Washingtonu odstránilo bezpečnostné nedostatky. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podľa MTI uviedol, že zrušenie obmedzení je po raste amerických investícií a zrušení sankcií „ďalším významným úspechom od nástupu Donalda Trumpa“.Spojené štáty zrušili obmedzenia v bezvízovom styku pre občanov Maďarska, keďže maďarská vláda podnikla kroky na odstránenie bezpečnostných nedostatkov. V utorok to oznámilo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Toto rozhodnutie je jedným z prvých hmatateľných znakov zlepšenia vzťahov medzi vládami USA a Maďarska od návratu amerického prezidenta Donalda Trumpa k moci, konštatuje Reuters s tým, že maďarský premiér Viktor Orbán je jeho dlhodobým spojencom.

Prínosy pre Maďarsko

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil zrušenie obmedzení podľa agentúry MTI po náraste investícií z USA v Maďarsku a zrušení politických sankcií za „ďalší dôležitý úspech od inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa“.

„Bidenova administratíva cestovanie do Spojených štátov Maďarom veľmi sťažila a tomu je teraz koniec,“ uviedol Szijjártó s poukázaním na Trumpovho predchodcu v úrade, demokrata Joea Bidena. „Terajšia spolupráca nie je o nepriateľstve a poučovaní, ale o priateľstve, vzájomnom rešpekte a plodnej spolupráci,“ dodal.

Po rokovaniach medzi oboma vládami budú podľa Szijjártóa všetci maďarskí občania od 30. septembra zahrnutí do programu ESTA (elektronický systém cestovnej autorizácie).

X X X

Pokrovsk sa zmenil na pevnosť. Rusko nasadzuje elitné jednotky a chystá rozhodujúci úder. Ukrajinci tam pripravujú ‚kotol‘

Mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti sa stalo jedným z hlavných cieľov ruskej ofenzívy. Podľa magazínu Forbes ukrajinskí obrancovia premieňajú mesto na pevnosť, zatiaľ čo Moskva sústreďuje jednotky s cieľom uskutočniť rozhodujúci útok.

 Fotografia ukrajinských jednotiek zo Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny. Tamojšie ministerstvo obrany zverejnilo fotografiu s popisom: „Pocíťte zúrivosť ukrajinských zbraní!“

Plány Kremľa a varovanie Kyjeva

Začiatkom septembra prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruský vodca Vladimir Putin počas rozhovoru s Donaldom Trumpom avizoval úmysel dobyť Donbas v priebehu „dvoch až troch mesiacov, maximálne štyroch“.

Rusi sa zúrivo tlačia na Pokrovsk, Ukrajinci ničia ich línie

Ozbrojených síl sa Moskva sústreďuje na „rozhodujúci prielom“ pri Pokrovsku a do oblasti presúva skúsené jednotky námornej pechoty. Forbes píše, že dobytie mesta by Rusku otvorilo cestu k ovládnutiu ďalších častí Doneckej oblasti.

Postup a slabiny ruskej armády

V polovici augusta sa ruským jednotkám podarilo preniknúť cez ukrajinskú obranu východne a severovýchodne od Dobropillja a postúpiť približne o desať kilometrov. Nedokázali však svoje pozície udržať.

Ukrajinské sily sa teraz snažia obkľúčiť tzv. Dobropilský výbežok pri Pokrovsku útokmi zo západu a severu. Vzniknutý „kotol“ by mohol donútiť ruské jednotky kapitulovať alebo čeliť zničeniu, uvádza Forbes.

 „Agresívnym postupom bez dostatočného zabezpečenia bokov Rusko nakoniec preťahovalo svoje pozície, utrpelo ťažké straty a nedokázalo upevniť viaceré dosiahnuté úspechy,“ citoval magazín bývalého britského vojaka Seana Pinnera, ktorý bojoval v Mariupole v roku 2022.

 Obrana mesta a terénne podmienky

Okolie Pokrovska je podľa Pinnera náročné – prevažne otvorené polia s minimom prírodných úkrytov, ktoré sa pri daždi menia na bahno. „Takéto podmienky neumožňujú rýchly a čistý postup,“ uviedol.

Dmitro Žluktenko z 413. samostatného práporu bezpilotných systémov, ktorý pôsobí v Pokrovsku, tvrdí, že taktika Ruska je známa – nasadenie veľkého počtu jednotiek a intenzívne boje. „Ale nič zásadne sa nezmenilo od situácie pred dvoma mesiacmi,“ dodal.

Efektívne využívanie ukrajinských dronov podľa neho výrazne obmedzuje ruské možnosti pri postupe.

  Vyhliadky na ďalší vývoj

Pinner upozorňuje, že dobytie Pokrovska by si vyžadovalo rozsiahle zdroje: „Mestské boje sú brutálne a nákladné. Vyžadujú si živú silu, techniku a pripravenosť zniesť obrovské straty.“/agentury/

X X X

Slovensko a Maďarsko pod tlakom USA. Senátor Graham: Ak neprestanú kupovať ruskú ropu, pocítia následky

Americký republikánsky senátor Lindsey Graham varoval Slovensko a Maďarsko pred dôsledkami v prípade, že budú pokračovať v nákupoch ruskej ropy. Senátor to napísal príspevku na sieti X.

Americký prezident Donald Trump v sobotu vyjadril pripravenosť uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska. V nedeľu potom dal najavo, že mu nezáleží na tom, či ide o ropu alebo iné produkty. „Nemali by nakupovať od Ruska, či už ide o zemný plyn alebo cigarety, to je mi jedno,“ tvrdil.

Fico: Summit na Aljaške spustil štandardizáciu vzťahov medzi Ruskom a USA

Graham dal Trumpovi za pravdu, pokiaľ ide o jeho požiadavku, súčasne ale označil za dobrú správu, že európske krajiny v posledných rokoch podstatne znížili nákupy fosílnych palív z Ruska.

 „Pokiaľ ide o nákup ruskej ropy, v súčasnosti sa to týka prakticky Maďarska a Slovenska. Dúfam a očakávam, že sa čoskoro pridajú k nášmu úsiliu a pomôžu nám ukončiť toto krviprelievanie. Ak nie, malo by to mať a bude to mať dôsledky,“ napísal v noci na utorok vplyvný senátor a Trumpov spojenec na sociálnej sieti X.

Magazín Politico informoval, že pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Európska únia ako celok dovážala 45 percent svojho zemného plynu a 27 percent svojej ropy z Ruska.

Tento podiel vlani klesol na 19 percent v prípade plynu a na tri percentá v prípade ropy, keď Európska komisia zakázala dovoz po mori. V roku 2024 krajiny EÚ vynaložili 21,9 miliardy eur na ruské fosílne palivá, čo predstavuje približne desať percent celkových globálnych príjmov Ruska z vývozu.

V správe fínskeho Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia z mája sa píše, že Maďarsko „zvýšilo svoju závislosť od ruskej ropy zo 61 percent pred inváziou na 86 percent v roku 2024“, zatiaľ čo Slovensko „zostalo takmer stopercentne závislé od dodávok z Ruska“.

Budapešť a Bratislava sa podľa Politico usilujú sa o priateľskejšie vzťahy s Moskvou a teraz odmietajú výzvy, aby hľadali alternatívne zdroje energie. Obe takisto oponujú plánu Európskej únie zastaviť dovoz ruského plynu do členských štátov EÚ od 1. januára 2028. /agentury/

X X X

Dom v obci Wyryki nezničil ruský dron, ale poľská raketa. Pálila F-16, chyba systému zabránila katastrofe

Raketa, ktorá minulý týždeň zasiahla rodinný dom v obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve, pochádzala podľa informácií denníka Rzeczpospolita z poľského stíhacieho lietadla F-16. Išlo o strelu určenú na zostrelenie ruského dronu, ktorá v dôsledku poruchy navádzacieho systému nezasiahla cieľ a dopadla na obytný dom. Nálož sa nespustila a nedošlo k výbuchu. Obyvatelia vyviazli bez zranení. Informuje o tom denník Rzeczpospolita.

 Príslušníci teritoriálnej obrany stoja pri obytnom dome, ktorého strechu poškodili úlomky jedného z ruských dronov v poľskej obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve vo štvrtok 11. septembra 2025.

Prokuratúra v Lubline, ktorá vedie vyšetrovanie incidentu, informovala iba o neidentifikovanom objekte a odmieta poskytnúť podrobnosti. Podľa hovorkyne prokuratúry Agnieszky Kepkej sa pred konečnou identifikáciou čaká na znalecký posudok experta na vojenskú techniku. Ministerstvo obrany sa k prípadu zatiaľ nevyjadrilo.

 Lublinský vojvoda Krzysztof Komorski potvrdil, že postihnutá rodina dostala finančné odškodnenie a budú jej poskytnuté všetky formy pomoci. Podľa starostu Wyrykov Bernarda Blaszczuka obec poskytla manželom náhradné ubytovanie a vyhlásila zbierku na opravu zničeného domu, pričom predbežné náklady odhadla na 50-tisíc zlotých (takmer 12-tisíc eur).

Podľa premiéra Donalda Tuska aj napriek okolnostiam nesie plnú zodpovednosť za udalosť Rusko. „Celú zodpovednosť za poškodenie domu vo Wyrykách nesú páchatelia provokácie dronmi, teda Rusko. Príslušné služby budú po ukončení vyšetrovania informovať verejnosť, vládu a prezidenta o všetkých okolnostiach incidentu. Ruky preč od poľských vojakov,“ napísal premiér na X (Twitter).

