Ukrajinsko-ruský konflikt prináša diskusie o kontroverznom povojnovom modeli. Americké a ruské rokovania načrtávajú správu podľa izraelského vzoru. Rusko a USA podľa zdrojov denníka The Times diskutovali o návrhu, podľa ktorého by povojnové usporiadanie Ruskom okupovaných území Ukrajiny mohlo pripomínať režim v súčasnosti zavedený na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu. Nemuselo by preto dôjsť k oficiálnej zmene hraníc, na aké je potrebná zmena ukrajinskej ústavy a referendum, píše TASR.

Rusko by v takom prípade malo vojenskú a ekonomickú kontrolu nad okupovanými územiami, ktoré by spravoval ruský orgán.

„Bude to podobné izraelskej okupácii Západného brehu Jordánu,“ povedal nemenovaný zdroj. Územie bude mať podľa neho ruského gubernátora a ekonomicky bude orientované na Rusko. „Ale stále to bude Ukrajina, pretože Ukrajina sa nikdy nevzdá svojej suverenity. Ale realita je taká, že to bude okupované územie a vzorom je Palestína,“ vysvetlil.

Konkrétny návrh príde na rokovaní

Túto myšlienku podľa zdrojov podporuje aj americký vyjednávač Steve Witkoff a konkrétnejší návrh by mohol byť predstavený v piatok po rokovaní amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške.

Niektorí americkí vyjednávači považujú tento výsledok pre okupované územia Ukrajiny za odzrkadlenie reality vojny. Je tiež dôsledkom odmietavého postoja ostatných štátov k možnosti priamo sa zapojiť do bojov proti Rusku. Z tohto pohľadu preto podľa nich zostáva už len stanoviť presné hranice ruskej okupácie, ktoré sa Putin snaží pred rokovaniami na Aljaške posunúť čo najďalej.

The Times pripomína, že Izrael palestínsky Západný breh Jordánu okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967, keď nad ním prevzal kontrolu od Jordánska. Izraelská okupácia je z hľadiska medzinárodného práva ilegálna a na jej ukončenie minulý rok vyzvalo aj Valné zhromaždenie OSN, aktuality.sk

X X X

 Orbán mal na dosah summit Trumpa s Putinom. Prečo sa neuskutoční v Budapešti, ale na Aljaške?

Slovensko zostáva jediným členským štátom NATO, na území ktorého Vladimir Putin doteraz rokoval s niektorým z piatich šéfov Bieleho domu. Bolo to vo februári 2005, keď sa v Bratislave stretol s Georgeom Bushom ml. Z medializovaných informácií vyplýva, že pribudnúť mohlo Maďarsko ako člen Severoatlantickej aliancie, ale Putin nakoniec poletí za Donaldom Trumpom na Aljašku.

Mierotvorcovia, záchrancovia sveta – to je propagandistický nápis na tričku s portrétom Viktora Orbána a Donalda Trumpa, ktoré mal na sebe v Budapešti účastník pochodu na podporu vládnucej strany maďarského premiéra. Snímka je z júna 2024. Orbán teraz chcel, aby summit šéfov Bieleho domu a Kremľa bol v Budapešti, ale uskutoční sa na Aljaške.

 Summity lídrov USA a Ruska (kedysi Sovietskeho zväzu) sa spravida konali na neutrálnej pôde (Helsinki, Viedeň, Ženeva). Putin síce diskutoval s Bushom ml. v júni 2001 aj v Ľubľani, ale Slovinsko vstúpilo do NATO až na jar 2004. Jeden zo summitov sa uskutočnil v apríli 2010 v Prahe, keď Česko bolo už šiesty rok v Severoatlantickej aliancii, ale vtedy s americkým lídrom Barackom Obamom rokoval ruský prezident Dmitrij Medvedev, pretože Putin v tom čase vykonával funkciu predsedu vlády.

 Bush ml. pred dvadsiatimi rokmi trval na tom, že s Putinom sa stretne v novej členskej krajine NATO (Slovensko doň vstúpilo v marci 2004), v Kremli sa podriadili jeho želaniu. Putin by vtedy nepochybne nenavrhol Bratislavu ako dejisko summitu práve s prihliadnutím na dátum vstupu SR do aliancie, nezanedbateľne z jeho pohľadu vyzeralo aj to, že pri moci sa nachádzal jednoznačne prozápadný premiér Mikuláš Dzurinda.

 Po dohode Putina s Donaldom Trumpom, že sa konečne stretnú, aby hľadali cestu k ukončeniu vojny na Ukrajine, sa medzi možnými dejiskami summitu objavila aj Budapešť. Zrejme si ju nevyhliadli v Bielom dome, ale v Kremli.

Maďarský premiér Viktor Orbán a s ním už len slovenský predseda vlády Robert Fico napriek zabíjaniu v napadnutom susednom štáte udržiavajú s Ruskom dobré vzťahy, čo sa týka lídrov členských krajín NATO i EÚ. Orbán dobre vychádza aj s Trumpom, verejne s ním sympatizoval, už keď kandidoval v prezidentských voľbách a želal si odchod Joea Bidena z Bieleho domu.

Putinovi hrá do kariet, že Orbán (rovnako ako Fico) odmietol vyzbrojovať ukrajinskú armádu, navyše vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom chvíľami prechádzajú od výrazného ochladenia až do nevraživosti. Dokonca sa zdá, že maďarskému lídrovi by možno prehra Ukrajiny vo vojne s Ruskom ani neprekážala.

 O tom, že Budapešť by mohla hostiť summit, sa zmienili v Moskve ešte pred príchodom Trumpa do Bieleho domu. Bolo to týždeň pred jeho inauguráciou, ktorá sa uskutočnila 20. januára 2025. O tejto možnosti hovoril podpredseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov. A o význame Budapešti rozprával ešte vlani „Nemožno vylúčiť, že Maďarsko ako štát, ktorý má vyvážený postoj vo vzťahu k Rusku aj k Ukrajine, by sa mohlo stať sprostredkovateľskou krajinou medzi Moskvou a Kyjevom,“ poznamenal v júni 2024 pre časopis Argumenty i fakty.

Na začiatku januára tohto roku Džabarov už konkrétne poukázal na možnosť summitu v Maďarsku. „Stal sa prvým ruským politikom, ktorý verejne označil Budapešť za možné dejisko stretnutia Trumpa s Putinom,“ poznamenal vtedy maďarský politológ Péter Fehér a doplnil, že s prihliadnutím na funkčné postavenie Džabarova tento senátor zjavne konzultoval svoje vyhlásenie s Kremľom.

 Na začiatku apríla tohto roku Orbán urobil ústretové rozhodnutie voči izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktoré sa fakticky dotklo aj Putina. Vyhlásil, že Maďarsko ukončuje svoje členstvo v Medzinárodnom trestnom súde. Na jeho území prestal platiť medzinárodný zatykač nielen na Netanjahua, ktorý vtedy priletel na návštevu Budapešti, ale aj na Putina. Dalo sa to považovať za ďalší zo signálov, že ruský líder by bol v Maďarsku vítaný.

Keď minulý týždeň Biely dom a Kremeľ oznámili, že sa summit sa uskutoční v najbližšom čase (čiže v auguste), objavilo sa veľa špekulácií o jeho dejisku. Turecko (mimochodom, tiež členský štát NATO) prichádzalo úvahy, lebo už dvakrát sa v Istanbule v tomto roku stretli ukrajinskí a ruskí vyjednávači. Hovorilo sa tiež o Spojených arabských emirátoch (SAE). Túto možnosť podporoval fakt, že Putin sa v Kremli 7. augusta stretol s prezidentom Muhammadom Nahjánom. Špekulovalo sa tiež o Saudskej Arábie, v takom prípade by sa lídri USA a Ruska stretli v Rijáde.

Televízna stanica CNN, ktorá sa odvolala na svoje zdroje v americkej vláde, uviedla, že SAE aj Saudskú Arábiu Trump vylúčil, pretože tam bol na návšteve v máji tohto roku. Rusi údajne nesúhlasili so stretnutím v Európe (s výnimkou Maďarska), pretože medzinárodný zatykač na Putina platí aj krajinách, kde sa kedysi lídri oboch mocností stretávali, ide o neutrálne krajiny, ako sú Švajčiarsko a Rakúsko. „Nakoniec zostali medzi možnosťami iba Maďarsko a USA,“ poznamenala CNN.

