý prezident Álvaro Uribe. Agentúra Reuters poznamenala, že exprezident a senátor sú menovci.

Miguel Uribe je synom novinára, ktorého uniesli a zabili v roku 1991 počas jedného z najnásilnejších období v dejinách Kolumbie. Zároveň je synovcom novinárky Diany Turbayovej, dcéry bývalého prezidenta Julia Césara Turbaya, ktorú v roku 1990 na príkaz drogového baróna Pabla Escobara uniesol Medellínsky kartel. Diana Turbayová prišla o život v januári 1991 počas neúspešnej záchrannej operácie.

Svoj zámer kandidovať v prezidentských voľbách oznámil Uribe v marci. Voľby sa uskutočnia 31. mája 2026 a skončí sa nimi Petrovo funkčné obdobie.

Bývalý prezident Álvaro Uribe v reakcii na atentát vyhlásil, že „zaútočili na nádej krajiny, skvelého manžela, otca, syna, brata a kolegu“.

Útok odsúdil aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio. Solidárne vyhlásenia prišli z celej Latinskej Ameriky – čilský prezident Gabriel Boric zdôraznil, že „v demokracii niet miesta pre násilie“, a ekvádorský prezident Daniel Noboa dôrazne odsúdil „všetky formy násilia a neznášanlivosti“. Obaja prezident vyjadrili solidaritu rodine senátora.

„Miguel bojuje o život,“ napísala jeho manželka María Claudia Tarazonaová na senátorovom účte na sieti X a vyzvala Kolumbijčanov, aby sa za neho modlili./agentury/

X X X

Konsolidácia je výsledkom predchádzajúcich vlád, tvrdí Erik Tomáš

Zrušenie sviatku 17. novembra je jeden zo spôsobov, ako naspäť získať peniaze, dodal minister Tomáš.

Ak by vláda nekonsolidovala, tak by bol dlh vo verejných financiách ešte vyšší. Konsolidovať musí preto, aby naprávala škody po predchádzajúcich vládach. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH) reagoval, že riešením nie je zavedenie transakčnej dane, ktorá spôsobuje chaos a „zdiera“ ľudí o peniaze.

„Nikto túto transakčnú daň nechcel, ani vládna koalícia, ani opozícia. Je núteným dôsledkom zlých verejných financií, ktoré nám tu zanechala predchádzajúca vláda, preto sa konsoliduje,“ uviedol Tomáš a pozitívne ohodnotil dohodu vlády na oslobodenie živnostníkov a malým firmám spod transakčnej dane. Zdôraznil, že tento výpadok potrebovali nejako nahradiť a jedným zo spôsobov, ako priniesť peniaze do štátneho rozpočtu, je aj zrušenie štátneho sviatku, konkrétne 17. novembra.

Mimoriadna schôdza k transakčnej dani nebude

Koalícia sa podľa neho dohodla na tom, že zvolávať mimoriadnu schôdzu k transakčnej dani už nebude. Zároveň však naďalej budú prebiehať diskusie o jej možnom celkovom zrušení, no musia sa nájsť aj prostriedky na jej kompenzáciu. Hajko zdôraznil, že celé KDH je proti transakčnej dani, ktorá sa pomaly premietne do cien produktov, ktoré zaplatia všetci obyvatelia. Preto je potrebné nájsť iné a prijateľnejšie opatrenia.

Ďalej kritizoval zrušenie 17. novembra ako štátneho sviatku s tým, že vláda si tento deň vybrala, pretože do konca roka už veľa sviatkov nezostalo, aby stihla vykryť výpadok v rámci konsolidácie a opatrenia smerom k malým firmám a živnostníkom. „Koniec koncov sa musí tá transakčná zrušiť, a teraz sa hľadá nejaká barlička, že akým spôsobom ten výpadok kryť. A preto sa hovorí o sviatkoch,“ spresnil Hajko.