Podľa bezpečnostných expertov išlo o reakciu na bezprecedentné preniknutie ruských dronov do poľského vzdušného priestoru počas minulého týždňa. V rôznych lokalitách na východe krajiny bolo nájdených 17 strojov, prevažne tzv. vábničiek. Analytici sa zhodujú, že cieľom akcie bolo otestovať poľskú protivzdušnú obranu a politickú reakciu.

/agentury/

X X X

Koniec jednej éry? Prečo Strana európskych socialistov stratila trpezlivosť so Smerom

Európski socialisti čelia otázkam, prečo nevylúčia Smer, ak v minulosti ľudovci vyhodili zo svojich radov Fidesz Viktora Orbána, hovorí pre Aktuality.sk expert na európsku politiku Radovan Geist.

Smer môžu po pozastavení členstva v Strane európskych socialistov aj vylúčiť. Portál Euractiv informoval, že o vylúčení strany Roberta Fica padne návrh.

S vyhadzovom Smeru však bude musieť súhlasiť väčšina eurosocialistov. O tom, či to je reálne a čo by to znamenalo pre stranu Smer, sme sa rozprávali s vydavateľom Euractivu Radovanom Geistom. „Nezdá sa, že by mal Smer spojencov, ktorí by to zastavili,“ hovorí Geist v rozhovore pre portál Aktuality.sk.

Portál Euractiv dnes priniesol správu, že prezident Strany európskych socialistov (PES) a bývalý švédsky premiér Stefan Löfven má predložiť návrh na vylúčenie Smeru už cez víkend na kongrese v Amsterdame. Čo to pre stranu Roberta Fica znamená?, aktulity.sk

X X X

Cestovateľka Nika potvrdila, čo je už dlho verejným tajomstvom: Toto je najnebezpečnejšie mesto Európy

Stará dobrá Európa sa za posledné roky prudko zmenila, krajiny, ktoré boli hrdé na svoje zachovalé pamiatky a bezpečnosť v uliciach, sa dnes boria so stúpajúcou kriminalitou a vytvorili sa v nich celé štvrte známe ako no-go zóny. Realitu potvrdila aj Nikol, keď sa s kamerou vybrala do mesta, ktoré sa neoficálne nazýva najnebezpečnejšie mesto Európy.

 Príbeh o návšteve Marseille potvrdzuje to, čo je už dlho verejným tajomstvom – toto francúzske prístavné mesto bojuje s vážnym problémom kriminality.

Pocit neistoty vo verejnej doprave, aj napriek prítomnosti iných, je presne tou realitou, ktorú zažívajú mnohí cestovatelia.

Hoci je Marseille plné krásnych pamiatok, jeho temná stránka ho radí medzi mestá, ktoré si vyžadujú mimoriadnu opatrnosť.

 Marseille: Mesto krásy a nebezpečnej reality

Štatistiky a správy médií potvrdzujú, že zlá reputácia Marseille nie je neoprávnená.

Mesto je dlhodobo epicentrom drogových vojen vo Francúzsku, čo sa odráža na vysokej miere vrážd, ktoré sú často spojené bojmi konkurenčných gangov.

Miestne úrady a médiá pravidelne hlásia prestrelky, ku ktorým dochádza najmä v sociálne slabších štvrtiach na severe mesta.

Oblasti ako Les Quartiers Nord sú považované za „no-go zóny“, kam sa neodporúča chodiť ani miestnym, nieto ešte turistom.

Aj keď centrum mesta, starý prístav Vieux-Port a štvrte okolo baziliky Notre-Dame de la Garde sú relatívne bezpečné, drobné krádeže sú bežné.

Skúsenosti cestovateľov sa líšia: kým niektorí tvrdia, že nevideli žiaden problém a cítili sa bezpečne, mnohí ďalší priznávajú, že ich pocit neistoty nikdy neopustil.

Marseille

Keď sa turizmus stretne s realitou: Iné európske mestá s „no-go zónami“

Problém s kriminalitou, ktorý vedie k vytváraniu nebezpečných štvrtí, nie je výhradne francúzskou záležitosťou.

Viaceré európske metropoly čelia podobným výzvam:

Štokholm a Malmö

Tieto švédske mestá bojujú s rastúcim násilím gangov, ktoré sa sústreďuje do určitých predmestí s vysokou nezamestnanosťou. Explózie granátov, streľby a prestrelky sú v týchto oblastiach, ako napríklad Rinkeby v Štokholme alebo Rosengård v Malmö, prekvapivo bežné.

 Brusel

Niektoré časti Bruselu, najmä štvrť Molenbeek, sú dlhodobo známe ako centrá extrémizmu a kriminality. Hoci úrady sa snažia situáciu stabilizovať, pre turistov sa stále odporúča vyhnúť sa im, najmä po zotmení.

Najbezpečnejšie a najmenej bezpečné cesty v EÚ: Najhoršie sú dovolenkové raje Slovákov. Ale kde je v rebríčku naša krajina?

Neapol

Dlhodobo sa potýka s organizovaným zločinom, ktorého vplyv je viditeľný aj v niektorých mestských častiach. Hoci historické centrum je bezpečné, oblasti ako Scampia sú známe ako centrum drogovej kriminality, kde často dochádza k násilným incidentom.

 Berlín

Aj nemecká metropola má svoje problematické miesta. V niektorých častiach štvrtí ako Neukölln a Wedding sa vyskytujú násilné strety gangov a drogové delikty, ktoré v minulosti eskalovali do nebezpečných konfliktov.

TOP 10: Ktoré mestá sú najbezpečnejšie v noci? Odpoveď vás možno prekvapí

Londýn

Napriek povesti bezpečného mesta sa Londýn už dlhšie potýka s rastúcim problémom pouličného násilia a najmä kriminality s použitím nožov. Incidenty sú často spojené s gangami a koncentrujú sa v chudobnejších štvrtiach, ako sú Brixton alebo niektoré časti severného a východného Londýna.

Veľká Británia

Paríž

Podobne ako Marseille, aj hlavné mesto Francúzska má svoje problematické predmestia, známe ako „banlieues“. Sú to oblasti, kde sa často vyskytujú nepokoje, policajné zásahy a drogová kriminalita, čo vedie k tomu, že turisti a miestni sa im vyhýbajú.

Najbezpečnejšie krajiny na cestovanie

Atény

Grécka metropola sa v posledných rokoch potýka s problémami sociálneho napätia a chudoby, čo prispelo k zvýšeniu kriminality. Oblasť Exarchia je známa ako anarchistická štvrť, kde často dochádza k násilným stretom s políciou. Turisti by mali byť opatrní aj v určitých častiach centra, kde sa vyskytujú drobné krádeže a drogové delikty.

 Dublin

Aj írske hlavné mesto prešlo v posledných rokoch zmenou. Gangové vojny a drogová kriminalita, ktoré sa v minulosti sústredili na okrajové časti, sa presunuli aj do centra. Útoky sú obzvlášť bežné po zotmení a polícia varuje turistov, aby boli ostražití.

Najbezpečnejšie mestá

Bedford: Toto mesto sa v posledných rokoch stretáva s problémami pouličného násilia a drogovou kriminalitou, čo sa odráža v policajných štatistikách. Mnoho incidentov súvisí s gangovými spormi a distribučnými sieťami, čo vytvára napätie v komunitách.

Hull: Bývalé priemyselné mesto Hull je dlhodobo vnímané ako miesto s vyššou mierou kriminality, najmä pokiaľ ide o drobné krádeže a antisociálne správanie. Hoci sa úrady snažia situáciu zlepšiť, pre mnohých obyvateľov to zostáva pretrvávajúci problém.

Coventry: Mesto sa v posledných rokoch snaží modernizovať, no napriek tomu čelí násilnej kriminalite. Podobne ako v iných mestách, aj tu sú problémy spojené s drogovou kriminalitou a gangami, čo vedie k tomu, že niektoré štvrte si získali reputáciu nebezpečných./agentury/

X X X

Príjem 1000 a odvody 425 eur mesačne? Konsolidačný balíčk môže byť pre živnostníkov likvidačný. Argument o dôchodkoch podľa odborníkov neobstojí

Hitparáda negatív tretieho konsolidačného balíčka má viacero favoritov. Podľa odborníkov z INESS sú najviac ohrození živnostníci. Dopad balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich môže byť bez preháňania doslova likvidačný. „Netvrdíme to my, ale matematika,“ uvádzajú analytici inštitútu.

Konsolidácia na vlastnej koži: Štát „šetrí“, ale kto to zaplatí? Návod, ako chrániť rodinný rozpočet

Balíček prináša dve zásadné a jednu menšiu zmenu. Tou menšou je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Podľa odborníkov z INESS ide pre priemerného živnostníka o dodatočných 7 eur mesačne.

Zásadnou zmenou je posunutie minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov. Doteraz sa platili odvody z 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, odteraz to bude z 60 %. Dnes približne 78 % živnostníkov platí odvody z minimálneho základu, no podľa INESS sa toto opatrenie dotkne aj ďalších 9 % SZČO, ktoré boli doteraz v pásme 51–59 %.

Minimálny vymeriavací základ sa okrem toho každý rok posúva automaticky kvôli rastu priemernej mzdy, takže živnostníkov čaká dvojzložkové zvýšenie odvodov v roku 2026.

Dopady na mikroživnostníkov

Odborníci z INESS upozorňujú, že opatrenie najviac zasiahne živnostníkov s tržbami blízko doterajšieho hraničného pásma povinného platenia odvodov (9144 eur ročne v roku 2025).

