Spojené štáty ustupujú zo svojej účasti na mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo štvrtok povedala, že USA „nebudú sprostredkovateľmi“ v ďalšom procese. V piatok o tom informovali denníky New York Post a The Telegraph.
Podľa amerického denníka toto rozhodnutie odráža frustráciu prezidenta USA Donalda Trumpa z nedostatku pokroku medzi Kyjevom a Moskvou v súvislosti s úsilím ukončiť vojnu.
„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ uviedla Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa hovorkyne je načase, aby Rusko a Ukrajina „predložili a rozpracovali konkrétne predstavy, ako sa tento konflikt skončí“.
Trumpova vláda je podľa Bruceovej frustrovaná, že ruský prezident Vladimir Putin očividne váha s podniknutím konkrétnych krokov k mieru, hoci šéf Kremľa opakovane tvrdí, že je na to pripravený.
„Sledujeme Putinove činy, nie slová. A pritom si postupne spresnil veľmi konkrétny časový rámec. Pred niekoľkými týždňami hovoril o týždňoch, pred niekoľkými dňami už o dňoch,“ vyhlásila Bruceová. „Toto by mohol byť rozhodujúci týždeň,“ dodala.
Hovorkyňa rezortu diplomacie v piatok zdôraznila, že USA sa úplne nesťahujú zo snáh dosiahnuť mier medzi Ukrajinou a Ruskom.
Bruceová o ustúpení Spojených štátov z účasti na mierových rokovaniach informovala len deň po tom, čo USA a Ukrajina v stredu podpísali dohodu o nerastných surovinách. Na jej základe sa zriadi spoločný investičný fond na obnovu Ukrajiny a Spojeným štátom dohoda poskytne prednostný prístup k novým investičným projektom zameraným na ťažbu ukrajinských prírodných zdrojov vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu.
Možné stiahnutie Washingtonu z mierového úsilia opakovane avizovali aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a americký viceprezident J. D. Vance. Vance v rozhovore pre televíziu Fox News zverejnenom v piatok vyhlásil, že vojna na Ukrajine „sa v dohľadnom čase neskončí“. Rubio v inom rozhovore pre tú istú televíziu povedal, že v rokovaniach musí čoskoro nastať „prelom“, inak sa Trump bude musieť rozhodnúť, koľko času bude riešeniu konfliktu venovať.
Britský denník The Telegraph píše, že USA nebudú sprostredkovávať rokovania po tom, čo Putin nesúhlasil s navrhovaným prímerím. Trump podľa denníka v uplynulých dňoch zmiernil svoj postoj voči Kyjevu práve pre narastajúcu frustráciu voči Putinovi. Hoci Kremeľ vyjadril ochotu rokovať s Kyjevom, tento týždeň odmietol americký mierový návrh, pretože podľa The Telegraph nezaručoval medzinárodné uznanie Moskvou okupovaných území na Ukrajine.
Ukrajina opakovane odmietla oficiálne uznanie ruskej anexie. Tvrdí, že Putin by nemal byť odmenený za svoju agresiu. Telegraph s odvolaním na správy amerických spravodajských služieb tvrdí, že Putin je momentálne v slabšej pozícii a zmenil svoje vojenské ciele na konsolidáciu ziskov.
Trump si ešte v predvolebnej kampani stanovil za cieľ, že vojnu na Ukrajine v prípade zvolenia rýchlo ukončí. Napriek snahám americkej diplomacie sa obe strany konfliktu doteraz dohodli iba na obmedzenom prímerí v Čiernom mori a o neútočení na energetickú infraštruktúru. Ukrajina opakovane deklarovala, že je pripravená uzavrieť 30-dňové úplné prímerie, čo Rusko nateraz odmieta.
Šéf Kremľa v pondelok navrhol trojdňové prímerie. Ruské jednotky podľa Putina od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája zastavia všetky vojenské akcie. Stane sa tak na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.
Ukrajinský minister zahraničných Andrij Sybiha v stredu vyhlásil, že Ukrajina je ochotná pristúpiť na mierové rozhovory v akomkoľvek formáte hneď, ak sa presvedčí, že Rusko je skutočne pripravené na náročnú cestu k mieru. Svoju pripravenosť môže Kremeľ podľa Sybihu preukázať tým, že bude súhlasiť s aspoň 30-dňovým prímerím./ agentury/
X X X
Vyhne sa Slovensko prísnej konsolidácii? Premiér Robert Fico chce od Bruselu výnimku
Dnes uplynie termín, dokedy musí vláda Roberta Fica predložiť podklady ku konsolidácii na schválenie Európskej komisii. Ak by dodržala záväzky, čakal by nás najtvrdší rok konsolidácie. Vláda však chce žiadať o výnimku.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) cez víkend avizoval, že spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým dnes oznámia náčrt rozpočtových plánov na budúci rok vrátane výšky konsolidácie. Termín 30. apríl nie je náhodný. Ide o dátum, ktorý stanovila Európska komisia. Do tohto dňa musí ministerstvo financií oficiálne vypracovať návrh, ako plánuje hospodáriť v najbližších rokoch, a poslať ho na schválenie do Bruselu.