Otvorenie druhého piliera neublíži nikomu, tvrdí Tomáš

Ďalšou témou boli americké clá a schválenie opatrenia kurzarbeitu, ktoré má pomôcť firmám s nepredvídateľnými situáciami, ak by došlo k prekážke napríklad z dôvodu odbytu a pre ich zamestnancov by nebolo dostatok práce. Hajko upozornil, že toto opatrenie a peniaze naň z fondu pre skrátenú prácu Sociálnej poisťovne (SP) nebudú stačiť. Štát by mal v prvom rade podľa neho podporovať firmy, aby na Slovensku vytvárali pracovné miesta. Rovnako by sa mal snažiť o vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré by pritiahlo do krajiny viac investícií.

Tomáš dodal, že kurzarbeit má svoje zdroje a prípadné otvorenie druhého piliera nebude použité na jeho pokrytie. „Prípadné otvorenie druhého piliera neublíži nikomu, pretože každý sám sa rozhodne, či v tom druhom pilieri ostane alebo nie, bude to na jeho slobodnom rozhodnutí. Neotvorenie druhého piliera by však mohlo ublížiť tým ľuďom, ktorí pre účasť v druhom pilieri budú mať nižšie dôchodky a zostanú tam uväznení,“ upresnil. Hajko súhlasil s tým, že pre niektorých ľudí je druhý pilier nevýhodný, avšak nie je podľa neho správne, aby sa ľuďom povedalo, nech z neho vystúpia a ich nasporené peniaze tak prepadnú do SP.

X X X

Ďalší taliansky klub skončil kvôli finančným problémom. Pred pár rokmi ešte boli v Serie A

Klub Spal vyhlásil bankrot! Klub hrajúci Serie C sa neprihlásil do nasledujúcej sezóny. Ide o druhý historický taliansky klub, ktorý v krátkom čase zbankrotoval. Pred niekoľkými dňami skončila aj Brescia.

 „Bolestný koniec,“ uviedlo vedenie klubu v oficiálnom vyhlásení. „Tento koniec prichádza po mnohých pokusoch nájsť konkrétne riešenia na zabezpečenie kontinuity športového projektu a klubu. Žiaľ, súčasné podmienky to neumožňujú,“ píše sa vo vyhlásení klubu.

Vedenie Spalu v posledných štyroch rokoch investovalo do klubu 50 miliónov eur (z toho 12 miliónov len v poslednej sezóne) v snahe stabilizovať finančnú situáciu. Výsledky však boli hlboko pod očakávaniami.

Hoci sa prvé náznaky problémov objavili už v sobotu, keď bola dokumentácia potrebná na prihlásenie do súťaže považovaná za neúplnú, fanúšikovia dúfali, že sa problém dnes vyrieši. Správy sú však negatívne.

Finančné problémy trápili tento klub už niekoľkokrát. Na konci sezóny 2004/05 klub ohlásil bankrot a skončil. Bol založený nový klub SPAL 1907 a začínal vo štvrtej lige. Ale ani tento projekt nevyšiel a v roku 2012 bol z ekonomických dôvodov vylúčený zo Serie D.

V tom isto roku založili ďalší klub SPAL, ktorý sa vrátil do najvyššej súťaže v sezóne 2017/18 a vydržal v nej do sezóny 2019/20, ale aj ten už je dnes minulosťou., aktuality.sk

X X X

Roland Garros: Neskutočné finále zástupcov novej generácie. O šampiónovi sa rozhodlo v supertajbrejku

Španielsky tenista Carlos Alcaraz obhájil titul v mužskej dvojhre na grandslamovom Roland Garros. V dramatickom finále zdolal v pozícii turnajovej dvojky najvyššie nasadeného Taliana Jannika Sinnera po vyše päťhodinovom päťsetovom boji 4:6, 6:7 (4), 6:4, 7:6 (3), 7:6 (10:2).

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.