Napríklad živnostník s ročnými tržbami 12 000 eur, ktorý využíva paušálne výdavky, si podľa INESS priplatí 606,2 eur len z dôvodu zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu a ďalších 91,44 eur kvôli zvýšeniu sadzby zdravotných odvodov. Po započítaní automatického rastu minimálneho základu sa zvýšenie odvodového zaťaženia vyšplhá na približne 8 % tržieb.

To znamená, že z ročného príjmu 12 000 eur zaplatí živnostník 5100 eur len na odvodoch. „Nejde o daň z príjmu, ale o čistú matematiku odvodového zaťaženia,“ upozorňujú odborníci z INESS.

V prepočte na mesačnú mzdu: zo 1000 eur pôjde 425 eur len na odvody, teda 42,5 % príjmov. Pre porovnanie, zamestnanec s hrubou mzdou 1000 eur zaplatí celkovo 39,64 %. Drobný živnostník tak zaplatí viac ako porovnateľný zamestnanec, ale bez nároku na dovolenku, návštevu lekára či istotu práce.

Argumenty ministerstva a kritika

Ministerstvo práce uvádza ako argument nízke budúce starobné dôchodky živnostníkov. Podľa odborníkov z INESS je však rozhodnutie stať sa živnostníkom zároveň rozhodnutím prevziať väčšiu zodpovednosť za seba. Spoliehať sa na štátny pilier o 20–30 rokov je dnes podľa nich špekulatívne.

„Nesystémový populistický nástroj minimálnych dôchodkov nemôže slúžiť ako argument na zvýšenie odvodov. Živnostníci za minimálny dôchodok nelobovali,“ uvádzajú odborníci z INESS.

Druhý plesk: „rušenie prázdnin“

Druhé opatrenie je podľa INESS KO úderom pre mikroživnostníkov. Názov „rušenie prázdnin“ je zavádzajúci – živnostník nikdy platené prázdniny nemal. Opatrenie zavádza druhú úroveň minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov vo výške 26 % priemernej mzdy a povinnosť platiť už šesť mesiacov po začatí podnikania.

Týmto sa ruší doterajšia hranica (ne)platenia sociálnych odvodov, ktorá mala výšku 9144 eur ročne. Podľa výpočtov INESS to znamená, že aj živnostníci s príjmami pod 9144 eur budú mesačne platiť minimálny sociálny odvod 131,34 eur.

Napríklad dôchodca s mesačným príjmom 250 eur zaplatí na zdravotnom a sociálnom poistení 142 eur, teda viac než polovicu svojich príjmov. Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1705 eur bude platiť viac, než zarobí.

Mikroživnostníci nemajú jednoduchú alternatívu

Niektorí uvažujú o prechode na s.r.o., aby sa vyhli odvodom. Podľa INESS však aj prevádzka spoločnosti so sebou nesie vysoké náklady: účtovníctvo, daň z dividend, povinné zdravotné odvody, administratívnu záťaž a obmedzené možnosti disponovania firemnými peniazmi.

Pre mikroživnostníkov s nízkym obratom nie je prechod na s.r.o. praktický ani ekonomicky výhodný.

Existuje systémové riešenie

Podľa odborníkov z INESS by férové riešenie spočívalo v ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov, zavedení nezodvodniteľného minima a znížení stropu na úroveň Česka (4-násobok priemernej mzdy). Takýto krok by chránil začínajúcich podnikateľov a mikroživnostníkov, zároveň zabezpečil spravodlivé platenie odvodov.

Živnostnícka skúsenosť pritom slúži ako „základná škola podnikania“ – učí samostatnosti, zodpovednosti a finančnej disciplíne. Podľa INESS sú mikroživnostníci kanárikmi v bani regulácií: ukazujú, kam vedú náročné a nákladné štátne pravidlá.

Matematika nepustí

Odborníci z INESS upozorňujú, že nejde o politické argumenty, ale o matematiku. Pre mnohých živnostníkov bude tretí balíček znamenať, že na odvodoch zaplatia viac, než zarobia, bez kompenzácií či štátnych benefitov, ktoré majú zamestnanci.

„Dopad je likvidačný nielen pre mikroživnostníkov, ale aj pre začínajúcich podnikateľov, ktorí predstavujú budúcnosť ekonomiky,“ uzatvárajú odborníci z INESS./agentury/

X X X

Kaliňák spoznal trest za nepriznanie vily v Chorvátsku. Nadácia: Má však dôvod na radosť. Výbor rozhodol aj o Remišovej

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) dostal pokutu vo výške troch mesačných platov. Pokutu mu udelil Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Dôvodom je vila v Chorvátsku, ktorú minister nepriznal v majetkovom priznaní. Vilu vlastní jeho manželka. Výbor zároveň neudelil pokutu šéfke výboru Veronike Remišovej (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Konaniu čelila za to, že v súvislosti s vilou mala prezradiť o Kaliňákovi neverejné informácie.

Nadácia Zastavme korupciu skonštatovala, že výbor im dal za pravdu. „Výbor dal za pravdu argumentom, ktoré sme uviedli v našom podnete. Je to jasný signál, že verejnosť má právo kontrolovať politikov a tí nesmú svojvoľne toto právo porušovať,“ vyjadril sa právnik Ľubomír Danko zo Zastavme korupciu k rozhodnutiu výboru.

Ako nadácia uviedla, minister má dôvod aj na radosť. Pokuta sa totiž vypočítava len z jeho základnej mzdy. „Takzvané náhrady, ktorými si členovia vlády zdvojnásobili platy, mu zostanú. Reálne tak príde len o polovicu trojmesačného príjmu,“ vysvetlila nadácia. Kaliňák by tak mal zaplatiť pokutu približne 15-tisíc eur. „Argumenty o ochrane osobných údajov, ktorými minister obhajoval porušenie ústavného zákona, výnimočne neobstáli ani pred koaličnými poslancami,“ uzavrela nadácia.

 Keďže minister neuviedol v majetkových priznaniach v uplynulých rokoch vlastníctvo manželkinej vily v Chorvátsku, mal porušiť ústavný zákon. Kaliňák tvrdil, že vilu nepriznal, pretože chcel chrániť súkromie rodiny. Hovoril tiež, že jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti a jeho rodina si ju mohla dovoliť vzhľadom na jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť. Ešte v júni avizoval, že prípadnú pokutu zaplatí, no chce, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd (ÚS) SR. Na utorkové zasadnutie výboru minister neprišiel.

 Na Kaliňáka v súvislosti s nepriznaním vily prišlo viacero podnetov. Člen výboru Ondrej Dostál (SaS) priblížil, že Kaliňák neuviedol vlastníctvo vily nielen v oznámení za rok 2022, za čo dostal pokutu troch platov, ale neuviedol ho ani v oznámení za rok 2023. Podľa Remišovej mal dostať pokutu za každé porušenie zákona osobitne, čo sa však nestalo. Remišová tiež priblížila, že pokuta pre Kaliňáka je vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy. „S touto pokutou súhlasili prakticky všetci poslanci, to znamená, opoziční aj koaliční,“ doplnil Lindtner. Zatiaľ nevedel povedať, či sa minister s pokutou obráti na ÚS. „Podľa môjho názoru sa skutok stal, ale z hľadiska materiálneho korektívu to nepovažujem za tak závažné, aby sme mohli hovoriť o porušení zákona,“ odpovedal Lindtner novinárom na otázku, či Kaliňák porušil zákon.

 Výbor riešil aj podanie voči Remišovej, ktorá mala podľa Kaliňáka porušiť zákon, keď mala prezradiť o ňom neverejné informácie v súvislosti s vilou v Chorvátsku a využiť ich na politický prospech. Poslankyňa opakovane hovorila, že nikdy žiadne informácie o majetkových pomeroch rodinných príslušníkov nevynášala a Kaliňák sa k vlastníctvu priznal verejne sám. Remišovej hrozila pokuta vo výške 12 platov. Návrh na udelenie pokuty však nezískal dostatok hlasov.

„Už niekoľko mesiacov Robert Kaliňák vedie proti mne trestnú výpravu za to, že som poukázala na porušenie zákona zo strany ministra obrany. Fakty boli pritom od začiatku zrejmé: sám sa priznal k vedomému porušeniu zákona, zatajeniu luxusnej nehnuteľnosti v majetkovom priznaní a arogantne uviedol, že by ústavný zákon porušil opäť,” uviedla Remišová. Podpredseda výboru Pavol Goga (Smer) si myslí, že Remišová porušila zákon, no návrh na pokutu 12 mesačných platov neprešiel, pretože koalícia nemala dostatok hlasov. Lindtner si takisto myslí, že porušila ústavný zákon, pretože „potvrdila skutočnosť, či sa nejaká informácia nachádza alebo nenachádza v neverejnej časti majetkového priznania“.

