Trumpova administratíva obmedzila snahy o vyvodenie zodpovednosti Ruska za vojnové zločiny na Ukrajine, vrátane zrušenia programu na zhabanie majetku oligarchov. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa upustila od viacerých iniciatív, ktorých cieľom bolo priviesť Rusko k zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, napísal denník The Washington Post (WP) v článku z 22. apríla, informuje TASR.

WP s odvolaním sa na svoje anonymné zdroje ozrejmil, že Biely dom obmedzil činnosť tímu ministerstva spravodlivosti, ktorý bol zriadený v záujme vyvodenia zodpovednosti za vojnové zločiny, a zrušil program na zhabanie majetku ruských oligarchov, na ktorých boli uvalené sankcie.

Zrušené funkcie a programy

Trumpova vláda – podľa dvoch osôb oboznámených s touto záležitosťou – zrušila i pozíciu koordinátora povereného zhromažďovaním informácií o zverstvách spáchaných ruskými vojakmi na Ukrajine.

WP podotkol, že táto pozícia vznikla na základe legislatívy, ktorú pripravili demokratický kongresman za štát Colorado Jason Crow a bývalý kongresman za Floridu Mike Waltz, ktorý v súčasnosti pôsobí ako Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť.

Crow pre WP povedal, že ak Trump a riaditeľka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová „chcú dosiahnuť trvalý mier, musia byť ochotní brať (ruského prezidenta Vladimira) Putina na zodpovednosť za zločiny, ktoré spáchal na Ukrajine“.

V polovici marca Washington vystúpil z Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine (ICPA).

Význam vystúpenia USA z ICPA

ICPA vyšetruje a zhromažďuje dôkazy, ktoré by mohli byť v budúcnosti použité počas prípadného súdneho procesu s predstaviteľmi Kremľa za ruskú inváziu na Ukrajinu. USA sa do ICPA pridali v roku 2023. Vystúpenie USA z ICPA podľa denníka New York Times signalizuje odklon Trumpovej administratívy od politiky vyvodzovania osobnej zodpovednosti voči Putinovi, ktorej sa držala vláda exprezidenta USA, demokrata Joea Bidena., aktuality.sk

X X X

USA vyvíjajú silný tlak na Rusko, tvrdí Trump. Dohoda o prímerí má byť blízko, Moskva vraj urobila veľký ústupok

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko k uzavretiu dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale tiež Ukrajina musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump.

Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila „dosť veľký ústupok“, keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

 Tlak na Rusko aj Ukrajinu

„Nemáte poňatie, aký tlak vyvíjame… Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. „Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť,“ povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina.

Trump vo štvrtok na sociálnej sieti v reakcii na masívne ruské nočné útoky na Kyjev, pri ktorých zahynulo najmenej 12 ľudí a ďalších asi 90 bolo zranených, ruského vládcu nezvyčajne vyzval: „Vladimir, prestaň!“ Novinárom potom v Bielom dome povedal: „Minulá noc sa mi nepáčila. Nebol som z nej nadšený.“

Trump v stredu ostro skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu./agentury/

X X X

 V bazilike sv. Petra už vzdalo úctu Františkovi 90-tisíc veriacich

 Bazilika svätého Petra vo Vatikáne privítala tisíce veriacich, ktorí čakali hodiny, aby vzdali úctu pápežovi Františkovi pred jeho sobotným pohrebom.

Od stredajšieho dopoludnia do štvrtkového večera prišlo vzdať úctu zosnulému pápežovi Františkovi už 90 000 veriacich. Telo pontifika je vystavené v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Informovala o tom tlačová kancelária Vatikánu, píše TASR podľa agentúry ANSA.

Otvorenú rakvu s telom vystavili pri hlavnom oltári nad hrobom sv. Petra, nazývanom Oltár konfesie, v stredu o 11.00 h. Do štvrtka 19.00 h si pamiatku zosnulého pápeža uctilo približne 90.000 ľudí.

Mnohí veriaci a pútnici čakali v rade pred chrámom vo štvrtok aj niekoľko hodín a na mieste sa tvorili dlhé rady.

Bazilika zostane vo štvrtok otvorená pre verejnosť až do polnoci a v piatok do 19.00 h. Následne sa uskutoční zapečatenie rakvy.

Pohreb pápeža Františka sa uskutoční v sobotu o 10.00 h a účasť doteraz potvrdili viacerí svetoví lídri. Očakáva sa, že na pohrebných obradoch sa zúčastní viac ako 200 000 ľudí, 130 delegácií a 50 hláv štátov., aktuality.sk

X X X

 Si Sorosov agent. Musk sa dostal do ostrej hádky s ministrom financií Bessentom

Elon Musk, šéf amerického úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), sa dostal do verbálneho konfliktu s ministrom financií Scottom Bessentom. Hádka, ktorá podľa očitých svedkov zahŕňala aj nadávky, sa odohrala počas oficiálnej návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej v Bielom dome.