Úlohou vlády je nastaviť rozpočet tak, aby celkový deficit verejných financií do roku 2027 klesol pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Budeme žiadať výnimku
Podľa materiálu, ktorý predložil minister Kamenický na dnešné rokovanie vlády, sa v Bruseli pokúsi vybaviť takzvanú „národnú únikovú doložku“. Ide o mechanizmus, ktorý by dočasne umožnil zjemniť nároky na konsolidáciu. Argumentuje pritom potrebou zohľadniť vyššie obranné výdavky.
Európska komisia totiž v reakcii na nástup novej americkej vlády navrhla, že členské krajiny by mohli dočasne míňať aj viac ako dovoľujú pravidlá, za predpokladu, že peniaze potečú do posilnenia obranyschopnosti. V ďalších rokoch by potom musel štát zameškanú konsolidáciu dobiehať.
„Dočasne voľnejšie posudzovanie plnenia fiškálnych pravidiel sa však netýka zaznamenania do deficitu a dlhu. Vyšší deficit aj dlh tak bude musieť kompenzovať ďalší cyklus strednodobých plánov v rokoch 2029-2032, ktoré by už nemali počítať s flexibilitou na obranu,“ píše sa v dokumentoch, ktoré má schváliť vláda.
Rezort financií sa v dokumente prihlásil k niektorým konsolidačným opatreniam, ktoré by mali byť implementované. Žiadne z nich neprekvapuje. Vláda chce šetriť na prevádzke štátu, zároveň plánuje vyšší výber daní z nehnuteľností či z hazardných hier., aktuality.sk
X X X
Čína dokáže potopiť celú americkú flotilu lietadlových lodí za 20 minút, priznal obavy šéf Pentagonu Hegseth
Spojené štáty majú v súčasnosti v aktívnej službe 11 lietadlových lodí, vrátane 10 lietadlových lodí triedy Nimitz a jednej lietadlovej lode triedy Gerald R. Ford. Lietadlové lode sú nevyhnutné pre zahraničnú a vojenskú politiku USA a chránia jej národné záujmy na celom svete.
Ale sú aj terčom. Americký minister obrany Pete Hegseth tvrdí, že čínske hypersonické rakety by v prípade rýchleho konfliktu mohli zničiť všetky americké lietadlové lode už za 20 minút a boli by jedným z prvých cieľov, ktoré by eliminovali prepravu vojsk a logistickú podporu.
„Doteraz bola našou platformou na presadzovanie našej moci lietadlová loď, ktorá má schopnosť strategicky premietať moc po celom svete,“ povedal Hegseth v nedávnom rozhovore. Hegseth však dodal, že 15 čínskych hypersonických rakiet „dokáže zničiť 10 lietadlových lodí v prvých 20 minútach konfliktu“.
Minister obrany tiež povedal, že Spojené štáty „prehrávajú s Čínou v každej vojnovej hre“ vedenej Pentagonom. „Čína buduje armádu špeciálne navrhnutú na zničenie Spojených štátov,“ povedal tiež. Hegseth obvinil americkú byrokraciu a pomalé tempo získavania zbraní v porovnaní s rastúcou prítomnosťou Číny v konfliktoch so Spojenými štátmi.
Podľa jednej z najnovších správ amerického ministerstva obrany zverejnenej v decembri 2024 čínske technológie hypersonických rakiet za posledných 20 rokov enormne pokročili.
Odborníci tvrdia, že čínska voľba Tichého oceánu ako miesta pre testy balistických rakiet (posledný sa uskutočnil v septembri 2024) sa vníma ako demonštrácia jej zvýšených jadrových schopností a zároveň ako varovanie pre Spojené štáty a ich spojencov v regióne.
Medzikontinentálna balistická strela nesúca simulovanú bojovú hlavicu dopadla do určenej oblasti na mori, uviedlo ministerstvo bez toho, aby uviedlo, kde presne. Prekvapujúce na tejto skutočnosti je, že Čína len zriedka testuje medzikontinentálne balistické rakety v medzinárodných vodách.