 O podnetoch na riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavla Gašpara v utorok výbor nestihol rokovať. Členovia výboru sa majú zísť opäť o týždeň. Podnety prišli napríklad od poslanca Dostála, ktorý sa odvoláva na medializované informácie, že Gašpar nepriznal spoluvlastnícky podiel v českej spoločnosti. Podnet na Gašpara avizovalo aj hnutie PS v súvislosti so športovým autom, ktoré podľa hnutia nemal uvedené v majetkovom priznaní./agentury/

X X X

Od boháčov chce štát stovky miliónov. „Úder“ pocítia aj tí, čo zarábajú o niečo viac než priemer

Bohatší sa majú na vyše 2,7 miliardovom šetrení štátu podieľať viac ako ľudia s priemernými platmi. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) naznačil, ako by to mohlo v praxi vyzerať. Vláda totiž v rámci predstaveného konsolidačného balíka plánuje zaviesť vyššiu progresivitu dane z príjmov, ktorá by na budúci rok mala do rozpočtu priniesť 206 miliónov eur. Toto opatrenie jednoducho znamená, že čím viac zarobíte, tým viac odvediete štátu na daniach. V tomto prípade ide o typické ľavicové riešenie, ktoré sa však u ekonómov z rôznych táborov stretlo s rozpačitými ohlasmi.

 Ako zvládajú konsolidáciu obyvatelia Slovenska a ich rodinné rozpočty?

Podľa prezentácie financmajstra Kamenického by po novom malo platiť, že ak za rok zarobíte menej ako 44-tisíc eur, bude sa na vás vzťahovať 19-percentná daň z príjmov. Ak váš ročný plat presiahne spomínanú sumu, daň sa vyšplhá na 25 percent. Tí, ktorí zarábajú nad 60-tisíc eur, by už mali platiť 30-percentnú daň a nad 75-tisíc to bude 35 percent. Čo sa týka ústavných činelov, tým sa ku každej sadzbe priráta 10 percent, ktorá zaplatia navyše.

Aktuálne je to nastavené tak, že sadzba 19 percent platí v prípade, že zarábate menej ako 48 441,43 (teda menej ako 176,8 násobok sumy platného životného minima). Ak vaša ročná mzda toto číslo presiahne, z výplaty už odvediete 25 percent. „V porovnaní s jednou respektíve dvoma sadzbami dane z príjmov fyzických osôb je to krok vpred, ale… Stačí sa porovnať so susedným Rakúskom a je zrejmé, že ide o veľmi mierny pokrok,” zhodnotila pre Pravdu bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.

 Po výraznejšom progresívnom zdanení dlhodobo volá aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Odborári už v rámci svojich skorších návrhov ako konsolidovať verejné financie pripomenuli, že priemerná najvyššia sadza dane z príjmov fyzických osôb v Európe je na úrovni 43 percent. Preto navrhli zavedenie 35-percentnej sadzby napríklad pri príjmoch, ktoré presahujú 120-tisíc eur ročne.

„Našim cieľom bolo, aby sa opatrenie nedotklo osôb s priemernými príjmami ani strednej vrstvy, ale cielilo na vysokopríjmové osoby tak, aby najbohatší ľudia viac prispeli ku konsolidácii,” priblížila hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.

Lenže podľa odborárov vláda nakoniec nastavila hranice tak, že do vyšších sadzieb spadnú aj ľudia s mierne nadpriemernými platmi. „V kombinácii so znížením nezdaniteľnej časti a zvýšením zdravotného odvodu to spôsobí zásah do životnej úrovne strednej vrstvy,“ upozorňuje Nemethová.

Skeptický je aj analytik Radovan Ďurana z INESS, ktorý nové pásma dane označil za „najhoršie opatrenie balíčka“. Podľa neho Slovensko vysiela kvalifikovaným pracovníkom jasný signál, aby si prácu hľadali radšej v zahraničí. „Nielenže budeme mať najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce zo všetkých postkomunistických krajín, ale aj hornú sadzbu dane vyššiu než v Česku či Maďarsku,“ dodal.

 Koho daň zasiahne?

Bývalá ministerka financií Schmögnerová opatreniu vyčíta, že zvýšenie dane pre tých, ktorí zarábajú viac peňazí, iba len nepatrné. Ako príklad uvádza človeka s ročným platom vo výške 59-tisíc eur, ktorý na výške nového poplatku zaplatí navyše iba o 900 eur viac ako teraz.

Skúsená ekonómka porovnáva toto nastavenie s Rakúskom, kde je pri porovnateľnom zárobku sadzba dane na úrovni 40 percent. Pracujúci u nášho západného suseda so zárobkom od 69 166 do 103 072 eura platia na dani 48 percent – najvyššiu sadzu, až 55 percent, majú tí, ktorí zarobia nad milión eur.

„Ešte dôležitejšie je, že základ dane z príjmu fyzických osôb je u nás definovaný oveľa užšie ako v západných štátoch Európskej únie (EÚ). V Rakúsku zahŕňa všetky príjmy doma i v zahraničí napríklad z investícií, z majetku (napríklad z prenájmu bytu) a podobne. U nás ide iba o príjmy zo závislej činnosti. Inými slovami: úroveň zdaňovania fyzických osôb je na západe podstatne vyššia ako u nás (pri tom ľudia s najnižšími príjmami platia nulovú daň),” zdôrazňuje Schmögnerová.

Odborári navyše pripomínajú, že nové opatrenia vo väčšej miere zasiahnu zamestnancov s mierne nadpriemernými príjmami – teda strednú vrstvu pracujúcich „a to najmä v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti základu dane a posunutí hraníc základu dane pre nižšie sadzby dane smerom dole”. Vyššia progresivita sa tak podľa nich zavádza aj do výšky uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane. „KOZ nesúhlasí s úpravami navrhnutými v oblasti nezdaniteľnej časti základu dane a pri v súčasnosti platných sadzbách dane 19 percent a 25 percent, kde požaduje zachovanie súčasného stavu,” dodáva Nemethová.

Navyše treba vziať do úvahy aj zvýšenie zdravotného odvodu o jedno percento (vláda chce týmto opatrením navyše vybrať až 358 miliónov eur, poz. red.). Ide o najväčší priamy zásah do príjmov ľudí, s ktorým kabinet Roberta Fica (Smer) od budúceho roka počíta. Zatiaľ čo dnes platí zamestnanec do zdravotnej poisťovne 15 percent zo svojho vymeriavacieho základu, od roku 2026 by to malo byť 16 percent. To bude v praxi znamenať, že nám z výplaty na konci mesiaca príde od zamestnávateľa menej peňazí ako doteraz.

 „Opatrenie sa negatívne prejaví na čistých mzdách zamestnancov, ktorí už v súčasnosti nesú najväčšie bremeno konsolidácie aj prostredníctvom neustále rastúcich cien. Zároveň má Slovensko už v súčasnosti jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v rámci krajín EÚ, ktoré sa týmto opätovne zvyšuje. Opatrenie plošne zasiahne všetky príjmové skupiny zamestnancov a je otázne, ako sa zvýšenie odvodov prejaví v kvalite zdravotnej starostlivosti,” hovorí Nemethová z KOZ.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák označuje zavádzanie ďalších stupňov daní z príjmov za „demotivačné pre najviac zarábajúcich zamestnancov, ktorí v ekonomike prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu.”

Podľa Ďuranu z INESS je problém v tom, že vláda ešte donedávna tlačila na rast odvodov a teraz k tomu pridala aj vyššie dane z príjmov. „Minulý rok zvýšila strop na sociálne odvody na neuveriteľný jedenásťnásobok priemernej mzdy, kým v Česku je to štyri násobky. Vďaka tomu výrazne stúpla progresívna odvodová daň – teda objem peňazí, ktoré zamestnanci platia do Sociálnej poisťovne, ale nevznikne im za to žiadny nárok na dávku,“ vysvetľuje odborník.

Na príklade človeka s hrubým príjmom 8 500 eur mesačne je to podľa neho jasne vidieť: „Zaplatí viac na tejto odvodovej dani ako na samotnej dani z príjmu. Vláde sa to zrejme nepozdávalo, a tak k tomu pridala ešte zvýšenie sadzieb dane z príjmov. Ako bonus navyše aj zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré nemajú žiadny strop.“

Slovensko sa tak podľa Ďuranu stane krajinou s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce spomedzi všetkých postkomunistických štátov. „A k tomu budeme mať ešte aj najvyššiu hornú sadzbu dane v rámci V4,“ dodáva.

Čo progresivita v skutočnosti prinesie

Hoci vyššie progresívne zdanenie vyvolalo medzi odborníkmi nemalý ohlas, jeho prínos do štátneho rozpočtu je v skutočnosti len zlomkový. Ministerstvo financií očakáva, že na vyšších daniach od lepšie zarábajúcich vyberie približne 206 miliónov eur ročne. V porovnaní s celým konsolidačným balíkom v hodnote 2,7 miliardy eur to predstavuje iba asi osem percent z celkových opatrení.

Zvyšok šetrenia a dodatočných príjmov musí vláda dosiahnuť inými krokmi – napríklad obmedzením niektorých sviatkov či úsporami vo výdavkoch štátu. Práve tieto opatrenia sa podľa ekonómov a sociálnych partnerov dotknú najširších skupín obyvateľstva a ovplyvnia životnú úroveň strednej vrstvy omnoho výraznejšie než samotná progresivita.

 Na stole sú však aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali do rozpočtu priniesť ďalšie desiatky miliónov eur. Exministerka Schmögnerová napríklad poukazuje na opatrenia zamerané na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré považuje za rozumné. Tie sa týkajú napríklad skrátenia odvodových prázdnin zo súčasných 12 na šesť mesiacov, zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov SZČO o 20 percent či to, že si štát posvieti na využívanie nútených živností.

Iný názor má však Slovenský živnostenský zväz, ktorý zdvíha varovný prst pred dosahmi konsolidačného balíka na drobných podnikateľov. Podľa jeho prepočtov nové opatrenia oberú živnostníkov a zamestnancov dohromady o takmer miliardu eur. Takýto výpadok príjmov sa podľa zväzu nevyhnutne prejaví slabšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a pribrzdením hospodárskeho rastu.