Môžeme iba hádať, prečo vyradili Budapešť, a, naopak, voľba padla na územie Spojených štátov. Aljaška sa dá označiť nepochybne za ideálnu lokalitu z bezpečnostného hľadiska: Trump sa stretne s Putinom na americkej vojenskej základni Elmendorf-Richardson. Hostiteľovi by mal trvať let z Washingtonu okolo 7 hodín, hosť poletí z Moskvy bezmála o dve hodiny dlhšie./agentury/

X X X

 Samit Ukrajina-Rusko-USA by sa mohol uskutočniť už budúci týždeň

 Americká administratíva plánuje trojstranný samit na tému Ukrajina. Trump sa zasadí o dialóg medzi Zelenským a Putinom, s možným vlastným zapojením.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa hľadá miesto pre konanie trilaterálneho samitu Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorý by sa mohol uskutočniť už koncom budúceho týždňa. V utorok o tom informovala televízna stanica CBS News s odvolaním sa na dva anonymné zdroje oboznámené s rokovaniami, píše TASR.

Americký prezident Donald Trump ešte v pondelok oznámil, že po piatkovom stretnutí so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške zatelefonuje aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ďalším európskym lídrom. „Ďalšia schôdzka sa uskutoční medzi Zelenským a Putinom, alebo medzi Zelenským, Putinom a mnou. Budem tam, ak ma budú potrebovať,“ ozrejmil.

Televízia NBC News zasa v nedeľu priniesla informáciu, že Biely dom zvažuje už na schôdzku Trumpa s Putinom 15. augusta na Aljaške pozvať aj Zelenského. Informovala o tom s odvolaním sa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa USA a ďalšie tri osoby oboznámené s priebehom príprav rokovaní.

 „Prezident (USA) je otvorený trojstrannej schôdzke s oboma lídrami. Teraz sa však Biely dom sústreďuje na plánovanie dvojstrannej schôdzky, o ktorú požiadal prezident Putin,“ povedal anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje pripomína, že ak by aj Zelenskyj pricestoval na rokovania na Aljašku, nie je jasné, či by sa napokon nachádzal v jednej miestnosti s Putinom.

Trump by chcel samit čo najrýchlejšie

Americký prezident Donald Trump označil stredajšie online rokovanie s európskymi lídrami za veľmi dobré. Potvrdil, že po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa ihneď skontaktuje s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a s niektorým európskymi lídrami. Pokiaľ sa prvé stretnutie s Putinom vyvinie podľa predstáv, americký prezident by chcel uskutočniť aj druhé rokovanie so šéfom Kremľa, na ktorom by sa zúčastnil aj Zelenskyj, a to „takmer okamžite“. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

„Ak prvé stretnutie dopadne dobre, uskutočníme rýchlo druhé stretnutie. Chcel by som, aby sa uskutočnilo takmer okamžite,“ vyhlásil Trump. „Budeme mať rýchle druhé stretnutie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským a mnou, ak ma tam budú chcieť mať,“ podotkol americký prezident.

Pokrok očakáva už na prvom stretnutí

Trump očakáva, že určitý pokrok sa dá dosiahnuť už na prvom stretnutí s Putinom, ktoré však v prvom rade bude slúžiť na prípravu pôdy pred druhou schôdzkou. Šéf Bieleho domu však nevylúčil, že druhé rokovanie sa vôbec nemusí uskutočniť. „Možno nebude žiadne druhé stretnutie, ak budem mať pocit, že nie je vhodné ho usporiadať a nedostanem odpovede, ktoré potrebujeme,“ deklaroval. Rusku zároveň pohrozil „vážnymi následkami“ v prípade, že na piatkovom stretnutí Putin nebude súhlasiť zo zastavením vojny. Viac podrobností však neposkytol.

O popoludňajšom online stretnutí s európskymi lídrami sa vyjadril veľmi pozitívne. „Udelil by mu som desať bodov z desiatich, bolo veľmi veľmi priateľské,“ zdôraznil.

Trump vo svojom vyjadrení pre médiá, ktoré predniesol v rámci návštevy Kennedyho centra vo Washingtone, pripustil, že nedokáže prinútiť Putina, aby ruská armáda prestala útočiť na civilistov na Ukrajine.

„Mal som s ním veľa dobrých rozhovorov. Potom prídem domov a vidím, že raketa zasiahla domov dôchodcov alebo bytový dom a ľudia ležia mŕtvi na ulici,“ povedal americký prezident. „Takže odpoveď na túto otázku je, že ho presvedčiť nedokážem, pretože som s ním už o tom hovoril,“ dodal.

Macron chce prípadný summit v neutrálnej krajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyjadril podporu organizácii trojstranného summitu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v neutrálnej krajine v Európe. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry DPA.

Macron po telekonferencii s Trumpom a európskymi lídrami vo svojej letnej rezidencii v Bormes-les-Mimosas na juhu Francúzska uviedol, že americký prezident sa na piatkovom bilaterálnom summite na Aljaške pokúsi o presadenie trojstranného stretnutia prezidentov.

„Chceme, aby sa konalo v Európe, v neutrálnej krajine, ktorú akceptujú všetky strany,“ napísal Macron na sociálnej sieti X a doplnil, že Trumpovým jasným cieľom na stretnutí s Putinom je dosiahnuť prímerie vo vojne na Ukrajine. Macron zopakoval, že rokovania ohľadom ukrajinského územia a jeho prípadného delenia by nemali prebiehať bez účasti Ukrajiny. Francúzsky prezident tvrdí, že pre Európu je dôležité, aby bola pred aljašským summitom vypočutá.

„Hoci je normálne, aby USA a Rusko viedli bilaterálne rokovania, je dôležité, aby pri rokovaní o otázkach, ktoré sa týkajú Európy a našej spoločnej bezpečnosti, došlo ku koordinácii s nami Európanmi,“ dodal Macron, aktuality.sk

X X X

 Newyorský kupec verzus petrohradský lišiak. Kto vyhrá prvé kolo na Aljaške?

Bežný občan musí byť z diania okolo rokovaní o mieri na Ukrajine poriadne zmätený. Právom. Najprv sa volá po rokovaniach na najvyššej úrovni, keď ich ohlásia, zdvihne sa búrka nevôle. Požaduje sa, aby sa Donald Trump prestal podlizovať Vladimirovi Putinovi, keď očividne pritvrdí a donúti ruského prezidenta k rokovaniam, opäť vyvolá búrku nevôle.

 Obavy vyvoláva najmä fakt, že Trump s Putinom budú rokovať osamostatnene, bez ukrajinského prezidenta. A, samozrejme, bez Európy. No tá už stratila vo svete bývalý rešpekt. Je pravda, že ak sa má hovoriť o mieri na území Ukrajiny, prezident krajiny by mal byť pri tom. Aké posolstvo vylúčením Zelenského odchádza do sveta? Že konflikt na Ukrajine nie je čisto rusko-ukrajinským, ale je primárne konfliktom medzi Ruskom a USA, respektíve Západom (kde udáva tón Washington)?

Biely dom a Kremeľ si musia vyjasniť aj iné dôležité témy. Pred niekoľkými dňami Trump Putina nevídane potupil: stal sa strojcom mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Tento konflikt sa ťahá zo sovietskych čias a dlhodobo to bol Kremeľ, ktorý mal pod palcom obe krajiny. No Putin Jerevan zradil a s Baku sa nedávno zbytočne rozhádal. Južný Kaukaz (aj s Gruzínskom) je pre Moskvu strategicky nemenej dôležitý ako Ukrajina. A rovnako tak Severný ľadový oceán, z ktorého globálne otepľovanie robí strategický región – pre lodnú plavbu, ako aj zásoby nerastného bohatstva. A na stole sú aj ďalšie témy, o ktorých si Putin s Trumpom majú čo povedať (Irán, Severná Kórea).

Nepochybne prímerie a mier na Ukrajine budú dominantným bodom rokovaní na Aljaške. V prvom rade nepôjde o dohodnutie konečného mieru či odovzdanie ukrajinského územia Rusku – v žiadnom prípade sa o tom bez Kyjeva nemôže hovoriť. Rusko potrebuje dostať v prvom rade (geopolitické) záruky od Západu: zastavenie rozširovania NATO na východ, postupné uvoľňovanie sankcií (EÚ sa už na tri roky zaviazala vo veľkom odoberať plyn z USA, takže pri ňom dostane asi Moskva zelenú kartu…) i blokovaných finančných a materiálnych aktív na Západe.