Čína má najväčšiu stálu armádu a námorníctvo na svete. Jej vojenský rozpočet je druhý najvyšší na svete, hneď po rozpočte Spojených štátov. Podľa Spojených štátov má Čína aj najväčšie vzdušné sily v indicko-tichomorskom regióne, pričom viac ako polovica jej stíhačiek je štvrtej alebo piatej generácie. Čína sa tiež môže pochváliť masívnym arzenálom rakiet, ako aj stealth lietadlami, bombardérmi schopnými niesť jadrové zbrane, pokročilými plavidlami po hladine a jadrovými ponorkami./agentury/
X X X
V Stuttgarte vrazilo auto do skupiny ľudí, niekoľko ťažko zranených
V centre Stuttgartu na juhozápade Nemecka vrazilo podvečer auto do skupiny ľudí, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na políciu. Záchranári na sieti X informovali o viacerých zranených, medzi ktorými sú aj ľudia s ťažkými poraneniami. Štyridsaťdvaročného vodiča podľa polície zadržali, doterajšie vyšetrovanie však ukazuje, že išlo o tragickú nehodu, nie o úmyselný čin.
Do skupiny ľudí v centre mesta Stuttgart na juhozápade Nemecka narazilo v piatok auto. Vodiča na mieste zadržali.
Polícia na X uviedla, že sa incident odohral pri stanici mestskej dopravy Olgaeck, podľa denníka Stuttgarter Zeitung konkrétne v ulici Charlottenstraße, kde do ľudí okolo 17.50 h vrazilo čierne auto SUV. Na mieste zasahovali viacerí policajti i záchranári a široké okolie bolo uzavreté.
Nehoda si vyžiadala najmenej osem zranených. Traja ľudia boli zranení vážne, jeden z nich musel byť oživovaný. Všetci traja sú teraz v nemocniciach.
V Nemecku sa od vlaňajška odohralo niekoľko útokov autom. Vo februári napríklad dvadsaťštyriročný Afganec narazil do účastníkov demonštrácie v Mníchove a niekoľko desiatok ich zranil. Na následky útoku zomreli matka a jej dvojročná dcéra. V decembri minulého roka zase do návštevníkov vianočných trhov v Magdeburgu vrazil lekár zo Saudskej Arábie. Zabil šesť ľudí a stovky ďalších zranil./agentury/
X X X
Pobrežie južného Čile a Argentíny zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,4
Úrady v Čile vydali varovanie pred cunami a vyzvali obyvateľov najjužnejšieho čilského regiónu Magallanes na evakuáciu.
Pobrežie južného Čile a Argentíny zasiahlo v piatok zemetrasenie s magnitúdou 7,4, oznámila americká geologická služba USGS. USGS tvrdí, že epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v oblasti oceánu, 219 kilometrov južne od argentínskeho mesta Ushuaia. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, AFP a DPA.
Čilský národný úrad pre prevenciu a reakciu na katastrofy vo verejne zaslanej správe tiež požiadal, aby ľudia opustili všetky pobrežné oblasti na čilskom antarktickom území. Prezident Gabriel Boric na sieti X napísal, že štát bude mať k dispozícii všetky potrebné zdroje v prípade katastrofy v dôsledku vlny cunami.
„Vyzývame na evakuáciu pobrežia v celom regióne Magallanes,“ uviedol Boric. „Našou povinnosťou je v tejto chvíli byť pripravení a poslúchnuť pokyny úradov,“ dodal čilský prezident.
Agentúra Reuters píše, že na sociálnych sieťach kolujú videá, ktoré zobrazujú ľudí, ktorí sa za zvuku poplašných sirén pokojne evakuujú. Hydrografický a oceánografický úrad čilského námorníctva (SHOA) odhadol, že vlny cunami dorazia k základniam na Antarktíde a k pobrežným mestám na juhu Čile v priebehu niekoľkých hodín. Evakuácia prebieha aj na spomínaných základniach.
V argentínskom meste Ushuaia, ktoré je najjužnejším mestom na svete, úrady nehlásili žiadne materiálne škody. „Zemetrasenie bolo najviac cítiť v meste Ushuaia a v menšej miere aj v obciach po celej provincii,“ vyhlásili miestne úrady a dodali, že pri takýchto udalostiach je dôležité zachovať pokoj. Bezprostredne nevyhlásili evakuáciu, neskôr ju však nariadili pre pobrežné oblasti Ushuaie. Mesto sa nachádza na pobreží prielivu Beagle, bariéru pred otvoreným oceánom mu tvorí niekoľko čilských ostrovov. V hlavnom meste argentínskej Ohňovej zeme sa okrem toho podľa rozhlasovej stanice Radio Mitre očakávajú možné dotrasy., aktuality.sk
X X X
Ruský motorkársky klub Noční vlci prišiel na Slovensko. Vo Svidníku a na Dukle ich vítalo len zopár miestnych
Ruský motorkársky klub Noční vlci dnes počas svojej jazdy pri príležitosti nadchádzajúceho 80. výročia konca druhej svetovej vojny prišiel na východné Slovensko. Medzi asi 40 prevažne slovenskými a českými motorkármi bolo aj niekoľko rusky hovoriacich jazdcov.