Najviac kritiky smeruje k plánovanému zvýšeniu odvodov a k skráteniu odvodových prázdnin. Opatrenia môžu podľa zástupcov živnostníkov spôsobiť, že časť z nich podnikanie úplne zabalí alebo si zmení právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Aj keď zväz pripúšťa, že skorší vznik odvodovej povinnosti môže priniesť podnikateľom určitú mieru sociálnej ochrany, celkovo hodnotí balík ako neprimerane tvrdý zásah do ich finančných možností.

Živnostníci preto žiadajú, aby vláda kľúčové opatrenia – napríklad vyšší vymeriavací základ či zvýšené zdravotné odvody – zavádzala len dočasne, a to na nevyhnutné obdobie. Okrem toho apelujú na okamžité zrušenie transakčnej dane z podnikateľských účtov, ktorá podľa nich neprináša očakávaný efekt a iba zbytočne komplikuje podnikateľské prostredie.

Progresívna daň v minulosti

História progresívneho zdaňovania na Slovensku pritom ukazuje, že ide o tému, ktorá sa pravidelne vracia. Pred rokom 2004 platil klasický systém s viacerými pásmami a sadzbami od 10 do 38 percent.

V roku 2004 však prišla zásadná reforma vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá zaviedla jednotnú rovnú daň vo výške 19 percent pre všetkých. Tento krok sa stal symbolom reforiem a dlhé roky sa považoval za nedotknuteľný.

Zmena nastala až v roku 2013, keď vtedajší Ficov kabinet vrátil do hry progresivitu – zaviedol súčasné dve pásma, 19 a 25 percent. Odvtedy sa systém mierne upravoval, no základná schéma zostávala rovnaká. Po viac než dvadsiatich rokoch od zavedenia rovnej dane sa tak Slovensko definitívne vracia k modelu viacerých sadzieb. V porovnaní so západnou Európou však zostane celková úroveň zdanenia fyzických osôb u nás stále nižšia./agentury/

X X X

Robert Redford bol hollywoodsky džentlmen, z ktorého sa stal velikán. Zomrel len rok pred 90. narodeninami

Na rozdiel od mnohých jeho rovesníkov sa mu kontroverzie oblúkom vyhýbali, a hoci mal bohatú kariéru, svoje súkromie si svedomito chránil. Vďaka tomu si vyslúžil prezývku džentlmen Nového Hollywoodu. Herec, režisér a producent Robert Redford, ktorý je považovaný za velikána amerického filmu, zomrel v utorok 16. septembra, len rok pred jubilejnými 90. narodeninami.

 Herec, producent a režisér Robert Redford.

Paul Newman sa zaňho prihovoril

Narodil sa 18. augusta 1936 v kalifornskej Santa Monice. Škola ho veľmi nebavila, oveľa radšej sa venoval umeniu a športu – mal rád americký futbal, tenis a bejzbal.

Po maturite mu športové štipendium umožnilo štúdium na Colorado University, no následkom intenzívneho pitia ho z nej vyhodili.

Redford sa preto rozhodol cestovať po Európe – istý čas pobudol vo Francúzsku, v Španielsku aj v Taliansku. Po návrate do USA študoval maľbu a herectvo.

V roku 1959 debutoval na Broadwayi malou úlohou v inscenácii Tall Story, nasledovalo účinkovanie v hrách The Highest Tree (1959) a Sunday in New York (1961).

Veľký úspech mu priniesla rola v inscenácii Barefoot in the Park Neila Simona. Začiatkom 60. rokov hosťoval v množstve televíznych seriálov: Whispering Smith, Maverick, Route 66, Zóna súmraku, Dr. Kildare, Zadané pre Alfreda Hitchcocka či The Virginian.

Na striebornom plátne sa prvýkrát predstavil úlohou, ktorú už predtým stvárnil na Broadwayi v spomínanej Tall Story. Film nebol debutom len preňho, ale aj pre Jane Fondu, ďalšiu začínajúcu herečku, z ktorej sa neskôr stala hviezda.

Úloha bisexuálnej filmovej hviezdy v romantickej hudobnej dráme Aká je Daisy Cloverová vyniesla Redfordovi prvý Zlatý glóbus.

V roku 1969 nastal v jeho kariére zlom, keď stvárnil jednu z hlavných rolí vo westerne Butch Cassidy a Sundance Kid, kde si zahral po boku Paula Newmana. Hoci nebol režisérovou prvou voľbou, sám Newman sa zaňho prihovoril.

„Povedal: ‚Chcem pracovať s hercom.‘ A to pre mňa bolo veľkým komplimentom, pretože tak sme obaja videli našu profesiu, herectvo pre nás bolo o zručnosti a obaja sme ho brali vážne,“ spomínal Redford, z ktorého sa takmer okamžite stal jeden z najpopulárnejších hercov Hollywoodu.

V nasledujúcom období sa objavil v snímkach ako Ukradnutý diamant (1972), Kandidát (1972), Jeremiah Johnson (1972) či Takí sme boli (1973).

S Paulom Newmanom sa opäť stretol na natáčaní filmu Podraz, ktorý vyhral Oscara v kategórii najlepší film a zároveň vyslúžil Redfordovi jeho jedinú nomináciu za najlepší mužský herecký výkon.

Jeho kariéra napredovala ďalej – účinkoval napríklad v snímkach Veľký Gatsby (1974), Veľký Waldo Pepper (1975), Tri dni Kondora (1975), Všetci prezidentovi muži (1976), Príliš vzdialený most (1977), Neslušný návrh (1993) či Zaklínač koní (1998).

Film Spomienka na Afriku (1985), v ktorom si zahral s Meryl Streepovou, premenil sedem z jedenástich nominácií na Oscara. Z novších snímok možno spomenúť Šarlotinu pavučinku (2006), intenzívnu drámu Všetko je stratené (2013), v ktorej bol jediným hercom, marvelovku Captain America: Zimný vojak (2014) či dobrodružné fantasy Môj kamarát drak (2016).

Zakladateľ filmového festivalu Sundance

Svoju režisérsku kariéru odštartoval Redford v roku 1980 adaptáciou románu Judith Guestovej Obyčajní ľudia. Jeho debut mu vyslúžil hneď dvoch Oscarov – za najlepší film a najlepšiu réžiu.

Následne natočil niekoľko ďalších snímok: Vojna o fazuľové pole (1988), Tadiaľto tečie rieka (1992), Otázky a odpovede (1994), Zaklínač koní (1998), Legenda o slávnom návrate (2000), Hrdinovia a zbabelci (2007), Konšpirátor (2010) a Pravidlá mlčania (2012).

Výber filmov: 

Bosé nohy v parku (1967), Butch Cassidy a Sundance Kid (1969), Kandidát (1972), Všetci prezidentovi muži (1976), Spomienky na Afriku (1985), Neslušný návrh (1993), Zaklínač koní (1998), Šarlotina pavučinka (2006), Captain America: Zimný vojak (2014), Gentleman s pištoľou (2018)

V roku 1980 založil Sundance, ktorý sa stal najväčším medzinárodným festivalom nezávislých filmov v krajine.

„Založili sme ho bez akýchkoľvek striktných očakávaní… Nemám tušenie, čo z toho nakoniec bude. Viem, že je čoraz ťažšie zabezpečiť dobrú distribúciu filmu v tejto krajine, pokiaľ nemá potenciál zarobiť milióny dolárov,“ priznal vtedy kritikovi Rogerovi Ebertovi, ktorý festival prvýkrát navštívil v roku 1981.

V rozhovore pre magazín People z roku 2005 Redford uviedol, že jeho cieľom bolo predstaviť „proces vývoja pre nové hlasy vo filme, vytvoriť miesto na prácu bez obmedzení mainstreamovej filmovej tvorby, ktorá sa uberala smerom k veľkorozpočtovým filmom zameraným na mládež.“ Dnes ide o jeden z najprestížnejších filmových festivalov na svete.

Robert Redford sa venoval aj aktivizmu – bol zástancom práv pôvodných obyvateľov Ameriky či LGBT komunity, zanietene sa presadzoval aj za environmentálne témy. Je držiteľom dvoch Oscarov, troch Zlatých glóbusov a jednej Screen Actors Guild Award. V roku 2016 obdržal Prezidentskú Medailu slobody.

Súkromie si Redford napriek svojej sláve držal po celý život v tajnosti. Vyše 25 rokov bol ženatý s historičkou a aktivistkou Lolou Van Wagenenovou, s ktorou mal štyri deti.

Ich prvorodenec Scott zomrel ako dvojmesačný na syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Ich ďalší syn James, ktorý bol scenáristom a producentom, zomrel v roku 2020 ako 58-ročný na následky rakoviny žlčovodov.

Redfordove dcéry sa pohybujú v umeleckej sfére – Shauna je maliarka a Amy sa venuje herectvu, réžii a produkcii. V roku 2009 sa Redford oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Sibylle Szaggarsovou. /agentury/

X X X

Sexsymbol pre milióny, no jeho srdce patrilo len dvom: Toto boli osudové ženy Roberta Redforda, s prvou zažil obrovskú bolesť zo smrti

Niekoľko dekád bol označovaný za americký sexsymbol a s radosťou ho tak prezentovali aj filmové štúdiá. V živote zosnulého herca Roberta Redforda sa však našlo miesto len pre dve osudové ženy.