Akú má Trump stratégiu? Netušíme. Dramatické zmeny od piatkového summitu na Aljaške neočakávajme. Putin je lišiak.

Iba v kontexte širšieho bezpečnostného rámca do budúcnosti – v Európe i na Ukrajine – sa môže začať bližšie rokovať o prímerí a následnom spravodlivom mieri. Preto špekulácie o výmene území sú nateraz pritiahnuté za uši.

Nepochybne to bude problém v ďalších kolách. Ukrajina sa nemôže trvale vzdať ulúpených území, ale musí byť pripravená na ústupky. V hre je momentálne najmä Donecká oblasť, kde Rusi okupujú 70 % územia. Pravdepodobne im záleží na dobytí (vojenskom či diplomatickom) dobre známych miest ako Pokrovsk, Sloviansk či Kramatorsk, ktoré Rusi nakrátko obsadili v roku 2014.

Aké sú plány, či budú tieto regióny v držbe Ruska dočasne na 49 či 99 rokov, ako prenikli na verejnosť informácie, netušíme. To sú skutočne témy do ďalších kôl. Teraz sa treba dohodnúť na prímerí. Zatiaľ sa hovorí o zastavení útokov do tyla, bombardovaní infraštruktúry a civilných objektov.

Akú má Trump stratégiu, tiež netušíme – ak nejakú má. Americký prezident je obchodník a jeho tím sa neskladá zo skúsených diplomatov, politikov či bezpečnostných analytikov. Obavy Európy sú oprávnene namieste. Preto je dobré, že Trump nakoniec konzultoval svoje kroky na videokonferencii s vrcholnými predstaviteľmi Európy i so Zelenským. Dramatické zmeny však od piatkového summitu na Aljaške neočakávajme. Putin je lišiak./agentury/

X X X

 Skonči vojnu a začni rokovať, tlačil na šéfa Kremľa. Putinov kľúčový spojenec prišiel o všetko, keď inváziu na Ukrajinu označil za chybu

Šéfa Kremľa sklamal, keď dal najavo, že invázia na Ukrajinu bola chybou. Dmitrij Kozak tak stratil svoju moc. Avšak blížiaci sa rusko-americký summit na Aljaške a ochota rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, sa nezjavili z čista jasna.

 „Nedávno Kozak povedal svojim kolegom, že Putinovi predložil návrh na ukončenie nepriateľských akcií a usporiadanie mierových rozhovorov,“ uviedli podľa denníka The New York Times zdroje z Kremľa. Tie tiež tvrdia, že Kozak vyzval Putina, aby uskutočnil vnútorné reformy, vrátane takej, aby sa mocné ruské bezpečnostné sily dostali pod vládny dohľad a vytvoril sa nezávislý súdny systém.

 Podľa zdrojov z Kremľa je Kozak jediným najbližším spolupracovníkom Putina, ktorý otvorene hovorí o svojom nesúhlase so špeciálnou vojenskou operáciou, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine. Potom, čo prezident vo februári 2022 začal inváziu na Ukrajinu, Kozak mu mal súkromne oznámiť, že je to chyba. Podľa zasvätených zdrojov mal Kozak pár dní po začatí invázie vypracovať mierovú dohodu, ktorú dohodol aj s Ukrajinou, ale Putin ju odmietol.

 Niektoré zdroje tvrdia, že dnes 66-ročný Kozak prišiel o mnoho zo svojej moci v prospech ďalšieho poradcu, a to Sergeja Kirijenka. Údajne to má byť „odplata“ za Kozakov postoj k vojne na Ukrajine, tvrdia zdroje z Kremľa. Avšak poradca stále zostáva v Kremli, má prístup k Putinovi a stále patrí medzi jeho najbližších spolupracovníkov.

Kozak sa narodil na Ukrajine, slúžil v sovietskych špeciálnych jednotkách a v 90. rokoch pracoval s Putinom na radnici v Petrohrade. Keď sa Putin v roku 1999 stal premiérom, Dmitrij N. Kozak sa stal jeho poradcom a Putin ho poveroval citlivými úlohami.

Riadil prípravu organizovania zimných olympijských hier. Po anexii Krymu dohliadal na jeho integráciu do Ruska. Keď Putin v roku 2021 zhromažďoval vojakov, Kozak americkým diplomatom popisoval „zlo ukrajinskej vlády“.

 John J. Sullivan, do roku 2022 americký veľvyslanec v Moskve vo svojich pamätiach píše, že Kozak bol známy „svojím širokým úsmevom a často nevyspytateľnými spôsobmi politického operátora a prostredníka“./agentury/

X X X

 Rusi postúpili najvýraznejšie za 15 mesiacov.

Ruská armáda na Ukrajine dosiahla v utorok najväčší jednodňový postup od mája 2024, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Volodymyr Zelenskyj uznal, že ruské sily pri Dobropille postúpili až o desať kilometrov, avšak vyhlásil, že Kyjev ich čoskoro „zničí“. Britská strana podľa denníka The Telegraph informovala lídrov EÚ, že ich verejné vyhlásenia a požiadavky by mohli „nahnevať“ Donalda Trumpa. Americký prezident dva dni pred stretnutím s Putinom, označil európskych lídrov, s ktorými má rokovať o Ukrajine, za „skvelých ľudí“.

 X X X

Česko tento rok prostredníctvom muničnej iniciatívy dodalo Ukrajine milión kusov munície veľkého kalibru. Na sociálnej sieti X to v stredu po online schôdzke krajín takzvanej koalície ochotných napísal český premiér Petr Fiala. Zároveň uviedol, že koalícia má pred piatkovou schôdzkou amerického prezidenta Donalda Trumpa s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom jednoznačnú zhodu na ďalšom postupe.

„Oceňujem prebiehajúcu koordináciu s prezidentom Trumpom pred piatkovým rokovaním na Aljaške a vítam, že sa na dnešnom rokovaní koalície ochotných prvýkrát zúčastnil aj viceprezident J. D. Vance,“ uviedol Fiala a zdôraznil, že v rámci koalície panuje jednoznačná zhoda na tom, ako ďalej postupovať.

„Môžem tiež oznámiť, že sme k dnešnému dňu prostredníctvom českej muničnej iniciatívy tento rok na Ukrajinu dodali už jeden milión kusov munície veľkého kalibru,“ dodal český premiér.

Český úrad vlády podotkol, že stredajšiemu online rokovaniu koalície predchádzali videokonferencie európskych lídrov za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a amerického prezidenta Trumpa. Lídri rokovali najmä a spoločnom postupe pred piatkovým stretnutím Trumpa s Putinom na Aljaške. (tasr)

X X X

 Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že ak ruský vodca Vladimir Putin po piatkovom summite oboch lídrov na Aljaške nebude súhlasiť s ukončením vojny proti Ukrajine, bude to mať pre Rusko veľmi vážne dôsledky.

Administratíva amerického prezidenta zároveň hľadá miesto pre konanie trilaterálneho summitu Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorý by sa mohol uskutočniť už koncom budúceho týždňa.

 Po videokonferencii s Donaldom Trumpom sa vyjadrili viacerí európski lídri. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil náladu za „veľmi pozitívnu“ a zdôraznil, že akékoľvek rokovania o Ukrajine sa musia konať s jej účasťou. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval, aby americký prezident pri rokovaní s Vladimirom Putinom zachoval európske a ukrajinské bezpečnostné záujmy, pričom vyjadril nádej na mierové riešenie, ale odmietol uznanie okupovaných území. Napokon francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že Trump uistil lídrov o svojom zámere presadiť trvalé prímerie a o tom, že o územných otázkach Ukrajiny sa nebude rozhodovať bez súhlasu Kyjeva.

X X X

Popoludní sa začala videokonfrencia európskych lídrov vrátane Volodymyra Zelenského s prezidentom USA Donaldom Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom. Online stretnutie narýchlo zvolal nemecký kancelár Friedrich Merz pred piatkovým stretnutím Trumpa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške, informuje DPA.

Ukrajinský prezident Zelenskyj je počas telefonátu osobne prítomný v sídle nemeckého kancelára v Berlíne, kam docestoval v priebehu dňa. Krátko predtým obaja lídri telefonicky diskutovali iba s európskymi predstaviteľmi.