 Elon Musk na predvolebnom zhromaždení Donalda Trumpa v Madison Square Garden v nedeľu 27. októbra 2024 v New Yorku.

Incident popísal portál Axios s odvolaním sa na viacero svedkov. Informoval o tom portál iDNES. „Boli to dvaja miliardári, ktorí si mysleli, že sú v zápase WWE (najväčšia wrestlingová spoločnosť na svete, pozn. red.),“ uviedol jeden z nich. Hoci Axios upozorňuje, že Bessent nie je miliardár, jeho majetok sa odhaduje na 520 miliónov dolárov.

 Konflikt eskaloval po tom, čo Bessent obvinil Muska z nerealistických sľubov týkajúcich sa rozpočtových škrtov. Musk následne označil ministra za „Sorosovho agenta“ a pripomenul jeho minulosť manažéra hedžového fondu. Následne Bessent poslal Muska „do pr**le“ – a ten ho vyzval, aby to zopakoval nahlas. Hoci sa hádka neodohrávala v Oválnej pracovni, prezident Donald Trump ju mal priamo pred očami.

 Spor medzi Muskom a Bessentom má hlbšie korene – podľa denníka The New York Times ide o mocenský súboj súvisiaci s personálnymi rozhodnutiami v rámci federálnych inštitúcií, konkrétne daňového úradu. Čítajte viacMá Musk viac detí, ako predal Cybertruckov? Guru hnutia MAGA pokladá superboháča za satanistu

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová incident zhodnotila ako súčasť „normálneho politického procesu“, ktorý ukazuje zanietenosť členov administratívy pre dôležité témy.

Tento incident nie je prvým Muskovým konfliktom s predstaviteľmi Trumpovej administratívy, pripomína iDNES. V minulosti sa dostal do sporu aj s ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom. Niektorí členovia Trumpovho okolia už Muska vnímajú ako politickú záťaž. Sám Musk naznačil, že svoje pôsobenie v DOGE obmedzí, aby sa mohol sústrediť na problémy Tesly./agentury/

X X X

 Sme pripravení rokovať aj s teroristami, odkázal Zelenskyj Putinovi. Trump chce mier dohodnúť už do konca apríla

Nie je to mierová dohoda, ale ultimátum. Tak hodnotia európski lídri a svetové médiá návrh, ktorým chce americký prezident Donald Trump skončiť vojnu na Ukrajine. Za chrbtom Kyjeva sa totiž dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a prijal jeho požiadavky. Ukrajincov teraz núti k „mieru“, ktorý by znamenal ich kapituláciu. A kým na nich vyvíja nátlak, Rusko stále útočí na civilné ciele. Pri bombardovaní Kyjeva v noci na štvrtok zahynulo najmenej 12 ľudí a vyše 90 vrátane šiestich detí utrpelo zranenia.

 Ukrajinský záchranár vynáša ženu, ktorá utrpela zranenia pri ruskom útoku na Kyjev v noci na štvrtok.

To, že útoky prišli práve v čase, keď sa Spojené štáty snažia dosiahnuť mier, kritizoval aj Trump. „Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP! Týždenne umiera 5 000 vojakov. Uzavrime mierovú dohodu!“ odkázal Putinovi na svojej platforme Truth Social.

Je pritom zriedkavé, aby takto priamo napadol ruského prezidenta, o ktorom sa väčšinou vyjadruje zhovievavo.

Trump sa vraj s Rusmi už dohodol

 Rusko zaútočilo na Kyjev 145 dronmi a 70 raketami, z čoho bolo 11 balistických striel. Až 112 vzdušných cieľov sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť, zvyšok však napáchal veľké škody. Ide o najväčší úder na ukrajinskú metropolu v tomto roku.

Zelenskyj preto prerušil návštevu Juhoafrickej republiky a vrátil sa do vlasti. Ako pripomenul na sociálnej sieti X, Rusko zaútočilo 44 dní po tom, čo Kyjev súhlasil s úplným prímerím, ktoré navrhli USA.

„Je to už štyridsaťštyri dní, čo Rusko pokračuje v zabíjaní ľudí a vyhýba sa tvrdému tlaku a zodpovednosti za svoje činy,“ napísal.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu je útok dôkazom, že Putin nerešpektuje žiadne mierové snahy a chce len pokračovať vo vojne. „Slabosť a ústupky jeho teror a agresiu nezastavia. Zastaví ich len sila a nátlak,“ zhodnotil Sybiha.