Informovala o tom televízia Markíza. Európska odnož spomínaného motorkárskeho klubu predtým uviedla, že jazda bude zo Slovenska pokračovať do Česka, cieľ sa podľa dostupných informácií plánuje v Berlíne. Klub je známy svojím blízkym vzťahom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý pred viac ako tromi rokmi nariadil vojenskú inváziu na Ukrajinu.
Motorkári v sprievode slovenskej polície podľa televízie navštívili pamätník v meste Svidník na severovýchodnom Slovensku, ako aj pamätník na Dukle v slovensko-poľskom pohraničí. Ten pripomína jednu zo zrejme najkrvavejších bitiek proti Nemcom počas druhej svetovej vojny. Na bitke sa významne podieľala aj československá jednotka pod velením generála a neskoršieho československého prezidenta Ludvíka Svobodu.
Na rozdiel od podobných skorších jázd Nočných vlkov na Slovensku tentoraz nesprevádzali davy priaznivcov. Na Dukle niektorí prítomní držali v rukách slovenské, české či niekdajšie sovietske vlajky, motorkári tam položili vence. Jeden z motorkárov televízii povedal, že pochádza z Ruska, ale žije v Nemecku.
Európska odnož Nočných vlkov predtým informovala, že jazda nazvaná „Cesta víťazstva“ bude na Slovensku pokračovať v sobotu, keď motorkári plánujú navštíviť okrem iného bratislavský pamätník Slavín. Jeho súčasťou je aj vojenský cintorín s vojakmi Červenej armády, ktorí sa podieľali na oslobodení Bratislavy. Motorkári by potom mali pokračovať do Česka.
Niektoré krajiny výpravy motorkárskeho klubu považujú za provokáciu a hodnotia ich ako bezpečnostné riziko. Šéf Nočných vlkov Alexandr Zaldostanov je navyše na sankčnej listine USA i EÚ za podporu ruskej anexie ukrajinského Krymu./agentury/
X X X
Stane sa opera na Slovensku rovnako ako v Číne seizmografom politiky? O vystúpení Netrebko trochu inak.
Mnohých spoluobčanov prekvapilo, že politický život na Slovensku začali predznamenávať udalosti vo sfére opery. Doteraz vlastne išlo viac-menej o čínsku tradíciu, ktorá k nám pravdepodobne prenikla rovno z Trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave, ktoré samo osebe predstavuje najväčšie medzinárodné fórum na Slovensku. Nové myšlienky odtiaľ prenikajú rýchlosťou blesku.
Pokiaľ sa v Číne malo kedy čo udiať, bolo potrebné zájsť do opery, aby o tom človek vedel. Tam z rôznych náznakov vedel o tom po predstavení vraj oveľa viac ako z vládnych denníkov. Napríklad onedlho po zvláštnych poryvoch v opere v Pekingu bol odhalený tzv. „gang štyroch“. Gang viedla vdova po Mao Ce-tungovi Ťiang Čching, ktorá sa drala k moci už počas Veľkej kultúrnej proletárskej revolúcie, no a následne žiadala najvyššie funkcie v štáte pre seba a pre ostatných sprisahancov. Ale azda práve vďaka bdelosti statočných umelcov v opere boli všetci zavčasu odhalení a prísne potrestaní.
Opera v Bratislave, alebo aspoň také to jej umelecké okolie, už tiež, našťastie, vykročilo podobnou, teda štátne záujmy chrániacou cestou. Bdelí spoluobčania z platformy Otvorená kultúra chceli zatvoriť predstavenie svetoznámej ruskej opernej speváčky Anny Netrebko protestným zhromaždením, zorganizovaným pod veľavravným a mimoriadne vtipným názvom: „Netreba nám Netrebko!“
Koncert bol dotovaný veľkou sumou – vraj 230 000 eur. Je to skutočne dosť, lebo napríklad bratislavský známy umelec–bezdomovec prezývaný Kepi hral a spieval za oveľa menej. Hral zlomeným hrebeňom na starej gitare s dvoma strunami a škrekľavým hlasom vyrážal pomerne krátku pieseň: „…wah- wah- wah-Bábylo – uá-uá…“
Mohlo sa to síce podobať na taký ten hit z vtedajších čias, no na druhej strane pritom nemuselo ísť o takú podobu, ktorá by bola priamo nevyhnutná. Dokázal však svojou železnou vôľou spojiť obecenstvo, ktoré si vždy vrúcne želalo, aby to už viac nerobil. Vždy vyhovel a po pár halieroch sa spokojne a diskrétne vzdialil.
Určite lacnejšia by bola napríklad aj známa slovenská politička-speváčka, ktorá svoju zatiaľ najkrajšiu pieseň z lásky venovala pani ministerke Martine Šimkovičovej. To už mohlo stáť aspoň takých 18 eur a asi dva „gastráče“. Vysoký honorár pre speváčku môže dráždiť aj tým, že sa takmer na chlp zhoduje s honorárom, ktorý opozícia vraj vyzbierala a vyplatila Mamukovi Mamulašvilimu, veliteľovi Gruzínskej národnej légie z Ukrajiny.