Na aktuálnom stretnutí by mali podľa DPA byť prítomní aj lídri Francúzska, Británie, Talianska, Poľska, Fínska, ako aj predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Kancelária poľského prezidenta informovala, že na rozhovore sa namiesto premiéra Donalda Tuska zúčastňuje prezident Karol Nawrocki. Denník The Guardian označil Nawrockého prítomnosť za nezvyčajnú. Upozorňuje však, že vo svojom minulotýždňovom inauguračnom prejave nový prezident naznačil, že ku zahraničnej politike by chcel ako hlava štátu pristupovať asertívnejšie.

Berlín pred videokonferenciou uviedol, že jeho cieľom je, aby Kyjev a jeho európski partneri boli plne zapojení do príprav piatkového stretnutia Trumpa s Putinom na Aljaške, ktoré bude zamerané na riešenie vojny na Ukrajine.

X X X

 Americký prezident Donald Trump dva dni pred stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, označil európskych lídrov, s ktorými má rokovať o Ukrajine, za „skvelých ľudí“. Trump súčasne vyjadril presvedčenie, že európski lídri chcú „dohodu“ o vojnovom konflikte na Ukrajine.

„O chvíľu sa budem rozprávať s európskymi lídrami. Sú to skvelí ľudia, ktorí chcú dohodu,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth, informovala agentúra AFP.

Očakáva sa, že videokonferencia medzi Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami Nemecka, Fínska, Francúzska, Británie, Talianska, Poľska a EÚ sa uskutoční v stredu o 14:00 h SELČ, uviedol hovorca nemeckej vlády.

 Na konferencii, ktorú bude hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajina dúfa, že stretnutie v Berlíne sa aspoň čiastočne stane európskou protiváhou summitu na Aljaške, informuje Reuters.

Podľa hovorcu nemeckej vlád&y je ďalší online rozhovor naplánovaný na 15:00 h SELČ, keď Trump a viceprezident USA J.D. Vance budú rokovať samostatne s európskymi lídrami.

Neskôr sa uskutoční aj online stretnutie „koalície ochotných“ – skupiny krajín, ktoré pracujú na plánoch na podporu Ukrajiny v prípade prímeria.

X X X

 Ruská armáda na Ukrajine dosiahla v utorok najväčší jednodňový postup od mája 2024. Rusi počas uplynulého dňa ovládli 110 štvorcových kilometrov územia. Uviedol to vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Rusko v stredu oznámilo, že obsadilo dve dediny neďaleko mesta Dobropilľa v Doneckej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uznal, že ruské sily pri tomto meste postúpili až o desať kilometrov, avšak vyhlásil, že Kyjev ich čoskoro „zničí“.

Ruská armáda sa už viac ako 18 mesiacov pokúša dobyť aj mesto Pokrovsk. V ohrození sú aj posledné dve veľké mestá v oblasti, ktoré má Kyjev pod kontrolou. Ide o Sloviansk a Kramatorsk, pričom Kramatorsk je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Rusko v súčasnosti úplne alebo čiastočne kontroluje 19 percent ukrajinského územia.

X X X

 Maďarsko už 3,5 roka presadzuje prímerie na Ukrajine a mierové rokovania, uviedol na platforme X šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Ukrajina by sa mala lepšie, keby to isté urobil Volodymyr Zelenskyj. Mohli sa zachrániť státisíce životov a milióny by nemuseli opustiť svoje domovy,“ dodal Szijjártó v reakcii na príspevok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Ukrajina a jej spojenci musia spolupracovať a vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo inváziu na Ukrajine. Zelenskyj to vyhlásil pred rokovaniami, ktoré v Berlíne absolvuje s európskymi lídrami a americkým lídrom Donaldom Trumpom.

„Na Rusko treba vyvíjať tlak v záujme spravodlivého mieru. Musíme sa poučiť zo skúseností Ukrajiny a našich partnerov, aby sme zabránili klamstvu zo strany Ruska. V súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa Rusi pripravovali na ukončenie vojny,“ upozornil Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

   Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že koordinované úsilie a spoločný postup Ukrajiny, Spojených štátov, Európy a všetkých krajín, ktoré sa usilujú o mier, môžu určite prinútiť Rusko k uzavretiu mieru. Vyjadril vďaku všetkým, ktorí v tom pomáhajú.

X X X

 Ukrajinská energetická firma Naftogaz podpísala s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) dohodu o nákupe plynu v hodnote 500 miliónov eur. Ako informuje web Kyiv Independent, oznámila to v stredu ukrajinská premiérka Julija Svirydenková.

Ukrajina sa tak môže lepšie pripraviť na zimné mesiace, keďže zásoby plynu v krajine v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru klesli na najnižšiu úroveň za najmenej 11 rokov. Podľa konzultačnej spoločnosti Expro sú ukrajinské zásobníky naplnené na 32 % a obsahujú len zhruba 10 miliárd kubických metrov plynu.

 Hlavnou príčinou slabých zásob plynu je to, že ruské útoky zmenšili ťažobné kapacity ukrajinskej firmy Ukrgasvydobuvannya o takmer 50 percent. Pred ruskou inváziou Ukrajina ťažila 52 miliónov kubických metrov plynu denne./agentury/

X X X

 Podla Merza existuje nádej na mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu po spoločnom online stretnutí európskych lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom označil náladu na videokonferencii za veľmi pozitívnu a zdôraznil, že lídri hovoria jedným hlasom. Vyhlásil tiež, že „všetko čo sa týka Ukrajiny musí byť prerokované s Ukrajinou“.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a nemecký kancelár Friedrich Merz počas videokonferencie európskych lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o vojne na Ukrajine, 13. augusta 2025 v Berlíne.

Americký prezident Donald Trump označil stredajšie rokovanie s európskymi lídrami za veľmi dobré. Potvrdil, že po piatkovom stretnutí s ruským vodcom sa ihneď skontaktuje s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a s niektorým európskymi lídrami.

 Pokiaľ sa prvé stretnutie s Putinom vyvinie podľa predstáv, americký prezident by chcel uskutočniť aj druhé rokovanie so šéfom Kremľa, na ktorom by sa zúčastnil aj Zelenskyj, a to „takmer okamžite“.

„Ak prvé stretnutie dopadne dobre, uskutočníme rýchlo druhé stretnutie. Chcel by som, aby sa uskutočnilo takmer okamžite,“ vyhlásil Trump. „Budeme mať rýchle druhé stretnutie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským a mnou, ak ma tam budú chcieť mať,“ podotkol americký prezident.

Trump očakáva, že určitý pokrok sa dá dosiahnuť už na prvom stretnutí s Putinom, ktoré však v prvom rade bude slúžiť na prípravu pôdy pred druhou schôdzkou.

 Šéf Bieleho domu však nevylúčil, že druhé rokovanie sa vôbec nemusí uskutočniť. „Možno nebude žiadne druhé stretnutie, ak budem mať pocit, že nie je vhodné ho usporiadať a nedostanem odpovede, ktoré potrebujeme,“ deklaroval. Rusku zároveň pohrozil „vážnymi následkami“ v prípade, že na piatkovom stretnutí Putin nebude súhlasiť zo zastavením vojny. Viac podrobností však neposkytol.

O popoludňajšom online stretnutí s európskymi lídrami sa vyjadril veľmi pozitívne. „Udelil by mu som desať bodov z desiatich, bolo veľmi veľmi priateľské,“ zdôraznil. Trump vo svojom vyjadrení pre médiá, ktoré predniesol v rámci návštevy Kennedyho centra vo Washingtone, pripustil, že nedokáže prinútiť Putina, aby ruská armáda prestala útočiť na civilistov na Ukrajine.

„Mal som s ním veľa dobrých rozhovorov. Potom prídem domov a vidím, že raketa zasiahla domov dôchodcov alebo bytový dom a ľudia ležia mŕtvi na ulici,“ povedal americký prezident. „Takže odpoveď na túto otázku je, že ho presvedčiť nedokážem, pretože som s ním už o tom hovoril,“ dodal.

Európa si želá Trumpov úspech

Pri piatkovom rokovaní amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom musia byť zachované európske a ukrajinské bezpečnostné záujmy, povedal po videokonferencii nemecký kancelár Friedrich Merz. Európania si podľa neho želajú, aby Trump pri rokovaní s Putinom uspel.