 Herec a režisér Robert Redford a jeho prvá manželka Lola Van Wagenen na archívnom zábere z roku 1968.

Lola, základný kameň jeho života

Už v roku 1958, ešte pred štartom svojej úspešnej a dlhoročnej umeleckej kariéry, sa rodák z Kalifornie oženil s Lolou Van Wagenen, ktorú médiá zvykli titlovať aj slovom „základný kameň“. Lola pri ňom stála v jeho formatívnych rokoch a podporovala ho aj napriek počiatočným neúspechom. 

S prvou manželkou ich spájala nielen láska, ale aj záujem o životné prostredie a históriu – ona sama bola historičkou a aktivistkou, čo sa neskôr odrazilo aj v postojoch samotného herca. Rozviedli sa po 27 rokoch manželstva v roku 1985.

 Ako manželia mali spolu tri deti, no čelili aj náročnej osobnej tragédii – štvrté dieťa a prvé, s ktorým bola Lola tehotná, im zomrelo na syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Syn sa dožil len niekoľko mesiacov a táto bolesť oboch partnerov hlboko zasiahla a ovplyvnila Redfordov pohľad na život a súkromie. Spoločne však vychovali dcéry Shaunu a Amy a syna Davida (známejšieho viac ako Jamie). So smrťou potomka sa Redford a jeho v tom čase už bývalá manželka museli vyrovnať ešte raz – len pred pár rokmi. Práve Jamie totiž zomrel v roku 2020 ako 58-ročný.

Druhá láska a útočisko pred svetom

Robert Redford bol po rozvode niekoľko rokov bez oficiálnej partnerky a strážil si aj svoje súkromie, takže o jeho vzťahoch sa veľa nevedelo. Napokon našiel novú lásku po boku nemeckej maliarky Sibylle Szaggars, s ktorou sa zoznámili v polovici 90-tych rokov. V roku 2009 sa zosobášili.

 Robert Redford a jeho druhá manželka Sibylle Szaggars v roku 2005 na tenisovom turnaji US Open.

Dvojicu spojila nielen láska k umeniu, ale aj vzťah k prírode a pokojnému životu na jeho ranči v Utahu. So Sibylle sa Redford ešte viac sústredil na svoj Sundance inštitút a život v súkromí. Bola jeho partnerkou v zrelom veku, s ktorou zdieľal pokojnejšiu, no stále umelecky aktívnu etapu života.

Nezabudnuteľné lásky z filmového plátna

Napriek tomu, že miláčika publika by mnohí najradšej videli s hollywoodskymi kráskami, Redford si vybral ženy, s ktorými ho spájali rovnaké hodnoty a vášeň pre spravodlivosť či rovnováhu. Na filmovom plátne však vytvoril niekoľko nezabudnuteľných dvojíc spoločne so ženskými legendami filmového plátna. Do filmovej histórie vstúpil napríklad film Takí sme boli, kde ho ako rozmarného Hubella očarila politická aktivistka Katie v podaní Barbry Streisandovej. Ich napätie, láska a bolesť na plátne definovali romantický film pre celú generáciu.

 Dlhoročné priateľstvo a tvorivá spolupráca spájala Redforda s Jane Fonda, s ktorou natočili štyri filmy, vrátane slávnej komédie Bosé nohy v parku či Elektrického jazdca. Ich vzťah na plátne pôsobil neuveriteľne prirodzene, hravo a uveriteľne. Boli vnímaní ako dokonalý americký pár a ich priateľstvo mimo kamier túto ilúziu len umocňovalo.

 Poslednou „osudovou“ ženou z plátna bola nepochybne Meryl Streep a ich spoločná epická láska vo filme Spomienky na Afriku. Slávna scéna, v ktorej jej umýva vlasy v divočine, patrí k najromantickejším momentom v dejinách filmu. Tento film potvrdil jeho status ikony a osudového muža pre milióny žien po celom svete./agentury/

X X X

Ministerstvo dopravy chce znovu preskúmať výzvu na lety Košice-Göteborg

Štát ponúka dotáciu, no letecké spoločnosti neprejavili záujem.

Už takmer rok mala byť podľa predstáv ministerstva dopravy prevádzkovaná letecká linka medzi Košicami a švédskym Göteborgom. K zriadeniu tejto linky sa štát zaviazal pri zriadení fabriky Volvo.

Rezort dopravy vyhlásil výzvu na finančnú podporu tejto linky, žiadosti o príspevok mohli letecké spoločnosti podávať od 23. augusta do 9. septembra 2024. Do výzvy na prevádzkovanie linky Košice – Göteborg sa neprihlásil žiadny letecký dopravca, informovala hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková.

Automobilka Volvo rokuje o tejto leteckej linke s vládou. Minister dopravy Jozef Ráž však naznačil, že spojenie Košíc so Švédskom nemusí byť realitou. Rezort je ale podľa neho pripravený zopakovať výzvu. Informoval o tom pri predstavovaní leteckej linky medzi Bratislavou a Košicami, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť Wizz Air od novembra.

Nahradia podmienku inou podmienkou?

Minister Jozef Ráž si myslí, že letecké spojenie medzi hlavným mestom a metropolou východu môže zvýšiť záujem o prevádzkovanie linky medzi Košicami a švédskym Göteborgom. „Verím tomu, že sa nám to podarí otvoriť znova (výzvu),“ povedal minister. Myslí si, že „dnes už Volvo na tom trvať nebude“, nakoľko z Košíc sa dá dostať lietadlom do Bratislavy alebo do Viedne.

„Je na ministerstve hospodárstva, ktoré už rokuje o tom, či Volvu nenahradiť, nazvem to, túto zmluvnú podmienku inou podmienkou,“ reagoval Jozef Ráž, aktuality.sk

X X X

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová skolabovala, skončila v nemocnici

 Podrobnosti o jej zdravotnom stave a dĺžke hospitalizácie zatiaľ nie sú známe.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová náhle skolabovala a musela byť prevezená do nemocnice. Jej zdravotný stav sa náhle zhoršil, potvrdil pre denník Plus 1 deň svedok, ktorý ministerku videl v nemocnici.

Podľa informácií denníka bola ministerka kultúry po kolapse prevezená do zdravotníckeho zariadenia. „Videl som ju, ako ju priviezli,“ uviedol svedok.

V súčasnosti nie sú známe presné informácie o povahe zdravotných problémov Martiny Šimkovičovej, rovnako nie je jasné, ako dlho zostane v nemocničnej starostlivosti.

Hovorkyňa ministerstva Petra Demková pre spomínaný denník Plus 1 deň napokon neskôr upresnila situáciu. Podľa Demkovej vyjadrenia nejde o kolaps, ale: „o bežný problém, ktorý je síce veľmi nepríjemný, ale nejde o žiaden kolaps.“

Hovorkyňa tiež uviedla, že ministerka je momentálne stabilizovaná: „Pani ministerka sa po podaní infúzie cíti lepšie,“ dodala Demková, aktuality.sk

X X x

Nemecký minister zahraničných vecí vyzval Washington, aby uvalil na Rusko ďalšie sankcie

 Wadephul podotkol, že vláda Donalda Trumpa už celé mesiace avizuje zavedenie nových sankcií proti Rusku. Zároveň vyzval Washington, aby „to konečne zrealizoval“.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v utorok vyzval Washington, aby „konečne“ uvalil na Moskvu ďalšie sankcie. Urobil tak v reakcii na nedávne narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Každý, kto sa jasne hlási k slobode, a žiadna krajina to nerobí tak presvedčivo ako Spojené štáty americké, musí teraz konať,“ povedal Wadephul v Berlíne, kde vystúpil po boku švédskej ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej.

Výzva na podporu Ukrajiny

Švédska ministerka svojho nemeckého rezortného kolegu podporila a vyzvala spojencov Ukrajiny, aby zintenzívnili podporu Kyjevu.

Wadephul poznamenal, že Trumpova administratíva už mesiace oznamuje, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Vyzval preto Washington, aby „to konečne zrealizoval“.

Podľa amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama senát pripravil návrh zákona o rozsiahlych sankciách, vrátane vysokých ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn a iné zdroje energie. Graham uviedol, že tento návrh má širokú podporu – viac než 80 senátorov z oboch politických strán.

Wadephul tiež zdôraznil, že dúfa, že ďalší balík sankcií EÚ voči Rusku, ktorý sa momentálne pripravuje, bude rýchlo schválený.

Incidenty v poľskom vzdušnom priestore

V noci z 9. na 10. septembra počas náletu ruských síl na Ukrajinu narušili poľský vzdušný priestor ruské drony. Radary zachytili najmenej 19 objektov, pričom tie, ktoré predstavovali priamu hrozbu, zostrelili poľské a spojenecké lietadlá. Po prvýkrát v povojnových dejinách Poľska tak poľské letectvo použilo vo vzdušnom priestore krajiny zbrane.

O niekoľko dní neskôr nasledovali ďalšie incidenty hlásené v Poľsku a Rumunsku.

X X X

Trumpova administratíva schválila prvú dodávku amerických zbraní pre Ukrajinu

 Trump v júli predstavil iniciatívu PURL, ktorá umožní, aby USA predali zbrane spojencom z NATO a tí ich dodali Ukrajine.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa schválila prvé balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu, za ktorú podľa dohody zaplatia spojenci z NATO. Zbrane by mohli byť dodané čoskoro, uviedli v utorok pre agentúru Reuters dva oboznámené zdroje, informuje TASR.