 Napriek pokračujúcim útokom z ruskej strany sa však prístup Bieleho domu nemení. Stále trvá na „mierovej dohode“, ktorá je veľmi výhodná pre Kremeľ, no neprijateľná pre Ukrajinu. Rusko by za agresiu proti susednému štátu nijako nepotrestala, ale, naopak, odmenila.

Ako Pravda už informovala, Rusi by si mohli ponechať polostrov Krym, ktorý anektovali v roku 2014, ako aj väčšinu okupovaných území v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré si protiprávne prisvojili v septembri 2022.

Ukrajina by sa okrem toho mala zaviazať, že nevstúpi do NATO, mohla by sa stať iba členom Európskej únie. Americký viceprezident JD Vance pripustil, že by mohlo prísť k menšej výmene teritórií, Rusi by sa napríklad mali stiahnuť z obsadených častí Charkovskej oblasti.

Spojené štáty by de iure uznali Krym ako súčasť Ruskej federácie a zrušili by tiež všetky sankcie, ktoré na ňu uvalili od roku 2014.

 Krymská deklarácia

Keď Zelenskyj Trumpov návrh odmietol so zdôvodnením, že je proti ukrajinskej ústave a Kyjev sa nevzdá svojho územia, Trump podráždene reagoval vyhlásením, že Ukrajinci Kyjev stratili už pred rokmi a táto otázka ani nie je predmetom mierových rokovaní.

„Ak chce (Zelenskyj) Krym, prečo oň nebojoval pred jedenástimi rokmi, keď ho Rusku odovzdali bez jediného výstrelu?“ uviedol na sociálnej sieti Truth Social. Ukrajinského prezidenta vzápätí obvinil, že sťažuje urovnanie vojnového konfliktu.

„Situácia je pre Ukrajinu strašná. Zelenskyj môže mať mier alebo môže bojovať ďalšie tri roky, kým stratí celú krajinu. Nemám nič s Ruskom, ale chcem zachrániť priemerne päťtisíc ruských a ukrajinských vojakov týždenne, ktorí zomierajú bez akéhokoľvek dôvodu… Sme veľmi blízko k dohode, ale muž, ktorý nemá v rukách „žiadne karty“, by to mal teraz konečne dokončiť,“ zdôraznil Trump.

 Na stretnutí s novinármi v Oválnej pracovni neskôr vyhlásil, že Moskva s dohodou o skončení vojny súhlasila, no zdržuje to Zelenskyj.

„Myslím si, že máme dohodu s Ruskom. Musíme sa dohodnúť so Zelenským,“ zveril sa Trump. „Myslel som si, že by mohlo byť jednoduchšie dohodnúť sa so Zelenským. Zatiaľ je to ťažšie,“ dodal.

Po tom, čo Kyjev nesúhlasil s jeho návrhom, zrušil Biely dom mierové rokovania, na ktorých sa mali v stredu v Londýne zúčastniť ministri zahraničných vecí USA, Ukrajiny, Británie, Francúzska a Nemecka. Namiesto toho sa mali konať iba rozhovory nižšie postavených predstaviteľov.

Ukrajinská delegácia sa však v Londýne napokon predsa len zišla s európskymi partnermi aj americkým vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Sybiha na platforme X prezradil, že mali „konštruktívnu výmenu názorov o ceste k mieru“.

 Zelenskyj vo štvrtok na Trumpove výroky o Kryme odpovedal tým, že na sociálnej sieti X zverejnil Krymskú deklaráciu z júla 2018, ktorej autorom je Mike Pompeo, minister zahraničných vecí v prvej vláde Donalda Trumpa. V nej sa uvádza, že USA odmietajú ruský pokus o anexiu Krymu a zaväzujú sa zachovať tento postoj, kým sa neobnoví územná celistvosť Ukrajiny.

„Zdá sa, že Trump teraz navrhuje, aby USA formálne uznali ruskú kontrolu nad Krymom, čím porušili Chartu OSN a princípy, ktoré USA presadzovali od druhej svetovej vojny – že hranice sa nesmú meniť silou,“ komentoval dokument ukrajinský prezident.

Kompromis s teroristami

Proti „diktátu“ Bieleho domu, ktorý sa spôsobom „o nás bez nás“ dohodol s Putinom a Kyjev postavil pred hotovú vec, sa ohradili aj viacerí európski politici.

„Keď Spojené štáty prišli s heslom mier prostredníctvom sily, inými slovami – budeme tlačiť na obe strany, aby prijali nejaké ústupky, a tým sa dosiahla mierová dohoda – považoval som to za postup, ktorý môže viesť k cieľu. To, čo vidíme dnes, je oveľa viac tlaku na Ukrajinu a oveľa menej tlaku na Rusko a skôr ústupky Rusku,“ priblížil novinárom český prezident Petr Pavel.