 Merz sa vyjadril optimisticky a existuje podľa neho nádej, že na Ukrajine by mohol zavládnuť mier. Odmietol tiež možnosť právne uznať Ruskom okupované územia na Ukrajine za ruské, keďže hranice sa podľa jeho slov nemôžu meniť silou.

 Francúzsky prezident Emmanuel Macron po videokonferencii vyhlásil, že šéf Bieleho domu by chcel na piatkovom stretnutí s Putinom presadiť trvalé prímerie na Ukrajine. Trump tiež podľa Macrona povedal, že o prípadných územných otázkach bude rozhodovať Ukrajina, informuje Reuters.

Trump podľa Macrona ubezpečil európskych lídrov, že žiadne územné otázky týkajúce sa Ukrajiny nemožno riešiť bez Ukrajiny. „A to je postoj, ktorý podporujeme,“ citoval francúzskeho prezidenta denník The Guardian.

Predstavitelia sa zároveň jasne vyjadrili, že medzi akýmikoľvek potenciálnymi územnými ústupkami a bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu musí existovať jasná súvislosť.

Lídri na online stretnutí podporili aj výzvu na ďalšiu výmenu vojnových zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom, ako aj výzvu na prepustenie ukrajinských detí unesených Ruskom.

Koalícia ochotných a podpora Ukrajiny

Britský premiér Keir Starmer v stredu po videokonferencii európskych lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyhlásil, že tzv. koalícia ochotných je pripravená implementovať vojenské plány na podporu Ukrajiny v prípade nastolenia prímeria. Odmietol tiež možnosť odstúpenia ukrajinských území Rusku.

„Premiér jasne vyhlásil, že naša podpora Ukrajine je neochvejná, medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou a Ukrajina musí mať v rámci akejkoľvek dohody silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky na ochranu svojej územnej celistvosti,“ uviedla Starmerova kancelária.

Počas telefonátu prítomní lídri podľa vyhlásenia dosiahli skutočný pokrok smerom k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu a k zabezpečeniu trvalého mieru. Vojenské plány koalície ochotných sú už podľa britského premiéra „pripravené a môžu byť okamžite implementované, ak dôjde k prímeriu“.

Koalícia ochotných je zoskupením viacerých západných štátov, ktorá združuje krajiny ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria./agentury/

X X X

 Trump varoval Putina: Ak po stretnutí na Aljaške nebude súhlasiť s ukončením vojny, hrozia Rusku vážne následky

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že ak ruský vodca Vladimir Putin po piatkovom summite oboch lídrov na Aljaške nebude súhlasiť s ukončením vojny proti Ukrajine, bude to mať pre Rusko veľmi vážne dôsledky. Šéf Bieleho domu tieto dôsledky nespresnil, píše agentúra AP. Novinárom povedal, že ak sa schôdzka s jeho ruským náprotivkom vydarí, rád by onedlho potom usporiadal ďalšiu, na ktorej by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

 Dnešnú videokonferenciu s európskymi politikmi vrátane Zelenského hodnotil ako veľmi dobrú. „Mali sme veľmi dobrý rozhovor. Bol na linke. Prezident Zelenskyj bol na linke. Ohodnotil by som to desiatkou, veľmi priateľské,“ povedal Trump.

 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa hľadá miesto pre konanie trilaterálneho summitu Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorý by sa mohol uskutočniť už koncom budúceho týždňa. V utorok o tom informovala televízna stanica CBS News s odvolaním sa na dva anonymné zdroje oboznámené s rokovaniami.

Americký prezident Donald Trump ešte v pondelok oznámil, že po piatkovom stretnutí so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške zatelefonuje aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ďalším európskym lídrom.

„Ďalšia schôdzka sa uskutoční medzi Zelenským a Putinom, alebo medzi Zelenským, Putinom a mnou. Budem tam, ak ma budú potrebovať,“ ozrejmil.

Televízia NBC News zasa v nedeľu priniesla informáciu, že Biely dom zvažuje už na schôdzku Trumpa s Putinom 15. augusta na Aljaške pozvať aj Zelenského. Informovala o tom s odvolaním sa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa USA a ďalšie tri osoby oboznámené s priebehom príprav rokovaní.

„Prezident (USA) je otvorený trojstrannej schôdzke s oboma lídrami. Teraz sa však Biely dom sústreďuje na plánovanie dvojstrannej schôdzky, o ktorú požiadal prezident Putin,“ povedal anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje pripomína, že ak by aj Zelenskyj pricestoval na rokovania na Aljašku, nie je jasné, či by sa napokon nachádzal v jednej miestnosti s Putinom./agentury/

X X X

 Pokiaľ Putin neohlási koniec vojny, bude to mať vážne následky, oznámil Trump. Ďalší samit chce aj so Zelenským

 Pokiaľ sa prvé stretnutie s Putinom vyvinie podľa predstáv, americký prezident by chcel uskutočniť aj druhé rokovanie so šéfom Kremľa, na ktorom by sa zúčastnil aj Zelenskyj, a to „takmer okamžite“.

„Ak prvé stretnutie dopadne dobre, uskutočníme rýchlo druhé stretnutie. Chcel by som, aby sa uskutočnilo takmer okamžite,“ vyhlásil Trump.

„Budeme mať rýchle druhé stretnutie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským a mnou, ak ma tam budú chcieť mať,“ podotkol americký prezident.

Trump očakáva, že určitý pokrok sa dá dosiahnuť už na prvom stretnutí s Putinom, ktoré však v prvom rade bude slúžiť na prípravu pôdy pred druhou schôdzkou.

 Trump Rusku pohrozil vážnymi následkami

Šéf Bieleho domu však nevylúčil, že druhé rokovanie sa vôbec nemusí uskutočniť.

„Možno nebude žiadne druhé stretnutie, ak budem mať pocit, že nie je vhodné ho usporiadať a nedostanem odpovede, ktoré potrebujeme,“ deklaroval. Rusku zároveň pohrozil „vážnymi následkami“ v prípade, že na piatkovom stretnutí Putin nebude súhlasiť zo zastavením vojny. Viac podrobností však neposkytol.

O popoludňajšom online stretnutí s európskymi lídrami sa vyjadril veľmi pozitívne. „Udelil by mu som desať bodov z desiatich, bolo veľmi veľmi priateľské,“ zdôraznil.

Trump vo svojom vyjadrení pre médiá, ktoré predniesol v rámci návštevy Kennedyho centra vo Washingtone, pripustil, že nedokáže prinútiť Putina, aby ruská armáda prestala útočiť na civilistov na Ukrajine.

„Mal som s ním veľa dobrých rozhovorov. Potom prídem domov a vidím, že raketa zasiahla domov dôchodcov alebo bytový dom a ľudia ležia mŕtvi na ulici,“ povedal americký prezident.

„Takže odpoveď na túto otázku je, že ho presvedčiť nedokážem, pretože som s ním už o tom hovoril,“ dodal.

 Trilaterálny samit

Podľa CBS News administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa už hľadá miesto pre konanie trilaterálneho samita Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov, ktorý by sa mohol uskutočniť už koncom budúceho týždňa. Televízna stanica o tom informovala s odvolaním sa na dva anonymné zdroje oboznámené s rokovaniami.

Americký prezident Donald Trump ešte v pondelok oznámil, že po piatkovom stretnutí so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške zatelefonuje aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a ďalším európskym lídrom.

Televízia NBC News zasa v nedeľu priniesla informáciu, že Biely dom zvažuje už na schôdzku Trumpa s Putinom 15. augusta na Aljaške pozvať aj Zelenského. Informovala o tom s odvolaním sa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa USA a ďalšie tri osoby oboznámené s priebehom príprav rokovaní.

„Prezident (USA) je otvorený trojstrannej schôdzke s oboma lídrami. Teraz sa však Biely dom sústreďuje na plánovanie dvojstrannej schôdzky, o ktorú požiadal prezident Putin,“ povedal anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje pripomína, že ak by aj Zelenskyj pricestoval na rokovania na Aljašku, nie je jasné, či by sa napokon nachádzal v jednej miestnosti s Putinom./agentury/

X X X

 Škandál v kauze vyhrážok českým a slovenským školám: podozrivý mladistvý utiekol do Bieloruska

Prípad preverovania e-mailových vyhrážok českým a slovenským školám dostal podľa zistení portálu iROZHLAS.cz ranu. Podozrivý Ukrajinec utiekol do Bieloruska. Predpokladá sa, že sa nakoniec ukryje v Rusku.