Hoci nezaspieval ani gruzínsku ľúbeznú pieseň Suliko, teda obľúbenú pieseň iného gruzínskeho súdruha – súdruha Stalina. Veď mohol siahnuť k takej tej aktualizácii témy, kde slávik, čo by v nej priletel k politickej mohyle expredsedu známej strany, by v onej verzii už zbytočne nešvitoril o láske, lež prednášal by priamo múdre vety z hrubých kuchárskych kníh ako v bežnom živote.
Veru Netrebko! Vraj árie a duetá z diel Amilcare Ponchielliho, Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Umberta Giordana, Francesca Cileu, a teda výlučne zo samých ruských a najmä proputinovských autorov!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie./agentury/
X X X
Výstava drahšia než koncert Anny Netrebko: SNG za nominantov Martiny Šimkovičovej zaplatí 285-tisíc za výstavu fotografií
Riaditeľ SNG Juraj Králik podpísal zmluvu na výstavu za 285-tisíc eur. Následne sa ozvala česká galéria, že výstava kradne ich koncept bez opýtania.
V Slovenskej národnej galérii by si na jeseň mohli návštevníci pozrieť fotografie amerického fotografa Bruca Webera.
Riaditeľ SNG Juraj Králik, ako svoju prvú výstavu od nástupu do čela národnej galérie, podpísal zmluvu o spolupráci s firmou Milosh Miloša Harajdu, ktorá zabezpečí výstavu Webera. Zmluva z 30. apríla je dostupná v Centrálnom registri zmlúv.
Výstava sa má konať od septembra 2025 do januára 2026 a SNG za ňu zaplatí 285-tisíc eur. Teda ešte o 55-tisíc eur viac než zaplatilo SND za Zuzany Ťapákovej, nominantky Martiny Šimkovičovej, ruskej opernej speváčke Anne Netrebko.
Výstava vzniká v čase, keď ministerstvo kultúry čelí kritike za zatváranie malých múzeí na Slovensku. Ako dôvod ich konca uvádza Martina Šimkovičová potrebu konsolidácie.
Výstava má okrem toho aj ďalší problém. Koncept, ktorý podľa zmluvy Harajda ponúka, už bol súčasťou výstavy v Prahe., aktuality.sk
X X X
Bratislava bude hostiť prvú konferenciu o stave kultúry na Slovensku aj v Európe
Pozvánku na konferenciu dostala aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
V dňoch 29. a 30. mája 2025 sa v Starej tržnici v Bratislave uskutoční prvý ročník Medzinárodnej konferencie Otvorená Kultúra!. Podujatie je zamerané na otvorený dialóg o stave kultúry, umeleckej slobody a kultúrnej politiky v Európe. Do hlavného mesta prinesie špičkových expertov*ky, umelcov*kyne, zástupcov*kyne Európskej komisie, medzinárodných kultúrnych organizácií a verejne známe osobnosti z celej Európy.
Podujatie organizuje občianska platforma Otvorená Kultúra! v spolupráci s Wiener Festwochen a medzinárodnými partnermi: Artistic Freedom Initiative, Culture Action Europe, European Alliance of Academies, European Theater Convention, Opera Europe, PEARLE, Network of European Museum Organisations a ďalšími.
„Takáto konferencia sa v Bratislave ešte nikdy nekonala. Je to prvý ročník a veríme, že nie posledný. Sme presvedčení, že kultúra potrebuje spoločný hlas – a práve preto sa chceme spájať, hovoriť nahlas o problémoch a hľadať riešenia. V čase, keď sloboda umeleckého prejavu čelí čoraz väčšiemu ohrozeniu, považujeme túto konferenciu za nevyhnutný krok,“ hovorí Matej Drlička, organizátor podujatia a člen platformy Otvorená Kultúra!.
Cieľom konferencie je osloviť nielen umeleckú a odbornú obec z oblastí umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, ale najmä širokú verejnosť so záujmom o kultúrne otázky, domáce a zahraničné médiá, a v neposlednom rade študentov stredných a vysokých škôl.
Drlička dodáva, že oficiálne pozvanie na konferenciu odoslal aj ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Ak pozvanie príjme, mala by byť účastníčkou panelovej diskusie s názvom „Slovenská a žiadna iná?“. Jej cieľom bude otvoriť dialóg medzi rôznymi názorovými prúdmi v kultúre – od konzervatívnych po progresívne, od tradičných po súčasné.