Podľa televízie CNN medzi európskymi politikmi prevláda názor, že Trump sa snaží dospieť k dohode za každú cenu, pretože by chcel vojnu na Ukrajine skončiť do 100 dní od svojho nástupu, teda do 29. apríla. Ešte pred voľbami totiž sľúbil, že to stihne za 24 hodín, a preto by sa voličom rád pochválil historickým úspechom.

Aby to dosiahol, predkladá svoj návrh ako ultimátum – ak sa vraj bojujúce strany čoskoro nedohodnú, USA sa prestanú snažiť o sprostredkovanie mieru. Európski lídri naproti tomu zdôrazňujú, že by bolo lepšie uzavrieť najprv celkové prímerie a až potom trvalý mier. Najmä po zlej skúsenosti s Kremľom, ktorý už dohodnuté prímerie porušil.

   Taký postup schvaľuje aj Zelenskyj. Podľa neho s prímerím súhlasia všetci okrem Ruska. Ako pripomenul, Kyjev je pre mier ochotný urobiť maximum.

„Napadli nás, obsadili územie, zabili desaťtisíce ľudí, pochovali zaživa veľa detí a dospelých. Skutočnosť, že Ukrajina je po úplnom prímerí pripravená sadnúť si za rokovací stôl s teroristami, ktorí to všetko spôsobili, je veľký kompromis,“ vysvetlil vo štvrtok na tlačovej konferencii v Južnej Afrike./agentury/

X X X

 Trump žiada Najvyšší súd USA o schválenie zákazu transrodových osôb v armáde

 V USA slúži približne 15 000 transrodových osôb, ktorých budúcnosť v armáde závisí od rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vo štvrtok požiadala Najvyšší súd USA, aby povolil zákaz služby transrodových osôb v armáde, kým prebiehajú súdne procesy s námietkami proti tomuto opatreniu. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Trump podpísal 27. januára dekrét, podľa ktorého „vyjadrenie falošnej rodovej identity odlišnej od pohlavia jednotlivca nemôže spĺňať prísne normy potrebné na vojenskú službu“. Po návrate do Bieleho domu americký prezident tiež vyhlásil, že vláda bude uznávať len dve pohlavia – mužské a ženské -, ktoré „nie je možné meniť“.

Americká federálna sudkyňa v marci dočasne zablokovala platnosť tohto zákazu, ktorý podľa nej porušuje ústavné práva transrodových osôb, a odvolala sa na princíp rovnosti. Zablokovanie zákazu následne potvrdil aj odvolací súd. Podaním žiadosti na Najvyšší súd USA chce Trump toto rozhodnutie zvrátiť.

Americký minister obrany Pete Hegseth vo februári vydal memorandum, ktoré bráni transrodovým osobám vstup do armády a zastavuje proces zmeny pohlavia pre súčasných príslušníkov armády. Z aktívnej služby mali byť vyradení všetci transrodoví ľudia, na ktorých sa nevzťahuje výnimka posudzovaná individuálne.

V ozbrojených silách USA slúži podľa odhadov približne 15 000 transrodových ľudí., aktuality.sk

X X X

 Brazílsky exprezident Bolsonaro zápasí so zhoršeným zdravotným stavom po operácii

 Zdravotný stav Jaira Bolsonara sa zhoršil po náročnej operácii čriev, exprezident zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Zdravotný stav niekdajšieho brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara sa takmer dva týždne po poslednej operácii čriev zhoršil, uviedli vo štvrtok jeho lekári. Exprezident vo štvrtok podstúpi ešte ďalšie vyšetrenia, píše TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Lekársky tím v nemocnici DF Star v hlavnom meste Brazília tvrdí, že Bolsonaro „zaznamenal klinický pokles, zvýšený krvný tlak a zhoršenie výsledkov laboratórnych pečeňových testov“. Exprezident podstúpil 13. apríla 12-hodinú operáciu s cieľom rekonštrukcie brušnej steny a odstránenia črevných výrastkov. Išlo už o šiesty zákrok súvisiaci s následkami bodnutia do brucha počas Bolsonarovho predvolebného zhromaždenia v septembri 2018.

Lekári poslednú operáciu popísali ako dosiaľ „najkomplexnejšiu“. Zákrok podľa nich vyžaduje „veľmi jemnú a predĺženú pooperačnú starostlivosť“. Podľa štvrtkového vyhlásenia nemocnice zatiaľ nie je stanovený dátum prepustenia z jednotky intenzívnej starostlivosti. Exprezident naďalej dostáva len parenterálnu výživu.

Podľa lekárskej správy by sa Bolsonaro nemal stretávať so žiadnymi návštevníkmi. Prezident však v pondelok absolvoval na lôžku rozhovor pre miestne noviny a v utorok sa objavil v živom vysielaní na YouTube kanáli svojho najstaršieho syna, senátora Flavia Bolsonara.