 „Muž je podozrivý, že v septembri 2024 poslal školám, vzdelávacím inštitúciám a strediskám voľného času v Českej republike, Lotyšsku a na Slovensku tisíce e-mailových správ, v ktorých hrozil výbuchmi,“ informovala česká polícia tento rok 16. júla, keď v spolupráci so slovenskými a ukrajinskými kolegami zadržala podozrivého v ukrajinskom meste Dnipro.

 Redakcia iROZHLAS.cz hovorila s dvoma zdrojmi z bezpečnosti komunity, ktorí kauzu poznajú. „Na Ukrajine ho vypočuli, prepustili a on utiekol do Bieloruska,“ povedal redakcii jeden zdroj. „Máte správne informácie,“ povedal druhý zdroj. Česká bezpečnostná komunita predpokladá, že cieľovou destináciou podozrivého je Rusko. „Ak sa už tam nenachádza teraz,“ podotkol druhý zdroj.

K vypátraniu podozrivého v Dnipre prispeli aj poznatky získané českou Bezpečnostnou informačnou službou. Česká rozviedka po jeho zadržaní uviedla, že aktivity útočníka proti školám pravdepodobne financoval aktér z Ruska. „Jednoznačne sa tým tá ruská linka potvrdzuje,“ podotkol k úteku páchateľa jeden zo zdrojov.

 Z Ukrajiny mohol podozrivý zmiznúť vďaka veku, keďže ešte nemá 18 rokov. Ukrajinské zákony neumožňujú takto mladého človeka poslať do väzby. Takže potom, ako útočníka spoločný vyšetrovací tím Čechov, Ukrajincov a Slovákov vypočul, zaistil jeho počítačovú techniku a vykonal prehliadky dvoch priestorov, ho musel prepustiť. Aktuálny vývoj kauzy české orgány odmietli pre iROZHLAS.cz komentovať. „Môžem maximálne významne mlčať,“ uviedol český zástupca v Eurojuste Pavel Zeman, ktorý zodpovedal za spoluprácu vyšetrovacích tímov.

Prípad sprevádzala verejná roztržka medzi českou a slovenskou stranou. Slováci zverejnili informáciu o zadržaní mladistvého bez toho, aby to koordinovali s českou a ukrajinskou stranou, píše iROZHLAS.cz. Navyše v oficiálnom oznámení vynechali podozrenie, neskôr vyslovené českou rozviedkou, na angažmán ruského aktéra v aktivite útočníka, dodáva portál./agentury/

X X X

 Prokurátor dal vyšetriť úmrtie Maďara odvedeného na Ukrajinu

Maďarský generálny prokurátor zahájil medzinárodné vyšetrovanie smrti Józsefa Sebestyéna, údajne násilne zbitého ukrajinskými náborármi.

Maďarský generálny prokurátor Gábor Bálint Nagy inicioval trestné stíhanie pre podozrenie z vraždy príslušníka maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti Józsefa Sebestyéna, ktorého nedávno údajne počas núteného odvodu dobili na smrť vojenskí náborári. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zástupkyňa hovorcu Generálnej prokuratúry Katalin Serfőzőová uviedla, že vyšetrovanie bude viesť polícia. Vyšetrovanie skutočností a získavanie dôkazov môže prebiehať v rámci medzinárodnej trestnoprávnej pomoci.

Server pripomína, že podnikateľ József Sebestyén zomrel v nemocnici v ukrajinskom Berehove po tom, čo ho údajne brutálne zbili ukrajinskí náborári. Maďarského občana náborári zadržali v máji a podľa výpovede jeho brata ho v lese zbili železnými tyčami.

 Premiér kritizoval situáciu

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pred mesiacom označil za neprijateľné, že Ukrajina používa brutálne prostriedky proti vlastným občanom vrátane Maďarov v Zakarpatskej oblasti. Premiér vo videu zverejnenom na Facebooku oznámil, že maďarská vláda iniciovala v Európskej únii sankcie voči ukrajinským lídrom zodpovedným za smrť Józsefa Sebestyéna.

Serfőzőová pre server uviedla, že podľa oznámenia, ktoré polícii podala súkromná osoba, neznámi ukrajinskí náborári za nejasných okolností počas náboru a výcviku pre ukrajinskú armádu týrali muža maďarskej národnosti, ktorý 6. júla 2025 pravdepodobne v dôsledku týrania zomrel. Tento čin napĺňa v súčasnosti skutkovú podstatu podozrenia z vraždy, dodala.

Podľa údajov z osobného registra mala zosnulá obeť maďarské občianstvo i maďarskú adresu. Podľa trestného zákona sa maďarský trestný zákonník musí uplatniť – okrem iného – na čin spáchaný na maďarskom občanovi v zahraničí osobou, ktorá nie je maďarským štátnym príslušníkom, čo je podľa maďarského práva trestné. V takom prípade generálny prokurátor nariaďuje začatie trestného stíhania, píše index.hu.

Úrady podľa nich odmietli vyšetrovanie

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó 6. augusta vyhlásil, že ukrajinské úrady odmietli vyšetriť prípad Sebestyéna. Kyjev tým podľa nho prakticky uznal, že „nútené odvody na Ukrajine zahŕňajúce bitie, a to aj fatálne, sú štátom inštitucionalizovaný, štátom schválený, štátom nariadený a štátom riadený postup“.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj ešte 11. júla reagoval na kritiku Maďarska tým, že Budapešť manipulatívne zneužíva jednotlivé prípady súvisiace s ukrajinskou mobilizáciou na politické účely, čím poškodzuje ukrajinsko-maďarské vzťahy. Tychyj maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec vrátane toho, ktorý má maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

 Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie ukrajinských úradov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho po lekárskej prehliadke vyhlásili za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane. Následne 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove, kde mu diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove, pričom mu nezistili žiadne fyzické zranenia. Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Úmrtie 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii došlo krátko po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata, aktuality.sk

 X X X

Villa Gott sa neotvorí: Ivana Gottová stopla projekt pre zdravotné dôvody

Fanúšikovia legendárneho Karla Gotta sa plánovaného múzea v jeho slávnej vile na Bertramce nedočkajú. Vdova Ivana Gottová oznámila, že projekt Villa Gott ukončuje, dôvodom sú zdravotné a osobné okolnosti.

 „Milí priaznivci môjho manžela, hovorí sa: Človek mieni, život mení. Dnes to, žiaľ, platí aj pre mňa. Píše sa mi to veľmi ťažko, pretože viem, že niektorých z vás tým sklamem, no verím, že ma pochopíte. Každý projekt má prinášať radosť, nielen tým, pre ktorých je určený, ale aj tým, ktorí ho tvoria. Ak však zasiahne do zdravia, je správne povedať stop,“ uviedla Gottová na sociálnych sieťach.

Dodala, že v jej povahe nie je vzdávať sa, no tentoraz musí urobiť výnimku. „Musím projekt Villa Gott, tak ako som si ho vysnívala, zastaviť. Po rokoch intenzívnej práce na Karlových projektoch sa teraz potrebujem venovať sebe a svojmu zdraviu. Ďakujem vám a teší ma, že Karla stále nosíte v srdci.“

 Od veľkých plánov k zrušeniu

Gottová pôvodne plánovala vilu na Bertramce otvoriť v októbri 2024, pri príležitosti nedožitých 85. narodenín a piateho výročia úmrtia Karla Gotta. Návštevníci mali vidieť dom v autentickom stave, v akom v ňom maestro žil od roku 1974 až do roku 2019.

Medzitým sa však s dcérami Charlotte Ellou a Nelly Sofiou presťahovala do luxusnej vily na pražskej Císařke, ktorú kúpila za 68 miliónov korún. Projekt na Bertramce nabral oneskorenie a napokon nevyšlo ani plánované otvorenie v roku 2025.

 Posledné roky Karla Gotta

Karel Gott zomrel 1. októbra 2019 vo veku 80 rokov po boji s akútnou leukémiou. Na rozlúčku na pražskom Žofíne prišlo približne 49-tisíc ľudí.