„Ministerka kultúry by mala byť na tomto podujatí prítomná, pretože konferencia sa priamo dotýka kľúčových výziev, ktorým dnes slovenská kultúra čelí – od napätia medzi štátom a kultúrnou scénou, cez obmedzovanie umeleckej slobody, až po medzinárodné znepokojenie nad smerovaním slovenskej kultúrnej politiky. Je to jedinečná príležitosť na otvorený dialóg so zástupcami kultúrnej obce doma aj v zahraničí, vypočuť si ich skúsenosti, vnímať ich obavy, ale aj pomenovať svoj postoj a zodpovednosť,” objasňuje Drlička a dodáva, že jej neúčasť len prehĺbi nedôveru a izoláciu rezortu kultúry v čase, keď je otvorená komunikácia nevyhnutná.
Prvý deň o stave kultúry na Slovensku: Kultúrny štrajk, tretí sektor a medzinárodná správa o Slovensku
Program konferencie ponúkne sériu diskusií, prezentácií a verejných vystúpení. Prvý deň bude venovaný aktuálnemu stavu štátnej kultúry na Slovensku, výzvam nezávislej scény a konfrontácii s tým, ako nás vníma Európa.
Konferenciu zaháji séria vecných odpočtov o stave inštitúcií zriaďovaných ministerstvom kultúry, ktoré ovládli nominanti a nominantky Martiny Šimkovičovej. Domáci experti na základe dát a faktov prinesú pravdivý obraz (ne)fungovania najvýznamnejších kultúrnych stánkov ako Slovenská národná galéria, Fond pre podporu umenia, Slovenské národné múzeum, STVR, Pamiatkový úrad a ďalších.
Ďalším z bodov programu bude panelová diskusia s názvom Kultúrny štrajk, kde vystúpia zástupkyne a zástupcovia kľúčových občianskych iniciatív a platforiem.
Panel s názvom Tretí sektor a kultúra prinesie debaty o narastajúcom politickom tlaku na mimovládne a neziskové organizácie, ktoré sú napriek svojmu prínosu cieľom tvrdej kritiky mnohých domácich aj zahraničných politikov a čelia neprimeranému politickému tlaku a zmenám v legislatívnej oblasti. Diskusia prinesie odpovede na otázky, aké sú vyhliadky, plány a stratégie neziskového sektora na Slovensku a v EÚ.
Na záver prvého dňa odprezentuje nadnárodná ľudskoprávna organizácia Artistic Freedom Initiative správu o politizácii kultúry na Slovensku, ktorá podrobne dokumentuje snahu slovenskej vlády ovládnuť kultúrny sektor politickými čistkami, obmedzením slobody umenia a cenzúrou LGBTQ+ tém.
„Umelecká sloboda na Slovensku čelí útoku. V roku 2024 znášali najväčší nápor represívnych opatrení najmä slovenské kultúrne inštitúcie, no ich dôsledky sa dnes šíria už aj na jednotlivých umelcov a umelkyne, ktorí*é hovoria o narastajúcej cenzúre,“ približuje Irene Pavesi, autorka správy a vedúca pracovníčka pre výskum a politiku v Artistic Freedom Initiative.
Autori upozorňujú na porušenie demokratických princípov a žiadajú medzinárodnú reakciu. Prípady zo Slovenska prirovnávajú k situácii v Maďarsku a Poľsku, ako súčasť širšieho trendu neliberalizmu v strednej Európe.
Druhý deň o budúcnosti: slobodné mestá, financovanie, európske riešenia
Druhý deň konferencie sa bude venovať budúcnosti kultúry v kontexte rastúcich autoritárskych tendencií, hybridných hrozieb, politického tlaku a škrtov v rozpočtoch. O svoje skúsenosti a pohľad na situáciu sa podelia riaditeľky medzinárodných inštitúcií, umelci, sociologičky, novinári, akademické pracovníčky, ale aj primátori európskych miest.
Diskutovať budú osobnosti ako umelkyňa Ilona Németh, maďarský spisovateľ a novinár Ferenc Czinki, riaditeľka platformy Opera Europa Karen Stone či rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová. Záverečnou ambíciou konferencie je formulovať konkrétnu výzvu Európskej únii v podobe tzv. Bratislavskej deklarácie a iniciovať diskusiu o vytvorení legislatívneho nástroja European Artistic Freedom Act, ktorý by chránil kultúrnu slobodu naprieč členskými krajinami EÚ.
Do tejto diskusie sa zapoja aj významné osobnosti európskej kultúrnej a občianskej scény – Marta Cienkowska, štátna tajomníčka Ministerstva kultúry Poľska, Claudia Belchior, prezidentka organizácie European Theater Convention, Kersty McCourt z Civil Liberties Union of Europe a Stefan Gies, člen predstavenstva Culture Action Europe. Spoločne budú hľadať spôsoby, ako posilniť právnu ochranu umeleckej slobody v čase narastajúcich hrozieb.