V nadväznosti na to zástupca brazílskeho najvyššieho súdu v stredu prišiel osobne Bolsonara informovať o začiatku jeho súdneho pojednávania za údajný pokus o štátny prevrat. Právnickému tímu Bolsonara dal päť dní na prípravu prvotnej obhajoby. Exprezident neskôr zverejnil video z incidentu, na ktorom vyzerá rozrušene a počuť, ako ho zdravotná sestra varuje pred zvyšujúcim sa tlakom., aktuality.sk

X X X

  Prokurátori pod paľbou útokov, veľké investície v Rusovciach, aj prípravy na pohreb pápeža 

 V prehľade dňa sa dočítate o prokurátoroch, ktorí čelia útokom, veľkej investícii v Rusovciach či pohrebe pápeža, vojne triád, ale aj o dezercii Ukrajincov.

Prokurátori sa bránia proti útokom a dezinformáciám

Rada prokurátorov SR vyzvala verejných činiteľov i politických lídrov, aby odsúdili narastajúce verejné útoky a dezinformačné kampane namierené proti prokurátorom. Upozorňujú na ich škodlivý vplyv, keďže útoky ohrozujú integritu justície a stupňujú sa najmä prostredníctvom médií i politických elít. Rada žiada políciu o dôsledné vyšetrovanie všetkých hrozieb a útokov vrátane online obťažovania, pričom upozorňuje na rôzne formy zastrašovania – od urážok po diskrimináciu na verejných pojednávaniach.

 Zakladateľ Esetu mení tvár Rusoviec: štvrť za 40 miliónov eur

Spoluzakladateľ firmy Eset Peter Paško plánuje investovať cez spoločnosť Residence FK 40 miliónov eur do vzniku novej štvrte v bratislavských Rusovciach. Projekt, ktorý má pozostávať z 57 rodinných domov, 10 polyfunkčných objektov a rozsiahlych zelených plôch, má byť ukončený do roku 2027. Aj keď developer deklaruje citlivý prístup k ochrane životného prostredia, blízkosť chránených území vzbudzuje otázniky.

 Slovenskí biskupi pôjdu na pohreb pápeža Františka

Na pohreb pápeža Františka do Vatikánu sa vyberie delegácia slovenských biskupov vedená košickým arcibiskupom Bernardom Boberom a zúčastnia sa jej aj ďalší významní zástupcovia slovenského kléru. Spolu pocestujú s prezidentom Petrom Pellegrinim a členmi KBS. Pohreb povedie dekan kolégia kardinálov Giovanni Battista Re a smútočná omša sa uskutoční na Svätopeterskom námestí.

 Čínske triády v Európe: vojna o textil

V Európe vrcholí vojna medzi čínskymi triádami. Podsvetie ovládlo najmä textilný biznis, pričom série vrážd a násilia zasiahli Taliansko a ďalšie krajiny. Čínska triáda Zhangovcov využívala vyhrážky a násilie, až kým ju nezasiahla polícia masívnou raziou. Nedávna vražda vysokopostaveného člena skupiny podčiarkuje stupňujúci sa konflikt. Správa obsahuje aj ďalšie zaujímavé investigatívy, napríklad rozhodnutie o ochrane Roberta Fica po atentáte.

 Ukrajinci dezertujú už počas výcviku, problém naberá na vážnosti

Dezertérstvo je na Ukrajine čoraz väčším problémom. Stovky až tisíce nových brancov odchádzajú už počas tréningových fáz – často pre zlé podmienky či nekompetentných veliteľov. Podľa prieskumov išlo vlani až o stotisíc vojakov, ktorí opustili posty. Systém ovplyvňuje aj slabá motivácia mužov a legislatívne zdržania pri demobilizácii. Výsledkom sú prázdne zákopy a nespokojnosť v armáde, pričom obnova stavu je náročná.

Polícia uzavrela prípad údajného fyzického konfliktu medzi poslancami

Incident medzi poslankyňou Paulou Puškárovou (Hlas) a Jozefom Pročkom (hnutie Slovensko), ktorý sa odohral v garáži NR SR, vyšetrovala polícia – a v správaní Pročka nenašla trestný čin. Všetky zainteresované strany sporu interpretujú kamerové záznamy odlišne; niektorí svedkovia tvrdia, že išlo o agresívne správanie, Pročko oponuje, že len vyjadril svoju obavu o bezpečnosť detí Puškárovej.

 informácií ako politického nástroja

Komentátor Peter Bárdy upozorňuje, že vládni politici a ich stúpenci dnes čelia konšpiráciám, ktoré sami roky šírili, aby získali moc a manipulovali verejnosť. Falošné informácie o pandémii či udalostiach ako atentát na Roberta Fica sa im tak čoraz viac vracajú späť. Politici, ktorí stavili na šírenie strachu a nedôvery, teraz žnú to, čo sami zasiali, a tento trend podľa komentára nekončí., aktuality.sk