Odvtedy Ivana Gottová zrealizovala viacero projektov, ktoré udržali jeho odkaz živý, vyšli jeho pamäti Má cesta za štěstím, do kín sa dostal dokument Karel (2021) a v roku 2022 sa konali dva veľkolepé spomienkové koncerty Pocta Karlu Gottovi s účasťou takmer 40 interpretov vrátane jeho dcéry Charlotte Elly.

 Odkaz, ktorý pretrváva

Medzi zaujímavé projekty patrila aj séria čítaní z autobiografie v spolupráci s Českým rozhlasom, kde pasáže načítal herec Igor Bareš. Nechýbal ani hlas Karla Gotta, ktorý vznikol pomocou umelej inteligencie. Projekt Gott navždy si vypočulo viac než milión poslucháčov online, čím sa stal najúspešnejším literárno-dramatickým dielom v histórii Českého rozhlasu./agentury/

 X X X

 V súvislosti s akciou Búrka sa podľa Súdnej rady porušovala prezumpcia neviny. Medzi obvinenými bola aj Jankovská

V súvislosti s policajnou akciou Búrka, ktorá sa uskutočnila v marci 2020 a informovaním o nej zo strany niektorých médii dochádzalo k porušovaniu prezumpcie neviny obvinených sudcov. Ako sa ďalej uvádza v uznesení, ktoré na dnešnom zasadnutí schválilo všetkých 13 prítomných členov Súdnej rady, v právnom štáte je nemysliteľné, aby osoba bolo odsúdená v očiach verejnosti momentom zatknutia bez toho, aby mohla využiť svoje právo na obhajobu a právo na spravodlivý súdny proces.

„Popieranie alebo spochybňovanie elementárnych práv obvinených či už predsedom súdnej rady a jej členmi alebo ministrom spravodlivosti a inými verejnými činiteľmi je výrazom ich rezignovania na dodržiavanie princípov právneho štátu a nedôvodným podkopávaním dôveryhodnosti autority súdnej moci,“ uvádza sa v uznesení, ktoré predložila členka rady Dana Jelínková Dudzíková.

 Šéfka súdnej rady Marcela Kosová, ktorá bod do programu týkajúci sa akcie Búrka iniciovala, v tejto súvislosti v predkladacej správe zdôraznila, že obvinených v rámci akcie bolo 14 sudcov, pričom do dnešného dňa nebol ani jeden z nich právoplatne odsúdený na základe dokazovania pred súdom.

„Trom obvineným sudcom bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie. Niektorí sudcovia boli neprávoplatne oslobodení, u niektorých boli odmietnuté obžaloby a na niektorých doposiaľ ani neboli podané,“ pripomenula Kosová. Doplnila, že v júni sudkyne Andrea Haitová a Otília Doláková súdnej rade oznámili, že uznesenia o zastavení ich trestného stíhania nadobudli právoplatnosť.

Sudcovia zadržaní počas akcie Búrka boli podľa Kosovej mnohými novinármi, verejnými činiteľmi a verejnosťou „odsúdení“ takmer okamžite. „Pokračovalo to ďalšie roky, čo v praxi znamená, že nesmeli súdiť a mnohí stále nesmú, akoby neexistovala žiadna prezumpcia neviny. Zatýkanie sudcov bolo niekoľko rokov súčasťou Správ o právnom štáte Európskej komisii,“ dodala Kosová.

 Národná kriminálna agentúra (NAKA) počas akcie s názvom Búrka ešte v marci 2020 zadržala spolu 13 sudcov, jednu bývalú sudkyňu, jednu správkyňu konkurznej podstaty, jednu advokátku a dve civilné osoby.

Zadržaných obvinili prevažne z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu alebo z marenia spravodlivosti. Medzi obvinenými bola napríklad aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. V októbri 2020 nasledovala policajná akcia Víchrica, rovnako zameraná na justíciu./agentury/

X X x

Blízko hraníc s Bieloruskom, kde prichádzajú desaťtisíce Rusov. Litva vypustila „Zúrivého vlka“

Litva od 11. do 22. augusta v oblastiach blízko hraníc s Bieloruskom organizuje vojenské cvičenie Aršus Vilkas 2025 (Zúrivý vlk 2025). Litovská armáda o tom informovala na svojich webových stránkach, píše TASR.

Na tomto cvičení sa zúčastňuje približne 350 vojakov a 50 kusov techniky. V programe cvičenia je nácvik obranných operácií v obývaných oblastiach s použitím bojových vozidiel pechoty a inej bojovej techniky. Počas druhého týždňa cvičenia sú na cvičisku Gaižiúnai naplánované bojové streľby.

Cvičenie Aršus Vilkas 2025 sa koná niekoľko dní po tom, čo 6. augusta do Bieloruska dorazili prvé ruské jednotky, aby sa pripravili na nadchádzajúce spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ 2025.

 Tieto manévre, naplánované v čase od 12. do 16. septembra, patria medzi najväčšie organizované spoločne Ruskom a Bieloruskom: zatiaľ čo bieloruské ministerstvo obrany potvrdilo účasť „viac než 13 000 vojakov“, Severoatlantická aliancia (NATO) odhaduje, že by sa na nich mohlo zúčastniť až 150 000 vojakov.

Aj jadrové zbrane či Orešnik

Na cvičení precvičia Rusi aj plánovanie úderov jadrovými zbraňami a raketami Orešnik. Novinárom to v stredu po rokovaní s prezidentom Alexandrom Lukašenkom povedal bieloruský minister obrany Viktar Chrenin, uviedla bieloruská štátna agentúra Belta.

„Ako požaduje hlava štátu, musíme byť pripravení na všetko. Vidíme situáciu na našich západných a severných hraniciach a nemôžeme nečinne prihliadať na militarizáciu a vojenskú aktivitu. Predvádzame našu otvorenosť a mierumilovnosť, ale treba mať strelný prach suchý, „vyhlásil minister.

 Podobné cvičenia organizuje rusko-bieloruské zoskupenie vojsk, fungujúce od roku 2000, každý druhý rok. Cvičenie Západ sa zvyčajne zúčastňuje desaťtisíce vojakov a manévre sa konajú blízko bieloruskej západnej hranice.

Ako protiváhu k rusko-bieloruskému cvičeniu usporiada Poľsko v septembri aliančné manévre Železný obranca (Iron Defender), na ktorých sa má zúčastniť 34 000 vojakov s 600 kusmi techniky. Poľský generálny štáb varoval obyvateľov, že v okolí troch základní a výcvikových priestorov môžu počítať s dopravnými komplikáciami kvôli presunom vojenských kolón, s preletmi vrtuľníkov a lietadiel a dymom a explóziami pri imitácii bojov.

Cvičenie Západ 2021 sa konalo v septembri 2021 na deviatich cvičiskách v Rusku a piatich v Bielorusku. Oficiálne sa na bieloruskej strane zúčastnilo približne 13 000 vojakov, na ruskej strane približne 200 000. Následne eskalovala migračná kríza na hranici Bieloruska s Európskou úniou, ktorá sa na Západe kvalifikuje ako prvok hybridnej vojny.

Následne, v decembri 2021, prišlo ultimátum, ktoré dal ruský prezident Vladimir Putin vedeniu NATO, a krátko na to – 24. februára 2022 – vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu, a to aj z územia Bieloruska, kde sa sústreďovali od vojenských cvičení – vrátane manévrov Zväzová rozhodnosť konaných vo februári 2022.

Aj vzhľadom na túto skúsenosť Kyjev a NATO vyjadrili obavy, že cvičenie Západ 2025 by mohlo byť použité ako krytie pre ďalšiu agresiu.

 Vojenské cvičenie Steadfast Dart 2025 testuje schopnosť rýchleho nasadenia NATO vo východnej Európe./agentury/

X X X

Sever Maroka bojuje s ničivým lesným požiarom

Turistické mesto Šafšawán na severe Maroka sa ocitlo pod hrozbou rozsiahleho požiaru. Značné škody na prírode sú spôsobené suchom a extrémnymi horúčavami.

V blízkosti turistického mesta Šafšawán na severe Maroka sa šíri rozsiahly lesný požiar, napísali v stredu miestne médiá. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa marockého spravodajského portálu Le360 dve lietadlá typu Canadair „napriek silnému vetru“ hasia požiar v provincii Šafšawán. Podrobnosti o rozsahu požiaru, škôd, prípadných obetiach či nariadených evakuáciách neboli bezprostredne k dispozícii.