„Veríme, že Bratislava sa môže stať miestom, kde vznikne impulz pre celoeurópsku ochranu kultúrnej slobody. Potrebujeme jasné a silné nástroje, ktoré pomôžu kultúrnej obci čeliť politickým tlakom a obmedzovaniu slobody tvorby,“ dodáva Matej Drlička, iniciátor konferencie.,aktuality.sk
X X X
Raz ten Rus odíde? Prieskum odhalil, čo by Slováci robili po napadnutí Putinovým vojskom
Minister obrany Robert Kaliňák pravdepodobne podceňuje odhodlanie značnej časti populácie brániť vlastnú krajinu v prípade napadnutia Ruskom. Ukazuje to prieskum, v ktorom takmer traja zo štyroch vyjadrili postoj, že Slovensko v prípade napadnutia Ruskom treba brániť.
Vo februári bol minister obrany Robert Kaliňák v Poľsku, kde si zaspomínal na sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968. „Keby naši rodičia začali viesť vojnu proti invázii – a bolo by evidentné, že ju prehráme – možno by sme tu viacerí z nás neboli,“ uviedol vicepremiér. „Určite by sme tu neboli,“ doplnil.
Podľa Kaliňáka platí, že „raz ten Rus odíde“. „A to platí vždy,“ presviedčal minister v Poľsku. Podľa jeho slov „si musíme dať na váhu, čo je viacej, ako tisícky ľudských životov, alebo schopnosť rýchlejšie uzavrieť mier“. Dodal, že on je za rýchlejší mier.
Väčšina to vidí inak ako Kaliňák
Keď sa začiatkom apríla opýtali 1020 obyvateľov: „Ak by Slovensko bolo napadnuté Ruskom, čo by ste urobili?“ len jeden z ôsmich reagoval: „Nemali by sme sa brániť a klásť odpor.“ Veď ten Rus raz odíde, ako by povedal Kaliňák.
Prieskum verejnenej mienky, ktorý robila agentúra Focus pre web 360tka.sk, ukazuje, že každý siedmy by bol ochotný brániť krajinu so zbraňou v ruke. Zhruba traja z piatich síce uviedli, že by nešli bojovať, ale považujú za správne brániť krajinu. Zvyšný zlomok ľudí nevedel na otázku odpovedať.
V praxi takmer traja zo štyroch vyjadrili postoj, že Slovensko v prípade napadnutia Ruskom treba brániť. Naopak, odmietavo sa k obrane vlasti stavia len výrazná menšina oslovených.
Ako by reagovali Poliaci
Podobný prieskum ako na Slovensku nedávno robila agentúra IBRiS pre dennik Rzeczpospolita v Poľsku. Ukázal, že ak by vypukla vojna, každý tretí Poliak by utiekol zo svojho bydliska. Zväčša by išlo o útek pred vojnou do zahraničia, z menšej časti by sa ľudia snažili uchýliť na bezpečné miesto v rámci Poľska.
Každý štvrtý Poliak tvrdí, že by sa stal dobrovoľníkom, či už v nemocnici alebo v humanitárnej organizácii. Iba zhruba jeden z desiatich by sa prihlásil do armády. Rzeczpospolita to pripisuje únave z napätej atmosféry v spoločnosti kvôli dlhotrvajúcej vojne Ruska proti Ukrajine.
Keďže podobné prieskumy sa Poľsku realizujú opakovane, Poliaci môžu konštatovať, že čoraz menej ľudí má ochotu vstúpiť do armády a čoraz viac našich severných susedov netají, že by v prípade agresie zo strany Ruska ušlo z krajiny.
Časť mladých ukázala ochotu
Ochota brániť krajinu so zbraňou v ruke závisí od veku. Na Slovensku je najvyššia u respondentov vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov. Najvyšší podiel respondentov, ktorí by sa nebránili a nekládli odpor, je vo vekovej skupine 35 až 44 rokov.
S vyšším dosiahnutým vzdelaním mierne rastie podiel respondentov, ktorí by bránili krajinu so zbraňou v ruke. Najvyššia ochota bojovať je u respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Podiel respondentov, ktorí by sa nebránili, je najvyšší u ľudí so základným vzdelaním.
Ochota brániť krajinu so zbraňou v ruke vykazuje mierny nárast pri oslovených s vyšším čistým príjmom domácnosti. Najvyššia ochota brániť krajinu so zbraňou v ruke je v Trnavskom a Prešovskom kraji. Najnižšia je v Banskobystrickom.
Mnohí voliči Republiky by Rusom veľmi neodporovali
Výrazné rozdiely možno pozorovať aj v závislosti od voličských preferencií. Najvyššiu ochotu brániť krajinu so zbraňou v ruke vykazujú voliči Demokratov Jaroslava Naďa a SaS Branislava Gröhlinga. Naopak, najvyššiu vôľu nebrániť sa a neklásť Rusom odpor, keď napadnú Slovensko, vykázali voliči Republiky Milana Uhríka a tí, ktorí by voliť ani nešli.