X X X

 Pápežský sakristián zo Slovenska roky strážil vatikánsky poklad. Zažil troch pápežov, dvom z nich slúžil

Slovenský rehoľník Pavol Benedik pracoval po boku pápeža Františka a Benedikta XVI. a s Jánom Pavlom II. sa veľmi dobre poznal. Keby nebolo jeho, v Taliansku by zrejme ani nezostal. Keď mu už ako augustiniánovi ponúkli možnosť stať sa pápežským sakristiánom a dohliadať na vatikánsky poklad, pred službou mal rešpekt. Dnes má na roky po boku pápežov nádherné spomienky.

 Otec Pavol, ako sa nám predstavil do telefónu, emigroval do Talianska ešte v roku 1984. Chcel sa stať kňazom a rehoľníkom, no vedel, že by mu to v socialistickom Československu nemuselo byť umožnené. „Na Slovensku to nebolo vždy jednoduché, aby som si zbytočne nerobil problémy, emigroval som. Odišiel som sa kúpať k moru cez cestovnú kanceláriu,“ opísal v rozhovore pre Pravdu.

 Miesto pápežského sakristiána mu ponúkli v roku 2006, keď si ho zavolal generálny predstavený Rehole sv. Augustína s tým, že potrebuje do pápežskej sakristie spolubrata, pretože vtedajší musel zo zdravotných dôvodov odísť. „Poprosil ma, či by som šiel na jeho miesto, a ja som povedal áno,“ zaspomínal si.

 „Som vďačný môjmu generálovi, že ma tam poslal. Zo začiatku som sa bál a povedal som si, čo tu ide robiť Slovák. Nikdy by som si nepomyslel, že pôjdem do Vatikánu a budem mať takúto službu. Ako sa hovorí, Božie cesty sú nevyspytateľné. Ďakujem za to všetko, čo som zažil, bolo to naozaj pekné a mám nádherné spomienky na Vatikán, pápežov a všetkých ľudí, ktorých som tam stretával,“ povedal skromne.

Ako pápežský sakristián dozeral na predmety, ktoré hlava katolíckej cirkvi používa počas svätej omše. „Sú to kalichy, rúcha, pálium, mitry, pastorál, košele – to, čo je potrebné pri svätej omši a sú nielen pre neho, ale aj pre koncelebrantov, kardinálov, biskupov, kňazov,“ vymenoval. „Sú medzi aj nimi vzácnosti, ktoré hoci sa dnes už nepoužívajú, napríklad tiary – pápežské trojkoruny, stále sú súčasťou pokladu,“ pokračoval.

 Drevenú rakvu v sprievode ôsmich príslušníkov Švajčiarskej gardy vniesli do Baziliky sv. Petra za hlaholu jej zvonov a následne ju uložili na vyvýšený stupienok pred hlavný oltár. Nasledovali Litánie za všetkých svätých a bohoslužba slova, počas ktorej zaznelo evanjelium podľa sv. Jána, prosby veriacich a modlitba Otče náš.

Slúžil dvom pápežom

Vo Vatikáne zažil troch pápežov a počas pontifikátu dvoch posledných pôsobil ako pápežský sakristián a strážca vatikánskeho pokladu. „Jánovi Pavlovi II. som neslúžil, ale bol som s ním veľmi často, keď som bol emigrant. Chodil som často na sväté omše do jeho súkromnej kaplnky,“ priblížil.

Každý z pápežov v ňom zanechal mimoriadny dojem. „S Jánom Pavlom II. mám pekný zážitok. Keď som emigroval, pýtal som sa ho, či mám zostať alebo nie, že chcem študovať, čo mi na to povie. Povedal mi – zostaň, a tak som zostal. S Benediktom som mal príhodu, ktorá sa mi stala, keď ma odviezli do nemocnice a stále sa na mňa pýtal. Keď som sa vrátil, porozprával sa so mnou. Mali sme dosť blízky vzťah,“ opísal.

Pápež František, Urbi et Orbi

 Pekné spomienky má aj na pápeža Františka, známeho svojou skromnosťou. „Každý z nás je iný, aj pápeži sú. Majú rozdielny vkus, či už to bol Benedikt XVI., Pavol VI. alebo Ján Pavol II. a takisto aj František. Pochádzal z Južnej Ameriky a musíme chápať aj jeho kultúru, ktorú možno až tak nepoznáme. To, čo si vyberal, malo takú istú liturgickú hodnotu ako tie bohatšie ozdobené,“ priblížil. „Niektoré rúcha používal aj po Benediktovi XVI., pretože ich veľkosť bola viac-menej tá istá,“ doplnil.