Portál uvádza, že plamene poškodili rozsiahle územie lesov medzi mestami Báb Táza a Dardára a spôsobil značné škody v neďalekých sadoch a na poliach. Le360 tvrdí, že silný vietor na severe Maroka ešte väčšmi podporuje šírenie plameňov.

 Situáciu označili za katastrofu

„Situácia je katastrofická. Rozsah materiálnych škôd vyzerá byť veľký. Taký požiar som nevidel asi 15 rokov,“ uviedol obyvateľ provincie Šafšawán. Na videách kolujúcich sociálnymi sieťami vidieť v blízkosti požiaru oblohu zatmavenú dymom a miestnych obyvateľov hasiacich plamene vedrami s vodou.

Marocké médiá v stredu informovali aj o lesných požiaroch v blízkosti miest Titwán a Tanger. Podobne ako mnohé európske štáty aj Maroko sužujú extrémne horúčavy, ktoré v spojení so suchom a silným vetrom vytvárajú ideálne podmienky pre vznik a šírenie lesných požiarov, aktuality.sk

 X X X

 Eva Máziková sa otvorene pustila do kritikov filmu o Duchoňovi: „Bože môj! Však každý Slovák si dá frťana…“

Po ostrej vlne kritiky na film Duchoň sa ozvala aj speváčka Eva Máziková, ktorá s legendárnym spevákom vyrastala aj spolu vystupovala. Divákom odkázala, aby si urobili vlastný názor a kritiku nebrali vážne.

 Len pár dní po premiére filmu Duchoň, ktorý mapuje život jedného z najvýraznejších hlasov slovenskej hudobnej scény, sa medzi verejnosťou rozprúdila búrlivá diskusia.

Duchoň sa nedá napodobniť, nič ťažšie som nespieval, hovorí herec Vladislav Plevčík, ktorý ho hrá v novom filme

 Režisér Peter Bebjak (54) zveril titulnú úlohu Karola Duchoňa skvelému hercovi Vladislavovi Plevčíkovi. Výsledok filmového spracovania však vyvolal zmiešané reakcie. Niektorí diváci oceňujú herecké výkony a film hodnotia na ČSFD slušnými 70 %, iní kritizujú, že snímka ukazuje speváka predovšetkým ako alkoholika a trosku, pričom jeho úspechy a pozitívny vplyv na slovenskú hudbu zostávajú v úzadí.

Kritické hlasy zazneli aj od známych osobností. Sklamanie vyjadrili napríklad speváčky Dominika Stará či Zdenka Predná, informovali sme.

Primátor Galanty Peter Kolek svoj názor zhrnul slovami: „Samotný film ma však hlboko zasiahol – a žiaľ, nie v pozitívnom zmysle. Film zvolil jednostranný pohľad na jeho život – zameriavajúc sa takmer výlučne na jeho tienisté stránky, osobné zlyhania a závislosti. To dobré – jeho úspechy, výnimočný hlas, obrovská popularita a pozitívny vplyv na slovenskú hudbu – bolo, žiaľ, takmer bagatelizované.“

Napriek ostrej kritike si film už pozrelo viac ako 110-tisíc divákov a kiná hlásia vysokú návštevnosť. Jednou z tých, ktorí ľudí vyzývajú, aby sa na film prišli pozrieť, je aj speváčka Eva Máziková. S Duchoňom ju spájalo detstvo na rovnakom sídlisku aj neskoršia hudobná spolupráca, spievali napríklad duet „Láska, bože láska“.

Ako informuje portál Plus 7 dní, Máziková nechce, aby ľudia podliehali negatívnym reakciám, a hovorí otvorene: „Každý je taký, aký je. My všetci ľúbime Duchoňa, pretože má fantastický hlas. A tie kritiky vôbec nepočúvajte! Ja viem, aj na mňa sa valí kritika, ale hlavne, že sa pííííííše! Karol bol fantastický človek, či pil alebo nepil, no, Bože môj! Však každý Slovák si dá frťana, nie? No prepáč, ja sa teším po koncerte ako malé decko, keď si dám. Pred koncertom nie, to ja nikdy,” povedala počas vystúpenia v Poprade.

„Karol bol fantastický, a preto vám zaspievam jeho hit Elena!”

 Podľa nej si každý má urobiť vlastný názor a film vidieť na vlastné oči. Jej odkaz znie jasne – nebrať kritiku príliš vážne a pripomenúť si, akým výnimočným človekom a umelcom Karol Duchoň bol./agentury/

X X X

Tri dni plné smiechu a hviezd. Piešťanské zábaly sa vracajú vo veľkom štýle

Smiech, hudba a hviezdy slovenského aj českého divadla sa už čoskoro zídu v Piešťanoch. Ak hľadáte tri dni plné pohody, nezabudnuteľných predstavení a zábavy pre celú rodinu, zapíšte si do kalendára 15. až 17. august. Piešťanské zábaly sa vracajú vo veľkom štýle a vy by ste pri tom určite nemali chýbať.

 Už v polovici augusta sa Piešťany premenia na miesto, kde bude hlavným jazykom smiech. V kúpeľnom meste sa uskutoční druhý ročník obľúbeného festivalu Piešťanské zábaly. Podujatie, ktoré si už vlani získalo srdcia viac ako 28-tisíc návštevníkov, sľubuje aj tentoraz dni plné umenia, hudby a dobrej nálady pre celú rodinu.

Prezident festivalu Jozef Vajda hovorí, že cieľom je priniesť smiech do ulíc, parkov aj na kúpeľný ostrov. „Chceme, aby sa umenie opäť spojilo s mestom, ktoré má noblesu, tradíciu a srdce,“ hovorí umelec, ktorý stojí za zrodom festivalu. Aj vďaka jeho snahe sa tento rok do Piešťan podarilo prilákať také legendy ako Karel Roden, Kamila Magálová, Milan Kňažko či Zdena Studenková, ktorá sa zároveň stane prvou dámou festivalu a odhalí pamätný kameň na Kolonádovom moste.

Baviť sa budú malí aj veľkí

Festival odštartuje v piatok 15. augusta divadelnými predstaveniami a už nasledujúci deň sa Piešťanmi prejde veľkolepý divadelný sprievod. Minulý rok prilákal vyše 6-tisíc divákov a aj tento rok vyvrcholí slávnostným programom v hudobnom pavilóne Mušľa.

Dramaturgia festivalu ponúkne až 29 divadelných predstavení, z toho deväť pre deti. Nebudú chýbať pouličné divadlá, desiatka koncertov, workshopy či bezplatné sprievodné aktivity.

Hviezdne obsadenie

Diváci sa môžu tešiť na českého herca Karla Rodena v hre Kapitán Skvělouš, na kultovú komédiu Môj priateľ René od legendárnej dvojice Lasica¤–¤Satinský či na inscenáciu Filip venovanú Jarovi Filipovi.

Kamila Magálová a Zdena Studenková vás pobavia v komédii Staré dámy a tandem Vlado Černý a Milan Kňažko predstaví hru Halpern a Johnson.

V niekoľkých predstaveniach si zahrá aj Jozef Vajda a Maroš Kramár. Výnimočným momentom bude inscenácia Čaj u pána senátora, v ktorej sa spolu s Emíliou Vášáryovou objavia aj nevidomí herci z Divadla Zrakáč.

Hudobné lahôdky

Okrem divadelných inscenácií čakajú návštevníkov aj populárne koncerty. Na pódiu vystúpia kapely HEX, Horkýže Slíže, Slniečko, speváčka Zuzana Smatanová či Richard Autner.

Pre najmenších bude pripravený detský park s kreatívnymi dielňami, bublinovou šou, divadelnými vystúpeniami i tanečnou školou.

Festival, ktorý si získava tradíciu

Piešťanské zábaly sa už po prvom ročníku stali fenoménom. Umenie, hudba a smiech tu aj tentoraz namiešajú kúzelný kokteil dobrej nálady, ktorý vás postaví na nohy rýchlejšie než liečivá kúpeľná voda. A keďže smiech je najlepší liek, Piešťany vám predpíšu trojdňovú kúru bez vedľajších účinkov a domov si odnesiete len pohodu a príjemné zážitky.

„Umenie, kultúra a hlavne smiech, to všetko dnes potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Piešťanské zábaly sú naším spôsobom, ako tieto hodnoty rozdávať ďalej,“ dodáva Jozef Vajda./agentury/