Respondenti slovenskej národnosti sú ochotnejší brániť krajinu so zbraňou v ruke v porovnaní s maďarskými účastníkmi prieskumu. Najvyššiu ochotu brániť krajinu so zbraňou v ruke možno pozorovať u manuálnych pracovníkov a podnikateľov či živnostníkov.
Prieskum ukázal, že značná časť slovenskej populácie vníma obranu krajiny v prípade napadnutia Ruskom ako správnu. Existujú však signifikantné rozdiely v ochote priamo sa zapojiť do ozbrojeného konfliktu, ktoré sú ovplyvnené vekom, vzdelaním, príjmom, regionálnou príslušnosťou a najmä voličskými preferenciami.
Tieto zistenia môžu vziať do úvahy aj na ministerstve obrany, kde by mali úradníci uvažovať aj o obranných stratégiách a budovaní odolnosti spoločnosti. Príkladom by mohol byť prístup v Poľsku, kde pre vlastnú obranyschopnosť zatiaľ urobili oveľa viac ako na Slovensku., aktuality.sk
X X X
Spojené štáty plánujú nárast vojenských výdavkov na rok 2026
Spojené štáty plánujú zvýšiť vojenské výdavky na 1,01 bilióna dolárov, pričom škrty zasiahnu vzdelávanie, životné prostredie a zahraničnú pomoc.
Spojené štáty plánujú zvýšiť vojenské výdavky vo fiškálnom roku 2026 o 13 % až na 1,01 bilióna dolárov (890 miliárd eur). Vyplýva to z požiadavky prezidenta Donalda Trumpa, ktorú zverejnil v pondelok Biely dom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Rozpočtová požiadavka pre ministerstvo obrany vychádza z prezidentovho sľubu dosiahnuť mier prostredníctvom sily tým, že poskytne zdroje na obnovu našej armády a obnovu odstrašujúcej sily,“ uvádza sa v dokumente Bieleho domu. Medzi konkrétne priority patrí „odstrašenie čínskej agresie v indo-pacifickom regióne a oživenie americkej obrannej priemyselnej základne“.
Trumpova administratíva zároveň navrhla znížiť výdavky na ochranu životného prostredia, obnoviteľné zdroje energie, vzdelávanie a programy zahraničnej pomoci spolu o 163 miliárd dolárov (143,32 miliardy eur). Celkový objem tzv. nemandatórnych výdavkov by mal dosiahnuť 557 miliárd USD, čo predstavuje pokles o 22,6 % v porovnaní s plánovanými výdavkami na fiškálny rok 2025, ktorý sa končí 30. septembra. Hlavné škrty vo financovaní zasiahnu ministerstvá energetiky, vzdelávania, bývania a mestského rozvoja, zdravotníctva a sociálnych služieb, ako aj Agentúru pre ochranu životného prostredia (EPA)., aktuality.sk
X X X
Vo Vatikáne vztýčili komín na Sixtínskej kaplnke, konkláve sa začne už v stredu
Vatikánski hasiči pripravili komín na Sixtínskej kaplnke, ktorým dym oznámi výsledok konkláve začínajúceho sa 7. mája.
Vo Vatikáne v piatok pokračujú prípravy na nadchádzajúce konkláve, na ktorom kardináli zvolia nástupcu zosnulého pápeža Františka. Vatikánski hasiči už na streche Sixtínskej kaplnky vztýčili komín, ktorým kardináli po voľbe prostredníctvom bieleho alebo čierneho dymu svetu oznámia, či zvolili alebo nezvolili nového pápeža. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
Konkláve sa začne v stredu 7. mája. Výsledky voľby kardináli tradične okolitému svetu oznámia prostredníctvom piecky, v ktorej spália hlasovacie lístky s pridanými chemikáliami. Tie určia farbu dymu – čiernu alebo bielu.
Mechanizmus oznámenia výsledkov
V prípade neúspešnej voľby sa k hlasovacím lístkom primieša chloristan draselný, antracén a síra, čím vznikne čierny dym. Ak sa podarí zvoliť nového pontifika, volebné lístky sa zmiešajú s chlorečnanom draselným, laktózou a chloroformovou živicou, čo spôsobí biele sfarbenie dymu.
Prvý deň budú kardináli hlasovať iba v jednom kole. V nasledujúce dni budú výsledky oznamovať dopoludnia a popoludní po každých dvoch kolách voľby.
Pápežom sa môže stať ktorýkoľvek pokrstený katolík, avšak prakticky ide vždy o niekoho zo zboru kardinálov. Hlasovať môže každý kardinál, ktorý mal v čase smrti predošlého pápeža menej ako 80 rokov. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.,aktuality.sk