Pápežský sakristián okrem rúcha na liturgické príležitosti môže asistovať aj pri výbere oblečenia, v ktorom pápeža pochovajú. „Môže ho vyberať generálny majster celebrácií, ktorý povie sakristiánovi – toto rúcho treba dať Svätému Otcovi, alebo môže do toho zasiahnuť aj osobný tajomník. Vie sa zhruba, čo preferovali pápeži. Zvyčajne sa vyberá to, čo zodpovedá tomu, čo nosili počas života. V červenom rúchu pochovali Jána Pavla II., Benedikta XVI. aj Františka. Stále však ide o rúcho z pápežskej sakristie,“ dodal./agentury/

X X X

 Prečo je Daniel Bombic na slobode? Sudca nevidel nenávistný prejav, ktorým by porušil zákaz

 Sudca Stieranka skritizoval orgány činné v trestnom konaní za liknavý prístup k vyšetrovaniu. Pripomenul, že nie všetko sa dá riešiť trestným právom a s neakceptovateľnými prejavmi konkrétneho človeka sa má vedieť vysporiadať spoločnosť samotná a takúto osobu „vylúčiť spomedzi seba“.

Daniel Bombic neporušil zákaz zverejňovať nenávistné príspevky – k takémuto záveru dospel cez víkend sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka, ktorý rozhodoval o návrhu na jeho väzobné stíhanie. Prokurátor podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, takže o ďalšom Bombicovom osude bude opäť rozhodovať Najvyšší súd, ktorý pôvodne zákaz vydal.

Sudca Stieranka skritizoval orgány činné v trestnom konaní za liknavý prístup k vyšetrovaniu a pripomenul, že nie všetko sa dá riešiť trestným právom. Podľa jeho tvrdenia má mať samotná spoločnosť schopnosť „vylúčiť spomedzi seba“ človeka s neakceptovateľnými prejavmi.

Sudca: Neporušil zákaz

Prokurátor svoj návrh na vzatie obvineného extrémistu do útekovej a preventívnej väzby odôvodnil tým, že podľa neho nerešpektuje „zákaz uverejňovať príspevky na rôznych sociálnych sieťach a platformách s nenávistným obsahom“, ktorý mu uložil Najvyšší súd. V tejto súvislosti prokurátor špecifikoval aj konkrétne príspevky či statusy, ktoré považuje za nenávistné – súdom zakázané – prejavy.

„S takýmto jednoznačným hodnotením obsahu vytýkaných prejavov obvineného sa sudca pre prípravné konanie (v tomto štádiu trestného konania) nestotožňuje,“ napísal sudca Stieranka do uznesenia, ktoré si v anonymizovanej podobe Aktuality.sk vyžiadali cez infozákon. Žiaden z Bombicových príspevkov zverejnených po rozhodovaní Najvyššieho súdu podľa sudcu nemožno považovať za nenávistný prejav, ktorým by obvinený porušil uložený zákaz.

„Vládny“ influencer

Daniel Bombic, ktorého zastupuje advokátska kancelária spoluvlastnená ministrom obrany Robertom Kaliňákom, sa stal akýmsi influencerom vládnej koalície. Po príchode na Slovensko vládnym špeciálom sa objavil na viacerých verejných podujatiach organizovaných predstaviteľmi politických strán. Na jeho obhajobu vystúpili viacerí politickí predstavitelia vrátane úradu vlády a podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu.

„Samozrejme, možno rozumieť prípadnému rozhorčeniu niektorých osôb, ktorých môže iritovať, ak vidia obvineného (osobu, ktorá je trestne stíhaná; osobu, ktorá sa vulgárne vyjadruje) voľne sa pohybovať v spoločnosti a po verejných priestranstvách, pričom tento naďalej zverejňuje rôzne príspevky (statusy) na tzv. sociálnych sieťach. Tu však treba pripomenúť, že súd nenariadil obv. xxxxxxx „domáce väzenie“, ani mu nezakázal en bloc zverejňovať akékoľvek svoje názory na sociálnych sieťach,“ uviedol sudca., aktuality.sk

X X X

 Masaker, ktorý vráža klin medzi spojencov. Poľsko začalo exhumovať obete banderovcov v zničenej dedine Puźniki

Poľskí výskumníci začali vo štvrtok citlivú misiu na Ukrajine, aby exhumovali obete masakrov z druhej svetovej vojny, čo je otázka, ktorá zaťažuje vzťahy medzi oboma spojencami. Plánom je vykopať masový hrob v zničenej dedine Puźniki v Ternopiľskej oblasti, kde sa predpokladá, že ukrajinskí nacionalisti počas jednej noci v roku 1945 zabili približne 80 poľských civilistov.