Trump v júli oznámil vznik iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny). V rámci nej Spojené štáty povolia predaj amerických zbraní európskym krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Finančná podpora NATO

Záväzok zaplatiť za zbrane, ktoré Kyjev potrebuje, avizovali dosiaľ viaceré krajiny. Nemecko, Kanada a Holandsko prisľúbili po približne 500 miliónov dolárov, zatiaľ čo Švédsko, Nórsko a Dánsko uviedli, že takouto čiastkou prispejú spoločne. Ďalšie prostriedky oznámili aj Litva, Lotyšsko či Belgicko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že v rámci programu sa vyzbierali už viac než dve miliardy dolárov a ohlásená bola ďalšia miliarda a pol.

Námestník amerického ministra obrany pre politiku Elbridge Colby podľa zdrojov schválil až dve dodávky v hodnote 500 miliónov dolárov za každú z nich. Ide tak podľa Reuters o prvé použitie mechanizmu PURL.

Americký prezident v utorok pred odchodom na návštevu Británie vyhlásil, že Zelenskyj „musí uzavrieť dohodu“, a odmietol obviniť šéfa Kremľa Vladimira Putina za neúspech v mierových rokovaniach.

„Na tango sú potrební dvaja. Sú to dvaja ľudia, Zelenskyj a Putin, ktorí sa navzájom nenávidia, a vyzerá to tak, že musím sedieť v jednej miestnosti s nimi, pretože oni spolu v jednej miestnosti sedieť nedokážu. Je tam veľká nenávisť,“ povedal Trump.

Trumpove sankčné plány

Zelenskyj v rozhovore pre stanicu Sky News vyzval Trumpa, aby zaujal „jasné stanovisko“ k sankciám voči Rusku a bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu s cieľom zastaviť Putina a ukončiť vojnu, ktorá trvá už viac než tri roky. Trump v sobotu avizoval, že je pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.

„Verím, že Donald Trump nám môže poskytnúť dostatočné množstvo protivzdušných obranných systémov a USA ich majú dosť.

Som si istý, že USA môžu uplatniť dostatočné sankcie, aby poškodili ruskú ekonomiku, a navyše Donald Trump má dostatočnú silu, aby sa ho Putin bál,“ uviedol Zelenskyj s tým, že EÚ dosiaľ zaviedla 18 balíkov protiruských sankcií. „Teraz chýba už len silný balík sankcií zo strany USA,“ dodal.

X X X

Chystali ho na boj s Rusmi. Bývalého brankára Dynama Kyjev zadržali pri úteku z Ukrajiny

Bývalý futbalový brankár Dynama Kyjev, Šachtaru Doneck, Černomorcu Odesa či Metalistu Charkov Artur Rudko bol zadržaný pri pokuse o nelegálne prekročenie hranice.

 Artur Rudko bol v sezóne 2023/24 súčasťou Šachťaru Doneck, ktorý si zahral v skupinovej fáze Ligy majstrov.

Ako informoval web sportarena.com Rudko, bývalý brankár mládežníckych reprezentácii, sa pokúsil opustiť územie Ukrajiny.

Posledným klubom 33-ročného gólmana bol Černomorec Odesa, ktorý opustil na konci minulej sezóny. Podľa neoficiálnych informácií mal Rudko v posledných týždňoch absolvovať základný vojenský výcvik v jednom z výcvikových centier Ozbrojených síl Ukrajiny.

Rudko je odchovancom Dynama Kyjev, v ktorom pôsobil až do svojich 27 rokov. V roku 2019 prestúpil do cyperského FC Pafos, neskôr strávil jednu sezónu aj v poľskom Lechu Poznaň.

Podľa portálu Transfermarkt bola jeho najvyššia trhová hodnota 1,2 milióna eur a dosiahol ju v roku 2017 v čase, keď ešte obliekal dres Dynama Kyjev./agentury/

X X X

Pozemná ofenzíva v Gaze: nekonečné kolóny, bombardovanie a zúfalosť. Desaťtisíce ľudí utekajú, Izrael sľubuje evakuáciu civilistov a likvidáciu Hamasu

Izrael sa podľa premiéra Benjamina Netanjahua bude snažiť otvoriť nové evakuačné trasy z mesta Gazy, kde v noci na dnes začala pozemná ofenzíva izraelskej armády. Netanjahu to povedal podľa izraelských médií vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho úrad. Cieľom súčasnej operácie je evakuovať obyvateľov a poraziť palestínske teroristické hnutie Hamas, dodal.

 „Teraz sa snažíme otvoriť ďalšie trasy, aby sme umožnili rýchlejšiu evakuáciu obyvateľov Gazy, a oddelili ich od teroristov, na ktorých chceme udrieť,“ uviedol Netanjahu vo video nahrávke z veliteľského stanovišťa izraelskej armády. „Naše sily operujú v meste Gaza s cieľom, samozrejme, poraziť nepriateľa, zatiaľ čo pracujeme na evakuácii civilného obyvateľstva,“ uviedol Netanjahu.

Niektoré médiá, napríklad denník Haarec, si všímajú, že Netanjahu neuviedol medzi cieľ oslobodenia rukojemníkov. Práve o ich osud sa v súvislosti s ofenzívou obáva časť izraelskej spoločnosti.

 Armáda tvrdí, že Gazu a okolie už opustilo na 350-tisíc ľudí, a podobný počet uvádza aj Hamas. Odhady hovoria, že v oblasti bol pred evakuáciami milión ľudí. Mnohí z nich sa nachádzajú vo veľmi zlom zdravotnom či materiálnom stave a časť obyvateľov podľa agentúr OSN a medzinárodných organizácií ohrozuje extrémna podvýživa.

Izraelská vláda tvrdí, že ofenzíva v meste Gaza je zásadná pre vojenskú porážku Hamasu a ukončenie vojny. Hovorca izraelskej armády Efi Defrin povedal, že by operácia mohla trvať mnoho mesiacov. „Nie sme obmedzení časom,“ uviedol hovorca podľa serveru Ynetnews. V zahraničí operácia vyvolala silnú kritiku, mnohé štáty sa obávajú, že ofenzíva ďalej zhorší už tak veľmi zlú situáciu v Pásme Gazy.

Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra 2023

Desaťtisíce obyvateľov mesta Gaza utekajú

Po tom, ako v utorok 16. septembra izraelská armáda začala rozšírenú pozemnú operáciu v meste Gaza, sa desaťtisíce obyvateľov snažia opustiť severnú časť mesta, píše agentúra AP. Armáda varovala, že všetci obyvatelia by mali pred operáciou mesto opustiť. Podľa odhadov OSN už skôr utieklo zo severnej časti mesta približne 220-tisíc Palestínčanov, z toho viac ako 70-tisíc v posledných niekoľkých dňoch. V meste Gaza a jeho okolí žil pred varovaním armády o začiatku invázie podľa odhadov agentúry AP približne milión Palestínčanov. Podľa izraelskej armády sa zatiaľ evakuovalo 40 percent obyvateľstva mesta Gazy.

Počas dneška sa na cestách v meste Gaza tvorili dlhé kolóny. Uviaznuté vozidlá boli naložené osobným majetkom a matracmi evakuujúcich sa ľudí, informuje AP. Ďalší ľudia utekali pred ofenzívou po svojich. Podľa nemocničných zdrojov stanice CNN pri nočných úderoch zahynulo najmenej 35 Palestínčanov.

Izrael zasiahol televíziu v Teheráne počas živého vysielania

BBC hovorila s 34-ročnou ženou menom Alá utekajúcou zo severu mesta Gaza. „Bola som v práci a izraelské sily zamierili útok na mnoho budov okolo mojej kancelárie. Ľudia zostali na uliciach. Bola to šialená situácia,“ opísala BBC situáciu pred svojím odchodom. „Už som bola vysídlená z Rafáhu do Chán Júnisu. Je ponižujúce zažiť to všetko znova. Cítim sa tak zúfalá,“ povedala Alá. „Je srdcervúce vidieť, ako sa Gaza rozpadá,“ dodala pre BBC.

Ďalší príbeh, ktorý sprostredkovala BBC, je rozprávanie zdravotnej sestry Haná Almazunovej. Tá vzhľadom na svoje povolanie chce zostať v obliehanom meste Gaza, ale snaží sa o evakuáciu svojich troch detí. „Neustále bombardovanie, požiare, neustále vyhrážky, všetko je zlé,“ opísala BBC. Podľa svojich slov býva na rovnakej ulici, kde stál vežový dom zničený pri izraelskom bombardovaní. „Snažím sa evakuovať svoju rodinu, ale čakáme na vozidlo,“ hovorí Haná. Podľa nej rodina za evakuačný transport zaplatí až 1000 dolárov (necelých 21-tisíc Kč). „Je to nebezpečné, ale situácia si vyžaduje moju prítomnosť,“ opísala Haná pre BBC dôvod, prečo sa nenechá evakuovať spoločne so svojimi deťmi.

Detský fond OSN (UNICEF) varoval, že ďalšie stupňovanie vojenských operácií znásobí utrpenie detí. Podľa CNN UNICEF uviedol, že v meste sa nachádza 450-tisíc traumatizovaných, vyčerpaných a hladomoru čeliacich detí, sú bez pomoci a so zrútenou zdravotnou starostlivosťou.

Podľa informácií CNN nemocničné zariadenia v severnej časti mesta hlásia, že sú na pokraji svojich možností. Ministerstvo zdravotníctva v meste Gaza zúfalo žiada o základný zdravotnícky materiál a lieky, ktoré majú byť dodávané do nemocníc kvôli katastrofálnemu vyčerpaniu nemocničných zásob. „Životy mnohých civilistov, vrátane predčasne narodených detí, sú ohrozené, ak nemocnice a zdravotnícky personál nebudú chránení,“ uviedol pre CNN riaditeľ nemocnice v Gaze.

Charitatívna organizácia Lekárska pomoc pre Palestínčanov (MAP) pôsobiacich v Gaze uviedla, že bude vo svojej práci pokračovať. „MAP plánuje zostať a pokračovať v práci v Gaze tak dlho, ako náš tím bude mocť. Čelí však čoraz ťažšej a nebezpečnejšej situácii, a to tak kvôli prebiehajúcim izraelským vojenským útokom na obytné budovy, ako aj kvôli hrozbe núteného vysídľovania na juh, „uviedla podľa CNN riaditeľka MAP pre Gazu Fikr Shalltootová./agentury/

X X X

Francúzska ministerka kultúry čelí vyšetrovaniu pre nepriznanie luxusných šperkov

 Rachida Datiová, ktorá na budúci rok plánuje kandidovať v komunálnych voľbách za primátorku Paríža, obvinenia odmietla.

Francúzska prokuratúra začala viesť vyšetrovanie voči odchádzajúcej ministerke kultúry Rachide Datiovej pre podozrenie, že vo svojom majetkovom priznaní neuviedla vlastníctvo luxusných šperkov a hodiniek, uviedli v utorok úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

V apríli francúzsky denník Libération informoval, že politička pri nástupe do ministerskej funkcie nepriznala šperky a hodinky v hodnote 420-tisíc eur.

Politička odmieta obvinenia

Datiová (59), ktorá na budúci rok plánuje kandidovať v komunálnych voľbách za primátorku Paríža, obvinenia odmietla. „Nikdy som nebola uznaná za vinnú z akéhokoľvek porušenia povinnosti nahlásiť majetok. Takže tomu tak nebude ani dnes,“ povedala v máji. Dodala, že má v úmysle podať vlastnú sťažnosť za ohováranie.

S odvolaním sa na Datiovej majetkové priznanie z roku 2024 denník Liberation uviedol, že politička prihlásila majetok v hodnote približne 5,6 milióna eur v podobe nehnuteľností, úspor a životného poistenia. Šperky však spomenuté neboli.

Možné právne kroky

Agentúra AFP uviedla, že Vysoký úrad pre transparentnosť vo verejnej funkcii (HATVP) môže podniknúť právne kroky, ak zistí podvodný úmysel alebo závažné opomenutie v majetkovom priznaní.

V samostatnom prípade bude Datiová súdená za korupciu a zneužitie právomocí. V roku 2019 bola vyšetrovaná pre podozrenie, že lobovala za automobilovú skupinu Renault-Nissan, keď bola členkou Európskeho parlamentu. Aj v tomto prípade obvinenia odmietla., aktuality.sk

X X X

Pozemná ofenzíva v Gaze: nekonečné kolóny, bombardovanie a zúfalosť. Desaťtisíce ľudí utekajú, Izrael sľubuje evakuáciu civilistov a likvidáciu Hamasu

Izrael sa podľa premiéra Benjamina Netanjahua bude snažiť otvoriť nové evakuačné trasy z mesta Gazy, kde v noci na dnes začala pozemná ofenzíva izraelskej armády. Netanjahu to povedal podľa izraelských médií vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho úrad. Cieľom súčasnej operácie je evakuovať obyvateľov a poraziť palestínske teroristické hnutie Hamas, dodal.

 „Teraz sa snažíme otvoriť ďalšie trasy, aby sme umožnili rýchlejšiu evakuáciu obyvateľov Gazy, a oddelili ich od teroristov, na ktorých chceme udrieť,“ uviedol Netanjahu vo video nahrávke z veliteľského stanovišťa izraelskej armády. „Naše sily operujú v meste Gaza s cieľom, samozrejme, poraziť nepriateľa, zatiaľ čo pracujeme na evakuácii civilného obyvateľstva,“ uviedol Netanjahu.

Niektoré médiá, napríklad denník Haarec, si všímajú, že Netanjahu neuviedol medzi cieľ oslobodenia rukojemníkov. Práve o ich osud sa v súvislosti s ofenzívou obáva časť izraelskej spoločnosti.

 Armáda tvrdí, že Gazu a okolie už opustilo na 350-tisíc ľudí, a podobný počet uvádza aj Hamas. Odhady hovoria, že v oblasti bol pred evakuáciami milión ľudí. Mnohí z nich sa nachádzajú vo veľmi zlom zdravotnom či materiálnom stave a časť obyvateľov podľa agentúr OSN a medzinárodných organizácií ohrozuje extrémna podvýživa.

Izraelská vláda tvrdí, že ofenzíva v meste Gaza je zásadná pre vojenskú porážku Hamasu a ukončenie vojny. Hovorca izraelskej armády Efi Defrin povedal, že by operácia mohla trvať mnoho mesiacov. „Nie sme obmedzení časom,“ uviedol hovorca podľa serveru Ynetnews. V zahraničí operácia vyvolala silnú kritiku, mnohé štáty sa obávajú, že ofenzíva ďalej zhorší už tak veľmi zlú situáciu v Pásme Gazy.

 Desaťtisíce obyvateľov mesta Gaza utekajú

Po tom, ako v utorok 16. septembra izraelská armáda začala rozšírenú pozemnú operáciu v meste Gaza, sa desaťtisíce obyvateľov snažia opustiť severnú časť mesta, píše agentúra AP. Armáda varovala, že všetci obyvatelia by mali pred operáciou mesto opustiť. Podľa odhadov OSN už skôr utieklo zo severnej časti mesta približne 220-tisíc Palestínčanov, z toho viac ako 70-tisíc v posledných niekoľkých dňoch. V meste Gaza a jeho okolí žil pred varovaním armády o začiatku invázie podľa odhadov agentúry AP približne milión Palestínčanov. Podľa izraelskej armády sa zatiaľ evakuovalo 40 percent obyvateľstva mesta Gazy.

Počas dneška sa na cestách v meste Gaza tvorili dlhé kolóny. Uviaznuté vozidlá boli naložené osobným majetkom a matracmi evakuujúcich sa ľudí, informuje AP. Ďalší ľudia utekali pred ofenzívou po svojich. Podľa nemocničných zdrojov stanice CNN pri nočných úderoch zahynulo najmenej 35 Palestínčanov.

Izrael zasiahol televíziu v Teheráne počas živého vysielania

BBC hovorila s 34-ročnou ženou menom Alá utekajúcou zo severu mesta Gaza. „Bola som v práci a izraelské sily zamierili útok na mnoho budov okolo mojej kancelárie. Ľudia zostali na uliciach. Bola to šialená situácia,“ opísala BBC situáciu pred svojím odchodom. „Už som bola vysídlená z Rafáhu do Chán Júnisu. Je ponižujúce zažiť to všetko znova. Cítim sa tak zúfalá,“ povedala Alá. „Je srdcervúce vidieť, ako sa Gaza rozpadá,“ dodala pre BBC.

Ďalší príbeh, ktorý sprostredkovala BBC, je rozprávanie zdravotnej sestry Haná Almazunovej. Tá vzhľadom na svoje povolanie chce zostať v obliehanom meste Gaza, ale snaží sa o evakuáciu svojich troch detí. „Neustále bombardovanie, požiare, neustále vyhrážky, všetko je zlé,“ opísala BBC. Podľa svojich slov býva na rovnakej ulici, kde stál vežový dom zničený pri izraelskom bombardovaní. „Snažím sa evakuovať svoju rodinu, ale čakáme na vozidlo,“ hovorí Haná. Podľa nej rodina za evakuačný transport zaplatí až 1000 dolárov (necelých 21-tisíc Kč). „Je to nebezpečné, ale situácia si vyžaduje moju prítomnosť,“ opísala Haná pre BBC dôvod, prečo sa nenechá evakuovať spoločne so svojimi deťmi.

 

Detský fond OSN (UNICEF) varoval, že ďalšie stupňovanie vojenských operácií znásobí utrpenie detí. Podľa CNN UNICEF uviedol, že v meste sa nachádza 450-tisíc traumatizovaných, vyčerpaných a hladomoru čeliacich detí, sú bez pomoci a so zrútenou zdravotnou starostlivosťou.

Podľa informácií CNN nemocničné zariadenia v severnej časti mesta hlásia, že sú na pokraji svojich možností. Ministerstvo zdravotníctva v meste Gaza zúfalo žiada o základný zdravotnícky materiál a lieky, ktoré majú byť dodávané do nemocníc kvôli katastrofálnemu vyčerpaniu nemocničných zásob. „Životy mnohých civilistov, vrátane predčasne narodených detí, sú ohrozené, ak nemocnice a zdravotnícky personál nebudú chránení,“ uviedol pre CNN riaditeľ nemocnice v Gaze.

Charitatívna organizácia Lekárska pomoc pre Palestínčanov (MAP) pôsobiacich v Gaze uviedla, že bude vo svojej práci pokračovať. „MAP plánuje zostať a pokračovať v práci v Gaze tak dlho, ako náš tím bude mocť. Čelí však čoraz ťažšej a nebezpečnejšej situácii, a to tak kvôli prebiehajúcim izraelským vojenským útokom na obytné budovy, ako aj kvôli hrozbe núteného vysídľovania na juh, „uviedla podľa CNN riaditeľka MAP pre Gazu Fikr Shalltootová./agentury/