 Nacionalisti v uniformách Ukrajinskej povstaleckej armády v Kyjeve držia portrét Stepana Banderu, vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorá vo Volynskej oblasti za druhej svetovej vojny vypálila vyše sto dedín a brutálne vyvraždila asi stotisíc Poliakov. Archívna snímka.

„Každý si zaslúži dôstojný pohreb,“ povedal pre agentúru AFP Andrzej Ossowski, expert na forenznú genetiku, ktorý sa zúčastňuje na misii. Výskumníci chcú identifikovať každú obeť masakru a neskôr všetky pochovať individuálne na niekdajšom dedinskom cintoríne.

 Poľské ministerstvo kultúry vo štvrtok vydalo vyhlásenie na označenie „začiatku exhumačných prác v Puźnikách“. Cieľom je „dôstojný pohreb a obnovenie identity poľských civilistov – obyvateľov dediny Puźniki, ktorí boli zavraždení ukrajinskými nacionalistami“.

Masaker údajne vykonala Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), partizánska skupina, ktorá sa spojila s nacistickým Nemeckom. UPA, známa aj ako banderovci, je momentálne na Ukrajine považovaná za vlasteneckú organizáciu, ktorá bojovala za nezávislosť krajiny.

 Hoci je Poľsko jedným z najbližších spojencov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie, opakovane vyzýva Kyjev, aby bol otvorenejší o činoch UPA. Táto skupina podľa odhadov zabila v rokoch 1943 až 1945 približne 100-tisíc etnických Poliakov, čo viedlo k veľkému diplomatickému napätiu.

„Táto téma je citlivá na ruské dezinformačné útoky,“ povedal poľský námestník ministra kultúry Maciej Wróbel, ktorý je zodpovedný za exhumačný projekt na poľskej strane.

Maciej Dancewicz, historik z Nadácie slobody a demokracie, ktorá sa podieľa na projekte, povedal pre AFP, že exhumácie majú „historický“ a „čisto ľudský“ rozmer. Útok na Puźniki sa odohral v noci z 12. na 13. februára 1945 a o život prišlo približne 80 obyvateľov dediny – prevažne ženy a deti.

Ossowski uviedol, že experti prinesú na miesto niekoľko ton vybavenia na vykonanie výskumu. „Je to komplikovaná misia,“ podotkol Wróbel. „Téma je veľmi citlivá, okrem iného preto, že ukrajinská strana momentálne nie je schopná jasne opísať, čo sa stalo tú noc v roku 1945.“

Niekoľko ďalších poľských žiadostí o exhumácie v iných častiach regiónu čaká na odpoveď z Kyjeva. Ossowski povedal, že je „zrejmé, že okolo toho je malá, veľká alebo veľmi veľká politika“. „Ale našou úlohou nie je nikoho obviňovať. Chceme skrátka len identifikovať ľudí.“/agentury/

X X X

Grécka polícia rozbila zločineckú sieť pašerákov starožitností na Kréte

 Policajná akcia na Kréte odhalila zločineckú sieť pašerákov starožitností, ktorí sa pokúšali predať staroveké artefakty vrátane mramorovej sochy a keramických nádob.

Grécka polícia zatkla vo štvrtok na ostrove Kréta šiestich ľudí pre podozrenia z pašovania starožitností a pokusu o predaj desiatok starovekých artefaktov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Policajná operácia sa začala v stredu po tom, čo sa podozriví údajne pokúšali predať zbierku starožitností. Vyšetrovatelia tvrdia, že zadržaná skupina fungovala v rámci koordinovanej zločineckej siete s jasne vymedzenou hierarchiou a určenými úlohami. Jej členovia boli vraj zadelení do skupín podľa toho, či boli sprostredkovatelia alebo prepravcovia.

Všetci podozriví čelia viacnásobným obvineniam vrátane členstva v zločineckej organizácii alebo porušenia právnych predpisov určených na ochranu kultúrneho dedičstva.

Polícia počas akcie zaistila 15 starovekých olejových lámp, niekoľko keramických nádob či mramorovú sochu, ktorá pravdepodobne zobrazuje hlavu dieťaťa. Predpokladá sa, že všetky artefakty pochádzajú z rôznych období starogréckej histórie a ich stav a hodnotu posúdi štátna archeologická služba.

Okrem starožitností úrady zaistili detektory kovov a iné nástroje určené na lokalizáciu zakopaných relikvií, ako aj strelné zbrane, muníciu, nešpecifikované množstvo marihuany a viac ako 3000 eur v hotovosti.

Grécko dlhodobo bojuje proti nezákonnému obchodovaniu so starožitnosťami. Napriek prísnym zákonom sú však staroveké artefakty na medzinárodnom čiernom trhu stále veľmi vyhľadávané., aktuality.sk